Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/2608(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

B6-0347/2008

Rozpravy :

PV 09/07/2008 - 16
CRE 09/07/2008 - 16

Hlasovanie :

PV 10/07/2008 - 5.7
CRE 10/07/2008 - 5.7
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0364

Doslovný zápis z rozpráv
Streda, 9. júla 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

16. Situácia v Zimbabwe (rozprava)
Zápisnica
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie k situácii v Zimbabwe.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, v nedávnych prezidentských voľbách v Zimbabwe bol na ďalších päť rokov znovu zvolený Robert Mugabe. Druhé kolo volieb prebehlo po odstúpení jediného protikandidáta – pána Morgana Tsvangiraia – čo pánovi Mugabemu umožnilo, aby získal 85 % hlasov voličov. Voľby boli mnohými hlavami štátov vrátane štátov Afriky, označené za výsmech demokracie a podľa generálneho tajomníka OSN boli nezákonné.

Bezprostredne po zložení prísahy odcestoval pán Mugabe do Šarm al-Šajchu na samit Africkej únie, ktorý sa konal v dňoch 30. júna až 1. júla tohto roku. V priebehu samitu otvorila Nigéria živú diskusiu o týchto voľbách. Bolo prijaté uznesenie vyjadrujúce hlboké znepokojenie nad situáciou v Zimbabwe a zdôrazňujúce kritické správy, ktoré vypracovali pozorovatelia volieb z Juhoafrického spoločenstva pre rozvoj (SADC), z Africkej únie a z Panafrického parlamentu, a tiež násilie a straty na životoch.

Uznesenie taktiež naliehavo žiada pána Mugabeho a pána Tsvangiraiho, aby začali viesť dialóg v záujme zimbabwianskeho ľudu, aby nastolili vládu národnej jednoty a podporili sprostredkovateľskú misiu Juhoafrického spoločenstva pre rozvoj.

Vzhľadom na tento vývoj sa medzinárodné spoločenstvo mobilizuje. Spojené štáty predstavili uznesenie Bezpečnostnej rady OSN vyzývajúce na uplatnenie sankcií voči Zimbabwe – embargo na zbrane, zmrazenie aktív a zákaz cestovania – a zahŕňajúce prílohu so zoznamom 14 osôb, proti ktorým sa majú uplatňovať sankcie vrátane pána Mugabeho a ďalších politikov, pričom väčšina z nich je už zahrnutá na európskom zozname sankcií, ktorý bol prijatý v roku 2002.

Taktiež Kanada zintenzívnila prijaté opatrenia a Európska rada dňa 20.júna vyhlásila, že je pripravená prijať ďalšie opatrenia, ktoré bude mimochodom posudzovať pán komisár Michel 22 . júla. Predsedníctvo Európskej únie rozhodne odsúdilo druhé kolo volieb ako popretie demokracie bezprostredne po ich konaní, čiže 29. júna, a v novom vyhlásení zo 4. júla predsedníctvo v mene Európskej únie zdôraznilo, že neprijme fait accompli vyplývajúci zo zmanipulovaných volieb, ktoré sa konali 27. júna, a že jediným možným riešením je dočasný model vychádzajúci z výsledkov prvého kola volieb.

Je tiež dôležité, aby Afrika vyjadrila svoje obavy vzhľadom na krízu na regionálnej úrovni, a je nevyhnutné podporovať úsilie najmä zo strany Africkej únie a Juhoafrického spoločenstva pre rozvoj. Je potrebné zabezpečiť, aby boli dodržiavané najmä zásady zakotvené v Africkej charte ľudských práv a práv národov. Bolo by dobré, aby sa do tohto procesu zapojili Africká únia a OSN, s cieľom doplniť regionálne hľadisko Juhoafrického spoločenstva pre rozvoj o africké a medzinárodné hľadisko.

Vo svojom uznesení Africká únia taktiež naliehavo žiada zainteresované strany a štáty, aby sa zdržali krokov, ktoré by mohli uškodiť atmosfére prebiehajúceho dialógu. Tento signál bol vyslaný najmä smerom k Európskej únii. EÚ však neupustí od prípravy zoznamu osôb zodpovedných za násilie, na ktoré sa budú vzťahovať cielené sankcie v podobe odmietnutia udelenia víz alebo zmrazenia aktív. EÚ musí tiež zabezpečiť, aby dosiahla obmedzenia, pokiaľ ide o plánované výnimky zo zákazu udelenia víz a vytvorenia nových sankcií, najmä ekonomického charakteru, pričom všetky tieto odvetné opatrenia budú samozrejme závisieť od dosiahnutého pokroku pri vyjednávaní.

Dvojstranné rokovania by sa mali začať čo najskôr. Myslím si, že pán komisár s tým bude súhlasiť, napriek tomu, že výsledok týchto rokovaní je neistý. Podľa nášho názoru musia v každom prípade vychádzať z výsledkov prvých volieb zo dňa 29. marca, ktoré sú najpravdivejším vyjadrením vôle zimbabwianskeho ľudu, zatiaľ čo druhé voľby boli naopak popretím demokracie. Akákoľvek forma koalície môže predstavovať dočasné riešenie s výhľadom na nové voľby, ktoré budú slobodné, demokratické a transparentné, tak ako to uviedol protikandidát pána Mugabeho.

Na záver by som rád pripomenul, že členovia skupiny G8 na svojom poslednom zasadnutí, ktoré sa práve skončilo, navrhli podporné finančné opatrenia zamerané na tých, ktorí sú zodpovední za násilie počas nedávnych volieb. Takáto je teda situácia a my musíme vyvíjať tlak a nepoľaviť v ňom, aby sme ukončili toto neprijateľné porušovanie práva.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel, člen Komisie. (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, som veľmi rád, že tu s vami dnes môžem byť a mať možnosť podeliť sa s vami pri tejto výmene názorov o vyhliadky a úvahy z hľadiska úlohy, ktorú by sme mohli zastávať v podpore snáh o nájdenie riešenia tejto krízy; riešenia, ktoré by bolo akceptované všetkými hlavnými zúčastnenými politickými subjektami a od ktorého by sa naviac dalo očakávať, že bude trvalé, a že to bude riešenie, ktoré by mohlo začať novú éru prosperity pre krajinu a ľud, ktoré ju tak veľmi potrebujú.

Krátko pred začatím tohto rokovania som mal možnosť hovoriť s pánom Pingom, predsedom Komisie Africkej únie, a asi pred hodinou a pol som mal dlhý rozhovor s vodcom opozície pánom Tsvangiraiom. Mám teda niektoré čerstvé novinky, ktoré samozrejme zatiaľ neboli definitívne potvrdené, ale konečne vám snáď môžem poskytnúť podrobnejšie a aktuálnejšie informácie.

Najskôr by som sa s vami samozrejme rád podelil o svoje hlboké znepokojenie nad touto situáciou. Ako som už verejne povedal pred aj po tejto udalosti, veľmi ma mrzí, že druhé kolo prezidentských volieb sa, ako pán minister uviedol, konalo napriek mnohým výzvam medzinárodného spoločenstva, dokonca aj vrátane afrických partnerov Zimbabwe, aby druhé kolo volieb bolo odložené. Atmosféra mimoriadneho politického násilia a systematického zastrašovania tieto voľby samozrejme poškvrnila a zbavila ich akejkoľvek legitimity a dôveryhodnosti.

Už niekoľkokrát som, podobne ako predsedníctvo Európskej únie, verejne vyhlásil, že vzhľadom na podmienky, za akých toto druhé kolo prebehlo, nemožno prezidentovi, ktorý vzišiel z takýchto volieb, priznať akúkoľvek legitimitu. Musíme znova a znova opakovať, že ide o víťazstvo získané neprávom, ktoré je veľmi vzdialené duchu obnovy demokracie, ktorý dnes hýbe Afrikou. Samit Africkej únie, ktorý sa konal v Egypte za účasti prezidenta Mugabeho, bol miestom veľmi napätej a vášnivej diskusie medzi africkými vodcami, diskusie, ktorú mnohí označili za nevídanú.

Uznesenie Africkej únie je voči prezidentovi Mugabemu kritické a vyzýva ho na dosiahnutie politickej dohody s Morganom Tsvangiraiom, vodcom Hnutia za demokratickú zmenu (MDC), v záujme vytvorenia vlády národnej jednoty. Africká únia vyzvala Juhoafrické spoločenstvo pre rozvoj, aby si aj naďalej zachovalo svoju úlohu sprostredkovateľa, v záujme dosiahnutia politickej dohody. Mohli by sme pravdaže považovať toto uznesenie za nepostačujúce. Predovšetkým by sme mohli kritizovať skutočnosť, že Africká únia sa zdržala vyjadrenia jasného stanoviska k legitimite alebo čomukoľvek, čo sa týka prezidenta Mugabeho, treba však uznať, že za súčasnej situácie je toto uznesenie významným výsledkom. Celá vec tým však samozrejme nekončí. Je nevyhnutné, aby Africká únia a Juhoafrické spoločenstvo pre rozvoj poskytli konkrétny dôkaz svojho odhodlania nájsť riešenie tejto politickej situácie.

Európska únia a ďalší medzinárodní aktéri dali z tohto hľadiska jasne najavo, čo od nich očakávajú. Túto politickú dohodu je možné uzavrieť iba na základe výsledkov prvého kola volieb, ktoré odrážalo názor zimbabwianskeho ľudu, vyjadrený slobodne a demokratickým spôsobom. Výsledky druhého kola volieb nemožno brať ako východiskový bod pre mediáciu alebo vyjednávanie. Inými slovami, podľa nášho názoru bude súčasťou politického riešenia koaličná vláda vedená pánom Tsvangiraiom vo funkcii predsedu vlády, ktorý bude mať udelené najširšie právomoci, a ktorý sa navyše bude opierať o podporu väčšiny, ktorú má v parlamente.

Pokiaľ ide o Európsku úniu, všetky predložené možnosti sú stále otvorené. Po prvé, sme pripravení podporovať snahy Juhoafrického spoločenstva pre rozvoj a Africkej únie, a očakávame, že v priebehu ďalších dvoch týždňov dôjde k badateľnému pokroku.

Pokiaľ sa dosiahne konštruktívna politická dohoda odrážajúca výsledky prvého kola volieb, sme samozrejme pripravení, ako sme už povedali, postupne obnoviť vzťahy so Zimbabwe. Sme dokonca pripravení začať okamžite. Rád by som vám pripomenul, že keď sa pripravoval 10. Európsky rozvojový fond, zabezpečil som, aby bol pripravený tak, akoby v Zimbabwe už bola obnovená demokracia, aby nedošlo k sankcionovaniu zimbabwianskeho ľudu za tragickú situáciu, ktorá panuje v krajine.

Teraz by som chcel povedať niečo k dvom rozhovorom, ktoré som mal dnes popoludní s ohľadom na stretnutie s Parlamentom, ktoré ma čakalo. Prvý bol rozhovor s pánom Pingom. O čo tu ide? Problém v súčasnosti spočíva v tom, že každý v Africkej únii súhlasí s tým, že by mal podporovať rokovania medzi pánom Mugabem a pánom Tsvangiraiom, a že základnými princípmi by samozrejme malo byť, že na čele vlády by mal stáť vodca opozície pán Tsvangirai, že táto vláda môže byť prípadne založená na koalícii, v ktorej by prirodzene mala vedúce postavenie strana pána Tsvangiraiho, ktorá má väčšinu v parlamente, a že táto vláda musí mať vrcholné a široké právomoci, pokiaľ ide o prijímanie exekutívnych rozhodnutí.

Osobne si preto myslím, že sami viete, že tento postup sa v danej chvíli zdá byť diskutabilný. To všetko je ešte zložitejšie kvôli tomu, že pán Tsvangirai vyjadril určité pochybnosti o tom, či je mediácia vyvážená, a zjavne chce tejto mediácii dať rámec, vymedzenie, či povedzme podporu, ktorá umožní zaistiť rovnováhu. Túto situáciu nijako neposudzujem, iba ju jednoducho opisujem. V tejto chvíli ma pán Ping uistil, že činnosti – nebudem hovoriť činnosti mediácie, len činnosti – zamerané na prípravu myslenia ľudí pokiaľ ide o tento vývoj, prebiehajú, a že ak bude všetko v poriadku, mala by byť v nasledujúcich dňoch pravdepodobne otvorená cesta ku skutočnému pokroku.

Potom som sa pomerne dlho rozprával s pánom Tsvangiraiom. Potvrdil mi, že podporuje myšlienku vlády zahŕňajúcej členov Afrického národného zväzu – Vlasteneckého frontu, v ktorej by však samozrejme mal posledné slovo v otázke menovania jej členov. V podstate, aj keď to on sám takto nepovedal, je to skôr scenár podobný situácii v Keni, aj keď (a ja s týmto názorom súhlasím) sa tieto dve situácie nedajú porovnávať. Tieto situácie sa zďaleka nepodobajú. Ľudia využívajú príležitosť správať sa tak, ako keby totožné boli, ak sa však na to pozrieme úplne objektívne, a muži a ženy sa líšia, táto situácia je úplne iná. Toto je teda prvý bod.

Po druhé, by rád videl „stály vyjednávací tím“, to znamená tím, ktorý by viedol mediáciu, ktorý by mu mal samozrejme zaručiť vyváženosť. Prirodzene bol by rád, keby tento tím fungoval pod záštitou Africkej únie a OSN, ako uviedol pán minister. Pôsobil na mňa dostatočne optimisticky – verí, že sa veci dali do pohybu. Otázku sankcií zjavne vníma ako relevantnú a zdôrazňuje to, na čom sa podľa mňa všetci zhodujeme – pokiaľ budú uplatnené sankcie, musia smerovať proti jednotlivcom, a nesmú samozrejme priamo ani nepriamo postihovať obyvateľstvo.

Mám pocit, že Africká únia plne pochopila mieru svojej zodpovednosti, že sa aktívne zapája, že hľadá riešenia prostredníctvom mediácie, ktorá, ako zdôraznil pán minister, v každom prípade zohľadní potrebu, aby boli výsledky prvého kola volieb premenené na výkonnú moc, pretože ide o jediný výsledok, ktorý dáva legitimitu tým, ktorí z nej ťažia.

 
  
  

PREDSEDÁ: ADAM BIELAN
podpredseda

 
  
MPphoto
 
 

  Michael Gahler , v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, situácia v Zimbabwe dospela do toho najhoršieho stavu, a to z hľadiska politického, ekonomického aj humanitárneho. Miestny ľud je rukojemníkom režimu, ktorý sa nechce vzdať moci, pretože skupina okolo prezidenta, vojenské veliteľstvo a tajná služba, sa chce aj naďalej obohacovať na úkor zdrojov v tejto krajine. S týmto cieľom financujú milície a zneužívajú políciu a armádu, ktoré terorizujú ľudí v celej krajine.

Podľa štandardov Juhoafrického spoločenstva pre rozvoj neboli dokonca ani parlamentné voľby, ktoré sa konali 29. marca, slobodné ani spravodlivé. Celonárodná zastrašovacia kampaň, ktorá nasledovala, vrátane desiatok zabitých a tisícok zranených a prenasledovaných, znemožnila víťazovi prvého kola Morganovi Tsvangiraiovi, aby poslal svojich voličov hlasovať, lebo sa obávali, že by za to mohli byť potrestaní. Vedúci volebnej pozorovateľskej misie Panafrického parlamentu Marwick Khumalo a misia Juhoafrického spoločenstva pre rozvoj posúdili udalosti z 27. júna takto:

„Atmosféra, ktorá v krajine prevládala, nevytvárala podmienky pre slobodné, spravodlivé a dôveryhodné voľby. Tieto voľby nepredstavujú vôľu zimbabwianskeho ľudu.

Teraz je dôležité vytvoriť prechodný scenár, ktorý povedie k situácii, kde sa legitímna vláda a legitímny parlament ujmú svojho úradu. Africká únia a Juhoafrické spoločenstvo pre rozvoj v tom hrajú kľúčovú úlohu. Prezident Mbeki bohužiaľ za päť rokov tichej diplomacie nedosiahol nič. Nezískal ani dôveru oboch strán v tomto konflikte a sám najlepšie vie, prečo to tak bolo.

Chcel by som naliehavo požiadať politické strany v Juhoafrickej republike, aby sa samé chopili iniciatívy. Vyzývam kolegov z Juhoafrickej republiky, aby vo svojom parlamente rozhodli o zmrazení účtov a aktív Juhoafričanov, ktorí zbohatli na režime Mugabeho. Nemali by dovoliť Grace Mugabeovej a ďalším, aby nakupovali v Kapskom meste či Sandtone, keď ľudia hladujú. Žiadam ich, aby prejavili solidaritu s tromi miliónmi Zimbabwančanov v ich krajine, ktorí sa vrátia po páde Mugabeho režimu domov, a tým okrem iného uvolnia miesto miliónom nezamestnaných Juhoafričanov. Podarilo sa nám presvedčiť európske spoločnosti, aby sa stiahli zo Zimbabwe, pretože ich činnosť pomáhala stabilizácii režimu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alain Hutchinson, v mene skupiny PSE.(FR) Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán komisár, prezident Mugabe sa tým, že sa zmocnil vlády a zobral si už beztak zbedačené obyvateľstvo za rukojemníka, uchýlil sa k neuveriteľnému násiliu a preukázal škandalózne pohŕdanie najzákladnejšími ľudskými právami.

Socialisti toto násilie odsudzujú a súčasnú moc neuznávajú za legitímnu. Európski socialisti však myslia predovšetkým na zimbabwiansky ľud. Podľa odhadov FAO je päť miliónov Zimbabwčanov ohrozených hladomorom ešte pred rokom 2009.

Navyše si uvedomujeme, že tretina obyvateľov Zimbabwe už v súčasnosti prežíva len vďaka medzinárodnej pomoci. V dôsledku toho je pre Európsku komisiu, Radu, všetky členské štáty a celé medzinárodné spoločenstvo nesmierne dôležité, aby vyvinuli maximálny tlak na zimbabwianske orgány, aby najohrozenejším skupinám obyvateľov umožnili úplne slobodný prístup k medzinárodnej humanitárnej pomoci. Nemôžeme na to klásť dostatočný dôraz, pretože Mugabeho súčasné postavenie je jednoducho trestné.

A práve tak, keď žiadame Európsku úniu a medzinárodné spoločenstvo, aby prijali voči Zimbabwe prísne sankcie – to, čo ste naznačili aj vy, pán minister – mali by sme tiež zdôrazňovať, že tieto sankcie nesmú poškodiť obyvateľov, ale musia byť zamerané na príslušníkov režimu, zodpovedných za útoky na ľudské práva a za súčasnú vládu teroru v tejto krajine.

Musíme samozrejme taktiež naliehavo vyzvať Európsku úniu a regionálne štruktúry, napríklad Juhoafrické spoločenstvo pre rozvoj, aby sa spoločne so zimbabwianskym voleným parlamentom a občianskou spoločnosťou ujali vedenia v rýchlom a demokratickom riešení súčasnej krízy.

Vážený pán predsedajúci, rád by som sa len na záver stručne zmienil o 200 000 vysídlených Zimbabwčanoch. Žiadame ich juhoafrických susedov, a najmä prezidenta Mbekiho, aby konali zodpovedne a neposielali späť zimbabwianskych utečencov, ktorí ušli do Juhoafrickej republiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Fiona Hall, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, zimbabwiansky ľud veľmi trpel. Po rokoch zastrašovania, brutality a hospodárskeho úpadku boli voľby poslednou kvapkou. Násilie od doby konania volieb pokračuje v nezmenenej miere. Od 29. marca, keď sa konalo prvé kolo volieb, bolo zabitých najmenej 90 ľudí a minulý pondelok boli južne od Harare napadnutí a unesení obyvatelia tábora vnútorne vysídlených osôb.

Môže sa nám zdať, že sa dá len zalomiť rukami v zúfalstve, ja sa však domnievam, že sú veci, ktoré môže EÚ pre riešenie krízy urobiť. Po prvé, EÚ môže poskytnúť diplomatickú podporu tým, ktorí sa snažia nájsť cestu prostredníctvom dočasnej prechodnej vlády so zapojením všetkých strán v rámci občianskej spoločnosti a s ohľadom na výsledky prvého kola.

Prechodná koalícia je africkým prístupom, ktorý v priebehu rokov fungoval v mnohých ďalších krajinách, ako sú Togo a Demokratická republika Kongo.

V návrhu uznesení sa však konštatuje zlyhávanie doterajšej tichej diplomacie prezidenta Mbekiho a v tomto prípade by možno iný susedný africký štát rešpektovaný všetkými stranami mohol byť vhodnejším sprostredkovateľom v rokovaní. Rokovaniu by tiež prospelo, keby malo medzinárodný charakter.

Po druhé, je potrebné zvýšiť tlak na Mugabeho v rámci medzinárodného spoločenstva. Rusko sa pripojilo k požiadavke sankcií vznesenej na samite G8, čo bolo veľmi povzbudzujúce, a ja vítam komentáre Rady týkajúce sa posilnenia sankcií zo strany mnohých krajín.

Po tretie, musíme už teraz plánovať dopredu, pretože vo chvíli, keď bude mať Zimbabwe legitímnu vládu, bude potrebovať rozsiahly balík medzinárodnej pomoci.

A na záver, nesmieme zabúdať, že obyčajní Zimbabwčania žijú v zúfalej situácii a potrebujú ihneď základnú pomoc, len aby prežili.

 
  
MPphoto
 
 

  Philip Claeys (NI).(NL) Európska únia disponuje už nejaký čas sankciami voči socialistickému diktátorovi Mugabemu, tieto sankcie však nie sú vymáhané vždy súdržne a jednoznačne. Napríklad portugalské predsedníctvo zjavne nemalo žiadny problém s pozvaním Mugabeho na samit EÚ – Afrika.

Európska únia tiež mala energicky protestovať proti nedávnej absurdnej situácii, kedy Mugabe navštívil samit FAO v Ríme. Zákaz cestovania pre Mugabeho a všetkých vysoko postavených činiteľov jeho režimu sa musí stať nepriepustným a musí sa ďalej rozšíriť. V žiadnom prípade by sme nemali rozmýšľať o všeobecnom rozšírení sankcií proti Mugabeho režimu. Tieto sankcie musia byť rázne a jednoznačné, a musíme vyvinúť tlak na vládu Juhoafrickej republiky, ktorá svojou tichou diplomaciou Mugabeho režimu prakticky zabezpečila viac času.

 
  
MPphoto
 
 

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, kríza v Zimbabwe neprepukla náhle v nič netušiacom svete. Za posledných osem rokov je to šestnásta rozprava k návrhu uznesenia voči Mugabemu, ktorý systematicky a zámerne pustošil svoju krajinu, ruinoval ekonomiku a utláčal zimbabwiansky ľud.

Reakcie medzinárodného spoločenstva boli až donedávna veľmi žalostné. Európska únia aspoň navrhla cielené sankcie, nedokázala ich však ani riadne podporovať. Afričania – až na pár čestných výnimiek – len tlieskali Mugabemu. Mali by sa hanbiť.

Čo je potrebné urobiť? Po prvé, by v Rade malo byť jasnejšie stanovené, že žiadny štát EÚ neuzná Mugabeho nelegitímny režim. Som z celého srdca rád, že EÚ rozširuje jej sankcie.

Po druhé, by Európska únia a jej členské štáty mali presviedčať africké krajiny a najmä Juhoafrické spoločenstvo pre rozvoj, aby sa v prípade neúspechu rokovaní pripojili k sankciám proti Mugabeho režimu.

Po tretie, by členom Spoločného operačného výboru – vojenskej skupiny, ktorá stojí za Mugabem – malo byť oznámené, že budú niesť zodpovednosť za zverstvá napáchané na zimbabwianskom ľude. Ešte je čas, aby niektorí vysokí činitelia ozbrojených síl a polície – a vysokí funkcionári strany prezidenta Roberta Mugabeho Vlastenecký front (ZANU-PF) – opustili Mugabeho a prešli k demokratickým silám.

Po štvrté, by Francúzsko malo požiadať o mimoriadne zasadnutie Rady pre ľudské práva v Ženeve, aby sa zaoberalo situáciou v Zimbabwe, a po piate sa vyžadujú výraznejšie kroky zo strany OSN.

Predovšetkým musíme aktívne podporovať Africkú úniu, aby sa pozitívnejšie a aktívnejšie angažovala v úsilí o túto vládu národnej jednoty. Tá by samozrejme – ako naznačili úradujúci predseda Rady a Komisia – mala vychádzať z výsledkov volieb, ktoré sa konali 29. marca, a nie z frašky, ku ktorej došlo 27. júna.

Dopočuli sme sa od hovorcu Hnutia za demokratickú zmenu (MDC) Nelsona Chamisu, že v súčasnosti neprebiehajú žiadne rokovania medzi ZANU-PF a MDC. Namiesto toho pretrváva násilie. Africká únia musí trvať na ukončení násilia a vymenovaní sprostredkovateľa s podporou pozorovateľov, ktorý bude mať dôveru MDC.

Mugabe hrá znovu o čas. Je potrebné stanoviť lehotu pre úspešné ukončenie rokovaní a niekto by dovtedy mal Mugabemu navrhnúť odchod do výslužby.

 
  
MPphoto
 
 

  Glenys Kinnock (PSE). – Vážený pán predsedajúci, tak ako aj moji kolegovia sa vyjadrím ku skutočnosti, že parlament, ktorý bol v Zimbabwe riadne zvolený dňa 29. marca sa nikdy nezišiel a jeho zvolení členovia sú aj naďalej obťažovaní, zastrašovaní a vystavovaní násiliu.

Naše uznesenie požaduje posilnenie sankcií a samozrejme sa budeme tiež musieť pripojiť k požiadavkám OSN na medzinárodné embargo na zbrane a celosvetový zákaz cestovania a zmrazenie aktív.

Vieme, kto sú ďalší vodcovia, na ktorých sa treba zamerať, poznáme aj ich prisluhovačov a pomocníkov. Ide o policajného šéfa Chihuriho; veliteľa vojenského letectva Shiriho; guvernéra centrálnej banky Gona; ministra spravodlivosti Chinamasu; šéfa centrálnej spravodajskej služby Bonyongwea: na tieto osoby je možné a nutné sa zamerať. Naše uznesenie jasne odráža podmienky, ktoré si kladie MDC.

Všetky rozhovory musia byť založené na výsledku volieb zo dňa 29. marca, ktoré MDC vyhralo, a nie na hanebnom prepadáku z júna.

Musí ísť o prechodné usporiadanie, ktoré povedie k novej ústave – o tom sa nikto nezmienil, pričom práve to požaduje Morgan Tsvangarai – po ktorom budú nasledovať nové voľby. Vyjadril sa veľmi jasne a teraz citujem: „Nechcem žiadne mocenské dohody ani delenie moci.“

Ako uviedol Geoffrey van Orden, v súčasnosti neprebiehajú žiadne rokovania, preto by sme nemali zbierať odvahu z aktuálneho stavu.

Je potrebný ďalší sprostredkovateľ. Pán Mbeki zjavne nie je schopný ujať sa toho sám a my požadujeme, aby sa veci ujal kandidát Africkej únie. Tento kandidát musí mať rovnaké postavenie ako pán Mbeki a do úvahy v tejto chvíli pripadajú pán Chissano a pán Kufour.

Nekontrolovaná a štátom podporovaná brutalita, násilie a surovosť musia nakoniec prestať, a preto medzinárodné spoločenstvo musí konať, a to urýchlene, v záujme trpiaceho zimbabwianskeho ľudu.

 
  
MPphoto
 
 

  Eoin Ryan, v mene skupiny UEN. – Vážený pán predsedajúci, Zimbabwe, kedysi svetlý bod nádeje, príklad afrického autonómneho zriadenia a prvý medzi africkými štátmi, je teraz africkým epicentrom zúfalstva a beznádeje. Zimbabwiansky ľud si zaslúži niečo lepšie a musí to dostať. Aby sa tak skutočne stalo, musí režim Roberta Mugabeho, beštiálneho vraha, padnúť.

Medzinárodné spoločenstvo musí v rozhodnutiach voči Mugabeho tyranskému režimu pritvrdiť. Vítam skutočnosť, že Bezpečnostná rada OSN zvažuje uvalenie ďalších sankcií voči zimbabwianskemu vedeniu, najmä zavedenie embarga na dovoz zbraní. Ako je možné, že krajina, kde je päť miliónov ľudí závislých od potravinovej pomoci, a kde inflácia dosiahla vyše desať miliárd percent, a kde bochník chleba stojí v súčasnosti vyše jednu miliardu zimbabwianskych dolárov, má stále jednu z najlepšie vyzbrojených armád na africkom kontinente a celá zaplavená zbraňami? To je zvláštne priznanie.

Nedávna prezidentská kampaň nebola legitímnou voľbou. Brutalita Mugabeho režimu dosiahla takú mieru, že v priebehu kampane zomrelo 90 ľudí, 3 500 bolo zranených a 200 000 ľudí bolo vysídlených. To sa dá ťažko považovať za zložky slobodného, spravodlivého a transparentného demokratického súboja.

Juhoafrická republika a ďalšie africké krajiny musia zintenzívniť tlak na Roberta Mugabeho. Nelson Mandela mal pravdu, keď povedal, že vláda Zimbabwe tragicky zlyhala. Juhoafrická republika má na Mugabeho vládu značný politický vplyv, a Juhoafrická republika musí pred zimbabwianskym a tiež africkým ľudom, ktorý je svedkom toho, ako tento vodca vedie svoju krajinu do bažín, prejaviť v tejto otázke pevné a rozhodné vedenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Josep Borrell Fontelles (PSE).(ES) Vážený pán predsedajúci, aby som neopakoval, čo už povedali moji kolegovia, zameriam sa najmä na otvorenie činnosti parlamentu.

Marcové voľby boli voľbami, v ktorých získala väčšinu opozícia, a až do 17. júna mal len vzniknúť parlament. My, ako poslanci, by sme mali sústrediť svoje úsilie na to, aby Európska únia vyvíjala tlak s cieľom zabezpečiť, aby mohol fungovať prísľub demokracie v parlamente s opozičnou väčšinou. Tento proces je potrebné naštartovať. Naozaj musíme urobiť maximum pre zabezpečenie toho, aby po hanebných prezidentských voľbách, zákonné voľby, ktoré dajú opozícii uznanú väčšinu, umožnili fungovanie parlamentu.

Druhý bod sa týka sprostredkovateľa. Je celkom jasné, že Juhoafrická republika dosiahla, mierne povedané, hranice svojich sprostredkovateľských schopností. Je nevyhnutné, aby iný sprostredkovateľ podporoval, ak už nie nahradil, prezidenta Juhoafrickej republiky. Sprostredkovateľ okrem toho odkryje korupčný mechanizmus, ktorý ovláda zimbabwianska vláda.

 
  
MPphoto
 
 

  José Ribeiro e Castro (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, pod drobnohľadom už nie je len Mugabe a jeho režim. Medzinárodná verejná mienka Mugabeho za jeho tragické činy a celé toto otrasné predstavenie už odsúdilo. Pod drobnohľadom je teraz medzinárodné spoločenstvo. Ide o Thabo Mbekiho, ide o Juhoafrické spoločenstvo pre rozvoj a Africkú úniu, ide o Čínu, ide o nás v EÚ, ide o OSN. Zimbabwiansky ľud, Tsvangirai aj MDC si zaslúžia v tejto ťažkej dobe všetku našu podporu a solidaritu. Mohli by sme pozvať Morgana Tsvangiraiho, aby navštívil schôdzu Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj v júli alebo v septembri.

Aj naďalej dostávame zo Zimbabwe otrasné správy o násilí, ku ktorému dochádza. Nesmieme zlyhať. Morgan Tsvangirai a parlamentná väčšina z MDC si zaslúžia nielen slová povzbudenia alebo nejaký utešujúci postoj, ale hlavne uvedenie do funkcie v súlade s výsledkami volieb konaných 29. marca. Pokiaľ medzinárodné spoločenstvo v prechodnom období zlyhá – pokiaľ zlyháme – bude sa môcť hanbiť. Dúfam, že k tomu nedôjde.

 
  
MPphoto
 
 

  Marios Matsakis (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, Mugabeho režim má na svedomí volebný podvod a navyše mnoho rokov trvajúce svojvoľné zatýkanie a mučenie a vraždy stoviek zimbabwianskych občanov.

Až doteraz sa uznesenia a sankcie javili ako neúčinné. Myslím, že nastal čas, aby sme podnikli kroky, ktoré by postavili pána Mugabeho pred medzinárodný súdny dvor za zločiny proti ľudskosti. Som si vedomý toho, že Zimbabwe nepodpísalo Dohodu o medzinárodnom súde v Haagu, som si však istý, že sa dá nájsť nejaký iný postup založený na medzinárodnom práve, a možno by nám to mohol objasniť pán komisár Michel alebo úradujúci predseda Rady.

Som presvedčený, že iba podniknutie takýchto drastických krokov donúti tohto afrického diktátora a jeho spolupáchateľov začať rozmýšľať a počúvať zdravý rozum, a nakoniec zbavia ich krajinu a medzinárodné spoločenstvo ich zločinného správania.

 
  
MPphoto
 
 

  Ewa Tomaszewska (UEN).(PL) Vážený pán predsedajúci, chcela by som naliehavo požiadať Komisiu, aby zvážila a vypracovala návrhy opatrení, ktoré by proti pánovi Mugabemu, ktorý aj naďalej používa násilie a úplne pohŕda výsledkami marcových volieb, boli účinné. V tejto chvíli sme prakticky bezmocní a jediným nástrojom, ktorý nám ostáva, sú práve slová. Skutočne naliehavo vyzývam, aby sa zvážilo, aké kroky je možné prijať, aby bol Robert Mugabe postavený pred súd, aby v Zimbabwe mohol panovať mier a jeho obyvatelia mohli mať skutočnú možnosť využívať občianske práva, na ktoré majú nárok.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE).(PL) Vážený pán predsedajúci, Zimbabwe potrebuje medzinárodnú pomoc a našu podporu, okrem toho však tiež potrebuje samo zaviesť reformy. Európska únia, Africká únia a Juhoafrická republika by mali podporiť dialóg medzi vládnucou stranou a opozíciou. Zimbabwe musí nakoniec vykročiť na cestu demokracie a vymenovať vládu národnej jednoty. […] Iniciatíva OSN, podľa ktorej by bolo uvalené embargo na dodávky zbraní do Zimbabwe a boli by zmrazené aktíva Mugabeho najbližších ľudí. Okamžite musia byť prijaté kroky, ktoré umožnia činnosť humanitárnych organizácií. Jedným z riešení by mohlo byť, že pomoc do oblastí, kde je to najviac potrebné, by distribuovali mimovládne organizácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, Mugabe nepočúva, a to je tragédia, pretože keby počúval, urobil by to, čo je správne a vrátil by sa k voľbám z marca a zmieril by sa s ich výsledkom. Za jednu z najhanebnejších vecí, ktoré sa stali, považujem to, že Mugabe navštívil svetový samit o potravinách, kde dostal možnosť sa predvádzať, zatiaľ čo v skutočnosti je jednou z príčin niektorých hlavných globálnych problémov nedostatočnej potravinovej bezpečnosti vo svojej vlastnej krajine a na vlastnom kontinente.

Práve minulý týždeň som na konferencii v Bruseli hovorila s farmárom zo Zimbabwe, a škoda, ktorá bola potravinárskej výrobnej základni spôsobená, je naozaj strašná. Niekto iný označil za hrozné, že je možné, aby bola krajina po zuby ozbrojená, a zároveň jej ľudia trpeli hladom, násilím, zastrašovaním a mučením.

Juhoafrická republika musí urobiť viac. Samotný kontinent musí byť rozhodný, pokiaľ ide od odsúdenie, a my musíme tieto krajiny nabádať, naliehať na ne a presviedčať ich, že je to tá správna vec, ktorú majú urobiť, pretože naši ľudia od nás očakávajú v tejto skutočne otrasnej situácii rozhodné kroky.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Queiró (PPE-DE).(PT) To, čo sa v súčasnosti deje v Zimbabwe, je výzvou pre naše svedomie a schopnosť konať. Na jednej strane existuje vláda, ktorá používa násilie voči vlastným ľuďom, prináša biedu a ťaží zo zhovievavosti ostatných afrických diktátorov a autokracií. Na druhej strane sú sily, ktoré sa pokojnou cestou usilujú o demokraciu a ľudské práva: zimbabwiansky ľud, medzinárodné spoločenstvo a samozrejme Európska únia.

Ako už bolo povedané, Európska únia môže využiť svoju diplomatickú silu, uvaliť sankcie, odmietnuť udelenie víz, vyvíjať tlak na regionálne sily a podporovať ochrancov demokracie a ľudských práv. Čo môžeme urobiť my v Parlamente? Môžeme zajtra podporiť naše uznesenie a doporučiť, aby Komisia a Rada prijali tieto iniciatívy, môžeme však urobiť aj viac. Môžeme totiž dokázať, že naše kroky korešpondujú s našimi slovami, a udeliť vodcovi opozície Morganovi Tsvangiraiovi Sacharovovu cenu. Predkladáme túto výzvu našim kolegom poslancom. Máme tak možnosť oceniť jeho úsilie a zároveň prispieť k demokratickému a mierovému víťazstvu.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pán Michel, dámy a páni, rozprava bola celkom jednoznačná, a také musia byť aj závery, ktoré z nej musíme vyvodiť. Boli tu použité silné slová, a tak by to malo byť, pretože Európska únia môže akceptovať iba jediné riešenie, a to, že by sa mala rešpektovať vôľa zimbabwianskeho ľudu vyjadrená v prvom kole volieb, ktorá je zároveň výsledkom týchto volieb, a tento výsledok by mal slúžiť ako základ pre akékoľvek usporiadanie.

Spolu s Komisiou by sme sa mali situáciou v Zimbabwe zaoberať na budúcom zasadnutí Rady, ktoré sa bude konať 22. júla. Budeme brať do úvahy vyjadrené stanoviská a návrhy – avšak nie smerom k Francúzsku, pán Van Orden, ale smerom k predsedníctvu Rady Európskej únie, pretože Francúzsko ako také nemá žiadnu právomoc, iba mandát, ktorý mu bol v tejto súvislosti udelený Európskou úniou – vrátane vášho návrhu, že Rada by mala požadovať mimoriadne zasadnutie Rady pre ľudské práva v Ženeve, samozrejme pokiaľ to bude možné.

Budeme sa riadiť odporúčaniami pána Michela, ktoré sú vždy praktické a založené na skúsenostiach, pokiaľ ide o pokračovanie našich snáh o mediáciu. Domnievam sa, že pokiaľ ide o tieto snahy, nemôžeme požadovať viac, ako navrhol na schôdzke pánovi Michelovi sám pán Tsvangirai, a myslím si, že je to postoj, ktorý by sme mali prijať.

Európska únia, Rada a Komisia musia zostať v kontakte so zúčastnenými stranami, teda s Juhoafrickým spoločenstvom pre rozvoj, Africkou úniou a tiež Juhoafrickou republikou – tu by som ešte znova rád privítal juhoafrickú delegáciu, ktorá nás dnes navštívila – a samozrejme v práci Komisie zohľadniť uznesenie, o ktorom bude Parlament zajtra hlasovať.

Nemám k tomuto viac čo dodať, a pretože nechcem plytvať časom, prenechám k tejto veci priestor skúsenostiam a výrečnosti pána Michela.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel , člen Komisie. (FR) Vážený pán predsedajúci, budem veľmi stručný. Pán Jouyet a ďalší rečníci už všetko povedali.

Môžem samozrejme len z celého srdca podporiť názory, ktoré tu boli vyjadrené, najmä názor pána Van Ordena a pani Kinnockovej, zároveň však musím dodať, že právomoc Komisie je samozrejme v zásade diplomatická, ale snáď je to aj právomoc pripravovať opatrenia, ktoré by sme mohli prijať – a toto si pravdaže prajeme z celého srdca a budeme na to vyvíjať tlak všetkými dostupnými prostriedkami – ak by proces sprostredkovania bol úspešný a nastolil by vládu pod vedením pána Tsvangiraiho.

Úplne preto súhlasím s názormi, ktoré vyjadril pán Van Orden, pani Kinnocková a všetci ďalší rečníci, pani Hallová, pán Hutchinson a pán Gahler – dúfam, že som na nikoho nezabudol. Nesúhlasím len v jedinej veci. Viete, že som zvyknutý hovoriť na rovinu. Nesúhlasím s tým, že by sme mali odsúdiť portugalské predsedníctvo za to, že v Lisabone usporiadalo samit, na ktorý sme čakali celé roky a ktorého konaniu bránila zimbabwianska otázka.

Vrcholná schôdzka medzi Európskou úniou a Afrikou bola už dlho očakávaná a bol čas konať. Veľmi dobre si uvedomujeme, že prítomnosť pána Mugabeho bola zaručená kvôli želaniu Africkej únie nenechať sa obmedzovať inou stranou, teda ani Európou, v jej voľbe o tom, koho pozvať. Považujem preto takúto kritiku za nespravodlivú.

Navyše by som rád zdôraznil mimoriadne zložitú situáciu, v ktorej sa nachádza samotná Juhoafrická republika. V postavení, v akom sa Juhoafrická republika nachádza, je pre ňu posun rovnako obtiažny, ako je pre prezidenta Thaba Mbekiho jeho sprostredkovateľská úloha. Každý v tomto prípade veľmi dobre vie, že Juhoafrická republika je v súčasnosti prvou krajinou, ktorá pocíti dôsledky krízy v Zimbabwe – alebo skôr neúspechu pri jej riešení. Rád by som vás preto požiadal, aby ste sa pokúsili nazerať na situáciu z hľadiska problémov Juhoafrickej republiky. Som tiež presvedčený, že Juhoafrická republika uskutočňuje mediačný proces dostatočne svedomito.

Stotožňujem sa samozrejme so stanoviskom všetkých rečníkov, že by mediačný proces mal byť rozšírený, a to s cieľom uľahčiť postavenie Juhoafrickej republiky a tiež poskytnúť jednotlivým stranám zapojeným do riešenia tejto krízy vyváženejšie vnímanie danej situácie.

Nakoniec, aby som odpovedal na jednu z položených otázok, v súčasnosti pripravujeme skutočný rozvojový a humanitárny balík, aby sme pánovi Tsvangiraiovi, ak sa dostane k moci, zabezpečili okamžitú podporu, aby mali obyvatelia Zimbabwe od začiatku dôvod veriť v túto zmenu vlády, a možno aby sme tiež povzbudili v tejto krajine určitú túžbu po zmene režimu, s podporou miestnej mienky a verejnej mienky, a pravdaže s podporou aktívne zapojeného medzinárodného spoločenstva.

Na záver by som rád poznamenal ešte jednu vec k Africkej únii. Prihováral by som sa za trochu viac porozumenia. Aký je problém Africkej únie? Ako som už povedal, problémom Africkej únie je, že musí žonglovať s dvoma rozdielnymi názormi. Jeden názor je mimoriadne a otvorene kritický k Zimbabwe a jeho údajnému prezidentovi, zatiaľ čo podľa druhého názoru je potrebná väčšia flexibilita, sankcie sú zbytočné a nemali by byť vôbec uplatňované. V rámci Africkej únie je preto ťažké dosiahnuť jednotnosť. Musíme si to uvedomiť, a musíme preto tiež interpretovať závery zo zasadnutia Africkej únie z tejto perspektívy, z tohto hľadiska.

Musím však povedať, že vzhľadom na informácie, ktoré som práve dostal, mám tendenciu sa domnievať, že jednotnosť si razí cestu vpred a že Africká únia bude mať možnosť prinášať užitočné a účinné návrhy, ako sa dostať z tejto krízy, ktorá je samozrejme poľutovaniahodná, a ktorá je skutočnou urážkou všetkých tých, ktorí v Afrike podporujú demokraciu a zabezpečujú jej pokrok.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Dostal som dva návrhy uznesení(1), ktoré boli predložené v súlade s článkom 103 ods. 2.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 10. júla 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Colm Burke (PPE-DE) , písomne. Posledné voľby v Zimbabwe boli skutočne blamážou, pretože Mugabe bol nakoniec jediným kandidátom po tom, ako zastrašil Tsvangiraiho a ďalších členov MDC do tej miery, že z volieb odstúpili. V tejto krajine by sa teraz mali konať nové prezidentské voľby, v ktorých by sa malo vehementne zabrániť štátom podporovanému násiliu, zastrašovaniu a vraždám.

Vítam včerajšie rozhodnutie samitu G8, ktorý sa konal v Japonsku, a na ktorom boli prijaté finančné a iné sankcie voči členom zimbabwianskej vlády. Je dôležité, že na tejto úrovni existuje konsenzus, dokonca aj vrátane Ruska, týkajúci sa rozhodného odsúdenia Mugabeho režimu. Je pravdepodobné, že Bezpečnostná rada OSN schváli rezolúciu so záverom, že Zimbabwe v súčasnosti ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť. Naliehavo preto žiadam Čínu, aby počas nadchádzajúceho týždňa neblokovala tieto dôležité kroky.

Vyjadrujem poľutovanie nad tým, že Africká únia nedostatočne pracuje na izolácii Mugabeho, pretože sa domnievam, že Juhoafrické spoločenstvo pre rozvoj a Panafrický parlament sú rozhodujúcimi fórami, ktoré by mali byť zodpovedné za odstránenie tohto tyrana. Porušovanie ľudských práv, akého sa v súčasnosti dopúšťa zimbabwianska vláda, hraničí so zločinmi proti ľudskosti, a ja som presvedčený, že Bezpečnostná rada OSN by aj preto mala uvažovať o tom, že na členov tejto vlády v blízkej budúcnosti upozorní Medzinárodný trestný súd.

 
  
MPphoto
 
 

  James Nicholson (PPE-DE), písomne. – Nedávne voľby v Zimbabwe boli úplne nelegitímne a nedemokratické, a vyvolali širokú vlnu kritiky a odsúdenia zo strany medzinárodného spoločenstva.

Hoci situácia v Zimbabwe už predtým vyvolávala obavy, výsledok týchto volieb a dôkazy o brutálnom, štátom podporovanom násilí voči stúpencom Tsvangiraiho opozičnej strany MDC prenieslo krízu na inú úroveň.

Zimbabwe sa teraz nachádza v mimoriadne závažnej situácii. Okrem tejto politickej krízy, roky nesprávneho riadenia Mugabeho režimom položili ekonomiku tejto krajiny na lopatky a jej mena je prakticky bezcenná. Predpokladaná dĺžka života pre mužov aj ženy je menej ako 40 rokov a nedávne udalosti prinútili mnoho obyvateľov opustiť krajinu a hľadať útočisko v susedných afrických štátoch, čo sa ukázalo byť záťažou pre stabilitu celého regiónu.

Vítam toto uznesenie, ktoré zdôrazňuje jednoznačné odmietnutie minulých volieb zo strany EÚ z dôvodu ich nedemokratického a nelegitímneho charakteru. Uznesenie tiež plne odsudzuje použitie politického násilia zo strany Mugabeho režimu a požaduje, aby voči jeho stúpencom v Zimbabwe a mimo neho boli uplatňované sankcie.

 
  

(1)Pozri zápisnicu.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia