Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 9. júla 2008 - Štrasburg

12. Strategický dokument Komisie o rozšírení (2007) (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom je rozprava o správe pána Elmara Broka, v mene Výboru pre zahraničné veci, o strategickom dokumente Komisie o rozšírení z roku 2007 [2007/2271(INI)] (A6-0266/2008).

  Elmar Brok, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán úradujúci predseda, vážený pán komisár, musíme uviesť, že prechádzajúce rozšírenia Európskej únie sú podstatným úspechom v oblasti politickej aj hospodárskej. O tom nie je žiadnych pochýb. V prípade Rumunska a Bulharska, vážený pán komisár, budeme určite musieť v najbližších týždňoch viesť diskusie, moja úvodná poznámka však ostáva všeobecne platná.

Zároveň je však nevyhnutné objasniť, že ak budeme ďalej rokovať so štátmi a prisľúbime im ďalšie rokovania, tieto sľuby dodržíme, a že, ak udelíme štátu postavenie kandidátskej krajiny, budeme s ním tak aj zaobchádzať. Musíme rešpektovať aj sľuby dané v Solúne.

Zároveň je však nevyhnutné objasniť, že z toho v žiadnom prípade automaticky nevyplýva ďalší sled udalostí, ale že každý štát zvlášť musí splniť podmienky členstva v Únii – kodanské kritériá – aby prechod prebehol úspešne z hľadiska pristupujúcich štátov aj Európskej únie ako celku.

Je taktiež nevyhnutné zvážiť, či so zvýšením počtu členských štátov na 27 – a Chorvátsko sa možno čoskoro stane dvadsiatym ôsmym členom – nepotrebujeme konsolidačnú fázu, aby bolo zabezpečené, že všetko v Európskej únii bude v poriadku a správne fungovať. Práve tí, ktorí hľadajú chyby v Lisabonskej zmluve, a pritom podporujú rozšírenie, si musia uvedomiť, že ich politické zmýšľanie si odporuje. Lisabonská zmluva bola v skutočnosti zamýšľaná ako predpoklad pre predošlé kolo rozšírenia, nie ako príprava na ďalšie. Tí, ktorí sa usilujú o rozšírenie, ale stavajú sa proti Lisabonskej zmluve, v skutočnosti pracujú na tom, aby možnosť rozšírenia bola zrušená. To musí byť povedané veľmi jasne.

Ďalším nanajvýš dôležitým bodom, ktorý si musíme uvedomiť je, že sila nezávisí od obyčajnej veľkosti, ale že vnútorná súdržnosť, myslím tým opatrnosť, aby sme neprecenili svoje možnosti, je podstatným faktorom, ako nás naučila história. Európska únia tak, ako ju chceme mať, nie je obyčajnou oblasťou voľného obchodu, ale taktiež politicky účinná jednotka. To znamená, že naša schopnosť vnútornej reformy je rovnakým predpokladom rozšírenia, ako je vnútorná reforma v kandidátskych krajinách predpokladom ich pristúpenia. „Prehlbovanie a rozširovanie“ sa stalo bežným popisom tohto dvojitého procesu.

Zároveň si musíme byť vedomí podstatnej dôležitosti európskej perspektívy, pre napr. krajiny západného Balkánu, ale aj pre Ukrajinu a ďalšie krajiny, ako kľúča k úspechu procesu ich vnútornej reformy smerom k demokracii a právnemu štátu, a aby smerovali viac k Bruselu ako kamkoľvek inam.

Za okolností, ktoré som popísal, však táto cesta nepovedie v každom prípade okamžite k plnohodnotnému členstvu, pretože tieto krajiny ešte nie sú pripravené a Únia taktiež nie. V mnohých prípadoch nebude plné členstvo možné.

Z tohto dôvodu potrebujeme nové nástroje v oblasti medzi plným členstvom a politickým susedstvom, aby európska perspektíva nedávala týmto krajinám obyčajnú nádej, ale aby bola spojená so skutočným pokrokom v oblastiach ako sú voľný obchod a schengenský systém. Potrebujeme nástroje vytvorené pre Európsky hospodársky priestor, v ktorom sa zapájame do voľného obchodu s krajinami EFTA, nástroje, ktoré umožnia partnerským krajinám prijať 30, 50 alebo 70 % práva Spoločenstva a jeho praktického využitia.

To znamená, že rokovania o plnom členstve by mohli byť veľmi stručné. Švédsko, Fínsko a Rakúsko sa touto cestou vydali, kým štáty ako Švajčiarsko, Island a Nórsko si vybrali iný smer. Ale kto si je dnes vedomý toho, že Nórsko je súčasťou Schengenských dohôd a že Švajčiarsko prispieva na štrukturálnu politiku Únie v nových členských štátoch? Inými slovami, môžeme vytvoriť veľmi úzke vzťahy a v každom konkrétnom prípade rozhodnúť o tom, či obe strany chcú v tejto úzkej spolupráci pokračovať trvalo, alebo či chcú, aby boli prechodnou fázou na ceste k plnému členstvu.

Aj na západnom Balkáne by teda krajiny, – hoci okrem Chorvátska, kde by to bol úplne nelogický krok – v prípade ktorých by pristúpenie bolo dlhším procesom, mohli túto prechodnú fázu využiť, pokiaľ by chceli, ako nástroj. Musia mať možnosť výberu.

Na základe toho, dámy a páni, sa domnievam, že by sme mali posilniť využívanie európskej perspektívy ako nástroja v oblasti medzi členstvom a politikou susedstva, čím sa rozšíri oblasť stability, mieru a slobody v Európe, bez toho aby bol ohrozený rozvojový potenciál Európskej únie.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, Rada by chcela poďakovať Európskemu parlamentu a predovšetkým pánovi Brokovi za jeho správu o strategickom dokumente Komisie o rozšírení (2007) a tiež by chcela využiť túto príležitosť na ocenenie aktívnej úlohy, ktorú Parlament zohral, a jeho nesmiernu pomoc pri procese rozšírenia.

Správa pána Broka ukazuje, že posledné rozšírenie bolo úspešné ako pre Európsku úniu, tak pre členské štáty, ktoré k nemu pristúpili.

Veríme, že bolo pre Európsku úniu úspešné, že umožnilo prekonať rozdelenie Európy a napomohlo zabezpečiť mier a stabilitu na celom kontinente. Bolo inšpiráciou pre reformy a posilnilo spoločné zásady slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, právny štát a trhové hospodárstvo.

Rozšírenie jednotného trhu a rozvoj hospodárskej spolupráce posilnilo prosperitu a konkurencieschopnosť, čo pomohlo Európskej únii zlepšiť svoju reakciu na problém globalizácie, ako aj uľahčiť výmenu s našimi partnermi. Rozšírenie bezpochyby dodalo Európskej únii väčšiu váhu vo svete, a posilnilo jej postavenie ako medzinárodného aktéra.

Naša politika rozšírenia je osvedčená a zohľadňuje poučenie z predchádzajúcich rozšírení. V decembri roku 2007 Únia súhlasila s tým, že budúca stratégia rozšírenia bude založená na upevňovaní záväzkov, nestrannej a dôslednej podmienenosti a zlepšenej komunikácii. To zostane základom nášho prístupu k rozšíreniu.

Únia prišla k záveru, že ak si má uchovať svoju integračnú kapacitu, musia byť kandidátskej krajiny pripravené plne prijať povinnosti, ktoré vyplývajú z pristúpenia, a že Únia musí byť schopná efektívne fungovať a ísť dopredu, ako to pán Brok zdôraznil vo svojom prejave.

Tieto dva aspekty sú nevyhnutné, ak chceme získať rozsiahlu a trvalú podporu verejnosti. Mali by byť mobilizované pomocou zvýšenej transparentnosti a zlepšenej komunikácie o týchto témach, a ja rátam s tým, že nám Európsky parlament v tomto ohľade bude nápomocný.

Európska únia splní svoje záväzky s ohľadom na práve prebiehajúce rokovania.

Čo sa týka Turecka, proces preverovania, teda prvá formálna fáza každej kapitoly, bol dokončený pre dvadsaťtri kapitol a o ôsmich z nich bolo začaté rokovania.

Čo sa týka Chorvátska, rokovania boli začaté o dvadsiatich kapitolách a pre dve z nich boli dočasne uzatvorené.

Dňa 17. júna sa konali medzivládne konferencie na ministerskej úrovni s Tureckom a Chorvátskom o začatí rokovania s Tureckom o kapitole 6 „právo spoločnosti“ a kapitole 7 „právo duševného vlastníctva“, a s Chorvátskom o kapitole 2 „voľný pohyb pracovníkov“ a kapitole 19 „sociálna politika a zamestnanosť“.

Naším cieľom je urýchliť tieto rokovania a chcel by som pripomenúť, že s ohľadom na naše vzťahy s Tureckom chceme, aby proces reforiem pokračoval a aby bol intenzívnejší. Tým zabezpečíme, že proces bude nezvratný a trvalý, a je nevyhnutné ďalej pozorne sledovať pokrok, ktorý bol dosiahnutý vo všetkých oblastiach, predovšetkým čo sa týka splnenia kodanských kritérií.

Prirodzene taktiež musíme dosiahnuť pokrok v normalizácii bilaterálnych vzťahov s Cyprom. Čo sa týka Chorvátska, rokovania prebiehajú dobre a tento rok dospeli do rozhodujúcej fázy. Hlavným cieľom v súčasnosti je pokračovať v dosiahnutom pokroku, ťažiť z neho a urýchliť uskutočnenie reforiem.

Európska únia teda apeluje na Chorvátsko, aby vytrvalo vo svojom úsilí vytvoriť dobré vzťahy so susednými štátmi vrátane práce na nájdení definitívnych riešení prijateľných pre obe strany, a samozrejme vyriešenie ostatných bilaterálnych záležitostí so svojimi susedmi.

Tento prejav by som taktiež rád využil, vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, pokiaľ dovolíte, na zdôraznenie odsúdenia, v mene predsedníctva, násilných udalostí, ku ktorým došlo dnes ráno v Istanbule a ktorého obeťami boli policajti v službe pri veľvyslanectve Spojených štátov v Istanbule. V mene predsedníctva odsudzujeme tento strašný útok a samozrejme sme v úzkom kontakte s tureckými orgánmi.

(potlesk)

  Olli Rehn , člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, rád by som najskôr poďakoval Elmarovi Brokovi a výboru za veľmi zaujímavú správu.

Táto rozprava sa odohráva v čase, keď Európska únia zvažuje situáciu, ktorá vznikla vďaka írskemu „nie“. Zároveň nám dianie v juhovýchodnej Európe pripomína, že máme bezprostrednú zodpovednosť za podporovanie stability a demokracie na európskom kontinente.

Konsolidovaná agenda rozšírenia Európskej únie zahŕňa západný Balkán a Turecko. Vítam veľkú odhodlanosť správy, čo sa týka perspektívy ich členstva. Komisia súhlasí s množstvom bodov správy vrátane integračnej kapacity, ktorá je určite dôležitou témou, ktorú je nevyhnutné zohľadniť pri rozšírení Európskej únie.

So záujmom pozorujem návrh správy na „Európsky hospodársky priestor plus“ pre vzťahy so štátmi, ktoré nie sú súčasťou súčasnej agendy rozšírenia. Čelíme hospodárskej globalizácii, je teda zmysluplné rozšíriť európsky právny a hospodársky priestor a tým posilniť širšiu Európu v oblasti jej regulačných právomocí.

Západnému Balkánu a Turecku, ktoré majú jasnú perspektívu členstva, Európska únia nesmie ukladať ďalšie prechodné fázy pred kandidátstvom alebo pristúpením. To by len vyvolalo pochyby o záväzku Európskej únie a tým oslabilo nevyhnutný podnet k demokratickej reforme.

Na júnovom zasadnutí Európskej rady minulý mesiac bola potvrdená úplná podpora európskej perspektívy pre západný Balkán. Je to významné posolstvo. Európska únia drží svoje slovo. Je to dôležité posolstvo pre Turecko. Proces pristúpenia do Európskej únie postupuje: v polovici júna boli otvorené ďalšie dve kapitoly.

Čo sa týka Turecka, minulý rok sme spoločne udržali proces nažive a prekonali mnoho prekážok. Bolo to víťazstvo, ku ktorého dosiahnutiu boli potrebné jasné vízie a vytrvalosť.

V roku 2008 bola pôda pripravená na úspech, tak, aby tento rok bol obnovený proces pristúpenia Turecka do Európskej únie. Je nepríjemné, že takéto obnovenie nenastalo, prevažne z dôvodov zo strany Turecka.

My v Európskej únii chceme v procese pokračovať v súlade s podmienkami stanovenými rokovacím poriadkom. Turecko ako také musí zlepšiť demokratické fungovanie svojich štátnych orgánov a zamerať úsilie na nevyhnutné kompromisy, ktoré zabezpečia reformy spojené s Európskou úniou.

Úprimne verím, že pokoj a rozumné uvažovanie prevládnu, aby sa Turecko mohlo vyhnúť stagnácii a miesto nej dosiahnuť pokrok a pokračovať na ceste do Európy s jasne určeným cieľom a odhodlaním.

Rád by som využil túto príležitosť a uviedol niekoľko slov s ohľadom na dnešné udalosti v Turecku a pridal sa tak v tejto záležitosti k pánovi ministrovi Jean-Pierre Jouyetovi. Komisia dôrazne odsudzuje únos troch nemeckých turistov vo východnom Turecku, a žiada ich okamžité prepustenie. Komisia dôrazne odsudzuje násilný ozbrojený útok v Istanbule dnes ráno. Chcel by som vyjadriť svoju sústrasť rodinám a priateľom policajtov, ktorí boli zabití, a zranenému policajtovi prajem skoré uzdravenie.

Na záver, rozšírenie bude vždy dlhodobým úsilím, ktoré si musí poradiť s politickými búrkami v Ankare, Belehrade, Bruseli a v mnohých ďalších hlavných mestách Európy. Nemôžeme poľaviť v tejto zásadnej práci pre mier a prosperitu, ktorá je v záujme Európskej únie a jej občanov. Verím tomu, že v tomto ohľade sa môžem spoľahnúť na vašu podporu.

  Marian-Jean Marinescu, v mene skupiny PPE-DE. – (RO) Stratégia rozšírenia Európskej únie by mala byť založená na doposiaľ získaných skúsenostiach a na súčasnej politickej a hospodárskej situácii. Predchádzajúce rozšírenie prinieslo prospech ako Únii, tak aj členským štátom.

Mali by sme si však všimnúť, že štáty, ktoré sa pripojili k Európskej únii, nemali rovnaký čas na rokovania a prešli rôznymi cestami pokiaľ ide o skutočnú integráciu do Európskej únie.

Európske orgány sa s ťažkosťami prispôsobovali nárastu počtu členských štátov. Existujú argumenty v prospech ďalšieho rozšírenia Únie. Domnievam sa, že by bolo v neprospech Únie, pokiaľ by napríklad krajiny na Balkáne alebo Moldavsko zostali mimo nej.

Štáty východnej Európy pri žiadostiach o pristúpenie k Európskej únii využívajú historické a geografické hľadiská. Niektoré hospodárske požiadavky nám nedovoľujú pozastaviť rozšírenie, napríklad oblasť energetiky. Taktiež je nevyhnutné zaoberať sa vplyvmi zahraničnej politiky, ktoré môžu mať nepriaznivé dôsledky.

Potrebujeme, aby susedné štáty rozvíjali silnú demokraciu, funkčné trhové hospodárstvo a právny štát. V súčasnosti sa politika susedstva uskutočňuje pomocou dohôd o spolupráci a pridružení, ktorých súčasťou sú činnosti porovnateľné s procesom rokovania, ale na menej závažnej úrovni. Domnievam sa, že by tieto dohody mali obsahovať a uplatňovať rovnaké postupy ako sú postupy v kapitolách rokovania.

Som presvedčený, že by štáty, ktoré sa skutočne chcú stať súčasťou Únie, na takéto podmienky pristúpili, aj pokiaľ by nepodpísali predbežnú dohodu kandidátskej krajiny, a obe strany by z toho mali veľmi podstatný osoh. Vo chvíli, keď dôjde k rozšíreniu, budú teda tieto krajiny v situácii, ktorá im umožní rýchlu integráciu.

Pre konsolidáciu Európskej pnie a pre dosiahnutie ďalšieho rozšírenia je bezpodmienečný predpoklad: reforma európskych inštitúcií. Z tohto dôvodu je ratifikácia Lisabonskej zmluvy požiadavkou, ktorej musia všetky členské štáty porozumieť a ktoré musia splniť.

Obsah správy pána Broka objasňuje kroky, ktoré musí Únia urobiť v budúcom období, a Európska komisia ich musí zohľadniť.

  Predsedajúci. – Vážené dámy, vážení páni, všimnite si, že ak niekoho žiadame, aby vystúpil, po skončení jeho prejavu čakáme, pretože nám tlmočníci povedali, že je nevyhnutné ponechať desať až pätnásť sekúnd na tlmočenie prejavu, predtým ako požiadame nasledujúceho rečníka, aby sa ujal slova.

Pochopte, že to umožní, aby sa tlmočený prejav dostal ku každému správnym spôsobom.

  Jan Marinus Wiersma, v mene skupiny PSE. – (NL) V mene svojej skupiny sa pridávam a potvrdzujem to, čo pán predseda Rady a pán komisár pred chvíľou uviedli o udalostiach v Turecku. Po druhé by som chcel poďakovať spravodajcovi za spôsob, akým s nami spolupracoval pri príprave tejto rozpravy a po tretie, v mene svoje skupiny opakujem, že z nášho pohľadu – a pán predseda Rady to tiež uviedol – bolo rozšírenie dosiaľ úspešné a významne prínosné pre rozvoj širšej Európskej únie.

Je nevyhnutné zdôrazniť túto skutočnosť na začiatku môjho prejavu, a správa pána Broka sa o tom taktiež zmieňuje: dodržíme – ako uviedol pán komisár – sľuby vo vzťahu k Turecku a krajinám západného Balkánu v našej rozprave o stratégii rozširovania. Takže voči týmto krajinám nedošlo k zmene stratégie, väčšia pozornosť však bude venovaná tomu, akým spôsobom sú uplatňované a zvládané prístupové kritéria v priebehu rokovania.

Po druhé, súhlasíme so spravodajcom s ohľadom na to, že je nevyhnutné venovať viac pozornosti schopnosti únie vstrebať nových členov. Na jednej strane žiadame od kandidátskych krajín viac v priebehu prípravnej fázy, na druhej strane je však jasné, že Európska únia musí urobiť viac, aby sa patrične vyrovnala s príchodom nových členov. Domnievam sa, že to znamená dokončenie nevyhnutných inštitucionálnych reforiem. Zmluva z Nice nie je zodpovedajúcim základom pre úspešné ďalšie rozšírenie.

Po tretie, a čo je z môjho hľadiska najdôležitejšie: pohľad tejto správy je taktiež zameraný ďalej ako je súčasná agenda rozšírenia, ku krajinám, ktoré nie sú na zozname potenciálnych kandidátskych krajín. Naša súčasná európska politika susedstva nestačí. To platí o našich susedoch na juhu a Európska únia predložila návrh na Stredomorskú úniu, ale tým viac to platí aj o našich susedoch na východe. Urobili sme jasný záver, že Európska únia musí ponúkať viac, viac ako politiku susedstva. Domnievame sa, že musí obsiahnuť vzťahy medzi týmito krajinami a Úniou, ako aj bilaterálne vzťahy týchto štátov medzi sebou. Čiernomorská oblasť by bola dobrým geografickým rámcom s významom pre Rusko aj pre Turecko. Bez nich v tejto oblasti nevyriešime hlavné úlohy a problémy. Turecko by malo medzi Čiernomorskou oblasťou a Stredomorím hlavnú úlohu, čo by mu poskytlo príležitosť ukázať, aké je v Európe dôležité a akú má hodnotu v Európskej únii.

  Bronisław Geremek, v mene skupiny ALDE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, najskôr by som chcel podporiť postoj, ktorý zaujala Rada a Komisia v súvislosti s dramatickými udalosťami v Turecku. Táto dôležitá záležitosť je predmetom našej dnešnej rozpravy.

Správa pána Broka potvrdzuje význam stratégie rozšírenie Európskej únie. Hovorím ako občan štátu, pre ktorý bola táto stratégia prínosom. Správa uvádza, že nové pristúpenia k Európskej únii boli úspešné. Správa taktiež uvádza, že nádeje európskych národov, ktoré sa snažia o pristúpenie k Európskej únii a sú pripravené splniť svoje prístupové kritéria, nájdu podporu Európskej únie. Koncept integračnej kapacity, ktorý je podmienkou rozhodnutia o pristúpení, je v tejto rozprave presne určený.

Malo by byť tiež možno povedané, že tí, ktorí očakávali, že Európsky parlament oznámi ukončenie rozšírenie Európskej únie a predloží náhradu plného pristúpenia, sú sklamaní. Európska únia sa rozširuje a posilňuje. Potešili ma slová komisára Rehna, ktorý uviedol, že by sme nemali vytvárať žiadne nové predvstupové fázy krajinám, ktoré sa chcú pripojiť k Európskej únii, ale mali by sme im povoliť žiadať o priame pripojenie. Je však nevyhnutné zvážiť skutočnosť, že ďalšie rozšírenie musí mať porozumenie a podporu európskych občanov. To je podstatná súčasť schopnosti Európskej únie prijímať nové členské štáty, ktorá taktiež ovplyvní zvýšenie dôvery k Európe medzi jej občanmi. Vieme, že táto dôvera prechádza kritickým obdobím. Vieme tiež, že Európa túto krízu prekoná. Patrím k tým, ktorí veria v moc európskych myšlienok a orgánov Spoločenstva.

Cieľom stratégie rozšírenia, ktorú dnes Európsky parlament starostlivo zvažuje, je upevnenie vnútornej sily Európskej únie a odpoveďou na úsilie európskych občanov. Jej odpoveď je rovnaká ako v roku 2004 na úsilie strednej Európy.

  Adam Bielan, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, môj hlavný nesúhlas so správou, o ktorej dnes diskutujeme, sa týka nedostatku jasného plánu otvorenia Európskej únie smerom na východ. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť nedostatok súdržnosti v činnosti tohto Parlamentu. Minulý rok sme prijali správu, ktorú pripravil môj kolega, pán Michal Kamiński, ktorá hovorila o predstavení Ukrajiny s jasnou perspektívou členstva. Dokument, o ktorom dnes diskutujeme, však skôr bije na poplach v krajinách, ktoré uvažujú o pristúpení k Európskej únii, predovšetkým v našom najbližšom susednom štáte, na Ukrajine. Správa hovoriaca o potrebe posilniť kapacitu Únie prijímať nové štáty je v podstate brzdou ďalšieho rozšírenia Európskej únie. Prirodzeným kandidátskym krajinám, ako napríklad Ukrajine, európskemu národu, sú ponúkané pochybné hodnoty namiesto plného členstva.

Ak zohľadníme svoje geostrategické záujmy, mali by sme najužšiu možnú spoluprácu s Ukrajinou považovať za dôležitú. V súčasnej situácii by bolo lepšie ukázať Kyjevu otvorené dvere do Európskej únie, ako možnosť členstva zastierať a tým posúvať Ukrajinu na obežnú dráhu Ruska. To platí predovšetkým v súčasnosti, keď sa ohrozenie Ukrajiny zo strany Kremľa stupňuje.

  Gisela Kallenbach, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, taktiež by som chcela poďakovať pánovi Elmarovi Brokovi, ktorý do svojej správy zahrnul koncept procesu. Medzi pracovným dokumentom a súčasnou správou je známa zmena stratégie, a to je správne a vhodné.

Predchádzajúce rozšírenia boli úspechom pre celé Spoločenstvo, napriek tomu je na niektorých miestach nevyhnutná kritika. To je rovnako správne a vhodné. Proces rozšírenia však ešte nie je na konci. Ako mnoho ostatných rečníkov by som chcela spomenúť západný Balkán, ktorý nesmie byť odložený do čiernej diery obklopenej členskými štátmi Únie. Je v našom záujme tomu zabrániť. Potrebujeme jednoznačnú stratégiu rozšírenia, nie takú, ktorá sa mení podľa podmienok.

Európska únia musí byť spoľahlivým a dôveryhodným partnerom. To taktiež znamená, že musíme byť sami ochotní uskutočňovať reformy. Ak v súčasnosti visí nad našou ochotou otáznik, mali by sme sa nad sebou kriticky zamyslieť. Je ľahkomyseľné a nesprávne pripisovať každý náznak euroskepticizmu prechádzajúcim rozšíreniam a únave. Prebuďme sa teda! Začnime pracovať na vyváženom hospodárstve, sociálnom rozvoji a rozvoji životného prostredia a odovzdávajme rozsah hospodárskeho, kultúrneho a historického obohatenia, ktoré rozšírenie prináša. Povedzme taktiež ľuďom, aká by bola cena ďalšieho požiaru na našich hraniciach v rámci Európy.

Jasné ciele a úplná a otvorená diskusia o nich vytvára dôveru. Únia rovnako dôveru posilňuje dodržiavaním svojich sľubov a ja očakávam, že tak urobí tým, že schváli túto správu.

  Erik Meijer, v mene skupiny GUE/NGL. – (NL) Vážený pán predsedajúci, po prvých vlnách pristúpenia v rokoch 2004 a 2007 teraz rozšírenie stagnuje. Chorvátsko musí počkať do roku 2011, Macedónsko nepristúpi pred rokom 2014 najskôr a pre ďalších päť krajín západného Balkánu bude čakanie ešte dlhšie. Prebiehajú rokovania s Tureckom, je však možné, že to nebude môcť pristúpiť ešte celé desaťročia.

V súčasnosti, keď pristúpili všetky štáty, ktoré boli skôr vo sfére vplyvu Sovietskeho zväzu, sa zdá, že Európska únia trpí únavou z rozšírenia. Za rozpravou o rozšírení a politikou susedstva sa skrývajú dva typy myslenia. Jedným z nich je, že Európska únia je svetová veľmoc a nadštát, ktorý robí stále viac rozhodnutí, ktorý ovplyvňuje svoje členské štáty. Tento nadštát chce, aby od neho jeho susedné štáty záviseli bez toho, aby mali vplyv ako rovnocenní partneri v rámci Únie. Štátom, ktoré sa patrične neprispôsobili, alebo ktorých hospodárstvo je slabé, nebude dovolené sa pripojiť. Musia byť držaní mimo Únie, sú vťahovaní do sféry jej vplyvu, ktorý nemôžu ovplyvniť. Moja skupina túto taktiku odmieta.

Druhý pohľad zastáva spoluprácu a zapojenie rôznych a rovnocenných partnerov. Únia je otvorená akémukoľvek európskemu štátu, ktorý sa chce pripojiť a spĺňa nevyhnutné kritériá, ako napr. demokraciu a ľudské práva. Taká Únia nerobí rozhodnutia svojvoľne bez podpory členských štátov, ale snaží sa vyriešiť cezhraničné problémy svojich občanov v spolupráci s nimi. Tento spôsob najlepšie spĺňa cieľ a má najväčšiu nádej na dlhodobé prežitie.

  Georgios Georgiou, v mene skupiny IND/DEM. – (EL) Vážený pán predsedajúci, snahy pána Broka sú vskutku chvályhodné a chcem mu poďakovať za jeho prejav, v ktorom poskytol niektoré užitočné vysvetlenia.

Napriek chvályhodným snahám je však ponáhľanie sa Európskej únie k ďalšiemu náhodnému začleneniu nových členských štátov nevysvetliteľné.

Do akej únie a do akej Európy by sa začlenili? Do Európy vysokých cien ropy, potravín, nezamestnanosti – Európy chudoby, ak chcete? Čo chceme vytvoriť? Mali by sme vytvoriť novú sieť interkontinentálnej chudoby?

To nemôže byť v záujme Európy. Domnievam sa, že by to mohlo byť v záujme iných. Musíme mať na pamäti výsledok írskeho referenda, ktoré by pravdepodobne nedovolil povrchné zjednodušené rozšírenie, ako je to, ktoré sme si vybrali.

  Irena Belohorská (NI). – (SK) Ďakujem spravodajcovi za spracovanie aktuálnej témy, ktorá sa snaží riešiť túto citlivú otázku dnešnej Európskej únie.

Rozšírenie z roku 2004 o desať nových členských štátov a v roku 2007 o ďalšie dva bolo nepochybne úspešné tak pre Európsku úniu, ako aj spomenuté členské štáty, ktoré sa pridružili. Konkurencieschopnosť Európskej únie a jej význam sa zvyšuje práve vďaka rozširovaniu ľudského, ako aj ekonomického potenciálu. Dnes si dovolím s istotou tvrdiť, že aj napriek uvedenému faktu, posledná dvanástka členských štátov permanentne pociťuje rozdiely medzi nimi a starou pätnástkou. Hovoríme o diskriminácii, táto však je spôsobená nedostatočnou ekonomickou, ako aj sociálnou zrelosťou. Zaráža ma však, že rozširovanie sa spomína ako dôvod, pre ktorý je potrebné prijať Lisabonskú zmluvu.

Vážené dámy, vážení páni, Zmluva z Nice je už mŕtvy, historický dokument a pre politický život je dnes nepoužiteľná. Svoje opodstatnenie ako zmluva starej pätnástky už stratila. Už je nás 27, a preto treba prijať Lisabonskú zmluvu a nie kvôli rozšíreniu. Rozšírenie možno urobiť samostatnou bilaterálnou zmluvou – Európska únia a členský štát.

  Charles Tannock (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, Veľká Británia, moja vlasť, bola jedným z troch štátov, ktoré pristúpili v prvej vlne rozšírenia v roku 1973. Odvtedy moja strana, britskí konzervatívci, aktívne podporovala proces rozšírenia do súčasného počtu dvadsiatich siedmich členských štátov.

Rozšírenie zväčšuje jednotný trh Európskej únie a tým vytvára viac príležitostí pre hospodársky rast a trh. Vytvára viac pracovných miest a sociálnu stabilitu a dodáva váhu Európskej únii v globálnom meradle. Rozšírenie upevňuje európske hodnoty demokracie, ľudských práv a právneho štátu v nových členských štátoch, čo sme videli v prípade bývalých diktatúr v Španielsku, Grécku a Portugalsku, ktoré pristúpili, a v prípade bývalých komunistických štátov Varšavskej zmluvy, ktoré pristúpili nedávno.

Pre tých, ktorí spochybňujú tendencie na zatvorenejšiu Európsku úniu, by rozšírenie malo teoreticky znamenať širšiu, voľnejšiu a flexibilnejšiu Európu a ďalšiu diskusiu o budúcom smerovaní Európskej únie. Prezident Sarkozy, ako úradujúci predseda Rady nedávno položil otázku rozšírenia v kontexte zablokovanej Lisabonskej zmluvy, po tom, čo ju Írsko v referende odmietlo. Pán Sarkozy uviedol, že k najbližšiemu predpokladanému rozšíreniu o Chorvátsko nemôže dôjsť bez Lisabonskej zmluvy. Domnievam sa, že je to chyba a pokus o záchranu Zmluvy.

Som presvedčený, že riešenie pristúpenia Chorvátska je možné nájsť aj bez Lisabonskej zmluvy. Iste existujú ďalšie aspekty Zmluvy, pri ktorých k pokusom o ich zavedenie dôjde aj bez dokumentu na ratifikáciu. Teraz je jasné, že Európania sa chcú menej zamerať na zaoberanie sa inštitúciami a viac na samotnú Úniu tým, že ju znovu prepoja s ľuďmi.

Ja osobne podporujem ďalšie rozšírenie na západný Balkán a prípadne na Ukrajinu, Moldavsko a dúfajme aj na demokratické Bielorusko. Je to hmatateľný príklad toho, čo dobré môže Európska únia priniesť svojim národom.

  Hannes Swoboda (PSE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som začať tým, že vyjadrím svoje úprimné poďakovanie pánovi Brokovi za jeho ochotu zapojiť sa do veľmi konštruktívnej práce. Posolstvo je celkom jasné: proces rozšírenia nebude prerušený, my všetci sa však potrebujeme ešte viac pripraviť. To sa týka tých z nás, ktorí sú vnútri Európskej únie aj tých, ktorí tam chcú vstúpiť. Lepšia príprava samozrejme znamená inštitucionálnu reformu a upevnenie Európskej únie. Nemusím vôbec dodávať, že lepšia príprava taktiež znamená jednoznačné prijatie kodanských kritérií, ktoré je potrebné uplatňovať a presadzovať, nielen začleniť do zbierky zákonov.

Som taktiež vďačný, že pán Brok spolu s pánom Wiersmom prijali našu myšlienku Čiernomorskej únie, aj keď opatrnejším spôsobom. Ide o to, že musíme vysielať jasné signály Ukrajine a ostatným krajinám Čiernomorskej oblasti, ktoré sú súčasťou politiky susedstva. Aby sme však týmto krajinám pomohli, je taktiež dôležité do tejto spolupráce zapojiť Turecko a Rusko. Cením si myšlienky francúzskeho predsedníctva o Stredomorskej únii, ale nesmieme odsúvať Čiernomorskú oblasť. Je potrebné zasahovať aj tam a Európska únia musí predložiť príslušné návrhy na spoluprácu.

Čo sa týka balkánskych krajín, pán Brok vo svojej správe predniesol niekoľko návrhov. Ako dnes sám presne a jasne zdôraznil, pre tieto návrhy sa môžeme rozhodnúť. „Počkajte chvíľu so svojimi reformami, máte dosť času“ je posolstvo, ktoré by nikto odtiaľ nemal dostávať. Nie, je potrebné reformy urýchliť, ako v Chorvátsku, tak samozrejme v ďalších štátoch. Predovšetkým, ak sa ujme nová vláda úradu, ako k tomu teraz došlo v Srbsku, náš signál musí byť jasný. Mal by povedať „Chceme vás v Európskej únii čo najskôr, nemôžeme však ponúknuť alternatívu vášho procesu reforiem. Vy sami sa oň musíte usilovať a budete musieť uplatňovať proeurópsku stratégiu“.

Únia je bez krajín Balkánu a juhovýchodnej Európy neúplná, je však potrebné v týchto krajinách vykonať prácu, a vykonať ju čo najrýchlejšie, aby sme novú Európu mohli budovať spoločne.

  István Szent-Iványi (ALDE). – (HU) História Európskej únie bola doposiaľ históriou stáleho rozširovania, a toto rozšírenie je jedným z najzjavnejším dôkazov úspechu a atraktivity Európskej únie. Napriek tomu je medzi verejnosťou stále viac poznateľná istá apatia a únava z rozšírenia. To je dobrým dôvodom na to, aby sme s otázkou rozšírenia zaobchádzali realisticky.

Realisticky však neznamená skepticky. Nemôže to znamenať pozastavenie procesu rozšírenia a ešte menej navrhnutie nových podmienok pristúpenia, ktoré nemôžu byť splnené, alebo opakovanie skôr prevzatých povinností, pretože to by podrývalo našu dôveryhodnosť. Od írskeho referenda bolo naším hlavným záujmom dokázať, že Európska únia stále pracuje a že rozšírenie je stále jej dôležitým a skutočným cieľom. Je to v záujme členských štátov rovnako, ako aj v záujme štátov, ktoré chcú pristúpiť. Ďakujem.

  Konrad Szymański (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, akademický žargón sa v našej stratégii rozširovania šíri ešte viac ako politika. Teória kapacity rozšírenia je obyčajnou zámienkou pre jednoducho svojvoľné politické rozhodnutie uzavrieť Úniu voči svetu. Pre Európu je to zlý a škodlivý smer, pretože práve toto rozšírenie dalo Európskej únii vážnosť na medzinárodnom poli a umožnilo jej rozvinúť svoj sociálny, politický a hospodársky model.

Ak schválime túto správu, posielame negatívny signál do Kyjeva a Tbilisi a oslabíme tam prozápadné a proeurópske sily. Bolo ohlásené, že je potrebné získať podporu pre reformy Zmluvy v Poľsku a ďalších krajinách, a že sú nevyhnutné pre rozšírenie. Tým je to ešte prekvapivejšie, že cez prijatie Lisabonskej zmluvy musíme pracovať na dodatočných reformách zmluvy v kontexte ďalšieho rozšírenia.

Elmar, tvoja prezentácia bola určite lepšia ako správa, ale povedz mi prosím jednu vec: koľko reformných zmlúv musíme ešte schváliť, než si budeš myslieť, že sme pripravení prijať Ukrajinu do Európskej únie?

  Adamos Adamou (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, náš pohľad na rozšírenie je ten, že európske národy majú právo, pokiaľ tak usúdia, a pod podmienkou, že spĺňajú dané kritériá, usilovať sa o pristúpenie k Európskej únii.

Táto zásada je taktiež základom nášho pohľadu v prípade Turecka, ktorého proces pristúpenia ovplyvňuje aj vyriešenie otázky Cypru. Trváme však na tom, že splnenie záväzkov, ktoré Turecko urobilo voči Európskej únii, je základnou podmienkou dokončenia jeho pristúpenia.

Nemali by sme sa zriecť povinnosti Európskej únie dodržať svoje vlastné záväzky, Turecko sa však musí úplne prispôsobiť princípom medzinárodného práva, rezolúcií OSN a európskeho práva a ukončiť okupáciu Cypru, otvoriť prístavy a letiská cyperským lodiam a lietadlám a zrušiť veto, aby sa Cyperská republika mohla zúčastňovať na medzinárodných fórach a dohodách.

Predovšetkým v tomto období, po iniciatíve novozvoleného prezidenta Demetrisa Christofiasa, a s ohľadom na úsilie vedúcich osôb oboch spoločenstiev, by sa Turecko malo prispôsobiť a zdržať sa vytvárania akýchkoľvek prekážok na ceste tejto novej fázy v cyperskej otázke.

  Gerard Batten (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, táto správa potvrdzuje, že rozšírenie nie je neobmedzeným úspechom. Pán Brok pripúšťa, že bez vážnej zmeny súčasných politík môže byť vnútorná súdržnosť Európskej únie rozšírenia ohrozená.

Európska únia umožnila pristúpenie štátov, o ktorých veľmi dobre vedela, že nespĺňajú prístupové kritéria, ako to bolo v prípade Rumunska a Bulharska. To sa môže ľahko opakovať s ďalšími štátmi východnej Európy a Tureckom.

V členských štátoch, ako napríklad v Spojenom kráľovstve, vzniká veľké napätie vyplývajúce z nekontrolovaného, neobmedzeného a nevyberaného prisťahovalectva, ktoré je zapríčinené stálym rozširovaním Európskej únie.

To je iba jeden z dôvodov rastúceho nepriateľského postoja európskych občanov voči Únii. Riešenie pána Broka je navrhnúť rozsiahly rozpočet na propagandu medzi občanmi, aby ich presvedčil o prínosoch rozšírenia. Riešenie pre Britániu je vystúpiť z Európskej únie a obnoviť kontrolu nad hranicami svojho štátu.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán komisár Rehn pred chvíľou znovu uviedol, že Turecko má jasnú perspektívu plného členstva a že by nemali byť kladené ďalšie požiadavky. Navrhujem pánovi komisárovi, aby sa dobre pozrel na údaje Euro barometra. Pristúpenie Turecka nemá demokratickú podporu. Priepasť medzi politikou a občanmi sa stále prehlbuje a rozširuje. Bolo sľúbené, že rokovania budú ukončené, pokiaľ bude Turecko zjavne zlyhávať v plnení svojich povinností. Tento sľub nebol dodržaný. Ďalším sľubom bolo, že rokovania budú postupovať spolu s procesom reforiem v Turecku. To sa taktiež nestalo. Proces reforiem v Turecku bol skutočne zastavený a napriek tomu bolo pred dvoma týždňami rozhodnuté, že budú otvorené ďalšie dve nové kapitoly rokovaní. Tento rozpor medzi slovami a skutkami sa Európskej únii stane osudným, pokiaľ nebudú urobené radikálne zmeny v našej politike a prístupoch.

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, Európska únia je v dnešnej dobe značne veľká, ale stále ešte neúplná. V záujme súdržnosti Európa potrebuje vo svojich základoch spoločné hodnoty, ako aj dobrú vôľu svojich obyvateľov. Aby sme dosiahli ciele, ktoré sme si sami určili, ako je lepšie hospodárstvo, väčší politický vplyv na medzinárodnom poli, lepšia demografia a lepšia kvalita života, musíme splniť isté podmienky. Čo sa týka bodov, ktoré predstavil pán kolega Brok, iste medzinárodná integrácia je dôležitá. Členovia Únie taktiež musia chcieť pokračovať v rozšírení a samozrejme, že kandidátske krajiny musia spĺňať nevyhnutné kritériá. Aká je stratégia tohto rozšírenia? Jednoducho ide o to, motivovať kandidátske krajiny k úsiliu, pracovať s nimi a podporovať ich prostredníctvom rôznych nástrojov vrátane politiky susedstva.

Východný rozmer je pre nás dôležitý, pretože veľká časť Európy nie je jej riadnou súčasťou, nie je súčasťou Európskej únie. Jedinou možnosťou v tomto smere je usilovať sa o väčšie poznanie týchto východných susedov a pripravovať pôdu v právnej, hospodárskej a sociálnej oblasti. V tom všetkom sú dôležité spoločné hodnoty, alebo aspoň možnosť ich vytvorenia. Zdá sa mi, a som o tom presvedčený, že najväčší sociálny a politický experiment v celej histórii – dokončenie Európskej únie – má reálnu šancu na úspech.

  Véronique De Keyser (PSE) . – (FR) Vážený pán predsedajúci, slávny belgický umelec René Magritte namaľoval obraz, na ktorom je fajka a pod ňou napísané „ceci n’est pas une pipe“ (toto nie je fajka). Je to veľkolepá maľba, túto fajku však nebude nikdy možné fajčiť.

Správa pána Broka je tomu podobná. Napriek svojmu názvu to nie je stratégia rozširovania, pretože to nie je záležitosť stratégie alebo kľúčových otázok, ktoré si kladú občania. Prečo rozširovať Európsku úniu? Akým smerom? Za akú cenu a s akým prínosom? Pán Brok hovorí o metóde konsolidácie, o obrannej taktike. Jednoducho povedané, rozšírenie je zmluvou medzi Európou a kandidátskymi krajinami. Tí druhí musia splniť kodanské kritéria, a Európa musí preukázať schopnosť ich vstrebať.

A v tom je ten problém. Európa uväznená zmluvou z Nice, ktorá je príliš tesná a z ktorej sa nemôže vyslobodiť, nie je pripravená na ďalšie rozšírenie. Rovnako tak dôsledkom krízy európskych inštitúcií by malo byť zastavené rozšírenie. To je názor mnohých európskych občanov a do istej miery aj môj.

Musíme ale byť opatrní, pretože tento slogan sám o sebe, zbavený akejkoľvek náročnej stratégie, je nebezpečný. Otvára cestu všetkým, ktorí sú pripravení odmietnuť novú zmluvu so zameraním na svoj prospech, odmietnuť Turecko aj balkánske krajiny, a všetkým nacionalistom, ktorí nedôverujú cudzincom, ktorí by sa jedného dňa mohli stať Európanmi. Pre nich je tento slogan obyčajnou zásterkou, v skutočnosti nechcú ani rozšírenie ani väčšie prehlbovanie.

Musíme našim občanom dokázať, že postupné rozšírenia vytvorili pre Európu príležitosť, zdôrazniť im, že multikulturalizmus je požehnaním, že prisťahovalectvo je našou demokratickou budúcnosťou. Musíme prekonať svoju inštitucionálnu krízu. Neznamená víťazstvo euroskeptikov ani ľavice, ale odhaľuje neslávnu bezmocnosť, ktorá môže poškodiť každého. Správa pána Broka s touto bezmocnosťou dobrým a inteligentným spôsobom pracuje, a ja mu blahoželám, nanešťastie nás však neposúva dopredu.

  Inese Vaidere (UEN). – (LV) Vážené dámy, vážení páni, výsledky rozšírenia Európskej únie sú kladné, je teda dôležité vytvoriť správne podmienky, ktoré by ich rozvíjali. Naše orgány a vlády by mali verejnosti poskytnúť pravdivé a úplné informácie o prínosoch aj nebezpečenstvách rozšírenia. Občania musia mať istotu, že po rozšírení nebudú musieť mať obavy o zachovanie a rozvíjanie svojich jazykov, kultúr, náboženstva a tradícií, a že ich blaho a hodnoty nebudú ohrozené. Ak sa budú súčasné národy cítiť dobre vo svojich krajinách, nebude príliv prisťahovalcov obklopený obavami a proces rozšírenia ako celok bude považovaný za kladný. Je potrebné počúvať našich občanov, rozvíjať dialóg. Podporujem rôzne druhy spolupráce s potenciálnymi členskými štátmi. Výsledkom toho by bol nielen čestnejší prístup k integračnej kapacite Európskej únie, ktorá je úspešne stanovená v správe, ale taktiež jasné inštrukcie našim partnerom. Ďakujem.

  Doris Pack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Európska únia nemôže plniť svoju funkciu spoľahlivého a stabilného partnera v globálnom meradle, pokiaľ stratí schopnosť rokovať a nebude sledovať prepracovanú stratégiu, ktorá bude zodpovedať konkrétnym potrebám rôznych krajín. Nemôžeme prijať všetky svoje susedné štáty za členov, a preto je potrebné, aby sme im, ak len iba v ich záujme, ponúkli zaujímavú rovnocennú alternatívu.

Musíme navrhnúť efektívnu politiku susedstva, ktorá potvrdí svoje meno. Ukážkou tohto prístupu je sprístupnenie nášho vzdelania, kultúry a programov pre mládež a vytvorenie zvláštnej hospodárskej oblasti. Je preto nevyhnutné čo najrýchlejšie rozvíjať a uskutočňovať možnosti vymenované vo výbornej správe pána Broka. Je to jediný spôsob ako podporiť stabilitu, mier, dodržiavanie ľudských práv a hospodárske reformy v štátoch, s ktorými susedíme.

Situácia je však iná v krajinách západného Balkánu, ktoré určitú dobu mali jasnú perspektívu pristúpenia. Pohľad na mapu stačí, aby bolo jasné, že sú v srdci Európskej únie, tým myslím, že sú obklopené členskými štátmi. Naša politika v tejto oblasti je založená na logických krokoch. Jedna krajina už rokuje o svojom pristúpení k Európskej únii, kým ostatné podpísali s Európskou úniou zmluvy o stabilizácii a pridružení – vlastne všetky okrem Kosova. Naša politická činnosť v tejto oblasti je lakmusovým papierikom našej dôveryhodnosti v zahraničnej politike a zárukou trvalého mieru a stability v Európskej únii.

Nie som rada, že sú Turecko a Chorvátsko stále spomínané jedným dychom. Podmienky a pozadie sú úplne odlišné a každý by si to mal uvedomiť. Chorvátsko je prvou z krajín západného Balkánu, ktorej prístupové rokovania by mohli byť ukončené v roku 2009. Európska únia by mala pristúpenie Chorvátska urýchliť, a ukázať tak Macedónsku, Albánsku, Čiernej hore, Bosne a Hercegovine, Srbsku a Kosovu, že podstatné a náročné reformy v sociálnej oblasti, súdnictve a hospodárskej oblasti stoja za námahu.

Zodpovednosť za pristúpenie týchto krajín v budúcnosti je však v rukách ich vlastných politikov, ktorí sa zodpovedajú svojim voličom v jednotlivých krajinách.

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Vážené dámy, vážení páni, bolo tu povedané spravodajcom, Radou aj Komisiou, že predchádzajúce rozšírenia boli všeobecne veľkým úspechom. Ja s týmto názorom úplne súhlasím. Ak použijem ako príklad svoju vlastnú krajinu, Českú republiku, tá mimoriadne ťaží zo svojho členstva a míľovými krokmi doháňa hospodársky najvyspelejšie krajiny, a napriek tomu sa v tejto krajine nájdu ľudia vrátane prezidenta Klausa, ktorí členstvo nepretržite spochybňujú, ktorí spochybňujú aj celý zmysel Európskej únie. Podobné javy však nájdeme aj v susednej krajine, v Rakúsku. Táto osemmiliónová krajina v dôsledku rozšírenia vytvorila 150 000 voľných pracovných miest. A aj napriek tomu iba 28 % Rakúšanov vidí členstvo svojej krajiny v Európskej únii ako niečo kladné. Z tohto dôvodu by som chcel vyzdvihnúť jeden aspekt zo správy Elmara Broka, a to je potreba zaviesť komplexnú komunikačnú stratégiu voči verejnosti, kde by sme vysvetlili zmysel rozšírenia, výhody, prípadne aj nevýhody ďalšieho rozšírenia. A toto vidím ako najdôležitejší bod, samozrejme vedľa ratifikácie Lisabonskej zmluvy, vedľa dodržania záväzkov, ktoré sme dali predovšetkým krajinám západného Balkánu v Solúne v roku 2003.

  Mirosław Mariusz Piotrowski (UEN) . – (PL) Vážený pán predsedajúci, v správe o stratégii rozšírenia o ktorej teraz diskutujeme, je odkaz na článok Rímskej zmluvy, podľa ktorého „môže o členstvo v Spoločenstve požiadať každý európsky štát“. S istým uspokojením sledujeme podnety na prijatie iniciatívy Poľska a Švédska s východného partnerstva vrátane užšej spolupráce s našimi východnými susedmi, medzi ktorými je Ukrajina a Bielorusko. Mal by som zdôrazniť, že Ukrajina očakáva plné členstvo. Mali by sme, v súvislosti s prioritami francúzskeho predsedníctva, ktoré sa sústredí na kontakty s južnými susedmi Únie, taktiež posilniť partnerstvo s východnými susedmi, s cieľom zabrániť závažnej nesúmernosti našej vonkajšej politiky. Jedným z nástrojov by mohlo byť ustanovenie parlamentného zhromaždenia EÚ-východní susedia, tzv. Euronestu. Umiestnenie tohto návrhu na prvé miesto agendy by posilnilo naše posolstvo smerom k východným susedom a ich úsilie smerom k Spoločenstvu. Mali by sme jasne vyhlásiť, že by toto úsilie nemalo byť potlačené a spájané s neúspechom Lisabonskej zmluvy, ako to v súčasnosti robia niektorí starší európski politici.

  Ioannis Varvitsiotis (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som zablahoželať pánovi Brokovi k jeho správe, v ktorej je veľa pravdy. Osobne nie som optimista, čo sa týka nových pristúpení a rozšírenia, aspoň nie v najbližšej budúcnosti, s výnimkou Chorvátska. Chcem však, aby sa svet okolo nás tešil politickej a hospodárskej stabilite. Želáme si, aby prevládal mier a prosperita. Chceme, aby svet okolo nás žil a bol veľmi zdravý.

Nástroj, ktorý by nám v tomto smere pomohol, ako pripúšťa aj pán Brok, je európska politika susedstva. Európska politika susedstva však nevytvára partnerov v spoločnom podniku. Je založená na bilaterálnych vzťahoch Únie s každým z týchto štátov a to je podľa môjho názoru jej slabá stránka. Je preto potrebné vytvoriť niečo, čo by presahovalo obyčajné susedstvo, nie však do tej miery, aby sa susedné krajiny stali členskými štátmi. Môj návrh na vytvorenie európskeho zväzu je krokom týmto smerom: bude to posilnená spolupráca, oblasť susedných štátov Európskej únie, ktoré budú prijímať proeurópsky prístup.

Tým sa posilní bezpečnosť a zvýši sa medzinárodná prestíž Európskej únie. Bude to alternatívny nástroj rozšírenia, ktorý nám umožní väčší vplyv na príslušné susedné štáty v čase, keď sa objavujú námietky voči ďalšiemu rozšíreniu.

Na záver chcem dodať, že som, napriek veľkej náročnosti tohto návrhu, presvedčený o nevyhnutnosti konečne zvýšiť prestíž Európskej únie a rozšíriť jej vplyv, a svoj návrh považujem za jeden zo spôsobov, ako to dosiahnuť.

  Adrian Severin (PSE). – Vážený pán predsedajúci, žiadna stratégia neexistuje bez určeného cieľa. Nejednoznačnosť cieľa Európskej únie v oblasti politiky rozšírenia je prekážkou, ktorú by nezdolal žiadny spravodajca. Správa pán Broka je obeťou tejto nejednoznačnosti.

Našou povinnosťou a základným cieľom je zaručiť bezpečnosť našim občanom. Naši občania sa necítia bezpečne. K tomu Európska únia potrebuje silu. Aby bola silná v globálnom svete, je pre ňu nevyhnutné ako rozšírenie, tak aj vnútorná reforma. Zlyhali sme, keď sme našim občanom nepovedali, že práva, ktoré získali, nie sú udržateľné, preto sa teraz domnievajú, že si ich môžu zachovať, ak sa budú stavať proti rozšíreniu aj reforme. Za týchto okolností je budúcnosť Európskej únie ohrozená.

Rozšírenie nie je ústupkom, ktorý robíme voči kandidátskym krajinám. Niektoré z ich, ako napr. Ukrajina, Srbsko, Moldavsko a Turecko majú iné možnosti, aj keď horšie. V týchto prípadoch súťažíme s ostatnými. Niektoré z ich vnútorných problémov by boli lepšie vyriešené v rámci týchto krajín, než v rámci Európskej únie. Ak im neponúkame perspektívu, neponúkame bezpečnosť našim občanom.

Kandidátske krajiny alebo nové členské štáty nie sú nestráviteľné, ale náš tráviaci systém je príliš pomalý. Mali by sme nájsť spôsob jeho urýchlenia, alebo budeme musieť dlho hladovať.

  Anna Ibrisagic (PPE-DE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, považujem za správne urobiť záver, že rozšírenie je úspešné. S potešením som si vypočula potvrdenie toho, že štáty, ktorým sme predtým dali jasné sľuby a jasnú perspektívu Európskej únie, tieto výhody stále využívajú. Som však vážne znepokojená, že kedykoľvek preberáme rozšírenie, atmosféra chladne. Stále viac sú používané slová ako „priemerný“, „integračná kapacita“, „politická konsolidácia“, „ohrozená politická a hospodárska súdržnosť“. Tieto slová v mojich očiach nevyjadrujú víziu ani cieľ, ale skôr spôsob, ako sa vyhnúť nášmu záväzku vo vzťahu k možnému budúcemu rozšíreniu. Stále viac odkazujeme na únavu z rozšírenia medzi domácou verejnosťou, ale nerobíme dosť pre to, aby sme tento názor zmenili.

Nie je náhoda, že Nemecko a Francúzsko, dve krajiny, ktoré spolu stáročia viedli vojny, sa stali súčasťou celého projektu Európskej únie. Nie je náhoda, že vedúce osobnosti práve týchto dvoch krajín mali víziu európskej budúcnosti. Pochopili, že Európska únia je predovšetkým projektom pre mier a bezpečnosť, čo je omnoho viac ako iba hospodársky projekt. Obdobnú víziu a schopnosť viesť tu skutočne hľadám, a často mi tu chýba. Preto si cení jasné slová komisára Rehna: nesmieme vytvoriť čakáreň pre krajiny, ktoré sa usilujú o členstvo, a rozšírenie má budúcnosť. Za to som pánovi komisárovi veľmi vďačná.

  Vural Öger (PSE) . – (DE) Vážený pán predsedajúci, z môjho pohľadu je Európska politika rozšírenia príbehom veľkého úspechu. Za päťdesiat rokov sa Európskej únii podarilo vytvoriť mierový, demokratický a prosperujúci kontinent. Čo ma však na tejto správe o stratégii rozširovania Európskej únie zaráža je, že sa zameriava aj na vzťahy medzi Európskou úniou a štátmi bez perspektívy pristúpenia.

Tento pokus rozdrobiť stratégiu rozšírenia a zmiešať ju s európskou politikou susedstva vytvára problémy. Táto správa sa zaoberá mnohými zaujímavými podstatnými záležitosťami a vyvodzuje dobré závery, tie by však patrili do správy o európskej politike susedstva, ale nepatria do správy o rozšírení. Mám na mysli napríklad návrhy na Stredomorskú a Čiernomorskú úniu. Politika rozšírenia Európskej únie by mala ostať oddelená od európskej politiky susedstva. S poľutovaním však konštatujem, že správa obsahuje veľmi nejasné až mätúce informácie, ktoré ponechávajú priestor rôznym výkladom.

  Francisco José Millán Mon (PPE-DE) . – (ES) Vážený pán predsedajúci, správa pána Broka sa týka jedného z najzásadnejších úspechov Európskej únie, procesu rozšírenia. Pokiaľ dovolíte, rád by som urobil tri poznámky.

Po prvé, rozšírenie zvýraznilo tzv. „schopnosť zmeny“ Únie. Vôľa k integrácii bola silným podnetom na hlboké politické a hospodárske zmeny v mnohých európskych krajinách. Tieto krajiny vytrvali a stali sa členmi Únie, čím zabezpečili prínos sebe aj pôvodným členským štátom. Piate rozšírenie je najbližším dôkazom tohto úspechu súčasnej doby.

Po druhé, schvaľujem koncepty, ktoré obhajuje Komisia, ako je koncept konsolidácie, podmienenosti a komunikácie, o ktorých sa zmieňuje aj správa pána Broka. Taktiež podporujem požiadavku, aby Únia posilnila svoju integračnú kapacitu. V podstate, rozšírenie vyžaduje, aby Únia bola schopná vstrebať nové krajiny a naďalej správne fungovať. Aby to dokázala, je nevyhnutné spraviť inštitucionálne reformy tam, kde je to nevyhnutné, a napríklad zabezpečiť finančné zdroje. Rozšírenie nesmie ohroziť spoločné politiky alebo ciele Únie. Okrem toho podporujem národnú politiku komunikácie, ktorá Únii zatiaľ chýba. Je pravda, že sme neboli schopní sprostredkovať prínosy rozšírenia našim občanom.

Na záver, správa pána Broka hovorí o možnosti vytvoriť špecifický priestor Únie pre východné krajiny, ktoré dosiaľ nemajú perspektívu členstva. Ako naznačuje článok 19 správy, takýto priestor by bol založený na spoločných politikách v rôznych oblastiach, od právneho štátu a demokracie k vzdelávaniu a migrácii. Z môjho pohľadu by mnoho týchto spoločných politík nemalo byť uskutočnených len s ohľadom na našich východných susedov, ale mali by byť rozšírené aj na krajiny, ktoré susedia so Stredomorím. Tie sa tešili úzkym vzťahom s Európskou úniou viac ako päťdesiat rokov. Pomocou európskej politiky susedstva a tzv. barcelonského procesu, teraz Stredomorská únia, musíme zabezpečiť, aby si štáty na južnom pobreží nemysleli, že s nimi zaobchádzame ako s občanmi druhej triedy.

  Luis Yañez-Barnuevo García (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, len upozornenie: o chvíľu nebude čas na podrobnosti, a preto hovorím sám za seba.

Rozšírenie nebolo vždy úspešné. Politické elity štyroch alebo piatich štátov v predchádzajúcom rozšírení v roku 2004 podľa môjho názoru neporozumeli, alebo neprijali európsku politiku či acquis Spoločenstva. Dávajú prednosť vzťahom so Spojenými štátmi a kladú väčší dôraz na NATO, než na skutočný a bezpečný proces integrácie do Európskej únie.

Nemôže dôjsť k ďalšiemu rozšíreniu, pokiaľ nebude platiť Lisabonská zmluva.

Súčasné rokovania s kandidátskymi krajinami by mali pokračovať bez prerušenia, napriek tomu, že sa dôrazne domnievam, že by nemali byť uzatvorené pokiaľ nebude schválená Lisabonská zmluva.

Na záver, nemali by sme brániť tomu, aby štáty, ktoré chcú napredovať, neboli zdržované tými, ktoré sú viac euroskeptické, nacionalistické a usilujú sa o suverenitu.

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Európsky parlament v správe pána Broka veľmi jasne ukazuje, že sa poučil z predchádzajúcej veľkej vlny rozšírenia, v ktorej pristúpilo dvanásť nových členských štátov, a že bol schopný zaznamenať problémy, ktoré z rozšírenia vyplynuli, a zároveň zdôrazňuje všetky prínosy, ktoré prinieslo novým aj pôvodným členským štátom.

Hlavné však je urobiť zodpovedajúce závery, čo správa urobila, predovšetkým v dvoch oblastiach, ktoré považujem za dôležité. Po prvé, budeme musieť preskúmať integračnú kapacitu Európskej únie pred akýmkoľvek budúcim rozšírením, a po druhé, kandidátske krajiny budú pred prijatím skutočne musieť spĺňať kritériá.

Ak hovoríme o integračnej kapacite Európskej únie považujem za dôležité zvážiť niektoré záležitosti, ako napr. Zásadu, že nové pristúpenia nesmú ohroziť projekt európskej integrácie. Tým mám na mysli to, že pristúpenie nových členských štátov musí podporiť impulz k rozvoju Únie a sledovanie ich cieľov, nie ich poškodenie. Inštitucionálny rámec Únie musí byť najskôr vytvorený a upevnený. Je skutočnosťou, že potrebujeme zmluvu, či už Lisabonskú alebo inú vhodnú, a je nevyhnutné, aby si Európska únia mohla rozšírenie dovoliť, v opačnom prípade by ohrozilo projekt integrácie.

Naším zvrchovaným cieľom je stály pokrok. Budúce pristúpenie ďalších štátov by nemalo byť vylúčené, všetko je však potrebné uskutočňovať v súlade s pravidlami a podmienkami.

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). – (RO) Posilnenie postavenia Európskej únie na medzinárodnom poli nie je možné bez stáleho prispôsobovania sa globálnemu kontextu dvadsiateho prvého storočia.

Geostrategickým prostriedkom v tejto súvislosti je rozšírenie, a predchádzajúce rozšírenie vrátane toho nedávneho v roku 2007, nepochybne dokázalo prínosy tohto procesu. Je teda nevyhnutné, aby tento proces pokračoval a ja vítam v správe opätovné zdôraznenie pevného záväzku voči krajinám západného Balkánu.

Nie je však menej dôležitou záležitosťou poskytnúť jasnú európsku perspektívu európskym partnerom v rámci európskej politiky susedstva vrátane Moldavska.

Pripomínam, že hovoríme o európskych krajinách, ktoré už stanovili svoj cieľ získať európsku perspektívu a Rímska zmluva jasne stanovuje, že o členstvo v Spoločenstve môže požiadať každý európsky štát pod podmienkou, že spĺňa kodanské kritériá.

Žiadam preto Komisiu a Radu, aby...

(predsedajúci anuloval udelenie slova rečníčke.)

  Ioan Mircea Paşcu (PSE) . – Vážený pán predsedajúci, neúspech Lisabonskej zmluvy v Írsku poskytol tým, ktorí majú na rozšírenie skeptický názor nečakanú príležitosť. Európska únia musí zastaviť zvažovanie nových členov, pretože pre nich jednoducho nie je miesto. Samozrejme to platí teraz zo striktne právneho pohľadu, zároveň by sme však mali jasne odlišovať Lisabonskú zmluvu od rozšírenia. Po prvé preto, že základom Zmluvy nie je rozšírenie ako také, ale prispôsobenie Európskej únie globálnemu kontextu, a po druhé preto, že rozšírenie je skôr politická ako striktne právna záležitosť.

Rozšírenie je súčasťou moci, ktorá dokazuje atraktivitu, autoritu aj integračnú kapacitu – ktoré pri každej príležitosti pripisujeme našej Únii. Strategické plánovanie, samotné rokovania a nové iniciatívy v súvislosti s ďalším rozšírením by mali pokračovať súbežne s úsilím o ratifikáciu Lisabonskej zmluvy.

  Andrew Duff (ALDE) . – Vážený pán predsedajúci, mohol by pán Jouyet vysvetliť a odôvodniť mimoriadnu situáciu, ktorá vznikla vo francúzskom parlamente s ohľadom na použitie referenda proti pristúpeniu Turecka? Nesúhlasí s tým, že voľba tak populistického prostriedku je pre ratifikáciu medzinárodnej zmluvy absolútne nevhodná?

  Nicolae Vlad Popa (PPE-DE) . – (RO) Rozšírenie sa ukázalo ako jeden z najsilnejších politických nástrojov Európskej únie, ktorý slúži strategickým záujmom Únie, ako je stabilita, bezpečnosť a predchádzanie konfliktom. Tieto prispeli k väčšej prosperite, nárastu príležitostí aj zaisteniu dôležitých dopravných a energetických sietí.

Politika rozšírenia Európskej únie bola úspešná ako pre Európsku úniu, tak pre Európu ako takú. V tejto súvislosti je dôležité zachovať politiku otvorených dverí pre kandidátske aj potenciálne kandidátske krajiny a pre krajiny s európskou perspektívou vo východnej časti kontinentu, čo je prístup, ktorého samozrejme podmienkou je splnenie požadovaných kritérií a záväzkov.

Aby sme však pokračovali v rozšírení, potrebujeme reálne riešenie pre platnosť Lisabonskej zmluvy.

  Monika Beňová (PSE). – (SK) Zazneli tu slová ako únava z rozširovania, kríza či potreba konsolidácie. To sú veľmi depresívne výrazy a postoje vypovedajúce skôr o bezmocnosti a elitárstve ako o schopnosti aktívne presadzovať projekt zjednotenej Európy.

Čo sa týka konsolidácie, nie je problémom tých, ktorí pristúpili k Únii pri posledných dvoch rozširovaniach, je to najmä problém starých členských štátov. Otázka je teda: pýtajte sa sami seba, prečo potrebujete konsolidáciu. Čo sa týka únavy z rozširovania, sme to my samotní, ktorí sa zmietame v protichodných názoroch a stanoviskách a nie tie krajiny, ktoré sú pre členstvo v Únii pripravené plniť všetky naše požiadavky a podmienky.

Naše jednanie napríklad vo vzťahu k Turecku vyzerá tragikomicky, pretože sami dnes nevieme ani povedať, či Turecko po splnení kodanských kritérií budeme vôbec ochotní do nášho elitného kruhu prijať, takže otázku alebo všetky otázky, ktoré...

(predsedajúci prerušil rečníčku)

  Marios Matsakis (ALDE) . – Vážený pán predsedajúci, je upokojujúce, že tu z úst francúzskeho ministra v podstate zaznelo, že aby Turecko dokázalo svoju vôľu pokračovať v úsilí smerom k Európe, musí normalizovať svoje vzťahy s Cyprom.

Je teda nepochopiteľné a proti akejkoľvek logike, aby Európska únia pokračovala v prístupových rokovaniach so štátom, ktorý trvalo neuznáva jeden z jej členských štátov a jeho časť stále okupuje. Rozumiem, že v krajine, v ktorej je demokracia stále ohrozovaná vlastnou armádou, je potrebné používať metódu cukru a biča, ale naša trpezlivosť a tolerancia má svoje hranice.

Zúčastnili sme sa spoločného rozhovoru na Cypre. Nastal správny čas, aby Komisia a Rada Turecku jasne zdôraznili nevyhnutnosť ukázať dobrú vôľu – nielen na Cypre, ale aj Európskej únii ako celku – tým, že okamžite odsunie svoje okupačné jednotky z ostrova Cyprus a realizuje protokol z Ankary. Takéto kroky nepochybne urýchlia nájdenie riešenia cyperského problému.

(predsedajúci prerušil rečníka)

  Predsedajúci. – Bolo mi povedané, že mám už veľmi málo času, nebude preto možné dať slovo všetkým.

Tým, ktorí sa o slovo prihlásili, by som chcel zdôrazniť, že môžu svoj prejav odovzdať písomne, pre zaznamenanie do zápisnice zo zasadnutia.