Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 9. júla 2008 - Štrasburg

2. Výročná správa ECB za rok 2007 (rozprava)

  Predseda. − Ďalším bodom rokovania je správa pána Olleho Schmidta, ktorú prednesie v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o výročnej správe o činnosti ECB za rok 2007 (2008/2107(INI) (A6-0241/2007).

  Olle Schmidt, spravodajca. − (SV) Vážený pán predseda, vážený pán Trichet, vážený pán Juncker, všetka pozornosť sa sústreďuje na Európsku centrálnu banku. Súčasná neistá ekonomická situácia a finančný rozruch vystavujú ECB obrovskému tlaku. Som presvedčený, že zvýšenie úrokovej sadzby minulý týždeň bolo správnym rozhodnutím. Inflácia je metla, ktorá nerovnomerne prerozdeľuje vlastníctvo. Európski politickí vodcovia by mali byť vďační za to, že majú nezávislú centrálnu banku, ktorá je pripravená začať rokovania, aby zabránila okamihu, kedy Európa upadne do stagflácie, do obdobia pomalého rastu a narastajúcej inflácie.

Desať rokov po zavedení sa euro zaradilo medzi svetové meny. Nikto si nevedel predstaviť, aké zabezpečenie a stabilitu prinesie euro do eurozóny a do celej Únie vrátane mojej vlastnej krajiny, a dokonca aj do celosvetového hospodárstva. Írske „nie“ v referende nebolo reakciou na silu eura. Nerovnomerný vývoj ekonomík eurozóny môže predstavovať riziko, ktoré sa však môže výrazne znížiť, pokiaľ sa budeme dôsledne riadiť požiadavkami paktu stability na zdravé štátne financie a nepretržitú štrukturálnu transformáciu v členských štátoch.

Po desiatich rokoch je zároveň dôležité zhodnotiť prácu ECB; mohli by sme zlepšiť dohľad, transparentnosť, rozhodovacie procesy, aj medzinárodnú úlohu eura. Výbor preto navrhuje, aby ECB predstavila nový návrh, ktorý by spriehľadnil a zefektívnil proces rozhodovania na pozadí rastúcej Euroskupiny. S cieľom zvýšiť transparentnosť a predvídateľnosť by ECB mala podávať správu o diskusiách medzi členmi Rady guvernérov v prípade, že rozhodujú o základnej úrokovej sadzbe. Ich úloha vodcu Euroskupiny by sa mala posilniť, aby mohla zároveň lepšie odrážať význam eura v medzinárodnom kontexte.

Parlament už veľmi dlho považuje za veľmi dôležité, aby trh získaval lepšie informácie o rozhodnutiach ECB, pokiaľ ide o úrokové sadzby, a aby sa zverejňovali zápisnice a výsledky hlasovaní. To ale ECB odmietla a zdôraznila, že v rámci vedenia ECB by vznikali národné rozdiely.

Vážený pán Trichet, vypočuli sme si vaše názory a výbor teraz predkladá pozmenený návrh. Vedenie ECB musí poskytovať jasné informácie o rozhodnutí, ktoré sa týka sa úrokovej sadzby, to znamená, že musí oznámiť, či sa výsledok dosiahol jednomyseľne alebo či snáď bolo ťažké dosiahnuť spoločný postoj. To by znamenalo dôležitý krok smerom k zlepšeniu rozhovorov medzi trhom, nami politikmi a ECB.

Inflácia dosiahla rekordnú výšku a teraz sa pohybuje okolo 4 %, čo je oveľa viac ako strednodobý inflačný cieľ stanovený približne na 2 %. Dolár a ďalšie meny sa oproti euru výrazne oslabili, čo znovu vyvolalo diskusiu o výmennom kurze. Rozšírenie eurozóny dáva menovej oblasti väčšiu váhu, ale zároveň predstavuje niekoľko problémov, pretože rozhodovací proces sa stáva náročnejším a medzi členmi narastajú rozdiely v hospodárskom vývoji.

Kríza na hypotekárnom trhu ukázala, že finančná stabilita je celosvetovou témou, pretože kríza sa neobmedzuje iba na jednu krajinu či región. Spoločné snahy Ústrednej banky a Britskej centrálnej banky zásadne prispeli k záchrane finančného systému, krízu však nevyriešili. To jasne ukázalo na potrebu lepšej spolupráce medzi centrálnymi bankami a ďalšími inštitúciami. Skutočnosť, že ECB a Ústredná banka neúspešne varovali pred podceňovaním rizika vzniku krízy na hypotekárnom trhu, dokazuje narastajúcu zraniteľnosť svetových finančných trhov. To je dobrý dôvod, prečo začať konať, Parlament tak už okrem iného robí napríklad tým, že sa riadi Lamfalussyho procesom, aby modernizoval európsku štruktúru dohľadu.

Spoločná menová politika a ECB budú v nasledujúcich rokoch čeliť obrovským problémom. Som presvedčený, že vedúci predstavitelia EÚ a ECB obstoja. Zároveň však všetci vedúci predstavitelia musia pochopiť, že cenová stabilita a dobrá finančná situácia v krajine sú základnými piliermi rastu a nových pracovných miest. Stojí preto za zmienku, že francúzsky prezident, v neposlednom rade vo svojej súčasnej úlohe predsedu Rady, spochybňuje ciele ECB zamerané na stabilitu. Myslím si, že európski predstavitelia by mali radšej v otvorenom dialógu vysvetliť občanom účely a ciele menovej politiky. Rastúce ceny a kompenzačné dorovnávanie miezd sú najväčšími nepriateľmi prosperity.

  Jean-Claude Trichet, prezident Európskej centrálnej banky. − (FR) Vážený pán predseda, vážený pán spravodajca, dámy a páni, je mi cťou predstaviť vám výročnú správu ECB za rok 2007, ako to stanovuje zmluva. Naše vzťahy výrazne prekračujú povinnosti stanovené zmluvou a Európska centrálna banka si veľmi váži úzke vzťahy s Parlamentom.

Tento rok sa k vám prihováram už štvrtýkrát. Moji kolegovia z výkonnej rady majú tiež veľmi úzke kontakty s Európskym parlamentom, najmä v súvislosti s rozširovaním eurozóny, platobných systémov a desiateho výročia Hospodárskej a menovej únie.

(FR) Na začiatok vám stručne predstavím ekonomické trendy na obdobie rokov 2007 až 2008 a vysvetlením opatrenia menovej politiky prijaté ECB. Potom prednesiem niekoľko poznámok k vašim názorom a návrhom, ktoré ste predniesli vo svojom návrhu uznesenia o výročnej správe o činnosti ECB v roku 2007.

, prezident Európskej centrálnej banky. – (FR) V roku 2007 pracovala ECB v náročných podmienkach v dôsledku stúpajúcich a nestabilných cien tovarov a od druhej polovice roku 2007 v dôsledku zvýšenej neistoty, ktorá je výsledkom prebiehajúcej regulácie finančných trhov po celom svete, o ktorej hovorí spravodajca. Aj napriek tomuto vývoju sa ekonomika eurozóny v roku 2007 neustále rozvíja HDP ročne narastá o 2,7 %.

V prvej polovici roku 2008 reálny HDP stále mierne narastal, hoci profil za každý štvrťrok pravdepodobne ukáže výraznú nestabilitu vychádzajúcu z dočasných faktorov, čiastočne v súvislosti s počasím. Je preto dôležité sústrediť sa pri hodnotení vývoja rastu na strednodobé trendy.

Ak sa pozrieme do budúcnosti, rast v nových krajinách by mal byť po vonkajšej stránke stále veľmi dramatický v dôsledku uspokojovania zahraničnej pohľadávky v eurozóne. Na domácej strane zostane euro zdravé a nebude trpieť významnejšími výkyvmi. Miera nezamestnanosti a účasť pracovnej sily v posledných rokoch významne narástli a miera nezamestnanosti klesla na úroveň, ktorú nedosiahla za posledných 25 rokov.

Neistota týkajúca sa týchto vyhliadok na rast však zostáva veľmi vysoká vzhľadom na riziko poklesu, predovšetkým v súvislosti s neočakávaným rastom cien tovarov, možným následným presunom napätia na finančných trhoch do reálnej ekonomiky a rastúcim ochranárskym tendenciám.

Ak sledujeme vývoj cien, vidíme, že v roku 2007 dosiahla inflácia meraná na základe harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien v eurozóne 2,1 %, čo je mierne nad stanovenou hranicou cenovej stability v ECB. Na konci roku však obrovský nárast cien ropy a potravín zvýšil infláciu vysoko nad 2 %. Od tohto obdobia inflácia v eurozóne neustále narastá a následkom ďalšieho dramatického nárastu cien tovarov sa v polovici roku 2008 dostala až na úroveň okolo 4 %. Pri pohľade do budúcnosti zostane inflácia meraná na základe harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien vysoko nad hranicou v súlade s cenovou stabilitou a bude sa iba postupne znižovať v roku 2009.

Ohrozenie cenovej stability v strednodobom horizonte zostáva v roku 2007, samozrejme, vysoké a v posledných mesiacoch sa zvyšuje. Toto ohrozenie predstavuje predovšetkým ďalší možný nárast cien tovarov a neočakávaný rast nepriamych daní a úradne stanovených cien. Rada guvernérov je okrem toho pevne presvedčená, že stanovenie výšky cien a miezd by mohlo prispieť k inflačnému tlaku, ktorý by vznikol v dôsledku obrovských sekundárnych účinkov. Prvé príznaky sa už objavujú v niektorých oblastiach eurozóny. V tejto súvislosti sú potom schémy valorizácie nominálnych miezd predmetom znepokojenia a mali by sme sa im vyhnúť.

Rovnako ako analýza v roku 2007, aj menová analýza v prvej polovici roku 2008 potvrdila prevahu zvýšeného ohrozenia cenovej stability v strednodobom a dlhodobom horizonte. V súlade s našou menovou stratégiou prichádzame k záveru, že neustála podpora menového a úverového rozmachu v eurozóne v priebehu niekoľko posledných rokov významne ohrozila cenovú stabilitu.

Aby sme udržali prevažujúcu pozitívnu stránku cenovej stability v strednodobom horizonte, Rada guvernérov v marci a júni 2007 poopravila prístup k menovej politike. Po období plnom neistôt, ktoré boli výsledkom regulácie finančných trhov, Rada guvernérov v júli 2008 stanovila minimálnu úrokovú sadzbu pre hlavné finančné operácie Eurosystému na 4,25 %. Tento krok vystihuje pevné odhodlanie Rady guvernérov zabrániť sekundárnym účinkom a udržať dlhodobé očakávania spojené s infláciou pevne v súlade s cenovou stabilitou. Toto je príspevok menovej politiky ECB k zachovaniu kúpnej sily v strednodobom horizonte a k podpore udržateľného rozvoja a zamestnanosti v eurozóne.

Na základe rozhodnutia z minulého týždňa zvýšiť sadzby bude podľa súčasného zhodnotenia Rady guvernérov prístup k menovej politike prínosom pri dosahovaní cenovej stability v strednodobom horizonte. Aj naďalej budeme veľmi starostlivo sledovať vývoj situácie v nasledujúcom období.

V návrhu uznesenia uvádzate mnoho dôležitých tém týkajúcich sa ECB. Ubezpečujem vás, že starostlivo zvážime tieto poznámky, ako aj všetky poznámky, ktoré sú v uznesení, a podľa toho podáme správu.

Dovoľte mi iba veľmi stručne rozviesť niektoré z týchto bodov. K téme stratégie menovej politiky by som rád uvítal pozitívne hodnotenie, ktoré vykonal Výbor pre hospodárske a menové veci. Tento rámec stojaci na dvoch pilieroch zabezpečuje, že v rozhodovacom procese menovej politiky sa berú do úvahy všetky informácie, ktoré sa týkajú hodnotenia rizík pre cenovú stabilitu.

V roku 2007 v rámci celého Eurosystému začala Rada guvernérov program výskumu, ktorý je zameraný na ďalšie posilnenie jej menovej analýzy, tak ako je to uvedené v návrhu uznesenia, s cieľom pokračovať v zlepšovaní analytickej infraštruktúry ECB.

Pokiaľ ide o otázku transparentnosti, veľmi rád by som tiež uvítal, keby výbor uznal, že zverejňovanie zápisníc z rokovaní Rady guvernérov nie je príliš vhodné. Takéto opatrenie by príliš nasmerovalo pozornosť na jednotlivé stanoviská, pričom v eurozóne vytvorenej z pätnástich a čoskoro šestnástich štátov je dôležité stanovisko, ku ktorému sa dospelo na základe spoločného rozhodnutia navzájom si blízkych členov Rady guvernérov. Mohlo by to viesť i k vyvíjaniu nátlaku na týchto členov, aby sa pri prijímaní rozhodnutí o menovej politike zriekli svojho názoru na eurozónu.

Ako už bolo pri mnohých príležitostiach zdôraznené, považujem úvodné prehlásenie, ktoré predkladám v mene Rady guvernérov na pravidelnej mesačnej tlačovej konferencii za obdobu toho, čo ostatné centrálne banky nazývajú „súhrnným zápisom.“ Spoločne s nasledujúcim zasadnutím typu otázka-odpoveď predstavuje úvodné prehlásenie v reálnom čase súhrnný prehľad súčasného názoru Rady guvernérov na menovú politiku. Tento komunikačný nástroj nám výborne poslúžil pri smerovaní očakávaní finančného trhu.

Pokiaľ ide o fiškálnu politiku, ECB je toho názoru, že všetci členovia musia plne rešpektovať Pakt stability a rastu. Opätovný rast podielu úhrnného fiškálneho schodku v eurozóne sa premieta do roku 2008. Existuje reálne nebezpečenstvo, že niektoré štáty nedodržia preventívne ustanovenie Paktu stability a rastu. Veríme, že dosiahnutie rozumnej a udržateľnej výšky rozpočtu a nasledujúceho voľného fungovania automatických stabilizátorov predstavujú tú najlepšiu podporu, pomocou ktorej môže fiškálna politika napomôcť makroekonomickej stabilite.

Návrh uznesenia hovorí aj o rizikách spôsobených ekonomickými rozdielmi medzi štátmi eurozóny, ktoré do určitej miery odrážajú štrukturálnu strnulosť alebo nevhodnú štátnu politiku. Je samozrejmé, že ekonomické rozdiely medzi štátmi eurozóny sa nemôžu vyriešiť menovou politikou.

Aby sme sa vyhli zdĺhavému obdobiu pomalého rastu a vysokej nezamestnanosti alebo prehrievaniu, v situáciách, v ktorých štáty reagujú na nepravidelné otrasy, bolo by potrebné uskutočniť reformy na národnej úrovni, zamerané na posilnenie odolnosti voči týmto otrasom. Patria sem vhodne navrhnuté štrukturálne reformy na posilnenie hospodárskej súťaže, zvýšenie produktivity a podpora pružnosti pracovného trhu.

Dovoľte mi znovu zdôrazniť dôležitosť prehľadnej kontroly vývoja národnej konkurencieschopnosti – vrátane nákladov na jednotku pracovnej sily – a kompenzácie predchádzajúceho zníženia konkurencieschopnosti, čo je veľmi ťažké. V tomto smere podporujeme požiadavku Parlamentu na rozumnú mzdovú a cenovú politiku.

Dovoľte mi teraz, aby som sa venoval témam, ktoré sa vynorili v súvislosti s reguláciou finančných trhov, ktoré sa usilovali o krízové riadenie a ochranu pred krízami, a témam, ktoré sa v analýze Parlamentu často objavujú.

V súvislosti so zamedzením kríz regulácia trhu zdôrazňuje témy pre orgány vykonávajúce dohľad i pre centrálne banky. Orgány vykonávajúce dohľad by sa mali aj naďalej usilovať o posilňovanie spolupráce a výmenu informácií na medzinárodnej úrovni. Je nevyhnutné aj naďalej využívať potenciál Lamfalussyho rámca. S týmto cieľom Rada ECOFIN schválila určité opatrenia a pozornosť by sa teraz mala zamerať na dosahovanie týchto cieľov.

Z nášho pohľadu regulácia trhu neposkytla nijaký presvedčivý dôkaz o dôkladnom zrevidovaní súčasného rámca dohľadu napríklad prostredníctvom ustanovenia nového orgánu pre dohľad v EU. Centrálne banky vrátane ECB, musia byť do značnej miery výkonné pri odhaľovaní slabých miest a rizík pre finančný systém, ktoré sa objavili v súvislosti s vypuknutím nepokojov. Nebudem túto otázku ďalej rozvádzať.

V prípade, že sa chceme poučiť z krízového manažmentu, hlavný problém, ktorý sa objavil v priebehu nepokojov, sa týka hladkého presunu informácií medzi centrálnymi bankami a orgánmi vykonávajúcimi dohľad v období začínajúcej krízy. Centrálne banky môžu potrebovať informácie orgánov vykonávajúcich dohľad, aby mohli efektívne vykonávať svoju funkciu v krízovom manažmente. Týka sa to Eurosystému, ako aj všetkých centrálnych bánk. ECB preto výrazne podporuje plánované posilnenie právneho základu EÚ o výmene informácií medzi centrálnymi bankami a orgánmi vykonávajúcimi dohľad.

Na záver mi dovoľte niekoľko poznámok, ktoré sa týkajú integrácie platobných systémov v Európe. V návrhu uznesenia s uspokojením nachádzame kladné zhodnotenie systémov SEPA a TARGET2. V súvislosti s iniciatívou Eurosystému vo veci systému TARGET2-Securities Rada guvernérov v nasledujúcich týždňoch rozhodne o pokračovaní T2-S. Je dôležité spomenúť, že všetci hlavní predstavitelia CSD sa k našej iniciatíve vyjadrili kladne.

  Jean-Claude Juncker, predseda Euroskupiny a člen Európskej rady − (FR) Vážený pán predseda, vážený pán spravodajca, vážené dámy a vážení páni, v prvom rade by som chcel vzdať hold nášmu spravodajcovi za vynikajúcu úroveň jeho práce. Je to znamenitá správa, ktorá obsahuje všetky dôležité body.

Z práce vášho výboru a zo správy vášho spravodajcu sa s potešením dozvedám, že názory vášho Parlamentu sú totožné s názormi, ktoré už veľakrát vyjadrila Euroskupina, ktorej predsedom mám tú česť teraz byť. Táto zhoda, toto obrovské zblíženie sa týka predovšetkým názorov na činnosť Európskej centrálnej banky, ktorú, ako vždy, zahŕňa chválami váš Parlament a vlády, ktoré sú tu zastúpené.

Táto poznámka má veľký význam predovšetkým v súvislosti s najrôznejšími kritikami, ktoré boli v priebehu posledných týždňov a mesiacov namierené na Centrálnu banku, kedy je nevyhnutné využiť všetky dostupné zbrane v boji proti finančnej kríze, ktorá vtrhla do celého sveta. Banka bola pôvodne kritizovaná za prílišnú aktivitu, avšak neskôr bola Európska centrálna banka svedkom toho, ako všetky ostatné menové orgány prijali jej opatrenia a postupy.

Súhlasíme takisto so spravodajcom, keď na nás, Euroskupinu, Radu ECOFIN ako takú a našu banku nalieha, aby sme z krízy, ktorou prechádzame, vyvodili príslušné finančné závery, predovšetkým v súvislosti so sledovaním trhov a transparentnosťou, teda s javmi, ktoré by sme mali začleniť do našich súčasných mechanizmov.

Boj proti inflácii je hlavnou príčinou, ktorá znepokojuje našich spoluobčanov. Všetky súčasné prieskumy ukazujú, že ľudia majú stále strach zo straty kúpnej sily. A preto je právom a povinnosťou banky zabezpečiť cenovú stabilitu, cieľ, ktorý bol stanovený pre Centrálnu banku podpísaním Maastrichtskej zmluvy.

Chcel by som ešte dodať, že by sme sa nemali prikláňať na stranu jednoduchej predstavy, že Centrálna banka ako menová inštitúcia predstavuje jediný orgán, ktorý je zodpovedný za cenovú stabilitu a boj proti inflácii. Inflácia a boj proti nej je témou a záväzkom i pre vlády eurozóny. Pretože doplňujú menovú politiku uskutočňovanú Centrálnou bankou, sú takisto povinné zaviesť rozumnú politiku, ktorá bude schopná podporovať cenovú stabilitu.

V súvislosti s potrebnou mzdovou reguláciou európske vlády najprv vynaložili potrebnú snahu na to, aby sa mzdy a verejný sektor nevymkli spod kontroly. Sme teda plne odhodlaní uskutočniť všetko nevyhnutné, aby sme sa vyhli zbytočnému nárastu nepriamych daní, DPH, aj spotrebnej dane. Zaviazali sme sa, že urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme zabránili nárastu cien za hranice zdravého rozumu.

Nikto nemôže hovoriť o inflácii a cenovej stabilite bez toho, aby nespomenul nezávislosť Centrálnej banky, takisto, ako to urobil aj váš spravodajca vo svojej písomnej aj ústnej správe.

Chcel by som ešte raz podotknúť, že nezávislosť Centrálnej banky je základnou zásadou Hospodárskej a menovej únie, že nezávislosť Centrálnej banky je zakotvená v zmluve, na ktorej stojí Hospodárska a menová únia, a že v priebehu prác smerujúcich k Ústavnej zmluve a k následnej Lisabonskej reformnej zmluve žiadna vláda nenavrhla ani najmenšiu zmenu v celkovej pôsobnosti Centrálnej banky v súvislosti s cenovou stabilitou. Myslím si preto, že jedného dňa budeme musieť ukončiť neplodnú a bezcieľnu diskusiu, ktorá v žiadnom ohľade neodráža skutočný stav vecí. Neznamená to však, že by sme nemohli kritizovať Centrálnu banku a poskytovať jej rady pri vykonávaní jej chvályhodnej činnosti, ale narušovanie jej nezávislosti je úplne nemysliteľné.

Na druhej strane by som rád povedal, že menovú politiku nemôžeme zaťažovať prílišnou zodpovednosťou. Zmluva prikazuje Centrálnej banke dodržiavať cenovú stabilitu. Nemôžeme jej k povinnostiam pridávať mnoho ďalších ekonomických úloh, ale musíme sa riadiť pravidlom súdržnosti, ktoré nám zakazuje prinútiť banku k tomu, aby sa zaoberala príliš veľkým počtom politických cieľov. Banka má pre svoju činnosť nástroj, ktorým je predovšetkým menová politika, pracuje dôstojne a odhodlane.

Pokiaľ ide o devízovú politiku, v správe pána Schmidta som zaznamenal menšiu nejednoznačnosť v miestach, kde vzbudzuje dojem, že devízová politika je jedinou a možno i výlučnou oblasťou, ktorou sa Centrálna banka zaoberá. Som veľmi rád, že Centrálna banka zohráva hlavnú úlohu vo všetkých oblastiach týkajúcich sa devízových prostriedkov, ale aj napriek tomu by som rád upriamil pozornosť na ustanovenia zmluvy, ktoré v oblasti devízovej politiky pripisujú podiel na moci banke i vládam. Pokiaľ ide o devízovú a menovú politiku, sme v súčasnosti svedkami plodných rozhovorov s bankou, ku ktorým prispievajú všetky strany.

V nadväznosti na tieto rozhovory sme spolu s pánom Trichetom minulý rok v novembri uskutočnili cestu do Číny, aby sme tam s tamojšími úradmi hovorili o devízovej politike a hodláme urobiť to isté v druhej polovici tohto roku.

Menšie nejednoznačnosti, ktoré som si všimol v správe vášho výboru, sa týkajú vonkajšieho pôsobenia eurozóny. V rozpore s tým, čo uvádza správa, Centrálna banka nie je výhradne zodpovedná za kroky smerujúce k posilňovaniu medzinárodnej úlohy eurozóny. To je ďalšia oblasť, v ktorej máme spoločné právomoci.

  Thomas Mann, v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Vítam tu dvoch Jean-Claudov, pána prezidenta Tricheta a pána predsedu Junckera!

(DE) Dňa 2. júna sme sa stali svedkami veľkej oslavy vo Frankfurte nad Mohanom, v meste, v ktorom bola na počesť desiateho výročia Hospodárskej a menovej únie predstavená nemecká marka i euro. Vďaka ECB sa euro stalo medzinárodne uznávanou menou a cenová stabilita bola hlavným cieľom počas celého obdobia. Bolo preto pochopiteľné, že na ovplyvnenie základnej sadzby , ktorú zvýšila o štvrtinu percenta, použila ECB svoju najúčinnejšiu zbraň. Cieľom bolo a zostáva zabrániť nebezpečenstvu inflácie, ktorá vzniká v dôsledku narastajúcich cien za bývanie a stále sa zvyšujúcich cien benzínu a nafty.

ECB v tomto prípade oznámila zavedenie opatrení niekoľko týždňov vopred. Na jar ale konala inak: rozsiahle účinné opatrenia uviedla do platnosti v priebehu niekoľkých hodín. Správa pána Schmidta – vynikajúca správa, na ktorej sme spoločne pracovali – veľmi víta túto skutočnosť. V druhej polovici roku 2007 sa zrútil trh s nehnuteľnosťami. V priebehu krízy na trhu s rizikovými hypotékami pre menej bonitných klientov sa banky a poisťovne, ktoré príliš špekulovali, dostali do problémov. ECB okamžite sprístupnila zodpovedajúce fondy a zabránila tak medzinárodnému kolapsu.

Táto rýchlosť a efektivita sú jasným dôkazom energického činu, ktorý sa zakladá na obratnosti a väčšej dôvere vo vašu inštitúcii. Myslím si, že rozhodnutia ECB sú celkovo transparentné a vychádzajú z dobrého prenosu informácií a jasne stanovených cieľov. V rámci menového dialógu ECB pravidelne podáva nášmu Výboru pre hospodárske a menové veci správu o finančných a politických rozhodnutiach.

Podľa môjho názoru nemá príliš veľký zmysel zverejňovať zápisnice zo schôdzí Rady, ako sa často požaduje. Musíme zabrániť národným vplyvom. Vyžadujeme úplnú nezávislosť. Vážený pán predseda, my poslanci máme zvyčajne veľa príležitostí na kritiku . Dnes by som rád vyjadril pochvalu za slová, ktoré tu odzneli, s obchodom a občanmi v dobrých rukách, jednu pánovi Trichetovi a vašej banke vo Frankfurte nad Mohanom a druhú, samozrejme, skvelému pánovi Jean-Claudeovi Junckerovi.

  Manuel António dos Santos, v mene skupiny PSE. – (PT) Vážený pán predseda, vážený pán Juncker, vážený pán Trichet, v prvom rade by som rád povedal, že hlavným cieľom tejto správy bola analýza činnosti Európskej centrálnej banky za rok 2007. Diskusia vo Výbore pre hospodárske a menové veci pri analyzovaní budúcich výziev pre menovú politiku Európskej únie a jej pravidiel však samozrejme nemohla zlyhať.

Vzhľadom na právomoci Európskej centrálnej banky (ECB), tak ako sú stanovené zmluvami, musíme rozpoznať hodnotu práce, ktorú vykonala v roku 2007. Aj napriek tomu, že sa nedokázala vyhnúť menovým nepokojom a následnej kríze hospodárskeho rastu, ktorou práve prechádzame, dokázala zmierniť dôsledkov, ktoré sa v súčasnom stavia javia ako negatívne. Myslím si, že hlavným problémom zostáva otázka, či nám súčasné politické nástroje Európskej únie umožnia úplne prekonať vážnu krízu vo svetovom hospodárstve a jej dôsledky pre Európu.

Kríza nemusí nevyhnutne znamenať pohromu. Pokiaľ však máme správnu víziu budúcnosti nezaťaženú zastaranými názormi a zameranú na podstatu nového javu, s ktorým musíme zápasiť a ktorý musíme prekonať, môžeme potom zabrániť tomu, aby kríza prešla do katastrofy. Je neprípustné obhajovať nesúhlas silou a my musíme podporovať politickú diskusiu tak, že predložíme návrhy, ktoré sa budú usilovať zmeniť súčasnú situáciu.

Správa pána Schmidta predstavuje v určitých smeroch kroky dopredu: zlepšiť spoluprácu medzi centrálnymi bankami a regulačnými orgánmi v boji za vyriešenie finančnej deregulácie a regulácie; vytvoriť rámec pre úlohu ECB ako finančného manažéra, zlepšiť koordináciu ekonomickej politiky Euroskupiny, Komisie a ECB; zvýšiť priehľadnosť rozhodovacieho procesu; a predovšetkým poskytovať informácie, ktoré umožnia verejnosti pochopiť opatrenia ECB; podporiť štrukturálnu reformu vedenia banky; s najväčšou opatrnosťou riadiť úrokové sadzby; vyhnúť sa špekulatívnym zásahom a neprimeraným zľavám na trhu, aby neprišlo k ohrozeniu investičnej politiky, tvorby pracovných miest, štrukturálnej reformy a hospodárskeho rastu. Nezávisle od všetkých týchto skutočností, ktorých je aj tak dosť, potrebujeme takisto pochopiť, že čelíme vážnej hospodárskej a sociálnej kríze, ktorej rozsah zatiaľ ešte nepoznáme. Vieme však, že kým bude lepšie, bude ešte oveľa horšie.

Nerobíme si žiadne ilúzie o tom, že opatrenia, ktoré máme k dispozícii, dokážu vyriešiť súčasné problémy. Správne pochopiť stav vecí neznamená kapitulovať, ale prejaviť zdravý rozum. Nachádzame sa teraz zrejme na prahu hľadania nových politických riešení našich problémov. To však celkom iste neznamená koniec sveta a ešte menej koniec dejín. Môžeme iba požiadať ECB v súvislosti s jej právomocou o spoluprácu, schopnosti, priehľadnosť a pružnosť a zároveň požiadať o neprekračovanie tejto právomoci za žiadnych okolností.

  Wolf Klinz, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán predseda, vážený pán Trichet a vážený pán Juncker, vážené dámy a vážení páni, chcel by som pochváliť predchádzajúceho rečníka. ECB skutočne konala okamžite a vhodným spôsobom už na začiatku finančnej krízy a bez tejto jej rozhodnosti by bola kríza pravdepodobne ešte oveľa horšia. Hoci sa krízu doposiaľ ešte nepodarilo prekonať, banka vďaka jej ráznosti ukázala nielen svoju dôveryhodnosť, ale poskytla aj určitý vzor činnosti schopnej centrálnej banky a stala sa príkladom pre ostatné centrálne banky.

Obávam sa však, že Centrálna banka má to najhoršie obdobie stále pred sebou. Nasledujúcich osemnásť mesiacov bude skutočne rozhodujúcou skúškou, či si banka dokáže udržať svoju dôveryhodnosť. Dúfam, že áno. Sme svedkami rýchlo rastúcich cien ropy a surovín, narastajúcich cien potravín a inflácie. Pán Trichet hovoril o 4 % v eurozóne. V mnohých členských štátoch je to však v skutočnosti 6 % a euro je neuveriteľne silné.

Riziko stagflácie je preto veľmi vysoké. Potrebujeme istotu, že skutočne dokážeme toto riziko odvrátiť už v zárodku. Za týchto okolností preto vítame skutočnosť, že minulý týždeň Centrálna banka obstála so svojimi rozhodnutiami týkajúcimi sa úrokov. Boj s infláciou stále je aj bude našou hlavnou úlohou.

V období, keď Nemecko prechádzalo obdobím stagnácie, kancelár Schmidt povedal, že 5 % inflácia je pre neho lepšia ako 5 % nezamestnanosť. Bol preto zásadne proti Nemeckej centrálnej banke. Ukázalo sa, že politika centrálnej banky bojovať okamžite a rozhodne s infláciou, bola správna. Nemecko sa zotavilo zo stagflácie rýchlejšie ako väčšina ostatných krajín.

Nemôžem radiť Centrálnej banke. Vie sama lepšie ako ktokoľvek iný, čo má robiť. Mám tri želania. Dve z nich sa už pomaly plnia. Rád by som sa stal svedkom rozhovorov medzi Centrálnou bankou a Euroskupinou a pán Juncker, predseda Euroskupiny, podniká pre to potrebné kroky. Verím, že sa tak už deje. Rád by som bol aj svedkom užšej spolupráce nielen medzi centrálnymi bankami, ale takisto aj medzi centrálnymi bankami a dozornými orgánmi. To je tiež otázka blízkej budúcnosti.

A nakoniec, tu však bohužiaľ dostávam od pána Tricheta zápornú odpoveď, bol by som rád, kedy sme mohli dostávať viac informácií o rozhodovacom procese. Nechceme vedieť mená, ale chceme sa dozvedieť, či rozhodnutie prebehlo tesnou, ale prevažnou väčšinou, a či na to bola potrebná rozsiahla diskusia.

  Claude Turmes, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predseda, nie som odborníkom na menové záležitosti, ale usilujem sa pochopiť, čo spôsobilo súčasnú energetickú a potravinovú krízu; a prichádzam k záveru, že práve vstupujeme do novej éry.

Vstupujeme do novej éry, v ktorej sú zdroje na planéte obmedzené. Prečo? Pretože žijeme v prevládajúcom ekonomickom modeli z dvadsiateho storočia, ktorý navrhla a používala miliarda občanov strednej triedy v Európe, Spojených štátoch, Japonsku a vybrané skupiny v iných častiach sveta. To bol svet dvadsiateho storočia.

Svet 21. storočia je miestom, kde budú stovky miliónov príslušníkov strednej triedy v Číne, Indii, Indonézii, Južnej Afrike, Nigérii, Mexiku, Brazílii a ďalších krajín. Preto má náš súčasný prevládajúci ekonomický model systémovú chybu. Systém vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že zdroje sú obmedzené. Kde budeme získavať ryby, keď ich Číňania jedia presne toľko ako Japonci? Kde budeme získavať ropu, keď Indovia riadia vozidlá Tata? Kde budeme získavať uhlie pre naše oceliarne, keď sa rozvíjajúce krajiny vyvíjajú v súlade so súčasnými technológiami? Korene tejto krízy sú veľmi hlboké.

Mám preto tri konkrétne otázky. Po prvé, špekulácia. Špekulácia, samozrejme, nepredstavuje hnutie jednoduchých ľudí, ale čo sa musí urobiť pre občanov, ktorí sú zaťažení narastajúcimi cenami, zatiaľ čo akcionári firiem Total a Eon a ďalší špekulanti klesajú pod ťarchou ziskov? Pán Juncker, spomenuli ste myšlienku špekulatívnej dane. Pokročila už táto myšlienka do nejakej ďalšej fázy, pretože som presvedčený o tom, že občania žiadajú nás politikov, aby sme podnikli nejaké kroky?

Moja druhá otázka: Čo sa dá uskutočniť okamžite, aby sa európske hospodárstvo stalo nezávislejším, predovšetkým od dovozu ropy a zemného plynu a ich cien? Nemôžeme s pomocou Európskej investičnej banky zvážiť program veľkých investícií na modernizáciu budov, verejnej dopravy a zaviesť napríklad elektromotory a iné systémy do malých a stredne veľkých podnikov? Myslím si, že vzhľadom na to, že neurčujeme ceny, je to jediná cesta, ako znížiť spotrebu.

Moja tretia otázka sa týka systému indexácie miezd. Pán Trichet, vy i ja zarábame dosť na to, aby nás príliš nezasiahli ceny energií a potravín. Zarábate určite viac ako ja, ale zároveň tvrdíte, že štátny systém indexácie, ktorý sa používa tu v Luxembursku a Belgicku, by sa mal zrušiť. Vážený pán Juncker, nie je toto jediný spôsob, ako môžu občania získať mimoriadny príjem v momente, keď rastú ceny? Celkom dobre nerozumiem, prečo ste tak zásadne proti systémom indexácie.

  Johannes Blokland, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Ďakujem, vážený pán predseda. Vítam vás, vážený pán Trichet, prezident Európskej centrálnej banky, a vítam aj vás, vážený pán Juncker.

V prvom rade by som rád zablahoželal pánovi Trichetovi k výročnej správe, ktorú práve predstavil. Situácia pre eurozónu nevyzerá priaznivo, nerobme okolo toho veľké drahoty. Obávam sa, že v nasledujúcich rokoch sa mnoho pochybností, ktoré sprevádzali zavedenie eura, ukáže ako oprávnených. Po niekoľkých rokoch prosperity by sme teraz mali vidieť, či Európska centrálna banka dokáže udržať infláciu na nízkej úrovni.

Eurozóna má jednotnú menovú politiku, ale každá zo šestnástich krajín má svoju vlastnú hospodársku politiku. Šestnásť krajín, každá má vlastné harmonizované indexy spotrebiteľských cien a svoju vlastnú politiku na podporu zamestnanosti. Pri inflácii v eurozóne 4 % posledné navýšenie Európskej centrálnej banky znamená, že skutočná úroková miera je 0,25 %. Táto miera však nestačí na odvrátenie inflácie a hrozby recesie v jednotlivých členských štátoch.

Dokáže pán Trichet odhadnúť, nakoľko budú primerané nástroje dostupné v nasledujúcich rokoch?

  Sergej Kozlík (NI). – (SK) Podporujem názor, že zavedenie eura, jeho postupné rozširovanie, ale aj uplatňovanie pravidiel konzistentnej hospodárskej politiky spolu s obozretným prístupom Európskej centrálnej banky viedli v doterajšom období k relatívne stabilnému ekonomickému vývoju v krajinách Európskej únie.

Je tiež nesporné, že vzhľadom na dynamický rast v početnosti a rozmanitosti operácií na finančných trhoch narastá ich neprehľadnosť. Tým narastá aj miera rizík, ktoré môžu viesť k poškodeniu nielen skupín poskytovateľov a spotrebiteľov, ale môžu poškodiť aj ekonomiky celých štátnych útvarov. To zvýrazňuje potrebu vytvoriť širší rámec Európskej únie pre finančný dohľad a zabezpečiť predpoklady pre užšie zapojenie Európskej centrálnej banky do systému dohľadu ako súčasti systémového riešenia problému.

Súhlasím so spravodajcom pánom Schmidtom, že bude nevyhnutné prehĺbenie spolupráce medzi centrálnymi bankami a národnými útvarmi dohľadu. Cieľom je udržiavanie stability na finančných trhoch pri zohľadnení čoraz väčšej integrácie finančných systémov. V oblasti finančných trhov v dnešnej dobe platí to isté čo v ekológii. Bez zapojenia ďalších väčších hráčov, ako sú Spojené štáty, Rusko, Japonsko, Čína, India a ďalších, nebude možné dosiahnuť úspešný výsledok v celosvetovom kontexte.

  José Manuel García-Margallo y Marfil (PPE-DE). - (ES) Vážený pán predseda, vážený pán Trichet a vážený pán Juncker, prezident Európskej centrálnej banky a predseda Euroskupiny, sa zhodujú na tom, že v oblasti úloh rôznych druhov politiky už desať rokov vládne vzájomná zhoda. Centrálna banka a menová politika sú zodpovedné za zabezpečenie cenovej stability, verejné financie musia byť vyrovnané v strednodobom horizonte a ďalšie politiky musia zabezpečovať ekonomický rast a rast zamestnanosti.

V období, keď sa nedarí, začíname tento model spochybňovať. Začíname naše vlastné úlohy klásť na plecia európskych inštitúcií. Niektorí zvaľujú vinu na pána Tricheta, iní obviňujú pána Junckera. Pokiaľ však všetko ide od desiatich k piatim, bude to potom pán Pöttering, ktorý to nakoniec všetko spôsobil.

Myslím si preto, že v tejto chvíli je dôležité – a pán Trichet nás vedie správnym smerom – uberať sa touto cestou a zachovať tento model, ktorý nám umožnil dostať sa až tak ďaleko.

Rád by som ešte dodal pár slov k cenám. Je pravda, ako uvádza pán Juncker, že my všetci sme zodpovední za túto záležitosť a že vlády musia podniknúť určité kroky; keď pracujeme na následnej lisabonskej stratégii, musíme túto záležitosť preskúmať, pokiaľ sa chceme zaoberať pružnosťou trhu.

V jednej záležitosti by sa však Centrálna banka mala ujať vedenia. Občania hovoria – nemám teraz k dispozícii presné čísla – že nárast cien do určitej miery vychádza z finančných špekulácií; presun peňazí z trhu s rizikovými hypotékami pre menej bonitných klientov a z trhu s premenlivou úrokovou sadzbou do budúcich trhov je za tento stav čiastočne zodpovedný a my budeme musieť v tejto súvislosti niečo urobiť.

Pokiaľ ide o kompetencie a zloženia jednotlivých orgánov, súhlasím so spravodajcom pánom Schmidtom, že teraz pravdepodobne nie je vhodný čas na zverejňovanie celej zápisnice. Myslím si však, že by bolo dobré zverejniť stručný obsah zápisnice, a takisto pre zvýšenie transparentnosti a informovanosti trhu považujem za veľmi dôležité, aby Centrálna banka hovorila o vážnosti, ktorú pri rozhodovaní pripisuje dvom pilierom, na ktorých stojí stratégia.

Myslím si tiež, že zvýšený ekonomický dozor by potreboval protipól, vyváženie: nie je to však vina pána Tricheta. Je to naša vina, že ešte stále nie je prijatá Lisabonská zmluva, čo je skutočnosť, ktorá by sa mala napraviť.

  Pervenche Berès (PSE). - (FR) Vážený pán predseda, vážený pán Trichet, vážený pán Juncker, v prvom rade by som sa rada poďakovala nášmu spravodajcovi za jeho vynikajúcu prácu. Myslím si, že na základe príspevkov je situácia teraz jasná; oznámenie je možno trochu nepresné, ale som presvedčená, že obsahuje užitočné body.

Vážený pán Trichet, vaše prejavy v lete 2007 zapôsobili na všetkých. Oceňujeme skutočnosť, že ste okamžite podali správu Výboru pre hospodárske a menové veci. Teraz ste však zvýšili sadzby v situácii, keď sme všetci presvedčení, že kríza ešte nie je za nami a že zlé správy vrátane správ z hlavných európskych bánk, ešte iba prídu.

Počas stretnutia v decembri minulého roku ste nám povedali, že v roku 2008 očakávate 3 % infláciu a následné zmiernenie situácie. Teraz je inflácia 4 % a vy nám hovoríte, že ste jednoducho zvýšili sadzby o štvrtinu bodu. Pokiaľ je vašou stratégiou zostať opatrný v otázke cenovej stability, budete potom schopný spolu s dovážanou infláciou odolávať v krátkodobom i dlhodobom horizonte rizikám pre rast a zamestnanosť, ktorých sme si všetci vedomí?

Zdá sa mi, že skutočnosť, na ktorú poukazoval pán Turmes a ktorú by sme mohli opísať ako vstup Európskej únie do druhej fázy globalizácie, nás vedie k prehodnoteniu nástrojov, ktoré máme k dispozícii pre prístup k prvej fáze globalizácie. Prioritou tejto cenovej fázy bola cenová stabilita a prinajmenšom znižovanie cien spotrebiteľských tovarov, predovšetkým v súvislosti s relokáciou.

V tejto novej fáze teraz hovoríme o rovnováhe a novom modeli, v ktorom sú už predtým sa rozvíjajúce štáty plne zavedené v ich prístupe k surovinám a ovplyvňovaniu cien, čo si všetci uvedomujeme.

Nie je preto za týchto okolností – a svoju poznámku smerujem pánovi Trichetovi i pánovi Junckerovi, pretože pán Juncker v tejto oblasti správne smeruje pozornosť k právomociam Euroskupiny a Rady ECOFIN, ktorí však nikdy neprídu do tohto výboru či do Parlamentu – zásadnou témou devízový kurz, nákup dodávok ropy v eurách a schopnosť Európskej únie, najmä eurozóny, hovoriť jednohlasne, aby sme desať rokov po zavedení eura mohli prispieť aspoň k zjednoteným a zodpovedným rozhovorom medzi hlavnými svetovými menami, aby sme pre náš ďalší rast zaistili čo najvýhodnejší výmenný kurz?

  Margarita Starkevičiūtė (ALDE). – (LT) Dovoľte mi poukázať na to, že Európska centrálna banka sa počas svojho funkčného obdobia vďaka svojej vynikajúcej práci vypracovala z pozície „jednej z mnohých“ centrálnych bánk vo svete na pozíciu svetového lídra v centrálnom bankovníctve. Dnes čelí novým problémom pri upevňovaní svojej stále dôležitejšej úlohy v globalizovanom svete.

Privítali by sme, keby banka posilnila svoju úlohu pri vytváraní prognóz a riadení makroekonomiky a finančnej stability, pretože, vzhľadom na to, že väčšina kríz sa začína v krajinách tretieho sveta, bolo by vhodné povedať, že Európska centrálna banka zlyhala pri poskytovaní správnej prognózy o rozsahu krízy a jej možných dôsledkov. Čo sa dá urobiť pre zlepšenie tohto stavu? V prvom rade by som uviedla hlbšiu spoluprácu medzi hospodárskou a menovou politikou. Krajiny tretieho sveta teraz vstupujú do fázy uvoľňovania cien, čo je pre mňa ako zástupkyňu Litvy veľmi blízka téma. Toto obdobie by mohlo trvať dlhšie a Európa by nebola vystavená obrovskému tlaku v súvislosti s cenami. Vďaka našej menovej politike, ktorá by síce bola pre naše hospodárstvo namáhavejšia, by bolo možné tento tlak prekonať. Rozvojovým krajinám by sme prípadne mohli navrhnúť pomoc pri stabilizácii ich príjmovej politiky a cien. To by sa mohlo uskutočniť prostredníctvom výraznejšieho zapojenia Menového fondu a komunikácie so Svetovou bankou. To je jeden možný nástroj, ktorý by mohol zabrániť vzniku inflácie v rozvojových krajinách a zároveň odľahčiť Svetovú banku od ťažkostí spojených s reguláciou menovej politiky.

Znepokojuje ma ešte jedna vec, a to európsky systém zúčtovania. I napriek značnému prínosu Európskej centrálnej banky pri zavádzaní systémov SEPA a vývoji systému TARGET2-Securities je problém omnoho zložitejší.

  Ryszard Czarnecki (UEN). - (PL) Vážený pán predseda, ako sa zdá, výročná správa Európskej centrálnej banky nehovorí o určitej tendencii centrálnej banky, ktorá sa objavila v posledných rokoch. Kým doposiaľ bolo možné povedať, že Európska banka vo Frankfurte je skutočne nezávislá, v poslednom období vidíme snahy veľkých štátov Európskej únie vyvíjať na ECB tlak a ovplyvňovať jej rozhodnutia.

Toto je znepokojujúci trend, pretože v praxi to znamená, že Európska únia je rozdelená na štáty, ktoré sú si rovné, a štáty, ktoré sú si rovnejšie. To by mohlo mať za následok dvojitý meter. Štáty ako Francúzsko alebo Nemecko môžu vyvíjať tlak na ECB, len čo však ide o malé štáty, je zásada nezávislosti Európskej centrálnej banky veľmi striktne dodržiavaná. Hovorím tu o tomto probléme, pretože tento vývoj je veľmi znepokojujúci.

Na záver by som ešte rád povedal, že nikto nemôže tvrdiť, že Európa má vhodný a stabilný finančný systém. Ten je momentálne iba v procese vývoja. Pre ilustráciu uvádzam paradoxný príklad Londýna, ktorý je najdôležitejším finančným centrom Európskej únie i napriek tomu, že je hlavným mestom štátu, ktorý nepatrí do eurozóny.

  Luca Romagnoli (NI). - (IT) Vážený pán predseda, vážené dámy a vážení páni, eurozónu sužujú ceny energií, ktoré však ECB ani Únia nemôžu určovať. Pán Trichet, nemecký minister financií Peer Steinbrück vám to povedal a ECB potom oznámila, že má v úmysle podporovať banky, ktoré sa dostali do ťažkostí. Rád by som vedel, kedy ECB oznámi, že chce podporovať tých občanov, ktorí nedokážu vyjsť s peniazmi do konca mesiaca tak, že zníži hodnotu peňazí a prinúti banky, aby stanovili výšku hypotekárnych úrokových sadzieb na oveľa nižšiu úroveň, než aké sú v súčasnosti?

Zachovanie rastu je omnoho dôležitejšie ako udržiavanie silnej meny. To je politika dolára, na ktorú ECB nedáva faktickú odpoveď. Pán Schmidt chce posilniť úlohu a právomoci ECB, ale ja sám som na strane tých, ktorí pokračujú v spochybňovaní nezávislosti ECB. Zavedenie eura nepochybne prinieslo mnoho výhod: niektoré z výhod, ktoré citoval pán Schmidt, sú nepopierateľné, ale nepadla ani zmienka o nepriaznivých vplyvoch na každého občana eurozóny, ktorý musí čeliť skutočnej inflácii v dôsledku všeobecne rozšírenej špekulácie, omnoho väčšej ako udávajú oficiálne čísla, ktorá bola sprievodným javom zavedenia meny a ktorú sa ECB a ďalšie inštitúcie obzvlášť neusilovali regulovať.

Ako píše pán Schmidt, ECB odvodzuje svoje vnímanie verejnosťou na základe skutočnosti, že podporuje ciele ako napríklad cenovú stabilitu a hospodársky rast, a z tohto dôvodu považuje transparentnosť za menej dôležitú; navrhuje tiež , aby sme opustili princíp rovnosti všetkých štátov, a rád by vložil viac moci do rúk výkonného výboru. Pán Schmidt sa obáva, že vlády budú v skutočnosti vyvíjať nátlak na prezidenta príslušnej centrálnej banky, inými slovami, obáva sa, že politika opäť zvíťazí nad financiami. Ja verím, že opak bude pravdou.

Vážený pán Schmidt, vážený pán pán Trichet, s týmito návrhmi nemôžem vôbec súhlasiť.

  Gay Mitchell (PPE-DE). - Vážený pán predseda, rád by som sa poďakoval pánovi Schmidtovi za veľmi dobrú správu.

Na začiatku by som rád povedal, že niektoré členské štáty sa nachádzajú v recesii alebo na jej pokraji, a my si musíme položiť otázku, čo je najdôležitejšia vec, ktorú môžeme za týchto okolností urobiť. Verím, že najdôležitejšia vec, ktorú môžeme za týchto okolností urobiť, je chrániť pracovné miesta a podporovať ich vytváranie. Pozrime sa na situáciu v období rokov 1990 až 1998, počas ktorého v dnešnej Európe vzniklo 5 miliónov nových pracovných miest. Ale v priebehu desiatich rokov od roku 1998 do roku 2008, kedy bolo zavedené euro a pán Trichet a jeho predchodcovia uplatňovali svoju politiku, vzniklo dokonca skoro 16 miliónov pracovných miest.

Musíme o tom preto premýšľať. Je to príbeh so šťastným koncom a musíme zobrať na vedomie, ako Centrálna banka k tomu prispela svojou politikou. Musíme jej vyjadriť uznanie, ktoré si zaslúži.

Je však tento príbeh na predaj? Dôvody úspechu spočívajú predovšetkým v nízkych úrokových sadzbách, ale aj v nízkej inflácii a som presvedčený, že neustále opakované slová pána Tricheta sú pravdivé.

Potrebujeme však neustály nárast úrokových sadzieb? Je na čase, aby sa všetko dôkladne preverilo. Súčasné ekonomické podmienky vyžadujú umiernenú a rozumnú činnosť. Preto máme nezávislú Centrálnu banku.

Rád by som tiež hovoril o silnom eure. To má negatívny vplyv na vývozné ekonomiky. Výmenný kurz eura voči doláru a libre sa nezmierňuje ani pri rozdielnych amerických a európskych sadzbách. Rast sadzieb v boji s infláciou môže predstavovať ďalšie nebezpečenstvo pre výmenný kurz eura a obmedziť potenciál hospodárskeho rastu v ekonomicky nestabilnom období.

Dovoľte mi v zostávajúcom čase ešte povedať, že som bol spravodajcom výročnej správy o činnosti ECB a zdôraznil som, že bolo vydaných 223 miliárd EUR v bankovkách s nominálnou hodnou 500 EUR – to je 446 miliónov bankoviek! Žiadal som, aby sa všetko preverilo, predovšetkým na základe skutočnosti, že mám pocit, že tieto bankovky sú s veľkou pravdepodobnosťou používané v kriminálnej činnosti. Pán Trichet by mohol vo svojej odpovedi uviesť, čo sa v súvislosti s týmito obavami, ktoré som tu predniesol, urobilo.

  Ieke van den Burg (PSE). - Vážený pán predseda, rada by so sa pripojila ku chvále, ktorú si ECB zasluhuje za svoju činnosť v súvislosti s finančnou krízou v minulom roku. V správe bola zdôraznená úloha ECB ako zabezpečovala likvidity a tvorcu trhu najvyššej inštancie a ja s týmto názorom súhlasím. Myslím si, že tento cieľ už dosiahla.

Vážený pán Trichet, v súvislosti s touto skutočnosťou si myslím, že ste správne zdôraznili potrebu lepšieho prístupu k informáciám a výmeny informácií, kde by podľa môjho názoru ECB takisto mohla zaujať vedúce postavenie. Tento názor sme uviedli vo Výbore pre hospodárske a menové veci v správe pre Parlament o reforme systému dohľadu, o ktorej budeme hovoriť budúci týždeň. Som presvedčená, že je veľmi dôležité, aby sme mali lepšie prepojenie medzi informáciami, ktoré majú trhové a bankové orgány, ktoré vykonávajú obozretný dohľad, a informáciami ECB, a som presvedčená, že aj v tejto oblasti môže ECB zohrávať vedúcu úlohu.

Povedal ste, že nechcete meniť systémy dohľadu – ale to nie je to, čo sme navrhovali – ale myslím si, že by malo byť aj vo vašom vlastnom záujme, aby ste pri výmene informácii neboli príliš závislý od dobrovoľnej spolupráce členských štátov a orgánov členských štátov vykonávajúcich dohľad. Je preto dôležité, aby v tejto oblasti bolo viac nezávislých hráčov a aby sme mali pevnejší systém a štruktúru na európskej úrovni.

Ďalšou témou sú platobné a zúčtovacie systémy. Mám radosť, keď počujem, že CDS pozitívne prijala návrh systému TARGET2-Securities, ktorý vypracovala ECB a ďalšie centrálne banky. Myslím si, že toto by sa mohlo stať dôležitým základom pre ďalšie zlepšovanie tohto systému. Rada by som sa vás tiež opýtala na váš názor na súčasné dianie, aj na trhu v oblasti derivátov a voľne predajných výrobkov, aby sa v tejto oblasti mohli vytvoriť centralizovanejšie protistrany a lepší systém pre dohľad.

Moja posledná poznámka sa zhoduje s včerajším prejavom pána Bernankeho, ale nebudem to už viac rozoberať.

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Daniel Dăianu (ALDE). - Vážená pani predsedajúca, chcel by som vyjadriť pochvalu spravodajcovi za jeho prácu.

Výročná správa môže hovoriť veľa o dosiahnutých výsledkoch aj o politických intrigách a kompromisoch. Súčasná miera inflácie v Európe trápi tvorcov politiky, ako aj občanov. Európska centrálna banka si vybudovala svoju dôveryhodnosť na základe dôsledných politík. Táto výkonnosť sa ešte zvýšila v dôsledku dovozu inflácie na vlne globalizácie a ázijského hospodárskeho rastu.

V súčasnosti však prichádza k opačnej situácii v dôsledku obrovského rastu cien energií a potravín, ktorý je odrazom zvyšujúceho sa nedostatku dostupných zdrojov. Tlak, ktorý je vyvolaný nákladmi, obmedzuje trhy na celom svete. Miera inflácie v eurozóne dosiahla najvyššiu úroveň za obdobie posledných 10 rokov. Tento stav je veľmi znepokojujúci a za rohom je zrejme aj stagflácia.

Úlohu Európskej centrálnej banky okrem tohto mimoriadne skomplikovala aj finančná kríza. ECB musí vytrvalo bojovať proti inflácii a zásadnou úlohou v tomto smere je zakotvenie inflačných očakávaní. Riziká sú ale vysoké. Nie je jasné, ako dlho bude exogénny tlak nákladov trvať. Je preto absolútne nevyhnutné, aby sa odvrátila špirála rastu miezd a cien. V minulom desaťročí sme zvyčajne hovorili o zmierňovaní inflácie a teraz v nadchádzajúcom období by sme sa mali usilovať dosiahnuť zmiernenie dynamiky cien a miezd.

Výraznejšie hospodárske rozdiely v eurozóne by neprispeli k vytvoreniu dobrého ovzdušia pre kroky Európskej centrálnej banky. Okrem toho v období stále sa zväčšujúcej globalizácie je nevyhnutné skúmať kroky Európskej centrálnej banky vo vzťahu ku krokom jej hlavných náprotivkov. Ide o rozdiely úrokových mier a celkové politické postoje.

Posledná poznámka. Závažné systémové riziká, ktoré v súčasnosti nesú finančné trhy, vyžadujú lepší rámec dohľadu, lepšiu koordináciu medzi ECB, Federálnou bankou Spojených štátov a ostatnými veľkými centrálnymi bankami. V tomto ohľade treba zdôrazniť nebezpečenstvo príliš ľahko dostupných peňazí.

  Othmar Karas (PPE-DE). - (DE) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a vážení páni, veľmi dúfam, že hlavné správy vyplývajúce z tejto rozpravy sa dostanú k občanom Európy. Prvou a najdôležitejšou správou pre mňa je, že ECB a euro nie sú príčinami obáv a problémov, ale súčasťou riešenia. Druhou dôležitou správou je to, že euro zabezpečuje prospech a ochranu. Prináša prospech občanom celej Európskej únie, a nie iba eurozóne, politickému projektu Európskej únie a politike rastu a zamestnanosti Európskej únie.

Okrem vnútorného trhu je euro najefektívnejšou odpoveďou na globalizáciu. Je ale pravda, že euro a Európska centrálna banka nás nerobia nezávislými od globálnych vplyvov, ale vďaka nim sme oveľa schopnejší si s nimi poradiť.

Rád by som sa preto poďakoval Európskej centrálnej banke za stálu a vyrovnanú politiku, pretože v období, kedy dochádza k strate dôvery, je nepochybne jedným zo subjektov, ktoré získavajú dôveryhodnosť.

Pri tejto príležitosti by som rád povedal všetkým hlavám štátov a vlád, ruky preč od Paktu stability a rastu, ruky preč od Európskej centrálnej banky. Ak máte vnútorné problémy a neplníte si doma svoje úlohy, je príliš jednoduché zvaľovať vinu na iných. Z tohto dôvodu musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zlepšili informovanosť a skoncovali s informačným deficitom. Neexistuje všeobecné povedomie o väzbe medzi infláciou, úrokovými sadzami a cenovou stabilitou. Som vďačný pánovi Junckerovi za to, že poukázal na skutočnosť, že nepriame zdanenie by sa nemalo zvyšovať, ale vždy, ak je to možné, znižovať.

Musíme rozširovať informáciu, že euro nenesie zodpovednosť za vyššie ceny energií a surovín. Vítam tiež, že spolupráca medzi Európskou centrálnou bankou, Komisiou a sektorom finančných služieb prispela k úspešnému zavedeniu systému cezhraničných platieb SEPA. Využime citlivosť a oprávnené obavy a strach verejnosti na začatie dialógu týchto subjektov, na podanie odpovedí a vysvetlení a neprednášajme tu iba pochvalné prejavy.

  Benoît Hamon (PSE). - (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a vážení páni, euro je v porovnaní s menami našich hlavných partnerov a konkurentov stále drahšie. To platí predovšetkým pri porovnaní s dolárom. Politika systematického zvyšovania referenčných sadzieb Európskej centrálnej banky v kombinácii s opačnou politikou Federálnej banky Spojených štátov tento problém samozrejme iba zvýrazňuje. Tento trend výmenného kurzu, ktorý poškodzuje konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva bol predmetom mnohých pripomienok hlavne zo strany vysoko postavených vedúcich európskych predstaviteľov.

Prevláda názor, predovšetkým v tomto Parlamente, že ECB má v oblasti výmenných kurzov výhradnú a absolútnu právomoc. Samotná ECB prostredníctvom svojho predsedu okrem niekoľkých medzinárodných prehlásení odmieta vyjadrovať sa k tejto téme. Táto situácia je nielen netransparentná a nedemokratická, ale je predovšetkým v rozpore so Zmluvou o ES. Článok 111 Zmluvy o ES hovorí, citujem: „Ak neexistuje systém výmenných kurzov ECU vo vzťahu k jednému alebo viacerým menám krajín, ktoré nie sú členmi Spoločenstva podľa odseku 1, môže Rada kvalifikovanou väčšinou buď na odporúčanie Komisie a po porade s s ECB alebo na odporúčanie ECB formulovať všeobecné smery kurzovej politiky vo vzťahu k týmto menám.“ Opakujem: „môže …formulovať všeobecné smery kurzovej politiky“.

Inak povedané, eurozóna sa skutočne vybavila prostriedkami pre demokratické rozhodovanie o svojej kurzovej politike. Moja otázka je jednoduchá a je určená  štátnym a vládnym predstaviteľom: Na čo čakajú vlády štátov Únie, prečo nerokujú namiesto toho, aby iba nariekali?

  Cornelis Visser (PPE-DE). - (NL) V prvom rade musím zablahoželať pánovi Schmidtovi k jeho správe. Ako niekto, kto zastupuje Švédsko, ktoré nie je členom eurozóny, vypracoval veľmi dobrú, veľmi jasnú správu. Podľa môjho názoru v mene Švédska splnil kritériá pre členstvo.

Minulý týždeň Európska centrálna banka zvýšila úrokovú sadzbu. Európska centrálna banka a jej predseda pán Trichet berú zjavne mandát banky a maastrichtské kritériá vážne. Som rád, že ECB je nezávislá. ECB musí byť chránená pred politickým zasahovaním napríklad zo strany vnútroštátnych orgánov a rád počujem, že pán Juncker to potvrdzuje v mene Euroskupiny.

A Európska centrálna banka reagovala na finančnú krízu dobre. Uskutočnila rýchle kroky, aby zaručila likviditu pre trhy. To zatiaľ stabilizovalo úrokové sadzby. Kríza v bankovom sektore bola dôraznou pripomienkou. Nedostatok transparentnosti finančných rizík, ktorému sú vystavené inštitúcie, spôsobujú straty, ktoré môžu dosiahnuť značné rozmery. V súčasnosti prebieha v Európskom parlamente diskusia o finančnej kontrole. Európska centrálna banka tu môže zohrávať kľúčovú úlohu, pretože dostáva dobré informácie od centrálnych bánk členských štátov.

Zmluva o ES však o tom nič nehovorí. Som presvedčený, že potrebujeme užšiu spoluprácu medzi centrálnymi bankami a Európskou centrálnou bankou, finančnými trhmi a regulačnými orgánmi. Európska centrálna banka by mala zohrávať väčšiu úlohu v oblasti kontroly a dohľadu. Pokiaľ ide o jej finančnú stabilitu, jej postavenie jej umožňuje organizovať cezhraničnú výmenu informácií. ECB preukázala svoju cenu. Musíme využiť jej právomoci na posilnenie finančnej kontroly.

  Christoph Konrad (PPE-DE). - (DE) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a vážení páni, vo svetle tejto rozpravy možno povedať, že ECB je medzi bankami ako skala uprostred vĺn. To treba privítať. Cenová stabilita je bezpochyby v hospodárstve najvyššou prioritou. Ak to tak bude aj naďalej, môže to byť len prospešné.

Konštatovali sme, že priemerná miera inflácie v eurozóne je 4 %. V niektorých krajinách eurozóny je dokonca aj vyššia, napríklad 5,8 % v Belgicku a 5,1 % v Španielsku. To je zlá správa. Signál, ktorý tento týždeň vyslalo rozhodnutie Európskej centrálnej banky, je preto veľmi dôležitý. Musíme iba vziať na vedomie aj my tu v Parlamente, že ECB nemôžeme samozrejme robiť nič s inflačnými cenami ropy. Eurozóna však bude pociťovať vedľajšie účinky, ako napríklad vyššie mzdy, ktoré požadujú odbory, a súčasne vyššie ceny, ktoré môžu mať negatívne vplyvy na podniky, toto všetko je spojené s rizikom a nakoniec môže viesť k bludnému kruhu.

Rád by som ešte uviedol dve poznámky k politizácii Európskej centrálnej banky. Vo Výbore pre hospodárske a menové veci neustále narážame na túto otázku a bolo to jasne povedané aj v dnešnej rozprave. Signálom v tomto smere je napríklad otázka transparentnosti rozhodovacieho procesu, pokus odhaľovať viac informácií a zvýšiť vplyv na rozhodovací proces. Väčšia transparentnosť – v tejto otázke som veľmi obozretný. Myslím si, že banka sa musí rozhodovať sama za seba a samozrejme po konzultácii s Parlamentom a predstaviteľmi eurozóny. Zdôvodňovanie rozhodnutia však zachádza príliš ďaleko.

Pri rozširovaní eurozóny by sme mali (a to bude určite hrať svoju úlohu v nasledujúcom kole) veľmi starostlivo prehodnotiť, či môžeme v tejto politike pokračovať Slovensko bolo pre mňa varovným signálom. V budúcnosti by sme sa mali menej zaoberať politikou a väčšiu pozornosť by sme mali venovať kritériám.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážené dámy a vážení páni, nečakaným a nemilým darčekom k desiatym narodeninám EMU bol dosah americkej finančnej krízy na svetové hospodárstvo. Ďalším problematickým darčekom je rast inflácie. ECB dokonale zvládla nepokoj na svetových finančných trhoch, ECB poskytla likviditu vo výške deväťdesiatpäť miliárd EUR a uskutočnila ďalšie doladenie tak, že zaistila stabilizáciu krátkodobých úrokových sadzieb na trhu. Opäť tak potvrdila, že Európska únia je v období nestability významným prínosom pre európske hospodárstvo i pre jednotlivých občanov. Podľa článku 105 Zmluvy ECB musí podporovať aj všeobecné politiky Európskej únie. ECB musí v súčasnosti na jednej strane čeliť nerovnomernému vyššiemu rastu inflácie a spomaľovaniu rastu na strane druhej. To je nielen výzva, ale aj zaťažkávací test nezávislosti ECB a európskeho systému centrálnych bank.

Lisabonská zmluva má zaručiť Európskej banke právnu subjektivitu s vymedzeným nezávislým štatútom. Pokračujúca integrácia finančných systémov na druhej strane si vyžaduje intenzívnejšiu spoluprácu s centrálnymi bankami členských štátov. Ozývajú sa aj hlasy, ktoré varujú, že nezávislosť ECB je ohrozená, okrem iného aj preto, že neformálne schôdzky ministrov financií získajú Lisabonskou zmluvou oficiálny štatút. V súčasnosti už prebieha spor, či budú môcť polemizovať o tom, či bol inflačný cieľ správne nastavený.

Považujem za mimoriadne dôležité, aby sa rozlišovalo medzi odbornou a politickou polemikou, ktorá patrí do demokracie, a skutočným zasahovaním do menovej politiky Európskej centrálnej banky. Vzhľadom na nové pôrodné bolesti Lisabonskej zmluvy to bude pre nás a, samozrejme, aj pre médiá výsostne dôležitá úloha. Myslím tým to rozlišovanie. Na záver sa chcem poďakovať spravodajcom za vyváženú a vysoko profesionálnu správu, ktorá hodnotila výročnú správu predloženú Európskou centrálnou bankou.

  Ioannis Varvitsiotis (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, veľmi pozorne som si vypočul prejavy, ktoré predniesli predseda centrálnej banky a pán Jean-Claude Juncker, ktorého si vysoko vážim.

Nedá sa pochybovať o tom, že čelíme hospodárskej kríze, ktorá nemá obdobu v posledných desaťročiach. K tejto tvrdej realite prispieva prudký nárast cien ropy a mnohých ďalších produktov, vysoká miera nezamestnanosti, rozšírená chudoba a nízke miery rastu.

K vyjadrenej kritike prebehla rozsiahla diskusia. Som presvedčený, že všetka táto kritika, ktorá vyšla aj z oficiálnych zdrojov, mala ten istý cieľ, ktorým bolo upozorniť na závažnosť situácie. Navyše, ako politici sa musíme neustále o kritiku usilovať, lebo iba jej prostredníctvom sa môžeme zlepšovať, vidieť jasnejšie problémy a dosahovať tak riešenia, ktoré budú prospešné pre celé spoločenstvo.

Nakoniec chcem zablahoželať pánovi spravodajcovi k jeho skutočne výnimočnej správe.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Vážená pani predsedajúca, z tejto rozpravy je jasné, že údajný boj proti inflácii je obmedzený na obmedzovanie rastu miest. Manažéri menovej politiky Európskej únie, ktorí sa snažia zdôvodniť v poradí už deviate zvýšenie základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v priebehu dva a pol roka, hovoria o nevyhnutnosti obmedziť mzdy a ignorujú škandálny nárast ziskov veľkých spoločností a ekonomických a finančných skupín, ktoré tvoria približne 30 % za rok, zatiaľ čo rast miezd v niektorých krajinách nepokryje ani mieru inflácie. To je prípad Portugalska, kde väčšina pracujúcich a dôchodcov utrpela významné straty svojej kúpnej sily a kde mzdy a starobné dôchodky patria k najnižším v Európskej únii.

Absolútny nedostatok sociálnej citlivosti týchto menových politík s vysokými úrokovými sadzbami a nadhodnoteným eurom zvyšuje sociálne a územné nerovnosti, prispieva k rastu chudoby a vytvára ďalšie a ďalšie problémy pre mikropodniky a malé podniky hlavne v krajinách s najslabšími ekonomikami. Túto politiku by bolo treba zmeniť tak, aby pôsobila úplne opačne a uprednostňovala hospodársky rast a zamestnanosť, bojovala proti chudobe a presadzovala sociálny pokrok a rozvoj.

  Theodor Dumitru Stolojan (PPE-DE). - (RO) Európska centrálna banka vykonáva svoju činnosť, ktorá je zameraná na udržanie cenovej stability v podmienkach veľkej neistoty a inflačných tlakov.

Doposiaľ ešte nevieme, či je súčasná úroveň cien energií a potravín na úrovni, z ktorej sa bude odvíjať cenová štruktúra, nevieme ani to, aké opatrenia v oblasti verejnej politiky prijmú členské štáty, ktoré budú zamerané na uľahčenie prispôsobenia podnikov a úspor obyvateľstva a domácností novej cenovej štruktúre. Finančná kríza však ešte ani zďaleka nepovedala svoje posledné slovo.

Ako člen Európskeho parlamentu oceňujem kvalifikovanosť a integritu Európskej centrálnej banky a odhodlanie jej predsedu zotrvať pri inflačnom cieli, ktorý charakterizuje mieru cenovej stability.

Vyjadrujem svoju dôveru dobrému úsudku Európskej centrálnej banky, bezúhonnosti a nezávislosti Európskej centrálnej banky a zdržanlivosti politikov v otázke zasahovania do rozhodnutí uvedenej banky.

  Margaritis Schinas (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, Euroskupina formuluje hospodársku politiku, Európska centrálna banka formuluje menovú politiku a my tu v Parlamente uskutočňujeme politiku bez akýchkoľvek ďalších definícií a to nás zaväzuje k zodpovednosti za celú škálu rozhodnutí, ktoré sa prijímajú v eurozóne.

Akokoľvek rešpektujem nezávislosť centrálnej banky, som presvedčený, že ako nová osoba v politike môžem poskytnúť niekoľko rád. Podľa môjho názoru nie možné úplne čeliť importovanej inflácii, ktorá je v súčasnosti naším najväčším problémom, ak našou jedinou zbraňou budú iba úrokové sadzby.

Musíme zakročiť v oblastiach, ktoré infláciu zapríčiňujú. Musíme bojovať s ropnými kartelmi, musíme bojovať s tými, ktorí špekulatívne obchodujú so surovinami, potrebujeme viac surovín na trhu, ale obávam sa, že pokiaľ nevykoreníme zlo, budeme stále viesť podobné rozpravy ako i dnes, ktorých logiku síce chápu v Bruseli a Štrasburgu, ale ktorým v očiach verejnosti chýba politické zdôvodnenie.

  Piia-Noora Kauppi (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, je úplne úžasné, ako ECB splnila hlavný bod svojej úlohy: cenovú stabilitu. Ak sa pozrieme na obdobie nemeckej marky v rokoch 1948 až 1998, potom sú výsledky cenovej stability ECB vlastne lepšie ako výsledky nemeckej marky, ktorá bývala celosvetovou porovnávacou menou. Myslím si, že sme v tejto oblasti dosiahli veľmi dobré výsledky. Som takisto veľmi rada, že ste hovorili, pán predseda Trichet, o finančnej stabilite. Je to tiež úloha ECB, ktorá vyplýva zo Zmluvy o ES a podľa môjho názoru by sa mala posilniť úloha ECB v oblasti finančného dohľadu.

Model „dvoch vrcholov“, ktorý predstavil pán Tommaso Padoa-Schioppa, je úžasný, a myslím si, že je teraz na členských štátoch a Rade, aby tento model prevzali a využili lepšie úlohu ECB v oblasti dohľadu nad finančnou stabilitou. Pani poslankyňa van den Burgová a pán poslanec Dăianu v súčasnosti spracovávajú v Európskom parlamente správu s touto tematikou. Ak sa pokúsime zabezpečiť lepší dohľad nad finančnou stabilitou v Európe, budete mať k dispozícii množstvo postrehov, ktoré môžete využiť vo svojej práci.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). - (PL) Vážená pani predsedajúca, hospodárske a finančné fungovanie Európskej únie vytvára skutočnú stabilitu pre rast. Zásadnú úlohu tu zohráva Európska centrálna banka, ktorej základným cieľom je tvorba menovej politiky. Za hospodársku politiku a tvorbu nových pracovných miest sú zodpovedné členské štáty a ich vlády.

Objavili sa však aj otázky, či ECB riadne funguje a aký má dosah na hospodárske procesy. Mala by byť centrálna banka aktívnejšia, ako je to v Spojených štátoch amerických alebo nie? Mnoho otázok vyvstáva aj v súvislosti s globálnou potravinovou krízou a nárastom cien energií a palív. Predovšetkým, čo by sa dalo urobiť, aby sme predišli prehĺbeniu krízy? V druhom rade, ako podporiť rast v chudobných krajinách? A posledná otázka, akým spôsobom sledovať finančné trhy, aby sa zabránilo opakovaniu krízy v oblasti hypotekárnych pôžičiek?

A nakoniec, v tejto chvíli by sa malo jasne povedať, či splnenie kritérií Paktu stability a rastu musí byť rovnako záväzné pre všetky členské štáty.

  Jean-Claude Trichet, predseda Európskej centrálnej banky. − Vážená pani predsedajúca, mimoriadne oceňujem pripomienky, ktoré boli vznesené v tejto pozoruhodnej správe spravodajcu, ako aj vo veľkom počte vystúpení, ktoré odrážali nezávislosť centrálnej banky, ako tiež veľmi jasne povedal sám pán Jean-Claude Juncker. Myslím si, že táto nezávislosť je mimoriadne dôležitá a musím povedať, že nie je nikde spochybňovaná. Je neoddeliteľnou súčasťou dôveryhodnosti tejto inštitúcie a skutočnosť, že máme túto veľmi viditeľnú nezávislosť a tento prvoradý mandát, ktorý je jasný v otázke stability cien, je dôvodom našich doterajších úspechov pri zakotvovaní inflačných očakávaní.

Zdôraznil som, že ukotvenie inflačných očakávaní je rozhodujúcim momentom, pretože umožňuje v strednodobom a dlhodobom výhľade začleňovať tieto finančné očakávania do strednodobých a dlhodobých trhových sadzieb. Niektoré vlády v Európe si požičiavajú prostriedky na obdobie päťdesiatich rokov. Požičiavajú si na obdobie päťdesiatich rokov pri sadzbách, ktoré zahŕňajú dôveru v to, že centrálna banka zabezpečí stabilitu nie na dva, päť, desať alebo dvadsať rokov, ale na obdobie oveľa dlhšie. Dôvodom pre prijatie takéhoto rozhodnutia je, že naším cieľom je zakotvenie, zachovanie pevného zakotvenia inflačných očakávaní.

V súlade s presvedčením Rady guvernérov ECB si myslím, že aj v súlade s rozhodnutiami, ktoré európske demokratické štáty urobili pri zriadení ECB, systému eura a eurozóny, neexistuje žiadny rozpor medzi cenovou stabilitou a pevným zakotvením očakávaní cenovej stability a rastom a tvorbou pracovných miest.

Musím povedať, že v súčasnosti na globálnej úrovni do veľkej miery prevláda názor, že cenovou stabilitou a dlhodobo dôveryhodnou cenovou stabilitou si budujete cestu k udržateľnému rastu a tvorbe pracovných miest. Zmienka o takmer 16 miliónoch pracovných miest, ktoré boli vytvorené v období od zavedenia eura iba dokresľuje to, čo som práve povedal.

Po tejto poznámke by som chcel reagovať na slová mnohých poslancov o tom, že pre získanie cenovej stability musíme získať určitú spoluprácu ostatných subjektov s rozhodovacou právomocou, úradov a súkromného sektora. To je dôvodom, prečo vydávame také jednoznačné oznámenia, plne uznávame vlastnú nezávislosť a nezávislosť osôb, ktoré prijímajú rozhodnutia. Vždy ale trváme na Pakte stability a rastu, pretože preťažovanie menových politík nedôraznou fiškálnou politikou je vždy nebezpečné.

Vyzývame tiež všetkých, ktorí stanovujú ceny – podniky, výrobný sektor, maloobchodné podniky, aby zohľadnili skutočnosť, že cenovú stabilitu budeme zabezpečovať v strednodobom výhľade, aby v tejto oblasti neprichádzalo k sekundárnym vplyvom.

Spomínal som subjekty, ktoré určujú ceny. Spomínam, samozrejme, aj sociálnych partnerov, a preto dôrazne vyzývame nielen subjekty, ktoré stanovujú ceny, ale aj sociálnych partnerov, aby do svojich rozhodnutí začlenili skutočnosť, že v strednodobom výhľade v súlade s našou definíciou zabezpečíme cenovú stabilitu

Situácia je zložitá pravdepodobne v dôsledku ceny ropy, cien komodít či nedostupnosti materiálov, ktoré tlačia ceny smerom nahor. Mali by sme si pripomenúť, čo sa odohralo v rokoch 1973 - 1974. Je úplne jasné, že tie ekonomiky, ktoré umožnili sekundárnym javom vyvíjať sa bez zásahu a boli zasiahnuté trvalou infláciou, zaznamenali infláciu i veľmi nízky rast, čo v mnohých ekonomikách znamenalo začiatok masovej nezamestnanosti, s ktorou stále bojujeme a ktorú sa snažíme vykoreniť. Preto je v tejto oblasti v stávke veľa toho, čo je dôležité.

Rád by som tiež povedal, pretože podľa môjho názoru je to mimoriadne významný prvok, že v období trvalej vysokej inflácie trpia najviac naši najzraniteľnejší a najchudobnejší spoluobčania. Ak sa teda snažíme o zabezpečenie celkovej stability v strednodobom výhľade, dodržujeme tým nielen Zmluvu o ES, nielen mandát, ktorý sme sami nevytvorili, ale ktorý nám zverili demokratické štáty Európy, ale robíme to najlepšie pre našich najzraniteľnejších spoluobčanov.

Pokiaľ ide o otázku ceny ropy, komodít a energie a cenu potravín a všeobecnejšie všetky rastúce ceny, existuje tu podľa môjho názoru trojuholník. Ako veľavýznamne hovoria mnohé členské štáty, máme tu, samozrejme, prvok, ktorý vychádza z dopytu; nové veľké ekonomiky zavádzajú na svetovej úrovni nový prvok, ktorý vzniká na základe dopytu, čo treba vziať na vedomie.

Nemožno pochybovať o tom, že máme aj druhú stranu trojuholníka, ktorou je určite ponuka, a na jej strane máme množstvo zodpovedností. Kartely nie sú dobré a je jasné, že kartely pôsobia v rade oblastí. Nedostatok okrem kartelov vytvára aj mnoho krajín a ekonomík tým, že zabraňujú vrtom, zabraňujú ťažbe a zabraňujú stavbe rafinérií. Upozorňujem vás preto aj na túto skutočnosť. Na strane ponuky musíme dať pozor, či robíme naozaj všetko, čo je v našich silách.

Pokiaľ ide o stranu dopytu, sú absolútne nevyhnuté všetky úspory, všetky úspory energie, ktoré sú tiež súčasťou zvládnutia dopytu, takisto ako rozpoznanie reálnej ceny a nevytváranie umelých cien ropy a energie, ktoré by naďalej umožňovali rast dopytu.

O to isté ide na tretej strane trojuholníka, ktorou je prerozdelenie kapitálu medzi komodity na globálnej úrovni. V prípade ropy, ostatných energií alebo surovín všetkých druhov to nie je úplne rovnaké. Musíme si uvedomiť, že takýto jav existuje a zjavne zohráva svoju úlohu. Musíme požadovať čo najväčšiu transparentnosť trhov, aby fungovali úplne transparentne. Takýmto spôsobom budem predstavovať tento jav a povedal by som, že tak ako pri niektorých ochoreniach, ktoré sa musia liečiť z viacerých strán, všetko možné úsilie bude potrebné vynaložiť na všetkých troch stranách trojuholníka.

Veľa poslancov hovorilo o obozretnom dohľade a nevyhnutnosti zlepšiť situáciu a ja by som rozhodne rád zopakoval slová mnohých poslancov. Nachádzame sa v situácii, ktorú treba zlepšiť – to je úplne jasné. Od ustanovenia ECB sme hovorili, že chceme vyzvať všetky orgány k čo najužšej spolupráci. Hovorili sme tiež, že sme za veľmi úzky vzťah medzi centrálnymi bankami a orgánmi vykonávajúcimi dohľad. Nedávne udalosti po vzniku problémov v auguste 2007 jasne ukázali, že táto doktrína bola správna: veľmi úzky vzťah medzi centrálnymi bankami a orgánmi vykonávajúcimi dohľad je nevyhnutný.

Povedal by som, že v tejto fáze plne podporujeme smer, ktorý na základe zhody zachováva Výbor pre hospodárske a menové veci. Myslíme si, že v tejto oblasti je k dispozícii veľa seminárov a že v tomto smere musíme postupovať čo najrýchlejšie. Viem, že Parlament reaguje na trochu výraznejšie iniciatívy. Chcem povedať, že my sami by sme boli radi, keby sa uskutočňovalo všetko, o čom sa už rozhodlo – aby sa s výhovorkou na druhú fázu nikto nezdráhal robiť to, o čom už bolo prijaté rozhodnutie. Potom musíme podľa môjho názoru veľmi starostlivo zvážiť návrhy, ktoré máme pred sebou, pretože veríme, že čím užšie budeme spolupracovať, to znamená, že užšie ako doteraz, tým to bude nepochybne lepšie aj pre Európu. To, čo hovorím o Európe, platí podľa nášho názoru pre všetky ostatné systémové časti v globálnych financiách.

Moja posledná poznámka sa týka výmenného kurzu, o ktorom hovorili mnohí poslanci. Myslím si, že Rada guvernérov ECB je za plné uskutočňovanie Zmluvy o ES v jej platnom znení. Myslím si, že či v Číne, ako povedal pán Jean-Claude Juncker, alebo v skupine G7, kde pán Jean-Claude a ja podpisujeme komuniké G7, robíme to, čo je vhodné, a ja sám som veľmi opatrný (pretože ako už bolo povedané, ak hovorím o výmenných kurzoch, som veľmi obozretný a veľmi opatrný), pretože sa pohybujeme v oblasti, ktorá je mimoriadne citlivá a kde podľa môjho názoru musíme plne rešpektovať smer, na ktorom sme sa dohodli. Preto by som znovu povedal, že v tejto fáze súhlasíme so všetkými partnermi zo skupiny G7, pokiaľ ide o správu o Číne. V tejto oblasti je to úplne jednoznačné. Zreteľne sme to povedali v poslednom komuniké skupiny G7. Podľa nás je tiež rovnako dôležité, aby sa starostlivo skúmali všetky prípadné negatívne vplyvy nadmerných výkyvov na finančnú stabilitu a rast.

Mal by som sa tiež zmieniť o tom, že je veľmi dôležité, aby orgány Spojených štátov opakovali, že silný dolár je v záujme Spojených štátov amerických.

  Jean-Claude Juncker, predseda Euroskupiny a člen Európskej rady − (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a vážení páni, nemienim sa vracať k pripomienkam, ktoré v priebehu našej rozpravy uviedol predseda centrálnej banky. Bude lepšie neopakovať jeho slová, pretože boli úplne správne, a čokoľvek by som ešte k tejto téme povedal, by sa mohlo posudzovať ako výhrada k jeho poznámkam, čo určite nie je potrebné.

(DE) Vážená pani predsedajúca, hovorím po nemecky, aby som pánovi Trichetovi ukázal, že aj ja ovládam tento jazyk, tak ako aj on. Áno, Francúz, ktorý má viac ako dosť práce, si zaslúži pochvalu za to, že vynaložil úsilie (pretože žije vo Frankfurte), aby sa naučil jazyk ľudí, medzi ktorými žije. Nerobia tak všetci Francúzi.

(potlesk)

Budem hovoriť po nemecky, aby mi lepšie rozumel. Rád by som povedal dve alebo tri záverečné poznámky, pretože niekedy sa zdá, že rozpravy v tomto Parlamente sú plné nostalgie po 70. a 80. rokoch. Euroskupina musí lepšie koordinovať hospodársku politiku členských štátov eurozóny. Všetci pre to robíme všetko, čo je v našich silách, a teraz sme zaviedli kódex správania v mnohých oblastiach praktickej hospodárskej politiky, ktorý sa snažíme dodržiavať. Nie je však možné na jednej strane volať po koordinácii hospodárskej politiky a na druhej strane ju ľutovať, keď nie je koordinovaná spôsobom, ktorý je potom požadovaný v praxi.

Dovoľte mi uviesť niekoľko príkladov. V roku 2005 sme reformovali Pakt stability a rastu. Súčasťou podstaty reformných návrhov bolo posilnenie preventívneho prvku Paktu stability a rastu, ktorý bol málo rozvinutý a slabý. Aby sa posilnila preventívna časť Paktu stability a rastu, musia vlády udržiavať rozpočtovú konsolidáciu a zdvojnásobiť snahy o konsolidáciu v čase, keď sa ekonomike darí, aby si vytvorili rezervy na menej priaznivé roky, ku ktorým bude dochádzať v bežnom cyklickom modeli našich ekonomických systémov.

V súčasnosti prechádzame horším obdobím. Dobré časy sa skončili. Vlády, ktoré konsolidovali, majú v čase poklesu štátnych príjmov široké rozpočtové rozpätia pre uplatňovanie automatických stabilizačných prvkov. Vlády, ktoré v dobrých časoch dostatočne nekonsolidovali, nemôžu, samozrejme, reagovať v zlých časoch.

Ak sa v Euroskupine dohodneme na tom, že členské štáty, ktoré dosiahli svoj strednodobý finančný cieľ, môžu teraz prijímať opatrenia proti súčasnému hospodárskemu poklesu a rastúcim cenám ropy a potravín, môžu to urobiť len vďaka tomu, že v minulosti vybudovali nevyhnutné rozpočtové rozpätia, aby v období krízy neboli oslabené a neschopné reakcie.

Nepožiadali sme zmrazenie miezd a ani centrálna banka ani Euroskupina nikdy nežiadali zmrazenie miezd v eurozóne. Hovoríme, že mzdy by nemali rásť automaticky s infláciou, ale že mzdové trendy musia zohľadňovať dosiahnuteľný nárast produktivity v ekonomike a mzdy sa potom takto môžu zvyšovať bez inflácie.

Jasne sme povedali, že ak manažéri a ostatní kapitáloví vlastníci dostávajú extrémne a nadmerné odmeny a platy, zásadne potom odmietame požadovať obmedzenia miezd pracujúcich v Európe. To sme už viackrát povedali.

(potlesk)

Platby manažmentu európskych firiem hlavne v oblasti finančného sektora nemajú absolútne nič spoločné s dosahovaným nárastom produktivity v tejto sfére. Berú iba peniaze a ich činnosť nie je ekonomicky zdravá, ani sociálne zodpovedná.

(potlesk)

Pretože sme nenariadili zmrazenie miezd, vzhľadom na to, že ja možno viac ako ostatní dbám na dodržiavanie aspektu spoločenskej zmluvy európskej akcie, dôrazne sme tvrdili, že namiesto toho, aby sme nechali firmy platiť pri rastúcich cenách surovín a ropy, musíme zvážiť, čo môžu členské štáty urobiť v oblasti sociálnej podpory pre tie časti obyvateľstva, ktoré nie sú vzhľadom na ich nižšiu kúpnu silu dostatočne zabezpečené.

Celkovo platí, že členské štáty, ktoré konsolidovali svoje rozpočtové pozície, majú v súčasnosti k dispozícii potrebné zdroje na financovanie programov sociálnej podpory pre chudobnejšie časti nášho obyvateľstva. Existujú členské štáty, ktoré zaviedli príspevky na životné náklady, kúrenie a nájomné a mohli si to dovoliť, pretože v minulosti konsolidovali. Existujú tiež členské štáty, ktoré systematicky upravovali svoje daňové sústavy, tak aby aj menej bohaté časti obyvateľstva mohli mať prospech zo zníženia daní a nie aby takéto zníženie daní prinieslo prospech iba bohatším skupinám obyvateľstva.

Preto si myslím, že celková politika, hoci nie je dokonalá, je prinajmenšom presvedčivá. Nechceme a nesmieme zopakovať chyby 70. a 80. rokov, aj za cenu toho, že v krátkodobom výhľade by to bolo o niečo jednoduchšie. Musíme zakročiť proti rastúcej inflácii. V 70. a 80. rokoch sme dopustili, aby prepukla nekontrolovateľná inflácia. V 70. a 80. rokoch sme dopustili, aby narástol štátny dlh. V 70. a 80. rokoch sme akceptovali verejné deficity a zľahčovali sme ich dosahy. Výsledkom bola masová nezamestnanosť v Európe, ktorú sa nám v súčasnosti vďaka euru podarilo znížiť na 7,2 %.

Výsledkom tohto vývoja bolo, že takmer vo všetkých krajinách sme mali nadmerné príspevky na sociálne zabezpečenie, ktoré mnohí z nás doteraz považujú za príliš vysoké, čo však nemá nič spoločné s odmietaním sociálnej solidarity, ale s rozumným financovaním našich systémov sociálneho zabezpečenia. Práca bola nadmerne zdaňovaná a kapitál bol zdaňovaný nedostatočne. Takto sa prejavili účinky nesprávnej politiky 70. a 80. rokov.

Sme proti inflácii, pretože sme proti nezamestnanosti a za rast. Rast a boj proti inflácii nie sú protiklady. Aby sa v budúcnosti situácia ľudí vylepšila, potrebujeme rast bez inflácie. Rozdávať dnes dary, tváriť sa, že pomáhame ľuďom a nechať sa oslavovať ako štedrí dobrodinci je zlou politikou. Pre dosiahnutie dnešného úspechu musíme premýšľať o budúcich generáciách a nie robiť to naopak.

(potlesk)

  Olle Schmidt, spravodajca. − (SV) Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám za mimoriadne zaujímavú a podnetnú rozpravu. Ukazuje, že existuje široká podpora pre úvahy a závery, ktoré sme predstavili v správe. Chcem sa poďakovať aj vám, pán Juncker a pán Trichet, za vaše dobré odpovede. Vaše odpovede naznačujú, že i vy súhlasíte s názormi a myšlienkami, ktoré sme tu predniesli.

Na záver mi dovoľte podeliť sa s mojou vlastnou skúsenosťou politika v trochu redšie osídlenej krajine, akou je severské Švédsko. V 90. rokoch, keď Švédsko narazilo na ekonomický múr, som bol poslancom švédskeho parlamentu a členom jeho finančného výboru. Skúsenosti z politiky sú užitočné, priatelia. Tí z vás, ktorí veria, že inflácia a nestabilná menová politika pomôžu ľuďom, ktorí potrebujú najväčšiu podporu, sa mýlia. Mýlite sa! Ako člen finančného výboru som bol svedkom toho, ako švédska úroková miera dosiahla úroveň, ktorú si nikto nedokázal ani predstaviť: 500 %. V 90. rokoch, tak ako hovorí pán Juncker, sme mali masovú nezamestnanosť, rastúcu infláciu a stagfláciu. Moje spomienky sú veľmi živé a vedú ma k nádeji, že moja vlastná krajina Švédsko vstúpi do eurozóny a bude sa v plnej miere zúčastňovať na európskej spolupráci.

Ako to povedala naša kolegyňa pani Kauppiová a ako to zopakoval pán Trichet, nikto neveril, že by euro bolo takým úspechom, akým sa nakoniec stalo. Myslím si, že je to dôkazom hodnoty európskej spolupráce.

Vážený pán Juncker, povedal ste, že ECB koná s nadhľadom a rozhodnosťou.. Myslím si, že to bolo dobré vyjadrenie. Rád by som poďakoval za dobrú rozpravu. Som tiež vďačný za to, že ako niekto, kto stojí mimo systému spolupráce na základe eura, som bol poverený vypracovaním tejto správy.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142 rokovacieho poriadku)

  Sebastian Valentin Bodu (PPE-DE), písomne. – Pokiaľ ide o hospodársky rozvoj, základy eurozóny sú aj naďalej zdravé vďaka investičnému rastu a lepším mieram zamestnanosti a účasti pracovných síl. Aj napriek jeho zmierňovaniu sa očakáva, že rast svetového hospodárstva zostane pevný a bude ťažiť predovšetkým z pokračujúceho silného rastu nových ekonomík. Pokiaľ ide o cenový vývoj, ročná inflácia bola v období od minulej jesene podľa indexu harmonizovaných spotrebiteľských cien i naďalej vysoko nad úrovňou, ktorá je zlučiteľná s cenovou stabilitou, a podľa bleskového odhadu Eurostatu dosiahla v máji 2008 úroveň 3,7 % a v júni 4,0 %. Táto znepokojujúca úroveň mier inflácie z veľkej časti vyplýva z prudkého nárastu cien energie a potravín na globálnej úrovni v posledných mesiacoch. Neistota, ktorá je spojená s týmto výhľadom hospodárskej činnosti, je aj naďalej vysoká a prevažujú riziká poklesu. Tieto riziká pramenia predovšetkým v dosahu ďalších neočakávaných nárastov cien energie a potravín, ktoré oslabujú spotrebu a investície. Riziká sú naďalej spojené s možnosťou, že pokračujúce napätie na finančných trhoch ovplyvní reálnu ekonomiku nepriaznivejšie, než ako sa očakávalo. Za týchto okolností vítame rozhodnutie ECB zvýšiť o 25 bodov minimálnu ponukovú sadzbu pre hlavné refinancovanie operácie v Eurosystéme na 4,25 % a musíme mu k nemu poblahoželať!