Zoznam 
Rozpravy
PDF 1840k
Utorok, 8. júla 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka
1. Otvorenie rokovania
 2. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu
 3. Rozprava o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (oznámenie o podaných návrhoch uznesenia): pozri zápisnicu
 4. Environmentálny vplyv plánovaného plynovodu v Baltskom mori, ktorý má prepojiť Rusko a Nemecko (rozprava)
 5. Stabilizácia Afganistanu: výzvy pre EÚ a medzinárodné spoločenstvo (rozprava)
 6. Zmena a doplnenie smernice 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva (rozprava)
 7. Časový rozvrh prijímania rozpočtu: pozri zápisnicu
 8. Hlasovanie
  8.1. Všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva (A6-0271/2008, Jacek Saryusz-Wolski) (hlasovanie)
  8.2. Režimy priamej podpory v rámci SPP (A6-0270/2008, Neil Parish) (hlasovanie)
  8.3. Minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných prostriedkov (druhá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS (kodifikované znenie) (A6-0290/2008, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg) (hlasovanie)
  8.4. Ochrana voľne žijúceho vtáctva (úprava s ohľadom na regulačný postup s kontrolou (A6-0259/2008, Miroslav Ouzký) (hlasovanie)
  8.5. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (A6-0232/2008, Dariusz Rosati) (hlasovanie)
  8.6. Protokol o strategickom environmentálnom hodnotení k dohovoru z Espoo z roku 1991 (A6-0221/2008, Bogusław Sonik) (hlasovanie)
  8.7. Pristúpenie Lichtenštajnska k vykonávaniu, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis (A6-0246/2008, Ewa Klamt) (hlasovanie)
  8.8. Určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte, vo Švajčiarsku alebo v Lichtenštajnsku (A6-0247/2008, Ewa Klamt) (hlasovanie)
  8.9. Protokol medzi ES, Švajčiarskom a Lichtenštajnskom k dohode medzi ES a Švajčiarskom o určení štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte, vo Švajčiarsku alebo v Lichtenštajnsku (A6-0261/2008, Ewa Klamt) (hlasovanie)
  8.10. Číslovanie víz (A6-0268/2008, Gérard Deprez) (hlasovanie)
  8.11. Obnovenie dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi ES a Indiou (A6-0254/2008, Christian Ehler) (hlasovanie)
  8.12. Žiadosť o zbavenie Witolda Tomczaka poslaneckej imunity (A6-0277/2008, Diana Wallis) (hlasovanie)
  8.13. Obrana výsadných práv Európskeho parlamentu pred vnútroštátnymi súdmi (A6-0222/2008, Giuseppe Gargani) (hlasovanie)
  8.14. Schválenie Komisie (zmena a doplnenie rokovacieho poriadku) (A6-0198/2008, Andrew Duff) (hlasovanie)
  8.15. Spoločný postup schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm (A6-0179/2008, Åsa Westlund) (hlasovanie)
  8.16. Prídavné látky v potravinách (A6-0180/2008, Åsa Westlund) (hlasovanie)
  8.17. Arómy a zložky potravín s aromatickými vlastnosťami (A6-0177/2008, Mojca Drčar Murko) (hlasovanie)
  8.18. Potravinárske enzýmy (A6-0176/2008, Avril Doyle) (hlasovanie)
  8.19. Zmena a doplnenie smernice 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva (A6-0220/2008, Peter Liese) (hlasovanie)
  8.20. Zmena a doplnenie rokovacieho poriadku vzhľadom na návrhy pracovnej skupiny pre parlamentnú reformu týkajúce sa činnosti pléna (A6-0197/2008, Richard Corbett) (hlasovanie)
  8.21. Rozpočet na rok 2009: prvé úvahy a mandát na zmierovacie konanie o PNR na rok 2009 (A6-0262/2008, Jutta Haug) (hlasovanie)
  8.22. Environmentálny vplyv plánovaného plynovodu v Baltskom mori (A6-0225/2008, Marcin Libicki) (hlasovanie)
  8.23. Stabilizácia Afganistanu: výzvy pre EÚ a medzinárodné spoločenstvo (A6-0269/2008, André Brie) (hlasovanie)
 9. Vysvetlenia hlasovania
 10. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu
 11. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu
 12. Podmienky prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn - Vnútorný trh so zemným plynom - Európsky strategický plán energetických technológií (rozprava)
 13. Reakcia EÚ na situáciu v oblasti štátnych investičných fondov (rozprava)
 14. Hodina otázok (otázky pre Radu)
 15. Žiadosť o naliehavý postup: pozri zápisnicu
 16. Zmena a doplnenie smernice 2004/49/ES o bezpečnosti železníc Spoločenstva – Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 881/2004, ktorým sa ustanovuje Európska železničná agentúra (rozprava)
 17. Spoločné pravidlá prevádzky leteckých služieb (prepracované znenie) (rozprava)
 18. Za novú kultúru mestskej mobility (rozprava)
 19. Technické požiadavky a správne postupy uplatniteľné na obchodnú leteckú dopravu (EÚ OPS) a použitie detských pripútacích bezpečnostných zariadení (OPS 1.730) (rozprava)
 20. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu
 21. Skončenie rokovania


  

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

 
1. Otvorenie rokovania
  

(Rokovanie sa začalo o 9.00 hod.)

 
  
MPphoto
 
 

  Carl Schlyter (Verts/ALE). - (SV) Vážený pán predseda, ak by ste sa včera ocitli na chodbách Parlamentu, uvideli by ste na podlahe veľké množstvo nálepiek lobistických organizácií európskeho chemického priemyslu, pričom niektoré tam ešte stále sú. Zaujímalo by ma, či kvestori pri povolení výstavy udelili organizácii povolenie vylepovať nálepky na podlahy. Ak je tomu tak, myslím si, že to nebolo správne rozhodnutie. Ak kvestori takéto povolenie neudelili, myslím si, že Cefic jasne porušil svoju iniciatívu ako lobista, a mal by mu byť preto odobratý vstupný preukaz, alebo by mal byť aspoň prísne napomenutý. Dúfam, že prešetríte túto záležitosť a zabezpečíte okamžité odstránenie týchto nálepiek.

 
  
MPphoto
 
 

  Predseda. − V poriadku, pán Schlyter, túto záležitosť bližšie prešetríme.

 

2. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

3. Rozprava o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (oznámenie o podaných návrhoch uznesenia): pozri zápisnicu

4. Environmentálny vplyv plánovaného plynovodu v Baltskom mori, ktorý má prepojiť Rusko a Nemecko (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predseda. − Ďalším bodom programu je správa (A6-0225/2008) pána Libického v mene Výboru pre petície o environmentálnom vplyve plánovaného plynovodu v Baltskom mori, ktorý má prepojiť Rusko a Nemecko (petície 0614/2007 a 0952/2007) [2007/2118(INI)].

 
  
MPphoto
 
 

  Marcin Libicki, spravodajca. − (PL) Vážený pán predseda, dnešná rozprava je veľmi osobitá, keďže je založená na požiadavke bežných občanov v Európskej únii. Chcel by som privítať v galérii tých, ktorí sú autormi petície, ktorá vytvorila základ dnešnej rozpravy. Medzi nimi je pán Krzysztof Mączkowski, ktorý zastupuje mnohé ekologické organizácie a myslím, že aj pani Morkunaite z Litvy. Petíciu podpísalo takmer 30 000 ľudí. Výboru pre petície ešte stále prichádzajú podpisy. Táto rozprava je bezpochyby sledovaná miliónmi a podľa verejnej mienky vo všetkých krajinách pri Baltskom mori.

História tejto petície v Európskom parlamente je taká, že sme najprv mali množstvo diskusií na túto tému vo Výbore pre petície. Tieto diskusie mali základ na silných prezentáciách autorov petície. Na túto tému sme mali celkovo päť diskusií. Taktiež sme zorganizovali verejné vypočutie. Počas verejného vypočutia diskutovali svetovo uznávaní špecialisti a podporili, čo predniesli predkladatelia: že hrozba pre životné prostredie Baltského mora je obrovská a či má cenu riskovať s takouto obrovskou investíciou. Zatiaľ čo diskusie pokračovali vo Výbore pre petície a keď Európsky parlament odsúhlasil verejné prediskutovanie tejto témy, čo sa dnes deje, prebiehali ďalšie diskusie vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku a vo Výbore pre zahraničné veci. Predložený text na schválenie získal deväťdesiatpercentnú podporu vo Výbore pre petície a v oboch ďalších výboroch.

Až vtedy sa zrazu začala výrazná aktivita v kruhu oponentov a kritikov tejto správy a jej argumentov. Odrazu bolo do Výboru pre petície predložených 180 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Takmer všetky boli zamietnuté. Poradné výbory čelili podobnej skutočnosti. Ktokoľvek mohol vidieť túto obrovskú ofenzívu – inými slovami sa to nedá povedať – spoločnosti Nord Stream. Dostali sme hlasovacie pokyny pripravené Nord Streamom, ktorý bol vo Výbore pre petície. Pracujem v tomto Parlamente už štyri roky, ale je to prvýkrát, kedy niekto z lobingu povedal poslancom, ako majú hlasovať a predkladal jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh za druhým: zdržte sa hlasovania o tomto, hlasujte za o tomto, hlasujte nie o tomto.

Dnešná diskusia je založená na 40 odlišných názoroch a znaleckých posudkoch. Dámy a páni, zohľadňujú sa tu tri strany: bežní občania Únie, značný politický a ekonomický kapitál a Európsky parlament. Európsky parlament by mal hovoriť v mene bežných občanov Európskej únie. Vezmime si ponaučenie z výsledkov referend vo Francúzsku, Holandsku a Írsku. Chceme získať dôveru bežných občanov v Európskej únii a dúfam, že takýto bude postoj všetkých poslancov Parlamentu.

Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí nám pomohli dostať sa do bodu, keď už vlastne máme túto dnešnú diskusiu. Chcel by som poďakovať pani Foltyn-Kubickovej, ktorá pripravila úžasnú výstavu o Baltskom mori tu v Európskom parlamente, pánovi Cashmanovi, ktorý je prvým podpredsedom Výboru pre petície a pánovi Beazleymu, ktorý je predsedom skupiny Baltik – Európa v Európskom parlamente. Chcel by som tiež poďakovať sekretariátu Výboru pre petície vrátane Davida Lowe, Karen Chioti a Silvie Cannalire ako aj tým, ktorí mi poskytli rady, pomoc a spoluprácu. Szymon Szynkowski, Norbert Napierajów, Wojciech Danecki, Witold Ziobrze a Michał Krupiński. Títo ľudia poskytli najväčší prínos do tejto práce.

 
  
MPphoto
 
 

  Stavros Dimas, člen Komisie. – (EL) Vážený pán predseda, chcel by som poďakovať predsedovi Výboru pre petície, pánovi Libickému za túto správu, ktorá nám umožňuje prediskutovať environmentálne vplyvy tohto rozsiahleho projektu plynovodu dlhého 1 200 km., ktorý bude pretínať také plytké more, akým je Baltské more. Nie je to len preto, lebo je to dôležitý projekt nastoľujúci mnoho otázok o ochrane životného prostredia v oblasti Baltského mora, ale tiež preto, lebo sa zdá, že je prvým z mnohých podobných projektov plánovaných do budúcnosti.

Tento projekt za niekoľko posledných mesiacov pritiahol značnú pozornosť médií a politikov z pobaltského regiónu. Diskutovalo sa o ňom na mnohých fórach v mnohých zúčastnených krajinách.

Ako pán Libicki spomenul, bol tiež prediskutovaný v Európskom parlamente v januári na verejnom vypočutí organizovaným Výborom pre petície na ktorom som sa zúčastnil spolu s pánom Piebalgs mojim kolegom komisárom, ktorý je zodpovedný za energetické otázky. Komisár Piebalgs poskytol prehľad vyhliadok Európskej únie so zreteľom na zemný plyn a zdôraznil, že potreby plynu pre Európsku úniu rastú rýchlo pričom produkcia plynu v Európskej únii radikálne upadá a využívajú sa zásoby plynu.

Naša energetická politika pre Európu upozorňuje na naliehavú potrebu podporovať zlepšenia energetickej účinnosti a zdrojov obnoviteľnej energie, pričom našu prácu smerujeme k tomuto cieľu.

Podstatný nárast dovozu zemného plynu bude aj naďalej potrebný na vykrytie energetických požiadaviek v nadchádzajúcich desaťročiach v Európe. Dodatočná infraštruktúra, akými sú napríklad plynovody zemného plynu a stanice so skvapalneným zemným plynom zohrajú podstatnú úlohu pri dosahovaní potrieb európskych spotrebiteľov a zaisťovaní stálych dodávok. Plynovod Nord Stream umožní zvýšiť dodávky zemného plynu z Ruska.

Ako viete, potreba vybudovania novej infraštruktúry pre prepravu ruského plynu do Európskej únie bola uznaná Európskym parlamentom a Radou cez usmernenia pre transeurópske energetické siete prijatými v septembri roku 2006. Osobitne mám na mysli rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1364/2006. Tieto usmernenia uviedli isté prioritné projekty a tento projekt je označený za projekt európskeho záujmu a tým pádom ako najvyššia priorita. Za predpokladu, že štúdia vplyvu na životné prostredie dospeje k pozitívnym záverom, bude plynovod Nord Stream európskym záujmom.

Mojím hlavným bodom počas januárového vypočutia v Európskom parlamente bolo, že tento projekt ako ktorýkoľvek iný musí dodržiavať všetky príslušné pravidlá pre životné prostredie medzinárodného práva a právnych predpisov Spoločenstva počas svojej výstavby, prevádzky a monitorovacích štádiách. To som si dnes uložil za povinnosť.

Podľa medzinárodného práva a právnych predpisov Spoločenstva musí vlastník projektu, konkrétne Nord Stream AG požiadať o povolenie realizácie, alebo o povolenie výstavby z krajín, do pôsobnosti ktorých spadajú práce, ktoré sa majú vykonať, pričom ide o Nemecko, Dánsko, Fínsko a Švédsko. Udelenie povolenia výstavby pre takéto projekty je však podmienené postupom hodnotenia environmentálneho vplyvu. Tak je to tiež ustanovené v usmerneniach pre transeurópske energetické siete o ktorých som sa už zmienil. Postupy hodnotenia environmentálneho vplyvu sú uvedené v právnych predpisoch Spoločenstva, ako aj v medzinárodnom práve. Na cezhraničnej úrovni existuje príslušná smernica EÚ ako aj Dohovor z Espoo.

Dohovor z Espoo je súčasťou acquis Spoločenstva za predpokladu, že sú zmluvnými stranami dohovoru Spoločenstvo a členské štáty. V tomto prípade sa uplatňujú postupy medzinárodného a vnútroštátneho práva. Cezhraničná povaha projektu znamená, že sa Dohovor z Espoo musí dodržiavať, zatiaľ čo zúčastnené členské štáty musia správne presadiť ustanovenia smernice o posúdeniach environmentálneho vplyvu pred udelením realizačného povolenia.

Postup vplyvu na životné prostredie založený na Dohovore z Espoo sa začal na sklonku roku 2006 pri zverejnení projektu. Podľa informácií, ktorá dostala Komisia, boli mnohé štúdie, správy a záležitosti prediskutované na rôznych fórach a stretnutiach s verejnosťou, ako aj s príslušnými orgánmi v rôznych členských štátoch.

Ako je uvedené v Dohovore z Espoo, musí dodávateľ alebo vlastník projektu poskytnúť vhodnú dokumentáciu o environmentálnom vplyve. Zároveň má krajina s právomocou vydávať realizačné povolenie, krajina pôvodu, ako je uvedené v Dohovore z Espoo zmluvná strana pôvodu nasledovné dve povinnosti:

Po prvé, musí viesť rozhovory s úradmi pre životné prostredie a s dotknutou verejnosťou a po druhé, musí podniknúť rozhovory s dotknutými zmluvnými stranami, alebo stranou, majúc na mysli susedné krajiny, ktoré môžu byť vystavené vplyvu cezhraničného projektu. V tomto prípade sú dotknutými stranami tri pobaltské štáty a Poľsko.

Preto príslušný súlad s postupom environmentálneho vplyvu znamená, že všetky obavy, otázky a dôležité záležitosti, ako sú tie spomenuté v správe, o ktorej dnes diskutujeme, musia byť vyhodnotené a prediskutované príslušnými orgánmi a verejnosťou.

V súčasnej fáze je akýkoľvek dôraz kladený na potencionálne negatívny environmentálny vplyv, ktorý sa nedá zmierniť, alebo sa mu vyhnúť, ako je uvedené v právnych predpisoch environmentálneho vplyvu, predčasný. V podstate ešte ani nebola skoncipovaná konečná správa o hodnotení environmentálneho vplyvu. Preto ešte nemali úrady pre životné prostredie možnosť analyzovať a vyhodnotiť všetky technické údaje potrebné na poskytnutie odpovedí na všetky legitímne otázky.

Krajiny pôvodu majú zákonné právo vyžadovať dodatočné informácie, ktoré považujú za potrebné, aby mohli udeliť, ak sa tak rozhodnú, realizačné povolenie, napríklad Švédsko už tak urobilo, keď vlastník projektu predložil formálnu žiadosť, aby dodržal národné právne požiadavky.

Na druhej strane, dotknuté strany majú tiež zákonné právo na zaistenie toho, že majú všetky informácie potrebné na splnenie svojich potrieb. Informovali ma, že všetky zúčastnené strany, mám na mysli obe strany pôvodu a dotknuté strany vykonávajú pravidelné stretnutia a diskusie o rozvoji v postupoch environmentálneho vplyvu založených na Dohovore z Espoo.

Konečná správa o environmentálnom vplyve sa očakáva na sklonku tohto roku. Po jej predložení sa vykonajú rozhovory, ktoré určia konečné rozhodnutie o udelení alebo neudelení realizačného povolenia.

Očakávam, že príslušné orgány vo všetkých členských štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru z Espoo, vykonajú svoju povinnosť a ujmú sa svojej zodpovednosti, tak ako by mali.

Rusko, ktoré podpísalo Dohovor z Espoo, ale ktoré nie je jeho zmluvnou stranou, súhlasilo, že sa bude jeho pravidlami riadiť.

Na záver by som rád zdôraznil, že monitorujeme rozvoj a že sme v kontakte so zodpovednými stranami Dohovoru z Espoo so zainteresovanými stranami a s dodávateľom. Pokiaľ ide o dodávateľa, orgány Komisie sa jasne vyjadrili, že všetky záväzky týkajúce sa potrebných informácií a požadovanej transparentnosti sa musia dodržať.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Christopher Beazley, spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. – (DE) Vážený pán predseda, pán Libicki, dámy a páni, ako iste chápete, ako už povedal pán Libicki, táto správa je veľmi dôležitá nielen pre tento Parlament, ale aj pre širokú verejnosť.

, spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko.30 000 podpisov demonštruje obavy, ktoré sa vyskytujú na pobreží Baltského mora, ktoré sa opisuje ako more umierajúce na znečistenie. Toto more je veľmi plytké: Na dne sa ešte stále nachádzajú vojenské plavidlá z druhej svetovej vojny. Otázkou je: Je skutočne najrozumnejším riešením viesť plynovod po dne tejto konkrétnej oblasti Európskej únie?

Mám tú česť vypracovať stanovisko pre Výbor zahraničných vecí ako aj environmentálne otázky, ktorými sa zaoberal Výbor pre petície; takisto sme mali obavy týkajúce sa charakteru štúdie environmentálneho hodnotenia, o ktorej sa Komisia práve zmienila.

Pán komisár, mohli by ste vo vašej odpovedi potvrdiť, že prijímate parlamentný odsek 20 správy pána Libického, ktorý vyzýva vás a Komisiu vykonať nezávislé environmentálne hodnotenie? Existujú obavy, že v prípade, ak si navrhovatelia dajú na zákazku vypracovať environmentálne hodnotenie, že bude tento posudok vykazovať nedostatok objektivity.

Taktiež vyzývame všetky pobrežné štáty Baltského mora, t.j. všetkých deväť štátov vrátane Ruska, aby, ak sa plynovod vybuduje, im boli poskytnuté konzultácie a boli plne zainteresované na údržbe a bezpečnosti takéhoto plynovodu. Komisia už zdôraznila dôležitosť uznávania medzinárodného práva a právnych predpisov Spoločenstva a my by sme dodali, že je taktiež nevyhnutná zodpovednosť spoločnosti. Malo by sa vybrať vhodné poistenie na pokrytie možných rizík alebo škôd spôsobených projektom pri výstavbe, alebo po nej.

Nakoniec trváme na zásade reciprocity. Včerajší neúspešný pokus odvolať výkonného riaditeľa BP-TNK ruskými partnermi neveští dobrú vzájomnú spoluprácu medzi spoločnosťami EÚ a Ruska. Hľadáme v tejto úlohe harmóniu, ale tiež očakávame od Komisie, že bude veľmi úzkostlivo sledovať tento projekt a ako podotkol spravodajca a dvaja komisári v rámci vypočutia, je súčasný návrh predložený spoločnosťou Nord Stream nedostatočný.

Na záver by som chcel povedať, že moja skupina bude hlasovať v prospech správy pána Libického.

 
  
MPphoto
 
 

  Andres Tarand, spravodajca Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. (ET) Jediným argumentom, ktorý stojí za pozornosť pri výstavbe plynovodu pod Baltským morom, ktorý ostáva nevyriešený, je argument týkajúci sa ochrany životného prostredia. Švajčiarska spoločnosť Nord Stream nepredložila hodnotenie environmentálneho vplyvu v stanovenej lehote a nechala tak Európsky parlament hlasovať naslepo.

Tiež sa ukázalo, že posudok o environmentálnom vplyve objednaný spoločnosťou Nord Stream zahrnul len nové výskumné problémy po tom, ako Parlament poukázal na nedostatky v jej výskumných plánoch. Najdôležitejším problémom hodnotenia environmentálneho vplyvu sú desiatky vojnových vrakov s muníciou potopených v bojoch vo fínskom zálive v auguste roku 1941, čo pred desiatimi dňami priznal poslanec ruskej Dumy Andrej Klimov.

Minulý rok bola zverejnená správa, ktorá konštatovala, že cesta pre plynovod bola vyčistená. Osobitne sa treba zamerať na únik fosforu pri porušení usadenín na dne mora: Hoci hodnotenie environmentálneho vplyvu uvádza, že nemá na eutrofizáciu žiaden vplyv, iné myšlienkové prúdy si s tým dovoľujú nesúhlasiť. Musíme tiež očakávať, že sa uvoľnia dioxíny a ťažké kovy. Tie sú dôležité z hľadiska prípravy stravy z rýb, ktoré obsahujú látky škodlivé pre ľudí. Vieme už, že hladina týchto látok a rádioaktivity sú najvyššie v Baltskom mori.

 
  
MPphoto
 
 

  Rihards Pīks v mene skupiny PPE-DE. – ((LV) Ďakujem vám, pán predseda. V súvislosti s týmto projektom a správou pána Libického by som chcel povedať, že vo všeobecnosti by sa mali zohľadniť tri aspekty. Prvým je ekonomický aspekt. Je zrejmé, že energetické zdroje sú nevyhnutné pre Nemecko ako aj Európu a z tohto hľadiska je plynovod z Ruska potrebným dielom, keďže Rusko vlastní zdroje plynu. Druhý aspekt je politický. Znamená to spôsob, akým bol projekt pripravený, keď všetci vieme, že tak bolo urobené ťahaním za politické nitky pred voľbami bez konzultácií so štátmi, ktoré môžu byť dotknuté z ekonomického či environmentálneho hľadiska.

Po druhé, ako všetci vieme, podľa stratégie EÚ v energetickej sfére sa pripravili ustanovenia na zlučiteľnosť energetických kanálov. V tomto prípade nebolo nič z toho poskytnuté, a preto v skutočnosti nedodržiava stratégiu EÚ pre energetickú solidaritu a energetickú bezpečnosť, ktorú sme teraz prijali.

Po tretie, existuje tu environmentálny aspekt, ktorým sa správa pána Libického osobitne zaoberá. Ako vieme, podľa správy Globálneho environmentálneho fondu, sa 7 z 10 najviac znečistených oblastí vo svetových oceánoch nachádza v Baltskom mori. Z tohto hľadiska sa mi zdá, že prebehlo veľmi málo diskusií – samozrejme uznávam, že spoločnosti realizujúce tento projekt vypracovali výpočty a usporiadali diskusie – ale iná alternatíva nebola verejne prediskutovaná, akou je výstavba plynovodu po pozemnej trase. Takto by bolo omnoho ľahšie dosiahnuť zlučiteľnosť a v skutočnosti by sa tak vyriešili dva aspekty – environmentálny aspekt a strategický a politický aspekt. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Lasse Lehtinen, v mene skupiny PSE. (FI) Vážený pán predseda, petícia, ktorou sa správa zaoberá, súvisí so životným prostredím, no v prebiehajúcej diskusii sme si všimli, že projekt plynovodu má dimenzie, ktoré nesúvisia so životným prostredím.

Držiac sa v medziach právomocí Parlamentu sa budeme v uznesení držať skutočností. Skutočnosťou je, že EÚ potrebuje ruský plyn a ešte viac potrebuje Rusko európskych zákazníkov.

Druhou skutočnosťou je, že projekt, o ktorom sa teraz rokuje, bol schválený Európskou úniou ako súčasť programu TEN. Ide o veľký stavebný projekt, ktorého realizácia môže mať škodlivý vplyv na ekosystém Baltiku.

Z tohto dôvodu je dôležité mať vypracované nestranné environmentálne správy, aby sa mohli stanoviť riziká a zvážiť ich s výhodami výstavby plynovodu. Bez rizík nie sú žiadne projekty.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ku správe navrhnuté našou skupinou sú založené na zásade nevytvárania žiadnych ústupkov na životnom prostredí, ale aby tiež neboli vytvárané umelé prekážky.

Je tiež skutočnosťou, že najväčším environmentálnym problémom, ktorému Baltik čelí, je poľnohospodárstvo v susedných krajinách a preprava ropy loďami, ktorá sa stáva bežnejšou, je skutočným rizikom. V tejto správe však tieto problémy nerozoberáme.

Je tiež skutočnosťou, že rokovania o plynovode sa spolitizovali do takej miery, že existuje riziko, že samotný problém sa stane vedľajšou záležitosťou. Zistenie bývalého prezidenta Putina, že ruská flotila musí tiež ochraňovať finančné záujmy, nenapomáha vytvoreniu atmosféry dôvery. Využívanie energií na politický tlak nie je civilizovaným spôsobom, ako viesť medzinárodný dialóg.

Fínsko zaznamenalo tlak z Ruska vo forme cla na drevo, no aspoň nateraz fínska vláda nespája túto záležitosť s projektom plynovodu.

Rusko neratifikovalo Dohovor z Espoo o Baltiku. Malo by sa od Ruska vyžadovať, aby tak vykonalo pred začatím výstavby plynovodu.

 
  
MPphoto
 
 

  Diana Wallis, v mene skupiny ALDE – Vážený pán predseda, táto správa je nesmierne dôležitou rôznorodou správou, ktorá pokrýva veľmi ťažký balík európskych a nielen environmentálnych problémov. Treba pripomenúť, že táto správa k nám prichádza cez Výbor pre petície a je zásluhou tohto výboru, že zvláda spojiť názory z celého spektra tohto Parlamentu cez vypočutia a túto správu, pričom sa usiluje o zavedenie zjednoteného stanoviska.

Hlavnou zásadou mojej skupiny pri riešení tejto správy bolo do veľkej miery pokúsiť sa prijať európsky súbor odpovedí na európske problémy. Plynovod v zásade zdôrazňuje potrebu, ak je vôbec potrebné to zdôrazniť, európskeho prístupu k dodávkam energií.

Je nepatričné, aby rôzne krajiny robili rôzne veci s rôznymi partnermi. Potrebujeme reakciu Spoločenstva, ktorá je zvýraznená zásadou solidarity.

O životnom prostredí sa toho už povedalo veľa a komisár dal zopár dobrých odpovedí, ktoré majú do činenia so zákonom o životnom prostredí, medzinárodnými právnymi záväzkami, no potrebujeme vybudovať dôveru tu, potrebujeme zaistiť, ako je len možné, že sa dodržia európske normy pri koordinovanom súdržnom európskom prístupe k environmentálnym otázkam.

Dostávame sa tak, samozrejme, k veľmi náročnej problematike vzťahov EÚ – Rusko. Máme tu jedinečnú príležitosť: V oblasti Baltského mora, na ďalekom severe máme partnerstvo severnej dimenzie. Využime tento prostriedok, ktorý je jedným z úspešných príbehov vzťahov EÚ – Rusko, aby nám v tomto prípade pomohol.

Na záver končím svoje vystúpenie s touto pozitívnou myšlienkou. V mojom volebnom obvode Yorkshire existuje malá dedinka, ktorá je teraz prepojená s malou dedinou v Nórsku najväčším podmorským plynovodom v Severnom mori. Vybudoval sa tak vzťah ľudí k ľuďom, ktorý pretrvá veľmi dlhý čas. To je pozitívom.

 
  
MPphoto
 
 

  David Hammerstein, v mene skupiny Verts/ALE.(ES) Vážený pán predseda, chcem poďakovať spravodajcovi pánovi Libickému, predsedovi Výboru pre petície. Zaoberáme sa tu nepochybne petíciou európskych občanov, ktorá predstavuje tisíce ľudí, ktorí majú obavy z výstavby plynovodu na prepojenie Ruska a Nemecka.

Konkrétne, musí existovať určitá pochybnosť o vybudovaní jedného zo svetových najdlhších plynovodov pri dvojstrannom charaktere dohody medzi Ruskom a Nemeckom, zahŕňajúc spoločnosti ako sú Gazprom a E.ON. Zámerom je vybudovať plynovod v strede Baltského mora, aby nemusel prechádzať Poľskom a pobaltskými štátmi.

Áno, tento projekt je politickou okľukou, áno je to okľuka, ktorá nielen že obchádza akékoľvek možné politické problémy s budovaním na pevnine, ale tiež ukazuje úplné pohŕdanie spoločnou energetickou politikou EÚ a oslabuje svoju pozíciu z hľadiska vzťahov s Ruskom. Dvojstranné dohody s Ruskom v oblasti energetiky s takmer žiadnou koordináciou EÚ sú taktiež zlou správou pre pevnú jednomyseľnú zahraničnú politiku.

Projekt zamýšľa prejsť cez krehké more znečistené toxickými výrobkami s mimoriadne obmedzenou obnovou vody. Následky akýchkoľvek nehôd by boli pre všetky pohraničné štáty katastrofou. Predovšetkým musíme trvať na rozhodnom uplatňovaní zásady bezpečnosti spolu s vyčerpávajúcim environmentálnym posúdením na preskúmanie všetkých alternatív a prísne dodržiavanie všetkých medzinárodných predpisov.

Najlepším spôsobom garantovania našej energetickej bezpečnosti je koordinovaná politika EÚ s najprísnejšími environmentálnymi požiadavkami.

 
  
MPphoto
 
 

  Eva-Britt Svensson, v mene skupiny GUE/NGL. (SV) Vážený pán predseda, plynovod na dne Baltského mora znamená zvýšené emisie klimatických zmien a vážne environmentálne riziká pre citlivý ekosystém Baltského mora. Existuje riziko narušenia biologickej rovnováhy. Čo by sa mohlo stať so všetkými mínami na morskom dne? Navrhnutý plynovod, ak sa vybuduje podľa plánu, znamená hlavný odklon od záväzku, ktorému sa pri diskusiách o klimatických zmenách dostáva falošných sľubov. Všetky tieto reči o klimatických problémoch sa musia brať vážne a musia sa previesť do konkrétnych krokov a opatrení.

Každá snaha o vloženie miliárd do investícií do zemného plynu oneskoruje potrebné investície do obnoviteľných alternatívnych energií a ide proti všetkým deklarovaným zámerom na prehodnotenie environmentálnej politiky a proti zastaveniu klimatických zmien. Musíme sa zamerať na problém Baltského mora a klimatických zmien, a preto žiadame od spoločnosti Nord Stream preskúmanie alternatívnej cesty po pevnine pred akýmkoľvek rozhodnutím o budúcnosti plynovodu – čo je v úplnom súlade s rozhodnutím švédskej vlády z februára tohto roku.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylwester Chruszcz (NI). - (PL) Vážený pán predseda, nie je prekvapujúce, čo robia Rusi, keďže nepatria do Európskej únie a majú vážne ekonomické záujmy na budovaní plynovodu na dne Baltského mora bez sprostredkovateľov. Je škandalózne a je fackou európskej solidarite, čo robí nemecká vláda v Berlíne Zdá sa, že Nemci, ktorí podporujú projekt Európskej únie a nedávno aj Európskej ústavy, používajú slovo „únia“ veľmi selektívne. S týmto nemôžeme súhlasiť. Vážený pán predseda, aj vy ako najdôležitejší Nemec v Európskej únii ste s tým nič neurobili. Mohli by ste popremýšľať o aktivitách, ktoré neznepriateľujú európske štáty namiesto cestovania na stretnutia krajanov?

 
  
MPphoto
 
 

  András Gyürk (PPE-DE). - (HU) Ďakujem za priestor, vážený pán predseda. Dámy a páni, záležitosť plynovodu v Baltskom mori je jedným z najspornejších problémov pre spoločnú energetickú politiku, ktorá je práve vo vývoji. Mnoho ľudí je znepokojených tým, že výstavba plynovodu nezvýši bezpečnosť dodávok pre kontinent, ale zvýši našu bezbrannosť voči Rusku.

Nemôžeme vedieť, či budú ceny pre zákazníkov dostupnejšie, alebo sa raketovo zvýšia ako výsledok obrovských investícií. Napokon, neexistuje jasná odpoveď na otázky súčasného bodu rokovania: aké budú environmentálne následky projektu Nord Stream?

Podľa môjho názoru je dôležité, aby vhodné posúdenie vplyvu predchádzalo spusteniu plynovodných rúr do mora, ktoré určia na desaťročia dodávky energií pre Európu vrátane Nord Stream. Prirodzene, všetko musí byť kryté hodnotením environmentálneho vplyvu. V našom prípade, žiaľ, neexistuje dôkladné, nestranné hodnotenie, ktoré neberie do úvahy environmentálne rozmery.

Napriek tomu správa pred nami objasňuje environmentálne obavy vyplývajúce v súvislosti s plynovodom v Baltskom mori. Domnievam sa, že je na škodu, že neexistuje detailná analýza presného environmentálneho vplyvu na ktorý môže vplývať vybagrovanie 1 200 kilometrov morského dna. Tiež neboli objasnené hrozby ukryté v nevybuchnutej munícii z druhej svetovej vojny, ktorá sa nachádza v danej oblasti. K obavám sa pridáva skutočnosť, že pri ukladaní plynovodu sa uvoľnia do mora nebezpečné chemické látky.

Domnievam sa, že sú to také dôležité záležitosti, že je nepredstaviteľné, aby sa projekt zodpovedne uskutočnil bez reagovania na ne jasne a uisťujúco. Domnievam sa, že ochrana životného prostredia a bezpečnosť dodávok energií sa navzájom nevylučujú. Ak sa chce skutočne Európsky parlament stať inštitúciou, ktorá má blízko k svojim občanom, musí brať do úvahy 30 000 podpisov na rôznych petíciách, ktoré smerujú pozornosť na environmentálne riziká plynovodu v Baltskom mori a musia byť dané skutočné odpovede na nastolené otázky. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Proinsias De Rossa (PSE). – Vážený pán predseda, táto správa vznikla z petície 30 000 európskych občanov. Výbor pre petície už zohral neoceniteľnú úlohu pri predložení tejto otázky do programu. Je veľmi dôležité pre dôveru občanov, že sa Európa angažuje v ich mene. Je preto mimoriadne dôležité, aby Európa pokračovala v angažovaní sa v súvislosti s environmentálnym vplyvom tohto návrhu, čo pripadne na plecia komisára Dimasa.

Potrebujeme preukázať, že sme schopní zabezpečiť zdravie občanov a udržateľnosť nášho životného prostredia Absolútna potreba vývoja energetických zdrojov a nákup zdrojov energií musia byť založené na zásadách trvalej udržateľnosti. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy mojej skupiny pre túto správu sa chcú osobitne zamerať, alebo radšej zmeniť zameranie tejto správy na týchto zásadách. Vyzývam Parlament, aby ich podporil.

Ako komisár Dimas zdôraznil, hodnotenie environmentálneho vplyvu je nevyhnutné a povinné, ak sa majú udeliť povolenia legálnou cestou. To, ako túto problematiku zvládneme, bude tvarovať krajinu do budúcna, a preto musíme dosiahnuť vyvážený stav.

 
  
MPphoto
 
 

  Henrik Lax (ALDE). - (SV) Vážený pán predseda, minimálne dve dobré veci vzišli zo skutočnosti, že sa Európsky parlament zaoberá v rozprave prípadom Nord Stream. Vďaka verejnému vyšetrovaniu Výboru pre petície v januári môžeme očakávať, že sa spoločnosť Nord Stream zaviaže vykonať nestranné a súhrnné hodnotenie environmentálneho vplyvu.

Druhou dobrou vecou je, že diskusia by mala dať vlastníkom spoločnosti Nord Stream a Rusku jasne najavo, že povolenie na výstavbu plynovodu bude vydané, len ak aj Rusko ratifikuje Dohovor z Espoo. Je nevyhnutné, aby bola zodpovednosť za prípadné škody vysporiadaná. Ako sme však počuli, budú potrebné iné kroky na vybudovanie dôvery, ak sa má tento projekt stať pevným putom medzi EÚ a Ruskom, v čo dúfame. Okrem iného musí byť spoločnosť Gazprom schopná poskytnúť verejnú demonštráciu svojej schopnosti splniť v praxi svoje záväzky v súvislosti s budúcimi dodávkami.

 
  
MPphoto
 
 

  Helmuth Markov (GUE/NGL). – (DE) Vážený pán predseda, je samozrejmé, že má výstavba – či už je to ropovod, alebo plynovod – vplyv na životné prostredie a nezáleží na tom, či potrubie vedie cez Severné more z Ekofisku do Emdenu ako je tomu dnes, alebo či vedie z Ruska cez Poľsko do Nemecka , čo taktiež existuje.

Musia sa vykonať audity environmentálneho vplyvu a musia sa uskutočniť posúdenia schválenia plánov. Takto je to upravované na medzinárodnej úrovni. Máme Dohovor z Espoo, čo znamená, že krajiny, cez ktorých územie má viesť plynovod, sú zodpovedné za kontrolu, či sa tam konštrukčné práce môžu vykonať, alebo nemôžu. Mám dôveru v tieto krajiny a som si istý, že tento Dohovor bude dodržaný a až potom môžeme diskutovať, či existuje alternatívna verzia, ktorá povedie tadiaľ, alebo inokadiaľ.

Niekedy sa mi zdá, že to, čo práve robíme, je do veľkej miery prípadom politickej zaujatosti. Pretože máme politický vplyv, musíme uložiť potrubie presne tam. Znamená to obísť hodnotenie environmentálneho vplyvu. Prosím nechajte krajiny a ich orgány rozhodnúť, či sú alebo nie sú environmentálne požiadavky správne splnené. Našou povinnosťou ako Európanov je povedať, že máme dôveru v dotknuté členské štáty.

 
  
MPphoto
 
 

  Ria Oomen-Ruijten (PPE-DE). (NL) Vážený pán predseda, dnešnú diskusiu vedieme, pretože občania a vlády sú znepokojené výstavbou tohto plynovodu. Sú znepokojené, pretože je ohrozené životné prostredie v krehkej oblasti Baltského mora.

Diskusia sa však nadmerne spolitizovala. Každý súhlasí, že musíme rešpektovať všetky medzinárodné a environmentálne dohody, najmä ak ide o krehkú oblasť Baltského mora. Vážený pán predseda, spolitizovanie, ktoré tu prebieha, s tým nemá nič spoločné. Musíme si priznať, že potrebujeme energie, keď domáca výroba má v Holandsku ako aj inde klesajúci trend, a preto potrebujeme plyn z iných zdrojov. Tento plyn pochádza z Ruska. Najlepším riešením by bola preprava plynu po pevnine, ale ukázalo sa, že je to nemožné. Musíme teraz prejsť cez túto citlivú oblasť Baltského mora. Môj prvý bod sa preto týka rešpektovania všetkých medzinárodných a environmentálnych dohôd.

Mojím druhým bodom – len dúfam, že nie všetci boli k tomuto hluchí – je, že uspokojivá správa o environmentálnom vplyve musí viesť k vydaniu povolení. Tieto povolenia budú musieť byť vydané Nemeckom, Dánskom, Švédskom a tiež Fínskom. Ku koncu roku budeme o tom musieť vyniesť rozsudok pri inej príležitosti.

Ďalším bodom je, že tiež potrebujeme určitý stupeň reciprocity. Sme závislí od ruského plynu a Rusi sú závislí od našej ochoty ho kúpiť. Dúfam, že táto reciprocita bude čoskoro správne regulovaná partnerskou zmluvou bez politických emócií odštartovaných týmto projektom. Následne budeme schopní vyriešiť veľké množstvo problémov.

 
  
MPphoto
 
 

  Victor Boştinaru (PSE) - (RO) Táto správa poukazuje na problematiku životného prostredia, ale nemôže a nemala by poukazovať len na ňu.

V prvom rade by som chcel zdôrazniť, že tento projekt, ktorý môže vylepšiť dodávky energií pre Európu, podporíme. Z tohto dôvodu považujem za poľutovaniahodné, že Európska únia ešte stále nevypracovala spoločnú energetickú politiku.

Európska únia vyžaduje spoločné environmentálne normy, a to nielen keď hovoríme o projektoch veľkosti projektu Nord Stream. Existujú podobné plánované projekty v iných oblastiach Európy, a preto by mali byť všade odsúhlasené a uplatňované.

Projekt Nord Stream bude dôležitým precedensom, a preto by sme mali zaistiť, že ideme správnym smerom. Táto správa je odpoveďou Európskeho parlamentu petícii, ktorá zhromaždila viac ako 30 000 podpisov, a teda nemáme právo ignorovať názory európskych občanov.

História ľudského vývoja, najmä počas industrializácie nám zanechala životné prostredie v skutočne katastrofálnom stave. Nám, Európskemu parlamentu v Európe roku 2008 nie je dovolené opakovať históriu.

 
  
MPphoto
 
 

  Johannes Lebech (ALDE). - (DA) Vážený pán predseda, Baltské more je zraniteľné a projekt Nord Stream ovplyvní v tejto oblasti biodiverzitu a morské dno. Verím, že všetky pobrežné štáty by mali spoločne monitorovať environmentálnu bezpečnosť s tým, že Nord Stream bude musieť uhradiť kompenzácie za škody, ktoré sa môžu vyskytnúť pri spúšťaní potrubí na morské dno. Environmentálny problém však nie je jediným problematickým bodom projektu Nord Stream. Existuje tu totiž nedostatok dôvery medzi Ruskom a štátmi oblasti Baltského mora. Rusko je známe, že používa energetickú politiku ako politický nástroj v nejednom prípade. Navyše, mnohé z týchto krajín z oblasti Baltského mora považujú Nord Stream za jasný pokus Ruska obísť ich a dostať sa tak priamo na západoeurópske trhy. Projekt Nord Stream môže byť vnímaný ako príklad dvojstrannej dohody medzi Ruskom a členskými štátmi EÚ. Európa má preto osobitý a zásadný záujem na tomto projekte; keďže problematickou je dodávka energií, je preto dôležité, aby bola EÚ jednotná v spoločnej energetickej politike a aby jednotlivé členské štáty neuzatvárali dvojstranné dohody. Keďže je tomu tak, je dôležité, aby Rusko ukázalo dobrú vôľu a stalo sa zmluvnou stranou pre všetky medzinárodné zmluvy.

 
  
MPphoto
 
 

  Urszula Gacek (PPE-DE). - Vážený pán predseda, potrubie Nord Stream v Baltskom mori je kontroverzným projektom, odkedy bývalý nemecký predseda vlády prijal vyššie výkonné miesto v spoločnosti, ktorá riadi tento projekt. V niekoľkých krajinách okolo Baltského mora to vyvolalo oprávnené obavy o problémy energetickej bezpečnosti. Stal sa z toho typický príklad pomýleného princípu európskej solidarity. Nemožno určite pochybovať o geopolitickej dôležitosti projektu Nord Stream pre Rusko.

O týchto otázkach však dnes nediskutujeme. Diskutujeme o inom veľmi dôležitom aspekte potrubia Nord Stream: jeho environmentálnom vplyve. Bola som preto veľmi prekvapená, že komisár Dimas ako prvé zdôraznil dôležitosť dodávok energií a obchodných aspektov projektu a až potom hovoril o environmentálnom vplyve. Očakávala by som od komisára pre životné prostredie iný súbor priorít.

Všetci súhlasíme, že Baltské more je unikátnym a krehkým environmentálnym prostredím. Mnohí experti majú rovnaké obavy ako predkladatelia petície a oprávnene podozrievajú, že bola správa o environmentálnom vplyve napísaná expertmi spoločnosti Nord Stream. Všimnite si, že samotné krajiny okolo Baltského mora, ktoré pociťujú neenvironmentálne hrozby plynovodu neveľmi nadšene, budú vystavené priamo akýmkoľvek škodám na životnom prostredí. Prijatie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré bagatelizujú hrozby pre životné prostredie, úprimne povedané, prileje olej do ohňa.

 
  
MPphoto
 
 

  Vural Öger (PSE). – (DE) Vážený pán predseda, je záujmom všetkých ľudí Európskej únie a najmä z krajín susediacich s Baltským morom, aby životné prostredie nebolo vystavené nebezpečenstvám. Keď však budú všetky environmentálne výhrady rozptýlené nebude stáť nič v ceste plynovodu v Baltskom mori, keďže je EÚ závislá od diverzifikácie energetických zdrojov a tiež diverzifikácie energetických tranzitných ciest.

Európska únia bude musieť od roku 2012 doviezť každoročne ďalších 200 miliárd kubických metrov plynu. Ak máme zabezpečiť naše budúce dodávky energií, je pre EÚ dôležitý každý plynovod: Plynovod v Baltskom mori predstavuje doplnkovú energetickú cestu a nemal by sa preto považovať za konkurenciu iným projektom. Politicky založené argumenty by nemali stáť v ceste ekonomickým záujmom EÚ.

Akékoľvek rozdiely medzi východnými a západnými európskymi členskými štátmi by mali byť vopred urovnané. V budúcnosti by mohla táto úloha pripadnúť energetickej Európe. Vopred by sa mali vyhnúť rozporom a nedorozumeniam pred týmto projektom pomocou koordinácie, transparentnosti a výmeny informácií. Táto diskusia opäť upozorňuje na potrebu spoločnej a koordinovanej zahraničnej politiky Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Grażyna Staniszewska (ALDE). - (PL) Vážený pán predseda, severný plynovod a prístup Európskeho parlamentu k tomuto plynovodu sú pre mňa testom skutočnej hodnoty Európskej únie, testom, či sa Európska únia skutočne správa na základe solidarity. Zároveň je testom nášho záväzku k ochrane životného prostredia. Ak sa pri omnoho menších projektoch, ktoré nesú oveľa menej rizík pre ľudí a životné prostredie, vyžaduje uviesť niekoľko alternatívnych návrhov, aby sa mohol vybrať najlepší, v tomto obrovskom projekte, ktorý môže potencionálne zapríčiniť vážne ohrozenie nielen pre životné prostredie, ale aj pre ľudí, by sa od navrhovateľov žiadalo uviesť niekoľko alternatívnych návrhov. Až potom by sa mal vybrať najprospešnejší návrh, ktorý je najmenej škodlivý pre ľudí a životné prostredie. Je veľmi zvláštne, že v prípade takéhoto mohutného projektu bol takýto postup odignorovaný.

 
  
MPphoto
 
 

  Vytautas Landsbergis (PPE-DE). – Vážený pán predseda, verím, že nikto z vedúcich predstaviteľov EÚ nebol spokojný v Khanty-Mansiysk, keď sa ruský prezident vysmieval európskej solidarite.

Dnes máme súčasnú výzvu: sú legitímne existenčné obavy menších pobrežných štátov rešpektované alebo zanedbávané? Ak tieto susediace národy nie sú rešpektované a ich osud ostane okrajovým, tak sme všetci vtiahnutí do bahna neokolonializmu vo vnútri Európy. Ak bude Parlament hlasovať proti skutočne nezávislému hodnoteniu environmentálneho vplyvu a znepáči sa mu zabrániť skutočným hrozbám, pretože množstvo peňazí proste hovorí „neexistuje tu žiadne riziko katastrofy“ po tom, ako budú takéto postoje navrhnuté ako naliehavý prípad jedným národným tímom, tak potom samotná EÚ ako európska myšlienka riskuje, že bude vyhodená na otrávené morské dno.

Kolegovia, ktorí počúvate, navštívte hroby Adenauera, Schumana a De Gasperiho a opýtajte sa, ako máte hlasovať, najmä o prvých piatich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch o Gazprome. Čo sa mňa týka, potrasiem si ruku s každým váženým nemeckým poslancom v tomto Parlamente, ktorý zahlasuje proti týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 41 predloženými poslancami.

Tí, ktorí sa pomýlili, môžu napraviť chybu zdržaním sa hlasovania. Nech Európa ostáva našou prioritou.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE). - (PL) Vážený pán predseda, plánovaný severný plynovod spájajúci Rusko a Nemecko má byť najdlhším dvojitým podmorským potrubím na svete a tiež aj najplytkejším, čo robí plynovod náchylným na možné poškodenie. Niet pochýb, že rozsah prác v rozsiahlej oblasti Baltského mora predstavuje vážne nebezpečenstvo pre životné prostredie, biodiverzitu a habitáty, pre námornú bezpečnosť a prepravu, a ak by sa vyskytla ekologická katastrofa, tak aj pre zdravie obyvateľstva krajín ležiacich pri Baltskom mori.

Podľa Dohovoru z Espoo, z dôvodu vážneho rizika pre životné prostredie by sa ako prvý krok mala zvážiť alternatívna cesta výstavby plynovodu bez narušenia morského prostredia. V tomto prípade by to pre plynovod znamenalo cestu po pevnine. Výstavba na dne Baltského mora nie je dvojstrannou záležitosťou Nemecka a Ruska, keďže v prípade ekologickej katastrofy by boli jej následkom vystavené všetky krajiny pri Baltskom mori. Taký dôležitý projekt by sa mal realizovať len v duchu európskej solidarity a so súhlasom všetkých štátov ležiacich pri Baltskom mori a to po vykonaní dôkladného a nezávislého hodnotenia environmentálneho vplyvu.

 
  
MPphoto
 
 

  Adam Bielan (UEN). (PL) Vážený pán predseda, chcel by som začať poďakovaním, ktoré smerujem autorovi tejto správy predsedovi Marcinovi Libickému. Túto správu pripravil za výnimočne ťažkých okolností, keď musel čeliť neobvykle silnej loby zo strany predstaviteľov konzorcia zodpovedného za výstavbu tohto kontroverzného projektu. Dúfam, že konečná verzia tejto správy ukáže, že čas, keď lobistické skupiny mali podstatný vplyv na zákony prijaté Európskou úniou, je minulosťou.

Za ďalšie by som chcel zdôrazniť, zvažujúc podstatu veci, že pri skúmaní projektov priamo ovplyvnenými svojimi členmi by mala Európska únia použiť objektívne normy ochrany životného prostredia. Dnešná správa je testom takejto objektivity. Projekt Nord Stream bude mať, ako všetci dobre vieme, katastrofálny vplyv na prirodzené prostredie Baltského mora. Bez súhlasu štvrtiny svojich obyvateľov nemôžeme dovoliť takúto nebezpečnú investíciu vo vnútri Európskej únie. Naším cieľom by malo byť dosiahnuť konsenzus a nie environmentálne nebezpečný a ekonomicky otázny projekt pretlačený obrovskou elektrárenskou spoločnosťou.

Severný plynovod je neekonomický: je 30-krát drahší ako výstavba po pevnine. Podľa najnovších odhadov bude stáť projekt od 10 do 20 miliárd EUR. Alternatívny plynovod na pevnine by stál približne 3 miliardy EUR. Znamená to, že zasielaný plyn bude stáť viac, čo bude mať za následok okamžitý nárast cien dovážaného plynu pre celú Európsku úniu.

Druhým bodom tohto neobvykle kontroverzného projektu je energetická bezpečnosť Európskej únie. Výstavba projektu Nord Stream bude mať na túto bezpečnosť drastický vplyv. Odpoveďou na ruské činy by mala Európska únia rozšíriť prístup členských štátov k zdrojom plynu a ropy v Strednej Ázii a nerobiť nás závislejšími od dodávok plynu z Gazpromu, ako sa tomu deje v súčasnosti. Aktivity Kremľa sú zamerané na zabránenie diverzifikácie dodávok plynu v Európe, a tak Nord Stream poskytuje dokonalý spôsob naplnenia tohto cieľa. Ako som už uviedol, tento projekt nemá absolútne žiadne ekonomické ospravedlnenie.

Projekt Nord Stream demonštruje schopnosť Kremľa monopolizovať trh s plynom v Európe. Zároveň poskytujú problémy s európskym projektom Nabucoo príklad zlyhania Únie zaručiť vlastnú energetickú bezpečnosť. V tomto bode vyvstáva otázka: čím to je, že Nemecko, krajina, ktorá len nedávno bola vášnivým zástancom slobody a bezpečnosti v krajinách bývalého východného bloku, vystavuje teraz tieto krajiny ďalšej strate suverenity? Podporovaním plánov Kremľa, ktoré majú za cieľ celkovú energetickú dominanciu v západnej Európe, vystavuje Nemecko tieto krajiny riziku politického vydierania Ruskom.

Vyzývam všetky parlamentné skupiny, aby podporili dnešnú správu na odvrátenie obrovskej ekologickej katastrofy a rešpektovania práv všetkých krajín ležiacich pri Baltskom mori na poskytnutie alebo stiahnutie súhlasu s takýmto typom investície. Čo Európska únia v tomto čase potrebuje, je solidarita vo všetkých aspektoch čo sa týka energetickej bezpečnosti a ochrany životného prostredia.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

 
  
MPphoto
 
 

  Tunne Kelam (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, myslím si, že táto správa bude modelovým prípadom, či má Európsky parlament najprv slúžiť svojim občanom – a občania sú skutočne znepokojení – alebo podľahnúť tlaku veľkých spoločností, tlaku, ktorý sa stal skutočne zahanbujúcim.

Je mi ľúto, že sa táto problematika spolitizovala. Je to výsledkom toho, ako sa táto vec začala cez dvojstranné dohody pri ignorovaní všetkých ostatných zainteresovaných strán.

Myslím si, že to, čo teraz potrebujeme – a plne súhlasím s pani Wallisovou – je koordinovaný prístup EÚ a striktné dodržiavanie právnych predpisov EÚ. Predpokladmi na vybudovanie plynovodu by mali byť skutočne nezávislá štúdia environmentálneho vplyvu pod dohľadom Komisie, stanovenie zodpovednosti za možné škody a ratifikácia Dohovoru z Espoo Ruskom.

(predsedajúci prerušil rečníka)

 
  
MPphoto
 
 

  Danutė Budreikaitė (ALDE).(LT) Štáty EÚ pokračujú pri zavádzaní projektov s možnými katastrofickými následkami a zároveň diskutujú o vplyve ľudských aktivít na životné prostredie.

Ešte včera bol projekt Nord Stream obchodným projektom medzi dvoma krajinami, Nemeckom a Ruskom, a dnes sa už stal prioritou EÚ.

Plynovod Nord Stream sa má vybudovať pod plytkým morom, ktoré je najznečistenejšie na svete a ktorého morské dno je posiate chemickými zbraňami z druhej svetovej vojny spolu so znečisťujúcimi látkami z ruských vojenských základní. Tento plynovod má prechádzať cez územie Natura 2000. Je nevyhnutné, aby sme mali k dispozícii nezávislé vyšetrovanie potenciálnych environmentálnych následkov.

Ľudia, ktorí žijú pri pobreží, budú v prípade katastrofy vystavení škodám a ďalšie následky budú vo všeobecnosti pre ekonomiku krajín a environmentálne prostredie. Kto bude braný na zodpovednosť?

Nachádza sa tu 10 štátov, ktorých občania žijú pri Baltskom mori, a nie sú to len Nemecko a Rusko, krajiny s históriou rozhodovania o osudoch iných národov.

Vyzývam Európu, aby bola pri hľadaní alternatív, ako je napríklad plynovod na pevnine jednotná a aby zvážila jadrovú energiu a nie plyn ako alternatívu šetrnú voči životnému prostrediu s využitím potenciálu poskytovať Európskej únii bezpečnú energiu.

 
  
MPphoto
 
 

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, v priebehu uplynulých mesiacov som predložil Komisii niekoľko otázok na túto tému a vždy som dostal odpovede, ktoré boli nejasné a všeobecného charakteru. V tejto diskusii chcem upozorniť na tri veci. Všetky krajiny hraničiace s Baltským morom majú v praxi vážne výhrady týkajúce sa tohto projektu a sú presvedčené, že bude mať na prirodzené prostredie Baltského mora negatívny vplyv. Druhou je cena projektu, ktorá aj podľa investora dramaticky rastie: pôvodný odhad bol 4,5 miliardy EUR, dnes sa pohybuje medzi 8 až 12 miliardami EUR. Mohli by ste povedať, že je tým ovplyvnený len hlavný akcionár, ale ide o to, že nakoniec bude cena prenesená na spotrebiteľov. Je to o to prekvapujúcejšie, keď existujú alternatívne pozemné cesty pre plynovod, ktoré sú dva až trikrát lacnejšie. Treťou a poslednou záležitosťou je, že tento projekt udiera na základy ideálu spoločnej energetickej politiky pre Európsku úniu. Je ťažké si predstaviť tento ideál v budúcnosti zrealizovaný, keď sa projekt plynovodu (...)

(predsedajúci prerušil rečníka)

 
  
MPphoto
 
 

  Carl Schlyter (Verts/ALE). - (SV) Vážený pán predsedajúci, projekt plynovodu je založený na troch základných chybách. Po environmentálnej stránke je zlý: namiesto do obnoviteľnej energie sa investujú miliardy do fosílnych palív, čo bude mať pre životné prostredie deštruktívny vplyv a zvýši nesmierne množstvo odpadu. Po vybudovaní 10 kilometrov dlhého mosta Öresund bolo odvezené väčšie množstvo odpadu, ako bol predpoklad. Tento plynovod má byť dlhý viac ako 1 000 kilometrov. S PCB, DDT a chemickými pesticídmi na morskom dne to bude environmentálna katastrofa.

Namiesto solidarity je založený na sebeckosti. Nemecko a Rusko rokujú bez ostatných krajín, ktorým nebude ponúknutý plyn, čo je tiež hrozné. Ešte horšie je, že je nedemokratický. Aby sa zabránilo majiteľom pôdy blokovať plynovod, bude uložený do mora. Do mora preto, lebo snáď len niekoľko vlád povie „nie“, keď prechádza cez ich teritoriálne vody. Ste to vy, pán komisár, ktorý má podľa Dohovoru z Espoo právo brániť neteritoriálnu časť Baltského mora. Ste to vy a len vy, kto sa môže postaviť za majiteľov pôdy podľa Dohovoru z Espoo a žiadať alternatívnu cestu.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE-DE).(LT) Vypočuli sme si dnes zmienku o Dohovore z Espoo pri niekoľkých príležitostiach, najmä vo vzťahu potreby všetkých zainteresovaných krajín dodržiavať medzinárodné normy ochrany životného prostredia. Dámy a páni, skutočnosťou je, že túto dohodu Rusko neratifikovalo. Sľuby, že sa budú normy uvedené v tomto dokumente udržiavať bez jeho ratifikácie, sa nemôžu považovať za dôveryhodné, keďže máme podobné skúsenosti s energetickou chartou.

Skupina kolegov poslancov navrhuje pre dnešný dokument pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Za štyri roky, počas ktorých pracujem v Parlamente, som nezažila lobovanie jednej spoločnosti v takom rozsahu. Uvedomujeme si potrebu nezávislého hodnotenia environmentálneho vplyvu a stanovisko, že by sa malo toto hodnotenie vypracovať jednou spoločnosťou, čo už niektorí spomenuli, ako keby to mohlo byť urobené jednou spoločnosťou, je neprijateľné.

Podporujem správu pána Libického a vyzývam kolegov poslancov, aby sa pridali.

 
  
MPphoto
 
 

  Marios Matsakis (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, hovoríme o tomto projekte, ako keby to bolo prvýkrát v celosvetovom meradle, čo sa má vybudovať podmorský plynovod. Existujú tucty plynovodov, ktoré križujú naše moria bez akýchkoľvek problémov. Máme technológie, ktoré nám umožnia priviesť plyn, priviesť energie do oblastí, ktoré ich potrebujú, keď milióny Nemcov potrebujú naliehavo tento plyn.

Musíme byť dosť úprimní, aby sme si uvedomili, že cieľom tejto správy nie je zastaviť prívod plynu do Nemecka, alebo do EÚ, ale pozastaviť jeho prechod cez Baltské more a presunúť ho na pevninu. V odseku 25 je jasne uvedené, že je ho možné prepravovať po pevnine, aby mohlo prechádzať Poľskom čisto z politických a ekonomických dôvodov. Musíme byť dosť úprimní, aby sme si to priznali. Je neetické používať environmentálne obavy s cieľom dosiahnuť politické ciele, a preto budem hlasovať proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Konrad Szymański (UEN). (PL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som reagovať na pána Dimasa, ktorý sa zameral na politické a ekonomické otázky a akosi sa vyhol otázkam o životnom prostredí. Všetci vieme, že Rusko nemá v pláne dodržiavať zásadu vzájomnosti pokiaľ ide o investície do trhov s energiami. V najlepšom prípade bude regulovať prístup na svoj trh, pri vyhostení akýchkoľvek európskych investorov. Z tohto dôvodu projekt Nord Stream posilňuje ekonomickú pozíciu Ruska a je pre Európu škodlivý. Všetci dobre vieme, že Rusko nemá v úmysle prestať s využívaním energií ako nástrojom vyvíjania politického tlaku. Dnes je to najmä Ukrajina, ktorá je tomuto vystavená. Realizácia projektu Nord Stream bude znamenať, že každá krajina Európskej únie bude podobne vystavená takémuto tlaku a bude takto vydieraná. Počkáme si na negatívne posúdenia Baltských krajín, ktoré budú v tejto veci brané do úvahy. Komisár Dimas môže tieto stanoviská ignorovať. Dokonca môžeme tento projekt financovať z európskych fondov. V takomto prípade nebuďte prosím prekvapení, ak sa viacero skupín európskych občanov postaví chrbtom integračnému procesu. Niektorí z nich povedia, že o tento projekt nemajú záujem, iní povedia, že je škodlivý.

 
  
MPphoto
 
 

  Árpád Duka-Zólyomi (PPE-DE). - (HU) Ďakujem vám, pán predsedajúci. Projekt Nord Stream je jedným z plánov, ktoré majú uspokojiť dopyt po energii v EÚ. Sú tu však viaceré nejasnosti. Existujúce environmentálne riziká si vyžadujú profesionálnu štúdiu vplyvu vykonanú s účasťou ôsmich dotknutých krajín, bez ktorej sa nesmie začať žiadne plánovanie.

Plán, ktorý bol až doteraz dvojstranný, má tiež širší záber, ktorý ovplyvňuje bezpečnosť európskych energií a ktorý Únia nemôže ignorovať. Držiac sa spoločného postoja z roku 2006 o spoločnej energetickej politike, je účasť Komisie na projekte rozhodujúca v záujme uskutočnenia kritérií energetickej solidarity vnútri Únie.

To, že bol projekt pripravený bez predchádzajúceho súhlasu pobrežných štátov, nie je správne. Je to plán, ktorý v sebe zahŕňa environmentálne riziká majúce vplyv na jednu tretinu členských štátov Únie, keď existuje rozumnejšia verzia výstavby na pevnine. (predsedajúci prerušil rečníka)

 
  
MPphoto
 
 

  Olle Schmidt (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som povedať môjmu kolegovi pánovi Matsakisovi, ktorý nežije pri Baltskom mori, že ja tam žijem. V mene environmentálnej solidarity by mal ukázať určité obavy o Baltské more.

(SV) Vážený pán predsedajúci, niekedy počúvame v tomto Parlamente príspevky, ktorým načúvame obzvlášť pozorne, čo je prípadom, keď ide o príspevky Vytautasa Landsbergisa. Myslím si, že všetci máme dôvod počúvať, keď rozpráva pán Landsbergis, ktorý má skúsenosti s politickými podmienkami, pri ktorých sa tvorí a tvaruje región v ovzduší bezpečnosti.

Komisárovi Dimasovi a Komisii ako celku by som chcel povedať, že je pre mňa nepochopiteľné, že ani EÚ, komisár, alebo zvyšok Komisie nereagovali na tento obrovský projekt – z hľadiska bezpečnosti, energetickej politiky, alebo environmentálnej politiky. Niekoľkokrát som položil túto otázku a dostal som mimoriadne vyhýbavé odpovede. Nerozumiem, prečo vám trvalo tak dlho zaujímať sa o túto záležitosť, ktorá znepokojuje celú Európu a nielen Rusko a Nemecko.

 
  
MPphoto
 
 

  Ville Itälä (PPE-DE). - (FI) Vážený pán predsedajúci, Baltské more je environmentálnou škvrnou na Európskej únii. Je skutočne v zlom stave. Požadujeme a potrebujeme veľké množstvo opatrení na zlepšenie podmienok Baltského mora, čo nie je možné bez zaviazania sa Ruska tejto predmetnej záležitosti.

Keďže vieme, aká dôležitá je výstavba tohto plynovodu pre Rusko, máme šancu žiadať pred udelením povolenia pre výstavbu od Ruska, aby sa zaviazalo k iným environmentálnym projektom s cieľom znížiť vypúšťania emisií do Baltského mora. Musíme si byť istí, ak sa udelí povolenie, že je Rusko skutočne zaviazané v tejto predmetnej záležitosti a vykoná potrebné opatrenia.

Pre Európsku úniu je to príležitosť a zároveň otázka dôvery. Aby sme zachránili Baltské more, musíme v našich vzťahoch s Ruskom konať jednotne a hovoriť jedným hlasom. Máme teraz takúto príležitosť a musíme ju využiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Dámy a páni, udelili sme priestor desiatim rečníkom. Sú to mimoriadne okolnosti, keďže zvyčajne máme maximálne piatich. Sú tu ešte niekoľkí kolegovia, ktorí tiež požiadali o možnosť hovoriť. Chcem im pripomenúť, že môžu prispieť písomne, čo bude pridané do zápisnice rokovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Stavros Dimas, člen Komisie. (EL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som najprv poďakovať rečníkom v dnešnej diskusii za ich zaujímavé názory. Je pravdou, že som sa zmienil o verejnom vypočutí vyžiadaným v januári Výborom pre petície, na ktorom sme ja a môj kolega pán Piebalgs ako komisár zodpovedný za energetické otázky hovorili a zopakoval som, čo bolo povedané vzhľadom na potrebu dovozu zemného plynu, ako povedal môj kolega pán Piebalgs. Poukázal som tiež na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1364/2006, podľa ktorého usmernenia uvádzali niektoré prioritné projekty ako projekty európskeho významu vrátane tohto projektu. Bolo to vaše rozhodnutie a nie moje! Nekritizujte ma preto za prílišné zdôrazňovanie ekonomických vecí! Poukázal som presne na veci rozhodnuté vami. Ostatne, v mojom vystúpení bol kladený dôraz na environmentálne záležitosti. Tieto veci sa ma dotýkajú. Úctivo vás preto žiadam, aby ste boli pozornejší nielen pri jednej šestine môjho vystúpenia, ale aj pri zostávajúcich piatich šestinách.

Obavy týkajúce sa environmentálneho vplyvu projektu takého veľkého rozmeru, významu a zložitých technických aspektov sú úplne legitímne. Znamenajú, že je široká verejnosť čoraz viac zapájaná do diskusií o udržateľnom rozvoji a ochrane životného prostredia v súvislosti s veľkými projektmi v oblasti infraštruktúry.

Environmentálny vplyv a stanoviská verejnosti a zodpovedných orgánov pre záležitosti životného prostredia sú však zahrnuté do posúdenia environmentálneho vplyvu, ktorý je stanovený v príslušných právnych predpisoch o posúdeniach o environmentálnom vplyve v smernici EÚ a v Dohovore z Espoo, ktorú, ako som už povedal, Rusko podpísalo, ale neratifikovalo, hoci uviedlo, že ju zrealizuje. Dúfam, že ju ratifikuje. Stále vyvíjame tlak na tretie krajiny, aby ratifikovali zmluvy environmentálneho charakteru.

Zistenia postupov environmentálneho vplyvu sa musia dôsledne prehodnotiť orgánmi, ktoré majú právomoc udeliť realizačné povolenia, alebo povolenia výstavby pre akýkoľvek druh projektu v oblasti infraštruktúry. Až vtedy môžu tieto orgány jasne porozumieť environmentálnym otázkam obsiahnutým v starostlivo zostavenej správe pána Libického.

V správe sa napríklad hovorí o hrozbe veľkého znečistenia z vytečenia tisícov ton chemikálií potrebných na vyčistenie plynovodu pred uvedením do prevádzky, „špecifických chemikálií,“ ako sa uvádza v správe.

Zdá sa však, že vo februári roku 2008 dodávateľ potvrdil, že nemá v úmysle použiť tieto chemikálie pri tlakových skúškach plynovodu pred jeho uvedením do prevádzky. Neznamená to, že tento problém sa tam nevyskytne. Je veľmi pravdepodobné, že budú použité iné chemikálie. Znamená to však, že musíme počkať na ukončenie postupu hodnotenia environmentálneho vplyvu, ktorý vyžaduje zákon, aby sme mohli prediskutovať dodržanie legislatívy a politiky EÚ, vplyv, riziká, opatrenia a tiež rozhodnúť o podmienkach, ktoré budú uložené vlastníkovi projektu.

Podmienky transparentnosti zavedené pre hodnotenie environmentálneho vplyvu zaisťujú, že všetky zainteresované strany vrátane Európskeho parlamentu, budú mať prístup ku všetkým relevantným informáciám.

Je zvláštne, že rôzne strany dnes vyjadrili svoje stanovisko, že Komisia musí mať väčšiu právomoc, či už na vykonávanie štúdií environmentálneho vplyvu či s cieľom stanovenia rôznych politík. Právomoc Komisie je špecifická, s ohľadom na štúdie a štúdie environmentálneho vplyvu nemá prostriedky ani právomoc, ktorú v tomto prípade majú členské štáty. Úlohou Komisie, ako je uvedené v Zmluve je zaistiť, aby členské štáty riadne vykonávali a pridržiavali sa pravidiel právnych predpisov Spoločenstva vrátane medzinárodných dohôd ratifikovaných Spoločenstvom.

Komisia smie len zasahovať, ak sa vyskytnú vážne dôvody veriť, že pri vykonávaní príslušných právnych záväzkov založených na právnych predpisoch Spoločenstva vrátane environmentálnych zákonov Európskej únie došlo k zanedbaniu.

Doteraz sa takéto indikácie nevyskytli, keďže na postupe štúdie environmentálneho vplyvu sa ešte stále pracuje. Môžem vás uistiť, že Komisia nebude váhať zasiahnuť, ak to bude potrebné.

Nakoniec môžem jednoducho zopakovať, že Komisia očakáva od členských štátov, že dodržia svoje záväzky vyplývajúce z právnych predpisov Spoločenstva. Je to základnou podmienkou pre schválenie konečného rozhodnutia.

Ešte raz vám chcem poďakovať a poďakovať pánovi Libickému za jeho správu a za príležitosť, ktorú nám dal prediskutovať túto rozhodujúcu otázku plynovodu a jeho možného environmentálneho vplyvu.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Marcin Libicki , spravodajca. − (PL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som poďakovať všetkým, ktorí prehovorili v dnešnej diskusii. Musím povedať, že som hrdý na to, že som poslancom tohto Parlamentu. Tento Parlament dnes hovoril hlasom ľudí, čomu takto v tomto Parlamente vždy nie je: hlasom ľudu, čo je najlepšou európskou tradíciou európskych parlamentov, ktoré boli založené, aby boli stanoviská ľudí použité pre dobro tohto sveta.

Komisár Dimas, dnes ste jedným z dobier tohto sveta. Načúvajte prosím hlasu ľudu, ktorý dnes prehovoril cez týchto poslancov parlamentu. Takmer každý súhlasil, že tento plynovod je nielen hrozbou pre životné prostredie, ale že bude škodlivý pre prostredie najprv počas výstavby, a potom, Boh uchovaj, ak by sa vyskytla nejaká katastrofa.

Bolo predložených mnoho názorov na túto tému, no pán Dimas o nich nediskutoval. Prečo nevybudujeme plynovod na pevnine, keď je trikrát lacnejší a pritom aj bezpečnejší? Európska Komisia nemá k tomu čo povedať, pričom bola táto otázka prediskutovaná. Bola nastolená ďalšia otázka: skutočnosť, že je Nord Stream spoločnosťou vo vlastníctve štátu, je to všetko súčasťou politického plánu. Vyskytli sa tu komentáre v tom zmysle, že je to všetko politika. Áno, je to všetko politika: politika Nord Streamu a jeho vlastníka, Kremľa.

Tiež sa hovorilo o potrebe európskej solidarity. Nerozumiem, prečo bol podaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh na zrušenie článku, ktorý diskutoval o solidarite. Je to presne tento prípad, ktorý je testom európskej solidarity o ktorom sa pred chvíľou hovorilo? Prečo ste nehovorili o cene, ktorú bude musieť znášať odberateľ? Bolo to tu nastolené. Čelíme teraz tomuto testu: budú veľkí a dobrí tohto sveta, veľkí a dobrí Únie, do ktorej pán komisár patríte, načúvať hlasu ľudu, tak ako veľkí a dobrí načúvali hlasu ľudu v minulých časoch? Keď mu nenačúvali, veci sa skončili zle. Videli sme výsledok referend vo Francúzsku, Holandsku a Írsku. Zaobchádzajte s tým ako s varovaním. Veľkí a dobrí Európskej únie by si mali pamätať na to, komu slúžia, tak aby bol výsledok pozitívny.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila. Hlasovanie sa uskutoční o 12.00  hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142  rokovacieho poriadku)

 
  
MPphoto
 
 

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – Impulz, ktorý poskytla diskusia o Nord Streame predstavuje dobrý začiatok pre Európu konečne hovoriť jedným hlasom o otázkach energetickej bezpečnosti a zamerať sa na efektívnu spoločnú energetickú politiku.

Energetická bezpečnosť je dôležitým prvkom v celkovom kontexte bezpečnosti Európskej únie a teda by malo by sa s ňou zaobchádzať s najväčšou opatrnosťou najmä pri rastúcej závislosti od dovozu energií, u ktorých sa očakáva nárast do roku 2030 na 65 %. Očakáva sa, že závislosť len od plynu vzrastie do roku 2030 na 84 % dodávok. Zvýšená pozornosť by sa mala venovať špecifickým vzťahom Európskej únie s Ruskom: mal by sa klásť dôraz na vytvorenie a dodržiavanie rovnakých prístupových podmienok a spravodlivého zaobchádzania ruských investorov v EÚ a európskych investorov v Rusku. Bohužiaľ tomu tak nie je v prípade Ruska, o čo by sa malo usilovať.

Chcel by som potvrdiť dôležitosť možnej ratifikácie Zmluvy o energetickej charte a protokolu o tranzite Ruskom, aby sa predišlo možným rozporom týkajúcich sa projektu Nord Stream.

Chcel by som opäť predložiť do diskusie možné katastrofálne environmentálne následky, ktoré predstavuje projekt Nord Stream, pri jeho dimenzii a navrhnutej trati a chcel by som predstaviť svoju podporu alternatívnej vnútrozemskej trati.

 
  
MPphoto
 
 

  Titus Corlăţean (PSE), písomne. (RO) Vítam stanovisko Európskeho parlamentu, ktoré prijalo v súvislosti s výstavbou plynovodu spájajúceho Rusko a Nemecko.

Európska únia potrebuje integrovanú, spoločnú a súdržnú energetickú politiku, ako aj dlhodobú stratégiu zaistenia energetickej nezávislosti členských štátov.

Európska únia by sa mala zaoberať environmentálnymi a geopolitickými otázkami týkajúcimi sa energetickej bezpečnosti využitím spoločného úsilia všetkých členských štátov a nie dvojstrannými dohodami uzatvorenými niektorými členskými štátmi s Ruskom. Je to jediný možný spôsob, ktorým môže Európska únia dosiahnuť silný postoj pri rokovaniach s Ruskom, aby sa predišlo tomu, že budú energetické zdroje pretvorené na politický tlak, čo by mohlo pretvoriť Európsku úniu na rovnocenného partnera Ruska.

Takto môžeme poskytnúť odpovede na opodstatnené sklamanie rumunských občanov s ohľadom na stále rastúce ceny plynu a elektriny, čo prináša negatívne sociálno-ekonomické následky pre Rumunov a ich životnú úroveň

Zároveň by mohlo riešenie spoločnej energetickej politiky dopĺňať neschopnosť pravicovej vlády v Bukurešti podporovať rumunské energetické záujmy vo vzťahoch s Ruskom.

 
  
MPphoto
 
 

  Mieczysław Edmund Janowski (UEN), písomne.(PL) Chcel by som vyjadriť poďakovanie pánovi Marcinovi Libickému ako predsedovi Výboru pre petície Európskeho parlamentu za prácu na téme, ktorá vyvolala veľa znepokojenia. Viac ako 30 000 podpisov občanov Európskej únie žiadalo pomoc vzhľadom na návrh výstavby plynovodu na dne Baltského mora. Je veľká škoda, že tí, ktorí sa chystajú na túto investíciu, doposiaľ nepredložili hodnotenie environmentálneho vplyvu. Koniec koncov, má to byť pri dĺžke 1 200 kilometrov jeden z najdlhších podmorských projektov. Problematika, o ktorej dnes diskutujeme, má ekologické a ekonomické rozmery. Nemôžeme samozrejme ignorovať politické pozadie celého problému. Plynovod má prechádzať cez oblasť Natura 2000, ako aj cez podmorské skládky munície a potopený jedovatý plyn z čias druhej svetovej vojny. Musí sa preto vykonať spoľahlivý výskum, ktorý preskúma riziká štyroch scenárov: Počas výstavby plynovodu, počas prevádzky, pri kritických situáciách (pri katastrofe) a pri jeho rozobraní po použití, alebo ak sa zmluvy o dodávkach ukončia. Nemáme žiadnu spoľahlivú analýzu tohto projektu, a to v čase, keď si podľa zákonov skoro každý projekt budovy vyžaduje hodnotenie environmentálneho vplyvu. Nie je to len otázka, ktorá sa dotýka dvoch krajín: Nemecka a Ruska. Táto otázka je dnes príkladom nedostatku európskej solidarity v energetickej oblasti. Načúvajme teda hlasu našich dotknutých občanov. Môžu povedať, že tu niečo nie je v poriadku.

 
  
MPphoto
 
 

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE), písomne. (FI) Rozhodnutie o výstavbe plynovodu v Baltskom mori je záležitosťou dvoch hráčov: Ruska a Nemecka. Malo by ísť o záležitosť všetkých štátov ležiacich pri Baltskom mori. Nemecko a Rusko nie sú jedinými krajinami pri Baltskom mori. Spoločné rozhodnutie v tejto záležitosti je správne, keďže plynovod v Baltskom mori bude mať negatívny environmentálny vplyv na toto more.

Environmentálny vplyv plynovodu v Baltskom mori sa musí vyšetriť a musia sa prijať potrebné opatrenia. Záväzok Ruska dodržiavať Dohovor z Espoo by sa mal stanoviť ako podmienka pre udelenie povolenia na výstavbu.

Stav životného prostredia Baltského mora sa môže zlepšiť, len ak bude doň Rusko zainteresované a bude sa oň zaujímať. Máme teraz šancu zapojiť Rusko.

Ruská ekonomika je závislá od vývozu energií. Na druhej strane, je EÚ závislá od energií z Ruska. Je potrebná spravodlivá, strategická spolupráca medzi EÚ a Ruskom, ktorá rešpektuje životné prostredie.

V tomto Parlamente odznelo veľa kritiky Kremľa. Na dohodu sú však vždy potrební dvaja partneri.

Je čas, aby sa EÚ pozrela na seba. Existujú dobré dôvody na zmenu spolupráce Európskej únie na skutočné činy pri obavách o stav Baltského mora.

 
  
MPphoto
 
 

  Siiri Oviir (ALDE), písomne. (ET) V článku 194 budúcej Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Lisabonská zmluva) sa jasne uvádza, že energetická politika by mala brať ohľad, v duchu solidarity medzi členskými štátmi, na potrebu ochrany a zlepšenia životného prostredia. Nemôžem súhlasiť, aby bolo prirodzené prostredie otrokom vonkajšej energetickej politiky EÚ, keď v posledných rokoch Európa dôrazne hovorila za ochranu životného prostredia. Vzhľadom na skutočnosť, že Baltské more je jedným z najznečistenejších námorných oblastí, je neprijateľné vystavovať ho ďalším rizikovým faktorom, ktoré by mohli mať katastrofické následky na životné prostredie a ekonomiku v budúcnosti. Vyzývam Európsky parlament, aby podporil myšlienky predložené krajinami Baltského mora, spravodajcom a environmentálnymi organizáciami pre výstavbu plynovodu na pevnine a týmto vyzývam európsku Komisiu a Radu, aby využili všetky dostupné právne prostriedky, ktoré majú k dispozícii, na zmenu plánov výstavby plynovodu v Baltskom mori.

 
  
MPphoto
 
 

  Sirpa Pietikäinen (PPE-DE), písomne. – (FI) Vážený pán predsedajúci, pán spravodajca, dámy a páni, chcela by som poblahoželať spravodajcovi k jeho úspešnej správe. Správa sa chvályhodne venuje obavám občanov Únie – najmä občanov štátov ležiacich pri Baltskom mori – o environmentálnom vplyve plánovaného plynovodu. Výstavba plynovodu v Baltskom mori je v prvom rade environmentálnou otázkou, a preto by sa mal v tomto zmysle preskúmať celý projekt a jeho realizovateľnosť.

Baltské more je jedným z najznečistenejších svetových morí. Jeho osobitý charakter ho robí obzvlášť citlivým morom: Je jedným z najplytkejších svetových morí a jeho pohyb vody je pomalý. Baltské more je unikátom poloslanej vody a z tohto dôvodu sa niektoré rastliny a zvieratá nenachádzajú v žiadnom inom mori na svete. Obrovské environmentálne škody by boli pre toto more katastrofou.

Podporujem požiadavku uvedenú v správe vzhľadom na nezávislú tretie stranu na vykonanie analýzy environmentálneho vplyvu. Analýza by mala byť založená na rozsiahlych vedeckých a environmentálnych faktoroch.

Je možné, aby sme dosiahli, že sa Rusko zaviaže k realizácii negatívnych rozhodnutí z environmentálnych hodnotení cez medzinárodne odsúhlasené dohovory. Všetky dohovory spomenuté v správe sú dôležité. Treba pripomenúť, že by to bolo prvýkrát, kedy by sa aplikovala Zmluva z Helsínk z roku 1974.

Realizačné práce nesmú začať pred hodnotením všetkých environmentálnych vplyvov spojených so životnosťou plynovodu. Preloženie cesty plynovodu na pevninu by malo byť taktiež opatrne zvážené. Je nepopierateľné, že Únia potrebuje energie. Je však mnoho spôsobov zabezpečenia energetických potrieb, a moria v Únii by nemali byť rozhodne ohrozené len preto, lebo iné možnosti sa zdajú drahšie.

 
  
MPphoto
 
 

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN), písomne. (PL) Plynovod v Baltskom mori má v sebe mnoho aspektov vrátane ekonomického, ekologického, energetického a politického aspektu. Na rozdiel od energetického aspektu, ani jeden z ostatných aspektov príliš nevyvstáva.

Z ekonomického hľadiska je oveľa lepšie a trikrát lacnejšie vybudovať plynovod na pevnine než na morskom dne. Z ekologického hľadiska ohrozuje výstavba plynovodu na morskom dne celú panvu Baltského mora a nielen ju. Nikto zatiaľ nemá celkovú analýzu rozsahu rizík a nikto nevie predvídať ich následky. Z politického hľadiska je výhodnejší pre Rusko, zavádza konflikt do vnútra Európskej únie majúc za následok porušenie zásad partnerstva a solidarity Európskej únie Nemeckom.

Za týchto okolností by správa pána Marcina Libického, ktorá obsahuje presvedčivé a špecifické informácie, mala byť prijatá a zohľadnená pri prijatí rozhodnutia.

 
  
MPphoto
 
 

  Zuzana Roithová (PPE-DE), písomne. (CS) Aj mňa znepokojujú obavy desiatok tisíc občanov, ktorí petíciou upozorňujú na rizikové okolnosti stavby najväčšieho plynovodu na dne plytkého Baltského mora.

Ich petícia inšpirovala verejné vypočutie a správu Európskeho parlamentu, ktoré odhaľujú nutnosť zahrnúť do rozhodovania ďalšie krajiny, najmä EÚ. Problémom sú ekologické riziká kvôli rozsiahlym pohrebiskám vojnových vrakov a munície na dne mora a riziková chemická metóda čistenia plynovodu pred jeho uvedením do prevádzky.

Netrúfam si vyjadrovať sa k alternatívnej pozemnej trase, ale som hlboko presvedčená, že je nutné, aby sa Európska komisia a Rada riadne ujali svojej koordinačnej povinnosti a v záujme nielen pobaltských krajín dôsledne požadovali od investora prevzatie plnej zodpovednosti za prípadné ekologické škody. Komisia aj Rada si musia vyžiadať nezávislé hodnotenie vplyvu a tiež hodnotenie alternatívnej trasy po pevnine.

Severná trasa dodávok plynu z Ruska je dôležitá. Preto je nutné, aby EÚ uzatvorila s Ruskom dohodu o podmienkach kontroly výstavby, ale aj bezpečnej prevádzky plynovodu. Veď Rusko doteraz neratifikovalo Dohovor z Espoo. Bohužiaľ doteraz nemáme spoločnú energetickú politiku EÚ ani normy. Toto je príklad, kedy Európania potrebujú namiesto bilaterálnej dohody medzi Nemeckom a Ruskom dohodu EÚ a súhlas pobaltských krajín s výstavbou. Parlament k tomu teraz vysiela jasný politický signál.

 
  
MPphoto
 
 

  Wojciech Roszkowski (UEN), písomne. (PL) Diskusia o správe pána Libického zobrazuje takmer celkovú jednomyseľnosť pri posudzovaní projektu Nord Stream. Tento projekt je ekonomicky nezdravý, hrozí dodatočnými horibilnými nákladmi pri budúcej cene plynu, predstavuje ekologickú hrozbu pre pobaltské krajiny a tiež zvyšuje závislosť niektorých členských štátov od dodávok z Ruska. Vyvstáva otázka – kto z toho bude mať prospech?

Sotva treba brať vážne hlas pána Matsakisa, ktorý hovoril v tomto kontexte o odmietaní správy a žiadal o „úprimnosť“. Je ťažké pochopiť, čo pán Matsakis myslí pod pojmom úprimnosti.

Hlasovanie o tejto správe bude testom rozsahu, v akom je Európsky parlament skutočne vedený názormi ekonómov, ekológov a bežných občanov EÚ a ako veľmi tlakom z rusko-nemeckej loby, ktorá má v úmysle znížiť energetickú a ekologickú bezpečnosť niektorých členských štátov a zničiť solidaritu EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Esko Seppänen (GUE/NGL), písomne. (FI) Vážený pán predsedajúci, výstavba plynovodu ako projektu postaveného na pevnine by bola lacnejším a bezpečnejším variantom, než jeho uloženie do mora. Plánovaný plynovod v Baltskom mori bude mať bezpochyby vplyv na životné prostredie, čo musí byť prešetrené. Musí sa to urobiť v záujme minimalizovania rizík.

Nord Stream však nespadá do právomoci EÚ a aj Parlament túto problematiku len prediskutováva na základe správy Výboru pre petície. Do inštitúcie Spoločenstva je vtiahnutá vnútorná poľská politika okľukou ako environmentálna otázka bez zmienky poľských politických motívov a pobaltských štátov.

Ak by som bol ruským predajcom plynu a Nemecko kupcom, nemohol by som sa spoliehať na bezpečnosť dodávok, ak by bol plynovod vedený cez poľské teritórium. V Európe máme zlé skúsenosti so sprostredkovateľstvom Ukrajiny, keď nahromadilo zásoby plynu, alebo za plyn nezaplatilo a keď prišlo na lámanie chleba, ponechalo si plyn, ktorý bol zaslaný z Ruska do strednej Európy, pre svoje potreby. Rovnaký druh nebezpečenstva nebol vylúčený ani v prípade Poľska. Logicky tak pracuje proti rozvoju obchodných a ekonomických vzťahov medzi Ruskom a EÚ, pričom pobaltské krajiny to podporujú.

Bohužiaľ neexistuje alternatíva po pevnine než uložiť ho do mora, ale vyžaduje si to chrániť životné prostredie.

 

5. Stabilizácia Afganistanu: výzvy pre EÚ a medzinárodné spoločenstvo (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa, ktorú predkladá pán André Brie, v mene Výboru pre zahraničné veci, o stabilizácii Afganistanu: výzvy pre Európsku úniu a medzinárodné spoločenstvo (A6-0269/2008)

(2007/2208(INI)).

 
  
MPphoto
 
 

  André Brie, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pán Jouyet, dámy a páni, v Kábule sa včera odohral najkrvavejší útok od roku 2001, pri ktorom zahynulo viac ako 40 Afgancov a Indov a 140 ľudí bolo zranených. Chceli by sme vysloviť úprimnú sústrasť obetiam a vyjadriť naše odsúdenie voči vrahom, ktorí to majú na svedomí.

Tí, ktorí sledujú európske médiá a tí, ktorí si napríklad dnes prečítali vydanie Daily Outlook Afghanistan určite vedia, že násilie v Afganistane sa teraz oveľa viac rozšírilo a stáva sa samozrejmosťou. Vraždy učiteľov sú prakticky na dennom poriadku, čo je jedna z najcynickejších stránok stratégie Talibanu. Školy, a to obzvlášť tie pre dievčatá, podpália alebo ich nasilu zatvoria, vyhadzujú do povetria mosty a cesty. O čom sa nehovorilo v Európe bol útok, ktorý sa v nedeľu odohral na svadobnej hostine v provincii Nangarhar a zomrelo pri ňom 23 ľudí vrátane nevesty. Tento útok viedli koaličné sily USA. Podobný incident sa stal v susednej provincii Uruzgán. Prezident Karzaj nariadil vyšetrovanie.

Je zrejmé, že bezpečnostná situácia v Afganistane sa za posledné tri roky zhoršila. Existuje však množstvo výrazne pozitívnych prvkov, ktoré je potrebné zohľadniť: skvalitňovanie politiky v oblasti školstva a zdravotníctva, regionálny úspech v programe obnovy a v boji proti drogám, zriadenie kritických a nezávislých médií vďaka mnohým nesmierne odvážnym žurnalistom, ako aj vybudovanie aktívnej občianskej spoločnosti spolu s angažovanými ženskými organizáciami v rôznych sférach spoločnosti.

Sú tu aj negatívne stránky správy, ako napríklad skutočnosť, že pestovanie maku siateho v súčasnosti dosahuje v národnom meradle rekordné hodnoty a táto rastlina sa stále vo väčšej miere spája so všeobecným hospodárstvom, rovnako ako so zvyšujúcim sa počtom trestných činov, prípadov korupcie a aktivít povstaleckých skupín.

Medzinárodná potravinová kríza mala dramatické následky týkajúce sa miliónov Afgancov. Korupcia je rozšírená vo vládnych kruhoch a vlastne pochádza práve z tohto zdroja. Zásady právneho štátu sa neuplatňujú patrične, čo je možné prirovnať k situácii na Guantáname alebo v americkej väznici v Bagrame, a čo je aj terčom zásadnej medzinárodnej kritiky.

Fundamentalistické ideológie v posledných rokoch evidentne prevládali dokonca aj v kľúčových sférach vlády a parlamentu, čo predstavuje hrozbu pre slobodu tlače a médií, ale obzvlášť pre nádeje afganských žien a dievčat na rovnocenné postavenie v spoločnosti.

Strašné násilie, ktoré sa pácha každodenne na ženách a dievčatách v rámci domácností, rodín a obcí, považujem stále za najvážnejší a najzreteľnejší problém, ktorý zároveň naše médiá najviac ignorujú. Mrzí ma, že pre nedostatok času sa tejto oblasti nemôžem venovať podrobnejšie. Afganistan a jeho obyvatelia si zaslúžia naše úplné nasadenie. Po 30 rokoch vojny, pri ktorej zahynulo viac ako jeden a pol milióna ľudí, je povinnosťou medzinárodného spoločenstva preukázať svoju solidárnosť voči Afganistanu.

Krajina a jej spoločnosť boli zničené politikou a vojenskou okupáciou zo strany Sovietskeho zväzu, ďalej občianskou vojnou vedenou skupinami mudžahedínov, ktorým poskytovali zbrane Spojené štáty, Pakistan, Irán a iné krajiny, a tiež zlovestnou vládou Talibanu.

Naša správa poskytuje komplexný a realistický obraz. Poukazuje na výrazné úspechy obyvateľov Afganistanu a rozpoznáva politické nedostatky afganskej a ostatných medzinárodných vlád. Vyjadruje našu plnú podporu a vysvetľuje fakt, že sme naplno odhodlaní nastoliť demokraciu a chrániť ľudské práva, a to najmä práva afganských žien a detí. Pokiaľ sa zaoberáme prípadmi Malalaj Džojovej, Parvíza Kambakša a Latifa Pedrama, nie je to iba záležitosť všeobecnej zásady, ale aj osobitnej požiadavky.

Európsky parlament prostredníctvom tejto správy požaduje novú stratégiu pre medzinárodnú komunitu a pre afganskú vládu, v ktorej sa kladie hlavný dôraz na obnovu občianskej spoločnosti. Túto politiku presadzuje osobitný predstaviteľ OSN pre Afganistan, pán Kai Eide. Toto je najdôležitejší posun a ja som rád, že práve my v tomto Parlamente sme vyslali takýto signál.

Chcel by som vyjadriť svoju vďaku kolegom z iných politických skupín, Komisii a pani komisárke; máte v Kábule a v Bruseli úžasný tím, ktorý rieši otázky Afganistanu; osobitnému predstaviteľovi Rady a zároveň aj mnohým afganským a medzinárodným mimovládnym organizáciám, ktoré boli do tejto správy zainteresované.

Musím preto povedať, že z tohto dôvodu je pre mňa ešte ťažšie, keď musím z tejto správy vyňať svoje meno. Nebol som schopný presvedčiť väčšinu o tom, že problémy Afganistanu sa nedajú vyriešiť vojenskými prostriedkami. Pokiaľ bude prevažná väčšina v rámci tohto Parlamentu požadovať posilnenie vojenských jednotiek, a tak ignorovať národné rezervácie členských štátov, nebude tým riešiť skutočné problémy prednesené v tejto správe a to by bolo v rozpore s mojimi osobnými záujmami. Pre Afganistan je neprijateľný fakt, že by mali zostať bez povšimnutia želania väčšiny všetkých národov Európy; svedčia o tom aj udalosti z posledných dní; a je to celkom zlá politika.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. (FR) Vážený pán predsedajúci, je mi cťou a považujem za výsadu, že môžem po prvýkrát tu pred Európskym parlamentom prehovoriť. Pred tým než začnem, chcel by som podobne ako pán Brie odsúdiť v mene vedenia včerajší útok na indické veľvyslanectvo v Kábule, pri ktorom zahynulo viac ako 40 civilných obyvateľov vrátane mnohých zamestnancov veľvyslanectva a stovky ľudí utrpelo zranenia. Cieľom tohto útoku bolo narušiť prebiehajúci proces konsolidácie a obnovy v Afganistane. Európska únia je rozhodnutá podporovať afganskú vládu a obyvateľov Afganistanu v ich snahe o vybudovanie stabilného a demokratického štátu a tieto tragické udalosti ešte viac zvýrazňujú dôležitosť a naliehavosť našich diskusií dnes ráno.

Rovnako ako Parlament je aj Rada presvedčená o potrebe dlhodobého záväzku v Afganistane. Naším cieľom musí byť pomoc vláde, aby mohla vybudovať štruktúry potrebné pre moderný a demokratický štát, ktorý môže riadne fungovať, zaistiť bezpečnosť svojich obyvateľov, rešpektovať zásady právneho štátu a podporovať hospodársky a sociálny rozvoj.

Chcel by som zdôrazniť, že spoločná snaha afganských činiteľov a medzinárodného spoločenstva už priniesla určité dôležité výsledky. Zníženie úmrtnosti novorodencov o 25 % a 6 miliónov detí navštevujúcich školy, z čoho jednu tretinu tvoria dievčatá. So zreteľom na tieto fakty, musím vzdať úctu práci, ktorú odviedla pani komisárka Ferrerová-Waldnerová a vo všeobecnosti Komisia v tejto oblasti a vo všetkých aspektoch súvisiacich so znovunastolením právneho štátu.

Musíme stavať na týchto úspechoch, ale musíme si aj uvedomovať všetky výzvy, ktoré sú ešte pred nami, najmä tie, na ktoré poukázal pán Brie: štátna správa, nestabilita, korupcia a drogy, ktoré idú ruka v ruke a majú negatívny vplyv na normálne fungovanie inštitúcií a udržateľný rozvoj krajiny.

Musíme teda spolupracovať s ďalšími partnermi v oblasti drog, aby sme mohli realizovať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1817, ktorá bola prijatá 11. júna a mala by umožniť medzinárodnej komunite zintenzívnenie boja proti obchodovaniu s chemickými prekurzormi, ktoré sa používajú na výrobu heroínu.

Rada rovnako ako Parlament kladie najväčší možný dôraz na demokratický proces v Afganistane. V priebehu volieb v rokoch 2004 a 2005 sa obyvatelia Afganistanu veľmi jasne a odhodlane rozhodli v prospech demokracie a stability. My im musíme pomôcť vo vytváraní čo najlepších podmienok na prípravu nastávajúcich prezidentských volieb v roku 2009 a všeobecných volieb v roku 2010.

Správu o Afganistane, ktorú vypracoval Parlament a zhrnul pán Brie, prijala Rada s veľkým záujmom a chcela by zdôrazniť tri špecifické aspekty. Po prvé, Rada dúfa, že afganská vláda bude pristupovať s väčšou mierou zodpovednosti k procesu obnovy a rozvoja Afganistanu. Navyše, vo všetkých sférach by sa mal klásť dôraz na to, aby si obyvatelia Afganistanu boli vedomí svojich povinností a mali potrebu zabezpečiť si dobrú vládu, z čoho vyplýva, že povinnosťou afganských vládnych činiteľov je plniť svoje záväzky v tomto zmysle.

Po druhé, Rada vyzdvihuje dôležitosť napredovania v úzkej spolupráci s afganskou vládou, ktorá má v rámci medzinárodného spoločenstva smerovať v ústrety jednej vízii o spôsobe dosiahnutia spoločných cieľov, a to zaistením najmä toho, aby podniknuté kroky boli z hľadiska ich vojenskej a civilnej dimenzie koherentné. Toto je mandát, ktorý dostal nový osobitný predstaviteľ OSN, pán Kai Eide, a Rada by chcela vysloviť svoju plnú podporu jeho misii. V rovnakom kontexte Rada pociťuje potrebu posilniť kapacity misie OSN v Afganistane (UNAMA) na účely rozšírenia jej prítomnosti v celej tejto oblasti, najmä však na juhu a západe krajiny.

Naša tretia a posledná pripomienka k správe pána Brieho sa vzťahuje na skvalitnenie spolupráce a vzťahov medzi Afganistanom a jeho susednými krajinami, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie trvalej stability v štáte, predovšetkým pokiaľ ide o viacrozmerný charakter niektorých problémov, ktoré jasne zdôraznil pán Brie, ako napríklad výroba a obchod z drogami.

V žiadnom prípade by tieto stručné pripomienky k správe prezentovanej Parlamentom nemali odviesť pozornosť od skutočnosti, že Rada a Parlament majú veľmi podobné názory na politiku, ktorú je potrebné realizovať v Afganistane. Chcel by som využiť túto príležitosť na uvítanie a povzbudenie iniciatívy, ktorú predstavil pán Brie vo svojej správe, namierenej na posilnenie spolupráce medzi Európskym parlamentom a afganským parlamentom.

Všetky tieto dôvody nasvedčujú tomu, že Únia bude aj naďalej pokračovať vo svojej vedúcej úlohe pri mobilizovaní medzinárodného spoločenstva v pomoci Afganistanu. Tento cieľ tvoril základ pre závery Rady z 26. mája, ktoré boli z veľkej časti inšpirované odvedenou prácou na Medzinárodnej konferencii na podporu Afganistanu, ktorá sa uskutočnila 12. júna v Paríži. Táto Konferencia znamenala obrovský úspech pre Afganistan, ako aj pre Európsku úniu, ktorá naplno uspela v presadzovaní svojich stanovísk týkajúcich sa kľúčových aspektov rozvoja krajiny.

Chcel by som zdôrazniť, že pred niekoľkými mesiacmi sa na samite NATO, ktorý sa konal 2. až 4. apríla v Bukurešti, sa zúčastnil vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku spolu s prezidentom Karzajom a generálnym tajomníkom OSN stretnutia hlavy štátu a vlády Afganistanu. Krajiny prispievajúce do IFAS, ktorému poskytujú členské štáty EÚ takmer polovicu zamestnancov, prijal v Bukurešti novú stratégiu pre svoj spoločný záväzok postavený na štyroch zásadách, ktoré teraz vymenujem: stabilný a spoločný dlhodobý záväzok; podpora zlepšenia afganského vedenia a zodpovednosti v oblasti bezpečnosti; komplexný prístup medzinárodného spoločenstva k obnove; a spoločná politická stratégia týkajúca sa štátov susediacich s Afganistanom, najmä Pakistanu.

Na záver by som rád zdôraznil určité oblasti, v ktorých Európska únia prispieva výrazným spôsobom a kde je jej činnosť nevyhnutná pre posilnenie postavenia štátu a upevnenie zásad právneho štátu v Afganistane. V prvom rade, ako iste viete, Únia má osobitného predstaviteľa už od roku 2002 a túto funkciu v súčasnosti zastáva pán Francesc Vendrell. Ťažkosti spočiatku nastali pri príprave misie EUPOL a išlo o problémy v oblasti logistiky, avšak tieto sú v súčasnosti už vyriešené. EUPOL je obzvlášť zainteresovaný do reformy ministerstva vnútra a do budovania stratégie afganskej polície.

Nakoniec by som chcel poukázať na to, že Európska únia vyslala jasnú správu s ohľadom na rozšírenie záväzku voči Afganistanu obom svojim afganským partnerom, ako aj medzinárodnému spoločenstvu prostredníctvom rozhodnutia na poslednom zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy dňa 26. mája, ktorého cieľom je zdvojnásobiť počet zamestnancov zainteresovaných do policajnej misie v Afganistane. Toto rozšírenia misie EUPOL by malo priniesť väčšiu transparentnosť a efektívnosť našej činnosti v kľúčových sektoroch, ktoré súvisia s policajnou reformou aj napriek násilným udalostiam, ktoré sa odohrali v posledných dňoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, vážení poslanci Parlamentu, pán Brie, ak môžem, rada by som najprv povedala zopár slov po nemecky a poďakovala vám za túto veľmi dôležitú a prvotriednu správu, ako aj za vynikajúci spôsob vašej spolupráce s mojím štábom v Kábule a v Bruseli. Chcela by som vyjadriť svoju podporu názorom, ktoré ste vyjadrili vy a úradujúci predseda Rady. Je naozaj tragédiou, že sme včera boli opäť svedkami takej katastrofy, akou bol tento teroristický útok. Na jednej strane musíme samozrejme celkom jasne vyjadriť naše odsúdenie, ale na druhej strane sú tu aj obete, o ktoré je potrebné sa zaujímať. Žiaľ, presne takéto sú okolnosti, za ktorých sa bude odohrávať táto rozprava.

členka Komisie. − Dovoľte, aby som povedala, že si myslím, že táto veľmi komplexná správa je nesmierne dôležitá práve z hľadiska tejto zložitej a neistej bezpečnostnej situácie a my nemôžeme dovoliť, a ani nedovolíme, aby boli v presile tí, čo chcú priviesť Afganistan do starých koľají.

V priebehu posledných mesiacov, ale najmä počas prípravy tejto správy sme s pánom spravodajcom veľmi úzko spolupracovali. Chcela by som vám poďakovať za záujem, ktorého som bola svedkom, najprv pri dvoch návštevách Európskeho parlamentu v Afganistane a neskôr v novembri 2007, kedy ste zas vy prijali v Bruseli poslancov z Wolesi džirgy (dolnej snemovne parlamentu) čo bolo pre nich veľmi významným svedectvom. Spolupracujeme so špecializovanou Delegáciou pre vzťahy s Afganistanom; vy veľmi dôsledne pozorujete naše reálne pokroky a my sa snažíme pomáhať, kde sa dá.

Napokon sa táto správa dotýka tejto ústrednej témy: ako môžeme vytvoriť stabilitu v Afganistane, akým výzvam čelí medzinárodné spoločenstvo a ako sa s nimi môžeme vysporiadať? V podobnom zmysle sme na konferencii v Paríži jasne povedali, že chceme prekonať hrozbu terorizmu; ale zároveň sú pre nás výzvou názory verejnosti všade navôkol, pretože nie vždy sa stretávame s pochopením námietok a nie vždy sa všetky snahy v rámci boja s touto hrozbou stretávajú s pochopením.

Myslím si, že konferencia v Paríži bola tiež veľmi dôležitou a dobrou príležitosťou na prehodnotenie našej stratégie, aby bola zameraná ešte zreteľnejšie. Komisia prispela od roku 2002 do roku 2007 sumou 1,2 miliardy EUR. Pracovali sme predovšetkým na tomto: po prvé, zaistiť bezpečnosť v Afganistane prostredníctvom financovania miezd policajného zboru, čo je úzko spojené s podporou afganskej polície a jej reformou; po druhé, zabezpečiť náhradné živobytie pestovateľom maku a tak pomôcť pri odstraňovaní drog; po tretie, zlepšiť kvalitu života Afgancov – tu sme sa zamerali predovšetkým na zdravotnú starostlivosť, ktorej už sme neodmysliteľnou súčasťou.

Avšak, konferencia v Paríži priniesla aj odlišnú politickú správu o oneskorených zmenách. Tieto správy sú nevyhnutné, pokiaľ chceme celistvo realizovať obojstranné záväzky v Afganistane a premeniť medzinárodné snahy – všetky naše snahy – na konkrétne úspechy. Z tohto dôvodu všetci chápeme, že potrebujeme väčšiu a kvalitnejšiu koordináciu všetkých zainteresovaných. Chcela by som takisto pochváliť pána Kaia Eideho, ktorého poznám už mnoho rokov, a je to úžasný človek. Práve on bude mať ústrednú úlohu a ja vás chcem uistiť, že s ním budeme veľmi úzko spolupracovať.

Ale, samozrejme, vnímame aj potrebu skutočného záväzku zo strany našich afganských partnerov. Musia sa snažiť vo väčšej miere prevziať zodpovednosť za proces budovania svojho štátu, čo ide, pravdaže, ruka v ruke s povinnosťami a predstavou o stabilnej krajine v budúcnosti. Blížime sa k voľbám, ktoré sa uskutočnia v roku 2009 a 2010. Pre vládu to budú bezpochyby kľúčové momenty na to, aby znovu nadobudli legitimitu, ktorú naštrbila korupcia a slabé vládnutie predovšetkým v provinciách, a preto sa snažíme hľadať spôsoby, akými by sa dal najlepšie podporiť volebný proces.

Afganistan stojí na križovatke ciest. Mnohé z počiatočných úspechov v budovaní štátu; najmä v oblasti ľudských práv, slobody prejavu a médií; sú určitým spôsobom pod tlakom. V takýchto podmienkach bude pre občiansku spoločnosť ťažké zjednotiť sa. V tomto zmysle záväzok tohto Parlamentu, a tu by som chcela ešte raz poďakovať spravodajcovi, a vaša spolupráca s dolnou snemovňou afganského parlamentu, Wolesi džirga, sú neoceniteľné. Myslím si, že môžete prispieť k rozvíjaniu demokratického procesu.

Ako EÚ, a touto myšlienkou by som chcela zakončiť, sme zodpovední za podporu Afganistanu nielen v záujme jeho obyvateľstva a stability celej oblasti, ale aj v záujme Európy. Toto je takisto potrebné jasne povedať našim daňovým poplatníkom.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlo Fatuzzo, v mene skupiny PPE-DE. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vedel som, že mám dve minúty, ale nechcem sa o tom obšírne vyjadrovať. Rád by som poďakoval pánovi Briemu za jeho nasadenie a entuziazmus, ktorý vložil do tejto správy a chcem ho požiadať, aby z nej nestiahol svoje meno, pretože odviedol veľmi dobrú prácu spolu s ostatnými tieňovými spravodajcami a so mnou. Čo povedať? Čo urobiť v takom zásadnom momente pre Afganistan? To, čo sa stalo včera jasne dokazuje, že záväzok Európy a ostatných voči Afganistanu je nanajvýš opodstatnený.

V tejto správe požadujeme v prvom rade posilnenie záväzku z hľadiska prítomnosti vojenských jednotiek, keďže bez nich sa nikam nedostaneme; po druhé, zintenzívnenie záväzku v otázke zlepšenia demokratických štruktúr v novej Afganskej islamskej republike, ktorá sa za posledných 30 a viac rokov dostala do stavu, keď neplatia žiadne zákony, a čo je zo všetkého najhoršie, leží v srdci medzinárodného terorizmu.

Keď sme po 11. septembri začali venovať pozornosť fenoménu medzinárodného terorizmu, išli sme do Afganistanu a neskôr do Iraku a uvedomili si, že sme pichli do osieho hniezda. Posledná základňa, (podobne ako bol Hitlerov bunker v Berlíne), je pre teroristov vo svete v súčasnosti Afganistan. Pokúšajú sa znovu preskupiť a popri tom sa v Afganistane mstia za porážku, ktorú utrpeli a ešte stále zakúšajú v Iraku.

My v Európskom parlamente môžeme vyslať správu takýmto smerom, pokiaľ toľkí z nás, ako je len možné, budeme hlasovať v prospech tejto správy.

 
  
MPphoto
 
 

  Ana Maria Gomes, v mene skupiny PSE. – (PT) Blahoželám spravodajcovi, pánovi Andrému Briemu, za jeho dôkladnú analýzu vážnych problémov, ktorým čelíme v Afganistane, a najmä za jeho snahu použiť také formulácie, ktoré by umožnili všetkým politickým skupinám hlasovať za kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Žiaľ, v priebehu hlasovania vo výbore padli dve dôležité myšlienky v rámci kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov za obeť politickým predsudkom kolegov, čo radšej ignorujú problémy, ktorým čelí medzinárodné spoločenstvo v Afganistane. Ide o problémy hrôzostrašne ilustrované včerajším samovražedným útokom na indické veľvyslanectvo v Kábule. Výsledkom je, že odporúčanie na základe potreby medzinárodného spoločenstva na prehodnotenie jeho civilnej a vojenskej stratégie išla bokom, rovnako ako časť zdôrazňujúca rastúcu všeobecnú nespokojnosť s korupciou, ktorá sa rozmáha vo vládnych inštitúciách.

So zreteľom na tieto skutočnosti, vyzývam svojich kolegov poslancov, aby podporili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré opätovne uviedla skupina PSE s cieľom znova navodiť rovnováhu v tejto správe. Ako sa môže správa Parlamentu zaoberajúca sa Afganistanom vyhýbať zmienke o úlohe Pakistanu a jeho vojenského režimu, ktorý už toľko veľa rokov zle vládne tejto krajine? Ako môžeme my, poslanci Európskej únie, ignorovať tajné väzenia Spojených štátov v Kábule a nielen to? Prečo niektorí poslanci odmietajú oprávnenú kritiku afganského súdneho systému. Stanovisko skupiny PSE je jasné: je možné podporovať prítomnosť vyššieho počtu medzinárodných vojsk v Afganistane a zároveň zastávať potrebu prehodnotenia vojenskej stratégie misie ISAF (Medzinárodné sily bezpečnostnej pomoci). Je možné schvaľovať úzku spoluprácu medzi Európou a Spojenými štátmi v Afganistane, bez toho, aby sme zatvárali oči pred zločinmi, ktoré spáchala Bushova vláda v mene boja proti terorizmu.

A napokon, je možné podporovať afganské inštitúcie, ale zároveň aj upozorňovať na ich vážne nedostatky. Európa bude iba vtedy schopná prevziať strategickú úlohu v Afganistane, keď sa prestane báť predstaviť svoju vlastnú víziu o budúcnosti tejto krajiny. Prečo by sme nemohli začať tu a teraz práve touto správou?

 
  
MPphoto
 
 

  Samuli Pohjamo,mene skupiny ALDE. (FI) Vážený pán predsedajúci, rád by som zablahoželal pánovi Briemu k jeho kvalitnej správe. Zaoberal sa touto zložitou témou dôsledne a z rôznych uhlov pohľadu.

Prvoradou výzvou pre Afganistan je znovu nastolenie bezpečnosti a zriadenie fungujúceho štátu. Ide o náročnú úlohu, keďže bezpečnostná situácia v Afganistane sa skôr zhoršila ako zlepšila. Zlepšovanie bezpečnostnej situácie je nevyhnutnou požiadavkou pre akékoľvek napredovanie, avšak samotné vojenské riešenie neodstráni komplexné problémy krajiny, ako povedal spravodajca.

Obnova celej spoločnosti, zavedenie zásad právneho štátu, zlepšenie demokracie a ochrany ľudských práv, šírenie rovnosti a budovanie fungujúcej vlády, vzdelávacích inštitúcií a zdravotníctva v rámci celej krajiny sú mimoriadne veľké úlohy. Afganistan potrebuje okrem iného aj program komplexného rozvoja vidieckych oblastí a vytvorenie alternatív pre pestovateľov ópia.

Všetko toto si vyžaduje aj väčšie príspevky Európskej únie zamerané na podporu a obnovu Afganistanu. EÚ sa musí usilovať taktiež o väčšiu efektivitu aktivít medzinárodného spoločenstva prostredníctvom ich koordinovania.

Ešte by som rád zdôraznil význam občianskej spoločnosti, ktorá sa buduje v Afganistane, pre upevnenie zásad právneho štátu, demokracie a pre odstránenie kultúry násilia. Otázka rozvíjanie a slobody účinkovania nezávislých pluralitných komunikačných prostriedkov je v tejto práci obzvlášť dôležitá. Zostáva ešte stále veľa práce, ktorú je potrebné v tejto oblasti v Afganistane vykonať.

 
  
MPphoto
 
 

  Konrad Szymański, v mene skupiny UEN. (PL) Vážený pán predsedajúci, za posledných 30 rokov bola história Afganistanu svedkom sovietskej okupácie, občianskej vojny a neskôr vlády Talibanu. Z tohto dôvodu by mala byť považovaná za úspech operácia „Trvalá sloboda“, ktorú začali Spojené štáty americké, Spojené kráľovstvo, Poľsko, Česká republika, Francúzsko a Rumunsko, ako aj súčasná misia ISAF, ktorá zjednocuje vojenskú koalíciu takmer všetkých členských štátov v rámci Európskej únie. Vzdelávací systém funguje kvalitnejšie, systém zdravotníctva sa zlepšil a vláda pána Hamída Karzaja má napriek veľmi náročným okolnostiam výraznú časť tejto krajiny pod kontrolou. Pre nás môže nové nasadenie teroristov v roku 2007 znamenať jediné: To, čo Afganistan potrebuje od Európskej únie a NATO je väčšia finančná, politická a vojenská podpora. Odlišný prístup, ktorý môžeme pozorovať v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch predložených ľavicou, by bol prejavom sebectva, pokrytectva a krátkozrakosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Beer,mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ocitli sme sa v paradoxnej situácii. Moja skupina bude odporúčať, aby si každý prečítal originál správy, ktorú vypracoval pán Brie, aby všetci pochopili podstatu problémov, ktorým čelíme v Afganistane. Neskôr sa stalo to, že väčšina vo Výbore pre zahraničné veci jednoducho pozmenila a odstránila isté opatrenia, ktoré sme tak naliehavo potrebovali. Nemôžeme skrátka povedať: viac vojsk, nech všetko pokračuje tak ako doposiaľ, všetko je v poriadku. Nič nie je v poriadku! Poukazuje na to aj včerajší útok. Musíme prehodnotiť vojenskú stratégiu a potrebujeme zjednotiť rozličné iniciatívy. V skutočnosti práve toto sme chceli spolu dosiahnuť.

Moja skupina predložila pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v spoločne so Socialistickou skupinou s cieľom bojovať teraz za dosiahnutie tohto dôležitého cieľa, pán Brie. Hovorím to so všetkou úctou, ktorú mám voči vašej práci, ktorú ste odviedli počas posledných rokov. Vedieme tu spory o tom, aké by bolo vhodné zaujať stanovisko a je od vás zbabelé, že strkáte hlavu do piesku a hovoríte, že stiahnete svoje meno s tejto správy; jednoducho preto, lebo vaša skupina vám vrazila nôž do chrbta prostredníctvom nepatrne odlišného stanoviska, ktoré pripúšťa, že potrebujeme vojská, avšak musíme to podniknúť správne. Toto neprináša osoh Afgancom, ani nepomáha tomuto Parlamentu v budovaní premyslenej stratégie pre Afganistan.

Chcela by som apelovať na každého, aby hlasoval za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, lebo iba tak si budeme plniť svoje povinnosti: svoje povinnosti voči tým, ktorých tam posielame, čiže policajtom a vojakom, ako aj voči tým, ktorým chceme pomôcť, konkrétne obyvateľom Afganistanu.

 
  
MPphoto
 
 

  Vittorio Agnoletto, v mene skupiny GUE/NGL. (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som nesmierne vďačný André Briemu za prácu, ktorú odviedol a plne podporujem jeho rozhodnutie stiahnuť svoj podpis z tejto správy. Rezolúcia sa mení a v súčasnosti popisuje krajinu, v ktorej bol podľa informácií spravodajstiev veľký počet účastníkov volieb, avšak zabúdajúc na to, že obyvateľstvo hlasovalo pod stálou hrozbou ozbrojených skupín.

Nenachádza sa tam žiadna zmienka o prítomnosti vojenských vodcov vo vláde Karzaja; nie je tam žiadne odsúdenie operácie „Trvalá sloboda“, ktorej obeťami je civilné obyvateľstvo po celej krajine. Podporuje činnosť NATO, pričom úplne ignoruje skutočnosť, že jeho prítomnosť v Afganistane je v súčasnosti podstatným dôvodom celkovej straty bezpečnosti v tejto krajine. Navyše, so zreteľom na pokračujúce zvyšovanie produkcie ópia, nenachádza sa tam žiadna zmienka o možnosti zavedenia pilotných projektov na využitie ópia pri výrobe morfia, aj napriek tomu, že Európsky parlament prijal na tento účel zvláštnu rezolúciu.

Jednou pozitívnou stránkou je bezpochyby vyjadrenie obavy nad osudom Malalaj Džojovej a ďalších aktivistov, avšak len táto samotná vec nestačí na to, aby moju skupinu odradila od hlasovania proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Občania členských štátov Európskej únie a ďaleko za našimi hranicami platia svojimi životmi za budovanie mieru a obnovu Afganistanu. Oni všetci si zaslúžia najväčšiu úctu a plnú podporu Parlamentu, a predovšetkým naše modlitby za božiu ochranu pre nich, pretože ich misia je aj naďalej obzvlášť nebezpečná. Vražedný útok, ktorý sa odohral včera ráno v Kábule, o tom poskytujú nový dôkaz.

Chcel by som požiadať Radu a Komisiu, aby sa zaoberali špecifickými problémami komplikovanej situácie v Afganistane. Bez efektívnej stratégie proti „talibanizácii“ severnej časti Pakistanu zostane stabilizácia situácie v Afganistane iba želaním Západu. Z tohto dôvodu sily NATO v skutočnosti operujú so zviazanými rukami.

Druhým problémom v Afganistane je naliehavá potreba modernizácie poľnohospodárstva. Jeho najväčším znevýhodnením je neistota rozsiahlych častí tejto krajiny. Štatistiky OSN o tom hovoria jasne: čím menej bezpečná oblasť, tým viac kvitnú polia s makom. Vážená Rada a Komisia, prajem vám všetku možnú múdrosť a vytrvalosť, ktorú potrebujete v aktívnej stabilizácii Afganistanu.

 
  
MPphoto
 
 

  Koenraad Dillen (NI). – (NL) Všetci sme sa zhodli na tom, že situácia v štvrtej najmenej rozvinutej krajine sveta je stále tragická, aj napriek množstvu povzbudivých signálov od začiatku obnovy tejto krajiny. Samozrejme, problémy nie sú iba vojenského a strategického charakteru, ale celkové víťazstvo nad Talibanom zostáva, pravdaže, conditio sine qua non alebo nevyhnutnou podmienkou pre vybudovanie životaschopného štátu s nezávislou justíciou a kritickými médiami. V súvislosti s posledným bodom, som rád, že správa poukazuje na to, že afganská ústava ešte stále nezaručuje slobodu vierovyznania, lebo zrieknutie sa islamskej viery naďalej považuje za trestný čin. Režim, ktorý je podporovaný Západom, sa musí z tohto dôvodu naďalej snažiť.

V správe mi chýba vyjadrenie, že víťazstvo nad Talibanom si vyžaduje stratégiu zohľadňujúcu Pakistan, ktorého územie je ešte stále bezpečnou pôdou pre teroristov: každý vie, že sa tu týmto teroristom poskytuje logistická podpora, ako sa opäť jasne ukázalo včera pri útoku na indické veľvyslanectvo v Kábule. Politika v otázke Afganistanu musí teda byť integrujúcou politikou pre celú oblasť; inak bude odsúdená k zlyhaniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Nickolay Mladenov (PPE-DE). Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som v úvode pripojil svoj hlas k odsúdeniu útoku na indické veľvyslanectvo a k vyjadreniu našej úprimnej sústrasti, najmä brigádnemu generálovi Mehtovi a pánovi Raovi z indického veľvyslanectva, ako aj ich príbuzným. Dúfam, že tento útok neodradí Indiu, významného spojenca v procese obnovy Afganistanu, od toho, aby pokračovala v začatej spolupráci.

Existuje väčšia tragédia v Afganistane než ničenie budov, a to zničenie ľudského života a jednotlivcov v priebehu posledných 35 rokov. Obnova a pomoc pri náprave životov ľudí v takej zničenej krajine nás bude stáť oveľa viac úsilia a dlhší čas ako si vieme predstaviť.

Samozrejme, prvoradá vec, ktorú potrebuje Afganistan je práve väčšia bezpečnosť, a nie menšia miera bezpečnosti. Uvítala som skutočnosť, že táto správa berie na vedomie konsenzus, ktorí platí aj na pôde Afganistanu, že politické riešenie je možné iba ak podporíme vojenský tlak na Taliban a vzburu. Tento tlak musíme naďalej udržať, pokiaľ máme zabezpečiť politické riešenie tejto situácie. Musíme podporovať politiku vlády Afganistanu v tom, že rozhovory s prívržencami Talibanu sú možné iba s tými, ktorí príjmu ústavu a zložia svoje zbrane. Môžu sa vrátiť do politického procesu.

Musíme podporiť pána prezidenta Karzaja a vládu Afganistanu v znovu nadobúdaní kontroly nad svojou krajinou, ako aj v opätovnom prevzatí kontroly nad politickými iniciatívami v ich vlastnej krajine. Z tohto dôvodu som sa veľmi potešila tomu, čo povedala pani komisárka Ferrerová-Waldnerová o zameraní sa na budúcoročné voľby. Afganistan potrebuje silnú vládu, odhodlanú vládu, ktorá sa pozerá dopredu a neobzerá sa späť do minulosti.

Na záver mi dovoľte znovu vyjadriť vieru, že Komisia vynakladá úžasné úsilie v organizovaní našich programov zameraných na pomoc Afganistanu. V reprezentovaní Európskej únie odvádza výbornú prácu najmä pán veľvyslanec Kretschmer a, samozrejme, osobitný predstaviteľ, pán Vendrell. Dnes musíme vyslať silný signál o podpore našim ľuďom v Afganistane, Rade a tým, čo sú v službe, aby pokračovali vo svojej práci.

 
  
MPphoto
 
 

  Libor Rouček (PSE). Dámy a páni, úspešné zvládnutie bezpečnostných, politických, hospodárskych i sociálnych problémov, ktorými trpí Afganistan, si vyžaduje viac než len vojenské riešenie. Vojenský tlak na povstalcov musí sprevádzať intenzívny politický proces a dialóg so všetkými skupinami obyvateľstva, ktorí uznávajú ústavu a sú ochotní zložiť zbrane. Som toho názoru, že Európska únia by mala intenzívnejšie ako doposiaľ podporovať Afganistan pri budovaní vlastného štátu so silnejšími demokratickými inštitúciami schopnými zaistiť územnú integritu, jednotu a ekonomický a sociálny rozvoj krajiny. V súčasnosti je dôležitá a naliehavá najmä podpora južnej časti krajiny. Posilnenie administratívnych kapacít a postupné preberanie zodpovednosti za správu krajiny afganskými úradmi musí však byť sprevádzané účinnou ochranou ľudských práv všetkých obyvateľov zaisťovanou v súlade so zásadami právneho štátu. Bez tejto ochrany nie je možné zaistiť trvalý a udržateľný úspech.

 
  
MPphoto
 
 

  Gerard Batten (IND/DEM). Vážený pán predsedajúci, všetci si dobre pamätáme, čo bol hlavný dôvod napadnutia Afganistanu: príčinou boli teroristické útoky na USA z 11. septembra, ktoré riadila al-Káida zo svojich základní v Afganistane pod ochranou Talibanu. USA spolu so svojimi spojencami, predovšetkým Spojeným kráľovstvom, zorganizovali úspešný útok zameraný na vytlačenie členov al-Káidy z ich pevnosti. Vojenské sily západných mocností vykonali, čo bolo potrebné, aby konfrontovali terorizmus.

Táto správa tvrdí, že prítomnosť NATO je nevyhnutná pre zabezpečenie budúcnosti krajiny. Je pravdou, že iba spojené vojenské sily slobodných a demokratických štátov sveta zjednotených v NATO môžu ochraňovať naše demokratické slobody pred útokmi, avšak ja veľmi silno pochybujem o možnostiach zavedenia demokracie v takej krajine, ktorá to nemá vo svojej histórii, obzvlášť tam, kde výhradné postavenie jednej náboženskej ideológie vôbec nesympatizuje s predstavou Západu o liberálnej demokracii.

 
  
MPphoto
 
 

  Slavi Binev (NI). - (BG) Vážení kolegovia, Afganistan je už takmer sedem rokov dejiskom vojenských operácií. V júni 2008 bude Európska únia podporovať vojenský štáb s viac ako 23 000 členmi. Medzinárodné spoločenstvo poskytuje Afganistanu značnú hospodársku pomoc, ďalej pokračujú snahy o obnovu infraštruktúry v tejto krajine. Výsledkom všetkých týchto snažení je, že vláda má kontrolu iba nad jednou tretinou územia Afganistanu.

Vzhľadom na tieto výsledky nemôžem pochopiť túžbu týkajúcu sa zvýšenia finančnej pomoci Európskej únie pre Afganistan. Prečo by sa mali míňať peniaze európskych daňových poplatníkov na iniciatívy s dokázateľne nepatrným účinkom? Túžba zaistiť nadvládu zákona a skvalitniť súdny systém, ale bude súčasná vláda schopná toto obhájiť, keď si uvedomíme, že nedokáže zabezpečiť svoju vlastnú vládu nad krajinou? Pomáhame znovu vybudovať policajné sily Afganistanu, ale prečo sú výsledkom funkcionári, ktorí nerešpektujú ľudské práva a zneužívajú svoje úradné postavenie?

V každom prípade, pokiaľ chceme, aby Afganistan jedného dňa prestal byť zdrojom napätia a zaujal plnohodnotné miesto v medzinárodnom spoločenstve, mali by sme my, ktorí pracujeme v Európskych inštitúciách vážne prehodnotiť našu súčasnú politiku a stratégie, ktoré využívame.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Evans (PSE). Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa vrátiť späť k bodu číslo 16 tejto nelegislatívnej správy, kde hovoríme, že „bezpečnostné problémy Afganistanu sú komplexnejšie než vojna proti terorizmu, a preto si vyžadujú viac než len vojenské operácie“. Myslím, že moji kolegovia, pán Rouček a pán Pohjamo, sa o tomto bode zmienili už predo mnou. Vieme o mnohých príkladoch z minulosti, ktoré ukázali, že vojenská sila môže v rozličných podmienkach prinútiť k ukončeniu konfliktu a vytvoriť akoby mierové riešenie, avšak takisto z týchto historických lekcií vieme, že iba demokratické inštitúcie s podporou obyvateľov týchto krajín môžu zaručiť trvalý výsledok.

V tejto oblasti sme napredovali v Afganistane a pani komisárka Ferrerová-Waldnerová má pravdu, keď hovorí, že pokiaľ má nastať obnova, afganská vláda musí teraz jasne preukázať rešpektovanie ľudských práv a slobody prejavu. Počas posledných volieb v Afganistane som videl, že volili aj ženy, čo predstavuje dôležitý krok vpred. Toto sú veci, na ktorých musíme stavať, a zároveň musíme spolupracovať s Pakistanom, aby sme mohli obnoviť mier v tejto oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  Emilio Menéndez del Valle (PSE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, v júni zahynulo v Afganistane viac vojakov medzinárodných vojsk ako v Iraku. Takisto v júni sa prítomnosť a moc Talibanu stala viditeľnejšou v Péšavare, v kľúčovom meste z hľadiska tohto konfliktu.

V Pakistane sa hovorí o tom, že ozbrojené sily podpísali tajné mierové dohody s afganským, pakistanským a talibanským vedením a zdá sa, že pakistanská armáda sa začala viac zaujímať o hranicu s Indiou než o afganskú hranicu. Navyše, ako už spomenuli mnohí rečníci, štyridsať ľudí bolo včera zavraždených pri bránach indického veľvyslanectva v Kábule.

Moja otázka znie: nenadišiel ešte ten správny čas na premýšľanie o odlišnej stratégii?

 
  
  

PREDSEDÁ: PANI MORGANTINI
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 
 

  Vural Öger (PSE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, mesiac jún bol pre zahraničných vojakov najkrvavejším mesiacom od pádu talibanského režimu v roku 2001. Bolo zabitých viac než 48 koaličných jednotiek, čo je viac než počet strát na životoch počas toho istého obdobia v Iraku. Od začiatku roka násilie v Afganistane stálo životy viac než 2 200 ľudí. V Afganistane nie je izolovaný konflikt, ale regionálna vojna, ktorá by sa mohla rozšíriť ďalej. Situácia je dnes oveľa vážnejšia než v roku 2001.

Vzhľadom na túto alarmujúcu situáciu musí Afganistan ostať pre Európu absolútnou prioritou. Prítomnosť európskych jednotiek a civilné operácie EÚ v krajine hrajú kľúčovú úlohu. Po zdĺhavých rokovaniach vo výbore podporujem konečnú verziu nášho návrhu uznesenia, ktorý obsahuje množstvo kľúčových prvkov, vrátane výcviku afganských bezpečnostných síl, väčšej koncentrácie na obnovu občianskej spoločnosti a zvýšenej koordinácie medzi medzinárodnými orgánmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Anna Ibrisagic (PPE-DE). - (SV) Vážená pani predsedajúca, pri počúvaní dnešnej rozpravy a prečítaní všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov mám pocit, že niektorí ľudia veria, že len dialóg je dobrý a nápomocný, a že akákoľvek vojenská prítomnosť je zlá a kontraproduktívna. Neviem, koľko poslancov tohto Parlamentu je vojnových utečencov, ja však som. Viem, že je potrebná občianska spolupráca aj vojenská prítomnosť. Moja skúsenosť z vojny je taká, že tí, ktorí sú najlepšie pripravení na dialóg nemajú žiadnu silu a násilníci, priekupníci a bojovníci, ktorí majú silu, sú zriedka pripravení viesť akýkoľvek dialóg. Potrebná je teda kombinácia vojenského a civilného nasadenia, ak naozaj chceme prelomiť bludný kruh násilia a chudoby v Afganistane.

 
  
MPphoto
 
 

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). - (SK) V Afganistane sa prudko zvyšuje počet teroristických činov a násilných vzbúr. Medzinárodné spoločenstvo nemôže tolerovať a ustupovať teroristickým organizáciám financovaným z pestovania obchodu s drogami.

Hlavným cieľom týchto teroristických organizácií je zasielať rozpory medzi spojencov v rámci NATO, a tým vzbudiť dojem, že je nemožné priniesť Afganistanu mier. Tým ohrozujú nielen bezpečnosť regiónu, ale aj vlastne celého sveta. Európska bezpečnostná politika voči Afganistanu by preto mala byť dynamickejšia, operatívnejšia, mala by zahŕňať konkrétne krátkodobé a dlhodobé opatrenia smerujúce k rekonštrukcii afganskej spoločnosti, inštitúcií a právneho štátu, ale aj k podpore prezidenta Karzaja. Európske spoločenstvo by malo naďalej podporovať opatrenia, v ktorých už krajina dosiahla pokrok, a to hlavne v oblastiach zabezpečovania základných potrieb obyvateľstva a zdravotníckej starostlivosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Dragoş Florin David (PPE-DE). - (RO) Afganistan ostáva najväčšou výzvou pre medzinárodné spoločenstvo pre jeho teroristickú činnosť, zvýšenú produkciu drog a množstvo násilných činov.

V tejto súvislosti žiadam Komisiu a Radu, ako aj medzinárodné organizácie, aby vzali do úvahy tri hlavné činnosti, ktoré budú prioritné pre krátkodobý akčný plán: identifikácia a izolácia drogových distribučných ciest v Afganistane, väčšia angažovanosť krajín v regióne pri implementácií medzinárodných stratégií pri zohľadnení kultúrnej a náboženskej uzavretosti, väčší finančný prídel a zapojenie sa do obnovy, humanitárnej potravinovej pomoci a administratívnej pomoci.

Domnievam sa, že intenzívnejší politický, kultúrny a náboženský dialóg s Afganistanom reálne pomôže dosiahnuť ciele stability v regióne.

Blahoželám pánovi André Briemu k správe, ktorú zostavil.

 
  
MPphoto
 
 

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, práve som sa vrátil z provincií Hílmand a Kandahár. Súhlasím, že bez stability nebude žiaden pokrok; stabilita znamená dobrú vládu a znamená to vojenské jednotky a políciu.

Myslím si, že niektorí naši európski spojenci len mlátia prázdnu slamu o tom, čo robia v Afganistane. Potrebujeme viac vojenských jednotiek; musíme byť flexibilnejší; potrebujeme väčšiu podporu pre misiu IFAS (Medzinárodné sily pre podporu bezpečnosti) v Afganistane. Čo sa týka policajnej misie, EÚ tu vykonáva kus práce, čo však nič neznamená v porovnaní s úsilím Američanov. Mala by tu nastať primeraná koordinácia medzi tým, čo robia Európania a tým, čo robia Američania vo veci policajného výcviku.

Nakoniec by som rád odsúdil poznámky pána Brieho, keď jedným dychom hovoril o Talibane a Američanoch. Myslím si, že to bolo pohoršujúce. Taliban vraždí svojich vlastných ľudí, spojenci tam pomáhajú miestnemu obyvateľstvu.

 
  
MPphoto
 
 

  Vytautas Landsbergis (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, odsek 11 návrhu uznesenia uvádza, že Európsky parlament „podporuje snahu síl NATO zvýšiť bezpečnosť v krajine a riešiť miestny a medzinárodný terorizmus, a považuje prítomnosť týchto jednotiek za nevyhnutnú pre zabezpečenie budúcnosti tejto krajiny.“

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9, ktorý predložil spravodajca, je proti tomuto postoju a navrhuje, aby bol tento odsek vymazaný. Bolo by oveľa lepšie, keby spravodajca radšej jasne povedal, že Parlament podporuje miestny a medzinárodný terorizmus a považuje prítomnosť síl NATO za prekážku pri zabezpečení budúcnosti Talibanu v krajine. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 9 v tomto znení by bol očividne proti Afganistanu a proti NATO.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). - (PL) Vážená pani predsedajúca, dnes je jednou z najdôležitejších výziev, ktorej čelí Únia, vytvorenie efektívneho mechanizmu pre koordináciu projektu a výmenu informácií medzi osobami zúčastnenými v Afganistane. Takýto mechanizmus je dôležitý, aby sa projekty, ktoré realizujú jednotky pracujúce v Afganistane, navzájom dopĺňali. Medzinárodný a miestny terorizmus sa musí potlačiť, aby sa zlepšila bezpečnosť v krajine a taktiež jej ďalší rozvoj. Z tohto dôvodu by sme mali spolupracovať pri podpore afganskej spoločnosti a zladení projektov. Okrem toho by sme sa mali snažiť o stabilizáciu situácie v Afganistane posilnením miestnych inštitúcií a zabezpečením základných životných potrieb obyvateľstvu. Dôležitým krokom na ceste k demokratickej obnove krajiny je dosiahnutie nezávislosti a slobody médií. Toto by sa malo podporovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážená pani predsedajúca, pán Brie, milá Benita, dámy a páni, ešte raz by som chcel vyjadriť svoju podporu pánovi Briemu a jeho správe a spokojnosť, že sme sa väčšina zhodli na tom, ako ste zdôraznili, že Afganistan potrebuje väčšiu bezpečnosť a silnejšiu vládu v tomto ťažkom období.

Naša diskusia zdôraznila skutočnosť, že čelíme skutočne zložitej situácii, ktorá vyžaduje viac než len vojenské riešenie; že čelíme extrémne náročnej situácii; že medzinárodné spoločenstvo musí prijať dlhodobý záväzok, ktorý, ako ste spomenuli, je nevyhnutným a rozhodujúcim prvkom pre Európsku úniu; že potrvá dlhšiu dobu, kým sa vzbudia nádeje ľudí; a že čo sa týka vlády, ako Komisia zdôraznila, sa musíme sústrediť na prípravu nadchádzajúcich volieb. Rada, ako jej súčasť, bude samozrejme naďalej veľmi starostlivo monitorovať prípravy na voľby.

Pokiaľ ide o aspekty týkajúce sa vlády, ohľad k právnej norme a ku všetkému, čo sa týka našich tradícií, nie je deliacim prvkom; toto taktiež musíme povedať afganským orgánom.

Čo sa týka bezpečnostných pravidiel a prítomnosti v teréne, chcel by som zdôrazniť, že zástupcovia EÚ tvoria viac než 50 % IFAS a Rada sa bude sústrediť na štyri hlavné oblasti v nadchádzajúcich mesiacoch. Prvou prioritou bude realizácia podstatného zvýšenia počtu príslušníkov EUPOL (Policajná misia EÚ), o ktorom sa rozhodlo v Rade 26. mája. Samozrejme všetky aspekty týkajúce sa efektívnosti polície sú dôležité a Parlament má právo sa o ne zaujímať.

Po druhé, Rada sa bude snažiť monitorovať realizáciu záverov Medzinárodnej konferencie o pomoci Afganistanu: Európska únia musí hrať kľúčovú úlohu v tejto záležitosti poskytnutím finančného príspevku.

Po tretie, Európska únia musí zdôrazniť potrebu zlepšenia vzťahov medzi Afganistanom a Pakistanom – ako ste niektorí spomenuli – a podporiť obidve krajiny, aby aktívne pokračovali v posilnení svojej spolupráce, najmä v boji proti spoločnému problému, ktorý predstavuje terorizmus, a vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa obchodu s drogami.

Na záver, pre Radu a Komisiu je dôležité, aby mali plnú podporu Európskeho parlamentu v tejto záležitosti, ktorá je rozhodujúca pre medzinárodné spoločenstvo a – ako ste mnohí zdôraznili – pre budúcnosť Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, pokúsim sa byť stručná. Uvediem len tri pripomienky. Prvá sa týka Pakistanu. Je úplne samozrejmé, že je veľmi dôležité zaoberať sa aj hraničnou oblasťou a myslím si, že aj využiť túto príležitosť a sledovať nové zostavenie vlády v Pakistane.

Avšak súčasne tu vidíme vzrastajúce napätie a dúfajme, že to neohrozí mierne zlepšené bilaterálne výmeny medzi prostými ľuďmi.

Z tohto dôvodu pôsobíme taktiež v hraničných oblastiach a vidíme, že regionálna spolupráca, vrátane správy hraníc a zariadení regionálneho obchodu, je dôležitá a taktiež podporujeme iniciatívu G8 na dialóg, ktorý začal s Nemeckom o Afganistane a Pakistane. Toto je moja prvá pripomienka.

Moja druhá pripomienka sa týka súdnictva. Samozrejme si myslíme, že dobrá vláda je dôležitá, čo ide ruka v ruke s políciou a súdnictvom. Ak tu existuje beztrestnosť, polícia môže robiť čo chce. Musí tu existovať dobrý systém súdnictva. Z tohto dôvodu, spolu s Radou, ktorá sa zaoberá políciou, pracuje naša Komisia v oblasti súdnictva veľmi intenzívne, a výsledkom je, že sme podstatne prispeli k vytvoreniu stratégie a programu národného súdnictva v Afganistane, ktoré musí byť súčasťou dlhodobého udržateľného programu.

Existuje tu príležitosť, ktorú predstavuje Trustový fond pre obnovu Afganistanu (ARTF) pre oblasť súdnictva, do ktorého plánujeme prispieť aj z bilaterálneho programu pre Afganistan a informovali sme už na konferencii v Ríme o postupe a prísľube, ale samozrejme je potrebných ešte mnoho reforiem.

Moja tretia a posledná pripomienka sa týka rozvoja vidieka. Konferencia v Paríži jasne ukázala, že sa musíme viac sústrediť na rozvoj vidieka. Musím povedať, že pre nás to bola od začiatku jedna z dôležitých oblastí, v ktorej sme pracovali. Intenzívne sa zaoberáme poskytovaním hospodárskych alternatív k produkcii ópia.

Taktiež – a treba povedať, že to nie je žiadna novinka – zlepšujeme infraštruktúru vidieka riadením povodia a zavlažovaním a zlepšujeme miestne výsadby a chov zvierat. A osobne si myslím, že je veľmi zaujímavé preskúmať regionálny prístup, napríklad na severe spolupracujeme s Tadžikistanom na hydroelektrárni slúžiacej na zásobovanie elektrinou a vodou na zavlažovanie polí, čím sa samozrejme zlepší produkcia potravín pre afganské obyvateľstvo, čo by ich mohlo odviesť od produkcie drog.

Z tohto dôvodu sa naozaj tešíme na úzku a plodnú spoluprácu s Parlamentom, keďže máme pred sebou ešte dlhú cestu a dúfam, že podporíte túto politiku – túto stratégiu a taktiež realizáciu. Vieme, že sú to peniaze daňových poplatníkov, ale podľa mňa tam musíme byť a spolupracovať s vami na stabilizácii Afganistanu.

 
  
MPphoto
 
 

  André Brie, spravodajca. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi poznamenať tri veci. Po prvé, pani Beerovej by som rád povedal, že sa neobávam mojej skupiny a rád povediem túto rozpravu. Jeden z najhorších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k mojej správe vo výbore pochádzal z mojej skupiny: uvádzalo sa v ňom, že neexistujú žiadne kladné zmeny v Afganistane. Táto arogancia ma skutočne nahnevala. Myslím si, že všetci musíme zaujať veľmi realistický a kritický postoj k Afganistanu. Táto krajina má spoločnosť, ktorá nie je len rozmanitá, ale aj rozporuplná a mnohotvárna, a tým čelíme väčšiemu problému.

Po druhé, mnoho kolegov a poslancov mi povedalo, že si musíme vziať na plecia zodpovednosť za Afganistan vo veci terorizmu, pestovania ópia, korupcie atď. Mnoho mojich ľavicových kolegov by zrejme povedalo, že tu ide o okupáciu. Môj osobný názor, ktorý som sa pokúsil objasniť, sa týka záujmov ľudí, ktorí žili 30 rokov vo vojne. Myslím si, že mnohé obsahuje táto správa a z tohto dôvodu by som chcel opäť poďakovať všetkým zúčastneným osobám a skupinám.

Po tretie, hoci nesúhlasím s dôležitými časťami textu, som rád, že môžem naďalej pracovať na tejto správe, ktorá je mojím záväzkom voči Afganistanu. To je bez debaty.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca . − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Rogalski (UEN), písomne. – (PL) Afganistan je krajina, ktorá čelí mnohým problémom. Je to krajina, ktorá zažila mnoho teroristických útokov, má zhoršujúcu sa vnútornú bezpečnosť a nie sú tu rešpektované ľudské práva.

Krajina je producentom obrovského množstva ópia, čo má taktiež negatívny vplyv na bezpečnosť a politiku, keďže ekonomika založená na produkcii ópia je zdrojom korupcie, oslabuje verejné inštitúcie, najmä právny systém.

Viac než polovica afganskej populácie žije pod hranicou chudoby, nezamestnanosť dosahuje 40 % a zrieknutie sa islamu je ešte stále urážka, ktorá sa trestá. Napriek skutočnosti, že sa krajina pustila do komplikovaného a mravčieho procesu obnovy, musí predovšetkým uspokojiť potreby obyvateľov v oblastiach ako vzdelávanie, zdravotníctvo, bývanie, dostatok potravín a občianska bezpečnosť.

Pomoc poskytnutá Afganistanu by mala zahŕňať krátkodobé a dlhodobé opatrenia s možnosťou rozsiahlych zlepšení systému vlády. Podpora Európskej únie by mala byť založená na skúsenostiach a poznatkoch misií členských štátov, ktoré sa nachádzajú na afganskom území s využitím civilných alebo vojenských síl ako sprostredkovateľov. Prítomnosť síl NATO je taktiež nevyhnutná pre boj s terorizmom. Veľká účasť obyvateľstva vo voľbách by mala mať pozitívny vplyv na budúcnosť krajiny, čo svedčí o túžbe vybudovať demokratický štát. Je taktiež nesmierne dôležité pokračovať v boji proti korupcii a podporiť vybudovanie nových štruktúr v afganských inštitúciách. Reštrukturalizácia a spoločné medzinárodné úsilie môže mať obrovský vplyv na to, aby sa Afganistan dostal z ťažkej situácie, v ktorej sa nachádza z dôvodu dlhotrvajúceho vnútorného konfliktu.

 

6. Zmena a doplnenie smernice 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúca . − Ďalším bodom je odporúčanie do druhého čítania, v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva (05058/3/2008 – C6-0177/2008 – 2006/0304(COD)) (Spravodajca: Peter Liese (A6-0220/2008))

 
  
MPphoto
 
 

  Nathalie Kosciusko-Morizet, úradujúca predsedníčka Rady. − (FR) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcela vyjadriť svoju vďačnosť slovinskému predsedníctvu, spravodajcovi Parlamentu a Komisii, ktorí spojili svoje úsilie, aby dosiahli dohodu o začlenení leteckej dopravy do európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami, a uvedomujem si, že to bolo náročné.

Táto dohoda je veľmi dôležitým politickým signálom a nástrojom na dosiahnutie ambicióznych cieľov, ktoré sme si stanovili pre boj s klimatickými zmenami. Je to taktiež ambiciózny záväzok, ktorý je súčasťou širokého politického kontextu, a to súčasných rokovaní o energetickom/klimatickom balíku v Európe a súčasných rokovaní o boji proti klimatickým zmenám, ktoré sa konajú po celom svete.

Medzinárodný ekonomický a politický kontext je náročný a spôsobuje, že rokovania o tomto texte sú obzvlášť chúlostivé. Do úvahy treba vziať niekoľko faktorov: po prvé a predovšetkým, rastúce ceny ropy, ako aj potreba zachovať globálnu konkurencieschopnosť európskych leteckých spoločností, požiadavka a záväzok Únie bojovať proti klimatickým zmenám a uzavretie medzinárodnej dohody v Kodani v roku 2009. Bolo dôležité vziať do úvahy záujmy všetkých strán, vrátane záujmov regiónov, ktoré sú z dôvodu ich zemepisnej polohy veľmi závislé od leteckej dopravy pre ich rozvoj alebo spojenie s územiami na kontinente.

Počítame taktiež s dopravnými spoločnosťami v nových členských štátoch, kde je miera mobility v súčasnosti nízka, ale rýchlo rastie. A nakoniec, špecifická situácia malých a stredných podnikov sa tiež berie do úvahy, čo má za výsledok, že z kompromisu je dnes vyvážený avšak ambiciózny balík opatrení. Tento kompromis uznáva, že letecký priemysel musí prispievať k snahám o zníženie emisií CO2 a súčasne umožní tomuto odvetviu, ktoré je samozrejme veľmi dôležité, pripraviť sa na nové environmentálne požiadavky a prijať ich.

Podiel kvót, ktoré sa smú dražiť, je nízky, veľmi nízky, a limit použitý na výpočet kvót pridelených rozličným prevádzkovateľom je realistický. Táto dohoda má globálny rozsah: týka sa európskych spoločností, ale aj spoločností z tretích krajín. Na jednej strane musí vziať do úvahy rovnocenné opatrenia, ktoré by tieto tretie krajiny mohli zaviesť, a na druhej strane musí byť považovaná najmä za predchodcu budúcej globálnej dohody o účasti medzinárodnej leteckej dopravy na uhlíkovom trhu. Toto je naše úsilie.

Členské štáty a Komisia si preto želajú pokračovať v diskusiách s rozličnými medzinárodnými orgánmi, aby vytvorili podmienky pre takúto globálnu dohodu alebo bilaterálne dohody s cieľom vytvoriť v budúcnosti prepojenia medzi európskym systémom a inými národnými alebo regionálnymi systémami.

A nakoniec, zaslali sme špecifickú správu rozvojovým krajinám, v ktorých by mnohé dopravné spoločnosti mohli byť vyňaté zo systému z dôvodu klauzuly de minimis začlenenej do textu dohody.

Na záver, v tom istom duchu text naznačuje, že zisky z dražieb by sa mali použiť na riešenie účinkov klimatických zmien v rámci Európy a mimo Európy prostredníctvom celého radu opatrení, ktoré sú uvedené v texte. Osobitný dôraz sa kládol na opatrenia, ktoré sa zameriavajú na pomoc pri prispôsobovaní klimatickým zmenám v rozvojových krajinách, na letecký výskum a nízko emisné formy dopravy.

 
  
MPphoto
 
 

  Stavros Dimas, člen Komisie. – (EL) Vážená pani predsedajúca, predovšetkým by som chcel poďakovať a zablahoželať pánovi spravodajcovi, doktorovi Liesemu, za jeho vynikajúcu prácu na návrhu o začlenení leteckej dopravy do európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami, ako aj Európskemu parlamentu za jeho kladný a konštruktívny príspevok.

Som spokojný, že sa podarilo dosiahnuť dohodu pri druhom čítaní. Poslanci Európskeho parlamentu hrali rozhodujúcu úlohu pri zabezpečení integrity návrhu Komisie a pri stanovení vyšších cieľov pre životné prostredie v určitých dôležitých bodoch.

Dosiahnutím dohody o smernici inštitúcie Komisie ukázali, že Európska únia je schopná prijať špecifické opatrenia na splnenie svojich ambicióznych cieľov týkajúcich sa klimatických zmien.

Táto smernica je prvým z radu opatrení, ktoré sa snažia dosiahnuť cieľ EÚ týkajúci sa skleníkových plynov v roku 2020. Jej prijatie vysiela pozitívnu správu pre nastávajúce rokovania o balíku klimatických a energetických opatrení.

Všetky odvetvia ekonomiky majú povinnosť prispievať k dosiahnutiu cieľov EÚ spojených s klimatickými zmenami. Začlenenie odvetvia leteckej dopravy do systému obchodovania s kvótami je nevyhnutnou súčasťou celkového prístupu Európskej únie k riešeniu vplyvu leteckej dopravy na klimatické zmeny.

Množstvo emisií leteckej dopravy sa rýchlo zvyšuje; od roku 1990 sa dokonca zdvojnásobilo a očakáva sa opätovné zdvojnásobenie do roku 2020. Z tohto dôvodu je nevyhnutné urobiť rozhodný čin, ktorý sa dá uskutočniť len na úrovni Európskej únie, nie na úrovni členských štátov.

Dosiahnutie dohody pri druhom čítaní taktiež potvrdzuje silu európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami, ktorý je najväčší na svete. Prostredníctvom medzinárodných rokovaní, ktoré mali za cieľ vytvorenie medzinárodnej dohody o klíme po roku 2012, systém obchodovania s emisnými kvótami môže tvoriť základ, na ktorom sa bude budovať globálny trh s CO2.

Účasť na systéme obchodovania s emisnými kvótami EÚ umožní leteckým spoločnostiam získať skúsenosti, ktoré sa budú požadovať pre budúce obmedzenia emisií oxidu uhličitého na globálnej úrovni.

Okrem prijatia a implementácie smernice bude Komisia pokračovať vo svojom úsilí na základe Rámcového dohovoru o klimatických zmenách a s Medzinárodnou organizáciou civilného letectva, aby dosiahla efektívnu globálnu dohodu, ktorá má riešiť emisie leteckej dopravy.

Ďalej budeme naliehať na začlenení leteckej dopravy do medzinárodného kontrolného režimu klimatických zmien po roku 2012, keď prestanú platiť Kjótske ciele.

Globálna dohoda sa však nedá dosiahnuť, ak nikto nie je ochotný stáť na čele celosvetového úsilia. Pri začlenení leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami prevezmeme túto vedúcu úlohu, ale súčasne zdôrazňujeme, že sme otvorení diskusiám s našimi partnermi, čo, dúfajme, bude viesť k celosvetovému systému.

V určitých rozhodujúcich bodoch bol Európsky parlament úspešný pri rokovaniach a z tohto dôvodu konečný legislatívny akt presahuje prvotný návrh Komisie, najmä vzhľadom na maximálny limit a podiel dražených kvót.

Predovšetkým som rád, že Európsky parlament trval prostredníctvom rokovaní na potrebe vypracovať ambicióznu smernicu, ktorá by riešila vplyv leteckej dopravy na klimatické zmeny. Dohoda o tejto smernici je dôležitým krokom smerom k boju proti klimatickým zmenám. Z tohto dôvodu je Európska komisia schopná prijať kompromisný balík, aby bola dohoda prijatá už pri druhom čítaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Liese, spravodajca. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pani predsedníčka Rady, emisie skleníkových plynov sa zdvojnásobili od roku 1990 a dokonca zrejme viac než zdvojnásobili, keďže najnovšie čísla ešte nie sú k dispozícii. Toto vôbec nezodpovedá cieľom Európskej únie znížiť množstvo skleníkových plynov o 20 % do roku 2020, ba aj o 30 %, ak sa pripoja aj iní. Rozhodnutie začleniť leteckú dopravu do obchodovania s emisnými kvótami bolo z tohto dôvodu už dávno potrebné a je dobre, že sme teraz dosiahli kompromis pri druhom čítaní.

Táto dohoda je dôležitým signálom pre všeobecný klimatický a energetický balík, ktorý dúfajme dokončíme tento rok. Rád by som poďakoval všetkým, ktorí prispeli k tomuto úspešnému výsledku, a to tieňovým spravodajcom, zástupcom iných výborov, ako napr. pánovi Jarzembowskému z Výboru pre dopravu a cestovný ruch, spolupracovníkom, zástupcom Komisie a Rady a najmä slovinskému predsedníctvu, ktorému sa podľa mňa podaril majstrovský kúsok vzhľadom na náročné diskusie, ktoré sa uskutočnili na úrovni Rady.

Museli sme sa škriepiť a prieť kvôli mnohým dôležitým otázkam, ale na záver dňa sme pristúpili na prijateľný kompromis, ktorý obsahuje mnoho prvkov, ktoré možno vo všeobecnosti považovať za pozitívne. Obchodovanie s emisnými kvótami pre odvetvie leteckej dopravy bude teraz môcť hladko fungovať už od začiatku, čo nebol prípad výroby elektrickej energie a energeticky náročných druhov priemyslu. Nebudú tu žiadne alokačné plány a teda žiadne súvisiace problémy ako napr. prerozdelenia, deformácia konkurencie a pod. Poskytneme štandardizovaný európsky distribučný systém založený na orientačnom testovaní a dražení, čo znamená, že podniky, ktoré už investovali do čistej technológie, budú odmenené a nie, ako v minulosti, v niektorých prípadoch penalizované.

Je dôležité, že sme presvedčili Radu ministrov, aby súhlasila s formuláciou, ktorá zahŕňa vyčlenenie príjmov a presahuje všetko, čo už Rada pripravila na prijatie. Týka sa to ochrany klímy: nechceme zaviesť nové dane, ale skôr zabezpečiť, aby sa vyčlenili príjmy. Osobne mi leží na srdci, aby sme sa zamerali na podporu tých, ktorí využívajú ekologicky prijateľné dopravné prostriedky ako napr. vlaky a autobusy, keďže taktiež musia znášať vysoké ceny za ropu a v porovnaní s leteckými spoločnosťami si musia niekedy poradiť s rozličnými druhmi daní, čo v našej krajine znamená taktiež platenie ekologickej dane. Teraz máme príležitosť vážne porozmýšľať o realizácii zmien.

Revolučným aspektom je, že sú začlenené lety a letecké spoločnosti tretích krajín. Je to potrebné z environmentálnych dôvodov, keďže dve tretiny emisií kryté naším systémom nepochádzajú z vnútornej európskej leteckej dopravy, ale z medzinárodných letov. Chceme taktiež začleniť tretie krajiny z konkurenčných dôvodov. Sme presvedčení, že naše nariadenia sú porovnateľné s medzinárodným právom, napr. s Chicagským dohovorom, a existuje tu značný právny názor, ktorý to potvrdzuje.

Musíme žiť so skutočnosťou, že súčasná administratíva v Spojených štátoch sa na to pozerá inak. Nie som ten, kto kritizuje prezidenta Busha vo všetkom, čo robí – mám sklon byť viac kritický – ale v tomto prípade pokladám skutočne za neúnosné, aby vláda Spojených štátov vravela, že by sme mali rokovať na medzinárodnej úrovni, čo znamená na úrovni ICAO (Medzinárodná organizácia civilného letectva). ICAO má na starosti zníženie emisií leteckej dopravy od roku 1997, inými slovami od Kjóta, a doteraz nedosiahla nič, absolútne nič, a jedným z hlavných dôvodov je odpor, ktorý kladie súčasná americká administratíva.

Z tohto dôvodu by som chcel ešte raz zdôrazniť: chceme medzinárodnú dohodu, ale realisticky treba povedať, že ju dosiahneme len vtedy, ak do Bieleho domu príde niekto, kto vezme ochranu klímy vážne, či už to bude John McCain alebo Barack Obama, . Potom budeme môcť urobiť nejaký pokrok. Celkovo si myslím, že všetci musíme urobiť ústupky, ale toto je dobrý kompromis a bol by som rád, keby zaň teraz Parlament hlasoval veľkou väčšinou.

 
  
MPphoto
 
 

  Georg Jarzembowski, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani úradujúca predsedníčka Rady, pán komisár, v mene skupiny Európskej ľudovej strany a európskych demokratov by som rád čo najúprimnejšie poďakoval pánovi spravodajcovi Liesemu za to, čo dosiahol. Existujú tu dve hľadiská: po prvé, existuje tu dobre vyvážený a úspešný výsledok rokovaní medzi Parlamentom a Radou, a po druhé, máme taktiež vyvážený výsledok pokiaľ ide o záujmy životného prostredia a záujmy dopravného priemyslu a obchodného odvetvia, a vidíme, že je to veľmi zložitý súbor otázok.

Predovšetkým som rád, že sme sa dohodli na roku 2012 ako na dátume zavedenia systému. Toto nám dáva príležitosť urobiť pokrok v rokovaniach s tretími krajinami. V tomto bode by som rád apeloval na vás pán komisár: nemôžeme jednoducho zaujať postoj, že máme pravdu a každý by nás mal nasledovať, keďže potom ostatné krajiny príjmu odvetné opatrenia proti našim leteckým spoločnostiam. Takto sa to nedá. Nemali by sme obetovať letecké spoločnosti ani európske letiská jednostrannej environmentálnej politike z dôvodu translokačného efektu.

Apelujem taktiež na vás, aby ste vážne zobrali úlohu, ktorú stanovila Rada a Parlament, a v najbližších rokoch urýchlene viedli rokovania. Pripúšťam, že s Amerikou môžete riešiť veci do roku 2010, ale s ostatnými krajinami – ako napr. Rusko a Čína – musíme riešiť veci ihneď, aby naše neintegrované riešenie neohrozilo naše letecké spoločnosti a naše letiská s tisíckami a miliónmi zamestnancov.

Som rád aj tomu, že sa udržuje rovnováha, keďže v skutočnosti sa vraciame do rokov 2004 až 2006 ako referenčných dátumov pre udelenie certifikátov, ale veľmi rozumne sme stanovili limit na 97 % a 95 %, spočiatku sa bezplatne pridelí 85 % certifikátov a 15 % sa dá do dražby. Dúfame, že týmto dosiahneme zamýšľaný efekt zníženia zaťaženia životného prostredia spôsobeného leteckým priemyslom. Súčasne sme schopní udržať náklady leteckej spoločnosti a poplatky cestujúcich v rámci rozumných hraníc.

Vzhľadom na dramatický nárast ceny leteckého benzínu musíme zabezpečiť rovnováhu záujmov našich obyvateľov medzi životným prostredím na jednej strane a ich potrebami dopravy a mobility na strane druhej. Z tohto dôvodu by som ešte raz chcel zablahoželať spravodajcovi k jeho úspechu.

 
  
MPphoto
 
 

  Matthias Groote, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani predsedníčka Rady, pán komisár, dámy a páni, v prvom rade by som chcel poďakovať pánovi spravodajcovi Liesemu za jeho užitočnú a dobrú spoluprácu. Dáva mi to veľké nádeje pre budúci energetický balík, ktorý vytvoríme tu, v tomto Parlamente, a potom spolu s Radou, a všetko ešte v tomto legislatívnom období.

Súčasný kompromis ukazuje, že Európa teraz berie klimatické zmeny vážne. Tento kompromis, ktorý presahuje národné hranice, je taktiež znakom, že v medzinárodnom meradle robíme pokrok nielen pri ochrane klímy, ale aj pri energetickej účinnosti. Som rád najmä tomu, že všetky lietadlá nad 5,7 ton sú začlenené do opatrení, a že určité lietadlá ako napr. podnikové lietadlá nie sú vylúčené. Verejnosť by nepochopila, ak by sme poskytli výnimky privilegovaným skupinám.

V posledných týždňoch a mesiacoch sme počuli v tomto Parlamente mnoho prejavov o klimatických zmenách. Každý odborník povedal, že musíme zastaviť rast emisií a musíme to urobiť v nadchádzajúcom desaťročí. S týmto kompromisom sme boli úspešní pri zastavení rastu v odvetví leteckej dopravy. V roku 2012 zavedieme horný limit 97 % pri udeľovaní certifikátov, ktorý sa od roku 2013 zníži na 95 %. Toto zastaví rast v tomto špecifickom odvetví, kde rapídne narastajú úrovne emisií, od roku 1990 do roku 2003 o 73 %. Tým možno dosiahnuť obrat v raste.


Niektorí z mojich kolegov to už spomenuli: 85 % certifikátov sa pridelí bezplatne, kým 15 % sa bude dražiť. Dal by som tu prednosť ambicióznejšiemu prístupu. Je to však kompromis, s ktorým sa dá žiť, a kompromis je lepší než ďalšie, tretie čítanie.

Príjmy by sa mali použiť na boj proti klimatickým zmenám a na financovanie adaptačných opatrení. Toto je jasne uvedené v smernici. Ešte raz by som chcel vyzvať členské štáty, aby použili peniaze na tento účel a nie na zalátanie dier v rozpočte atď. Tieto príjmy musia byť primerane pridelené, v opačnom prípade budú považované za dodatočnú daň.

Vítam predovšetkým skutočnosť, že smernica sa zhodnotí v roku 2014, čo nám umožní zistiť, či ju musíme niekde prepracovať alebo môžeme prijať ambicióznejší prístup.

Počas legislatívneho procesu týkajúceho sa emisií NOx som podporoval zavedenie systému násobenia. Obraciam sa na pána komisára s otázkou: kedy Komisia v tejto súvislosti predloží legislatívny návrh?

 
  
MPphoto
 
 

  Holger Krahmer, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, som prekvapený, potešený a súčasne znepokojený. Prekvapený som z rýchlosti, akou parlamentný spravodajca v zákulisí na stretnutí s predsedníctvom Rady dokázal zmiesť zo stola prakticky všetko, čo Parlament považoval posledné dva roky za dôležité k týmto podkladom. Toto by sa nemalo stať pravidlom pre našu rozpravu o energetickom balíku, ktorý je pred nami, lebo to predstavuje zákulisnú politiku a nie transparentnú demokraciu.

Som však rád, že stojíme nohami na zemi. Pri začlenení leteckých spoločností je obzvlášť dôležité udržať náklady systému na spodnej úrovni, keďže akákoľvek letecká spoločnosť, ktorá nemá efektívny režim riadenia paliva, platí za to svojím zánikom.

Na záver, znepokojuje ma zbožné želanie, ktoré, zdá sa, ovplyvňuje mnohých z nás vzhľadom na medzinárodnú situáciu. Vážený pán Liese, obchodovanie s emisiami v USA prezident neodmietol, ale bolo odmietnuté v Senáte, v ktorom zo strany, ktorá je vo väčšine, možno po druhý raz vzíde prezident. Skutočne musíme byť realistický pri posudzovaní situácie, keďže aj keby sme uspeli a presvedčili Američanov, aby sa pripojili do systému obchodovania s emisiami, stále budeme musieť čeliť zoznamu iných krajín vo svete a osobne nie som si istý, ako s nimi začneme rozhovory. Mám napríklad na mysli dubajského emira.

Z komerčného hľadiska je tento región pre nás oveľa väčšia výzva a konkurencia z tohto zdroja je dôležitejšia než tá zo strany niekoľkých – prepáčte ten výraz – skrachovaných amerických leteckých spoločností. Úplne sme to ignorovali. Je veľmi dôležité zachovať zmysel pre mieru, zmysel pre perspektívu, ak hovoríme o tom, že by sme mali pokročiť ďalej, ale nie veľmi ďaleko, lebo ostatní by nám nestačili. Vyvolávame tu obchodnú vojnu. To je niečo, pán Liese, čoho si osobne musíte byť vedomý pri vašich prejavoch v americkom Kongrese, hoci otvorene to tu nikdy nepoviete.

Z tohto dôvodu tu máme kompromis, ktorý je celkom realistický, ale, treba dúfať, čo sa týka postupu nie je...

(predsedajúca prerušila rečníka)

 
  
MPphoto
 
 

  Roberts Zīle, v mene skupiny UEN. – (LV) Vážená pani predsedajúca, pani predsedníčka Rady, pán komisár, na začiatok by som chcel poďakovať pánovi spravodajcovi Liesemu za jeho dobrú spoluprácu s Radou s cieľom dosiahnuť tento jemný kompromis. Spomeniem len dva body. Jedným je samozrejme úspech – skutočnosť, že od roku 2012 začne obchodovanie s kvótami v celom odvetví a taktiež v troch štátnych spoločnostiach, ktoré prevádzkujú lety v rámci Európskej únie. Po druhé, rád by som zdôraznil 3 % kvótu, ktorá ponúka ďalšie príležitosti novým a rýchlo rastúcim spoločnostiam EÚ, s priemerným rastom viac než 18 % za štyri roky. Myslím si, že im to poskytne príležitosť konkurovať na trhoch a súčasne to taktiež vytvorí kvótový strop jeden milión pre takéto spoločnosti. Z tohto dôvodu je to vynikajúci úspech a vynikajúci kompromis. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Caroline Lucas, v mene skupiny Verts/ALE. –Vážená pani predsedajúca, na začiatok by som rada poďakovala pánovi Liesemu za jeho vynikajúcu prácu v tejto oblasti. Je mi len ľúto, že napriek jeho úsiliu dohoda, ktorú máme dnes pred sebou, je dohodou, ktorú moja skupina podporí len veľmi neochotne. Je to priamy výsledok hlbokého sklamania nad nedostatkom úsilia, ktorý prejavila Rada.

Niekoľko rokov hovoria vlády s takým nadšením o ETS (systéme obchodovania s emisiami) ako o dôležitom riešení, ktorým letecká doprava reálne prispeje k zníženiu emisií. Obchodovanie má vskutku potenciál hrať užitočnú úlohu, všetko však závisí od návrhu systému. Vzhľadom na nekompromisnosť Rady máme dnes dohodu, ktorá sa vzďaľuje tomu, čo je skutočne potrebné a predstavuje obrovskú medzeru medzi rétorikou našich vlád o klimatických zmenách a intenzite politickej vôle, ktorú sú naozaj ochotní zaujať.

Tejto dohode chýbajú rozhodujúce aspekty, napríklad ako limitovať stupeň, po aký môže letecká doprava vykonávať obvyklú činnosť nákupom emisných povolení z iných odvetví. Chýba jej úplná dražba emisných povolení napriek skutočnosti, že spĺňa kritérium Komisie o schopnosti úplne previesť náklady a chýba jej limit, ktorý má byť aspoň taký, ako sa požaduje v prípade iných odvetví.

Parlament sa snažil zo všetkých síl a predložená dohoda aspoň predstavuje niekoľko zlepšení spoločného postoja. Je to malý krok správnym smerom, ale je to aj skutočne zmeškaná príležitosť toho, čo mohla dohoda obsahovať. Aby sa stala zmysluplnou a skutočne riešila emisie leteckej dopravy, musíme sa ubezpečiť, že snahy rýchlo narastajú a týkajú sa environmentálnej integrity.

 
  
MPphoto
 
 

  Jens Holm, v mene skupiny GUE/NGL. (SV) Vážená pani predsedajúca, toto leto môže byť prvým letom bez ľadu v Arktíde. Niektoré z najväčších svetových ľadovcov miznú z vnútrozemia Grónska v Severnom Atlantiku. Nikdy predtým sa neroztápalo také množstvo ľadu ako posledné roky. Videl som to na vlastné oči, keď som minulý rok navštívil Grónsko. Každý, vrátane odborníkov z Medzivládneho panela pre klimatické zmeny OSN, bol ohromený z tohto javu.

Tento desivý vývoj je samozrejme priamo spojený s emisiami a globálnym oteplením. Práve my z bohatého sveta – USA, Austrália, Japonsko a samozrejme EÚ – sme tí, ktorých treba za to viniť. Z tohto dôvodu musíme podrobiť dôkladnej kontrole všetky odvetvia, ktoré prispievajú emisiami oxidu uhličitého a skleníkových plynov.

Priemysel leteckej dopravy zvýšil svoje emisie od roku 1990 približne o 100 %. Priemysel leteckej dopravy sa doteraz z toho dostal vždy lacno. Letecké palivo je oslobodené od dane a miestne a regionálne orgány často dotujú letiská v Európe. V EÚ sa ešte nikdy tak nelietalo.

Kompromis, na ktorom sa dnes musíme dohodnúť, sa, bohužiaľ, vzďaľuje od potrebného činu, ktorý sme požadovali v skupine GUE/NGL. Redukčné ciele pre leteckú dopravu by mali byť vyššie, mali by sa začleniť aj iné emisie než len emisie CO2; práva na emisie by sa nemali rozdeľovať bezplatne. V každom prípade je to dohoda, ktorá je malým krokom správnym smerom. Letecká doprava bude prinútená znížiť svoje emisie a malý podiel emisných práv sa musí dať do dražby. Dražba bude taktiež produkovať príjmy, ktoré sa použijú na klimatické opatrenia v Európe a v rozvojových krajinách.

Nakoniec by som rád položil otázku Komisii: môžete prisľúbiť, že krajiny, ktoré chcú prijať podobné opatrenia na zníženie emisií z letectva, ako napr. Air Passenger Duty (poplatok cestujúcich leteckou dopravou) v Spojenom kráľovstve, to môžu robiť naďalej?

 
  
MPphoto
 
 

  Johannes Blokland, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Pred nami je pre druhé čítanie dohoda o začlenení odvetvia leteckej dopravy do systému obchodovania s emisiami. Chcel by som srdečne poďakovať pánovi spravodajcovi Petrovi Liesemu za spôsob, akým viedol rokovania s Radou a za jeho snahu dosiahnuť tento výsledok.

To, čo je teraz pred nami, naozaj nie je také ambiciózne ako navrhol Parlament. Napríklad emisný limit je vyšší než navrhol Parlament, kým dražobné percentá sú nižšie. Napriek tomu ukazuje táto dohoda viac ambície než originálny návrh Komisie a verím, že je to dobrá vec.

Odvetvie leteckej dopravy sa taktiež musí stať čistejším odvetvím a musí znížiť emisie skleníkových plynov. Táto dohoda je dôležitým krokom správnym smerom v našom boji proti znečisteniu životného prostredia a klimatickým zmenám, určite vo svetle energetického balíka, ktorým sa teraz Parlament aktívne zaoberá.

 
  
MPphoto
 
 

  Françoise Grossetête (PPE-DE). - (FR) Vážená pani predsedajúca, pani úradujúca predsedníčka Rady, pán komisár, dámy a páni, dnes diskutujeme o dohodnutom kompromise, ktorý umožňuje začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisiami. Toto je pozitívny krok, keďže všetci podporujeme európsky záväzok týkajúci sa klimatických zmien a všetci súhlasíme, že musíme znížiť emisie CO2, nie však za každú cenu. Z tohto dôvodu potrebujeme medzinárodnú dohodu a nepochybne v tom musí ICAO zohrať svoju úlohu. Európska únia musí hrať rozhodujúcu úlohu v rozhovoroch vedených v rámci ICAO, aby zabezpečila realistický prístup.

Stále chceme mať konkurencieschopnejšiu Európu; nechceme si píliť pod sebou konár a začleniť letecké spoločnosti z tretích krajín. Musíme byť opatrní, aby sme nezničili naše nízko nákladové letecké spoločnosti alebo dokonca naše veľké letecké spoločnosti, ktoré by sa mohli rozhodnúť zastaviť služby určitým trhom, ktoré sú príliš nákladné. Nakoniec to bude spotrebiteľ na konci reťazca, ktorý bude trpieť a považovať leteckú dopravu za luxus. Z tohto dôvodu máme kompromis, ktorý je základom pre rozhovory v Poznani koncom roka 2009 a samozrejme pre náš kodanský záväzok v roku 2009.

Je tu však jeden veľmi dôležitý bod: zisky vytvorené pri dražbách. Európsky parlament bude veľmi opatrný pri využití ziskov, ktoré sa musia použiť pre čistú dopravu, musia sa použiť pre výskum a vývoj v odvetví leteckej dopravy, ale ktoré sa predovšetkým nesmú použiť na iné účely; inak bude efekt obzvlášť zničujúci a mohol by zabrániť uzavretiu medzinárodnej dohody. Bude preto dôležité urýchliť boj proti emisiám CO2 zabezpečením súčasnej implementácie iných prvkov politiky: technologický prvok a prvok „jednotného neba“.

 
  
MPphoto
 
 

  Linda McAvan (PSE). - Vážená pani predsedajúca, ďakujem pánovi Petrovi Liesemu, Matthiasovi Grootemu a ostatným tieňovým spravodajcom za predloženie toho, čo považujem za dobrú dohodu. Mohla by byť lepšia, ale stanovuje niekoľko veľmi dôležitých zásad dražby a využitia zdrojov. Vážená pani ministerka, povedali ste, že chceme ukázať svetu, že dokážeme riešiť klimatické zmeny, že len nerozprávame na európskych samitoch, ale že kráčame ruka v ruke s legislatívou Európskej únie. Myslím, že táto dohoda je teraz dobrým znakom, že môžeme mať, ak chceme, dohodu o balíku klimatických zmien ešte pred koncom roka.

Vypočujete si však, ako aj pán komisár, ľudí v tomto Parlamente, ktorí poznamenajú, že nie sú spokojní s dohodou, ktorú pripravil pán Liese. Chcela by som sa ich opýtať na alternatívu. Čo namiesto nej navrhujú, ak si nemyslia, že Európa by mala ukázať cestu leteckej doprave? Akou cestou sa máme uberať? Čo budeme robiť so systémom obchodovania s emisiami? Budeme čakať, pokiaľ sa niečo v Bielom dome zmení? Vážená pani ministerka a pán komisár, dúfam, že obaja uhájite svoje miesto, a že budeme spolupracovať s pani Doylovou na systéme obchodovania s emisiami. Je to dohoda o leteckej doprave. Chceme taktiež pracovať na lodnej doprave. Ak žiadame občanov, aby sa zúčastnili riešenia klimatických zmien, musíme urobiť kus práce tu v Európskej únii na legislatíve. Žiadam teda tých, na druhej strane Parlamentu, ktorí tu teraz nie sú, ale ktorí vyjadrovali pochybnosti, aby predniesli alternatívy, ak chcú niečo lepšie.

 
  
MPphoto
 
 

  Urszula Krupa (IND/DEM). - (PL) Vážená pani predsedajúca, množstvo výskumných štúdií ukázalo, že súčasné letectvo má malý vplyv na klímu pre nízke hodnoty antropologického oxidu uhličitého a oxidov dusíka vo svojich emisiách a len 0,1 % vplyv na tvorenie mrakov alebo cirov z kondenzačných stôp. Zvyšujúce sa ceny ropy výrazne znížili rozsah, po ktorý sú leteckí dopravcovia schopní zvýšiť ceny dopravy, ktorá spolu s dodatočnou požiadavkou pokrytia nákladov nákupu v systéme obchodovania s emisiami zabrzdí rast v tomto odvetví, ako aj oneskorenie alebo dokonca znemožnenie zavedenia ekologických riešení. Z tohto dôvodu by bolo rozumné zabrániť náhlym a riskantným opatreniam v odvetví leteckej dopravy, najmä v nových členských štátoch, ktoré len začínajú dobiehať náskok. Letecká doprava sa nedá obmedziť bez poskytnutia praktickej alternatívy alebo poskytnutia potrebného času pre systematickú adaptáciu.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldis Kušķis (PPE-DE).(LV) Vážená pani predsedajúca, ďakujem. Začlenenie leteckej dopravy do systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov EÚ je logický krok. Bude to bezplatné prideľovanie 85% povolení, ale nakoniec to bude znečisťovateľ, ktorý bude platiť. Toto nám dáva príležitosť kontrolovať klimatické zmeny. Budeme mať taktiež väčšie príležitosti zachovať kvalitu života v Európe. Som povďačný pánovi spravodajcovi Liesemu, s ktorým sme spolu našli výborné riešenie pre špecifickú rezervu, ktorá bola poskytnutá rýchlo rastúcim leteckým spoločnostiam. Prístup Lotyšska do Európskej únie urobil z neho jeden z najrýchlejšie sa vyvíjajúcich štátov a taktiež som hrdý na našu národnú leteckú spoločnosť airBaltic, ktorej rast v posledných rokoch dosahoval 50 %. Európsky parlament vytvoril kvalitnú environmentálnu politiku v spojení so zodpovednou dopravnou politikou. Samozrejme to bude mať vplyv na európsku politiku cestovného ruchu. Som presvedčený, že zodpovedný cestovný ruch povedie k lepšej kvalite života. Zodpovedný, kvalitný cestovný ruch formuje základ európskeho cestovného ruchu a je hnacou silou ekonomiky a spôsobuje veľmi málo škôd na životnom prostredí, infraštruktúre a kultúre. Prijatie smernice o začlenení leteckých činností do ETS určite nepoškodí postavenie leteckého priemyslu a postavenia „posvätnej kravy“ národných leteckých spoločností. Zrejme bol už najvyšší čas na jej prijatie. Ešte raz by som chcel poďakovať pánovi Liesemu a vyzývam vás na podporu tejto správy, prvej skupiny pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a osobitnej 3 % rezervy pre novovzniknuté a rýchlo rastúce spoločnosti. V mene rýchlo rastúcich spoločností ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Casaca (PSE).(PT) Vážená pani predsedajúca, rozprávame o záležitosti, ktorá je veľmi dôležitá pre odľahlé regióny. V týchto regiónoch, vzdialených ostrovoch, je cena za letenku cenou za vzdialenosť k slobode a toto musíme pochopiť.

Chcem poďakovať nášmu spravodajcovi Petrovi Liesemu za jeho hlboké pochopenie postavenia odľahlých regiónov. Je mi však ľúto, že je Komisia necitlivá k situácii našich regiónov a musím povedať, že napriek dosiahnutiu kompromisu, ktorý je pozitívny a znamená zopár krokov správnym smerom, cítime, že táto záležitosť nie je vyriešená. Chcem preto apelovať, najmä na Avril Doylovú, ktorá je zodpovedná za správu, ktorú budeme zakrátko posudzovať, že berieme do úvahy postavenie odľahlých regiónov a uvedomujeme si, že žiť v regióne úplne odrezanom od sveta je úplne odlišné, ako žiť tu v strede Európy. Ak to nepochopíme, nepodarí sa nám dosiahnuť dobrú legislatívu, a tak vyzývam pani Doylovú, aby sa inšpirovala duchom správy Petra Lieseho, aby sme mohli týmto regiónom zaslať pozitívnu správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE). - (FI) Vážená pani predsedajúca, je pravidlom etikety poďakovať spravodajcovi za jeho prácu. Taktiež mu ďakujem, nie pre dobré spôsoby, ale pre jeho zásluhy. Pán Liese je kolega, ktorý pochopil svoje povinnosti spravodajcu. Nejde o to prinútiť skupinu počúvať svoje vlastné myšlienky, ale prinútiť ľudí chcieť počúvať, porozmýšľať o myšlienkach skupiny a zhodnotiť ich. Pán Liese to urobil veľmi dobre, takže ďakujem.

Spolupracovali sme v oblasti leteckej dopravy niekoľko rokov. Relatívne nás môže tešiť konečný výsledok, ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že obchodovanie s emisiami nemôže byť nikdy vhodný spôsob práce. Jednostranné rozhodnutie môže spôsobiť obchodné spory a taktiež, v najhoršom prípade, spory vo vzdušnom priestore. Unikanie uhlíka je nebezpečné, keďže má priamy vplyv na životné prostredie, ale najmä na európsku ekonomiku a zamestnanosť.

Hrozba je skutočná, keďže letecké spoločnosti sú v súčasnosti trestané vyššími cenami za ropu. Bolo tu mnoho bankrotov a pozastavených činnosti. Chceme, aby sa toto rozhodnutie vykonalo rýchlo a nechceme čakať na výsledky z Kodane, chceme dosiahnuť medzinárodnú dohodu v tomto odvetví. Namiesto toho Jednotné európske nebo, v ktorom by okamžite vznikli úspory oxidu uhličitého – 12 % za rok – čaká na ratifikáciu viac než desať rokov. Toto poukazuje na skutočnosť, že obchodovanie s emisiami nie je vždy len o ochrane životného prostredia, ale viac o politike.

Dúfam, že nás budú čoskoro akceptovať pri obchodovaní so svetovými emisiami z leteckej dopravy, a že to nespôsobí unikanie oxidu uhličitého, ale skutočne odmení redukciu emisií a racionalizáciu všetkých druhov činností spolu s environmentálnymi cieľmi na mysli. V súčasnosti trestá obchodovanie s emisiami hlavne európske spoločnosti, ktoré lietajú s úplne novými strojmi. V tomto prípade bolo múdre vzdať sa použitia násobiteľa v tejto fáze, keďže by viedol k podvádzaniu a znížil by sa prínos životnému prostrediu.

Som predovšetkým rada, že môj názor na použitie príjmov z emisného obchodovania vo výskume zníženia emisií z leteckej dopravy bol prijatý v záverečnom kompromise. Bolo by vážnou chybou vynechať z toho leteckú dopravu a investovať finančné prostriedky do konkurenčných spôsobov dopravy, ako bolo spočiatku navrhované. Ak skutočne...

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

 
  
MPphoto
 
 

  Avril Doyle (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcela poďakovať môjmu kolegovi Petrovi Liesemu za jeho úžasnú prácu na tomto dokumente. Úspešne dosiahol kompromis s členskými štátmi v Rade, a hoci nie je taký ambiciózny, akoby niektorí mohli dúfať (zrejme je to znakom dobrého kompromisu), poskytuje rámec pre začlenenie najrýchlejšie rastúceho dopravného odvetvia do systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS) od roku 2012. Ako spravodajkyňa pre posúdenie návrhu ETS viem, aké náročné je dosiahnuť dobrý a vyvážený kompromis z dôvodu komplikovanosti tejto záležitosti a ťažkostí pri rokovaní. Peter ukázal, že sa dá dosiahnuť a mojou výzvou bude opakovať jeho úspech v mojej správe.

Od deregulácie odvetvia, ktorú sponzorovala EÚ, minuli občania EÚ okolo 80 miliárd eur za rok na letenky a toto číslo dokonca nezahŕňa nízko nákladových dopravcov. Nemôžme pochybovať, že prístup k nižšiemu cestovnému, v posledných rokoch dokonca k nulovému cestovnému, oveľa viac sprístupnilo cestovanie.

Keď sa však pozrieme na problém vo svetle globálnych klimatických zmien a cieľa 2°C, bolo by nezodpovedné vylúčiť odvetvie leteckej dopravy, a samozrejme odvetvie námornej dopravy, z prispievania k urýchlenému riešeniu rýchlo rastúceho globálneho problému.

Musíme sa pohybovať smerom k úspešnej ekonomike s nízkym podielom uhlíka a podporovať inovácie a nové technológie, a obchodovanie s emisiami je nákladovo najefektívnejší spôsob dosiahnutia týchto cieľov.

Keďže odvetvie leteckej dopravy je schopné previesť náklady na spotrebiteľa, je rozumné, aby boli kvóty pridelené prostredníctvom dražby, dokonca aj pri súčasných cenách paliva, čím sa však akýkoľvek rozhovor o prevádzaní nákladov stáva chúlostivým.

Nový systém sa bude týkať letov v rámci EÚ aj medzinárodných letov, vrátane leteckých spoločností tretích krajín a zabezpečí, aby bola zaručená konkurencieschopnosť leteckých spoločností v EÚ. Riadenie letísk, riadenie letovej prevádzky a jednotné európske nebo majú obrovský prínos pre zníženie spotreby paliva a tým pre zníženie nákladov na palivo a uhlíkové kredity pre letecké spoločnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  John Purvis (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, ETS s limitom a dražbou by mal nahradiť všetky dane leteckej dopravy, dane cestujúcich a každú prípadnú daň, ktorá hrozí na letecké palivo. ETS je oveľa efektívnejší pre skutočné dosiahnutie našich emisných cieľov než dane. Náklady cestujúcich, dopravcov a leteckých spoločností sa budú týkať priamo emisií, ktoré spôsobujú a vlády nebudú môcť ospravedlniť doplnenie svojich prázdnych pokladníc predstieranými zelenými daňami z leteckej dopravy a cestujúcich.

ETS je spravodlivý spôsob dosiahnutia našich emisných cieľov a ETS je spravodlivý spôsob pre leteckú dopravu a jej zákazníkov, ktorí budú mať v tomto dôležitom zámere len a len svoju zodpovedajúcu úlohu.

 
  
MPphoto
 
 

  Saïd El Khadraoui (PSE). (NL) Je to dokonalá dohoda? Nie. Je to krok správnym smerom? Nepochybne. Rád by som za to poďakoval sprostredkovateľom. Skutočnosť je taká, že chceme, aby letecký priemysel prispieval k dosiahnutiu našich ambicióznych klimatických cieľov. Systém obchodovania s emisiami poskytne leteckým spoločnostiam stimuly na zlepšenie ich organizácie a používanie ekonomickejších lietadiel a nových lietadiel, aby zabránili nadbytočným nákladom.

Projekt samozrejme nesmie ostať osamote. Musí byť kombinovaný s množstvom ďalších opatrení, ako boli napríklad návrhy z minulého mesiaca na efektívnejšiu organizáciu európskeho vzdušného priestoru a podobne.

Na záver by som rád povedal, že odteraz sa musíme snažiť zaangažovať tretie krajiny a dať im priestor predstaviť podobné systémy, aby sme sa oboznámili so svetovým systémom obchodovania s emisiami pre leteckú dopravu. Len vtedy dosiahneme skutočné výsledky.

 
  
MPphoto
 
 

  Mieczysław Edmund Janowski (UEN). - (PL) Vážená pani predsedajúca, ďakujem za túto správu a za rokovania, ktoré sa uskutočnili, hoci musím povedať, že som trochu nespokojný. Prijaté opatrenia treba starostlivo zvážiť a do úvahy treba vziať ochranu životného prostredia aj náklady leteckej dopravy. Nebolo by preto správne diskriminovať európskych dopravcov a európskych cestujúcich, najmä v nových členských štátoch. Musíme si uvedomiť, že vzdušný priestor pokrýva celú zemeguľu, takže naša činnosť musí byť koordinovaná s činnosťou iných krajín. V opačnom prípade utrpíme straty a ostatní dopravcovia sa nám budú smiať. Dúfajme, že to povzbudí aktivitu, ktorá bude viesť ku konštrukcii nových leteckých motorov, novej generácie motorov, ako aj k hľadaniu iných zdrojov pohonu lietadiel. V tejto záležitosti by sme mali konať rozvážne.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL).(PT) Vážená pani predsedajúca, nemali by sme zabudnúť, že začlenenie leteckej činnosti do európskeho obchodovania s emisnými kvótami spôsobí problémy v tých krajinách, ktoré majú ekonomické ťažkosti, najmä tam, kde sú odľahlé regióny ako napríklad Portugalsko, ktoré má Azory a Madeiru. Nesmieme zabudnúť na dôležitosť leteckej dopravy pri poskytovaní spojenia medzi kontinentom a týmito dvoma ostrovmi, aby sa ich obyvatelia necítili ako uväznení. Z tohto dôvodu je dôležité prinajmenšom zaručiť výnimku pre odľahlé regióny. Z tohto dôvodu trváme na tom, aby letecké spojenia odľahlých regiónov, nielen medzi sebou, ale aj s kontinentom, boli vylúčené z uplatnenia tohto systému.

 
  
MPphoto
 
 

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE). - (RO) Kompromisný text, ktorý vypracoval Peter Liese, predstavuje krok vpred pre dosiahnutie programu Európskej únie o klimatických zmenách.

V prvom rade zdôrazňujem dohodu o zriadení rezervy bezplatných kvót pre rýchlo rastúce letecké spoločnosti. Toto opatrenie má upevniť odvetvie v nových členských štátoch presne tam, kde je najviac potrebná expanzia a rozvoj.

Zdôrazňujem taktiež možnosť používať časť príjmov získaných prostredníctvom dražieb na rozvoj odvetvia leteckej dopravy. Pre jednotné, čisté a bezpečné nebo musíme vyvinúť a zaviesť kooperatívne technické a prevádzkové opatrenia, ktoré by zefektívnili náklady.

Rýchle, opätovné zjednotenie európskeho vzdušného priestoru rozhodne o skrátení trás, samozrejme o znížení spotreby paliva a následne znížení emisií, čo bude znamenať nižšie náklady v ETS a následne nižšie ceny.

 
  
MPphoto
 
 

  Nathalie Kosciusko-Morizet, predsedníčka Rady. − (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ako ste niektorí zdôraznili, žiaden kompromis nie je dokonalý. Tento kompromis však predstavuje rovnováhu medzi požiadavkami životného prostredia a ekonomickými obmedzeniami, ktoré sa týkajú kvality. Ak schválite tento kompromis, urobíte dôležitý krok pre Európsku úniu. Po prvé ukážete, že Európa je schopná vývoja svojej vlastnej legislatívy, aby mohla bojovať proti klimatickým zmenám, čo je samozrejme dobrým znamením pre diskusie o klimatickom/energetickom balíku.

Posilníte úlohu Európy ako vodcu v globálnej politike proti antropogénnym emisiám uhlíka, čo je taktiež dobrým znamením pre medzinárodné rokovania v Poznani v decembri 2008 a v Kodani v decembri 2009. V neposlednom rade povzbudíte osobnosti a politické sily medzi našimi zahraničnými partnermi, ktorí si želajú dať nový podnet k snahám o zníženie emisií skleníkových plynov. Mám na mysli samozrejme bilaterálne rozhovory, ktoré by sme mohli viesť s krajinami, ktoré chcú zaviesť rovnaký typ systému, ale aj na multilaterálne diskusie v rámci ICAO. Z týchto dôvodov vás žiadam o podporu tejto dohody.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Stavros Dimas, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, rád by som poďakoval všetkým prispievateľom za ich veľmi pozitívne postoje. Dosiahnutím dohody o tejto smernici demonštrujú inštitúcie Spoločenstva svoje odhodlanie prijať konkrétne opatrenia, ktoré sú potrebné pre implementáciu ambicióznych cieľov Európskej únie týkajúcich sa klimatických zmien.

Táto smernica je prvým z radu opatrení, ktoré sú vytvorené pre splnenie cieľu Európskej únie týkajúceho sa skleníkových plynov do roku 2020. Jej prijatie je pozitívnym signálom pre nadchádzajúce rokovania o klimatickom a energetickom balíku a pre medzinárodné rokovania v Poznani a Kodani. Bol som práve informovaný, že G8 súhlasila s dlhodobým cieľom zníženia o 50 % do roku 2050. Hoci to vítame, je to len čiastočný krok vpred, keďže sa nedohodli na strednodobom cieli napriek skutočnosti, že členské štáty Európskej únie aj Komisia trvali na nevyhnutnosti strednodobého cieľa.

V súčasnosti, na základe dohodnutého textu, všetky lety z letísk a na letiská Európskej únie budú úplne začlenené do systému obchodovania s emisiami Európskej únie od roku 2012. To znamená, že od roku 2012 budú všetci leteckí prevádzkovatelia potrebovať emisné kvóty, aby pokryli svoje lety do Európskej únie a z Európskej únie. V roku 2012 bude množstvo emisných kvót pridelených do odvetvia leteckej dopravy 3 % pod priemernými ročnými emisiami odvetvia z rokov 2003-2006. Od roku 2013 bude množstvo kvót o 5 % nižšie. Ako aj ostatné odvetvia priemyslu v systéme, budú môcť predať kvóty, ktoré na trhu nepotrebujú, ale ak budú ich emisie vyššie, musia si zakúpiť viac kvót alebo emisných kreditov z projektov čistej energie v tretích krajinách.

Toto je spôsob, akým systém obchodovania s emisiami vytvára stimul pre účastníkov na minimalizovanie svojich emisií. Väčšina kvót do leteckých spoločností bude bezplatných, ale 15 % kvót bude dražených. Príjmy z tejto dražby by sa mali použiť na riešenie klimatických zmien v Európskej únii a tretích krajinách, najmä v rozvojových krajinách. Táto hladina sa môže zvýšiť od roku 2013 ako súčasť pokračujúcich diskusií o prepracovaní smernice o obchodovaní s emisiami.

V januári tohto roku Komisia navrhla, že 20 % kvót pre leteckú dopravu bude dražených v roku 2013 so zvýšením na 100 % v roku 2020. Pri podpore tejto dohody postoj Komisie v súvislosti s revidovanou smernicou o obchodovaní s emisiami ostáva taký, že dražobná hladina v odvetví leteckej dopravy má byť 20 % v roku 2013 a zvýši sa v súlade s odvetviami inými než energetické odvetvie. Pre tieto odvetvia je navrhnuté dražiť 20 % kvót v roku 2013 so zvýšením na 100 % v roku 2020.

Pokiaľ ide o záležitosť emisií oxidov dusíka, Komisia naznačila vo svojom pôvodnom návrhu, že bude navrhnuté osobitné opatrenie týkajúce sa emisií oxidu dusíka a vydáva nasledujúce vyhlásenie:

„Komisia prehlasuje, že zamýšľa vydať do decembra 2008 legislatívny návrh na zavedenie opatrení, aby sa obmedzili emisie oxidu dusíka z leteckej dopravy, efektívne sa zaoberať vplyvom na klimatické zmeny a zabrániť negatívnym stimulom, aby sa znížili emisie oxidu uhličitého na náklady oxidov dusíka.“

Na záver, Komisia je veľmi potešená. Osobitne by som chcel poďakovať pánovi doktorovi Liesemu za jeho vynikajúcu prácu a výsledky. Nás všetkých veľmi teší výsledok rokovaní. Komisia môže prijať navrhované kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v plnom rozsahu.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Liese, spravodajca. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pani predsedníčka Rady, dámy a páni, rád by som vám poďakoval za vaše prejavy uznania a rád by som ich venoval všetkým tým, ktorí pomáhali na tomto projekte. Chcel by som vám taktiež poďakovať za vaše kritické slová, ktoré zazneli na niektorých miestach.

Dovoľte mi opäť objasniť niektoré záležitosti: jeden z rečníkov povedal, že sme robili zákulisnú politiku. Viem, že to nie je pravda. Celý proces bol veľmi otvorený a samotný rečník bol prítomný v každom štádiu, tieňový spravodajca bol informovaný o všetkých podrobnostiach a v mojej skupine sme taktiež medzi sebou prediskutovali niektoré záležitosti. Neviem, či to tak bolo aj v skupine rečníka, ale v každom prípade to bolo u nás veľmi úprimné a otvorené, dokonca aj na vnútornej úrovni.

Dokázali sme, že Rada ministrov akceptovala množstvo našich návrhov. Pán komisár povedal, že boli oveľa ambicióznejšie než pôvodný návrh Komisie a samotný počet pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorý sme úspešne presadili – asi 30 – ukazuje, že sme boli schopní zmeniť spoločný postoj a v niektorých prípadoch dosť zásadne.

Pán Lucas, pán Holm a ostatní povedali, že to neuspokojuje očakávania environmentálnych skupín. Je to pravda, ale nebol by to dobrý kompromis, ak by sme začlenili všetko, čo požadujú environmentalisti a Zelení.

V dvoch oblastiach – a pán komisár ich taktiež spomenul – ešte stále existuje priestor na úpravu. So správou, ktorú predložila Avril Doylová máme opäť príležitosť upraviť limit a dražobnú hladinu tak, aby boli spravodlivé k ostatným účastníkom systému obchodovania s emisiami. Musíme sa na to dôkladne pozrieť v druhej polovici roka.

Na záver by som rád zdôraznil, že to, čo chceme, sú rovnaké konkurenčné podmienky. Chceme celosvetovú dohodu a chceme do nej taktiež začleniť lety z tretích krajín. Je však načase, aby nám pomohli aj letecké spoločnosti. Čítal som list z AEE – Asociácie európskych leteckých spoločností – v ktorom sa uvádza, že aj po dosiahnutí kompromisu ho ostatné vlády pochopiteľne odmietnu. Musíme zvážiť, či stále máme zamestnávať takýchto ľudí, keďže sú veľmi slabými lobistami.

Teraz veľkou väčšinou prijmeme túto dohodu a spojíme naše sily, aby sme ju obhájili pred tretími krajinami. Potom budeme všetci pracovať spolu. Ak však nebude prijaté demokratické rozhodnutie Parlamentu, budeme musieť leteckým spoločnostiam povedať, že škodia sami sebe. Žiadam vás, aby ste schválili odporúčanie a rád by som vyjadril svoju vďaku za širokú podporu, ktorú som dostal.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Bairbre de Brún (GUE/NGL) , písomne (GA) Od roku 1990 sa emisie skleníkových plynov z medzinárodnej leteckej dopravy EÚ viac než zdvojnásobili a v súčasnosti tvoria 5 % – 12 % celkových emisií CO2 v EÚ. Hoci sa kompromisné opatrenie vzďaľuje od dokonalosti, umožňuje nám stanoviť limity emisií leteckého priemyslu od roku 2012.

Začlenením leteckej dopravy do systému obchodovania s emisiami (ETS) vysielame správu, že berieme vážne príčiny klimatických zmien. Budúcich desať rokov bude rozhodujúcich v boji proti klimatickým zmenám a v odvrátení nenapraviteľných škôd. Je dôležité, že všeobecný posudok zahŕňa prísnejšiu požiadavku na odvetvie leteckej dopravy spolu s prísnejšími cieľmi na redukciu od roku 2013.

Na základe nových nariadení smú členské štáty využívať príjmy z dražby kvót na zmiernenie a adaptáciu klimatických zmien v rámci EÚ a rozvojových krajín a na podporu výskumu a vývoja klimaticky priaznivej dopravy. Táto investícia je potrebná, ak chceme mař prospech zo začlenenia leteckej dopravy do ETS.

 
  
MPphoto
 
 

  Zita Gurmai (PSE) , písomne. (HU) Riešenie hlavných problémov spojených s klimatickými zmenami, vytváranie dôraznejších opatrení v tejto oblasti a urýchlenie ich tvorby sú zásadnými úlohami. Znižovanie emisií plynu z leteckej dopravy, ktoré spôsobujú skleníkový efekt a stanovenie presného horného limitu pre emisie po roku 2012 je veľmi dôležité. Viditeľný výsledok možno dosiahnuť znížením plynov, ktoré spôsobujú skleníkový efekt, ale aj prísnosťou systému obchodovania s emisiami.

Príjmy z dražieb treba využiť pragmaticky (napríklad pre rozvoj a používanie technológie prijateľnej pre životné prostredie), primárne v odvetviach, ktoré sú financované Európskou úniou a v súvislosti s tým stojí za to preskúmať vytvorenie osobitného peňažného fondu. Komplexná implementácia programov Galileo, SES a ETS v čo najkratšej lehote by taktiež presadzovala efektívne využitie palív.

Klimatické zmeny sú celosvetovým javom. Musíme využiť všetky možné politické nástroje a spôsoby rokovania, aby sme zapojili najväčších svetových producentov skleníkových plynov do znižovania hladín znečistenia na celom svete.

 
  
MPphoto
 
 

  Daciana Octavia Sârbu (PSE), písomne. – (RO) Táto smernica predstavuje ambicióznu iniciatívu, s ktorou môže odvetvie leteckej dopravy hrať dôležitú úlohu v boji proti klimatickým zmenám.

Rokovania o tomto kompromise sú náročné, keďže bolo treba vziať do úvahy cenu ropy, konkurencieschopnosť európskych leteckých spoločností, ochranu životného prostredia, a pokúsiť sa vytvoriť modelový systém na medzinárodnej scéne na začlenenie leteckej dopravy do ETS. Napriek tomu by však systém nemal ohroziť európske letecké spoločnosti, ktoré by mohli stratiť svoju konkurencieschopnosť v súvislosti s konkurenčným leteckým odvetvím v USA alebo v Dubaji. Ukladanie pokút pre vnútorné letecké odvetvie spôsobí výskyt javu „úniku uhlíka“, a to orientáciu na trhy s menej prísnymi pravidlami než tými, ktoré stanovila EÚ, čo spôsobí spustenie obchodnej vojny. Musíme nájsť rovnováhu medzi ochranou životného prostredia, ochranou spotrebiteľa a leteckým odvetvím, ak chceme, aby bol európsky vzdušný priestor efektívnejší.

Taktiež príjmy z dražieb kvót sa musia použiť na zníženie emisií skleníkových plynov a na adaptáciu na klimatické zmeny, bez poskytnutia možnosti členským štátom použiť tieto peniaze na iné účely.

Ak dokážeme správne využiť tieto príjmy z dražieb ako environmentálny nástroj, vyhneme sa pokutám vyplývajúcim z medzinárodných dohôd.

 
  
  

PREDSEDÁ: pán VIDAL-QUADRAS
podpredseda

 

7. Časový rozvrh prijímania rozpočtu: pozri zápisnicu

8. Hlasovanie
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledku a ostatných podrobnostiach hlasovania a : pozri zápisnicu.)

 

8.1. Všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva (A6-0271/2008, Jacek Saryusz-Wolski) (hlasovanie)

8.2. Režimy priamej podpory v rámci SPP (A6-0270/2008, Neil Parish) (hlasovanie)

8.3. Minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných prostriedkov (druhá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS (kodifikované znenie) (A6-0290/2008, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg) (hlasovanie)

8.4. Ochrana voľne žijúceho vtáctva (úprava s ohľadom na regulačný postup s kontrolou (A6-0259/2008, Miroslav Ouzký) (hlasovanie)

8.5. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (A6-0232/2008, Dariusz Rosati) (hlasovanie)

8.6. Protokol o strategickom environmentálnom hodnotení k dohovoru z Espoo z roku 1991 (A6-0221/2008, Bogusław Sonik) (hlasovanie)

8.7. Pristúpenie Lichtenštajnska k vykonávaniu, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis (A6-0246/2008, Ewa Klamt) (hlasovanie)

8.8. Určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte, vo Švajčiarsku alebo v Lichtenštajnsku (A6-0247/2008, Ewa Klamt) (hlasovanie)

8.9. Protokol medzi ES, Švajčiarskom a Lichtenštajnskom k dohode medzi ES a Švajčiarskom o určení štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte, vo Švajčiarsku alebo v Lichtenštajnsku (A6-0261/2008, Ewa Klamt) (hlasovanie)

8.10. Číslovanie víz (A6-0268/2008, Gérard Deprez) (hlasovanie)

8.11. Obnovenie dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi ES a Indiou (A6-0254/2008, Christian Ehler) (hlasovanie)

8.12. Žiadosť o zbavenie Witolda Tomczaka poslaneckej imunity (A6-0277/2008, Diana Wallis) (hlasovanie)

8.13. Obrana výsadných práv Európskeho parlamentu pred vnútroštátnymi súdmi (A6-0222/2008, Giuseppe Gargani) (hlasovanie)

8.14. Schválenie Komisie (zmena a doplnenie rokovacieho poriadku) (A6-0198/2008, Andrew Duff) (hlasovanie)
  

- Pred začiatkom hlasovania:

 
  
MPphoto
 
 

  Stavros Dimas, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, Komisia ďakuje pánovi Duffovi za správu.

Podporujeme rozhodnutie Parlamentu reformovať rokovací poriadok spôsobom, ktorý zvýši transparentnosť a demokratickú legitímnosť procesu menovania zavedením jasných, transparentných a jednotných postupov a hodnotiacich kritérií.

Komisia pamätá na to, že postupy, ktoré sa majú uplatňovať v jednotlivých prípadoch, o ktorých sa hovorí v správe, musia plne rešpektovať príslušné ustanovenia Zmlúv, predovšetkým článok 215, a Rámcovej dohody tak, aby reflektovali právne a inštitucionálne rozdiely medzi nimi.

Zvlášť postupy uplatňované pri zmenách portfólia by mali byť jasnejšie než tie, ktoré sú používané pri schvaľovaní celou Komisiou, a mali by rešpektovať privilégiá predsedu Európskej komisie pri rozvrhovaní portfólia.

Myslíme si, že je to v záujme oboch inštitúcií. Ďalej, Komisia je právne zaviazaná Zmluvami a Rámcovou dohodou, a preto si vyhradzuje právo na schvaľovanie príslušných postupov, ktoré sa majú uplatňovať pri jednotlivých scenároch na základe individuálneho prístupu a v duchu konštruktívnej spolupráce tak, ako tomu bolo doteraz. Tento spôsob sa úspešne osvedčil v oboch inštitúciách.

 

8.15. Spoločný postup schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm (A6-0179/2008, Åsa Westlund) (hlasovanie)

8.16. Prídavné látky v potravinách (A6-0180/2008, Åsa Westlund) (hlasovanie)

8.17. Arómy a zložky potravín s aromatickými vlastnosťami (A6-0177/2008, Mojca Drčar Murko) (hlasovanie)

8.18. Potravinárske enzýmy (A6-0176/2008, Avril Doyle) (hlasovanie)
  

- Pred začiatkom hlasovania:

 
  
MPphoto
 
 

  Avril Doyle, spravodajkyňa. − Vážený pán predsedajúci, pre komplikácie v doprave cestou do Štrasburgu som včera večer nestihla poďakovať kolegom, predovšetkým kolegyniam spravodajkyniam Åse Westlundovej a Mojci Drčarovej Murkovej, a samozrejme aj kolegyni Pilar Ayusovej, ktorá ma v diskusii zastúpila, a všetkým našim asistentom a zamestnancom za spoluprácu v uplynulých 12 mesiacoch, ktorá v druhom čítaní viedla k dosiahnutiu veľmi uspokojivej dohody o tomto dôležitom balíku opatrení pre potraviny. Týmto im všetkým ďakujem.

 

8.19. Zmena a doplnenie smernice 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva (A6-0220/2008, Peter Liese) (hlasovanie)

8.20. Zmena a doplnenie rokovacieho poriadku vzhľadom na návrhy pracovnej skupiny pre parlamentnú reformu týkajúce sa činnosti pléna (A6-0197/2008, Richard Corbett) (hlasovanie)

8.21. Rozpočet na rok 2009: prvé úvahy a mandát na zmierovacie konanie o PNR na rok 2009 (A6-0262/2008, Jutta Haug) (hlasovanie)

8.22. Environmentálny vplyv plánovaného plynovodu v Baltskom mori (A6-0225/2008, Marcin Libicki) (hlasovanie)
  

- Pred začiatkom hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 23:

 
  
MPphoto
 
 

  Dirk Sterckx (ALDE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, je nejaký problém s vašou zobrazovacou tabuľou. Stále ukazuje nulu ako výsledok hlasovania, takže nevidíme, koľko poslancov hlasovalo pre a koľko proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Dobre, ďakujem, pán Sterckx. Nevidím na ňu, keďže som k nej obrátený chrbtom, chápete.

Údržba hovorí, že v skutočnosti máme problém s elektronickým počítaním hlasov, a preto by som vás poprosil o trpezlivosť na zopár sekúnd, kým sa problém nevyrieši.

- Pred začiatkom hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 50:

 
  
MPphoto
 
 

  Justas Vincas Paleckis (PSE). - Vážený pán predsedajúci, plne vám dôverujeme, ale bol by som veľmi vďačný, keby ste mohli vyhlásiť, koľko hlasov bolo za a koľko proti a koľkí sa zdržali hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Tak teda, keďže veľká obrazovka nefunguje, čísla vám prečítam, ak súhlasíte. Bude to pre vás lepšie riešenie.

(Hlasovanie bolo na niekoľko minút prerušené pre opravy, ktoré museli byť vykonané na obrazovkách zobrazujúcich výsledky hlasovania.)

 
  
MPphoto
 
 

  Graham Booth (IND/DEM). - Vážený pán predsedajúci, práve teraz som sa pokúšal zachytiť váš pohľad, ale nezbadali ste ma. Keď sme overovali hlasovanie o návrhu č. 49, bolo 474 hlasov za a 181 proti, a vy ste povedali: „Schválené, ako som povedal“. Ale vy ste nepovedali „schválené“, vy ste to nazvali „zamietnuté“.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Nepamätám si. Ale keď hovoríte, dobre.

 
  
  

- Po ukončení hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 51:

 
  
MPphoto
 
 

  Marcin Libicki, spravodajca. − (PL) Vážený pán predsedajúci, myslím, že sa zhodneme, aj keď nechtiac, že monitory nefungujú. Je škandalózne, že v Európskom parlamente nemôžeme vidieť výsledky hlasovania. Za týchto okolnosti by som žiadal, aby ste nám po prekontrolovaní výsledkov poskytli presné výsledky, koľko hlasov bolo za, koľko proti, a koľkí sa hlasovania zdržali. Keď to nie je na obrazovkách, prosil by som vás, aby ste to prečítali a vaši spolupracovníci nech si to poznačia.

 
  
MPphoto
 
 

  Werner Langen (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, smiem poznamenať, že indikačný systém riadne funguje pri každom jednom poslaneckom sedadle, a že tieto záhadné obrazovky sme zaviedli pred rokom, že predtým všetko dobre fungovalo, a že naša dôvera predsedajúcemu rozhodne je nevyhnutnou podmienkou pre riadny výkon našej práce.

(potlesk)

 
  
  

- Pred začiatkom hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 30:

 
  
MPphoto
 
 

  Christopher Beazley (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, je to veľmi jednoduché. Jednoducho nemôžeme hlasovať za návrh ako celok, inými slovami práve podľa slov „je veľmi dôležité, aby Rusko prejavilo dobrú vôľu pre spoluprácu v európskej energetickej politike,“. Želali by sme si možnosť hlasovať za jednotlivé časti oddelene. My, na tejto strane rokovacej sály, si myslíme, že je to nevyhnutné, a že prvá časť návrhu by mohla byť zle interpretovaná, no radi by sme podporili druhú časť, ktorá zdôrazňuje dôležitosť Ruska, ak ratifikuje energetickú chartu.

 
  
  

(Parlament schválil návrh)

- Pred začiatkom hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 37:

 
  
MPphoto
 
 

  Andres Tarand (PSE). - Vážený pán predsedajúci, odôvodnenie Q sa týka populácie rias, ktorých bujnenie predstavuje určité riziko pre Fínsko, Švédsko a Nemecko. Myslím, že riasy nerozlišujú medzi Švédskom, Lotyšskom alebo inými krajinami, pretože sa prenášajú vetrom.

Takže text ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je takýto: „keďže vykonávanie prác za osobitných podmienok v Baltskom mori spôsobí náhly nárast populácie rias, čo predstavuje riziko predovšetkým pre Fínsko, Švédsko a Nemecko a pobaltské krajiny,“. Tu to končí. Je mi ľúto, že nie je zahrnuté Poľsko, ale to bolo z technických príčin.

 
  
  

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

- Po konečnom hlasovaní:

 
  
MPphoto
 
 

  Marcin Libicki, spravodajca. − (PL) Chcel by som sa poďakovať všetkým tým, ktorí správu podporili. Dúfam, že komisár Dimas, Komisia, Rada a všetci veľkí a dobrí v Európskej únii tento názor Európskeho parlamentu zoberú do úvahy. Odznel tu jasným a transparentným spôsobom. Otázky energetickej solidarity, solidarity v širšom politickom kontexte, ako aj ochrany životného prostredia sú pre Európsky parlament extrémne dôležité. Táto správa a toto hlasovanie, v ktorom 90% hlasujúcich bolo za, by mali dať jasný signál orgánom Európskej únie, aby neignorovali názory Európskeho parlamentu, a že toto uznesenie, hoci formálne nezáväzné, by malo byť považované za záväzné.

 

8.23. Stabilizácia Afganistanu: výzvy pre EÚ a medzinárodné spoločenstvo (A6-0269/2008, André Brie) (hlasovanie)
  

- Po ukončení hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 11:

 
  
MPphoto
 
 

  André Brie, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na včerajší hrozný teroristický útok v Kábule a na základe dnešnej diskusie, chcel by som predložiť ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh o vložení nového oddielu 3a v tomto znení: „v najsilnejšom zmysle slova odsudzuje teroristický útok na indické veľvyslanectvo v Kábule 7. júla 2008, ktorý si vyžiadal 40 mŕtvych, vrátane štyroch pracovníkov veľvyslanectva, vyjadruje úprimnú sústrasť príbuzným, zraneným, afganskej a indickej vláde.

(potlesk)

 
  
  

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

Predsedajúci. − Hlasovanie sa skončilo

 

9. Vysvetlenia hlasovania
  

Ústne vysvetlenia hlasovania

 
  
  

- Odporúčanie do druhého čítania: Åsa Westlund (A6-0179/2008), (A6-0180/2008), Mojca Drčar Murko (A6-0177/2008), Avril Doyle (A6-0176/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Hiltrud Breyer, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, som veľmi sklamaná, že pri odporúčaní do druhého čítania návrhu pani Westlundovej sa nepodarilo zakázať azo farbivá. To je naozaj veľmi znepokojivé, pretože označovanie nezaručuje bezpečnosť. Parlament teraz v tejto oblasti stratil kontrolu a jednoducho sa vzdal, a nanešťastie nezaujal preventívny postoj. To je veľmi poľutovaniahodné.

Presne rovnakým spôsobom považujeme za znepokojivé, že sme neboli schopní zahrnúť a regulovať používanie geneticky modifikovaných prídavných látok, čo by skutočne signalizovalo, ako vážne berieme otázku ochrany spotrebiteľa. Najpoľutovaniahodnejším však je, že sme nezvládli pred azo farbivami ochrániť deti. Alarmujúce zistenia southamptonskej štúdie dávajú jasne najavo, že sa musíme dožadovať zákazu, a že tento zákaz potrebujeme.

A vlastne o čom inom hovorí princíp prevencie, ak nie o tom, že musíme vyvodiť dôsledky, ak dôjde k náznaku rizika? V tomto prípade dôsledky jasne naznačujú potrebu zákazu. Navyše, keďže všeobecný zákaz nakoniec neprešiel, považujem za veľmi poľutovaniahodné, že sa nám stále nepodarilo vydať zákaz na produkty, ktoré sú určené hlavne pre deti.

 
  
  

- Odporúčanie do druhého čítania: Åsa Westlund (A6-0180/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Neena Gill (PSE). - Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za túto správu, pretože podporujem postup, ktorý bol zvolený.

Vítam harmonizáciu používania prídavných látok v potravinárskych arómach v celej EÚ. Nariadenie o používaní prídavných látok v potravinách pomôže monitorovať, aktualizovať a upravovať jestvujúcu legislatívu v tejto oblasti a prispieť k väčšej bezpečnosti potravín.

Veľmi hlboko ma znepokojuje riziko, ktoré také prídavné látky a arómy prinášajú, ich vplyv na zdravie nás a našich detí, označené nejakými číslicami začínajúcimi na E, ktoré negatívne účinkujú na inteligenciu a môžu vyvolávať alergie a iné choroby.

Hoci potrebujeme väčšiu transparentnosť a lepšie označovanie potravín, musíme dbať na rozmanitosť európskej populácie, ktorá je navyknutá na ingrediencie z celého sveta, ako napríklad koreniny, kde úplné zloženie nemusí byť hneď k dispozícii. Musíme teda zabezpečiť, aby sme neobmedzili spotrebiteľom možnosti výberu a dovolili im naďalej používať koreniny, ktoré sa používajú po celé stáročia.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, táto správa je ohromne dôležitá pre náš každodenný život. Ľudia chcú potraviny, ktoré sú zdravé a bezpečné. Z toho dôvodu je dôležité, aby postupy pre vydávanie licencií pre pridávanie prídavných látok, enzýmov a aróm do potravín boli transparentné. Na posilnenie ochrany spotrebiteľa, zvlášť kvôli ľudom, ktorí určité látky neznášajú, by spotrebitelia mali byť plne informovaní, ktoré potraviny tieto látky obsahujú. Z tohto dôvodu je dôležité, aby informácie na etiketách ľahko pochopili bežní spotrebitelia vrátane alergikov. Oprávnené a kompetentné orgány by mali rozhodovať o tom, či dovoliť alebo nedovoliť používanie látok, ktoré zlepšujú chuť, vzhľad alebo výživné vlastnosti výrobkov, a to na základe vedeckých poznatkov a hodnotenia rizík. Súlad s týmito smernicami a požiadavkami by mal byť monitorovaný a predmetom nepretržitej kontroly pre dobro spotrebiteľov na našom jednotnom spoločnom trhu.

 
  
  

- Odporúčanie do druhého čítania: Mojca Drčar Murko (A6-0177/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). - (SK) Podporujem ašpiráciu predloženého návrhu zabezpečiť pravdivé a zrozumiteľné označovanie potravinových výrobkov vrátane aromatických prísad.

Plne sa tiež stotožňujem s cieľom ochrany zdravia spotrebiteľa, k naplneniu tohto cieľa je nepochybne potrebné zabrániť vstupu výrobkov vyvolávajúcich nebezpečné toxikologické účinky na trh. Rovnako nevyhnutné je chrániť verejnosť a najmä zraniteľné skupiny pred takými negatívnymi následkami nadmerného nasadzovania niektorých aromatických prvkov, ako je obezita či deformácia chuťových preferencií detí.

Som presvedčený, že tieto návrhy zvyšujú kvalitu nariadenia, upevňujú jeho vnútornú logiku i vecnosť riešení. To sa týka najmä postoja výboru, že stanovené maximálne úrovne určitých zložiek by sa nemali uplatňovať v prípade, ak dotknuté potraviny neobsahujú žiadne prídavné arómy, ale iba byliny a koreniny, v ktorých sa tieto zložky prirodzene vyskytujú.

 
  
  

- Odporúčanie do druhého čítania: Avril Doyle (A6-0176/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). - (SK) Zabezpečenie harmonizácie právnych predpisov na kontrolu používania enzýmov v potravinárskom priemysle je v záujme celého Európskeho spoločenstva.

Naším hlavným cieľom je zaručiť vysokú mieru bezpečnosti potravín na ochranu zdravia ľudí. Zároveň je nutné zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých výrobcov a tým podporiť čestný obchod v odvetví potravinárskych prídavných látok.

V prvom rade chcem vyjadriť podporu ustanoveniam na ochranu spotrebiteľa. Používanie potravinárskych enzýmov nesmie zavádzať spotrebiteľa v otázkach kvality, pôvodu, čerstvosti alebo výživovej hodnoty výrobku. Konečný spotrebiteľ musí byť informovaný o fyzikálnom stave potraviny alebo o osobitnej úprave, ktorou potravina prešla. Informácie týkajúce sa potravinárskych enzýmov a prídavných látok musia byť riadne označené, ľahko čitateľné a pre kupujúceho jasne zrozumiteľné.

 
  
  

- Odporúčanie do druhého čítania: Peter Liese (A6-0220/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Péter Olajos (PPE-DE). - (HU) Ďakujem, pán predsedajúci. Európska rada a Európsky parlament spoločne rozhodli znížiť emisie oxidu uhličitého o 20% do roku 2020, no v skutočnosti medzinárodné dohody stanovujú zníženie o 30%, potom o 60% alebo 80% do roku 2050.

Na dosiahnutie týchto cieľov, všetci pôvodcovia emisií, všetky priemyselné odvetvia a dokonca aj my ľudia, v mene našich domácností, sa musíme viac snažiť. Keby sme žili v perfektnom svete, kde by dostupné palivá neboli limitované a drahé, a kde by sa stále neprehlbovali environmentálne problémy, za túto súčasnú legislatívu by som nehlasoval.

Nehlasoval by som za ňu, pretože je jasne reštriktívna a znevýhodňuje nové členské štáty EÚ a maďarské aerolínie. Žiaľ, nežijeme v perfektnom svete, zásoby pohonných látok klesajú a ich cena stúpa, ale my dnes musíme niečo robiť pre to, aby sme zmenu klímy zastavili.

A tak, aj keď s vedomím, že táto legislatíva privedie aerolínie nových členských krajín EÚ do ťažkej situácie, hlasoval som za túto legislatívu, pretože si myslím, v záujme budúcnosti, že ciele, ktoré sme si spoločne určili, musíme splniť. Musíme zastaviť klimatické zmeny.

 
  
MPphoto
 
 

  Zuzana Roithová (PPE-DE). - (CS) Vážený pán predsedajúci, veľmi si vážim prácu spravodajcu Petera Lieseho, ktorému sa v rokovaní s Radou podarilo presadiť maximum z toho, čo Parlament navrhol už vlani v novembri v prvom čítaní. Výsledkom je ucelený koncepčný text, ktorým sme mohli pokojne schváliť začlenenie letectva do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov a do konca roku 2012 zrušiť dnešné ekonomické zvýhodnenie letectva voči pozemnej doprave. Návrh navyše zohľadňuje nové spoločnosti vďaka 15 % emisných kvót pre aukcie a rozširuje sa i na lety z Európy a do Európy. Nadväzujem na svoje vystúpenie v novembri a zdôrazňujem, že pre zníženie emisií v ovzduší na Zemi je podstatné presvedčiť o potrebe regulácie aj zvyšok sveta. Verím, že sa nám čoskoro podarí uzavrieť dohodu s USA a ďalšími krajinami. Vítam obmedzenie výnimiek. Na rozdiel od leteckej záchrannej služby osobne nevidím dôvod, prečo by sa na lety štátnikov alebo panovníkov nemali vzťahovať rovnaké pravidlá, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia.

 
  
MPphoto
 
 

  Christoph Konrad (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som proti spoločnému stanovisku o začlenení letectva do obchodu s emisiami z rôznych dôvodov.

Letectvo sa na celkových emisiách v dopravnom sektore podieľa menej ako 5 %, a z tohto hľadiska tu hráme akúsi symbolickú politiku. Okrem toho sme ako Európania neboli schopní nájsť globálny prístup k tejto otázke, čo znamená, že naše opatrenia privedú európske aerolínie a tiež letiská do neférového znevýhodneného postavenia. A čo je viac, v skutočnosti sa nám nepodarilo – vtedy by to bolo jasné – uskutočniť riadnu analýzu nákladov a výnosov.

To znamená, že opatrenia, na ktorých sme sa dnes dohodli, nie sú ani racionálne ani nevyhnutné. Vytvorili sme situáciu, ktorá nie je výhodná, a ktorá v podstate odporuje lisabonskej stratégii. V skutočnosti sme postavenie Európy neposilnili. Zmrzačili sme ju a urobili sme to jednostranne, a to je dôvod, prečo som proti tomuto spoločnému stanovisku. Urobili by sme lepšie, keby sme sa viac venovali našej infraštruktúre a vytvorili jednotné európske nebo. To by prinieslo úsporu nákladov, čo by bolo oveľa prínosnejšie ako opatrenia, ktoré sme tu dnes odsúhlasili.

 
  
  

- Report: Richard Corbett (A6-0197/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  David Sumberg (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, podobne ako väčšina konzervatívcov si myslím, že je nevyhnutne potrebné tento Parlament reformovať.

Vo svojom živote som mal obrovské privilégium pôsobiť nielen tu, ale aj v dolnej snemovni parlamentu a v miestnych štátnych úradoch v Spojenom kráľovstve. Musím povedať, že v týchto iných orgánoch – miestnych úradoch a parlamente – jestvuje viac demokracie a súčinnosti než v tomto Parlamente.

Čo potrebujeme vidieť, je angažovanosť poslancov Parlamentu v procedúrach pre diskusie. Chýba tu diskusia, chýbajú argumenty, chýba zápal a chýba oduševnenie, a problémom pri správe pána Corbetta – naozaj v dobrom – je, že predseda tohto Parlamentu dostane ešte viac právomocí. To je zle! Čím by sme sa mali zaoberať, ak budeme racionálni v budúcich rokoch, je pridelenie väčších právomocí poslancom a zmenšenie právomocí predsedu. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, ako stádo oviec sa tacká väčšina poslancov tohto Parlamentu od jednej Corberttovej reformy k druhej a každá z týchto reforiem znamená menej demokracie a menej práv pre poslancov tohto Parlamentu. Potom sa ešte tvrdí opak! Hovorí sa, že poslanci chcú viac diskusií, ale diskusie o vlastných iniciatívnych správach sú rušené a nahradzované písomnými vyhláseniami. Slovo parlament však pochádza zo slova parlare a nie z dodržiavania minúty na prehovor. To je pre byrokratov. Ľudia hovoria o potrebe mať viac času na legislatívnu prácu. Toto by sme mohli mávať vo štvrtok a v piatok. Problém je, že to nevyužívame. Preto nemáme dostatok času na legislatívnu prácu.

Ozajstná reforma parlamentu – a tu dávam kolegovi Sumbergovi za pravdu – by bola niečím úplne iným. Berieme si svoje vlastné práva, skracujeme si čas príspevkov, nemôžeme predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, čo znamená, že sa zbavujeme vlastnej schopnosti tvorby kompromisov. Odteraz tu budú len ideologické hádky o rigidné texty.

Toto rozhodne považujem za čierny deň v histórii Parlamentu, v ktorom pracujem nejakých 29 rokov. 15 rokov ako spolupracovník a novinár a 14 rokov ako poslanec Parlamentu. Myslím, že tento proces parlamentnej samokastrácie už zašiel priďaleko. Dokonca aj Výbor pre zahraničné veci teraz stratil viaceré svoje právomoci a potenciál. Hlboko mi je to ľúto.

 
  
MPphoto
 
 

  Philip Claeys (NI). – (NL) Pod rúškom reforiem, ktoré by mali zefektívniť prácu Parlamentu, zavádza Corbettova správa viacero opatrení, ktoré s tým nijako nesúvisia. Naopak, je to skôr o úpravách rokovacieho poriadku, ktoré do normálneho fungovania parlamentu zavedú iba obmedzenia. Toho najjasnejším príkladom je pozmeňujúci a doplňujúci návrh pravidla 110(4), ktoré by obmedzilo počet normálnych písomných otázok na tri za mesiac. Vo svojej dôvodovej správe spravodajca tvrdí, že tento limit sa zavádza, aby sa predišlo takzvanému zneužitiu práva poslancov na kladenie otázok.

Podávanie písomných otázok je jedným z najdôležitejších prostriedkov, ktorým my, ako poslanci Parlamentu, vykonávame svoju dozornú úlohu. Predpoklad, že toto môže viesť k zneužitiu, je v skutočnosti urážkou každého poslanca Parlamentu, ktorý svoje povinnosti berie vážne. Tento typický príklad socialistického hľadania vinníka je v každom prípade pre tento Parlament, a vlastne pre ktorýkoľvek parlament, nedôstojný!

 
  
MPphoto
 
 

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Tento Parlament naozaj nasadzuje všetky páky na posilnenie imidžu eurokracie ako nejakej totalitnej doktríny, ktorá už ďalej netoleruje žiadnu opozíciu. Tentokrát ide o drastické obmedzenie práva poslancov Parlamentu na kladenie otázok Komisii.

Komisia, obor zamestnávajúci 10 000 úradníkov, ktorí priveľmi zasahujú do všemožných vecí, sa zjavne nahlas sťažuje na pracovnú záťaž, ktorú parlamentné otázky prinášajú. Preboha, aká to arogancia zo strany inštitúcie, akou je Komisia, ktorá evidentne pohŕda akoukoľvek formou demokratickej kontroly takmer nezodpovedaním parlamentných otázok, zvyčajne ich celkom neadekvátnym zodpovedaním a vždy ďaleko od veci. Skutočnosť, že Parlament sa pred mocnými eurokratmi plazí, je jednoducho hanebná!

 
  
MPphoto
 
 

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, možno sa sám seba pýtate, prečo vstávam a dávam vysvetlenia k hlasovaniu na väčšinu vecí na tomto mieste. Je to jednoducho pre veci ako Corbettove reformy. Ako osoba s trochu odlišnými názormi, než sú názory veľkej skupiny, v ktorej sedím, som dosť často vylúčený z rečnenia počas hlavnej diskusie, a to určite je dôvod, prečo by sme sem mali vniesť viac demokracie, viac menších skupín, a viac právomocí pre jednotlivých poslancov.

Vždy keď vidím Coberttovu správu, si pomyslím, že v skutočnosti je Richard Corbett pre Parlament to, čo bol Gríma Wormtongue pre kráľa Theodéna v Pánovi prsteňov. Vždy keď povie, že máme viac demokracie, robíme krok dozadu. V tomto Parlamente sa v tejto chvíli deje niečo vážne zlé. Je to neradostné, je to nedemokratické a je to vážne nesprávne. Preto som hlasoval proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Syed Kamall (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, pred niekoľkými mesiacmi niektorí poslanci Parlamentu, vrátane mňa, rozmýšľali o použití jestvujúceho parlamentného poriadku na odsunutie hlasovania o Ústave odetej do šiat Lisabonskej zmluvy. V tom čase predsedajúci ignoroval pravidlá, aby skrátil vysvetlenia hlasovania. Neskôr si svojvoľne prisvojil právomoci prostredníctvom Výboru pre ústavné veci.

Corbettova správa teraz žiada ďalšie obmedzenia demokratického práva poslancov klásť otázky Komisii a Rade. Ako môže tento Parlament hovoriť o krytí takzvaného demokratického deficitu, keď práva poslancov sú okliešťované nedemokratickými silami? Isteže, skúškou demokracie je tolerancia odlišných názorov alebo názorov menšiny. Musíme sa pýtať, aké kroky sa ďalej podniknú? Kto zastaví naše kĺzanie sa po šmykľavej ploche v mene takzvanej efektívnosti? Možno je zahalené diktátorstvo preferovanejšie než demokracia. Prosím, otvorte oči: nechajte nás bojovať za demokraciu.

 
  
  

- Správa: Jutta Haug (A6-0262/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  David Sumberg (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, je možno prekvapujúce, že konzervatívci a ja sme mali na túto vec iný bič, a nakoniec sme dospeli k názoru, že hoci my všetci sme za prísnu rozpočtovú kontrolu Európskej únie – v skutočnosti už priveľmi dlho trpíme neochotou audítorov uzatvárať účty Európskej únie – takže nečudo, že sa nám názory na túto správu rozchádzajú. Prečo? Pretože sa opakovane odvoláva na Lisabonskú zmluvu.

Odkaz musíme vyslať tým, ktorí majú na tieto záležitosti vplyv. Lisabonská zmluva je mŕtva. Írsky ľud vo svojej veľkej múdrosti odmietol túto zmluvu demokratickým hlasovaním, a hoci ľudia v Bruseli a ľudia tu v Štrasburgu budú pracovať, zaliečať sa, podplácať a intrigovať pri pokusoch presvedčiť Írov, aby zmenili názor, rozhodnutie ľudu by malo zvíťaziť. Írsko v tomto prípade zastúpilo obyvateľov Európy. Počúvajme teda ich hlas.

 
  
MPphoto
 
 

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, ako vám môžu potvrdiť vaši kolegovia vedľa vás, vždy sa snažím ujať sa slova k otázkam rozpočtu.

Veľmi dobre sa mi tento rok pracovalo so spravodajkyňou pre rozpočet, Juttou Haugovou. Bolo to vtedy, keď mala naposledy rozpočet, keď sa mi podarilo predložiť takmer 500 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k jej rozpočtu na diskusiu vo výbore, a niekoľko z nich sa dostalo až na plenárnu schôdzu. Je to dobrá osoba na spoluprácu a rozumie mnohým problémom, ktoré mám s tými časťami Lisabonskej zmluvy, na ktoré sa už pripravuje rozpočet, predpokladám, že na právnom základe finančných vyhliadok, ktoré odsúhlasila Rada – hoci som presvedčený, že je to nesprávne. Chápe, že mám veľký problém s viacerými mimovládnymi organizáciami, ktoré sú financované z rozpočtu Komisie na lobovanie za veci v bizarnom symbiotickom vzťahu, ktorý už ďalej nemôže pokračovať, a vie, že mám veľmi osobitný vzťah k paraolympijskému hnutiu, ktoré by malo niekedy v budúcnosti mať úžitok z európskeho rozpočtu

Vo všetkých týchto záležitostiach mám pre pani spravodajkyňu veľký rešpekt, no som zvedavý, či na tomto mieste ešte vôbec niekto venuje pozornosť rozpočtu, okrem malého počtu rozpočtových kúzelníkov, ktorí na tomto mieste jestvujú len v niekoľkých výboroch.

 
  
  

- Správa: Marcin Libicki (A6-0225/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE-DE).(LT) Ako viete, pred vyše polrokom niekoľko stoviek tisícok občanov EÚ podalo do nášho Parlamentu petíciu o environmentálnych vplyvoch plynovodu Nord Stream a dnes, po vyše polroku, dostali od Európskeho parlamentu odpoveď a dozvedeli sa o jeho stanovisku k tejto dôležitej otázke.

Ďakujem vám všetkým, ktorí ste hlasovali za tento dokument, veľmi pekne ďakujem pánom Libickému a Beazleymu, a taktiež mojim ďalším kolegom za ich prínos pri príprave tohto dokumentu. Som úprimne vďačná všetkým poslancom, ktorí svojimi hlasmi dali jasne najavo, po prvé, že Európska únia plyn potrebuje, a po druhé, že občania EÚ žijúci pri Baltskom mori sú za zachovanie mora pre budúce generácie zodpovední.

 
  
MPphoto
 
 

  Victor Boştinaru (PSE). - (RO) Predovšetkým mi dovoľte poďakovať sa všetkým kolegom, ktorí dnes hlasovali za Libického správu. Táto správa nehovorí o rusofóbii alebo „plynofóbii“, ale poukazuje na fakt, že Európsky parlament nemôže odmietnuť a otočiť sa chrbtom k sťažnostiam, pokiaľ ide o citlivú politickú otázku.

Otázka spoločnej energetickej politiky by mala byť vyriešená jej predložením na úroveň Európskeho spoločenstva. Do tej chvíle by mali byť bilaterálne dohody začlenené do autentickej vnútornej politiky v oblasti energetiky s cieľom zabezpečiť dosiahnutie dvoch hlavných cieľov:

1. výsledok každého rokovania by mal byť prospešný pre každý členský štát EÚ,

2. tým by bolo možné zamedziť zraniteľnosti členského štátu EÚ zapojeného do bilaterálnych dohôd s tretími krajinami.

Podľa môjho názoru sú toto podmienky pre energetickú stratégiu Európskej únie a je to veľká úloha, ktorou by sa Európsky parlament v ďalšom období mal zaoberať.

 
  
MPphoto
 
 

  Zuzana Roithová (PPE-DE), písomne. (CS) .Aj mňa znepokojujú obavy desiatok tisíc občanov, ktorí petíciou upozorňujú na rizikové okolnosti stavby najväčšieho plynovodu na dne plytkého Baltského mora.

Ich petícia inšpirovala verejnú diskusiu a správu Európskeho parlamentu, ktoré odhaľujú potrebu zahrnúť do rozhodovania ďalšie krajiny, a hlavne EÚ. Problémom sú ekologické riziká pre rozsiahle pohrebiská vojnových vrakov a munície na dne mora i riziková chemická metóda čistenia plynovodu pred jeho uvedením do prevádzky.

Netrúfam si vyjadrovať sa o alternatívnej pozemnej trase, ale som hlboko presvedčená, že je nevyhnutné, aby sa Európska komisia a Rada riadne ujali svojej koordinačnej povinnosti a v záujme nielen pobaltských krajín dôsledne požadovali od investora prevzatie plnej zodpovednosti za prípadné ekologické škody a vyžiadali si nezávislé hodnotenie vplyvov i hodnotenie alternatívnej trasy po pevnine.

Severná trasa dodávok plynu z Ruska je dôležitá, a preto je nevyhnutné, aby EÚ uzatvorila s Ruskom dohodu o podmienkach kontroly výstavby, ale i bezpečnej prevádzky plynovodu. Veď Rusko doteraz neratifikovalo dohovor z Espoo. Doteraz však nemáme spoločnú európsku energetickú politiku a štandardy. Toto je príklad, kedy Európania potrebujú namiesto bilaterálnej dohody medzi Nemeckom a Ruskom dohodu celej Únie a aj súhlas pobaltských krajín s výstavbou. Parlament k tomu teraz vysiela jasný politický signál.

 
  
MPphoto
 
 

  Leopold Józef Rutowicz (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, plne podporujem správu pána Libického. Z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov nevyplývajú žiadne výhody, čo závery iba oslabuje. Plynovod je nebezpečný pre životné prostredie, pre more a pre krajiny pri Baltskom mori. Ďalšou otázkou sú náklady na stavbu, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie, než by potreboval Nord Stream na výstavbu pozemného plynovodu. Boli by to obyvatelia Nemecka a Európy, ktorí by museli uhradiť tieto náklady navyše, keďže náklady na stavbu by sa pripočítali k cene každého predaného metra kubického plynu. Kto na tom získa? Lobisti, stavebná spoločnosť a ruskí politici. Za tieto peniaze by ste mohli postaviť niekoľko jadrových elektrární, čo by zredukovalo používanie plynu a emisií CO2.

Máme na starosti dozor nad bezpečnosťou a peniaze ľudí Európskej únie. Je to našou morálnou zodpovednosťou, a pánovi Matsakisovi odkazujem, že som proti výstavbe plynovodu v Baltskom mori.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Rogalski (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som vyjadriť svoje veľké uspokojenie z takmer jednomyseľného hlasovania tohto Parlamentu za správu o účinkoch plánovanej výstavby takzvaného baltského plynovodu spájajúceho Rusko a Nemecko cez prirodzené prostredie Baltského mora.

Baltské more je typicky kontinentálne more s plytkým dnom a obmedzenými možnosťami výmeny vôd so svetovými oceánmi. Okrem toho sa na dne Baltského mora nachádza veľké množstvo potopených chemických zbraní, čo by počas výstavby na tomto dne mohlo viesť k ekologickej katastrofe. To je z pohľadu Európy veľmi dôležité.

Je tu však aj ďalšia, dôležitejšia otázka týkajúca sa tejto správy. Investície do energetiky zahŕňajúce členské štáty EÚ by mali byť predmetom európskej kombinovanej pozornosti a starostlivosti a celej EÚ a jej obyvateľov, nielen obyvateľov jednej krajiny, v tomto prípade Nemecka. Musíme myslieť v prvom rade na európsku solidaritu a zabezpečenie energetickej bezpečnosti pre celú Európu. To sa v súčasnosti nedeje.

Dúfam, že táto správou vyšle Európsky parlament jasný signál Rade a Komisii, no predovšetkým nemeckej vláde, že rozhodovať o baltskom plynovode by nemali len dve krajiny, ale k rozhodnutiu by malo dôjsť s pochopením a súhlasom tohto Parlamentu a všetkých členských krajín EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za túto dôležitú správu pána Libického, keďže severoeurópsky plynovod je projekt, ktorý by mohol mať dozvuky až na osem členských štátov Európskej únie. Preto si myslím, že Únia by si v tejto veci mala pripraviť vlastné stanovisko, pre ktoré kľúčovým je spoľahlivý a nezávislý výskum a analýzy odkrývajúce ekologické riziká a zavádzajúce riadne mechanizmy na monitorovanie činnosti v tejto oblasti. Čo dnes potrebujeme je spoločná a jednotná energetická politika bez vzájomného obviňovania z pokusov hľadieť iba na vlastné národné záujmy na náklady celého Spoločenstva. Musíme pripraviť spoločné stanovisko k tejto záležitosti, ktoré bude zohľadňovať energetické a environmentálne otázky, ako aj otázky vzťahujúce sa k bezpečnosti jednotlivých členských štátov EÚ. Zvlášť v tejto otázke by mala teraz Európa preukázať jednotu.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder, ktorý je teraz platený za vedenie poradného výboru pre projekt baltského plynovodu, naliehal s týmto projektom, keď bol šéfom vlády. Bezcitne dohodol podrobnosti operácie s Moskvou poza chrbát európskych susedov, a tým nielenže vzbudil historický strach, ale tiež vytiahol celkom opodstatnené ekologické a ekonomické otázky, na ktoré nejestvuje uspokojivá odpoveď.

Preto by som chcel jasne povedať, že tento projekt môže byť realizovaný, len vtedy, ak sa strach a obavy susediacich krajín a partnerov EÚ zoberú vážne, a iba ak s tým oni sami budú súhlasiť. Rozhodovanie tohto druhu ponad hlavy susediacich štátov je neeurópske, a preto v mojich očiach neprijateľné. Navyše, a poľskí a českí poslanci mi dajú za pravdu, to isté sa deje v iných záležitostiach, akými sú raketové základne a vydávanie víz.

Všetky strany sa musia na seba dobre pozrieť a zbadať, že akonáhle príde reč na zahraničné vzťahy, my v Európe si v týchto dôležitých politických oblastiach potrebujeme udržať solidaritu, pretože len vtedy nás naši medzinárodní partneri budú brať vážne. Ako nemecký poslanec v tomto Parlamente som preto hlasoval za Libického správu a proti neuváženej stavbe baltského plynovodu.

 
  
MPphoto
 
 

  Rainer Wieland (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, verím, že sme aspoň teraz našli rozumný text, ktorý môžeme prijať. Žiaľ, je mi ľúto, že stále jestvuje viacero problémov s koherenciou. Najviac zo všetkého mi je ľúto predovšetkým činov tých, ktorí sa dnes sťažovali na to, že zobrazovací panel nefungoval.

Pred štyrmi týždňami sme vo výbore videli, ako hlasovanie bezcitne pokračovalo napriek tomu, že nebolo prítomných 22 jazykov. Preto som vyslovene proti postupu, ktorý sme zvolili. To všetko sa týka ekonomických záležitostí a historických otázok a určite sem patrí aj energetika a pravdepodobne aj životné prostredie. Životné prostredie sa však predvádza ako monštrancia, a je naozaj pozoruhodné, že Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie, ktorý by mal reagovať ako prvý, odmietol predniesť akékoľvek stanovisko.

Postup, ktorý sme si zvolili, nebol správny. Mali sme byť schopní vyprodukovať lepší text. Preto – a to predovšetkým z procedurálnych dôvodov a pre rôzne rokovania vo Výbore pre petície – som napokon za správu nehlasoval.

 
  
  

- Správa: André Brie (A6-0269/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  David Sumberg (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, chcel by som podať vysvetlenie hlasovania o tejto otázke jednoducho s jednou poznámkou. V Afganistane sa dnes stavajú na odpor Spojené štáty a Británia a jedna alebo dve ďalšie krajiny. Stavajú sa na odpor tomu, čo si myslím, že je najväčšou hrozbou pre Európu od druhej svetovej vojny, a tou je hrozba medzinárodného terorizmu.

Problémom zostáva, že viaceré európske krajiny sa na odpor nestavajú. Áno, sú v Afganistane. Áno, niektoré ich vojská tam sú, ale aktívne pôsobia – budem otvorený – iba britskí a americkí vojaci. Vzdávam hold statočnosti predovšetkým britských vojakov a mladým mužom a ženám, ktorí tejto veci obetujú svoje životy.

Mohli sme sa už v Európe naučiť, že nemožno uchlácholiť niekoho, kto nás chce zničiť. Túto lekciu sme mohli absolvovať v 30-tych rokoch minulého storočia. Mohli sme sa to naučiť vo vzťahu k sovietskemu komunizmu – ale, obávam sa povedať, ešte sme sa to nenaučili, a je dôležité, že to je.

 
  
MPphoto
 
 

  Eoin Ryan, v mene skupiny UEN. – Vážený pán predsedajúci, myslím, že mnohí z nás si uvedomujú problémy, ktoré zneužívanie heroínu prináša jednotlivcom, ich rodinám a ich komunitám celosvetovo ale i v Európe. Európa nasadila mnohé pokrokové opatrenia na úrovni Spoločenstva na riešenie zneužívania heroínu, a viacerými spôsobmi ukazuje svetu, ako tento problém riešiť vďaka liečeniam a iným podobným programom.

V súčasnosti však 90 % heroínu, ktorý sa dostáva do európskych ulíc, pochádza z Afganistanu. Myslím, že opatrenia, ktoré v súčasnosti prijímame, v skutočnosti nefungujú. Otvorené hospodárstvo v Afganistane a rebélia sa vzájomne posilňujú. Drogy financuje Taliban a jestvujúce bezprávie a násilie uľahčujú pestovanie maku. Uskutočnilo sa mnoho pokusov presvedčiť farmárov, aby prešli od maku na iné plodiny, ale tie nanešťastie zlyhali.

Neprekvapuje, že v Afganistane stále jestvujú makové polia, hlavne v provincii Hílmand a Kandahár, keďže tento lukratívny obchod má hodnotu okolo 500 miliónov USD ročne pre pestovateľov ópia a okolo 3,5 miliárd USD pre jeho pašerákov a spracovateľov. Tým, že efektívne neriešime tento problém pri zdroji a neposkytujeme pestovateľom ópia trvalo udržateľné alternatívy, škodíme nielen obyvateľom Afganistanu ale aj obyvateľom Európy. Čo sa v súčasnosti nanešťastie deje, je, že Afganistan sa mení na ďalší drogový štát, a pozrite sa na všetky tie problémy, ktoré priniesla Kolumbia.

Je mi jasné, že to nie je ľahké. Je mi jasné, že pokúsiť sa túto situáciu v Afganistane riešiť je extrémne ťažké pre všetkých ľudí, ktorí sa o to snažia, ale myslím si, že opatrenia, ktoré v tejto chvíli podnikáme, reálne nefungujú. Nepoznám riešenie. Veľa som o tom čítal a uvedomujem si, že existujú ľudia, ktorí sa s nasadením svojich životov snažia a púšťajú do riešenia tohto problému.

Myslím si, že problémy s heroínom v Európe začínajú narastať. V tomto roku zadržali úrady v Írsku rekordné množstvo heroínu a nedávne správy poukázali na tamojšie veľké problémy mladých žien so zneužívaním heroínu. Ako bývalý minister zodpovedný za drogy si myslím, že na zefektívnenie boja proti ilegálnemu pašovaniu drog je potrebná väčšia koordinácia medzi všetkými členskými štátmi EÚ a tiež spolupráca s ďalšími štátmi susediacimi s Afganistanom.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlo Fatuzzo (PPE-DE). - (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za túto správu, pretože človek by musel byť slepý, aby nevidel, že v Afganistane jestvujú hadie hniezda opozície k demokratickému svetu. Demokratický svet sa snaží brániť proti teroristickým útokom, ku ktorým došlo vo viacerých veľkých štátoch po celom svete, a hoci sme niekoľko víťazstiev nad teroristami zaznamenali, musíme teraz bojovať s jedovatým pozadím organizácie, ktorú je nevyhnutné zotrieť z povrchu zemského, a ktorá sa po rozhodnej porážke, ktorú utrpela v Iraku, teraz snaží preskupiť v Afganistane. Preto musí Európa v tomto odvážnom konaní stáť Spojeným štátom bok po boku.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, geniálny zahranično-politický stratég Franz Josef Strauss, ktorého 20. výročie smrti si budeme pripomínať 3. októbra tohto roku, vždy hovoril, že ak si svoje sako nesprávne pozapínate, musíte ho znovu rozopnúť, aby ste ho mohli pozapínať správne. To je presne tá situácia, ktorú teraz máme v Afganistane, pretože používame nesprávnu politickú stratégiu. Svoje úsilie sme upriamili na menšinové skupiny Severnej aliancie a ignorovali reprezentatívne sily väčšinovej populácie, najmä Paštúnov. To preto tam politika a demokracia jednoducho nefunguje.

Ak sa nám nepodarí získať väčšinu reprezentatívnej paštúnskej komunity na stranu západu, demokracie a našich povinností, potom v Afganistane dramaticky prepadneme, čo sa teraz javí čoraz bližšie. Preto by som jednoducho apeloval na všetkých zainteresovaných, aby sme zvážili začať v Afganistane odznova, a nehnať Paštúnov do rúk zvyšku Talibanu, pričom sa Paštúni a Taliban hádžu do jedného vreca. To by bola veľká chyba. Potrebujeme novú politickú stratégiu, takú, ktorá je diferencovanejšia.

Ako Európania poznáme národnostné problémy pravdepodobne lepšie ako ostatní. Naše skúsenosti by sme v Afganistane mali aplikovať múdro a kompetentne.

 
  
MPphoto
 
 

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa ešte raz poďakovať tlmočníkom, že zostali tak dlho, s kratšou prestávkou na obed a počúvajúc naše vysvetlenia k hlasovaniu. Keby sme nemali Corbettovu správu a všetky tieto veci, ktoré nás nútia k vysvetleniam hlasovania, všetci sme mohli ísť na obed oveľa skôr.

Najskôr by som sa chcel pridať k slovám pána Eoina Ryana. Myslím, že výrečne predstavil jeden z najväčších problémov, ktoré máme s Afganistanom. Mal som rovnaké pripomienky ako môj múdry kolega pán David Sumberg. Nemôžem uveriť všeobecnej trúfalosti tohto miesta už len rozprávaním o tejto veci, keď uvážite, koľko z členských štátov EÚ nasadilo v Afganistane svojich vojakov do akcie v prvom slede. Mám mnoho voličov a dvaja z nich sa nedávno vrátili z Afganistanu mŕtvi. Ubezpečujem vás, že nikto nenasadzuje vojakov so zlým úmyslom, ale toto je pre nás naozaj dôležitý prípad.

Protiví sa mi všeobecný antiamerikanizmus tohto miesta. Naozaj nechápem protivojnové cítenie tohto miesta a je tu niekoľko takých, ktorí sú úplne zbabelí vo svojich činoch, ktorí hádžu kamene z bezpečia tohto miesta, kým iní naozaj riskujú svoje životy na zlepšenie situácie nás všetkých.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

- Správa: Jacek Saryusz-Wolski (A6-0271/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za túto správu môjho váženého poľského kolegu Jaceka Saryusza-Wolského, ktorý v prvom čítaní spolurozhodovacej procedúry navrhuje schváliť návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktoré upravuje nariadenie z roku 2006 stanovujúce všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva. Bolo dôležité objasniť jestvujúce ustanovenia o finančných prostriedkoch Spoločenstva riadených finančnými sprostredkovateľmi, pretože aktuálny text je nejednoznačný o možnosti pokračovania v reinvestovaní týchto prostriedkov. Navyše, zdá sa logické autorizovať Európsku investičnú banku v rámci Nástroja pre európsko-stredomorské investície a partnerstvo (FEMIP) na reinvestovanie zdrojov pochádzajúcich z minulých operácií. Keďže predošlé nariadenia nerátali s možnosťou reinvestovania prostriedkov, „spätné toky“ sa vracajú to rozpočtu Spoločenstva. Vďaka navrhovaným zmenám bude EIB môcť reinvestovať takého prostriedky v kontexte FEMIP, pokým Komisia nerozhodne o ukončení operácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Titus Corlăţean (PSE), písomne. − (RO) Podporil som prijatie všeobecných ustanovení s ohľadom na zriadenie nástroja európskeho susedstva.

Myslím si, že tento inštrument by sa mal rozvíjať a finančné a rozpočtové priority Európskej únie by sa mali pohnúť smerom k východnej dimenzii susedskej politiky, ktorá by mala zahŕňať Moldavskú republiku a Ukrajinu.

Podporil som prijatie správy s cieľom viac hovoriť o riešeniach vo veci prípravy a integrácie Moldavskej republiky do EÚ, v zjavnej korelácii s demokratickými procesmi na poli slobody masmédií, reforiem súdnictva, garantovania základných práv občanov a zabezpečenia práv opozičných strán vo volebnej kampani v roku 2009.

 
  
  

- Správa: Neil Parish (A6-0270/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. − Odvolávam sa na svoje stanovisko s ohľadom na zavedenie spoločných kritérií, ktoré sú jasné vzhľadom na grantový plán spadajúci priamo pod SPP. Tiež by som sa odvolal na zavedenie pomoci, práv a povinnosti pre poľnohospodárov a chovateľov.

Návrhom, ktorý sa nachádza v štádiu tvorby, by sa mali vykryštalizovať kritériá tak, aby členské štáty EÚ boli oprávnené poskytovať pomoc chovateľom produkujúcim hovädzie a teľacie mäso.

Tento systém sa odborne nazýva „viazaný (tzv. coupled)“ a keďže sa Malta rozhodla pre zavedenie plne neviazaných (tzv. decoupled) platieb, hlasoval som za na základe veci, ktorá je v národnom záujme.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) BSE, škandály s mäsom a podobné prípady, kedy EÚ nie vždy zanechala dobrý dojem, spôsobujú, že sa ľudia vo vzťahu k potravinám cítia neisto. Ak bavorské úrady naozaj roky neboli informované o aktivitách talianskych gastronomických banditov, ktorí spracúvali a predávali pokazený syr, a ak nefungovala spolupráca pri nedávnom škandále s vínom, potom toto všetko podčiarkuje vážne nedostatky v európskom systéme hlásenia, ktoré musia byť ihneď odstránené.

Aktuálna kríza v potravinárskom sektore tiež jasne ukazuje, aká dôležitá je potravinová sebestačnosť pre ktorúkoľvek krajinu. Preto by sme mali poskytovať väčšiu podporu našim vlastným drobným poľnohospodárom a predovšetkým tiež nášmu ekologickému poľnohospodárstvu. Potreba zlepšenia poľnohospodárskych výsledkov sa nesmie stať výhovorkou pre ďalšie uvoľňovanie cesty génovej technike cez zadné dvierka EÚ. Ak obyvateľstvo geneticky modifikované potraviny odmieta, EÚ musí tento postoj podporovať a nie vychádzať v ústrety niektorým veľkým koncernom.

 
  
  

- Správa: Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (A6-0290/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. − Historicky daným priemyslom Malty sú opravy lodí. Práca v prístaviskách je nebezpečná. Spolu so stavebným priemyslom tvorí dve hlavné oblasti náchylné k úrazom. Kým stavebný priemysel zaznamenáva pomalé zlepšenie bezpečnosti používanej techniky, prístaviská kladú väčší dôraz na bezpečnosť pri práci.

V súčasnosti čelia maltské prístaviská veľkej skúške. Nacionalistická vláda ich chce za každú cenu sprivatizovať. Zdá sa, že žiadna iná alternatíva neprichádza do úvahy. Nezdá sa, že by sa diverzifikácia, vypĺňanie medzier v priemysle alebo špecializácia na opravy výletných lodí ocitli na pláne pre diskusiu.

Napriek tomu, že maltská labouristická strana a všeobecný odborový zväz vláde odkázali, že sú pripravení konať na záchranu lodeníc. Tieto lodenice vychovali vysoko kvalifikovaných odborníkov nielen pre seba, ale aj pre maltský priemysel. Ich znamenitosť je neprekonateľná.

Ja osobne som hodnotil ich výbornú kvalitu, keď mi ku koncu funkčného obdobia minulej labouristickej vlády premiér prenechal zodpovednosť za prístaviská. Môžem tiež dodať, že ja osobne mám pre lodenice slabosť, keďže tam v 50-tych rokoch minulého storočia pracoval aj môj otec.

 
  
  

- Správa: Dariusz Rosati (A6-0232/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Na základe správy môjho poľského kolegu Dariusza Rosatiho som hlasoval za legislatívne rozhodnutie, ktoré v súlade s rokovacím poriadkom upravuje návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Podľa článku 171 Zmluvy o ES, Spoločenstvo môže zavádzať spoločné postupy alebo iné štruktúry nevyhnutné na zabezpečenie efektívnosti výskumu, technického rozvoja a demonštratívnych programov Spoločenstva a v budúcnosti bude niečo také stále viac pravdepodobné. Preto bolo logické definovať vhodný daňový rámec pre tieto typy postupov tak, že sa k nim bude pristupovať ako k medzinárodným subjektom. Navyše, v kontexte ich pristúpenia Bulharsko a Rumunsko ako aj ďalšie nové členské štáty EÚ, majú právo požiadať o udelenie výnimky vzhľadom na oslobodenie od dane pre malé a stredne veľké podniky a schémy DPH použiteľnej v medzinárodnej preprave cestujúcich. Na účely transparentnosti a konzistencie by tieto výnimky mali byť zakomponované do smernice o DPH.

 
  
MPphoto
 
 

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. – (FR) Ako spravodajkyňa svojej skupiny som hlasovala za Rosatiho správu o návrhu upraviť a doplniť niektoré ustanovenia týkajúce sa spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Úpravy smernice o DPH, ktoré navrhuje Komisia, sú podľa môjho názoru dôležité zjednodušenia a vylepšenia.

Objasnenie rozsahu systému DPH pre dodávky zemného plynu, tepla a chladenia umožní členským štátom EÚ uplatniť si znížené sadzby DPH na dodávku týchto tovarov tak, ako je plánované v smernici. V terajších podmienkach explózie cien energií si myslím, že je nevyhnutné umožniť členským štátom EÚ zmierniť vplyv nadmerného rastu cien energií znížením nepriamych daní. Toto opatrenie pomôže zmierniť inflačný tlak, ktorý má negatívny vplyv na ekonomickú situáciu a na kúpyschopnosť spotrebiteľov.

Musím zdôrazniť, že členské štáty EÚ, ktoré si želajú zníženie svojej sadzby DPH na dodávky energií, tak môžu spraviť podľa už jestvujúcich smerníc, zvlášť pokiaľ ide o minimálne sadzby. Novú európsku legislatívu v tejto oblasti nepotrebujeme. Vlády členských štátov EÚ, ktoré chcú konať rýchlo, majú všetky potrebné prostriedky k dispozícii.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. − Podporujem odporúčania obsiahnuté v Rosatiho správe. Ďalšie vysvetlenia súčastí smernice o DPH, akou je napr. právo na odpočet, prospeje malým a stredným podnikom, ktoré by mohli čeliť zbytočnej byrokracii podľa starých podmienok. Preto som hlasoval za zmeny, ktoré správa navrhuje.

 
  
  

- Správa: Bogusław Sonik (A6-0221/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Správa je zacielená na Protokol o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru z Espoo o posudzovaní vplyvov v cezhraničnom kontexte (Protokolu SEA). Komisia podpísala Protokol SEA v mene Európskeho spoločenstva 21. Mája 2003 na piatej ministerskej konferencii s názvom „Životné prostredie pre Európu“, ktorá sa uskutočnila v máji 2003 v Kyjeve.

Cieľom Protokolu SEA je poskytovať vysokú úroveň ochrany životného prostredia, vrátane zdravia tým, že zabezpečí začlenenie environmentálnych a zdravotných záujmov do opatrení a nástrojov určených na podporu trvalo udržateľného rozvoja.

V tejto súvislosti Európske spoločenstvo mieni implementovať článok 13 Protokolu SEA do Dohovoru z Espoo prostredníctvom postupov pre hodnotenie vplyvov stanovených v Správe o hodnotení vplyvov, ktorá sa vyváženým spôsobom týka ekonomických, sociálnych a environmentálnych stránok trvalo udržateľného rozvoja.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. − Správu Bogusława Sonika s názvom „Protokol o strategickom environmentálnom hodnotení k dohovoru EHK OSN z Espoo z roku 1991 o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice“ by sme mali podporiť. Environmentálne a zdravotné obavy by sme mali vziať do úvahy, keď sa snažíme presadzovať trvalo udržateľný rozvoj. Hlasoval som za odporúčania v tejto správe.

 
  
  

- Správa: Ewa Klamt (A6-0246/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. − (PT) V čase podpisovania Asociačnej dohody k Schengenskej dohode medzi ES a Švajčiarskom nebolo možné asociovať Lichtenštajnsko pre neexistenciu dohody o zdaňovaní úspor (túto dohodu sa podarilo uzavrieť až o rok neskôr).

Majúc na pamäti, že politika voľného pohybu osôb jestvuje medzi Švajčiarskom a Lichtenštajnskom už niekoľko desaťročí, pridruženie Lichtenštajnska k tejto Dohode bolo veľmi dôležité.

Preto podporujem túto iniciatívu, ktorá prostredníctvom Protokolu pripojeného k tejto Dohode, pridružuje túto krajinu k Schengenu. Lichtenštajnsko bude musieť prijať a aplikovať acquis ako celok s výnimkou ustanovení nových zákonov alebo opatrení, ktoré súvisia s vymáhaním záruk pri hľadaní a/alebo získavaní dôkazov v rámci vyšetrovania alebo trestných konaní za trestné činy spáchané v oblasti priamych daní (ktoré sa podľa lichtenštajnských vnútorných zákonov netrestajú uväznením).

Podporujem stanovisko spravodajkyne Ewy Klamtovej, aby Európsky parlament súhlas dal, ako sa stalo v prípade Dohody, ku ktorej sa tento Protokol vzťahuje. Európsky parlament by však mal mať väčší prístup k informáciám o prebiehajúcich medzinárodných rokovaniach, aby bol schopný riadne a jednotne vykonávať svoje kompetencie.

 
  
MPphoto
 
 

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Hlasovala som proti tejto správe ako gesto protestu proti neschopnosti Komisie a Rady konať pri riešení problémov daňových rajov v Európe. Samozrejme, Lichtenštajnsko nie je v Európe jediným daňovým rajom, no jediným spôsobom ako presvedčiť tieto mikroštáty k činom, je vystaviť ich politickému tlaku. Naďalej k nim a ich obyvateľom pristupujeme v rukavičkách, hoci ich bankové pravidlá a tajomstvá každoročne pripravia členské štáty EÚ o miliardy EUR.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Až doteraz si Švajčiarsko a Lichtenštajnsko uchovávali privilegované partnerstvo s EÚ prostredníctvom rôznych bilaterálnych zmlúv, čo je niečo, čo by sme určite mohli odporúčať ktorémukoľvek štátu, ktorý si želá zachovať si svoju suverenitu a identitu. EÚ nemôže byť veľmi hrdá na to, že účasť Lichtenštajnska v schengenskom programe bola podmienená dohodami súvisiacimi so zdaňovaním príjmov z úspor. Toto pripomína vyhrážky dohody Schengen/Dublin, ktoré mali prinútiť Švajčiarov dostať rozum.

Nemôže byť správne vynakladať milióny na pomoc a robiť rôzne iluzórne sľuby na zlákanie nových členov alebo krajiny viac pripútať k EÚ a zbaviť ich tak možnosti ísť svojou vlastnou cestou mimo Spoločenstva.

 
  
  

- Správa: Gérard Deprez (A6-0268/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. − (PT) V súčasnosti platné nariadenie stanovuje jednotný formát pre víza, ale neviedlo k jednotnému číslovaniu víz v členských krajinách EÚ.

Číslo sa vkladá s cieľom identifikácie jednotlivých víz vydaných občanom tretích krajín niektorým z členských štátov EÚ. Napriek určitým rozdielom jestvujúcim medzi členskými štátmi EÚ čísla dosiaľ neboli také dôležité, keďže víza sa na hranici kontrolujú iba vizuálne alebo strojovým načítaním dát.

Akonáhle sa však vízový informačný systém (VIS) spustí do prevádzky, verifikácia na hraničných priechodoch vonkajšej hranice sa bude musieť vykonávať použitím čísla vízovej nálepky v kombinácii s odtlačkami prstov držiteľa pasu.

Je preto potrebné zmeniť číslovanie víz tak, aby sme zjednotili čísla vízových nálepiek, čo počas verifikačného procesu zaručí, že bude vybraný iba príslušný aplikačný súbor, v ktorom sa budú verifikovať odtlačky prstov osoby prezentujúcej sa vízami na hraničnom prechode.

Preto podporujem tento návrh na zabezpečenie koherentného a jednotného číslovania vízových nálepiek používaných v systéme VIS, čím sa zabezpečí, že keď táto výmena vízových údajov vstúpi do platnosti, bude čo možno najbezchybnejšie pracovať, a tým sa znížia riziká nelegálneho prístupu k osobným údajom.

 
  
  

- Správa: Christian Ehler (A6-0254/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Neena Gill (PSE), písomne. − Pán predsedajúci, hlasovala som za túto správu a dúfam, že obnovenie dohôd o vedecko-technickej spolupráci medzi Európou a Indiou bude zmysluplnejšie, keďže vedecká spolupráca doteraz nenaplnila svoj potenciál. Doteraz to bola len papierová dohoda a ja dúfam, že nová dohoda naozaj povedie ku konkrétnym činom na oboch stranách.

Veda a technika sú kľúčovou zložkou strategického partnerstva medzi EÚ a Indiou a jednou z najsľubnejších oblastí spolupráce, kde zo vzájomnej spolupráce môžu získať obe strany.

Posilnenie jestvujúcej dohody je pozitívna vec. Táto nová dohoda by sa však mala zamerať na hlavné výzvy, ktorým čelíme, predovšetkým na klimatické zmeny, energetickú bezpečnosť a epidémie. Reálne jestvuje príležitosť spojiť výskumné a vývojové kapacity na dosiahnutie spoločných riešení.

Nakoniec by som chcela zdôrazniť, že táto dohoda ponúka príležitosť nielen na spoluprácu pri riešení veľkých svetových problémov, ale tiež príležitosť podieľať sa na tvorbe významného rozdielu v živote Indov, ktorí stále nemajú prístup k základnej technike. Poskytnutím svojich technológii by Európa mohla napomôcť hospodársky a sociálny rozvoju Indie.

 
  
  

- Správa: Diana Wallis (A6-0277/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Ewa Tomaszewska (UEN), písomne. (PL) Vo svetle zmätku počas hlasovania, by som chcela vysvetliť, že mojím úmyslom bolo podporiť ponechanie poslaneckej imunity pánovi Witoldovi Tomczakovi, a tak by sa mal rátať aj môj hlas, teda proti, nie za správu.

 
  
  

- Správa: Giuseppe Gargani (A6-0222/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Tento návrh je protirečivý, preto sme sa hlasovania zdržali. Priznávam, určité stránky sú pozitívne, predovšetkým možná úprava Štatútu Súdneho dvora, ktorá by dala Európskemu parlamentu právo na podávanie komentára Súdu v takých prípadoch, kedy sa priamo alebo nepriamo spochybňujú jeho privilégia tak, aby angažovanosť Európskeho parlamentu, keď Európsky parlament nie je účastníkom konania, nebolo ponechané na rozhodnutie Súdneho dvora. Faktom však zostáva, že iné stránky môžu jednoducho posilniť federalizmus, čo je to, prečo my s týmto návrhom nesúhlasíme.

Za podstatný navyše považujeme princíp, ktorým Európsky parlament rešpektuje suverenitu členských štátov EÚ a tým aj ich národných súdov. Hoci uznávame, že politika spolupráce medzi Európskym parlamentom a národnými súdmi by mohla byť zaujímavá, musíme trvať na tom, že táto spolupráca nemôže byť zneužitá na upieranie národných práv, vrátane zvrchovanosti národných súdov a princípu podriadenosti.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. − Správa pána Garganiho skúma možnosti Európskeho parlamentu na obranu ich privilégií pred národnými súdmi. V súčasnosti Parlament nie je schopný brániť svoje rozhodnutia pred národnými súdnymi dvormi. Vítam túto vlastnú iniciatívu, ktorej cieľom je nájsť spôsob, ako zlepšiť koherentnosť politiky medzi členskými štátmi EÚ.

 
  
  

- Odporúčanie do druhého čítania: Åsa Westlund (A6-0179/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Liam Aylward (UEN), písomne. − Dnes Parlament hlasoval za zdravie a ochranu európskych spotrebiteľov. Ochrana spotrebiteľa a zdravia našich občanov sú v centre tohto potravinového balíka vzhľadom na reguláciu prídavných látok, enzýmov a aróm, ktorý Parlament presadil hlasovaním veľkej väčšiny poslancov.

Prídavné látky, enzýmy a arómy budú schválené pred ich samotným použitím. Je to tiež dobré pre priemysel, keďže to prináša viac konzistencie vďaka o harmonizácii a jasnosti pravidiel vo všetkých členských štátoch EÚ. Potravinárske farbivá v produktoch budú jasne označované. Čo spotrebiteľa najviac trápi, sú alergie na určité látky (napríklad azo farbivá) a zavádzajúce informácie na etiketách výrobkov o ich vlastnostiach, čerstvosti, kvalite, prímesiach, pôvode a výživných hodnotách. Pokiaľ ide o potravinárske arómy, želaním je, aby potraviny zostali nanajvýš prirodzené. Parlament hlasoval za ochranu proti limitom na koreniny, ktoré sa celé stáročia používajú bez žiadnych preukázateľne negatívnych účinkov.

Čo sa týka nových vedeckých informácií zo Southamptonu, ktoré dosvedčujú škodlivosť niektorých prídavných látok v potravinách na deti, beriem túto štúdiu a jej následky vážne a očakávam, že ju Komisia podporí.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam návrh Åsy Westlundovej o regulácii, ktorá by zaviedla spoločný autorizačný postup pri prídavných látkach do potravín, potravinárskych enzýmoch a arómach. Väčšia transparentnosť v autorizačných postupoch pre také prímesi by ešte viac posilnila ochranu spotrebiteľa v celej Európe. Spotrebiteľ by mal mať k dispozícii všetky potrebné nástroje, aby mohol vykonávať informované rozhodnutia o potravinách dostupných na našich regáloch. Hlasoval som za odporúčania správy.

 
  
  

- Odporúčania do druhého čítania: Åsa Westlund (A6-0180/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström and Åsa Westlund (PSE), písomne. (SV) Rozhodli sme sa hlasovať proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom č. 14-19. Toto je rozhodnutie v druhom čítaní. Členské štáty v Rade ministrov boli proti označovaniu a aj proti zákazu azo farbív, ale napokon boli nútené prijať kompromis o označovaní. Toto je veľké víťazstvo, ktoré nechceme ohroziť hlasovaním za populistické úpravy, ktoré neponúkajú vyhliadky na zlepšenie.

My, švédski sociálni demokrati sme presadzovali zákaz azo farbív a budeme v tom pokračovať, no nemáme v úmysle podporovať populistické iniciatívy alebo populistické hlasovanie, ktorými by sme mohli zbytočne ohroziť zdravie detí

 
  
MPphoto
 
 

  Adam Bielan (UEN), písomne. — (PL) Vážený pán predsedajúci, podporil som správu pani poslankyne Westlundovej, lebo so spravodajkyňou súhlasím, že zákony o syntetických prídavných látkach do potravín je potrebné skonsolidovať. Myslím, že by sme mali klásť väčší dôraz na to, aby spotrebitelia dostali jasné informácie o obsahu konzervačných látok v zakúpených potravinárskych výrobkoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Musíme sa snažiť o väčšiu transparentnosť v procese schvaľovania prídavných látok do potravín ako aj o posilnenie ochrany spotrebiteľa a najmä ochrany tých spotrebiteľov, ktorí sú na určité látky alergickí. Rovnako musíme zobrať do úvahy ochranu životného prostredia, ako jeden z faktorov pri schvaľovaní používania prídavných látok.

Ako bolo dohodnuté v prvom čítaní, je veľmi dôležité objasniť, čo znamená zavádzanie spotrebiteľa a ochranu životného prostredia vnímať ako faktor, ktorý pri schvaľovaní používania prídavných látok musíme brať na vedomie.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sme prijali teraz v druhom čítaní, by v podstate mali posilniť aspekty v konečnom texte, ďalej posilniť ochranu spotrebiteľa a životného prostredia, a rovnako aj vysvetliť podmienky pre schvaľovanie prídavných látok.

Po tom, ako toto regulačné opatrenie vstúpi do platnosti, prídavné látky do potravín budú musieť tieto podmienky spĺňať.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasovaním som podporil správu pani Westlundovej o prídavných látkach do potravín. Nedávna štúdia southamptonskej univerzity vyslala tomuto Parlamentu výstražný signál s ohľadom na azo farbivá, ktoré sa používajú na prifarbovanie sladkostí a nápojov. Informovanie spotrebiteľa o nebezpečenstve prídavných látok na etikete výrobku je dôležitým krokom na ochranu spotrebiteľa pred negatívnymi účinkami, ktoré tieto látky môžu vyvolať, ako napr. hyperaktivitu u detí. Regulačné opatrenia po celej EÚ sú veľmi dôležité a ja chválim spravodajkyňu za jej správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. − (SK) Potravinárske farbivá sa do potravín a nápojov pridávajú na úpravu ich vzhľadu. Predstavujú však zbytočné riziko pre zdravie občanov. Štúdia Univerzity v Southhamtone preukázala, že potravinárske farbivá sú nebezpečné pre zdravie detí, pretože môžu zapríčiňovať hyperaktivitu a zvyšovať riziko porúch učenia. Podporujem iniciatívu európskych výrobcov v Dánsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve týkajúcu sa postupného dobrovoľného ukončenia používania potravinárskych azofarbív.

Ochrana spotrebiteľa, hlavne tých najzraniteľnejších, ktorými sú deti je prioritou EP. Z tohto dôvodu vítam a v hlasovaní som podporila správu spravodajkyne Åsa Westlund, ktorá prináša nový pohľad na európsku politiku ochrany zdravia na predchádzanie chorobám, najmä u detí.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Skinner (PSE), písomne. − Celým srdcom podporujem snahy, o ktoré v tejto správe ide, t. j. o označovanie výrobkov obsahujúcich azo farbivá. Myslím si, že ak si spotrebitelia budú môcť vybrať, či tieto prídavné látky chcú prestať vo svojich rodinách konzumovať, potom je označovanie férovým kompromisom.

To, že sa azo farbivá podieľajú na zlom zdraví a možných problémoch so správaním, začína byť jasné. Je správne teraz konať a presadzovať čo najlepšie normy.

 
  
  

- Odporúčanie do druhého čítania: Åsa Westlund (A6-0179/2008 and A6-0180/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (PSE), písomne. − Potreba riadneho označovania prídavných látok do potravín a postupné vyradenie z používania niektorých z nich je veľmi dôležité na ochranu najmä zdravia detí. Vítam správu Åsy Westlundovej a odporúčam ju Parlamentu na schválenie.

 
  
  

- Odporúčanie do druhého čítania: Mojca Drčar Murko (A6-0177/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Táto správa kladie osobitný dôraz na aspekty, ktoré majú za cieľ zabezpečenie bezpečnosti potravín pamätajúc na záujmy spotrebiteľa a predovšetkým na jeho túžbu po čo najprirodzenejších potravinách.

Je dobre známe, že nie všetky arómy, ktoré sú bezpečné z toxikologického hľadiska spotrebiteľovi aj prospievajú, preto musíme zabezpečiť, aby si spotrebiteľ mohol vybrať.

V procese schvaľovania potravinárskych aróm, „odôvodnená technologická potreba“ je kombinovaná s ďalšími stratégiami, ako napr. s bojom proti obezite, keďže prídavok veľmi silných aróm môže zamaskovať nízku kvalitu potravín.

Stanoviská Rady a Parlamentu sa líšia v otázke určitých potravinárskych ingrediencií s esenciálnymi vlastnosťami na používanie do a na potraviny, a v maximálnych úrovniach týchto ingrediencií, ktoré stanovuje príloha č. 3.

Vieme, že povinnosť výrobcov korenín vyvrátiť právny predpoklad o škodlivosti jednotlivých produktov je sporná. Bolo by logickejšie tento postup obrátiť. Táto záležitosť neprestane byť kontroverznou.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam správu Mojci Drčarovej Murkovej o potravinárskych arómach a určitých potravinárskych ingredienciách s esenciálnymi vlastnosťami používanými do a na potraviny. Myslím si, že správa podporuje myšlienky potravinovej bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa. Je dôležité, aby spotrebitelia po celej Európe o obsahu aróm v potravinách neboli zavádzaní. „Prírodné arómy“ by mali presne to znamenať a ja podporujem odporúčania správy zabezpečiť, aby to tak bolo. Hlasoval som za túto správu.

 
  
  

- Odporúčania do druhého čítania: Avril Doyle (A6-0176/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Táto správa sa týka nariadenia, ktorého cieľom je stanovenie pravidiel a postupov pre povoľovanie potravinárskych enzýmov okrem tých, ktoré sa považujú za prídavné látky. Európska komisia hovorí, že priemysel sa dožaduje harmonizácie legislatívy s postupmi ES pre schvaľovanie potravinárskych enzýmov, keďže chýbajúca legislatíva EÚ v tejto oblasti viedla k neférovej obchodnej praxi.

Parlament trvá na začlenení niekoľkých dôležitých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov z prvého čítania do návrhu nariadenia predloženého Komisiou. Z tohto dôvodu opätovne zdôrazňuje, že princíp prevencie by mal stáť v centre hodnotenia rizík, čo je potrebné v tomto návrhu zdôrazniť. Aj v minulosti to posilnilo ustanovenia pre ochranu spotrebiteľa, ktoré majú zabezpečiť, aby použitie potravinárskeho enzýmu neklamalo spotrebiteľa o pôvode, kvalite a zložení produktu, a preto sa táto koncepcia znovu zavádza.

Potravinárske enzýmy navyše nie sú a ani nemôžu byť geneticky modifikované mikroorganizmy. Musíme sa tiež vyhnúť tomu, aby z geneticky modifikovaných mikroorganizmov neboli získané. Ak sa tak stane, je potrebná jasná identifikácia, aby nedošlo k zavádzaniu spotrebiteľov. Je veľmi dôležité zabezpečiť vysokú úroveň potravinovej bezpečnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. − Správa pani Doylovej sa snaží o harmonizáciu kontroly potravinárskych enzýmov. Povinné informovanie Komisie priemyselnými odvetviami a členskými štátmi EÚ o možných bezpečnostných otázkach s ohľadom na enzýmy je pozitívnym krokom pre zabezpečenie najvyšších možných štandardov potravinovej bezpečnosti v celej EÚ. Preto som hlasoval za túto správu.

 
  
  

- Správa: Peter Liese (A6-0220/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. − Zdržal som sa hlasovania preto, aby som upozornil, že táto správa neberie do úvahy rozdiely, ktoré jestvujú medzi ostrovnými a kontinentálnymi štátmi.

Malta nie je na kontinent napojená železnicou a jediným spôsobom jej napojenia je námorná a letecká doprava. Okrem toho je maltské hospodárstvo silne závislé od cestovného ruchu, ktorý ročne pritiahne milión ľudí využívajúcich leteckú a takmer pol milióna využívajúcich námornú dopravu. Podľa odhadov by nová legislatíva spôsobila napr. britskej rodine nárast výdavkov o 160 libier.

Je dôležité udržať emisie pod kontrolou, ale je tiež dôležité rozlišovať medzi rôznymi snahami a situáciami v krajinách, z ktorých sa EÚ skladá. Princíp „kabát dobrý pre všetkých“ je za istých okolností diskriminačný.

 
  
MPphoto
 
 

  Christine De Veyrac (PPE-DE), písomne. – (FR) Podporila som správu Petra Lieseho o začlenení letectva do systému ETS, pretože si myslím, že kompromis, ku ktorému Parlament a Rada dospeli je vyvážený a realistický.

O potrebe konať rýchlo a efektívne pri znižovaní emisií skleníkových plynov, a predovšetkým o vplyve dopravy na globálne otepľovanie už nikto nepochybuje.

Aby však táto legislatíva bola úspešná, bolo nevyhnutné, aby sa zosúladili environmentálne požiadavky s mobilitou občanov.

Úsilie, ktoré musí vynaložiť letecký sektor, musí byť dostatočne veľké na to, aby nedošlo ku kompromitácii ostatných sektorov, a musí byť dostatočne vyvážené tak, aby nebránilo rastu priemyselných odvetví.

Vítam legislatívu, ktorú sme prijali, lebo tieto požiadavky rešpektuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu Petra Lieseho o odporúčaní návrhu zahrnúť letectvo do systému obchodovania so skleníkovými plynmi do druhého čítania, pretože si myslím, že je veľmi dôležité a akútne potrebné obmedziť rast globálneho otepľovania na maximálne +2°C.

Letecký sektor expanduje. Emisie oxidu uhličitého z lietadiel vzrástli od roku 1990 o 87% a odhaduje sa, že do roku 2020 sa ich objem zdvojnásobí. Je preto potrebné prijať opatrenia na vyslanie jasného signálu na medzinárodnej úrovni, že EÚ je povinná bojovať proti klimatickým zmenám majúc pamätajúc na potrebu uzatvorenia medzinárodnej dohody pred Kodanskou konferenciou v roku 2009.

Dosiahnuté kompromisy nesú v sebe veľa pozitív, ako napr. systém výnimiek zavedený pre vzdialené regióny, použitie výnosov z obchodovania s emisiami v boji proti klimatickým zmenám, a opatrenia na zastavenie odlesňovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Návrh, o ktorom Parlament hlasoval, už je, hoci neuspokojivým, kompromisom o pôvodnom návrhu Komisie a neberie do úvahy problémy krajín s hospodárskymi ťažkosťami predovšetkým v odľahlých regiónoch. Vieme, že znečistenie treba zredukovať, ale tiež musíme uvážiť ťažkosti, ktorým čelia krajiny s krehkejšími ekonomikami.

Kompromis, o ktorom sme dnes hlasovali, sa nevyhýba všetkým negatívnym následkom tohto systému obchodovania s emisiami, ale viaceré z nich minimalizuje, a to posúvaním dátumu účinnosti podľa pôvodného návrhu Parlamentu a znižovaním rozsahu obchodovania a tlaku na slabšie podniky.

Rokovanie o udelení výnimky odľahlým regiónom sa v tomto Parlamente stalo veľmi dôležitým bodom, lebo pôvodný návrh Komisie, ako všetci dobre viete, neumožňoval pre tieto regióny žiadne výnimky. To by znamenalo, že všetky lety z týchto regiónov a späť by boli kryté všeobecnou schémou.

V texte, ktorý bol napokon prijatý, sa zachovala možnosť výnimky, ale jej rozsah nie je taký veľký, aký by mal byť. Preto trváme na tom, že nielen lety medzi ostrovmi, ale tiež lety medzi ostrovmi a kontinentom by mali by zo systému obchodovania s emisiami vyňaté.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Filip (PPE-DE), písomne. − (RO) Je zrejmé, že pre každé záväzné obdobie v programe EÚ, ktorého súčasťou je letectvo, sa vyžaduje, aby ciele, ktoré majú byť v tomto sektore dosiahnuté, boli stanovené tak, aby sa približovali priemernému úsiliu, ktoré majú vyvinúť všetky sektory členských štátov EÚ so stabilnými zdrojmi, a boli s týmto úsilím v súlade. Neúčasť leteckého sektoru v tomto systéme by mohla spôsobiť značné kompenzačné náklady na dlhú dobu.

Hlasoval som za túto správu z presvedčenia, že v Spoločenstve je potrebný integrovaný prístup k systému obchodovania so skleníkovými plynmi. Keďže sa letectvo podieľa na globálnom pôsobení ľudských činností na klimatické zmeny, je normálne, že tento sektor profituje zo zaobchádzania podľa ekvity a z pravidiel a podmienok harmonizovaných na úrovni Spoločenstva.

Je zrejmé, že pre každé záväzné obdobie v programe EÚ, ktorého súčasťou je letectvo, sa vyžaduje, aby ciele, ktoré majú byť v tomto sektore dosiahnuté, boli stanovené tak, aby sa približovali priemernému úsiliu, ktoré majú vyvinúť všetky sektory členských štátov EÚ so stabilnými zdrojmi, a boli s týmto úsilím v súlade. Neúčasť leteckého sektoru v tomto systéme by mohla spôsobiť značné kompenzačné náklady na dlhú dobu.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Goebbels (PSE), písomne. – (FR) Zdržal som sa posledného hlasovania o Lieseho správe. Myslím si, že Európska únia robí jednostranný krok mimo Kjótskeho protokolu, ktorý vyníma letecký a námorný sektor. Hoci jestvuje viacero dôvodov na zváženie klimatického účinku týchto dvoch najdôležitejších sektorov v medzinárodnom obchode, Európska únia nemôže jednostranne meniť multilaterálnu dohodu a žiadať, aby napríklad Spojené štáty ratifikovali Kjótsky protokol. Návrhy EÚ týkajúce sa leteckej dopravy by sa prinajmenšom mohli zamerať na obdobie po vypršaní platnosti Kjótskeho protokolu, t. j. na obdobie po roku 2013, a až potom na medzinárodnú dohodu v Kodani.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam správu pána poslanca Lieseho o začlenení leteckej dopravy do európskeho systému obchodovania s emisiami. Parlament si musí ujasniť svoje záväzky v boji proti klimatickým zmenám a zaviesť ambicióznu environmentálnu legislatívu. Rozhodnutia prijaté na diskusiách s Radou sa očividne uberajú správnym smerom. 15% obchodovateľných emisií z letectva s vyhliadkou na ich zvýšenie v roku 2013 sa javí ako uspokojivý kompromis.

Hoci podporujem odporúčania správy, Parlament sa nesmie prestať snažiť určovať ciele pre emisie z leteckej dopravy v európskom systéme obchodovania s emisiami a hľadieť vpred na rozvíjanie návrhov pána Lieseho pre všeobecné hodnotenie ETS. Hlasoval som za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. − (SK) Od roku 1990 sa emisie z leteckých plynov zdvojnásobili a neustále sa zvyšujú. Ak EÚ myslí vážne boj proti klimatickým zmenám, musí sa stať najdôležitejším globálnym hráčom v tejto oblasti. Nemôžeme o tom iba hovoriť, ale musíme prijať aj legislatívne opatrenie. Za pozitívny krok pokladám smernicu, ktorej cieľom je začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva.

Kompromis, ktorý prináša správa spravodajcu Petra Lieseho, je vyváženým a reálnym riešením medzi ochranou životného prostredia na jednej strane a zabezpečením konkurencieschopnosti európskeho leteckého priemyslu na strane druhej. Nesmieme diskriminovať európske letecké spoločnosti, hlavne z nových členských krajín EÚ, ktoré sa snažia dobehnúť všeobecný trend. Z tohto dôvodu pravidlá zdravej hospodárskej súťaže musia rovnako platiť aj pre letecké spoločnosti z tretích krajín. Je potrebné prijať medzinárodnú dohodu, preto EÚ musí rokovať s USA, Ruskom aj Čínou.

Musíme mať na pamäti aj skutočnosť, že letecká doprava je niekedy jedinou možnosťou pre spojenie EÚ so vzdialenými regiónmi. Významným spôsobom prispieva k rozvoju turizmu, a preto sa nesmie stať luxusom.

Verím, že spoločné stanovisko EP a Rady prispeje k čistej doprave a zavedeniu nových technológii v leteckej doprave, preto som hlasovala za správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Dnešným prijatím smernice o zavedení Európskeho systému obchodovania s emisiami pokračuje Európska únia v získavaní bodov v zápase proti klimatickým zmenám.

Bolo by nemožné nevítať túto dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou, ktorá od roku 2012 spôsobí postupné a reálne zníženie množstva skleníkových plynov za všetky lety z a do Európy.

Osobitne vítam prijatie dvoch konkrétnych opatrení, ktoré ukazujú, našťastie, že Európa stále často prijíma veľmi vyváženú legislatívu, ktorá zohľadňuje menšie zúčastnené strany: charterové lety, výskumné lietadlá a malé aerolinky budú môcť pokračovať v lietaní bez toho, aby sa museli obávať záväzných ustanovení v smernici. Výťažok z obchodovania s 15% povolených emisií CO2 sa použije na výskum a rozvoj v leteckom sektore.

Toto je dôležité, lebo, ako sa zdá, EÚ musí vložiť svoje nádeje do inovácií, technici budú musieť prejaviť veľký kus vynaliezavosti na dosiahnutie redukcie znečistenia spôsobeného lietadlami v čase, kedy letecká doprava zaznamenáva 5 percentný rast ročne.

 
  
MPphoto
 
 

  Brian Simpson (PSE), písomne. − Dnes podporím Lieseho správu preto, lebo je to vyvážená a praktická správa, aj keď trochu komplikovaná.

Civilné letectvo musí uznať, že jeho zahrnutie do systému obchodovania s emisiami je potrebné, a environmentalisti musia uznať, že ľudia lietať chcú, a že letecký priemysel vo veľkej miere prospieva viacerým regionálnym rovnako ako národným ekonomikám.

Stále si myslím, že táto dohoda má problémy. Stále si myslím, že realizácia 100% obchodovania do roku 2020 by mohla vyvolať vážne problémy pre malé a regionálne aerolínie.

Dosiahli sme však len kompromisné riešenie. Stále si myslím, že toto regulačné opatrenie narazí na právne a iné problémy zo strany krajín mimo EÚ, predovšetkým USA a Ruska, ktoré skomplikujú uzatvorenie medzinárodnej dohody. Toto je však len začiatok, a preto musíme poďakovať Komisii za jej odvahu a prezieravosť.

Letecký priemysel v tejto chvíli bojuje s vysokými cenami palív, prečo je kompromis o systéme ETS veľmi dôležitý. Viem, že aerolínie nie sú spokojné, viem že ani environmentalisti nie sú spokojní. Možno to práve naši spravodajcovia takmer vystihli!

 
  
MPphoto
 
 

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Ak chce EÚ dosiahnuť 20-percetné zníženie emisií CO2 do roku 2020, potom letecký sektor musí byť zahrnutý do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Za niekoľko posledných rokov vzrástli emisie z letectva o takmer 90%.

Letectvo sa súčasne zbavuje povinnosti platiť spotrebnú daň na letecké palivá a DPH na letenky. Legislatívne opatrenia preto nie sú nevyhnutné. Správa si kladie za cieľ spustiť systém obchodovania s emisiami od roku 2011 pre všetky lety odchádzajúce a prichádzajúce na európske letiská. Od roku 2012 sektor bude musieť obmedziť emisie skleníkových plynov o 1,5% ročne. Navrhovaný rozsah voľne obchodovateľných práv je priveľmi vysoký. Myslím, že letecký sektor by mal vstúpiť do obchodovania s emisiami s aspoň 25 percentami. Cieľom napokon nie je samotné obchodovanie, ale zníženie emisií.

Parlament predstavil svoj úmysel, ako chce použiť výťažok z obchodovania. Chce, aby tieto peniaze boli použité na zníženie daní na ekologické formy prepravy a na investície do technického výskumu menej znečisťujúcich lietadiel. Dosiahnutý kompromis nie je vonkoncom ideálny, no je prvým krokom vpred, takže my Zelení dosiahnutú dohodu môžeme tiež podporiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (PSE), písomne. − Zaradenie leteckých aktivít do systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov by sme mali privítať.

 
  
MPphoto
 
 

  Margie Sudre (PPE-DE), písomne. – (FR) Je mi ľúto, že odľahlé regióny neboli úplne vyňaté zo začlenenia civilného letectva do systému ETS, hoci by to pre ich vzdialenosť od európskeho kontinentu do veľkej miery malo opodstatnenie.

No aj tak som rada, že vďaka odhodlanému úsiliu došlo k nejakému pokroku.

Výsledkom je, že dosiahnutá dohoda berie osobitne do úvahy prostriedky znižovania alebo dokonca odstránenia problémov s prístupom a konkurencieschopnosťou, ktorým odľahlé regióny čelia. Navyše, po horúcich debatách, regionálne lety budú predmetom derogácie a nebudú postihnuté. Som rada, že odľahlé regióny sú obsiahnuté v revíznej klauzule týkajúcej sa hodnotenia vplyvov systému ETS na leteckú dopravu.

Osobitne by som chcela poďakovať Európskemu parlamentu, ktorý od začiatku počúval moju prosbu o osobitný prístup k odľahlým regiónom a za postoj, ktorý členské štáty EÚ nakoniec zaujali. Rovnako by som chcela vzdať hold bývalému komisárovi EÚ pre dopravu Jacquesovi Barrotovi za jeho stálu podporu.

Na záver mi je ľúto, že do konečnej dohody neprešli návrhy na zvýhodnenie odľahlých regiónov, ktoré by predovšetkým umožnili, aby bol výťažok z obchodovania s emisiami použitý na odstránenie ťažkostí pre tieto regióny typických.

 
  
  

- Správa: Richard Corbett (A6-0197/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu môjho britského kolegu Richarda Corbetta o rokovacom poriadku Európskeho parlamentu, ktorá sa týka fungovania Parlamentu a iniciatívnych správ. Pridávam sa k obavám vyjadreným v tejto správe, že fungovanie Parlamentu by sa malo zjednodušiť, zmodernizovať a zrýchliť. Okrem toho by poslanci mali mať priestor na kladenie písomných otázok Komisii a Rade, aj keď súhlasím, že je dôležité predchádzať zneužitiu tohto systému. Vítam skutočnosť, že poslanci prítomní na zasadnutiach budú mať väčší priestor na prezentáciu svojho názoru. Myšlienka, že 40 poslancov môže prezentovať alternatívne uznesenia tak, ako môžu politické skupiny, je podľa môjho názoru tiež krokom k demokracii.

 
  
MPphoto
 
 

  Charlotte Cederschiöld (PPE-DE), písomne. (SV) Dnes sme hlasovali proti správe o zmenách v rokovacom poriadku Európskeho parlamentu.

Rozhodli sme sa tak urobiť, pretože iniciatívne správy, ktoré majú vplyv na legislatívnu činnosť, môžu značne ovplyvniť našu prácu. Poslanci Európskeho parlamentu by preto mali mať možnosť v pléne takéto správy ovplyvňovať v súlade s postupom aplikovateľným na legislatívne správy.

Hoci revízia postupu pre písomné otázky je potrebná, myslíme si, že je vysoko dôležité strážiť nezávislosť poslancov a právo na kladenie otázok iným inštitúciám vo veciach ich rozhodnutí a povinností.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hlasovali sme proti tejto správe, pretože jej ústredným cieľom je oslabenie demokratického a pluralistického fungovania Európskeho parlamentu. Začnem princípom, ktorý ani nie je pravdivý, existenciou reformnej zmluvy. Väčšina poslancov tohto Parlamentu chce vlastne oklieštiť svoje práva, pripraviť sa o možnosť vlastnej iniciatívy, posilniť právomoci predsedu Európskeho parlamentu a napokon oslabiť pluralizmus parlamentnej diskusie.

Túžba oslabiť demokraciu a kompetencie poslancov konať je tiež evidentná pri zavádzaní smerníc o postupe pre kladenie písomných otázok Rade a Komisii.

Toto rozhodnutie je však len jednou zložkou všeobecnejšej antidemokratickej línie, ktorú si vybrala väčšina poslancov tohto Parlamentu, predovšetkým z radov väčších politických skupín (PPE and PSE). Ďalšou dôležitou zložkou je volanie po nových a reštriktívnejších kritériách pre vytváranie politických zoskupení, ktoré si tiež zasluhujú naše odmietnutie a silný protest.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. − Návrh pána poslanca Corbetta upraviť rokovací poriadok Parlamentu týkajúci sa práce Parlamentu a iniciatívnych správ umožňuje Parlamentu pracovať efektívnejšie a pohotovejšie. Hlasoval som za odporúčania pána Corbetta.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Ako demokrat som veľmi šokovaný dvoma navrhovanými úpravami vzťahujúcimi sa ku Corbettovej správe, lebo verím, že nemôžu byť myslené vážne.

Je súčasťou demokratických práv parlamentného poslanca prakticky v každej krajine demokratického charakteru mať možnosť zvoleným vládcom klásť otázky s ohľadom na ich právomoci a povinnosti.

Vymedzenie počtu a obsahu týchto otázok sa teoreticky viac odvíja od súdneho poriadku než od pravidiel demokraticky legitímnej inštitúcie a celý tento návrh by mal byť zamietnutý. Z tohto dôvodu môžem hlasovať iba proti.

 
  
  

- Správa: Jutta Haug (A6-0262/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu mojej nemeckej kolegyne Jutty Haugovej o prvých reakciách na predbežný návrh rozpočtu a mandát na zmierovacie konanie, ktorý predstavuje rámec reakcií na štruktúru budúceho rozpočtu EÚ. Prostriedky predbežného návrhu rozpočtu predstavujú 134 395 miliárd EUR v oblasti viazaných rozpočtových prostriedkov, čo zodpovedá 1,04% of HND, teda nárastu o 3,1% v porovnaní s rokom 2008, a 116,7 miliardy v oblasti platobných rozpočtových prostriedkov, vytvárajúc rozdiel 2,6 miliárd EUR pod záväzkami a 7,4 bilióna EUR pod platbami. Z dôvodu, že Európa potrebuje výsledky, nemôžem pochopiť nízku úroveň platobných rozpočtových prostriedkov. Okrem priorít bude dôležité zaistiť primeraný prísun prostriedkov do kohéznej politiky, financovania európskej politiky pre malé a stredné podniky (MSP) a vonkajšiu činnosť. Napokon bude dôležité pamätať na hlavnú európsku infraštruktúru (dopravné siete, energetika, vesmír, voda, nové technológie, zdravie a pod.), ktoré sú pravidelne podfinancované napriek skutočnosti, že tvoria nosný rám európskej konkurencieschopnosti vo svetovej hospodárskej a sociálnej súťaži.

 
  
MPphoto
 
 

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE), písomne. − (PL) Podľa plánovaného ratifikačného programu pre Lisabonskú zmluvu by v roku 2009 mali mať Parlament a Rada rovnaké práva pokiaľ ide o tvorbu zákonov i otázky rozpočtu na ceste k novým právomociam EÚ a zásadných zmien pre súčasný postup pri tvorbe rozpočtu.

Z tohto dôvodu je pre Európsku úniu dôležitejšie, aby mala finančné zdroje potrebné na vykonávanie svojej politiky a činností v rôznych oblastiach a súčasne dostatočnú flexibilitu pri plnení nových politických úloh. Z toho dôvodu je nezvyčajne nízka úroveň prostriedkov navrhnutých pre výdavky v prvom návrhu rozpočtu (116 736 miliárd EUR), čo predstavuje 0,90% HNP, alebo pokles o 3,3% v porovnaní s rokom 2008 veľmi prekvapivá. Znepokojujúce je tiež znižovanie rozpočtu navrhované Európskou komisiou na informačné kampane, ktoré boli pre rok 2009už dávno naplánované, pre voľby do Európskeho parlamentu alebo pre možné vstúpenie Lisabonskej zmluvy do platnosti.

Prioritou pre júlové zmierovacie stretnutie o rozpočte by malo byť zabezpečenie primeraného objemu prostriedkov pre výdavky a pre informačnú politiku EÚ. Rovnako dôležité je predložiť Komisii návrhy na financovanie pilotných projektov a prípravných prác, aby sa vyhlo ich financovaniu z rezerv viacročných finančných rámcov. Ďalej by sme mali zabezpečiť dostatok finančných zdrojov pre Európsku úniu, aby bola schopná reagovať na nové výzvy v oblasti „konkurencieschopnosti v hospodárskom raste a zamestnanosti“ bez znižovania jestvujúcich prostriedkov pre dôležité programy, ktoré sa v súčasnosti realizujú.

 
  
MPphoto
 
 

  Roger Knapman (NI), písomne. − Myslím si, že žiadny z rozpočtových programov EÚ by nemal byť financovaný mojou krajinou za žiadnych reálnych alebo potencionálnych okolností. Európsky útvar pre vonkajšiu činnosť (EÚVČ) a všetky ďalšie aspekty Lisabonskej zmluvy sú pre mňa úplnou kliatbou. Preto, keď akékoľvek zdržanie vo financovaní takých programov je vítané, nemôžem podporiť navrhovanú úpravu, ktorá v princípe akceptuje, aby bol EÚVČ spolu s ďalšími novými rozpočtovými programami, ktoré Zmluva obsahuje, v skutočnosti financovaný „v čase, keď Zmluvu ratifikuje všetkých 27 členských štátov EÚ“. Či už je jej ratifikácia všetkými štátmi pravdepodobná alebo nie, nemení to nič na tom, že nemôžem prehliadnuť pozmeňujúci návrh, ktorý zavádza určité okolnosti, za ktorých jeho predkladatelia považujú financovanie EÚVČ a ďalších nových rozpočtových programov obsiahnutých v Lisabonskej zmluve v princípe za legitímne.

 
  
MPphoto
 
 

  Mairead McGuinness (PPE-DE), písomne. − Hlasovala som za Haugovej správu o PDB a mandáte na zmierovacie konanie. Táto správa vytyčuje priority Parlamentu v budúcom roku. Osobitne vítam volanie po adekvátnej odpovedi na otázky potravinovej pomoci a podmienky pre potravinovú bezpečnosť v prípade veľmi prudkého rastu cien potravín a výrobných nákladov na úrovni prvovýroby.

Dúfam, že táto odpoveď bude uvážená, primeraná, a že bude obsahovať seriózny investičný program v poľnohospodárskom sektore tak pre rozvojový svet ako aj pre EÚ.

Hlasovala som tiež za pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 15, ktorý si všíma rozdiel pod hlavičkou č. 2.

Snahu zaviesť mechanizmy na presúvanie neminutých prostriedkov z CAP do iných rozpočtových kapitol však nemožno podporiť.

V roku 2007 boli neminuté peniaze z SPP presunuté na financovanie projektu Galileo. Toto sa nemôže stať normou.

 
  
MPphoto
 
 

  Thomas Wise (NI), písomne. − Nemohol som podporiť tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pretože som úplne proti vytvoreniu a financovaniu EÚVČ a iných podobných programov odkázaných na ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Je naozaj namieste poznamenať, že programy, ktoré majú byť zavedené Lisabonskou zmluvou, nemajú žiadne právne opodstatnenie dovtedy, kým táto zmluva nie je ratifikovaná všetkými 27 členskými štátmi EÚ. Okrem toho odmietam všetky takéto programy v celej ich úplnosti a určite si nemyslím, že by vytvorené alebo financované mali byť.

 
  
MPphoto
 
 

  Lars Wohlin (PPE-DE), písomne. (SV) Správa pani poslankyne Haugovej vyžaduje rozsiahly mandát pre rokovania o rozpočte s Radou. Argumentuje tým, že je potrebné zabezpečiť dostatok prostriedkov na výdavkové položky navrhované Komisiou. Zdá sa, že nejestvujú žiadne limity pre sumy, ktoré je Európsky parlament pripravený minúť. Podľa môjho názoru to je nesprávny prístup. Východiskom by mal byť celkový rámec, o ktorom musíme rozhodnúť. Nevyhnutné priority by mali byť vyberané spomedzi rôznych výdavkových položiek.

Potrebujeme väčšiu flexibilitu v rámci jestvujúceho viacročného finančného rámca. Preto podporujem myšlienku, že rozdiely, ktoré vznikli na strane poľnohospodárstva, by mali byť použité na iné účely.

 
  
  

- Správa: Marcin Libicki (A6-0225/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE), písomne. (RO) Ako pozorovateľka Čiernomorskej synergie by som rada vyjadrila podporu správe pána Libického z jednoduchého dôvodu, a to, že téma, ktorej sa venuje, má strategickú povahu a presahuje oblasť Baltského mora a oblasť ochrany životného prostredia. V skutočnosti sme diskutovali o tejto otázke, ktorá je spoločná pre oba regióny, región Baltského a Čierneho mora, a ktorá zároveň ovplyvňuje celú Európu: otázka energetickej bezpečnosti a európska politika v tomto ohľade.

Ak vezmeme do úvahy závislosť EÚ od obmedzeného počtu zdrojov, dodávateľov a dopravných trás, je nevyhnutné, aby ich diverzifikácia predstavovala základný princíp európskeho konceptu energetickej bezpečnosti. Nie je o nič menej dôležité vybudovať koherentnú európsku politiku v oblasti energetiky, ktorá by bola založená na solidarite a koordinácii, aby sme sa tak vyhli uzavretiu bilaterálnej dohody, ktorá by mohla ovplyvniť záujem ostatných členských štátov a, najmä, ktorá by mohla oslabiť hlavné projekty, ako napríklad projekt Nabucco, ktorý bol uznaný na európskej úrovni.

Preto opakujem a trvám na tom, aby Komisia a Rada zdvojnásobili svoje snahy v záujme úspešnej implementácie projektu Nabucco, ako aj kvôli jasnému vyjadreniu spoločnej energetickej stratégie. Situácia v baltskom regióne ako aj situácia v čiernomorskom regióne naznačujú naliehavú potrebu začať s konkrétnymi a pevnými krokmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. (SV) My, švédski sociálni demokrati, sme sa rozhodli, že budeme hlasovať za správu Marcina Libického ohľadom plánovaného plynovodu popod Baltské more, hoci sme požadovali jasnejší signál pre preskúmanie alternatívnej trasy po pevnine. Napriek tomu si myslíme, že Parlament stanovil jasnú hranicu s ohľadom na hodnotenie vplyvu na životné prostredie, ktoré podporujeme a vítame. Očakávame, že ďalšie rozhodnutia budú podmienené vyčerpávajúcim a nezávislým skúmaním. Baltské more je citlivé a už teraz je pod silným environmentálnym tlakom. Preto je nanajvýš dôležité, aby sme vplyv na životné prostredie držali na prísnej minimálnej hranici, ak má byť udelené povolenie na výstavbu potrubia.

 
  
MPphoto
 
 

  Adam Bielan (UEN), písomne. - (PL) Vážený pán predsedajúci, vybudovanie plynovodu Nord Stream môže mať za následok vzájomnú interferenciu v skládkach zbraní z poslednej vojny. V mori sa nachádza asi 40 000 – 60 000 ton chemických zbraní a ich presná poloha nie je známa. Interferencia s týmito skládkami by mohla mať za následok obrovskú ekologickú katastrofu.

Podporil som túto správu, pretože súhlasím so spravodajcom, že je škandalózne, aby sme medzinárodný projekt takej ďalekosiahlej povahy považovali iba za bilaterálny problém Ruska a Nemecka. Ochrana Baltského mora a obyvateľov pobaltských krajín by mala byť jednou z hlavných priorít EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Titus Corlăţean (PSE), písomne. (RO) Vítam stanovisko, ktoré prijal Európsky parlament týkajúce sa vybudovania plynovodu, ktorý by spájal Rusko a Nemecko.

Európska únia potrebuje integrovanú, spoločnú a koherentnú energetickú politiku, ako aj dlhodobú stratégiu, aby zabezpečila energetickú nezávislosť členských štátov.

Európska únia by mala riešiť environmentálne a geopolitické otázky vzhľadom na energetickú bezpečnosť prostredníctvom sústredenej snahy všetkých členských krajín, a nie prostredníctvom bilaterálnych dohôd, ktoré uzatvorili niektoré členské krajiny s Ruskom. Toto je jediný spôsob, ako môže Európska únia dosiahnuť silné postavenie v rokovaniach s Ruskom, a vyhnúť sa pritom tomu, aby sa energetické zdroje stali nástrojom politického tlaku, čím by bolo možné EÚ transformovať do polohy rovnocenného partnera Ruska.

Týmto spôsobom môžeme tiež ponúknuť odpovede na oprávnené obavy obyvateľov Rumunska týkajúce sa neustáleho zvyšovania cien zemného plynu a elektriny, čo má významné negatívne spoločensko-ekonomické dôsledky pre Rumunov a ich životný štandard.

Zároveň by mohlo riešenie spoločnej európskej energetickej politiky doplniť neschopnosť pravičiarov vo vláde v Bukurešti podporiť energetické záujmy Rumunska vo vzťahu s Ruskom.

 
  
MPphoto
 
 

  Filip Kaczmarek (PPE-DE), písomne. (PL) Hlasoval som za správu pána Marcina Libického. Je to dôležitá správa. Rád by som vám však pripomenul, že nie je správne povedať, že sa táto otázka dostala do Európskeho parlamentu ako výsledok petície občanov. Môj kolega pán Bogusław Sonik navrhol rokovanie o severoeurópskom plynovode veľa mesiacov predtým, ako sme túto petíciu dostali.

Som prekvapený odporom voči tejto správe. Často hovoríme o ekologických otázkach, a nikdy to nevyvolalo žiadny odpor. V tomto špecifickom príklade však niektorí členovia nechcú, aby prebehol prieskum, aký bude mať tento projekt dosah na prírodné prostredie. Prečo? Odpoveď je jednoduchá: pre niektoré krajiny a politikov je tento konkrétny projekt dôležitejší ako životné prostredie. Možno by sme práve z tohto dôvodu mali uvažovať nad politickým a ekonomickým kontextom plánovanej investície. Som si vedomý toho, že ide o súkromný projekt. Nemali by sme však zabúdať, že vo vedení spoločnosti, ktorá sa chystá plynovod vybudovať, figurujú bývalí politici. Pre Rusko nie je najmenším problémom použiť súkromné projekty pre ďalšie politické ciele.

 
  
MPphoto
 
 

  Tunne Kelam (PPE-DE), písomne. Hlasoval som proti tomuto pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, keďže v zásade mení myšlienku pôvodného textu. Pôvodná verzia požaduje vziať do úvahy obe alternatívy týkajúce sa existujúceho projektu plynovodu – alternatívy, ktoré by boli aspoň trikrát lacnejšie a nepredstavovali by také veľké riziká pre životné prostredie. Nemôžem súhlasiť s dodatkom, ktorý uprednostňuje dopyt po zemnom plyne za cenu zanedbania environmentálnej legislatívy EÚ a obáv jej obyvateľov. Rád by som zdôraznil, že spomínaný plynovod bol pôvodne plánovaný ako obtok siedmych krajín okolo Baltského mora, kde by zásoboval iba jednu či dve členské krajiny EÚ, preto nemôžeme považovať snahu vyhovieť zvýšenému dopytu za relevantný dôvod.

 
  
MPphoto
 
 

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE) , písomne. (FI) Silne podporujem hodnotenie vplyvu na životné prostredie plynovodu Nord Stream, ktoré navrhuje správa Komisie. Avšak nejde iba o to: nesmieme zabúdať ani na jej aspekty, ktoré sa týkajú energetickej politiky. Nemôžeme viesť energetickú politiku, ktorá je oddelená od klimatickej politiky. V zásade patria k sebe, ako dane a rozpočet alebo zákon a právo.

Energetická politika už viac nemôže vystupovať bez finančného, ako aj bez ostatných nástrojov, ktoré umožňujú existenciu jej komponentov. V bielej knihe, v ktorej sa diskutovalo o energetických otázkach Európskej únie a členských štátov, sa opakovane požadovali čisté, nezávislé a konkurenčné formy energie – avšak pre posledné kritérium existuje iba funkčný trhový mechanizmus, a to konkurencieschopnosť.

Stále nevidím žiadny trhový mechanizmus, ktorý by znížil našu závislosť od energie – a obzvlášť nie závislosť od zemného plynu z Ruska. Tento týždeň bude Európske energetické fórum diskutovať s Organizáciou krajín vyvážajúcich ropu, OPEC. To, že je OPEC nenahraditeľným kartelom, ktorý má príliš veľký vplyv na našu ekonomiku, nemôžeme považovať za jej slabú stránku.

Dovolili sme, aby závislosť od energie, ktorá je výsledkom chýb, ktorých sa dopustili predošlé generácie, rástla a prekvitala na naše náklady. Je to faktor, ktorý by sme si mali pamätať, keď rozhodujeme o budúcich riešeniach, dokonca aj pokiaľ ide o prípad plynovodu a ďalšiu ekonomickú závislosť. Ide o dlhodobo fungujúci rozvoj a smeruje správnym smerom, keď sa usilujme o nízkouhlíkovú ekonomiku?

Klimatické zmeny sú realitou, a náklady na energie tiež stúpajú. Závislosť od plynu rastie a dáva susedovi EÚ silu, ktorú pred dvadsiatimi rokmi stratil.

Určite nechceme zopakovať chyby našich politických predkov. V krátkom čase je toho potrebné urobiť naozaj veľa.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. − (PL) Plne súhlasím s názorom spravodajcu, pána Marcina Libického, že realizácia projektu, ktorý je známy ako „baltský plynovod”, by mohla predstavovať ekologické riziko pre osem krajín Európskej únie: Nemecko, Švédsko, Fínsko, Lotyšsko, Litvu, Estónsko, Dánsko a Poľsko. Mohol by mať negatívny vplyv aj na spotrebiteľov, a to prostredníctvom rastúcich cien, ktoré by pokryli náklady na vybudovanie plynovodu.

Je dôležité vedieť, že by severoeurópsky plynovod mohol byť vybudovaný po pevnine, cez krajiny Európskej únie, ako alternatíva. To by splnilo všetky strategické a ekonomické požiadavky, obsiahnuté v rozhodnutí č. 1364/2006/ES. Alternatívny návrh je bezpečnejší z pohľadu životného prostredia a je aj lacnejší.

Som zvlášť za vytvorenie nezávislých správ a skúmanie vplyvu, ktorý by malo vybudovanie plynovodu na životné prostredie.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. Projekt v rozsahu plynovodu Nordstream si vyžaduje plné a detailné preskúmanie príslušných následkov na životné prostredie. Predtým, ako môžeme projekt spustiť, sa musíme uistiť, že splní prísne kritériá pre životné prostredie. Tieto názory sa odrážajú v mojom hlase za správu Marcina Libického o vplyve plánovaného plynovodu v Baltskom mori, spájajúceho Rusko a Nemecko, na životné prostredie.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Sonik (PPE-DE), písomne. − (PL) Dnes by sme mali hlasovať o veľmi dôležitej správe o vplyve plánovaného, takzvaného baltského plynovodu, ktorý bude spájať Rusko a Nemecko, na prírodné prostredie Baltského mora. Plánovaný projekt je jeden z mnohých projektov plynovej infraštruktúry, ktoré sú potrebné na uspokojenie rastúcich požiadaviek EÚ po plyne. Špecifickú pozornosť by sme však mali venovať veľkému počtu faktorov, ktoré sa týkajú jeho výstavby.

Tento najdlhší a najplytší hlavný plynovod na svete, predstavuje serióznu hrozbu pre biodiverzitu a prírodné habitáty, ako aj pre bezpečnosť a pohyb v tomto regióne, nespomínajúc približne 80 000 ton munície, ktorá tu bola potopená počas druhej svetovej vojny. Ako člen Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, a tiež ako spravodajca Dohovoru z Espoo, by som rád zdôraznil, že každá investícia tohto typu, ktorá má medzinárodné rozmery, by mala byť výsledkom predchádzajúcich dôsledných konzultácií so všetkými zainteresovanými stranami. Mali by sme venovať pozornosť hodnoteniu všetkých alternatívnych riešení, ako sú pozemné trasy, ktoré by mali vziať od úvahy stavebné náklady ako aj ekologickú bezpečnosť.

S rastúcou závislosťou EÚ od malého počtu energetických zdrojov a ich dodávateľov je dôležité, aby sme podporili iniciatívy zamerané na diverzifikáciu, mali by sme sa zastaviť a popremýšľať, či je ruská spoločnosť Gazprom, ktorá vlastní 51 % akcií v spoločenstve Nord Stream, tým najlepším riešením v tomto kontexte.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (PSE), písomne. Vítam fakt, že Výbor pre petície prevzal iniciatívy, aby priniesol na hlasovanie túto správu o vplyve plánovaného plynovodu v Baltskom mori na životné prostredie Poslanci EP sa musia navzájom informovať o dôsledkoch tohto návrhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Ewa Tomaszewska (UEN), písomne. − (PL) Podporujem správu pána Marcina Libického kvôli vážnej ekologickej hrozbe, ktorú predstavuje plynovod pre Baltské more, kvôli pokusu obísť povinnosť získať povolenie všetkých pobrežných krajín a nedostatku nezávislého a pozitívneho posúdenia vplyvu plynovodu na životné prostredie. Obzvlášť dôležitá je potreba udržať princíp solidarity v energetickej politike Európskej únie.

Tento plynovod je plánovaný tak, aby boli krajiny EÚ politicky závislé od Ruska, ktoré použije svoje prírodné zdroje, aby tak mohlo vyvinúť tlak na výnosy. Rada by som upriamila vašu pozornosť na fakt, že ak si zvolíme morskú trasu pre plynovod, znamená to zvýšenie cien plynu, pretože táto trasa stojí oveľa viac ako vybudovanie trasy po pevnine.

 
  
  

- Správa: André Brie (A6-0269/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Howitt (PSE), písomne. − Strana práce Európskeho parlamentu víta správu Parlamentu. Keď padol v roku 2001 Taliban, v školách bolo iba 900 000 detí. Toto číslo je dnes 6 miliónov a stále rastie. Päť miliónov utečencov sa vrátilo domov a 82 % populácie má prístup k zdravotnej starostlivosti, čo je deväťnásobok hodnoty z roku 2002. Spolu s Parlamentom máme hlboký záujem o pretrvávajúce problémy s bezpečnosťou, a fakt, že bez bezpečnosti by neexistoval návrat do normálneho života.

Prekáža nám však, že body tejto správy neodrážajú realitu v Afganistane. Úvodná časť D je nesprávna, keďže rozmiestnenie vojsk NATO v Afganistane pokračuje, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo a Nemecko nedávno oznámili zvýšenie úrovní. Tiež nesúhlasíme so situáciou v oblasti výrobných hladín ópia, ktoré sú popísané v odseku 32. Zdá sa, že správa ignoruje ťažkú prácu, ktorú urobila v Afganistane vláda prostredníctvom svojej dlhodobej národnej protidrogovej stratégie, a ktorá viedla k pokroku pri znižovaní počtu provincií, kde zbierajú mak siaty.

Nakoniec by sme chceli podporiť pokračujúcu spoluprácu s afganskými orgánmi na presadzovanie zákonov, ako súčasť pokračujúcej podpory EÚ pri dočasnej spravodlivosti a podpore reformy bezpečnostného sektora v krajine.

 
  
MPphoto
 
 

  Ramona Nicole Mănescu (ALDE), písomne(RO) Stabilizácia Afganistanu predstavuje kľúčovú výzvu bezpečnostnej politiky pre medzinárodnú komunitu a boj proti terorizmu. V prípade zlyhania by sa mohlo stať, že sa začnú západné krajiny zdráhať pri zapojení sa do prevencie budúcich konfliktov a intervencie rezolúcie a do operácií na udržanie mieru. Na druhej strane, Afganci, ktorí dnes zažívajú tretie desaťročie konfliktov, a ktorých krajina vždy bola nástrojom, ktorý používali externé subjekty pre svoje vlastné potreby, by mohli mať tiež osoh z trvajúceho mieru.

Vojenské operácie sú potrebné, ale nie sú dostatočnou požiadavkou na stabilizáciu Afganistanu. Dôležité riešenie tohto procesu by sme mali tiež hľadať na diplomatickej úrovni a spolupráca s Iránom, Indiou a Pakistanom je nevyhnutná, obzvlášť na hranici regiónov, kde sa aktivizujú povstalecké skupiny. Z toho dôvodu je posilnenie demokratických štruktúr extrémne dôležité a medzinárodná komunita by mala bojovať proti odsúvaniu afganskej vlády, a to zvýšením dôležitosti politického systému a demokratických predstaviteľov na miestnej a regionálnej úrovni.

V Afganistane má Európska únia imidž humanitárnej organizácie, ale aby sme mohli zohrať dôležitejšiu úlohu, Európania by mali zobrať od úvahy fakt, že riešenie chudoby a nestability nie je v zbraniach a násilí, ale skôr v krokoch, ktoré by priniesli dobré životné podmienky afganským ľuďom. S touto vierou som hlasovala za správu pána Brie.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. V tomto prípade som sa zdržal hlasovania. Správa pána Brie o stabilizácii Afganistanu príliš zjednodušuje inak veľmi komplikovanú situáciu. Keďže by mal Parlament skúmať rozvoj v Afganistane, verím, že jeho prínos by mal byť konštruktívny a mať v záujme stabilitu afganského štátu. Nie som presvedčený o tom, či je táto správa schopná navrhnúť uskutočniteľné riešenia tohto komplikovaného konfliktu, v ktorom naše vojská stabilne a skutočne napredujú.

 
  
MPphoto
 
 

  Véronique Mathieu (PPE-DE), písomne. - (FR) Pozitívne výsledky nedávnej konferencie sponzorov v Paríži sú dôkazom, že zrak EÚ a medzinárodnej komunity sa upiera na Afganistan.

Táto správa, ktorá prichádza v ústrednom momente pre budúcnosť celej krajiny, zdôrazňuje výzvy, ktorým čelí Európska únia z hľadiska efektívneho príspevku k stabilite krajiny. Smeruje k rekonštrukčným snahám, ktoré sme už urobili s cieľom posilniť inštitúcie a zlepšiť životné podmienky. V tomto ohľade môžeme považovať zníženie úmrtnosti dojčiat a zvýšenie počtu detí navštevujúcich školu za povzbudzujúci signál.

Úspech v Afganistane si bude vyžadovať lepšiu koordináciu medzi sponzormi viacerých stratégií. Aj naďalej musí byť samozrejme bezpečnosť prioritou, ale pre afganské obyvateľstvo je tiež nevyhnutné, aby videlo, aký osoh im zaručuje táto forma pomoci. Je dôležité vybudovať aj ďalšie základné infraštruktúry, či už cesty, školy, nemocnice atď.

Úspech celého procesu si bude vyžadovať „afganizáciu“ stabilizačného procesu: afganské obyvateľstvo musí dostať nástroje, ktoré mu umožnia zobrať do rúk vlastnú budúcnosť. V tomto ohľade mnoho nádejí spočíva v stratégii afganskej vlády, ktorá sa týka vnútroštátneho rozvoja (ANDS), a tú musí podporiť medzinárodné spoločenstvo a Európska únia.

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Strož (GUE/NGL), písomne. − (CS) Správa, ktorá sa týka situácie v Afganistane a návrhov na stabilizáciu situácie v tejto krajine, je podľa mňa rozporuplná a príliš zameraná na význam vojenských akcií a na dôležitosť úlohy NATO v danom regióne. V správe sa na jednom mieste uvádza, že aktivity Talibanu nepredstavujú priame ohrozenie suverenity Afganistanu, na druhej strane existuje varovanie, že sa Afganistan teraz nachádza na kritickej križovatke.

Vidím to inak. Sám afganský prezident Karzaj jasne hovorí, že medzinárodné sily nezvládajú boj s Talibanom, a dodáva – podľa mňa výstižne – že vojnu s terorizmom nie je možné vyhrať, pokiaľ niektorí partneri afganskej vlády neprestanú sledovať aj iné ako vlastné záujmy. Už vojna, ktorú v Afganistane viedol kedysi bývalý Sovietsky zväz dokázala, že túto krajinu nie je možné stabilizovať, nieto ovládať, uprednostňovaním vojenských akcií. Jedinou účinnou cestou ku stabilizácii sú politické, ekonomické a sociálne opatrenia, ktoré sa však netýkajú iba Afganistanu, ale aj susedných štátov. A vlastné hegemonické záujmy USA v regióne sú v tomto závažnom probléme možno kľúčovým aspektom.

 
  
MPphoto
 
 

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. - (EL) Táto správa je otvorená imperialistická výzva. Ako hovorí, „podporuje snahy síl NATO […] pri riešení miestneho a medzinárodného terorizmu, a prítomnosť týchto síl považuje za nevyhnutné v snahe zabezpečiť budúcnosť krajiny.” Volá po posilnení okupačných vojsk USA-EÚ-NATO „ďalšími vojskami” a cynicky požaduje, aby neboli „obmedzené námietkami národov”, čo znamená, že by mali vystupovať ako okupačné vojská verejne a bez výhovoriek. Zdôrazňuje, že by EÚ „mala použiť svoje skúsenosti a odborné znalosti získané počas misií a misií členských štátov, ktoré už teraz majú svoje vojenské alebo civilné zastúpenie na území Afganistanu.“ Inými slovami, mala by využiť vražedné činy svojich vojenských síl v krajine ako príležitosť získať operačné skúsenosti pre svoje imperialistické intervencie niekde inde. Záujmom politických zástupcov hlavného mesta EÚ je zabezpečiť väčší podiel pri delení imperialistickej koristi v danom regióne, preto zdôrazňujú, že „EÚ by mala podporovať a pomáhať európskym investorom, aby sa podieľali na opätovnom vybudovaní Afganistanu.“

Cynické priznanie správy odhaľuje úlohu a imperialistické zámery EÚ a opätovne potvrdzuje, že „EÚ a NATO sú súčasťou toho istého vražedného syndikátu.” Boj ľudu sa musí zjednotiť proti imperialistickému systému ako celku.

 
  
MPphoto
 
 

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL), písomne. - (EL) Hlasoval som proti správe o Afganistane, tak ako to urobila Ľavicová skupina ako celok, pretože správa trvá na vojenskej invázii a prítomnosti vojsk v krajine, ktorá je zaťažená vojnou, a ktorej výsledkom je za posledných 30 rokov viac ako 1,5 milióna obetí. Problémy v Afganistane nie je možné riešiť vojenskou cestou. Ľudia potrebujú solidaritu Európy. Pokračovanie a posilňovanie vojenskej prítomnosti Európy je jedným z hlavných dôvodov nestability a neistoty v tomto regióne.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Afganistan je práve teraz dejiskom boja za bezpečnosť, stabilitu, mier a demokraciu a zároveň boja proti islamskému džihádu, ktorý sa dožaduje víťazstva, aby mohol zopakovať vo svojej propagande tvrdenie, že sa celé impérium začína rúcať. To je dôvod, prečo sú medzinárodné snahy, obzvlášť európske snahy, také dôležité. Výzvou, ktorej čelia spojenci, najmä všetci tí, ktorí veria, že je potrebné znovu zveriť moc do rúk NATO, je potreba odolať extrémnym ťažkostiam a pomôcť aktívnymi vojskami na zemi, čo so sebou prináša potrebné zníženie námietok, pretože víťazstvo je nevyhnutné.

Budúcnosť našich aliancií sa prejavuje vo veľkej miere v Afganistane, keďže ide tiež o budúcnosť nášho mieru a bezpečnosti. Akokoľvek veľmi navrhujú túto cestu podporovatelia kompromisu a výhovoriek, nemôžeme ignorovať túto hrozbu tak, že budeme predstierať, že ide o niečo iné. Naliehavo potrebujeme účinné vojenské kapacity v Afganistane a všetky ostatné opatrenia, najmä pomoc pre rozvoj a podporu demokratického právneho poriadku. Ak v Afganistane zlyháme, budeme musieť pravdepodobne bojovať ešte raz, neskôr, ale bližšie k domovu.

 
  
MPphoto
 
 

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. (SV) V správe sa poznamenáva, že napriek určitému pokroku musíme ešte stále prejsť dlhú cestu predtým, ako dosiahneme v Afganistane bezpečnosť a stabilitu. Aby sme túto situáciu zlepšili, navrhuje Európsky parlament množstvo pozitívnych opatrení. Bohužiaľ si Parlament zvolil podporovať návrh, na základe ktorého by sa malo zastaviť postrekovanie ópiových polí, ktoré sa nachádzajú vo veľkej časti krajiny. Samozrejme musíme podporovať aj poľnohospodárske obyvateľstvo, ale pestovanie ópia nemôže byť dlhodobou alternatívou pre rast, demokraciu a politickú stabilitu Afganistanu. Ničí oboje, šance Afganistanu aj zdravie ostatných.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Týmto sú vysvetlenia k hlasovaniu uzavreté.

 

10. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu
  

(Rokovanie bolo prerušené o 13.55 hod. a pokračovalo o 15.05 hod.)

 
  
  

PREDSEDÁ: Edward McMILLAN-SCOTT
podpredseda

 

11. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

12. Podmienky prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn - Vnútorný trh so zemným plynom - Európsky strategický plán energetických technológií (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Ďalším bodom rokovania je spoločná rozprava o

- správe Atanasa Papariza v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1775/2005 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn (KOM(2007)0532 – C6-0319/2007 – 2007/0199(COD)) (A6-0253/2008),

- správe Romana Maria La Russa v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/55/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (KOM(2007)0529 – C6-0317/2007 – 2007/0196(COD)) (A6-0257/2008), a

- správe pána Jerzyka Buzeka v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, o Európskom strategickom pláne energetických technológií (2008/2005(INI)) (A6-0255/2008).

 
  
MPphoto
 
 

  Nathalie Kosciusko-Morizet, predsedníčka Rady. (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, spravodajcovia, dámy a páni, energetická budúcnosť Európy sa musí popasovať s dvoma výzvami. Prvou je zabezpečenie bezpečnej, udržateľnej, konkurencieschopnej dodávky prostredníctvom účinnej, funkčnej a prepojenej siete. Druhou je transformácia, ktorá je potrebná v boji proti emisiám skleníkových plynov a klimatickým zmenám.

V prvom rade, a v tejto oblasti ako takej, by som rada zdôraznila pokrok, ktorý dosiahlo slovinské predsedníctvo, a to prijatie všeobecného rámca pre balík legislatívy pre „vnútorný energetický trh“ na stretnutí Rady v júni. Najdôležitejší prvok kompromisu, ktorý sme dosiahli, sa týka účinného oddelenia, a chcem zdôrazniť slovo „účinného”, výrobných a dodávkových aktivít na jednej strane, od sieťových operácii na strane druhej. Spomeniem tu formu riešenia, keď Rada prijala mutatis mutandis pre sektor zemného plynu a elektriny.

Hoci niekoľko členských štátov a Komisia uprednostňujú plné oddelené vlastníctvo, členské štáty chceli zachovať nejakú flexibilitu, a Rada súhlasila s možnosťou, ktorú zabezpečil nezávislý prevádzkovateľ prenosu. Táto možnosť bude dostupná pre členské štáty, ktorých prenosový systém patrí do vertikálne integrovanej spoločnosti v deň, keď vstupuje smernica do platnosti. Táto možnosť naznačuje významné úpravy, ktoré garantujú nezávislosť prevádzkovateľov prenosu z hľadiska rozhodovania, ale samozrejme aj financovania.

Zdalo by sa, že prijatý mechanizmus umožňuje vyhnúť sa konfliktom záujmu medzi rozličnými orgánmi integrovanej spoločnosti a zabezpečiť rovnováhu medzi nezávislosťou prevádzkovateľa, jeho rozvojového plánu a jeho investičných potrieb na jednej strane, a finančných záujmov materskej spoločnosti na strane druhej.

Zvláštnu pozornosť sme venovali v tomto ohľade systému rozvoja a garancii kompromisu, ktorý nerobí rozdiely medzi prevádzkovateľmi systému. Konanie týchto prevádzkovateľov budú monitorovať regulačné orgány. Úloha a konanie regulačných úradov budú posilnené zriadením dlho očakávanej Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov, ktorej vytvorenie schválil Európsky parlament minulý mesiac.

Rada by som zdôraznila niektoré dôležité prvky tohto balíka „liberalizácie vnútorného trhu”: po prvé, dôležitá otázka infraštruktúr a dôraz na celoeurópsky 10-ročný investičný plán. To je nevyhnutný nový prvok, ktorý by mal podporiť integráciu a modernizáciu.

Avšak ďalším kľúčovým aspektom je investícia zo strany tretích krajín v prenosovom systéme, ktorá je úzko spojená s otázkami energetickej bezpečnosti. Musíme nájsť pragmatické riešenie, ktoré sa prispôsobí každému prípadu. V Rade prebiehajú v tomto momente diskusie a som si istá, že ich výsledkom bude kompromis, ktorý je akceptovateľný pre všetky členské štáty.

Ďalším štádiom, dámy a páni, bude potvrdenie týchto všeobecných prvkov prostredníctvom prijatia politickej dohody, a to 10. októbra v Rade pre energetiku, po čom bude nasledovať prednesenie spoločného stanoviska v novembri alebo v decembri. To umožní diskusie medzi inštitúciami v kontexte začiatku druhého čítania.

Rada by som teraz prešla k druhému bodu. Verím, že je nevyhnutné zriadiť nízkouhlíkovú ekonomiku, v ktorej má samozrejme každý členský štát slobodnú možnosť zvoliť si zdroje energie, ktoré chce použiť. Ciele a investície do tejto globálnej transformácie ekonomiky sa musia sústrediť na dlhé obdobie a predstavujú množstvo technologických výziev na ďalších 10 rokov.

Rada by som spomenula niekoľko z nich: komerčné využitie zachytávania a uskladnenia CO2, zdvojnásobenie výrobnej kapacity najväčších veterných fariem, komerčná zrelosť fotogalvanickej alebo termodynamickej solárnej energie, udržateľná produkcia biopalív druhej generácie, uvedenie mechanizmov na verejný trh, ktoré umožňujú efektívnejšie koncové využitie energie v stavebníctve, doprave a priemysle, rozhodujúce pokroky v energetickej účinnosti materiálov, biologických vied a informačných technológií.

Vo februári prijala Rada, na základe smerníc Komisie, závery, ktoré obsahujú množstvo funkčných prvkov, ktoré tu teraz spomeniem. Prvým je uvedenie a zavedenie šiestich priemyselných iniciatív, ktoré navrhla Komisia: veterná, solárna, bioenergia, zachytávanie CO2, doprava a uloženie, rozvodné elektrické siete a nakoniec udržateľné nukleárne štiepenie. Tieto oparenia tiež podporujú výskum, najmä v oblasti energetickej účinnosti a ustanovenie dohôd medzi verejnými orgánmi, priemyslom a výskumníkmi s ohľadom na podporu cieľov, ktoré boli ustanovené v strategickom pláne.

Na záver by som rada poďakovala Komisii a spravodajcom za ich prácu, ktorú vykonávali až do dnešného dňa a dúfam, že sa naše stanoviská na vnútornom energetickom trhu stretnú v druhom čítaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Andris Piebalgs, Člen Komisie. Vážený pán predsedajúci, veľmi ma teší, že tu dnes môžem byť a diskutovať s vami o druhej časti balíka vnútorného energetického trhu, konkrétne o zemnom plyne.

Minulý mesiac sme tu hovorili o elektrine a agentúre. Mnoho dodatkov je podobných aj pre zemný plyn a nebudem zachádzať do všetkých bodov, ktoré sa spomínali, keď sme hovorili o elektrine.

V prvom rade mi dovoľte zablahoželať spravodajcom, pánovi La Russovi a pánovi Paparizovi za ich vynikajúce správy, ako aj tieňovým spravodajcom a všetkým členom zúčastnených výborov. Podarilo sa vám dosiahnuť vysokokvalitnú debatu, ak vezmeme do úvahy veľmi prísne konečné lehoty pre túto dosť komplikovanú legislatívu.

Dovoľte mi vysvetliť, prečo je liberalizácia trhu so zemným plynom nevyhnutná pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú dodávku energie v Európskej únii. Zdôrazňujem, že si vyžadujú rovnaké legislatívne opatrenia.

Zemný plyn je jedným z hlavných zdrojov energie v EÚ pre priemysel, ako aj pre domácnosti. Ceny energie sú na svojom vrchole: teraz viac ako kedykoľvek predtým potrebujú spotrebitelia v EÚ konkurencieschopný trh so zemným plynom, takže budú platiť iba za bezprostrednú dodávku.

Navyše, trh s elektrinou nebude fungovať správne, ak nebude fungovať správne trh so zemným plynom. Rád by som citoval Medzinárodnú energetickú agentúru: „V mnohých oblastiach stanovuje ceny elektriny elektráreň vykurovaná zemným plynom. Drahý zemný plyn preto znamená drahú elektrinu. ... Politickí činitelia musia oceniť rastúce prepojenie priemyslu so zemným plynom a elektrinou, a taktiež trhu s návrhmi a regulačnými systémami.“

To platí možno ešte viac v čase, keď potrebujeme čoraz viac obnoviteľnej energie. Keďže vietor a slnko nefungujú vždy tak, ako by sme si želali, je ťažké predpovedať, aká bude výroba elektriny. Potrebuje zálohu vo forme zdroja výroby elektriny, ktorý je predvídateľný a veľmi flexibilný, a tým je práve zemný plyn.

Zemný plyn je zároveň aj najčistejší zo všetkých fosílnych palív. Ak chceme zredukovať emisie uhlíka a bojovať proti klimatickým zmenám, je to jeden z najúčinnejších spôsobov, ale musíme mať istotu, že naša dodávka zemného plynu je konkurencieschopná.

Dôležitá je aj bezpečnosť dodávky. Najlepší spôsob, ako garantovať bezpečnú dodávku zemného plynu pre EÚ, je vytvorenie jedného vnútorného trhu pre 500 miliónov spotrebiteľov. Ak hovorí EÚ jednohlasne, je tento hlas silný a jasný. Je naozaj nezrozumiteľné, ak hovorí 27 hlasov naraz. Na spoločnom trhu musíme pracovať spoločne, pretože máme iba jeden záujem.

Všetky tieto argumenty zdôrazňujú dôležitosť opatrení, ku ktorým sme dnes zaujali stanovisko. Rád hovorím, že podporujú väčšinu vašich dodatkov.

Potrebujeme bezprostrednú nezávislosť systému prevádzkovateľov, aby sme zabezpečili investície a optimálne využitie siete.

Pre Komisiu je rozdelené vlastníctvo najefektívnejším spôsobom, ako túto nezávislosť dosiahnuť. Ale ako viete, nie každý súhlasí, a Rada dosiahla dohodu v otázke možnosti nezávislého prevádzkovateľa prenosu. Verím, že by sme mali dať šancu alternatívne rozdelenému vlastníctvu práve preto, že Európa bola vybudovaná na základe prístupu krok za krokom.

Žiadali ste silnejšiu agentúru. V zásade s vami súhlasím, ale musíme sa držať v medziach zmluvy. Sme viazaní zmluvou a tzv. jurisprudenciou Meroni Súdneho dvora. Obzvlášť potrebujeme komitológiu, aby sa tieto kódy stali záväznými. Agentúra potom bude môcť kontrolovať proces ako aj jeho implementáciu. Silná agentúra nie je v rozpore s komitológiou. Naopak, agentúra potrebuje usmernenia, aby prispôsobila svoje právomoci tak, aby mohla prijímať nezávislé individuálne záväzné rozhodnutia o trhových subjektoch.

Prístup k ložiskám a ku skvapalnenému zemnému plynu (SZP) je taký dôležitý, ako prístup k sieťam. Vítame vaše snahy vylepšiť tento prístup k ložiskám. Aby sme sa uistili, že budú tieto pravidlá účinné, potrebujeme právne rozdelenie prevádzkovateľov ložísk.

Transparentnosť je tiež kľúčovou časťou našich návrhov, ktoré ste zdôraznili v predchádzajúcich hlasovaniach. Transparentnosť by mala byť pravidlom a utajovanie zase výnimkou, nielen pri použití sietí, ale aj pre rovnováhu, skladovanie a SZP.

Teší ma keď vidím, že je na programe tejto správy o zemnom plyne toľko horizontálnych záujmov, pokiaľ ide o ochranu zraniteľných zákazníkov a boj proti energetickej chudobe. Tieto prvky sú nevyhnutné pre implementáciu otvorenia trhu a mali by sa posilniť. Komisia sa bude pozorne pozerať na znenie v záujme rešpektovania zásady subsidiarity. Je dôležité opäť potvrdiť, že naša politika by nemala brániť vhodným investičným signálom a vstupu na trh.

Myslím, že Rada jasne naznačila svoje želanie pokúsiť sa nájsť riešenie v druhom čítaní. Môžem vás uistiť, že Komisia zohrá veľmi konštruktívnu úlohu pri hľadaní riešenia, ktoré bude výhodné pre všetkých občanov EÚ a pre rozvoj našej silnej stránky, ktorou je vnútorný trh s energiou.

Pokiaľ ide o druhú správu, rád by som zablahoželal pánovi Buzekovi za jeho vynikajúcu správu a vyjadril svoje uznanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku za jej podporu iniciatívy strategického plánu energetických technológií.

Zdá sa, že som prekročil svoj časový limit. S mojím kolegom pánom Janezom Potočníkom sme naozaj úzko spolupracovali a prikláňam sa k jeho názorom pokiaľ ide o tento významný návrh, nielen preto, že veľmi oceňujem to, čo pán Buzek urobil, ale preto, že sme v Komisii naozaj úzko spolupracovali, aby sme posunuli tento spis dopredu.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Potočnik, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, rád by som povedal niekoľko slov k našej spoločnej iniciatíve – Strategickému plánu pre energetické technológie (plán SET).

Všetci vieme, že v otázke energie a klimatických zmien čelíme obrovskej výzve. Ide možno o definujúcu výzvu 21. storočia. Nepodľahnime ilúziám, že to bude jednoduché. Ciele, ktoré sme si stanovili pre Európu 2020, sú dôležitým míľnikom, ale nič viac. V dlhšom období potrebujeme oveľa intenzívnejšiu zmenu: dôkladnú prehliadku energetických systémov, ktoré priniesli našu terajšiu prosperitu a bohatstvo.

Aby sme splnili naše ciele, budeme potrebovať nové vedomosti a nové nástroje. To dosiahneme vďaka výskumu a inováciám v energetických technológiách. To je dôvod, prečo je plán SET pre Európu taký dôležitý. Potrebujeme sa prebrať z letargie, ktorá charakterizovala energetické inovácie v posledných dekádach. Musíme investovať viac a lepšie. Potrebujeme nové odhodlanie pre našu spoločnú prácu v Európe, aby sme rozvinuli tieto technológie.

Veľmi vítam správu Parlamentu o pláne SET. Dokazuje, že existuje pevná dohoda na úrovni EÚ pre podniknutie účinných krokov v tejto oblasti. Samozrejme, ako vieme, nie všetci sa vieme dohodnúť, ktoré technológie potrebujeme, je to na každom členskom štáte, aby sa rozhodol o tom, čo uprednostňuje na základe svojej preferovanej energetickej zmesi, pôvodnom základe zdroja a potenciáli využitia.

Ale oveľa dôležitejšie ako to, na čom sme sa dohodli, je to, na čom sa dohodneme všetci. Dohodli sme sa na tom, aké veľmi dôležité sú úspory energie a energetická účinnosť.

Dohodli sme sa, že kapacita európskej výskumnej základne sa musí zväčšiť, posilniť a oslobodiť, aby mohla fungovať oveľa dynamickejším a nadnárodným spôsobom. Dohodli sme sa, že potrebujeme viacero zdrojov, verejných aj súkromných. A dohodli sme sa aj na potrebe zvýšiť medzinárodnú spoluprácu pri tom, ako čelíme globálnej výzve.

Poznáte moje ambície pokiaľ ide o výskumnú politiku EÚ a rozvoj Európskeho výskumného priestoru.

Plán SET a rozvoj našej výskumnej politiky idú ruka v ruke. Považujem to za priekopníka v nohých aspektoch vrátane iniciatív ERA, ako napríklad spoločné programovanie. Verím, že plán SET odštartuje proces, ktorý bude slúžiť ako model pre organizovanie výskumu a inovačných aktivít v rámci Európy, proces, ktorý zmení spôsob, akým robíme výskum v Európe a ten, ktorý skôr či neskôr zmení celú Európu.

Minulý týždeň som sa zúčastnil na výročnom stretnutí DFG – Výskumnej rady Nemecka. Ich predseda, pán Matthias Kleiner, povedal niečo nezabudnuteľné: Vízia bez konania je ako sen, konanie bez vízie je nočná mora. Pravdepodobne neexistuje lepší príklad toho, aké pravdivé je toto vyhlásenie ako plán SET, o ktorom sme tu dnes hovorili. Potrebujeme jasnú víziu a musíme konať okamžite.

 
  
MPphoto
 
 

  Atanas Paparizov, spravodajca. - (BG) Vážený pán predsedajúci, diskusia o treťom energetickom balíku bude ukončená diskusiou a hlasovaním o smernici prístupu k prenosovým sieťam na júlovom plenárnom zasadnutí, spolu so správou pána La Russa.

Myslím, že na tomto základe môžem vyjadriť svoju vďaku všetkým tieňovým spravodajcom, s ktorými som spolupracoval v procese prípravy tejto správy, ako aj spravodajcom ďalších dvoch nariadení, s ktorými sme dosiahli spoločný prístup k riešeniu problémov tretieho energetického balíka. Rád by som obzvlášť zdôraznil fakt, že v rámci sústavy nášho konania sme potvrdili návrhy Komisie súvisiace so zriadením siete prevádzkovateľov prenosových sietí, ale obmedzili sme ich funkcie s ohľadom na ich povinnosti splniť technické úlohy a rozvinúť tak sieť, a nie vytvoriť pravidlá obchodu.

V našich návrhoch sme vyčlenili obrovskú úlohu pre budúcu Agentúru pre spoluprácu medzi národnými regulátormi. Je to presne tá agentúra, o ktorej si myslíme, že je dôležitou autoritou, ktorá by mala, pod dohľadom Komisie, určiť hlavné trendy a usmernenia pre rozvoj energetického trhu vrátane trhu so zemným plynom. V tomto zmysle agentúra nielen splní funkcie pri schválení kódov, ktoré sú v tomto štádiu dobrovoľné, ale podľa posledných návrhov, ktoré sme urobili, bude možné prostredníctvom Komisie navrhnúť cestou komitológie, aby sa niektoré kódy stali povinnými.

Myslím si, že texty podľa mienky regionálnych iniciatív majú obrovský význam pre rozvoj trhu. Tento regionálny investičný plán, ktorý by sa mal vytvoriť na základe desaťročného investičného plánu, skutočne pomôže členským štátom spolupracovať na regionálnej úrovni ako štádium pre budúci spoločný energetický trh. Veľa ďalších dôležitých otázok spojených s transparentnosťou a s rastúcim trhom, sme vyriešili v tejto správe.

spravodajca. − Veľmi ma povzbudilo, čo povedal pán Komisár Piebalgs o jeho prístupe k našim návrhom pre agentúru a verím, že môžeme nájsť, v rámci zásad prípadu Meroni a v rámci návrhov Parlamentu, agentúru, ktorá bude životaschopná, agentúru, ktorá bude fungovať paralelne so snahami Komisie v oblasti rozvoja trhu.

Zároveň ma veľmi povzbudilo to, čo sa odohralo 6. júna v Rade a verím, že sme našli dobrý základ pre kompromis. Som rád, že pán komisár Piebalgs dnes spomenul tento možný kompromis, na rozdiel od posledného stretnutia, na ktorom sme hovorili o elektrine. Verím, že s podporou Komisie, a samozrejme v trialógu, bude možné nájsť riešenie, možno aj do konca roka.

Trochu ma odradilo zdržanie, ktoré spôsobilo francúzske predsedníctvo. Verím, že by sme mohli pracovať rýchlejšie, aby sme splnili želanie Európskej rady, a to skončiť prácu do konca tohto roka, a nie do konca tohto obdobia, čo by znamenalo polovicu budúceho roka.

 
  
MPphoto
 
 

  Romano Maria La Russa, spravodajca. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, po dlhých mesiacoch práce sme konečne v cieľovej rovine. Určite to nebolo jednoduché. Hoci s niekoľkými obavami, verím, že návrhy výboru sa rovnajú náročným úlohám odstavenia vytvorených monopolov. To, ako aj zabránenie novým konkurentom vstúpiť na trh, má obmedzené investície ako aj kapacitu sieťového prepojenia.

Ktokoľvek, kto počul moje prejavy vo výbore vie, že som považoval oddelené vlastníctvo za prioritné právo od začiatku, aby bolo isté, že spoločnosti prepravujúce zemný plyn sú plne nezávislé od spoločností, ktoré ho vyrábajú, hoci je samozrejmé, že oddelené vlastníctvo nie je zázračným liekom na všetky choroby. Ide to aj bez toho, aby som to musel povedať, keď vertikálne integrovaná spoločnosť získa povolenie, aj keď iba dočasne, ponechať si vlastníctvo prepravných systémov, tam existuje potreba zriadiť účinné regulačné kontrolné mechanizmy, ktoré nie sú ani príliš zložité, ani príliš invazívne.

Zjavne, ako všetci vieme, implementácia opatrení pre smernicu zemného plynu bude nezvratne pokračovať podľa odlišného programu, ako tá pre elektrinu. Tento rozdiel jasne vyplynul vo Výbore pre priemysel, ktorý si zvolil ITO – nezávislého prevádzkovateľa prenosu – ako alternatívu pre oddelené vlastníctvo. Je to kompromis, určite nie moja vlastná voľba, ale tá, ktorá ide smerom väčšej liberalizácie. Iste, na rozdiel od ISO, ITO bude zodpovedný samostatnému orgánu s vlastnými kontrolnými právomocami. Dúfam, že Rada prijme návrh ITO, ktorý bol schválený Výborom pre priemysel. Základnú úloha, ktorú dostane agentúra od nadchádzajúcej legislatívnej sústavy, by sme mali zdôrazniť: nesmie ísť o vyslovene poradnú úlohu, obávam sa však, že by mohol byť zámer Rady, ale o úlohu, ktorá predpokladá širšie právomoci pre agentúru v budúcnosti.

Ak chceme dosiahnuť zredukovanie našej energetickej závislosti, potrebujeme jednotný energetický trh a jednotnú integrovanú sieť. Preto nalieham na svojich kolegov, aby podporili dodatky, ktoré som navrhol, ako aj dodatky ostatných kolegov odlišných politických skupín, vzhľadom na možnosť zlúčenia rozličných dopravných prevádzkovateľov v jednej európskej spoločnosti, s cieľom zabezpečiť jednotnú legislatívnu sústavu, a garanciu prístupu na trh pre všetkých prevádzkovateľov, čím by sme prekonali všetky prekážky typu oddelené vlastníctvo áno alebo oddelené vlastníctvo nie.

Ďalším veľmi dôležitým aspektom mojej správy je centrálna úloha spotrebiteľov. Budem stručný. Potrebujeme transparentný, zrozumiteľný spôsob, ako určiť tarify, umožniť spotrebiteľom prístup ku spotrebiteľským údajom a dať im možnosť zmeniť dodávateľa, ak si to želajú. Pokiaľ ide o komitologický postup, teší ma, že Komisia prijala moje stanovisko: verím, že je úlohou členských štátov, aby určili usmernenia, a nie, aby hovoril za Komisiu samotný výbor.

Nakoniec by som rád spomenul dohodu, ktorú dosiahli politické skupiny, a vysvetlil ju v mojej správe, dohodu týkajúcu sa právomoci a úlohy národných regulátorov: myslím, že ide o významnú dohodu, najmä z pohľadu možnosti uvalenia sankcií. Je na nás, dámy a páni, aby sme sa rozhodli, či chceme, aby sme si zajtrajšok pamätali ako kľúčový moment pri vytváraní integrovaného jednotného energetického trhu, ktorý Európa potrebuje, aby mohla konfrontovať výzvy ďalšieho milénia alebo či to na druhej strane, poznačí neviem koľký ústup, výsledok nesmelej, zbabelej reformnej snahy, ktorá bude v podstate posunutá do ďalšieho legislatívneho obdobia. Dúfam, že Rada poriadne zváži rozhodnutia Parlamentu. To nie je vždy ten prípad.

 
  
MPphoto
 
 

  Jerzy Buzek, spravodajca. − Vážený pán predsedajúci, bol som dosť prekvapený, keď som si prečítal, že plán SET aj náš energetický balík budú v rovnakom programe ako blok. Je to, akoby chcel niekto hovoriť o ľudských právach a ľudských chorobách v jednom bloku, pretože v oboch prípadoch ide o niečo „ľudské”, čo však nie je veľmi dobrý nápad. Podobne fakt, že sa oba týkajú „energie“ nepostačuje na to, aby sme spojili energetickú technológiu a energetický balík, keďže ide o dve rozdielne témy.

Keď tu však vidím oboch pánov komisárov, veľmi ma teší toto rozhodnutie, pretože plán SET je naozaj dôležitý pre Európsku úniu a potrebuje silnú podporu od niektorých komisárov a od celej Komisie. Ako to je možné vidieť z hlasovania Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, máte podporu Európskeho parlamentu.

Teraz budem hovoriť o obsahu plánu SET. Možno však bude jednoduchšie, ak budem hovoriť svojim materinským jazykom, čo aj teraz urobím.

(PL) Európska únia sa rozhodla účtovať si za emisie oxidu uhličitého. Ide o kľúčové rozhodnutie. Dokazujeme, že budeme bojovať proti klimatickým zmenám. Dokazujeme, že sme v tejto bitke lídrom. Na druhej strane by sme si mali pamätať, že poplatky za emisie oxidu uhličitého predstavujú problémy pre ekonomiku a výsledkom sú vyššie náklady na produkciu v takmer každom sektore. Rád by som zdôraznil, že samotný energetický sektor bude zasiahnutý najviac, najmä v krajinách, kde sa na výrobu elektriny alebo tepla využíva uhlie.

Návrh, ktorý predložila Európska komisia týkajúci sa strategického programu energetickej technológie je, podľa môjho názoru, excelentnou odpoveďou na hrozby pre európsku ekonomiku. Celé je to o znižovaní energetických nákladov. Európska komisia zaviedla podporu pre nulové a nízkoemisné technológie vo „výrobe a spracovaní energie“. Po prvýkrát máme všetky metódy, ktoré nám dopomôžu poraziť klimatické zmeny a metódy, ktoré nám pomôžu dosiahnuť energetickú bezpečnosť, predstavenú v jednom dokumente. To znamená, že sem patrí aj jadrová energia. V skutočnosti, pretrvávajúce obavy našich kolegov, najmä našich kolegov zo Strany zelených, predstavujú všetky riziká spojené s výrobou jadrovej energie. Dnes je však tretia generácia jadrových elektrární úplne odlišná od tej, ktorá bola postavená v Černobyle.

Zdá sa, že existuje úplná dohoda, pokiaľ ide o ďalšiu obrovskú výzvu a problém, konkrétne zachytávanie a uskladnenie oxidu uhličitého. Je to nová technológia, preto sú pre ňu nevyhnutné podnety, tak ako aj pre všetky nové a sľubné technológie. Pokiaľ ide o podporu udržateľných technológií v sektore výroby energie, o tomto Parlament nikdy nepochyboval. Parlament považuje energetickú účinnosť a úsporu energií za najdôležitejšiu otázku. Možno bude preto možné vyhnúť sa budovaniu jednej alebo dvoch jadrových elektrární, pretože tým zlepšíme energetickú účinnosť a úsporu energie.

Rád by som na záver spomenul dva body. Organizácia výskumu na európskej úrovni je vynikajúca myšlienka a všetci ju podporujeme. To by bol prvý sektor, v ktorom to Európska únia urobila. Je to začiatok spoločného energetického trhu, tiež v tejto oblasti, ako aj voľného pohybu vedomostí. V tejto správe som navrhol konkrétne sumy financovania na podporu nových technológií. Je to nevyhnutné, ak chceme pomôcť nášmu priemyslu, energetickému sektoru, a ak chceme dosiahnuť úspech lisabonskej stratégie.

 
  
MPphoto
 
 

  Christian Ehler, spravodajca Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaného o stanovisko. - (DE) Vážený pán predsedajúci, páni komisári, debata o trhu so zemným plynom a sieťach dodávok zemného plynu, ktorá sa uskutočnila vo Výbore pre hospodárske a menové veci, nebola ideologizovaná do tohto rozsahu. Vo výbore ECON sme dosiahli naše rozhodnutie veľmi koherentne a s veľkou väčšinou hlasov. Je zrejmé, že kompromis týkajúci sa oddelených sietí, ktorý sa objavil, sa nemá zobrazovať v takých ideologických smeroch.

Naša správa kladie oveľa väčší dôraz na otázku, aké vhodné sú v skutočnosti procesy národného súhlasu, v skutočnosti, ak prídeme k otázke zabezpečenia budúceho pokroku v oblasti cezhraničných sietí, rozvoja siete a investície do siete. Veríme, že stále musíme toho veľa doháňať a ľutujeme napríklad aj to, že v pozícii, ktorá bola prijatá plenárnym zasadnutím, sme len veľmi málo zdôraznili potrebu urýchliť proces súhlasu na národnej úrovni.

Druhý aspekt, ktorý sa nám zdá byť dôležitý, je otázka regulátora. Štáty by boli oveľa viac pripravené akceptovať regulátora, ak by získal vyššiu mieru nezávislosti. V tomto ohľade boli vyjadrené zmluvné záujmy. Keď sa na všetko pozeráme z pohľadu regulácie, je možné argumentovať iba v prospech regulátora, ak by tento úrad mal primerané právomoci na zásah.

V tomto ohľade by som opäť rád vyjadril úprimné poďakovanie môjmu kolegovi pánovi Buzekovi. Diskutovali sme o otázke energetickej politiky a pán Buzek predložil ako súčasť plánu SET veľmi konštruktívne návrhy. Tak ako spravodajca pre demonštráciu zachytávania a skladovania uhlíka, aj ja to budem podporovať riadnymi návrhmi na financovanie.

Po takejto vzrušenej a ideologickej debate si myslím, že teraz by sme mali na prvé miesto položiť otázku, aké by mali byť tieto konkrétne kroky. To znamená, že teraz máme prechodné obdobie, v ktorom by sme mali tiež preskúmať, či navrhnuté opatrenia naozaj fungujú. Mne sa to zdá byť oveľa dôležitejšie ako ktorákoľvek ideologicky ladená diskusia o vlastníctve sietí.

 
  
MPphoto
 
 

  Inés Ayala Sender, spravodajkyňa Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. − (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pani úradujúca predsedníčka Rady, principiálne Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín víta Európsky strategický plán energetických technológií, keďže pomáha utvárať spoločný energetický trh a podporovať Lisabonskú zmluvu, a najmä pomáha v boji proti klimatickým zmenám.

Zároveň sa domnievame, že proces rokovaní bol extrémne pozitívny, a podľa nášho názoru by to malo pokračovať.

Avšak ľutujeme, že sa plán SET sústreďuje najmä na opatrenia orientované na dodávku a nie na opatrenia, ktoré by znižovali dopyt po energiách, najmä úspore energie a energetickej účinnosti, a žiadame, aby sa týmto dvom aspektom venovalo viac pozornosti. Preto by sme chceli, aby sa vytvorila istá hierarchia medzi EIIs, so snahou zamerať sa na tých s väčším potenciálom na zníženie emisií v krátkom čase, na zníženie o 20% do roku 2020, zjavne bez zanedbávania týchto opatrení v dlhodobom termíne vzhľadom na plnenie cieľov stanovených pre rok 2050.

S ohľadom na tieto priority sa domnievame, že by sme mali zobrať do úvahy životný cyklus každej technológie, a jej vplyv na životné prostredie počas výrobného procesu, a že by sme mali zobrať do úvahy premenu týchto technológií na rozvinuté ekonomiky, aby sme tým zredukovali technologickú medzeru v týchto krajinách. Tiež si myslíme, že je nevyhnutné rozšíriť EIIs na ďalšie sektory s potenciálom výrazného zníženia emisií, ako je kogenerácia, vodík, stavebný a bytový sektor, ohrevné a chladiace systémy, lepšie uskladnenie energie a distribučné infraštruktúry.

Nakoniec by sme radi povedali, že fondy pre tieto technológie by mali byť súčasťou debaty o budúcom financovaní politík EÚ, a preto by sa malo od členských štátov vyžadovať väčšie úsilie, prinajmenšom v rovnakom rozsahu, ako keď reagovali na energetickú krízu počas 80-tych rokov 20. storočia.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernhard Rapkay, spravodajca Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaného o stanovisko. - (DE) Vážený pán predsedajúci, o chvíľu budem prezentovať rozhodnutia Výboru pre hospodárske a menové veci, trochu šialený krok, práve taký šialený ako spôsob, akým boli vedené niektoré naše rozpravy, s takýmito výsledkami. Z tohto dôvodu by som rád niečo poznamenal, keďže nie je čas na nič iné.

Pán komisár opäť raz zdôraznil, že podľa názoru Komisie, oddelené vlastníctvo je, použijem jeho slová, najefektívnejšie riešenie. Pochybujeme o tom, pretože sa to nedá dokázať, či už empirickým spôsobom alebo teoreticky, a empiricky teda zaručene nie, keďže existuje veľa príkladov, ktoré dokazujú, že ani po oddelení vlastníctva, podniky nefungujú hladko. A nedá sa to overiť ani teoreticky. Je a ostane to monopolom, prirodzeným monopolom, a monopoly nemajú veľa spoločného s voľnou súťažou.

To, na čom teda záleží, nie je ani tak otázka vlastníctva, ako skôr otázka regulácie. Je potrebné striktne regulovať tento sektor a to sa musí týkať oddelenej, ako aj neoddelenej siete prevádzkovateľov. Urobili sme množstvo návrhov vo výbore ECON a radi by sme dúfali, že by ste mohli zobrať tieto rozhodnutia do úvahy.

 
  
MPphoto
 
 

  Emmanouil Angelakas, spravodajca Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa požiadaného o stanovisko. - (EL) Vážený pán predsedajúci, tiež by som rád povedal niečo o tomto probléme, v mojej úlohe spravodajcu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa požiadaného o stanovisko, vzhľadom na podmienky prístupu k prírodným sieťam rozvodu pozemného plynu a rád by som zablahoželal pánovi Paparizovi k jeho vynikajúcej práci pri skúmaní balíka návrhov, o ktorých sme diskutovali v našom výbore.

Naším kritériom bolo chrániť spotrebiteľov a schvaľovať spoločensky vhodné a transparentné kroky na ich ochranu.

Rád by som dodal, že táto správa nebola ovplyvnená antagonizmom alebo negatívnymi reakciami a bola prijatá parlamentnými výbormi, ktoré ju preskúmali, na rozdiel od zvyšku energetického balíka, kde otázka oddeleného vlastníctva zaujíma ústredné postavenie.

S konkrétnejšou zmienkou o spotrebiteľoch sa náš výbor sústredil na otázky spojené s ochranou spotrebiteľa a na návrhy na podporu a ochranu skutočného európskeho vnútorného trhu s prírodným zemným plynom.

Naša pozícia pri podpore účinnej regionálnej spolupráce medzi členskými štátmi je veľmi významným aspektom zabezpečenia skutočného vnútorného zahraničného trhu. Preto je nevyhnutné vytvoriť európsku sieť správcov prepravného systému, kde bude spolupráca založená na zabezpečení účinného, reprezentatívneho a transparentného európskeho trhu s prírodným zemným plynom.

V tomto bode by som rád zdôraznil fakt, že spolupráca na prepravnom systéme si nevyžaduje oddelenie aktivít siete od výroby a dodávky. Dopravná sieť môže byť veľmi jednoducho účinná bez oddeleného vlastníctva vo všetkých zúčastnených členských štátoch.

Vyhlásili sme, že je pre správcov dopravného systému európskej siete dôležité, aby diskutovali s orgánmi, ktorých sa to týka a najmä so spotrebiteľmi a spotrebiteľskými asociáciami, keďže ide o dôležité orgány v tom rozsahu, v ktorom ide aj o koncových domácich používateľov.

Podporujeme transparentnosť informácií a možnosti uskladnenia prírodného zemného plynu tak, aby sa zachovali spravodlivé ceny a skutočný otvorený trh.

 
  
MPphoto
 
 

  Toine Manders, spravodajca Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa požiadaného o stanovisko. - (NL) Tiež si myslím, že jedna minúta je naozaj málo, ale ďakujem pánovi komisárovi, pánovi ministrovi, cteným poslancom a tiež pánovi La Russovi za ich prípravné práce.

Budem stručný. Trh pre energetiku musí byť schopný fungovať na európskej úrovni, najmä aby bolo možné zaručiť dodávku energie koncovým používateľom za trhové ceny. To je náš cieľ. Samotné oddelenie nemôžeme považovať za cieľ, ale myslíme si, že to môže byť cesta smerom k fungujúcemu trhu. Ak takzvaný tretí alebo štvrtý spôsob, ako to navrhuje Rada, môže so sebou priniesť fungujúci trh, potom je to samozrejme tiež v poriadku.

Ak by však tretí alebo štvrtý spôsob nefungoval, vytvorili sme návrh, aby sme mali pripravené možné alternatívne riešenie, ktoré dúfam prinesieme zajtra pre „manažéra európskej siete“, ktorý usmerňuje a riadi Európska únia. Verím, že to môže podporiť Komisia aj Rada, takže budeme mať prinajmenšom o niekoľko rokov pripravené alternatívne riešenie. V októbri, vážený pán predsedajúci, chceme zorganizovať diskusiu za okrúhlym stolom, kde budú prítomní všetci akcionári a dúfame, že túto myšlienku všetci podporia.

 
  
MPphoto
 
 

  Herbert Reul, v mene skupiny PPE-DE. - (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, táto diskusia o energetickom balíku ostane v mojej pamäti ako diskusia, ktorej sme sa nevenovali poriadne v žiadnom detaile, keďže sme ňou iba prebehli. Nie vždy si vyhradíme na niečo čas, aký je potrebný. To by som povedal aj o tejto diskusii a v tomto konkrétnom čase. Dúfam, že sa nám to všetko jedného dňa nevypomstí.

Teraz opäť vidím, že v politike existuje skutočné riziko, ak všetko vsadíme na jeden všeliek, ktorý potom presadíme so všetkou energiou, a sľubujeme ľuďom, že to vyrieši všetky ich problémy. Dúfam, že na konci skutočne nájdeme riešenie problémov, ktorým čelíme, konkrétne to, ako získať viac investícií a rozumnejšie ceny a ako dosiahnuť bezpečnosť dodávky v európskom energetickom sektore. Od rána do večera čítame v novinách a počúvame v televízii o starostiach a trápení, ktoré to spôsobuje po celom svete. Je toto riešenie, na ktorom sme po celý čas v týchto rozpravách pracovali? Pochybujem o tom.

Som preto vďačný, že sme sa dopracovali aspoň k miernemu pokroku v otázke smernice o zemnom plyne, že sme sa posunuli o kúsok smerom ku kompromisu, že sme boli súdnejší a všimli sme si, že elektrina a zemný plyn sú dve rozdielne veci, a že už viac neexistuje na všetko len jedno riešenie. Je dobré, že sa teraz usilujeme o tretí spôsob a už viac nepovažujeme oddelenie za možnosť číslo jeden, a že sa nám podarilo urobiť niekoľko zmien a doplnení podľa toho, čo Komisia navrhla. Či je to dosť, nám povie iba čas.

Teší ma, že na júnovom zasadnutí Rada demonštrovala, prostredníctvom svojho nového návrhu, že dokonca aj v takých zložitých a náročných situáciách sme schopní povzniesť sa nad národné hranice a rozdiely v názoroch, a nájsť riešenia. Rád by som veril, že to, na čom sme sa teraz dohodli, pokiaľ ide o zemný plyn, zajtra mierne upravíme a posunieme sa zase o trochu bližšie ku kompromisu, ktorý Rada už našla. Ak máme dosiahnuť rýchlu dohodu, skôr či neskôr musíme dosiahnuť kompromis medzi Komisiou, Radou a Parlamentom. Verím, že to, čo nám tu prezentovala Rada má veľmi blízko k tomu, s čím sme prišli my, pokiaľ ide o zemný plyn. Možno by sme to mali považovať aj za kritérium pre trh s elektrinou.

 
  
MPphoto
 
 

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE. - (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, najprv by som chcel čo najúprimnejšie zablahoželať trom spravodajcom za ich vynikajúcu prácu. Musíte mi odpustiť, že sa sústredím najmä na správu môjho kolegu pána La Russa o smernici pre zemný plyn. Medzi spravodajcom, pánom La Russom a viacerými tieňovými spravodajcami bola vynikajúca spolupráca.

Už sme prediskutovali otázku oddelenia, oddelenie siete a dodávky zemného plynu. To nie je jedna z najdôležitejších alebo kľúčových otázok. Som spokojný s kompromisom, ktorý sme našli, aj keď je veľmi prísny, pretože na jednej strane stále poskytuje možnosť nie celkom úplnej separácie, hoci to podlieha prísnym podmienkam, kým na druhej strane, Komisia môže v každom prípade použiť klauzulu, vďaka ktorej vyvinie dostatočný tlak, aby zabezpečila existenciu konkurencie a zachovanie konkurenčných podmienok.

Samozrejme, je potrebné pozerať na veci aj z dlhodobejšieho hľadiska. V tomto ohľade by sme plne súhlasili so základnými názormi, ktoré vyjadril náš kolega pán Manders v tom zmysle, že potrebujeme preskúmať, či je možné nájsť spoločnú európsku infraštruktúru, ktorá by bola dostatočne uspokojivá. Avšak je to aj možná alternatíva pre budúcnosť a ešte nemôžeme hovoriť o žiadnych detailoch.

Je dôležité, že máme obmedzenia, ako tie, ktoré platia pre všetky hlavné investície, kde ide o veľký kapitál a kde stále nemôžeme povedať, či to naozaj bude viesť k riešeniu, ako to je v prípade projektu Nabucco. Aj tu musíme byť dostatočne flexibilní. Investície tohto druhu majú dlhodobý základ a my presne nevieme, kedy dôjde k uzatvoreniu zmluvy. To je obzvlášť dôležité.

Dúfam, že väčšina v tomto Parlamente zajtra podporí naše zmeny a doplnenia. Inak prijmeme správu odsúhlasenú vzhľadom na transparentnosť, ochranu spotrebiteľa, energetiku a chudobu. Keď sa pozriem na to, čo Komisia a predseda Komisie povedali naposledy o tejto téme, bolo by dôležité, ak by sme mali jasné vyhlásenie v tejto oblasti, po prvé o transparentných informáciách pre spotrebiteľov, čo nie je vždy tak, po druhé o zriadení linky pre používateľov siete, takže budú môcť požiadať o informácie, po tretie vyhlásenie o nezávislom vstupnom bode pre sťažnosti, keďže sťažnosti existujú stále, a každý z nás pozná takéto prípady, aj keď sa nás osobne netýkajú, čo je tiež dosť dôležité, a po štvrté vyhlásenie o ochrane zraniteľných zákazníkov, najmä dôchodcov, zdravotne postihnutých osôb a ostatných.

To sú skutočné obavy, najmä z pohľadu rastúcich cien energií. Nerozumiem, že na jednej strane o tomto výbor neuvažuje, najmä pokiaľ ide o energetický sektor, a že na druhej strane konzervatívci, a v konečnom dôsledku aj pán predseda Barrosso, opakovane povedali, že sa musíme usilovať, aby sme pomáhali spotrebiteľom, a obzvlášť zraniteľným spotrebiteľom. Nechcem špekulovať o tom, či to znamená dotované sadzby alebo niečo iné. To by som ponechal na jednotlivé krajiny. Členské štáty by nemali vždy presúvať zodpovednosť na Komisiu, ale mali by byť pripravené prijať aj vlastné rozhodnutia. Európska komisia a Parlament by však mali mať vedúce postavenie a ukázať, že aj takáto možnosť existuje, a že je pravdepodobne tiež výhodná, ak chceme chrániť sociálne záujmy spotrebiteľov v čase vysokých cien energií.

 
  
MPphoto
 
 

  Danutė Budreikaitė, v mene skupiny ALDE. - (LT) EÚ nemá spoločný trh so zemným plynom, je veľmi rozčlenený a výrazne regionálny. Niektoré oblasti v EÚ však nemajú ani len regionálny trh so zemným plynom. Ide o pobaltské krajiny – Litva, Lotyšsko, Estónsko a Fínsko – ktoré nie sú vo všeobecnosti integrované a nemajú žiadne prepojenie so sieťou zemného plynu v EÚ.

Závislosť od jediného dodávateľa so záľubou vo využívaní dodávky energie na politické účely je dosť nebezpečná pre bezpečnosť energetiky ako aj pre všeobecnú bezpečnosť EÚ.

Odstránenie energetických ostrovov a vytváranie spojení medzi štátmi a regiónmi by malo byť hlavnou prioritou energetickej politiky EÚ s finančnou a politickou podporou Únie.

Tretí energetický balík pre trh so zemným plynom by sa dal implementovať iba pomocou EÚ a predstavuje nástroj, ktorý by umožnil EÚ nadobudnúť väčšiu bezpečnosť.

Tretí spôsob – to je päťročné obdobie, počas ktorého musia nájsť členské štáty EÚ politické odhodlanie a financie na odstránenie energetických ostrovov na trhu so zemným plynom.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberts Zīle, v mene skupiny UEN. – (LV) Ďakujem vám, pán predsedajúci. Po prvé, rád by som pogratuloval obom, komisárovi Piebalgsovi a pánovi La Russovi, spravodajcovi, za to, že podnikli dôležitý krok v liberalizácii trhu so zemným plynom, hoci to určite nie je dokonalé. Pre mňa je tento problém rovnaký ako ten, na ktorý narážal predchádzajúci rečník vzhľadom na „ostrovy” na európskom trhu so zemným plynom, pobaltské štáty a Fínsko. Dohoda, ktorú sme dosiahli v Rade 6. júla ma plne nepresvedčila, vzhľadom na to, že existujúci vlastníci, najmä Gazprom a spoločnosti s ním spojené, nebudú musieť oddeliť svoje vlastnícke práva, až kým sa v týchto štátoch neobjavia ostatné spojenia. Možno tu pozorovať niečo zo situácie sliepka-vajce, keďže je veľmi pravdepodobné, že sa nové spojenia neobjavia, ak nie je možné dosiahnuť dohodu a v plnej miere objasniť situáciu okolo vstupu do existujúcich sietí. Preto je možné, že bude potrebné využiť konkrétne termíny, s vymenovaním nezávislého prevádzkovateľa prenosu v tejto monopolnej situácii.

 
  
MPphoto
 
 

  Claude Turmes, v mene skupiny Verts/ALE. - (DE) Vážený pán predsedajúci, dnes je v stávke práve trh so zemným plynom. Pokiaľ ide o zemný plyn, musíme rozlišovať medzi dvoma trhmi. Po prvé, je tu fakt, že musíme do Európy doviezť zemný plyn. Aby sme to mohli urobiť, potrebujeme stabilnú politiku investovania, ktorá berie do úvahy aj krajiny dodávajúce zemný plyn. Preto potrebujeme dlhodobé kontrakty a musíme dať európskym spoločnostiam príležitosť investovať do plynovodov, aby bolo možné tento plyn do Európy doviezť. To, čo by sme potrebovali, a s trochou snahy od každého a najmä od národných vlád, je jednotná európska politika o zemnom plyne, ktorá umožní, aby sa 27 hlasov EÚ zhodlo na medzinárodnej úrovni. To je pravdepodobne lepšia definícia toho, čo potrebujeme.

Ak aj vybudujeme Nord Stream, zemný plyn budeme mať v mieste križovatky v Greifswalde, a tak aj všade v Európe. Potom budeme mať trh so skvapalneným zemným plynom, čo znamená európsky trh so zemným plynom. Otvára sa otázka, či máme vytvárať politiky pre konzumentov alebo pre spoločnosti, ktorých sa to týka na tomto európskom trhu so zemným plynom.

Čo potrebuje spoločnosť, aby mohla založiť kartel? Prvá vec je kontrola plynovodov, tak aby konkurenti nemohli získať prístup na svoj domáci trh. Po druhé, je to kontrola nad miestami uskladnenia zemného plynu, takže pokiaľ budeme plne pripravení chrániť dodávku, potom nebude mať spoločnosť ťažkosti, až dôjde na samotnú dodávku. Ako tretie je to vedúce postavenie na trhu: E.ON momentálne kontroluje 60 – 70 % nemeckého trhu, zatiaľ čo Gaz de France má 70 – 80 % podielu na francúzskom trhu a neexistuje žiadny mechanizmus, ktorý by s tým mohol niečo urobiť. Po štvrté, máme slabý európsky regulačný systém, čo spôsobuje nadnárodné obavy a národné regulačné úrady, ktoré vždy skončia ako druhé najlepšie. Potom, po piate, je to nedostatok transparentnosti.

Čo pán Reul a ostatní navrhujú? Práve tieto veci! Inými slovami, navrhujeme politiky pre spoločnosti, namiesto pre konzumentov. To je dôvod, prečo my v Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii uprednostňujeme dva základné prístupy. Potrebujeme priviezť zemný plyn do Európy, ale keď už raz bude na európskom jednotnom trhu, musí existovať konkurencia: oddelenie sietí, lepší prístup ku skladom a program na uvoľnenie zemného plynu.

Moji drahí konzervatívci a liberáli, už si viac nemôžete dovoliť situáciu, v ktorej máme 70 %, 80 % alebo 90 % vedúce postavenie na národných trhoch a jedinou zbraňou proti tomu je uvoľnenie zemného plynu. Predložili sme pozmeňujúci a doplňujúci návrh na znovuzavedenie programu na uvoľnenie zemného plynu, a je to, čo potrebujeme. Pokiaľ ide o štvrtý bod, samozrejme vyžadujeme európske regulačné úrady. To znamená, že pre členov FDP a CDU/CSU, ako aj pre liberálov a konzervatívcov nastáva zajtra deň zúčtovania: Buď pripravíme stratégiu pre konzumentov, alebo pripravíme stratégiu pre spoločnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Esko Seppänen, v mene skupiny GUE/NGL. - (FI) Vážený pán predsedajúci, páni komisári, cieľom tejto správy, o ktorej tu máme diskutovať, je liberalizácia energetických trhov, tentoraz trhu so zemným plynom.

Väčšina v Parlamente volá po rozdelení alebo „oddelení” produkcie a vlastníctva siete v spojitosti s liberalizáciou trhov s elektrinou. Hoci sa Rada voči Parlamentu správala neľudsky, je dobré, že tak urobila.

Oddelenie vlastníctva žiadnym spôsobom nezaručuje zníženie spotrebiteľských cien. Čokoľvek sa stane so zemným plynom, členské štáty budú mať stále možnosť oddeliť vlastníctvo alebo pokračovať rovnako, ako konajú teraz.

Výstavba a údržba sietí nie sú ziskové aktivity, a to musíme pochopiť, ak sú aktuálni vlastníci pripravení s týmito aktivitami prestať. Zisky spoločnosti rastú prostredníctvom cenovej tvorby elektriny a zemného plynu, a návrh Komisie proti tomu nechráni, ako nechráni ani konzumentov pred energetickou chudobou.

Pri liberalizácii trhov by som vám rád opäť pripomenul situáciu v Spojených štátoch. Podľa výpočtov mimovládnej organizácie Public citizen, v 14 štátoch neboli ceny elektriny regulované, čo je o 52 % viac ako v 36 štátoch, kde tieto ceny regulované sú. Liberalizácia, konkurencia a oddelenie vlastníctva nebude automaticky viesť k zníženiu cien.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Roland Clark, v mene skupiny IND/DEM. - Vážený pán predsedajúci, táto rozprava predpokladá, že EÚ bude výrazne závislá od prírodného zemného plynu kvôli energii. Pochybujem o tom, pretože takmer všetok zemný plyn musíme dovážať. Posúva nás to do rúk ostatných, a nie všetci z nich sú práve najpriateľskejší. Musím pripomenúť, ako Rusko odstavilo dodávku do Ukrajiny na Vianoce pred dvoma rokmi?

A čo tak alternatívne prirodzené zdroje? Západná Európa je bohatá na uhlie, ktoré potrebuje prejsť iba krátku cestu do elektrárne. Uhlie má zlé meno, čiastočne kvôli znečisteniu a čiastočne kvôli oxidu uhličitému, ktorý produkuje na kilowatt, v porovnaní so zemným plynom.

Ale zaspali ste dobu. Dnes sa dá uhlie spaľovať oveľa efektívnejšie, a produkuje sa pri tom oveľa menej CO2 ako pri predchádzajúcich metódach. Osobne skôr uprednostňujem, keď sa koksuje a nie spaľuje. Premena uhlia na koks produkuje dva zdroje bez dymu: zemný plyn a koks, ktoré pri správnom spaľovaní produkujú oveľa viac energie ako uhlie, z ktorého pochádzajú, v pomere 5:4. Navyše pri dôkladnom premývaní plynu, pričom sa inak odstraňujú polutanty. Ide v skutočnosti o veľmi podobné vedľajšie produkty, ktoré získavame z ropy. A to všetko máme pod nohami.

Ďalej je to jadrová energia pre elektrinu. Aj tá má zlé meno kvôli jednej nesporne závažnej nehode v Černobyle, ale vtedy išlo o staré sovietske zariadenie s biednym projektom v rukách prevádzkovateľov, ktorí sa ho pokúsili vypnúť bez dozoru, čo sa však nepodarilo.

Prečo existujú obavy z jadrovej energie, najmä tu vo Francúzsku, kde jadrové elektrárne produkujú 70 % našej elektriny? Chcel by som upriamiť pozornosť na Fínsko, veľmi environmentálnu krajinu, ktoré práve schválilo tretiu jadrovú elektráreň.

Nedávno sme mali príležitosť pozrieť sa na podporu EÚ biopalív, ktoré teraz kruto spochybňujeme. Biopalivá sa produkujú buď na novej pôde, ktorá je pozostatkom zničených dažďových lesov, alebo na prestavanej pôde bývalých fariem. Tie prvé produkujú viac CO2 ako biopalivá ušetria, zatiaľ čo tie druhé spôsobujú nedostatok potravín, najmä v menej rozvinutých krajinách.

Samozrejme, potrebujeme prírodný plyn, nielen pre domáce použitie, ale výsledkom týchto správ o dodávke plynu pre EÚ, ktorú by kontrolovala samotná EÚ, je regulácia. Teda, ak je to niečo ako CFP, kde zámer regulácie chrániť rybársky priemysel mal za následok takmer jeho zničenie, potom nech nám pomáhajú nebesá. Niet pochýb o tom, že regulácie dodávky plynu budú byrokratickou nočnou morou, práve keď Komisia vyhlásila, že chce byrokraciu znížiť. Ako inak by ste vytvorili situáciu, kde je dodávka plynu rozdelená na dve časti: dopravu a uskladnenie? Zaručene je to efektívnejší systém pre skladníka ako pre dodávateľa, ale nie, vy to chcete rozdeliť a zvýšiť tak byrokraciu.

Správa navrhuje licencie pre prevádzkovateľov plynovodu, pokiaľ však budú nainštalované automatické merače, tak by mohol byť spotrebiteľ zblízka monitorovaný. Ale kým presne? Preto dohľad štátu stúpa smerom hore, pokým nedostatok energie bude otázkou verejnej objednávky, dáva to polícii do rúk právomoc zasiahnuť.

Okrem toho, že sa spotrebiteľ dostane do neistých rúk nespoľahlivých režimov, tieto správy rozširujú právomoci štátu nad práva jednotlivca. V krátkosti, celé je to o kontrole.

Medzitým si musíme všimnúť, že dnes ráno Parlament hlasoval za schválenie vyšetrovania vplyvu navrhovaného plynovodu pod Baltským morom na životné prostredie. To sa rovná schváleniu projektu, ktorý chcel priviesť ruský zemný plyn priamo do Nemecka, okolo Poľska, a tým ochrániť ich dodávky a tým aj nás ostatných. Toto nazývate solidarita?

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI). - (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, plne podporujem metódu a podstatu návrhu pána La Russa. Nakoniec sme rozhodnutí oddeliť vlastníctvo od výroby zemného plynu a od jeho prepravy, alebo prinajmenšom zveríme opätovné rozdelenie inému prevádzkovateľovi. Je to celkom správne, tlak parlamentného dodatku, ktorý zavádza koncept nezávislého prevádzkovateľa prepravy.

Je to vítaný pokus, ako rozdeliť nebezpečné monopoly, ako práve povedal pán Zile, a tým urovnať konflikty záujmu čo najefektívnejšie: je nevyhnutné, aby sme to urobili, aby sme dokázali garantovať bezpečnosť dodávky. Navyše, ide o chvályhodný pokus, ktorý pochádza z geoekonomického a geopolitického rozhrania tým, že zabránime prevádzkovateľom tretích krajín, i keď s písomným zrieknutím, o ktorom dúfam, že bude trvať iba krátko, kontrolovať sieť plynovodov, ktoré majú pre Úniu strategický význam.

Jednou prednosťou správy pána La Russa je toto: ak je to pravda, a pravda to je, že cieľom vnútorného trhu so zemným plynom Spoločenstva je ponúknuť všetkým spotrebiteľom EÚ slobodu zvoliť si dodávateľa a zároveň vytvoriť nové obchodné príležitosti, musíme očakávať, že budú poskytnuté efektívnejšie služby, čo sa odrazí na konkurenčnejších cenách. Príspevok k bezpečnosti dodávky by sa tiež zdal zjavný. Nakoniec, ďalší aspekt hodný povšimnutia, s ohľadom na jeho obrovský sociálny význam, je posilnenie ochrany pre používateľov na národnej úrovni: bezbrannejší používatelia a tí, ktorí žijú v znevýhodnených alebo vzdialených oblastiach a regiónoch. Takúto ochranu by sme si mohli dovoliť vďaka zvýhodneným dodacím tarifám.

Gratulujem svojim kolegom a dúfam, že sa tejto správe dostane širokej podpory, ktorú si zaslúži.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN BIELAN
podpredseda

 
  
MPphoto
 
 

  Alejo Vidal-Quadras (PPE-DE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, zajtra budeme hlasovať o druhej a poslednej časti tretieho legislatívneho balíka pre liberalizáciu trhu s energiou, inými slovami o časti, ktorá sa zaoberá odvetvím plynu.

Tento Parlament vždy tvrdil, že realita trhu s plynom je iná než realita trhu s elektrinou, pretože odvetvie, ktoré riadi všetky oblasti aktivít od výroby po konečnú distribúciu, nie je v rovnakej pozícii ako odvetvie, na ktoré je vo fáze ťažby a výroby vyvíjaný silný geopolitický tlak, a ktoré riadi len prepravu a konečný predaj.

Preto sa veľká väčšina EP nazdávala a stále nazdáva, že by sme mali pre oblasť plynu zvážiť popri oddelení vlastníctva ďalšiu alternatívu. S týmto cieľom Výbor pre priemysel, výskum a energetiku prijal kompromisný pozmeňujúci a doplňujúci návrh k správe pána La Russu zaisťujúci stanovisko prijateľné pre drvivú väčšinu poslancov, ktorí ho považujú za spoľahlivú alternatívu k oddeleniu vlastníctva; alternatívu, ktorá zabezpečuje účinnú nezávislosť prevádzkovateľa, pretože len tým sa zaistí vyšší prílev investícií na zvýšenie kapacity, a to následne odstráni hlavnú prekážku pre nováčikov a povedie k lepšej a väčšej hospodárskej súťaži.

Poslanci, ktorí podporujú oddelenie vlastníctva, vždy tvrdili, že by sme mohli prijať spoľahlivú alternatívu, ktorá by zabezpečila rovnaké výsledky. Myslím, že sa nám podarilo vypracovať vhodný plán v podobe tohto kompromisného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu o plyne.

Uvedomujeme si však, že istí ľudia uprednostňujú alternatívny plán navrhnutý Radou, ktorý nepodporuje koncepciu správcovstva a navrhuje oddelené hlasovanie. Rád by som povedal, že bez tejto koncepcie jej alternatíva nebude ozajstnou alternatívou k oddeleniu vlastníctva, ale len právnym predpisom, ktorý umožní, aby boli niektoré členské štáty rovnejšie než iné v zmysle otvorenia ich trhov. Prirodzene, táto možnosť sa nejaví taká koherentná.

Napokon chcem vyjadriť svoju úprimnú podporu správe pána Paparizova o nariadení o plyne a vysloviť mu vďaku za to, že nám tak úžasne pomáhal v priebehu prvého čítania.

 
  
MPphoto
 
 

  Teresa Riera Madurell (PSE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, vážení členovia Komisie, vážená pani úradujúca predsedníčka Rady, dovoľte mi začať Strategickým plánom pre energetické technológie a zablahoželať pánovi Buzekovi a poďakovať mu za to, že zahrnul pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli podľa mojej skupiny zásadné. Sme spokojní s tým, ako sme spoločne riešili otázku financií, ktorá je v takomto dôležitom pláne predmetom spoločného záujmu. Musíme sa tiež zmieniť o ľudských zdrojoch, nielen preto, lebo ich treba zvýšiť, ale aj preto, že plán zahŕňa aj ďalšie aspekty, ako je školenie, mobilita a koordinácia.

Podarilo sa dosiahnuť mimoriadne dôležitý cieľ, že sa do popredia dostávajú technológie, ktoré zvyšujú energetickú účinnosť, a výskum všeobecne, čím sa naplno rozvíja potenciál európskeho výskumného priestoru. V správe sa vyzdvihuje výskum a základné vedecké disciplíny, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie pokroku energetickej technológie, a apeluje sa na súkromný sektor, aby viac investoval do výskumu a nebál sa podstupovať vyššie riziko, aby EÚ zaujala v tomto odvetví vedúce miesto.

Zlepšiť je potrebné aj prenos technológií – tejto úlohy by sa mal ujať nový Európsky inovačný a technologický inštitút – a musí sa zintenzívniť spolupráca s členskými štátmi a ďalšími nástrojmi Spoločenstva, aby sa rozvinula výskumná, rozvojová a inovačná kapacita v týchto oblastiach. Skoordinovať sa musia všetky oblasti, ktoré sa vďaka svojej multidisciplinárnej povahe podieľajú na výskume a vývoji energetickej technológie, predovšetkým informačné a komunikačné technológie.

V súvislosti s plynom jednoducho treba povedať, že LNG zariadenia a ich zásobníky, za predpokladu, že sú prepojené s prepravnými sieťami, fungujú ako doplnkové zariadenia, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu tým, že zabezpečujú prístup novým prevádzkovateľom a urýchľujú vytváranie ozajstného európskeho vnútorného trhu. Zdalo by sa teda logické uplatniť rovnaký postup aj v tejto oblasti.

V tejto súvislosti, v súlade so zásadou jednotného kontaktného miesta, ktorú tento parlament presadzuje, sa prevádzkovateľ kombinovanej siete nezávislých infraštruktúr javí ako najúčinnejšia alternatíva. S jediným prevádzkovateľom získajú užívatelia prístup k infraštruktúram plynu, pretože sa stretnú s podobnými zmluvami a pravidlami, s rovnakou úrovňou transparentnosti a budú mať možnosť zariadiť si služby v balíkoch.

Toľko odôvodnenie troch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predkladáme na plenárnom zasadnutí, a žiadam svojich kolegov, aby za ne hlasovali.

 
  
MPphoto
 
 

  Adina-Ioana Vălean (ALDE). - Vážený pán predsedajúci, ako tieňová spravodajkyňa pre plán SET túto iniciatívu vrelo vítam. Pre Európu zakladáme nový program výskumu v oblasti energie, ktorý je vzhľadom na výzvy, ktorým budeme v nasledovnom desaťročí čeliť, veľmi potrebný.

Komisia je presvedčená, že Európa by mala znížiť cenu čistej energie a priemysel postaviť na popredné miesto v rámci odvetvia nízkouhlíkovej technológie. Hoci s týmito cieľmi súhlasím, chcela by som povedať, že ani tie najlepšie úmysly sa nikdy nezrealizujú bez riadneho financovania. Je mi preto ľúto, že Komisia nezverejnila oznámenie o financovaní nových nízkouhlíkových technológií. Ako mieni Komisia financovať tieto opatrenia? V každom prípade vás musím ubezpečiť, že Parlament neschváli prerozdelenie finančných prostriedkov zo siedmeho rámcového programu alebo spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Otázka financovania sa vynára aj v súvislosti s 12 projektmi na zachytávanie a skladovanie uhlíka (CCS). Hoci verím, že táto technológia by mohla pomôcť priemyslu znížiť emisie CO2, nemôžem pripustiť, aby boli peniaze európskych daňových poplatníkov vynakladané na financovanie rozvoja infraštruktúry na zachytávanie a skladovanie uhlíka, z ktorej napokon bude ťažiť nejaký súkromný podnikateľ. Ako liberálka verím, že musíme umožniť, aby trh fungoval a v prípade potreby nadviazal spravodlivú spoluprácu s priemyslom.

 
  
MPphoto
 
 

  Dariusz Maciej Grabowski (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, v prístupe Európskej únie k problematike energetiky existuje množstvo nezrovnalostí. Čím ďalej tým častejšie sa ozýva požiadavka rozvinúť priateľskú, zjednotenú a dlhodobú spoluprácu a stratégiu, zatiaľ čo sa zároveň stretávame s prípadmi nekoordinovaných krokov, neúplných návrhov a investícií, ktoré slúžia záujmom jednej strany na úkor iných.

Doteraz predložené správy sú pokusom vyriešiť tento problém alebo inak upozorniť na otázky a dilemy, ktorým sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť. Za to si spravodajca zaslúži naše uznanie. V histórii sveta nepoznáme žiadnu inú komoditu, ktorej cena by za taký krátky čas stúpla rovnako vysoko ako cena ropy a plynu. Z tohto dôvodu môžeme jasne konštatovať, že predpovede o budúcnosti boli mylné.

Niet pochýb, že táto hospodárska dilema sa musí vyriešiť podniknutím dvojsmerných opatrení: v prvom rade zvýšením zásob energetických zdrojov vrátane tých novších a efektívnejších a v druhom rade spomalením nárastu dopytu využitím nových, hospodárnejších technológií. Európska únia musí v tejto súvislosti podnikať účinnejšie kroky a nemôže si dovoliť privilégium monopolného prístupu k surovinám alebo väčšinovej účasti na rozhodovaní o situácii na trhu. Práve preto sú návrhy ako prístup k sieťam na distribúciu plynu, výskum v oblasti nových technológií a nové agentúry také užitočné.

Nadišiel čas, keď potrebujeme podniknúť bezodkladné kroky a vykonať opatrenia. Vedci by preto mali opätovne preskúmať hrozbu narušenia klimatickej stability emisiami CO2 a preveriť presné čísla, aby sme náhodou v budúcnosti nezistili, že znižovanie emisií prináša výhody len úzkemu okruhu ľudí, predovšetkým veľkým spoločnostiam, a nie spotrebiteľom, zatiaľ čo zároveň podlamuje kolená odvetviu uhlia.

 
  
MPphoto
 
 

  Rebecca Harms (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nedávno sa nám z Japonska doniesli správy, ktoré spravodajcu pána Buzeka iste potešili. V správach sa hovorilo, že vo veci využívania jadrovej energie je moja krajina, Nemecko, úplne izolovaná. Niekedy ma udivuje, ako je takéto spravodajstvo vôbec možné, a či ľudia nevedia, koľko málo krajín sveta v skutočnosti využíva jadrovú energiu.

Keď sa na danú problematiku pozriete bližšie, zistíte, že tri štvrtiny svetovej jadrovej energie sa vyrábajú len v šiestich krajinách, zatiaľ čo iba jedna či dve ďalšie krajiny majú na trhu s jadrovou energiou okrajový podiel. Znamená to, že prínos jadrovej energie na celosvetovej úrovni bol doposiaľ len veľmi malý alebo žiadny. Úlohu zohráva len v časti Európy a v Severnej Amerike, kde má veľké zastúpenie.

Je veľa faktorov, ktoré rozhodnú, či sa tento stav zmení alebo nie; jedným z nich je objem verejných financií, ktoré majú byť opäť raz vynaložené na tento umierajúci priemysel. USA, ktoré sa na Hokkaidó správali tak nápadne, teraz – vďaka prezidentovi Bushovi, ktorému onedlho skončí funkčné obdobie – prisľúbili 18 miliónov USD na podporu dvoch alebo troch projektov reaktorov. Za posledných dvadsať rokov nebolo v krajine postavené nič podobné a jadrový priemysel potrebuje veľké množstvo verejných financií, aby vytvoril trh umelo.

Veľká Británia podľa vyhlásení preinvestuje 6 miliárd EUR. Toľko údajne zhltne reaktor, ak bude jeho staviteľom nemecká spoločnosť E.ON. Ak sa obzrieme iným smerom, vidíme, že výstavba elektrárne v Belene bude lacnejšia, hoci na sprevádzkovanie systému žiada Bulharsko od Bruselu 600 miliónov EUR.

Skutočne sa musíme rozhodnúť, či budeme v nasledovných rokoch investovať verejné financie do technológií budúcnosti a nových trhov alebo sa chceme pridŕžať technológie minulého storočia, ktorá predstavuje obrovské riziká. Zasadzujem sa za budúcnosť a proti jadrovej energii, pretože som presvedčená, že riziká, ktoré táto technológia so sebou prináša, nemožno prekonať. Dnešná správa o ďalšej nehode, ku ktorej došlo v jadrovej elektrárni v maďarskom Pakse, ma v mojej mienke iba utvrdzuje. Všetkým vám ďakujem za pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Miloslav Ransdorf (GUE/NGL). - (CS) Dámy a páni, členovia Komisie, zástupcovia Rady, chcel by som povedať, že sa dnes nachádzame v rovnakej situácii ako ľudia v knihe Johna Bunyana Cesta pútnika stojaci pred otázkou „Či si činil a či len hovoril?“ Myslím, že je čas konať a že európski voliči chcú, aby sme prijali opatrenia, ktoré budú viesť k rozumným cenám na trhoch s energiami. Špekuláciami je dnes možné ovplyvniť 30 až 40 % konečnej ceny a pri súčasnom vyše 30 % medziročnom náraste by bolo dobré zaviesť moratórium na ceny energií. Myslím, že práve to od nás ľudia očakávajú. Je jasné, že samotné trhy nás nezachránia a potvrdzuje sa pravdivosť starého príslovia, že „kapitalisti sú pre štát rovnakou oporou ako povraz pre obesenca“. Podľa môjho názoru nám liberalizácia v súčasnej situácii nepomôže. Pomôcť nám môže výstavba nových kapacít (vrátane toľko zavrhovanej jadrovej energie) a investície, výdatné investície do nových technológií. Skutočnou výzvou pre nás môže byť položenie základov pre novú dlhodobú technologickú éru v energetickom odvetví. Krízy, vrátane tých energetických, dokáže prekonať inovácia.

 
  
MPphoto
 
 

  Jana Bobošíková (NI). - (CS) Dámy a páni, obávam sa, že sa dnes opäť raz pokúšame vyriešiť čiastkové problémy trhov s energiami namiesto toho, aby sme sa zastavili a zamysleli, a to komplexne, nad strategickými problémami. Môžeme s určitosťou povedať, aké budú reálne energetické potreby krajín Európskej únie v ďalších desaťročiach a sú tieto poznatky odzrkadlené v našich nariadeniach a smerniciach? Môžeme s určitosťou povedať, ako by mal vyzerať celkový obraz stabilnej európskej energetickej situácie? Dokážeme jasne rozlíšiť, ktoré krajiny aktívne hľadajú riešenia svojich energetických potrieb a zároveň ukázať prstom na tie, ktoré energiu len dovážajú a zároveň nehanebne kritizujú výrobcov a vývozcov energie? Otvorili sa nám aspoň trochu oči v súvislosti s poslednou štúdiou Svetovej banky o nezmyselných cieľoch Únie v oblasti biopalív?

Dámy a páni, trh, na ktorom dopyt presahuje ponuku, nemôže fungovať. Presne to sa môže veľmi ľahko stať v energetickej oblasti Únie. Musíme teda začať podporovať výskum a vývoj a, čo je dôležitejšie, vyriešiť všetky články energetického reťazca ako výrobu, prepravu, distribúciu a spotrebu. Čo sa týka zdrojov, či sa nám to páči alebo nie, ak chceme uspokojiť rastúci dopyt po energii, je potrebné začať s budovaním nových zariadení, ktoré by nahradili existujúce zariadenia, ktorým sa pomaly končí životnosť. Som presvedčená, že sa musíme začať rozprávať o energetickom mixe, ktorý nebude diskriminovať žiadny zdroj energie, teda ani jadrovú energiu, a ktorý bude rešpektovať geografické a politické mapy vlastníkov surovín a bude založený na moderných vedeckých poznatkoch využiteľných v praxi a nie na ekologických snoch.

Dámy a páni, samozrejme, podporujem takzvanú tretiu cestu, podľa ktorej si členské štáty ponechajú právo slobodne určovať vlastnícke vzťahy medzi výrobcami energie a prepravnými sieťami. Vítam aj posilnenie nezávislosti právomocí a povinností potenciálnych prevádzkovateľov prepravných sietí. Som presvedčená, že takýmto spôsobom sa nám podarí predísť rastúcej jednostrannej závislosti od dodávok plynu z Ruska a zároveň investovať do distribúcie a bezpečnosti dodávok zemného plynu.

 
  
MPphoto
 
 

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, energia je zdrojom budúcnosti, a preto je dôležité, aby sme v našej diskusii pristupovali k problematike energetického zásobovania Európy z dlhodobého hľadiska. Je tiež mimoriadne dôležité nevylučovať dlhodobé zmluvy, ale skôr zabezpečiť, aby sa na ne prihliadalo pri plánovaní stabilných dodávok energie do Európy.

Mali by sme tiež myslieť na podmienky výroby a dodávky pre transeurópske siete. Poskytovaním podpory a stimulov na jednej strane by sme mohli na strane druhej požadovať, aby sa podmienky výroby a dodávky stanovovali na základe oddelenia, i oddelenia vlastníctva. Existujú nespočetné modely, ktoré sa môžu použiť na zabezpečenie budúcich trhov.

Kľúčovou otázkou – dnes sme už o nej hovorili – je prevádzka jadrových elektrární. Je najvyšší čas, aby Európska komisia začala aktívne pôsobiť v tejto oblasti zriadením agentúry alebo regulačného úradu, ktorý by zodpovedal za bezpečnosť jadrových elektrární. Takýto regulačný úrad by mal mať tiež právomoc vyradiť zo siete nebezpečné jadrové elektrárne.

V tomto ohľade by ako vzor mohla slúžiť francúzska agentúra. Francúzsko nám ponúklo vynikajúci príklad, ako zriadiť nezávislý regulačný úrad. Bolo by užitočné, keby tento francúzsky regulačný úrad mohol hovoriť do činnosti regulačných úradov ostatných 26 krajín. Posilnilo by to národné regulačné úrady a vyriešila by sa tým otázka zdravia a bezpečnosti v Európe. Zodpovednosť za to nesieme všetci spoločne. Musíme sa zamyslieť nad dlhodobou stratégiou, ako v nadchádzajúcich rokoch ochrániť obyvateľov Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Reino Paasilinna (PSE). - (FI) Vážený pán predsedajúci, vážení členovia Komisie, dámy a páni, spravodajcovia a tieňoví spravodajcovia, kompromis dosiahnutý v smernici o zemnom plyne je dobrý a môžeme ho podporiť.

Dostatočnú pozornosť sme však nevenovali zákazníkom a spotrebiteľom, ktorí sa nachádzajú v nevýhodnej pozícii; týka sa to chudobných občanov a ľudí žijúcich v odľahlých oblastiach. Preto vás žiadam, aby ste podporili naše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Po druhé, je dobré, že sa dosiahol kompromis s Radou, ktorý zaručuje, že krajiny, z ktorých nevedie plynovod do ďalších členských štátov EU, nebudú musieť realizovať všetky pravidlá vnútorného trhu, pretože sa na vnútorných trhoch vlastne nezúčastňujú.

Skutočne potrebujeme strategický program pre energetické technológie a rád by som zablahoželal spravodajcovi k tomu, že sa nezabudlo na tému energetickej účinnosti. Energetické technológie neboli dosiaľ dostatočne finančne podporené. To vyústilo do stavu, v ktorom ponuka nezodpovedá dopytu. Výsledkom krízy, ktorá postihla všetky odvetvia energetického priemyslu, je priemysel, ktorý musí čeliť klimatickej zmene, pričom technológie, ktoré potrebuje, nezískava dostatočne rýchlo. Jednoducho povedané, máme nedostatok dodávateľov komponentov.

Precitnutie do reality klimatickej zmeny ukázalo, ako slabo sme na ňu pripravení. Zmena postojov občanov je však očividná a teraz je potrebná spolupráca zo strany Spoločenstva, Únie, jej členských štátov a zároveň priemyslu – musíme totiž zabrániť, aby rozvíjajúce sa hospodárstva zničili naše životné podmienky znečistením.

Musíme zlepšiť spoluprácu so Spojenými štátmi v oblasti životného prostredia a zároveň musíme uzatvoriť dohodu o energetickej spolupráci s Ruskom. Je teda dôležité uvažovať o spotrebiteľoch, priemyselnom rozvoji a spolupráci so Spojenými štátmi a Ruskom.

 
  
MPphoto
 
 

  Anne Laperrouze (ALDE). - (FR) Vážený pán predsedajúci, v súvislosti s trhom so zemným plynom by som rada zdôraznila dva faktory. Prvý sa týka dlhodobých zmlúv. Tento druh zmluvy je dôležitým nástrojom pre spotrebiteľov, či už sú nimi domácnosti alebo priemysel. Ponúka nám dlhodobý pohľad na trh a zabezpečuje tak jeho stabilnejšie a účinnejšie fungovanie.

Druhý faktor sa týka bezpečnosti systémov a predovšetkým bezpečnosti dodávok zemného plynu. Prepravné siete pre zemný plyn sú dokonca strategicky významnejšie než elektrické siete. Otázka vlastníctva je kľúčová v súvislosti s konfiguráciou európskeho modelu, pre ktorý je typická vysoká miera závislosti od produkujúcich krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie.

Z týchto dôvodov podporujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh presadzujúci tretiu možnosť, ktorá zabezpečuje nediskriminačný prístup k sieti. Okrem toho moja skupina navrhla vytvoriť jednotného európskeho prevádzkovateľa prepravnej sústavy, rovnako ako to urobila v prípade elektriny. Rád by som v tejto súvislosti ubezpečil svojho kolegu Claudea Turmesa. Cieľom tejto smernice o trhu so zemným plynom nie je chrániť dlhoročných vnútroštátnych prevádzkovateľov, ale poskytnúť im príležitosť stať sa veľkými energetickými šampiónmi Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Liam Aylward (UEN).(GA) Vážený pán predsedajúci, ak máme zabezpečiť, aby sa nám podarilo splniť cieľ EÚ dosiahnuť 25 % dodávok energie z obnoviteľných zdrojov, kľúčovým prvkom stratégií EÚ musí byť investovanie do nových a čistejších technológií. Je nemenej dôležité, aby k podobným záväzkom v blízkej budúcnosti pristúpili aj ďalšie obchodné zoskupenia na svete. Obyvateľov európskych krajín však v súčasnosti najviac znepokojujú ceny palív. Európska únia musí zaviesť inovačné politiky, ktoré by pomohli zastaviť zvyšovanie cien ropy. Kľúčovým prvkom tohto procesu je zvýšenie produkcie ropy.

Vážený pán predsedajúci, na medzinárodných finančných trhoch v súčasnosti očividne panuje neistota. Mnohí špekulanti presmerovali svoje investičné stratégie na komoditné trhy a tieto špekulácie prispeli k zvýšeniu tlaku na ceny ropy, ktoré špirálovito narastajú. Rastúce ceny ropy sú to posledné, čo európsky obchod a spotrebitelia potrebujú v čase rastúcich hospodárskych ťažkostí. Európska únia potrebuje progresívnu susedskú politiku, vďaka ktorej budeme môcť do budúcnosti chrániť a zabezpečovať naše energetické potreby.

 
  
MPphoto
 
 

  Jacky Hénin (GUE/NGL). - (FR) Vážený pán predsedajúci, v otázke zemného plynu a energie sa všeobecne stretávame s dvoma radikálne protichodnými prístupmi. Liberálny prístup spočíva v chápaní zemného plynu a jeho dodávok ako akéhokoľvek iného tovaru a služby, čo vedie k nekontrolovanej konkurencii a prílišnému rozkladu integrovaných spoločností poskytujúcich verejné služby.

Ceny nevyhnutne rastú, poskytované služby sa zhoršujú a obchodné a marketingové výdavky dosahujú závratné čísla na škodu výskumu a vývoja a na škodu bezpečnosti. Čo je horšie, vyvoláva to nezdravú konkurenciu medzi rôznymi formami energie, čím sa podnecujú krátkodobé rozhodnutia založené na jedinom kritériu dosiahnuť maximálny zisk za minimálny čas.

Na tomto prístupe sú založené aj správy, ktoré nám boli predložené. Existuje však aj iný prístup, ktorý spočíva v chápaní energie, zemného plynu a ich dodávky ako verejnej služby, ktorá by mala byť poskytovaná všetkým na základe rovnosti a územných úprav. Ten by mohol viesť k ozajstnej Európe energie založenej na spolupráci a všeobecnom záujme. Jej stredobodom by bola európska energetická agentúra, ktorá by koordinovala a združovala výskumné úsilie členských štátov a všetkým občanom zabezpečovala rovnaký prístup k energii. Bola by založená na zoskupení hospodárskych záujmov, ktoré by zjednocovalo európske energetické spoločnosti, verejné i súkromné. Toto zoskupenie by v rámci spolupráce realizovalo veľké priemyselné projekty na úrovni EÚ a vďaka nemu by sme mohli združiť naše zdroje.

 
  
MPphoto
 
 

  Romana Jordan Cizelj (PPE-DE). - (SL) V energetickej oblasti stojíme prinajmenšom pred troma výzvami: pred environmentálnou výzvou, pred výzvou zabezpečiť, aby bolo európske hospodárstvo konkurencieschopné a pred výzvou zaistiť pravidelné dodávky energie.

Základnou podmienkou a nevyhnutnou požiadavkou na zvládnutie týchto výziev je, aby subjekty pôsobili na priehľadnom vnútornom trhu a na základe jednotných pravidiel.

Samozrejme, medzi odvetvím elektrickej energie a odvetvím zemného plynu existujú rozdiely. V odvetví zemného plynu naša závislosť od dovozu dosahuje 60 % a podľa niektorých odhadov by do roku 2030 mala vzrásť na 80 %. Len zo samotného Ruska dovážame 40 % celkového objemu dovezeného zemného plynu a niektoré členské štáty pre svoju potrebu dovážajú všetok zemný plyn, čo znamená, že ich závislosť od dovozu predstavuje 100 %. Práve preto je mimoriadne dôležité, aby sme sa postarali o to, aby sa zjednotená Európa stala schopným a rovnocenným partnerom Ruska.

V rámci liberalizácie energetického odvetvia uvádzame niekoľko nezávislých subjektov. Vzhľadom na to, že zabezpečiť v Európe kritické množstvo vyškolenej pracovnej sily už dnes predstavuje značnú výzvu, vplyvom ďalšej liberalizácie bude zaistenie odborníkov v budúcnosti ešte ťažšie. Týka sa to predovšetkým menších členských štátov s pomerne bezvýznamnými prípadmi podnikateľských aktivít zameranými na výrobu energie. Ďalšou výzvou v tejto súvislosti je zachovať si politickú zodpovednosť za blahobyt v krajine napriek zmenám na európskych trhoch s energiou.

Vyškolená pracovná sila sa vyžaduje aj preto, aby sa využili príležitosti, ktoré ponúka Strategický plán pre energetické technológie. Len za posledné štyri roky sme v odvetví energetiky prijali množstvo mechanizmov na podporu výskumu a vývoja. Preto dúfam, že komisia bude venovať osobitnú pozornosť harmonizácii rôznych zmlúv.

Dámy a páni, slovinské predsedníctvo vyvinulo značné úsilie na podporu tretieho legislatívneho balíka pre liberalizáciu trhu. Dúfam, že francúzske predsedníctvo bude pokračovať v práci s rovnakým presvedčením.

 
  
MPphoto
 
 

  Šarūnas Birutis (ALDE).(LT) Jediný spôsob ako dosiahnuť hladko fungujúci, bezpečný trh so zemným plynom je zvoliť vertikálne rozdelenie monopolov. Nepochybne existuje nemalý rozdiel medzi trhmi s elektrinou a zemným plynom a mali by sme ich v našich dokumentoch rozlišovať, ako to správne urobil Výbor pre priemysel, výskum a energetiku. Žiaľ, máme len niekoľko málo dodávateľov zemného plynu, a ak nepodnikneme niečo, aby sme našu závislosť čo najviac znížili, staneme sa od nich životne závislí, v súčasnosti a veľmi pravdepodobne i v budúcnosti. Zmenšenie našej závislosti patrí medzi najvyššie priority a dokumenty, ktoré sa v súčasnosti zvažujú, budú v tomto procese zohrávať veľkú úlohu.

Pozrime sa na vec realisticky a zvoľme tretiu cestu. Je potrebné zvážiť realitu trhov so zemným plynom v jednotlivých členských štátoch. Napríklad Litva, spolu s ostatnými pobaltskými štátmi, sa v zásobovaní zemným plynom spolieha na jediného dodávateľa – Gazprom. Niet pochýb, že Kremeľ je pripravený zachovať si a posilniť svoje postavenie v európskom odvetví zásobovania zemným plynom. Finančnými prostriedkami sa vonkoncom nešetrí. Všetci sme boli svedkami, do akej miery sa lobovalo v súvislosti s projektom Nord Stream a ďalších projektov. Nejde tu o hospodárstvo, ale o politiku, a to dosť agresívnu.

Tomuto diktátorstvu sa možno vzoprieť jedine solidárnym konaním a vytvorením spoločnej európskej energetickej sústavy, ako aj podporovaním a realizáciou alternatívy a, prirodzene, projektov na využívanie nukleárnej energie. Na to budeme potrebovať politickú vôľu a spoločné financie.

 
  
MPphoto
 
 

  Guntars Krasts (UEN). - (LV) Ďakujem vám, pán predsedajúci. Toto je chvíľa, keď by Európska únia mala reagovať na nárast cien zemného plynu liberalizáciou trhu, čo je jediný nástroj, ktorý verne odzrkadľuje vzťah medzi ponukou a dopytom. Môžeme, žiaľ, vidieť, že energetické odvetvie sa nachádza v zovretí európskych energetických spoločností, ktoré sú integrované vertikálne a na úrovni vnútroštátnej politiky. Rád by som preto v mene Parlamentu vyslovil vďaku príslušnému výboru za jeho úsilie viesť reformu smerom k liberalizácii trhu. Pán Piebalgs má však pravdu, keď tvrdí, že musíme dať šancu rozdeleniu vlastníckych práv. V prospech tejto možnosti hovorí aj skutočnosť, že sedem členských krajín EÚ už tento krok vlastne urobilo. Rada z pôsobnosti smernice vyňala malé, izolované trhy so zemným plynom. V každom prípade Lotyšsko, krajina, ktorú v Európskom parlamente zastupujem, nemôže hovoriť o úplnej izolácii, keďže sa o svoj trh so zemným plynom delí s ďalšími dvoma členskými štátmi EÚ a má zásobník zemného plynu, ktorý zásobuje región. To sú dostatočné predpoklady na to, aby sa v regióne vytvorili prvky trhu. Vyzývam vás preto, aby ste nepodporili návrhy Rady v tomto smere, aspoň nie v prípade troch pobaltských štátov, ale aby bola udelená výnimka zo smernice. Musia sa pripraviť na integráciu európskeho trhu so zemným plynom.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL).(PT) Vážený pán predsedajúci, hlavným bodom, o ktorom dnes diskutujeme, je liberalizácia trhu so zemným plynom, ktorá spočíva v tom, že sa na členské štáty vyvíja tlak, aby urýchlili proces privatizácie toho, čo je ešte stále verejné. S cieľom celú vec urýchliť prívrženci tohto návrhu trvajú na oddelení vlastníctva sietí, pričom ich ani najmenej netrápia obavy o energetickú bezpečnosť.

Faktom pritom je, že známe dôsledky liberalizácie trhu s elektrinou dokazujú, že z liberalizácie nemajú úžitok ani pracovníci, ani spotrebitelia. Naopak, znížil sa tým počet pracovných miest, na ktorých sa dodržiavajú všetky práva, a zvýšili sa ceny platené spotrebiteľmi. Je jasné, že zisky ekonomických skupín v elektrárenskom odvetví sa zvýšili, ale zvýšila sa aj finančná nedostupnosť palív, inými slovami, viacej ľudí a rodín musí zápasiť o prístup k energii. Preto je nám ľúto, že sa na rovnakú cestu vydávame aj v prípade zemného plynu. Hoci ide o dve rôzne odvetvia, hospodárske a sociálne dôsledky budú navlas rovnaké, a to je dôvodom nášho nesúhlasu.

 
  
MPphoto
 
 

  Gunnar Hökmark (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, nech hovoríme o hocičom, či už sú to environmentálne alebo bezpečnostné otázky, klimatická zmena alebo konkurencieschopnosť Európy, kľúčovou témou sú energetické trhy a ich budúce fungovanie. To sa týka aj diskusie o ďalšej fáze našich právnych predpisov týkajúcich sa emisií oxidu uhličitého: ako si navzájom pomôcť v ťažkostiach a ako rozvinúť európsky systém obchodovania s emisnými kvótami.

Preto by som sa rád obrátil na predsedníctvo a zdôraznil, že keď sme tu dnes diskutovali a zajtra budeme hlasovať o druhej časti energetického balíka, je krajne dôležité, aby predsedníctvo otvorilo rokovania medzi Parlamentom a Radou. Nemôžeme sa zdržiavať, potrebujeme predsa, aby tieto trhy fungovali s novými právnymi predpismi. Môžeme si položiť otázku, či európske energetické trhy fungujú tak dobre, ako by mali. Odpoveď je veľmi jednoduchá: nie.

Je rozdiel medzi trhom s elektrinou a trhom so zemným plynom. Elektrina je závislá od množstva rôznych zdrojov energie a rozličných výrobcov, kým zemný plyn je, ako sa zdá, viac závislý od distribútorov. Práve preto je rozdiel v právnych predpisoch, o ktorých diskutujeme – teda že v prípade elektriny máme úplné oddelenie vlastníctva a systém, o ktorom Výbor pre priemysel, výskum a energetiku rozhodol v Parlamente –, prijateľný. Dôležité však je zabezpečiť, aby sa o tom diskutovalo a rokovalo čo možno najskôr. Musíme sa postarať o to, aby právne predpisy o zemnom plyne počítali s oddelením produkcie od distribúcie, čo okrem iného dáva nesmierny význam tej doložke energetického balíka, ktorá upravuje vzťahy s tretími krajinami.

Opäť by som rád predsedníctvu dôrazne pripomenul, že rokovania by sa mali začať čo najskôr. Neodkladajte ich na október. Začať musíme hneď teraz.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Trautmann (PSE). - (FR) Vážený pán predsedajúci, hoci rečním po svojom kolegovi pánovi Hökmarkovi, nezdieľam stanovisko, ktoré práve načrtol. Som presvedčená, že v tejto chvíli, keď sme len krôčik od schválenia tohto energetického balíka, musíme myslieť na tri výzvy.

Tou prvou je energetická výzva alebo klimatická výzva, ktorá nám pripomína, že by sme mali prihliadať na povahu zemného plynu ako zdroja a nakladať s ním veľmi špecificky. Druhou je výzva, na ktorú nás upozorňujú naši spoluobčania: cena. Na ich kúpnu silu má v súčasnosti vplyv cena ropy; chcú mať prístup ku kvalitnému, spoľahlivému, stálemu zdroju a žiadajú, aby boli ich záujmy zvlášť chránené. A napokon je tu, prirodzene, výzva, ktorú predstavujú spoločnosti na jednej strane a zamestnanci na druhej strane. V súčasnosti sa objavuje množstvo obáv: jednak medzi spotrebiteľmi, pokiaľ ide o ich prístup k energii, ako aj medzi zamestnancami, ktorí čelia hrozbe rozpadu plynárenských spoločností. Preto som, vážený pán predsedajúci, presvedčená, že musíme venovať veľmi zvláštnu pozornosť všetkým navrhovaným riešeniam.

Keďže je dôležité o tom rozprávať, spomeniem problematiku tretej možnosti. V prvom rade by som rada poďakovala kolegom z Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, ktorí minulý mesiac veľmi múdro prijali kompromisný pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána Vidal-Quadrasa a pani Laperrouzovej. Pevne verím, že takýto konsenzuálny prístup, ktorý každému členskému štátu umožní vykonať potrebné zlepšenia na vlastných trhoch so zemným plynom v súlade s ich tradíciou, bude užitočným základom pre diskusiu s Radou a rada by som vyzvala svojich kolegov, aby tento základ schválili.

Vyššie ceny so sebou, prirodzene, prinášajú zvyšovanie povedomia o krehkej povahe klimatickej zmeny. Musíme však reagovať na tieto tri výzvy, ekologický rozmer a bezpečnostný rozmer dodávok, a musíme preto vybrať tú najlepšiu možnosť, teda tú tretiu.

 
  
MPphoto
 
 

  Vladko Todorov Panayotov (ALDE). - (BG) Vyzývam Komisiu, aby pri vývoji a využívaní nových energetických technológií nezabúdala na potenciál nových členských štátov vrátane Bulharska. Komisia by mala zaviesť mechanizmy na podporu výskumu, aby sa nám podarilo splniť ciele pre rok 2020 a do roku 2050 znížiť skleníkové plyny o 60 až 80 %. Na trhu by sa mali objaviť nízkouhlíkové technológie a technológie znižujúce objem CO2 na výrobu elektriny a tepla.

Tieto ciele, rovnako ako obnoviteľné zdroje, možno dosiahnuť jedine koordinovaným využívaním celkového inovačného potenciálu Európskej únie. Vyzývam členské štáty k lepšej vzájomnej interakcii v oblasti vývoja nových energetických technológií. Odlišné vnútroštátne právne predpisy a technické špecifikácie trh rozdeľujú a sú prekážkou pre priemyselné investície do rizikových technológií. Preto opätovne vyzývam Komisiu, aby pri vývoji a využívaní nových energetických technológií brala na vedomie potenciál nových členských štátov vrátane Bulharska.

 
  
MPphoto
 
 

  Nathalie Kosciusko-Morizet, úradujúca predsedníčka Rady. − (FR) Vážený pán predsedajúci, chcela by som sa poďakovať za slovo, pretože mám veľmi plný program, a preto vás budem musieť opustiť, aby som chytila vlak a chcela by som sa za to Parlamentu ospravedlniť.

V prvom rade by som sa chcela poďakovať Európskej komisii a poslancom za túto zaujímavú rozpravu a za všetko úsilie, ktoré ste vynaložili v súvislosti s týmto balíkom pre „vnútorný trh s energiou“.

Ako už niekoľkí z vás podotkli, prijatie tohto balíka bude mať priamy vplyv na život našich spoluobčanov. Máme pred sebou tému, v ktorej sa odrážajú očakávania Európanov. Podľa môjho názoru zlepšenia, ktoré naši obyvatelia očakávajú, prichádzajú v dvoch smeroch. Prvým je potreba zaviesť v celej Európskej únii dôslednejšie predpisy a mechanizmy, k čomu prispeje práve tento balík.

Druhým je potreba väčšej prehľadnosti a viditeľnosti trhu v prospech jeho účastníkov a spotrebiteľov. Pokiaľ ide o spotrebiteľov, členské štáty by mali do svojho vnútroštátneho práva transponovať predovšetkým prílohy A smerníc; tieto zaručujú lepšiu informovanosť, viac prihliadajú na obavy občanov a očividne podrobnejšie sa zaoberajú situáciou ohrozených spotrebiteľov.

Dielo však ešte nie je dokončené. Musíme dospieť ku konsenzu v niekoľkých bodoch, hlavne v otázke účinného rozdelenia moci nielen v oblasti zemného plynu, keďže naše pozície tam sú už celkom porovnateľné, ale tiež v oblasti elektriny. 10. októbra podpíše francúzske predsedníctvo všeobecný rámec, ktorý Rada pre energetiku prijala 6. júna. Dovtedy nebudeme poznať jednotné stanovisko Rady. Ak sa majú obavy členských štátov zohľadniť, musíme sa v našej práci zamerať predovšetkým na doložku o energetických vzťahoch s tretími krajinami.

Predsedníctvo potom postúpi svoje spoločné stanovisko Európskemu parlamentu, aby mohol byť balík pre vnútorný trh dokončený pred koncom parlamentného obdobia; v každom prípade takéto sú naše zámery. Dúfam, že naše spoločné úsilie bude odmenené konštruktívnym duchom a túžbou po kompromisoch zo strany všetkých našich inštitúcií.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Březina (PPE-DE). - (CS) Vážený pán predsedajúci, vážení komisári, v prvom rade by som sa rád poďakoval všetkým spravodajcom, ktorí sa podieľali na našej rozprave, za ich úsilie. Dve správy o trhu so zemným plynom sa zasadzujú za liberalizáciu tohto trhu v Európe. Právne predpisy ponúkajú alternatívu k úplnému oddeleniu vlastníctva využitím modelu ISO. Medzi pozitívne stránky patria predovšetkým povinnosti národných orgánov zahrnúť do svojich prepravných sietí obnoviteľné zdroje, inštrukcie pre prístup tretích strán, stanovenie taríf za prístup k sieťam a uloženie sankcií za diskriminačné správanie. Význam má aj vytvorenie európskej siete prevádzkovateľov prepravných sietí zemného plynu, teda orgánu činného v oblasti spolupráce, a Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov. Tieto inštitúcie sú predpokladom na vytvorenie integrovaného trhu so zemným plynom.

Mali by sme však dodať, že výhody liberalizácie trhu môžu prinášať ovocie len tam, kde už dnes existuje diverzifikovaný dodávateľský trh, to znamená vo väčšine krajín západnej Európy. Naopak dodávatelia zemného plynu vo väčšine členských štátov sú takmer monopolní. Paradoxne, tieto krajiny môžu v konečnom dôsledku na liberalizačný balík doplatiť, pretože navrhované právne predpisy oslabia pozíciu prevádzkovateľov prepravných sietí, ktorí majú zmluvy s monopolnými výrobcami. Pre tento model hospodárskych vzťahov je vhodnejšia takzvaná tretia cesta. Podporujem liberalizáciu trhu, ale pokiaľ ide o zemný plyn, vo väčšine nových členských štátov musíme najskôr odstrániť trhové monopoly a zaviesť viacero dodávateľov – len potom budeme môcť bez rizík prikročiť (napríklad) k oddeleniu vlastníctva.

Na záver mi dovoľte povedať niekoľko slov o európskom Strategickom pláne pre energetické technológie. Je úzko spojený so spotrebou energie v Únii, znižovaním emisií CO2 a energetickou závislosťou Európy. Ako však zdôrazňuje spravodajca, veľmi malá pozornosť sa venuje úspornej výrobe, kogenerácii (kombinovanej výrobe tepla a elektrickej energie) alebo polygenerácii (kombinovanej výrobe viacerých foriem energie súčasne), úsporám koncových odberateľov a účinnosti priemyselnej energie a rozpočet pre stanovené ciele je veľmi malý. Financie chýbajú aj v oblasti predvádzania technológií, napríklad zachytávania a skladovania uhlíka. Bolo by pekné, keby generalizujúce európske gestá a výroky o energetickom výskume sprevádzali náležité rozpočtové zdroje.

 
  
MPphoto
 
 

  Adam Gierek (PSE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, každý plán by mal zahŕňať rozhodnutia o jeho časových i priestorových okolnostiach, ale súčasné rozhodnutia Komisie spomaľujú vykonávanie predošlých plánov, napríklad plány investícií do kombinovanej výroby sú brzdené trhom, pretože sa nevyplatí transformovať teplárne na výkonné zariadenia na výrobu tepla a elektriny, ktoré budú zaťažené emisnými poplatkami a sieťovými problémami. Komisia navyše rozdelila krajiny EÚ na lepšie, ktoré môžu svoje emisie zvýšiť, a horšie, ktoré ich musia znížiť. Tými horšími sú, prirodzene, predovšetkým krajiny strednej a východnej Európy. Podľa Kjótskeho protokolu by referenčným rokom pre výpočet emisií v rámci systému ETS mal byť rok 1990, a nie rok 2005, ktorý uložila Komisia. Bolo by to čestnejšie a solidárnejšie. Byť lídrom v oblasti diskutabilného vplyvu emisií na klimatickú zmenu by nemalo byť na úkor chudobnejších národov. Prioritou by však mala byť účinnosť a energetické úspory a obnoviteľná energia by nemala byť alternatívou, ale doplnkom. Zo strednodobého hľadiska budúcnosť patrí čistej energii z uhlia a z dlhodobého hľadiska, ako je už zrejmé, jadrovej energii.

 
  
MPphoto
 
 

  Lena Ek (ALDE). - (SV) Vážený pán predsedajúci, európsky trh s energiami má obrovské ťažkosti. Naša potreba dovážať energiu v roku 2030 dosiahne 65 %. Máme spotrebiteľov, ktorí si nemôžu vybrať, aký druh energie budú využívať, a ktorých neustále bombardujú zvyšujúce sa ceny energií a účinky skleníkových plynov na klimatickú zmenu.

Pán Paparizov v správe, o ktorej dnes diskutujeme, vyvodzuje záver, že je potrebná intenzívnejšia spolupráca medzi prevádzkovateľmi systémov a vyššie investície do trhu so zemným plynom. To je síce pekné, ale nestačí to. Zo správy pána Buzeka o výskume a inovácii vyplýva, že investujeme príliš málo. Dovoľte mi, aby som vám pripomenula, že aj Parlament sa zasadzoval za zvýšenie investícií do výskumu a že nás čoskoro čakajú nové rokovania o rozpočte. Správa, ktorú predložil pán La Russa, sa zaoberá rozdelením monopolov a zlepšením fungovania trhu so zemným plynom. Jej odporcovia zastávajú názor, že rozdelenie vlastníctva a rozbitie distribučných monopolov by mohlo viesť k zvýšeniu cien energií. Musím vám preto položiť nasledovnú otázku: keď sme už zvýšili ceny energií a účinok klimatickej zmeny, vyriešia tento problém ďalšie monopoly? Rozhodne nie! Výsledok hlasovania vo výbore priniesol časť z toho, čo potrebujeme, ale ešte stále máme pred sebou veľa práce, kým dosiahneme európsky trh s energiami, ktorý bude funkčne efektívny a šetrný voči životnému prostrediu.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE) - (RO) Rada by som poďakovala spravodajcom za dlhodobý strategický prístup v problematike zemného plynu v Európskej únii a výskumu v energetickej oblasti.

V roku 2006 objem dovážaného zemného plynu v Európskej únii predstavoval 62 % a v roku 2030 dopyt po ňom a závislosť od dovozu zemného plynu dosiahne 80 %. Je preto dôležité hľadať konkrétne odpovede na otázky o zaistení energetickej bezpečnosti Európskej únie a efektívnej prevádzke trhu s energiami.

Myslím si, že v návrhoch spravodajcov sú kľúčové tri prvky. V prvom rade by som ako spravodajkyňa pre čiernomorskú synergiu chcela zdôrazniť význam úspešného rozvoja regionálnej spolupráce a cezhraničného prepojenia. Regionálny rozmer je vhodným rámcom na stanovenie spoločných pravidiel a zásad, ako aj na zabezpečenie koordinácie a transparentnosti odvetvia zemného plynu.

Po druhé, je dôležité rozširovať platnosť zavádzaných noriem aj na spoločnosti z tretích krajín, ktoré pôsobia v energetickej oblasti v Európskej únii.

A napokon, úplne podporujem myšlienku zjednotiť vedeckovýskumný sektor v energetickej oblasti ako kľúčový prvok danej dlhodobej politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanna Corda (PSE). - (FR) Vážený pán predsedajúci, vážení členovia Komisie, dámy a páni, naším cieľom musí byť stanovenie nediskriminačných pravidiel, ktoré by určovali podmienky prístupu k prepravným systémom zemného plynu, zariadeniam na skvapalňovanie zemného plynu a zásobníkom.

Tieto pravidlá by mali zabezpečovať väčšiu transparentnosť vzťahov medzi spoločnosťami harmonizáciou taríf, postupov na výpočet týchto taríf a prevádzky prepravných systémov zemného plynu. Navyše všetci prevádzkovatelia systémov sa musia spojiť do európskej siete, ktorá zabezpečí investície na udržanie optimálnej úrovne prepravy zemného plynu v Európe.

V čase, keď sme svedkami explózie cien energií, sú prvky týchto nových európskych právnych predpisov pre občanov mimoriadne dôležité. Ako tieňová spravodajkyňa kladiem najväčší dôraz na práva spotrebiteľa. Z hospodárskej súťaže by pre spotrebiteľov mali vyplývať výhody; potrebujeme opatrenia na regulovanie trhu a cenový dozor, predovšetkým v záujme najzraniteľnejších skupín obyvateľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Anni Podimata (PSE).(EL) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, hoci sa dnešná diskusia, prirodzene, zameriava na vnútorný trh s energiami, rada by som, v záujme zachovania rovnováhy, spomenula veľký význam európskeho Strategického plánu pre energetické technológie, vďaka ktorému Európa dokáže prekonávať obrovské výzvy, ktorým v súčasnosti čelí v oblasti energie a životného prostredia.

Musíme prehodnotiť naše priority a nanovo vymedziť náš súčasný model rozvoja, aby sme sa mohli vydať cestou nízkych alebo nulových emisií CO2 a zároveň vytvárať príležitosti na rozvoj európskeho priemyslu, ktorý má potenciál viesť rýchlo sa rozvíjajúce odvetvie nízkouhlíkových alebo bezuhlíkových technológií.

Ak máme zdolať súčasné výzvy, je absolútne nevyhnutné, aby sme zvýšili rozpočet EÚ pre výskum v oblasti energetiky a podporovali inovácie v odvetviach, akými sú obnoviteľné zdroje energie a inteligentné siete.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Pierre Pribetich (PSE). - (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, v prvom rade chcem poďakovať všetkým svojim kolegom, najmä Jerzymu Buzekovi za jeho správu.

Ako povedal Aristoteles, „dobrý začiatok je polovica úspechu“. Nie povzbudivé reči, ale ozajstný začiatok zdolávania súboru užitočných cieľov bude preto zásadným krokom pri kladení základov plnenia kľúčového záväzku bojovať proti klimatickej zmene.

Táto náročná výzva si vyžaduje nové vymedzenie európskeho Strategického plánu pre energetické technológie založené na dvoch nanovo vymedzených pilieroch: zabezpečenie lepšej, čistejšej výroby (v zmysle nižších emisií CO2) prostredníctvom inovačných technológií; a zníženie množstva využívanej energie obmedzením spotreby všetkých foriem energie a propagovaním všetkých riešení na dosiahnutie úspory. Takýto sedliacky rozum však, nanešťastie, nie je prítomný v našich hlavných politikách a opatrenia na zníženie spotreby energie nie sú v rámci Strategického plánu pre energetické technológie alebo v hlavných štrukturálnych politikách EÚ dostatočne podporované.

Ďalším kľúčovým prvkom je naliehavá potreba zvýšiť ľudské i finančné zdroje potrebné na skutočné dosiahnutie našich európskych cieľov. Kedy konečne ponúkneme konkrétnu odpoveď na kľúčovú požiadavku – na neľahkú výzvu, ktorú predstavuje klimatická zmena? Vo financovaní výskumu nízkouhlíkových technológií zaostávame. Vážený pán predsedajúci, použijem opäť Aristotelove slová: ak začneme vynakladať značné finančné prostriedky na výskum týchto technológií, budeme mať spolovice vyhrané. Dosiahneme úplnú energetickú účinnosť a zakrátko i mimoriadnu energetickú účinnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). - (RO) Únia potrebuje spoločnú energetickú politiku.

Prioritné projekty ako Nabucco, ktorý uznala aj Európska rada, by mali diverzifikovať zdroje dodávok zemného plynu pre Európsku úniu a musia byť dokončené.

Na zabezpečenie dodávok energie pre Európsku úniu je nevyhnutná regionálna spolupráca. Považujem preto za vhodné (a svoju požiadavku som formulovala v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu), aby geografické oblasti patriace pod jednotlivé štruktúry regionálnej spolupráce Komisia vymedzila až po konzultácii s členskými štátmi, ktoré v týchto geografických oblastiach ležia.

Preto som formou pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu žiadala, aby pre každý projekt výstavby plynovodov prechádzajúcich cez moria susediace s Úniou dala Komisia a príslušné členské štáty vypracovať štúdie o ich vplyve na životné prostredie.

Považujem za nevyhnutné zjednotiť povinnosti verejných služieb a z nich vyplývajúce minimálne spoločné normy, aby sme mohli obyvateľom a malým a stredným podnikom zabezpečiť prístup k dodávkam zemného plynu.

 
  
MPphoto
 
 

  Dragoş Florin David (PPE-DE). - (RO) Dnes diskutujeme o troch dôležitých správach z hľadiska energetickej politiky Európskej únie, o správach, v ktorých sa spomína energetická technológia, energetická bezpečnosť a boj proti energetickej chudobe ako kľúčové faktory na dosiahnutie cieľov v súvislosti s energiou a klimatickou zmenou.

Správa kolegu pána Paparizova vymedzuje novú koncepciu prístupu k prepravným sieťam zemného plynu; pán kolega La Russa svojou správou významne prispieva k formulácii strednodobej a dlhodobej stratégie pre vnútorný trh so zemným plynom a kolega Buzek vo svojej správe zdôrazňuje potrebu vyvíjať strategické energetické technológie.

Rýchlou realizáciou týchto správ dosiahneme účinnejší a transparentnejší vnútorný trh, čo bude mať priamy vplyv na zvýšenie konkurencieschopnosti, prehľadnosti cien pre konečného spotrebiteľa a ochranu práv spotrebiteľa.

Prišiel čas, aby Komisia a Rada otvorene a konkrétne podporovali diverzifikáciu zdrojov dodávok a rozvoj nových zásobníkov zemného plynu a zabezpečili tak energetickú nezávislosť a bezpečnosť Únie.

Na záver by som rád zablahoželal našim trom kolegom k tomu, ako sa im podarilo vypracovať správy.

 
  
MPphoto
 
 

  Andrzej Jan Szejna (PSE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, účelom nariadení, o ktorých dnes diskutujeme, je zjednodušiť integráciu trhov so zemným plynom jednotlivých vnútroštátnych trhov a posilniť riadiacu kontrolu na európskej úrovni. Trh so zemným plynom a trh s elektrinou by pre značnú závislosť Európskej únie od dovozu zemného plynu mali byť posudzované osobitne. Oddelenie vlastníctva by mohlo byť mimoriadne užitočným nástrojom na vytvorenie zjednoteného trhu so zemným plynom v Európskej únii a vznik skutočnej konkurencie na európskom trhu s energiou a v praxi by mohlo viesť k zníženiu alebo aspoň k stabilizácii cien energií.

Mali by sme však postupovať obozretne. Proces liberalizácie si vyžaduje konkrétne štrukturálne zmeny, na ktoré niektoré krajiny Európskej únie nie sú pripravené. Ak by v Poľsku došlo k liberalizácii trhu a oddeleniu vlastníctva bez toho, aby tento proces prebehol pri všetkých hlavných európskych producentoch energie, západoeurópske firmy by tým získali voči Poľsku výhodu. Európa potrebuje energetický model, ktorý by okrem zabezpečenia konkurencie na regionálnych trhoch a na spoločnom európskom trhu zároveň zaručoval ochranu konečnému spotrebiteľovi a predovšetkým energetickú bezpečnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Ioan Mircea Paşcu (PSE). - Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi pozrieť sa na celú záležitosť zo širšej politickej perspektívy. Dnes je energia takmer synonymom zahraničnej politiky a má tendenciu odsúvať nabok dokonca aj problematiku klimatickej zmeny. Je zrejmé, že súčasná situácia zastihla Európu nepripravenú. Naše vnútroštátne energetické systémy sú zaostalé, monopolistické, komplikované a neprehľadné. V dôsledku toho máme prirodzený sklon snažiť sa riešiť súčasné výzvy individuálne. A preto sa úsilie vytvoriť jednotný integrovaný trh s energiami stretáva s čoraz väčším odporom a cieľ znížiť závislosť Európy od zahraničných zdrojov dodávok je takmer nedosiahnuteľný. Podobne, pokúšať sa zavádzať nové riešenia do starých modelov by našu úlohu len ešte viac sťažilo. Európa musí preto čo najskôr prehodnotiť súčasné opatrenia, presvedčivo presadzovať jednotný trh s energiou a začať hromadne investovať do výskumu v oblasti alternatívnych zdrojov energie. Pre Európu je to jednoducho otázka prežitia.

 
  
MPphoto
 
 

  Theodor Dumitru Stolojan (PPE-DE). - (RO) Chcel by som zablahoželať trom spravodajcom a zároveň povedať, že Rumunsko postupovalo v úplnom súlade s požiadavkami jednotného trhu so zemným plynom, pričom úplne oddelilo (i z hľadiska vlastníckych práv), prepravnú činnosť od činnosti výrobnej a distribučnej.

Žiaľ, v Európskej únii zatiaľ nemáme konkurencieschopný jednotný trh so zemným plynom a niektoré členské štáty sa oddeleniu výroby od distribúcie vehementne bránia.

Skutočnosť, že nemáme jednotný trh s zemným plynom, umožňuje významným dodávateľom zemného plynu postupovať pri dohadovaní podmienok dodávateľských zmlúv v členských štátoch rôzne, pričom niekedy vnucujú alebo sa snažia ovplyvniť politické rozhodnutia.

Preto si myslím, že by tieto smernice mali byť schválené a nadobudnúť úplnú platnosť čo najskôr.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, jednou zo základných otázok, ktorú je potrebné zvážiť, je otázka zabezpečenia bezpečnosti dodávok. Energetická politika musí vziať do úvahy fakt, že v potenciáloch jednotlivých štátov diverzifikovať zdroje dovážaného zemného plynu existujú výrazné rozdiely. Možnosti získať a nakúpiť túto surovinu sú rôzne. Často som zdôrazňoval, že je nevyhnutné vypracovať jednotnú energetickú politiku, ktorá by jednotlivým členským štátom zaručovala energetickú bezpečnosť. Opatrenia zamerané na oddelenie vlastníctva na trhu so zemným plynom nepochybne zvýšia konkurenciu a zlepšia kvalitu poskytovaných služieb. Pre výrazné rozdiely na trhoch s energiou by som však súhlasil s návrhom spravodajcu, aby boli tieto odvetvia regulované osobitne. Trh so zemným plynom bude konkurenčnejší až vtedy, keď budú mať všetci spotrebitelia neobmedzený prístup k informáciám o množstve zemného plynu, ktoré spotrebúvajú, a možnosť zmeniť dodávateľa.

 
  
MPphoto
 
 

  Inés Ayala Sender, spravodajkyňa Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaného o stanovisko. (ES) Vážený pán predsedajúci, pre nedostatok času som nemohla poďakovať pánovi Buzekovi za to, že do svojej správy veľkoryso zahrnul návrhy Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, predovšetkým otázky týkajúce sa energetickej účinnosti, životnosti rôznych foriem energie a predovšetkým aspekty ľudských zdrojov, školenia a spolupráce s rozvojovými krajinami.

Chcela by som teda vyjadriť pánovi Buzekovi svoju najúprimnejšiu vďaku, keďže pre časové dôvody sa mi nepodarilo urobiť tak už skôr.

 
  
MPphoto
 
 

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pokiaľ ide o dodávky zemného plynu, je nesmierne dôležité, aby prebiehali v primeranom konkurenčnom prostredí. Na jednej strane tu dôležitú úlohu zohrávajú obnoviteľné energie, na strane druhej zemný plyn pre ne prirodzene predstavuje konkurenciu. Som presvedčený, že práve táto konkurencia vytvára príležitosť zatlačiť ceny tým správnym smerom a ak tomu pomôžeme účinnými opatreniami, môžeme dosiahnuť zodpovedajúci pokles cien.

V nasledujúcich rokoch bude čoraz dôležitejšiu úlohu zohrávať správna distribúcia energie v Európe a k energetickej účinnosti budú mať čím prispieť predovšetkým naše malé a stredné podnikateľské aktivity, pretože renovácia budov a obnova starších nehnuteľností tu prirodzene zohrávajú významnú úlohu. Okrem toho sa vytvorí vysoká konkurencia v súvislosti s dodávaním zemného plynu na trh domácností.

 
  
MPphoto
 
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. Vážený pán predsedajúci, je očividné, že tieto tri správy sú si názorovo mimoriadne blízke. Znova by som rád poďakoval spravodajcom pánovi Buzekovi, pánovi La Russaovi a pánovi Paparizovi za to, že sa im podarilo dosiahnuť takýto konsenzus. Vieme, že hľadáme bezpečné, udržateľné a finančne dostupné zdroje energie a zároveň si dnes uvedomujeme, že zmena v energetickom odvetví nastala o čosi skôr, než sme všetci čakali. Z toho vyplýva, že musíme konať oveľa rýchlejšie a s väčším odhodlaním.

Chcel by som uviesť príklad konkrétnej súčinnosti, ktorú som mal možnosť vidieť a ktorá je veľmi významná. Včera som navštívil Ústav technickej termodynamiky v Štutgarte, neďaleko Štrasburgu. Prebieha tam výskumný projekt, ktorý má zistiť ako možno zvýšiť účinnosť dodávky energie kombinovaním cyklu plynových turbín a palivových článkov a zvýšiť ich účinnosť pomocou novej technológie. Projekt napreduje pomerne dobre, ale narážajú v ňom na množstvo technických výziev. Ak máme skutočne napredovať, takéto druhy projektov potrebujú väčšiu podporu. No zároveň je nám jasné, že kým bude na trhu chýbať konkurencia, takéto projekty nikdy neopustia laboratóriá. Ak chceme ďalej napredovať, musíme konať v oboch smeroch.

Pokiaľ ide o balík o vnútornom trhu, som presvedčený, že teraz, po hlasovaní, je veľmi potrebné, aby sa všetky tri inštitúcie rýchle pohli dopredu, celú vec dokončili a pristúpili k fáze realizácie.

Komisia sa zaviazala urobiť všetko, čo bude v jej silách a dospieť k rýchlemu kompromisu v druhom čítaní a napokon dosiahnuť schválenie balíka.

Pokiaľ ide o strategickú revíziu energetiky: sme len na začiatku procesu. Technologický plán je len východiskom. Ešte stále nám chýba veľa opatrení, ktoré by nás posunuli dopredu. Jedným z opatrení, ktoré som sľúbil svojim kolegom a tiež poslancom v tomto Parlamente, je oznámenie o financovaní nízkouhlíkových zdrojov energie, ale to nie je jediné. Sme presvedčení, že ak sa máme niekam pohnúť, budeme potrebovať mnohé ďalšie opatrenia. V čase prvej ropnej krízy padli veľmi múdre slová. Nemáme veľa ropy, ale máme nápady.

Verím – taký je aspoň môj názor a zaznelo to aj v rozprave – že skutočne musíme využívať nápady, ktoré máme. Na pôde Európskej únie nám veľa ropy nezostáva.

člen Komisie.−

Stanovisko Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Parlamentu

Správa pána Paparizova (A6-0253/2008)

Komisia môže prijať tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: 2, 3, 5, 6, 8, 9, 10, 12, 14, 16, 17, 25, 31, 39, 41, 43, 44.

Komisia môže len čiastočne prijať tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: 1, 11, 18, 19, 20, 21, 22, 24, 26, 27, 29, 30, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 46, 47, 49, 50, 51, 53.

Komisia nemôže prijať tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: 4, 7, 13, 15, 23, 28, 40, 42, 45, 48, 52, 54.

Správa pána La Russu (A6-0257/2008)

Komisia môže prijať tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: 2, 3, 7, 16, 20, 24, 27, 31, 32, 33, 34, 36, 40, 44, 50, 56, 60, 64, 73, 74, 87, 92, 98, 99, 100, 101, 102, 103, 112, 120, 122, 124, 136, 140, 142.

Komisia môže len čiastočne prijať tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: 5, 6, 8, 9, 11, 12, 13, 17, 21, 23, 25, 26, 28, 29, 35, 45, 46, 48, 49, 51, 52, 53, 55, 61, 63, 64, 68, 69, 75, 76, 77, 78, 80, 81, 84, 85, 86, 88, 91, 93, 94, 95, 96, 104, 107, 111, 115, 117, 118, 119, 125, 127, 132, 135, 138, 139, 141, 143.

Komisia nemôže prijať tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: 1, 4, 10, 14, 15, 18, 19, 22, 30, 37, 38, 39, 41, 42, 43, 47, 54, 57, 58, 59, 62, 65, 66, 67, 70, 71, 72, 79, 82, 83, 89, 90, 97, 105, 106, 108, 109, 110, 113, 114, 116, 121, 123, 126, 128, 129, 130, 131, 133, 134, 137, 144, 145.

 
  
  

PREDSEDÁ: PANI ROTHE
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 
 

  Atanas Paparizov, spravodajca. − Vážená pani predsedajúca, diskusia a výroky mojich kolegov ma ešte väčšmi utvrdili v presvedčení, že sú potrebné pravidlá, že sú potrebné silné požiadavky, ktoré by sa mohli stať povinnými, že je potrebná silná agentúra. Je jasné, že na trhu so zemným plynom chýba voľná hospodárska súťaž; 90 % zmlúv je dlhodobých, takže je veľmi dôležité, aby sme mali silné pravidlá a neriešili problémy jediným modelom oddelenia vlastníctva. Toto odznelo v rokovacej sále a ja si myslím, že to bol dobrý odkaz pre ďalšiu fázu rokovaní.

Je veľmi dôležité, že podporu získal aj môj návrh 10-ročného plánu o rozvoji regionálnych iniciatív, ktoré sa stanú základom pre spoločný trh: nemali by sme sa uchyľovať k ideológii; ako povedali mnohí naši kolegovia, mali by sme byť pragmatickí a rozvíjať transparentný trh s jasnými pravidlami.

V rozprave odznel aj názor o úlohe rôznych účastníkov trhu, ktorý je tiež veľmi dôležitý. Je pravda, že Európska sieť prevádzkovateľov prepravnej sústavy pre plyn (ENTSOG) dokáže vyvinúť množstvo technických kódov, ale pravdou je aj to, že agentúra založená z iniciatívy národných regulačných úradov a na základe ich vlastných skúseností by mohla vyvinúť veľmi dôležité zásady pre vývoj týchto kódov a spolu s Komisiou zabezpečovať, aby sa trh riadil pravidlami, ktoré budú presadzovať všetci.

Nebol by som rád, keby sa v spoločnostiach využívali prehnané kontrolné mechanizmy, takže verím, že kompromis, ku ktorému dospela Rada, by mohol byť základom použiteľným tak pre odvetvie plynu, ako aj elektriny a mohol by viesť k rýchlejšiemu vyriešeniu tretieho energetického balíka, pretože obsahuje mnoho nových zlepšení pre spotrebiteľov i zlepšení transparentnosti. Tento balík je pre rozvoj našej energetickej nezávislosti veľmi dôležitý a potrebný a bola by škoda odkladať ho len z čisto ideologických dôvodov.

 
  
MPphoto
 
 

  Romano Maria La Russa, spravodajca. − (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, od samotného začiatku som vedel, že to nebude ľahká a priamočiara diskusia. Táto smernica sa bezpochyby rodí ťažko, ale po dnešnej rozprave – ktorá bola iste veľmi intenzívna a vysokokvalitná – som presvedčený, že dnes si môžeme byť všetci istí, že sa napokon dočkáme úspešného riešenia.

Rečnilo veľa kolegov, a keby som mal odpovedať na každý jeden príspevok, určite by mi to trvalo minimálne jeden pracovný deň. Harmonogram mi to nedovoľuje. Okrem toho som si vypočul veľa – príliš veľa – chvály a komplimentov na moju adresu: verím, že mi nestúpnu do hlavy. Myslím, že komplimenty, ktoré mi boli zložené, by mali byť adresované skôr celému Výboru pre priemysel, ktorý celé tie dlhé mesiace veľmi usilovne pracoval.

Rád by som preto vyjadril osobitnú vďaku svojim kolegom, pánovi Mandersovi, pánovi Swobodovi a pánovi Reulovi, pravdaže aj komisárovi Pibelgasovi a tiež pánovi Vidal-Quadrasovi. Ďakujem vám všetkým. Myslím, že po celé obdobie bola naša práca absolútne transparentná a založená na spolupráci. Snažili sme sa so všetkými konzultovať a zahrnúť ich do smernice. Dúfam, že sa nám podarilo dosiahnuť zrozumiteľný a transparentný výsledok. Niekoľkokrát som azda musel niektorých kolegov požiadať, aby sa pokúsili zabudnúť na svoju úlohu poslancov národného parlamentu, inými slovami, aby sa vymanili zo straníckej príslušnosti a mohli pracovať viac ako poslanci tohto Parlamentu v službe všetkým občanom EÚ.

Na záver by som chcel zmierniť obavy pána Zīleho, ktorý nastolil problém Gazpromu a Ruska. Samozrejme, že si veľmi dobre uvedomujeme, že je to mimoriadne závažná otázka, ktorej by sme sa mali venovať, skúmať ju a veľmi opatrne a uvážene vyriešiť.

Pokiaľ ide o spotrebiteľov, som presvedčený, že som sa v každom príhovore, ktorý som mal za posledné mesiace, a tiež v každej svojej správe zasadzoval za transparentnosť a pomoc spotrebiteľom, no, prirodzene, nezabúdal som ani na prevádzkovateľov, ktorí majú tiež svoje práva. Nesmieme preto ustúpiť veľkým mocnostiam alebo európskym (a nielen európskym) monopolom.

 
  
MPphoto
 
 

  Jerzy Buzek, spravodajca. − Vážená pani predsedajúca, ďakujem všetkým kolegom za diskusiu – bola to veľmi dobrá a veľmi obšírna diskusia –, predovšetkým tieňovým spravodajcom a všetkým kolegom, ktorí si vo svojich výboroch pripravili stanoviská. Blahoželám obom spravodajcom, pánovi Paparizovi a pánovi La Russaovi. Úplne podporujem vaše správy – a, samozrejme, aj svoju vlastnú, ale pri tej mi s veľkou pravdepodobnosťou chýba objektívny úsudok.

Ako ste mali možnosť postrehnúť z diskusie, Strategický plán pre energetické technológie nevyvolal veľkú polemiku, ale je tu jedna vec, na ktorú by som rád odpovedal. Adina-Ioana Vălean nepodporuje zariadenia na zachytávanie a skladovanie CO2 – zariadenia na komerčné predvádzanie technológie CCS –, pretože pre spoločnosti, ktoré by sme chceli podporiť, je to obchod.

Poviem vám jeden príklad. Rovnaké spoločnosti získavajú obrovské stimuly z daní občanov na obnoviteľnú energiu. Máme aj komerčné obnoviteľné zariadenia a spoločnosti robia obchod – a ja veľmi zásadne podporujem tieto stimuly pre obnoviteľnú energiu. Ak chceme vyriešiť problém klimatickej zmeny na našej planéte, musíme vyriešiť otázku zachytávania a skladovania CO2, pretože správnu odpoveď na ňu nemáme. Takže z tohto hľadiska, rovnako ako v prípade obnoviteľných zdrojov, by sme mali poskytovať finančné stimuly priekopníkom zachytávania a skladovania CO2.

Ďakujem a gratulujem obom komisárom. V energetickej otázke odvádzate vynikajúcu prácu, rovnako ako v oblasti výskumu, vývoja a inovácií.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 9. júla 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Adam Bielan (UEN), písomne. — (PL) Vážený pán predsedajúci, základná slabosť Európy v jej vzťahu s Ruskom vyplýva z toho, že nám chýba voľný a jednotný trh s energiou. V súčasnosti už v Európe existuje niekoľko energetických centier, ktoré riadia národné regulačné úrady. Je prirodzené, že národné vlády by si chceli zabezpečiť lacnú dodávku energie, ako aj pracovné miesta v odvetví, ktoré považujú za prioritné. Týmto spôsobom, rozdelení národným sebectvom, však prehrávame v európskej energetickej ofenzíve Gazpromu. Integrovaný európsky trh a zjednotený front pred zrakom mimoeurópskych dodávateľov by nám zaistili bezpečnosť skôr, než rozdelíme dodávky energie.

Rusko nepochybne využíva fakt, že EÚ sa doposiaľ nepodarilo vytvoriť voľný konkurencieschopný trh s energiami. Sprístupnenie európskeho vnútorného trhu so zemným plynom konkurencii povedie k vyššej účinnosti a posilneniu práv spotrebiteľov i národných regulačných úradov. Vytvorenie akéhosi systému spojených nádob uľahčí reagovanie na prípadné energetické dodávateľské krízy v jednotlivých členských štátoch, a tým sa zníži riziko energetického vydierania.

Musíme zastaviť expanziu ruských spoločností do Európy a prinútiť Rusko, aby pri nakladaní s investíciami v energetickom odvetví rešpektovalo zásadu vzájomnosti.

Úplne súhlasím so spravodajcom v tom, že členské štáty by mali podporovať integráciu vnútroštátnych trhov a spoluprácu medzi prevádzkovateľmi sietí na európskej i regionálnej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  András Gyürk (PPE-DE), písomne. (HU) Prudký nárast cien energií nás prenikavejšie než kedykoľvek predtým upozorňuje na skutočnosť, že na trhu s energiami chýba účinná regulácia. Inak tomu nie je ani v prípade odvetvia zemného plynu. Z tohto dôvodu významný krok vpred predstavuje správa o trhu so zemným plynom, ktorú by mal Európsky parlament čoskoro schváliť. Sme presvedčení, že dokument pripravený Európskou komisiou je správnym prvým krokom na ceste k účinnejšej regulácii.

Nový legislatívny balík by mohol prispieť k vytvoreniu skutočnej konkurencie na európskom trhu. Je to mimoriadne potrebné, pretože členské štáty sú do veľkej miery odkázané na milosť externých dodávateľov. Pokiaľ ide o dovoz zemného plynu, závislosť Európy predstavuje už 50 %, pričom toto číslo sa môže v nasledovných desaťročiach ešte zvýšiť. Chcel by som upozorniť na fakt, že bezbrannosť niektorých členských štátov dokazuje aj prekročenie tejto už tak dosť vysokej hranice. Napríklad závislosť Maďarska od jediného dodávateľa, Rusku, predstavuje 80 %. Nové nariadenie neodstráni túto závislosť naraz, ale predsa len vytvorí transparentnejšie vzťahy. Bude presadzovať ráznejšiu hospodársku súťaž a zníži bremeno ležiace na spotrebiteľoch.

Nazdávame sa, že je to dôležitý krok vpred, ktorý posilní už platné opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Je to mimoriadne dôležité aj z toho dôvodu, že rastúce ceny energií sa stávajú jednou z najvýznamnejších príčin chudoby. Dúfame, že nové nariadenie v budúcnosti sníme zo spotrebiteľov váhu neúnosných cien.

 
  
MPphoto
 
 

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE), písomne. (PL) Liberalizácia trhu so zemným plynom tvorí mimoriadne dôležitú súčasť úsilia, ktorého cieľom je vytvoriť spoločný vnútorný trh s energiou. V súčasnosti trh so zemným plynom ovládajú veľké koncerny, ktoré v mnohých prípadoch riadia výrobu, ako aj distribúciu plynu.

Účinný vnútorný trh s energiou je dôležitý na splnenie cieľov lisabonskej stratégie a zabezpečenie dostupných cien pre spotrebiteľov energie. V našej rozprave by sme však nemali zabúdať na energetickú bezpečnosť, ktorú je potrebné zaistiť diverzifikáciou dodávok dovážaných energetických surovín.

Neznamená to, že všetky oblasti trhu s energiou sú rovnaké. Trh so zemným plynom sa výrazne líši od trhu s elektrinou, a preto nie je možné transponovať nariadenia, ktoré boli vypracované pre odvetvie elektriny, na odvetvie zemného plynu.

Naozajstná liberalizácia trhu so zemným plynom by mala byť založená na oddelení vlastníctva prevádzkovateľov prepravných systémov. Len tak je možné vyhnúť sa zbytočným konfliktom záujmov a zabezpečiť spravodlivý a nediskriminačný prístup k sieti. Pre spravodlivú hospodársku súťaž na spoločnom trhu s energiou je potrebné, aby pre investorov z tretích krajín platili rovnaké kritériá v súvislosti s oddelením vlastníctva a nezávislosťou ako na spoločnosti v členských štátoch. Na toto by sme mali klásť mimoriadny dôraz.

Dúfam, že európsky trh bude čoskoro otvoreným trhom s účinným oddelením aktivít, s činnosťami súvisiacimi s výrobou a dodávkou na jednej strane a činnosťou súvisiacou s prevádzkovaním siete na strane druhej, čím sa zabezpečí väčšia transparentnosť trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Vlasto (PPE-DE), písomne. – (FR) Trh so zemným plynom má špecifické prvky, ktoré bolo potrebné zohľadniť. Súvisia s veľmi podstatnými dodávateľskými obmedzeniami, pre ktoré je potrebné zabezpečiť dlhodobé zmluvy s dodávateľskými krajinami, ale aj s mimoriadne vysokými investičnými nákladmi do prepravných a distribučných sietí, ktoré musia spotrebiteľom poskytnúť najvyššiu úroveň bezpečnosti. Z toho vyplývajú jasné politické výzvy stimulovať investície a inováciu, podporovať vedomosti a zručnosti a zabezpečiť bezpečnosť dodávok.

Európska komisia však na tieto výzvy nereaguje, pretože sa vo svojom návrhu zameriava na oddelenie vlastníctva, čo sa zhoduje s jej posadnutosťou hospodárskou súťažou. Text návrhu destabilizuje špecifický strategický trh: sme závislí od zahraničného dovozu a od spoločností, s ktorými by sme mali byť schopní rokovať z pozície silného partnera, a nie z pozície oslabenej hroziacim rozpadom priemyslu.

Prijatím pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu o efektívnom a účinnom oddelení činností ako možnej alternatívy k úplnému oddeleniu vlastníctva by sa nám malo podariť dosiahnuť vyváženejší a predovšetkým primeranejší text. Je preto dôležité podporiť toto stanovisko, ktoré umocní vynikajúcu prácu, ktorá bola odvedená okrem iného v oblasti investícií, prístupu k systému a prevádzky systému. Len tak bude môcť bezpečnosť kráčať ruka v ruke s hospodárskym súťažením.

 

13. Reakcia EÚ na situáciu v oblasti štátnych investičných fondov (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − ďalším bodom je spoločná rozprava o týchto otázkach na ústne zodpovedanie:

– otázka na ústne zodpovedanie pre Radu položená pani Berèsovou v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o odpovedi EÚ na problematiku štátnych investičných fondov (O-0067/2008 – B6-0164/2008) a

– otázka na ústne zodpovedanie pre Komisiu položená pani Berèsovou v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o odpovedi EÚ na problematiku štátnych investičných fondov (O-0068/2008 – B6-0165/2008).

 
  
MPphoto
 
 

  Pervenche Berès, autorka. − (FR) Pani predsedajúca, pani úradujúca predsedníčka Rady, pán podpredseda Komisie, ďakujem, že ste nám dali príležitosť na túto rozpravu s dvomi zaangažovanými inštitúciami. Pán Verheugen, dúfam, že sa Vám podarí podať správu komisárovi Charliemu McCreevymu o charaktere tejto rozpravy.

Dlhý čas sme v Európe mali aktívne štátne investičné fondy, najmä Nórsky fond, a až doteraz nám žiadne konanie tohto fondu nespôsobilo problémy. Dve udalosti však otriasli súčasnou situáciou. Prvou z nich je tvorba dôležitých rezerv ropnými monarchiami a krajinami, ktoré nahromadili obchodné prebytky, z ktorých sa podporujú tieto štátne investičné fondy. Druhou udalosťou je, samozrejme, kríza rizikových hypotekárnych úverov. Tá vrhla svetlo na strategickú úlohu, ktorú by mohli tieto štátne investičné fondy plniť.

V minulosti, keď sa tieto fondy používali na investovanie na rôznych miestach, hlavne v Spojených štátoch, sa ich strategický charakter spochybňoval. Keď sa teraz pozrieme na úlohu, ktorú prevzali štátne investičné fondy od investičných bánk pri zabezpečovaní likvidity alebo vkladaní vlastných finančných prostriedkov, uvedomíme si, že sa naopak stali investormi poslednej možnosti.

Za takýchto okolností vstupujú do hry emócie, a práve preto sme chceli položiť túto otázku. Niet tiež pochybností o tom, prečo sám predseda Komisie, na rozdiel od komisára zodpovedného za vnútorný trh, pociťoval ako potrebné a užitočné zverejniť 27. februára dokument, ktorý sa stal základom našej dnešnej diskusie.

Podstupujeme riziko, že sa v jednotlivých členských štátoch aplikuje stratégia, ktorá nám napokon nepomôže vyrovnať sa so skutočnosťou, že štátne investičné fondy dnes prevzali zodpovednosť, aktívnu úlohu na kapitálovom trhu. V dôsledku toho vytvára im i nám táto nová situácia v určitej miere povinnosti pri rozhovore, ktorý chceme viesť s manažérmi týchto fondov.

Preto by sme chceli v mene Výboru pre hospodárske a menové veci položiť dnes päť otázok.

Po prvé, máme dojem, že reakcia Komisie až doposiaľ bola v tomto duchu: „Nechajme, nech každý členský štát uplatňuje z pohľadu požiadaviek transparentnosti a riadenia súvisiacimi s týmito fondmi svoju vlastnú stratégiu a na úrovni Spoločenstva jednoducho overíme, či požiadavky jednotlivých členských štátov porušujú pravidlá zmluvy alebo pravidlá fungovania vnútorného trhu.“

Nám to nepripadá ako správna stratégia. Podľa nášho názoru by sme mali v takomto prípade práve pracovať na aktívnom prístupe a zriadení koordinácie na úrovni Spoločenstva: na jednej strane preto, aby sme zabránili nespravodlivej konkurencii medzi členskými štátmi – keďže je jasné, že sa členské štáty v istej miere pretekajú o to, ktorý z nich dokáže vyťažiť najviac z bezpečných, dlhodobých investičných možností týchto štátnych investičných fondov – a na druhej strane preto, aby sme definovali strategické alebo citlivé sektory, ktoré je potrebné zachovať, a spoločne na tom pracovali.

Druhá otázka súvisí s problémom registrácie týchto fondov. Bolo by možné na úrovni Spoločenstva počítať s registráciou týchto fondov tak, ako o tom momentálne uvažujeme v prípade ratingových agentúr?

Tretia otázka sa týka výkladu článku 58, ktorý hovorí o obmedzeniach voľného pohybu kapitálu na základe spoločenskej objednávky. Pokiaľ ide o názor Rady a Komisie, existuje podľa nich jeden výklad, ktorý by mal mať prednosť v tejto oblasti? Chceli by sme k tomu viac informácií.

Štvrtá otázka je takáto: nie je toto rozprava, ktorá má medzinárodný rozmer? Zastávame názor, že by bola Európska únia oveľa lepšie vybavená a pripravená na vyrovnanie sa s medzinárodným rozmerom tejto rozpravy, ak by sme namiesto pozície jedného členského štátu, ktorá by mohla popohnať tieto preteky priťahované finančnými možnosťami, vymedzili do určitej miery pozíciu nášho základného tábora, pozíciu Európskej únie.

Posledná otázka súvisí s devízovým kurzom. Aký je váš názor na situáciu, pri ktorej ropné monarchie v súčasnosti investujú do aktív v eurách pomocou finančných prostriedkov získaných z predaja ropy v dolároch, čím zhoršujú napätú situáciu v oblasti výmenných kurzov s dôsledkami na naše obchodné bilancie?

Pani predsedajúca, pán podpredseda, to boli otázky, ktoré chcel Výbor pre hospodárske a menové veci položiť. Tešíme sa na odpovede od Rady a Komisie.

 
  
MPphoto
 
 

  Anne-Marie Idrac, úradujúca predsedníčka Rady. − (FR) Pani predsedajúca, pán podpredseda Komisie, pani Berèsová výborne zhrnula otázky, ktoré sprevádzajú štátne investičné fondy. Rada by som pridala ďalšie dôvody, prečo o nich hovoríme. Samozrejme, v posledných rokoch zaznamenali úspech: podľa MMF v súčasnosti vytvárajú od 2 200 miliárd do 300 000 miliárd EUR. Musíme sa však pozrieť aj na ich investičné stratégie, ich transparentnosť, jasnosť týchto stratégií a možno aj na vznik nových fondov.

Ministri financií krajín G8 požiadali v októbri 2007 MMF a OECD, aby preskúmali tieto otázky. Na základe tejto výzvy sa obe inštitúcie pustili do práce: MMF sa zameral na krajiny zodpovedné za štátne investičné fondy a organizácia OECD sa sústredila na prijímajúce krajiny. MMF preskúmal súčasné postupy fondov, zorganizoval debatu za okrúhlym stolom zameranú hlavne na tieto témy a vytvoril medzinárodnú pracovnú skupinu pozostávajúcu z 25 krajín, ktoré takéto fondy vlastnia, s cieľom napísať správu, ktorá má byť publikovaná na konci októbra tohto roka. Cieľom je spísať osvedčené postupy, ktoré budú môcť štátne investičné fondy prijať hlavne v oblasti ich transparentnosti, investičných stratégií a riadenia. Z tohto hľadiska treba poznamenať, že mnohí označili Nórsky vládny penzijný fond ako referenčný fond v tejto oblasti.

Pokiaľ ide o organizáciu OECD, dôraz sa kládol na osvedčené postupy v prijímajúcich krajinách, pričom ministri tejto organizácie prijali pred niekoľkými týždňami vyhlásenie. Práca teraz bude pokračovať v Investičnom výbore a bude sa zameriavať predovšetkým na vzájomné monitorovanie rozvoja politiky a širšiu rozpravu o investíciách ovládaných cudzími vládami.

Prejdem teraz k aspektu Spoločenstva. Ako viete, vo februári 2008 Komisia predložila oznámenie s názvom Spoločný prístup Európy k štátnym investičným fondom. V oznámení Komisia poznamenáva, že nie sú potrebné nové legislatívne opatrenia na úrovni Spoločenstva, no presadzuje spoločný európsky prístup založený na spolupráci medzi krajinami, ktoré sú príjemcami zo štátnych investičných fondov, samotnými fondmi, ako aj subjektmi, ktoré za ne zodpovedajú. Cieľom je pritom vytvoriť, citujem, „súbor zásad zabezpečujúcich transparentnosť, predvídateľnosť a zodpovednosť investícií štátnych investičných fondov.“

Spoločný prístup odporúčaný Komisiou by mal vychádzať z piatich zásad: záväzok k otvorenému investičnému prostrediu, podpora multilaterálnej práce, používanie existujúcich nástrojov, rešpektovanie povinností a medzinárodných záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o ES, a napokon proporcionalita a transparentnosť. Je dôležité poznamenať, že oznámenie Komisie odporúča spoločný európsky prístup ako doplnok k právomociam členských štátov, pokiaľ ide o používanie ich vnútroštátnych právnych predpisov.

4. marca Rada preskúmala toto oznámenie a predložila správu na jarné zasadnutie Európskej rady. Tá prevzala myšlienky stanovené Komisiou a objasnila predovšetkým dve zásady. Na jednej strane namiesto vyjadrenia podpory multilaterálnemu prístupu vo všeobecnosti uprednostnila vyjadriť svoje stanovisko konkrétne k prebiehajúcej práci MMF a OECD, ktorú som práve spomínala. Na druhej strane namiesto zmieňovania sa o používaní existujúcich nástrojov, a teda všeobecnejšieho prístupu, považovala Rada za vhodnejšie prijať ako základnú zásadu používanie vnútroštátnych nástrojov a v prípade potreby nástrojov EÚ.

Nechcem nič vynechať, a preto musím spomenúť aj to, že otázka štátnych investičných fondov sa preberala aj na schôdzi Transatlantickej hospodárskej rady, o ktorej pán komisár Verheugen dobre vie a ktorá sa konala 9. novembra 2007 vo Washingtone.

Pokiaľ ide o národné iniciatívy, je pravda, že niektoré členské štáty už k nejakým pristúpili alebo to plánujú. Vzťahuje sa to aj na iné krajiny, ktoré sú hlavnými príjemcami zo štátnych investičných fondov mimo Európskej únie. Takéto vnútroštátne opatrenia by, samozrejme, nemali byť v rozpore so spoločným európskym prístupom, ktorý presadzuje Komisia na základe spomínaných zásad a ktorý podporuje Európska Rada. Vnútroštátne opatrenia by sa mali realizovať v kontexte spoločného európskeho prístupu, ktorý by mali dopĺňať. Domnievam sa, že to zodpovedá obavám, ktoré vyjadrila pani Berèsová.

Koordinácia vnútroštátnych opatrení je jedným zo základných pilierov spoločného európskeho prístupu, ktorý navrhla Komisia. Ako ste navrhovali, pravdepodobne bude potrebná analýza existujúcich iniciatív členských štátov s cieľom účinne zriadiť takúto koordináciu a zaistiť, aby nezasahovala do vnútroštátnych právomocí a kompetencií v oblasti ochrany. Táto analýza európskych postupov by mala vychádzať z výsledkov vzájomného monitorovania, ktoré, ako som spomínala pred chvíľou, vykoná Investičný výbor organizácie OECD.

Pokiaľ ide o článok 58, ktorý ste spomínali, pani Berèsová, tento vymedzuje, že členské štáty majú právo stanoviť obmedzenia na základe spoločenskej objednávky alebo verejnej bezpečnosti. Podľa vedomostí Rady sa však tento článok nikdy neuplatnil v súvislosti so štátnymi investičnými fondmi. Z hľadiska potreby objasniť toto ustanovenie jednoducho len poukážem na to, že Lisabonská zmluva ho nemenila ani nedopĺňala.

Na záver, Rada by sa chcela pozrieť na úlohu Európskej únie v medzinárodných orgánoch. Z oznámenia Komisie jasne vyplýva, že sa aktívne zúčastňujeme a budeme zúčastňovať na práci MMF, OECD a ostatných orgánov. Keďže štátne investičné fondy majú medzinárodnú pôsobnosť, je pochopiteľne dôležité, aby Európa spolupracovala s ostatnými prijímajúcimi krajinami na jednej strane, ako aj so štátnymi investičnými fondmi a subjektmi, ktoré za ne zodpovedajú, na strane druhej. Namiesto sledovania diskusií v pozícii tichého pozorovateľa by preto Únia mala hrať aktívnu úlohu pri zabezpečení toho, aby práca v multilaterálnych orgánoch, ktoré som spomínala, napredovala. Práve preto Európska rada na svojom jarnom zasadnutí podporila myšlienky predložené Komisiou. Výslovne pritom podporila súčasnú prácu smerujúcu k dosiahnutiu medzinárodnej dohody o kódexe osvedčených postupov, ktorý budú môcť štátne investičné fondy prijať a ktorý by vymedzil zásady vzťahujúce sa na prijímajúce krajiny na medzinárodnej úrovni. Európska rada doplnila aj to, že by sa Únia mala snažiť koordinovane prispievať k súčasnej rozprave a vyzvala Komisiu a Radu, aby pokračovali v práci týmto smerom. Rada v plnej miere plánuje pokračovať na tejto ceste.

Pokiaľ ide o vašu poslednú otázku týkajúcu sa prepojenia na finančné otázky súvisiace s ropou, ako dnes vyhlásili všetky štáty G8, uvedomujeme si význam otázok pri znižovaní globálnych nerovností. Určité rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, zvlášť krajiny exportujúce ropu, majú obrovské prebytky. Je rozhodujúce, aby došlo k úpravám, hlavne prostredníctvom primeraných zhodnotení meny. Tieto otázky, prirodzene, veľmi podrobne monitorujú krajiny G7/G8, ako aj MMF, samozrejme za účasti členských štátov EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani úradujúca predsedníčka Rady, dámy a páni, štátne investičné fondy sa stali hlavnými hráčmi v globálnom finančnom systéme a v poslednom čase odôvodnene priťahujú záujem verejnosti. V už zmienenom februárovom oznámení Európska komisia preto stanovila, ako by podľa nášho názoru mala Európa reagovať na túto výzvu.

Európska rada na svojom jarnom zasadnutí bez výhrad podporila prístup navrhovaný Komisiou. Situácia je momentálne jednoduchá: Európska únia je najväčším vývozcom priamych investícií na svete, a zároveň priťahuje mnoho investičného kapitálu aj opačným smerom. To veľmi vítame. Investície a otvorenosť sú dvomi z hlavných motorov rastu a zamestnanosti v Európe. Zo svojho záväzku zabezpečiť otvorené prostredie pre investície nemôžeme ustúpiť.

Štátne investičné fondy neprišli na investičnú scénu včera, ale investujú v Európe už približne 50 rokov. Títo zodpovední a spoľahliví investori uskutočňujú dlhodobú, stabilnú politiku, ktorá navyše prešla testom počas posledných nepokojov na finančných trhoch. Tieto fondy poskytli kapitál v čase, keď bol zúfalo potrebný.

Rovnako momentálne nemáme žiadne podklady, podľa ktorých môžeme predpokladať, že štátne investičné fondy majú negatívny vplyv na výmenné kurzy. Nič v skutočnosti nesvedčí o tom, že by takéto fondy menili americké doláre na eurá, pričom navyše ich miera dôležitosti nie je zatiaľ na úrovni, ktorá by im umožňovala výrazne ovplyvňovať vývoj na medzinárodných peňažných trhoch.

Počet a veľkosť týchto fondov v súčasnosti prudko rastie. Investičné modely sa menia. Dokonca sa mení aj geopolitická mapa krajín, ktoré zriaďujú tieto fondy. Rozsah a kvalita informácií, ktoré fondy sprístupňujú trhu, má tendenciu veľmi sa líšiť fond od fondu, a tým vzniká aj obava, že by investície týchto finančných súm umožnili zaangažovaným zahraničným vládam nadmerný politický vplyv. A túto obavu musíme brať vážne.

Ak budú fondy transparentné a budú dodržiavať jasné pravidlá zodpovednosti, skutočnosť, že ide o štátom vlastnené investičné subjekty, by nám nemala dávať dôvod na obavy. Potrebujeme dôveru v čisto obchodnú povahu ich cieľov, čo znamená, že kľúčovými faktormi sú transparentnosť a firemné riadenie.

Oznámenie Komisie stanovuje niekoľko dostupných možností. Regulácia je sotva najlepšou odpoveďou. Všetci investori na jednom trhu by mali dodržiavať tie isté predpisy vzťahujúce sa na konkurenciu, vnútorný trh a pracovno-právne nariadenia. Rôzne nástroje pre zahraničné investície, ktoré členské štáty prijmú s cieľom chrániť verejnú bezpečnosť, právo a poriadok, musia dodržiavať usmernenia Spoločenstva.

Rád by som však poukázal na to, pani Berèsová, že členské štáty majú právo prijať takéto opatrenia, pričom mnohé z nich to nejaký čas už aj robia. Komisia to bude podrobne sledovať, zatiaľ však neexistujú žiadne plány na vykonanie podrobného auditu. Akákoľvek kontrola investícií v citlivých odvetviach na úrovni EÚ musí preskúmať aj všetky investičné zdroje, nielen štátne investičné fondy. Určite sa zhodneme na tom, že existujú iné typy fondov, ktoré dávajú viac dôvodov na obavy než štátne investičné fondy a pri ktorých sa nehovorí ľahko o transparentnosti a firemnom riadení.

Je určite správne povedať, že nemôžeme riešiť globálny problém prijatím úzkeho európskeho prístupu. Musíme hľadať medzinárodné a globálne riešenie. Komisia sa domnieva, že najlepšou odpoveďou by bol kódex správania, ktorý by na globálnej úrovni spoločne vypracovali prijímajúce krajiny a samotné fondy. Dobrovoľný kódex správania, ktorý stanoví základné normy riadenia a transparentnosti, by zabezpečil väčšiu prehľadnosť fungovania fondov.

Keďže Európska rada na svojom zasadnutí v marci dala najavo svoju podporu tomuto prístupu, Európska komisia sa aktívne zapojila do práce MMF a OECD na určovaní osvedčených postupov. V oboch týchto organizáciách sa dosiahol pokrok. Môžem s určitosťou povedať, že riešenie teraz začína dostávať podobu a že máme jasne vymedzený a integrovaný európsky prístup, o ktorý sa usilujeme.

Nemali by sme zabúdať, že ide o bilaterálny proces. Je v záujme všetkých dosiahnuť prehľadnosť. Pre samotné fondy to bude znamenať stabilitu a zníženie rizika prekážok. Pre tie národné hospodárstva, do ktorých fondy investujú, stabilný, predpovedateľný a nediskriminačný rámec odstráni riziko odchodu týchto dôležitých investorov, inými slovami, opustenia Európy a investovania na iných miestach.

Naším cieľom je pokračovať ďalej v práci MMF a OECD. V Únii panuje výrazný konsenzus a to znamená, že máme spoločný prístup. Členské štáty sa nerozhodli pre samostatný postup. Dokonca si ani jediný členský štát neželá hrať sám za seba. To posilňuje naše argumenty a je dôležité zachovať tento prístup bez ohľadu na to, čo sa stane. Pri takejto podpore sa dá očakávať, že naše politiky budú mať veľkú váhu, a Komisia verí, že na konci tohto roka budeme môcť Parlamentu oznámiť konkrétne pozitívne výsledky.

 
  
MPphoto
 
 

  Piia-Noora Kauppi, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, v plnej miere súhlasím s hodnotením štátnych investičných fondov Komisiou a Radou. Sú trendom 21. storočia a táto rozprava je veľmi vítaná.

Tieto fondy sa znovu zviditeľnili v čase finančnej krízy, do ktorej bolo zapojených niekoľko bánk a investičných firiem, keď zasiahli a poskytli veľmi potrebné kapitálové injekcie niektorým takýmto firmám.

V blízkej budúcnosti sa očakáva rýchlejší nárast štátnych investičných fondov a nemalo by nás to vystrašiť. Je to prirodzená súčasť trhového vývoja. Kapitál, ktorý na globálny trh prinášajú štátne investičné fondy, je potrebný na udržanie toku investícií. Majú možnosti zabezpečovať likviditu finančného trhu a spoločností. A to niekedy rozhoduje o ich prežití.

Vďaka svojej veľkosti a zdrojom dokážu štátne investičné fondy investovať tam, kde sú finančné prostriedky zúfalo potrebné, no kde iné spoločnosti nemôžu alebo nebudú investovať.

Rovnako ako iné investičné fondy, aj štátne investičné fondy teoreticky usilujú o dobré zisky zo zdravých investícií, ktoré majú navyše sklon k dlhodobosti. Nepredstavujú a priori hrozbu pre globálne finančné trhy alebo európske hospodárstvo, práve naopak, môžu byť veľmi prínosné.

Aj keď v súčasnosti panujú určité obavy z rastúceho hospodárskeho vplyvu niektorých krajín bohatých na ropu, ako aj krajín ako Čína a jeho následkov, odpoveďou na toto znepokojenie by nemalo byť vylúčenie týchto krajín z globálneho finančného a investičného trhu. Práve naopak, Európa by mala vítať prílev finančných prostriedkov pochádzajúcich z týchto štátov a ich investičných fondov.

Prirodzene, dôvodom na určitú obavu môže byť skutočnosť, že niektoré z týchto krajín nedodržiavajú rovnaké základné zásady ako my z politického hľadiska. Ak politické ciele vedú ich investičné stratégie – aj keď toto nie je ten prípad –, neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by štátne finančné fondy spôsobili veľkú krízu. Sú prevádzkované rozumne a bez politických zásahov. Diskriminácia všetkých štátnych investičných fondov na základe ich pôvodu je kontraproduktívna a proti všetkým zásadám dobrých právnych predpisov.

Rovnaké zaobchádzanie so všetkými účastníkmi zapojenými do podobných činností by malo byť základnou zásadou právnych predpisov o finančných trhoch a firemnom riadení. Kódex správania by bol, samozrejme, vítaný, mal by však vychádzať z tohto nerozlišovania zdroja príjmu.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisa Ferreira, v mene skupiny PSE. – (PT) Otváranie sa obchodu a investíciám je znakom európskej integrácie. Štátne investičné fondy sú tu už dlho. Ako už bolo povedané, v súčasnom kontexte závažných hospodárskych problémov sa ich potenciál kapitalizácie a záujem o tento potenciál zvýšili. Otváranie strategických sektorov a prideľovanie nevyhnutných verejných aktív na súkromné iniciatívy je ďalšou vlastnosťou Európskej únie. Je však potrebné zaručiť, aby boli všetky subjekty, a hlavne štátne investičné fondy, vedené na základe jasných a transparentných pravidiel a aby boli ich ciele zhodné so správnym fungovaním trhov, spravodlivou konkurenciou medzi subjektmi a s krátkodobou aj dlhodobou ochranou práv európskych občanov.

Vítame záväzok Komisie k vytvoreniu multilaterálneho kódexu správania pod záštitou Medzinárodného menového fondu. Ako však vidíme na príklade hedgeových fondov a súkromného kapitálu, kódex osvedčených postupov nestačí. Chceli by sme požiadať Komisiu o nezávislú a omnoho dôraznejšiu záruku, že všetky finančné subjekty vrátane týchto fondov budú náležite rešpektovať vnútorný trh, zásady transparentnosti a riadenia na základe európskych, a nielen výlučne vnútroštátnych či medzinárodných kritérií.

 
  
MPphoto
 
 

  Wolf Klinz, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v posledných mesiacoch sa štátne investičné fondy vo zvýšenej miere stali témou rozhovorov, pretože fungujú v európskom a americkom bankovom sektore. Mnoho ľudí sa domnieva, že táto angažovanosť je len prvým krokom a že sa štátne investičné fondy momentálne pripravujú ma masívne skupovanie, vďaka ktorému skončí mnoho spoločností v Európe a aj inde na svete pod ich vplyvom alebo dokonca ich kontrolou. Obava z politického vplyvu sa tu mieša so znepokojením, že by sa mal urobiť aspoň pokus o získanie prístupu k technológiám, ktoré by inak neboli dostupné, hlavne preto, že obchodujeme s partnermi a trhovými hráčmi, ktorí v minulosti nepôsobili aktívne na medzinárodnej scéne, a to štátnymi investičnými fondmi z Ruska a Číny.

Peniaze sú skutočne po ruke. S disponibilnou sumou viac než 3 miliardy USD majú tieto subjekty k dispozícii momentálne dvakrát toľko než medzinárodné hedgeové fondy. Z historického hľadiska je však potrebné povedať, že nejestvuje žiaden dôkaz, ktorý by podporil túto domnienku. Fondy, ako to už bolo zdôraznené, sa zatiaľ vždy ukázali ako dobrí akcionári. Zaujímajú sa o dlhodobý, pozitívny rozvoj svojho podnikania, a tým o získanie dobrej, dlhodobej miery návratnosti svojich investícií.

Jednako by sme však nemali byť naivní pri sledovaní vývoja týchto udalostí. Potrebujeme množinu pravidiel, nechceme však žiaden izolacionizmus ani protekcionizmus. Veď štátne investičné fondy sú napokon príkladom toho, že voľný kapitálový trh funguje, a je v našom záujme, aby to tak zostalo.

My liberáli preto podporujeme Komisiu v jej prístupe a výzve na vytvorenie kódexu správania. Dúfame, že takýto kódex naozaj prinesie transparentnosť, že sa základné stimuly investovania týchto štátnych investičných fondov vyjasnia a že samotné fondy uplatňujú dobré firemné riadenie, ktorého sa budú držať.

Potrebujeme však riešenie vzťahujúce sa na celú EÚ – nie 27 rôznych riešení EÚ – a potrebujeme aj medzinárodné riešenie. Preto nás tešia slová komisára, hlavne o intenzívnych rokovaniach, ktoré prebiehajú s organizáciou OECD a Medzinárodným menovým fondom.

Voľný pohyb kapitálu prispel v priebehu rokov k všeobecnému rastu v Európe i na svete. A to nesmieme v budúcnosti ohroziť nadmernou reguláciou a protekcionizmom, ale radšej by sme sa mali pridržiavať našich zásad voľného trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Cornelis Visser (PPE-DE). – (NL) Štátne investičné fondy aktívne pôsobia na finančnom trhu viac než 50 rokov. Suma finančných prostriedkov v štátnych investičných fondoch sa v posledných rokoch ohromne zvýšila v krajinách, ako napríklad Čína, Rusko a arabské štáty.

Účelom štátnych investičných fondov je investovať prebytok štátnych rezerv do ziskových aktivít. Myslím, že tieto krajiny majú nárok usilovať o najlepší spôsob investovania svojich rezerv do zahraničnej meny, preto mám na prispievanie týchto fondov pozitívny názor. Tieto fondy zlepšujú likviditu finančných trhov a sú zdrojom rastu a pracovných miest. Prispievajú aj k dlhodobým investíciám. Vytvárajú stabilitu pre spoločnosti, do ktorých investujú. Mali by sme im preto i naďalej dávať priestor na investovanie. Tieto fondy však so sebou, samozrejme, môžu prinášať aj hrozby. Budeme sa musieť zaoberať typom ich investícií a tým, či spĺňajú požiadavky transparentnosti.

Rovnako v oblasti politickej angažovanosti v týchto štátnych investičných fondoch nie je úplne jasno. Nevýhodou nedostatku transparentnosti je to, že môže vyústiť do nášho rastúceho znepokojenia vo vzťahu k týmto štátnym investičným fondom. Komisia by preto mala konať a to je dobré. V opačnom prípade sa budú krajiny zaoberať týmito štátnymi investičnými fondmi na vnútroštátnej úrovni. Som proti tomu, aby v tejto oblasti bolo príliš veľa vnútroštátnej politiky. Správnou úrovňou na reakciu je Európa a mali by sme reagovať spolu.

Je dôležité mať koordinované stanovisko na európskej úrovni. Mám preto radosť z odpovede, že Rada a Komisia úzko spolupracujú na úrovni MMF a organizácie OECD. Teším sa preto na usmernenia, ktoré vypracujú MMF, Svetová banka a organizácie OECD, a dúfam, že budú obsahovať transparentnosť, dobré riadenie a reciprocitu.

Pokiaľ ide o reciprocitu, zastávam názor, že by sme sa mali obmedziť na štátne investičné fondy. Stále chceme súkromných investorov, no reciprocitu môžeme vyžadovať od štátnych investičných fondov.

 
  
MPphoto
 
 

  Antolín Sánchez Presedo (PSE). - (ES) Vážená pani predsedajúca, za posledných 50 rokov vytvorilo štátne investičné fondy viac než 30 krajín. Ich nárast v posledných rokoch je výsledkom devíz z ropy a obchodných prebytkov a niektoré krajiny teraz dokonca hľadajú spôsob, ako využiť tieto prebytky na posilnenie verejných dôchodkových systémov.

Ako sme videli, štátne investičné fondy môžu globálne prispieť k finančnej stabilite aj hospodárskemu rastu s cieľom zabezpečiť solidaritu medzi generáciami.

Môžu však viesť aj k problémom a deformáciám. Práve preto potrebujeme spoločný európsky prístup. Musíme zabezpečiť, aby fungovali transparentne, predvídateľne a na základe rozumného riadenia. Musíme predísť konfliktom záujmov a paradoxu, pomocou ktorých sa európske sektory, ktorých účinnosť bola zverená trhovej logike, znovu stanú vecou verejného rozhodovania, tentoraz však ide o rozhodnutie tretích krajín. Musíme nielenže zabezpečiť koherenciu a reciprocitu, ale musíme o tejto problematike uvažovať a postupovať vpred z pohľadu vymedzenia určitých medzinárodných pravidiel.

 
  
MPphoto
 
 

  Olle Schmidt (ALDE). - (SV) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, som vášnivým zástancom voľného obchodu a som alergický na protekcionizmus, to však neznamená, že som naivný. Jedným z problémov fondov vo vlastníctve štátu je ich enormný rast. Len od februára tohto roka hodnota ich aktív narástla o 600 miliárd dolárov na sumu približne 4 bilióny dolárov. Tá moc! To v kombinácii so skutočnosťou, že mnohé z týchto fondov nie sú dostatočne transparentné z pohľadu ich investičných postupov, čo tu už bolo spomínané, a že niektoré z nich pochádzajú z nedemokratických krajín, podľa mňa znamená, že by nás to malo zaujímať.

Potrebujeme tieto fondy a potrebujeme tieto investície, no potrebujeme aj pravidlá hry a regulačné systémy platné pre všetkých, v rámci ktorých musí byť transparentnosť príkladom. Myslím, že Nórsky ropný fond, ktorý sa tu uvádzal, môže slúžiť ako príklad. Mohol by slúžiť aj ako model pri vypracovaní kódexu správania. Pani predsedajúca, keď svieti slnko, nepotrebujeme dáždniky. No možno ich budeme potrebovať, keď bude pršať.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel García-Margallo y Marfil (PPE-DE). - (ES) Vážená pani predsedajúca, pokúsim sa neopakovať poznámky, ktoré tu už odzneli. Musím však poukázať na to, že prvýkrát som o štátnych investičných fondoch počul v roku 1993 v súvislosti so škandálom Kuvajtského investičného úradu v Španielsku, ktorý podľa vtedajších kuvajtských úradov napáchal väčšie hospodárske škody než invázia Saddáma Husajna v roku 1991.

Odvtedy sme tu mali viacero mien. Hovorili sme už o spoločnosti Gazprom, čínskej činnosti v Afrike a venezuelskom využívaní finančných prostriedkov na vývoz bolívarovskej revolúcie a v dôsledku finančnej krízy dnes budeme hovoriť o ďalších. Prostredníctvom týchto fondov rastie mnoho spoločností alebo od nich dostáva finančnú pomoc.

Ako už v mene mojej skupiny povedala pani Kauppi, je pravdou, že tieto fondy prinášajú niekoľko nespochybniteľných výhod: pomáhajú zlepšovať rozdeľovanie zdrojov, dodávajú likviditu a znižujú nestálosť, čo je veľmi užitočné presne v tejto rozhodujúcej chvíli.

Spomínali sa tu aj obavy, ktoré vyplývajú z týchto fondov: rozsiahlejšie intervencie vlád do hospodárstva, intervencie, ktoré môžu byť niekedy vedené politickými, a nie hospodárskymi cieľmi – čo môže viesť k deformáciám trhu a ohroziť národnú bezpečnosť – a národné reakcie jednotlivých vlád, ktoré by mohli ešte viac roztrieštiť vnútorný trh.

Ak budem parafrázovať Lenina, čo je potrebné urobiť? Je zrejmé, že musíme pokračovať pri vyšetrovaní spôsobu, akým tieto fondy fungujú, a vytvoriť presnú diagnostiku ich činnosti. Musí sa revidovať aj rámec Spoločenstva. Je pravda, že podliehajú pravidlám o kompetenciách a ochrane investorov, stačí to však? Zároveň musíme vytvoriť dobrovoľný kódex správania, ktorý zaručí transparentnosť, predvídateľnosť a zodpovednosť. Tento kódex správania by sa mal napokon previesť aj do medzinárodného rámca.

Úprimne ma preto teší transatlantická spolupráca a spolupráca s orgánmi ako OECD a Medzinárodný menový fond. Musíme konať a musíme konať čoskoro.

 
  
MPphoto
 
 

  Ieke van den Burg (PSE). - Vážená pani predsedajúca, zdieľam obavy, ktoré tu odzneli z úst mnohých rečníkov, týkajúce sa fondov vo vlastníctve štátu. No chcela by som zdôrazniť, že súkromné obchodné fondy, ako napríklad hedgeové fondy alebo súkromný kapitál, predstavujú často väčšie dôvody na obavy. Je to preto, že často nemajú zámer orientovaný dlhodobo, zatiaľ čo štátne investičné fondy spolu s dôchodkovými fondmi často majú takúto dlhodobú orientáciu a môžu posilniť úlohu minoritných akcionárov a zohrať tiež pozitívnu úlohu pri poskytovaní likvidity na trhu.

Problémom je, že často nie sú dostatočne transparentné vo svojej investičnej stratégii a zámeroch. Dúfam, že Komisia sa na to zameria. Výbor pre právne veci nedávno prijal v tomto Parlamente správu o transparentnosti inštitucionálnych investorov, v ktorej sme Komisiu žiadali o predloženie smernice zaručujúcej spoločné normy transparentnosti. Dúfam, že Komisia môže reagovať na túto požiadavku.

Moja posledná poznámka bude o kódexe správania a postupe „dodržať alebo vysvetliť“. Zvažovala Komisia aj tento prvok?

 
  
MPphoto
 
 

  Harald Ettl (PSE).(DE) Vážená pani predsedajúca, štátne investičné fondy sa stali stredobodom záujmu hlavne od minulého roka, keď Čína oznámila svoj zámer investovať 3 miliardy USD, len 3 miliardy USD, svojich finančných rezerv do súkromných holdingových spoločností. Kapitál nachádzajúci sa v štátnych investičných fondoch v súčasnosti predstavuje celkovo viac než 3 bilióny USD, čo je dvojnásobok kapitálu v hedgeových fondoch. To je dostatočný dôvod, aby sme sa na celé toto podnikanie pozreli. Doposiaľ vieme len o transparentnom Nórskom systéme, ktorý má dobré firemné riadenie. Štátne investičné fondy však podobne ako súkromný rizikový kapitál môžu presne pokryť, kto je podnikateľ.

Štátne investičné fondy môžu strategicky investovať a prudko rásť. Transparentnosť je preto veľmi potrebná. V dôsledku firemných prevodov ovplyvnených štátnymi investičnými fondmi môže dôjsť k obmedzeniu práv zamestnancov a pracovných podmienok. V tejto oblasti sa preto požaduje transparentnosť a riadne oznamovanie. Ďalším bodom, ktorý stojí za zmienku, je, že MMF, Ministerstvo financií USA a nemecká kancelárka vyzývajú na zvýšenú kontrolu a reguláciu. Zdá sa, že niečo určite musíme urobiť.

 
  
MPphoto
 
 

  John Purvis (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, chcel by som svojich kolegov vystríhať pred démonizovaním štátnych investičných fondov, nehovoriac už o investoroch súkromného kapitálu, pani van den Burgovej. Recyklovanie prebytkov je mimoriadne potrebné, či už vo forme výdavkov alebo investícií. Kríza v 30. rokoch minulého storočia bola výsledkom zhromažďovania zásob krajinami s prebytkom. Je oveľa lepšie, ak sa tieto prebytky recyklujú ako investície do miest, kde sú potrebné – do našich bánk pri nedostatku kapitálu, do našej infraštruktúry, ktorá potrebuje modernizáciu, do našich nehnuteľností s ich súčasnými ťažkosťami a do našich podnikov a priemyslu všeobecne s cieľom vytvoriť a zachovať pracovné miesta.

Áno, potrebujeme reciprocitu, EÚ je však aj tak najväčším medzinárodným investorom. To nesmie byť ospravedlnením protekcionizmu na vylúčenie iných investorov. Iste, máme našu politiku konkurenčnej súťaže, ktorá rieši kartely a monopoly. Máme naše pravidlá v oblasti práce, zdravia a bezpečnosti, ktoré majú chrániť našich pracovníkov, a ako poslednú možnosť máme naše zvrchované právo vytvoriť právne predpisy proti neprijateľným politickým zásahom. Darovanému koňovi sa na zuby nepozerá!

 
  
MPphoto
 
 

  Zsolt László Becsey (PPE-DE). - (HU) Len niekoľko poznámok v skratke. Sme heterogénni – ja napríklad pochádzam z nových členských štátov a som prvá osoba z týchto štátov, ktorá tu dnes hovorí – s nedostatkom kapitálu, s bezbranným verejným sektorom a veľmi nešťastnou minulosťou, ktorá nám hrozí svojím návratom vo forme imperializmu. A to musíme brať všetci vážne.

Druhá vec, o ktorej sa tu dnes hovorilo, je, že tieto štátne investičné fondy často slúžia imperialistickým cieľom, a nielen svojimi strednodobými investíciami, ale aj v rámci svetových energetických zdrojov. Veď sa pozrite na nakupovanie Číny v Afrike. Nie je preto isté, že táto medzinárodná dohoda alebo kódex správania sám o sebe bude stačiť.

Po príslušnej analýze sa musíme poriadne zamyslieť nad tým, či niektoré členské štáty prijímajú opatrenia v oblasti národnej bezpečnosti na jednotnom základe, ktorý zabráni investíciám zahraničných zlodejov do strategických sektorov, a ktorý by nekonal proti voľnému toku kapitálu, no stále by znamenal určitú bezpečnosť. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Margarita Starkevičiūtė (ALDE).(LT) Chcela by som upozorniť svojich kolegov poslancov, že by sme asi nemali investovať toľko času do zahraničných fondov, ale sústrediť sa radšej na naše vlastné, ako povedal pán Purvis – príliš veľa investujeme do tretích krajín a prichádzame o peniaze, preto potrebujeme investície investičných fondov. Mohli by sme snáď zorganizovať našu hospodársku politiku tak, aby sa úspory našich občanov mohli bezpečne investovať v Európe. Potom by sme nemuseli mať obavy z investičných fondov tretích krajín.

Rada by som ukončila poďakovaním francúzskemu predsedníctvu za to, že si napokon prišli vypočuť naše rozpravy. Slovinsko je omnoho menšia krajina, nemohla som si však nevšimnúť, že jej zástupcovia sa vždy zúčastňovali parlamentných rozpráv. Zástupcovia Francúzska, ktoré je veľkým štátom, zatiaľ neboli veľmi aktívni a dúfam, že tieto rozpravy ich podporia, aby sa na našich schôdzach zúčastňovali častejšie.

 
  
MPphoto
 
 

  Ieke van den Burg (PSE). - Pani predsedajúca, ďakujem, že ste mi znova dali priestor. Je to preto, že pán Purvis hovorí, že možno démonizujeme štátne investičné fondy a súkromný kapitál a hedgeové fondy a ja si nemyslím, že by práve o toto šlo.

Zvolili sme aj veľmi vyrovnaný prístup v otázke na ústne zodpovedanie, ktorá bola predložená, aj v uznesení a myslím, že je múdre neignorovať ani nepopierať, že pre nás ako Parlament je dôležité zobrať do úvahy, čo sa v tejto oblasti deje. Myslím, že práve to je našou povinnosťou a naším právom a bola by som nerada, ak by sme to dali bokom ako jednoduché démonizovanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Anne-Marie Idrac, úradujúca predsedníčka Rady. − (FR) Vážená pani predsedajúca, pán podpredseda Komisie, dámy a páni, prekvapuje ma konsenzus, ktorý vyplynul s vašich prejavov a ktorý by som zhrnula takto: ani démonizácia, ani naivita.

Vypočuli sme si pripomienky od poslancov, že, samozrejme, nesmieme brániť, aby sa štátne investičné fondy dobre využívali, pričom s cieľom európskej prosperity tu boli opísané viaceré využitia. Odznela tu však i dohoda o určitom množstve politických zásad, ktoré by nám mali zabrániť v tom, aby sme boli príliš naivní.

Ide o zásady transparentnosti, spravodlivosti, predvídateľnosti a reciprocity. Tieto príspevky od poslancov nám určite pomôžu pokračovať v práci v Rade a v Komisii s cieľom vypracovať kódex správania. Mimoriadne povzbudivé a dôležité je to, že poslanci vyzdvihli potrebu koordinovanej práce medzi členskými štátmi, a z tohto pohľadu chcem povedať, že je veľmi uspokojivé počuť krajiny eurozóny hovoriť jednotne, pretože sú schopné koordinácie proti prúdu a koordinácie s ECB.

 
  
MPphoto
 
 

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, chcem vám znovu poďakovať za širokú podporu, ktorú ste v priebehu tejto rozpravy vyjadrili prístupu Komisie. Vnímal som určité rozdiely v prioritách, nie však v politickom stanovisku a za to som mimoriadne vďačný.

Niekto sa tu pýtal, ako pokračuje táto práca na medzinárodnej úrovni. Dovoľte mi povedať, že činnosti v MMF a organizácii OECD síce prebiehajú súčasne, nezaoberajú sa však presne tými istými témami. Dali by sa skôr charakterizovať ako doplňujúce. Pracovná skupina v rámci Medzinárodného menového fondu, ktorá sa stretáva mesačne, sa pokúša zistiť, ako by sa správanie samotných štátnych investičných fondov dalo ovplyvniť spôsobmi, o ktorých sme hovorili. Pracovná skupina v rámci OECD sa na druhej strane pokúša určiť, ako by sme sa my sami mali správať v reakcii na vplyv zo strany štátnych investičných fondov.

Táto téma sa rieši z dvoch strán a ja môžem len znovu povedať, že posun dosiahnutý k dnešnému dňu je uspokojivý. Sme celkom presvedčení, že niečo dosiahneme a že – nadviažem na to, čo povedal pán Schmidt – budeme mať dáždnik, ak by sme ho potrebovali.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Aby som rozpravu ukončila, bol mi predložený jeden návrh uznesenia podľa článku 108 ods. 5 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 9. júla 2008.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS
podpredseda

 

14. Hodina otázok (otázky pre Radu)
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je hodina otázok pre Radu (B6-0168/2008).

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 1, ktorú predkladá Claude Moraes (H-0426/08)

Vec: Horizontálna antidiskriminačná smernica

Mohla by Rada uviesť, aké kroky plánuje prijať v boji za zvýšenie rovnakých príležitostí v EÚ?

Aký je program predsedníctva v oblasti rovnakých príležitostí a akým spôsobom Rada zabezpečí, aby členské štáty efektívne uplatňovali antidiskriminačné právne predpisy?

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Pán predsedajúci, Rada si je v plnej miere vedomá dôležitosti horizontálnych opatrení na boj proti diskriminácii a v skutočnosti už prijala právne predpisy v tejto oblasti.

Hovorím o smernici Rady 2000/43/ES, ktorá zakazuje diskrimináciu na základe rasy alebo etnického pôvodu v rôznych súvislostiach, a o smernici Rady 2000/78/ES, ktorá zakazuje diskrimináciu na základe náboženstva alebo vierovyznania, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie v oblasti zamestnaní a povolaní.

Komisia zodpovedá za monitorovanie transponovania legislatívnych aktov prijatých Európskou úniou a je oprávnená začať konanie v prípade porušení. Komisia zároveň podrobne monitoruje efektívne uplatňovanie existujúcich smerníc a 2. júla prijala návrh smernice na zabezpečenie ochrany pred diskrimináciou na základe veku, postihnutia, sexuálnej orientácie a náboženstva alebo vierovyznania mimo pracovného trhu.

Táto nová smernica sa snaží o zaručenie rovnakého zaobchádzania v týchto oblastiach: sociálna ochrana, vzdelávanie a prístup k tovarom a službám a ich poskytovaniu, ktoré sú dostupné verejnosti, samozrejme, vrátane bývania.

Rada preto v najbližších mesiacoch veľmi pozorne preskúma túto iniciatívu.

 
  
MPphoto
 
 

  Claude Moraes (PSE). - Chcel by som poďakovať úradujúcemu predsedovi. Vítam skutočnosť, že Rada zaujme pozitívne stanovisko k antidiskriminačným právnym predpisom. Bez pochýb si však neuvedomuje – a ak si to neuvedomuje, čoskoro sa to zmení – že prevzal dedičstvo neuplatňovania antidiskriminačných smerníc, a to v prípade smernice o rasovej rovnosti, ako aj smernice o zamestnanosti.

Teraz tu máme veľmi vítaný nový balíček, novú horizontálnu smernicu o tovaroch a službách.

V prvom rade by som preto chcel požiadať Radu, aby zabezpečila, že toto dedičstvo neuplatňovania z jej strany nebude pokračovať. Existuje napríklad dedičstvo neuplatňovania súvisiace s rámcovým rozhodnutím Rady o rasovo motivovaných zločinoch. Rada musí tento balíček podporiť. Je to dôležité pre občanov Európy. Žiadame, aby k nemu zaujala pozitívne stanovisko.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Pán predsedajúci, vieme, že to nebude ľahké, môžem však pánovi Moraesovi povedať, že z právneho hľadiska usilovne pracujeme na tom, aby sme zabezpečili ich uplatňovanie, a že predsedníctvo sa vo svojom rozsahu právomocí bude snažiť, aby sa tento balíček Komisie uplatňoval.

Vieme už, ak vezmeme do úvahy zvyklosti zapojených subjektov a rozsah návrhov Komisie, že to v žiadnom prípade nebude jednoduché.

 
  
MPphoto
 
 

  Elizabeth Lynne (ALDE). - Teší ma, že horizontálna smernica bola predložená v oblastiach, ktoré ste spomínali.

Viete mi povedať, akú mieru podpory očakávate pre túto smernicu zo strany členov Rady? A zaviaže sa dnes naozaj francúzske predsedníctvo k tomu, aby lobovalo za to, že sa táto smernica stane skutočnosťou?

Je veľmi dôležité, aby sme presadili tieto antidiskriminačné právne predpisy a doplnili balík článku 13 a, ako hovorí Claude Moraes, kľúčom je ich následné uplatňovanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Jörg Leichtfried (PSE). – (DE) Rád by som túto otázku rozobral trochu podrobnejšie. V rámci Európskej únie teraz máme klasický príklad etnickej diskriminácie, ku ktorému dochádza v Taliansku. Ľudia sú tam považovaní za kriminálnikov len pre svoj etnický pôvod. Ako sa Rada pozerá na tieto praktiky? Považuje za primerané prijať opatrenia proti talianskej vláde?

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Pán predsedajúci, myslím si, že tieto dve otázky dobre odrážajú rozpory, ktoré existujú medzi členskými štátmi. V Rade na túto tému neprebehli žiadne rozhovory, nemôžem teda odpovedať v mene Európskej únie.

Môžem však povedať, že pokiaľ ide o predsedníctvo, tieto usmernenia sú dôležité. Táto problematika patrí do rámca na posilnenie sociálneho rozmeru Európskej únie, a teda jednej z úloh, ktorej sa mimoriadne venuje. Budeme sa veľmi snažiť o dosiahnutie konsenzu, budeme tiež pragmatickí a prijmeme výsledky, ktoré môžeme dosiahnuť čím skôr.

Pozorne som si vypočul slová, ktoré tu odzneli o etnickej diskriminácii, a predsedníctvo to jednoznačne považuje za vážny problém.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 2, ktorú predkladá Marian Harkin (H-0428/08).

Vec: Priority francúzskeho predsedníctva

S ohľadom na priority francúzskeho predsedníctva vo vzťahu k mobilite vo vzdelávaní a celoživotnom vzdelávaní, súhlasí Rada s tým, že by rok 2011 ako Európsky rok dobrovoľníckej práce bol ideálnym spôsobom, ktorým môže Rada propagovať mobilitu prostredníctvom dobrovoľníckych aktivít pre všetky generácie v celej EÚ?

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Pán predsedajúci, ako viete, Rada síce nemôže zaujať oficiálne stanovisko k rôznym návrhom na témy budúcich európskych rokov, návrh pani Harkinovej ju však veľmi zaujal.

Témy európskych rokov môžu navrhovať jednotlivci, skupiny alebo inštitúcie, no v prvom rade ich musí schváliť a vybrať Komisia, ktorá následne vypracuje legislatívny návrh. Ten potom preskúma Európsky parlament a Rada podľa spolurozhodovacieho postupu. Rada preto navrhuje váženej poslankyni, aby predložila svoj návrh Európskej komisii, ktorá je jedinou inštitúciu s právom iniciovať návrhy tohto typu.

Pokiaľ ide o rok 2008, ako viete, európsky rok je venovaný medzikultúrnemu dialógu a túto problematiku plánujeme zachovať v popredí záujmu francúzskeho predsedníctva.

 
  
MPphoto
 
 

  Marian Harkin (ALDE). – Ďakujem Vám za odpoveď. Domnievam sa, že dôvod, prečo som použila rok 2011 ako Európsky rok dobrovoľníckej práce je ten, že ja a štyria ďalší poslanci máme písomné vyhlásenie k tomuto problému a verím, že dnes sme dosiahli požadovaný počet. Také bude teda minimálne stanovisko Parlamentu. Ak má francúzske predsedníctvo nejaký vplyv v tomto smere, chcela by som požiadať, aby ste nás v tomto tiež podporili.

Ako som spomínala, dnes sme dosiahli potrebný počet, ktorý nám umožňuje zaviesť plány a politiky s reálnym účinkom v roku 2011, ak to Komisia podporí.

Medzitým by som sa chcela opýtať francúzskeho predsedníctva, či môže zaistiť, aby sa rozvíjali dobrovoľnícke aktivity mladých ľudí s cieľom pomôcť im s mobilitou a možnosťou zamestnať sa.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Pán predsedajúci, je samozrejmé, že zdieľam obavy pani Harkinovej. Rád by som poukázal na to, že predsedníctva všeobecne a francúzske predsedníctvo konkrétne si veľmi dobre uvedomujú témy, ktoré tu predniesla, hlavne aspekty súvisiace s mobilitou a možnosťou zamestnania mladých ľudí, a že plánujú zabezpečiť, aby sme sa problémom špeciálne zaoberali.

Zabezpečíme tiež, aby sa týmito záležitosťami zaoberala aj Komisia, keďže práve ona je zodpovedná za predkladanie návrhov tohto typu. Za nás môžem povedať, že sa v oblastiach, ktoré spomínala pani Harkinová, pokúsime dosiahnuť pokrok počas nášho predsedníctva.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Otázky č. 3 a 4 boli stiahnuté.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 5, ktorú predkladá Brian Crowley (H-0432/08)

Vec: Zrušenie cieľa EÚ 10 % pre biopalivo

Správa, o ktorej sa momentálne hovorí v Parlamente (PE 405.949), vyzýva na zníženie alebo celkové upustenie od cieľa EÚ 10 % pre biopalivo v dôsledku vplyvu na faunu, ľudí a svetové potravinové zásoby. Môže sa Rada vyjadriť k tomu, či je cieľ 10 % odsúhlasený v marci 2007 ohrozený a či toto prepojenie medzi zvyšovaním cien potravín a zvýšenou produkciou biopaliva je umelé?

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Pán predsedajúci, Európska Rada v marci 2007 naozaj súhlasila s cieľom zabezpečiť minimálne 10-percentný podiel biopalív na celkovej spotrebe benzínu a nafty v doprave do roku 2020.

Rada však zároveň stanovila určité predpoklady: cieľ sa musí dosiahnuť nákladovo efektívnym spôsobom; biopalivá sa musia produkovať udržateľným spôsobom, biopalivá druhej generácie musia byť obchodne dostupné a smernica o kvalite palív sa musí zmeniť a doplniť v súlade s požiadavkami tak, aby umožnila primerané úrovne miešania.

Aby som však odpovedal pánovi Crowleymu, Rada vyzvala Komisiu, aby čím skôr predstavila potrebné návrhy. V januári 2008 preto Komisia prijala návrh smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Tá by stanovila každému členskému štátu povinnosť zabezpečiť, aby do roku 2010 minimálne 10 % paliva na dopravu pochádzalo z obnoviteľných zdrojov. Ako viete, táto povinnosť by sa nevzťahovala len na biopalivá.

V prípravných orgánoch Rady a príslušných výboroch Parlamentu stále prebiehajú rokovania o tomto návrhu Komisie. Cieľ 10 % je, samozrejme, dôležitým prvkom týchto rokovaní, no nemôžeme vyvodiť žiadne závery okrem takých, že sa zdá, že bude náročné aktuálny cieľ splniť.

Pokiaľ ide o zvyšovanie cien potravín, je to komplexný jav, ktorý má mnoho zakorenených príčin a mnoho následkov. Európska rada na svojom zasadnutí 19. a 20. júna zdôraznila význam zabezpečenia udržateľnosti politík v oblasti biopalív, napríklad pomocou zlepšenia produkcie biopalív prvej generácie a podporou rozvoja palív druhej generácie vyrobených z vedľajších produktov.

Zároveň vyzdvihla potrebu rýchlo vyhodnotiť možné dôsledky na poľnohospodárske potravinárske produkty a v prípade potreby konať s cieľom riešiť nedostatky. Bolo dohodnuté, že ďalšie hodnotenie by sa malo urobiť aj vo vzťahu k environmentálnym a sociálnym následkom produkcie a spotreby biopalív, a to v rámci Únie aj mimo nej pri kontaktoch s našimi medzinárodnými partnermi. Návrh Komisie preto veľmi podrobne preskúmame z hľadiska udržateľnosti aj opatrení na sledovanie a vyhodnocovanie. Vieme, že Parlament si veľmi dobre uvedomuje tieto problémy a veríme, že sa nám podarí dohodnúť sa na pravidlách, ktoré nám umožnia využívať výhody biopalív pri súčasnom minimalizovaní prípadných škodlivých nepriamych účinkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Brian Crowley (UEN). - Rád by som poďakoval úradujúcemu predsedovi za jeho odpoveď a tiež mu zaželal veľa úspechov do ďalších šiestich mesiacov. Viem, že to bude náročné. Môže si byť istý našou podporou.

K problematike biopalív – úradujúci predseda hovoril o prvej a druhej generácii – problémy, ktorým teraz čelíme pri prepojení produkcie biopalív s produkciou potravín, sú v skutočnosti výsledkom využívania len biopalív prvej generácie. Mali by sme sa však pozrieť na tretiu generáciu – prejsť od všetkých problémov biopalív na biomasu, bioenergiu a vedľajšie produkty celého energetického sektora –, ktorá by nám mohla pomôcť dosiahnuť zníženie našej závislosti od fosílnych palív, ako aj pomôcť životnému prostrediu. Na to sú však potrebné dva kľúčové prvky. Prvým je koordinácia výskumu a vývoja technológie a druhým flexibilita v rámci usmernení stanovených Radou na jej zasadnutí v januári 2008.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Pán predsedajúci dos Santos, spôsob používaný na výpočet zníženia emisií skleníkových plynov a hlavne voľby stojace za týmto spôsobom budú zohľadňovať spotrebu paliva. Pán Crowley má však určite pravdu. Musíme myslieť aj na biomasu a ďalšie bioenergetické prvky a pokúsiť sa vyhnúť sa najškodlivejším následkom na produkciu potravín.

S týmto cieľom sa musíme ďalej snažiť koordinovať výskum a vývoj a snáď aj prispôsobiť ciele v súlade s koordináciou výskumu. Práca sa začína v Rade. O tejto problematike sa už hovorí a znovu vidíme, že budeme musieť zohľadňovať rôzne prvky, ktoré pán Crowley spomenul vo svojom prejave.

 
  
MPphoto
 
 

  Josu Ortuondo Larrea (ALDE). - (ES) Pán úradujúci predseda Rady, viem, že poznáte termínované obchody známe ako tzv. futures na finančných a akciových trhoch. Zároveň sa veľa hovorí o vplyve odklonu poľnohospodárskej produkcie smerom k produkcii biopalív ako o jednom z hlavných dôvodov zvýšenia cien potravín.

Chcem sa opýtať, či predsedníctvo a Rada uskutočnili štúdiu o objeme termínovaných obchodov v spojitosti s trhmi potravín a uhľovodíka a o rozsahu, v ktorom by tento faktor mohol svojvoľne zvyšovať ceny.

 
  
MPphoto
 
 

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Chcem tiež zaželať francúzskemu predsedníctvu veľa úspechov.

Nespočíva teraz problém v tom, že biopalivá majú zlé meno nie preto, čo urobila Európa, ale preto, čo robia Spojené štáty, keď namiesto kráv zásobujú veľkým množstvom kukurice automobily?

A pre Európu a svet, nie je kľúčovou otázkou rozvinúť politiku udržateľného využívania zeme, ktorá nám dá potraviny, potravu, energiu a environmentálne statky? Nedémonizujme však niektorú časť z toho, pričom produkciu potravín posúvame do základnej pozície.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, nie som si vedomý žiadnej štúdie typu, ktorý ste spomínali. Chcel som pridať slovo bohužiaľ, pretože sa domnievam, že by bolo užitočné podrobne preskúmať úlohu trhov a úlohu, ktorú môžu v tejto oblasti zohrávať termínované obchody. Myslím si tiež, že by bolo rozumné vykonať v tejto oblasti viac hĺbkových štúdií, pretože na trhoch existuje možnosť očakávania a špekulácií, v závislosti od významu, ktorý majú tieto slová.

Pokiaľ ide o poznámku pani McGuinnessovej, myslím, že máte pravdu – a taký je aj zámer predsedníctva –, že sa musíme pohnúť smerom k väčšmi udržateľnej poľnohospodárskej výroby s cieľom zabrániť prebytkom, ktoré sme videli v niektorých oblastiach, a spomenuli ste hlavne príklad USA, ktorý je celkom pravdivý.

Dúfame, že počas nášho predsedníctva vytvoríme iniciatívy, ktoré umožnia udržateľnejší spôsob poľnohospodárskej výroby.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 6, ktorú predkladá Liam Aylward (H-0434/08)

Vec: Rozvojové ciele milénia 2 a dohovory MOP o detskej práci

Závery Rady z mája tohto roka o právach detí a urýchlení rozvojových cieľov milénia sú veľmi vítané. S ohľadom na to, že Rada uznala mimoriadnu zraniteľnosť detí zneužívaných na detskú prácu, zaoberá sa aj zrušením medzery medzi rozvojovými cieľmi milénia 2 a dohovormi Medzinárodnej organizácie práce o detskej práci? Rozvojové ciele milénia 2 vyžadujú od štátov len to, aby zabezpečili všeobecné základné vzdelanie, zatiaľ čo dohovory MOP stanovujú vek 15 rokov – alebo v niektorých rozvojových krajinách 14 rokov – ako hranicu detskej práce. Deti vo veku od 11 a 12 rokov do 14 a 15 rokov tak zostanú nechránené a nezaopatrené, hlavne v mnohých rozvojových krajinách, kde neexistujú prostriedky a asi ani vôľa ísť ďalej, než stanovujú rozvojové ciele milénia 2, a kde sú deti najviac vystavené riziku zneužívania na prácu.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Pán predsedajúci, pán Aylward, naozaj existuje medzera z pohľadu ochrany pred detskou prácou, ktorú stanovujú dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a ktorá je súčasťou rozvojových cieľov milénia. Medzinárodné dohovory a rozvojové ciele milénia sú však dva prístupy, ktoré sú rozdielne, no zároveň sa dopĺňajú.

Pripomeniem vám zámer cieľov milénia prijatých v roku 2000, ktorým je zlepšiť životné podmienky do roku 2015 prostredníctvom presných a konkrétnych cieľov, ktoré poznáte. Zabezpečenie všeobecného základného vzdelania je druhým z týchto cieľov.

Prostredníctvom týchto cieľov milénia medzinárodné spoločenstvo uznalo vzdelanie ako základné právo a ako dôležitý faktor hospodárskeho rozvoja. Uznanie práva na vzdelanie je určite istým spôsobom boja proti detskej práci, nie je však len jediným. Je tu aj prvý cieľ milénia, a to všeobecné odstránenie chudoby, čo je rozhodujúci faktor v boji proti detskej práci a pri zvýšení počtu mladých ľudí navštevujúcich školu. Dohovory Medzinárodnej organizácie práce vytvárajú právny rámec boja proti detskej práci. Je zrejmé, že sa ciele milénia a ochranné dohovory MOP vzájomne dopĺňajú, rovnako, ako sa dopĺňajú právne predpisy a konanie alebo všeobecný rámec a právna aplikácia.

Z pohľadu ustanovení cieľov milénia a záväzných právnych ustanovení MOP existuje aj vekový rozdiel. Skutočnosť, že tento vekový rozdiel existuje, ako poukázal pán Aylward, žiadnym spôsobom neovplyvňuje odhodlanie Rady podporovať boj proti všetkým formám detskej práce a uplatňovanie dohovorov Medzinárodnej organizácie práce.

Závery, ktoré Rada prijala v máji, dokazujú, že sa Európska únia bude usilovať využiť všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, aby konala a aby použila politický dialóg medzi Európskou úniou, členskými štátmi a tretími krajinami, či už prostredníctvom obchodných rokovaní, rozvojovej spolupráce alebo konania prostredníctvom medzinárodných orgánov, aby zabezpečila, že sa tieto dohovory všade uplatňujú.

Rada vo svojich záveroch zdôraznila potrebu rokovaní vedených Európskym spoločenstvom a dohôd uzatvorených medzi Európskou úniou a tretími krajinami s cieľom podporiť ratifikáciu a dodržiavanie dohovorov MOP o detskej práci a s cieľom prispieť k odstráneniu všetkých foriem detskej práce.

Únia bude usilovať, aby čo najviac využila rozvojové snahy a posilnila tak vlastné systémy a možnosti partnerských krajín zabezpečovať základné služby bez diskriminácie. Závery Rady sú preto zároveň výslovným odkazom o ochrane pred násilím a zneužívaním. Zmieňujú sa aj o potrebe primeraných systémov odborného vzdelávania a rozvoja vedomostí, ako aj o príležitostiach produktívneho zamestnania a slušnej práce po dosiahnutí minimálneho pracovného veku.

 
  
MPphoto
 
 

  Liam Aylward (UEN). - Môže vyjadriť úradujúci predseda politický záväzok, že boj proti svetovej detskej práci bude prioritou Rady počas ďalších šiestich mesiacov? Môžeme tiež očakávať väčšiu koordináciu medzinárodného konania v oblasti rozvojovej pomoci a zahraničných vecí?

A napokon, chcel by sa úradujúci predseda vyjadriť o poslednom programe Panorama stanice BBC o detskej práci v dodávateľskom reťazci dobre známej a úspešnej európskej odevnej značky? Zvažovala by Rada zavedenie systému, pomocou ktorého by boli európske krajiny zodpovedné za vykazovanie na všetkých úrovniach dodávateľského reťazca?

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Vážený pán predsedajúci, odpoviem na otázky v opačnom poradí. Nepoznám správu, ktorú spomínal vážený poslanec, no ak by sa informácie potvrdili, otázka by si nepochybne zaslúžila bližšie preskúmanie. Musíme preskúmať skutočnosti na úrovni importu dodávateľského reťazca. Môžem Vás však uistiť, že predsedníctvo si dobre uvedomuje tento aspekt a je odhodlané bojovať proti nemu, obzvlášť uplatňovaním zásad reciprocity v tejto oblasti a zabezpečením rešpektovania medzinárodných sociálnych noriem.

Po druhé, pokiaľ ide o rozvoj, máte úplnú pravdu. Je to záväzok, ktorý si vyžaduje trvalé úsilie a my budeme pokračovať v tom, aby sme zabezpečili lepšiu koordináciu v oblasti rozvoja. Napokon, boj proti detskej práci a cesta, po ktorej musí Európska únia smerovať v tejto oblasti, patria rovnako ako všetky aspekty zamerané na rozvoj sociálneho rozmeru Európskej únie medzi hlavné záujmy predsedníctva.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 7, ktorú predkladá Seán Ó Neachtain (H-0436/08)

Vec: Zriadenie úradov pre vymáhanie majetku

Môže vydať Rada vyhlásenie o postupe pri zriaďovaní úradov na vymáhanie majetku v jednotlivých členských štátoch s cieľom skonfiškovať majetok zločincov v členských štátoch?

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Pán predsedajúci, pán Ó Neachtain, rozhodnutie Rady 2007/845 prijaté Radou pre spravodlivosť a vnútorné veci o spolupráci medzi úradmi pre vymáhanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou bolo, ako viete, prijaté 6. decembra 2007.

V článku 8 tohto rozhodnutia sa ustanovuje, že členské štáty musia zaslať generálnemu sekretariátu Rady a Komisii text ustanovení ich vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré im umožňujú plniť povinnosti určené týmto rozhodnutím, pričom to musia urobiť do 18. decembra 2008. Až do dnešného dňa však generálny sekretariát Rady, žiaľ, nedostal žiadne takéto oznámenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Seán Ó Neachtain (UEN).(GA) Pani predsedajúca, rád by som sa opýtal úradujúceho predsedu, či predsedníctvo podporuje odporúčanie, aby tieto úrady po svojom zriadení mali možnosť zabaviť majetok zločincov, a tým zefektívniť činnosť tejto trans-Európskej únie pri znižovaní počtu trestných činov a zabavovaní majetku – ako sa to deje v iných krajinách –, čo teraz, samozrejme, nie je možné na európskej úrovni prevencie trestnej činnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Vážený pán predsedajúci, budem súhlasiť s váženým poslancom, pretože som tieto veci sledoval v iných fázach svojho povolania a domnievam sa, že túto spoluprácu treba na európskej úrovni prirodzene posilniť. Osobne aj v mene predsedníctva dúfam, že sa nám podarí zabezpečiť úplné dodržiavanie povinností členských štátov v tejto oblasti s ohľadom na rozhodnutie Rady a že spolu s generálnym sekretariátom Rady zabezpečíme, aby sa tieto povinnosti splnili do danej lehoty, t. j. do konca tohto roka, čo je aj koniec obdobia nášho predsedníctva. Na záver by som chcel povedať, že obavy, ktoré vyjadril vážený poslanec, sú úplne legitímne.

 
  
MPphoto
 
 

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Pán Jouyet, už nejaký čas máme v Európskej únii smernicu o praní špinavých peňazí, ktorá bola dosť rozvážne zavedená v snahe odčerpať výnosy z nelegálnych činností, hlavne z pašovania drog a podobných zločineckých operácií. Máme sa na rozhodnutie, ktoré spomínate, pozerať určitým spôsobom ako na konkurenta tejto smernice? Nebola by smernica a skúsenosti, ktoré sme vďaka nej získali, snáď lepším riešením, ako je to, ktoré teraz navrhujete? Môžeme predpokladať aj prijatie dôraznejšieho prístupu s opatreniami, ktoré by boli z právneho hľadiska ešte záväznejšie?

 
  
MPphoto
 
 

  Avril Doyle (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, aj ja chcem privítať nového úradujúceho predsedu a zaželať mu všetko dobré počas ďalších šiestich mesiacov.

Chcela by som vedieť, či úradujúci predseda pozná činnosť Úradu pre majetok nadobudnutý trestnou činnosťou v Írsku a či by sa tento model nemohol použiť ako vzor. Funguje veľmi efektívne pri vyšetrovaní prania špinavých peňazí, výnosov z pašovania drog a všeobecne zločineckej činnosti. Rada by som poznala jeho stanovisko k tejto veci.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Pán predsedajúci, aby som mohol odpovedať pánovi Rackovi a pani Doylovej, potreboval by som zistiť viac informácií o efektívnosti írskeho úradu. Ak je účinný, myslím, že nie je dôvod prevziať jeho metodológiu a zmeniť ju na európskej úrovni.

Otázka pána Racka je rovnako dôležitá. Na základe záležitostí týkajúcich sa prania špinavých peňazí v minulosti sa domnievam, že je možné rozlíšiť medzi majetkom nadobudnutým trestnou činnosťou samou osebe a majetkom vytvoreným na základe prania špinavých peňazí a medzi tým, čo sa stalo hlavne po 11. septembri 2001 v európskom kontexte. Verím však, že je dôležité zabezpečiť rovnaké obmedzenia a počas tohto predsedníctva sa ja osobne pozriem, čo sa dá urobiť, aby sa vytvoril rámec, ktorý bude snáď koherentnejší, a pritom stále obmedzujúci. Pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí, máte celkom pravdu, pán Rack: na európskej úrovni sa naozaj podarilo dosiahnuť niekoľko značne uspokojivých výsledkov. Podľa mojich skúseností by bolo preto užitočné stavať na nich.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 8, ktorú predkladá Eoin Ryan (H-0438/08)

Vec: Rýchly výstražný systém platný v celej EÚ zameraný na únosy detí

Aké sú plány predsedníctva a rady pri vykonávaní celoeurópskeho rýchleho výstražného systému zameraného na únosy detí v členských štátoch EÚ?

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Pán predsedajúci, pán Ryan, táto otázka je veľmi dôležitá. Niektoré členské štáty už zaviedli výstražné mechanizmy, ktoré umožňujú všetkým verejným orgánom a občianskej spoločnosti mobilizáciu vo veľmi krátkom čase s cieľom pátrať po obeti a nájsť ju. Tento druh ochrany, ktorý je účinný na vnútroštátnej úrovni, sa však môže ukázať ako neefektívny, ak stačí prekročiť hranice, aby sa vás varovanie netýkalo, alebo ak máte dostatok času pred jeho spustením.

V roku 2007 Európska komisia iniciovala úvahy o tejto téme s cieľom určiť existujúce ustanovenia a preskúmať realizovateľnosť a pridanú hodnotu konania na úrovni EÚ. Na tento účel bola vytvorená pracovná skupina.

Určité členské štáty, konkrétne Francúzsko spolu s inými krajinami – Holandskom, Belgickom a Luxemburskom – zároveň 12. júna 2008 zorganizovali cvičenie na spustenie cezhraničného varovania o únose. Iné členské štáty, a to Nemecko, Španielsko, Portugalsko, Česká republika a Švédsko sa spolu s Komisiou zúčastnili na tomto cvičení ako pozorovatelia.

Záujem pána Ryana je prioritou francúzskeho predsedníctva, ktoré bude pragmaticky ďalej uvažovať s cieľom posilniť boj proti únosom detí a s cieľom dokázať, že sa Únia úzko zapája do týchto situácií.

Výsledky cvičenia vykonaného medzi niekoľkými členskými štátmi boli prezentované na stretnutí Rady ministrov pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa dnes skončilo v Cannes, a pani Datiová bola pripravená rokovať o tejto mimoriadne dôležitej téme so svojimi kolegami. Myslím, že by bolo zaujímavé iniciovať úvahy o osvedčených postupoch v tejto oblasti, ktoré by umožnili zapojenie existujúcich mechanizmov do siete s cieľom získať najúčinnejší systém varovania. Rada bude, samozrejme, Parlament informovať o všetkých iniciatívach, ktoré sa možno v najbližších šiestich mesiacoch prijmú k tejto mimoriadne citlivej a dôležitej téme.

 
  
MPphoto
 
 

  Eoin Ryan (UEN). - Tiež by som chcel uvítať úradujúceho predsedu a zaželať Francúzsku veľa úspechov počas jeho predsedníctva.

Mám dve otázky. Prvá znie: pozrel sa už úradujúci predseda na myšlienku tiesňovej telefónnej linky? Bol by to veľmi dobrý začiatok. V súčasnosti existuje tiesňová telefónna linka v niekoľkých krajinách. Dala by sa rozšíriť aj do ostatných krajín?

Druhá otázka: mohol by nám poskytnúť viac informácií o časovom rámci, v ktorom by sa to podľa neho mohlo udiať? Je to jedna z otázok, s ktorými všetci súhlasia a želajú si ich vykonanie, no zdá sa, že zapadla v byrokracii. Ak sa niečo stane, všetci sa budú pýtať, prečo sa to už neurobilo.

Rád by som vedel, či nám môže priblížiť časový rámec tejto problematiky, a aby nám povedal, či sa už pozreli na myšlienku tiesňovej telefónnej linky.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážený pán predsedajúci, tiesňová telefónna linka je vynikajúcim nápadom, pretože takýto systém existuje v niekoľkých členských štátoch. Máte celkom pravdu, pán Ryan. Je to myšlienka, ktorá by sa v rámci návrhov zo strany predsedníctva mohla všeobecne uplatniť.

Náš časový harmonogram patrí medzi mimoriadne citlivé aspekty z hľadiska toho, aby sme dokázali, že Európa vykonáva konkrétne kroky na podporu koordinácie v časoch tragických udalostí, ako napríklad únosov detí, najmä vďaka médiám a množstvu nových spôsobov. Naším cieľom je harmonizovať postupy a dosiahnuť politickú dohodu, ak to bude možné, ešte pred ukončením francúzskeho predsedníctva. Taký je aspoň cieľ, ktorý sme si dali.

 
  
MPphoto
 
 

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Pán Jouyet, rodičia uneseného dievčatka Madeleine McCannovej boli na poslednej schôdzi v Štrasburgu s cieľom získať podporu Parlamentu pre vypracovanie celoeurópskych akcií, ktoré majú slúžiť na zabezpečenie väčšej pozornosti venovanej prevencii únosov detí a ochrane unesených detí ako súčasti prístupu Európskej únie. Môže Rada počítať s tým, že podporí primerané akcie v tejto oblasti v spojení s Parlamentom a Komisiou?

 
  
MPphoto
 
 

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). - Zastupujem rodinu McCannovcov a oblasť, z ktorej pochádzajú. Preto som tento prípad veľmi pozorne sledoval. Prejdem ďalej k poznámke pána Ryana. Vo väčšine európskych krajín už bolo vyhradené číslo – 116 000. Dokonca bolo stanovené v telekomunikačnom balíčku vo včerajšom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý predložil predseda Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Môžete sa preto pozrieť na proces týkajúci sa tohto právneho predpisu. Moja otázka však znie: sú potrebné nové právne predpisy? Nemohla by byť základom len čistá spolupráca?

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Pán predsedajúci, prípad únosu Madeleine McCannovej je mimoriadne citlivý a poviem to jasne, chceme vidieť spoluprácu medzi predsedníctvom, Radou a Európskym parlamentom, aby sme zabezpečili spoločné konanie. Pán Rack má v tomto smere pravdu. Nehovorím, že jednoznačne potrebujeme právne predpisy. Podľa môjho názoru potrebujeme v tejto oblasti konvergenciu, dobrú spoluprácu a osvedčené postupy. Musíme sa pozrieť, čo sa v rôznych členských štátoch robí najlepšie.

Práve preto je také zaujímavé vykonávať tieto skúšobné cvičenia medzi niekoľkými členskými štátmi s cieľom vypracovať závery a predložiť ich našim partnerom, spoločne s týmto Parlamentom, ako na to poukázal pán Rack, a to do konca tohto francúzskeho predsedníctva. Domnievam sa, že musíme byť veľmi efektívni na zemi, a to predpokladá väčšiu spoluprácu, ako ste povedali, nie právne predpisy.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 9, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-0440/08)

Vec: Projekty súvisiace so širším susedstvom

Ak vezmeme návrhy predkladané z rôznych strán vrátane Komisie o vypracovaní politiky širšieho susedstva, ktorá zabezpečí využitie výnimočnej geografickej polohy našich najvzdialenejších regiónov s cieľom prispieť k rozvoju ich susedstva v západnej a strednej Afrike a v karibskej oblasti, myslí si Rada, že by bolo možné dať týmto návrhom konkrétny tvar a vypracovať v tejto súvislosti nejaké plány?

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Ortega zrejme vie, že na základe iniciatívy Európskej rady v Seville Komisia predstavila správu založenú na globálnom prístupe k špeciálnym charakteristikám situácie najvzdialenejších regiónov zameranú na určenie opatrení, ktoré sa majú aplikovať s cieľom podporiť ich rozvoj, pričom sa zohľadnia ich špecifické potreby.

Ešte neskôr, v septembri 2007, Komisia predstavila Rade a Európskemu parlamentu výsledky tejto stratégie a vyhliadky do budúcnosti. Vážený poslanec tiež určite vie, že práve bola zverejnená aj zelená kniha o budúcich vzťahoch medzi EÚ a zámorskými krajinami a územiami. Komisia preto podnietila diskusiu širokej verejnosti, ktorá vydláždi cestu novej politike partnerstva so zámorskými krajinami a územiami.

Ako viete, tieto územia majú mnoho spoločného s najvzdialenejšími regiónmi: odľahlosť, izoláciu od území EÚ, zraniteľnosť vrátane zraniteľnosti voči klimatickej zmene a, samozrejme, všetky problémy súvisiace s dopravou, leteckou i morskou, riadením migračných tokov, poľnohospodárskou politikou a námornou politikou. Všetky tieto body majú zámorské územia a naše najvzdialenejšie regióny spoločné.

Ak vezmeme do úvahy situáciu v dnešnom svete, uvedomili sme si, že ak chceme uspieť, súvislá politika rozvoja musí byť súčasťou širšieho regionálneho rámca. Preto stratégia z roku 2004 vytvorená v Seville zaviedla akčný plán širšieho susedstva, ktorý usiluje o posilnenie regionálnej integrácie najvzdialenejších regiónov na daných geografických miestach, inými slovami, s určitými africkými a karibskými krajinami AKT.

Tento pohľad, tento regionálny rozmer, sa zohľadňuje aj v dohodách o hospodárskom partnerstve, ktoré sú dohodnuté medzi Európskou úniou a štátmi AKT s cieľom zabezpečiť väčšiu regionálnu integráciu týchto krajín.

Na tento účel máme množstvo rôznych nástrojov, ktoré určite poznáte. V prvom rade je potrebná lepšia koordinácia finančných nástrojov, či už ide o 10. európsky rozvojový fond, Európsky fond regionálneho rozvoja alebo fondy podliehajúce spoločnému financovaniu. Musíme posilniť súčasné námorné spojenia medzi najvzdialenejšími regiónmi a ich susedmi, ktorí nepatria do EÚ. Dôležité je takisto zúčastňovať sa na výskumných sieťach Spoločenstva medzi týmito najvzdialenejšími regiónmi, zámorskými krajinami a územiami a ich susedmi tak, aby sa mohli podieľať na programoch Spoločenstva. A napokon, musíme prijať nové usmernenia v oblasti migrácie, najmä v rámci spolupráce medzi štátmi AKT a Európskou úniou.

Ako povedal vážený poslanec pán Ortega, realizácia stratégie pre najvzdialenejšie regióny, ktorých ciele sa tiež zohľadnia v revízii nariadenia o programe možností súvisiacich s odľahlosťou a izolovanosťou, je súčasťou pracovného programu Rady počas francúzskeho, českého a švédskeho predsedníctva.

Ako viete, francúzske predsedníctvo má na tom osobitný záujem. Dôkazom je dôležité stretnutie na ostrove Réunion, ktoré sa začalo včera a skončí sa 11. júla, zamerané na stratégie, ktoré musíme zaviesť s cieľom boja proti klimatickej zmene a strate biodiverzity v týchto najvzdialenejších regiónoch a zámorských krajinách a územiach. Dúfame, že aj tomuto stretnutiu sa podarí dať nové podnety pre túto politiku, na ktorú kladieme najvyšší dôraz.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Medina Ortega (PSE). - (ES) Pán predsedajúci, chcem poďakovať úradujúcemu predsedovi Rady za odpoveď. Úradujúci predseda Rady určite vie, že to bol návrh skvelého komisára, pána Barniera, ktorý spomenul myšlienku širšieho susedstva, a úradujúci predseda Rady poukázal v tomto ohľade na niekoľko nástrojov.

Verím, že počas francúzskeho predsedníctva sa podniknú konkrétne kroky ešte pred koncom roka. Ako iste vie, existuje veľký počet dokumentov, ktoré sú mi známe, ktoré sú nám známe. Najdôležitejšie však je, aby sme dosiahli určitý pokrok, pretože čas plynie a najvzdialenejšie regióny v súčasnosti nemajú túto externú predstavu.

Najvzdialenejšie regióny sú súčasťou EÚ, sú kontinentálnym územím a ponúkajú nám vynikajúcu príležitosť. Dúfam, že pred koncom tohto roka sa francúzskemu predsedníctvu podarí prísť s opatreniami na realizáciu týchto všeobecných teórií pre širšie susedstvo najvzdialenejších regiónov.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Pán predsedajúci, pán Ortega, od roku 2004 sa v tomto smere prijalo množstvo konkrétnych opatrení a pán Ortega správne spomenul konanie pána Michela Barniera v tejto oblasti, ktoré viedlo k niekoľkým významným reformám v rôznych politikách Spoločenstva: v kohéznej politike a štrukturálnych fondoch, v Európskom poľnohospodárskom fonde, Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom fonde pre rybné hospodárstvo a regionálnu pomoc, v programoch POSEI a výskumných programoch.

Pánovi Ortegovi chcem vo všeobecnosti povedať, že napriek ťažkostiam spojeným s omeškaním vykonávania Lisabonskej zmluvy počas francúzskeho predsedníctva sa pokúsime skutočne pridať do týchto politík nový rozmer a zaistiť, aby sa ich horizontálne rozmery v maximálnej možnej miere prejavili v konkrétnom konaní. Plánujeme sa zmerať predovšetkým na námornú oblasť a budeme veľmi úzko spolupracovať na tejto veci s Komisiou a v rámci tvorby programov regionálnych politík s pani Hübnerovou. Môžem vás uistiť, že tejto veci venujeme mimoriadnu pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 10, ktorú predkladá Robert Evans (H-0442/08)

Vec: Srí Lanka

Rada pravdepodobne vie o stupňovaní násilia na Srí Lanke a zvýšenej pravdepodobnosti prepuknutia totálnej občianskej vojny. Počas výbuchu bomby v plnom osobnom vlaku nedávno zahynulo 11 ľudí a viac než 70 bolo zranených. Ďalší dvaja zomreli pri výbuchu v hlavnom meste Kolombo a televízneho spravodajcu tamilského pôvodu Paranirupasingama Devakumara napadli na ceste domov z práce a zraneniam podľahol. Bol to deviaty novinár zavraždený na Srí Lanke za posledné dva roky.

Rada určite vie aj to, že Srí Lanka neuspela pri pokuse o opätovné voľby do Rady OSN pre ľudské práva. Je to jasné zamietnutie členmi OSN krajiny, o ktorej si mnohí myslia, že zneužila svoju pozíciu v Rade nie na podporu ľudských práv, ale na ochranu samej seba pred medzinárodným vyšetrovaním, ktoré vychádza zo všeobecne známych a zdokumentovaných dôkazov o porušovaní ľudských práv, ktorého sa dopúšťa nielen organizácia LTTE, ale údajne aj vlastné bezpečnostné zložky vlády.

Nesúhlasí Rada na základe týchto skutočností, že by EÚ mala byť na čele snáh o nájdenie mierového a trvalého riešenia konfliktu? Aký prístup zvažuje Rada zaujať v tomto smere a ako to ovplyvní rokovania so Srí Lankou týkajúce sa oprávnenia na status VSP Plus (všeobecný systém preferencií)?

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Evans, Rada zdieľa vaše znepokojenie v súvislosti so situáciou na Srí Lanke. Od začiatku roka 2008 Európska únia aktívne stupňuje svoj dialóg so srílanskou vládou. V dňoch 16. až 18. marca trojka vyšších úradníkov navštívila Kolombo, v ktorom sa stretla so štyrmi vládnymi ministrami a inými vyššími politikmi. 10. júna sa delegácia na vysokej úrovni z Európskej komisie zúčastnila na 17. schôdzi Spoločnej komisie EÚ a Srí Lanky, ktorá sa konala v Kolombe. Obe tieto návštevy poskytli príležitosť hovoriť o obavách Európskej únie v súvislosti s aktuálnou situáciu na Srí Lanke.

Počas návštevy trojky EÚ na Srí Lanke Únia znovu zopakovala svoj záväzok voči úlohe spolupredsedu tokijského procesu a k poskytovaniu humanitárnej pomoci. Ako viete, Európska únia je najväčším poskytovateľom pomoci pre Srí Lanku. Zdôraznila však aj dôležitosť zriadenia priaznivejších podmienok, ktoré umožnia mimovládnym organizáciám, Organizácii Spojených národov a Medzinárodnému výboru Červeného kríža účinne pracovať.

Srí Lanka momentálne ťaží zo značných výhod na základe špeciálnych stimulačných opatrení zameraných na udržateľný rozvoj a dobré riadenie, ktoré tvoria súčasť všeobecného systému preferencií Európskej únie. Pravidlá týchto opatrení stanovujú, že všetky krajiny, ktoré chcú mať naďalej výhody zo systému VSP Plus, budú musieť o ne znovu požiadať do októbra 2008. Podmienky na poskytnutie týchto opatrení sú založené na kritériách hospodárskej zraniteľnosti a na ratifikácii a vykonaní 27 medzinárodných dohovorov o ľudských právach, pracovných právach, životnom prostredí a zásadách riadenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Evans (PSE). - Rád by som poďakoval úradujúcemu predsedovi za túto odpoveď, no mám dva krátke body, ktoré by som rád predniesol.

Ak by EÚ chcela byť na čele mierového procesu, musela by zmeniť svoju politiku v oblasti zákazu vycestovania, pretože rokovania sa uskutočnili v Ženeve, ktorá nie je v EÚ, a pretože Nóri, ktorí tiež nie sú členmi EÚ, mali tiež významný podiel na mierovom procese. Má z toho úradujúci predseda dobrý pocit?

Úradujúci predseda poskytol veľmi vyčerpávajúce stanovisko k rokovaniam o všeobecnom systéme preferencií, no s ohľadom na jeho výhrady alebo na výhrady voči Srí Lanke v súčasnosti, v akej miere je v tejto fáze presvedčený, že Srí Lanka splní týchto 27 podmienok, o ktorých hovoril a ktoré sa musia splniť predtým než získajú tento systém obchodných preferencií?

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Pán predsedajúci, pán Evans, poznamenal som si Vaše pripomienky k ženevskému procesu a je pravda, že Nóri v ňom zohrávajú významnú úlohu. Verím však, že hodnota Únie, ktorá je, musím znovu zopakovať, najväčším darcom, je mimoriadne dôležitá. Musíme preto využiť celú túto hodnotu na ovplyvnenie ženevského procesu na stabilizáciu operácii v tejto krajine.