Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 9. júla 2008 - Štrasburg

14. Strategický dokument Komisie o rozšírení (2007) (pokračovanie rozpravy)

  Predsedajúci. – Teraz budeme pokračovať v rozprave o strategickom dokumente Komisie o rozšírení (2007).

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcel by som urobiť tri poznámky, predtým ako sa pridám k tejto rozprave, ktorá je nesmierne produktívna a napínavá.

Po prvé, chcem v mene Rady privítať delegáciu z Juhoafrickej republiky, ktorá je tu s nami, a informovať ju, že sa skoro uvidíme s vedúcimi osobnosťami ich krajiny, pretože vo Francúzsku na konci júla bude usporiadaný prvý samit Európskej únie.

Po druhé by som sa chcel pripojiť k pánovi Rehnovi, pokiaľ ide o vyjadrenie sústrasti nemeckým turistom, ktorí boli podľa správ z Turecka unesení kurdskými povstalcami. V Rade veľmi dúfame, že ak bude táto správa potvrdená, budú čo najskôr v bezpečí a chceli by sme zdôrazniť, že naše myšlienky sú s nimi.

Po tretie, chcem poďakovať pánovi Duffovi za jeho znalosť francúzskej politiky a postojov, ktoré osobne zastávam. Samozrejme si s ním rád obšírnejšie pohovorím pri káve, moje povinnosti dnes mi však, žiaľ, nedovoľujú teraz sa o nich zmieniť.

Prejdem k našej rozprave, rozšírenie je určite súčasťou príbehu európskeho vývoja a dosiaľ sme vždy zabezpečili, aby rozšírenie a posilnenie šlo ruka v ruke. Je dôležité, aby to tak pokračovalo, ako zdôraznil pán Brok. Všetky diskusie pomáhajú tomu, aby si naši občania boli vedomí záležitostí, ktoré sú súčasťou rozšírenia, keďže tu venujeme v tejto oblasti zvláštnu pozornosť rozpravám a postojom Európskeho parlamentu.

V nadväznosti na to, čo uviedlo mnoho poslancov, chcem zdôrazniť stabilizačnú úlohu rozšírenia. Tá je zjavná v prípade balkánskych krajín. Rýchly pokrok, ktorý dosiahlo Chorvátsko a ktorý si francúzske predsedníctvo želá ešte viac urýchliť, ak budú všetky členské štáty súhlasiť, dokazuje, že krajiny, ktoré prešli konfliktom v deväťdesiatych rokoch, majú skutočnú perspektívu pristúpenia. Je to dôležité posolstvo predovšetkým pre Srbsko, s ohľadom na to, že práve získalo vládu, ktorá sa taktiež usiluje o posilnenie vzťahov s Európskou úniou.

To isté platí aj pre Turecko a v tejto súvislosti by som vám chcel pripomenúť, že súčasný stav rokovaní nezávisí od postoja jedného, či druhého z členských štátov Európskej únie, ale na samotnom Turecku a na úrovni jeho reforiem. Predovšetkým závisí od toho, ako Turecko splní povinnosti voči všetkým členským štátom Európskej únie a predovšetkým naplní protokol z Ankary.

Politika rozšírenia neznamená, že prehliadame ostatné susedné štáty Európskej únie. Rada v súčasnosti diskutuje o tom, ako umožniť Ukrajine dosiahnutie ďalšej fázy vo vzťahoch s Európskou úniou na nadchádzajúcom samite EÚ–Ukrajina, ktorý sa bude konať v Eviane dňa 9. septembra. Taktiež by sme chceli dosiahnuť pokrok vo vzťahoch medzi Európskou úniou a Moldavskom, čo je krajina, do ktorej Rada už mnoho investovala.

Ako predsedníctvo Rady podporujeme regionálne procesy, ktoré boli popísané. Sám som sa zúčastnil konferencie, na ktorej bola začatá iniciatíva nazvaná Čiernomorská synergia, a samitu štátov Baltského mora. A samozrejme nemôžem zabudnúť na nadchádzajúci samit o barcelonskom procese a Stredomorskej únii, ktorý sa uskutoční v Paríži dňa 13. júla.

Na záver, ako je vidno, proces rozšírenia sa nezrútil. Stále kladie vysoké nároky na kandidátske krajiny a na členské štáty, ktoré svojim občanom tento proces musia vysvetliť. Pán Rouček a pani De Keyserová mali úplnú pravdu, keď uviedli, že je potrebné vzdelanie, s maliarom Magrittom alebo bez neho. Je však pravda, ako ste zdôraznili, že je taktiež potrebné uistiť občanov.

Je to presne z tohto dôvodu, aby bolo umožnené pokračovanie tohto procesu, ktorého strategická dôležitosť bola zmienená niektorými z vás a predovšetkým pánom Brokom, že zámer Lisabonskej zmluvy je reforma našich inštitúcií, aby nové členské štáty – a to musíme objasniť – mohli byť vítané za najlepších podmienok, bez toho aby bola spochybnená schopnosť Európskej únie konať.

  Olli Rehn , člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, som veľmi rád, že môžem svoju účasť na tejto rozprave uzavrieť v prítomnosti parlamentnej delegácie z Juhoafrickej republiky, pretože svoju politickú činnosť pred niekoľkými desiatkami rokov som začal v kampani za oslobodenie Nelsona Mandelu. Máme šťastie, že v tomto Parlamente sú hádam už jedinými väzňami môj priateľ, Elmar Brok, a ja sám, ako je verejne oznámené v rokovacom poriadku.

(smiech)

Rád by som poďakoval poslancom za dnešnú veľmi podstatnú a zodpovednú rozpravu. Chcel by som urobiť jednu stručnú poznámku všeobecného charakteru.

Som rád, že správa pána Broka a dnešná rozprava v podstate podporujú obnovený konsenzus o rozšírení Európskej únie, ktoré bolo dosiahnuté v decembri v roku 2006 – nie skôr vďaka udalostiam, ku ktorým došlo v roku 2005. Kľúčovou prednosťou tejto stratégie je, že vytvára starostlivú rovnováhu medzi základnou strategickou dôležitosťou rozšírenia, ktoré spočíva vo zväčšovaní zóny mieru, prosperity, slobody a demokracie na jednej strane a našou vlastnou schopnosťou integrovať nových členov s dôslednou podmienenosťou a vnútornou reformou na druhej strane.

Nemôžem si nespomenúť – mám sloniu pamäť – že na jeseň v roku 2004 som bol po parlamentnom vystúpení kritizovaný Výborom pre zahraničné veci pre nedostatok vízie, pretože som nechcel Ukrajine okamžite poskytnúť perspektívu pristúpenia. Len som uviedol, že by sme nemali vo vzťahu k Ukrajine predvídať budúcnosť. Rok potom som bol kritizovaný z to, že som zdôrazňoval integračnú kapacitu a pozastavenie procesu rozšírenia. V tejto súvislosti obzvlášť vítam dnešnú rozpravu, ktorá vytvára správnu rovnováhu medzi strategickou dôležitosťou rozšírenia a našou vlastnou schopnosťou integrovať nových členov.

Táto rozprava a správa našli pevnú tretiu cestu tým, že prepojili prehlbovanie politickej integrácie s postupným rozširovaním Európskej únie. Z môjho pohľadu to jasne ukazuje presvedčivé zbližovanie činnosti Európskeho parlamentu a Komisie, a Európskej únie ako celku, a ja veľmi vítam túto skutočnosť a zameranie smerom k obnovenému konsenzu o rozšírení, ktoré prevláda od roku 2006.

  Predsedajúci. – Chcel by som vás informovať o tom, že dnes večer na zasadnutí predsedníctva mám v úmysle vyjadriť svoje znepokojenie nad postupom „catch-the-eye“, pre ktorý neexistujú žiadne pravidlá a je ponechaný výlučne na vôľu a úsudok predsedajúceho, a na tom, ktorú ruku zazrie, a ja považujem za dôležité stanoviť nejaké základné pravidlá, pretože tento postup sa stáva nevyhovujúcim.

Dnes sme mali pätnásť žiadostí o slovo, čo mení zvyčajný postup a dĺžku času, ktorý má každá skupina na prejav.

Chcel by som teda, aby ste túto záležitosť premysleli, hlavne vy, ktorí ste rozčúlení, pretože sa mnoho poslancov prihlásilo o slovo a len niektorým bol prejav umožnený.

  Elmar Brok, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážený pán úradujúci predseda Rady, chcem najskôr poďakovať Komisii a predsedníctvu Rady za solidaritu, ktorú vyjadrili voči nemeckým turistom v Turecku.

Hovoríme o širokom rozpätí tém a potrebujeme medzi nimi nájsť rovnováhu. Sú to témy od Stredomorskej únie – ktorá je skôr dôležitým krokom dopredu, či bude mať podporu celého Spoločenstva, ako prioritou pre isté štáty v istých regiónoch – cez návrh Švédska a Poľska, až po návrh na Čiernomorskú úniu. Sú to všetko myšlienky, ktoré musíme zohľadniť spoločne, ako Spoločenstvo, a zároveň ujasniť, že niektoré z týchto možností ponúkajú perspektívu pristúpenia a niektoré nie. To, čo uviedol poľský minister zahraničných vecí, pán Sikorski, že niektoré štáty sú susednými štátmi Európskej únie, kým ostatné sú európskymi susedmi, možno ukazuje na skutočnosť, že obe možnosti sú rovnako dôležité, ale že existuje rozdiel v metódach a cieľoch.

Ak máme však rozsah tejto činnosti – bilaterálne vzťahy, multilaterálne strednodobé alebo aj trvalé riešenia niekde medzi politikou susedstva a plným členstvom – a teda aj široké rozpätie nástrojov k dispozícii, mali by sme zvážiť, akým spôsobom zachovať túto rovnováhu, o ktorej sa dnes zmieňoval pán komisár, politicky aj administratívne v dlhodobom kontexte, rovnováhu, ktorá by udržala potenciál rozvoja Európskej únie aj perspektívu pristúpenia týchto krajín do Európy a ich stabilitu.

Položím niektorým kritikom z Európskej únie, ktorí tu vystúpili, jednu otázku: Ktorú Európsku úniu majú na mysli? Európsku úniu, ktorú máme teraz a ktorá predstavuje najúspešnejší príbeh čo sa týka mieru, slobody a prosperity v histórii tohto kontinentu! Chceme, aby tento projekt pokračoval a chceme ho čo najviac rozvíjať, aby sme mohli tento úspech a cieľ ďalej dosahovať a zapojiť doň viac krajín. O to tu ide!

Z tohto dôvodu, ak hovoríme o západnom Balkáne, musíme povedať: pokiaľ bola včera alebo v tomto týždni v Srbsku vláda, ktorá tvrdí, že chce smerovať k Bruselu, k Európe, potom by sme v záujme zabezpečenia trvalého mieru v oblasti, ktorá bola viac ako 150 rokov zdrojom konfliktov, mali túto ponuku prijať a túto perspektívu podporovať, aby bol zachovaný rozvoj mieru tohto kontinentu.

PREDSEDÁ: PÁN SIWIEC
podpredseda

  Proinsias De Rossa (PSE) . – Vážený pán predsedajúci, procesná námietka, pretože rozprava o palestínskych väzňoch zadržiavaných izraelskými orgánmi má začať tak neskoro – teraz takmer o hodinu neskôr, obávam sa, že musím stiahnuť svoje meno zo zoznamu rečníkov. Ale žiadam, aby moja minúta, ktorú mi udelila skupina PSE, bola pridaná k pridelenému času pani De Keyserovej. Ona je vedúcou osobnosťou skupiny PSE. Vyjadrujem svoje poľutovanie nad tým, že tak musím urobiť, ale nanešťastie musím odísť na letisko.

  Predsedajúci. Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 10. júla 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Titus Corlăţean (PSE), písomne. – (RO) Pre krajiny juhovýchodnej Európy je perspektíva pripojenia k Európskej únii hnacou silou reforiem k demokratickej transformácii týchto krajín. Dokument Komisie o stratégii rozšírenia 2007 by mal byť jasným signálom o pevnom záväzku voči krajinám, s ktorými boli začaté prístupové rokovania, alebo krajinám s perspektívou pristúpenia. To platí, medzi inými, o Srbsku a Moldavsku. Pre Moldavsko predstavuje Rumunsko vyhliadku, prostredníctvom ktorej si môžu jeho občania uchovať nádej v európsku, demokratickejšiu a úspešnejšiu budúcnosť.

Budúce pristúpenie k Európskej únii je podnetom pre demokratickú opozíciu v Moldavsku, aby pokračovala v boji za ustanovenie demokratickej legislatívy a inštitucionálnych štruktúr, čo je proces, ku ktorého podpore sa Európska únia zaviazala.

Potreba inštitucionálnych vnútorných reforiem v Európskej únii pri vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti nemôže byť používaná ako predbežná podmienka a zámienka k zastaveniu rozšírenia Únie.

  Dragoş Florin David (PPE-DE), písomne. – (RO) Rozšírenie Európskej únie bolo vždy len otázkou času a zlučiteľnosti politických a hospodárskych systémov medzi členskými štátmi. Stručné hodnotenie procesu rozšírenia v roku 2004 a 2007 nám ukazuje Úniu silnejšiu a dynamickejšiu, vo vnútorných aj vonkajších záležitostiach, čo dokazuje, že proces rozšírenia bol prínosom pre Úniu aj pre nové pristupujúce štáty, aj to, že vnútri Únie zhromažďujeme len naše hodnoty a nie naše problémy. Politický aj hospodársky, európsky aj globálny kontext pravdepodobne nie je rýchlemu rozšíreniu najpriaznivejšie naklonený, to by nám však nemalo zabrániť v rozvíjaní a reformovaní stratégií a mechanizmov rozšírenia.

Krajiny západného Balkánu, Moldavsko, Ukrajina a Turecko sú krajiny, ktoré oznámili, že majú záujem pripojiť sa k Európskej únii a čerpať z privilegovaných partnerstiev s Európskou úniou, musia však taktiež vyriešiť, na vnútornej úrovni, splnenie európskych noriem, demokraciu, stabilitu a prosperitu.

V tejto súvislosti blahoželám pánovi Brokovi k zmyslu pre rovnováhu a pragmatizmus, ktoré využil vo svojej správe, a tiež dúfam, že sa skoro nájde rýchle riešenie pre ratifikáciu Lisabonskej zmluvy všetkými členskými štátmi.

  Alexandra Dobolyi (PSE), písomne. – Proces rozšírenia bol v posledných päťdesiatich rokoch neoddeliteľnou súčasťou rozvoja Európskej únie. Zo šiestich zakladajúcich členov sa Európska únia rozrástla na dvadsať sedem členských štátov a predstavuje viac ako 450 miliónov ľudí. Európska únia je stabilnejšia, bezpečnejšia a má významnejšie postavenie v medzinárodných záležitostiach ako predtým.

V priebehu rokov sme sa naučili, že rozšírenie je jadrom úspechu a rozvoja Európskej únie. Rozšírenie umožnilo mierové spojenie Európy po rozdelení studenou vojnou. Musíme súhlasiť s tým, že rozvoj Európskej únie išiel ruka v ruke s rozšírením.

Aký je však súčasný prístup našej spoločnosti k rozšíreniu? Postoje k ďalším rozšíreniam nie sú nadšené a väčšinou ich ovplyvňujú témy spojené s nerozširovaním a s nedostatkom informácií o rozšírení.

Som jednou z tých, ktorí sú presvedčení o tom, že perspektíva prípadného členstva v Európskej únii je nevyhnutnou hnacou silou ďalších politických reforiem a úsilia o demokraciu. Obávam sa, že ak odstránime perspektívu členstva v Európskej únii z politickej agendy, skĺznu krajiny Balkánu späť do nestability.

  Kinga Gál (PPE-DE), písomne. – (HU) Vážený pán predsedajúci, v súvislosti s rozpravou o stratégii rozšírenia by som chcela zamerať pozornosť na podstatné kritériá týkajúce sa našich najbližších susedov, krajín západného Balkánu a Ukrajiny.

Perspektíva pristúpenia, a predovšetkým povinnosť spĺňať kodanské kritéria, je veľkou motiváciou kandidátskych krajín na modernizáciu a rozvoj smerom k ústavným štátom.

Západný Balkán a Ukrajina túto motivujúcu silu potrebujú. Ak vezmeme perspektívu pristúpenia našim najbližším susedom, s ktorými máme zhodné európske tradície a históriu, prestane motivujúca sila, ktorá môže urobiť vidinu ústavných štátov týchto krajín skutočnosťou, existovať.

Čoskoro sa objavia právne predpisy, ako sú predpisy proti vzdelávaniu menšín, čo spoločne so zatváraním škôl, ak vyučujú v materinskom jazyku, vyhynutím a asimiláciou jazyka, vyvoláva na Ukrajine obrovský hnev. Ak prestane podpora, alebo sa cieľ stane vzdialenejším, vzďaľuje sa od toho, čo nazývame ústavným štátom.

Máme teda veľkú zodpovednosť. Teraz je pre nás dôležité zaručiť splnenie kritérií nielen na papieri, ale aj v skutočnosti – dôslednosť je nevyhnutná zo strany našich susedov pri ich prípravách, ako aj zo strany Únie v jej sľuboch a zodpovednostiach. Dôsledné správanie vytvorí dôveru medzi našimi voličmi aj susedmi.

  Genowefa Grabowska (PSE), písomne. – (PL) Ako zástupkyňa štátu, ktorý sa k Európskej únii pripojil v roku 2004, plne podporujem časť správy pána Elmara Broka, ktorá zdôrazňuje dôležitosť stáleho rozširovania a jeho kladný prínos k vytvoreniu silnej, súdržnej a prosperujúcej Európy, orientovanej na občanov. Súhlasím s tým, že možnosť členstva v Európskej únii hneď ako je pripustená, má pozitívny vplyv na vnútorné politiky kandidátskych krajín a podporuje ich v tom, aby rýchlejšie reštrukturalizovali svoju administratívu, reformovali vzdelávacie systémy a inštitúcie vyššieho vzdelávania, venovali viac pozornosti ľudským právam vrátane práv menšín, a potláčali korupciu vo verejnom živote, jedným slovom, aby prijali hodnoty, ktoré mnoho rokov sprevádzali Európsku úniu. Taktiež sa domnievam, že by správa mala omnoho viac zdôrazniť otvorenosť Európskej únie a jej pripravenosť prijať ďalšie nové členské štáty.

To je dôležité predovšetkým pre moju vlasť, Poľsko, obzvlášť v súvislosti s očakávaním a úsilím smerom k Európe našich východných susedov, konkrétne Ukrajiny. Bolo by veľmi nešťastné, pokiaľ by naši susedia považovali východné hranice (hranice schengenského priestoru celej Európskej únie) za akýsi nový múr, ktorý nás od nich bude trvalo oddeľovať. Výzvy, ktoré v tejto súvislosti často počujeme, že ďalšie rozšírenie Únie by malo závisieť od tzv. „integračnej kapacity“, považujem za zle premyslené a predstavujú hrozbu pre ciele Európskej únie ako takej.

  Tunne Kelam (PPE-DE), písomne. – Dôležitým začiatkom rokovania o ďalšom rozšírení je jasné porozumenie tomu, že Európska únia mala z minulých rozšírení obrovský prospech. Pre všetkých zúčastnených vyústila do víťazstva na oboch stranách. To nám poskytuje dôveryhodný základ na to, aby sme sa domnievali, že aj z ďalších rozšírení bude mať Európska únia prospech.

Obavy spojené s integračnou kapacitou Európskej únie sú úplne pochopiteľné. Avšak najúčinnejší potenciál na posilnenie integračnej kapacity stále nie je úplne využívaný. Je to úplné využitie štyroch základných slobôd Európskej únie – liberalizácie trhu, oddelenie veľkých podnikov, zabezpečenie transparentnosti. Aby sme úspešne čelili globálnym problémom, potrebujeme sa bez veľkého váhania spoľahnúť na základné hodnoty a zásady Európskeho spoločenstva, ktoré bolo a stále je najväčším úspechom v európskej histórii.

Mali by sme uvítať dôraz, ktorý spravodajca kladie na mechanizmy regionálnej spolupráce. Nedávna iniciatíva Poľska a Švédska týkajúca sa vytvorenia východnej dimenzie, ktorá by integrovala všetky východné krajiny v rámci zmysluplnej spolupráce, sa zdá byť veľmi hodnotnou myšlienkou. Zmluvy o regionálnej spolupráci však nemôžu byť používané ako ospravedlnenie pre vylúčenie istých štátov tejto oblasti z perspektívy budúceho plného členstva.

  Janusz Lewandowski (PPE-DE), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, Parlament zvažuje svoje uznesenie ku stratégii rozšírenia Európskej únie v čase, keď rozšírenie Európskej únie vyšlo z módy. Stalo sa dokonca niečím ako strašidlom v rukách euroskeptikov. Z tohto dôvodu je pravdivý výrok, že „predchádzajúce rozšírenia boli nepochybne úspešné“ a že pomohli posilniť stabilitu, rast a prosperitu v celej Európe, veľmi dôležitý. Je však nevyhnutné toto vysvetliť občanom Únie, aby sme zvýšili podporu spoločnosti k ďalším krokom. Informačné kampane doposiaľ nanešťastie neboli úspešné.

Ako je to pri rozpravách o rozšírení zvykom, je zaujímavé zohľadniť zemepisné hľadisko potenciálnych kandidátskych členských štátov. Po prečítaní uznesenia je možné sa domnievať, že dvere sú doširoka otvorené. Jednoznačnú podporu má úsilie Balkánskych krajín. Existuje dôležité vyhlásenie, že naši východní partneri v rámci politiky susedstva môžu taktiež byť označovaní za európske krajiny. Kľúčová definícia integračnej kapacity Európskej únie (odsek 7) však akékoľvek nádeje ešte znižuje, okrem toho sa zmienka o spoločných hodnotách jasne týka Turecka.

Uznesenie sa v tejto podobe čiastočne líši od názorov Poľska. Poľsko ako krajina, ktorá taktiež kedysi klopala na dvere Európskej únie, teraz žiada, aby bola možnosť členstva ponúknutá Ukrajine a ďalším krajinám, ktoré vznikli po páde Sovietskeho zväzu. V záujme stability na celom kontinente!

  Ramona Nicole Mănescu (ALDE) , písomne. – (RO) Chcela by som najskôr zablahoželať spravodajcovi k objektivite, s ktorou vyjadril postoj Európskeho parlamentu k dokumentu Komisie o stratégii rozšírenia 2007. S každým rozšírením sa Európske spoločenstvo posilnilo a proces rozšírenia ako taký predstavuje úspech, z ktorého mali prospech všetky členské štáty.

Európska únia zaznamenala mimoriadny vývoj prostredníctvom inštitúcií a politík, ktoré vyvinula na vnútornej a vonkajšej úrovni, ale predovšetkým prostredníctvom podpory harmonizácie v oblasti hospodárskej, ale predovšetkým v sociálnej a právnej oblasti. Únia sa taktiež vyrovnáva s mnohými problémami, ktoré dokazujú, že po každom rozšírení musí nasledovať príslušná konsolidácia a prehodnotenie politík, čím sa vyhneme situáciám, keď niektoré štáty, ktoré sú v strede, smerujú k hlbšej integrácii, kým ostatné ostávajú na okraji.

Podporujem názor spravodajcu v súvislosti s podporou východných krajín tým, že vytvoríme oblasť založenú na spoločných politikách, ktorá bude zameraná na záležitosti hospodárske, trhové, energetické, dopravné a záležitosti životného prostredia, právneho štátu, súdnictva a bezpečnosti.

Podporou tohto projektu by sa Čiernomorská oblasť mohla stať oblasťou rozvoja a hospodárskeho rastu, ktorý by slúžil nielen v prospech krajín v tomto regióne, ale aj v prospech stability a mieru na východných hraniciach Európskej únie.

  Véronique Mathieu (PPE-DE), písomne. – (FR) Ako správa zdôrazňuje, teraz je nevyhnutná hĺbková reforma stratégie rozširovania Európskej únie.

Po prvé, je dôležité kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám poskytnúť nástroje pred pristúpením, zodpovedajúcim problémom, ktorým budú čeliť: konsolidácia štátu, vlády, spoločensko-hospodárske reformy atď.

Po druhé, správa zdôrazňuje nevyhnutnosť preskúmať náš prístup k európskej politike susedstva, ktorého chápanie tretími krajinami ako náhrady za pristúpenie alebo stupňa na ceste k pristúpeniu musí byť zmenené.

Napríklad vytvorenie oblasti voľného trhu podľa rozšíreného Európskeho hospodárskeho priestoru plus (EHP+) predstavuje prvý krok v rozvíjaní užších vzťahov s týmito krajinami. Táto stratégia podporí posilňovanie hospodárskych a trhových vzťahov s nimi a Európskej únii umožní v tejto oblasti podporovať zásady demokracie, právneho štátu a ľudských práv.

Nedávne znovu zavedenie barcelonského procesu, ktorého cieľom je založiť Stredomorskú úniu, je povzbudivým signálom a sľubným krokom smerom k vytvoreniu zvláštneho partnerstva s našimi južnými susedmi.

  Marianne Mikko (PSE), písomne. – (ET) Vážené dámy, vážení páni, nesmieme zatvárať dvere pred krajinami, ktoré sa usilujú o pristúpenie, pretože naše zakladajúce zmluvy uvádzajú, že akémukoľvek európskemu štátu, ktorý chce pristúpiť do Európskej únie, by malo byť pristúpenie umožnené.

Predchádzajúce pristúpenia boli veľmi úspešné, čo je smer, ktorým by sme sa mali vydať aj v ostatných záležitostiach. Nesmieme kandidátov na pristúpenie demotivovať. Nie je na nás, aby sme rozhodli, či sa chcú stať plne demokratickými štátmi, tri kodanské kritériá by však mali byť splnené na 100 %.

Pochádzam z „novej Európy“, osobne teda viem, ako pre nás bola príležitosť pristúpiť k Európskej únii dôležitá, ako nás podnietila k tomu, aby sme podnikli reformy a zdvojnásobili naše úsilie. Nemali by sme republikám bývalého Sovietskeho zväzu vziať príležitosť plne sa stať európskym štátom so zásadami právneho štátu. Mám na mysli predovšetkým našich najbližších susedov, Ukrajinu a Moldavsko.

Dôveryhodnosť Európy a budúcnosť týchto krajín sú v rovnováhe. Je dôležité udržať ich na ceste smerom k Európe. Európska únia by sa mala riadiť svojimi sľubmi a pokračovať vo svojom prirodzenom procese rozširovania. Pohyb docielime pristúpením, nie nečinnosťou. Všetky reči o integračnej kapacite sú obyčajným pokrytectvom a ťahaním za nos nezasvätených osôb.

  Dumitru Oprea (PPE-DE), písomne. – (RO) Ako poslanec Európskeho parlamentu pochádzajúci z Rumunska, ktoré nedávno pristúpilo do Európskej únie, a ako bývalý rektor prestížnej univerzity v mojej vlasti, by som chcel zdôrazniť dôležitosť kultúrno-vzdelávacích výmen medzi kandidátskymi krajinami a členskými štátmi Únie.

V Rumunsku sa mnoho mladých ľudí, ktorí využili jeden z programov mobility v Európskej únii (buď programov ako je Socrates-Erasmus, Marie Curie pre výskum alebo Leonardo pre prax), vrátilo do svojej vlasti a zohralo v nej aktívnu úlohu v tom, čo by sme mohli nazvať „europeizácia“. Vďaka svojmu vzdelaniu a životným skúsenostiam sa stali aktívnymi členmi mimovládnych organizácií, zapojili sa do informačných a dobrovoľníckych aktivít, alebo použili svoje znalosti v štruktúrach spojených s európskou integráciou.

Z týchto dôvodov by som chcel zamerať pozornosť na význam uskutočnenia činností, ktorými by sa zvýšila atraktivita podpory účasti Európskej únie na vzdelávaní a kultúrnych programoch, ako napr. vytvorenie špeciálneho systému na študentské víza, zvýšenie financií určených na mobilitu – s cieľom skutočne pokryť náklady na život v krajine Európskej únie, zvyšovanie úsilia na podporu európskych programov, predovšetkým medzi mladými ľuďmi, a šírenie pozitívnych výsledkov a skúseností v európskych krajinách a v kandidátskych krajinách.

  Pál Schmitt (PPE-DE) , písomne – (HU) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ako predseda zmiešaného parlamentného výboru EÚ-Chorvátsko sa domnievam, že jedným z najzákladnejších aspektov správy je skutočnosť, že potvrdzuje pokračovanie prístupových rokovaní, ktoré už začali, a ponúka balkánskym krajinám európsku perspektívu. V posledných troch rokoch prístupových rokovaní Chorvátsko preukázalo svoj záväzok a Parlament sa priaznivo vyjadril v správach o kandidátskych krajinách za roky 2006 a 2007.

Považujem za dôležité, že Chorvátsko ako jediná krajina v pokročilom štádiu prístupových rokovaní, je výslovne menovaná v dokumente, ktorý si teraz štyri a pol milióna obyvateľov Chorvátska s veľkým očakávaním prečíta. Tieto pozitívne posolstvá sú po írskom referende obzvlášť dôležité.

Prvé oznámenia francúzskeho predsedníctva Rady, ktoré hovoria o pokračovaní prístupových rokovaní, mi dodávajú istotu. Pomocou rýchlych a účinných riešení môžeme zachovať dôveryhodnosť Európskej únie, nemôžeme si dovoliť ďalšie trojročné obdobie „na rozmyslenie“, pretože o jedenásť mesiacov bude celá Európa vyjadrovať svoj názor na Európsku úniu v európskych voľbách. Ďakujem vám za pozornosť.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE) , písomne – (PL) Perspektíva členstva v Európskej únii je veľkou hnacou silou na zmenu v krajinách, ktoré majú záujem o pristúpenie. Podporuje uskutočnenie nevyhnutných reforiem, politických aj hospodárskych, a splnenie kodanských kritérií.

Aby bola perspektíva členstva udržaná, musí pokrok v rokovaniach závisieť od rýchlosti a rozsahu reforiem uskutočňovaných v kandidátskych krajinách, a je nevyhnutné, aby Európska únia mala kapacitu tieto štáty prijať. Potrebujeme silné, súdržné a predovšetkým jednotné Spoločenstvo.

Pre občanov našich štátov je dôležité, aby ocenili úžitok, ktorý prináša pripojenie nových členov. Rozšírenie je prospešné, prináša hospodársky a sociálny rast novým aj pôvodným členským štátom.

Postupné rozšírenia Európskej únie boli úspešné, pre pristupujúce aj pôvodné členské štáty a pre Európu ako celok.

Teší ma, že správa poukazuje na to, že cesta je stále voľná pre štáty východnej Európy, ktoré sa chcú stáť členmi Európskej únie. Táto skutočnosť a nedávno prijatý program východného partnerstva by mali tieto krajiny podporiť v úsilí prijať európske demokratické, hospodárske a administratívne normy.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. – (PL) Predchádzajúce rozšírenia Európskej únie boli nepochybne prínosom pre Úniu samotnú aj pre štáty, ktoré k nej pristúpili. Tieto rozšírenia povzbudili hospodársky rozvoj a viedli k väčšej stabilite, rastu a prosperite v Európe. Je veľmi dôležité vytvoriť podmienky, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie úspechu ďalších rozšírení a na zvýšenie kvality týchto rozšírení, na základe skúseností získaných v minulosti. Európska únia musí byť otvorená novým krajinám, stratégia rozšírenia by však mala spĺňať podmienky Zmluvy o Európskej únii a odrážať povinnosti Európskej únie voči všetkým kandidátskym krajinám a krajinám, ktorým bola udelená perspektíva členstva s tým, že prijímajú absolútnu podmienku, že celkovo a úplne spĺňajú kodanské kritériá. Zároveň by sme mali starostlivo sledovať pokrok týchto krajín, čo sa týka vytvorenia právneho štátu, nezávislého súdnictva a dodržiavania základných práv.

Únia musí urobiť kroky, ktorými by zvýšila svoju kapacitu integrovať nové krajiny. Je dôležité uskutočniť vnútorné reformy s cieľom zvýšiť účinnosť, vytvoriť väčšiu sociálnu súdržnosť a demokratickú zodpovednosť. Lisabonská zmluva zodpovedá týmto ideálom a bez nej sa ďalšie rozšírenie Únie stáva omnoho ťažšie. Zároveň však Európska únia bude schopná dosiahnuť úspech v procese svojej politickej integrácie len vtedy, ak bude jasná a trvalá podpora spoločnosti pre členstvo v Európskej únii v každej z kandidátskych krajín aj pre samotnú Európsku úniu, ako politický a hospodársky projekt.

  Tadeusz Zwiefka (PPE-DE), písomne. – (PL) Radi uvádzame, že Európsky parlament je jediné skutočné fórum na prezentáciu pohľadov a názorov občanov Európskej únie. Je teda škoda, že iba v tomto Parlamente môžeme jeden druhého presvedčiť o tom, že postupné rozšírenia Európskej únie sú veľkým úspechom. My všetci nesieme vinu na tom, že niektorí občania Európskej únie sa s týmto názorom nestotožňujú. Je to taktiež zdrojom nedorozumení o tom, či je nevyhnutná reforma Únie. Nemôžem však prijať argument, že neprijatie Lisabonskej zmluvy je hlavnou príčinou spomalenia procesu rozširovania. Zmluva sama o sebe nič nerieši. To, čo potrebujeme, je vízia a stratégia. Európska únia nebude politicky a zemepisne úplná, pokiaľ jej súčasťou nebudú všetky európske krajiny. Nie je pravda, že občania krajín, ktoré sa chcú pripojiť k Únii, očakávajú, že sa tak stane okamžite alebo veľmi skoro. Čo však potrebujú, je jasné znamenie, že je tu pre nich miesto. Bez takéhoto vyhlásenia je ťažké očakávať, že budú uskutočňovať všetky ťažké a obsiahle reformy, ktoré zahŕňajú mnoho obetí a ťažkú prácu.

Nesmieme zabúdať predovšetkým na Európanov v balkánskych krajinách a vo východnej Európe. Európska politika susedstva je dobrým nástrojom regulácie spolupráce so susednými štátmi na našom kontinente. Európski susedia Európskej únie však majú právo na jasnejšiu a účinnejšiu politiku spolupráce, politiku, ktorej výsledkom nie sú ďalšie chodby a čakárne. Ak je toľko energie venovanej na vytvorenie Stredomorskej únie, obzvlášť podporovanej Francúzskom, potom by sme mali aspoň rovnaké množstvo energie smerovať na vytvorenie Euronestu.