Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 9. júla 2008 - Štrasburg

20. Kozmický priestor a bezpečnosť (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa (A6-0250/2008) pána Karla von Wogaua, v mene Výboru pre zahraničné veci, o kozmickom priestore a bezpečnosti (INI/2008/2030).

  Karl von Wogau, spravodajca. − (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Európskej komisie, dámy a páni, operácie vedené v rámci bezpečnostnej a obrannej politiky začínajú byť nebezpečné. To bolo dokázané vďaka skutočnosti, že bol prvýkrát v priebehu operácie pod európskym velením zabitý vojak. Gilles Polin bol zabitý na hranici Čadu a Dárfúru.

Musíme preto zvážiť, či sa niektorým z týchto rizík dá zabrániť. Vznikajú ako výsledok neprijateľných štruktúr velenia, ale taktiež vtedy, keď nie je k dispozícii nevyhnutné vybavenie pre určité operácie.

Keď uvažujeme o tejto veci, začneme širokým prístupom k bezpečnostnej stratégii Javiera Solanu, ktorá zahŕňa ozbrojené sily a taktiež rozhodujúcu infraštruktúru Európskej únie, jej vnútorné hranice a tiež humanitárne operácie. Tu stále narážame na slabiny v oblasti problematiky kozmického priestoru, satelitného prieskumu, telekomunikácii a družicovej navigácie. Pokiaľ by sme v tejto oblasti užšie spolupracovali, budeme schopní míňať naše peniaze užitočnejšie a dosiahneme väčšiu efektivitu.

Začnem prieskumom. Máme prieskumnú družicu Helios, nemeckú družicu SAR Lupe a taliansku Cosmo-SkyMed. Je dôležité zaistiť, aby obrazy získané z týchto prieskumných satelitov boli k dispozícii nášmu Satelitnému centru EÚ v Torrejone.

Potom je tu projekt MUSIS, plánovaný v budúcnosti. V správe nalieham, aby tento projekt bol zahrnutý do riadneho európskeho rámca. Potom tu máme družicovú navigáciu, projekt Galileo. Správa jasne hovorí, že by mal byť projekt Galileo v budúcnosti taktiež k dispozícii pre vojenské operácie, pretože naše vojenské sily, ktoré plánujú a riadia takéto operácie, potrebujú Galileo, aby im určoval smer.

To ma privádza k telekomunikáciám, ktoré taktiež musia byť satelitné. Užšia spolupráca tu môže priniesť veľkú výhodu. Považujem aj softwarovo definované rádio za spoločný projekt, ktorý ponúka veľké príležitosti, zakladá spoločný štandard pre chránené telekomunikácie, ktorý by mohol viesť k súčinnosti medzi ozbrojenými silami na jednej strane a políciou na strane druhej a tiež so silami, ktoré sú pripravené na pomoc pri nešťastiach.

Taktiež potrebujeme kontrolu v kozmickom priestore na monitorovanie našej kozmickej infraštruktúry a na ochranu družíc. V tomto by sme mali vyvinúť spoločný európsky systém. Potrebujeme systém včasného varovania proti balistickým strelám a pre komunikáciu a elektronické spravodajské služby.

Slovo k financovaniu. Pozorujeme, že už vynakladáme značný objem európskeho rozpočtu na bezpečnosť, najskôr na bezpečnostný výskum, ďalej na GMES (Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť), systém špionážnych družíc, ktorý má taktiež bezpečnostný význam a teraz na Galileo. Vlastne míňame 750 mil. EUR z rozpočtu na bezpečnostné aspekty. Možno by sme mali zvážiť, či by prostriedky z európskeho rozpočtu nemohli byť k dispozícii aj pre ostatné plánované projekty, o ktorých som sa zmienil.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kozmická politika bude zohrávať v najbližších šiestich mesiacoch veľmi dôležitú úlohu, pretože ide o jednu z priorít francúzskeho predsedníctva. Komisia to veľmi víta. Všetci tu samozrejme vieme, že vesmír je fascinujúca téma. Vidíme to dnes, keď sledujeme vedecké dobrodružstvá sondy Phoenix na Marse, alebo keď sme pred niekoľkými mesiacmi boli svedkami úspešnej inštalácie európskeho laboratórneho modulu Columbus na medzinárodnej kozmickej stanici.

Musím dodať, že napriek hlavným úspechom, kozmická technológia ponúka rastúci počet nástrojov, ktoré potrebujeme, aby sme dosiahli cieľ našej politiky. To sa týka ekologickej politiky, dopravnej politiky, poľnohospodárskej politiky, ale taktiež hlavných vonkajších politík ako je rozvojová politika, humanitárna pomoc a medzinárodná pomoc pri nešťastiach a samozrejme – a to ma privádza k téme, ktorú pán von Wogau úspešne udržal v programe mnoho rokov, za čo je mu Komisia vďačná – politika kozmického priestoru a európska bezpečnosť.

Komisia popísala dôležitosť kozmických aplikácií pre európsku bezpečnostnú a obrannú politiku vo svojom minuloročnom oznámení o európskej vesmírnej politike. Súhlasím so spravodajcom, že tieto dve politiky sú úzko prepojené. Komisia preto víta túto správu o kozmickom priestore a bezpečnosti a jej návrhy a podrobnosti týkajúce sa špecifických iniciatív a opatrení.

Rád by som hovoril podrobne o niekoľkých bodoch. Správa zdôrazňuje, že Európska únia vyčleňuje cez 5 miliárd EUR na financovanie kozmických projektov v súčasnej finančnej perspektíve. Leví podiel ide na aplikácie systému GMES – Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť – ktorý skoro dostane svoje vlastné a podľa môjho názoru veľmi atraktívne meno, podobne ako Galileo. K tomu dôjde v septembri.

Potenciálne aplikácie GMES sú tiež veľmi dôležité pre európsku bezpečnostnú a obrannú politiku. Nechcem ponechať žiadny priestor na pochybnosti, aby sme neopakovali chyby z minulosti. GMES má potenciál na multifunkčné využitie, to nepopierame, a tento viacúčelový potenciál by mal a musí byť využitý rozumne, aby sa predišlo duplicite a zbytočným nákladom. To je jediný spôsob, ako môžeme zabezpečiť, že náš kozmický priemysel je konkurencieschopný a že rozvinieme ďalej jeho technológie.

Moja ďalšia poznámka je pre Komisiu tiež dôležitá, taktiež v kontexte našich skúseností s Galileom. Pokiaľ chceme, aby služby GMES boli k dispozícii dlhodobo, potrebujeme stálu finančnú prevádzkovú základňu. Tú teraz nemáme. Stále sme vo fáze rozvoja a financujeme GMES zo zdrojov určených na výskum a vývoj. Veľmi skoro ale vstúpime do fázy prevádzky a potom musíme byť pripravení urobiť nevyhnutné závery z toho, čo sme doposiaľ spoločne rozhodli, nielen špecificky vo vzťahu k vesmírnej politike, ale tiež na základe európskeho rozpočtu. Dávalo by malý zmysel minúť miliardy na vývoj a technológie a potom ich nechcieť financovať, keď budeme v pozícii, v ktorej ich môžeme využívať.

Pokiaľ chceme dlhodobú prevádzkovú finančnú základňu – a tu hovorím bez výhrady – potom musíme začleniť vesmírne projekty, ktoré sú relevantné pre bezpečnosť a obranu.

To ma privádza k druhému bodu. Súhlasíme, že existuje úzke spojenie medzi kozmickým priestorom a bezpečnostnou a obrannou politikou. Mali by sme preto optimálne využiť spoluprácu medzi kozmickým priestorom a civilnou a vojenskou bezpečnosťou, ako v oblasti technológií tak aj v oblasti prevádzky. Som preto veľmi rád, že správa podporuje silnú spoluprácu medzi jednotlivými piliermi, a to, medzi Komisiou, Radou, Európskou obrannou agentúrou a Satelitným strediskom Európskej únie.

Taktiež by som zdôraznil, že sa musíme pozrieť na široké spektrum otázok okolo kozmického priestoru a jeho väzieb k európskej bezpečnostnej a obrannej politike, a to pri rešpektovaní ustanovení Zmlúv – Komisia by sa ich nikdy nedotkla a uviedla jasne, že nemôžeme financovať žiadne európske obranné opatrenia alebo opatrenia vojenského charakteru z rozpočtu EÚ. Komisia veľmi víta skutočnosť, že sa správa taktiež zaoberá aspektmi zahraničnej a bezpečnostnej politiky v prísnejšom zmysle slova, akými sú vývoj kódexu správania pre vesmírne aktivity alebo potenciál družíc na sledovanie medzinárodných dohôd o kontrole zbrojenia.

Ústredným záujmom našej politiky je využitie kozmického priestoru čisto na mierové ciele. Európska únia – a tu môžem odkázať na rôzne uznesenia Európskeho parlamentu – podporuje každú iniciatívu, ktorá predchádza zbrojeniu v kozmickom priestore. Preto tiež Komisia víta úmysel Európskej agentúry pre kozmický priestor vyvinúť nástroj zatiaľ nazývaný ako vesmírna situačná pripravenosť, ktorá nielen že môže overovať dodržiavanie relevantných dohôd, ale taktiež môže monitorovať bezpečnosť družíc.

O niekoľko dní budeme diskutovať o tom, ako toto koordinovať s aktivitami Spoločenstva na zasadnutí medzi ministrami zodpovednými za záležitosti vesmíru, francúzskym predsedníctvom a Komisiou, ktorá sa bude konať v Kuru, na európskej kozmickej základni vo Francúzskej Guyane.

Správa o kozmickom priestore a bezpečnosti vysvetľuje výzvy, ktorým bude v nasledujúcich rokoch Európa čeliť. Mali by sme sa na to pozerať ako na príležitosť urobiť Európu akcieschopnejšou a konkurencieschopnejšou. Inovatívna európska vesmírna politika a spoločná európska bezpečnostná a obranná politika nás k tomuto cieľu môže o niečo priblížiť.

  Romana Jordan Cizelj, spravodajkyňa Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. − (SL) Európska vesmírna politika je mimoriadne dôležitá z dvoch dôvodov: po prvé, pretože prispieva k väčšej bezpečnosti, a po druhé, pretože prispieva k uskutočneniu rozvojových cieľov predpísaných lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť. Bol to primárne tento aspekt, na ktorý sme my, vo Výbore pre priemysel, sústredili svoju pozornosť.

Máme radosť z toho, že v kapitole o výskume a technologickom vývoji, Lisabonská zmluva poskytuje právny základ pre európsku vesmírnu politiku. Pozorne preskúmame návrhy pre európsky vesmírny program, ktoré Komisia bude pripravovať a zaujmeme k nim potom stanovisko. Musíme tiež primerane definovať vzťahy s Európskou agentúrou pre vesmír.

Som taktiež potešená, že práve v dnešný deň boli podpísané relevantné nariadenia zaisťujúce praktické spustenie programu EGNOS a Galileo. Naša skúsenosť s týmito dvoma programami nám umožní zhodu v tom, ako riadiť iné programy. Musíme teraz pripraviť a v praxi zaviesť prostredie, v ktorom pre nás bude jednoduchšie efektívne využiť nové systému a ich čo najširšiu možnú rozmanitosť uplatnenia, bez toho, aby sme sa ešte predtým príliš obmedzovali.

Dámy a páni, vesmír je prirodzeným spoločným majetkom a nie len majetkom jedného národa alebo spoločenstva. Preto, keď rozvíjame budúce európske právne predpisy, musíme zohľadniť medzinárodný rámec. Tu mám na mysli existujúce dohovory Spojených národov rovnako ako zásady právnych predpisov, ktoré sa týkajú vesmíru.

Nakoniec by som tiež rada poďakovala spravodajcovi za jeho spoluprácu a za zohľadnenie názorov Výboru pre priemysel a som presvedčená, že pri práci v tomto štýle môžeme dosiahnuť ešte viac.

  Anna Ibrisagic, v mene skupiny PPE-DE. – (SV) Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám pán von Wogau za dobrú, jasnú správu. Dovoľte mi začať s niečím, čo na prvý pohľad nemá mnoho spoločného s vesmírom, konkrétne s vojnou na Balkáne. Uvedomili sme si, že Európa urobila v priebehu rôznych konfliktov na Balkáne v 90. rokoch pomerne dosť chýb. Európa tieto chyby neurobila z dôvodu neprijateľnej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ale z dôvodu úplnej absencie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Stále existujú ľudia, ktorí sú proti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a proti oblastiam, ktorými sa zaoberá správa.

Súhlasím s názorom pána von Wogau, že satelitné prieskumné systémy by mali byť financované z európskeho rozpočtu, nielen preto, že takéto systémy môžu byť použité na bezpečnostné ciele, ale taktiež preto, že môžu byť využité aj na iné ciele, na ktorých máme spoločný záujem, napr. životné prostredie.

Zdôraznila by som tiež, že v týchto dôležitých, ale taktiež citlivých otázkach, na ktoré kozmická dimenzia európskej bezpečnosti reaguje, je dobré mať systém, ktorý nie je závislý od USA, ktorý stavia na zvýšenej spolupráci medzi členskými štátmi a na lepšom využití zdrojov. Systém ako ten, ktorý je popísaný v tejto správe, je taktiež zárukou, že v budúcnosti budeme môcť lepšie zvládať akékoľvek konflikty, ktoré v Európe nechceme, ale s ktorými sa môžeme v budúcnosti musieť vyrovnať.

  Ana Maria Gomes, v mene skupiny PSE. – (PT) Vážený pán predsedajúci, blahoželám nášmu kolegovi poslancovi, Karlovi von Wogau, k jeho správe a k neúnavnému spôsobu, akým podporuje prehlbovanie európskeho projektu prostredníctvom budovania európskej bezpečnostnej politiky. Správa zodpovedajúcim spôsobom hodnotí čo by malo byť hlavnými cieľmi európskej politiky v oblasti vesmíru a bezpečnosti. Po prvé, obrovský význam využitia všetkých diplomatických a politických kanálov v predchádzaní zbrojenia vo vesmíre, ako bolo zdôraznené komisárom Verheugenom, tak, aby mohol byť vesmír aj naďalej využívaný ako verejný majetok celého ľudstva. Po druhé, vybaviť Európu politikami, finančnými zdrojmi a vybavením potrebným na zabezpečenie je strategickej autonómie na medzinárodnej scéne.

Čo sa týka prvého cieľa, je dôležité zdôrazniť, že tu nehovoríme o využití kozmického priestoru na vojenské ciele. Od začiatku skúmania vesmíru vieme, že boli družice používané na podporu ozbrojených síl rôznych krajín v oblasti komunikácie. Niektorí poslanci tvrdohlavo zamieňajú tento typ operácie, ktorý je zlučiteľný s medzinárodným právom, s nedávnymi pokusmi niektorých, predovšetkým Spojených štátov, vyslať zbrane do vesmíru a premeniť ho na štvrté bojové pole, teda navyše k zemi, moru a vzduchu. S takýmito bojovými stratégiami a ďalšími neprijateľnými iniciatívami, ako napr. čínsky proti družicový test v januári 2007, musíme bojovať.

Správa odpovedá na tieto hrozby tým, že pre Európsku úniu hľadá proaktívnu diplomatickú úlohu. Je úlohou Európy viesť globálnu stratégiu, ktorá sa snaží o to, vybaviť medzinárodné spoločenstvo efektívnou právnou architektúrou, ktorá zabezpečuje úplné vylúčenie zbraní vo vesmíre prostredníctvom revízie a posilnenia Zmluvy o využívaní kozmického priestoru.

Čo sa týka druhého cieľa, správa varuje pred zanedbaním podstatného významu kozmického priestoru pre strategickú autonómiu Európy. Ako ukázal projekt Galileo, obrovská väčšina poslancov Európskeho parlamentu verí, že spoločné vlastníctvo finančných a technologických zdrojov a vybavenia medzi Európanmi je pre Európu jedinou cestou, ako sa vyhnúť závislosti od Spojených štátov, Ruska a Číny v takých dôležitých činnostiach, akými je napríklad navigácia.

Správa taktiež podčiarkuje dôležitosť, často ignorovanú alebo obávanú, Galilea a ďalších európskych národných programov pre serióznu spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Bez mierového a efektívneho využitia vesmíru by naše hospodárstva, dopravné systémy a meteorológia a celý náš životný štýl neboli možné. Európa musí o tejto dôležitej oblasti premýšľať strategicky, rovnako ako Washington, Peking a Moskva. Mysli a konaj. S týmto na mysli veľmi ľutuje, že tu pri tejto rozprave chýba predsedníctvo Rady.

  Tobias Pflüger, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, článok 41 správy uvádza: „nabáda, aby za žiadnych okolností Európska kozmická politika neprispievala k militarizácii a zbrojeniu vo vesmíre“. Dotiaľ je všetko v poriadku. Ale celá správa tomuto prehláseniu odporuje. Vlastne vypisuje vojenské opatrenia. Napríklad článok 5, uvádza, že existuje potreba telekomunikácií, správy informácií, pozorovanie a navádzanie vo vojenskej oblasti. Správa dokonca podčiarkuje nevyhnutnosť družicového projektu Galileo, čo je celkom jasne civilný projekt, pre autonómne operácie v rámci EBOP.

Som vďačný pánovi Verheugenovi za opätovné objasnenie rozpočtových aspektov. Súčasná Zmluva o Európskej únii celkom jasne stanovuje, že rozpočet EÚ nemôže byť použitý na vojenské ciele. Preto skupina GUE/NGL predložila na prerokovanie dodatky korigujúce právnu situáciu v tom zmysle, že vesmír môže byť využitý výlučne na civilné ciele a že Galileo je výlučne civilný projekt.

Keď sa pozerám na ďalšie predložené dodatky, je zaujímavé sledovať, ako sú niektoré z nich protichodné. Mojím obľúbeným bol dodatok Zelených, ktorý začal zdôraznením, že Galileo musí ostať kozmickým projektom pre civilné ciele a viac-menej pokračuje uznaním jeho dôležitosti pre autonómne operácie v rámci EBOP. To je jasný rozpor. Mali by sme tu jasne povedať, že ide o militarizáciu vesmíru Európskou úniou.

Je jednoduché ukazovať prstom na druhých, ktorí sa (taktiež) snažia o militarizáciu vesmíru. Takéto vojenské využitie je presne to, čo nechceme vidieť! Preto je obsah tejto správy, ak ho vezmeme ako celok a ako je formulovaný, chybný, pretože vyzýva na tú istú militarizáciu. Odmietame to. Chceme, aby bol vesmír využívaný na civilné ciele a chceme, aby Galileo ostal čisto civilným projektom. Teraz sme bremeno presunuli na daňových poplatníkov – 3,4 miliardy EUR – podľa poslednej výzvy na predkladanie ponúk. Naďalej tvrdíme, že chceme systém nezávislý od USA, ale teraz má jasne o túto verejnú súťaž záujem Boeing, takže to tiež nevyzerá, že by to bola pravda.

Chceme čisto civilné využitie vesmíru, žiadnu militarizáciu!

  Gerard Batten, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predsedajúci, táto správa začína slovami: „rôzne politické a bezpečnostné výzvy, ktorým Európska únia čoraz intenzívnejšie čelí, sa vytvorenie nezávislej európskej politiky v oblasti vesmíru stáva strategickou nevyhnutnosťou“.

Pokiaľ prijmeme tento úvodný výrok ako bernú mincu, potom samozrejme odporúčanie správy nasleduje ako logický dôsledok: spoločná európska vesmírna politika, uplatňovanie európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, využitie družicového systému Galileo na vojenské ciele a samozrejme rozpočet, ktorý to všetko zaplatí.

Ale keď výrok neprijmeme, logika sa rozpadne. Skutočne existujú politické a bezpečnostné výzvy, ktorým európsky kontinent čelí, ale prečo by Európska únia mala mať autonómnu vesmírnu a bezpečnostnú a obrannú politiku?

Čo sa týka obrovskej väčšiny obyvateľstva Európskej únie, Európska únia nie je a nemala by byť politickým štátom. A iba štáty majú legitímne bezpečnostné politiky a vojenské kapacity. Ako uvádza správa, Lisabonská zmluva obsahuje právny základ pre európsku vesmírnu politiku a možnosť stále štruktúrovanej spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany.

Právne je ale, Lisabonská zmluva samozrejme mŕtva. Bola zabitá írskym „nie“ v nedávnom referende, takže uplatňovanie vesmírnej a bezpečnostnej a obrannej politiky by taktiež malo byť mŕtve.

Vesmírna a bezpečnostná a obranná politika by samozrejme vyžadovala spoločný komunikačný systém a správa podčiarkuje nevyhnutnosť toho, aby bol Galileo využitý na autonómnu európsku bezpečnostnú a obrannú politiku. Ale ešte nedávno nám bolo povedané, že je Galileo iba na civilné ciele. Konečne teda musíme priznať, že jeho skutočné použitie je na vojenské ciele EÚ.

Správa taktiež chce obidvoje. Chce, aby bol vesmírny program EÚ spojený s bezpečnostnou a obrannou politikou, ale zároveň hovorí, že vesmírna politika by nemala prispievať k militarizácii a ozbrojeniu v kozmickom priestore. Samozrejme, že bude vesmír militarizovaný a plný zbraní. Je to nevyhnutné. Urobí to USA, pravdepodobne Rusko a až príde čas tak určite aj Čína.

Bezpečnostné záujmy Západu by nemali byť vo vesmíre zastúpené nelegitímnou Európskou úniou, ale naším spojencom, USA, v partnerstve s jedinou legitímnou bezpečnostnou organizáciou, ktorá má demokratickú podporu ľudí Európy, NATO.

  Justas Vincas Paleckis (PSE). – (LT) Moje blahoželanie patrí spravodajcovi, pánovi von Wogau, ktorý pripravil veľmi dôležitú a aktuálnu správu. Podľa môjho názoru môže byť správa zhrnutá takto: viac mieru vo vesmíre, lepšia spolupráca medzi členskými štátmi EÚ a ďalšími krajinami a viac financií na spoločné kozmické projekty.

Súhlasím s navrhovanými zmenami, ktoré len zdôrazňujú dôležitosť projektu Galileo ako prísne civilného projektu a odmietajú akúkoľvek možnosť využitia kozmického priestoru na vojenské ciele.

Stále viac krajín sa zapája do kozmických projektov a kozmický priestor začína zohrávať stále väčšiu úlohu v našich životoch. Vojenské a civilné družicové systému určené na sledovanie Zeme rovnako ako telekomunikačné, navigačné, pozičné a časové systémy sa stávajú našimi očami a ušami. Geopolitickí klasici kedysi povedali, že „ktokoľvek ovláda vesmír, ovláda svet.“ Cieľom Európskej únie nie je prevaha.

Multipolárny svet, v ktorom sú práva všetkých národov zabezpečené, je ďaleko atraktívnejší. Tým, že by sme spojili svoje sily vo vesmíre, 27 členských štátov EÚ by zvýšilo svoj potenciál na uskutočnenie úspešných nezávislých civilných a preventívnych operácií pri sledovaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Mohlo by to EÚ poskytnúť dôležitú výhodu pri sledovaní šírenia zbraní a monitoringu plnenia medzinárodných dohôd.

S cieľom zvýšenia svojej bezpečnosti štáty EÚ vytvorili rôzne kozmické projekty. Aby sme zabránili nehospodárskej duplicite, bolo by lepšie využiť potenciál ponúkaný týmito systémami a zredukovať náklady spojené s pozorovaním Zeme. Odvetvie telekomunikačných družíc by malo prejsť efektívnejšou štandardizáciou. Potrebujeme intenzívnejšiu interakciu medzi kozmickými projektmi vyvinutými EÚ. EÚ by mala prideliť značné finančné prostriedky a mala by mať spoločný rozpočet, aby predišla tomu, že jednotlivé krajiny budú plytvať úsilím a zdrojmi.

Medzitým nám nadchádzajúce rokovanie o strategickom partnerstve EÚ – Ruska poskytuje dobrú príležitosť zorganizovať ešte produktívnejšiu spoluprácu vo vesmíre, bezpochyby v snahe všetkými spôsobmi rozšíriť strategickú spoluprácu na spoločnom vesmírnom programe so Spojenými štátmi a NATO..

  Philippe Morillon (ALDE). - (FR) Vážený pán predsedajúci, požiadal som o slovo, keď som počul pani Ibrisagicovú popisovať krízu, ktorá sa udiala na Balkáne a do ktorej som bol, ako si asi pamätáte zapojený.

V tom čase náš predchádzajúci kolega poslanec, Jean-François Deniau, povedal, „Európa zomrela v Sarajeve“, a ja som odpovedal, „Európa nezomrela v Sarajeve, pretože Európa neexistuje“.

Európa stále ešte neexistuje a ja blahoželám nášmu kolegovi poslancovi, pánovi von Wogau, že od toho času, keď sa stal predsedom Podvýboru pre bezpečnosť a obranu bojuje za to, aby Európa naplnila očakávania vyjadrené nielen mimo Európy, v každom kúte sveta, ale taktiež v rámci Európy, ako viete, 70 % našich spoluobčanov vyzýva Európu, aby zaujala svoje miesto na medzinárodnej scéne a aby sa stala hodnou svojho dedičstva..

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE). - (FR) Vážený pán predsedajúci, s ohľadom na to, že nás tu nie je veľa, využijem taktiež príležitosť a dodám, v tom istom duchu ako pán Morillon, že ľudia od Európy v skutočnosti dosť očakávajú a dokonca aj dnes – ako pán von Wogau vie – Gruzínsko, krajina, ktorá je zahrnutá do našej politiky susedstva, je takmer na pokraji vojny. Každý deň dochádza ku konfrontáciám medzi Gruzínskom a separatistickým regiónom Abcházskom. Povedala by som, že s každou hodinou sa situácia zhoršuje.

Navyše dnes popoludní sme od gruzínskych úradov prijali naliehavú žiadosť, ktorá žiada, aby sa Európska únia zapojila do riešenia tohto konfliktu, čo len ukazuje, ako veľmi Európu potrebujeme. Keď uvádzame politiku susedstva, tak taktiež musíme na seba vziať aj jej zavedenie do praxe.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ako sa dalo očakávať, táto rozprava sa jasne sústredila na skutočne zásadné otázky. Mali by sme o nich hovoriť otvorene, pretože sa tu zaoberáme realitou a nie túžobnými želaniami.

Skutočnosť je celkom jednoduchá. Tradičné vzorce konfliktov už nie sú tým, čo bývali. Tradičný rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou je čím ďalej tým viac nejasný. Napríklad, nie každý v tejto Komore bude súhlasiť s americkým názorom, že boj proti terorizmu je vojnou. Napriek tomu väčšina Američanov sa s týmto názorom stotožňuje.

Technológie využívané na udržanie vnútornej bezpečnosti, predovšetkým tie určené na boj proti medzinárodnému zločinu a terorizmu, stále častejšie pochádzajú z tých istých výskumných stredísk a z tých istých závodov a slúžia rovnakému cieľu, len v rôznych oblastiach využitia.

Musíme jasne uznať, že je nevyhnutné určiť hranice inde, predovšetkým tam, kde sa prijímajú politické rozhodnutia o využívaní nástrojov. V tomto bode mi dovoľte jasne konštatovať: tu platí Zmluva.

Generál Morillon – ak tu môžem použiť Morillonov titul, s ohľadom na to, že odkazoval na svoju dôležitú úlohu na Balkáne – nás na toto opätovne upozornil. Už dlho existujú európske operácie na prevenciu konfliktov, riešenie konfliktov a predchádzanie konfliktov. Nemusím sa dovolávať svedectva vyšších dôstojníkov, pretože každý tu vie, že tí, ktorí nesú zodpovednosť za bezpečnosť európskych vojakov vyslaných na tieto misie, závisia od získania presného obrazu o situácii. Za súčasných podmienok už nie je možné získať takýto obraz bez použitia vesmírnej technológie, pretože inak ho bude mať druhá strana. Vystavili by sme naše sily extrémnemu nebezpečenstvu a stali by sa taktiež menej efektívnymi, keby sme povedali, že my Európania zo zásady niečo také nemôžeme dovoliť.

Chcem na tieto problémy opätovne upozorniť, aby som ukázal, že som si ich plne vedomý. Týkajú sa ako našej kozmickej politiky, tak oblasti bezpečnostného výskumu.

Môžem len naliehať na Parlament, aby rozumel svojej úlohe aj v tom, že zaručuje, že v tejto ťažkej situácii, v ktorej sme, v ktorej veci nie sú len čierne a biele, ale v ktorej taktiež existuje rozsiahla sivá zóna, stále pokračujeme spôsobom, ktorý neohrozuje naše hodnoty a zásady.

  Karl von Wogau, spravodajca. − (DE) Vážený pán predsedajúci, rád by som nadviazal na to, čo pán Verheugen povedal a taktiež odpovedal pánovi Pflügerovi a pánovi Battenovi na otázku, čo občania Európskej únie chcú.

Výskumy Euro barometra ukazujú, že 70 % až 80 % občanov EÚ verí, že potrebujeme spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku. To sa stalo zrejmé predovšetkým v priebehu hrozných udalostí na Balkáne. Všetkých 27 európskych krajín míňa na obranu ročne 170 miliárd EUR, ale tieto krajiny neboli schopné ukončiť krviprelievanie na Balkáne, pretože jednoducho ešte nemajú spoločnú európsku organizáciu na takéto operácie. Boli tu nemecké, francúzske, britské, talianske, luxemburské a ďalšie sily, ale v tom období to boli iba Američania, nie Európania, ktorí boli schopní krviprelievanie zastaviť. Pán Morillon to videl na vlastné oči a osobne to sám zažil.

Nie je úplne v poriadku sa odvolávať v tomto bode na zbrane vo vesmíre. Aké je tu nebezpečenstvo? Keby sme napríklad umiestnili Galileo alebo pozorovacie družice do kozmického priestoru, aby sme zistili, čo sa deje, robíme to pre bezpečnosť našich občanov. Skutočné nebezpečenstvo je v tom, keď sú zbrane umiestnené vo vesmíre a použité na zničenie našich telekomunikačných družíc, pretože potom by mohol byť celý náš spoločný systém narušený s využitím pomerne malých nástrojov. Len si predstavte, čo by sa stalo, keby boli zničené telekomunikačné družice pre TV, rozhlas, pre všetko, čo dnes tvorí našu spoločnosť.

Preto verím, že sme na správnej ceste, a to aj s Galileom. Pri zajtrajšom hlasovaní pravdepodobne zistíme, že v Európskom parlamente došlo ku zmene názorov. Prvým krokom bolo, že sme dokázali z európskeho rozpočtu získať pre Galileo financovanie. Výbor pre rozpočet a Výbor pre zahraničné veci na toto veľmi intenzívne naliehali a dokázali financovanie získať. Druhým krokom je, že je Galileo samozrejme civilným projektom, trochu odlišným od amerického systému, ale že je taktiež dôležitý a že je k dispozícii pre operácie síl EÚ napr. v Kongu, Bosne a Hercegovine alebo v Čade.

Preto verím, že sa zajtra v Európskom parlamente dočkáme zmeny vo väčšinovom pohľade.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, 10. júla 2008.