Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 10. júla 2008 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: PANI ROURE
podpredsedníčka

(Rokovanie bolo otvorené o 9.05 hod.)

  Daniel Cohn-Bendit (Verts/ALE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, chcel by som si u vás niečo overiť. Je evidentné, že na žiadosť francúzskeho predsedníctva bolo počas príhovoru prezidenta Sarkozyho kontrolované fotografovanie.

Chcel by som vedieť, kto prijal toto rozhodnutie, kto o toto rozhodnutie požiadal a kto je zodpovedný za fotografovanie v Európskom parlamente – Európsky parlament alebo francúzske predsedníctvo? Veľmi by som ocenil, keby ste mi odpovedali pred začatím rokovania.

  Predsedajúca. – Pán Cohn-Bendit, dostanete odpoveď pred začiatkom rokovania, no zatiaľ, ak vám to neprekáža, budeme pokračovať hlasovaním.

  Astrid Lulling (PPE-DE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, ako kvestorka tohto Parlamentu, vás chcem upozorniť na skutočnosť, že prístupovú cestu do Parlamentu z jednej strany blokuje poriadková polícia, ktorá nevpúšťa ani služobné vozidlá. Ak sa niektorí poslanci oneskoria preto, že musia použiť obchádzku, nemali by sme ich za to potrestať, ak nebudú prítomní na hlasovaní.

  Predsedajúca. – Pani Lullingová, samozrejme, zohľadníme túto skutočnosť, pretože niektorí poslanci majú problém dostať sa do budovy Parlamentu.

2. Presun finančných prostriedkov: pozri zápisnicu

3. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

4. Vytvorenie databázy odtlačkov prstov Rómov v Taliansku (predložené návrhy uznesení): pozri zápisnicu

5. Hlasovanie

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledku a ďalšie podrobnosti hlasovania: pozri zápisnicu)

5.1. Spoločné konzulárne pokyny: biometrické identifikačné znaky a žiadosti o víza (A6-0459/2007, Sarah Ludford) (hlasovanie)

5.2. Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu medzi ES a Mauritániou na obdobie od 1. augusta 2008 do 31. júla 2012 (A6-0278/2008, Carmen Fraga Estévez) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 1 až 4:

  Avril Doyle (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, ocenila by som podporu nasledovnej menšej úpravy textu v tejto časti: „Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa zavedie užšia medziinštitucionálna spolupráca.“ Ocenila by som, keby kolegovia poslanci z pochopiteľných dôvodov súhlasili s nasledovnou úpravou znenia: „Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ak bude ratifikovaná, sa zavedie užšia medziinštitucionálna spolupráca.“

(Parlament schválil tento ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh)

5.3. Rybárska flotila EÚ postihnutá hospodárskou krízou (hlasovanie)

5.4. Vytvorenie databázy odtlačkov prstov Rómov v Taliansku (hlasovanie)

– Pred hlasovaním:

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, v pondelok večer ste diskutovali na základe správ, ktoré sa objavili v médiách, o tom, že talianske úrady zbierajú odtlačky prstov obyvateľov kočovných táborov. Samozrejme, môžem potvrdiť stanovisko Komisie k tejto veci, ktoré v pondelok načrtol pán komisár Špidla, pričom konkrétne poukázal na list, ktorý som 3. júla poslal talianskym úradom. Počas tejto debaty pán Schulz vyjadril názor, že by som mal o situácii informovať Európsky parlament.

Okrem toho, keďže pán Deprez je tu prítomný, môžem aj v prítomnosti Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci povedať, že som predsedníctvo výboru a koordinátorov priebežne informoval. Vážená pani predsedajúca, ak som tomu správne porozumel, včera ma Konferencia predsedov požiadala o krátke vyjadrenie, v ktorom by som mal Parlamentu predložiť najnovšie správy o situácii. V krátkosti prejdem opatrenia, ktoré Komisia prijala, keďže vieme, že je v podobných veciach mimoriadne ostražitá. V pondelok 26. mája som sa stretol s pánom Ronchim a 3. júla som požiadal taliansku vládu o vysvetlenie účelu a proporcionality spomenutých opatrení. Mal som už aj prvé stretnutie s pánom Maronim v Cannes počas neformálnej rady. Pán Maroni je taliansky minister vnútra.

Pán Maroni mi na tomto stretnutí vysvetlil, že sčítanie ľudu sa využíva na overenie nárokov obyvateľov kočovných táborov na sociálne dávky. Vysvetlil mi, že odtlačky prstov sa používajú iba v prípade, že nie je možné iným spôsobom overiť identitu jednotlivcov a odtlačky prstov detí sa zbierajú iba na základe súdneho príkazu.

(pobúrenie)

Ja len reprodukujem to, čo povedal minister. Hneď vám poviem, ako som reagoval. Povedal, že požiadal o zrušenie akéhokoľvek sčítania ľudu na základe náboženstva alebo národnosti a že talianska vláda v spolupráci s organizáciou UNICEF zaviedla akčný plán vzdelávania maloletých. Avšak, musím povedať, že talianska vláda súhlasila s tým, že nám pošle správu o aktuálnom stave v súvislosti so situáciou do konca júla, čo je veľmi dôležité.

Po tomto neformálnom stretnutí som požiadal generálneho riaditeľa pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, pána Jonathana Faulla, aby od talianskych úradov písomne vyžiadal písomné potvrdenie tejto informácie a doplňujúce vysvetlenie skôr, ako predložia správu, ktorá sa očakáva do konca júla. Generálny riaditeľ poslal takýto list 9. júla. Včera v neskorších večerných hodinách dostal môj personál v Bruseli predbežnú odpoveď. Tento dokument ponúka vysvetlenie identifikácie národnosti a náboženstva.

Pokiaľ ide o ďalšie hľadiská, v tejto chvíli nedokážem povedať, či sú v dokumente odpovede na všetky otázky, ktoré zaujímajú Komisiu. V našom záujme je získať všetky potrebné informácie o procese zbierania odtlačkov prstov. Aký je účel zberu odtlačkov prstov a ako sa odtlačky spracúvajú? Na základe ktorého právneho základu sa vykonáva takýto druh spracovania osobných údajov? Budú sa získané údaje uchovávať? Ako sa budú uchovávať? Môžu sa používať na iné účely? Dostávajú osoby, ktorým sa odoberajú odtlačky prstov, vopred písomne oboznámenie?

Pokiaľ ide o deti, vyžiadali sme si potvrdenie informácií o tom, že deťom do 14 rokov sa odtlačky prstov na účel overenia ich identity odoberajú iba na základe povolenia sudcu.

Pýtali sme sa aj na situáciu v 17 regiónoch Talianska, v ktorých toto mimoriadne nariadenie neplatí.

Napokon sme si vyžiadali aj texty, opatrenia, rozhodnutia a legislatívne, regulačné a administratívne dokumenty, na základe ktorých si budeme môcť vytvoriť lepší obraz o súčasnej situácii. Je na vás, aby ste rozhodli, či máme záujem pokračovať v preverovaní tejto záležitosti na základe potrebnej opatrnosti a samozrejme, či otvoríme nevyhnutné rozhovory s talianskymi úradmi.

Vážená pani predsedajúca, na záver chcem povedať, že Komisia si želá, aby sa táto otázka riešila transparentne a s úctou k základným právam a právnym predpisom Spoločenstva. Našou úlohou je ochraňovať uplatňovanie Zmlúv a keď budeme mať k dispozícii všetky relevantné informácie, objektívne overiť, či Taliansko správne vykonáva právne predpisy Spoločenstva uplatniteľné v týchto prípadoch.

Všeobecne vzaté, v súlade s vysvetlením pána komisára Špidlu, som presvedčený – a tak som to povedal aj talianskej vláde – že je nevyhnutné, aby sa našli účinné riešenia urobené na mieru pre problémy, ktorým čelia Rómovia a najmä rómske deti, ktoré sú hlavnými obeťami stavu chudoby a vylúčenia zo spoločnosti. Rómom musíme pomáhať a nie ich stigmatizovať. Preto Komisia v správe, ktorú som predložil minulý týždeň, zdôraznila, že Európska únia, členské štáty a občianska spoločnosť musia na tento účel spojiť svoje sily a účinne koordinovať svoje úsilie.

  Manfred Weber, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, odvolávam sa na článok 170 rokovacieho poriadku, na základe ktorého chcem predložiť návrh v mene skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov v súvislosti s týmto hlasovaním.

Existujú otázky a politické názory, ktoré nás rozdeľujú, ale nájdu sa aj také veci, ktoré nás v tomto Parlamente zjednocujú. Patrí k nim aj záväzok ochrany ľudských práv, boja proti všetkým podobám rasizmu, preto si nemôžeme dovoliť, aby sme sa rozchádzali v témach, na ktorých sa zhodneme, pretože v opačnom prípade oslabíme podstatu, ktorá nás spája. Náš kompetentný komisár Jacques Barrot už vysvetlil, že stále existujú určité nezodpovedané otázky v súvislosti s hodnotením faktov týkajúcich sa problémov, ktoré možno máme v Taliansku.

Zatiaľ sa opierame hlavne o články v novinách a rôzne formuláre, ktoré v posledných týždňoch kolovali v Parlamente. Preto my, skupina PPE-DE, navrhujeme, aby sa dnešné hlasovanie o uznesení odložilo na septembrovú schôdzu, pretože dovtedy sa objasnia všetky skutočnosti a budeme vedieť, o čom vlastne hlasujeme.

Všetkým poslancom, ktorí nesúhlasia s tým, čo som povedal, chcem odkázať, že ak vám nejde iba o palcové titulky v novinách, ale máte úprimný záujem o spoluprácu s cieľom dosiahnuť niečo pre menšiny v Európe a spoluprácu všetkých skupín tohto Parlamentu, veľkých aj malých, potom spoločnými silami môžeme skutočne niečo dosiahnuť pre týchto ľudí. Tí, ktorí chcú palcové titulky, ktorí chcú show, tí by mali hlasovať dnes. My sme za odloženie hlasovania, kým nebudú o tejto situácii známe fakty. Musím uznať, že diskusie, ktoré prebiehajú počas niekoľkých posledných dní, vytvorili dostatočný tlak na to, aby sa veci rozhýbali. Vyzývam všetkých, ktorí majú záujem o presné odpovede, aby podporili návrh, aby sme o tejto téme diskutovali v septembri.

(potlesk sprava)

  Martin Schulz, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, Socialistická skupina Európskeho parlamentu v pondelok večer a včera opätovne požiadala, aby Komisia predložila správu o rozhovoroch s talianskou vládou. Pán komisár Barrot nás informoval veľmi vecne a presvedčivo o tom, že talianska vláda zatiaľ poskytla informácie, ktoré nie sú dostatočne úplné a zdá sa mi, že ani obzvlášť relevantné.

Všetci poznáte tento spôsob overovania identity. Bežne sa používa pri evidencii trestných činov, preto je zrejmé, že talianska vláda používa opatrenia, ktoré sú v najlepšom prípade vhodné pre vyšetrovanie trestných činov, ale určite neslúžia na ochranu detí. Na základe toho, čo nám pred chvíľou povedal pán Barrot, je úplne nutné, aby sme toto uznesenie dnes schválili a tak vyslali jasný signál z Európskeho parlamentu.

(potlesk zo stredu a zľava)

  Roberta Angelilli, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, chcem vyjadriť podporu návrhu pána Webera a poďakovať sa pánovi komisárovi Barrotovi nielen za to, čo dnes v tomto Parlamente povedal, ale aj za to, že sa tak intenzívne venuje hľadaniu najlepšieho a najkonštruktívnejšieho riešenia situácie v Taliansku, o ktorej musíme otvorene povedať, že predstavuje výnimočný stav, ktorý sa dotýka tisícov ľudí. Ubezpečujem vás, že tisíce maloletých skutočne žijú v podmienkach úplného zanedbania, nemajú právo na lekárske vyšetrenie, očkovanie ani vzdelávanie.

Zdá sa mi, že Komisia a talianska vláda spolupracujú… – Pani predsedajúca, môžem dokončiť svoje vystúpenie? Smiem pokračovať, alebo musím skončiť? Mohli by ste, prosím vás, upozorniť prítomných poslancov, že mám právo vyjadriť sa? – Hovorila som o tom, že Komisia a vláda idú správnym smerom a najmä som presvedčená, že by sme nemali hlasovať o uznesení, ktoré je plné nepresností, skutočných chýb z právneho hľadiska, t. j. plné právnych nezrovnalostí. Preto považujem toto uznesenie za výlučne politické bez základov opierajúcich sa o skutočnosť.

Okrem iného by som chcela Parlamentu pripomenúť – a dostávam sa už k záveru svojho príhovoru – že, aj keď komisár Barrot bol dnes vo svojich vyjadreniach úplne jednoznačný, komisár Špidla pred troma dňami povedal, že si ešte musí dokument prečítať, pričom, podľa mňa, tento dokument nemá ani viac ako dve strany. Preto ak poslanci, ktorí sedia na ľavej strane, musia za každú cenu urobiť predčasné rozhodnutie o metódach vlády, myslím si, že je to absolútne neoprávnené.

(Parlament zamietol žiadosť o odloženie hlasovania)

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 10:

  Marco Cappato (ALDE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, navrhujem, aby sme pridali spojenie „v každom jednotlivom prípade“ do druhej časti pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, v ktorej požadujeme použitie bežných, nediskriminačných postupov identifikácie. Teda nové znenie by malo byť: „používať v každom jednotlivom prípade bežné, nediskriminačné…“

(Parlament schválil tento ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh)

5.5. Situácia v Číne po zemetrasení a pred olympijskými hrami (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 7:

  Vytautas Landsbergis (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, môj ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa týka odseku 8, v ktorom zaznieva výzva určená čínskym úradom, aby zastavili diskrimináciu rôznych skupín. Navrhujem, aby sme za spojením „odborových aktivistov“ do textu vložili slová „členov hnutia Falun gong.“ Ide o ľudí, ktorí praktizujú istý druh pohybových a dychových cvičení, no komunistické úrady s nimi zaobchádzajú ako s disidentmi a prenasledujú ich.

(Parlament schválil tento ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh)

– Po hlasovaní:

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dnes máme pred sebou pomerne veľké množstvo dôležitých hlasovaní. Vzhľadom na to skutočne nie je potrebné, aby pán Cohn-Bendit neustále chrlil komentáre a konverzoval počas hlasovania; je to rozptyľujúce.

  José Ribeiro e Castro (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, chcel by som upozorniť na skutočnosť, že sme práve zamietli pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom sa požadovalo prepustenie osoby, ktorá je nominovaná na Sacharovovu cenu. Keď budeme najbližšie v decembri udeľovať Sacharovovu cenu, mali by sme laureátom radšej pre istotu dať putá, aby mohli ísť rovno do väzenia!

(silný potlesk)

5.6. Strategický dokument Komisie o rozšírení (2007) (A6-0266/2008, Elmar Brok) (hlasovanie)

5.7. Situácia v Zimbabwe (hlasovanie)

– Pred hlasovaním:

  Michael Gahler (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, aby sme mali všetko aktuálne, chcem požiadať, aby sme do znenia včlenili aj nasledovný text, ktorý sa nachádza na zozname hlasovaní:

– (DE) Vítam vyhlásenie vedúcich predstaviteľov G8 o Zimbabwe z 8. júla, najmä skutočnosť, že odmietli uznať zákonnosť akejkoľvek vlády, ktorá nezodpovedá slobodnej vôli Zimbabwčanov, odporučili vymenovať osobitného splnomocnenca generálneho tajomníka OSN, ktorý bude podávať správy o politickej, humanitárnej, bezpečnostnej situácii a o situácii ľudských práv a podporovať regionálne úsilie o napredovanie v sprostredkovaní medzi politickými stranami, pričom sa budú rešpektovať výsledky volieb z 29. marca 2008 a ďalej víta ich zámer prijať ďalšie kroky, ku ktorým patrí aj zavedenie finančných a ďalších opatrení voči jednotlivcom zodpovedným za násilie;“

(Parlament schválil tento ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh)

5.8. Kozmický priestor a bezpečnosť (A6-0250/2008, Karl von Wogau) (hlasovanie)

  Predsedajúca. - Hlasovanie sa skončilo.

6. Vysvetlenia hlasovania

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu sú vysvetlenia hlasovania.

Ústne vysvetlenia hlasovania

– Správa: Sarah Ludford (A6-0459/2007)

  Daniel Hannan (NI). - Vážená pani predsedajúca, neprešlo veľa času a už sme sa opäť vrátili k našej obvyklej práci. Počas prípravy referenda v Írsku nebolo konca sérii správ, v ktorých zaznievali výzvy tohto druhu: „prosíme vás, neuverejňujte tieto informácie, kým Íri neodhlasujú.“ Len čo sa hlasovacie lístky bezpečne spočítali, vrátili sme sa k svojmu programu harmonizačnej politiky, najmä v oblasti militarizácie, spravodlivosti a vnútorných záležitostí.

Keď sme sa naposledy stretli v tomto Parlamente, rečníci jeden za druhým hovorili o rešpektovaní írskeho hlasovania, no pokračovali spojkou ale. Teraz už vieme, čo táto spojka ale znamená. Toto ale znamená, že si nemáme všímať výsledok referenda a máme ďalej nástojiť na pokračovaní procesu harmonizácie trestného práva, občianskeho práva, imigrácie, azylovej politiky a všetkých ostatných zložiek oblasti vnútorných záležitostí. Už sa ani len neusilujeme predstierať, že rešpektujeme rozhodnutie ľudí. Vrátili sme sa do svojho malého sveta, v ktorom predstierame, že voliči neexistujú a nech sa deje, čo sa deje, aj tak si pokračujeme v tom, čo sme robili doteraz.

  Bogusław Rogalski (UEN). - (PL) Vážená pani predsedajúca, pre prísnejšie bezpečnostné opatrenia, ktoré dnes vládnu v Štrasburgu, čo je skutočne výnimočná situácia, ktorá sa doteraz ešte nikdy nevyskytla počas plenárnej schôdze, som nebol schopný zúčastniť sa na prvej časti hlasovania. Preto vás prosím, aby ste zaznamenali moje ospravedlnenie za neprítomnosť počas zisťovania prítomnosti poslancov. Auto, ktoré ma malo doviesť do Európskeho parlamentu, meškalo viac ako polhodinu, preto žiadam o zaznamenanie môjho ospravedlnenia.

  Predsedajúca. - Pán Rogalski, vyriešili sme to hneď na začiatku – samozrejme, všetci, ktorí sa dostavia počas rokovania, budú ospravedlnení.

– Návrh nariadenia: Rybárska flotila Európskej únie postihnutá hospodárskou krízou

  Syed Kamall (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, som si istý, že mnohých ľudí bude zaujímať, čo poviem.

Naozaj chcem hovoriť o tom, že sa v sektore rybolovu opakovane dostávame z jednej krízy do druhej a pritom sa vôbec neusilujeme o skutočné vyriešenie základného problému. Tým základným problémom v sektore rybolovu je v skutočnosti spoločná politika pre rybné hospodárstvo, politika, ktorá vychádza z centrálneho plánovania podľa sovietskeho vzoru, v ktorom sa jednotlivým členským štátom prideľujú kvóty.

Skutočne už nastal čas, aby sme roztrhli na kusy toto komunistické centrálne plánovanie a priblížili sa k stavu, keď budeme využívať riešenia založené na vlastníckych právach.

Zoberme si príklad z niektorých najúspešnejších riešení ochrany zásob rýb – napríklad na Novom Zélande alebo na Islande – ktoré sú založené na vlastníckych právach a prenosných vlastníckych právach.

Je najvyšší čas, aby EÚ prestala uvažovať podľa centrálneho plánovania, lebo sa z nej stane európsky ZSSR. Prejdime už na voľné trhové hospodárstvo.

– Návrhy uznesenia: Vytvorenie databázy odtlačkov prstov Rómov v Taliansku (B6-0348/2008)

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Skutočnosť, že sa tento Parlament v posledných dňoch osopil ako tona tehál na úplne opodstatnené rozhodnutie talianskej vlády, je príznačná pre dusivú atmosféru ľavicovej politickej korektnosti v tejto inštitúcii. Môžem vás však ubezpečiť, že názory veľkej väčšiny obyvateľov európskych krajín sú úplným opakom toho, za čo očividne hlasuje väčšina poslancov Európskeho parlamentu. Zavedenie systému odtlačkov prstov talianskou vládou ako stimul riešenia obrovských problémov v dôsledku masovej imigrácie Rómov do krajiny má rozhodne podporu veľkej väčšiny ľudí.

Okrem toho, zasahovanie Európskej únie do tohto prípadu je neprijateľné. Prekvapuje ma, prečo Európska únia neotvorí svoje luxusné budovy pre Rómov a súkromné školy pre rómske deti. Ospevované „ľudské práva“ očividne končia na hranici privilegovaných domén eurokracie.

  Daniel Hannan (NI). - Vážená pani predsedajúca, uvedomujem si, že Výbor pre občianske slobody tohto Parlamentu je takmer posledným miestom, na ktorom by sme mohli nájsť ochranu občianskych slobôd. Stali sme sa svedkami začiatku značne znepokojujúceho okamihu intolerancie v tomto výbore, keď bol napadnutý pán Buttiglione ako kandidát na komisára. Hneď nato sme sledovali, ako sa presadzuje úplne drakonická legislatíva pod zámienkou protiteroristických pravidiel.

Nedokážem zabudnúť na komentár vedúceho predstaviteľa Liberálnych demokratov, Grahama Watsona, že Usáma bin Ládin urobil viac pre proces integrácie Európy ako ktokoľvek iný od čias Jacquesa Delorsa! No a teraz pri tomto hlasovaní vidíme, ako sa dosť bizarne odmieta dokonca aj možnosť vziať do úvahy fakty tohto prípadu.

Neviem, či má talianska vláda pravdu, keď tvrdí, že táto správa obsahuje nepresnosti. V tomto sú moje inštinkty liberálne. Nepáči sa mi predstava databáz ani odtlačkov prstov. Ale základy slušného správania a spravodlivosti nám určite napovedajú, že by sme mali umožniť talianskej vláde, aby pozvala skupinu poslancov tohto Parlamentu, nech vyhodnotí fakty prípadu, skôr ako sa o ňom bude hlasovať. Presadzovanie hlasovania bez vypočutia všetkých faktov potvrdzuje, že tak, ako Výbor pre zamestnanosť je posledným miestom, na ktorom sa ochraňuje zamestnanie, tak, ako Výbor pre rybolov je posledným miestom, na ktorom sa ochraňuje rybolov…

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, v mene delegácie rakúskej Ľudovej strany by som chcel povedať, že prirodzene všetci súhlasíme s tým, že by sme mali vykonať všetky možné opatrenia na zlepšenie ťažkej situácie Rómov nielen v Taliansku, ale aj inde, a riešiť tento problém múdro. Veríme však, že v súčasnej situácii, keď nemáme k dispozícii všetky fakty, by sme toto uznesenie nemali prijímať, pretože tým predbiehame fakty.

– Návrhy uznesení: Situácia v Číne po zemetrasení a pred olympijskými hrami (RC-B6-0340/2008)

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Hlasovania o návrhu uznesenia o situácii v Číne po zemetrasení a pred olympijskými hrami som sa zdržala, pretože v hlasovaní neprešli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré žiadali oslobodenie politických väzňov, hlavne kandidáta na Sacharovovu cenu. Zároveň chcem využiť aj túto príležitosť, aby som opäť pripomenula dôležitosť slobody slova, ktorá je prvým predpokladom nástupu demokratizačného procesu v Číne.

Sloboda médií je veľmi dôležitá, pretože práve nezávislé médiá poskytujú informácie o situácii ľudských práv v Číne bez cenzúry. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby mohli vysielať aj nezávislé televízne stanice ako napríklad NTD TV. Táto satelitná televízna stanica vysiela 24 hodín denne prostredníctvom družíc nad Áziou, Európou, Austráliou a Severnou Amerikou v čínskom a anglickom jazyku. Francúzska firma Eutelsat, ktorá sprostredkúva satelitné vysielanie NTD TV, náhle, zrejme pod tlakom čínskej komunistickej strany, 16. júna 2008 prerušila vysielanie tejto televízie nad Áziou.

Aby sme boli úspešní, musíme naplniť slová uznesenia činmi. Apelujem na vedenie Európskeho parlamentu, aby sa zasadilo o obnovenie vysielania tejto televízie nad Áziou.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, táto snemovňa má hlbokú tradíciu ochrany ľudských práv, na ktorú môžeme byť hrdí. V neposlednom rade sa to týka aj našej politiky voči Číne a Tibetu. O to viac je pre mňa poľutovaniahodné, že naše dnešné uznesenie žiadnym spôsobom nespĺňa tieto požiadavky. V tejto historickej chvíli nemalo silu upozorniť na to, na čo sa malo upozorniť počas prípravy olympijských hier v Číne.

Poviem to jasne: Náš predseda, pán Pöttering, počas posledných mesiacov jednoznačne zastával naše zásady ľudských práv. Takisto aj nemecká spolková kancelárka Angela Merkel, a to jasne a pôsobivo. Preto vyzývam túto snemovňu, aby sa vrátila k jednoznačným vyjadreniam politiky v otázke Číny a Tibetu počas minulých rokov a desaťročí a považovala toto uznesenie za slabú chvíľku pred letnými prázdninami.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE-DE). – (LT) Chcela by som povedať niekoľko slov o dokumente, ktorý sa týka Číny. Hlasovala som za tento dokument, ale ľutujem, že sa doň nedostali mnohé dôležité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Dnes sme vyhlásili, že situácia v Tibete je normálna, čo nie je pravda. Odmietli sme pozvať duchovného vodcu Tibetu na rokovanie Rady pre všeobecné záležitosti, a to je veľmi zlé rozhodnutie, nedokázali sme hlasovať ani v prospech tých, ktorí praktizujú Falun gong. Je mi to ľúto a verím, že sa týmto otázkam budeme čo najskôr znovu venovať.

  Vytautas Landsbergis (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, chcem povedať iba to, že tak ako mňa, aj mnohých kolegov zo skupiny pomýlil zoznam hlasovaní, pretože podľa toho, čo naznačoval, sme hlasovali za absurdné stanoviská. Pozvať dalajlámu – nie, proti. Situácia v Tibete nie je normálna – nie, hlasovali sme, že je normálna. Mnohí sme boli zmätení. Samozrejme som sa snažil napraviť situáciu, ale informácie boli sfalšované a náš zoznam bol nanajvýš nekorektný.

  Georg Jarzembowski (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, neverím, že si pán Landsbergis skutočne prečítal uznesenie, ktoré sme schválili dvojtretinovou väčšinou. Keby si ho prečítal, vedel by, že sa v ňom štyrikrát spomína neudržateľná situácia v Tibete a že v ňom vyzývame čínsku vládu, aby rešpektovala ľudské a kultúrne práva v Tibete. Pán Landsbergis, nehovorte nepravdy. Veľká väčšina z nás – teda väčšina tohto Parlamentu – sa vyslovila za ľudské práva a kultúrnu autonómiu Tibetu.

– Správa: Elmar Brok (A6-0266/2008)

  Ryszard Czarnecki (UEN). - (PL) Vážená pani predsedajúca, chcel by som uviesť dôvody, pre ktoré som hlasoval proti tejto správe. Nazdávam sa, ba dokonca som hlboko presvedčený, že táto správa je jedným z najkontroverznejších dokumentov, ktoré tento Parlament v ostatnom čase schválil. Som presvedčený, že neexistencia jasného plánu otvárania sa EÚ smerom na východ, najmä v súvislosti s možným budúcim vstupom Ukrajiny, predstavuje úplne oprávnený dôvod na hlasovanie proti tejto správe. Nehovoriac o tom, že predbežný návrh tejto správy bol úplne zmätočný.

Na záver ešte jedno upozornenie pre vás, pani predsedajúca. Dali ste slovo dvom rečníkom, ktorí neboli zapísaní. Prosím, pridržiavajme sa poriadku.

  Predsedajúca. - Predsedajúci alebo predsedajúca môže dať slovo, komu uzná za vhodné. Chcela som dať priestor nezávislým poslancom, no mám na to úplné právo.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Jedným z dôvodov, pre ktoré som hlasoval proti Brokovej správe, ktorá je rozriedená pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, je odporúčanie komunikačnej politiky, ktorá sa v skutočnosti nakoniec scvrkne na ďalšiu propagandu EÚ.

Je to príznačné pre to, čo je v základoch Európskej únie zlé. Namiesto toho, aby sa zohľadňovali názory voličov, Európska únia sa usiluje tieto názory pomocou propagandy zmeniť. Lenže referendum v Írsku opäť dokázalo, že takýto druh sociálneho inžinierstva vyvoláva opačný účinok. Z toho vyplýva, že Európska únia by mala takéto počínanie zastaviť a preukázať úctu voči názorom a sťažnostiam Európanov namiesto toho, aby robila presný opak.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, hlasoval som za Brokovu správu, pretože som presvedčený, že je dôležitým krokom správnym smerom. Podporujem aj komunikačnú politiku, ktorú požaduje. Komunikácia však v sebe zahŕňa pravdivosť a jasnosť. Je čas, aby sme konečne jasne povedali, že Chorvátsko môže a malo by vstúpiť do EÚ ešte v tomto desaťročí. Krajiny juhovýchodnej Európy majú konkrétne vyhliadky na vstup do Európskej únie v budúcom desaťročí, no pravdivosť a jasnosť si vyžadujú, aby sme uznali, že naliehať na vstup Turecka znamená podkopávať základy Európskej únie. Preto by sme mali byť úprimní k nášmu partnerovi, Turecku, a mali by sme konečne otvorene povedať, že budeme musieť hľadať iné formy spolupráce. Aj keď sa to takto neuvádza v Brokovej správe, je to logický záver vyplývajúci z jej obsahu, ktorý je presne taký, aký má byť.

– Návrh uznesenia: Situácia v Zimbabwe (B6-0347/2008)

  Ryszard Czarnecki (UEN). - (PL) Vážená pani predsedajúca, patrím k autorom tejto správy. Chcel by som povedať, že situácia v Zimbabwe je ako Nekonečný príbeh. Európsky parlament sa opäť ozýva na túto tému a som veľmi rád, že sa nám podarilo prekonať politické rozdiely a takto nahlas a rozhodne vyjadriť náš postoj ku škandalóznej situácii, ktorá vládne v tejto krajine. Preto som hlasoval za túto správu, na ktorej vypracovaní som sa sám podieľal.

  Syed Kamall (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, som veľmi rád, že sa môžem vyjadriť o tomto návrhu, za ktorý som hlasoval spolu s mnohými kolegami v tejto snemovni.

Moja výzva adresovaná poslancom a politikom v celej Európe však znie takto: Zabezpečme, aby toto neboli iba teplé slová, ktorými si chceme uchlácholiť svedomie. Pozrime sa na činy, nie na slová. Samozrejme, mám na mysli samit v Lisabone, na ktorý sme pozvali Mugabeho aj napriek sankciám.

Pozrime sa na samit v Ríme o potravinovej kríze a bezpečnosti potravín, na ktorý sme pozvali Roberta Mugabeho so svojimi stúpencami, aby mohol ísť na nákup do najluxusnejších obchodov Európy, kým jeho národ zomiera od hladu.

Čas teplých slov sa skončil. Je to v poriadku, že sa cítime výborne po tom, čo sme povedali, ale musíme tieto slová aj uskutočniť, musíme tieto sankcie proti Mugabeho režimu realizovať. Nesprávajme sa ako pokrytci – týka sa to hlavne mojich portugalských a talianskych priateľov.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, hlasoval som za toto uznesenie a tak, ako pán Kamall, aj ja v posledných rokoch dostávam čoraz viac listov o situácii v Zimbabwe.

Ľudia z východnej časti stredného Anglicka, ktorých zastupujem, jednoducho nechápu, ako môžeme vždy vyslovovať také silné stanoviská k situácii v Zimbabwe a zároveň dovoliť pánovi Mugabemu, aby navštívil náš kontinent a najedol sa spolu s našimi vedúcimi predstaviteľmi. Niečo na tom skutočne nesedí a zaváňa to pokrytectvom – znehodnocuje to túto ale aj ostatné inštitúcie. Takže dúfam, že v budúcnosti túto situáciu vyriešime a zbavíme sa tohto hrozného človeka, aby mohla v Zimbabwe prosperovať demokracia.

– Správa: Karl von Wogau (A6-0250/2008)

  Syed Kamall (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, chcem sa najskôr ospravedlniť všetkým kolegom v tejto snemovni za to, že zdržiavam ďalšieho rečníka. Zabudol som, ako sa volá, ale dúfam, že keď bude hovoriť, tak vstane a prejaví určitú úctu voči tomuto Parlamentu.

Dostali sme prísľub, že Galileo nebude nepotrebnou záťažou a že sa nájde úloha, ktorú bude plniť. Ak sa pozrieme na všetky ostatné satelitné systémy – čínsky, ruský a americký GPS – ľudia sa pýtajú, načo je nám Galileo. Je to dosť jasné, keď sa pozrieme na tento systém – zbytočnú príťaž vznášajúcu sa na oblohe – že stále hľadáme ďalšie možnosti jeho využitia.

Teraz hľadáme aj vojenský rozmer jeho využitia. Načo je nám vojenské využitie? Vôbec ho nepotrebujeme. Vychádza zo závisti voči Američanom a takzvanej napodobňovacej politiky. Zbavme sa tohto úplného nezmyslu a ušetrime peniaze daňových poplatníkov. Vráťme peniaze daňovým poplatníkom a spoľahnime sa na lepšie technológie.

  Ewa Klamt (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, podľa môjho názoru, spôsob, akým prebieha toto rokovanie, nezodpovedá dobrému menu tohto Parlamentu. Je neprijateľné, aby sa celá snemovňa zhovárala počas príhovoru rečníka. Vážená pani predsedajúca, chcem vám pripomenúť, aby ste utíšili poslancov v snemovni a zabezpečili, aby tí, ktorí nepočúvajú, opustili rokovaciu miestnosť.

  Predsedajúca. - Úplne s vami súhlasím, pani Klamt, ale dobre viete, že zakaždým musíme poslancov žiadať o to isté a vždy máme rovnaké problémy.

Písomné vysvetlenia hlasovania

– Správa: Sarah Ludford (A6-0459/2007)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Na základe správy, ktorú vypracovala moja britská kolegyňa, pani poslankyňa Ludford, som hlasoval za legislatívne uznesenie, ktorým sa v prvom čítaní spolurozhodovacieho postupu mení a dopĺňa návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú Spoločné konzulárne pokyny o vízach pre diplomatické misie a konzulárne úrady, pokiaľ ide o zavedenie biometrických identifikačných znakov vrátane ustanovení o organizácii prijímania a spracovania žiadostí o víza. Tento návrh je zameraný na vytvorenie právneho základu potrebného pre členské štáty na získavanie povinných biometrických identifikačných znakov – obrazov tváre a desiatich odtlačkov prstov – od žiadateľov o víza a na vytvorenie právneho rámca pre organizáciu konzulátov členských štátov s cieľom implementovať Vízový informačný systém (VIS) a zaviesť Spoločné žiadateľské centrá. Vyhneme sa tak tomu, aby všetky členské štáty museli pre svoje konzuláty zabezpečiť zariadenie potrebné na zber biometrických údajov. Podporujem väčšinu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, najmä tie, ktoré sa týkajú zastupovania jedného členského štátu druhým, bezpečnostných opatrení v súvislosti s externými poskytovateľmi služieb a informačnej kampane.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) K cieľom tohto návrhu nariadenia patrí organizácia prijímania a spracovania žiadostí o víza v súvislosti so zavedením biometrických údajov v rámci Vízového informačného systému (VIS) na úrovni EÚ, ktorou sa má zabezpečiť v prvom rade povinnosť poskytnúť biometrické údaje, ktoré sa majú uložiť vo VIS ako aj štandardných postupov a po druhé, opatrenia potrebné na organizáciu prijímania žiadostí o víza.

Týmto návrhom, ktorý tvorí súčasť komunitarizácie správy hraníc (schengenská zóna), sa zavedie získavanie biometrických identifikačných znakov (fotografií a odtlačkov prstov) žiadateľov o víza, čo je opatrenie prinajmenšom spochybniteľné a patrí k tým, pri ktorých zostáva množstvo nezodpovedaných otázok, najmä v súvislosti s jeho účinnosťou, s ochranou osobných údajov, cieľmi a kritériami získavania údajov, štandardmi, ktorým podlieha obsah spisov VIS, prístupovými právami (predovšetkým pokiaľ ide o rámcové dohody medzi EÚ a rôznymi krajinami o výmene informácií) a napokon aj so zabezpečením práv občanov, ich slobôd a záruk.

Nesúhlasíme s komunitarizáciou spravodlivosti a vnútorných vecí a vytvorením štruktúr dozoru a kontroly a ich nástrojov na úrovni EÚ, ktorými sa podporuje úzkostlivá bezpečnostná politika.

Preto sme hlasovali proti tomuto návrhu.

  Marian Zlotea (PPE-DE), písomne. − (RO) Dúfam, že hlas, ktorý som dnes odovzdal za tento návrh, uľahčí rokovania so Spojenými štátmi americkými o zrušení víz a občania všetkých členských štátov budú môcť voľne cestovať a bude sa s nimi zaobchádzať rovnakým spôsobom.

Je nevyhnutné, aby jednou z tém, o ktorých rokuje francúzske predsedníctvo, boli kritériá udelenia víz USA všetkým občanom Európskeho spoločenstva.

– Správa: Carmen Fraga Estévez (A6-0278/2008)

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. − Dohoda medzi Európskou úniou a Mauritániou o rybolove je určite významná pre obidve strany.

Vďaka tejto dohode môžu rybári zo Stredomoria vykonávať svoje povolanie aj na iných miestach, keďže Stredozemné more je presýtené rybárskou aktivitou. Najnovšia otázka tuniakov je len začiatkom. Mám informácie, že dve rybárske spoločnosti z Malty využili túto dohodu o rybolove v Atlantickom oceáne. Dozvedel som sa o tom v rámci oficiálnej delegácie EP v Mauritánii, keď prezident informoval delegáciu o tom, že celé úsilie o nájdenie riešenia tejto dohody doteraz vždy stroskotalo.

Vtedy som prezidenta pozval na súkromný rozhovor a spýtal som sa ho, či sa o tejto téme niekedy rozprával s komisárom Dr. Joem Borgom z Malty. Prezident povedal, že sa s ním nezhováral, ale že ak chcem, môžem to urobiť ja. Tak som sa hneď obrátil na Dr. Borga, ktorý mi po preštudovaní spisu poskytol prehľad o hlavných veciach, o ktoré v tomto prípade ide. Upovedomil som o nich prezidenta a informoval ho o túžbe komisára, aby sa dialóg znovu otvoril.

  Sylwester Chruszcz (NI), písomne. − (PL) Európska únia si opäť raz uzurpuje právo na to, aby bola samostatným štátom. Myslím si, že uzatváranie medzinárodných dohôd je doménou štátu a nie regionálnych, medzinárodných organizácií, akou je Európska únia, preto som hlasoval proti tejto správe.

  Dorette Corbey (PSE), písomne. – (NL) Holandská delegácia Strany práce hlasovala za dohodu s Mauritániou, ale nie preto, že je to dobrá dohoda, ale preto, že predstavuje hoci aj malé zlepšenie súčasnej situácie (znížený úlovok).

Vo všeobecnosti sme proti takýmto dohodám, pretože pripravujú rozvojové krajiny o zdroje potravy a príjmov. V prípade Mauritánie je o to smutnejšie, že rozvojové fondy sa používajú na podporu rybolovu. To je nehanebnosť!

  Christofer Fjellner (PPE-DE), písomne. − (SV) Zdržali sme sa dnešného hlasovania o Dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a Mauritániou v sektore rybolovu. Stáli pred nami dve nežiaduce alternatívy, buď kratšia dohoda s väčšími kvótami rýb, alebo dlhšia dohoda s menšími kvótami rýb. Žiaľ, nemali sme možnosť hlasovať za ukončenie dohody.

My, umiernení, sme proti dohodám o rybolove s africkými štátmi. Správa obsahovala veľmi malý pokrok v porovnaní so súčasnou dohodou, ale aj spiatočnícke prvky ako predĺženie doby platnosti.

Keďže sme čelili voľbe medzi týmito nežiaducimi alternatívami, hlasovania sme sa zdržali.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Vítam predĺženie platnosti zmluvy o možnostiach rybolovu s Mauritániou, aj keď je potrebné zdôrazniť, že proces rokovaní neprebiehal celý čas práve najotvorenejšie a najtransparentnejšie.

Počas rokovaní boli nedostatočné konzultácie s členskými štátmi, ktorých výsledkom je protokol, v rámci ktorého sa možnosti rybolovu podstatne zmenšili, kým finančná kompenzácia zostala v podstate na nezmenenej úrovni. Nevyriešili sa základné technické hľadiská, ktoré ovplyvňujú najväčšie flotily, naopak, zaviedli sa nové obmedzenia, akým je dodatočné obdobie biologickej revitalizácie, bez primeranej vedeckej dôkladnosti.

Napriek tomu Portugalsko zaujalo rozumný postoj, pokiaľ ide o možnosti rybolovu v týchto loviskách rýb, keď zabezpečilo 886 BRT ročne pre kategóriu 1 (plavidlá, ktoré lovia morské kôrovce okrem morských rakov a krabov), získalo licenciu v kategórii 5 (hlavonožce) a zachovalo 300 BRT pre morské raky.

Na základe týchto informácií som presvedčený, že táto dohoda je prínosná pre moju krajinu, a preto som hlasoval za tento návrh.

– Návrh nariadenia: Rybárska flotila EÚ postihnutá hospodárskou krízou

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2008 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa zavádza dočasná konkrétna akcia zameraná na podporu reštrukturalizácie rybárskych flotíl Európskej únie postihnutých hospodárskou krízou. Jednou z hlavných výziev, ktorým čelí sektor rybolovu EÚ, aj naďalej zostáva v mnohých prípadoch štrukturálna nerovnováha medzi nadmernou tonážou flotíl a dostupnými zdrojmi. Nadmerná tonáž flotily EÚ sa pred niekoľkými rokmi odhadovala približne na 40 %. Táto nadmerná tonáž v spojení s vyčerpávaním zásob rýb počas niekoľkých desaťročí nadmerným rybolovom znamenajú, že sektor bojuje proti externým hospodárskym tlakom, ku ktorým patrí aj náhly nárast cien pohonných látok. Želám si, aby sme pripravili nástroj na úrovni Spoločenstva, ktorým sa každoročne určí očakávané zvyšovanie cien ropy, aby mal vnútorný trh dostatok času reagovať na zvyšovanie nákladov. Vítam kroky francúzskeho ministra poľnohospodárstva a rybolovu, pána Michela Barniera, ktorý usilovne pracoval na dosiahnutí tohto výsledku. Vďaka nemu sa nám podarilo získať okamžité podporné opatrenia.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Sektor rybolovu patrí k sektorom hospodárstva, ktoré najviac zasiahla súčasná energetická kríza.

Závratný nárast cien pohonných látok spolu s obmedzením rybolovu zavedeným spoločnou politikou rybolovu (CFP) a stagnáciou cien rýb pri prvom predaji spôsobili, že sa majitelia lodí a rybári ocitli v nepríjemnom postavení.

Na základe toho je tento návrh okamžitého nariadenia Rady namieste, pretože sa ním pokúsime zabezpečiť, aby sa flotila EÚ mohla prispôsobiť súčasnej ekonomickej situácii, ktorú diktuje energetická kríza.

Tento návrh v podstate nadväzuje na oznámenie Komisie, v ktorom sa problémy a obmedzenia sektora rybolovu správne pomenovali spolu s opatreniami potrebnými na zmiernenie súčasnej krízy.

Aj keď považujem iniciatívu, ktorá predchádzala predloženiu tohto nariadenia, za prínosnú, myslím si, že je to trochu menej, ako sme mohli očakávať po prečítaní si spomínaného oznámenia.

Dočasné prerušenie rybárskych aktivít spomínané v článku 6 spolu s povinnosťou zapojiť flotilu do reštrukturalizačných plánov, nezahrnutie motorov do článku 7, celý článok 9 a článok 12 ods. 3, v ktorých sa jednoducho obhajujú záujmy rybolovu vlečnými sieťami, sa zdajú byť menej úspešnými bodmi tohto návrhu.

Napriek tomu a vzhľadom na veľké problémy, ktoré zažíva sektor rybolovu na európskej úrovni, si tento dokument zaslúži môj hlas za jeho prijatie.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Tak, ako sme vysvetlili v príhovore počas včerajšej rozpravy, dôvody, pre ktoré sme hlasovali proti tomuto návrhu nariadenia, sú zásadné. Ak by sa našli určité pochybnosti v súvislosti s ich opodstatnením, stačí si všimnúť príhovory Európskej komisie a tieto pochybnosti sa rozplynú.

Európska komisia považuje za hlavný problém nadmernú tonáž a jej cieľom a riešením je reštrukturalizácia flotíl. A čo socio-ekonomická kríza? Čo s rastúcimi cenami pohonných látok (nafty a najmä benzínu)? Čo s cenou rýb pri prvom predaji? Pre Komisiu je riešenie jednoduché: „ak sa bude ďalej znižovať kapacita v niektorých členských štátoch, iné členské štáty z toho môžu ťažiť, pretože ak nastane zníženie kapacity a následné zníženie aktivít, vytvorí sa viac zdrojov a príležitostí na trhu.“

Z toho vyplýva návrh použiť približne 1,6 miliardy EUR (!) iba na vyradenie plavidiel z prevádzky.

„Jednoduché“ – ak sektor rybolovu nezabije choroba, tak potom tento „liek“ určite áno.

Neexistuje financovanie, ktoré by sektoru pomohlo čeliť zvýšeným výrobným nákladom a zabezpečiť mzdy, no napriek tomu je tu návrh použiť 1,6 miliardy EUR na trvalé, čiastočné alebo „dočasné“ zastavenie rybárskych aktivít.

Portugalská vláda dodržiava túto maximu a pre úplnosť uvediem, že v roku 2008 vyčlenila približne 8,2 milióna EUR na vyradenie 27 plavidiel z prevádzky.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. − Negatívny vplyv súčasného vývoja cien ropy a pohonných látok sa týka všetkých občanov Európskej únie. Tento údajne „záchranný balík“ urobí málo pre zabezpečenie udržateľného rybného priemyslu. Aj keď podporujem znižovanie kapacít – v súčasnosti má v niektorých krajinách sektor rybolovu najmenej 40-percentnú nadmernú tonáž – nie som presvedčená, že týmto návrhom dosiahneme zmeny potrebné na zabezpečenie udržateľnosti sektora rybolovu EÚ. Keďže 80 % zásob rýb Európskej únie sa nachádza na znepokojujúcej úrovni, potrebujeme skutočne znížiť kapacity a nie znovu stavať lode na úkor daňových poplatníkov.

– Návrhy uznesení: Vytvorenie databázy odtlačkov prstov Rómov v Taliansku (B6-0348/2008)

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE), písomne. − (RO) Situácia rómskej populácie sa opäť stáva témou diskusie vo veľmi dôležitej chvíli, keď konkrétne udalosti dokazujú, že v tejto oblasti ešte stále existujú značné nedostatky na úrovni národnej aj európskej politiky a že je tu jednoznačná potreba ich monitorovania a konsolidácie.

Myslím si, že výsledok rozpravy a uznesenie v súvislosti s odtlačkami prstov Rómov v Taliansku by mal vychádzať z dvoch kľúčových záverov. V prvom rade je nevyhnutné, aby opatrenia na národnej úrovni týkajúce sa Rómov boli zamerané na sociálnu integráciu a vytvorenie rámca práv a povinností týchto občanov. Avšak takéto práva a povinnosti by mali byť v súlade so základnými zásadami Európskej únie, ktoré sa týkajú nediskriminácie a rešpektovania základných slobôd a ľudskej dôstojnosti. Dodržiavanie práv maloletých bez ohľadu na ich etnickú príslušnosť musí byť prioritou. Takýto prístup sa uplatňuje v Rumunsku a mal by sa použiť aj v situáciách v ďalších členských štátoch.

Po druhé, vzhľadom na kultúrnu osobitosť Rómov, by sa malo riešenie ich integrácie objaviť na európskej úrovni v podobe návrhu súdržnej a komplexnej stratégie. Okrem zaručenia základných práv by mala táto stratégia podporiť aj prístup ku vzdelaniu, najmä vzdelávaniu v otázkach tolerancie v súvislosti s rokom 2008, ktorý je rokom medzikultúrneho dialógu.

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som proti uzneseniu Európskeho parlamentu, v ktorom sa od Talianska požaduje, aby zastavilo sčítanie Rómov na základe národnosti, pretože sa mi zdá predčasné a vyjadrujem poľutovanie nad skutočnosťou, že Parlament nehlasoval za návrh odložiť hlasovanie do septembrovej schôdze (2008), ktorý predložila moja politická skupina, skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov. Vyjasnime si to: Samozrejme som za zákaz daktyloskopickej identifikácie rómskej populácie vrátane maloletých a použitia získaných odtlačkov prstov, pretože toto by bolo jasným aktom priamej diskriminácie na základe rasy a etnického pôvodu, ktorú zakazuje článok 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách a zároveň aj reálnym skutkom diskriminácie. Napriek tomu ma ovplyvnili argumenty podpredsedu Európskej komisie, môjho priateľa, Jacquesa Barrota, ktorý jasne povedal, že Komisia podrobne sleduje vývoj situácie s úplnou transparentnosťou, aby zabezpečila uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva. Pri najlepšom vedomí som sa rozhodol, aby sme počkali na rôzne odpovede, ktoré očakávame od talianskej vlády, skôr, než prijmeme politické iniciatívy, akou je aj schválené uznesenie, ktoré si európski občania môžu vysvetliť nesprávne.

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Hlasujem za toto uznesenie, no dúfam, že nebude zneužité na stranícko-politické účely. Rómska otázka nie je otázkou výlučne pre ľavičiarov alebo pravičiarov, ale predstavuje jednoducho vážny nevyriešený problém, ktorý si vyžaduje okamžitú reakciu a ktorého riešenie sa príliš dlho odkladá. Sme zástancami kultúry integrácie a preto musíme investovať do praktických akcií a záväzkov.

Opatrenie, o ktorom diskutujeme vo vláde, napriek nejednoznačným uisteniam pána ministra Maroniho by sa malo obmedziť na základné prvky: problémom tohto opatrenia nie je samotná identifikácia, ale skutočnosť, že sa pri ňom má používať etnické kritérium a výrazne diskriminačný postupu (odtlačky prstov), najmä vo vzťahu k maloletým. Nie sme jediní, ktorí zdôrazňujú možnosť zneužitia – objavili sa protesty veľkej časti katolíckej cirkvi, laických a katolíckych dobrovoľných združení a organizácií. Národný predseda organizácie UNICEF tiež razantne odmietol podstatu tejto vyhlášky. Dúfam, že sa talianska vláda poučí z tohto hlasovania, ktoré konkrétnym spôsobom odsudzuje Taliansko, a opustí nesprávnu cestu, ktorou sa vydala.

  Philip Bradbourn (PPE-DE), písomne. − Britskí konzervatívni poslanci EP hlasovali proti tomuto uzneseniu, pretože záležitosť, ktorou sa jeho text zaoberá, patrí výlučne do vnútorných vecí jedného členského štátu a preto nie je opodstatnená na úrovni EÚ.

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Stačí slovo Rómovia nahradiť slovom Židia a hneď vieme, odkiaľ tento návrh prichádza a kam bude smerovať, pokiaľ ho nezastavíme razantným spôsobom.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) V Európe sledujeme s obavami čoraz intenzívnejšiu a neprijateľnejšiu atmosféru rasizmu a xenofóbie, ku ktorej ešte prispieva aj neoliberálna politika, ktorá veci skôr zhoršuje, než aby poskytovala odpovede na potreby a problémy, čo vedie k väčšej neistote a zhoršeným životným podmienkam pracovníkov a obyvateľov.

Opatrenia, ktoré boli nedávno prijaté v Taliansku, kde bol 21. mája vyhlásený výnimočný stav v súvislosti s kočovnými tábormi v regiónoch Kampánia, Lazio a Lombardsko na obdobie jedného roka, sú príkladom týchto nebezpečných a neprijateľných opatrení, ktoré podnecujú diskrimináciu, segregáciu a kriminalizáciu občanov a obyvateľov, teda porušujú ich práva, slobody a záruky – najzákladnejšie ľudské práva.

Prehlbuje sa tým chudoba, vylúčenie zo spoločnosti, sociálna dezintegrácia a následne vzniká marginalizácia, getoizácia a analfabetizmus, v dôsledku ktorých sa mnohí občania rómskeho pôvodu včleňujú do nezákonnej ekonomiky a sú odrádzaní od účasti na živote spoločnosti.

Zdôrazňujeme, že práve naopak, najlepší spôsob ochrany práv Rómov je zaručenie prístupu ku vzdelaniu, bývaniu a zdravotnej starostlivosti, zamestnaniu a sociálnemu zabezpečeniu v rámci politík začlenenia a integrácie.

  Gunnar Hökmark (PPE-DE), písomne. − (SV) Diskriminácia Rómov predstavuje vážny problém, ktorý sa musí riešiť v každom členskom štáte Európy. Každý občan Európy má rovnaké práva bez ohľadu na národnosť, etnický pôvod, náboženstvo alebo pohlavie. Toto je základom úspechu a rozvoja Európskej únie a my máme spoločnú povinnosť túto zásadu dodržiavať.

Súvisia s ňou požiadavky prístupu ku vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, ako aj právo na rešpektovanie osobnej integrity a ľudskej dôstojnosti. Z tohto pohľadu vychádza aj dnešná situácia príznačnú pre zaobchádzanie s Rómami v Taliansku. Európska únia má povinnosť zabezpečiť dodržiavanie základných práv ľudí v každej krajine.

Zároveň z nej vyplýva požiadavka, aby sa ľudia bez ohľadu na pôvod mohli integrovať do spoločnosti, v ktorej žijú a v ktorej platí zásada rovnakého zaobchádzania, bez diskriminácie a s rovnakými podmienkami pre všetkých občanov. Je to dôležité v boji proti nezákonnému obchodovaniu s ľuďmi, prostitúcii a sociálnemu vylúčeniu. Nesmieme dovoliť, aby táto zodpovednosť opomenula dospelých alebo deti.

Vzhľadom na to sme nemohli podporiť žiadne z uznesení, o ktorých sa dnes v Parlamente diskutovalo.

  Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE), písomne. − (RO) Hlasovala som za toto uznesenie a vítam skutočnosť, že Európsky parlament sa postavil proti tomuto nezákonnému a diskriminačnému opatreniu z pohľadu európskej legislatívy na ochranu ľudských práv.

Zároveň však musím upozorniť na skutočnosť, že uznesenie samo osebe nevyrieši základný problém, pretože tento legislatívny dokument má nezáväznú povahu. Preto si myslím, že by sme mali požiadať Európsku komisiu, aby prijala proti Taliansku konkrétne kroky, aby sa vzdalo tejto diskriminačnej politiky namierenej proti ľuďom rómskeho pôvodu.

Opatrenie získavania odtlačkov prstov nie je v súlade s európskou legislatívou ani so žiadnym iným nástrojom, ktorým sa zaručuje rešpektovanie ľudských práv v Európe. Na úrovni Európskeho spoločenstva je to smernica č. 380 z 28. apríla 2008, ktorou sa zavádza povinnosť odoberania odtlačkov prstov občanov tretích krajín od veku šiestich rokov. Chcem však zdôrazniť, že toto ustanovenie sa vzťahuje na tretie krajiny, ktoré nepatria do Európskej únie. Okrem toho, smernica 2004/38/ES zaručuje voľný pohyb všetkých občanov ktoréhokoľvek členského štátu, preto národnosť nemôže predstavovať v žiadnom prípade základ pre legislatívne opatrenie.

  David Martin (PSE), písomne. − Kroky Talianska sú v úplnom rozpore s výzvami Európskeho parlamentu na súdržnú politiku EÚ v oblasti integrácie Rómov. Rómovia sú jedným z hlavných terčov rasizmu a diskriminácie. Talianska vláda sa pokúša prehliadnuť a inštitucionalizovať takýto rasizmus a diskrimináciu. Talianske úrady musia zastaviť odoberanie odtlačkov prstov Rómov a preto som hlasoval za toto uznesenie.

  Mairead McGuinness (PPE-DE), písomne. − Hlasovala som za odloženie hlasovania o tejto citlivej správe, pretože som presvedčená, že je vhodnejšie počkať, kým budeme mať k dispozícii všetky informácie, ktoré si Komisia vyžiadala od talianskej vlády.

Kým snemovňa hlasovala za zamietnutie tohto odloženia hlasovania, ja som sa zdržala záverečného hlasovania, pretože som nechcela podporiť uznesenie bez toho, aby som mala k dispozícii všetky fakty a preto, že ma znepokojovali určité časti textu, no zároveň som chcela uznať, že nie je možné ospravedlniť žiadne autoritatívne opatrenia úradov zamerané na jednu konkrétnu skupinu spoločnosti.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. − Zaobchádzanie s Rómami v Taliansku musí byť výstražným signálom upozorňujúcim na skutočnosť, že populistická pravicová vláda zaobchádza s národnostnými menšinami v Európe neľudským, diskriminačným a potupným spôsobom. Odoberanie odtlačkov prstov deťom je jednoducho nesprávne. Pripomína to dávnu minulosť a nemalo by mať miesto v modernej Európe. Apelujem na všetky vlády, aby odsúdili taliansku vládu a prijali rýchle opatrenia na ochranu rómskych detí v Taliansku.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne. − (RO) Myslím si, že rozhodnutie talianskej vlády odoberať odtlačky prstov občanom rómskeho pôvodu a najmä deťom vážne porušuje základné práva európskych občanov.

Odoberanie odtlačkov prstov deťom v ranom veku ich môže poznačiť na celý život. Odoberanie odtlačkov prstov detí do 14 rokov sa vykonáva na základe formulára, ktorý sa používa pri vyšetrovaní trestných činov, čím sa porušujú základné práva občanov.

Nesúhlasila som s odložením hlasovania o uznesení, pretože táto situácia je akútna a zber odtlačkov prstov detí sa musí zastaviť. Nie je predsa možné vychádzať z prezumpcie viny niektorých detí a zaobchádzanie s deťmi rómskeho pôvodu, ktorého sme dnes svedkami v Taliansku, je neprijateľné.

Vyzývame taliansku vládu, aby zastavila tento zber odtlačkov prstov detí rómskeho pôvodu v Taliansku.

Únia by mala byť príkladom v oblasti dodržiavania základných práv a preto by mala Komisia vyšetriť situáciu v Taliansku a vyzvať taliansku vládu, aby okamžite zastavila odber odtlačkov prstov detí rómskeho pôvodu.

Preto som hlasovala za uznesenie Európskeho parlamentu o zastavení zberu odtlačkov prstov ľudí rómskeho pôvodu a najmä rómskych detí v širšom rámci „vytvorenia databázy odtlačkov prstov ľudí rómskeho pôvodu v Taliansku.“

  Manfred Weber (PPE-DE), písomne. − (DE) Ako koordinátor skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti by som chcel predložiť vysvetlenie hlasovania vo vlastnom mene a v mene kolegov z mojej skupiny. Všetky skupiny sú jednotné v boji proti rasizmu a akejkoľvek podobe etnickej diskriminácie, ako aj v podpore ochrany ľudských práv. Niet pochýb o tom, že skupina PPE-DE zdieľa s ostatnými skupinami túžbu objasniť udalosti v Taliansku.

V uznesení sa odvolávame najmä na správy z tlače, dokumenty a svedectvá rôznych organizácií a jednotlivcov. Väčšina poslancov si nedokázala vytvoriť dostatočnú predstavu o situácii na základe vlastných zdrojov.

Talianske úrady pozvali zástupcov Parlamentu do Talianska, aby zistili o situácii viac informácií a prisľúbili, že ponúknu aj ďalšie údaje. Pán Jacques Barrot, komisár zodpovedný za túto oblasť, sľúbil, že do konca júla 2008 predloží informačnú správu, ktorú naša skupina s radosťou očakáva. Naším cieľom vždy bolo a stále je v prvom rade dostatočne vysvetliť fakty. Preto sme chceli odložiť hlasovanie o uznesení do septembrovej schôdze. Žiaľ, náš návrh Parlament zamietol, ako aj sériu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sme predložili, nuž preto sme hlasovali tak, ako sme hlasovali.

Skupina PPE-DE aj naďalej zastáva názor, že dôkladné vyšetrenie situácie by bolo omnoho cennejšie ako toto uznesenie, ktoré Parlament schválil unáhlene. Cieľom našich oponentov bolo dostať sa na titulné strany novín a tak urobili medvediu službu ľuďom, ktorých sa tento problém dotýka.

– Návrhy uznesení: Situácia v Číne po zemetrasení a pred olympijskými hrami (RC-B6-0340/2008)

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Rozhodnutie o tom, či sa máme zúčastniť na slávnostnom otvorení olympiády, by sa malo riešiť kolektívne. Nezhodnú sa na tom úplne všetci moji socialistickí kolegovia. Napriek tomu a na základe toho nevidím žiadny dôvod, pre ktorý by sme mali bojkotovať otvárací ceremoniál olympijských hier. Aj dalajláma podporuje toto stanovisko.

Rovnako aj návrh pozvať dalajlámu na rokovanie Rady pre všeobecné záležitosti je absurdný pre každého, kto sa neusiluje zámerne podkopať vzťahy medzi Čínou a EÚ. Pokiaľ ide o diskrimináciu skupín obyvateľov v Číne, napríklad odborárov, je tu samozrejme oprávnený dôvod na znepokojenie, ale kritika tých, ktorí chcú stigmatizovať rómske spoločenstvo v Taliansku, je prehnaná. „Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.“

  Patrick Gaubert (PPE-DE), písomne. – (FR) Potešilo ma prijatie tohto spoločného uznesenia o situácii v Číne. Je dôležité, aby sme pred olympijskými hrami, ktoré sa začnú o necelý mesiac, neustále vyvíjali tlak na Čínu.

Nemôžeme si zatvárať oči pred vážnym porušovaním ľudských práv v protiklade k sľubom, ktoré vyslovila samotná Čína. Európsky parlament má povinnosť pripomínať Číne, aké verejné sľuby vyslovila. Taktiež je dôležité spomenúť práva menšín, zásadu právneho štátu a stále častú aplikáciu trestu smrti.

Napokon, prial by som si, aby sme schválili aj niektoré prísnejšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vo vzťahu k Číne. Konkrétne mám na mysli petície o prepustenie disidentov a bojovníkov za ľudské práva, napríklad Hu Jia a jeho manželky Zeng Jinyan, poukázanie na situáciu v Tibete, ktorá ani zďaleka nie je vyriešená a neprimerané a netransparentné rozsudky v prípade demonštrantov po jarných demonštráciách.

  Filip Kaczmarek (PPE-DE), písomne. − (PL) Zdržal som sa hlasovania o uznesení o situácii v Číne po zemetrasení a pred olympijskými hrami. Preto, lebo Parlament zamietol pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v ktorých sa nastolili otázky týkajúce sa pozorovania situácie v oblasti ľudských práv v Číne. V dôsledku toho má uznesenie podtón, ktorý sa nezhoduje s pôvodným zámerom iniciátorov tejto debaty. Prečo Parlament neprijal toto uznesenie pred nedávnymi Majstrovstvami Európy vo futbale, EURO 2008? Dôvod je ten, že v Rakúsku a vo Švajčiarsku nie sú žiadne problémy s dodržiavaním ľudských práv. Upozorňovanie na problémy v tejto oblasti v Číne nie je akt zameraný proti Číne, ale je to prejavom očakávania, že sa budú dodržiavať minimálne štandardy, ktoré vytvorila naša civilizácia.

  Tunne Kelam (PPE-DE), písomne. − Hlasoval som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 19, pretože pevne verím, že je nanajvýš vhodné aby sme pozvali dalajlámu na rokovanie Rady pre všeobecné záležitosti, aby predniesol svoje hodnotenie situácie v Tibete a vysvetlil dvadsiatim siedmim ministrom zahraničných vecí, aký je to prístup strednej cesty a svoju koncepciu skutočnej autonómie, ktorá by mala platiť pre všetkých Tibeťanov v rámci Číny.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. − (FI) V uznesení o situácii v Číne som hlasovala za pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý navrhli zelení, pretože stupeň nesúladu medzi situáciou v Číne dnes, počas prípravy Olympiády a sľubmi a verejnými záväzkami, ktoré Čína vyslovila v čase, keď sa mala zlepšiť situácia ľudských práv v Číne je situácia v Tibete práve taká, ako sa uvádza v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu číslo 15.

Osobitný význam má pre mňa požiadavka obsiahnutá v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu číslo 16, aby sa dosiahli hmatateľné výsledky v procese rokovania medzi dalajlámom a zástupcami Číny pred začatím Olympiády. Obavy vyjadrené v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch č. 11 a 12 o udalostiach v Lhase si tiež zaslúžia pozornosť.

Výzva vyslovená v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu číslo 20 určená Európskej únii a členským štátom, aby prijali opatrenia v súvislosti s Čínou je dostatočne opodstatnená. Nevylučujem ani úplný bojkot Olympiády. Rozhodnutie pána predsedu Pötteringa bolo citlivé a ľudské. Nemôžeme dovoliť Číne raz a navždy v mene olympijského ideálu a našich hodnôt, aby používala kúzelnícke kúsky pri výstavbe olympijského areálu.

  David Martin (PSE), písomne. − Spôsob, akým Čína riešila situáciu po zemetrasení na juhovýchode krajiny je príkladom pokroku krajiny, ktorý dosiahla v posledných rokoch. Napriek tomu je tu stále potreba ďalšieho pokroku v oblasti ľudských práv. Hmatateľné výsledky pokroku v tejto otázke môžeme dosiahnuť iba v rámci konštruktívneho dialógu obidvoch strán. Olympiáda sa stretla s privítaním ako hlavná príležitosť a zdôraznenie významu tohto dialógu a podnietenie zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv a slobôd. Preto by som chcel zdôrazniť, že Čína musí zintenzívniť svoje úsilie pri plnení sľubov, ktoré verejne vyslovila pred Medzinárodným olympijským výborom o zlepšení ľudských a demokratických práv. Hlasoval som za toto uznesenie.

  Marian Zlotea (PPE-DE), písomne. − (RO) Ako člen delegácie pre vzťahy s Čínskou ľudovou republikou dúfam, že pomocou dnešného hlasovania sa nám podarí presvedčiť čínske úrady, aby splnili svoje vlastné verejné záväzky týkajúce sa ľudských práv, práv národnostných menšín, demokracie a zásady právneho štátu.

Vyzývam čínske úrady, aby prijali okamžité kroky s cieľom zlepšiť situáciu ľudských práv tak, že omilostia všetkých politických väzňov a bojovníkov za ľudské práva, vrátane tých, ktorí boli zatknutí v Tibete po protestoch v marci v roku 2008.

– Správa: Elmar Brok (A6-0266/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. − (SV) My, švédski sociálni demokrati, sme sa zdržali hlasovania o Brokovej správe. Chceme vysvetliť náš postoj k budúcemu rozširovaniu Európskej únie v tomto vysvetlení hlasovania.

Myslíme si, že kodanské kritériá sú jedinými požiadavkami, ktoré je možné vyžadovať od kandidátskych krajín, s ktorými sa rokuje o členstve v EU. Súhlasíme s ďalším rozširovaním Európskej únie a považujeme to za jeden z hlavných bodov do budúcnosti EU. Zároveň si myslíme, že musia pokračovať aj rokovania s tureckom a že sa táto krajina musí hodnotiť na základe tých istých objektívnych kritérií ako aj ďalšie kandidátske krajiny.

  Adam Bielan (UEN), písomne. − (PL) Vážená pani predsedajúca, správa pána Broka zdôrazňuje túžbu zlepšiť naše vzťahy s Východom a preto som ju podporil. Myslím si však, že táto správa nie je dostatočne expresívna a že jej chýba jasný plán otvorenia Európskej únie Východu, v ktorý sme dúfali. Očakávali sme lepšie navrhnutý dokument bývalého predsedu Výboru pre zahraničné veci.

  Petru Filip (PPE-DE), písomne. − (RO) Vážený pán predsedajúci, oceňujeme komplexnosť a užitočnosť strategického dokumentu Komisie o stratégii rozširovania pre rok 2007 a nazdávame sa, že na základe nových súvislostí po hlasovaní írskeho národa by sa mali aspoň vnútorné dimenzie stratégie rozširovania znovu stať predmetom častejších diskusií. Schopnosť EU plniť ciele svojich politík a dosiahnuť funkčnú spoluprácu, najmä v krajinách juhovýchodnej Európy, závisí od spôsobu riešenia vzťahov vnútri spoločenstva.

Chcel by som zdôrazniť skutočnosť, že akýkoľvek rokovací vzorec, ktorým sa zavedie rôzne zaobchádzanie s hociktorým iným členským štátom, nezávisle od dôvodov, vyvolá reťazec slabých bodov a nemyslím si, že takýto prístup by mohol byť prínosný z dlhodobého hľadiska. Úspech našich budúcich krokov závisí od spôsobu, akým budeme schopní verejnosti vysvetliť priamy vplyv a dlhodobé výhody rozširovania. Mohol by som dokonca povedať, že by sme mali hlasovania v Írsku vnímať konštruktívne: toto hlasovanie je dôkazom faktu, že sme si nie vždy uvedomovali, že sme otvorenými partnermi obyčajných občanom, ktorí sú skôr subjektom podliehajúcim účinným politickým postupom ako zástancom myšlienok a vizionárskych koncepcií.

  Robert Goebbels (PSE), písomne. – (FR) Hlasoval som za Brokovu správu o stratégii pre budúce rozšírenie Európskej únie, aby som znovu potvrdil moje presvedčenie, že nebude možné ďalšie rozšírenie bez novej zmluvy, ktorá umožní Únii fungovať s dvadsiatimi siedmimi a viacerými členskými štátmi spolu s primeraným finančným rámcom.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, na základe správy pána Broka o rozširovaní som pochopil, že každý ďalší vstup novej krajiny do EU môže byť úspešný iba vtedy, ak „bude mať jasnú a dlhodobú podporu verejnosti.“

Táto veta sa mi zdá úplne pokrytecká, pretože prichádza iba niekoľko dní po karhavej reakcii eurokracie na jasné „nie“, ktoré povedali Íri Lisabonskej zmluve a ktoré je jednoducho echom francúzskeho a holandského „nie“ v roku 2005. Nadväzuje aj na nahradenie povinného referenda o pristúpení do EU v ústave Francúzska pseudoreferendom založenom na „iniciatíve ľudu“, ktorá v skutočnosti závisí od priazne francúzskeho Národného zhromaždenia a Senátu.

Samozrejme, pán Brok, keďže vie, že väčšina Európanov je proti tomu, aby Turecko vstúpilo do EU, dokonca ani len nespomína konzultáciu s verejnosťou v podobe referenda. Na získanie podpory jednoducho navrhuje starú dobrú propagandu, pretože považuje verejnosť za neznalú a dokonca naivnú.

Ak pán Brok a jeho európske a národné náprotivky sa obávajú, alebo opovrhujú verejnosťou až tak veľmi, mali by prejaviť aspoň kúsok slušnosti a prestať sa usilovať o jej súhlas.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam správu pána Broka o dokumente Komisie o stratégii rozširovania na rok 2007. Európska únia musí naďalej dodržiavať sľuby, ktoré v minulosti vyslovila v súvislosti s rozširovaním. Naozaj je potrebné, aby sa uplatnili prísne a spravodlivé podmienky pre všetkých kandidátov a potenciálnych kandidátov, ktorým sme tieto sľuby dali. Myslím si, že sa táto správa primerane zaoberá týmito otázkami a preto som hlasoval za jej schválenie.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Uznesenie je nehanebným prekrútením skutočnosti, ktorú zažívajú ľudia starých a nových krajín Únie, pričom prezentuje prehĺbenie a rozšírenie únie ako ich výhodu a opak je pritom pravdou. Plány navrhnuté na nové rozširovanie majú za cieľ ešte väčšie vykorisťovanie a manipuláciu s národmi prístupových krajín, ktoré sa už teraz nachádzajú v zúfalej situácii a ďalšou eskaláciou drancovania krajín európskym kapitálom. Najmä proces rozširovania smerom na západný Balkán je sprevádzaný obrovskou operáciou zotročovania a potupovania národov žijúcich v týchto krajinách. Typickým príkladom je trvanie na úplnej spolupráci s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, pseudosúdom, ktorý založili americký a európsky imperialistickí utláčatelia, aby súdili obete vlastných vojen a zločinov v tejto oblasti, ktorí využili na to, aby zničili bývalého prezidenta Slobodana Miloševića. Tieto národy sú obzvlášť vystavené hrozbe na základe skutočnosti, že proces rozširovania aj naďalej závisí od zmeny hraníc a vytvorenia protektorátov pre imperialistov, akým je napríklad protektorát Kosovo, čo povedie k novému cyklu imperialistických rozporov a konfliktov, pričom národy žijúce v tejto oblasti sa stanú obeťami.

My, poslanci Európskeho parlamentu za Komunistickú stranu Grécka, sme hlasovali proti tomuto uzneseniu, čím sme znovu potvrdili náš postoj voči imperialistickej Európskej únii a jej rozširovaniu.

  Charles Tannock (PPE-DE), písomne. − Britskí konzervatívci stále boli a sú stálymi zástancami rozširovania Európskej únie, pretože so sebou prináša väčší spoločný trh a zároveň voľnejšiu a flexibilnejšiu Európu národných štátov.

Táto správa však obsahuje prvky, ktoré nemôžeme podporiť. Neveríme v Európu ako projekt európskej integrácie. Okrem toho, nesúhlasíme s hlavnými bodmi odseku číslo 19, v ktorom sa požaduje územie založené na spoločných politikách, v oblastiach, akými sú spravodlivosť, bezpečnosť, migrácia a bezvízový pohyb a vzdelanie, čo britskí konzervatívci nemôžu podporiť. Takisto sa nám nepáči ani odsek číslo 6, v ktorom sa nachádza nasledovný text: „rozvýjať oblasť slobody, spravodlivosti a bezpečnosti, dôkladného udržiavania a rozvíjania svojho acquis communautaire a presadzovania dodržiavania základných práv a slobôd, ako sa uvádza v Charte základných práv Európskej únie.“

Naše obavy súvisiace s týmito a ďalšími časťami správy v žiadnom zmysle nezmenšujú našu podporu ďalšieho rozširovania Európskej únie v prípade, že žiadateľské štáty splnia kodanské kritériá.

Pre uvedené dôvody sme sa rozhodli zdržať sa hlasovania o tejto správe.

– Návrh uznesenia: Situácia v Zimbabwe (B6-0347/2008)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Vážená pani predsedajúca, je dobré, že hlas Európy sa ozýva v tejto časti Afriky, ktorá sa opäť ocitla pod hrozbou, že sa stane dejiskom ostrého konfliktu, po fraške prezidentskej kampane, ktorej sme boli svedkami pred niekoľkými dňami.

Aj krajiny G8 zaujali veľmi jasné stanovisko – nie zavedením sankcií, po ktorých by najviac trpelo civilné obyvateľstvo, ale finančnými opatreniami, ktoré sa týkajú najmä spoločností, bánk a jednotlivcov spojených s režimom, ktorý je pri moci od roku 1980. Situácia, ktorá nastala, je neprijateľná, keďže sa voľby konajú v neprimeraných podmienkach a uprostred neustáleho násilia. Zároveň dúfam, že diplomacia nášho Spoločenstva podporí návrh Africkej únie, v ktorej africké krajiny požadujú na prekonanie tejto ťažkej krízy vytvorenie vlády národnej jednoty.

  Adam Bielan (UEN), písomne. − (PL) Vážená pani predsedajúca, podporil som dnešné uznesenie, pretože si myslím, že musíme tvrdo odpovedať na násilie v Zimbabwe, sprísniť sankcie a vyzvať na odvolanie Mugabeho režimu. Kampaň násilia zameraná na politickú opozíciu financovaná zo štátnych prostriedkov vylúčila možnosť usporiadať slobodné druhé kolo prezidentských volieb.

  Marie-Arlette Carlotti (PSE), písomne. – (FR) Tak ako ľudia na celom svete, aj Zimbabwčania chcú mier, demokraciu a blahobyt.

Počas vlády Roberta Mugabeho nemali nič z toho. Niekdajší osloboditeľ krajiny, je dnes jej tyranom. Parlament dnes vysiela jasný signál: nechceme viac Mugabeho ani jeho režim. Rozhodli o tom samotní Zimbabwčania. Európska únia musí vynaložiť maximálne úsilie na to, aby pomohla Zimbabwčanom a Afričanom nájsť riešenie tejto krízy.

Základnou prioritou je ukončenie pretrvávajúceho násilia. Iba dialóg otvorený pre všetkých členov zimbabwianskej spoločnosti umožní vytvorenie prechodného režimu s jasným mandátom na organizáciu slobodných a transparentných volieb, ktoré bude monitorovať medzinárodné spoločenstvo.

Robert Mugabe si však za rokovací stôl nesadne, kým ho k tomu niekto neprinúti. Preto musíme posilniť náš arzenál sankcií proti jeho režimu.

Nakoniec, musíme začať plánovať rekonštrukciu budúceho Zimbabwe, preto vítam návrh Komisie vyčleniť 250 miliónov EUR v rámci mimoriadneho financovania, hneď ako bude mať Zimbabwe legitímnu a dôveryhodnú vládu.

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia Európskeho parlamentu o situácii v Zimbabwe, v ktorom sa odsudzuje Mugabeho režim.

Vládna kampaň násilia proti opozícii, neustále porušovanie ľudských práv a demokratických zásad sú neprijateľné. Civilizovaný svet musí bez váhania odsúdiť to, čo sa deje v Zimbabwe. Politická perzekúcia, bezdôvodné násilie, hladomor, utrpenie a smrť mnohých občanov sú výsledkami „práce“ Mugabeho, ktoré sa žiaľ zapísali do dejín ľudstva. Zimbabwčania si zaslúžia lepší osud. Som presvedčená, že kroky medzinárodného spoločenstva sú rozhodujúce pre vyriešenie súčasnej humanitárnej krízy. Európska únia musí byť príkladom.

  Filip Kaczmarek (PPE-DE), písomne. − (PL) Hlasoval som za uznesenie o Zimbabwe. To, čo robí Robert Mugabe, je neprijateľné. Nenazývam ho ani prezidentom, pretože to, čo sa nedávno udialo v Zimbabwe, nemôžeme v žiadnom prípade nazvať voľbami. Súhlasím s jedným namíbijským politikom, ktorý povedal, že okrem tradičných chorôb, s ktorými Afrika zápasí, ako malária, tuberkulóza a AIDS, najnebezpečnejšou chorobou dneška, chorobou, ktorú je potrebné súrne odstrániť, je mugabeizmus. Mugabe sa stal nepriateľom vlastného národa. Je to veľmi frustrujúce, keď sa človek, ktorý bojoval za slobodu a nezávislosť krajiny, po čase zmení na zhubného despotu. Dúfam, že sa Afričanom otvoria oči a pochopia, že ľudia ako Mugabe predstavujú zlo pre celú Afriku.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. − (FI) Vážená pani predsedajúca, hlasovala som za uznesenie o situácii v Zimbabwe, pretože 27. júla vláda teroru prezidenta Mugabeho opäť otvorenie vysmiala názory medzinárodného spoločenstva, ale aj spravodlivosť a demokraciu. Niet pochýb o tom, že prezidentské voľby v Zimbabwe boli nezákonné a násilie, vraždy, zatýkanie a bezdôvodné obťažovanie opozície políciou sú obzvlášť hrubou stránkou absencie spravodlivosti.

Ako sa uvádza v uznesení, Zimbabwe veľmi potrebuje sprostredkovateľský proces, na ktorom sa zúčastnia strany z medzinárodného spoločenstva a z Afriky. Strany, ktoré sa zúčastnia na dialógu musia pre Zimbabwe dosiahnuť udržateľné výsledky a to bude možné len vtedy, ak sa na ňom zúčastní celé medzinárodné spoločenstvo a jeho rozsiahle demokratické sily. Zimbabwčania majú v sebe hlbokú túžbu po demokracii.

Situácia v Zimbabwe sa týka celého medzinárodného spoločenstva a spoločenstva afrických štátov a je úplne nevyhnutné, aby sme uznali, že Mugabeho režim je tyraniou. Čína a Líbya, žiaľ, v tejto veci nezdieľajú rovnaký názor s medzinárodným spoločenstvom.

Európska únia musí podporiť a povzbudiť tie africké štáty, ktoré sa usilujú Zimbabwe bojkotovať vo vzťahoch v rámci Afriky. Naopak, politická a hospodárska podpora Južnej Afriky smerom k vláde Mugabeho a vypovedávanie zimbabwianskych utečencov z Južnej Afriky je v rozpore s našimi spoločnými hodnotami. Zároveň chcem vyjadriť podporu myšlienke, ktorá sa nachádza v tomto uznesení, že tento spor by mal mať negatívnu odozvu v rámci vzťahov medzi Európskou úniou a Južnou Afrikou.

  Jean Lambert (Verts/ALE), písomne. − Hlasoval som za dnešné uznesenie a dúfam, že Rada naň nadviaže silnými jednotnými krokmi. Zároveň dúfam, že meniace sa postoje, ktoré sledujeme medzi vodcami afrických krajín, znamenajú, že nebudeme musieť podstúpiť ďalší ponižujúci pohľad na to, ako sa pán Mugabe zúčastňuje na medzinárodných stretnutiach na území EÚ. Súčasnú moc získal Mugabe krvou a utrpením vlastného národa. Naše vlády by nemali toto utrpenie ešte zhoršovať násilným navrátením ľudí do Zimbabwe. Nielenže tam môžu byť vystavení fyzickému ohrozeniu, ale môžu aj prispieť k ďalšiemu zhoršeniu stability a zvýšenému tlaku na strácajúce sa zdroje. Zaručene pozitívnym opatrením, ktoré môžu naše vlády ponúknuť, je udeliť týmto ľuďom štatút zákonných prisťahovalcov a umožniť im pracovať. Zároveň by to znamenalo, že len čo bude možný ich návrat do krajiny, budú sa môcť vrátiť s nadobudnutými aktívnymi zručnosťami a potenciálnymi finančnými prostriedkami, ktoré napomôžu rozvoj od základov. Vlády by skutočne mali prijímať takéto opatrenia voči tým ľuďom, ktorí sa pre konflikt nemôžu vrátiť do svojej vlasti. Zimbabwčania potrebujú od nás podporu v každej možnej podobe.

  David Martin (PSE), písomne. − Situácia v Zimbabwe je dôvodom na obavy. Pripájam sa ku kolegom a odsudzujem to, ako si strana Zanu-PF počínala počas volieb a zároveň zdôrazňujem, že voľby z 27. júna nemôžeme považovať za právoplatné. Mali by sa zorganizovať nové voľby, pri ktorých sa dodržia štandardné demokratické postupy. Návrh dosiahnuť dohodu o prechodnej správe krajiny stojí za preskúmanie ako možnosť úniku z bezvýchodiskovej situácie, v ktorej sa dnes demokracia v Zimbabwe ocitla. Hlasoval som za toto uznesenie.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. − Vyjadrujem poľutovanie nad situáciou v Zimbabwe a vyzývam všetkých poslancov Európskeho parlamentu, Komisiu, Radu a všetky národné vlády, aby odsúdili Mugabeho a pokúsili sa nájsť východisko z tejto krízy. Vítam vyhlásenie krajín G8, v ktorom odmietli uznať právoplatnosť akejkoľvek vlády, ktorá nezodpovedá vôli zimbabwianskeho národa.

– Správa: Karl von Wogau (A6-0250/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu z vlastnej iniciatívy o vesmíre a bezpečnosti, ktorú vypracoval môj nemecký kolega, pán Wogau. Nadišiel čas, aby sme vytvorili spoločný prístup na ochranu záujmov Európy vo vesmíre. Každým dňom sa zreteľnejšie prejavuje potreba vesmírnych prostriedkov, aby politická a diplomatická činnosť Európskej únie mohla vychádzať z nezávislých, spoľahlivých a úplných informácií, ktoré podporia jej opatrenia pri prevencii konfliktov, pri operáciách riadenia kríz a celosvetovej bezpečnosti (najmä v súvislosti s monitorovaním rozširovania zbraní hromadného ničenia a ich prepravou), pri overovaní dodržiavania medzinárodných zmlúv, monitorovaní medzinárodného pašovania ľahších a malých zbraní, ochrane významnej infraštruktúry a hraníc EÚ, pri ochrane obyvateľstva v prípadoch prírodných a človekom spôsobených katastrof a krízových situácií. V tomto ohľade je Galileo základným kameňom úlohy EÚ vo vesmíre. Tento prístup by mal ísť ruka v ruke s európskou obranou a podporou európskeho obranného priemyslu, najmä v letecko-kozmickom sektore.

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Európska únia si musí vyvinúť vlastné vesmírne prostriedky. Sme proti vyzbrojovaniu vesmíru, no zároveň uznávame, že keď Spojené štáty odmietajú bližšiu spoluprácu s Úniou pri spoločnom využívaní satelitných zariadení, či už v čase mieru alebo vojny, nemáme inú alternatívu ako pokúsiť sa rozmiestniť svoj vlastný európsky systém.

Rozvoj prostriedkov Európskej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky si vyžaduje vesmírny rozmer. Pán von Wogau, predseda nášho Podvýboru pre bezpečnosť a obranu, urobil tomuto Parlamentu a Európe veľkú službu svojou správou, na ktorú by sme mali pevne nadviazať.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Ťažko by sa to dalo vyjadriť jasnejšie.

V Správe o vesmíre a bezpečnosti z vlastnej iniciatívy Európsky parlament väčšinou hlasou zamietol naše návrhy, v ktorých sme:

- zdôraznili, že využívanie vesmíru musí slúžiť výlučne na nevojenské účely a odmietli akékoľvek priame či nepriame vojenské použitie

- a zdôraznili, že Galileo je výhradne nevojenský projekt.

Parlament zároveň okrem iných nebezpečných opatrení schválil aj:

- potrebu projektu Galileo pre autonómne operácie ESDP a Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (CFSP),

- rozvoj spoločnej koncepcie politiky geo-kozmickej spravodajskej služby, vytvorenie podmienok na účasť Satelitného strediska EÚ (EUSC) na plánovaní každej operácie v rámci ESDP, ktorá bude vyžadovať vesmírne pozorovanie a vesmírne informačné služby,

- návrh, aby Európska únia preskúmala možnosť finančného príspevku pre EUSC z rozpočtu EÚ s cieľom zabezpečiť dostatočné finančné zdroje na splnenie rastúcich potrieb operácií v rámci ESDP,

- možnosť financovania budúcich Európskych satelitných telekomunikačných systémov na podporu operácií ESDP z rozpočtu EÚ.

Inými slovami, militarizácia projektu Galileo a zväčšujúce sa využívanie rozpočtu Spoločenstva na vojenské účely. Preto sme hlasovali proti tejto správe.

  Anna Hedh (PSE), písomne. − (SV) Hlasovala som proti tejto správe, pretože som presvedčená, že vesmír by sa mal využívať na mierové účely. Táto správa zašla priďaleko.

  David Martin (PSE), písomne. − Vo všeobecnosti vítam správu pána Von Wogaua o vesmírnej bezpečnosti. Podporujem výhradu spravodajcu, aby sa vesmír nevyzbrojoval. Vývoj nezávislých nástrojov, ktoré by mohli posilniť vesmírnu bezpečnosť, je pozitívny krok k zabezpečeniu zodpovednej vesmírnej politiky. Rozpočet Spoločenstva, z ktorého sa financuje ESDP, je v súčasnosti medzivládny, preto sa nazdávam, že nie je vhodné, aby sa v správe vopred vyčleňovali výdavky. Tieto názory sa odrazili aj v mojom hlasovaní.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Využitie vesmíru je nevyhnutné pre účinnosť imperialistických zásahov EÚ. Toto je záver správy o vesmíre a bezpečnosti EÚ, ktorú schválil Európsky parlament. V správe sa zdôrazňuje potreba využiť vesmír na rozmiestnenie síl členských štátov EÚ v rámci OSN, NATO a iných podobných organizácií. Požaduje rýchly rozvoj programov EGNOS a Galileo, úplný vývoj Satelitného strediska EÚ a koordináciu satelitných komunikačných systémov členských štátov EÚ prostredníctvom Európskej vesmírnej agentúry (ESA) na účely špionáže a sledovania s cieľom zabezpečiť „nezávislé, spoľahlivé a úplné informácie na podporu opatrení pri prevencii konfliktov, operáciách krízového manažmentu…“

Z rozpočtu EÚ sa už dnes na tieto účely vyčleňujú astronomické prostriedky – 5,25 miliardy EUR, a to len na obdobie rokov 2007 až 2013. Táto skutočnosť spolu s rozhodnutím urýchliť program Galileo dokazujú, že EÚ plánuje integrovať využívanie vesmíru do strategických zdrojov a prostriedkov na podporu Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, teda inými slovami, mechanizmu na imperialistické intervencie EÚ na celom svete.

Na základe týchto skutočností je úplným pokrytectvom aj apelácia správy, aby sa vesmír nemilitarizoval. Je to typický dôkaz hanebnej dvojakosti imperialistických politických hovorcov.

  Glenis Willmott (PSE), písomne. − Strana práce v Európskom parlamente víta túto správu a podporuje najmä rozvoj etického kódexu EÚ pre činnosť vo vesmíre spolu s rozvojom nezávislých nástrojov, ktoré by mohli posilniť vesmírnu bezpečnosť.

Naše obavy sa však spájajú s tým, že by sme nemali vopred rozhodovať o budúcom rozpočte EÚ. Činnosti ESDP sa financujú z rozpočtov Spoločenstva, ktoré sú v súčasnosti medzivládne. Z tohto dôvodu sme hlasovali proti dvom pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, v ktorých sa objavili tieto náznaky v súvislosti s činnosťami ESDP, ktoré sa týkajú vesmíru.

  Predsedajúca. - Vysvetlenia hlasovania sa skončili.

7. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

8. Predstavenie programu francúzskeho predsedníctva (rozprava)

  Predseda . – Ďalším bodom je vyhlásenie Rady o predstavení programu francúzskeho predsedníctva.

Pán prezident Sarkozy, chcel by som vás ako úradujúceho predsedu Rady privítať v Európskom parlamente.

(potlesk)

Som si vedomý, že sa k nám dnes pripájate po dlhej ceste z Japonska. Vitajte v Európskom parlamente, úradujúci predseda.

(potlesk)

Chcel by som takisto privítať pána predsedu Európskej komisie, Josého Manuela Durãa Barrosa, ktorý sa, rovnako ako úradujúci predseda Európskej rady, práve vrátil z Japonska. Bola to únavná cesta, takže sa už nebudem dlhšie zaoberať úvodnými poznámkami.

Úradujúci predseda Rady, chcel by som vás vyzvať, aby ste sa bez ďalších prieťahov ujali slova pred Európskym parlamentom.

  Nicolas Sarkozy, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, je pre mňa veľkou cťou, že môžem rozprávať pred týmto Parlamentom v takom kritickom momente pre Európu. Som si plne vedomý, že všetci nesieme veľkú zodpovednosť. Ako úradujúci predseda Rady mám samozrejme veľkú zodpovednosť, ale táto zodpovednosť je pre všetkých proeurópsky orientovaných rovnaká.

Ako môžeme dostať Európu z krízy, v ktorej sa teraz nachádza? Ako zabránime tejto neschopnosti pohybu? Ako prekonáme naše nezhody a využijeme ich tak, aby slúžili tomu istému európskemu ideálu? Tu teraz stojíme v srdci európskej demokracie. Každý jeden z vás, ktorí máte tú česť byť prítomní v tomto Parlamente, musí získať podporu svojich krajanov. Sú tu muži a ženy ľavice, centra či pravice, sú to volení zástupcovia 27 krajín. Avšak dnes musíme tieto naše rozdiely pretvoriť do sily pre oslabenú Európsku úniu.

Z týchto rozdielov musíme urobiť príležitosť, ako uistiť európskych občanov, ktorí sú znepokojení. Musíme udržovať demokraciu pri živote, čo znamená, že sa musíme zapojiť do diskusie a zároveň vytvárať obraz Európy, ktorá odmieta túto neschopnosť pohybu. Každý musí byť zapojený do európskej rodiny, každý z jej 27 členských štátov, nikto z nej nesmie odísť. Sme len pár mesiacov od dôležitého dátumu pre Európsky parlament. Je pochopiteľné, že by si toho mali byť všetci vedomí. Zároveň musíme dnes ráno pôsobiť dojmom, že Európa pracuje pre každého.

Zažil som jednoduchšie situácie, ako je tá, v ktorej sa dnes Európa nachádza. Ak môžem úprimne povedať, som si vedomý toho, že ako úradujúci predseda Rady musím hovoriť v mene všetkých, musím brať do úvahy city všetkých a zároveň prichádzať so správnymi riešeniami.

Prvá poznámka: máme inštitucionálny problém. Vedúci predstavitelia štátov a vlád sa pri Lisabonskej zmluve snažili dospieť ku kompromisu. Nikto nepovedal, že Lisabonská zmluva vyrieši všetky naše problémy, ale bola a zostáva prejavom kompromisu prijateľného pre všetkých. Ja som ako prezident Francúzskej republiky musel vyrovnať so svojimi zodpovednosťami. Francúzsko v roku 2005 hlasovalo za „nie“, a to spôsobilo pre Francúzsko problém. Dámy a páni, tieto problematiky, ktoré musíme riešiť, sú veľmi zložité a komplexné, preto sa snažme poskytnúť každému predstavu o tom, že na tom pracujeme bez akýchkoľvek bočných úmyslov či predsudkov. Práve to sa od nás očakáva.

(potlesk)

Pred voľbami som francúzskemu ľudu ponúkol parlamentnú ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Pred voľbami som povedal, že vo Francúzsku neusporiadam referendum. To som ľuďom vo Francúzsku povedal v demokratickom duchu, bolo to rozhodnutie,  ktoré som urobil tri dni pred tým, ako som bol zvolený, čo mohlo mať veľký význam. Túto voľbu neľutujem. Skutočne si myslím, že inštitucionálne záležitosti, spôsob, ako riešime veci v Európe, majú byť skôr v rukách členov parlamentu ako v referende. Ja robím politické rozhodnutia (potlesk) a je to politické rozhodnutie, ktoré som pred voľbami urobil vo svojej vlastnej krajine. Preto je to dokonale demokratické.

Teraz máme problém s írskym hlasovaním za „nie“. Francúz by v žiadnom prípade nemal odsudzovať tento výsledok, vzhľadom na predchádzajúce holandské a francúzske hlasovanie za „nie“. Preto 21. júla po prvýkrát ako úradujúci predseda Rady navštívim Írsko, aby som si ich vypočul, zapojil sa do dialógu a pokúsil sa nájsť riešenia. Francúzske predsedníctvo navrhne spôsob a ja dúfam, že aj rozhodnutie vo forme dohody s írskou vládou buď v októbri alebo v decembri.

Problémom je: musíme sa vystríhať nátlaku na našich írskych priateľov a zároveň stanoviť, za akých podmienok a s akou zmluvou budeme organizovať európske voľby v roku 2009. Máme preto ešte trochu času, ale zase nie tak veľa. Dlžíme našim spoluobčanom informáciu o tom, na akom základe budeme organizovať európske voľby. Týmto základom bude buď Lisabonská zmluva alebo Zmluva z Nice. Už sa nebude konať nijaká nová inštitucionálna konferencia. Nebude žiadna nová zmluva. Bude to buď Lisabon alebo Nice.

Smiem dodať, len aby som to celkom objasnil – je to môj názor, ale to z neho nerobí skutočnosť – že som jedným z tých, ktorí vždy podporovali európske rozširovanie. Rozšírenie v roku 2004 bolo úspešné. Rodina sa opäť zjednotila; to by sme nemali ľutovať. Avšak som jedným z tých, ktorí si vždy ľutovali to, že Európa nie je dostatočne múdra na to, aby vytvorila nové inštitúcie pred svojim rozšírením. To bola chyba, za ktorú dnes platíme. Bolo by bývalo lepšie pretvoriť inštitúcie pred rozšírením.

Chcem to povedať celkom jasne. Samozrejme, že rozšírenie neľutujem. Rodina musí zostať spolu. Avšak som neústupčivý, vážený pán predseda Pöttering, že takéto chyby už ďalej nesmieme robiť. Ak sa budeme držať Zmluvy z Nice, je to Európa 27. Ak chceme rozšírenie – a ja osobne chcem – potrebujeme pred rozšírením nové inštitúcie. Kto by si bol pomyslel, že Európa so svojimi 27 členskými štátmi, bude neschopná vytvoriť si svoje vlastné inštitúcie, a že nebude mať žiadnu inú prioritu, ako pokračovať v rozširovaní? Musí to byť jasné: ak chceme rozšírenie – a my chceme rozšírenie – potom potrebujeme nové inštitúcie.

(potlesk)

Dovoľte mi dodať – a hovorím to pánovi Schulzovi – že som za to, aby sme prizvali Balkán a že naši chorvátski ako aj srbskí priatelia sú nepochybne Európanmi. Avšak tie krajiny, ktoré sú najväčšími zástancami rozširovania, nemôžu povedať: „nechceme Lisabon“, a zároveň tvrdiť: „chceme rozširovanie“. Je to Lisabon a rozširovanie. To nie je vydieranie, pretože v Európe nechceme vydieranie. Je to otázka súdržnosti, čestnosti a logiky. Pokiaľ ide o Chorvátsko, musíme pokračovať v rokovaniach, ale každý musí na seba prevziať svoje zodpovednosti. Ak sa má Európa rozširovať, a to musí, tak potom musí mať nové inštitúcie.

Ďalšia poznámka: tu a tam počas európskych diskusií natrafím na ľudí, ktorí tvrdia: „no dobre, nezáleží na tom, či máme viacrýchlostnú Európu.“ Možno jedného dňa bohužiaľ budeme musieť mať viacrýchlostnú Európu, ale to môže byť len posledná možnosť. Európa draho zaplatila za to, že ju rozdelil múr hanby. Európa draho zaplatila za diktatúru, ktorá zasiahla 80 miliónov Európanov. Dobre si to premyslime pred tým, ako niekoho vynecháme.

Keď sme rokovali o Lisabonskej zmluve v Bruseli, Francúzsko bojovalo za zaručenie toho, aby Poľsko mohlo zaujať svoje miesto v Lisabonskej zmluve. Ako povedať 38 miliónom Poliakov, že je oveľa jednoduchšie zbaviť sa jarma diktátorstva, pod ktorým boli a z ktorého sa sami oslobodili vďaka osobnostiam veľkého formátu, ako Lech Walesa a Ján Pavol II, ako zostať v slobodnej Európe? Táto rodina má 27 členov. Nikto by z nej nemal odísť. Musíme zapojiť všetkých členov európskej rodiny; to je prinajmenšom to, na čom bude pracovať francúzske predsedníctvo.

(potlesk)

Pokiaľ ide o ďalšie problematiky a ja verím, že pri nich dokážeme dospieť ku konsenzu, nič by nebolo horšie, ako vytvárať dojem toho, že Európa je neschopná pohnúť sa ďalej, pretože zase prechádza ďalšou inštitucionálnou drámou. Bolo by pre nás naozaj príšerné uviaznuť v takejto pasci. Odmietame inštitúcie, ktoré nás odsudzujú na to, že sme neschopní pohybu, ale zároveň Európania sú netrpezliví, pretože si myslia, že sme až príliš neschopní pohybu.

Navzdory inštitucionálnemu problému, možno dokonca kvôli inštitucionálnemu problému, má Európa povinnosť konať, a to hneď teraz. To je odkaz, ktorý by sme ako francúzske predsedníctvo radi poslali Európanom. Sme v procese riešenia inštitucionálnych problémov, ale nie sme odsúdení na nečinnosť. Aké sú teda naše priority?

Prvou je dokázať Európanom, že im Európa dokáže zabezpečiť ochranu. Teraz by som chcel povedať niečo o tom slove „ochrana“. Už od staroveku, kedykoľvek si ľud volil vládu, bolo to práve pre to, aby ich táto vláda ochránila. Vážený pán predseda, Európa musí poskytovať ochranu bez protekcionizmu. Protekcionizmus nás nikam nedostane. Vidieť dnes európskych občanov, ako si myslia, že Európa, ktorá vznikla na to, aby ich chránila, je viac zdrojom obáv ako ochrany, je skutočný krok späť. Preto je na nás ukázať, ako ich Európa ochráni pri riešení konkrétnych problematík.

Prvou je energetický a klimatický balík. Ak existuje jedna oblasť, v ktorej naše národy nič nezmôžu, pokiaľ konajú sami, tak potom je to udržanie ekologickej rovnováhy našej planéty. Pokiaľ ide o znečisťovanie, CO2 a ozónovú vrstvu, hranice medzi našimi krajinami sú nepodstatné. V stávke je veľa: od stretnutia odborníkov z Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) sme si uvedomili, že sme poslednou generáciou, ktorá dokáže zabrániť katastrofe.  Posledná generácia! Ak teraz nič neurobíme, budúce generácie môžu obmedziť škodu, ale nebudú jej môcť zabrániť.

Každá krajina sveta hovorí: „Sme ochotní s tým niečo robiť, pod podmienkou, že začne niekto iný.“ S takýmto zdôvodnením vnúčatá našich vnúčat už nikdy neurobia žiadne rozhodnutie. Ak my Európania čakáme na ostatných, kým začnú konať pred tým, ako začneme my, ešte sa načakáme. Vytvorili sme Európu, aby sme náš model spôsobu života ukázali svetu a bránili naše hodnoty.

Medzi tieto hodnoty patrí istota, že svet bude stratený, ak sa hneď teraz nerozhodneme. Európa musí stanoviť príklad. Európa musí ísť príkladom. Máme cieľ: konferenciu v roku 2009. Touto konferenciou sa musí riadiť a organizovať fáza po skončení platnosti Kjótskeho protokolu. Európa musí do tejto fáze prísť zjednotená, rozhodnutá prijať energetický a klimatický balík. Ak nie, nebudeme mať žiadny vplyv na Číňanov, Indov, rozvíjajúce sa krajiny a Američanov, aby sa snažili pracovať na tom, na čom sme sa my dohodli. Je preto nevyhnutné, aby sme počas francúzskeho predsedníctva prijali energetický a klimatický balík predložený Komisiou.

(potlesk)

Je to náročný balík, je to zložitý balík, ale chcel by som rád apelovať na zmysel pre zodpovednosť každého z nás. Ak bude chcieť nejaká krajina znovu vyriešiť svoj vlastný konkrétny problém, vec s ktorou má problém, potom, dámy a páni, nikdy nedospejeme k dohode. Preto francúzske predsedníctvo žiada Európsky parlament, aby sa zjednotil, aby sme mohli energetický a klimatický balík prijať do šiestich mesiacov. To je priorita. Nie je to priorita ani pravicového ani ľavicového krídla, je to jednoducho zdravý rozum. Ak budeme rokovať s jedným členským štátom za druhým, nemáme žiadnu šancu uspieť.

Samozrejme sú tu teraz aj záležitosti, ktoré je potrebné objasniť alebo prispôsobiť. Teraz mám predovšetkým na mysli veľmi zložitú záležitosť: konkrétne problémy pre naše podniky, na ktoré sa teraz oprávnene chystáme uvaliť pravidlá na udržanie rovnováhy našej planéty. Máme tu v Európe nastoliť nevyhnutné pravidlá na naše podniky a zároveň pokračovať v dovoze výrobkov z krajín, ktoré nedodržiavajú žiadne z tých pravidiel, ktoré sme uvalili na naše podniky? Nie je to otázkou protekcionizmu; je to záležitosť čestnosti, spravodlivosti a odmietnutím správať sa naivne. Toto je problémom rozhodnutia týkajúceho sa hraničného mechanizmu. Mali by existovať voľné kvóty alebo mechanizmy na prispôsobenie? Neviem, ale v každom prípade to musíme prediskutovať.

(potlesk)

Druhá otázka: Chápem, že pre niektoré krajiny – mám na mysli predovšetkým tie, ktoré sa k nám pripojili v roku 2004, ktoré pokiaľ ide o energiu vo veľkej miere závisia od fosílnych palív – sú tieto úsilia, ktoré sa od nich vyžadujú, značne veľké. Tieto krajiny nám hovoria: „rástli sme 10 rokov, prosím, neberte nám to.“ Je nepochybné, že existuje spôsob, ako zapojiť všetkých a s predsedom Komisie na tom musíme pracovať, aby si všetci uvedomili, že sa tým nevystavia recesii, biede, chudobe a nezamestnanosti. Tento energetický a klimatický balík je pre nás absolútnou prioritou. Svet nepočká; Európa musí ukázať cestu.

Druhý bod: z 27 krajín patrí teraz 24 do schengenského priestoru; inými slovami, 24 krajín z 27. Hovoríte 23? OK, potom 23, ale stále to nie je také zlé. To nezahŕňa krajiny, ktoré nie sú členmi Európskej únie, ale – a to je dôvod, prečo často vedieme diskusie – sú súčasťou schengenského priestoru. Takže čo to znamená? To znamená, že sme rozhodli o úplnej slobode pohybu medzi krajinami schengenského priestoru.

Rád by som chcel povedať predsedom politických skupín a členom parlamentu, že sme vo Francúzsku spolu s Bernardom Kouchnerom a Jean-Pierrom Jouyetom prijali rozhodnutie, ktoré nebolo ľahké. Od 1. júla už neexistujú žiadne prekážky, ktoré bránili vstupu na francúzsky trh práce, keďže som oznámil, že zruším všetky obmedzenia, ktoré stanovili moji predchodcovia. Každý pracovník z akejkoľvek krajiny EÚ môže prísť a pracovať vo Francúzsku.

(potlesk)

Nebolo to také jednoduché; nebolo to také ľahké. V každom prípade, a francúzski poslanci ma opravia, ak sa mýlim, ma varovali, že to bude katastrofa, ak oznámim toto rozhodnutie. Ako zvyčajne, prijali sme toto rozhodnutie a žiadna katastrofa sa neudiala. Nepotešila ma diskusia o neslávnom „poľskom inštalatérovi“, čo naozaj nerobilo dobré meno ani mojej krajine ani Európe. To nie je dôvod, prečo sme vybudovali Európsku úniu.

(potlesk)

Napriek tomu, teraz keď už viac nemáme medzi sebou žiadne hranice, je to spravodlivé, je to rozumné, aby každý jeden z nás pokračoval v rozhodovaní o svojej vlastnej prisťahovaleckej politike, bez ohľadu na obmedzenia ostatných? Európsky pakt o imigrácii a azyle je dôležitým dokumentom pre francúzske predsedníctvo z dvoch dôvodov.

Prvým z nich – a môžem sa najskôr obrátiť na ľavú stranu Parlamentu – je ten, že ak všetci budeme mať, ak všetky európske krajiny budú mať európsku prisťahovaleckú politiku, odstránime tak imigráciu z vnútroštátnych diskusii, kde extrémisti zneužívajú chudobu a strach, aby tak slúžili hodnotám, ktoré nám nie sú vlastné. Jediný spôsob, ako dospieť k zodpovednej diskusii o imigrácii, je vytvoriť z nej európsku politiku. Už žiadne zaslepené bočné úmysly, ktoré by nútili krajiny s rozdielnymi citlivými otázkami, aby spolu pracovali.

Za prioritu považujem to, čo navrhol Brice Hortefeux a schválili všetci ministri a mali by prediskutovať výbory stálych zástupcov a Európska rada. Dokážeme tým, že Európa nechce byť pevnosťou, že Európa neodmieta ľudí, že Európa potrebuje migrujúcich robotníkov, ale že Európa nemôže vziať každého, kto by chcel prísť do Európy.

Dovoľte mi dodať, že pokiaľ ide o politický azyl, je nelogické, že jeden človek môže predložiť 27 žiadostí v 27 demokratických krajinách a na rovnaký problém nedostane zakaždým tú istú odpoveď. Dovoľte mi dodať, že pokiaľ ide o rozvoj s Afrikou, budeme silnejší, ak budeme pracovať spolu; toto je druhá priorita francúzskeho predsedníctva.

Tretia priorita: chceme presadiť koncept, o ktorom sa v Európe často rozpráva, ale ktorý len pomaly napreduje, a tým je európska obrana. Som si dobre vedomý toho, že pokiaľ ide o túto záležitosť, obklopuje ju veľa sporov, ale dovoľte mi povedať vám to, v čom verím. Ako si myslíte, že sa Európa môže stať politickou mocnosťou a nechať sa počuť, ak nedokáže brániť samu seba a rozvinúť zdroje na podporu tejto politiky?

Vezmite si príklad Kosova, ktorý pre mňa znamená úspešný príbeh Európskej únie. Toto je európsky problém, ktorý musia vyriešiť Európania. Ako v tom môžu Európania pokračovať, ak nezískajú vojenské a ľudské zdroje na to, aby podporili rozhodnutia, ktoré sme spolu prijali? Ako si myslíte, že sa Európa môže stať najúspešnejšou hospodárskou oblasťou sveta, ak sa nedokáže sama brániť?

Áno, máme NATO! Nemalo by napadnúť nikomu, prinajmenšom nie mne, aby spochybňoval prospešnosť NATO. Nie je to otázka voľby medzi európskou obrannou politikou alebo NATO, ale byť v NATO – v spojení s Američanmi – a mať samostatnú európsku obrannú politiku. Sú to tieto dve spolu, nie jedna namiesto druhej. Dovoľte mi dodať, že nemôžeme pokračovať v tom, že máme Európu, ktorá zabezpečuje svoju bezpečnosť na základe prispievania len štyroch či piatich krajín, s tým, že ostatné krajiny sa spoliehajú len na snahu týchto štyroch alebo piatich krajín. Členské štáty nemôžu pokračovať v tom, že budú samostatne budovať svoje vlastné lietadlá, že budú mať zbrojné priemysle, ktoré si medzi sebou konkurujú až do takej miery, že sa zruinujú a skôr či neskôr oslabia, len preto, že nie sú dostatočne silné na to mať európsku obrannú politiku.

Štvrtá priorita: mimoriadne zložitá problematika spoločnej poľnohospodárskej politiky. Teraz sa dostávam k mojim záverom, ktoré sú s týmto späté. Je to presne preto, že je zložité sa o tom teraz rozprávať. Som si celkom vedomý toho, že tu medzi nami máme poľnohospodárske štáty, ktoré vrúcne bránia prácu svojich poľnohospodárov a zároveň aj štáty, ktoré si myslia, že táto politika je príliš nákladná.

Dámy a páni, dovoľujem si apelovať na váš zdravý rozum. V roku 2050 bude mať svet 9 miliárd obyvateľov. Už teraz však 800 miliónov ľudí zomiera od hladu. Každých 30 sekúnd zomiera od hladu jedno dieťa. Je pochopiteľné žiadať od Európy, aby znížila svoju poľnohospodársku produkciu v dobe, kedy svet tak veľmi potrebuje potraviny? Nemyslím si, že je to pochopiteľné. Tu nejde o francúzske poľnohospodárstvo; je to o zdravom rozume.

(potlesk)

Dovoľte mi dodať ešte druhú poznámku: bez ohľadu na to, či je vaša krajina poľnohospodársky orientovaná, potravinová bezpečnosť sa týka každého. Dá sa pochopiť to, že pre našich chovateľov a poľnohospodárov oprávnene stanovíme pravidlá vysledovania a bezpečnostné pravidlá, a pritom pokračujeme v dovoze mäsa do Európy z krajín, ktoré nedodržujú žiadne z pravidiel, ktoré my stanovujeme pre našich poľnohospodárov?

(potlesk)

Tretia poznámka: poľnohospodárske ceny nikdy neboli také vysoké. Teraz je ten správny čas hovoriť o cenách, hovoriť o dotáciách a hovoriť o preferenciách Spoločenstva. Takisto si myslím, že medzi kontrolou stavu a finančnou arbitrážou spoločnej poľnohospodárskej politiky by sme sa mohli dohodnúť o určitých koncepciách, ako je napríklad potravinová dostatočnosť a potravinová bezpečnosť pre Európu.

Dámy a páni, takisto sú tu aj ďalšie problematiky: sociálna dimenzia je napríklad obrovskou záležitosťou. Poviem jednu poznámku. Niekedy vidím určitý rozpor: niekedy sa stretávame s názorom, ktorý je zameraný len na jeden cieľ, a to že Európa by sa nemala do všetkého miešať a že by Európa mala zasahovať len v tých oblastiach, ktoré sa jej priamo týkajú. Avšak tí ľudia, ktorí obviňujú Európu z toho, že strká svoj nos do všetkého, sú presne tí istí, ktorí prví prehovoria, keď nerozprávame o sociálnej dimenzii. Až doteraz chceli vždy členské štáty, aby sociálna politika bola predovšetkým vnútroštátnou kompetenciou, pretože dôchodky a zdravotná starostlivosť sú v prvom rade vnútroštátnymi problematikami.

Dámy a páni, máme mnohé sociálne smernice, na ktorých pán predseda Barroso zapracoval, aby sa dostali do programu. Mám na mysli tie, ktoré sa týkajú zamestnaneckých rád, pracovných pomerov na dobu určitú a množstva základných pravidiel, ktoré sa zaviedli pre každého v Európe. Francúzske predsedníctvo z toho urobí svoju prioritu.

Ďalšie témy by sa takisto mali dostať do programu francúzskeho predsedníctva, hoci nie sú v rámci európskej kompetencie. Dovoľte mi uviesť príklad niečoho, čo sa dotýka nás všetkých: Alzheimerova choroba. (poznámka pána Cohn-Bendita mimo mikrofónu: „ešte nie“). Pán Cohn-Bendit, nikdy by mi nenapadlo, že niekto taký mladý ako ste vy by už mohol byť zasiahnutý touto chorobou, ktorá, hoci vás sa teraz netýka, postihuje milióny Európanov. Tieto milióny Európanov sú pre mňa rovnako dôležití ako vaše zdravie.

(potlesk)

Subsidiarita samozrejme znamená, že toto nepatrí do európskej kompetencie. Napriek tomu by som chcel, aby francúzske predsedníctvo zorganizovalo stretnutie odborníkov zo všetkých európskych krajín, aby sme sa mohli podeliť o najlepšiu prax, aby mohli naši výskumníci dať dokopy svoje zručnosti a zistiť viac o tejto chorobe, a aby sme spolu mohli nájsť riešenie. Len si predstavte, čo by potom Európania povedali o Európe: to je spôsob, ako vyliečiť tieto strašné choroby. Čo som povedal o Alzheimerovej chorobe by sa mohli vzťahovať aj na rakovinu, ktorá rozdeľuje rodiny. Neexistuje žiadny dôvod, prečo by mal každý pracovať sám za seba pri hľadaní liečby rakoviny, keď spolu máme viac zdrojov a sme spolu silnejší.

(potlesk)

Nakoniec, pokiaľ ide o kultúru a šport, dovoľte mi povedať, že je veľkou chybou nerozprávať o záležitostiach, ktoré ovplyvňujú každodenné životy Európanov. Máme tu európsku kultúrnu výnimku. Z kultúry musíme urobiť súčasť každodennej diskusie v Európe. Svet sa nemusí klaňať jednému jazyku ani jednej kultúre. Musíme jasne riešiť otázku sadzieb DPH z videí a CD, ako to bolo v prípade sadzby DPH z kníh, ktorú ste stanovili.

Pokiaľ ide o šport, ktorý prekračuje aj politické rozpory, dovoľte mi povedať, že by som chcel, aby tak, ako existuje kultúrna výnimka, existovala v Európe aj športová výnimka. Podporujem slobodu pohybu jednotlivcov a tovaru, ale neschvaľujem myšlienku, že by sme mali spoplatniť naše futbalové kluby, čím by sa oslabili investície, ktoré mnohé kluby vkladajú do mladých chlapcov, ktorí by mali ostať v kluboch z tréningových dôvodov. Športová výnimka, ktorá by znamenala, že šport sa neviaže na trhové hospodárstvo, by mala mať podporu všetkých poslancov Parlamentu.

(potlesk)

Na záver, dámy a páni, pán predseda, by som chcel zakončiť – ospravedlňujem sa, že som určite hovoril pridlho – poslednou poznámkou. Viem, kam bude mieriť táto moja poznámka: do bijúceho srdca európskej demokracie. Európa si toho veľa vytrpela. Predovšetkým trpela zbabelosťou niektorých z nás, ktorí boli veľmi spokojní, keď nechali Európu platiť za svoje zodpovednosti, ktoré boli v skutočnosti zodpovednosťami politických predstaviteľov, ktorí sa neodvážili pred svojou verejnosťou vziať na seba zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré odmietli brániť v Bruseli.

(potlesk)

Je to zbabelosť. To hovorím predsedovi Európskeho parlamentu a predsedovi Komisie: predsedníctvo s vami bude spolupracovať. Ak niektorý členský štát nesúhlasí, nech prehovorí. Ako som povedal poľskému prezidentovi, on sám rokoval o Lisabonskej zmluve, dal svoje slovo a toto slovo sa musí dodržať. Nejde o otázku politiky, ale o otázku morálky.

(potlesk)

Avšak Európa trpela aj niečím iným. Európa trpela nedostatkom diskusie. Chcel by som zakončiť práve týmto, pretože to považujem za veľmi dôležité. Naše inštitúcie sú nezávislé, ale nezávislosť neznamená ľahostajnosť. Ak my, politickí predstavitelia, nemáme odvahu diskutovať, kto potom? Diskutovať o čom? Aká ja správna hospodárska stratégia? Aká ja správna monetárna stratégia? Aká ja správna stratégia devízových kurzov? Aká ja správna stratégia úrokových sadzieb? Samozrejme každý má právo mať svoje vlastné presvedčenia, a toto hovorím obzvlášť našim nemeckým priateľom. Avšak nikto nemá právo zabrániť diskusii, konštruktívnej diskusii.

Samozrejme všetci chceme dohodu, ako je obchodná dohoda, ktorá je momentálne vo fáze rokovaní. Avšak nikto sa nesmie báť povedať, že Európa nesmie byť naivná. Musíme diskutovať o výhodách voľného obchodu, ale takisto musíme rozvíjajúcim krajinám povedať, že nemajú právo požadovať také isté práva, ak pre nich neplatia rovnaké povinnosti. Nesmieme sa báť uskutočniť európsku diskusiu. Musíme sa zapojiť do dôstojnej európskej diskusie, ale nesmieme sa báť brániť naše presvedčenia.

Nespochybňujeme nezávislosť ECB, ak sa pýtame, či je rozumné zvýšiť úrokovú sadzbu na 4,25 %, keď úroková sadzba USA je vo výške 2 %. Diskutujeme. Pokojná diskusia, kde niekto nemá monopol na pravdu. Ja určite nie, ani odborníci, ktorí musia preukázať účinnosť svojich rozhodnutí.

Práve v tomto duchu, dámy a páni, máme spolu s francúzskymi ministrami v úmysle niesť túto zodpovednosť. Viem, že je to zložité. Viem, že keď ste úradujúcim predsedom Rady, nebránite záujmy svojej krajiny, ale záujmy Únie. Viem, pán predseda, predsedovia, že musíme spolupracovať ako tím v záujme Európy 27, a ja dúfam, že o šesť mesiacov bude môcť každý povedať: „Európa pokročila vďaka nášmu zapojeniu sa a podpore.“

(hlasný potlesk)

  Predseda . − Pán úradujúci predseda Európskej rady, vďaka za váš prejav. Želáme vám pretrvávajúcu odvahu, odhodlanie a najmä úspech počas vášho predsedníctva – keďže, keď ste úspešní, Európska únia je úspešná a s ňou aj Európsky parlament. Môžem vás uistiť, že Európsky parlament bude na vašej strane, keď budete robiť rázne rozhodnutia, ktoré Európsku úniu privedú do dobrej budúcnosti. Európsky parlament vás v tejto úlohe podporí.

Takisto by som chcel privítať pánov ministrov, ktorí sú tu dnes s vami: pána Bernarda Kouchnera, Brica Hortefeuxa, bývalého kolegu poslanca, a hlavne vášho štátneho tajomníka pre európske záležitosti, pána Jean-Pierra Jouyeata, ktorý je v tomto Parlamente skoro pravidelným hosťom. Srdečne vás všetkých vítam tu v Európskom parlamente.

(potlesk)

  José Manuel Barroso , predseda Komisie – (FR) Vážený pán predseda, úradujúci predseda Rady, dámy a páni, som rád, že tu v Európskom parlamente môžem dnes byť s vami na predstavení programu šesťmesačného francúzskeho predsedníctva Rady Európskej únie. Myslím si, že toto bude predsedníctvo plné nadšenia a odhodlania, bohaté na konkrétne výsledky, na ktorých budeme všetci spolupracovať. Chceli ste, aby sa Francúzsko vrátilo späť k Európe, pán úradujúci predseda, a to je nepochybne skvelá správa pre všetkých nás.

Európski občania a dnes tu zhromaždený Európsky parlament očakávajú od francúzskeho predsedníctva veľa vecí. Ako som povedal na našom stretnutí 1. júla v Paríži, Komisia bude stáť za francúzskym predsedníctvom, ponúka mu plnú podporu, aby sa počas týchto šiestich mesiacov zabezpečili úspechy Európskej únie. O výzvy nebude núdza.

Globalizácia pretrváva a medzinárodná konkurencia sa stáva čím ďalej, tým viac silnejšou. Svet čelí novým výzvam, ako sú napríklad nedostatočné fosílne palivá a zmena klímy. Musíme teraz konať, aby sme na tieto výzvy našli spoločné riešenia. Všetky tieto faktory znamenajú, že Európa potrebuje zreformovať svoje hospodárstva, aby sa stala konkurencieschopnejšou, modernizovať svoje sociálne modely a investovať do vzdelávania, výskumu a inovácií. Európa má veľa tromfov v rukáve, obzvlášť ako jedna z popredných svetových obchodných mocností. Avšak musí mať odvahu sa prispôsobovať. Ak chceme ponúkať ochranu, potom sa musíme prispôsobiť. To je cesta k úspechu.

Nemôžeme poprieť, že sa Európa nachádza v zložitom období: írske hlasovanie proti, globálne hospodárske prostredie, stúpajúce ceny ropy a komodít, prudký rast cien potravín a inflačné tlaky, ktoré sú najväčším nepriateľom kúpnej sily. Inflácia je takisto najväčším nepriateľom sociálnej spravodlivosti, keďže v prípade veľmi silnej inflácie, tí, ktorí trpia najviac sú tí, ktorí majú nízke mzdy alebo žijú z dôchodkov. Všetky tieto faktory teraz vrhajú tieň na hospodárstva a nútia našich politikov, aby robili zložité rozhodnutia ako na európskej, tak aj vnútroštátnej úrovni. Musíme čeliť týmto skutočnostiam so vztýčenou hlavou a prispôsobiť sa im so zmyslom pre skutočnosť a s odhodlaním.

Práve sme sa vrátili zo samitu G8 z Japonska, kde som mohol jasne vidieť, že vplyv, ktorému sa teší Európska únia, takisto ako aj očakávania a rešpekt, ktorý vyvoláva vo svete, je v jasnom kontraste s pochmúrnou náladou, ktorá sa častokrát v EÚ prejavuje. Môžem vám povedať, že dnes viac ako kedykoľvek predtým sa Európska únia vníma mimo Európy ako presvedčivý a rozhodujúci hráč, hráč s obrovským vplyvom na svetovej scéne.

Zoberme si dva konkrétne príklady, ktoré boli v centre samitu G8: zmena klímy a rozvoj – dve problematiky, ktoré na svetovej úrovni Európa uviedla do pohybu. Spojené štáty sa k nám teraz pridali v boji proti zmene klímy podporou našich názorov. Minulý rok v Heiligendamm – pán prezident Sarkozy tam bol – si spomínam, že sme mali veľký problém presvedčiť Američanov a Rusov, aby prijali zásadu povinných cieľov pre rok 2050. Teraz sme to dosiahli. Bolo to možné vďaka našej úlohe európskeho vodcu; na čo som ako predseda európskej inštitúcie hrdý. Bol to opäť úspech, za ktorý vďačíme európskemu zjednoteniu.

Druhým príkladom je rozvoj a mimoriadne rýchlo rastúce ceny potravín, ktoré ohrozujú rozvojové ciele milénia. Aj v tejto oblasti sme boli schopní konať ako katalyzátor vďaka záverom Európskej rady z minulého mesiaca, ktorými sa, citujem, privítal „zámer Komisie predložiť návrh na vytvorenie fondu na podporu poľnohospodárstva v rozvojových krajinách.“

Európska komisia prijme tento návrh na budúci týždeň. Počítam s plnou podporou oboch krídel rozpočtového orgánu, aby tak Európa mohla pružne poskytovať potrebnú pomoc poľnohospodárom, najmä tým v Afrike, pri blízkej spolupráci s príslušnými multilaterálnymi organizáciami. Táto podpora je nevyhnutá na zabezpečenie „zelenej revolúcie“, ktorú Afrika potrebuje pre svoju stabilitu a prosperitu, ktorá, ako všetci viete, patrí takisto k priamym záujmom Európy. Ako nariadila Európska rada, náš návrh zostáva v platnosti v rámci obmedzení súčasného finančného výhľadu. Náš prístup pozostáva z prerozdelenia úspor, ktorým sa kvôli nárastu medzinárodných cien Európe umožní vyprodukovať ako súčasti politiky na podporu poľnohospodárstva pre tých, ktorých sú najviac zasiahnutí týmto nárastom. Všade na svete dochádza k núdzovým a katastrofickým situáciám. Keby ste mohli počuť slová predsedu Svetovej banky, keby ste mohli počuť niektorých vodcov afrických krajín a ďalších krajín, ktoré sa zišli na tomto rozšírenom stretnutí, o hlade a hladovaní, ktoré teraz predstavujú skutočnú hrozbu toľkým ľuďom na svete, pochopili by ste, do akej miery je európska pomoc potrebná a nevyhnutná.

(potlesk)

Preto verím, že opäť môžeme dať dobrý príklad solidarity medzi európskymi a africkými poľnohospodármi, ktorý dokazuje, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a rozvojová politika musí spolupracovať, pretože, ako práve povedal pán prezident Sarkozy, potravinová bezpečnosť je svetovou problematikou a potrebujeme ju vyriešiť spolu. Nie sami, ale spolu.

Je preto pravdou, že existujú obavy, ale takisto aj to, že Európska únia má teraz viac ako kedykoľvek predtým centrálnu úlohu tieto problémy vyriešiť. Radšej ako utápať sa v tom, čo niekedy volám „krízofília“ – dokonca sa hovorí o fenoméne úpadku v Európe – dovoľte mi podčiarknuť hodnotu konkrétnej a pozitívnej činnosti EÚ. V každom prípade, toto je ten najlepší spôsob, ako vyriešiť medzinárodné problematiky vyvolané neratifikovaním Lisabonskej zmluvy v Írsku. Musíme tomu čeliť, pretože Lisabonská zmluva by nám umožnila pracovať efektívnejšie, demokratickejšie, hoci to nemôžeme použiť ako ospravedlnenie za zlyhanie okamžite odpovedať na potreby našich občanov.

Európski občania od nás čakajú odpovede. Najlepšou odpoveďou, ktorú im môžeme dať, je hovoriť s nimi na rovinu a dokáže, že máme politickú odvahu. Francúzske predsedníctvo má hojnosť oboch kvalít.

V Európe na skúšku musíme poskytnúť dôkaz, že Európa funguje. Musíme sa zamerať na politiky, ktoré zbližujú Európu s jej občanmi a majú vplyv na ich každodenné životy. Teraz viac ako kedykoľvek predtým určujeme smer pre Európu založenú na výsledkoch.

Osobne som o tom presvedčený. Priority vášho predsedníctva umožnia Európe vyjsť v ústrety hlavným výzvam, ktorým čelí, kým sa pripravuje na problematiky budúcnosti.

Vítam prioritu francúzskeho predsedníctva zaviesť integrovanú energetickú politiku a politiku zmeny klímy. Ako ste povedali, úradujúci predseda Rady, toto je hlavnou prioritou vášho predsedníctva a vieme, ako veľmi ste odhodlaní uzavrieť túto strategickú dohodu ku koncu roka, čo by EÚ postavilo do dobrej pozície, aby sme sa takto o rok pustili do rokovaní v Kodani. Komisia jej poskytne plnú podporu, aby sme mohli dosiahnuť ambicióznu a vyrovnanú dohodu s Európskym parlamentom a členskými štátmi. Z tohto som urobil prioritu pre moju inštitúciu, a rád by som znova poďakoval úradujúcemu predsedovi Rady za jeho vytrvalú podporu energetickému a klimatickému balíku, ktorý uviedla Európska komisia.

Musíme sa takisto pohnúť smerom k riadenej prisťahovaleckej politike v Európe. V prvom rade musíme riešiť imigráciu, ktorú starnúca Európa potrebuje, v určitých kľúčových sektoroch, a ktorú musí sprevádzať náležitá imigrácia, aby sme mohli byť v našej humanistickej Európe hrdí na integráciu, ktorú ponúkame tým, ktorí úprimne túžia prísť sem pracovať. Prijatie „modrej karty“ počas francúzskeho predsedníctva bude dôležitým krokom v tomto smere.

Avšak takisto potrebujeme riešiť nelegálne prisťahovalectvo a vykorisťovanie, ktoré z toho častokrát vyplýva, najmä presadením návrhu na potrestanie tých, ktorí zamestnávajú nelegálnych pracovníkov. Práve tu sa musíme najviac snažiť; nesmieme sa vyhrážať chudobným pracovníkom, ktorí len chcú v Európe pracovať, ale trestať tých, ktorí ich chcú využívať. Takáto praktika je hanbou pre Európu. Aby bolo úplne jasné: Musíme byť realistický pri riešení problematiky prisťahovalectva.

Som pevne presvedčený, dámy a páni, že naša neschopnosť riešiť túto problematiku vážne a zodpovedne je jednou z najväčších hrozieb pre Európu. Nevyriešime túto otázku prisťahovalectva, ak budeme na všetkých frontoch zhovievaví. To by bolo najlepšou výhovorkou pre extrémistické či xenofóbne sily. Potrebujeme byť tvrdí, pokiaľ ide o nelegálne prisťahovalectvo a zároveň dokázať, že sme šľachetní a zjednotení pri integrovaní prisťahovaleckých spoločenstiev, ktoré chcú prispievať k rastu a rozvoju Európy. Verím, že v tom potrebujeme mať jasno; potrebujeme byť tvrdí, pokiaľ ide o zločinnosť a zároveň pokračovať v dokazovaní rešpektovania ľudských práv, ktoré sú typickou črtou európskej civilizácie a našich plánov európskej integrácie.

Prirodzene sú to citlivé otázky, ktoré sú veľmi ľahkou korisťou na polemiku a nedorozumenia. Preto Komisia chcela predložiť vyvážený návrh a vypracovala 10 kľúčových zásad, aby sme sa mohli spolu pohnúť ďalej. Potešilo ma, že francúzske predsedníctvo a francúzski ministri spravodlivosti a vnútra podporili tento integrovaný prístup počas neformálneho stretnutia v Cannes tento týždeň.

Som rád, že môžem poukázať na to, dámy a páni, že v Európe, v schengenskom priestore, kde sa sloboda pohybu stala skutočnosťou, je absurdné pokračovať v 27 rozdielnych politikách prisťahovalectva. Potrebujeme európsku politiku prisťahovalectva.

A ďalšou dôležitou otázkou je náš sociálny program. Žiadny dynamický, konkurenčný hospodársky model neexistuje bez skutočných sociálnych investícií s cieľom zabrániť riziko chudoby, vylúčenia a vytlačovania. Francúzsko z nového sociálneho programu, ktorý pred niekoľkými dňami predložila Komisia, urobilo jednu zo svojich priorít. Vítam to. Aby sme Európanov pripravili na budúcnosť, musíme im poskytnúť príležitosti, prístup ku kvalitným službám, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a neustálej solidarite. Nikto v Európe nesmie byť odsunutý na vedľajšiu koľaj. Európa je práve o príležitostiach a solidarite.

Dámy a páni, počas nasledujúcich šiestich mesiacov sa vznikne ešte veľa iných projektov. Nemôžem ich tu všetky opísať, ale ak môžem v krátkosti spomenúť dva, rád by som odporučil projekt Európskej obrany a Stredomorskej únie, ktoré sa v Paríži predložia budúcu nedeľu. Vnímam ich ako dve príležitosti pre Európu s cieľom potvrdiť svoju úlohu vo svete. A tu tiež je na nás, aby sme premenili túto ambíciu do konkrétnych skutkov.

Želám francúzskemu predsedníctvu Rady veľa úspechov a zaručujem mu plnú podporu Komisie počas nasledujúcich šiestich mesiacov, ktoré budú určite vzrušujúce.

Prvou povinnosťou politikov je čeliť problémom a zdvojnásobovať snahu na ich úspešné riešenie.

Spolu môžeme urobiť veľmi veľa. Rád by som vzdal úctu všetkým snahám, ktoré za posledných pár mesiacov vynaložila francúzska vláda na najvyššej úrovni, aby úzko spolupracovala s európskymi inštitúciami. Inštitúcie, predsedníctvo a členské štáty musia spolupracovať. Toto je kľúčom spoločného úspechu, ktorý dlžíme občanom Európy, a rád by som vzdal aj úctu zanieteniu, ktoré tu dnes opäť vyjadril pán úradujúci predseda Rady, aby sme spolu, Rada, Parlament a Komisia mohli nájsť konkrétne riešenia konkrétnych problémov, ktorým musia každý deň čeliť naši občania.

  Joseph Daul , v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Vážený pán predseda, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážený pán predseda Komisie, dámy a páni, Francúzsko sa rozhodlo, že jeho predsedníctvo bude synonymom politického odhodlania.

Potrebujeme politické odhodlanie, aby sme mohli prekonať ťažkosti, ktorým čelí európska integrácia. Najpevnejším z nich je bezpochyby írske hlasovanie za „nie“, o ktorom sa tu dnes ráno diskutovalo. Musíme zapojiť našich občanov v Európe. Je mnoho dôvodov, prečo majú pochybnosti vrátane strachu spojeného s globalizáciou, rastúcimi cenami a zmenami v tradičných rodinách a sociálnych hodnotách.

Ak nedokážeme presvedčiť všetkých, že hlavné problematiky, ako je bezpečnosť, zmena klímy, energie a prisťahovalectvo sa dajú účinne riešiť len na európskej úrovni – a s ohľadom na hlavné regióny sveta, Európa takisto musí byť dostatočne silná na to, aby presvedčila Spojené štáty, Indiu, Čínu a Brazíliu – nemôžeme počítať s pokojnou budúcnosťou.

Francúzske predsedníctvo potrebuje takisto politické odhodlanie, aby presvedčilo svojich partnerov, že Lisabonská zmluva nám pomôže rozhodovať účinnejšie a demokratickejšie o všetkých týchto spoločných problematikách. Tí členovia mojej skupiny, ktorí patria do Európskej ľudovej strany, by si želali, aby všetky členské štáty, ktoré ešte Zmluvu neratifikovali, aby tak urobili počas francúzskeho predsedníctva. Po období reflexie a so všetkou úctou, očakávame od Írska tak, ako to bolo v prípade Francúzska a Holandska, aby svojim 26 partnerom ponúklo riešenie z tejto slepej uličky. Od všetkých členských štátov žiadame, aby sa vyhli akémukoľvek snaženiu čakať na ostatných, ale aby konali zodpovedne. Naša skupina by rada dospela ku koncu tejto inštitucionálnej diskusie a sme presvedčení o tom, že francúzske predsedníctvo bude pracovať smerom k naplneniu tohto cieľa.

Vážení predsedovia, dámy a páni, kým sa snažíme vyzbrojiť sa lepším rozhodovacím nástrojom, naše problémy sa hromadia. Toto nám berie energiu, ktorú by sme mohli lepšie vynaložiť na tvorbu pracovných miest, hájenie našich záujmov a propagáciu sociálneho modelu a Európy vo všeobecnosti. Ako som povedal, určite potrebujeme politické odhodlanie. Takisto by som chcel presvedčiť o tom, že máme odhodlanie venovať sa prioritám, ktoré práve spomenul úradujúci predseda Rady. Musíme urýchlene konať, aby sme riešili problematiku zmeny klímy, energie, prisťahovalectva, zabezpečovania potravín a obrany.

Pokiaľ ide o zmenu klímy a energiu, alternatíva je jasná: buď sú naše členské štáty presvedčené o tom, že musia napredovať a ísť príkladom pred samitom v Kodani, a ak áno, musia do decembra urobiť jasné rozhodnutia s cieľom zabezpečiť vzájomnosť s našimi medzinárodnými partnermi, alebo sa už rozhodli, že napriek zhoršujúcim sa klimatickým podmienkami a našej energetickej závislosti, nie je potrebné prijať naliehavé opatrenia. Sotva by som vám mal opakovať, ku ktorej strane sa prikláňa moja politická skupina.

Pokiaľ ide o prisťahovalectvo, tu takisto potrebujeme skončiť s pokrytectvom. Zatiaľ čo mnohé krajiny sveta už prijali politiku prisťahovalectva s celkom uspokojivými výsledkami, väčšina našich krajín s týmito rozhodnutiami otáľa. Je čas na diskusiu a rozhodnutie o tejto problematike, ktoré musia byť pozitívne, ľudské a zodpovedné. Koncept Európskeho paktu o imigrácii a azyle, o ktorom sa bude diskutovať v októbri, je krokom vpred týmto smerom, a ja blahoželám ministrom EÚ za ich odpoveď tento týždeň na koncept pripravený pánom Bricom Hortefeuxom. Máte našu podporu, pán Hortefeux.

Nakoniec by som chcel spomenúť dve témy, ktoré sú my srdcu blízke a sú podstatné pre budúcnosť a našu nezávislosť: zabezpečenie potravín a obrana. Rád by som chcel, aby sme mysleli aj na tých najviac znevýhodnených ľudí na celom svete, ale aj v našich vlastných krajinách, ktorým rastúce ceny potravín spôsobujú skutočný problém. Bol by som rád, keby Európa a francúzske predsedníctvo vynaložili snahu pomôcť im v týchto ťažkých časoch.

Pokiaľ ide o obranu, chcel by som sa spýtať len jednu otázku: ako môže byť Európa dôveryhodná bez obrany, ktorá je hodná svojho mena? Potrebujeme obranu, aby sme mohli zaručiť mier v Európe a pomôcť tým najviac znevýhodnených ľudí vo svete. Naša skupina podporuje odhodlanie francúzskeho predsedníctva ukazovať cestu odhodlanými návrhmi svojim partnerom v týchto strategických oblastiach.

Dámy a páni, európska integrácia je mimoriadnou politickou záležitosťou. Nepochybujem o tom, že sme dostatočne silní na to, aby sme robili jasné politické rozhodnutia, vďaka ktorým naši občania znovu objavia sympatiu k Európe. Pevne verím, že nové predsedníctvo nás v tomto podporí a že môžeme vyhrať znovu získať dôveru našich občanov pred nadchádzajúcimi európskymi voľbami v roku 2009.

  Martin Schulz, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, je tu niekoľko aspektov z vašich stanovísk, pán Sarkozy, ktoré podporujeme, a pri niektorých z nich by som chcel zájsť do podrobností. Teší ma, že ste sa vrátili z Japonska zdravý a v poriadku. Opäť sme počuli o ďalších záväzkoch týkajúcich sa zmien klímy a teraz je čas, aby sme ich dodržali.

Máte pravdu v tom, že klimatický balík je prioritou; tento názor podporuje aj naša skupina. Máte pravdu aj v tom, že jednotlivé štáty ho nemôžu dosiahnuť samy, mimochodom ani Nemci, ani Francúzi dosiahnutím vlastných dohôd v Straubingu. Je tu ďalších 25 krajín, ktoré sú súčasťou, a predovšetkým Európsky parlament, ktorý je zodpovedný za konečné rozhodnutie. Mali by tak robiť spolu s vami, ale bez nejakých bočných iniciatív – dokonca ani s Angelou Merkelovou, akokoľvek dobre sa tento nápad môže zdať.

Keď spomínate šport, pozrel som sa dnes ráno do francúzskych novín, a uvažoval som o tom, či dnes napíšu niečo o návšteve pána Sarkozyho v Európskom parlamente. Nič! Veľa píšu o Tour de France, a práve teraz je to Nemec, ktorý si obliekol žlté tričko víťaza.

(protestné pokrikovanie)

Pozorne som vás počúval, pán úradujúci predseda Rady, keď ste spomínali ďalšie body, týkajúce sa zmeny klímy a obzvlášť Lisabonskej zmluvy. Naozaj, ak chceme vykazovať výsledky, potrebujeme nástroje, a tým sa dostávame do dilemy. Naši občania chcú, aby sme boli účinnejší, transparentnejší, demokratickejší a zároveň chcú, aby boli vnútroštátne parlamenty demokratickejšie a mali väčší vplyv. To je všetko správne, ale zakaždým, keď chceme vykazovať výsledky, nástroj, ktorý potrebujeme – revidovaná zmluva – sa nám vytrhne z ruky.

Máte pravdu: znamená to, že potrebujeme nový prístup, nový začiatok. Potrebujeme sa pokúsiť uviesť túto Zmluvu do platnosti. Myslím si, že je skvelé, že idete do Írska a konštruktívne pracovať s írskym ľudom. Ak vám môžem dať osobnú radu, tentokrát nechajte Bernarda Kouchnera v Paríži. Mal som dojem, že jeho predchádzajúce prínosy nám celkom nepomohli Írov presvedčiť.

(potlesk, protestné pokrikovanie)

Avšak rozprávam o záležitosti, na ktorú máme celkom odlišný názor ako vy. Hovorili ste o štyroch prioritách vášho predsedníctva, a ja som očakával, či bude aj piata. Potom ste spomenuli niekoľko ostatných záležitostí, o ktorých ste povedali, že boli dôležité - avšak nie priority, len ostatné záležitosti. Tieto „ostatné záležitosti“ zahŕňali sociálnu Európu, o ktorej ste povedali, že je to záležitosť národných štátov. Domnievam sa, že toto je závažná chyba.

(potlesk)

Chcem vám povedať, že od francúzskeho predsedníctva očakávame celkom iný prístup. Sociálna Európa neznamená, že chceme vytvoriť úrad sociálneho zabezpečenia v Európe, alebo že chceme rodinné prídavky pre celú Európu. Sociálna Európa je o niečom inom: veľmi dlhý čas ľudia verili – a právom – že Európa môže umožniť hospodársky pokrok. Strávili sme 50 rokov pracovaním na tom, aby sme zabezpečili, že tento hospodársky pokrok v Európe vedie k vyššiemu rastu, vytvára viac pracovných miest a vždy zaručuje väčšie sociálne zabezpečenie.

Čoraz viac ľudí má teraz pocit, že opak je pravdou – že z hospodárskeho pokroku Európy profituje niekoľko veľkých konglomerátov, určité poisťovne, rizikové fondy a veľké podniky, ale nie ľudia. Je úlohou Európskej únie obnoviť v nich ten pocit, že rast v Európe, hospodársky pokrok tohto kontinentu, neslúži bankám a veľkým konglomerátom, ale každému jednotlivému občanovi. Navyše, ak to musia zabezpečiť národné štáty, potom ste vy ako úradujúci predseda Európskej Rady povinný povedať vašim kolegom, vedúcim predstaviteľom štátov a vlád, že musia zabezpečiť, aby hlavnú úlohu v ich národných štátoch zohrávala sociálna spravodlivosť a nie radikalizmus voľného trhu.

(potlesk)

Rád by som dodal, že máme Európsky súdny dvor, ktorý každý deň vynáša rozsudky, a tieto rozsudky môžu zmeniť stupeň sociálneho zabezpečenia v jednotlivých členských štátoch, hoci členské štáty nedisponujú žiadnym nástrojom, ktorým by tomu mohli vzdorovať. Práve preto potrebujeme sociálnu Európu, pán úradujúci predseda, a práve preto od vás očakávam do decembra zmenu postoju k tejto problematike. Inak vás Socialistická skupina v Európskom parlamente nebude môcť podporiť.

Vážený pán úradujúci predseda, strach zo sociálneho vylúčenia vedie k nebezpečnému vývoju, a jedným príkladom je aj to, že vlády sú defenzívne presvedčené o tom, že tento strach zo sociálneho vylúčenia môžu vykoreniť z predstáv ľudí prostredníctvom prenasledovania menšín. V súčasnosti sme toho svedkami v jednom členskom štáte Európskej únie. Neviem, aké percento talianskej populácie tvoria rómske deti, a neviem, že keď vláda rozhodne a povie: „budú sa musieť zaregistrovať na oddelení policajných záznamov; musia im odobrať odtlačky prstov“, údajne kvôli tomu, aby sa im dostalo sociálnej ochrany, myslím, že ide o vážne porušenie základných práv Európy.

Vaša krajina, Francúzsko dala Európskemu spoločenstvu národov jeho prvú chartu základných práv. Prvá deklarácia ľudských práv vyvstala z vašej krajiny. Ako prezident tej republiky, ste súčasťou tradícií vašej krajiny. Žiadam vás ako úradujúceho predsedu Európskej rady, aby ste ovplyvnili vládu Silvia Berlusconiho a povedali mu, že Európa je spoločenstvom založeným na právnom poriadku a nie na spojení svojvôle.

(hlasný potlesk)

Európska únia čelí mnohým hlavným problémom, ale ak nezaručíme sociálne zabezpečenie v Európe, ľudia sa od tejto Európy odvrátia, a keď sa odvrátia, potom nám už Lisabonská zmluva bude k ničomu; stroskotá celý projekt. Potrebujeme preto odvahu. Viem, že ste odvážny muž. Podporujeme vaše priority; teraz podporte vy naše – sociálnu Európu a zmenu klímy, inštitucionálnu reformu a ľudské práva. Potom bude vaše predsedníctvo úspešné.

(potlesk ľavice)

  Graham Watson, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predseda, chcel by som povedať úradujúcemu predsedovi Rady, že írske hlasovanie proti Zmluve urobilo jeho impozantne pripravené predsedníctvo problematickejším. Takisto sa viac ako kedykoľvek predtým posilnil prípad pre praktickú Európu schopnú riešiť problémy.

Energetické a klimatické balíky sú každým dňom urgentnejšie. Zníženie DPH je len krátkodobým ústupkom: Európa by mala znížiť svoju závislosť od ropy a plynu. Potrebujeme oveľa viac investícií do obnoviteľných energií: tie s malým rozsahom a lokalizované, aby sa znížili účty domácností, a tie s veľkým rozsahom, ako je napríklad využívanie Stredomorskej únie s cieľom investovať do vysokonapäťovej solárnej termálnej výroby elektriny v Južnej Afrike.

V utorok štáty G8, ktoré sú zdrojom takmer dvoch tretín svetového CO2 schválili cieľ zníženia emisií o 50 %. Ale rozvíjajúce sa hospodárstva majú pravdu, keď hovoria, že tento cieľ by mal byť vyšší – možno 80 % – spolu s predbežnými cieľmi.

Na to, aby sme stabilizovali ceny potravín, potrebujeme dobré nápady, ako napríklad nedávna reforma SPP komisárky Fischer Boelovej, a nie protekcionizmus, akokoľvek maskovaný. Pravdou je, že ľudia sa starajú viac o ceny benzínu a účet za chlieb ako o veľké ciele našej Únie. Dnes by nikto nepovedal ‘Qu’ils mangent de la brioche’ (Keď nemajú chlieb, nech jedia koláče).

Úradujúci predseda má pravdu v tom, zamerať sa na migráciu. Ale migrácia sa bude dať riadiť len vtedy, ak sa nám podarí riadiť zúfalstvo, ktoré toľkých ženie, aby riskovali tak veľa len preto, aby sem prišli. Mali by existovať cesty pre legálnu imigráciu, tvrdé zásahy proti tým, ktorí obchodujú s ľuďmi, a reforma našej poľnohospodárskej politiky, aby sa tak nakopol rast v krajinách pôvodu. Môže sa zdať optimistické žiadať francúzske predsedníctvo, aby liberalizovalo trhy. Ale aby sme priniesli bezpečnosť v rámci našich hraníc, musíme priniesť nádej spoza nich.

Existuje iný spôsob, ako môže francúzske predsedníctvo urobiť prelom. Francúzsko nám dalo ľudské práva. Teraz musí byť Francúzsko na čele ich bránenia. Doma neúnavne pokračovať s antidiskriminačnou smernicou. V zahraničí: nastolením mieru na Balkáne pre budúcnosť Európskej únie, využitím Stredomorskej únie s cieľom zlepšiť ľudské práva v Severnej Afrike a spojením našich obchodov s Ruskom a v Číne odsúdením tvrdého zásahu proti tým, ktorí nesúhlasia.

v mene skupiny ALDE– (FR) Úradujúci predseda, nechoďte do Pekingu. Hrajte tímovú hru.

(potlesk)

Voltaire raz povedal: „Ľudia sú si rovní, nie je to narodenie, ale cnosť, čo nás medzi sebou odlišuje.“

v mene skupiny ALDE– Prevzatím vedúcej úlohy môže Európa preukázať svoju cnosť a žiadať, aby sa uznala dôstojnosť každého muža a ženy.

Úradujúci predseda, aby ste uspeli, budete potrebovať nájsť konsenzus. Budete potrebovať Parlament, Radu a Komisiu, aby spoločne pracovali na programe stanovenom 27 členskými štátmi a týmto Parlamentom. Ak sa máme dohodnúť, tak to musí byť o programe, nie o jeho posloch. Dostali ste sa do polemiky s predsedom ECB a s dvoma komisármi, ale tí predstavujú našu Úniu a nami dohodnuté politiky. Toto nie je európsky spôsob rozdeľuj a panuj. Musíme trvať na našich zásadách, ale spolupracovať, aby sme dosiahli spoločné ciele.

v mene skupiny ALDE– (FR) Vážený pán predseda, viem, že už mám končiť, ale prosím, dajte mi šesťdesiat sekundičiek mojej poslednej minúty s manželom Carly Bruniovej.

(smiech)

v mene skupiny ALDE– Úradujúci predseda, ak zotrváte na svojich zásadách a dovolíte nám pracovať s cieľom dosiahnuť spoločné ciele, ak tak urobíte, liberáli a demokrati budú s vami spolupracovať.

(potlesk)

  Cristiana Muscardini, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, aby sme pritiahli občanov bližšie k Európe, potrebujeme, ako som povedala v Európskom dohovore k novej zmluvy, dať Európe dušu, ktorá rešpektuje rozličné jazyky a identity, znovu potvrdzuje spoločné korene a hodnoty, a vy ste sa dnes, úradujúci predseda Rady, vo vašom prejave pokúsili túto dušu vyjadriť.

Ako je Štrasburg symbolom obnoveného mieru, tak dnes aj európska vlajka, ktorá veje spolu s národnými vlajkami, by mala byť viditeľným znázornením symbolu všetkých občanov zjednotených pod spoločným projektom obrany, bezpečnosti, kultúrneho a hospodárskeho rastu a transparentnosti Centrálnej banky: toto pravdepodobne stále chýba v novej Zmluve.

Politika potrebuje dať mladým ľuďom konkrétne ciele. Bez rešpektovania životného prostredia nemôže nastať žiadna budúcnosť hospodárstva, a bez uznania spojených povinností nemôže nastať žiadne rešpektovanie práv. Dúfame, že francúzske predsedníctvo zahŕňa medzi svoje ciele aj európsku chartu povinností. Demokracia a sloboda sa zakladajú na uplatňovaní pravidiel. Internet nemôže byť nástrojom terorizmu, priekupníkov detí a podnecovaním násilia. Potrebujeme harmonizovať zákony našich krajín, od prisťahovalectva až po ochranu neplnoletých, od energie až po kompatibilný pokrok.

Novú Európu pre nový vzťah s Afrikou. Nielen zelené osvedčenia alebo obchody, ale vzájomný rast, spoločne využívaný euro-stredomorský projekt, musíme myslieť na ohniská terorizmu v Mogadiše a násilie v Zimbabwe, ktoré zabraňujú rozvoju demokracie. V rámci EÚ sa príliš veľa váha: žiadame Radu, aby schválila „vyrobené v“ (made-in), aby mohol mať medzinárodný obchod jasné pravidlá.

Boj proti falšovaniu a protiprávnosti je hospodárskym problémom, ale takisto ovplyvňuje aj zdravie našich občanov, a malé a stredné podniky sú kultúrnou hodnotou, ktorú treba brániť. Ponúkame francúzskemu predsedníctvu našu neochvejnú podporu, aby sa pre našich občanov stali tieto nádeje skutočnosťou a aby, ak je možné, podporovaním rozvoja vedeckých pokrokov bolo možné bojovať ako proti zriedkavým ochoreniam, tak aj proti zakorenenej antipatii nášho inteligentného priateľa pána Schulza voči premiérovi Berlusconimu.

  Daniel Cohn-Bendit , v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predseda, váš európsky voluntarizmus, vaša ambícia pre Európu je výzvou, ktorú zdieľame aj v Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancie. Dokonca by som povedal, ak môžem parafrázovať známu pesničku, je to droga, od ktorej sme všetci závislí.

Avšak chcel by som povedať jednu vec. Ak sme dostatočne ambiciózni povedať jednu minútu, že musíme prijať klimatický balík, aby sme potom v ďalšej minúte poklonkovali pred lobingom nemeckého automobilového priemyslu, potom sme stratení, pretože každý príde a povie: „nezabudnite na nás“. Toto je problém. Nemôžeme sa sťažovať na to, že je benzín príliš drahý a zároveň neprinútiť automobilový priemysel konštruovať vozidlá, ktoré spotrebujú len 2 či 3 litre. Už 15 rokov sme mali technológiu konštruovania energeticky účinných áut, ale pretože neexistujú žiadne pravidlá, ktoré by nútili výrobcov prejsť na tieto technológie, spotrebitelia teraz platia za benzín tú cenu, akú platia. Toto je pravda; toto je, ako sa veci majú.

(potlesk od poslancov stredových a ľavicových strán)

Spomínate Európsky pakt o imigrácii a azyle. Majme teda Európsky pakt o imigrácii a azyle. Začnite dialóg: pokiaľ ide o legálnu emigráciu, dovoľte Európskemu parlamentu byť súčasťou spolurozhodovacieho postupu, aby sme tak mohli viesť skutočnú politickú diskusiu, skutočnú demokratickú diskusiu. Mám toho po krk, pán Daul, pretože kedykoľvek sa rozprávame o emigrácii, po 15 sekundách začneme hovoriť o nelegálnej imigrácii, či hrozbe imigrácie. Predovšetkým, ak je Európa tým, čím je dnes, je to vďaka mužom a ženám, ktorí ju s nami budovali. Taká je pravda.

(potlesk od poslancov stredových a ľavicových strán)

Prosím, nie som žiadny anjel, ale vybudovali sme dom bez dverí. Ľudia k nám vchádzajú oknami. Vravím vám: „Vybudujme najskôr dvere, aby ľudia mohli vstúpiť do Európy, a potom sa rozhodneme, čo urobíme s tými, čo vchádzajú dnu nelegálne.“ Vravíte nám: „Potrebujeme zručných pracovníkov“ a pritom každý rok Európa posiela domov desiatky tisícov študentov, ktorí sem prišli študovať. Dovoľme im tu zostať; ak tu študovali, nie sú nelegálni prisťahovalci.

Teraz sa obrátim na body, pri ktorých ste povedali, že sociálna dimenzia nepatrí do európskych kompetencií. Úradujúci predseda, Európanov neochránite, ak nemáme pracovať spolu s cieľom bojovať proti sociálnemu a daňovému dumpingu. Potrebujeme Európanov, aby čelili tomuto problému. Potrebujeme to zastaviť, a v tomto stojíme za vami. Potrebujeme diskutovať s Centrálnou bankou? Tak teda diskutujme. Potrebujeme diskutovať s Írmi? Tak diskutujme. Musíme prestať hovoriť o tom, že sociálna dimenzia nepatrí do európskej kompetencie. Takto to nemôže pokračovať.

(potlesk od poslancov stredových a ľavicových strán)

Teraz by som chcel hovoriť o problematikách, na ktoré máme rozdielne názory. Odchádzate do Číny, aby ste sa zúčastnili otvorenia Olympijských hier spolu s čínskym prezidentom. Dúfam, že si to užijete! Osobne budem myslieť na všetkých tých väzňov, ktorí sa trápia v čínskych väzniciach. Budem myslieť na všetkých tých, ktorí boli zatknutí. Budem myslieť na všetkých tých, ktorí sú týraní v Tibete. Mali ste obrovskú príležitosť brániť európske hodnoty demokracie a slobody, keby ste povedali: „Nezúčastním sa otváracieho ceremoniálu Olympijských hier, tejto maškarády čínskej komunistickej strany. Toto chceme počuť.

(potlesk od poslancov stredových a ľavicových strán)

Môžem vám povedať, že keď budete písať vaše memoáre, budete ľutovať to, čo ste urobili. Budete to ľutovať, pretože tí ľudia, ktorí zavreli týchto nevinných občanov im budú hovoriť: „Vidíte, môžeme si robiť, čo chceme: západný svet chce len naše trhy.“ Vážený pán prezident, je to hanba, je patetické, aby ste sa zúčastnili otváracieho ceremoniálu Olympijských hier.

(potlesk od poslancov stredových a ľavicových strán)

  Francis Wurtz , v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážený pán predseda, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážený pán predseda Komisie, chcel by som zamerať svoj prejav na dvojitú povahu francúzskeho predsedníctva, najmä na jeho nesporne silný bod a príliš zjavný slabý bod.

Jeho silným bodom vo vzťahu k tradičným tenorom Únie je, že nehovorí o tom, že Európe sa darí dobre a že by mala pokračovať týmto smerom, keď si stále viac a viac Európanov myslí, že sa jej darí zle a že by mali nastať zmeny. Doteraz všetko v poriadku. Ale čo potom? Tu spočíva náš problém. Aké budú vaše závery, pán prezident, z tejto zjavnej prehľadnosti o  kríze legitímnosti, ktorú dnes Európa zažíva, obzvlášť pokiaľ ide o jej hospodársky model a spôsob jej fungovania?

Hovoríte, že chcete pochopiť a že rešpektujete obavy, ktoré majú Európania, pokiaľ ide o Úniu, ale tlačíte na Írov, aby sa vrátili k svojmu rozhodnutiu, keď len rovnako ako Francúzi a Holanďania vyslovili svoj názor na to, čo si myslia milióny ďalších Európanov. Právom kritizujete spôsob, akým Európska centrálna banka riadi euro zo svojej veže zo slonoviny, ale nikdy neodporučíte preskúmanie štatútov, ktoré jej dávajú všetky tie právomoci a dokonca jej to stanovujú za úlohu!

Pokiaľ ide o problematiku imigrácie, tvrdíte, že chcete „slúžiť našim hodnotám“, ale podporili ste tú hanebnú smernicu, zavrhnutú vysokým komisárom OSN pre ľudské práva, všetkými organizáciami zaoberajúcimi sa ľudskými právami a európskymi cirkvami, práve preto, že porušuje základné ľudské hodnoty. Ignorujete sociálnu otázku – ktorá, ako hovoríte, by mala zostať vo výlučnej zodpovednosti členských štátov – ale nehovoríte nič o Európskom súdnom dvore, ktorý vynáša rozhodnutia podľa rozhodnutí rozličných sociálnych modelov v rámci Únie, ktoré sú medzi sebou v konkurencií a zakladá sa na článkoch 43 a 49 Zmluvy.

Hovoríte, že sa vám nepáči obraz „poľského inštalatéra.“ Ani mne sa nepáči. Bol to výraz vymyslený populistickou pravicou, ktorý sa vďaka pánovi Bolkensteinovi stal známym na televíznych obrazovkách. Hovorím „Vitajte pracujúci zo všetkých krajín“ na rovnakej východiskovej úrovni vo všetkých oblastiach.

(potlesk ľavice)

Toto je presne to, čo odmieta súčasné európske právo. Úradujúci predseda Rady, dovoľte mi pripomenúť vám, že podľa Komisie, v Dolnom Sazku za rovnakú prácu na rovnakom mieste výstavby, pracovník z iného členského štátu môže dostať len polovicu minimálnej mzdy, ktorá sa týka nemeckého pracovníka. Toto nechceme. Viete, čo si myslí muž, ktorého nemožno obviňovať z populizmu, konkrétne John Monks, generálny tajomník Európskej konfederácie odborových zväzov? Považuje tieto rozhodnutia za „značne problematické“, pretože, ako hovorí, nariaďujú „prvoradosť hospodárskych slobôd pred základnými právami a rešpektovaním pracovného zákonu.“ Aká je na to vaša odpoveď?

Tvrdíte, že chcete vybudovať „Európu, ktorá chráni“, ale nepočujeme od vás kritiku všetkých tých štrukturálnych opatrení, ktoré zdestabilizujú existenciu Európanov:povinnosť vystaviť podniky poskytujúce verejnoprospešné služby konkurencii; tlaky na Pakt stability pokiaľ ide o mzdy a sociálne výdaje a niekoľko „usmernení“ pripravených Komisiou a prijatých Radou, ktoré s takým nadšením platia vo vašej vlastnej krajine.

Mohol by som spomenúť Usmernenie č. 2: Reforma dôchodkov, sociálne zabezpečenie a schémy zdravotnej starostlivosti. Usmernenie č. 5: flexibilita trhu práce. Usmernenie č. 13: Odstránenie regulačných, komerčných a iných prekážok, ktoré prehnane bránia v konkurencii. A to som nespomenul všetko.

Náhla zmena postoja Francúzska – a Talianska – práve umožnila Rade prekročiť svoje stanovené záväzky pri dohode o návrhu Smernice, ktorou sa umožňuje 65- hodinový týždeň. Tým sa Dickens stáva novým otcom Európy.

Ešte posledné sovo, pán prezident: Tento týždeň pred vašimi európskymi hosťami – predsedom Parlamentu, predsedom Komisie a pred 2 000 francúzskymi pravicovými výkonnými manažérmi – ste uzavreli váš prejav slovami, ktoré sa ako celok interpretovalo hnutie odborových zväzov ako pobúrenie – a to veľmi nerozvážne – keby ste ho povedali teraz počas štrajku, Francúzi by si to už ani nevšimli. Deň po tejto vznešenej udalosti, váš minister školstva vysvetlil, že toto bol „spôsob, ako uistiť našich európskych partnerov v prítomnosti tých najvýznamnejších z nich.“ Dobre teda, ak musíte uraziť odborové zväzy, aby ste uistili európskych vedúcich predstaviteľov, je v Európe určite čas na zmenu.

(potlesk ľavice)

  Philippe de Villiers, v mene skupiny IND/DEM Group. – (FR) Vážený pán prezident Francúzskej republiky, vo svojom každodennom živote musia občania Európy čeliť ničivým následkom politík stanovených európskymi orgánmi v Bruseli a vo Frankfurte. Ľudia v Európe vidia, že čoraz viac a každým dňom sa všetky ich právomoci roztrúsajú pomedzi prsty, že sa im berú ich slobody, aká bude nákupná sila, či bude drahé euro, GMP, dane, rybolov, nedostatok obchodnej ochrany, prisťahovalectvo, alebo dokonca futbal, ktorý ste sám pred chvíľou spomenuli. Všetko sa im tratí pomedzi prsty, a rád by som povedal, vážený pán prezident Republiky, predseda Európskej únie, že všetko nám uteká pomedzi prsty. Hovoríte to aj vy sám, mierite na to pomocou kriticizmu. Je najvyšší čas konať a uvádzať tieto činnosti do súladu s vašimi slovami.

Pred chvíľou ste kritizovali nedostatok preferencií Spoločenstva, a máte pravdu. Avšak dovoľte mi pripomenúť, že sa to odstránilo v Dohode z Marakeša, ktorú ste schválili, a nie je to v Lisabonskej zmluve, ktorú ste zostavili.

Odsudzujete nezodpovednosť Centrálnej banky a žiadate, aby sa začala diskusia. Pokiaľ ide o nás, my chceme rozhodnutia. Možno vám tu môžem pripomenúť, že táto nezávislosť Centrálnej banky, táto nezodpovednosť, ktorú vidíme v práci každý deň, sa organizovala a schválila Maastrichtskou zmluvou. Ľutujete, že sa v Bruseli získalo schválenie o poklese zdaňovania ropy, ale to je jednoducho dôsledok Zmluvy z Nice a Amsterdamskej zmluvy, ktoré sa ratifikovali tu v Parlamente.

Skrátka, dnes a každý deň sa sťažujete na vplyvy toho, čo podporujete každý deň, inými slovami odstraňujete právomoci štátu na účely postdemokratických fór, ktoré tvoria úradníci, bankári a sudcovia. Vaše predsedníctvo Európskej únie je historickou príležitosťou, aby sa Európa pohla znovu správnym smerom, k Európe prameniacej zo slobody národov, ktoré rešpektujú demokraciu. Preto vás žiadame rešpektovať hlasovanie írskeho ľudu a vyhlásiť, že Lisabonská zmluva je mŕtva. Nie občania Európy sa musia zmieriť s Bruselom, ale Brusel sa musí zmieriť s občanmi Európy!

(potlesk rečníkovej skupiny)

  Jean-Marie Le Pen (NI). – (FR) Vážený pán prezident, na šesť mesiacov sa vám zverila úloha rotujúceho a krátkodobého predsedu Európskej únie. Na rozdiel od väčšiny francúzskych voličov, ste sa preukázali ako zanietene proeurópsky orientovaný, dokonca ste zašli až tak ďaleko, že ste len v málo odlišnej forme Lisabonskej zmluvy znovu raz predstavili Ústavu, ktorú francúzsky ľud spolu s holandským odmietol v roku 2005. A teda vaše plány narazili na prekážku vo forme vôle írskeho ľudu.

Lisabonská zmluva je preto neplatná, napriek všetkým schémam, ktoré by sa hľadali, aby sa európskemu ľudu nastolila vôľa vládnucej euroglobalistickej kamarily.

Ako mladý člen Parlamentu som v roku 1957 volil proti Rímskej zmluve, prvej fáze procesu, ktorá mala podľa jej podporovateľov, okrem iných aj Monneta a Coudenhove-Kalergiho, viesť ku vzniku Spojených štátov európskych: táto babylonská veža, ktorá sa môže vybudovať na ruinách národov, a predovšetkým na mojej rodnej krajine, Francúzsku. Odvtedy som bol rezolútne proti tomu.

Hovorí sa, že globalizácia nám všade prináša zásadné zmeny, ktorým sa musíme podriadiť. V skutočnosti však všade inde na svete nadobúdajú národy silu, podporované horlivým vlastenectvom, až na jednu oblasť – Európu – kde sa obetujú národy a krajiny, ktoré sú rozobrané a popletené kvôli projektu, ktorý nemá žiadnu silu ani identitu, kým ju postupne zaplavujú vlny zahraničných prisťahovalcov a otváranie našich hospodárskych hraníc ju zanecháva náchylnou na divú konkurenciu pre zvyšok sveta.

Žiadne zo sľubov, ktoré sa dali európskym občanom s cieľom akceptovať stratu ich nezávislosti, ich suverenity, ich identity a ich kultúry sa nedodržali: ani rast, ani celková zamestnanosť, ani prosperita, ani bezpečnosť a prevládajúci pocit úzkosti, keď tu stojíme na okraji rysujúcej sa systémovej krízy: energia, potraviny a finančné krízy. Medzitým je pravdou, že mediálny cirkus bude pokračovať. Včera šampionát európskeho futbalu, tenis na Roland Garros, zajtra Olympijské hry v Pekingu, a dnes, zázračná sága jednej ikony, Ingrid, ktorá sa smeje, plače, modlí sa, prichádza do vášho bratského náručia!

Pri vašej túžbe byť osloboditeľom ste sa zapojili do rokovania s teroristami FARC, ale neboli ste to vy ani pán Chavez, kto oslobodil kolumbijskú senátorku pani Betancourtovú. Bol to prezident Uribe, ktorý naliehavo, proti všeobecnému hnutiu globálnej pokrokovosti, vyhral rozhodujúce víťazstvo nad kriminálnym terorizmom. Viackrát ste opakovali bezvýsledné pokusy, a dokonca ste zašli až tak ďaleko, že ste pozvali kajúcich sa komunistických teroristov z FARC, ktorí prišli a žiadali azyl od Francúzska, ale aby boli chránení pred kým? Pred prezidentom Uribom, demokratom? Keďže ste boli tak ďaleko, prečo nie Taliban, Hizballáh alebo Tamil Tigres? Ste ako amfisbéna, ktorá bola taká drahá Cézarovi. Nepochybujte o tom, pán prezident, všetky vaše talenty pri riadení tohto média nebudú dostačujúce, aby zažehnali hroziace nebezpečenstvá, ktorým budete musieť čeliť pred koncom tohto roka.

Naša Európa je plavidlo, ktoré vyšlo z kurzu, poháňané vetrom a vlnami, jediný región sveta, ktorý nedobrovoľne rozobral svoje politické a morálne štruktúry, ktorý nemá hranice a postupne ho zaplavuje masová imigrácia, a to je len začiatok! Hospodársky zruinovaná ultraliberalizmom, sociálne ochudobnená, demograficky oslabená, bez žiadnej duše ani obrannej sily, je odsúdená na to, aby prinajlepšom skončila ako protektorátom Spojených štátov, a prinajhoršom ako otrok dhimmitudu. Je najvyšší čas zanechať tieto fatálne predstavy federalizmu a vybudovať Európu národov, spojených viac hmotnými spojenectvami, ktoré budú nepochybne skromnejšie, avšak oveľa efektívnejšie. Dvojitý neúspech Ústavy a Zmluvy by nám mal poslúžiť ako varovanie. Ľudia Európy nechcú mať nič do činenia s týmito plánmi a nedovolia ich nastolenie, pretože nechcú zomrieť.

(predseda prerušil rečníka.)

  Nicolas Sarkozy, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za vaše prejavy.

V prvom rade by som chcel poďakovať pánovi Daulovi predsedovi európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskym demokratom za jeho podporu a takisto aj jeho skupine, čo bude neoceniteľné pre francúzske predsedníctvo. Súhlasím s vašimi hodnoteniami, a som si istý, že pochopíte, že sa nebudem vracať ku každému bodu zvlášť, hoci vaše odhodlanie voči obrannej politike je celkom nevyhnutné.

Pán Schulz, dovoľte mi povedať, že si veľmi cením zmysel pre zodpovednosť vo vašom prejave. Pokiaľ ide o pána Daula, stretli sme sa a diskutovali, a to nie je žiadne tajomstvo. Demokracia by nemala byť tieňovým divadlom. Mala by nám umožniť porovnávať naše nápady a pomôcť dospieť ku kompromisu. Môžete si byť istí, že ako v prípade pána Daula, francúzske predsedníctvo oceňuje podporu Socialistickej skupiny v Európskom parlamente a vašu podporu záležitostí konsenzusu. Avšak nerozumiem tomu, prečo by som mal povedať, že táto podpora má pre mňa menší význam, pretože pochádza od predsedu socialistickej skupiny, alebo prečo by ste mali vyhľadávať konflikty s predsedníctvom pod zámienkou, že nie som toho istého politického presvedčenia ako vy.

Dovoľte mi povedať, že pokiaľ ide o energetický a klimatický balík, som si plne vedomý, a to takisto poviem aj pánovi Daulovi, že Parlament bude mať posledné slovo; alebo ešte lepšie, nie je to len otázka toho, kto má posledné slovo. Je to mobilizácia Parlamentu, ktorá bude vyvíjať tlak na členské štáty, ktoré nemajú tie isté ambície ako Parlament, Komisia a predsedníctvo. Nepovedal by som, pán Schulz, že budete mať posledné slovo. Hovorím, že vaše záväzky sú absolútne kritické.

Rád by som takisto povedal pánovi Cohn-Benditovi, že toto nie je o tom dostať niekoho na kolená, hlavne nie automobilový priemysel, či už je francúzsky, taliansky alebo nemecký. Prečo sa zamerať na nemecký priemysel? V tomto prípade musí úradujúci predseda Rady vziať do úvahy legitímne záujmy každého členského štátu. Musíme odolať priemyselnému lobingu, a zároveň umožniť spravodlivé podmienky a jasne vysvetliť, že skutočnosť, že bránime energetický a klimatický balík neznamená, že sme naivní.

Inými slovami, pán Cohn-Bendit, keďže chceme dosiahnuť rovnováhu na Zemi, nechcel by som, aby sme boli obviňovaní z toho, že propagujeme presídľovanie. Nie je to o rešpektovaní životného prostredia a uznaní presídľovania; je to o rešpektovaní životného prostredia a odmietaní presídľovania. Iný spôsob myslenia je samovražda. Ak sa spýtate členských štátov, aby si vybrali medzi životným prostredím a rastom, dostaneme sa tak všetci do slepej uličky. Udržateľný rozvoj a rešpektovanie životného prostredia sú faktory hospodárskeho rastu. Preto mi, pán Cohn-Bendit, nemajte za zlé, že pre tentokrát preferujem analýzu pána Schulza či pána Daula pred vašou.

Teraz, pán Schulz, dovoľte mi prejsť k tomu, čo ste označili ako bod nezhody. Dovoľte mi povedať, že ja si to nemyslím. Takisto by som vám rád povedal, že Európa nie je zodpovedná za skutočnosť, že našim nemeckým priateľom sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o minimálnej mzde, ale je to skôr dôsledok nemeckej politickej diskusie, ktorá spôsobila, že ste neprijali minimálnu mzdu. Nezaťažujte Európu zodpovednosťou za sociálne zlyhanie, ktoré spôsobila národná politická diskusia!

V tomto prípade nie je na mne, ako úradujúcom predsedovi Rady, aby som to odsudzoval. Ja by som celkom jednoducho povedal: “Nežiadajte nás, pán Schulz, aby sme vyriešili problémy, ktoré nedokázali vyriešiť ani Nemci pred vami.“ Rád by som dodal, že vo Francúzsku, pokiaľ ide o sociálne záležitosti, minimálnej mzde pripisujeme veľkú dôležitosť. Čo by znamenala sociálna harmonizácia? Vy Nemci ste minimálnu mzdu zamietli. My Francúzi si minimálnu mzdu chceme udržať. Sociálna harmonizácia by preto znamenala, že by sme museli zamietnuť našu minimálnu mzdu len preto, že Nemci minimálnu mzdu nemajú. Odmietam túto sociálnu regresiu, v mene môjho európskeho ideálu. Vďaka vám, pán Schulz, za to, že ste mi dovolili objasniť moje sociálne presvedčenie.

Chcel by som však dodať, pán Schulz, že máte úplnú pravdu v tom, zvýšiť morálne normy finančného kapitalizmu, pravidlá, ktoré sa vzťahujú na úverové ratingové agentúry a celkom trestuhodné správanie niektorých z našich finančných inštitúcií, a rád by som povedal ešte niečo iné: vo všetkých našich krajinách niektorí z riaditeľov veľkých bánk radi poučovali politikov o prísnosti, s akou by mali viesť štátne záležitosti.

Ak sa pozriete na to, čo sa stalo vo viacerých väčších súkromných bankách, povedal by som, že tí, ktorí dávali prednášky neboli vo veľmi dobrej pozícií, aby ich mohli dávať, a že teraz by sa mali sami pripravovať na to, že ich budú poučovať. Rád by som dodal, pán Schulz – hovorím to pod ostražitým pohľadom pána Watsona – že som proti protekcionizmu. Som za slobodu, ale už nemôžeme dlhšie pokračovať vo svete, v ktorom neexistujú pravidlá, v ktorom si úverové ratingové agentúry robia čo len chcú, v ktorom viaceré finančné inštitúcie chcú zarábať miliardy eur behom pár sekúnd špekulovaním na obchodných parketoch.

Európa, ktorú chceme, pán Schulz, a francúzske predsedníctvo predloží v tomto smere návrhy, návrhy smerníc s cieľom zvýšiť morálne normy finančného kapitalizmu, pretože teraz môžeme vidieť, že dôvody, pre ktoré sa svetový rast už pred rokom zastavil, sú spôsobené v dôsledku krízy na trhu rizikových hypotekárnych úverov a krízy dôvery vo finančné inštitúcie, ktoré si robili, čo len chceli, kedykoľvek chceli a požičiavali peniaze komukoľvek za akýchkoľvek podmienok. Ak má Európa rozum, potrebuje nastoliť určitý poriadok niečoho, čo sa stalo zákonom ničoho. Chcel by som povedať pánovi Schulzovi, že s ním celkom súhlasím.

Pokiaľ ide o európsky pakt o prisťahovalectve, rád by som povedal pánovi Schulzovi a pánovi Cohn-Benditovi, že francúzske predsedníctvo zapojí Európsky parlament. Toto je najlepší spôsob, ako sa vyhnúť extrémom. Hovorili ste o extrémoch, pán Schulz, ktoré sa používajú vo vašej krajine – nie je na mieste, aby som ich spomínal – ale ak sa všetci dohodneme na minimálnej výške nákladov, tieto extrémy, ktoré ste spomínali, sa už neuskutočnia, a pán Cohn-Bendit, som si istý, že pán Daul by súhlasil, prečo by sa do toho nemal zapojiť aj Európsky parlament? Nie som si istý, že by to bolo inštitucionálne možné.

(poznámka pána Cohn-Bendita mimo mikrofónu)

Pán Cohn-Bendit, som si vedomý vašej veľkorysosti. Vo všeobecnosti ste vždy pripravený dávať rady, a to najmä mne. Dokonca aj keby som mal vašu skromnosť, nepotreboval by som takúto radu. Vedel som, že sa požadovala jednomyseľnosť, ale bez ohľadu na to, nepotrebujeme jednomyseľnosť, aby som mohol Európskemu parlamentu povedať, že otázka imigrácie je dostatočne dôležitá na to, aby sa o nej politicky diskutovalo, aby ste sa do toho zapojili aj vy, dokonca aj predtým, ako máme Lisabonskú zmluva alebo akúkoľvek úpravu. Robím politický záväzok a spolu s Bernardom Kouchnerom a Bricom Hortefeuxom prídem, aby sme vám predstavili pakt a prediskutovali ho s vami. Spolu s predsedom Parlamentu a možno s konferenciou predsedov zvážime podmienky, za ktorých by ste od nás chceli, aby sme to zaviedli.

Pán Watson, ťažkosti prinášajú možnosti. Samozrejme, keď sa niekto rozhodne byť prezidentom krajiny a počas šiestich mesiacov má zodpovednosť za predsedníctvo Únie, a táto osoba nemá rada problémy či ťažkosti, je lepšie, aby nebola Európanom a nezapájala sa do politiky. Osobne si myslím, že tieto ťažkosti sú príležitosťou. Viete prečo? Je to preto, že sú možnosťou pre nás, ako sa pohnúť za hranice našej národnej sebeckosti a našich zaslepených predsudkov.

Dovoľte mi povedať, že keby všetko išlo ako po masle, moja prítomnosť tu pred týmto Európskym parlamentom by nemusela nevyhnutne dopadnúť lepšie, pretože rok od volieb, keď máte vietor v plachtách a všetko vám vychádza, každý premýšľa len o svojich zaslepených či národných záujmoch. Keďže verím, že hlavne tu je veľká väčšina poslancov Európanmi, ktorí sú si vedomí vážnosti situácie. Každý sa musí snažiť. Nie som si istý, či by pán Schulz a pán Cohn-Bendit boli francúzskemu predsedníctvu viac naklonení, keby to bolo jednoduchšie. Osobne si myslím, že tieto ťažkosti môžu byť príležitosťou.

Ešte jeden bod, pán Watson, pri ktorom som zjavne urobil chybu. Mal som dlhšie hovoriť o európskej energetickej politike. Viacerí z vás tu nosia špeciálne tričká, pretože sú proti tomuto druhu energie. Rešpektujem vás. Iní urobili iné rozhodnutia. Avšak jeden bod by nás mohol všetkých zjednotiť, a tým je to, že potrebujeme európsku energetickú politiku, ktorá má transparentné zásoby a rezervy zdrojov solárnej energie, fotovoltaickej energie, energie z biomasy a hydraulickej energia. Odpustite mi, že som to nepovedal počas môjho úvodného prejavu, ale definovanie energetickej politiky – bez ohľadu na naše rozdiely pri jadrovej energii, bez ohľadu na tieto rozdiely – bude prioritou francúzskeho predsedníctva. Nemyslím si, že pán predseda Barroso bude namietať, ak poviem, že je to takisto aj jeho prioritou. To je niečo, pri čom nesmieme strácať čas.

Chcel by som takisto povedať pánovi Watsonovi, že nie som zástancom protekcionizmu. Nikdy som ním nebol a ani nebudem. Avšak liberáli takisto musia o niečom popremýšľať: otvárame naše hranice a máme z toho úžitok. Avšak ostatní od nás zároveň nemôžu žiadať, aby sme tu robili niečo, s čím oni nesúhlasia, aby sme to robili my u nich. Čína, India, Brazília, Mexiko – veľké rozvíjajúce sa krajiny – nemôžu povedať: „Otvorte hranice, znížte vaše dotácie, ale tu si budeme robiť stále to, čo chceme.“ Toto nie je voľný obchod a to nie je služba, ktorú by sme im mohli poskytnúť. Práve tak ako skutočnosť, že milujete vašu krajinu, neznamená nacionalizmus, tak ani chcieť vzájomnosť a ochranu neznamená protekcionizmus. Je možné podporovať voľný obchod a zároveň chcieť stanoviť rovnováhu tohto voľného obchodu.

Pán Watson, budeme o tom ešte diskutovať. Niektorí kladú dôraz na ochranu, iní na slobodu. Možno sa budeme môcť stretnúť na polceste.

Nakoniec mi dovoľte vám poblahoželať, pán Watson. Myslím, že pokiaľ ide o pesničky, máme rovnaký vkus.

(smiech)

Odovzdám vaše uznanie osobe, ktorej sa to týka a som si istý, že vám podpíše jej posledné CD, pán Watson. Nič v zlom.

(smiech)

Pán Cohn-Bendit, už som zodpovedal viaceré vaše otázky. Chcel by som ešte prediskutovať dve problematiky. Prvá sa týka študentov, čo je mimoriadne dôležitá záležitosť. Samozrejme Európa sa potrebuje otvoriť, aby vzdelávala elitu celého sveta. Dokonca som si určitý čas myslel, že otvorenie sa vzdelávaniu elity celého sveta znamená prijať ich na naše univerzity a zároveň poskytnúť im možnosť prvotných profesionálnych skúseností. Myslím konkrétne na doktorov. Avšak, pán Cohn-Bendit, musíme byť opatrní, aby sme neukradli elitu rozvojového sveta. Vo Francúzsku pracuje, a o tom by ste mali popremýšľať, viac beninských doktorov ako ich je v samotnom Benine. Myslím, že Benin potrebuje svoju elitu. To nie je o odmietaní imigrácie, keď odmietame ukradnúť elitu rozvojovému svetu. Túto diskusiu nevyčerpáme v priebehu niekoľkých minút. Som vám vďačný za spôsob, akým ste to spomenuli, ale musíte pochopiť, že si to zaslúži podrobnejšiu diskusiu a nie karikatúru. Nie je to príklad veľkorysých ľudí na jednej strane a nemilosrdných ľudí na strane druhej. Na túto otázku sa snažia nájsť riešenia mnohí čelní politici a političky.

Ak mi dovolíte, chcel by som povedať jednu vec, pokiaľ ide o Čínu, čo je mimoriadne závažná a mimoriadne zložitá téma. Rád by som povedal, pán Cohn-Bendit, že tak ako každý z nás tu, som cítil dojatie z vášho hlasu, za čo si zaslúžite uznanie, a rád by som povedal, že mám rovnaké pocity. Takisto by som chcel povedať pánovi Watsonovi, ktorý ma požiadal, aby som bol tímovým hráčom, že to je presne to, čo som urobil, pretože som sa ako úradujúci predseda Rady rozprával so všetkými členskými štátmi, aby som zistil, čo si myslia a či sú proti tomu, aby som sa toho zúčastnil – o chvíľu budem hovoriť o význame; najskôr poviem niečo o forme. Chcel by som povedať, že všetky členské štáty súhlasili, aby som sa zúčastnil otváracieho ceremoniálu Olympijských hier. Ako viete, je to zložitá problematika, ktorú si myslím, že je potrebné riešiť veľmi opatrne, keďže si nemôžeme dovoliť, aby to nedopadlo dobre.

Pán Watson mi však povedal, aby som bol „tímovým hráčom“. Chcem, aby ste vedeli, že som to prediskutoval so všetkými členskými štátmi. Žiadny z nich nebol proti tomu, aby som sa zúčastnil, a v súčasnosti 13 z nich sa otváracieho ceremoniálu takisto zúčastní. To nie je dôvod, pán Watson, je to jednoducho odpoveď na problematiku toho, či byť tímovým hráčom.

Teraz ak dovolíte, dostávame sa k jadru veci. Chápem tých, ktorí tvrdia, že Európania by sa nemali zúčastniť otváracieho ceremoniálu v Pekingu. Každý má právo na svoj vlastný názor na to, aký je najlepší spôsob hájenia ľudských práv, a ja rešpektujem tých, ktorí tvrdia, že by sme mali bojkotovať ceremoniál. Avšak môj osobný názor je – a myslím, že by mal sa tento názor rešpektovať, pretože je prijateľný – že v problematike ľudských práv nenapredujeme tak, že potrestáme Čínu, ale práve prostredníctvom úprimného a otvoreného dialógu. Chcel by som k tomu ešte povedať toto: Nemyslím si, že môžeme bojkotovať jednu štvrtinu ľudstva. Nemyslím si, že je to inteligentné či zodpovedné rozhodnutie pre niekoho, kto nesie zodpovednosť úradujúceho predsedu Rady, aby povedal štvrtine ľudstva: „Neprídeme; takto vás potrestáme pred očami celého sveta.“ Chcem tam ísť a chcem sa rozprávať.

Pokiaľ ide o podstatnú problematiku bránenia ľudských práv, máme rovnaký názor. Pokiaľ ide o spôsob, ako brániť tieto ľudské práva, je zjavné, že o tom môžeme diskutovať, a že táto diskusia sa neskončí Olympijskými hrami. Preto tam chcem ísť, rozprávať sa o ľudských právach a brániť ich. Idem dokonca ešte ďalej, pán Cohn-Bendit. Sú veci, ktoré Číne nepoviem, pretože Čína by sa mala rešpektovať; ale sú veci, ktoré by Čína nemala povedať európskym krajinám, najmä nie Francúzsku, pretože Francúzsko a európske krajiny by sa mali rešpektovať práve tak, ako by sa mala rešpektovať Čína. Nie je na Číne, aby stanovila môj rozvrh a moje stretnutia.

A presne tak isto nie je na mne, aby som stanovil rozvrh a stretnutia čínskeho prezidenta Budem preto brániť ľudské práva a zároveň ako hlava štátu, musím niečo zvážiť. Stále hovoríme o dohodách. Chcel by som proti tomu vzniesť námietky, keďže pre demokraticky zvolenú hlavu štátu nie je nezákonné brániť hospodárske záujmy a prácu jeho spoluobčanov. Chcem hovoriť o niečom inom. Čína je stálym členom Bezpečnostnej rady. Potrebujeme Čínu, aby sme ukončili škandál v Dárfúre, keďže Čína má v Sudáne veľký vplyv. Potrebujeme Čínu, aby sme izolovali Irán, aby sa ani Irán ani nikto iný neodvážil povedať, že jadrovou bombou vymaže Izrael z mapy. Ako môžeme Číne povedať: „Pomôžte nám nastoliť mier na svete, zabezpečiť stabilitu vo svete“, a zároveň bojkotovať krajinu v čase, keď usporadúva zásadnú udalosť pre 1,3 miliárd obyvateľov? Nebolo by to rozumné, nebolo by to zodpovedné a nebolo by to hodné správneho štátnika.

(potlesk)

Keďže som vyjadril svoj rešpekt voči názorom a pocitom pána Cohn-Bendita, a každého v tomto Parlamente, ktorý rozmýšľa rovnakým spôsobom, na záver by som chcel dodať toto: rešpektujte tých, ktorí si, ako my, myslia to, čo ja. Predtým ako som sem šiel, som sa pýtal pána Watsona a pána Schulza, predsedu socialistickej skupiny, a myslím si, že to môžem povedať v jeho mene, že celkom súhlasí s tým, že nie je potrebné bojkotovať Čínu. On je socialista, ja nie som. Pýtal som sa pána Daula, ktorý s tým takisto súhlasí.

Chcel by som povedať ešte jednu vec. Pozrite sa na to, čo Čína urobila, pokiaľ ide o pragmatizmus problematiky Hongkongu. Spomeňte si, dámy a páni, že to bola veľmi zložitá záležitosť. Pred 15 rokmi boli v Hongkongu demonštrácie. Čína bola schopná pragmaticky vyriešiť túto záležitosť s Hongkongom. Pozrite sa na Macao. Číne sa podarilo prostredníctvom dialógu vyriešiť záležitosť s Macaom. Zájdem ešte ďalej. Pozrite sa dnes na záležitosť s Tajvanom, pokrok prezidenta Hu Jintaoa v Tajvane je pozoruhodný. Pred piatimi rokmi by si bol každý myslel, že konfliktu medzi Tajvanom a Čínou sa nedá vyhnúť, čo sa však nestalo. Zmeníme Čínu cestou úprimného, odvážneho a otvoreného dialógu alebo cestou ponižovania? Zvolil som si dialóg, úprimnosť a odvahu.

(potlesk)

Pán predseda, ešte minútku, z úcty k pánovi Wurtzovi. Predovšetkým by som mu chcel povedať, že ho uisťujem, že neurážam jeho odbory, ale ďakujem mu za to, že zdôraznil to, že Francúzsko sa môže zmeniť, ako sa to v súčasnosti deje, bez toho, aby sme ho paralyzovali. Je urážkou pre odbory myslieť si, že ich jedinou úlohou je paralyzovať. Odbory zohrávajú úlohu sociálnej demokracie, presne tak ako politickí vodcovia. Nič viac, nič menej. Avšak chcel som tým povedať, že nikto nemá právo brať spotrebiteľov za svojich rukojemníkov. Som si istý, že taký galantný muž, ako ste vy, pán Wurtz, ktorý nikdy ničomu nebránil, dokáže pochopiť, čo tým chcem povedať.

Pokiaľ ide o to ostatné, pán Wurtz, nemáme rovnaký názor, čo mi však nebráni, aby som neocenil spôsob, akým vyjadrujete váš nesúhlas.

Pán de Villiers, chcel by som povedať, že chápem váš prejav dokonca o to viac, že nesporne vyjadrujete dôležitú politickú tendenciu vo vašej krajine, ale takisto v Európe. Poviem to ešte lepšie, pán de Villiers. Osobne neberiem váš prejav ako prejav proti Európe, ale ako výzvu budovať Európu iným spôsobom. Pán de Villiers, nechcem proti sebe postaviť tábor tých, čo sú za „áno“ proti táboru tých, čo sú za „nie“. Jednoducho sa chcem snažiť integrovať každého do inej Európy založenej na demokracii, mieri a raste. Zachytil som vaše výhrady, som si ich vedomý a budem sa snažiť ich zodpovedať, nie slovami, ale skutkami.

Pokiaľ ide o vás, pán Le Pen, keď som vás počúval, hovoril som si, že celé roky malo Francúzsko obrovskú smolu, že malo najsilnejšie extrémne pravicové krídlo v Európe. Keď som vás počúval, pán Le Pen, som veľmi rád, že toto obdobie skončilo.

(hlasný potlesk)

  Philip Bushill-Matthews (PPE-DE). - Vážený pán predseda, vítam úradujúceho predsedu Rady. V prvom rade, by som vám chcel, pane, poďakovať v mene Britskej delegácie Konzervatívnej strany za vašu minulotýždňovú pohostinnosť a povedať vám, že sa veľmi tešíme na spoluprácu s vami, aby sme zabezpečili úspešné predsedníctvo.

Sme si vedomí vašej energie a zanietenia a nedávno po prečítaní veľmi dobrej knihy sme si vedomí aj vašej vízie. Samozrejme myslím na vašu knihu Témoignage. Pre tých kolegov, ktorí ešte nemali príležitosť si toto pozoruhodné dielo prečítať, rád by som vám ho odporučil, a obzvlášť si otvorte knihu na strane 146, na ktorej opisujete šialenstvo 35-hodinového pracovného týždňa a opisujete jeho výhody: spomína sa slogan UMP „travailler plus pour gagner plus“ (pracovať viac, zarobiť viac). Pokračujete a hovoríte: „Skôr ako jednotnú a prísnu politiku 35 hodín a gilotínu pri odchode do dôchodku v 60 rokoch si myslím, že naši spoluobčania očakávajú politiku slobodnej vôle, ktorá umožní tým, ktorí si chcú zarobiť viac, aby pracovali viac a každému dáva možnosť regulovať si svoj vlastný pracovný čas podľa svojho životného štýlu.“

Úradujúci predseda, vy ste na to prišli! Toto je skutočná sociálna Európa. Nie je na vládach, aby silili ľudí pracovať viac alebo nútiť ich pracovať menej, ale je na vládach, aby umožnili ľuďom pracovať viac, ak si tak tí ľudia želajú.

Vaša strana je o slobode; vaša strana je o slobodnej vôli, a o tom je aj britská Konzervatívna strana. Takže ak vaše predsedníctvo vedú takéto zásady, budeme na vašej strane po celý čas. Keď sa reviduje smernica o pracovnom čase, sme na strane slobody a slobodnej vôle; keď sa preskúmava smernica o dočasnej pracovnej sile, sme opäť na strane slobody a slobodnej vole.

Nakoniec mi, úradujúci predseda, dovoľte povedať, že naše strany by nemali byť len o slobodnej vôli; ale takisto aj o rešpektovaní vôle ľudí, keď sa už raz slobodne rozhodli. Preto na vás nalieham, aby ste rešpektovali vôľu írskeho ľudu vyjadrenú v nedávnom referende. Nalieham na vás, aby ste toto rozhodnutie vnímali nie ako problém, ktorý treba vyriešiť, ale ako príležitosť, ktorú treba chytiť – príležitosť pre Európu, aby sa znovu spojila so svojimi občanmi. Toto vám a vašim kolegom v Rade samozrejme zaberie veľa práce. Ale ako ste sám povedali: travailler plus pour gagner plus.

  Bernard Poignant (PSE). – (FR) Vážený pán prezident, som Francúz a európsky socialista. To znamená, že v Paríži nepatrím k vašim stúpencom, ale v Štrasburgu, nie som celkom jedným z vašich odporcov, hlavne keď vás vidím obkoleseného dvoma sociálnymi demokratmi. Aj keď môj prezident nemá pravdu v mojej krajine, je to stále môj prezident. Francúzskemu predsedníctvu a teda aj európskemu predsedníctvu preto želám úspech.

Od začiatku som bol pokojný, kým som vás pozoroval, pretože chápem vášmu želaniu byť vo francúzskom parlamente. To, čo teraz vidím, je hlava štátu, samozrejme, ale do istej miery takisto aj úprimného predsedu vlády. Pokiaľ ide o kapitolu o sociálnych otázkach a vaše priority, myslím, že je potrebné medzi tým rozlišovať. Naozaj sú záležitosti, ktoré maj zostať vo vnútroštátnej kompetencii. Myslím konkrétne na dôchodky. Avšak pokiaľ ide o všetko, čo má vplyv na zamestnanosť, ako je jednotný trh, jednotná mena a sloboda pohybu, potrebujeme sa zamerať na harmonizovanie k tomu najlepšiemu, čo máme.

Preto je potrebné medzi tým rozlišovať. Rád by som k tomuto chcel dodať, že by som chcel, aby ste vynaložili značné úsilie do vytvorenia rámcovej smernice pre verejnoprospešné služby. Spravili ste tak pri reštauračných službách a je potrebné to urobiť aj pri verejnoprospešných službách.

Nakoniec, nemyslím si, že sa európska kríza týka len sociálnych a demokratických záležitostí. Myslím si, že je to takisto aj kríza identity. Z pohľadu toho, že odkedy sa dosiahol mier, vyhrala sloboda a vytvorila sa demokracia, svet, taký ako je, sťažil mnohým našim občanom schopnosť porozumieť a pochopiť historický význam Únie.

Práve preto sú záležitosti ako kultúra, vzdelávanie, mobilita umelcov, mladých ľudí, študentov a družba miest, všetky podobné veci zásadné, pretože európske povedomie sa už nemôže viac brať ako samozrejmosť. Bude sa potom budovať samo, a ja si myslím, že francúzske predsedníctvo by sa malo venovať týmto záležitostiam.

Nakoniec vás samozrejme budeme po šiestich mesiacoch hodnotiť. Pre Francúza je to v poriadku, pretože vo Francúzsku je to, ako viete, dlhá doba. Takže v decembri budeme mať výsledky. Isté je, že v tom čase Zmluva celkom určite ratifikovaná nebude. Chceli ste zjednodušenú zmluvu a teraz tu máte komplikovanú situáciu, tak sa z nej nejako dostaňte!

Rád by som skončil vetou, ktorú som si požičal od poľského spisovateľa, ktorý hovorí toto, pán prezident, ak môžem: „Byť Francúzom znamená brať do úvahy niečo iné ako je Francúzsko.“ Taká je naša reputácia, a možno tak trochu aj vaša, pán prezident.

  Nicolas Sarkozy, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážený pán predseda, chcel by som sa úprimne ospravedlniť pani Cristiane Muscardiniovej, keďže som sa nechal natoľko uniesť svojim zanietením, že ma pán Poignant láskavo upozornil na to, že som na vás zabudol zareagovať a povedať vám, ako veľmi potrebujeme vašu skupinu.

Som si vedomý toho, kto do nej patrí, a viem, že patríte k tým, čo milujú Európu a že sú tu aj poslanci Parlamentu, ktorí rovnako milujú aj svoje národy. Pani Muscardiniová, môžete si byť istá, že vaše poznámky vezmem plne do úvahy a že počas nasledujúcich šiestich mesiacov sa budem spolu s európskymi inštitúciami snažiť vybudovať Európu, ktorá bude schopná reagovať na vaše obavy.

Takže ste tá, ktorá dokázala – čím sa dalo za pravdu pánovi Poignantovi – že moja reputácia je preceňovaná.

  Marielle De Sarnez (ALDE). – (FR) Vážený pán predseda, pred niekoľkým týždňami Írsko povedalo „nie“ a myslím si, že všetci vieme, že to dokazuje narastajúci rozkol medzi európskymi občanmi.

Toto „nie“ by sa samozrejme nemalo podceňovať a ja si myslím že, práve naopak, by to malo prinútiť všetkých politických predstaviteľov, aby vzali do úvahy očakávania a obavy ľudí a snažili sa im poskytnúť odpovede, akákoľvek zmluva je v platnosti. Nie je to tak, že keby sme aj hneď zajtra mali Lisabonskú zmluvu, všetky problémy by zmizli ako mávnutím čarovného prútika.

Francúzske predsedníctvo si vybralo zamerať sa na štyri oblasti, čo je samozrejme veľmi nápomocné, hlavne pokiaľ ide o zmenu klímy. Avšak počas tohto obdobia hlbokej krízy, finančnej a potravinovej krízy, vysokého nárastu cien surovín a čím ďalej, tým viac vzácnej a drahej ropy, si myslím, že to, čo ľudia očakávajú, je nielen záležitosťou problematík, ale takisto záležitosťou vízie; ľudia očakávajú perspektívu do budúcnosti.

Práve teraz by som chcela navrhnúť tri aspekty na úvahu. Prvý sa týka základnej, nevyhnutnej otázky našej identity. Verím, a som o tom silne presvedčená, že existuje európsky model, že existuje európsky vzor spoločnosti. Tento európsky model je hospodársky, udržateľný a takisto sociálny. Tento európsky model sa napríklad snaží bojovať proti rastúcim nerovnostiam. Preto máme európsky model a mali by sme naň byť hrdí, mali by sme ho presadzovať, uplatňovať, prijať, brániť a ochraňovať. Toto je prvý aspekt.

Potom je tu druhý aspekt na úvahu. Myslím si, že potrebujeme novú víziu usporiadania sveta. Hovorím to a myslím konkrétne na Afriku. Premýšľam o problematike poľnohospodárskych výrobkov, myslím, že by sme mali zastaviť dotovanie vývozu našich poľnohospodárskych produktov a namiesto toho pracovať na tom, aby sa Afrika stala sebestačnou, pokiaľ ide o potraviny a energiu. Potrebujeme novú revolúciu, aby svet bol v budúcnosti spravodlivejší.

(potlesk)

Nakoniec, som presvedčená, že by sme si nikdy nemali prestať pripomínať, že máme európske hodnoty, od ktorých by sme nemali nikdy upustiť: je to demokracia a ľudské práva, ktoré platia pre nás v Európe a budú platiť aj v budúcnosti Stredomorskej únie, kde to nebude o obchode, pokiaľ sa ľudské práva budú zanedbávať. Otázka ľudských práv je nevyhnutná pre nadchádzajúce desaťročia; je to hlboko zakorenená identita Európy a zaslúži si, aby sme ju bránili.

Vážený pán prezident, toto sú niektoré z otázok, ktoré máme pred sebou; týkajú sa základných záležitostí, inými slovami, vízie a hlbšieho významu, ktorý musíme a chceme dať Európe. Sú to otázky nielen politiky ale takisto aj svedomia.

  Brian Crowley (UEN). - Vážený pán predseda, chcel by som opäť privítať pána prezidenta Sarkozyho v Štrasburgu a pogratulovať mu za jeho spojenie sa s Parlamentom, za to, že bol úprimný pokiaľ ide o jeho predstavy, hoci vedel, že nie všetci v tomto Parlamente budú s týmito predstavami súhlasiť.

Príliš dlho sme sa zaoberali neúspešnými ideológiami z minulosti, neschopnosťou pozerať sa na nové hranice, ktoré sa pred nami otvárajú a neschopnosťou čeliť týmto výzvam so vztýčenou hlavou. Neriskovali sme a radšej sme sa vracali späť do našej pohodlnej oblasti plnej buď imperialistických ideálov alebo pofašistických príkazov, alebo dokonca, odvážim sa povedať, nového zmýšľania 20. storočia s ohľadom na ľudský život a ľudské práva.

Zložitosť dnešného sveta je však veľmi odlišná a oveľa rozmanitejšia ako to, čo nám môže ponúknuť jedna ideológia alebo jeden plán. A správne ste spomenuli dôležitosť spojenia sa s inými vládami po celom svete: s Čínou by sa vyriešil problém s Čadom a Sudánom, čím by sa zabezpečilo, že sa problémy týkajúce sa Afriky a rozvojového sveta riešia so vztýčenou hlavou.

Už dnes si pripomíname životy siedmich príslušníkov mierových síl v Sudáne, ktorí položili svoje životy v rámci mandátu Spojených národov, len kvôli zlyhaniu vlád, ktorým sa nepodarilo správne zasiahnuť a pritlačiť orgány v Čade a v Sudáne, aby chránili životy utečencov a žiadateľov o azyl.

Je to všetko v poriadku rozprávať zaobalenými slovami tu pred týmto Parlamentom o dôležitosti imigrácie a umožňovaní voľného pohybu ľudí. Ale je lepšie, ak týmto ľuďom umožníme zostať doma. Pochádzam z Írska, krajiny, z ktorej muselo počas sto rokov odísť 12 miliónov ľudí. Nikto z nich nechcel Írsko opustiť. Boli prinútení Írsko opustiť. Ak dáme ľuďom príležitosť zostať vo svojich krajinách, poskytnúť im podporu prostredníctvom mechanizmov politík, ktoré vytvoríme, či už v oblasti obchodu alebo iných oblastiach, potom sa nám to podarí.

Nakoniec, úradujúci predseda Rady, predtým ste hovorili o tom, ako pociťuje legitímnosť vašej pozície v tom, že znovu uvediete ratifikáciu Lisabonskej zmluvy pred parlament, ako keby to bol ten jediný spôsob, ako to urobiť. Súhlasím s vami. To platí pre Francúzsko. Ale rovnako legitímne je právo usporiadať referendum, a to by sa malo vždy chrániť. Nie je to o tom, že buď – alebo. S výsledkom v Írsku sú problémy a ťažkosti, ale nie je to len problém týkajúci sa vzťahu Írska k Európe. Odráža to hlbšie problémy ľudí a Európy.

  Mikel Irujo Amezaga (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predseda, práve teraz by som sa chcel spýtať na stanovisko francúzskeho predsedníctva týkajúceho sa jazykovej rozmanitosti. Rozmanitosť ja zakladajúcou zásadou Európy. Všetky jazyky sveta sú súčasťou dedičstva ľudstva a je povinnosťou verejných inštitúcií zasahovať a chrániť ich.

– (ES) Vážený pán predseda, závermi Rady o viacjazyčnosti z 22. mája sa Komisia vyzvala, aby vypracovala podrobný rámec týkajúci sa tejto problematiky, o ktorom Komisia vyhlásila, že ho do jesene vypracuje.

Aké bude stanovisko a činnosť francúzskeho predsedníctva pokiaľ ide o politiku v oblasti viacjazyčnosti? Aké bude stanovisko predsedníctva a akú úlohu pridelí neoficiálnym jazykom EÚ, ktoré sa takisto nazývajú aj „regionálne“ či „minoritné“ jazyky?

Pretože, ako čakáme na výsledok hlasovania francúzskeho senátu na budúci týždeň, pán prezident, Francúzsko dáva v súčasnosti veľmi zlý príklad všetkým tým z nás, ktorí veria, že jazyková rozmanitosť je spoločným dedičstvom všetkých Európanov.

(Rečník pokračoval vo svojom prejave v baskičtine.)

  Nigel Farage (IND/DEM) – Vážený pán predseda, chcel by som zareagovať na pána Sarkozyho. Ste veľmi dobrým rečníkom, pán Sarkozy, ale nie som si istý, že ste aj takým dobrým poslucháčom. Program predsedníctva, ktorý ste nám dnes ráno predstavili dokazuje, že chcete Európsku úniu, ktorá obrazne povedané kontroluje každý jeden aspekt našich životov, všetko od spoločnej prisťahovaleckej politiky, cez spôsob, ako riadime naše nemocnice a naše futbalové kluby.

Mám to takisto z vašich poznámok, že chcete, aby sme sa dosť izolovali od okolitého sveta, že ak ľudia nemajú tie isté normy ako my, nebudeme s nimi obchodovať. Ale čo je najhoršie, je úplnou aroganciou povedať, že vy viete, čo je najlepšie, pokiaľ ide o európsky projekt. Preukazujete pohŕdanie nielen írskym ľudom, ale takisto aj samotným konceptom demokracie, pričom tvrdíte, že ste jej veľkým zástancom.

Povedali ste, že poľský prezident musí dodržať svoje slovo, že musí ratifikovať zmluvu, pretože tak znela jeho dohoda. Írsky ľud prejavil svoju vôľu. Budete rešpektovať írske hlasovanie? Budete sa držať vašej strany dohody, podľa ktorej je táto zmluva mŕtva? Myslím si, že s tým neuspejete, vy snáď áno? Národy Európy nechcú hlbšiu politickú integráciu. Preto Francúzsko povedalo „nie“, preto Holandsko povedalo „nie“ a Írsko takisto povedalo „nie“, a keby sme mali hlasovanie v Británii, drvivá väčšina z nás by povedala „nie“.

Demokracia, ale za akú cenu, pán prezident Sarkozy? 21. júla idete do Dublinu. Prosím vás, nesnažte sa s nimi urobiť to, čo ste robili vo Francúzsku a pokúste sa vyhnúť druhému referendu, nesnažte sa ich prinútiť zmeniť pravidlá a ratifikovať Zmluvu zadnými dverami. To by znamenalo totálne pohŕdanie demokraciou. Prosím vás, nerobte to.

  Margie Sudre (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predseda, pán úradujúci predseda Rady, s cieľom splniť vaše očakávania a očakávania vašich spoluobčanov, Rada, ktorej predsedáte, musí spolu s Parlamentom preukázať jasnú, zrozumiteľnú a konkrétnu politickú vôľu. Vaša prítomnosť na čele Rady je už teraz zárukou odhodlania. V tomto smere sme všetci tu v Štrasburgu aj v Bruseli videli kvalitu príprav na toto šesťmesačné predsedníctvo, ako aj rozsah, do akého sa členom francúzskej vlády podarilo prispôsobiť svoj program.

Priority, ktoré ste práve predniesli, sú tými správnymi, pokiaľ ide o reagovanie na obavy občanov EÚ. Rovnako ostatné problematiky, ktoré ste načrtli, vrátane hospodárskej správy eurozóny ako odpoveď na prudký nárast svetových cien surovín a uhľovodíkov, alebo vytvorenie oblasti stability a prosperity v Stredozemí, sú presným dôkazom vášho zanietenia pre Európsku úniu, ktorá viac reaguje na problémy a venuje pozornosť svojmu obyvateľstvu.

Pokiaľ ide o verejnú mienku, ktorá častokrát pochybuje a necháva sa unášať pokušením vzdať sa názorov v prospech vnútroštátnej úrovne s cieľom riešiť problémy, je teraz oveľa dôležitejšie ako kedykoľvek predtým poukázať na to, že náš kontinent má veľmi veľa aktív a je stále jednou z tých výnimočných oblastí stability vo svete, ktorý je čím ďalej, tým viac nepredvídateľnejší. Európska únia by sa mala snažiť dokázať, že nepodstúpila globalizáciu bez toho, aby ochránila svojich občanov, a ja vítam váš záväzok dokázať to.

Nakoniec, keďže Únia práve prechádza značnou krízou dôvery, úprimne želáme francúzskemu predsedníctvu, aby dotiahlo do konca viac ako 15 rokov snažení o reformu fungovania rozšírenej Európy. Potrebujeme, aby Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti čím skôr, tak ako ste to rázne potvrdili. Vkladáme do vás dôveru pri rokovaní s našimi írskymi priateľmi a pri presvedčovaní tých zopár členských štátov, ktoré stále váhajú s jej ratifikáciou, aby tak urobili raz a navždy.

Pán prezident, minulý víkend ste povedali, že nie ste pripravení vopchať európsku vlajku späť do vrecka, a skutočne sme videli, že ste ju vztýčili pod Víťazným oblúkom vedľa francúzskej vlajky. Vysvetľujeme si to, ako symbolické gesto, ktoré dokazuje vaše odhodlanie slúžiť Spoločenstvu a za to vám, pán prezident, ďakujeme.

  Poul Nyrup Rasmussen (PSE). - Vážený pán predseda, chcel by som osloviť úradujúceho predsedu Rady a povedať mu, že som Rasmussen I, čo si netreba mýliť s Rasmussen II, ale chcem vás uistiť o jednej veci. Veľmi rozumne rozprávate o novej Lisabonskej zmluve a ja hovorím pánovi Faragovi, že zabudol na prípad Dánska. Pri Maastrichtskej zmluve sme hlasovali „nie“, ale na dohodu z Edinburghu sme povedali „áno“, a nikdy v živote by sa nám ani len nesnívalo o tom, že kvôli tomu, že sme vtedy hlasovali „nie“, by sa povedalo, že blokujeme zvyšok Európy. Nikdy by sme to nepovedali. Pán Farage sa mýli: toto nie je demokracia.

Chcem vás uistiť, pán úradujúci predseda Rady, a takisto aj Francúzsko, že ak sme našli riešenie pre Dánsko, nájdeme riešenie aj pre Írsko.

Mojim druhým bodom je toto: Apelujem na vás v mene európskej sociálnodemokratickej strany, všetkých mojich kolegov a predsedov a politickej rodiny. Žiadam vás, aby ste k vašim štyrom prioritám pridali ešte o jednu prioritu navyše. Moja priorita – a dúfam, že bude aj vašou, viem, že je aj vašou – sa týka pracovných miest, rastu a udržateľnosti. Povedali ste- a bol som rád, že ste to povedali – „Potrebujeme lepšiu reguláciu finančných trhov“. Nemôžem s vami viac súhlasiť. V tomto Parlamente práve teraz pracujeme a dokončujeme správu a dúfam – a teraz vyzývam mojich kolegov zo skupín PPE-DE a ALDE – že budeme môcť poskytnúť francúzskemu predsedníctvu rozumnú správu o lepšej regulácii.

Hovorím o transparentnosti. Myslím tým lepšiu reguláciu spravodlivosti, prídavkov a zmlúv týkajúcich sa cenných papierov a všetko ostatné, o čom ste tak rozumne rozprávali. Hovorím o sledovateľnosti, zodpovednosti a zaručení toho, že finančný trh je dlhodobou odolnou finančnou silou pre potreby našich dlhodobých investícií na tvorbu väčšieho počtu a lepších pracovných miest.

S tým je spojená ešte jedna myšlienka. Máte pravdu, keď hovoríte, že práve prichádzame o rast, strácame pracovné miesta, hlavne v Spojenom kráľovstve, v Španielsku ale takisto aj vo Francúzsku. Prečo neprevezmeme iniciatívu pre rast, novú koordinovanú činnosť pre investície? Predstavte si takýto scenár: ak investujeme len jedno percento viac do vzdelávania, do štruktúr, do všetkých príslušných záležitostí, do štyroch rokov vytvoríme 10 miliónov pracovných miest k tým, čo máme teraz. Predstavte si, čo by sme spolu dokázali.

Povedali ste, že šport je viac ako trhové hospodárstvo. Dodal by som: Súhlasím, a to sa týka celej Európy. Európa je viac ako trhové hospodárstvo. Je to o pracovných miestach a o ľuďoch. Starajme sa o nich. Francúzskemu predsedníctvu želám veľa úspechov.

  Silvana Koch-Mehrin (ALDE). – (FR) Vážený pán prezident, povedali ste: „Francúzsko nemôže posudzovať írske „nie“.

(DE) Súhlasím. Írske „nie“ sa musí rešpektovať. Írsky ľud si je plne vedomý svojich práv voliť tak, ako volil. Avšak všetky ostatné krajiny Európy majú takisto právo postupovať smerom k demokratickejšej, transparentnejšej Európe, ktorá je schopnejšia podnikať kroky. Lisabonská zmluva predstavuje krok týmto smerom. Preto vítam skutočnosť, že ratifikácia bude pokračovať. Avšak takisto si myslím – a v tomto prípade nemám rovnaký názor, nesúhlasím – že by bolo dobré sa otvorene porozprávať o skutočnosti, že viacrýchlostná Európa už existuje. Spomeňte si na euro, schengenský priestor, Chartu základných práv a mnoho ďalších oblastí. Citlivé otázky a želania členských štátov EÚ sa odrážajú v ich voľbe rozličných rýchlostí pri záležitostiach, ktoré spolu podnikajú.

Viacrýchlostná Európa umožňuje krajinám, ktoré chcú spolupracovať viac, aby tak urobili, preto je dôležité, aby sme v Európe dodržiavali princíp dobrovoľnosti. Je dôležité, že krajiny, ktoré chcú spolu niečo vytvoriť, tak urobili dobrovoľne a zároveň, aby všetky krajiny mali možnosť sa k nim kedykoľvek pripojiť. Žiadna krajina by sa nemala nútiť do vyššieho stupňa solidarity.

Viacrýchlostná Európa takisto uľahčuje pokračovať v prístupových rokovaniach. Verím, že je nesprávne trestať Chorvátsko a Turecko, len kvôli tomu, že väčšina Írov hlasovala za nie.

Vážený pán úradujúci predseda, môžete byť právom hrdý na to, že vaša krajina je domovom ľudských práv. Ľudské práva majú večnú platnosť; sú univerzálne. Olympijské hry sú športovou udalosťou, nie politickou udalosťou. Preto som presvedčená, že nie je správne, aby ste chceli ísť do Číny na otvárací ceremoniál, a som rada, že predseda Európskeho parlamentu, pán Pöttering, do Číny nepôjde.

Pán úradujúci predseda, dovoľte mi na záver povedať, že ste si na vašom kresle našli pozdrav od mojich spoluposlankýň – ružu a list. V liste vás žiadame, aby ste zohrali vašu úlohu a dostali viac žien do vedúcich pozícií Európskej únie. Ženy do vás vkladajú svoje nádeje ako do „muža žien.“ Dovoľte mi, prosím, pridať ešte jednu žiadosť: ako demokraticky zvolená zástupkyňa, dúfam, že nás podporíte a zabezpečíte to, že tento Európsky parlament bude schopný nezávisle rozhodovať o svojom sídle.

  Adam Bielan (UEN). – (PL) Vážený pán predseda, úradujúci predseda Rady, chcel by som predovšetkým srdečne pogratulovať pri preberaní predsedníctva Európskej únie. Toto nebude ľahké predsedníctvo. Prebieha v zložitom období, ale samozrejme vám prajem veľa úspechov. Írsko odmietlo Lisabonskú zmluvu. Nemôžeme vylúčiť možnosť, že Írsko v budúcnosti zmení svoj názor, ale určite nie je prijateľné snažiť sa ovplyvniť írske rozhodnutie prostredníctvom nejakých hrozieb, presne tak, ako sa nevyhrážalo Francúzom a Holanďanom, keď pred tromi rokmi odmietli Zmluvu a uviedli do pohybu súčasné problémy. Krajiny EÚ sa nesmú rozdeľovať na tie lepšie a horšie. Preto vám dnes ďakujem, že ste povedali, že ani jeden z 27 členských štátov nemôže byť z Európskej únie vylúčený, ako by si dáma, ktorá hovorila predo mnou, pani Koch-Mehrinová, možno želala.

Pán prezident, rád by som takisto využil túto príležitosť a poďakoval sa vám za nedávne otvorenie pracovného trhu vo Francúzsku, medzi inými aj pre Poliakov. Na toto sme čakali určitý čas – oveľa dlhšie ako v iných krajinách, ale stále lepšie neskôr ako nikdy.

Vo vašom dnešnom prejave mi chýbala jedna vec, a tou je akákoľvek zmienka o našom najväčšom európskom susedovi, Ukrajine. Napriek tomu dúfam, že samit plánovaný na 9. september v Eviane nás privedie podstatne bližšie k podpísaniu dohody o pridružení s Ukrajinou. Práve teraz má pre našich priateľov na Ukrajine jasný signál z našej strany mimoriadnu dôležitosť, najmä v období stupňujúcich sa hrozieb zo strany Ruska.

Nakoniec v mene miliónov Európanov, ktorí v súčasnosti trpia pod ťarchou stále sa zvyšujúcich nákladov, by som sa vám chcel poďakovať, pán predseda, za vašu snahu znižovať DPH z cien palív. Rád by som veril, že počas francúzskeho predsedníctva sa vám podarí presvedčiť ostatných vedúcich predstaviteľov o tejto myšlienke, vrátane premiéra mojej krajiny, Poľska.

  Werner Langen (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, rád by som otvorene vyjadril kompliment úradujúcemu predsedovi Rady. Toto je 29. predsedníctvo Rady, ktoré som zažil, a bezpochyby musím povedať, že nikdy som nevidel také presvedčivé predstavenie programu a európskej myšlienky, ako bolo toto, a to hovorím pri všetkej úprimnosti.

(potlesk)

Len raz bol úradujúci predseda Rady prijatý dokonca ešte vľúdnejšie, ale to bolo len pri otvorení. Na konci už nič z programu nepredniesol. Bol to britský predseda vlády, Tony Blair. Sme si istí, pán prezident Sarkozy, že o šesť mesiacov ukončíte vaše predsedníctvo Rady s dobrými výsledkami. Spôsob, ktorým ste dnes všetko vysvetlili – spôsob, akým ste sa riešili komentáre, ktoré predložili naši poslanci, skutočnosť, že ste sa oboznámili s dokumentáciou, a že nám tu nepredkladáte zoznam vašich požiadaviek, ale rad priorít podložených dobrým zdôvodnením – to všetko vo mne vzbudzuje nádej, že ste naozaj schopný zrealizovať váš ambiciózny program.

Ak je to záležitosť pracovať s vami, aby sme dokončili skompletizovanie klimatického balíka, môžete rátať s podporou tohto Parlamentu. Avšak bojím sa, že je skôr pravdepodobnejšie, že v rámci Rady vzniknú ďalšie problémy, problémy so zodpovednosťou Rady a zodpovednosťou členských štátov: že sa v tomto prípade neprijmú navrhované kvóty. Takisto s vami súhlasíme v tom, že je potrebné zahrnúť do tohto klimatického balíku aj jadrovú energiu. Tu v tomto Parlamente je jasná väčšina za civilné využívanie jadrovej energie. Nedajte sa zmiasť tými tričkami.

Pokiaľ ide o Nemecko a Francúzsko, ktoré si želajú spolu prevziať vedúce postavenie Európskej únie v obsahových záležitostiach – nie pri dôležitých vyhláseniach globálnej politickej povahy – potom sme na vašej strane. Musím vám povedať, že pani Koch-Mehrinová vás zrejme nepočúvala, keď ste vysvetľovali dôvody vášho postoja voči Číne. Toto bola lekcia z príučky zahraničných vzťahov pre tento Parlament, a ja vás môžem len povzbudiť, aby ste zostali taký zásadový a dôsledný, ako ste boli v týchto záležitostiach.

  Robert Goebbels (PSE). - (FR) Vážený pán predseda, vážený pán úradujúci predseda Rady, pán predseda Komisie, 10 národov produkuje 60 % svetových emisií oxidu uhličitého. Týchto 10 krajín zahŕňajú len jednu európsku krajinu – Nemecko. 27 členských štátov EU predstavuje len 14 % emisií. Spojené štáty, 17 %; Brazília, Rusko, India a Čína dokopy produkujú emisie, ktoré presahujú jednu tretinu svetových emisií oxidu uhličitého. Toto všetko dokazuje, že európske iniciatívy bojovať proti zmene klímy budú zbytočné, ak sa nebudú porovnateľne snažiť aj Američania, Číňania a ďalšie priemyselné štáty.

Kým sa na takúto dohodu čaká, Európa musí bojovať proti presunu emisií oxidu uhličitého. V súčasnosti v Európe neinvestuje žiadna veľká priemyselná skupina. ArcelorMittal končí vo Francúzsku, ale investuje v Brazílii, Rusku, Turecku, Indii a Číne. ThyssenKrupp investuje v Brazílii, rakúska Vöest Group v Indii. V severnej Afrike sa v súčasnosti buduje 10 tovární na výrobu plaveného skla pre európsky trh.

V situácii, keď neexistujú osobitné záväzky iných priemyselných štátov, Európa musí preukázať svoje odhodlanie brániť svoje priemyselné štruktúry, svoje priemyselné poznatky. Stanovenie obmedzení pre európskych občanov nebude slúžiť k ničomu, ak zvyšok sveta nebude nasledovať tento príklad.

(potlesk)

  Jean-Marie Cavada (ALDE). – (FR) Vážený pán predseda, vážený pán úradujúci predseda Rady, ako mnohí ostatní spoluposlanci, aj ja som dieťa vyrastajúce na ruinách druhej svetovej vojny a veľmi oceňujem vaše odhodlanie, ktoré ste vložili do vášho prejavu, ktorý opovrhuje skepticizmom. Ja vnímam skepticizmus ako niečo, čo patrí do ducha Mníchova, je to kyselina, ktorá rozožiera európsku vôľu. Preto som veľmi ocenil energiu, ktorú ste vložili do vášho prejavu, ktorý, ako napríklad práve povedala v televízii pani Lullingová, považujeme za jasný, presný a môžem bez pretvárky povedať, a presvedčivý.

Druhá vec, ktorú by som vám chcel povedať je, pán prezident, že máte samozrejme pravdu a musí sa to tu povedať. Obavy a hrozby v Európe sa vyskytovali vo veľkej miere počas jej budovania v 50. rokoch, ale aj napriek tomu, že sa povaha týchto obáv zmenila, existujú aj dnes stále v hojnom počte. Preto je potrebná absolútne rozhodná odpoveď.

Veľmi ma potešili spomínané priority: poviem to úprimne, pretože sú skutočné, obzvlášť prisťahovalecká politika, ktorú bude mať na starosti váš minister, pán Hortefeux, náš bývalý poslanec. Pred dvoma rokmi som mal tú česť reprezentovať Európsky parlament na Euro-Africkej konferencii v Rabate. Po prvýkrát sa spolu zišli krajiny, ktoré mali rovnaké zodpovednosti, či ako krajiny pôvodu, tranzitu či prijatia prisťahovalcov, a ako pred chvíľou povedal pán Watson, myslím si, že je veľmi dôležité, obzvlášť – a prečo nie? – prostredníctvom štruktúry Stredomorskej únie, mať veľkorysú politiku blízkosti a kontroly.

Nakoniec, posledná vec, pán prezident, nezabudnite, že dôvod, prečo má Európa taký jedinečný vplyv všade vo svete je, pretože je kolískou kultúry; pretože práve kultúra upevňuje naše rozdiely; pretože kultúra poskytuje priestor pre naše politické systémy, a práve preto sme vnímaní úplne odlišným spôsobom. Táto vaša energia bude pravdepodobne potrebná, ak sa má toto odhodlanie preniesť aj do oblasti kultúry.

  Jan Zahradil (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predseda, predovšetkým mi dovoľte, aby som ocenil, že Francúzsko otvorilo pracovný trh pre nové členské krajiny od 1. 7. a odstránila tak jednu z posledných bariér medzi starými a novými členskými štátmi. Ja len dúfam, že pani Merkelová si z toho vezme takisto príklad. Francúzsko, Česká republika a Švédsko spolu pripravili osemnásťmesačný rámcový program predsedníctva, ja som rád, že tu z neho zazneli niektoré priority, predovšetkým otázka energetiky, ktorá je skutočne kľúčovou, a takisto otázka reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, pretože tá sa týka finančného rámca po roku 2013 a teda toho, s akými peniazmi a ako budeme vlastne v budúcnosti hospodáriť. Oceňujem, že Francúzsko chce riešiť konkrétne témy a problémy, pretože je to presne to, čo ľudí znepokojuje a zaujíma.

K inštitucionálnym otázkam teraz prehovorím nie ako člen EPP, ale ako člen ED, takže asi nie je žiadne prekvapenie, že na tom spolu tak úplne súhlasiť nebudeme. Myslím, že pred Lisabonskou zmluvou nemôžeme stáť ako králik pred kobrou. Nie je to alfa a omega všetkého, nevytvárajme atmosféru kríze, tá situácia sa musí vyriešiť v pokoji, bez politického nátlaku, bez právnych trikov a podľa našich vlastných pravidiel. Tieto naše pravidlá tvrdia, že žiadna zmluva nemôže vstúpiť do platnosti bez súhlasu všetkých, a ten súhlas tu v túto chvíľu nie je. Nemyslím si, že bez Lisabonskej zmluvy nie je možné ďalšie rozšírenie. Myslím, že minimálne Chorvátsko sa môže prijať do Európskej únie aj bez Lisabonskej zmluvy.

Rovnako tak si nemyslím, že stojíme pred voľbou buď Nice alebo Lisabon.

Máme určite ešte viac možností a musíme sa na ne vedieť jasne a bez hystérie pozrieť a vedieť tú situáciu vyriešiť. V každom prípade Vám pán prezident prajem veľa úspechov pri riadení Európskej únie

  Pasqualina Napoletano (PSE). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, podporili sme iniciatívu Stredomorskej únie, na ktorú sa zameria samit v Paríži budúcu nedeľu a dúfame, že táto iniciatíva bude úspešná.

Avšak chcela by som objasniť zopár vecí. Cieľom tejto iniciatívy je posilniť multilaterálnu európsko-stredomorskú dimenziu. Verím, že je to správne a že by sme v tom mali pokračovať. Myslím si, že ak existuje nejaká politika, ktorú je potrebné posúdiť, je to susedská politika s južnými krajinami, pretože je to práve susedská politika, ktorá spája do hospodárskej súťaže také krajiny, ktoré sú veľmi rozdelené. Takže potrebujeme pracovať na integrácii medzi týmito krajinami a medzi nimi a Európou, a takisto na prideľovaní zdrojov, ktoré sa toho týkajú.

Poviem vám to otvorene, úradujúci predseda Rady, vôbec sa nám nepáči – a toto hovorím aj predsedovi Barrosovi – vaše zastavenie financovania programu Audiovisuel Méditerranée, ktorý bol jediným kultúrnym koprodukčným nástrojom. Povedali ste, že existuje európska kultúrna výnimka, ale ja by som dodala, pán prezident, že existuje európsko-stredmorská kultúrna výnimka. Ak si vezmete dvadsať najšpičkovejších intelektuálov sveta, v prvej desiatke nájdete mnohých, ktorí pochádzajú z moslimskej kultúry a mnohých z európsko-stredomorskej kultúry.

Takže si pomôžme jeden druhému a zaveďme účinné politiky, aby sme zmenili životy mnohých ľudí v týchto krajinách, hlavne mladých ľudí a žien, ktorí vkladajú do Európy svoju nádej. Nepotrebujeme dobrých študentov: potrebujeme zmeniť realitu tohto vzťahu a Parlament je veľmi ochotní spolupracovať s vaším predsedníctvom, ak sa pokúsite konať v tejto oblasti.

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (PPE-DE). – (ES) Vážený pán predseda, priority francúzskeho predsedníctva EÚ sú realistickými prioritami, ktoré sú podľa môjho názoru dostatočne schopné odpovedať na to, čo hovoril pán Durão Barroso, predseda Komisie, a to na kritiku toho, že Európa je bezmocná a neschopná odpovedať na každodenné obavy našich občanov: ústavný problém, ceny potravín a energie, obrana Európy a imigrácia.

Smrť prisťahovalca v chladiarenskom vozidle v tuneli La Manche, alebo hodenie cez palubu z patera lode plaviacej sa na Kanárske ostrovy – čo sa stalo len pred pár hodinami – to je dnes jednou z najväčších súčasných tragédií. Je to vážny a urgentný problém a Európska únia musí prísť s adekvátnym riešením.

Predseda európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov, pán Daul hovoril o potrebe zmobilizovať politickú vôľu a ja si myslím, že tomuto predsedníctvu táto politická vôľa rozhodne nechýba.

Napriek tomu, pán prezident, politická vôľa je potrebná, nie však postačujúca: berú sa do úvahy aj okolnosti, a ak aj existujú, či už krátkodobé alebo dočasné, pokiaľ existujú ovplyvňujú a obmedzujú nás, takže vítam skutočnosť, že pán prezident Sarkozy povedal, že potrebujeme premeniť okolnosti na príležitosti.

Mrzí ma, že pán Schulz tu s nami teraz nie je, pretože keď hovoril o športe, napadla mi špecifická okolnosť. Bol by som rád, keby žlté tričko víťaza bolo späť u Španielov, ako tomu bolo počas prvej etapy Tour de France.

Máte však pravdu, pán úradujúci predseda, že nie je potrebné, aby existovala európska dimenzia pre šport, a viacerí poslanci ma poprosili, aby som vás požiadal, či by ste nemohli zvážiť, či by nebolo vhodné pre francúzskych športovcov a športovkyne, ktoré sa chystajú zúčastniť sa na Olympijských hrách, o ktorých sme tu dnes diskutovali, aby pri svojej národnej vlajke nosili aj symbol EÚ, aby sa k nim tak mohli dobrovoľne pripojiť v tejto iniciatíve aj ostatné členské štáty.

Úradujúci predseda Rady, dúfame, že francúzske predsedníctvo bude schopné spojiť sily a dospieť ku konsenzom, aby sa tak, ako ste to navrhovali, Európska únia mohla počas vášho predsedníctva odhodlane pohnúť ďalej.

  Harlem Désir (PSE). – (FR) Vážený pán predseda, vážený pán úradujúci predseda Rady, chceli ste vaše predsedníctvo umiestniť pod záštitu Európy, ktorá ochraňuje, a ja si skutočne myslím, že európski občania majú naozaj veľmi vysoké očakávania. Avšak práve preto si to odporuje – chápete hlavný odkaz Socialistickej skupiny v Európskom parlamente – kvôli tomu, že sociálna dimenzia európskej integrácie nedostala štatút jednej zo štyroch hlavných priorít vášho predsedníctva.

Skutočne, ako sme videli v nedávnych referendách, pýtame sa ľudí na inštitúcie a zmluvy, ale oni vlastne odpovedajú na základe pokroku európskej integrácie a nakoniec aj na základe európskych politík. Myslím, že v posledných rokoch nastala nerovnováha medzi pokrokom hospodárskej integrácie – ktorá sa tým sledovala a to je dobré – a stagnáciou sociálnej dimenzie, ktorá takisto spôsobila toto rozčarovanie medzi ľuďmi v Únii, toto odcudzenie sa európskym inštitúciám.

Preto tento problém nespočíva v tom, že by sa Európa mala zapojiť do všetkých sociálnych záležitostí, ale len čo existuje jednotný trh, vrátane jednotného trhu zamestnanosti, potrebujú existovať spoločné pravidlá na boji proti nerovnostiam, ktoré inak vedú k sociálnemu dumpingu a je nutné zabezpečiť, že konvergencia mieri smerom hore k tomu najlepšiemu, a nie, že ju sociálna situácia ťahá smerom dolu.

Komisia práve zverejnila sociálny program, avšak ak sa Rada nezaviaže k niektorým konkrétnym problematikám – hovorili ste o konkrétnej Európe – k posilneniu právomocí európskych pracovných výborov, k ochrane dočasnej pracovnej sily, k zlepšeniu smernice o vysielaní pracovníkov, aby – a toto je potrebné doplniť – vznikla smernica o ochrane verejných služieb a sociálnych služieb vo všeobecnom záujme, potom nebude žiadna odpoveď na túto otázku ochrany.

Jednou z vašich priorít je Európa prisťahovalectva, ale táto Európa prisťahovalectva sa nemôže zmeniť na Európu vyhostenia. Preto potrebujeme pakt pre integráciu, o ktorom sme hovorili s pánom Hortefeux – a pakt rozvoj. Práve ste sa vrátili zo stretnutia G8; Európa a niektoré členské štáty vrátane Francúzska boli obvinené z neplnenia svojich záväzkov v oblasti rozvojovej pomoci. Uistite sa, že sa počas vášho predsedníctva tento záväzok zvýšiť na 0,7 % HDP dodržiava, čo bude oveľa účinnejšie ako nehanebná „smernica o spoločných normách a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt“ s cieľom zlepšenia účinného riadenia medzinárodnej imigrácie.

  Jerzy Buzek (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predseda, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážený pán predseda Komisie, súhlasím s úradujúcim predsedom. Toto je pre Európu veľmi zložité obdobie. Každý z nás to osobne pociťuje, vrátane mňa. Keď som bol zodpovedný za rokovania o prístupe mojej krajiny do Európskej únie, robil som všetko, čo bolo potrebné, aby som sa uistil, že budúca európska spolupráca dobre dopadne. Chcel by som takisto zdôrazniť, že dnes, našťastie, nie je žiadny problém pre Poliakov vyjadriť podporu EÚ a Zmluve. Drvivá väčšina poľského parlamentu hlasovala v prospech Zmluvy a takmer 80 % Poliakov je za členstvo v EÚ.

Podporujem hodnotenie úradujúceho predsedu Rady. Musíme konať za a v mene našich občanov. Prioritou pre nás politikov je energetický a klimatický balík, ale musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili, že jeho realizácia nezasiahne Európanov vysokými cenami a stratou konkurencieschopnosti nášho hospodárstva. Tento balík je potrebné prijať celkom rýchlo, ale nebolo by dobré, keby rýchlosť bola na prvom mieste a uvažovanie až na druhom. Náš balík by mal byť dôkazom nášho vedúceho postavenia v boji proti globálnemu otepľovaniu. Súhlasím s tým, že to potrebujeme, najskôr v Poznani, neskôr v Kodani; ale tento balík nebude nikomu slúžiť ako vzor. Nikto ho nebude nasledovať, ak európske hospodárstvo bude škodovať pri jeho realizácií. Som preto rád, že vnímate tieto riziká, úradujúci predseda Rady, a že veríte, že tie princípy obchodovania s emisiami – pretože je to vlastne o tom – sa prepracujú v dobrej viere. Máme s tým skúsenosti. Nariadenie REACH sa značne menilo a doplnilo v Parlamente spolu so zapojením Rady a Komisie pre dobro všetkých. Mali by sme ísť rovnakou cestou.

Úradujúci predseda Rady, dovoľte mi pogratulovať vám za to, že ste prevzali opraty za Európu. Želám vám veľa úspechov v dvoch najdôležitejších záležitostiach týchto šiestich mesiacov: Zmluva a energetický a klimatický balík.

  Enrique Barón Crespo (PSE). – (FR) Vážený pán predseda, úradujúci predseda Rady, budete musieť čeliť pochybnostiam týkajúcim sa Lisabonskej zmluvy; Francúzsko už má veľa skúseností s umením budovať európsku integráciu smerom dopredu, a niekedy aj smerom dozadu. Žiadam vás, by ste našli riešenie pre Írov, a rešpektovali vôľu drvivej väčšiny Európanov, ktorá sa takisto počíta.

Chcel by som takisto povedať, že zo sociálneho uhla pohľadu, je v Lisabonskej zmluve Charta základných práv, je tam aj európsky sociálny model. Takže napríklad, vyzbieralo sa už viac ako milión podpisov od postihnutých Európanov, ktorí predstavujú jednu zo štyroch domácností a podporujú Zmluvu, pretože odstraňuje svetskú diskrimináciu. Máte preto za vami podporu, aby ste sa mohli pohnúť dopredu a integrovať sociálny model.

Pokiaľ ide o imigráciu, adresovali ste to ľavici, ale takisto zistíte, že aj ľavicové vlády majú predstavy, vďaka ktorým ste mohli pripraviť menej uzatvorený a progresívnejší balík, o ktorom si myslím, že ho Parlament môže ešte ďalej vylepšiť, ale potrebujeme na tejto problematike neúnavne pracovať.

Takisto, vážený pán prezident – a to je priamo spojené s imigráciou – hovorili ste o SPP, ale nespomenuli ste Dauha; je však dôležité pre zjednotenú Úniu, aby nachádzala riešenia a odpovede na rozvojové ciele milénia, pretože je to všetko jeden balík; je to využívaní našej hospodárskej kapacity s cieľom napredovať s celým ľudstvom

  Stefano Zappalà (PPE-DE). – (ES) Vážený pán predseda, pán úradujúci predseda Rady, pán predseda Komisie, ako vedúci predstaviteľ talianskej delegácie v skupine Európskej ľudovej strany, (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov, som potešený, že ste prevzali kormidlo Európy a som potešený tým, čo ste povedali.. Žiari z vás entuziazmus a pýcha. Veríte a vďaka vám ľudia veria v inštitúciu, v Európu, ktorá má veľa problémov a skutočne potrebuje múdrych, osvietených a uvedomelých vodcov, presne takých, ako ste sa vy.

Taliansko s Francúzskom vždy viazalo silné kultúrne a sociálne puto: dve krajiny, ktoré priniesli najväčšie obete, aby založili a vybudovali Európu, ktorú všetci jej členovia teraz majú povinnosť rozvíjať. Každý, kto pracuje v tejto inštitúcii vie, koľko ťažkostí je potrebné prekonať pri pokročení s procesom rozvoja a integrácie, pretože tento proces sa musí budovať medzi ľuďmi s rozličnou históriou, kultúrou, sociálnym statusom a tradíciami. Politicky oportunistické stanoviská, ktoré práve teraz vyjadril pán Schulz o súčasnej veľmi populárnej talianskej vláde, určite nepomáhajú. Avšak je to proces, ktorý musí napredovať, napriek sklamaniam, ktoré sú s ním častokrát spojené.

Lisabonská zmluva, vynikajúca zmluva, je odsunutá na zadnú koľaj a bude to vyžadovať veľa dobrej vôle, aby sme ju priviedli späť, ak sa vyhneme ignorovaniu tých, ktorí ju nepochopili. Avšak súhlasím s tým, čo ste povedali: Pred ďalším rozšírením potrebujeme stanoviť nové pravidlá bez toho, aby sme odsunuli Írsko. Prisťahovalecká vlna do Európy, najmä do určitých členských štátov, a hlavne do mojej vlastnej krajiny a tých pri Stredozemnom mori, sa musí regulovať a vnímať ako spoločný problém a nie ako dôvod vytvárať odlišnosti alebo využiť túto situáciu na potrestanie krajín, ktoré už teraz robia toľké ústupky. Ľudia našich krajín sa musia ochraňovať a integrácia musí byť vybudovaná na rozumnom základe.

Pán úradujúci predseda, talianska vláda a ľudia sledujú pozorne a s dôverou váš mandát, pričom sú si istí, že história a sociálne postavenie, ktoré tu dnes reprezentujete, prinesie do Európy nádej a rozvoj.

  Zita Gurmai (PSE). - (HU) Tri veci – ako jediná rečníčka z východnej strany berlínskeho múru. Som sklamaná, že pán prezident nespomenul vo svojom prejave problematiku rovnakých príležitostí. Našťastie, pán úradujúci predseda Rady, my ženy zo siedmich politických strán sme to výstižne popísali v liste: je to kvietok, je to náš kvietok pre vás, drahý predseda.

V prvom rade vítam snahy francúzskeho predsedníctva na európskej úrovni v záujme sociálnej rovnosti medzi pohlaviami, ale zároveň sa zdá byť protirečivé, že sa zatvárajú miestne inštitúcie, ktoré sa venujú rovnakým príležitostiam. Odporúča sa na európskej úrovni iná politika, ako tá, ktorú uplatňuje Francúzsko?

Druhý bod: prezident Sarkozy informoval francúzskych občanov, že sa v priebehu nasledujúcich 5 rokov vytvorí 350 000 miest detskej starostlivosti. Toto je významné opatrenie, keďže sa tým poskytne rovnaká príležitosť pre mužov a ženy na trhu práce a príležitosť skombinovať ich pracovný a rodinný život. Dobrá kvalita, finančná dosiahnuteľnosť a dostupnosť pre každého je pre toto nevyhnutná, keďže je to nástrojom rovnakých príležitostí a integrácie.

Pokiaľ ide o rodinný život, budú môcť ženy skombinovať ich pracovné a rodinné aktivity, ak pracujú 65 hodín týždenne? Ženy sú na pracovných miestach bezbrannejšie a vo všeobecnosti nie sú členkami profesijných organizácií.

Áno, potrebujeme spoločnú prisťahovaleckú politiku, ale musia sa tým prediskutovať práva a povinnosti občanov a prisťahovalcov. Prisťahovaleckú politiku musí dopĺňať integračná politika prijatia občanstva. Veľmi pekne vám ďakujem.

  Ioannis Varvitsiotis (PPE-DE). - (EL) Vážený pán predseda, rád by som úradujúcemu predsedovi povedal: Tešil som sa na váš dnešný prejav s osobitným záujmom. Vaše stanovisko dnes ma presvedčilo o tom, že počas šiestich mesiacov vášho predsedníctva poriadne rozvírite hladinu.

Celý svet čelí jednej z najvážnejších hospodárskych kríz za posledné desaťročia a okrem toho, Európa čelí aj svojim vlastným krízam.

Je zrejmé, že dnes Európa 27 nemôže fungovať podľa pravidiel Európy 15. Európa prechádza inštitucionálnou krízou. Je takisto zrejmé, že dnes niektoré členské štáty nechcú politické zjednotenie Európy, čím nechcú, aby sa naplnila vízia našich predchodcov. Toto je kríza identity. Inštitucionálna kríza sa vyrieši, ale ako sa dá vyriešiť kríza identity?

Obávam sa, že existuje len jedno riešenie: členské štáty, ktoré chcú politickú harmonizáciu by mali pokračovať, a členské štáty, ktoré vnímajú Európu len ako hospodársku úniu, by mali zostať bokom. Skutočne sa obávam, že ak s riešením nepokročíme, Európa prestane byť v určitom bode prestane hráčom na medzinárodnom poli.

Krízy môžu viesť k veľkým pokrokom, ale len vtedy, keď je dostatok odvahy. Verím, že máte aj víziu aj odvahu. Buďte odvážni!

  Othmar Karas (PPE-DE). (DE) Vážený pán predseda, vážený pán úradujúci predseda Rady, vaše základné stanoviská majú moju plnú podporu. Verím, že v tejto mimoriadne citlivej dobe ste tým pravým úradujúcim predsedom, s potrebnou citlivosťou na obavy ľudí a odhodlanosťou viesť a zmierovať. Keď ste odpovedali na otázky, neuhýbali ste sa pred odpoveďami, ale namiesto toho ste zatínali do živého. Neutekáte, ale čelíte problémom.

Obzvlášť by som veľmi rád zdôraznil vaše silné zanietenie pre parlamentnú demokraciu. Vaše odhodlanie je v tejto dobe veľmi dôležité, v niektorých členských štátoch – vrátane mojej rodnej krajiny, Rakúsku – sme boli svedkami zápasu medzi priamou demokraciou proti parlamentnej demokracii, a tým pádom svedkami zbavenia právnej spôsobilosti v európskych záležitostiach parlamentov v parlamentných demokraciách. Postavme sa spolu za parlamentnú demokraciu a proti jej zbaveniu právnej spôsobilosti.

(potlesk)

Je pre mňa takisto dôležité, že ste priamo napadli zbabelosť alebo, by sa dalo povedať, dvojité normy mnohých vlád a členov vlád vo vzťahu k ich spojeným európskym zodpovednostiam, keďže tieto dvojité normy sú jednou z hlavných príčin nedostatku dôvery a vzájomného obviňovania sa, ktoré musíme zastaviť. Od nikoho nežiadame, aby bol odvážnejší, ale od každého očakávame, že bude čestný a zásadový.

Chcel by som poznamenať ešte tri veci. Prvou je váš postoj k Zmluve. Nie ste vyvedený z miery, nečakáte na Írsko, ale pokračujete v ratifikačnom procese, kým nadväzujete kontakt s Írskom. Som pevne presvedčený, že s Írskom dospejeme k dohode len vtedy, keď zvyšných 26 členských štátov Zmluvu ratifikuje.

Avšak Chorvátsko nesmieme nechať samotné. Vítam vaše odhodlanie otvoriť všetky kapitoly ešte pred koncom roka. Takisto sa musíme dohodnúť aj s Macedónskom. Rád by som požiadal Radu, aby takisto prijala rozhodnutie Zákona o malých podnikov na jej decembrovom zasadnutí, keďže hlavné právomoci sú na členských štátoch. Potrebujeme právne záväzný dokument a nie len ďalšie verejné politické vyhlásenie.

  Genowefa Grabowska (PSE). - (PL) Vážený pán predseda, mám zopár dobrých správ z Poľska. Pán prezident Sarkozy, dnes sa v poľskom parlamente koná diskusia, ktorej výsledkom bude uznesenie naliehajúce na poľského prezidenta, aby si plnil svoje ústavné povinnosti a podpísal Lisabonskú zmluvu. Toto si želajú poľskí občania, z ktorých 80 % je šťastných, že sú členmi Európskej únie a podporujú ju. Ukážte mi inú krajinu, v ktorej by bola podpora EÚ taká veľká. Je to signál, že si Poľsko bude plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy.

Zmeňme tému. Chcela by som vás, pán prezident, požiadať: myslíte, že by bolo možné, aby bola do programu predsedníctva zahrnutá situácie detí v Európskej únii a vymenovaný ombudsman, splnomocnenec na ochranu detí, podľa modelu Európskeho ombudsmana pre ľudské práva? Boli by sme radi, keby Rada súhlasila a schválila túto inštitúciu, ktorá Európe toľko chýba.

  Hartmut Nassauer (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, ak by som mal zhrnúť rozpravu z dnešného rána, povedal by som, že je dobre, že teraz predsedá Francúzsko, a že je dobre, že vy, pán prezident Sarkozy, ste vo funkcii úradujúceho predsedu Rady. Toto je dobrý deň pre Európu a pre tento parlament, pretože po dlhom čase máme pred sebou niekoho, kto za Európu hovorí nielen s dobrými argumentmi, ale hlavne so zanietením. Pravdepodobne to je to, čo potrebujeme, aby sme zvíťazili nad Írmi, a aby sme získali naspäť „zanietenie a dobrý úsudok“ našich občanov. A dobrý úsudok zahŕňa Európu, ktorá má isté limity.

Rád by som vám prezradil „tajomstvo úspechu”: nielenže potrebujeme zmluvu v Írsku, ale aj novú kultúru subsidiarity. Potrebujeme isté hranice pre Európu vo vzťahu k zvyšku sveta, no takisto potrebujeme hranice v rámci Európy samotnej. Úplne súhlasím s pánom predsedom Barrosom a jeho názorom, že nová kultúra subsidiarity prinesie Európe nové uznanie. Veľa šťastia, pán prezident Sarkozy.

  Marian Harkin (ALDE). - Vážený pán predseda, v Európskom parlamente srdečne vítam prezidenta Sarkozyho. Rozhodne oceňujem jeho uvážený a dobre zargumentovaný príspevok.

Ako írska poslankyňa ho privítam aj vtedy, keď navštívi Írsko ako predseda EÚ, ako predseda, ktorý robí niečo praktické pre to, aby zlepšil život občanov. Bolo to jasné z jeho priorít.

Takisto oceňujem jeho vyjadrenia o potravinovej bezpečnosti a nájdenie rovnováhy pri zavádzaní nariadení a obmedzení týkajúcich sa našich podnikov a poľnohospodárov. Ako on sám povedal, ochrana bez protekcionizmu.

V jeho vystúpení a v jeho hlase bolo počuť jeho záväzky voči Európe. Ja, ako aj veľmi veľa írskych občanov, sa s týmito záväzkami stotožňujem. Hovoril o prekonávaní ťažkostí. Na to treba čas a ochotu všetkých strán robiť kompromisy. Nesmú existovať termíny.

Ako niekto, kto zbieral hlasy „za”, viem, že so mnou bude súhlasiť keď poviem, že írske „nie” je legitímne práve tak, ako francúzske, holandské alebo dánske „nie”. Preto ho musíme rešpektovať takisto, až potom sa môžeme pohnúť ďalej. Môžeme urobiť pokrok. Teším sa na to a prajem mu všetko dobré vo vykonávaní funkcie predsedu.

  Jan Tadeusz Masiel (UEN). – (FR) Vážený pán predseda, úradujúci predseda Rady, francúzske predsedníctvo predstavilo svoje ciele a ja si želám, aby boli úspešné. Váš primárny cieľ je posilniť Európsku Úniu a jej právo konať. Vzhľadom na to by bola neratifikovaná Lisabonská zmluva premárnenou šancou. Európa Francúzsko potrebuje, najmä v tomto zložitom období. Potrebuje Francúzsko, ktoré ste vy, pán prezident Sarkozy, zmenili francúzskym referendom.

Bohužiaľ, nie je to Poľsko, ktoré tlačí Európu ďalej, no jedného dňa bude a ja verím, že to bude čoskoro. Dúfam, že francúzske predsedníctvo so svojimi politikami európskej integrácie, želaného prisťahovalectva a rozšírenia na Balkán radšej než do Turecka, vráti Európanom dôveru a náklonnosť k Európe.

  Gay Mitchell (PPE-DE). - Vážený pán predseda, Írom trvalo 700 rokov, kým sa im podarilo vyhnať Britov z Írskej republiky. Ja tu musím teraz sedieť a znovu počúvať ľudí, ktorých sme poslali preč, ako nám hovoria, čo by sme v Írsku mali robiť. Myslím si, že je to trochu priveľa. Prosím vás, dovoľte, aby rozhodnutia v Írskej republike robili občania Írskej republiky.

Tiež by som chcel povedať pánovi prezidentovi Francúzskej republiky: ak chcete zmeniť názor občanov Írska, priveďte so sebou pána Le Pen. To bude stačiť na zmenu názoru občanov Írskej republiky.

Bol som riaditeľom pre voľby pre Fine Gael, ktorá je súčasťou Európskej ľudovej strany, počas štyroch európskych referend: Jednotný európsky akt, Maastrichtská zmluva, Amsterdamská zmluva a Lisabonská zmluva. Chcem len povedať, že Lisabonská zmluva je stratená z rôznych príčin. Občania ju nepochopili, vláda je na čele od roku 1994, politici sa objavujú vo vyšetrovacích tribunáloch; hlavné vládne a opozičné strany – politická garnitúra – to chceli schváliť. Existujú obavy, týkajúce sa obrany a náboru, potratov a eutanázie – sprevádzané podnetmi, ktoré šíria poslanci tohto Parlamentu – zdaňovanie, práca, prisťahovalectvo. Mnoho z toho sa nezaobišlo bez extrémov na pravej i na ľavej strane.

Pánovi úradujúcemu predsedovi by som chcel povedať len toľko: „Prosím vás, na návštevu Írska sa pripravte. Ak je dôležité, aby ste pomohli zmeniť situáciu v Írsku, príďte, prosím, pripravený, a príďte pripravený aj počúvať. Budete veľmi vítaný, ale je to zložité a na vyriešenie takejto ťažkej situácie treba určitý čas.

  Adrian Severin (PSE). – (FR) Vážený pán predseda, Európania kladú veľké nádeje do francúzskeho predsedníctva. Tieto nádeje treba dobre zvládnuť. Predsedníctvo musí predísť vzniku nereálnych snov a neopodstatnených obáv v susedných a kandidátskych krajinách.

Čo sa týka Lisabonskej zmluvy, nie je dostatok diplomatickej podpory na jej ratifikáciu. Predsedníctvo musí pomôcť vypracovať únikovú alebo ochrannú stratégiu pre prípad, ak by nastali problémy. Aby sa zabránilo najhoršiemu, hneď na začiatku musíme ukázať, že sme pripravení najhoršiemu zabrániť.

Uzavrel by som to pár slovami o nebezpečnom jave obnovovania nacionalizmu v Európe. Národný populizmus je najalarmujúcejšie vyjadrenie tohto fenoménu. Je v pozadí propagandy v prospech írskeho „nie“, rasovej nenávisti a xenofóbie v Taliansku, za rétorikou národného charakteru sociálnych politík. Európa bude alebo sociálna alebo sa zrúti. Dúfam, že francúzske predsedníctvo bude k týmto otázkam citlivé.

  Predseda. − Je mi ľúto, ale už nemôže vystúpiť viac rečníkov. Už sme prekročili čas. Som veľmi vďačný pánovi prezidentovi Sarkozymu, a samozrejme aj pánovi predsedovi Barrosovi za to, že si dnes na nás našli čas. Rád by som preto skončil tým, že dám slovo najskôr pánovi predsedovi Barrosovi a potom pánovi prezidentovi Sarkozymu.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − (FR) Vážený pán predseda, začnem tým, že veľmi stručne zopakujem gratulácie vyjadrené veľkou väčšinou poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sa ujali slova: gratulujem k presvedčeniu, entuziazmu, energii a politickej vôli, ktoré tu dnes pán prezident Sarkozy vyjadril. Som si istý, že on a jeho kolegovia to počas francúzskeho predsedníctva dokážu.

Rád by som podotkol, že toto pre mňa nie je žiadnym prekvapením. Bol som úplne presvedčený, že je dobré, že Francúzsko prevezme zodpovednosť za predsedníctvo Rady v tomto obzvlášť zložitom období. Prezident Sarkozy, ako aj my všetci, by sme, samozrejme, radšej preferovali jansejší obzor z inštitucionálneho hľadiska, no myslím si, že práve teraz, v tomto zložitom období, môžeme vidieť, aká je politická kapacita, a môžeme posúdiť dôležitosť silnej politickej vôle.

Podporujem túto demokratickú politickú diskusiu. Mnohokrát som povedal, že musíme politicky uznať rozdiely a mnohé stanoviská, ktoré existujú napríklad tu, v Parlamente. Musíme vedieť, ako tieto rozdiely vyjadriť, pretože Európa je iná ako národný politický systém. Vždy, keď sa v našich demokratických národných systémoch koná politická diskusia, niekedy dokonca aj taká, ktorá je veľmi polarizovaná, nespochybňujeme legitímnosť štátu, kým v Európe veľmi často vehementne namietajú tí z nás, ktorí sú za Európu. Musíme čeliť tým, ktorí sú proti Európe, a ktorí používajú všetky druhy populizmu, len aby zničili naše inštitúcie a kompromitovali tento veľký projekt mieru a solidarity – Európsky projekt.

(potlesk)

Preto skutočne musíme vedieť vyjadriť všetky hľadiská a posilňovať proeurópsky tábor v tomto mimoriadne zložitom období. Povedzme si to jasne, v júni 2009 nás čakajú voľby do Európskeho parlamentu. Ak Európske politické sily a Európske inštitúcie nebudú pracovať ruka v ruke s konštruktívnym stanoviskom, budeme musieť argumentovať proti tým, ktorí využívajú populizmus, xenofóbiu a nacionalizmus tak, že vytvárajú spojenia medzi nacionalizmom a vlasťou, čo je chyba. Často citujem veľkého francúzskeho autora, ktorý povedal: „patriotizmus je láska k svojmu národu, nacionalizmus nenávisť k iným národom.”

Ako práve povedal pán prezident Sarkozy, svoju vlasť môžeme milovať a zároveň presvedčivo chrániť náš európsky projekt. Preto verím, že rozprava, ktorá sa bude konať nasledujúcich šesť mesiacov, posilní Európske inštitúcie, ako aj náš projekt o Európe budúcnosti.

Rád odpoviem na špecifickú otázku. Je to len otázka, ktorú som dostal, a zvyšok nechám na pána prezidenta Sarkozyho, ktorý je v oveľa lepšej pozícii na to, aby sa tým zaoberal, než ja. V súvislosti s kultúrnym programom Euromed položil túto špecifickú otázku pán Napolitano.

Veľmi rád by som vás informoval, že pre súčasný program, kultúrny program Euromed, je stále pridelených 15 miliónov EUR na tento rok. Je pravda, že ešte nepadlo rozhodnutie pre obdobie 2009 – 2010, no sú ohromné vonkajšie výdavky. V takýchto prípadoch sa stane to, že tretie krajiny uprednostnia dvojstrannú spoluprácu na úkor regionálnych rozpočtov. O tejto otázke by sa preto malo rokovať v krajinách Euromed. Jedným zo zaujímavých aspektov iniciatívy Francúzska s cieľom vytvorenia Únie pre stredozemie, ktorú som ja podporoval od samého začiatku, je, že podporuje silnejšiu regionálnu spoluprácu.

Niekedy sa ma pýtajú, čím prispeje Stredomorská únia k barcelonskému procesu. Je to predovšetkým prvok politických prostriedkov a politické zlepšenie vďaka dvojročnému samitu. No je to aj rozšírenie vyplývajúce zo špecifických regionálnych projektov a dúfam, že z veľmi špecifických projektov, ktorým budeme môcť pridať silnejší rozmer súkromného sektora, lebo stále potrebujeme viac zdrojov.

Takže toto je špecifická oblasť, v ktorej pracujeme. Na záver by som rád povedal: „Veľa šťastia, Francúzsko a veľa šťastia, môj drahý priateľ, prezident Sarkozy!”

(potlesk)

  Predseda. – Chcel by som poďakovať pánovi predsedovi Barrosovi a pánovi podpredsedovi Jacquesovi Barrotovi za to, že tu boli 3 hodiny bez prestávky.

  Nicolas Sarkozy, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážený pán predseda, ako prvé by som rád povedal, že je prirodzené, že ak má niekto tú česť byť úradujúcim predsedom Rady, že bude prítomný v Parlamente toľko hodín, koľko bude potrebné, a to nie iba v prvý deň predsedníctva. Ale poviem vám, pán predseda Európskeho parlamentu, ako aj všetkým predsedom skupín a konferencii predsedov, ak chcete, aby som počas predsedníctva chodil v určitý čas, som Parlamentu k dispozícii. Musíte hrať podľa pravidiel Európskych inštitúcií.

Európsky parlament je srdcom parlamentnej demokracie. To nie je otázka možnosti byť k dispozícii, je to otázka priority. Predsedníctvo potrebuje Európsky parlament a je mu preto k dispozícii.

(potlesk)

Rád by som prispievateľom povedal pár slov, ak mi dovolia. Najprv by som chcel povedať pánovi Bushill-Matthewsovi, že patrím k tým, ktorí si myslia, že Európa Spojené kráľovstvo potrebuje. Nikdy som nebol jedným z tých Európanov alebo Francúzov, čo si myslia, že by sme si mali dať pozor na našich britských priateľov. Spojené kráľovstvo môže Európe priniesť oveľa viac, než si myslí, že by mohlo. Spojené kráľovstvo je bránou do anglosaského sveta, reprezentuje lídra medzi svetovými jazykmi a ako sa v posledných rokoch ukázalo, má dynamické hospodárstvo. Rád by som povedal našim britským konzervatívnym priateľom: „verte, že vás Európa potrebuje, že v nej máte miesto, a že ak budú Briti jednou nohou v Európe a druhou von, Európa bude oslabená”. Spojené kráľovstvo je veľký národ. Nemusí sa báť ničoho zo strany Európy. Od Spojeného kráľovstva očakáva Európa veľa.

Pánovi Poignantovi, ktorý videl hlboko do mňa, a tak pochopil, že milujem politiku a že Parlament je trochu ako moja záhrada, by som rád povedal áno, Parlament je miestom pre demokraciu a ja nerozumiem a nerešpektujem takých politických lídrov, ktorí nie sú stotožnení s tým, že by mali vyjadriť a brániť svoje názory v kolíske parlamentnej demokracie. Dúfam, že vo vašej pripomienke bolo trochu ľútosti, a nie neúmerný pohľad na harmonizáciu trhu práce.

To isté platí aj pre pána Désira; úplne s vami súhlasím, som proti kompletnej harmonizácii, pretože ľudia by to odmietli. Avšak minimálne pravidlá v súvislosti s trhom práce a v rámci jednotného hospodárskeho trhu sú úplne prirodzené.

Všetci si musíme byť vedomí ťažkostí. Ako príklad uvediem Rakúsko, na ktorého čele je socialistický premiér a vláda. Povedia, že vek odchodu do dôchodku je 65 rokov a že doba platenia poistného je 45 rokov. Viete, na koľko ťažkostí som narazil, keď som prišiel s dobou platenia poistného na 40 rokov a nezískal som okamžitú podporu od Francúzskej socialistickej strany.

Tak mi, prosím, vysvetlite, ako je možné, že keď som sa stretol s toľkými problémami pri zabezpečení doby platenia poistného na 40 rokov vo Francúzsku, stačí ak budem predsedom Európy šesť mesiacov, aby som vybral medzi platením poistného 45 rokov v Rakúsku a 40 rokov vo Francúzsku. Ako sa to dá urobiť? Od sna k realite vedie dlhá cesta, ale toto je pravdepodobne rozdiel medzi Francúzskou socialistickou stranou a Európskou socialistickou stranou. Niekedy mi je dokona bližšia Európska socialistická strana než Francúzska socialistická strana. Svoju chybu priznávam a, samozrejme, ospravedlňujem sa za to.

(Vstup pána Schulza mimo mikrofónu)

  Predseda. − Takto to nefunguje. Vy nerozhodujete, kto hovorí. Rečnícky čas nemôže byť rozdelený medzi Socialistickú skupinu v Európskom parlamente a úradujúceho predsedu Rady. Pán predseda Sarkozy, dovolíte pánovi Schulzovi, aby vám položil otázku? Ak áno, dám mu slovo.

  Nicolas Sarkozy, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážený pán predseda, áno, pod podmienkou, že sa nestanem obeťou krížovej paľby nemeckej diskusie.

  Martin Schulz (PSE). – (DE) Veľmi pekne ďakujem, pán predseda, ste láskavý. Vážený pán prezident Sarkozy, je milé, že sa touto cestou chcete priblížiť k socializmu. Vo vašom príhovore ste práve dôrazne podporili stanoviská nemeckých sociálnych demokratov, čím ste sa vzdialili od pani kancelárky Merkelovej. Navrhujem teda, ak sa cítite dobre v Európskej sociálno-demokratickej vrstve, príďte najskôr k Nemeckej sociálnej demokracii a my vás postupne privedieme k Francúzskej sociálnej demokracii a do konca z vás bude skutočne dobrý súdruh.

  Predseda. − Pán Schulz, toto nemá nič spoločné s láskavosťou, má to viac do činenia s dodržiavaním riadneho postupu – čo je niečo, čo chceme v Európe robiť.

  Nicolas Sarkozy, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážený pán predseda, všimnete si, že mám socialistu po mojej pravici, no je tu miesto aj pre socialistu na mojej ľavej strane.

(potlesk)

Ako dámy a páni viete, ja si nemyslím, že mrháme časom pretože si myslím, že demokracia na úrovni Európskej únie môže byť bez násilia, ktoré sa niekedy prejavuje na úrovni národnej. Európska úroveň každému umožňuje o krok ustúpiť od volebnej rutiny, ktorá je surová, často nespravodlivá a vždy zložitá. Nakoniec, skutočnosť, že na takomto fóre ako je vaše, môžeme rozprávať, zatiaľ čo sa usmievame a rešpektujeme jeden druhého, je azda niečo ďalšie, čo povzbudí ľudí, aby sa naklonili európskemu ideálu a zobrali si ho za svoj. V každom prípade, toto nevidím ako mrhanie času a rád by som o tom uistil aj pána Poignanta a pána Schulza.

Pani De Sarnezová má určite pravdu. Potrebujeme zmeniť našu politiku rozvoja, tak aby sme za prioritu stanovili potravinové poľnohospodárstvo. Je to úplne nevyhnutné, africké krajiny potrebujú zdroje, aby sa mohli stať sebestačnými v oblasti potravy, a nepochybne časť peňazí, ktoré sme venovali na rozvoj obrovských potrieb infraštruktúry je potrebné investovať do poľnohospodárskych mikroprojektov. Toto je bod, v ktorom úplne súhlasím s vaším názorom.

Tiež ste ma vyzvali na obranu vízie Európy. Stotožňujem sa s touto ambíciou. Dúfam, že budete dosť veľkorysí, aby ste ma oboznámili s obsahom tejto vízie. Jasne si uvedomujete, že znova, medzi do istej miery bezpredmetným veľkým ideálom a všetkými technickými záležitosťami každodenného života, je problémom pre každého z nás neustále rozhodovanie sa o tom, čo robiť s veľkými myšlienkami, ktoré niekedy zachádzajú ďaleko za každodenné problémy, ktoré zažívajú naši obyvatelia, a čo robiť na vyriešenie technických záležitostí ovplyvňujúcich ich každodenný život. Nie je to také jednoduché, no v každom prípade sa o to pokúsim.

Aby som vám odpovedal, pán Crowley, áno, potrebujeme rozvoj, aby sme predišli ilegálnej imigrácii. Navyše, každý si uvedomuje, že najlepšou reakciou na problematiku imigrácie je rozvoj. Je tu 475 miliónov mladých Afričanov, ktorí majú menej než 17 rokov, a je tu 12 km Gibraltárskeho prielivu medzi Európou a Afrikou. Africké pohromy budú európskymi pohromami, pričom neexistujú žiadne prekážky alebo hranice, ktoré by tomu mohli zabrániť. Z tohto dôvodu rozhodne potrebujeme rozvojovú politiku. Znovu, je veľmi zložité rozhodnúť sa medzi multilateralizmom a bilateralizmom. Toto je dôležitou témou, preto zamýšľam venovať jej obrovskú pozornosť.

Pán Irujo hovoril o jazykovej rôznorodosti. Úplne s tým súhlasím – a rozumiem, že nemáte radi výraz „lokálny jazyk“ – s ohľadom na oficiálne jazyky. Viete, som jeden z tých, ktorí sú presvedčení, že poskytnutím výhradného práva na ochranu lokálnych jazykov by sme pomáhali všetkým tým autonomistickým hnutiam a hnutiam za nezávislosť, čo bolo vážnou chybou. Hovorím o Korzike vo Francúzskej republike, kde bývajú ľudia, ktorí sú Korzičania, ktorí milujú Korziku a ktorí hovoria Korzickým jazykom vo svojich dedinách, no neexistuje tu žiadna hrozba pre národnú jednotu. Preto je v mojich očiach jazyková rôznorodosť rovnako dôležitá ako kultúrna rôznorodosť, a v každom prípade nebude existovať žiadna kultúrna rôznorodosť ak tu bude len jeden jazyk.

Pán Farage, veľmi sa mi páčil váš prejav, no chystám sa povedať vám jednu vec: Briti boli so mnou veľmi spokojní, keď sa zatvoril tábor Sangatte, pretože som to bol v skutočnosti ja, kto ho zatvoril, a boli ste to vy, kto ma o to požiadal. Hoci ste Brit, ktorý miluje svoju krajinu, nemôžete vyriešiť všetky problémy s imigráciou, ktoré má vaša krajina, no a musím vám povedať, že Francúzsko nemá v úmysle byť Británii strážcom hraníc. Dovoľte, aby som povedal, že je veľmi jednoduché povedať, „v mojej krajine nechcem preukazy totožnosti a nechcem ani spoločnú imigračnú politiku“, no toto vás nezastaví, aby ste boli spokojní so situáciou, keď sú cudzinci, ktorí nemajú v poriadku svoje papiere, zastavení vo Francúzsku, takže vy ich vo Veľkej Británii nebudete mať. Rovnako ako Francúzsko, ani Veľká Británia, to nemôže dokázať sama.

Rád by som dodal, pán Farage, že rešpektujem Poliakov, no vy ste neboli v mojej kancelárii pri rokovaní o Lisabonskej zmluve s množstvom mojich kolegov. Boli sme v Bruseli a kto bol v mojej kancelárii? Nebol to premiér Tusk, pretože premiérom bol v tom čase brat pána Kaczyńského. Bol tam pán Kaczyński a poviem jednu vec: je človekom, ktorému verím, a je človekom, ktorého si vážim. Keď v Európe podpíšete niečo a začnete tým, že si to nevážite, neexistuje viac Európa, neexistuje tu nič, neexistujú žiadne rokovania. Keď niekto zaviaže svoju krajinu v Bruseli, musí rovnako urobiť záväzok aj doma. Chcel som povedať toto, nič viac, nič menej.

(potlesk)

Je to veľmi zdvorilé zo strany Poliakov: pán Farage, myslím si, že som bránil Poľsko. Pán prezident Barroso to bude môcť povedať lepšie ako ktokoľvek iný. Potrebujeme Poľsko, no rovnako potrebujeme mať rešpekt voči danému slovu, keď je už dané.

Pani Sudreová, ďakujem vám za vašu podporu. Úplne súhlasím s vašou analýzou a úprimne vám za ňu ďakujem. Pán Rasmussen, ktorý, ak som pochopil, bol Rasmussen I., a ja len vysvetlím kto je Rasmussen II. Rád by som povedal, že Dánsko je dobrým príkladom krajiny, ktorá bola schopná pohnúť sa vpred, a toto ma oprávňuje odpovedať všetkým rečníkom v problematike Írska.

Samozrejme nemali by sme tlačiť Írov do konania a musíme ich rešpektovať, no musíme mať odvahu, aby sme našim írskym priateľom povedali: „Vy tiež musíte rešpektovať ostatné krajiny, ktoré ratifikovali Lisabonskú zmluvu. Nepoučujeme vás, no zvážte, že aj ostatní majú názor, ktorý predkladajú a že v určitom momente budeme musieť nájsť spoločnú cestu. Európa nechce pokračovať bez vás, no Európa sa nemôže zastaviť len pre vás.“ Hovorím to so všetkým rešpektom, ktorý mám voči krajine, ktorá hlasovala „nie“.

My, Francúzi, sme vám spôsobili značné problémy a ťažkosti, no v určitom bode sa potrebujeme dostať z tejto situácie, v ktorej každý sleduje toho druhého a čaká na niekoho iného, kto prevezme iniciatívu. Francúzske predsedníctvo, zároveň s predsedníctvom Komisie a predsedníctvom Európskeho parlamentu musí prevziať iniciatívu. Potom, niektorí povedia áno a niektorí povedia nie. Osobne si myslím, že existuje riešenie, no určite nespočíva v zachovávaní status quo alebo v tom, že povieme „počkáme a necháme čas nech to vyrieši“. Osobne si myslím, že čas pracuje proti nám, že Európa čakala už roky, a že neexistuje žiadny dôvod čakať dlhšie. Nájdeme riešenie, som o tom presvedčený, rovnako, ako ho našli Dáni.

Pani Mehrinová, bol som dojatý, že ste ma označili ako muža žien. Význam nechám na vás, úprimne, neviem presne, čo to znamená. Budem opatrný a nebudem v tom hľadať význam, keďže nechcem, aby ste ma nesprávne pochopili. Viem, že existuje mnohorýchlostná Európa. Všetci nemáme euro, a tiež všetci nie sme v Schengene. Hoci, predtým ako konečne postavíme mnohorýchlostnú inštitucionálnu Európu, by som bol rád, keby sme sa o to pokúsili všetci spolu. Nekritizujme predsedníctvo za to, že malo ambíciu vziať všetkých so sebou, pretože ak by sme, madam, predtým začali, povieme si: „Tak či tak, nezáleží na tom, nechajme to tak.“ Potom by sme v jeden deň v budúcnosti rokovali o sociálnej výnimke pre Britov, v ďalší deň by sme rokovali o inštitucionálnej výnimke pre Írov, a ďalej budeme rokovať o ďalšej výnimke pre Poliakov. V tomto bode sa obávam, že sa dostaneme do situácie, v ktorej budú všetky krajiny, a to oprávnene, žiadať o výnimku, kde bude Európska únia potom? Kde bude projekt, ktorý pokrstili zakladatelia? To je to čo hovorím. Možno sa budeme musieť dostať do toho bodu, no ja by som bol rád, keby sme sa tam dostali až potom, ako by sme sa pokúsili vziať so sebou spolu celú rodinu.

Chcel by som tiež povedať tým, ktorí sa zaujímajú o Chorvátsko, že som samozrejme za to, aby sme pokračovali v rokovaniach, a myslím si, že by bola vážna chyba, keby sme zatvorili dvere Európy pred ľuďmi z Balkánu, pretože títo ľudia potrebujú mier a demokraciu, ktoré im môže priniesť Únia, no nebudem sa vracať späť k lisabonskej debate.

Rád by som povedal pánovi Bielanovi, že si neželám zastrašovať Írsko, okrem toho, by som to nedokázal urobiť a mne by sa to ani nemohlo stať. Pôjdem tam a budem počúvať, no zároveň, všetci musia pochopiť, že v prieskume povedalo 80 % ľudí, že sú za Európu,  a predsa s nimi môžeme spolupracovať bez toho, aby sme ich zastrašovali.

DPH na palivá je francúzskym návrhom, nechcem to zvaľovať na nikoho. Jednoducho by som rád upriamil vašu pozornosť na skutočnosť, že som presvedčený, že cena ropy stále rastie. Musíme mať odvahu, aby sme toto povedali našim spoluobčanom.

Každý rok je ťažba ropy o 3 % nižšia, čo je zapríčinené vyčerpávaním jej zásob, a zvýšením jej spotreby o 2 až 3 %, čo je zapríčinené rastom vznikajúcich krajín. Moja idea je jednoducho taká, že DPH je daň, ktorá je úmerná cene. Ak bude zajtra nafta za 175 dolárov za barel, budeme schopní pokračovať bez toho, aby sme čokoľvek povedali na vyberanie 20 % dane na prudko sa zvyšujúcu cenu nafty? Toto je otázka, ktorú chcem položiť. Spolu s predsedníctvom Komisie, budeme o tom podávať správu v októbri. Budem sa snažiť posunúť to na smer môjho presvedčenia a uvidíme aký bude výsledok.

Čo sa týka Ukrajiny, bude samit, pričom posunieme veci vpred. Musíme povzbudiť Ukrajinu v ceste k demokracii a musíme ju priniesť bližšie k Európskej únii. Ukrajina nie je bezvýznamná, má 42 miliónov obyvateľov. Nie je to malé rozhodnutie. Nateraz sme v štádiu asociácie, no ktokoľvek, kto sa prechádza po uliciach Kyjeva, môže vidieť, že Kyjev je európskym hlavným mestom.

Pán Langen, rád by som vám poďakoval za vaše komplimenty, ktoré na mňa zapôsobili. Veľmi sa mi páčila zmienka o Tonym Blairovi. Neviem, či je toto dôvod, prečo ste sa o ňom zmienili, no myslím si, že Tony Blair je jedným zo štátnikov, ktorý urobili skvelú prácu pre Európu a skvelú prácu pre svoju krajinu a úprimne, neviem, či by mu prekážalo, keď poviem toto: zistil som, že v mnohých oblastiach obnovil kredit a silu britskej politickej debaty a európskej politickej debaty. Myslím si, že v Európe potrebujeme lídrov a že v tom čase bol Tony Blair nesporne jedným z takýchto lídrov.

Pre toto sa budem označovať za orientovaného viac doľava, napriek tomu som si všimol, že komplimenty neprichádzajú vždy pre pána Blaira z tejto strany politického spektra.

Áno, pán Goebbels, ostatní potrebujú vynaložiť úsilie, toto je problematika, ktorá bude vyzdvihnutá v rokovaniach o klimatických zmenách, no Európa potrebuje stanoviť príklad. Nie som naivný v tvrdení, že si myslím, že máme viac dôveryhodnosti, keď konáme to, čo kážeme. Niektorí môžu tvrdiť, že je lepšie počkať. Osobne si myslím, že musíme podstúpiť riziko konania. V podstate, pán Goebbels, je moja politická filozofia taká, že nič nie je horšie ako nekonanie. Najhorší risk je nevziať žiaden risk.

Pán Cavada, máte úplnú pravdu, musíme odpovedať na tieto obavy. Ďakujem vám za vašu podporu.

Čo sa týka Únie pre Stredomorie, rád by som povedal, že v mojej mysli, pokračujúc s prezidentom Barrosom, neexistuje žiadna kritika Barcelonského procesu. Predsa by som rád povedal jednu vec. Barcelona bola veľmi dobrým nápadom, no bol tu jeden problém na Barcelonskom samite. Pokiaľ sa pamätám, bola tam len jedna hlava štátu spomedzi arabských krajín, premiér Abu Mazen. Ako si myslíte, že môžeme vytvoriť Úniu pre Stredomorie, zblížením severných a južných brehov bližšie k sebe, ak južné pobrežie nepríde na rokovania?

Verím, že na Parížskom samite, hoci Bernard Kouchner ma môže neskôr opraviť, budú prítomné všetky hlavy arabských krajín. Toto môže byť menej dôležitý rozdiel, no pre mňa je elementárny.

Rád by som tiež povedal pánovi Zahradilovi, že to nie je otázka vytvorenia krízy týkajúcej sa Lisabonu, no my by sme sa tiež nemali správať akoby sa nič nedialo. Nemali by sme dramatizovať, no zároveň je to predsa len znepokojujúce, že posledné tri referendá v Európskej únii skončili so záporným výsledkom, ktoré bolo určite z iných dôvodov, no skutočnosť zostáva taká, že to nie je obzvlášť povzbudzujúcim signálom.

Neodpoviem pani Napoletanovej, keďže vám pán predseda Barroso dal dobrú odpoveď.

Pán Sánchez-Neyra, áno, musí to existovať európsky rozmer v oblasti športu a myslím si, že môže to byť výhodné len ak štatistiky pre olympijské hry by sa osobitne počítali od štátu k štátu, no existovala by tu špeciálna kolónka pre európske medaily. Toto by bol spôsob ukázania toho, že v športe existujeme tiež ako Európa.

Pán Désir, odpovedal som vám na otázku týkajúcu sa štandardov na trhu práce. V súvislosti so sociálnou politikou, máme známu debatu. Tridsaťpäť hodinový týždeň nestačí na to, aby sme vyhrali voľby, alebo aby sme vytvorili ozajstnú sociálnu politiku. Rád by som dodal, že dôvodom toho, prečo som sa tak snažil prekonať automatický nekompromisný kód 35-hodinového týždňa vo Francúzsku bol presne v mene európskej harmonizácie, pretože žiadna iná krajina vás nenasledovala v tejto ceste. Žiadna. Ani jedna. Vrátane európskych socialistických vlád. Z tohto dôvodu som rád, že vyzývame na sociálnu harmonizáciu, zároveň by som rád povedal našim francúzskym socialistickým priateľom, že sociálna harmonizácia zahŕňa nie obhajovanie myšlienok vo Francúzsku, ktoré nikto iný v Európe neobhajuje, pretože je to výnimka a naša krajina v dôsledku toho trpí.

Rád by som poďakoval pánovi Buzekovi za Poľsko-európsku zaangažovanosť. Nikdy som nepochyboval o Poľsko-európskej zaangažovanosti. Poľsko je jedna zo šiestich krajín v Európe s najväčšou populáciou, a práve toto je dôvod, prečo hovorím prezidentovi Kaczyńskému, že potrebujeme jeho podpis, pretože Poľsko nie je len obyčajnou európskou krajinou. Je nesmierne dôležité, je symbolom, a prirodzene musíme zmierniť inštitucionálnu krízu jedine na problematiku Írska.

Pán Barón Crespo, Dauha, áno, povedal som to prezidentovi Barrosovi, povedal som to Gordonovi Brownovi, ale v skratke, Dauha, no nie za každú cenu. Rád by som obránil dve myšlienky, ktoré sú blízke môjmu srdcu. Najprv, povedali mi, že ak tu nebude žiadna dohoda, nebude tu žiaden rast. Prepáčte, no nebola tu dohoda po dobu siedmich rokov, a za šesť rokov svet prekoná neslýchaný rast. Je lepšie mať dohodu Svetovej obchodnej organizácie ako nemať žiadnu dohodu, no nemalo by sa tvrdiť, že bez dohody tu nebude žiaden rast. Počas šiestich rokov tu bol rast.

Po druhé, čo prezident Barroso, kanadský premiér a dokonca Angela Merkelová aktuálne hovoria je, že to nie je dosť dobré. Brazília nevyvíja žiadne úsilie s ohľadom na zníženie colných prekážok v oblasti priemyslu, nie je tu žiadna snaha čo sa týka služieb. Rovnako, čo môže byť povedané o zatvorení čínskeho trhu? Neexistuje žiadna francúzska výnimka z tohto uhla pohľadu. V prvom rade, ako predseda Rady, musím verne obraňovať pozíciu Únie. Hoci, podľa pozície Únie, nepočul som nikoho, dokonca ani britskú vládu, kto by povedal, že dohoda by mala byť podpísaná v súčasnej fáze rokovaní. Teda, preto sme v Európe jednomyseľní, hoci to nie je z rovnakých dôvodov, keď to hovoríme za daných okolností, nie dosť dobré, že Európa urobila všetko úsilie a nemôže pokračovať v tomto úsilí ak ostatné veľké svetové regióny nebudú zaviazané smerovať dopredu. Z tohto uhla pohľadu si myslím, že s týmto všetci súhlasíme.

Rád by som povedal pánovi Zappalovi, že mu ďakujem za jeho podporu európskej imigračnej politiky, a pani Gurmaiovej, pretože si myslím, že rovnosť mužov a žien je veľmi dôležitá, no neviem, či jej poznámka bola adresovaná tiež mne. V každom prípade, skutočnosť, že je maďarskou občiankou je nepopierateľnou výhodou.

Rád by som povedal pánovi Varvitsiotisovi, že si jasne uvedomujem, že existuje európska kríza identity, a možno tiež, že Európsky parlament by mohol pomôcť všetkým inštitúciám v tejto problematiky. Prečo si nepredstavíme, že tu existuje skutočná debata, pán prezident Pöttering, čo je skutočne európska identita? Táto problematika európskej identity je problematikou európskej parlamentnej debaty, viac než skutočnosťou pre hlavy vlád. Možno môže Európsky parlament zorganizovať debaty o tejto problematike, v tomto prípade, prídeme a poskytneme vám náš názor. Osobne si myslím, že je to úlohou Parlamentu, aby zadefinoval európsku identitu, skôr akoby robil úlohu vlád, ktoré sa prirodzene starajú o každodennú administratívu svojich krajín. Ak tu je vlastne miesto, kde môže byť definovaná európska identita, myslím si a dúfam, že prezident Barroso bude súhlasiť, že to nie je v Európskej rade, alebo v Komisii, ale najmä v Európskom parlamente.

Rád by som odpovedal pánovi Karasovi, ktorý povedal, že potrebujem ukázať diplomaciu. Áno, pochopil som, budem sa snažiť byť diplomatický. Dúfam, že nepátral, či mi môj temperament môže zabrániť byť diplomatickým. Nie je to jednoducho len otázka toho, byť slabým, a predsa šikovným, alebo byť dynamickým, a predsa nemotorným. Možno je dokonca možné byť aj dynamickým a zručným, no tak či onak, ďakujem vám za príležitosť ukázať toto.

(hlasný potlesk)

  Predseda. − Veľká vďaka, pán prezident Sarkozy. Bol som poslancom Európskeho parlamentu 29 rokov, no nemôžem si spomenúť, kedy predseda Rady strávil tri a pol hodiny v diskusii s nami a reagoval na každý prejav. Tešíme sa na vašu ďalšiu návštevu.

Týmto uzatváram tento bod rokovania.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE), písomne. – (RO) Myslím si, že Francúzsko prevzalo predsedníctvo Európskej únie v rozhodujúcej chvíli, keď Európa hľadá adekvátne odpovede na mnohé výzvy strategickej povahy.

Francúzsko má za úlohu zabezpečiť pokračovanie ratifikačného procesu Lisabonskej zmluvy, zamerať sa na oblasť energetiky a konsolidovať bezpečnostnú a obrannú politiku Európskej únie. Vyjadrujem svoju podporu týmto prioritám francúzskeho predsedníctva a dúfam, že ich realizácia bude úspešná.

Ako členka Výboru pre zahraničné veci a spravodajkyňa pre oblasť spolupráce v čiernomorskom regióne by som rada zamerala na to, aby sa v zahraničnej politike EÚ propagovali dôležité aspekty. Vítam iniciatívu Francúzska zjednotiť európsku politiku susedských vzťahov, no trvám na tom, že východnej dimenzii by sa mala venovať rovnaká pozornosť a angažovanosť ako stredomorskej dimenzii.

Tento cieľ by sa mal vzťahovať na bilaterálne vzťahy v súvislosti s rokovaniami o budúcich zmluvných vzťahoch EÚ a na multilaterálne vzťahy v rámci čiernomorskej synergie.

Francúzsko napokon prevezme predsedníctvo EÚ počas roka medzikultúrneho dialógu a malo by úspešne pokračovať v konaní v tejto oblasti.

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) V prvom rade chcem uvítať európsky záväzok úradujúceho predsedu Rady, Nicolasa Sarkozyho, a jeho predstavu týkajúcu sa aktuálnych výziev, pred ktorými Únia stojí.

Podporujem politické prehlásenie, že sú nevyhnutné nové inštitúcie vychádzajúce z Lisabonskej zmluvy a že bez nich by bolo nezodpovedné predpokladať ďalšie pristúpenia. Európa výsledkov musí zohľadňovať očakávania občanov a musí sa sama ukázať ako riešenie, nie ako problém.

Podporujem myšlienku, aby sme na hraniciach mali mechanizmus, ktorý umožní spravodlivú a neskreslenú konkurenciu, pričom vezme do úvahy vplyv environmentálnych opatrení spojených s otázkami energetiky a klímy.

Priorita európskej politiky legálneho prisťahovalectva je tiež ľudskou, hospodárskou a sociálnou nevyhnutnosťou. Rád by som zablahoželal pánovi Bricevi Hortefeuxovi k jeho vynikajúcej práci na Európskom prisťahovaleckom pakte.

Pokiaľ ide o európsku obranu, odvážne stanoviská prezidenta nám umožnia pohnúť sa vpred v tejto náročnej otázke, hlavne vďaka zapojeniu vojakov z celého obyvateľstva a podporovaním vzniku európskeho zbrojného priemyslu.

Predseda má pravdu pri obhajobe SPP, ktorej význam ešte nikdy nebol väčší.

Napokon by som rád zdôraznil potrebu lepšieho politického dialógu s ECB s cieľom nastoliť európske hospodárske vedenie, ktoré bude v súlade s aktuálnymi globálnymi požiadavkami.

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Ďakujem Vám, pán predseda. Rád by som prezidentovi Sarkozymu zaželal všetko dobré v jeho práci, keďže na najbližších šesť mesiacov preberá do rúk osud Rady. Nad budúcnosťou EÚ sa však, bohužiaľ, zbiehajú mraky: paradoxné írske voľby (Írsko sa stalo známym „keltským tigrom“ vďaka finančným prostriedkom EÚ), vládna kríza v Rakúsku, prehlásenia poľského prezidenta, to všetko sú varovné znamenia. Musíme nájsť silu a schopnosti znovu rozbehnúť európsku cestu a musíme oživiť nadšenie a vzrušenie občanov, ktorí stále vnímajú EÚ ako niečo vzdialené a dosť nejasné. Využijem túto príležitosť aj na to, aby som vyzval úradujúceho predsedu: ak chceme občanom priblížiť EÚ, musíme vyslať jasné signály. Bolo by vynikajúce, ak by francúzsky prezident začal vážnu debatu o vyriešení otázky dvoch sídiel Parlamentu. Sústreďme všetky činnosti v Bruseli a vyhnime sa mesačnému presunu do Štrasburgu (ktorého miesto by sa mohlo využiť na iné účely, napríklad ako centrum technologického výskumu). Tento „výlet“ v skutočnosti predstavuje obrovské a neodôvodnené míňanie finančných a energetických zdrojov.

  Ivo Belet (PPE-DE), písomne. – (NL) Francúzske predsedníctvo určilo správne priority, napríklad v oblasti klímy, prisťahovalectva a obrany. No ja sa chcem zamerať na jeden aspekt, ktorému sa venuje menšia pozornosť, no predsa je mimoriadne dôležitý pre našu mládež a celý športový sektor v Európe.

Francúzske predsedníctvo podporuje v športe pravidlo „šesť plus päť“: obmedzenie počtu zahraničných hráčov. Tieto ciele sú dobré: zaviazať kluby, aby investovali viac do výchovy svojej vlastnej mládeže, a tým istým spôsobom obnoviť konkurenčnú rovnováhu. Parlament s tým v plnej miere súhlasí.

Podporujeme preto pravidlo „domáceho rastu“, ktoré, aj keď trochu miernejšie, sleduje rovnaké ciele. Otázka je, či je pravidlo šesť plus päť na európskej úrovni uskutočniteľné. Je v rozpore s voľným pohybom pracovníkov a dá sa uplatniť len za predpokladu výnimky zo zmluvy o EÚ. A od takéhoto postupu máme ďaleko. Dá sa spochybniť, či by vôbec Súdny dvor niekedy akceptoval takúto vec, dokonca aj na základe nového článku o športe v Lisabonskej zmluve.

My v Parlamente sa chceme pripojiť k hľadaniu riešenia, ktoré prinesie úžitok európskemu futbalu. Vyzývame na pevné riešenie, ktoré nezavlečie futbal do chaosu. Nikto nepotrebuje druhého Marka Bosmana.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Prezident Sarkozy približne tretinu svojho prejavu obraňoval Lisabonskú zmluvu a hovoril o pokračujúcom tlaku a vydieraní zo strany Írska, pričom zabudol, že pravidlá Európskej únie hovoria o tom, ako nová zmluva môže nadobudnúť právoplatnosť – ratifikáciou všetkými členskými štátmi. Nuž, ak väčšina írskeho ľudu zmluvu odmietla, je po nej. Ratifikácie by nemali pokračovať. Trvať na ratifikácii zmluvy je antidemokratickým prístupom.

Ďalšou prioritou je prehlbovanie politiky prisťahovalectva, v ktorej smernica o návrate občanov tretích krajín žijúcich nelegálne v EÚ, inak známa aj ako smernica hanby, vyčnieva vďaka svojmu nerešpektovaniu základných ľudských práv a zaobchádzaniu s nelegálnymi prisťahovalcami ako s kriminálnikmi, a nie ako s ľuďmi, ktorí unikli pred hladom v svojej krajine s cieľom nájsť lepšiu budúcnosť pre seba a svoje rodiny.

Sociálna oblasť sa  úplne prehliadla. Uvedomuje si opozíciu, ktorá existuje vo vzťahu k návrhu zmeniť a doplniť smernicu o pracovnom čase a k návrhom, ktoré Rada schválila a poslala do Európskeho parlamentu, ktorých cieľom je oslabiť práva pracovníkov a ktoré otvárajú dvere dlhšiemu priemernému pracovnému týždňu so 60 až 65 hodinami, deregulácii zamestnávania a nižším mzdám.

  Bogdan Golik (PSE), písomne. – (PL) Rád by som vyjadril nádej, že šesť mesiacov francúzskeho predsedníctva sa bude vyznačovať plodnou, efektívnou prácou pre dobro všetkých občanov spojenej Európy.

V tomto dôležitom okamihu chcem zdôrazniť značný význam poľnohospodárstva pre Európske spoločenstvo. V Poľsku napríklad v roku 2005 viac než 17 % zamestnaných ľudí pracovalo v poľnohospodárstve. Otázka poľnohospodárstva ma nepriamy význam pre členské štáty – myslím teraz predovšetkým na problém potravinovej bezpečnosti v spojitosti s rastom cien potravín na svetových trhoch.

Dúfam, že francúzske predsedníctvo nájde riešenie na mnohé sporné otázky súvisiace s európskym modelom poľnohospodárstva. Európa nemá také dobré klimatické ani poľnohospodárske podmienky, aby mohla úplne zastaviť podporu pre svojich poľnohospodárov. Náklady na produkciu mäsa, mlieka alebo obilia budú na našom kontinente vždy vyššie než v Južnej Amerike, Spojených štátoch alebo v Austrálii. Musíme pritom pamätať, že aj tieto krajiny podporujú svojich poľnohospodárov.

Podľa mňa vyššie ceny poľnohospodárskych produktov vytvárajú príležitosť na rozvoj európskeho poľnohospodárstva. Hoci je tu aj nebezpečenstvo, že ďalší príjem zostane v sprostredkovateľských agentúrach, inými slovami, rast potravín spôsobuje neprimeraný rast nákladov na poľnohospodársku produkciu. Výsledkom je, že prebytočný príjem pohlcujú sprostredkovateľské agentúry.

Poľnohospodárstvo naďalej zostáva dôležitým hospodárskym sektorom. Podmienky, za ktorých momentálne funguje, sa zmenili, no hlavné priority – zabezpečenie slušnej úrovne príjmu pre poľnohospodárov a potravinovej bezpečnosti – sú stále tu.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Po tom, čo Sarkozy povodil svojich ľudí za nos, keď im povedal, že bude rešpektovať vôľu vyjadrenú v referende, ktoré sa konalo v roku 2005 – ktoré zamietlo Európsku ústavu – a keď zároveň pretláčal „minizmluvu“, ktorá v zásade zopakovala obsah zamietnutej zmluvy tým, že ju uviedla v inej forme a vyhla sa ďalšiemu referendu, sa teraz ocitol v pozícii zodpovednosti za proces, ktorý začala Angela Merkelová, to znamená, pokúsiť sa ešte raz vnútiť federalistickú, neoliberálnu, militaristickú zmluvu, ktorá bola už trikrát odmietnutá.

Ak vezmeme do úvahy prehlbujúcu sa krízu kapitalizmu, veľké podniky a hlavné sily EÚ, hlavne Francúzsko a Nemecko, nám ukazujú cestu pretláčaním federalistických, neoliberálnych a militaristických politík a tohto návrhu zmluvy v snahe upevniť základy superštátu a posilniť imperialistické mechanizmy zásahov v úzkej spolupráci s USA a NATO.

S cieľom splnenia tejto úlohy sa hromadí tlak a vydieranie (rozšírenie, dvojrýchlostná EÚ a pod.). EÚ, hluchá, nemá a slepá voči vôli vyjadrenej írskym ľudom, pripravuje spriahnutie a plánuje ďalšie referendá v roku 2009, dokonca pred voľbami do EP.

  Gyula Hegyi (PSE), písomne. – (HU) Jednou z najdôležitejších úloh francúzskeho predsedníctva bude skoordinovať povinnosti členských štátov v oblasti zmeny klímy. Je veľmi dôležité, aby sme znížili emisie skleníkových plynov na úrovni Únie. Môže sa to podariť, ak budeme brať Kjótsky protokol vážne a ak postupne a vo významnej miere znížime emisie v porovnaní s východiskovým rokom 1990 v súlade s jeho ustanoveniami.

Určite by bolo škandalózne, ak by členské štáty, ktoré neznížili, ale naopak zvýšili svoje emisie v rokoch 1990 až 2005, teraz dostali odmenu od Európskej únie a pokračovali v udržiavaní získanej výhody v rozpore s Kjótskym protokolom. Bolo by dokonca ešte ohavnejšie, ak by členské štáty, ktoré berú Kjótsky protokol vážne a čestne znižujú svoje emisie – vrátane Maďarska – boli potrestané ďalšími obmedzeniami. Dúfam, že francúzske predsedníctvo nebude akceptovať takýto výsmech Kjótskeho protokolu a negatívnu diskrimináciou voči novým členským štátom vrátane mojej vlasti.

  Mieczysław Edmund Janowski (UEN), písomne. – (PL) Chcem poďakovať francúzskemu prezidentovi za prejav, ktorý upozornil na mnoho základných problémov EÚ. Pravdou je, že musíme zvážiť, ako dostať Európu z krízy. Je len malá útecha, že doslova celý svet sa nachádza v situácii, ktorá má blízko ku kritickému stavu. Má to významný hospodársky a sociálny rozmer. Hovorím o hrozbe hladu v mnohých oblastiach sveta, keďže ceny potravín prudko rastú, o energetickej bezpečnosti, ako aj o stave životného prostredia. Svetový finančný systém sa stáva v zvýšenej miere nestabilným. Prečo na to kladiem dôraz? Pretože nesmieme byť pokryteckí. Takmer 500 miliónov občanov EÚ tvorí v súčasnosti necelých 8 % svetovej populácie a o 40 rokov bude tento podiel sotva na hranici voliteľnosti – 5 %. Naše európske stanovisko preto nesmie prehliadať hodnoty vyššieho rádu prepojené s udržaním euroatlantickej civilizácie. Má to aj etický rozmer.

V každej krajine EÚ potrebujeme primeranú starostlivosť o rodinu, ktorá, keďže sme maličkým spoločenstvom, je zároveň základom celého Európskeho spoločenstva. To by nám nemalo uniknúť. Ak to urobíme, stratíme kontakt, ako sa to deje teraz, a budeme zneužívať slovo manželstvo na charakterizovanie spojení, ktoré manželstvom nie sú. Pravdou je, že potrebujeme nové právne rámce, no musia to byť rámce, ktorým ľudia rozumejú. Občania EÚ sú predmetom konania Parlamentu, Rady a Komisie. My im len slúžime. A práve v tomto svetle sa pozeráme aj na prípad Írska.

  Filip Kaczmarek (PPE-DE), písomne. – (PL) Ako sa všeobecne očakávalo, jednou z priorít francúzskeho predsedníctva sa stala otázka ratifikácie Lisabonskej zmluvy. Mnohí pozorovatelia však nečakali, že hlavnou postavou na začiatku francúzskeho predsedníctva bude Poľsko, alebo aby som bol presný, ani nie tak Poľsko, ako poľský prezident, pán Lech Kaczynski. Nerozumiem argumentom, ktoré predniesol poľský prezident pri zamietnutí podpisu ratifikačných dokumentov pre Lisabonskú zmluvu. Zmluva bola ratifikovaná sejmom a senátom. Nestalo sa nič, čo by mohlo odložiť doplnenie podpisu prezidenta. Zmluva napríklad nebola posunutá na Ústavný tribunál. Vyzerá to ako nerešpektovanie Parlamentu a porušenie dohody s premiérom, Donaldom Tuskom. Súhlasím s úradujúcim predsedom, že táto vec nemá politický, ale etický charakter. Poľsko rokovalo o zmluve, podpísalo ju a podľa medzinárodných zákonov je povinné pokračovať v procese ratifikácie. Dúfam tiež, že situácia okolo ratifikácie zmluvy sa čoskoro zmení a že názory budú na konci francúzskeho predsedníctva výrazne lepšie, než sú teraz.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. – (FI) Vážený pán predseda, rešpektujem jasné želanie úradujúceho predsedu Rady, Nicholasa Sarkozyho, prijať ambiciózny prístup voči energetickému a klimatickému balíčku EÚ a na dosiahnutie dohovoru v tejto oblasti počas francúzskeho predsedníctva. Dúfam, že to predovšetkým hovorí o tom, že výzvy klimatickej zmeny sú nakoniec jadrom politiky.

Rada by som však pripomenula úradujúcemu predsedovi Rady závažnosť tejto úlohy. Obchodovanie s emisnými kvótami je veľmi dôležitým trhovým nástrojom a ovplyvňuje také množstvo ľudí, že si nemôžeme dovoliť usilovať sa o taký politický rozvrh, ktorý pokračuje na úkor životného prostredia a udržateľného rozvoja. V opačnom prípade by mohlo Francúzsko skončiť ako hlupák, na čo by určite pyšné nebolo.

Minulý mesiac som viedla semináre, na ktorých environmentálne organizácie, výskumné orgány a orgány ovplyvnené obchodovaním s emisnými kvótami mohli vyjadriť svoje stanoviská k hospodárskym vplyvom tohto obchodovania. Dostala som jasnú správu: návrh Komisie povedie k oveľa vyšším nákladom bez toho, aby priniesol porovnateľný environmentálny úžitok. Odvolávam sa na znepokojivú analýzu tejto veci firmy McKinsey. Obchodovanie s emisnými kvótami sa musí zlepšiť. Situácia je vážna. Nebudeme môcť využívať európsky priemysel, ktorý rieši aj svoje vlastné problémy, ako pokusného králika, pokiaľ systém nebude fungovať poriadne. Je lepšie zlyhať pri realizácii ako realizovať zlyhanie.

Domnievam sa, že časom môžeme priniesť dobré výsledky, no požadujú sa určité životne dôležité úpravy. Emisiám CO2 nezabránime zbožnými nádejami a sľubmi, kým sa priamo nestanú súčasťou smernice. Mali by sme sa pevne držať povinnosti znižovania, no postup je veľmi otvorený na diskusiu. V Parlamente sme predstavili širokú frontu voči spôsobu, akým Komisia pristúpila k alternatívam, ktoré sa zvažujú. Chcela by som Vás poprosiť, pán úradujúci predseda, aby ste sa s tým oboznámili.

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE), písomne. – (RO) Pán prezident, predstavili ste mimoriadne odvážny program, ktorý sa, dúfam, podarí úspešne dokončiť.

Pakt o prisťahovalectve je nevyhnutnou prioritou s cieľom odstrániť nelegálne prisťahovalectvo a vybudovať spoločnú politiku o legálnom prisťahovalectve.

Predsa však len chcem zdôrazniť jeden aspekt, ktorý by ste mali zvážiť pred spustením plánovaných akcií: pakt by mal obsahovať skupinu akcií, ktoré budú brať do úvahy obmedzenia na európskom pracovnom trhu uvalené na pracovníkov z určitých nových členských štátov.

Nie je štandardné, aby hospodárska migrácia z tretích krajín mala prednosť pred voľným pohybom medzi krajinami v rámci Únie.

Existujú členské štáty, v ktorých sú v platnosti prechodné opatrenia upravujúce prístup pracovníkov EÚ na pracovný trh.

Po presadení politiky legálneho prisťahovalectva je tu riziko, že európski občania budú v porovnaní s občanmi tretích krajín znevýhodnení.

Z tohto pohľadu chcem zablahoželať Francúzsku, ktoré podniklo prvý krok týmto smerom, keď 1. júla otvorilo svoj pracovný trh pre občanov krajín, ktoré do EÚ vstúpili v roku 2004.

Dúfam, že Rumunsko a Bulharsko sa čoskoro dočkajú rovnakého zaobchádzania, a chcem povzbudiť ostatné členské štáty, aby nasledovali príklad Francúzska.

  Nicolae Vlad Popa (PPE-DE), písomne. – Francúzsko sa podujalo viesť európsky program počas šiestich mesiacov v náročnom čase po tom, čo Írsko zamietlo Lisabonskú zmluvu.

Program francúzskeho predsedníctva EÚ je ambiciózny, no mal by zohľadňovať aj očakávania obyvateľstva. Podľa posledného prieskumu verejnej mienky uskutočneného prostredníctvom Eurobarometra len 52% občanov EÚ považuje členstvo v nej za dobrú vec pre svoju krajinu. Potrebujeme stratégiu, vďaka ktorej si európski občania uvedomia, že spoločné záujmy sú z hospodárskeho a politického hľadiska oveľa dôležitejšie ako veci, ktoré nás odlišujú.

Samozrejmou prioritou francúzskeho predsedníctva je identifikovať spôsob vstrebania írskej trhliny, keďže európsky proces musí pokračovať a za predpokladu, že Zmluva z Nice blokuje rozšírenia.

Pokiaľ ide o druhú prioritu francúzskeho predsedníctva EÚ – spoločnú poľnohospodársku politiku a jej prípravu na budúce výzvy – je potrebné spomenúť, že zavedenie systému jednotnej platby sa v Rumunsku bude uplatňovať od roku 2013. Rumunsko zároveň ako príjemca SPP dostane tento roku 735 miliónov EUR priamej európskej pomoci pre rumunských poľnohospodárov.

  Martine Roure (PSE), písomne. – (FR) Obmedzím sa len na spomenutie dvoch bodov:

– je absolútne nemožné žiadať o azyl v 27 krajinách. V Dubline II máme predpis, ktorý rieši otázku zodpovednosti hostiteľských krajín. Je však pravda, že medzi členskými štátmi stále existujú rozdiely v uznávaní medzinárodnej ochrany a to je skutočný problém.

– druhým bodom, ktorého sa chcem dotknúť, je základný problém ľudstva na tomto svete. Ako môžeme všetci spolu žiť v globalizovanom svete? Musíme sa vyrovnať so základnými príčinami, ktoré vedú k tomu, že niektorí zúfalí ľudia opúšťajú svoju krajinu. Podľa mňa Európsky pakt o prisťahovalectve nedosahuje správnu rovnováhu medzi bojom proti prevádzačom, podporou legálneho prisťahovalectva a vytvorením ambicióznych politík spoločného rozvoja.

  Katrin Saks (PSE), písomne. – (ET) Tento rok má Európska únia príležitosť pozrieť sa do zrkadla a zistiť, či rozhodnutia prijaté minulý rok priniesli ovocie. V minulom roku sa začal akčný plán v oblasti životného prostredia a energetiky na zníženie skleníkových plynov a na boj proti otepľovaniu. Hovorili sme o spoločnej politike prisťahovalectva pre Európu a pred krátkym časom sme si vypočuli svedectvo o obrovskom raste nelegálneho prisťahovalectva. Pustili sme sa aj do otázok ochrany: spoločné európske jednotky vykonávajú vojenské operácie na svete a od roku 2004 sme vytvorili bojové skupiny EÚ a jednotky rýchleho nasadenia.

Nové predsedníctvo v osobe prezidenta Nicolasa Sarkozyho prinieslo osvieženie a prísľub európskej politike, prinieslo myšlienku minidohody a zaujalo nový postoj k novým členským štátom. Existuje mnoho príkladov. Vďaka svojmu vlastnému elánu a iniciatívnosti bude určite schopný spustiť a urýchliť mnoho náročných projektov.

Preto chcem zdôrazniť, že predsedajúca krajina nevedie európske záležitosti samostatne, aj keď má právo navrhnúť určité body v programe rokovaní. Skutočnosť, že predsedníctvo nezodpovedá za rozhodnutia prijaté za stolom Európskej rady je základom a niečím, na čo by sa predsedníctvo malo zamerať namiesto oslavy ozdobenej prázdnymi sľubmi. Dúfam predovšetkým, že francúzske predsedníctvo je schopné povzbudiť nádej v Európanoch na konkrétne projekty.

  Toomas Savi (ALDE), písomne. – Vážený pán úradujúci predseda Rady, na poslednom európskom samite v Bruseli sa hovorilo o vytvorení Stredomorskej únie – o významnej iniciatíve pre celú oblasť Stredozemného mora a priorite francúzskeho predsedníctva.

Úprimne dúfam, že pri zdôrazňovaní Stredomorskej únie počas tohto predsedníctva sa nezabudne na oblasť Baltského mora a na jeho stratégiu. Baltské more sa v zásade stalo jazerom Európskej únie, pričom od roku 2004 ho obklopuje osem členských štátov. Stratégia pre Baltské more sa týka oblastí životného prostredia, hospodárstva, kultúry a výchovy a bezpečnosti a poskytuje udržateľný plán rozvoja tohto regiónu.

Bolo by mi veľkým potešením, ak by si francúzske predsedníctvo našlo čas zaoberať sa otázkami týkajúcimi sa Baltského mora. Určenie Stredozemného mora ako priority neznamená nevenovať sa regiónu Baltského mora.

Ak vezmeme do úvahy budúce predsedníctvo Švédska, bolo by rozumné začať riešiť stratégiu pre Baltské more s cieľom zabezpečiť väčšiu spojitosť medzi predsedníctvami.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne. – (RO) V priebehu najbližších šiestich mesiacov bude mať francúzske predsedníctvo veľkú zodpovednosť za budúcnosť Európskej únie.

Únia potrebuje Lisabonskú zmluvu. Existujúci inštitucionálny rámec s požiadavkou na jednohlasnosť v určitých rozhodnutiach je náročný. Lisabonská zmluva navyše zväčšuje mieru demokratizácie, zväčšuje silu národných parlamentov a zavádza spolurozhodovací postup pre väčšinu oblastí.

Francúzske predsedníctvo by malo zároveň podporiť spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá umožní európskym poľnohospodárom produkovať viac.

Francúzske predsedníctvo by spolu so všetkými členskými štátmi malo nájsť riešenie bezvýchodiskovej situácie, v ktorej sa Únia ocitla po írskom referende.

Francúzske predsedníctvo oznámilo svoje priority na ďalšie obdobie: zmena klímy, prisťahovalectvo, spoločná poľnohospodárska politika, obrana a bezpečnosť Únie.

Budúcu jeseň by sa mala v Kodani Únia zúčastniť uzatvorenia medzinárodnej dohody nahrádzajúcej Kjótsky protokol. Únia by sa mala stať príkladom konania v boji proti zmene klímy a práve preto by sa prijatie energetického a klimatického balíčka malo stať jedným z hlavných cieľov francúzskeho predsedníctva.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM), písomne. – Nikto nedokáže vysvetliť dôvody, prečo referendum v Írsku skončilo tak, ako skončilo.

Norma sa stáva zákonom na základe všeobecného schválenia ľuďmi. Jej zmysel by mal zodpovedať presvedčeniu o jednote všetkých. Náš krajan, mysliteľ odpočívajúci v panteóne, Rousseau, napísal, že „akýkoľvek zákon, ktorý ľudia neratifikovali osobne, je neplatný, nie je vôbec zákonom“. Práve preto by mali ľudia kontrolovať vlády, ktoré predstavujú nebezpečenstvo uchvátenia ich práv. Ako však majú ľudia prevziať kontrolu prostredníctvom nástroja, ktorému nerozumejú, štruktúra ktorého je taká komplikovaná a taká nejasná ako nedávna zmluva?

Nepochybujem o tom, že chcete vyzerať – budem parafrázovať Dominiquea de Villepin – v tomto „chráme“ Európskeho parlamentu – ako „strážca ideálu a strážca svedomia“. Počítam však s tým, že sa budete viac zaujímať o to, ako k verejnosti dostať informácie o programoch zdieľaného poznania európskych záujmov, čo potom môže umožniť médiám zdržať sa Vášho súkromného života a zamerať sa na ten politický.

(Rokovanie bolo prerušené o 13.40 hod. a pokračovalo o 15.00 hod..)

PREDSEDÁ: PÁN ONESTA
podpredseda

9. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

10. Uznášaniaschopnosť Parlamentu

  Predsedajúci. – Teší ma, že tu vidím predsedu Výboru pre ústavné veci, pretože dnes máme vyriešiť chúlostivý problém. Drahý Jo, vráťte sa, prosím, na svoje miesto. Dámy a páni, vysvetlím vám tento problém.

V článku 149 sa uvádza, že môžeme určiť, či je Parlament uznášaniaschopný. Ako viete, v Parlamente je vždy veľký počet poslancov na rozpravách o programe a prijatie zápisnice a v takom prípade sa nevyžaduje uznášaniaschopnosť. V článku 149 ods. 3 sa však uvádza, že ak minimálne 40 poslanci prednesú vopred požiadavku, môžeme overiť, či je Parlament uznášaniaschopný alebo nie.

Dostal som písomnú požiadavku od 40 poslancov, ktorí požadujú overiť, či je Parlament uznášaniaschopný. Preto je zrejmé... pán Posselt, dovoľte mi, prosím, vysvetliť fakty. Preto je zrejmé, že uznávam, že naozaj bola vopred jasne prednesená žiadosť.

Problém je takýto: rokovací poriadok je napokon omnoho nejasnejší. Nikde sa nehovorí, že v rokovacej sále musí byť prítomných 40 poslancov, aby mohli predložiť žiadosť na overenie uznášaniaschopnosti, no zároveň sa to nevylučuje. Preto musím rozhodnúť. Pri predchádzajúcich príležitostiach, ktoré sme skontrolovali, predsedajúci rokovania vždy požadoval, aby bolo 40 poslancov v rokovacej sále, aby platil článok 149 ods. 4, ktorý uvádza, že ak sa ráta uznášaniaschopnosť, malo by sa rátať štyridsať. To naznačuje, že štyridsať poslancov musí byť prítomných.

Ja však rozhodujem a navyše ide aj o spôsob, ako je žiadosť formulovaná: týka sa hlasovania o naliehavých veciach, teda všetkých naliehavých veciach, nie len jednej, ale všetkých. Ak uznáme, že žiadosť na overenie uznášaniaschopnosti je prípustná a Parlament nebude uznášaniaschopný, všetky naliehavé veci sa stiahnu a ako viete, nemožno ich odložiť. Znamená to, že nebudeme hlasovať o Kašmíre, treste smrti ani o Bangladéši. Ak o nich nebudeme hlasovať, nepresunieme ich na ďalšie rokovanie. Parlament nerozhodne o týchto otázkach, o ktorých sa hovorí ako o naliehavých.

Pred vyjadrením svojho stanoviska by som preto rád počul stanovisko predsedu Výboru pre ústavné veci. Pán Leinen, mám podľa Vás požadovať, aby 40 žiadateľov bolo prítomných v rokovacej sále, ako to hovorí článok 149 ods. 4, alebo môžem považovať samotnú predchádzajúcu písomnú žiadosť za postačujúcu, ako hovorí článok 149 ods. 3? Pozorne si vypočujem Vašu odpoveď.

  Jo Leinen, predseda Výboru pre ústavné veci. – (DE) Pán predsedajúci, práve som si to vyhľadal a článok 149 ods. 3 naozaj hovorí, že 40 poslancov môže naraz požiadať o overenie, či je Parlament uznášaniaschopný. Parlament je uznášaniaschopný, ak je jedna tretina jeho poslancov prítomná v rokovacej sále. Predsedajúci reaguje na takúto žiadosť zistením, či je Parlament uznášaniaschopný alebo nie.

Potom je tu odsek č. 4, ktorý ste spomínali, v ktorom sa uvádza, že poslanci, ktorí požiadali o overenie uznášaniaschopnosti, sa započítajú ako prítomní […], aj keď sa už nenachádzajú v rokovacej sále. Nachádzame sa na rokovaní, ktoré pokračovalo po prerušení, a z môjho pohľadu poslanci, ktorí boli prítomní a požiadali o overenie uznášaniaschopnosti, by sa mali započítať ako prítomní aj v prípade, že sa dnes popoludní nenachádzajú v pléne. Tak ja rozumiem odseku 4.

Vyrozumel som, že ste dostali žiadosť od 40 poslancov tohto Parlamentu, aby ste dnes popoludní overili, či je Parlament uznášaniaschopný. Môžete sa pozrieť okolo seba – jedna tretina z 785 je niečo vyše 200 a je nás tu približne 30. Nech sa snažíme, ako chceme, len s malou pravdepodobnosťou dnes popoludní dosiahneme počet 200, pokiaľ sa všetci neobjavia.

Pán predsedajúci, môžeme o veci hovoriť, ale ak zistíte, že počet prítomných poslancov nedosahuje jednu tretinu, hlasovať nemôžeme. To hovorí rokovací poriadok.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Pán predsedajúci, pán Leinen, som veteránom týchto tematických a naliehavých rozpráv. Zvykli sa konať v piatok a potom sa presunuli na štvrtkové popoludnie. Všetky skupiny sa pravidelne pokúšali o trik takouto žiadosťou, ak šlo o naliehavé veci, ktoré im nevyhovovali, ako napríklad v tomto prípade téma Kašmíru.

Práve preto bol rokovací poriadok zmenený a doplnený a zaviedla sa podmienka, že 40 poslancov – možno to nie je formulované veľmi jasne, taký bol však zámer reformy – musí byť prítomných v rokovacej sále, ak chcú napadnúť uznášaniaschopnosť. Zaviedla sa preto, že sme si boli vedomí tohto problému, a odvtedy nikdy nebol v rokovacej stále prítomný požadovaný počet poslancov, aby mohli požiadať o overenie uznášaniaschopnosti, a preto a vždy predpokladalo, že Parlament je uznášaniaschopný.

Myslím, že je zákonne dôležité uznať zámer tohto článku. Som si istý, že sa dá vyhľadať v zápisniciach výboru a pléna. Zámerom reformy bolo prepojiť otázku o uznášaniaschopnosti s počtom prítomných poslancov, ktorý bude dostatočne vysoký na to, aby sa z toho nestala častá spoločenská hra. Tá takmer zruinovala tieto rozpravy. Práve taký bol účel, zachrániť ich. Preto sme vtedy zaviedli toto pravidlo so 40 poslancami.

Ak však teraz z toho urobíme 40 podpisov, reforma už nebude mať zmysel.

  Pierre Pribetich (PSE). – (FR) Pán predsedajúci, požiadali ste najprv o názor nášho kolegu, pána Leinena, aby ste zistili naše stanovisko. Ako už povedal môj kolega, je pravdou, že tento manéver vyzerá trochu ako zdržiavanie. Inými slovami, 40 našich kolegov, ktorí sa z dôvodov, ktoré sú ich vecou, neboli schopní zúčastniť tohto rokovania, sa pokúša použiť prostriedky a postupy s cieľom zabrániť tomu, aby sa dnes popoludní konala naliehavá rozprava. Myslím, že by sme sa namiesto zásadového uplatňovania článkov mali zamerať na zmysel rokovacieho poriadku.

Zmyslom rokovacieho poriadku je naozaj zabezpečiť, aby ľudia, ktorí predkladajú žiadosť o overenie uznášaniaschopnosti, boli aspoň prítomní, aby sami mohli zistiť, že Parlament nie je uznášaniaschopný. V opačnom prípade považujem žiadosť buď za politický manéver, alebo taktiku, v každom prípade však zdržuje. Nechcel by som, aby sme vďaka striktnému uplatňovaniu zákona skončili v pozícii, keď naliehavé rozpravy pravidelne organizované vo štvrtkové popoludnie, ktoré sú dôležité, skončia ako „vynechané“, čo nijako nepozdvihne prácu Parlamentu.

  Sarah Ludford (ALDE). - Pán predsedajúci, myslím, že predošlí rečníci uviedli oprávnené body. Myslím, že som správne pochopila pána Leinena pri čítaní poriadku – opraví ma, ak sa mýlim – že by poslanci mali byť tu aspoň na začiatku rokovania, aj keď potom odídu. Akýkoľvek iný výklad by určite v plnej miere slúžil sám sebe, pretože ľudia, ktorí nie sú prítomní, môžu predložiť žiadosť a vyhlásiť, že Parlament nie je uznášaniaschopný, pričom sami pomohli zabezpečiť, že je tomu tak! Neviem, ako by mohlo byť správne uzatvoriť to s tým, že môžu úplne chýbať a povedať, že my ostatní nie sme uznášaniaschopní.

Druhou vecou je, úprimne, zvyk štvrtkových popoludní. Vieme, že Parlament nikdy nie je uznášaniaschopný pri naliehavých veciach, a ak sa na to zrazu poukáže, môže nastať problém s poriadkom, ktorý musíme vyriešiť. Ak zmaríte naliehavé veci dnes popoludní, mohli by ste rovno zmariť naliehavé veci počas všetkých štvrtkových popoludní.

Chcem v zásade poukázať na toto: ako je možné vykladať poriadok tak, že 40 neprítomných ľudí môže povedať, že my ostatní, čo tu sme, nie sme uznášaniaschopní, a pritom sami zabezpečia, že nie sme uznášaniaschopní?

  José Ribeiro e Castro (PPE-DE). – (PT) Pán predsedajúci, nie je to prvýkrát, čo sme svedkami takejto taktiky. Rád by som upozornil svojich kolegov poslancov a predsedníctva na to, že všetky parlamenty sveta majú dve veci: poriadok a predpisy, ale aj parlamentné zvyklosti, zriadené postupy. Deje sa to vo všetkých parlamentoch sveta a stalo sa to obvyklým postupom pre naše štvrtky, ako aj predtým pre piatkové rána. Všetci si to uvedomujeme.

Taktika, na ktorú sa pozeráme, je zjavne nespravodlivá a myslím si, že žiadosť poslancov, ktorí nie sú prítomní v sále, nemožno uznať. Navyše by som rád vyzval tých poslancov, ktorí sú väčšími odborníkmi na prípravu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov rokovacieho poriadku, a to pánov Leinena a Corbetta, aby pripravili pozmeňujúci a doplňujúci návrh tohto článku, ktorý vymedzí nasledovné: ak je predložená žiadosť o overenie uznášaniaschopnosti a ak osoba, ktorá žiadosť predložila, nie je prítomná v rokovacej sále v čase sčítania, príde o svoj plat za daný deň, a všetci tí, ktorí nie sú v rokovacej sále, ak sa sčítaním určí neschopnosť uznášania, prídu o polovicu svojho denného platu za daný deň, aby sme raz a navždy zmarili tento typ taktiky. Je to nespravodlivý útok na spôsob fungovania Parlamentu, a hlavne na spôsob, akým prebiehajú rokovania v Štrasburgu.

  Ewa Tomaszewska (UEN). - (PL) Pán predsedajúci, nie som právnička, no zdá sa mi, že slušnosť predpisuje správanie odlišné od toho, čo predviedli žiadatelia. To je jedna vec. A teraz druhá: ak je niekto neprítomný, neexistuje žiadne odôvodnenie na spochybňovanie uznášaniaschopnosti. Po tretie, tento prístup k otázkam ľudských práv, ktoré sú pre nás mimoriadne dôležité, spojený s neprítomnosťou a pokusmi o zrušenie rokovania mi pripadá zreteľne nehanebný. Zdá sa mi, že zmysel zákona je oveľa dôležitejší než jeho doslovná podoba.

  Esko Seppänen (GUE/NGL). - (FI) Pán predsedajúci, táto otázna vec by sa mala riešiť v súlade s rokovacím poriadkom Parlamentu a podľa môjho názoru pán Leinen nemá kompetencie vykladať rokovací poriadok, pretože nie je jeho úlohou samostatne konať ako vykladač.

Pán predsedajúci, podľa mňa je vašou úlohou prijať zodpovednosť za to, ako by sme mali pokračovať v danej veci, a následne by malo vaše konanie preskúmať Právne oddelenie a predsedovia, inak sa táto záležitosť nevyjasní.

  Marios Matsakis (ALDE). - Pán predsedajúci, pokiaľ ide o procedurálnu námietku, myslím, že pán Leinen povedal, že by Vám malo stačiť to, že 40 poslancov bolo započítaných na začiatku – t. j. dnes v skorších hodinách. To sa nestalo. Spočítal dnes v skorších hodinách predsedajúci 40 poslancov, ktorí predložili túto žiadosť? Zjavne to neurobil. Preto poznámka pána Leinena, že týmto sa napĺňa odsek 4, sa na tento prípad nevzťahuje.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). - (PL) Pán predsedajúci, ide bez pochýb o postup, ku ktorému nemalo dôjsť, no aj my sme rozumní ľudia. Vidíme, máme oči a pri všetkej čestnosti chcem povedať, že Parlament nie je uznášaniaschopný. Všetci to vidíme. Nesmieme si nič nahovárať. Nemôžeme prísť s výkladmi, ktoré porušujú rokovací poriadok a zákon. Na druhej strane ide o takú dôležitú vec, že ju nemôžeme zanedbať. Špeciálne preto žiadam, aby bola táto rozprava pozastavená, aby sa rokovací poriadok zmenil a doplnil a aby sa nemuseli robiť výklady, ktoré nezodpovedajú jeho úmyslu. Ak porušíme rokovací poriadok a ústavu, znamená to, že sami robíme niečo, čo nie je dobré pre demokraciu, a že ju sami porušujeme.

  Neena Gill (PSE). - Pán predsedajúci, otázka uznášaniaschopnosti v skutočnosti nesúvisí s touto debatou. Táto debata sa môže uskutočniť. Otázka uznášaniaschopnosti sa týka hlasovania. Prekvapuje ma, že o tomto probléme hovoríme teraz, pretože uznášaniaschopnosť predsa naozaj potrebujeme pri hlasovaní.

Súhlasím so svojimi kolegami, že tieto naliehavé veci sú veľmi dôležité. Sotva tu však máme nejakých ľudí. Naposledy hlasovalo v tomto Parlamente 58 zo 785 poslancov. Naozaj si nemyslím, že by tak málo hlasujúcich poslancov, ktorí sa zúčastňujú na riešení kľúčových otázok, pozdvihovalo dôveryhodnosť Parlamentu. Naliehavo preto žiadam prijať rozhodnutie pri hlasovaní, pretože nie je prijateľné, aby sa nikdy nedosiahla uznášaniaschopnosť.

Myslíme si, že tieto naliehavé veci sú dôležité. Mali by sme zabezpečiť, aby boli poslanci prítomní. Pokúšame sa zabezpečiť, aby sa ľudia objavili na hlasovaní o týchto naliehavých veciach. Nie je správne, ak naďalej prijímame stanoviská k naliehavých otázkam, ak nemáme plný počet poslancov.

  Jo Leinen (PSE). – (DE) Pán predsedajúci, pán Onesta ma požiadal o môj výklad článku 149 ods. 4. Chápem, že pán Posselt a ostatní hovoria, že by sme mali konať, aj keď nedodržíme rokovací poriadok. Teší ma argument pána poslanca: buď máme rokovací poriadok a držíme sa ho, alebo ho dodržiavať nebudeme, a v tom prípade ho nepotrebujeme.

Možno som predsedom Výboru pre ústavné veci, ale tento článok vytvorili poslanci predo mnou a prijali ho v pléne absolútnou väčšinou. Odsek 4 je dosť jasný. Hovorí: „Poslanci, ktorí požiadali o zistenie uznášaniaschopnosti, sa počítajú za prítomných […], aj keď už nie sú prítomní v rokovacej sále.“ To je jasné. Ak 40 poslancov, ktorí boli prítomní na rokovaní v Štrasburgu, požiada o zistenie uznášaniaschopnosti, pripočítajú sa k počtu tých, ktorí sa v sále nachádzajú. Takto to vidím ja.

Ak to chcete vidieť inak, musíte zmeniť odsek 4, ale v tejto chvíli je to presne takto. Pán Posselt, ktokoľvek, kto to číta, to musí chápať týmto spôsobom. Žiaden iný spôsob chápania nie je.

Preto, pán predsedajúci, je na vás prijať rozhodnutie.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Pán predsedajúci, pán Leinen ma obvinil z toho, že som navrhol, aby sme ignorovali rokovací poriadok. Bol som pri jeho prijímaní, vy ste neboli. Kontext bol taký, že predtým zvyklo 40 poslancov prísť do rokovacej sály, požiadať o zistenie uznášaniaschopnosti a následne odísť. A o tomto je tento článok.

  Predsedajúci. – Toto je môj výklad. Verte mi, vypočul som si vás veľmi pozorne. Spôsob znenia žiadosti od 40 žiadateľov je taký, že nespomína otázku Kašmíru, ale všetky naliehavé vecí, všetky naliehavé vecí dnešného popoludnia, vrátane trestu smrti. To je dôležitá vec. Rozpravy môžeme viesť bez problémov, pani Gillová má pravdu. Problém sa týka len hlasovania, no hovoriť som o tom chcel hneď na začiatku, aby sme mali celé popoludnie vyjasnené veci.

Myslím, že dôvod, prečo Parlament napísal článok 149 ods. 4, ktorý hovorí, že poslanci, ktorí požiadali o zistenie uznášaniaschopnosti, sa majú započítať v zmysle odseku 2 aj v prípade, že nie sú v rokovacej sále, ako povedal pán Posselt, myslím, že tento článok bol napísaný výlučne s cieľom zabrániť poslancom opustiť rokovaciu sálu v čase sčítania a predpokladá teda, že na začiatku sčítania boli prítomní.

Keďže tu 40 žiadateľov nevidím na začiatku sčítania – a pokiaľ sa, ako hovorí pani Gillová, neobjavia neskôr v čase hlasovania, čo skontrolujeme, pričom v takom prípade sa zrealizuje žiadosť o overenie uznášaniaschopnosti – budem postupovať podľa precedensov stanovených inými predsedajúcimi rokovaní, ktorí podobne ako ja čelili tomuto problému, a poviem, že žiadosť o overenie uznášaniaschopnosti nemožno vykonať, pretože 40 žiadateľov nie je prítomných.

Pán Leinen nás správne upozornil na to, že spôsob, akým je odsek 4 napísaný, môže spôsobiť zmätok. Práve preto si myslím, že to je dobrý čas – a nerozhodujem o tom ja, ale kompetentné orgány – aby výbor, ktorému predsedáte, Jo, veľmi rýchlo objasnil, či odsek 3 stanovuje, že poslanci musia byť prítomní v čase predloženia žiadosti o overenie uznášaniaschopnosti, a či poslanci musia byť prítomní v čase sčítania, na jeho začiatku. Myslím, že výklad Výboru pre ústavné veci nás môže dostať zo zložitej situácie.

Čo sa ale týka dneška, vzhľadom na dôležitosť rozpráv a názory, ktoré ste predniesli a ktoré jasne podporujú, čo som práve povedal, a na základe predchádzajúcich rozhodnutí budeme pokračovať v rozpravách, a keď sa dostaneme k hlasovaniu a 40 žiadateľov nebude prítomných, nebudem žiadať o preverenie uznášaniaschopnosti Parlamentu. Rozpravy preto začínajú.

11. Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu(rozprava)

11.1. Predpokladaná existencia hromadných hrobov v časti Kašmíru pod správou Indie

  Predsedajúci. – Ďalším bodom je rozprava o šiestich návrhoch uznesení týkajúcich sa predpokladanej existencie hromadných hrobov v časti Kašmíru pod správou Indie⁽¹⁾.

  Marios Matsakis, autor. − Pán predsedajúci, veľmi sa teším z Vášho múdreho rozhodnutia.

Pán komisár, tisíce civilných obyvateľov sa stali obeťami protizákonného zabíjania a nútených zmiznutí, týrania, znásilňovania a iných vážnych porušení ľudských práv, ktoré sa vyskytujú v Džammú a Kašmíre od začiatku ozbrojeného konfliktu na tomto území v roku 1989. Je hanbou, že väčšina z týchto zločinov sa dodnes v plnej miere nevyšetrila. Navyše existujú vážne obavy o bezpečnosť aktivistov za ľudské práva vrátane tých, ktorí sa pokúšajú vyšetriť osud mnohých zmiznutých osôb.

Parlament dôrazne odsudzuje všetky skutky porušenia ľudských práv v regióne a vyzýva zaangažované vlády, aby preukázali silnú vôľu presadiť právny štát a spravodlivosť a aby zdvojnásobili svoje úsilie s cieľom zabezpečiť úplné vyšetrenie politicky motivovaných zločinov, ktoré boli spáchané v Džammú a Kašmíre v minulosti.

  Ryszard Czarnecki, autor. − (PL) Pán predsedajúci, musím povedať, že nie je dobré, ak predsedajúci zo starých členských štátov EÚ diskriminuje poslancov z nových členských štátov EÚ tým, že dvakrát umožní vystúpiť poslancovi zo starej EÚ, pánovi Posseltovi, zatiaľ čo spoluautor troch správ nemôže prehovoriť o tejto veci ani raz. Považujem to za diskrimináciu a niečo totálne neprijateľné. Pán predsedajúci, predložím k tomuto primeraný list. Je to veľmi znepokojujúce.

Pokiaľ ide o túto situáciu, nepozeráme sa na čiernobiely film. Na hranici medzi Indiou a Pakistanom vznikajú konflikty, ktoré často vyvoláva pakistanský štát, ako všetci veľmi dobre vieme. Vieme o takzvanej palebnej línii, ktorú strážia ozbrojené sily oboch krajín. Po nedávnom, 20 rokov trvajúcom období mieru popri tejto hranici Pakistan znovu začal svoje útoky na štát Kašmír. Žiadam preto, aby sme venovali pozornosť aj druhej strane. Nepodceňujem samozrejme otázku hrobov, o ktorej tu hovoríme, aj keď počet obetí je tam pravdepodobne značne menší.

  Jean Lambert, autorka. − Pán predsedajúci, vítam príležitosť hovoriť konkrétne o tejto téme, pretože mnohých z nás v tomto Parlamente veľmi znepokojuje, keď sa niekde na svete nájde veľký počet hrobov, pričom prístup k ním je možný len na základe povolenia bezpečnostných síl.

Preto tento návrh uznesenia – spolu s vypočutím Podvýboru pre ľudské práva na budúci týždeň – má ešte väčší význam v dôsledku politickej a bezpečnostnej situácie v oblasti. Ako tento Parlament dobre vie, o tejto všeobecnej situácii sme už hovorili aj predtým, snáď za trochu menej transparentných podmienok.

Tento región má naozaj svoju históriu zmiznutí. Vieme, že mnoho z nich bolo prepojených s činnosťou bezpečnostných zložiek. Vieme, že je to najmilitarizovanejšia oblasť na svete. Vieme tiež, že v tejto oblasti dochádza k zatknutiam a väzneniu bez súdneho procesu. Aj to dotvára našu interpretáciu takýchto zistení, ktoré ešte viac vyzdvihujú význam skutočne otvoreného vyšetrovania, ktoré zaručí úplnú transparentnosť a prístup pre medzinárodné spoločenstvo.

Dúfam, že Európska únia, ako to hovorí uznesenie, poskytne svoju podporu kvalitnej forenznej expertíze a ďalšej pomoci, ktorá je potrebná na vyšetrovanie, pretože pre našu interpretáciu toho, čo sa tam deje, je potrebné, aby sme situáciu v maximálnej možnej miere pochopili. S tým je spojená – ako už spomínali ostatní – ochrana aktivistov za ľudské práva, ktorí sa sami pokúšajú vyšetriť otázky, ako napríklad Pervez Imroz.

Myslím, že budeme súhlasiť s tým, že je povinnosťou všetkých demokraticky zvolených vlád prešetriť takéto zistenia v plnej miere a pri úplnej transparentnosti a pokúsiť sa vystopovať ľudí, ktorých telá sú v hroboch, a ich príbuzných, aby sme dokázali v plnej miere pochopiť situáciu a nevykladať situáciu rôznymi spôsobmi, ktoré nemusia byť pravdivé.

Myslím, že je úplne správne, ak Parlament hovorí o tejto téme,  je absolútne správne vyzvať Komisiu, aby ponúkla svoju pomoc, hlavne ak vezmeme do úvahy pretrvávajúce problémy, ktoré v súčasnosti v regióne vidíme.

  Esko Seppänen, autor. − (FI) Pán predsedajúci, považujem Váš výklad rokovacieho poriadku za politicky správny, no z právneho hľadiska nesprávny. Určite by som bol rád, ak by záležitosť preskúmali predsedovia a parlamentné právne oddelenie, pretože uplatňovanie daného článku neumožňuje výklad, ktorý ste dnes podali, a vyžaduje podrobnejšie preštudovanie.

Pokiaľ ide o prerokovávanú vec, India bola nazvaná najväčším demokratickým štátom sveta. Je naozaj veľká, pokiaľ ide o počet obyvateľstva, no myšlienka, či je krajina demokratická, záleží aj od jej situácie v oblasti ľudských práv. Opatrenia, ktoré údajne prijali bezpečnostné služby vlády proti aktivistom za ľudské práva v Džammú a Kašmíre, napovedajú, že sa v Indii nerešpektujú všetky zásady právneho štátu aj napriek tomu, že vláda krajiny jasne prehlásila, že nedovoľuje porušenia ľudských práv.

Považujeme konanie indickej vlády za málo dôveryhodné a pýtame sa, kam zmizli tisíce ľudí a komu patria telá nájdené v hromadných hroboch. Odsudzujeme násilné zmiznutia, týranie, znásilňovanie a iné porušovania ľudských práv. Skutočnosť, že podozrievame indickú vládu z účasti na tom všetkom, je mimoriadne závažná. Preto my v Európskom parlamente požadujeme, aby indická vláda vykonala nezávislé vyšetrovanie a identifikovala pôvod hromadných hrobov a totožnosť vrahov a ich obetí.

Táto záležitosť nie je nevýznamná, ak vezmeme do úvahy charakter regiónu Kašmíru. Existuje riziko, že by sa susediaci štát, Pakistan, podieľal na každom novom konflikte a v takomto prípade by dané udalosti mohli fungovať ako iskra nacionalistickým roztržkám v tejto výbušnej oblasti. Musíme podporiť spoločné uznesenie o dôkladnom vyšetrení udalostí, ktoré sa stali v Džammú a Kašmíre.

  Bernd Posselt, autor. − (DE) Pán predsedajúci, často sme tu hovorili o konflikte v Kašmíre a musím dodať, že bol aj čas nádeje, čas zblíženia medzi Pakistanom a Indiou. Dúfali sme, že sa situácia uvoľní. Bohužiaľ, domáce politické krízy u oboch národov priniesli obnovu ťažkej situácie a my, Európsky parlament, veľmi usilovne pracujeme na tom, aby sme situáciu znovu pohli.

Som veľmi vďačný pánovi Gahlerovi, ktorý ako hlavný pozorovateľ našej pozorovateľskej misie na voľbách v Pakistane pracoval veľmi intenzívne za demokraciu v Pakistane a s cieľom zabezpečiť, aby naše kontakty s Indiou slúžili rovnakému cieľu a aby sme podporili budovanie dôvery.

Niekto sa možno čuduje, prečo riešime hromadné hroby, keďže to mŕtvych neoživí a môže to zhoršiť vzťah medzi dvomi krajinami. Robíme to preto, že skutočný mier sa dá dosiahnuť len vtedy, ak existuje spravodlivosť pre obete – a tu sú obete nielen s pakistanskými alebo indickými pasmi. Obete sú na oboch stranách a hlavnou obeťou sú kašmírski ľudia. Práve preto musíme prešetriť tieto masové hroby, musíme určiť, kde je to množstvo ľudí, ktorí zmizli a ich rodiny ich oplakávajú. Len potom sa môže vytvoriť dôvera, ktorá je potrebná na skutočne mierové riešenie, ktorého súčasťou sa cítia aj ľudia.

Kašmír patrí predovšetkým kašmírskemu ľudu. Mali by sme preto podporiť riešenie, ktoré napokon dá Kašmírčanom priestor dýchať, ktoré napokon vytvorí politickú slobodu a poskytne rozumné kompromisné riešenie jedného z najdlhšie trvajúcich konfliktov vôbec. Zúri už od druhej svetovej vojny a je škandalózne, že sa doposiaľ nikomu nepodarilo túto situáciu dostať pod kontrolu.

Podporíme preto všetky snahy o vykonanie vyšetrovania, ktoré pomôže obetiam získať dôstojnosť a spravodlivosť, ktoré si zaslúžia.

  Neena Gill, v mene skupiny PSE. – Pán predsedajúci, chcem len poznamenať, že nie som autorkou tohto uznesenia. Neviem, kto tu uviedol moje meno, pretože ja som ho nepodpísala.

Chcem len povedať, že ma naozaj prekvapuje, že vidím tento bod ako naliehavú záležitosť pred tým, než sme ju primerane prerokovali buď v Podvýbore pre ľudské práva, alebo v inom podvýbore alebo v delegácii tohto Parlamentu. Nejde o nový problém a médiá v Indii ho v rozsiahlej miere prešetrujú. Znovu a znovu sa o ňom hovorí. Bolo by dobré, ak by sme o ňom vopred viedli rozpravu. To je dôvod, prečo bola Skupina socialistov proti tomuto bodu ako naliehavej veci, pretože sa domnievame, že sa o nej malo vopred primerane hovoriť vo výbore.

Celá naliehavá vec je založená na správach jedinej mimovládnej organizácie. Nepopieram, že sa tieto veci dejú, no komunikovala som s Komisiou, ktorá spochybňuje rôzne veci v tejto správe. Preto sa naozaj pýtam, aký prínos to má pre dôveryhodnosť Parlamentu riešiť naliehavú vec pred tým, než sa veci poriadne vyšetria.

Ako predsedníčka delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Indiou by som sa bola rada pozrela na obsah tejto správy a preskúmala, na koľko prípadov sa tu pozeráme a na výsledok konfliktu v oblasti, kde už došlo k približne 4 500 úmrtiam v radoch armády a 13 000 civilných obyvateľov prišlo o život. Hroby, o ktorých hovoríme, sa nachádzajú v palebnej línii.

Text tejto rezolúcie ignoruje skutočnosť, že sa situácia prešetruje viac než päť posledných rokov, od volieb v roku 2002, a bola som informovaná, že mimovládne organizácie majú prístup do oblasti a boli vyzvané predložiť svoje zoznamy zmiznutých osôb, aby pomohli úradom identifikovať hroby. Nikto nepopiera, že bezpečnostné zložky boli zapojené do zmiznutí. No toto uznesenie vynechalo fakt, že úrady tieto zmiznutia prešetrujú. Osobne naliehavo žiadam tento Parlament, aby nehlasoval za toto uznesenie.

  Tunne Kelam, v mene skupiny PPE-DE. – Pán predsedajúci, môžem sa len pripojiť k znepokojeniu z nájdenia stoviek hrobov v Džammú a Kašmíre od roku 2006, no znepokojuje ma hlavne ozbrojený útok na rešpektovaného právnika v oblasti ľudských práv, na Perveza Imroza, ku ktorému došlo len pred 11 dňami v Srinagare, a pokračujúce zastrašovanie mnohých aktivistov za ľudské práva. Myslím, že je preto príhodné naliehavo požiadať indickú vládu, aby začala nezávislé vyšetrovanie týchto hrobov a aby ako prvý krok zaistila miesta hrobov s cieľom zachovať dôkazy.

Vyzývame tiež Európsku komisiu, aby indickej vláde prostredníctvom nástroja stability ponúkla finančnú a technickú pomoc na toto vyšetrovanie a na prípadné ďalšie opatrenia na riešenie konfliktu v Kašmíre.

  Sarah Ludford, v mene skupiny ALDE. – Pán predsedajúci, myslím, že by sme si mali ujasniť, čo tento návrh uznesenia nie je: nie je to opakovanie značne kontroverznej a diskutabilnej správy, ktorú sme tu mali minulý rok, nie je to o tom, ako nájsť politické riešenie teritoriálneho konfliktu o Kašmíre. Nie je to nič tohto druhu. Je to jednoduché zameranie na humanitárne otázky s výzvou na nezávislé a nestranné vyšetrovanie a zodpovednosť za údajné zmiznutia.

Dalo sa to riešiť rôznymi spôsobmi. Pravdou je, že tieto objavy neidentifikovaných hrobov boli uskutočnené v roku 2006. No dve veci podnietili túto naliehavú žiadosť. Jednou z nich bola správa z 29. marca Združenia rodičov zmiznutých osôb a druhou bol útok na Perveza Imroza, oceneného právnika v oblasti ľudských práv a zakladateľa tohto združenia, ktorý 30. júna spáchali neznámi páchatelia. Myslím, že to dáva dôvod na naliehavosť.

Minimálne jedným účelom tohto uznesenia je naliehavo vyzvať, aby Európska únia podnikla nejaké kroky, hlavne v odseku 2, ktorý naliehavo vyzýva Komisiu, aby indickej vláde ponúkla finančnú a technickú pomoc. Vyzýva aj členské štáty EÚ, aby sa zaoberali touto otázkou v dialógu o ľudských právach s indickou vládou v druhom polroku. Zámerom je teda začať nezávislé vyšetrovanie a hlavne určiť občianskeho prokurátora pre danú úlohu. Myslím, že je to opodstatnené, že ide o vec s konkrétnym a ohraničeným zameraním a nehovorí o celej otázke Kašmíru.

  Leopold Józef Rutowicz, v mene skupiny UEN. – (PL) Pán predsedajúci, uznesenie spomína skutočnosti, ktoré sú výsledkom sporu o Kašmír medzi Pakistanom a Indiou, ktorý trvá celých posledných 50 rokov. Tento konflikt už zapríčinil niekoľko vojen. Len Čína mala z toho úžitok. Do konfliktu sa nepriamo zapojili aj Rusko a Spojené štáty a finančné prostriedky prichádzali z arabských krajín a Číny. OSN zohrala kladnú úlohu pri zlepšení situácie. Spor stále pokračuje a útoky fundamentalistov naďalej spôsobujú krvavú žatvu. To je najvážnejší problém, ktorému obyvatelia Kašmíru čelia. Obete na indickej strane sú pochované, zatiaľ čo na pakistanskej strane sa v mnohých prípadoch stávajú predmetmi pomsty. Kľúčovú úlohu pri riešení konfliktu a vyhodnotení faktov by mala mať OSN, nie my. Cítime morálnu povinnosť v takej miere, v akej ju demokratická vláda Indie neprevezme, poskytnúť pomoc a stabilizáciu prevažujúcej situácie v Kašmíre a pri morálnom hodnotení konania v spore. Považujem rozpravu o tejto téme viac za politické vyjadrenie ako za pragmatický skutok. Nepodporujem uznesenie.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE-DE). – (LT) V plnej miere si uvedomujeme, že vojenský konflikt v Džammú a Kašmíre trvá už niekoľko desaťročí. Dnes je však najdôležitejším bodom to, že napriek záväzku indickej vlády netolerovať porušovanie ľudských práv v tejto oblasti medzinárodné spoločenstvo stále dostáva informácie o porušovaní ľudských práv, najnovšie o veľkom počte neznámych hrobov so stovkami neznámych ľudských tiel. Chceme vedieť a musíme zistiť, kto boli títo ľudia, obeťami akého násilia sa stali a aké zločiny údajne spáchali.

Nielenže odsudzujeme nezákonné zabíjanie a zmiznutia, ale trváme aj na tom, aby indická vláda vykonala dôsledné nezávislé vyšetrovanie hromadných hrobov a aby ich zároveň ochránila a uchovala tak dôkazy. Domnievam sa, že Európska komisia nájde spôsob, ako poskytnúť indickej vláde finančnú a technickú pomoc s cieľom zjednodušiť vyšetrovanie.

  Marios Matsakis (ALDE). - Pán predsedajúci, požiadal som znovu o slovo len preto, že ako autor tohto uznesenia cítim povinnosť reagovať na slová pani Gillovej. Je veľmi zriedkavé, aby sa naliehavými vecami, o ktorých rokujeme počas štvrtkových popoludní, predtým zaoberal výbor, inak by neboli naliehavé. Je to naliehavé, lebo tu máme hromadné hroby, ktoré boli nedávno objavené, a potrebujeme vyriešiť tento problém.

Po druhé, ak chce mať Skupina socialistov väčšinu pri hlasovaní, potom by skupina pani Gillovej mala zabezpečiť, aby jej poslanci EP neodišli pred koncom zasadnutia skôr domov – zatiaľ čo my tu musíme zostať a rokovať a hlasovať. Chcel by som pani Gillovej odkázať: myslím, že by ste sa mali najprv pozrieť na svojich poslancov EP, pretože vy ste tá, ktorá sa na to sťažuje, a potom hovoriť o poslancoch EP ostatných skupín.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). - (PL) Pán predsedajúci, pri myšlienke na hromadné hroby a hromadné pochovávanie tisícov ľudí v štátoch Džammú a Kašmír ľuďom tuhne krv v žilách. Nám Európanom to pripomína nemecké a sovietske zločiny a temnú tvár fašizmu a stalinizmu. Oživuje to spomienky na Hitlerove koncentračné tábory a na vraždenie poľských dôstojníkov Sovietmi v Katyni. Po našich dávnych aj menej dávnych skúsenostiach by sme mali robiť všetko, čo sa dá, aby sme zastavili genocídu, a na miestach, kde k nej už došlo, by sme si ju mali pripomenúť a dať rodinám právo na hroby ich predkov a poskytnúť im odškodnenie. Situácia v Kašmíre vyžaduje, aby sa indickej vláde poskytla nevyhnutná finančná a technická pomoc a aby sa reakcia OSN posilnila s cieľom vrátiť situáciu v tomto regióne sveta do normálu.

  Kathy Sinnott (IND/DEM). - Pán predsedajúci, ak sa objavia hromadné hroby, bez ohľadu na to, kde sa objavia, je povinnosťou zistiť, kto sú obete, ako a prečo boli zavraždené, kto vyšetruje a kto je vyšetrovaný. Nie je to buričská činnosť, skôr sa snaží o zistenie pravdy a ctí si humanitu obetí, a to je začiatkom nájdenia pravdy, ktorá nás všetkých oslobodzuje.

  Olli Rehn, člen Komisie. − Pán predsedajúci, Komisia si je vedomá a videla správy o hromadných hroboch v časti Kašmíru v správe Indie. Pozorne sledujeme žiadosti mimovládnych organizácií adresované indickej vláde, aby začala rýchle, nestranné a nezávislé vyšetrovanie v tejto veci. Indické úrady a vláda na centrálnej úrovni sa medzitým k správe nevyjadrujú.

Dostali sme aj informácie, že právnik Pervez Imroz a ďalší aktivista mimovládnej organizácie, ktorí vyšetrovali prípady porušovania ľudských práv, boli v dňoch 20. a 21. júna zastrašovaní a prenasledovaní.

Delegácia Komisie v Dillí ďalej záležitosť prešetruje v úzkej spolupráci s francúzskym predsedníctvom a ambasádami členských štátov v hlavnom meste Indie. Predsedníctvo sa obrátilo na stáleho komisára časti Kašmíru v správe Indie v Dillí a vyjadrilo znepokojenie EÚ zo situácie. Ak by boli tieto správy presné, predstavovali by veľmi znepokojujúci vývoj s pohľadu rešpektovania demokratických zásad a právneho štátu a boli by v rozpore s určitým pozitívnym vývojom v časti Kašmíru v správe Indie, ako napríklad zmiešaného dialógu, ktorý stále prebieha.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční po rozpravách, pokiaľ, ako som už skôr povedal, nebude riadne predložená žiadosť a ak sa riadne nezistí, že Parlament nie je uznášaniaschopný.

(1) Pozri zápisnicu.

11.2. Situácia v Bangladéši

  Predsedajúci. – Ďalším bodom je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o situácií v Bangladéši⁽¹⁾.

  Ewa Tomaszewska autorka. − (PL) Pán predsedajúci, v spojitosti s nepokojmi v januári 2007 dočasná vláda v Bangladéši zaviedla výnimočný stav a 11. júna tohto roka schválila nový predpis obmedzujúci ľudské práva prostredníctvom nepresnej definície teroristického činu.

V júni prebehla v Bangladéši masívna vlna zatýkania, pri ktorej sa využila mimoriadna moc umožniť zatýkanie bez zatykača v prípade, že sa dá predpokladať prepojenie zatýkanej osoby so zločineckými útokmi. V skutočnosti sa zatýkanie týkalo vodcov, členov a sympatizantov dvoch hlavných opozičných skupín, Ligy Awami a Bangladéšskej ľudovej strany, ktorí odmietali spolupracovať s vládou pri organizovaní všeobecných volieb, až kým nebudú ich vodcovia prepustení zo zajatia. Dnešné počiatočné rokovania s Ligou Awami dávajú dôvod na nádej. Stabilitu krajiny však ohrozuje obrovské zvyšovanie cien. Za týchto podmienok nepredstavujú voľby naplánované na december žiadnu záruku, že Bangladéš sa vydá na cestu demokracie.

Vyzývame vládu Bangladéša, aby zrušila výnimočný stav a aby rešpektovala ľudské práva, čím pomôže udržať demokratické normy počas volieb. Vyzývame, aby boli ozbrojené sily stiahnuté z akcií, ktoré sú spojené s organizáciou volieb.

  Jean Lambert, autorka. − Pán predsedajúci, ako vieme, Parlament už značnú dobu znepokojuje situácia v Bangladéši. Podporili sme výzvy na kroky smerujúce k zaisteniu slobodných a spravodlivých volieb, a rovnako sme podporili aj výzvy od občianskej spoločnosti na revidované a aktualizované volebné zoznamy, ktoré by zabezpečili na týchto voľbách maximálnu účasť.

Myslím, že je dôležité povedať, že vítame pokrok, ktorý sa dosiahol v prípade nových elektronických zoznamov. Je to veľká úloha, na ktorú sa bangladéšske úrady podujali, a ak sa včas splní a zabezpečí sa, že do zoznamov budú zaradené aj menšinové skupiny, bude to skutočne ich historický úspech. Vieme, že volebné zoznamy už mali veľmi pozitívny vplyv, určite pre množstvo žien z chudobnejších rodín a s chudobnejším zázemím, ktoré cítia, že napokon majú svoju totožnosť, že si môžu požičať malé peňažné sumy a zriadiť svoje vlastné podnikanie a pod.

Došlo teda k pozitívnym posunom. Vítame posledné konanie voči vojnovým zločincom a konanie, ktoré vláda, alebo aspoň jej časť, začala proti korupcii.

Máme však veľké obavy o úlohu a činnosť pokračujúcej dočasnej vlády a z výnimočného stavu. Niektorí hovorili, že výnimočný stav je technickou otázkou, takpovediac na zabezpečenie toho, aby mohla vláda pokračovať minimálne nad rámec dočasného obdobia.

No či už s tým niekto súhlasí alebo nie, myslím, že skutočnosť výnimočného stavu naozaj začína odrážať jasný nedostatok kontroly a rovnováhy v danom systéme, hlavne s ohľadom na správy, ktoré práve počúvame, o masovom zatýkaní, chýbajúcom riadnom procese, údajnom týraní, správy o nezákonnom zabíjaní, tlaku na novinárov a zvyšujúcom sa násilí na ženách.

Existuje preto jasná potreba, aby dočasná vláda potlačila bezpečnostné sily, aby ukončila masové zatýkanie a aby prikročila buď k obvineniu, alebo k prepusteniu zatknutých ľudí a aby zabezpečila riadny proces. Toto uznesenie určite odráža želanie panujúce v tomto Parlamente, aby sa zrušil výnimočný stav a aby mohla občianska spoločnosť prikročiť k úplným, spravodlivým a slobodným voľbám s podporou Európskej únie ako monitorovacieho orgánu pri voľbách.

  Marios Matsakis, autor. − Pán predsedajúci, Bangladéš je jedna z najchudobnejších krajín tejto planéty a krajina, ktorej fyzická celistvosť má dátum ukončenia platnosti. Ak sa totiž nezastaví kliatba globálneho otepľovania, väčšina krajiny sa do roku 2050 ocitne pod morom. Výnimočný stav so všetkými jeho antidemokratickými prejavmi – stav vyhlásený dočasnou vládou v januári 2007 uprostred násilia v období začiatku volieb – by mal byť už v tejto chvíli zrušený. Všetci jednotlivci, ktorí boli zadržaní na základe pravidiel výnimočného stavu, by mali byť postavení pred spravodlivý súd alebo prepustení.

Nová protiteroristická vyhláška by sa mala navyše naliehavo zladiť s medzinárodne prijímanými štandardmi ochraňujúcimi osobné práva a slobody. Ozbrojené sily krajiny by mali okrem toho prestať zapájať do politických procesov krajiny a blížiace sa voľby sa musia konať v ovzduší nemilitarizovaného politického pokoja.

  Esko Seppänen, autor. − (FI) Pán predsedajúci, v uznesení, ktoré sme práve prijali, Európsky parlament požaduje ľudské práva pre ľud Indie.

Situácia v Bangladéši je veľmi problematická. V celej krajine 18 mesiacov trvá výnimočný stav a na horizonte nie sú žiadne slobodné voľby. Bangladéš nie je demokratickým štátom, no svet je samozrejme plný nedemokratických štátov a porušovania demokracie. Zo všetkých nedemokratických štátov odsúdila EÚ a Spojené štáty len Zimbabwe. Nedemokratický charakter volieb možno v západných médiách voľne kritizovať, pretože táto krajina nemá ropu. Ropa je ochranným nárazníkom pred odsúdením porušovania demokracie.

Ani Bangladéš nie je ropným štátom. A preto mohli médiá poukázať na situáciu v krajine s tichým požehnaním vládnucich mocí závislých od ropy. Bangladéš znovu zaviedol trest smrti a po vyhlásení výnimočného stavu bolo zatknutých 300 000 ľudí na základe chatrného odôvodnenia, pričom 12 000 z nich minulý mesiac zomrelo. Niekoľkí ľudia zatknutí v posledných týždňoch patrili medzi obrancov demokracie, boli to aktívni miestni členovia politických strán a podporovatelia demokracie a štát a vláda ich považujú za zločincov.

Terorizmus je slovom dňa aj v Bangladéši a je maskou pre porušovanie ľudských práv. Bangladéš nie je právnym štátom. K porušovaniu ľudských práv tam dochádza vo forme väznenia najrôznejšieho druhu, popierania práva žalovaného na obhajobu, chýb pri zverejňovaní rozsudkov a dôvodov, na ktorých sú postavené. Ľudské práva uvedené v ústave sa nerešpektujú. Z týchto dôvodov vyzývame Parlament, aby podporil spoločné uznesenie požadujúce okamžité ukončenie výnimočného stavu a konanie slobodných volieb s riadnym priebehom.

  Thomas Mann, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dočasná vláda prezidenta Ahmeda sa musí sústrediť na svoje skutočné ciele: na boj proti korupcii, na bezpečnosť krajiny a vytvorenie predbežných podmienok na konanie volieb – v auguste na regionálnej úrovni a v decembri pre celú krajinu. Voľby sa však musia konať spravodlivo, musia rešpektovať medzinárodné dohovory a dať etnickým a náboženským menšinám príležitosť zapojiť sa, pasívne aj aktívne. Pozorovatelia volieb vrátane pozorovateľov z Európskej únie by mali v krajine vykonať potrebné monitorovanie.

Zabrániť sa samozrejme musí útokom extrémistov. Nová vyhláška na boj proti terorizmu účinná od roku 2008 zameraná na dosiahnutie tohto cieľa však musí byť v súlade s medzinárodnými zákonmi. To zatiaľ neplatí. V súčasnosti sa jej terčom stávajú hlavne ľudia, ktorí sú obeťami politického prenasledovania. Niet divu, že Bangladéš je miestom obáv, kde dochádza k svojvoľnému zatýkaniu aktivistov za ľudské práva a občanov, ktorí vyjadria kritiku.

Tieto zatknuté osoby majú právo na riadny proces. Organizácia pre ľudské práva Odhikar uviedla, že informácie o hromadnom zatýkaní a zlom zaobchádzaní sú reálne podložené. Ako člen delegácie Juhoázijského združenia pre regionálnu spoluprácu (SAARC) Európskeho parlamentu som niekoľkokrát navštívil Bangladéš. Bolo tam aj mnoho poslancov, ktorí sa tu dnes nachádzajú. V tejto miernej islamskej krajine je mnoho ľudí v zodpovedných pozíciách, ktorí sú pripravení konať. Zúfalo čakajú na podnet zvonku, a to z Európskej únie – od Komisie a Rady.

Pán predsedajúci, blahoželám Vám k rozhodnutiu, ktoré ste práve prijali o uznášaniaschopnosti Európskeho parlamentu. Pani Gillová, želal by som si, aby naše naliehavé veci pokračovali a aby sme nemuseli stále hovoriť, že ich mal najprv riešiť príslušný výbor. Pán Matsakis má absolútnu pravdu. Jeden ďalší krok týmto smerom by znamenal, že by zrazu neboli žiadne medziparlamentné skupiny. To by bolo osudné, pretože výbory nemôžu robiť túto prácu.

Musíme čo najviac vyťažiť z príležitosť na dostatok času, aby sme viac nemali takú situáciu, ako máme teraz, kde musí chudák predsedajúci použiť kladivko – pretože v budúcnosti budeme mať snáď dvakrát toľko času na prejav, aby bol Európsky parlament známy ako hlas ľudských práv a aby bol silnejší – a to chce čas.

  Neena Gill, v mene skupiny PSE. – Pán predsedajúci, na základe toho, že som predsedala Delegácii pre vzťahy s krajinami Južnej Ázie a že som navštívila Bangladéš, by som povedala, že je to krehký štát, ktorý čelil viac než spravodlivému dielu politických, environmentálnych, hospodárskych a spoločenských prekážok. Keď som tam bola, veľký dojem na mňa urobili energické a slobodné média a odhodlanie ľudí prekonať ťažkosti.

Domnievam sa, že by zámerom našich vzťahov s Bangladéšom malo byť podporiť demokratické pohyby v krajine a vytvorenie právneho štátu, ako aj pomôcť pri budovaní demokratických inštitúcií. Keďže EÚ má dôležitú úlohu pomôcť Bangladéšu dosiahnuť tieto ciele, malo by sa to premietnuť aj do konštruktívneho konania smerujúceho k pomoci krajine, nie k pokusu o mikroriadenie ich problémov.

Naozaj vítam oznámenie o voľbách naplánovaných na tretí decembrový týždeň tohto roka a vyzývam dočasnú vládu, aby zaistila slobodu a spravodlivosť týchto volieb a aby umožnila volebnému výboru pokračovať v jeho pláne.

Rada by som sa vyjadrila k pripomienkam, ktoré proti mne vzniesol pán Mann, pretože si nemyslím, že je správne preberať body z predchádzajúcej rozpravy. Povedala by som, že ak sa zaoberáme naliehavými vecami naozaj vážne, pán Mann by mal zabezpečiť, aby tu boli ľudia. Je povinnosťou nás všetkých zabezpečiť, aby tu naši kolegovia boli, pretože máme menšinové skupiny ovplyvňujúce spôsob, akým sa na Európsky parlament pozerá celý svet. Je dôležité, aby sme si to pamätali pri týchto rozpravách. Je dôležité hovoriť o naliehavých veciach, no dostaňte tu všetkých svojich ľudí.

  Janusz Onyszkiewicz, v mene skupiny ALDE. – (PL) Pán predsedajúci, pokiaľ ide o počet obyvateľstva, Bangladéš je siedmou najväčšou krajinou sveta s počtom obyvateľstva presahujúcim hodnotu 150 miliónov. Táto krajina získala svoju nezávislosť v roku 1971, no 20 rokov trpela pod autokratickými vládami, ktoré mali veľmi často vojenský charakter. V roku 1991 sa tam však začalo čosi iné. Vynorila sa demokracia, začal sa 5 % rast. Dobre známa spoločnosť Goldman Sachs prehlásila, že Bangladéš je krajina s veľmi sľubnou budúcnosťou, pokiaľ ide o rýchly hospodársky rast. Dnes sa pozeráme na masívny návrat, na politickú krízu. Na uliciach sa objavila armáda. Táto armáda by navyše chcela zmeniť ústavu tak, aby zaviedla, ako sama hovorí, svoju vlastnú formu demokracie. Toto sme už predtým počuli. Už sme mali tú príležitosť pozorovať zblízka, o čom je táto špeciálna forma demokracie. Ak má táto nová forma obsahovať zapojenie armády do politiky, podľa mňa je to veľmi zlý smer.

  Ryszard Czarnecki, v mene skupiny UEN. – (PL) Pán predsedajúci, situácia v Bangladéši bola vždy veľmi vážna, no je mimoriadne vážna hlavne v posledných 18 mesiacoch – odkedy tam bol zavedený výnimočný stav. Jedným z výsledkov je napríklad zvýšenie počtu rozsudkov smrti a zatknutie viac než 300 000 ľudí, pričom mnoho z nich bolo mučených. Problém je, že tieto represie nenesú žiadne známky oslabovania. Pred šiestimi týždňami bolo zadržaných viac než 12 000 osôb. A toto všetko sa deje na dramatickom hospodárskom pozadí. Ceny ryže a základných potravín sa zvýšili o tretinu. Očakáva sa aj obrovská vlna emigrácie, ktorá v ďalších 40 rokov dosiahne 25 miliónov vysťahovalcov. Tento exodus bude zapríčinený záplavami, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou nastanú ako výsledok zvyšovania hladiny vody v Bengálskom zálive. Všetky tieto body vedú k jednému záveru: Bangladéš je krajinou, o ktorú sa musíme zaujímať, ktorej musíme poskytnúť podporu. Rovnako musíme podporiť aj hospodársku a demokratickú zmenu v tejto krajine – najchudobnejšej krajine sveta.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE). - Pán predsedajúci, po zavedení výnimočného stavu v roku 2007 možno človeka neobmedzene uväzniť bez súdneho príkazu na základe primeraného predpokladu zapojenia sa do činností súvisiacich s korupciou. Po nedávnom zatknutí vodcu Motiur Rahman Nizamiho boli uväznení traja hlavní vodcovia politickej strany Bangladéša na základe zdanlivých obvinení z korupcie.

Od marca 2008 bolo uväznených minimálne 12 000 osôb a bolo im odopreté právo prepustenia na kauciu. Sú medzi nimi stovky členov politickej strany, no korisťou tejto protikorupčnej naháňačky na bosorky sa stali aj obchodníci a novinári.

S blížiacimi sa voľbami v decembri tohto roka sa nedokážu hlavní politickí vodcovia zapojiť do dialógu a potláčajú demokratický proces. Aj keď dočasná vláda popiera obvinenia, že sú tieto zatýkania motivované politicky, strategické časovanie týchto udalostí je príliš náhodné na to, aby sme to mohli ignorovať.

Zadržané osoby by mali byť právoplatne obvinené na základe podložených dôkazov alebo okamžite prepustené. V opačnom prípade bude výstup z blížiacich sa volieb falošný a bude mať ďaleko od demokracie.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE). - (PL) Pán predsedajúci, problémy v Bangladéši, na ktoré upozorňujeme už niekoľko rokov, naďalej zostávajú nevyriešené. Svet počúva o stále viacerých prípadoch porušovania ľudských práv v tejto krajine. Od januára 2007 platí v Bangladéši výnimočný stav. Protiteroristická vyhláška z 11. júna zaviedla ďalšie obmedzenia ľudských práv a stala sa ďalším nástrojom v politickom boji. Počas posledných 18 mesiacov došlo k zatknutiu 300 000 osôb a rozšírilo sa používanie trestu smrti. Väzni sú týraní a zomierajú za nevysvetlených okolností. Bangladéšske úrady nerobia veľa na podporu hospodárstva v krajine, v ktorej sa ceny potravín za posledné mesiace zvýšili o viac než tretinu a v ktorej štvrtine územia sústavne hrozí riziko záplav a humanitárnej krízy. Príležitosť na zmenu v krajine poskytujú slobodné parlamentné voľby, ktorým ale musí predchádzať zrušenie výnimočného stavu. Je nevyhnutné, aby dočasná vláda zaručila slobodu pre médiá v predvolebnom období a zapojenie zástupcov všetkých etnických a náboženských menšín v krajine do volieb. EÚ by čím skôr mala obnoviť svoju pozorovateľskú volebnú misiu v Bangladéši, pričom úrad Európskej komisie v Bangladéši musí predtým starostlivo monitorovať politickú situáciu v krajine a stav dodržiavania základných ľudských práv.

  Leopold Józef Rutowicz (UEN). - (PL) Pán predsedajúci, sloboda a štátnosť boli v Bangladéši zabezpečené a kúpené za cenu životov mnohých miliónov jeho občanov. Národ trpí obrovskými stratami kvôli svojej polohe a rozloženiu zeme. Sužujú ho prírodné katastrofy. Krajina má nadbytok obyvateľstva, až 1 040 osôb na kilometer štvorcový, nie je urbanizovaná, má veľmi malý príjem na jedného obyvateľa. Takúto krajinu je ťažké riadiť v dôsledku negramotnosti a nedostatku ciest a komunikácií. Vyžaduje sústavnú pomoc zvonku, hlavne pri vytvorení efektívneho demokratického systému, ktorý je dôležitým a náročným problémom v islamských krajinách. Zváženie účinných foriem pomoci je veľmi dôležité s cieľom, aby Bangladéšu nevládli totalitné vlády. Toto uznesenie podporujem. Diskusia o demokracii môže podnietiť pozitívne konanie zo strany Parlamentu.

  Filip Kaczmarek (PPE-DE). - (PL) Pán predsedajúci, dočasná vláda Bangladéša s podporou armády zatýka tisíce ľudí, medzi nimi aj príslušníkov opozície. Sú zadržiavaní celé mesiace a na konci ich neobvinia z ničoho. A to sa deje pod zámienkou boja proti korupcii a terorizmu. Vláda tiež stíha nezávislé média a povoľuje praktizovať týranie. Táto situácia sa odohráva v krajine, ktorá je v čele najchudobnejších a najviac zaľudnených krajín sveta. Na tomto pozadí je potrebné so znepokojením povedať, že Európska únia pripisuje malý význam problémom Bangladéša. To sa musí zmeniť. Dobrú príležitosť by nám na to mali poskytnúť parlamentné voľby, ktoré boli ohlásené na koniec roka. Európska komisia a Rada by mali určite hrať aktívnejšiu úlohu pri zrušení výnimočného stavu a ukončení porušovania ľudských práv. EÚ by mala uplatniť zvláštny tlak, hlavne v prípade nadchádzajúcich volieb, a vykonať starostlivé monitorovanie príprav aj ich konania.

  Jo Leinen (PSE). – (DE) Pán predsedajúci, Európska únia má veľký záujem na demokratických podmienkach a rešpektovaní ľudských práv v Bangladéši. Pripájam sa tiež k výzve na slobodné a spravodlivé voľby a na zrušenie výnimočných opatrení v blízkej budúcnosti. Je jasné, že v ovzduší strachu a zastrašovania nemôže existovať demokratická rozprava.

Vznášame požiadavky voči dočasnej vláde, to je pravda, no musíme poukázať aj na to, že politické sily v Bangladéši majú značne nekultivovaný štýl a že sa veci nedejú mierovo, ale veľmi násilne, hlavne počas volebných kampaní. Volebné kampane sa konštantne využívajú na zastrašovanie menšín. Preto je náš odkaz namierený na všetkých aktérov, hlavne na vládu, ale aj strany.

V každom prípade však, pán predsedajúci, rešpektujem Vaše rozhodnutie, no rád by som poukázal na to, že v rokovacom poriadku sa uvádza: „Ak hlasovanie ukáže, že Parlament nie je uznášaniaschopný, hlasovanie sa zaradí do programu nasledujúceho rokovania.“ (článok 149 ods. 3). Chcem dúfať, že sa takéto hlasovanie uskutoční nie s prítomnými 30 poslancami, ale so 600 poslancami, ako to býva zvykom v prípade poludňajších hlasovaní.

  Justas Vincas Paleckis (PSE). – (LT) Bangladéš patrí k najchudobnejším krajinám sveta. Je tiež jednou z najhustejšie obývaných krajín sveta. Bangladéš je krajinou, ktorá je najviac vystavená riziku v dôsledku klimatických zmien. A napokon, táto krajina patrí medzi najmenej demokratické krajiny.

Vymenoval som štyri problémy, štyri hrozby, pričom už len jedna z nich by mohla priviesť dokonca aj prekvitajúcu krajinu k úpadku. Ak teda chceme prerušiť túto reťaz, je potrebné znovu nastoliť demokraciu. Aj dnešné rozpravy by sa mali uberať týmto smerom.

  Marios Matsakis (ALDE). − Pán predsedajúci, ľutujem, že musím znovu požiadať o slovo, no musím znova odpovedať pani Gillovej. Predniesla tu obvinenie, že diskusie počas štvrtkových popoludní a uznesenia sú výsledkom želania malých menšinových skupín. Musím povedať, že je to neúctivé, nespravodlivé a neodôvodnené. O týchto uzneseniach sa vo veľkej miere hovorí na schôdzach, na ktorých sú prítomní zástupcovia všetkých strán vrátane skupiny PSE, a to jeden alebo dva dni predtým než sa o nich hovorí tu počas štvrtkových popoludní. Schvaľujú ich zástupcovia týchto skupín, ak súhlasia s ich obsahom, a potom sa o nich vedie rozprava a hlasuje sa o nich.

Ak je teda nejaký problém týkajúci sa Skupiny socialistov, nie je to naša starosť. Je to problém a starosť skupiny pani Gillovej. Možno o týchto otázkach nehovoria dostatočne a včas, no to je jej problém. Pokiaľ ide o štvrtkové popoludnia, tie sú pravým opakom. Nejde tu o menšinové skupiny. Skupina PPE-DE má väčšinu v štvrtkové popoludnie a prejde len to, čo chce táto skupina, pretože má väčšinu.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). - (PL) Pán predsedajúci, stalo sa zvykom Európskeho parlamentu zaoberať sa prípadmi porušovania ľudských práv, demokratických zásad a právneho štátu a prijímať primerané uznesenia v pléne. Dnes sa pozeráme aj na situáciu v Bangladéši, kde sa nekonali voľby naplánované na 22. januára 2007 a posunuli sa až na december 2008. Táto skutočnosť zhoršila situáciu a na jednej strane viedla k mnohým sociálno-politickým protestom a na druhej strane k sprísneniu právnych predpisov a razantnejšej reakcii vládnych síl. Výrazy ako terorizmus, konanie poškodzujúce tovary a jednotlivcov a závažné zločiny sa často používajú ako dôvod na zatknutie a súdne nariadenie. Stav nepokoja sa zhoršuje vplyvom potravinovej krízy, ktorá spôsobuje rast výdavkov na potraviny až o 60 %. Takýto problém nemožno vyriešiť použitím sily – zatýkaním, súdnymi nariadeniami a uväznením. Je potrebné, aby sa bojujúce frakcie zmierili. Takéto uzmierenie by mohli dosiahnuť demokratické voľby, a preto uznesenie, ktoré vyzýva na konanie volieb, dáva zmysel a malo by sa podporiť.

  Predsedajúci. – Pred tým, než dám priestor Komisii, by som chcel reagovať na slová môjho priateľa, pána Leinena.

Jo, hovorili ste, že ak by sme nehlasovali dnes popoludní, hlasovanie by sa malo konať nabudúce. Mali by ste pravdu, ak by nešlo o hlasovanie o urgentných veciach. V článku 115 ods. 6 nášho rokovacieho poriadku na základe výkladu Výboru pre ústavné veci, ktorému predsedáte, sa totiž veľmi jasne uvádza, že návrhy uznesení o naliehavých veciach nemožno riešiť po uplynutí časového obdobia vyhradeného na rozpravu. To isté platí aj pre návrhy uznesení, pri ktorých bolo zistené, že Parlament nie je uznášaniaschopný.

Preto pre naliehavé veci a len pre ne platí, že ak sa pred hlasovaním zistí, že Parlament nie je uznášaniaschopný, hlasovanie sa nikdy neuskutoční. Nemožno ho odložiť, to stanovuje článok 115 ods. 6.

  Olli Rehn, člen Komisie. − Pán predsedajúci, parlamentné voľby v decembri sú skutočne základom na zabezpečenie udržateľnej demokracie v Bangladéši. Došlo síce k pokroku, no ten musí byť výraznejší, hlavne v oblasti ľudských práv.

Zatiaľ veľmi kladne hodnotíme kroky prijaté vládou na prípravu týchto volieb, pokiaľ ide o volebný rámec a dialóg s politickými stranami. Výrazný pokrok sa dosiahol v oblasti technickej prípravy.

No keďže je v Bangladéši vyhlásený výnimočný stav, budeme veľmi pozorne monitorovať, či postupné uvoľňovanie obmedzení uvalených na uplatňovanie občianskych a politických práv umožňuje vierohodné slobodné a spravodlivé voľby. Dovoľte mi tiež jasne uviesť, že naša angažovanosť v procese vrátane opätovného vyslania pozorovateľskej misie na voľbách, ktorá bola odvolaná začiatkom roka 2007, bude spojená s týmto záväzkom vlády.

Zdieľame obavy vyjadrené vo vašom uznesení zo 6. septembra minulého roka, ako aj vaše návrhy predložené politickými skupinami do dnešnej rozpravy. Obmedzenia pri uplatňovaní základných slobôd sa musia znížiť na rozsah, ktorý je presne potrebný na zaručenie bezpečnosti.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční na konci rozpravy.

  Charles Tannock (PPE-DE), písomne. – Bangladéš je veľká a strategická juhoázijská krajina so 153 miliónmi obyvateľov a približne 80 miliónmi registrovaných voličov, vďaka čomu je to jedna z najväčších demokracií sveta.

Dočasná vláda teraz informovala EÚ a USA, že v decembri 2008 pristúpi k uskutočneniu demokratických volieb. Úspešne dokončila volebný zoznam, čo je obrovský krok proti podvodom. Vojsko sa zaviazalo stiahnuť sa z politiky. Bývalý premiér Sheikh Hasina bol prepustený z humanitárnych dôvodov. Výnimočný stav, o ktorého zrušenie správne usiluje toto uznesenie, je stále v platnosti a musí sa skončiť pred voľbami. Veľké množstvo zadržaných osôb po minuloročných násiliach, ktoré viedli k vyhláseniu výnimočného stavu, je potrebné prepustiť alebo obviniť. Dlhodobí pozorovatelia EÚ by sa mali čím skôr vrátiť, aby monitorovali predvolebnú situáciu.

EÚ veľmi pozorne sleduje Bangladéš na základe obáv zo zhoršovania ľudských práv v posledných rokoch a zvyšovania islamskej radikalizácie jeho spoločnosti, ktorá je spojená s exodom hindov, ahmedov a kresťanov, a tým, že vláda zdanlivo odstupuje od úspešného modelu sekulárnej viacstrannej demokracie. Bangladéš má predpoklady úspešnej demokracie v moslimskom svete a EÚ to musí dôrazne podporiť.

(1) Pozri zápisnicu.

11.3. Trest smrti, menovite prípad Troya Davisa

  Predsedajúci. – Ďalším bodom je rozprava o šiestich návrhoch uznesení týkajúcich sa trestu smrti, menovite prípadu Troya Davisa⁽¹⁾.

  Marios Matsakis, autor. − Pán predsedajúci, tento Parlament zaujal jasné a dôrazné stanovisko týkajúce sa trestu smrti. Podporuje jeho zrušenie a potrebu okamžitého moratória na popravy, pri ktorých sa stále používa trest smrti.

Je to prípad mnohých štátov v USA, ako napríklad Georgia, kde čaká Troy Davis na svoju zákonnú vraždu, ktorá sa má uskutočniť koncom júla. Ak odhliadneme od ideologických a humanistických úvah proti popravám ľudských bytostí, zdá sa, že v prípade Troya Davisa sú tu ďalšie dôvody na pochybnosti. Ide predovšetkým pochybnosti o priamych a právoplatných dôkazoch, na základe ktorých bol odsúdený.

Domnievame sa, že tieto pochybnosti znamenajú pre každého logicky mysliaceho jedinca dôvod na začatie nového procesu v tomto prípade. A preto vyzývame príslušné úrady v USA, aby prikázali obnovenie procesu v prípade Troya Davisa a aby v prípade, že mu bude znovu preukázaná vina, bol jeho trest smrti zmenený na doživotné väzenie.

Okrem toho ešte raz vyzývame vládu Spojených štátov a všetky vlády na svete, ktoré stále využívajú trest smrti, aby ho v záujme ľudskosti zrušili. Vyzývame predovšetkým vlády krajín ako Čína, Irán, Pakistan a Saudská Arábia, kde sa popravy ešte stále pravidelne uskutočňujú, a často desivým a barbarským spôsobom, aby ich zastavili.

  Ryszard Czarnecki, autor. − (PL) Pán predsedajúci, nechcel by som, aby sme v tejto rozprave hovorili o treste smrti ako takom. Keďže nemôžeme skryť fakt, že názory na túto problematiku sa rôznia, zdá sa mi, že by sme mali hovoriť o veľmi konkrétnom prípade jednotlivca, ktorý bol odsúdený na trest smrti, pričom následne siedmi z deviatich svedkov, ktorí proti nemu svedčili, svoje svedectvo stiahli. Je to veľmi konkrétna situácia. Nechcel by som, aby sme skĺzli k abstraktnej rozprave o tom, či je trest smrti úplne zlý alebo nie. Nechcem teraz vyzývať úrady Spojených štátov na zmenu zákona z roku 1972, ktorý pred 36 rokmi obnovil používanie trestu smrti. Hovoríme o konkrétnom a výnimočne kontroverznom prípade. Naozaj stojí za to brániť pána Davisa a dokázať, že existujú situácie, v ktorých sa oplatí zasiahnuť. Chcel by som varovať pred generalizovaním a to je zároveň dôvod, prečo som nepodpísal toto spoločné uznesenie.

  Jean Lambert, autorka. − Pán predsedajúci, tento prípad je určite naliehavý, pretože ako sme počuli, poprava sa má konať koncom tohto mesiaca. Preto by som chcela naliehavo vyzvať každého z nás, čo sedíme v tejto rokovacej sále a počúvame túto diskusiu, aby osobne podal protest na adresu americkej vlády – a samozrejme vlády štátu Georgia – a zistil, či je možné dosiahnuť zmiernenie. Potom, ak to bude potrebné, by sme sa priklonili k obnoveniu procesu. Tento človek by aspoň stále žil a bolo by možné obnoviť proces. Myslím, že to, že sa k tomu sami postavíme zodpovedne, je rovnako dôležité ako prehlásenia Parlamentu.

V tomto konkrétnom prípade boli dôkazy – ako sme počuli od mnohých svedkov – stiahnuté a navzájom sa vylučovali. Hodnotiaci tím Združenia amerických advokátov zaoberajúci sa trestom smrti v štáte Georgia zverejnil správu, ktorá sa zaoberá situáciou v tomto konkrétnom štáte. Podľa nej patrí medzi najzávažnejšie zistené problémy neprimeraný právny zástupca a znepokojenie z toho, že obžalovaní, ktorí sú už umiestnení v oddelení pre väzňov odsúdených na smrť, nemôžu mať adekvátneho obhajcu na svojich pojednávaniach. Správa poukazuje na to, že Georgia je jediným štátom, ktorý neposkytol väzňom odsúdeným na smrť právnikov, ktorí by im pomohli sa odvolať proti rozsudku.

Existuje teda množstvo dôvodov na to, prečo sa zaoberať týmto konkrétnym prípadom, ktorý je citovaný v nadpise uznesenia o treste smrti, a to prípadom Troya Davisa. Zároveň by som však rada otvorila aj iné prípady, najmä to, čo sa práve deje s niektorými zadržanými osobami vo väznici Guantánamo. Jeden prípad sa týka konkrétne občana s trvalým pobytom v Británii, Binyamina Mohameda, ktorého v tejto väznici zadržiavajú viac než šesť rokov a pravdepodobne bude postavený pred vojenskú komisiu, ktorá ho tiež môže odsúdiť na trest smrti.

Tento Parlament a celá Európska únia zastávajú veľmi dôrazné stanovisko k trestu smrti. Považujeme ho za niečo, čo by civilizovaná spoločnosť nemala používať, a existuje príliš veľa dôvodov, aby sa tresty smrti neuplatňovali. Prípad Troya Davisa je, myslím, absolútne klasickým príkladom skutočných problémov vykonávania trestu smrti.

Preto chcem okrem výzvy obsiahnutej v tomto konkrétnom uznesení opäť vyzvať všetkých z nás, aby sme ako zodpovední jednotlivci tiež konali a odkomunikovali naše znepokojenie v tomto prípade.

  Laima Liucija Andrikienė, autorka. – (LT) Európsky parlament prijal už dosť uznesení, ktoré podporujú zrušenie trestu smrti a popráv alebo aspoň zavedenie moratória na popravy v krajinách, v ktorých sa trest smrti stále používa.

Dnes my, Európsky parlament, podporujeme osobu, ktorú sme nikdy nestretli, Troya Davisa, ktorého poprava sa má uskutočniť na konci tohto mesiaca. Viete si sami seba predstaviť na jeho mieste? Musel stráviť 17 rokov čakaním na oslobodenie alebo popravu, ak existujú jasné dôkazy o jeho nevine, keď sedem svedkov, ktorí proti nemu svedčili, svoje výpovede stiahli a podobne. Vieme o niekoľkých prípadoch, keď bola osoba popravená a jej nevina sa dokázala až potom. Existuje mnoho známych prípadov, kde sú ľudia odsúdení na trest smrti, no vyhnú sa poprave vďaka objaveniu nových dôkazov, ktoré preukazujú ich nevinu z daného zločinu.

Dnes preto znovu vyzývame všetky krajiny sveta, ktoré stále využívajú trest smrti, aby prijali okamžité opatrenia na jeho zrušenie. Dnes jasne vyjadrujeme svoje stanovisko k trestu smrti, staviame sa za skutočnú osobu a naliehavo prosíme príslušné súdy Spojených štátov, aby znovu prešetrili prípade Troya Davisa a aby vyniesli zhovievavejší rozsudok namiesto trestu smrti.

Podľa môjho názoru podpora skutočnej osoby, snaha zabrániť jeho poprave, aj keď urobil veľkú chybu, je najlepším spôsobom, ako jasne poukázať na naše stanovisko k nevyhnutnosti zrušenia trestu smrti.

  Ana Maria Gomes, autorka. − (PT) Pán predsedajúci, prvým ľudským právom je posvätnosť života. Trest smrti je najneúctivejším zo všetkých prípadov opovrhovania dôstojnosťou, civilizáciou a pokrokom. Teraz, v tejto chvíli, dýchame a hovoríme slobodne, no jeden človek, Troy Davis, je zamknutý v cele a počíta minúty, ktoré mu zostávajú do konca života. V cele smrti je viac než 15 rokov a po celý čas popiera, že by spáchal zločin, z ktorého bol obvinený. Niektorí s tých, ktorí proti nemu svedčili, svoje výpovede, získané pod nátlakom polície, stiahli a popreli. V tomto prípade neexistuje žiaden jasný, objektívny a usvedčujúci dôkaz. Uplatnenie trestu smrti v prípade Troya Davisa zo strany úradov štátu Georgia je v úplnom rozpore s moratóriom na trest smrti, ktoré minulý december prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov.

Aj keď toto moratórium nie je právne záväzné, má obrovský morálny a politický význam. Teraz záleží na štátoch, ktoré ho nedodržiavajú, aby revidovali svoju politiku s cieľom zrušiť trest smrti a rešpektovať ľudské práva v celom ich rozsahu. Štát Georgia má teraz pomocou tohto prípadu príležitosť dať znovu význam najzákladnejším hodnotám demokracie, ktorý si zaslúžia. Komisár Louis Michel si nedávno vypočul samotného sudánskeho prezidenta, Omara al-Bashira. Ten prehlásil, že nevydá tých, ktorí boli obžalovaní zo zločinov proti ľudskosti, Medzinárodnému trestnému súdu rovnako, ako to nerobia Spojené štáty. Príklad Spojených štátov v týchto dvoch oblastiach je hanbou a musíme použiť všetky dostupné prostriedky, aby sme Spojeným štátom ukázali, že nemôžeme akceptovať tento postoj a hrozný príklad, ktorý sa tým dáva svetu v oblasti ľudských práv.

Preto, ako to žiada uznesenie, je nevyhnutné, aby predsedníctvo Európskej únie a delegácia Európskej komisie vo Washingtone vydali prehlásenia na zabránenie vykonaniu rozsudku Troya Davisa a s cieľom, aby Spojené štáty efektívne revidovali svoje ustanovenia o treste smrti.

  Józef Pinior, v mene skupiny PSE. – (PL) Pán predsedajúci, od roku 2007 došlo na svete k 1 252 popravám v 24 krajinách. Skutočné číslo bolo nepochybne vyššie. Z tohto počtu bolo 88 % vykonaných v Číne, Iráne, Saudskej Arábii, Pakistane a Spojených štátoch.

V dnešnej rozprave by som rád vyzdvihol dve veci. V prvom rade vôbec nesúhlasím so slovami môjho kolegu poslanca, pána Czarneckiho, že táto otázka je predmetom rozdielov v rámci Európskej únie. Tak to nie je. Rád by som pripomenul pánovi Czarneckimu oficiálny postoj doktríny rímskokatolíckej cirkvi, ktorá sa zhoduje aj s osobným stanoviskom pápeža Jána Pavla II, ktorý bol proti používaniu trestu smrti. Myslím, že to by malo pánovi Czarneckimu jasne naznačovať, aký je postoj väčšiny v krajinách EÚ k tejto veci.

Druhá vec je, samozrejme, pokračujúca situácia okolo Troya Davisa v Spojených štátoch, ktorý má byť popravený. Všetci musíme urobiť, čo je v našich silách, aby sme pozastavili výkon rozsudku trestu smrti a umožnili konanie obnoveného procesu s možnou náhradou doživotným väzením v prípade, že sa mu preukáže vina.

  Dumitru Oprea (PPE-DE). – (RO) Viac než 40 krajín prestalo od roku 1990 používať trest smrti a viac než 120 krajín k dnešnému dňu zákonne zakázalo takýto trest.

Na európskej úrovni nemožno podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý v článku 2 zahŕňa právo na život, a protokolu 6, článku 1, Zrušenie trestu smrti, nikoho odsúdiť na takýto trest ani popraviť.

Celosvetovo boli predstavené šokujúce štatistiky. Viac než 1 591 ľudí bolo popravených v roku 2006; viac než 3 861 ľudí bolo odsúdených na trest smrti v 55 krajinách.

Verím, že žiadna osoba nemá právo vziať život inej ľudskej bytosti. Ako by ste mohli vziať niečo, čo nie je vaše? Na základe týchto mojich dôvodov vôbec niečo také nedokážem pochopiť, hlavne ak sa v krajinách, ktoré majú trest smrti, počet závažných zločinov vďaka takýmto trestom vôbec neznížil.

Navrhujeme nahradiť trest smrti odňatím slobody.

  Janusz Onyszkiewicz (ALDE). - (PL) Pán predsedajúci, naša diskusia musí samozrejme viesť k jednej základnej veci, a to k rozumu všeobecne, ako aj k morálnemu hľadisku takýchto súdnych rozhodnutí, akými je aj odsúdenie osoby na smrť. Jedným z argumentov, ktoré považujem v tejto diskusii za veľmi dôležité, je pochybnosť, či niekoho, koho obžalovali konečným spôsobom, možno uznať za vinného zo skutku, z ktorého bol obvinený. V každej inej situácii je vždy možnosť stiahnuť rozsudok a vrátiť niekomu normálny život. V prípade rozsudku smrti takáto možnosť nie je. S ohľadom na túto skutočnosť a okrem čisto morálnych aspektov, nech už sú akokoľvek dôležité, sa musia zvážiť aj tieto právne aspekty. A o to práve ide v prípade, o ktorom diskutujeme, kde existujú obrovské pochybnosti o odôvodnení žaloby.

  Ewa Tomaszewska, − (PL) Pán predsedajúci, každý by mal mať právo na spravodlivé pojednávanie. V tomto prípade, kde existuje mnoho pochybností o vine a kde sedem svedkov stiahlo svoje výpovede, je potrebné prípad znovu vypočuť. Ďalšou vecou, ktorú už spomenuli aj predošlí rečníci, je problém nezvrátiteľnosti rozsudku smrti. Ak existujú pochybnosti, je to ešte väčší dôvod na neuplatnenie takéhoto trestu.

  Maciej Marian Giertych (NI). - Pán predsedajúci, rád by som využil príležitosť, ktorú ponúka táto rozprava, a vyzval na moratórium na trest smrti pre nevinné nenarodené ľudské bytosti. Je najvyšší čas, aby civilizované krajiny prerušili praktizovanie potratov.

  Olli Rehn, člen Komisie. − Pán predsedajúci, Európska únia pevne stojí proti používaniu trestov smrti a aktívne pracuje smerom k zrušeniu tohto trestu na celom svete.

V krajinách, ktoré trest smrti stále majú, je cieľom EÚ postupne obmedziť jeho rozsah, ako aj stanoviť moratórium s cieľom úplne odstrániť jeho používanie.

Usmernenia politiky EÚ voči tretím krajinám v oblasti trestu smrti prijaté v roku 1998 a revidované v roku 2008 stanovujú rámec pre konanie EÚ. Obsahujú prehlásenia alebo diplomatické protesty na medzinárodných fórach adresované tretím krajinám vrátane Spojených štátov amerických.

Pokiaľ ide o USA, EÚ hlboko znepokojuje pokračovanie popráv od uvoľnenia moratória de facto na trest smrti v máji.

Opakovane sme naliehavo žiadali vládu USA, aby znovu zaviedla moratórium na trest smrti na federálnej úrovni, a dúfame, že Spojené štáty v blízkej budúcnosti zvážia zrušenie trestu smrti zákonom.

Berieme na vedomie návrh uznesenia Parlamentu v prípade jednotlivého prípadu pána Troya Davisa. Máme tajné správy od našej delegácie vo Washingtone, že guvernér štátu Georgia zatiaľ nepodpísal príkaz na popravu a že sa s tým zjavne neponáhľa.

Komisia spolu s členskými štátmi EÚ a predsedníctvom bude samozrejme prípad naďalej veľmi pozorne sledovať.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční na konci rozpravy.

  Neena Gill (PSE). - Pán predsedajúci, pán Matsakis ma spomínal a chcela by som na to reagovať. Nechcela som zneužiť systém „catch-the-eye“ v inej rozprave, ktorá sa zaoberala dôležitou témou trestu smrti. Pán Matsakis však povedal, že nerozumiem systému naliehavých otázok. Rada by som povedala len to, že som bola zaangažovaná v mnohých naliehavých veciach, a musím povedať, že ide o najmenej transparentný a otvorený systém, aký máme.

V mojej skupine samozrejme o tom vedieme rozpravu, no naliehavé veci sa odsúhlasujú v štvrtok pred zasadnutím v Štrasburgu, po čom nasleduje hodinu trvajúce stretnutie v utorok pred rozpravou, na ktorom sa naliehavé veci rýchlo splácajú dokopy.

Myslím, že niektoré z týchto vecí nie sú urgentné a že by sa o nich malo primerane hovoriť v Parlamente, aby si zachoval svoju vierohodnosť.

(1) Pozri zápisnicu.

12. Uznášaniaschopnosť Parlamentu (pokračovanie)

  Predsedajúci. – Na začiatku rokovania dnes popoludní som požiadal o názory minimálne jedného zo zástupcov každej skupiny, keďže som dostal žiadosť o overenie uznášaniaschopnosti Parlamentu v súlade s článkom 149 rokovacieho poriadku. Táto žiadosť vychádzala z písomnej žiadosti od 40 poslancov. V skutočnosti, ak mám byť úprimný, bolo ich 39 + 1, pretože jedenáste meno na zozname je úplne nečitateľné. Neviem vám povedať, my vám nevieme povedať, kto je štyridsiatym žiadateľom na tomto zozname.

Po rozprave a po vypočutí názoru predsedu Výboru pre ústavné veci som prijal zodpovednosť a tiež som vyložil článok 149 ods. 4 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že poslanci, ktorí žiadali o overenie uznášaniaschopnosti Parlamentu, by sa mali započítať ako prítomní, aj keď sa v rokovacej sále už nenachádzajú.

Chcel by som vás upozorniť na slová „už nenachádzajú“. Nehovorí sa, že „nie sú v rokovacej sále“, ale „už nie sú v rokovacej sále“. To naznačuje, že v nej museli byť predtým. Predtým určite neodkazuje na skutočnosť, že sa v nej nachádzali predošlý mesiac, ale určite v čase, keď žiadali o overenie uznášaniaschopnosti Parlamentu. Preto som určil, že pred hlasovaním skontrolujem, či sa tu 40 žiadateľov nachádza, aj keď mám problém povedať vám, kto bol ten štyridsiaty.

Podľa technického zariadenia sú tu piati. Môže sa teda 40 poslancov teraz postaviť a požiadať o zistenie uznášaniaschopnosti Parlamentu? Ak áno, pristúpime k tomu. Je tu 40 poslancov, ktorí sa postavia a požiadajú o overenie uznášaniaschopnosti Parlamentu?

  Neena Gill (PSE). - Pán predsedajúci, mohli by ste overiť, či je tu 40 poslancov? Je totiž ťažké to posúdiť.

  Predsedajúci. – Pani Gillová, myslím, že sa hlavne dnes popoludní naučím článok 149 naspamäť. Odvolávate sa na odsek 5. Je úlohou predsedajúceho a jeho samotného, aby rozhodol, či sa bude overovať uznášaniaschopnosť Parlamentu. Vzhľadom na dôležitosť hlasovania, ku ktorému ideme pristúpiť, hlavne v prípade osoby odsúdenej na smrť, nebudem hrať túto malú hru. Ak 40 kolegov neprevezme zodpovednosť a nepostaví sa, uznášaniaschopnosť Parlamentu sa overovať nebude.

Je tu 40 kolegov, ktorí sa postavia? Nevidím ich. Preto teraz pristúpime k hlasovaniu.

13. Hlasovanie

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(výsledky a ďalšie podrobnosti hlasovania: pozri zápisnicu)

13.1. Predpokladaná existencia hromadných hrobov v časti Kašmíru pod správou Indie (hlasovanie)

13.2. Situácia v Bangladéši (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o prvej časti odôvodnenia K

  Thomas Mann (PPE-DE). – (DE) Pán predsedajúci, len jedna maličkosť – aby sme nahradili dátum „21. decembra 2008“ za výraz „tretí decembrový týždeň 2008“. To potom bude presný dátum. Ide len o maličkosť, ale mali by sme byť verní faktom.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

13.3. Trest smrti, menovite prípad Troya Davisa (hlasovanie)

  Predsedajúci. – Tým sa uzatvára hlasovanie.

14. Potreba venovať väčšiu pozornosť posilneniu postavenia mládeže v rámci politík EÚ (písomné vyhlásenie): pozri zápisnicu

15. Pohotovostná spolupráca pri hľadaní nezvestných detí (písomné vyhlásenie): pozri zápisnicu

16. Oznámenie spoločných pozícií Rady: pozri zápisnicu

17. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

18. Rozhodnutia týkajúce sa určitých dokumentov: pozri zápisnicu

19. Písomné vyhlásenia zapísané v registri (článok 116 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu

20. Zaslanie textov prijatých počas rokovania: pozri zápisnicu

21. Termíny nasledujúcich rokovaní: pozri zápisnicu

22. Prerušenie zasadania

  Predsedajúci. – Vyhlasujem zasadnutie Európskeho parlamentu za skončené.

(Rokovanie sa skončilo o 16.45 hod.)

Na základe záverov zo stretnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy, ktoré sa konalo 26. – 27. mája 2008:

Aké činnosti Rada plánuje, s cieľom povzbudiť a posilniť začleňujúci politický dialóg medzi všetkými stranami?

Aké opatrenia Rada príjme, s cieľom posilniť uplatňovanie medzinárodného humanitárneho práva a práva ľudských práv a s cieľom zabezpečiť prešetrenie porušovania, s cieľom ukončiť súčasný stav beztrestnosti?

Aké opatrenia Rada príjme, s cieľom zabezpečiť neobmedzený prístup na humanitárne účely a na prinútenie dočasnej federálnej vlády k dodržiavaniu svojho výslovného zámeru zriadiť humanitárne stredisko?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada skúma rôzne možnosti zabezpečenia, aby všetky záväzky zo záverov týkajúcich sa Somálska, ktoré prijala 26. mája a 16. júna, boli splnené.

Rada podporuje všeobecný dialóg, do ktorého sa zapoja všetky strany v Somálsku, prostredníctvom politického dialógu s členmi dočasných federálnych inštitúcií, umiernenými členmi opozície a občianskej spoločnosti. Vzhľadom na uvedené Rada v plnej miere podporuje dohodu, ktorú 9. júna v Džibutsku podpísala dočasná federálna vláda a Aliancia za oslobodenie Somálska a bude naďalej poskytovať politickú a finančnú podporu úsilia, ktoré vynakladá OSN.

Radu vo veľkej miere znepokojuje veľmi vážna humanitárna situácia v Somálsku. Uvítala zámer, ktorý vyjadrila dočasná federálna vláda, na vytvorenie strediska pre humanitárnu krízu.

Rada podporuje Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva vrátane nezávislého experta pre Somálsko a podporila ich k vykonaniu nezávislej informačnej a hodnotiacej návštevy na účely prešetrenia situácie v oblasti ľudských práv.

V reakcii na žiadosť predloženú v záveroch Rady týkajúcich sa Somálska zo 16. júna Generálny sekretariát Rady a Komisia skúmajú možnosti vykonávania rezolúcie OSN č. 1816 o boji proti pirátstvu a ozbrojeným lúpežiam na mori pri somálskom pobreží.

Mohla by Rada povedať, aké opatrenia hodlá prijať s cieľom zabezpečiť, aby EÚ splnila svoj cieľ zníženia úmrtí na cestách do roku 2010 na polovicu a aké opatrenia zavedie počas obdobia súčasného predsedníctva?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú počas nasledujúcich šiestich mesiacov presadzovať na účely zníženia počtu obetí dopravných nehôd v EÚ, francúzske predsedníctvo Rady zabezpečí prijatie návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry⁽¹⁾, na ktorom sa Rada a Európsky parlament práve dohodli v prvom čítaní.

Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby bola bezpečnosť začlenená do všetkých štádií plánovania, navrhovania a prevádzky cestnej infraštruktúry v transeurópskej dopravnej sieti. Spolu s hospodárskymi a environmentálnymi záujmami bude cestná bezpečnosť najvýznamnejším prvkom v navrhovaní novej infraštruktúry. Navrhovaná smernica tiež poskytne riadiacim pracovníkom cestnej infraštruktúry prístup k usmerneniam, školeniam a informáciám potrebným na zabezpečenie bezpečnosti cestnej siete.

Francúzske predsedníctvo tiež pripisuje osobitný význam návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa zjednodušuje cezhraničné presadzovanie pravidiel v oblasti bezpečnosti cestnej premávky⁽²⁾. Tento návrh právneho predpisu bol už predbežne preskúmaný v rámci slovinského predsedníctva a táto činnosť bude pokračovať v aj v rámci francúzskeho predsedníctva, ktoré tomuto návrhu určilo v rámci oblasti dopravy prioritu. Cieľom tohto textu je umožniť vynucovanie sankcií voči vodičom, ktorí sa dopúšťajú priestupkov v inom členskom štáte ako je štát registrácie vozidla. Jeho cieľom je zvýšiť bezpečnosť na európskych cestách, pričom sa ukončí diskriminácia vodičov, ktorí majú v danom štáte trvalý pobyt.

Tento návrh smernice bude dopĺňať právne predpisy stanovené v rámcovom rozhodnutí Rady o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie. Toto rámcové rozhodnutie, ktoré bolo prijaté vo februári 2005, pomôže zabezpečiť, aby sa už jednotlivci a spoločnosti nevyhýbali plateniu peňažných sankcií. Súdnym alebo správnym orgánom to umožní previesť peňažnú pokutu priamo orgánu v inom členskom štáte a uznať a vykonať túto pokutu bez ďalších formálnych povinností.

Na záver by sa malo poznamenať, že francúzske predsedníctvo organizuje 11. a 12. septembra v Paríži seminár o koordinácii zvyšovania bezpečnosti cestnej premávky, ktorý sa bude zameriavať na záležitosti súvisiace s monitorovaním a pokutami. V Paríži bude tiež 13. októbra hosťovať konferenciu s názvom „Bezpečnosť cestnej premávky v našich mestách“, ktorú organizuje Komisia ako súčasť Európskeho dňa bezpečnosti na cestách.

Venovala sa Rada novej, avšak veľmi závažnej, obave týkajúcej sa všeobecnej bezpečnosti potravín? Akceptuje Rada skutočnosť, že čiastočným dôvodom problému s nebezpečnosťou potravín sú roky zanedbávania tejto záležitosti v rámci výdavkov na výskum a vývoj v oblasti poľnohospodárstva a výroby potravín? Aké kroky považuje Rada za nevyhnutné na účely riešenia tejto krízy?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Pokiaľ ide o kroky, ktoré je potrebné podniknúť, s cieľom poskytnúť dlhodobú politickú reakciu na svetovú potravinovú krízu, odkazuje Rada váženú pani poslankyňu na odpoveď na otázku na ústne zodpovedanie H-0358/08, ktorú predložil Dimitrios Papadimoulis.

Okrem toho, ako vážená pani poslankyňa určite vie, na svojom nedávnom zasadnutí, ktoré sa konalo 20. júna, Európska rada preskúmala politické dôsledky zvyšovania cien potravín a ropy. Odkazujem ju na závery predsedníctva týkajúce sa tejto záležitosti.

V odvetví poľnohospodárstva už Únia zasiahla, s cieľom zmierniť tlak vyvíjaný na ceny potravín, prostredníctvom predaja intervenčných zásob, obmedzenia vývozných náhrad, odstránenia požiadavky úhorovania pôdy na rok 2008, zvýšenia kvót na mlieko a zrušenia dovozného cla na obilniny, čím skvalitňuje dodávky a pomáha stabilizovať poľnohospodárske trhy.

Rada tiež zdôrazňuje, že v EÚ a celkovo vo svete existuje potreba pokračovania v inovácii, výskume a vývoji týkajúcom sa poľnohospodárskej výroby. Tieto činnosti budú osobitne dôležité kvôli zmene klímy, ktorá prinúti, aby odvetvie poľnohospodárstva vynaložilo významné úsilie na prispôsobenie sa. Túto záležitosť neformálne 19. mája 2008 preskúmali ministri poľnohospodárstva za účasti komisárov Janeza Potočnika a Mariann Fischer Boelovej, a to najmä s cieľom vymedziť budúce priority v oblasti výskumu a vývoja.

A na záver sa domnievame, že vážená pani poslankyňa je určite informovaná o skutočnosti, že 3. júla v spolupráci s Komisiou a Európskym parlamentom francúzske predsedníctvo usporiadalo konferenciu na tému „Kto nasýti svet?“. Cieľom tejto konferencie bolo diskutovať o výzvach, ktoré musí poľnohospodárstvo riešiť vrátane budúcnosti poľnohospodárstva v rozvojových krajinách.

Projekt únie krajín stredozemského regiónu je pozitívnym vývojom v rámci vzťahov medzi EÚ a krajinami regiónu Stredozemného mora. Aké plány má Rada v tejto začiatočnej fáze na zabezpečenie, aby táto únia posilnila a rozšírila barcelonský proces? Je dostatočne jasné, že táto únia nebude súťažiť s barcelonským procesom? Konali sa nejaké diskusie o úlohe Európskeho parlamentu v únii krajín stredozemského regiónu?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 13. a 14. marca 2008 Európska rada vyzvala Európsku komisiu, aby predložila návrhy potrebné na určenie podmienok vykonávania Barcelonského procesu: Stredomorskej únie. Prepojenie medzi tzv. barcelonským acquis a najbližšou fázou euro-stredomorského partnerstva je teda zaručené. Je nepochybné, že ide o štruktúry, medzi ktorými v žiadnom prípade nedochádza ku súťaži.

Partneri v procese v súčasnosti diskutujú o texte vyhlásenia, keďže 13. júla sa v Paríži bude konať samit. Predpokladá sa, že v tomto vyhlásení sa uvíta významná úloha, ktorú zohráva Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie a ktorú bude zohrávať v tomto partnerstve. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je uznesenie, ktoré prijal Európsky parlament 5. júna 2008, veľmi pozitívnym prvkom.

Aké opatrenia hodlá nové predsedníctvo prijať, s cieľom zabezpečiť podporu Európskej aliancie pre rodiny a jej uplatňovanie do čo najväčšej miery na účely splnenia osobitných potrieb zraniteľných kategórií rodín (akými sú veľké rodiny, rodiny s jedným rodičom atď.), na účely zabezpečenia skutočnosti, že si nájdu zamestnanie a zabezpečia svoj príjem a na podporu pri dosahovaní rovnováhy medzi profesionálnym a rodinným životom v členských štátoch EÚ? Vyjadrí sa Rada, či pri vypracúvaní politík pozitívne zameraných na rodinu, hodlá navrhnúť zníženie sadzieb DPH na tovar pre deti, osobitne v prípadoch, v ktorých sa na podobné výrobky už vzťahuje odchýlka?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Vážená pani poslankyňa nastolila významnú otázku týkajúcu sa rodinnej politiky a správne zdôrazňuje, že musíme podporiť najzraniteľnejšie skupiny rodín. Rada je rovnako pevne rozhodnutá prijať silné opatrenia v tejto oblasti.

V záveroch, ktoré Rada prijala v máji 2007, vyjadruje svoju podporu vytvoreniu Európskej aliancie pre rodiny a vyzýva členské štáty, aby „intenzívne využívali príležitosti na výmenu názorov a skúseností, ktoré poskytuje Aliancia pre rodiny.“⁽¹⁾

Ako vážená pani poslankyňa určite vie, Rada pravidelne preskúmava záležitosti týkajúce sa politiky zamestnanosti v súvislosti s lisabonskou stratégiou. Vo februári tohto roku Rada EPSCO prijala sériu kľúčových správ, ktoré postúpila jarnej Európskej rade⁽²⁾, v ktorých vyzvala na vytvorenie väčšieho počtu kvalitnejších pracovných miest a zdôraznila, že je dôležité disponovať začleňujúcimi pracovnými trhmi a vyzvala aj na zohľadnenie rozmeru rodovej rovnosti. Tieto kľúčové správy Európska rada prijala v marci 2008.

Pokiaľ ide o rovnováhu medzi rodinným a pracovným životom, je potrebné pripomenúť, že v roku 2000 Rada prijala uznesenie o vyrovnanej účasti žien a mužov v rodinnom a pracovnom živote⁽³⁾. Táto záležitosť je naďalej súčasťou priorít Rady, ktorá nedávno prijala závery s názvom Vyrovnané úlohy žien a mužov pre pracovné miesta, rast a sociálnu súdržnosť, v ktorých vyzvala členské štáty, aby „podporili účinné politiky na zlúčenie pracovného, rodinného a súkromného života, ktoré nenútia ženy a mužov, aby si vyberali medzi rodinou a prácou alebo, aby uprednostňovali jedno na úkor druhého.“⁽⁴⁾

Pokiaľ ide o budúcu činnosť Rady v tejto oblasti, teší ma, že môžem oznámiť, že francúzske predsedníctvo 15. júla 2008 predstaví svoj program Výboru Európskeho parlamentu pre práva žien a rodovú rovnosť. Francúzske predsedníctvo tiež predstavilo 25. júna 2008 svoj program Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

A na záver ma teší, že môžem poznamenať, že Rada a Európsky parlament spoločne stanovili záležitosti rodín, najmä veľkých rodín a rodín s jedným rodičom, za jednu z priorít Európskeho roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010), ktorý bude čoskoro vyhlásený rozhodnutím, ktoré spoločne príjmu obidve inštitúcie. Chcel by som poďakovať váženej pani poslankyni, ktorá bola v tejto záležitosti spravodajkyňou, za konštruktívnu spoluprácu počas rokovaní.

Pokiaľ ide o sadzby DPH, vážená pani poslankyňa si je vedomá, že Rada koná na základe návrhov Komisie, ktorá doteraz nepredložila žiadny návrh typu, ktorý navrhuje vážená pani poslankyňa.

Diskusia o sadzbách DPH by sa mala konať čoskoro, avšak bolo by predčasné, aby Rada predpovedala výsledky nadchádzajúcich diskusií.

V Amsterdamskej zmluve sa Štrasburg osobitne uvádza ako jediné sídlo, nie ako sa často mylne uvádza ako druhé sídlo, Európskeho parlamentu. Táto skutočnosť z neho robí sídlo Parlamentu Európy, ktorý symbolizuje demokratickú, decentralizovanú, politicko-kultúrnu koncepciu Európy, ktorá je blízko k občanom a jej charakteristickou vlastnosťou je porozumenie medzi národmi. Aké je stanovisko Rady k uvedenej definícii stanovenej v zmluve a aké opatrenia sú plánované na posilnenie pozície Štrasburgu v organizačnom, politickom a právnom kontexte? Súhlasí Rada s názorom, že kvalitnejšia koncentrácia práce Parlamentu v tomto meste napríklad prostredníctvom organizovania týždňových plenárnych zasadaní (ktoré by opäť trvali päť dní) a znížením počtu finančne náročných menších schôdzí v Bruseli, by viedla k šetreniu významného objemu finančných prostriedkov a umožnila by zvýšenie účinnosti a viditeľnosti.

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Podľa článku 289 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a podľa článku 189 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa „sídlo inštitúcií Spoločenstva určí po vzájomnej dohode vlád členských štátov.“ V súlade s písmenom a) jediného článku ôsmeho protokolu týkajúceho sa sídiel inštitúcií, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluvám o založení Európskych spoločenstiev má „Európsky parlament sídlo v Štrasburgu, kde sa koná 12 plenárnych zasadnutí v mesačných intervaloch vrátane rozpočtovej schôdze. Dodatočné plenárne zasadnutia sa konajú v Bruseli. Schôdze Výborov Európskeho parlamentu sa konajú v Bruseli. Generálny sekretariát Európskeho parlamentu a jeho oddelenia naďalej majú svoje sídlo v Luxemburgu.“

Nie je úlohou Rady, aby vyjadrovala svoje stanovisko k vnútornej organizácii iných inštitúcií.

V roku 2006 Komisia vyzvala Radu, aby preskúmala nariadenie (ES) č. 2012/2002,⁽¹⁾ ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie. Dva roky neskôr prebieha v Rade intenzívna diskusia o takých otázkach, akým je rozsah pôsobnosti tohto fondu. Katastrofy, akými sú najmä priemyselné havárie alebo teroristické útoky by v budúcnosti mohli oprávňovať na čerpanie prostriedkov z fondu solidarity. Dosiahla Rada v tejto otázke dohodu a, ak áno, aké zmeny a doplnenia nariadenia o fonde solidarity je možné očakávať?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Dvor audítorov vypracoval Osobitnú správu (č. 3/2008) o vykonávaní Fondu solidarity Európskej únie.

V správe Dvor audítorov dospel, okrem iného, k týmto záverom:

riadenie fondu Komisiou sa preukázalo ako účinné;

nevyskytli sa prípady, v ktorých by fond pri vybavovaní žiadostí nereagoval dosť pružne;

všetci žiadatelia, ktorí odpovedali na dotazník v prieskume, boli s fondom spokojní, a teda fond dosiahol svoj základný cieľ, ktorým bolo preukázať solidaritu medzi členskými štátmi postihnutými prírodnými katastrofami.

Rada hodlá prijať závery týkajúce sa tejto osobitnej správy, v ktorých uvedie, že v tomto štádiu nepovažuje za potrebné preskúmať nariadenie (ES) č. 2012/2002.

V porovnaní s predchádzajúcimi odporúčaniami rada ICES v najnovších odporúčaniach týkajúcich sa tresky v Baltskom mori na rok 2009 prijíma výrazne iný prístup k hodnoteniu zásob v tomto lovisku rýb. Po prvýkrát rada ICES vyslovene uznáva, že metóda stanovovania prognóz, pri ktorej sa používajú východiská, vychádza z neistých (pravdepodobne nesprávnych) údajov. Podľa tohto nového hodnotenia sú možnosti rybolovu tresky oveľa väčšie ako v uplynulých rokoch.

Ako si potom máme vysvetľovať ustanovenie obsiahnuté v odôvodnení 6 najnovšieho návrhu nariadenia Rady z 2. apríla [2008/0063(CNS)], v ktorom sa stanovuje, že „by sa mali zaviesť ustanovenia, ktorými by sa zabezpečilo, že TAC sa bude môcť určiť konzistentným spôsobom aj v podmienkach nedostatku údajov“? Mohlo by to viesť k ďalšiemu zníženiu kvót úlovkov tresky v Baltickom mori pre poľských rybárov.

Radu môžu viesť ušľachtilé zámery na zabezpečenie obnovy zásob tresky za každú cenu, avšak vzhľadom na najnovšie zistenia rady ICES, môžu byť nespravodlivé obmedzenia činnosti poľských rybárov oprávnené?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada by chcela zdôrazniť, že je úlohou Komisie, aby predložila návrh týkajúci sa možností rybolovu tresky v Baltskom mori v roku 2009 vzhľadom na odporúčania, ktoré vypracovala Medzinárodná rada pre výskum morí (ICES) a na základe vedeckých stanovísk, ktoré vypracoval Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo (STECF). Rada potom návrh preskúma.

V odôvodnení 6 návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 423/2004,⁽¹⁾ pokiaľ ide o regeneráciu zásob tresky v Kattegate, Severnom mori, Skagerraku a na východe Lamanšského prielivu, ako aj na západe Škótska, v Írskom mori a Keltskom mori, sa stanovuje, aby sa celkový povolený výlov (TAC) určil konzistentným spôsobom, a to aj v prípade nedostatku údajov. Toto odôvodnenie je prepojené s článkom 6a, v ktorom sa stanovuje postup, ktorý je nutný dodržiavať pri stanovovaní TAC v podmienkach nedostatku údajov a s článkom 7, v ktorom sa stanovuje postup hodnotenia, ktorým sa umožňuje vykonanie zmien na základe nových informácií a vedeckých stanovísk.

Rada by tiež chcela zdôrazniť, že nariadenie Rady (ES) č. 1098/2007,⁽²⁾ ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky v Baltskom mori, neobsahuje rovnocenné články.

A na záver by Rada chcela váženému pánovi poslancovi pripomenúť, že je úlohou Súdneho dvora, ktorý predstavuje poslednú možnosť, aby vykladal právne akty.

Bývalý prezident USA Jimmy Carter sa nedávno kriticky vyjadril na margo pretrvávajúceho embarga, ktoré štvorka na Strednom východe uvalila na Gazu. Môže podľa názoru Rady pretrvávajúce embargo pomôcť vyriešiť vnútorné problémy Palestíny mierovou cestou? Považovala by Rada vytvorenie vlády národnej jednoty, ktorej členom by bolo hnutie Hamas, za prijateľný krok smerom k riešeniu?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

EÚ pri viacerých príležitostiach vyjadrila svoje vážne obavy týkajúce sa nepretržitého zhoršovania sa humanitárnej situácie v Gaze. Štvorka, ktorá sa stretla na najvyššej úrovni, vo svojom vyhlásení z 2. mája a potom vo svojom vyhlásení z 24. júna, vyzvala na nepretržitú pohotovosť a humanitárnu pomoc a na poskytnutie základných služieb Gaze bez prekážok. Rovnako vo veľkej miere povzbudzuje Izrael, Palestínsku samosprávu a Egypt, aby spolupracovali na formulácii nového prístupu k situácii v Gaze, ktorý by poskytol bezpečnosť všetkým obyvateľom Gazy, ukončil akty terorizmu a poskytol kontrolované a udržateľné otvorenie prechodu Gazou na humanitárne účely a obchodné toky. Prímerie, ktoré sprostredkoval Egypt, ktoré nadobudlo platnosť 19. júna je pozitívnym krokom v tomto smere. Predsedníctvo EÚ toto prímerie uvítalo vo svojom vyhlásení z 18. júna 2008. Je dôležité, aby ho rešpektovali všetky strany.

Pokiaľ ide o „vytvorenie vlády národnej jednoty, ktorej členom by bolo hnutie Hamas, ako prijateľný krok smerom k riešeniu“, Rada vo svojich záveroch z 23. a 24. apríla 2007 vyhlásila, že je pripravená spolupracovať s palestínskou vládou, ktorej politiky a činnosť odzrkadľujú zásady štvorky. V roku 2007 EÚ iniciovala spoluprácu s členmi vlády národnej jednoty, ktorí prijali tieto zásady. EÚ konštatuje, že s vykonávaním iniciatívy na zmierenie v rámci Palestíny začal minulý mesiac prezident Mahmúd Abbás. Podporujeme akékoľvek kroky, ktoré by mohli posilniť mierové úsilie palestínskeho prezidenta. Cieľom naďalej zostáva vytvorenie nezávislého, demokratického a životaschopného palestínskeho štátu na území Západného brehu a Gazy, ktorý zjednotí všetkých Palestínčanov, ktorí budú žiť v mieri a bezpečnosti vedľa Izraela a svojich susedov.

Existuje teória, že je potrebné odoberať odtlačky prstov deťom od šiestich rokov (alebo mladším), keďže by to bolo užitočné v rámci boja proti obchodovaniu s deťmi. Rovnaký argument sa využíva na podporu návrhu, aby deti mladšie ako 12 rokov mali vlastný cestovný pas.

Avšak neexistuje dostatok objektívnych údajov, ktoré by tieto tvrdenia podporili. Má Rada informácie o nejakých štúdiách, ktoré by potvrdili prepojenie medzi odoberaním odtlačkov prstov v útlom veku a znížením rizika obchodovania s deťmi?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada v súčasnosti nemá k dispozícii žiadne informácie o štúdiách, ktoré by potvrdili prepojenie medzi odoberaním odtlačkov prstov v útlom veku a znížením rizika obchodovania s deťmi.

Počas plenárneho zasadania v apríli Európsky parlament prijal správu, v ktorej sa presadzuje dialóg s Čínou týkajúci sa Afriky. V správe Európsky parlament zdôrazňuje, že Čína je vinná z korupcie a porušuje environmentálne normy. Preto sa v nej EÚ vyzýva na otvorenie rozhovorov s Čínou, s cieľom naplánovať udržateľnú budúcnosť kontinentu spoločne so samotnou Afrikou. Okrem narastajúcej prítomnosti Číny v Afrike sa krajiny ako India a Brazília začínajú tiež o kontinent zaujímať. V súčasnosti Brazília zvyšuje svoju poľnohospodársku pomoc Afrike so zameraním na biopalivá. Vzhľadom na rastúce ceny potravín sú však nastoľované mnohé otázky súvisiace s využívaním pôdy na výrobu bioenergie v rozvojových krajinách.

Príjme Rada na najbližšom samite kroky potrebné na otvorenie takéhoto dialógu? V akej forme bude dialóg prebiehať? Domnieva sa Rada, že dialóg s inými novými subjektmi je podobne žiadaný?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada vzala na vedomie správu Európskeho parlamentu o politike Číny a jej vplyvoch na Afriku. Medzi otázkami, ktorým sa správa venuje, sa v nej uvádzajú výzvy, ktorým bude EÚ musieť ako subjekt na svetovej úrovni čeliť. Na poslednom samite, ktorý sa konal v júni, sa diskutovalo o niektorých zo záležitostí svetového záujmu, ktoré uviedol vážený pán poslanec a uvádzajú sa aj v záveroch predsedníctva.

V uplynulých rokoch EÚ, ako aj Čína, preskúmali a posilnili svoje politické, hospodárske a rozvojové partnerstvo s Afrikou. EÚ teda na Lisabonskom samite v roku 2007 prijala spoločnú stratégiu EÚ a Afriky. Čína a Afrika podpísali spoločné vyhlásenie na Fóre pre spoluprácu Číny a Afriky na samite, ktorý sa konal v roku 2006 v Pekingu.

Od roku 2005 je téma Afrika na programe stretnutí, ktoré sa konajú medzi EÚ a Čínou v rámci dvojstranného dialógu. Rada rovnako prostredníctvom začiatočného oficiálneho stretnutia ministerskej trojky, ktoré sa konalo minulý rok v Pekingu, otvorila pravidelný dialóg s čínskymi úradníkmi na najvyššej úrovni, v rámci ktorého sa zameriava výlučne na záležitosti spoločného záujmu v Afrike.

V tejto súvislosti Komisia posilnila svoju činnosť a vyhlásila, že príjme oznámenie týkajúce sa Číny a Afriky v októbri tohto roku na účely možnej trojstrannej spolupráce medzi Afrikou, Čínou a EÚ. V závislosti od ďalších konzultácií a dohody s Čínou a Afrikou sa navrhne aj, aby bola vytvorená spolupráca v dôležitých oblastiach, akými sú trvalo udržateľný rozvoj prírodných zdrojov, infraštruktúry, mieru a bezpečnosti. Čína sa vyjadrila, že nie je proti tomuto typu trojstrannej spolupráce za predpokladu, že Afrika bude s týmto prístupom súhlasiť.

So zreteľom na iné nové subjekty, akými sú Brazília a India sa Rada domnieva, že hlavné svetové problémy môžu byť riešené len vo viacstrannom rámci vychádzajúcom zo silného OSN. Musíme zabezpečiť, aby tretie krajiny, ktoré majú v Afrike záujmy tiež podporovali zásadu účinnej viacstrannosti, ktorá je najlepším spôsobom na zachovanie mieru a bezpečnosti na medzinárodnej úrovni a na čelenie výzvam, ochranu pred nebezpečenstvami a využívanie príležitostí, ktoré poskytuje vzájomne závislý svet, ktorý dnes poznáme. Boli podniknuté prvé kroky v prípade Indie, v ktorej sa všeobecnému vývoju situácie v Afrike už teraz venuje pozornosť. S Brazíliou prebiehajú diskusie, ktorých cieľom je prijatie akčného plánu, z ktorého jedna kapitola má byť venovaná Afrike.

V Alžírsku boli 3. júna 2008 vynesené rozsudky odňatia slobody v prípade štyroch ľudí, ktorí konvertovali na kresťanstvo za „nezákonné vyznávanie neislamského náboženstva“. Konkrétne boli títo ľudia potrestaní týmto spôsobom, pretože nevyznávali svoje náboženstvo v rámci stanovenom v zákone z 28. februára 2006. V tomto zákone sa stanovuje, najmä, že miesto, kde sa náboženstvo vyznáva musí byť schválené ministerstvom pre náboženské veci. Odsúdené osoby si vo svojom byte vytvorili modlitebné miesto (citované z článkov Quatre chrétiens condamnés en Algérie, denník Le Figaro.fr, 3. jún 2008; Ryma Achoura, De la prison avec sursis pour des chrétiens d'Algérie, denník Libération.fr, 4. jún 2008).

V článku 2 Dohody o pridružení z 22. apríla 2002 medzi Európskymi spoločenstvami a členskými štátmi na jednej strane a Alžírskom na strane druhej⁽¹⁾ sa stanovuje, že dodržiavanie demokratických zásad a základných ľudských práv predstavuje „základný prvok“ dohody.

Domnieva sa Rada, že prenasledovanie a odsúdenie štyroch konvertovaných kresťanov predstavuje porušenie slobody vierovyznania? Ak nie, prečo? Ak áno, aké ďalšie kroky Rada v rámci dohody o pridružení príjme?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Pokiaľ ide o slobodu vierovyznania v Alžírsku Rada s poľutovaním konštatuje, že vie o udalostiach, ktoré uvádza vážený pán poslanec, ktoré sú súčasťou série prípadov, ku ktorým nedávno došlo.

Rada už vyjadrila svoje obavy na poslednom stretnutí Asociačnej rady EÚ – Alžírsko, ktoré sa konalo 10. marca 2008 a naďalej podrobne monitoruje vývoj situácie. Rada sa preto domnieva, že uplatňovanie existujúcich zákonov, ktorými sa upravuje vykonávanie všetkých vierovyznaní v Alžírsku by malo byť aj naďalej v súlade s normami, ku ktorých uplatňovaniu sa Alžírsko zaviazalo v rámci medzinárodného práva, najmä pokiaľ ide o boj proti akejkoľvek forme diskriminácie a pokiaľ ide o presadzovanie tolerancie v oblastiach kultúry, vykonávania vierovyznania, menšín a základných práv.

Rada bude naďalej vyzývať alžírske orgány, aby to dodržiavali, najmä v kontexte politického dialógu, ktorý je ustanovený v dohode o pridružení.

Členský štát predložil pracovnej skupine SIS návrh (pracovný dokument 8204/08) na zostavenie zoznamu „páchateľov násilných trestných činov“, ktorí sa zúčastňujú na medzinárodných demonštráciách v rámci Schengenského informačného systému. Okrem nejasnosti jeho obsahu je tento návrh v nesúlade so zárukami ľudských práv a slobôd, ktoré sú zakotvené v práve Spoločenstva.

Príslušná vnútroštátna delegácia navrhuje, aby sa v rámci SIS zaznamenávali mená osôb, o ktorých sa na základe istých skutočností možno domnievať, že spáchajú závažné trestné činy, pri ktorých využijú násilie alebo hrozbu násilia. Predpokladá sa, že možným základom, o ktorý sa tento negatívny predpoklad bude opierať, budú skutočnosti týkajúce sa podozrenia, obvinenia zo spáchania závažného trestného činu alebo odsúdenia za jeho spáchanie.

Aké je stanovisko Rady k uvedenému návrhu? Hodlá francúzske predsedníctvo podporovať túto iniciatívu, ktorú oprávnene kritizujú organizácie na ochranu ľudských práv a slobôd?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Vo svojich záveroch z 13. júla 2001⁽¹⁾ Rada uznala potrebu využitia všetkých právnych a technických možností na posilnenie a presadzovanie rýchlej, štruktúrovanejšej výmeny údajov o páchateľoch násilných trestných činov na základe vnútroštátnych zložiek. Vo svojich záveroch z 5. a 6. júna 2003 týkajúcich sa druhej generácie systému SIS⁽²⁾ Rada skonštatovala, že existuje istý záujem na návrhu na začlenenie páchateľov násilných trestných činov do systému SIS II, avšak je potrebné vykonať ďalšie štúdie týkajúce sa realizovateľnosti, užitočnosti a praktického vykonávania a vyzvala príslušné pracovné skupiny, aby o týchto záležitostiach diskutovali. Rada tento návrh nezačlenila do rozhodnutia 2007/533/SVV o zriadení, prevádzke a využívaní⁽³⁾ systému SIS II.

Stále prebieha diskusia v rámci príslušných pracovných skupín, najmä s ohľadom na vymedzenie koncepcie „páchateľa násilného trestného činu“. Vo svojich diskusiách Rada samozrejme zohľadňuje záruky, ktoré občanom poskytuje právo Spoločenstva v oblasti ľudských práv a základných slobôd.

Britský odvolací súd 7. mája 2008 zamietol odvolanie predložené vládou Spojeného kráľovstva a nariadil ministerke vnútra, aby vyškrtla iránske opozičné hnutie – organizáciu Ľudoví mudžahedíni Iránu zo svojho zoznamu zakázaných organizácií.

Európsky súd prvého stupňa v decembri 2006 zrušil rozhodnutie začleniť organizáciu Ľudoví mudžahedíni Iránu do európskeho čierneho zoznamu. Avšak aj napriek tomu EÚ začlenila túto organizáciu do novej aktualizácie čierneho zoznamu v júni 2007, pričom ako vysvetlenie uviedla, že toto rozhodnutie vychádza z „rozhodnutia príslušného orgánu“ v rámci EÚ, čiže britskej ministerky vnútra. Dnes bolo rozhodnutie ministerky vnútra Spojeného kráľovstva vyhlásené za nezákonné najvyšším právnym orgánom a voči tomuto rozhodnutiu sa už nemožno odvolať.

Požiada EÚ o dodržiavanie právneho štátu počas najbližších zasadnutí Rady a schváli vyškrtnutie organizácie Ľudoví mudžahedíni Iránu zo zoznamu teroristických organizácií, ktorý vedie EÚ?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada je informovaná o rozsudku, ktorý 7. mája vyniesol Odvolací súd Spojeného kráľovstva vo veci organizácie Ľudoví mudžahedíni Iránu

V súlade s ustanoveniami pracovných metód Rady na vykonávanie spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom sa pri hodnotení platnosti dôvodov uvedenia do zoznamu riadne zohľadňujú akékoľvek nové skutočnosti týkajúce sa predchádzajúcich záznamov.

V tejto súvislosti Rada v súčasnosti zvažuje dôsledky a následky rozsudku vyneseného v Spojenom kráľovstve, s cieľom prijať rozhodnutie na úrovni EÚ v čo najskoršom časovom horizonte.

Pokiaľ ide o rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z decembra 2006, na ktorý vážený pán poslanec odkazuje, je potrebné poznamenať, že sa skôr týka postupu prijatia rozhodnutia o začlenení organizácie Ľudoví mudžahedíni Iránu do zoznamu fyzických a právnických osôb zapojených do teroristickej činnosti, ako jeho obsahu. Na základe rozsudku Súdu prvého stupňa Rada počas prvých šiestich mesiacov roku 2007 vykonala podrobné preskúmanie a skonsolidovala svoje postupy začleňovania osôb, skupín a právnických osôb do uvedeného zoznamu a postupy na ich vyškrtávanie v rámci nariadenia Rady (ES) č. 2580/2001⁽¹⁾. Na základe tohto preskúmania boli zavedené jasné a transparentné postupy. Konkrétne sa teraz v prípade každej fyzickej a právnickej osoby, ktorá podlieha zmrazeniu aktív, poskytuje vyhlásenie dôvodov.

Fyzické osoby, skupiny a právnické osoby uvedené na zozname môžu:

- požiadať Radu, aby opätovne preskúmala ich zaradenie do zoznamu na základe podporných dôkazov;

- vzniesť námietky proti rozhodnutiu príslušného vnútroštátneho orgánu v súlade s vnútroštátnymi postupmi;

- ak sa na ne vzťahujú reštriktívne opatrenia podľa nariadenia Rady (ES) č. 2580/2001 môžu vzniesť námietky proti rozhodnutiu Rady na Súde prvého stupňa v súlade s podmienkami stanovenými v článku 230 ods. 4 a ods. 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva;

- ak sa na ne vzťahujú reštriktívne opatrenia podľa nariadenia Rady (ES) č. 2580/2001 môžu požiadať o udelenie výnimky na humanitárnom základe, s cieľom splniť svoje základné potreby.

Hnutie Hamas, ktoré Európska únia v septembri roku 2003 uznala za teroristickú organizáciu spustilo televízne vysielanie stanice s názvom Al-Aqsa zostavené podľa vzoru televíznej stanice Al-Manar hnutia Hizballáh. Ako často informuje tlač, vo vysielaní televíznej stanice Al-Aqsa pre deti sa často objavujú kreslené filmy s postavičkami podobnými Disneyho hrdinom, ktoré povzbudzujú deti k tomu, aby sa snažili stať sa samovražednými atentátnikmi.

Je Rada informovaná o skutočnosti, že európsky poskytovateľ satelitného vysielania, spoločnosť Eutelsat, umožňuje vysielanie programov stanice Al-Aqsa prostredníctvom družice Atlantic Bird 4, ktorú prenajíma jordánskemu poskytovateľovi satelitného vysielania, spoločnosti Noorsat? Aké kroky Rada podnikla, s cieľom zastaviť vysielanie televíznej stanice Al-Aqsa spoločnosťou Eutelsat? Nastolila Rada túto otázku Najvyššej rade pre audiovíziu (Conseil Supérieur de l’Audiovisuel (CSA) vo Francúzsku?

V odpovedi na otázku E 1666/08 Komisia zdôraznila, že „je rovnako ... znepokojená, pokiaľ ide o nabádanie k neznášanlivému vysielaniu v rámci jurisdikcie jedného z členských štátov.“ Televízna stanica hnutia Hamas Al-Aqsa využíva priestor európskeho satelitného vysielania francúzskej spoločnosti Eutelsat, konkrétne družicu Atlantic Bird 4, ktorú spoločnosť Eutelsat prenajíma jordánskemu poskytovateľovi satelitného vysielania, spoločnosti Noorsat, s cieľom nabádať k násiliu a neznášanlivosti a oprávňovať terorizmus v Európe a vo svete. Podobne ako v programoch televíznej stanice hnutia Hizballáh Al-Manar, aj v programoch pre deti televíznej stanice Al-Aqsa sú deti oblečené ako samovražední atentátnici prezentované ako hrdinovia. V jednej scéne Assud, ktorý je obľúbenou postavičkou zajačika, obhajuje mučeníctvo a samovražedné atentáty ako ideálnu ambíciu každého dieťaťa, ktoré sa do danej relácie dovolá. V ďalšej scéne kreslená postavička hovorí, že „pohryzie a zožerie“ všetkých Dánov, pretože dánske noviny uverejnili politické karikatúry, ktoré sa jej nepáčia. Zajačik Assud príjme telefonát do relácie od niekoho, kto povie, že „sa nám podarí zabiť, popraviť“ autora karikatúr, s čím Assud horlivo súhlasí.

Aké opatrenia hodlá Rada prijať s cieľom zabrániť vysielaniu televíznej stanice Al-Aqsa v rámci priestoru európskeho satelitného vysielania? Vzhľadom na podobnosť s televíznou stanicou Al-Manar a na vysielanie nabádajúce k neznášanlivosti a terorizmu, ktoré prezentuje stanica Al Aqsa, nepredstavujú tieto skutočnosti porušenie článku 3b (Podnecovanie nenávisti) revidovanej smernice Audiovizuálna tvorba bez hraníc (smernica 2007/65/ES⁽¹⁾), ako v prípade televíznej stanice Al-Manar?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Vysielanie televíznych programov, ktoré obsahujú prvky podnecovania k rasovej alebo náboženskej neznášanlivosti nie je v súlade s hodnotami, ktoré sú základom našich demokracií a je absolútne netolerovateľné.

V článku 2 ods. 4 a ods. 6 smernice o službách audiovizuálnych médií (smernica 89/552/EHS naposledy zmenená a doplnená smernicou 2007/65/ES) sa stanovuje, že na poskytovateľov služby usadených v tretích krajinách sa môže, v určitých prípadoch, vzťahovať právomoc členského štátu.

Členské štáty, ktorým je príslušná smernica určená, ju musia pod dohľadom Komisie uplatňovať. Podľa uvedenej smernice je záležitosťou príslušných vnútroštátnych orgánov, aby starostlivo zvážili otázku, ktorú nastolili vážené pani poslankyne.

Okrem toho Európska únia odmieta akékoľvek verejné nabádanie k páchaniu teroristických trestných činov, čo dokazuje zmena a doplnenie, ktoré bolo nedávno zavedené do rámcového rozhodnutia Rady o boji proti terorizmu (2002/475/SVV), do ktorého boli zahrnuté tri nové trestné činy: verejné nabádanie k spáchaniu teroristického trestného činu, nábor teroristov a príprava teroristov. Rovnako sa stanovuje, že všetky členské štáty budú ratifikovať Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu (2006), podľa ktorého je povinnosťou jeho strán kriminalizovať verejné nabádanie k páchaniu teroristických trestných činov.

Podľa elektronického magazínu Hands off Cain (č. 105, 4. jún 2008) iránsky režim plánuje popraviť (alebo možno už popravil) Forouda Fouladvanda, európskeho občana a držiteľa britského cestovného pasu, Alexandra Valizadeha, európskeho občana a držiteľa nemeckého cestovného pasu a Nazema Schmidtta, občana USA.

Dr. Foroud Fouladvand je akademický pracovník, ktorý sa venuje štúdiu Koránu, ktorý verejne odsúdil iránsky režim a jeho tyranskú vládu.

Má Rada informácie o odsúdení týchto osôb a o ich plánovaných popravách? Môže sa vyjadriť, aké opatrenia prijala na účely ochrany príslušných európskych občanov?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada má informácie o tom, že títo traja ľudia zmizli v oblasti Yüksekova v provincii Hakkari v Turecku, ktorá sa nachádza v blízkosti hranice s Iránom. V súčasnosti ambasády členských štátov EÚ v Teheráne zhromažďujú dodatočné informácie a starostlivo tento prípad monitorujú, avšak nemôžu potvrdiť, či boli tieto osoby zadržané iránskymi orgánmi.

Rada vydala zákaz vstupu na územie EÚ pre mnohých úradníkov a politikov zo Zimbabwe vrátane prezidenta Roberta Mugabeho. Napriek tomu bol však prezident Robert Mugabe v minulosti schopný obísť tento zákaz a cestovať do Talianska, pričom si uplatnil svoje právo podľa dohody o sídle ústredia FAO uzatvorenou medzi talianskou vládou a Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), aby sa mohol zúčastniť na zasadnutiach FAO v Ríme.

Aké úsilie Rada vo všeobecnosti vynaloží na to, aby sprísnila zákaz vstupu na územie EÚ vzhľadom na nedávne udalosti? Pokiaľ ide o osobitný prípad prezidenta Mugabeho a FAO, aké úsilie môže Rada vyvinúť na to, aby povzbudila taliansku vládu k prerokovaniu dohody o sídle ústredia s FAO, s cieľom umožniť Taliansku vykonávanie zákazu vstupu na územie EÚ v jeho celistvosti a zabrániť prezidentovi Mugabemu, aby zneužíval toto právne biele miesto? Aké je stanovisko Rady k hodnote a účinnosti takéhoto zákazu, keď sa dá tak jednoducho porušiť?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada nezvažovala otázku sprísnenia zákazu vstupu na územie EÚ vzhľadom na najnovšie udalosti, avšak v záveroch predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady, ktoré sa konalo 19. a 20. júna, Európska rada opätovne potvrdila svoju pripravenosť prijať dodatočné opatrenia voči zodpovedným za násilie.

Je úlohou každého členského štátu, aby vykonával zákaz vstupu na územie v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi. Taliansko nie je jedinou krajinou, ktorá uzatvorila dohodu o sídle ústredia, na základe ktorej bol pri viacerých príležitostiach umožnený vstup vedúcich predstaviteľov Zimbabwe na územie rôznych členských štátov EÚ.

Od roku 2002 Rada každý rok obnovuje zákaz vstupu na územie EÚ pre členov vlády Zimbabwe.

Prudko rastúce ceny (inflácia), pretrvávajúci rýchly nárast cien ropy a pšenice a neschopnosť prijať vhodné opatrenia na pomoc európskym občanom vedú k tomu, že hospodárstva členských štátov alebo samotnej EÚ sa ocitajú v nesmierne alarmujúcej situácii. Aké sú politické usmernenia EÚ na riešenie problému prudko rastúcich cien ropy, pšenice a životných nákladov vo všeobecnosti v spojení s členskými štátmi? Existujú vôbec nejaké plány na osobitné opatrenia? Ak áno, ktoré to presne sú a z čoho presne pozostávajú?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

O významných záležitostiach nastolených v tejto otázke Rada pri viacerých príležitostiach diskutovala, najmä na základe oznámení Komisie s názvom Riešenie problematiky rastúcich cien potravín⁽¹⁾ a Pred výzvou vyšších cien ropy⁽²⁾.

Európska rada na svojom zasadnutí 19. a 20. júna 2008 diskutovala o tejto téme na základe správy Rady ECOFIN s názvom Najnovší vývoj v oblasti cien potravín – hlavné hnacie mechanizmy a politické reakcie⁽³⁾. V záveroch predsedníctva sa preto stanovuje séria osobitných opatrení, ktoré je potrebné vykonať, a z ktorých väčšina musí byť vykonaná do decembra 2008.

Vo svojich záveroch predsedníctvo tiež uvádza osobitné opatrenia, ktoré Európska únia prijala, najmä v odvetví poľnohospodárstva, s cieľom zmierniť tlak vyvíjaný na ceny potravín prostredníctvom predaja intervenčných zásob, obmedzenia vývozných náhrad, odstránenia požiadavky úhorovania pôdy na rok 2008, zvýšenia kvót na mlieko a zrušenia dovozného cla na obilniny, čím skvalitňuje dodávky a pomáha stabilizovať poľnohospodárske trhy. Okrem toho postupné reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky prispeli k zvýšeniu účinnosti v odvetví poľnohospodárstva v Európe. Rada preskúma iné opatrenia zamerané na riešenie týchto otázok v kontexte tzv. zdravotnej prehliadky SPP.

Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré je potrebné prijať, Európska rada zdôraznila význam zabezpečenia trvalej udržateľnosti politík biopalív prostredníctvom stanovenia kritérií udržateľnosti pre výrobu biopalív prvej generácie a prostredníctvom podpory vývoja druhej generácie biopalív vyrábaných z vedľajších produktov, ako aj potrebu bezodkladne zhodnotiť možné vplyvy na poľnohospodárske potravinové výrobky a prijať opatrenia, ak to bude potrebné, zamerané na riešenie akýchkoľvek problémov.

Európska rada tiež vyhlásila svoje odhodlanie pokračovať v hľadaní komplexného, ambiciózneho a vyváženého ukončenia kola rokovaní WTO v Dauhe a odradiť tretie krajiny od uvalenia obmedzení na vývoz potravín a vývozných zákazov. Európska únia nastolí túto otázku v rámci WTO a na iných príslušných medzinárodných fórach.

Európska rada uvítala iniciatívu Komisie zameranú na preskúmanie záležitosti reštriktívnych predpisov v odvetví maloobchodného predaja a zámer Komisie starostlivo monitorovať činnosť na finančných trhoch naviazaných na komodity vrátane špekulatívneho obchodu a ich vplyv na pohyb cien, ako aj akékoľvek iné politické dôsledky. Vyzvala Komisiu, aby jej podala správu o tejto záležitosti pred zasadnutím Európskej rady v decembri 2008 a aby zvážila navrhnutie vhodných politických reakcií vrátane opatrení zameraných na skvalitnenie transparentnosti trhu.

Pokiaľ ide o ceny ropy a zemného plynu, bolo predsedníctvo v spolupráci s Komisiou vyzvané, aby preskúmalo realizovateľnosť a vplyv opatrení zameraných na zmiernenie účinkov náhleho rastu cien ropy a zemného plynu a aby do októbra 2008 podalo správu Európskej rade. Európska rada tiež vyzvala aj členské štáty, Komisiu a Európsku investičnú banku, aby podporili opatrenia zamerané na uľahčenie investícií domácností a priemyslu do energetickej účinnosti a využívania obnoviteľných zdrojov energie, ako aj na ekologickejšie využívanie fosílnych palív. Vyzvala členské štáty a Komisiu, aby urýchlili vykonávanie Akčného plánu energetickej účinnosti z roku 2006 a zvážili jeho možnú revíziu.

V tých istých záveroch bola Komisia povzbudená k tomu, aby sledovala okrem cien potravín a ropy aj vývoj na iných trhoch naviazaných na komodity a Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy bola vyzvaná, aby starostlivo sledovala činnosť vykonávanú inými príslušnými zoskupeniami Rady zameranú na záležitosti súvisiace s cenami potravín a ropy a aby Európskej rade podala správu do októbra 2008.

Najvyšší súd v Kolumbii sa domnieva, že 64 členov parlamentu, ktorí podporujú vládu prezidenta Uribeho, je prepojených na polovojenské skupiny (oddiely smrti). Prezident požiadal svojich názorovo najbližších poslancov, aby v národnom kongrese zabránili prijatiu zákona o reforme kongresu, s cieľom zabrániť politickým stranám v náhrade poslancov, ktorí sú prepojení na polovojenské sily, ich náhradníkmi. Z tejto skutočnosti logicky vyplýva, že táto vláda sa opiera o politikov naviazaných na polovojenské skupiny a že opätovná voľba prezidenta závisí od týchto poslancov.

Hodlá Rada naďalej rokovať o dohode o pridružení s vládou, ktorú podporujú polovojenské sily? Ak v novej dohode figuruje doložka o ľudských právach, je racionálne podpísať takúto dohodu s vládou, ktorá porušuje ľudské práva už pred podpísaním tejto dohody?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada disponuje informáciami o možnom prepojení politických činiteľov s členmi kolumbijských polovojenských skupín a bude starostlivo sledovať vývoj situácie. Dohoda o pridružení, o ktorej sa rokuje s Andským spoločenstvom, samozrejme bude obsahovať štandardnú doložku o ľudských právach a demokratických zásadách. V tomto prípade je vhodné zdôrazniť, že vo svojich záveroch týkajúcich sa Kolumbie prijatých na konci roku 2007:

„Rada […] vyjadruje plnú solidaritu s kolumbijským národom, svoju plnú podporu kolumbijskej vláde v jej snahách o hľadanie riešenia vnútorného ozbrojeného konfliktu a zdôrazňuje význam, ktorý EÚ pripisuje prebiehajúcemu vykonávaniu zákona o spravodlivosti a mieri a s ním spojenému právnemu rámcu a vývoju procesu demobilizácie, odzbrojenia a opätovnej integrácie podľa tohto zákona.

Rada opätovne potvrdzuje pripravenosť EÚ a jej členských štátov pomôcť kolumbijskej vláde, štátnym inštitúciám, občianskej spoločnosti a medzinárodným organizáciám pri poskytovaní podpory činností, prostredníctvom ktorých sa presadzuje mier, pravda, spravodlivosť, odškodnenie a uzmierenie a prostredníctvom poskytovania podpory činností, ktorými sa urýchľuje proces demobilizácie, odzbrojenia a opätovnej integrácie.

Rada víta kroky, ktoré podnikla kolumbijská vláda a kolumbijské orgány, s cieľom vykonávať zákon o spravodlivosti a mieri transparentným a účinným spôsobom, prácu Národnej komisie pre uzmierenie a odškodnenie a úlohu, ktorú zohráva ústavný súd. Rovnako víta aj vymenovanie a prácu Vysokého komisára pre sociálnu a hospodársku integráciu ozbrojených jednotlivcov a skupín.

Napriek tomu, že Rada uznáva dosiahnutý pokrok, tiež konštatuje, že vykonávanie zákona o spravodlivosti a mieri ešte nebolo zďaleka ukončené. Naliehavo žiada kolumbijskú vládu, aby podporila a poskytla zdroje na rýchle a účinné vykonávanie všetkých aspektov tohto zákona vrátane poskytnutia vhodných ľudských zdrojov oddeleniu pre zákon o spravodlivosti a mieri, ktorý funguje v rámci Úradu generálneho prokurátora, a to takým spôsobom, ktorý uprednostňuje práva obetí na pravdu, spravodlivosť a odškodnenie.“

Rada tiež podporila „odhodlanie kolumbijskej vlády skvalitniť dodržiavanie ľudských práv ozbrojenými silami“ a víta pokrok, ktorý bol v tejto oblasti dosiahnutý. Napriek tomu vyjadruje/vyjadrovala vážne znepokojenie nad pretrvávajúcim problémom porušovania ľudských práv niektorými členmi bezpečnostných síl vrátane mimosúdnych popráv.

A na záver Rada vyhlásila, že „má isté obavy zo vzniku nových polovojenských a iných ozbrojených zločineckých skupín. Uvedomuje si, že orgány už vynaložili isté úsilie na boj s týmito vznikajúcimi skupinami a vyzýva kolumbijskú vládu, aby zvýšila vynakladané úsilie a aby sprísnila opatrenia, ktoré prijíma, s cieľom bojovať proti týmto skupinám.“

V médiách sa objavilo množstvo správ naznačujúcich, že členské štáty EÚ sa vážne zamýšľajú nad zrušením sankcií, ktoré uvalili na Kubu bez ohľadu na zásadné námietky, ktoré vzniesla organizácia Human Rights Watch a iné organizácie, ktoré sa venujú problematike ľudských práv.

Dokážu sa občania Kuby dovolať všetkých ustanovení Dohovoru OSN o občianskych a politických právach a Dohovoru OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach? Aký významný, merateľný a dokázaný pokrok bol, podľa názoru Rady, dosiahnutý na Kube v oblastiach slobody prejavu, slobody združovania sa, slobody pohybu, slobody tlače a reformy súdneho systému od roku 2003, keď boli na túto krajinu uvalené po prvýkrát sankcie?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Kuba 28. februára 2008 podpísala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a predsedníctvo EÚ túto skutočnosť uvítalo vo svojom vyhlásení zo 4. marca 2008.

Občania Kuby sa ustanovení týchto paktov nemôžu dovolávať, kým tieto texty nebudú ratifikované. Napriek tomu však Rada zdôrazňuje, že prostredníctvom ich podpísania Kuba vyhlásila svoj zámer dodržiavať občianske a politické práva uvedené v týchto paktoch, vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a iných dohodách o ľudských právach, ktoré Kuba ratifikovala.

Rada vo svojich záveroch z 23. júna 2008 týkajúcich sa Kuby vyzvala kubánske orgány, aby ratifikovali a vykonávali tieto pakty a opätovne vyzvala kubánsku vládu, aby urobila skutočný záväzok k dodržiavaniu ľudských práv, ktorý preukázala prostredníctvom podpísania týchto dvoch paktov týkajúcich sa ľudských práv.

V tých istých záveroch Rada skonštatovala zmeny, ku ktorým doteraz pristúpila kubánska vláda. Vyhlásila, že podporuje liberalizačné zmeny na Kube a povzbudila vládu k ich zavedeniu.

Rada vyzvala kubánsku vládu, aby skvalitnila situáciu v oblasti ľudských práv prostredníctvom, okrem iného, bezpodmienečného prepustenia všetkých politických väzňov vrátane tých, ktorí boli zadržaní a odsúdení v roku 2003. Pre EÚ je táto skutočnosť prioritnou. Rada tiež vyzvala kubánsku vládu, aby uľahčila prístup medzinárodných humanitárnych organizácií do kubánskych väzníc.

Rada uviedla, že je naďalej zaviazaná k spoločnej pozícii z roku 1996, ktorá je stále vo svojej celistvosti relevantná a opätovne potvrdila svoje odhodlanie viesť dialóg s kubánskymi orgánmi, ako aj so zástupcami občianskej spoločnosti a demokratickej opozície v súlade s politikami EÚ, s cieľom presadzovať dodržiavanie ľudských práv a skutočný pokrok na ceste k dosiahnutiu pluralitnej demokracie. Rada zdôraznila, že EÚ bude naďalej ponúkať všetkým vrstvám spoločnosti praktickú pomoc pri dosahovaní zmeny na Kube mierovou cestou. EÚ rovnako opätovne vyzvala kubánsku vládu k tomu, aby zabezpečila slobodu informácií a prejavu vrátane prístupu k internetu a vyzvala kubánsku vládu k spolupráci v tejto záležitosti.

EÚ pripomenula, že občania Kuby majú právo nezávisle sa rozhodnúť o svojej budúcnosti a vyhlásila, že je stále pripravená pozitívne prispieť k budúcemu vývoju vo všetkých vrstvách kubánskej spoločnosti vrátane prostredníctvom nástrojov rozvojovej spolupráce.

Rada dodala, že EÚ je pripravená obnoviť komplexný a otvorený dialóg s kubánskymi orgánmi o všetkých témach spoločného záujmu. Od júna 2007 sa na ministerskej úrovni medzi EÚ a Kubou a dvojstranne vedú predbežné diskusie o možnosti otvorenia takéhoto dialógu. Tento dialóg by sa mal zameriavať na celú sériu možných oblastí spolupráce vrátane oblasti ľudských práv, ako aj politickej, hospodárskej, vedeckej a kultúrnej oblasti a mal by prebiehať na recipročnej, bezpodmienečnej, nediskriminačnej báze a mal by sa zameriavať na dosiahnutie výsledkov. V rámci tohto dialógu EÚ nastolí kubánskej vláde svoje stanoviská k demokracii, všeobecným ľudským právam a základným slobodám. Rada opätovne potvrdila, že jej politika kontaktov EÚ s demokratickou opozíciou je stále v platnosti. Počas návštev na vysokej úrovni by sa malo vždy diskutovať o otázkach ľudských práv a keď to bude vhodné, budú stretnutia s demokratickou opozíciou súčasťou návštev na vysokej úrovni.

Rada sa preto dohodla na vedení spomínaného komplexného politického dialógu s kubánskou vládou. V tejto súvislosti sa Rada dohodla na zrušení už pozastavených opatrení z roku 2003, ako na prostriedku na uľahčenie procesu politického dialógu a na umožnenie plného využitia nástrojov zriadených v spoločnej pozícii z roku 1996.

Pri príležitosti výročného preskúmania spoločnej pozície v júni 2009 Rada pristúpi k hodnoteniu svojich vzťahov s Kubou vrátane hodnotenia účinnosti procesu politického dialógu. Po tomto termíne bude dialóg pokračovať, ak sa Rada rozhodne, že je efektívny, pričom zohľadní najmä prvky obsiahnuté v odseku 2 záverov.

Hodlá Rada vykonávať, prostredníctvom akýchkoľvek dostupných prostriedkov, právomoc v oblasti športu, ktorá je stanovená v článku 149 Lisabonskej zmluvy potom, čo zmluva už nemôže byť vykonávaná samostatne v dôsledku jej odmietnutia írskymi voličmi v referende?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Podľa práva disponuje Únia jedine právomocou, ktorá jej bola zverená v zmluvách. Preto Rada samotná nemôže Úniu poverovať novými právomocami.

Pokiaľ ide o právomoc v oblasti športu, ktorá sa stanovuje v článku 149 Lisabonskej zmluvy, malo by sa zdôrazniť, že Európska rada, ktorá sa stretla 19. a 20. júna uznala výsledok referenda v Írsku a zhodla sa na tom, že na analýzu vzniknutej situácie je potrebné dlhšie časové obdobie. Rovnako pripomenula, že cieľom Lisabonskej zmluvy je pomôcť rozšírenej Únii konať efektívnejšie a demokratickejšie a vyhlásila, že parlamenty 19 členských štátov zmluvu ratifikovali a že v ostatných členských štátoch proces ratifikácie pokračuje⁽¹⁾.

V novembri roku 2007 USA podporovaný vojenský režim diktátora Mušarráfa v Pakistane vyhlásil stanné právo, pristúpil k zatýkaniu a pri zaobchádzaní s pakistanskými národom začal používať brutálne násilie. Diktatúra sa zamerala aj na predstaviteľov právnického povolania v krajine, ktorí s ňou nesúhlasili, uväznila tisícky právnikov, pričom zbavila funkcie 45 vyšších sudcov vrátane predsedu najvyššieho súdu, Iftikhara Chaudhry, a vystavila ich politickému prenasledovaniu. Prepustení sudcovia tiež protestovali proti únosom a uväzneniu svojich spoluobčanov v rôznych väzenských táboroch typu Guantánamo a proti rozpredávaniu bohatstva krajiny. Štyri mesiace po Mušarráfovej porážke vo voľbách a zvolení novej vlády sa sudcovia nevrátili do výkonu svojich funkcií, pričom sa tlak zo strany USA, aby Pakistan zostal verným spojencom USA v ich hysterickej „vojne proti terorizmu“, na Pakistan stupňuje.

Aké opatrenia hodlá Rada prijať, s cieľom vrátiť miesta sudcom, ktorí boli pozbavení funkcií z politických dôvodov a s cieľom obnoviť demokratické práva a slobody pakistanskému národu?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

EÚ je pevne zaviazaná k dodržiavaniu nezávislosti súdnictva, ktoré je ustanovujúcim prvkom demokracie, ktoré zaručuje právny štát a chráni ústavný poriadok a osobné slobody.

Pokiaľ ide o Pakistan, EÚ bola veľmi znepokojená odvolaním predsedu najvyššieho súdu a ďalších iných sudcov, ktoré je rozhodnutím predstavujúcim hrozbu pre základné zásady ústavnosti a právneho štátu.

EÚ vo všeobecnosti podporuje zástancov ľudských práv vrátane tých, ktorí bojujú za nezávislosť súdnictva.

Vo všeobecnosti EÚ povzbudzuje novú pakistanskú vládu k tomu, aby sa pevne zaviazala k dodržiavaniu ľudských práv a základných slobôd a ku konsolidácii demokratického systému a obnove nezávislosti súdnictva. Tieto záležitosti predstavujú integrálnu súčasť dialógu medzi Európskou úniou a Pakistanom.

Európska únia sa zaviazala k pomoci pakistanskému národu pri vytváraní prosperujúcej a stabilnej spoločnosti vychádzajúcej z ľudských práv, demokracie a právneho štátu.

Mohamed Barakeh, člen predsedníctva Izraelskej komunistickej strany, predseda hnutia Hadaš a predseda parlamentnej strany hnutia Hadaš v izraelskom parlamente, bol 20. mája 2008 vypočúvaný izraelskou políciou na základe zosnovaných obvinení z údajného napadnutia policajta počas demonštrácií proti vojne v Libanone v roku 2006. Mohamed Barakeh, ktorý sa 13. a 14. mája 2008 zúčastnil na vypočutí v Európskom parlamente, je známy svojimi názormi zastávajúcimi mier a bezpečnosť na Strednom východe.

Odsudzuje Rada tieto činy, ktorých sa dopustili izraelské orgány, a ktoré predstavujú priame napadnutie politiky hnutia Hadaš a Izraelskej komunistickej strany, ktorých cieľom je dosiahnuť spravodlivé riešenie palestínskej otázky a mierové spolužitie Izraelčanov a Palestíncov?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

V súčasnosti prebiehajú v Izraeli súdne konania a nie je úlohou Rady zasahovať do týchto konaní, ktoré sú vnútornou záležitosťou štátu Izrael. Napriek tomu však Rada pri viacerých príležitostiach vyjadrila svoje stanovisko v prospech spravodlivého, komplexného a udržateľného riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu.

V utorok, 17. júna, litovský parlament prijal nový návrh zákona, ktorým sa odteraz zakazuje používanie komunistických a fašistických symbolov na verejnosti.

Ide o neprijateľný, historicky nesprávny a nebezpečný prípad porovnávania týchto dvoch hnutí, ktoré je, okrem iného, urážkou pamiatky miliónov komunistov, ktorí svoj život položili v boji proti fašizmu.

V tomto rozhodnutí, ktoré prijala zvrchovaná politická moc v Litve, v krajine, v ktorej je komunistická strana zakázaná, sa stanovujú aj peňažné pokuty. Keď tento nový zákon podpíše prezident, bude každému, kto na verejnosti použije symbol kosáka a kladiva, uložená pokuta vo výške od 150 do 300 EUR.

Je všeobecne známe, že mnohé komunistické strany vrátane Gréckej komunistickej strany používajú kosák a kladivo ako symbol a volebné logo.

Aké je stanovisko Rady k tomuto neprijateľnému a historicky nesprávnemu činu? Aké je stanovisko Rady ku skutočnosti, že počas volieb do Európskeho parlamentu bude podľa tohto zákona zakázaná činnosť komunistických strán, akými sú Grécka komunistická strana snažiaca sa o priazeň gréckych voličov žijúcich na území Litvy?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada o tejto záležitosti nediskutovala, keďže nepatrí medzi oblasti jej právomocí.

Moskva naznačila, že nedávne odmietnutie Lisabonskej zmluvy írskymi voličmi by mohlo ovplyvniť rozhovory o novom pakte strategického partnerstva medzi Európskou úniou a Ruskom (www.euobserver.com). Aké je stanovisko francúzskeho predsedníctva týkajúce sa možného vplyvu procesu ratifikácie Lisabonskej zmluvy na rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci s Ruskom? Je Rusko pripravené začať rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci? Aká bola reakcia Ruska na rokovací mandát EÚ, ktorý sa vzťahuje na pretrvávajúce a stále nevyriešené problémy, zahrnuté na podnet Litvy?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Neexistuje priame prepojenie medzi procesom ratifikácie Lisabonskej zmluvy a rokovaniami o uzatvorení novej dohody s Ruskom. Tieto rokovania preto neovplyvní výsledok referenda v Írsku a môžu pokračovať podľa plánu. Rusko a EÚ sú v skutočnosti pripravení na začiatok rokovaní o novej dvojstrannej dohode, ktorou sa nahradí v súčasnosti platná dohoda o partnerstve a spolupráci. Tieto rokovania sa začali na nedávnom samite EÚ – Rusko, ktorý sa konal Chanty-Mansijsk, kde bolo prijaté spoločné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza toto:

„Zhodli sme sa, že cieľom je uzatvorenie strategickej dohody, ktorou sa ustanoví komplexný rámec vzťahov EÚ a Ruska na blízku budúcnosť a pomôže sa rozvoju potenciálu našich vzťahov. Mala by ustanoviť posilnený právny základ a právne záväzné záväzky týkajúce sa hlavných oblastí vzťahov v súlade so štyrmi spoločnými priestormi pre spoluprácu EÚ a Ruska a ich časovými plánmi, ktoré boli schválené na moskovskom samite v máji 2005.

Nová dohoda bude vychádzať z medzinárodných záväzkov, ktoré zaväzujú EÚ a Rusko“

Prvé kolo rokovaní sa konalo v Bruseli 4. júla 2008 a bola dosiahnutá dohoda na spôsobe, akým postupovať v procese rokovaní.

Francúzsky minister poľnohospodárstva Michel Barnier vyzval Európu, aby vypracovala plán bezpečnosti potravín a ustúpila od ďalšieho znižovania európskeho poľnohospodárskeho rozpočtu. Avšak takýto krok by mohol byť kontraproduktívny, mohol by viesť k zvýšeniu svetových cien potravín v čase krízy a neurobiť nič pre dlhodobú životaschopnosť európskeho poľnohospodárstva. Mohla by Rada načrtnúť svoje stanovisko k vplyvu SPP na ceny potravín?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada si v plnej miere uvedomuje potrebu hľadať primerané, účinné reakcie na zvyšovanie cien potravín.

Ako vážená pani poslankyňa vie, túto tému skúmala Európska rada na svojom zasadnutí 19. – 20. júna⁽¹⁾ na základe činnosti Rady a oznámenia, ktoré predložila Komisia⁽²⁾.

Nárast cien je komplexným javom, ktorý má množstvo základných príčin a následkov.

Medzi uvádzané dôvody patria najmä problém s klímou a nedávne slabé žatvy v niektorých krajinách sveta, ktoré spôsobili vo veľkej miere nepriaznivé klimatické podmienky; všeobecný nárast dopytu po istých potravinách, najmä z niektorých rozvíjajúcich sa krajín; vývoj biopalív na celom svete; vplyvy špekulácie na finančných trhoch na cenovú volatilitu a rast a zvýšená výroba potravín a náklady na dopravu zvýšené rastom cien ropy.

Vzhľadom na túto komplexnú situáciu Európska rada zdôrazňuje význam primeraného monitorovania všetkými príslušnými orgánmi a uvádza sériu možných spôsobov. V tejto súvislosti okrem iných aspektov hovorí o poľnohospodárstve ako o odvetví schopnom užitočne prispieť a ako odvetví, ktoré je jedným z prvkom možnej reakcie na súčasnú krízu.

V tejto súvislosti Európska rada vyhlasuje vo svojich záveroch, že „Únia už zasiahla, s cieľom zmierniť tlak vyvíjaný na ceny potravín prostredníctvom predaja intervenčných zásob, obmedzenia vývozných náhrad, odstránenia požiadavky úhorovania pôdy na rok 2008, zvýšenia kvót na mlieko a zrušenia dovozného cla na obilniny, čím skvalitňuje dodávky a pomáha stabilizovať poľnohospodárske trhy“.

Európska rada tiež vyhlasuje, že postupné reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) v podstate „posilňujú jej trhovú orientáciu […] a umožnili poľnohospodárom EÚ vo väčšej miere reagovať na vývoj cien“; podľa Európskej rady je preto dôležité pokračovať v tomto smere a skvalitňovať túto orientáciu, „pričom sa zabezpečí spravodlivá hospodárska súťaž a posilní trvalo udržateľné poľnohospodárstvo v EÚ a zabezpečia sa primerané dodávky potravín.“

Do budúcnosti Európska rada upozorňuje na skutočnosť, že „v rámci tzv. zdravotnej prehliadky SPP Rada zváži ďalšie kroky na riešenie tejto problematiky.“

Útvary Komisie tiež pripravujú osobitné opatrenia zamerané na pomoc najchudobnejším ľuďom v Európe, ako aj vo svete a Rada ich v správnom čase preskúma. Rovnako musíme naďalej vynakladať úsilie na to, aby sme v rámci našej politiky spolupráce vo väčšej miere uprednostňovali odvetvie poľnohospodárstva.

A na záver prognózy lepšej žatvy v nasledujúcom poľnohospodárskom roku by mohli pomôcť pri znižovaní tlaku vyvíjaného na poľnohospodárske ceny.

Európa je odhodlaná bojovať proti terorizmu vo všetkých jeho formách. Je Rada informovaná o tom, že o vedúcich politických predstaviteľoch v istých európskych krajinách sa vie, že sa zúčastnili na stretnutiach organizovaných extrémistickými vodcami Chalistanu, s výlučným cieľom koordinovať činnosti teroristických a separatistických skupín v Indii, s cieľom narušiť jednotu a integritu tejto demokratickej, liberálnej a sekulárnej krajiny?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada o otázke prítomnosti európskych politických činiteľov na stretnutiach organizovaných extrémistickými vodcami Chalistanu nediskutovala.

V súvislosti s bojom proti terorizmu, ktorý s odhodlaním vedie, Európska únia vydala zoznam fyzických a právnických osôb zapojených do teroristickej činnosti, na ktorom sa uvádza skupina Khalistan Zindabad Force, ktorej aktíva sú preto na území celej Únie zmrazené.

Vzhľadom na rozhodnutia Rady prijať smernicu o spoločných normách a postupoch v členských štátoch týkajúcu sa navrátenia štátnych príslušníkov tretích krajín bez legálneho pobytu (vyžadujúcu jednohlasné rozhodnutie), ako aj návrh, ktorým sa mení a dopĺňa smernica o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (vyžadujúce rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou), môže Rada poskytnúť informácie o spôsobe, akým každý členský štát hlasoval (v prospech/v neprospech/zdržal sa) v prípade každého z týchto rozhodnutí?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Pokiaľ ide o smernicu o spoločných normách a postupoch v členských štátoch na navrátenie štátnych príslušníkov tretích krajín bez legálneho pobytu, Rada by chcela zdôrazniť, že spomínaný návrh vychádza z článku 63 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES. Z tohto vyplýva, že sa uplatňuje postup spolurozhodovania a Rada sa rozhodne kvalifikovanou väčšinou.

Parlament prijal zmeny a doplnenia návrhu Komisie na svojom plenárnom zasadnutí 18. júna 2008. Keďže tieto zmeny a doplnenia zodpovedajú tým, ktoré navrhol predseda výboru Coreper predsedovi Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci listom zo 4. júna 2008 ako prijateľné pre Radu, môže sa konštatovať, že dohoda bola dosiahnutá v prvom čítaní⁽¹⁾. Preto sa o tejto záležitosti v Rade nehlasovalo, ale viedli sa rozhovory, počas ktorých bola dosiahnutá neformálna dohoda na obsahu tohto listu.

V súčasnosti sa experti z oboch inštitúcií venujú právnej a jazykovej revízii textu, ktorý bol výsledkom hlasovania v Parlamente. Následne Európsky parlament a Rada, rozhodujúca sa kvalifikovanou väčšinou, príjmu text právneho predpisu.

Pokiaľ ide o smernicu o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, 9. júna 2008 Rada kvalifikovanou väčšinou rozhodla o celkovom kompromise, ktorý navrhlo vo veci tejto smernice predsedníctvo. Štyri delegácie (grécka, maďarská, maltská a španielska) neboli schopné prijať kompromisný návrh predsedníctva a tri delegácie (belgická, cyperská a portugalská) sa hlasovania zdržali. Päť delegácií (belgická, cyperská, grécka, maďarská a španielska) urobilo spoločné vyhlásenie, ktoré bude začlenené do zápisnice Rady⁽²⁾, v ktorom vysvetľujú svoje stanovisko. V tomto vyhlásení tieto delegácie tiež zdôraznili, že sú ochotné konštruktívnym spôsobom preskúmať možné alternatívy dosiahnutia celkového kompromisu s predsedníctvom, Komisiou a Európskym parlamentom v záverečnej fáze schvaľovania návrhu smernice.

V roku 2005 skupina expertov na vysokej úrovni, ktorej predsedala Loyola de Palaciová, vypracovala správu o rozšírení sietí TEN-T na účely integrácie medzi Úniou a jej susedmi v oblasti dopravy. Na začiatku roku 2008 Komisia uverejnila oznámenie týkajúce sa tejto záležitosti. V tomto roku začala Únia s postupmi analýzy situácie, pokiaľ ide o prioritné projekty siete TEN-T, čo vyústilo do predloženia návrhov na rozšírenie zoznamu 30 prioritných projektov, ktorý bol schválený v roku 2004. V Ľubľane sa 6. mája ministri dopravy EÚ zúčastnili na neformálnom stretnutí, pričom ich program obsahoval diskusie o rozšírení sietí TEN-T, s cieľom zohľadniť požiadavky dvadsať sedmičky.

Môže Rada poskytnúť informácie o stave rozhovorov a časovom pláne týkajúcich sa rozšírenia sietí TEN-T, ako aj spresnenie, ktoré z dopravných projektov v Únii (námorné, vysokorýchlostné železnice, nákladné železnice, vzdušné alebo cestné projekty) sa budú vzťahovať na čiernomorskú oblasť?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej júlovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Vážená pani poslankyňa je informovaná o skutočnosti, že Rada nemôže skúmať zmeny a doplnenia platných právnych nástrojov bez návrhu Komisie. Komisia ešte nepredložila návrh na zmenu a doplnenie rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 884/2004/ES z 29. apríla 2004 o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, ktoré obsahuje zoznam 30 prioritných projektov. Podľa Komisie je návrh na revíziu týchto usmernení a zoznamu prioritných projektov naplánovaný na rok 2010 v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného rozhodnutia.

Malo by sa poznamenať, že prioritný projekt č. 7, na ktorom sa pracuje (diaľničná os Igoumenitsa/Patra – Atény – Sofia – Budapešť vrátane pripojenia na Bukurešť a Constanţu) a prioritný projekt č. 18 (vnútrozemská riečna os Rýn/Meuse – Mohan – Dunaj), časť ktorých zodpovedá definícii celoeurópskeho koridoru VII, prispievajú k spojeniu s regiónom Čierneho mora.

Rada pripisuje veľký význam potrebe zohľadnenia zmien, ku ktorým došlo v EÚ od prijatia usmernení pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) a reakcii na potreby rastúceho obchodu a dopravných tokov, ako sa uvádza v záveroch o rozšírení hlavných celoeurópskych dopravných osí do susedných krajín, ktoré prijala Rada pre dopravu, telekomunikácie a energetiku v júni 2007.

Mohla by Komisia uviesť, či sa zaoberá problematikou postupu uplatňovaného pri zamestnávaní pracovníkov základných a stredných škôl, ktorým sú poskytované zmluvy v dĺžke trvania školského roku, ktoré sú následne obnovené na začiatku školského roku a pred letnými prázdninami ich platnosť opäť končí, čo vedie k tomu, že pracovníci, akými sú napríklad administratívni pracovníci a pracovníci údržby nemajú rovnaké práva ako pracovníci so zmluvami na dobu neurčitú, a to napriek tomu, že poskytujú rovnaké služby a často na svojom mieste pracujú mnoho rokov?

Hlavnými cieľmi smernice Rady 1999/70/ES⁽¹⁾ o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC⁽²⁾, UNICE a CEEP je zvýšiť kvalitu práce na dobu určitú prostredníctvom zabezpečenia uplatňovania zásady nediskriminácie a zriadiť rámec na prevenciu zneužívania vyplývajúceho z využívania opakovane uzatváraných pracovných zmlúv alebo vzťahov na dobu určitú.

S cieľom predchádzať zneužívaniu vyplývajúceho z využívania opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú podľa doložky 5 rámcovej dohody, sú členské štáty povinné zaviesť jedno alebo viaceré z týchto opatrení:

a) objektívne dôvody oprávňujúce obnovenie takýchto zmlúv alebo vzťahov;

b) maximálnu celkovú dĺžku trvania opakovane uzatváraných pracovných zmlúv alebo vzťahov na dobu určitú;

c) počet obnovení takýchto zmlúv alebo vzťahov.

Všetky členské štáty zaviedli jedno alebo viaceré z týchto opatrení. Výsledkom je, že zmluvy na dobu určitú nemôžu byť obnovované viackrát ako je stanovený počet alebo len po istom časovom období alebo bez objektívnych dôvodov na ich obnovenie. Výsledkom transpozície týchto právnych predpisov by mala byť skutočnosť, že zmluvy na dobu určitú nemôžu byť obnovované či predlžované neobmedzene.

S výnimkou Španielska, kde sa právny predpis zmenil na účely zahrnutia učiteľov náboženstva do rámca pôsobnosti smernice, Komisia nemá informácie o systematickom využívaní opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú v prípade zamestnancov základných a stredných škôl.

Právo Spoločenstva je navrhnuté, s cieľom predchádzať zneužívaniu opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú. Vyzývame váženého pána poslanca, aby oznámil Komisii akékoľvek relevantné informácie o mieste a spôsobe využívania takýchto postupov. Na tomto základe sa Komisia rozhodne o najvhodnejšom spôsobe činnosti.

EÚ dnes disponuje moderným a ambicióznym antidiskriminačným právnym rámcom, ktorý má upevniť a doplniť prijatie novej európskej smernice, ktorou sa uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania rozšíri aj mimo oblasti zamestnanosti. Avšak ako dokazuje transpozícia ustanovení dvoch predchádzajúcich antidiskriminačných smerníc (2000/78/ES⁽¹⁾ a 2000/43/ES⁽²⁾), začlenenie ustanovení do vnútroštátneho práva neznamená dosiahnutie rovnocenného zaobchádzania v praxi.

Aké nové praktické opatrenia predkladá Komisia v novom návrhu smernice na prevenciu diskriminácie, obťažovania a zneužívania, na zlepšenie fungovania orgánov pre rovnaké príležitosti, na podporu obetí diskriminácie a posilnenie práva na právnu nápravu v prípade diskriminácie na účely účinného presadzovania práva?

Komisia 2. júla 2008 ako súčasť obnovenej sociálnej agendy⁽³⁾ prijala návrh⁽⁴⁾ smernice o zákaze diskriminácie na základe veku, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie a náboženského vyznania alebo viery mimo oblasti zamestnanosti. Tiež prijala oznámenie s názvom Nediskriminácia a rovnaké príležitosti: Obnovený záväzok⁽⁵⁾, v ktorom sa stanovuje všeobecná politika v tejto oblasti.

V navrhovanej smernici sú zahrnuté ustanovenia proti obťažovaniu a zneužívaniu, ako aj požiadavka na zriadenie orgánov pre rovnaké zaobchádzanie, najmä s cieľom podporovať obete diskriminácie. Tieto ustanovenia sú vo všeobecnosti v súlade s podobnými ustanoveniami smernice 2000/43/ES⁽⁶⁾. Komisia sa domnieva, že ak sa tieto ustanovenia budú riadne transponované do vnútroštátneho práva a vykonávané, poskytli by vhodné záruky pre obete diskriminácie, ktoré hľadajú nápravu.

Údaje gréckeho Národného štatistického úradu dokazujú, že v prvom štvrťroku 2008 podiel registrovaných nezamestnaných dosiahol 8,3 % a medzi prvotne postihnutými sú žiadatelia o prvé zamestnanie (33,4 %), mladí muži (17,3 %) a mladé ženy (22,2 %). Dlhodobo nezamestnaní predstavujú 46,7 % (200 000), pričom po 12 mesiacoch strácajú nárok na zanedbateľnú podporu v nezamestnanosti vo výške 404 EUR.

Aké opatrenia príjme Komisia v čase, keď nekontrolované zvyšovanie cien, slabé mzdy a dávky spôsobujú problémy pracujúcej triede, na splnenie návrhov hnutia odborových zväzov na účinnú ochranu nezamestnaných v členských štátoch, na dávky v nezamestnanosti dosahujúce 80 % základnej mzdy a na sociálne zabezpečenie nezamestnaných počas celého obdobia nezamestnanosti, kým si nenájdu stabilnú prácu na plný úväzok?

Komisia si uvedomuje výzvy, ktorým čelia členské štáty, pokiaľ ide o rastúce ceny a nezamestnanosť.

Ako potvrdila Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2008, základy hospodárstva Európskej únie sú naďalej stabilné: verejné schodky od roku 2005 klesli o viac ako polovicu a verejný dlh tiež klesol pod hranicu 60 %; hospodársky rast v roku 2007 dosiahol 2,9 %, avšak je pravdepodobné, že v roku 2008 bude nižší; počas uplynulých dvoch rokov bolo vytvorených 6,5 milióna pracovných miest. Napriek tomu, že cyklické faktory zohrali svoju úlohu, tomuto vývoju pomáhajú štrukturálne reformy, ku ktorým sa pristúpilo počas uplynulých niekoľko rokov v rámci lisabonskej stratégie, ako aj pozitívne vplyvy eura a jednotného trhu. V dôsledku týchto skutočností klesá miera nezamestnanosti a dlhodobej nezamestnanosti a napreduje aj zamestnanosť žien a starších pracovníkov.

Napriek tomu je stále potrebné vyvinúť ďalšie úsilie v oblasti začleňujúcich pracovných trhov. Začlenenie ľudí z okrajových častí pracovného trhu (nedostatočne kvalifikovaných, zdravotne postihnutých, migrantov a znevýhodnenej mládeže) sa musí urýchliť, s cieľom splniť ciele pre zamestnanosť stanovené na rok 2010 a posilniť sociálny rozmer obnovenej stratégie pre rast a zamestnanosť.

Začlenenie zraniteľných skupín je jednou z priorít otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia. Prostredníctvom tohto procesu Európska únia koordinuje a povzbudzuje činnosť členských štátov zameranú na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a na reformu ich systémov sociálnej ochrany na základe výmeny osvedčených postupov a vzájomného učenia sa. S cieľom podporiť integráciu najviac znevýhodnených skupín, Komisia podporuje novú stratégiu tzv. aktívneho začlenenia, v ktorom sa spája poskytnutie primeranej úrovne podpory príjmu so silnejším prepojením na pracovný trh a s lepším prístupom k službám. Pokiaľ ide najmä o účinky rastúcich cien potravín a cien ropy, odkazujeme váženého pána poslanca na nedávne oznámenia Komisie týkajúce sa týchto záležitostí vrátane oznámenia s názvom Riešenie problematiky rastúcich cien potravín: Usmernenia pre opatrenia EÚ⁽¹⁾.

Okrem toho program EÚ na distribúciu potravín pre najchudobnejších v Spoločenstve⁽²⁾, ktorý je už viac ako 20 rokov dostupný najchudobnejším skupinám obyvateľstva, je v súčasnosti v procese skúmania s množstvom možných inovácií.

Cieľom programu je dopĺňať iniciatívy členských štátov a jeho rozpočet vzrástol z menej ako 100 miliónov EUR v roku 1987 na viac ako 305 miliónov EUR v roku 2008.

Večer 11. júna bol spáchaný útok na práva pracovníkov a na slobodu odborových zväzov, keď zamestnanci zámerne presunuli mobilnú bunku, v ktorej má dočasné sídlo päť odborových zväzov zastupujúcich pracovníkov v priemyselnom parku Schistos v Atike v Grécku. Jasným zámerom vedúcim tento krok bolo vytvoriť geto priemyselných vzťahov, v ktorom nebudú platiť kolektívne zmluvy a predpisy upravujúce bezpečnosť a zdravie pri práci. Tisíce pracovníkov hneď začali protestovať a žiadať o návrat svojich odborových zväzov do priemyselného parku.

Odsudzuje Komisia čin, ktorý spáchali zamestnanci, ktorý predstavuje priamy útok na neobmedzenú slobodu činnosti a prejavu odborových zväzov?

Komisia by chcela zdôrazniť, že sloboda združovania by sa mala považovať za základné právo. Preto by mala byť dodržiavaná za akýchkoľvek okolností v rámci rozsahu uplatňovania práva Spoločenstva.

V rozsudku vo veci Bosman Súdny dvor stanovil, že „sloboda združovania, [...] zakotvená v článku 11 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyplývajúca z ústavných tradícií spoločných členským štátom, je jedným zo základných práv […], ktoré sú v právnom poriadku Spoločenstva ochraňované.“

Okrem toho v článku 12 Charty základných práv Európskej únie sa stanovuje, že každý má právo na slobodu združovania, najmä v záležitostiach súvisiacich s odborovými zväzmi. V Charte Spoločenstva základných sociálnych práv pracovníkov je obsiahnuté podobné ustanovenie (oddiel 13)⁽¹⁾.

Avšak neexistujú právne predpisy EÚ, v ktorých by sa výslovne stanovovalo právo združovania. Podľa článku 137 ods. 5 Zmluvy o ES sa právo prijať opatrenia v oblasti sociálnej politiky nevzťahuje na právo združovania.

Komisia by chcela zdôrazniť, že v Zmluve o ES sa Komisia neoprávňuje na prijímanie opatrení voči súkromným podnikom, ktoré mohli porušiť právo slobody združovania. V takýchto prípadoch je úlohou vnútroštátnych orgánov, a najmä súdov, aby zabezpečili, že toto právo sa na ich území bude dodržiavať na základe všetkých relevantných skutočností osobitného prípadu a v súlade s vnútroštátnym, medzinárodným právom a právom Spoločenstva.

Skôr než sa predpokladalo, teda v prvý deň svojho predsedníctva EÚ, Francúzsko zrušilo obmedzenia slobody pohybu pracovníkov z nových členských štátov EÚ (okrem Rumunska a Bulharska).

V roku 2006 bol štátnym príslušníkom východných členských štátov EÚ udelený voľný prístup k zamestnaniu vo Francúzsku napriek tomu, že toto právo bolo obmedzené na určité skupiny profesií, a teda len 40 % francúzskeho pracovného trhu bolo v skutočnosti dostupného spomínaným jednotlivcom. Pred samotným uplynutím prechodného obdobia v roku 2009 sa teraz Francúzsko rozhodlo odstrániť všetky prekážky voľného pohybu pracovníkov. Obavy z toho, že čiastočné otvorenie pracovného trhu povedie k masívnemu prílivu pracovníkov z východnej Európy sa preukázali ako neopodstatnené a zosobnenie týchto obáv v postave tzv. poľského inštalatéra nezničilo francúzsky pracovný trh.

Obmedzenia pre pracovníkov z východných členských štátov EÚ sa však stále uplatňujú v Nemecku, Rakúsku, Dánsku a Belgicku.

Akým spôsobom tento príklad Francúzska, jedného z najväčších členských štátov EÚ, podľa názoru Komisie ovplyvní krajiny, v ktorých sa obmedzenia stále uplatňujú? Aký vplyv bude mať zrušenie prekážok slobody pohybu na francúzske hospodárstvo?

Prechodné opatrenia stanovené v Zmluve o pristúpení z roku 2003, ktorými sa členským štátom umožňuje obmedziť prístup na ich pracovné trhy, sú rozdelené na tri odlišné fázy. Súčasná (druhá) fáza sa skončí 30. apríla 2009. Počas tejto fázy sa členské štáty, ktoré stále obmedzujú prístup na svoje pracovné trhy pracovníkom z ôsmich z 10 členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ 1. mája 2004, môžu jednotlivo rozhodnúť či budú prístup obmedzovať do konca fázy, alebo zrušia obmedzenia skôr.

V zásade by uplatňovanie všetkých obmedzení malo skončiť 30. apríla 2009. Jedine členské štáty, v ktorých došlo k závažnému narušeniu pracovných trhov alebo k hrozbe takéhoto narušenia, môžu pokračovať potom, čo dané skutočnosti oznámia Komisii do 30. apríla 2009, v obmedzovaní prístupu na svoje pracovné trhy počas najviac ďalších dvoch rokov.

Vplyv rozhodnutia Francúzska otvoriť svoj pracovný trh na francúzske hospodárstvo je pravdepodobne pozitívny, keďže francúzske spoločnosti budú mať možnosť širšieho výberu pracovnej sily, čo im umožní jednoduchšie zaplniť voľné miesta, ktoré nie je možné obsadiť miestnymi pracovníkmi. Skúsenosť vo všetkých členských štátoch, ktoré otvorili svoje pracovné trhy skôr ako sa požadovalo, dokazuje, že migrácia za prácou z tzv. nových členských štátov uľahčila riešenie problémov pracovných trhov, zvýšila flexibilitu pracovnej sily, znížila inflačný tlak a prispela k hospodárskemu rastu bez akýchkoľvek výrazných negatívnych vplyvov na nezamestnanosť alebo mzdy miestnych pracovníkov.

Všeobecná politika zameraná proti prisťahovalcom a „imunita“ udelená spoločnostiam vedú k situáciám, v ktorých sú pracovníci vystavovaní barbarskému zaobchádzaniu. Typickým príkladom je výrobca odevov, spoločnosť Lady Fashion, v ktorej zamestnávatelia využívajú zastrašovanie a brutálne násilie voči pracovníkom, ktorí protestujú proti neprijateľným pracovným podmienkam. Zároveň využívajú všetky prostriedky na to, aby zabránili zasahovaniu odborových zväzov. Viacerých pracovníkov napadli násilné zložky, ktoré si objednal zamestnávateľ, rúrami a palicami, pretože neprišli do práce v nedeľu. V reakcii na protesty pracovníkov proti bitiu im spoločnosť oznámila, že ich všetkých prepúšťa. K podobným prejavom násilia došlo aj v minulosti, keď pracujúci prisťahovalec žiadal o svoju nevyplatenú mzdu.

Odsudzuje Komisia tieto násilné činy a obmedzovanie činnosti odborových zväzov, ktoré sú stále častejšími v dôsledku uplatňovania politiky zameranej proti pracovníkom?

Komisia považuje zneužívanie pracujúcich a porušovanie ich základných ľudských práv za neprijateľné. Všetky osoby, bez ohľadu na štátnu príslušnosť, majú právo na rešpekt vlastnej fyzickej a duševnej dôstojnosti a integrity. Tieto práva sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, ktorá bola slávnostne vyhlásená v Nice v roku 2000. Okrem toho podľa smernice 89/391/EHS⁽¹⁾ má zamestnávateľ všeobecnú povinnosť zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci po všetkých stránkach.

Pokiaľ ide o prisťahovalcov, ktorí sa nelegálne zdržiavajú na území EÚ, Komisia prijala v máji 2007 návrh smernice, v ktorej sa stanovujú sankcie pre zamestnávateľov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nelegálne zdržiavajú na území EÚ⁽²⁾. Podľa tohto návrhu by zamestnávatelia podliehali sankciám vrátane pokút a vyplácaniu nevyplatených miezd. Okrem toho by sa na zamestnávateľov vzťahovali trestné sankcie v najzávažnejších prípadoch vrátane prípadov, keď sa zistia osobitne vykorisťovateľské pracovné podmienky. Od členských štátov by sa požadovalo, aby zriadili účinné mechanizmy podávania sťažností, prostredníctvom ktorých by príslušní štátni príslušníci tretích krajín mohli priamo predložiť sťažnosť alebo prostredníctvom tretích strán, akými sú odborové zväzy alebo iné združenia.

Pokiaľ ide o špecifickú otázku váženého pána poslanca týkajúcu sa opatrení, ktoré prijali zamestnávatelia, s cieľom zabrániť činnosti odborových zväzov, Komisia by zdôraznila, že sloboda združovania by mala byť považovaná za všeobecnú zásadu práva Spoločenstva. Preto by mala byť dodržiavaná za akýchkoľvek okolností v rámci rozsahu uplatňovania práva Spoločenstva.

V rozsudku vo veci Bosman Súdny dvor stanovil, že „sloboda združovania, [...] zakotvená v článku 11 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyplývajúca z ústavných tradícií spoločných členským štátom, je jedným zo základných práv […], ktoré sú v právnom poriadku Spoločenstva ochraňované.“ Okrem toho v článku 12 Charty základných práv Európskej únie sa stanovuje, že každý má právo na slobodu združovania, najmä v záležitostiach súvisiacich s odborovými zväzmi. V Charte Spoločenstva základných sociálnych práv pracovníkov je obsiahnuté podobné ustanovenie (oddiel 13)⁽³⁾.

Podľa článku 137 ods. 5 Zmluvy o ES sa právo prijať opatrenia v oblasti sociálnej politiky nevzťahuje na právo združovania. Okrem toho by Komisia chcela zdôrazniť, že v Zmluve o ES sa Komisia neoprávňuje na prijímanie opatrení voči súkromným podnikom, ktoré mohli porušiť právo slobody združovania. V takýchto prípadoch je úlohou vnútroštátnych orgánov, najmä súdov, aby zabezpečili, že toto právo sa na ich území bude dodržiavať na základe všetkých relevantných skutočností osobitného prípadu a v súlade s vnútroštátnym, medzinárodným právom a právom Spoločenstva.

Domnieva sa Komisia, že priemysel v Európskej únii sa posilní alebo oslabí v závislosti od skutočnosti, že Lisabonská zmluva už nemôže byť vykonávaná? Akým spôsobom podľa Komisie bude priemysel ovplyvnený neúspechom Lisabonskej zmluvy spôsobeným skutočnosťou, že nebola ratifikovaná vo všetkých 27 členských štátoch?

Predseda Komisie vo svojom prejave pred Parlamentom 18. júna 2008 zdôraznil, že Lisabonská zmluva je naďalej zásadnou pre reakciu na výzvy, ktorým dnes čelí Európska únia, akými je vytváranie demokratickejšej Únie, rozširovanie právomocí Parlamentu, uznávanie úlohy národných parlamentov, posilňovanie schopnosti Únie konať v oblastiach, akými sú migrácia, energetika, zmena klímy a vnútorná bezpečnosť, ako aj zvyšovanie jej koherentnosti a účinnosti na svetovej úrovni.

Pokiaľ ide o priemyselnú politiku, v článku 157 v súčasnosti platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa stanovuje jasný mandát na vykonávanie priemyselnej politiky na úrovni Spoločenstva. Cieľom tejto politiky je poskytnutie správnych rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a inováciu v našom priemysle, pričom sa zohľadňuje skutočnosť, že väčšina spoločností sú malé a stredné podniky. Patria sem horizontálne a sektorálne iniciatívy na pomoc podnikom pri prekonávaní výziev globalizácie, rýchlej technologickej zmeny a prispôsobenia sa zmene klímy, s cieľom zvýšiť ich konkurencieschopnosť a posilniť rast, inováciu a tvorbu pracovných miest.

V Lisabonskej zmluve sa stanovujú tieto zmeny a doplnenia v novom článku 173: „Komisia môže vyvinúť akékoľvek užitočné podnety na podporu tejto koordinácie, najmä iniciatívy zamerané na vydanie usmernení a stanovenie ukazovateľov, organizovanie výmeny najlepšej praxe a prípravu potrebných prvkov na pravidelné monitorovanie a vyhodnocovanie. Európsky parlament je o tom v plnom rozsahu informovaný.“ Zmluvou by sa úloha Komisie v priemyselnej politike zvýraznila, najmä pri koordinácii jej vlastnej činnosti s činnosťami členských štátov. Rovnako by sa ňou posilnila úloha Parlamentu pri dosahovaní cieľov stanovených v zmluve.

Lisabonská zmluva by však neviedla k žiadnemu zásadnému preorientovaniu súčasnej priemyselnej politiky EÚ. Zmeny, ktoré do oblasti priemyselnej politiky zavádza Lisabonská zmluva nie sú nevyhnutné na to, aby umožnili Komisii plynule vykonávať túto modernú priemyselnú politiku.

Vzhľadom na záležitosti nastolené na Konferencii o svetovej potravinovej bezpečnosti, ktorú nedávno usporiadala organizácia FAO v Ríme, aké opatrenia plánuje Komisia predložiť, s cieľom prispôsobiť spoločnú poľnohospodársku politiku výsledkom tejto konferencie?

V oznámení Komisie (KOM(2008) 0321) s názvom Riešenie problematiky rastúcich cien potravín – Usmernenia pre opatrenia EÚ sa uvádza množstvo spôsobov intervencie na účely riešenia krízy a zmiernenie najzávažnejších vplyvov situácie, najmä na krajiny rozvojového sveta, v ktorom dochádza k nepokojom súvisiacim s nedostatkom potravín a rozširovaniu hladomoru a podvýživy. V oznámení sa len v skratke spomína Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, pričom sa zdôrazňujú niektoré z malých zmien, ktoré boli zavedené vzhľadom na rastúce znepokojenie súvisiace s výrobou potravín. Mohla by Komisia vydať jasné vyhlásenie o potrebe EÚ udržať a rozšíriť výrobu potravín vzhľadom na znepokojenie súvisiace so svetovou bezpečnosťou potravín? Mohla by Komisia tiež uviesť svoje hodnotenie komplexného vzťahu medzi opatreniami na prispôsobenie sa zmenám klímy, zníženým využitím vstupov na úrovni poľnohospodárskych podnikov a výroby potravín a potrebou uprednostniť trvalo udržateľnú výrobu potravín?

Potravinová kríza v kombinácii s nepretržitým rastom ceny ropy predstavuje hrozbu anuláciu výsledkov veľkého rozvoja, ku ktorému došlo za uplynulých pätnásť rokov. Svetová potravinová kríza vyžaduje silné vedenie zo strany EÚ. Aký je v tejto súvislosti stav plánov Komisie na poskytnutie nevyčerpaných poľnohospodárskych dotácií poľnohospodárom v rozvojovom svete, s cieľom čeliť rastúcim cenám a poskytnúť financovanie poľnohospodárskeho rozvoja, ktoré je tak veľmi potrebné?

Sú záujmy EÚ vážne, pokiaľ ide o pomoc pri riešení potravinovej krízy v rozvojovom svete? Ak áno, nemala by sa snažiť oveľa viac o využitie potenciálu jej vlastných poľnohospodárov a pestovateľov?

Zdá sa, že Komisia stále váha s požiadaním poľnohospodárov a pestovateľov v EÚ, aby zohrávali naplno svoju úlohu pri zabezpečovaní svetovej výroby potravín. Je zrejmé, že výrobu potravín na svete vrátane EÚ je potrebné zvýšiť.

Je potrebná zásadná investícia do výskumu a vývoja a spolu so skutočným riešením byrokratického zaťaženia, ktoré nás spomaľuje, by mohla viesť k výraznej zmene.

Akým spôsobom plánuje Európska komisia reagovať na túto výzvu a rozvinúť produktívny a konkurencieschopný reťazec zásobovania potravinami EÚ, ktorý bude prínosom pre svetovú potravinovú bezpečnosť a spotrebiteľov v EÚ?

Prvá všeobecná poznámka Komisie, v ktorej čiastočne reaguje na všetky štyri otázky, sa týka prepojenia s tzv. zdravotnou prehliadkou SPP. Tento návrh zahŕňa zmeny politiky reagujúce na znepokojenie súvisiace s výrobou potravín a rastúcim dopytom po potravinách: navrhuje sa, aby sa zrušil systém úhorovania pôdy a postupne bude zrušený aj systém kvót na mlieko. Tieto opatrenia prispievajú k dosiahnutiu nulového úhorovania pôdy a k zvýšeniu kvóty na mlieko začiatkom roku 2008, ktoré už ovplyvňujú tohtoročnú výrobu. Tieto vplyvy na výrobu predstavujú kumulatívne, významné reakcie na znepokojenie súvisiace s bezpečnosťou potravín. Z tohto dôvodu bude aj v budúcnosti Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) súčasťou riešenia na zmiernenie všeobecného tlaku vyvíjaného na ceny potravín.

Pán Medina Ortega sa opýtal na opatrenia nadväzujúce na Konferenciu o potravinovej bezpečnosti FAO,⁽¹⁾ ktorá sa konala od 3. do 5. júna 2008 v Ríme. Komisárka zodpovedná za poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sa na tejto konferencii zúčastnila a Komisia už reagovala na vyhlásenie, v ktorom sa vyzýva na „naliehavú a koordinovanú činnosť zameranú na boj proti negatívnym vplyvom rýchlo rastúcich cien potravín v najzraniteľnejších krajinách a oblastiach sveta.“ Komisia sa tiež aktívne zapája do rýchleho a úspešného uzatvorenia rokovaní o rozvojovom programe z Dauhy. Záväzkom Komisie je dosiahnuť dohodu, ktorá pomôže zlepšeniu potravinovej situácie v rozvojových krajinách. Okrem toho a túto záležitosť tiež nastolil komisár zodpovedný za rozvoj a humanitárnu pomoc Komisia pripravuje návrh na nový fond určený na podporu poľnohospodárstva v rozvojových krajinách. EÚ podporí dôrazné opatrenie zamerané na poľnohospodárske dodávky v rozvojových krajinách a poskytne najmä financovanie potrebné pre poľnohospodárske vstupy a pomoc. Komisia plánuje koncom júla 2008 predložiť konkrétny návrh. Tento komplexný balík odpovedá aj na otázku, ktorú predložil pán Smith.

Pani McGuinnessová žiada od Komisie hodnotenie zmeny klímy a jej prepojenia na trvalo udržateľnú výrobu potravín. Komisia sa domnieva, že jej vplyvy na poľnohospodársku výrobu sa v Európe výrazne líšia v závislosti od regiónov a odvetví, a preto neexistuje jediné riešenie všetkých problémov, ktorým Únia čelí. Ako vyhlásila komisárka zodpovedná za poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vo svojej odpovedi na predchádzajúcu otázku, Komisia v tzv. zdravotnej prehliadke SPP navrhla venovať sa rastúcemu znepokojeniu súvisiacemu so zmenou klímy a trvalo udržateľnou výrobou potravín prostredníctvom opatrení II. piliera.

Karlovarské oplátky, ktoré sú celosvetovo známou špecialitou, už po stáročia vyrábajú sudetsko-nemeckí cukrári v tzv. kúpeľnom trojuholníku v Čechách (Karlove Vary – Mariánske Lázně – Františkove Lázně) a od 19. a 20. storočia aj v iných častiach Európy a sveta. Dnes je jedným z najlepších výrobcov oplátok najvyššej kvality spoločnosť Wetzel v Dillingene na Dunaji v Bavorsku, kde jej majiteľka, Marlene Wetzel-Hackspacherová, začala s výrobou po tom, čo bola vyhostená z rodných Čiech po druhej svetovej vojne. Môže Komisia zaručiť, že rodina Wetzel-Hackspacherovcov bude schopná pokračovať vo výrobe a predaji tejto špeciality pod názvom „Karlsbader Oblaten“ (Karlovarské oplátky)? Aká je súčasná situácia týkajúca sa istých pokusov Českej republiky o ukončenie tejto hodnotnej tradície?

Komisia potvrdzuje, že dostala námietky voči návrhu na registráciu názvu „Karlovarské oplatky“ ako chráneného zemepisného označenia (ChZO) a o tom, že medzi dotknutými stranami prebiehajú konzultácie. Zatiaľ čo tento proces prebieha, Komisia nemôže zasahovať a nebolo by z jej strany správne, aby sa vyjadrovala k silným stránkam argumentácie na jednej zo strán v tomto prípade.

Avšak dovoľte Komisii zdôrazniť, že, ak názov „Karlovarské oplatky“ bude zaregistrovaný, potom používanie tohto názvu bude chránené, okrem iného, pred akýmkoľvek „zneužívaním, napodobňovaním alebo naznačovaním aj, keby bol chránený názov preložený.“ V prípade sporu a opäť v prípade registrácie názvu „Karlovarské oplatky“, o ktorej sa ešte nerozhodlo, by bolo úlohou vnútroštátnych súdov a, ak by to bolo nevyhnutné, ako poslednej inštancie Európskeho súdneho dvora, určiť či sa na používanie názvu „Karlsbader Oblaten“, ktorý uvádza vážený pán poslanec, vzťahuje alebo nevzťahuje toto alebo ktorékoľvek iné ustanovenie nariadenia (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín⁽¹⁾.

Po uverejnení revidovaného znenia textu v oblasti poľnohospodárstva a po tom, čo väčšina členských štátov tomuto textu vyjadrila podporu, môže Komisia uviesť či zaznamenala pozitívne signály od iných veľmocí WTO týkajúce sa rokovaní o poľnohospodárstve? Domnieva sa Komisia, že v súčasnosti existujú podmienky na úspešné uzatvorenie kola rokovaní do konca tohto roku?

Súčasný návrh úprav týkajúcich sa poľnohospodárstva členovia Svetovej obchodnej organizácie (WTO) vo všeobecnosti považujú za prijateľný základ ďalších rokovaní. Avšak stále je potrebné vyriešiť niekoľko záležitostí. Komisia preto spolupracuje s inými členmi organizácie WTO v Ženeve, s cieľom umožniť predsedovi rokovacieho výboru pre poľnohospodárstvo finalizovať text, ktorý by mohol predstavovať vhodný základ pre rokovania na ministerskej úrovni.

Pokiaľ ide o otázku existencie podmienok na úspešné uzatvorenie kola rokovaní do konca roku 2008, Komisia sa domnieva, že je veľmi dobre predstaviteľné, že dohoda bude dosiahnutá a vynakladá všetko úsilie na to, aby tento cieľ v rámci svojho mandátu od Rady dosiahla. Napriek tomu je však v prvom rade vykonať ešte veľmi veľa práce.

Generálny riaditeľ WTO pán Lamy teraz vyjasnil, že okolo 21. júla 2008 hodlá zvolať stretnutie ministrov, s cieľom dohodnúť sa na podmienkach. Skutočnosť, či kolo rokovaní bude uzatvorené do konca roku 2008 bude vo veľkej miere závisieť od výsledku tohto ministerského stretnutia a od dobrej vôle všetkých členov, pokiaľ ide o ďalšie pokračovanie v rokovaniach.

V každom prípade, akákoľvek záverečná dohoda musí byť komplexná a musí zahŕňať záležitosti, ktoré sú v evidentnom záujme EÚ. Najmä ambiciózny výsledok, ktorý sa zvažuje v oblasti poľnohospodárstva, musí v plnej miere dopĺňať ostatné oblasti rokovaní vrátane oblasti NAMA⁽¹⁾, oblasti služieb a pravidiel, ako aj oblasti zemepisných označení.

Vo svojej písomnej odpovedi zo 17. júna 2008 (H-0387/08) na moju otázku týkajúcu sa zavedenia modulácie v nových členských štátoch Komisia uvádza, že v roku 2012 budú priame platby rovnaké v starých aj v nových členských štátoch (po zavedení modulácie) a zastavia sa na 87 % z celkovej platby.

Bohužiaľ výška platby za hektár poľnohospodárskej pôdy rovnaká nebude, a to napriek tomu, že do roku 2012 budú výrobné náklady približne rovnaké v nových aj v starých členských štátoch.

Kedy sa vyrovná výška podpory za hektár v starých a nových členských štátoch?

Oddelená podpora vychádza z historických alebo regionálnych údajov o výrobe v prípade EÚ 15 a z najspoľahlivejších údajov, ktoré boli k dispozícii v danom čase v prípade EÚ 10, ktoré boli schválené v dohode o pristúpení. Preto je výška priamej platby diferencovaná nielen medzi starými a novými členskými štátmi, ale aj medzi všetkými členskými štátmi, ako aj regiónmi a jednotlivými poľnohospodármi (v závislosti od modelu vybratej oddelenej platby)

Hodnotenie vplyvu tzv. zdravotnej prehliadky SPP dokázalo, že rovnaká paušálna platba pre všetkých v EÚ 27 by nezlepšila celkové „nerovnomerné“ rozdelenie platieb medzi poľnohospodárskymi podnikmi, ale viedla by k obrovským rozpočtovým prerozdeleniam medzi členskými štátmi. Okrem toho by narušila príjmové vzťahy medzi odvetvím poľnohospodárstva a inými odvetviami hospodárstva, keďže poľnohospodársky príjem v EÚ 12 veľmi výrazne od pristúpenia k EÚ vzrástol.

Avšak návrh tzv. zdravotnej kontroly uľahčuje posun smerom k paušálnejšej podpore v rámci členského štátu, keďže každý členský štát môže pristupovať k prerozdeleniu podpory, ku ktorému povedie, na základe objektívnejších kritérií. Avšak akékoľvek veľké opätovné vyčleňovanie prostriedkov členským štátom pripadá do úvahy len v rámci preskúmania rozpočtu a celkovej úrovne vyčleňovania prostriedkov, nielen tých súvisiacich s priamou podporou.

Vplyvy zmeny klímy sa prejavujú vo všetkých členských štátoch EÚ. V nadchádzajúcich rokoch Únia bude musieť byť schopná účinne bojovať proti jej príčinám a prispôsobiť sa novým formám podnebia. Najmä južné a východné členské štáty budú neustále trpieť obdobiami sucha, vlnami horúčav a rozširovaním púšte v poľnohospodárskych regiónoch. Výsledky budú pre poľnohospodársku úrodu zdrvujúce. Okrem toho, vedecké štúdie upozorňujú na budúci nedostatok vody, a to najmä pitnej vody.

Môže Komisia vyhlásiť, aké opatrenia plánuje predložiť, s cieľom rozvinúť účinný systém zavlažovania, ktorý by spomínaným členským štátom umožnil venovať sa účinnému poľnohospodárstvu, ktoré nasýti obyvateľstvo daného regiónu a zabezpečí aj vývoz poľnohospodárskych výrobkov do tretích krajín? Môže Komisia objasniť, ktoré z fondov Spoločenstva sú určené na podporu týchto opatrení a poskytnúť informácie o budúcnosti politiky EÚ, pokiaľ ide o poľnohospodárske zavlažovanie?

V rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa už dnes poskytuje finančná pomoc na povzbudenie zmeny poľnohospodárskych postupov. Týka sa to napríklad nahrádzania starých systémov zavlažovania novými, ktoré majú nižšiu spotrebu vody, transformácie ornej na trávnatú pôdu, znižovania používania vody na existujúce plodiny a vytvárania jazierok a iných plôch. Táto pomoc je poskytovaná, najmä prostredníctvom poľnohospodársko-environmentálnych opatrení a podpory investícií.

Okrem toho Komisia nedávno predložila návrhy na preskúmanie reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky z roku 2003, návrhy tzv. zdravotnej prehliadky. Niektoré z navrhovaných opatrení pomôžu riešiť problémy súvisiace s množstvom vody. Podľa navrhovanej novej normy správnych poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok sa bude požadovať dodržiavanie postupov povoľovania v prípade využívania vody na zavlažovanie. Návrh na zvýšenie povinnej modulácie na 13 % do roku 2013 by poskytol nové financovanie na posilnenie programov rozvoja vidieka, okrem iného, na skvalitnenie vodného hospodárstva. Okrem toho Komisia upozorňuje váženú pani poslankyňu na skutočnosť, že v súvislosti so suchami prijala Komisia v júli 2007 oznámenie s názvom Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii, v ktorom sa zdôrazňujú kľúčové politické smerovania pre budúcu činnosť. V tomto oznámení sa zdôrazňuje významný potenciál úspory vody, ktorý v Európe existuje a potreba využiť tento potenciál predtým ako sa bude uvažovať o akomkoľvek riešení pre dodatočné dodávky vody. Platí to pre poľnohospodárske činnosti a najmä pre zavlažovanie, v prípade ktorého skvalitnené techniky a postupy zavlažovania a zdokonalené zavlažovacie siete môžu viesť k výraznej úspore vody. Komisia je zaviazaná prijať do konca roku 2008 správu o opatreniach nadväzujúcich na toto oznámenie.

Keďže viac než 100 miliónov Európanov sa každoročne zúčastňuje na dobrovoľníckych aktivitách a keďže dobrovoľníctvo podporuje medzigeneračnú solidaritu, medzikultúrny dialóg a sociálnu súdržnosť, ktoré sú súčasťou hodnôt a cieľov EÚ stanovených v zmluvách, súhlasí Komisia s tým, že Európsky rok dobrovoľníctva 2011 by bol ideálnym spôsobom, akým by Komisia mohla poskytnúť cielenú pomoc všetkým dobrovoľníkom v EÚ?

Komisia si v plnej miere uvedomuje význam dobrovoľníctva v Európe a jeho hodnotný príspevok k sociálnej súdržnosti, aktívnemu európskemu občianstvu, medzigeneračnej solidarite a medzikultúrnemu dialógu a mnohým iným záležitostiam.

Komisia starostlivo počas niekoľkých uplynulých mesiacov sledovala prácu Parlamentu, Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v oblasti dobrovoľníctva.

Významným krokom pri podpore dobrovoľníctva v Európskej únii je najmä správa o príspevku dobrovoľníctva k hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ktorú predložila vážená pani poslankyňa a do ktorej sú zahrnuté veľmi užitočné rady. Význam dobrovoľníctva pri presadzovaní sociálneho začlenenie prostredníctvom informálneho a neformálneho vzdelávania, ako sa zdôrazňuje v správe, je stanoviskom, s ktorým Komisia v plnej miere súhlasí.

Komisia začne so štúdiou o dobrovoľníctve v Európskej únii, v ktorej sa zameria na súčasnú situáciu, dôležité záležitosti a výzvy pre EÚ v tejto oblasti, s cieľom pomôcť tvorcom politiky určiť najlepšie postupy na pokračovanie a rozsah možných budúcich iniciatív na európskej úrovni.

Na základe výsledkov uvedenej štúdie Komisia preskúma, aké iniciatívy by bolo najlepšie prijať v oblasti dobrovoľníctva vrátane zváženia budúceho Európskeho roku dobrovoľníctva.

Európska komisia 23. januára 2008 predložila ďalekosiahly balík návrhov, ktoré prispejú k splneniu ambicióznych záväzkov Európskej únie v oblasti boja proti zmene klímy a podporia využívanie obnoviteľných zdrojov energie do roku 2020 a po ňom. Ústredným prvkom stratégie je posilnenie a rozšírenie systému obchodovania s emisiami (ETS), ktorý je kľúčovým nástrojom EÚ na nákladovo účinné znižovanie objemu emisií CO2.

V rámci medzinárodnej dohody by nebezpečenstvo presunu emisií CO2 bolo pravdepodobne zanedbateľné. Takáto dohoda však ešte nebola zavedená.

Je potrebných viac informácií na určenie skutočnosti, ktoré energeticky náročné odvetvia by boli najviac postihnuté presunom emisií CO2. S týmto cieľom GR pre podnikanie v súčasnosti zhromažďuje výsledky dotazníka, ktorý bol zaslaný rôznym odvetviam začleneným do systému ETS.

Mohla by sa Komisia, vzhľadom na úroveň znepokojenia súvisiaceho s touto záležitosťou, prosím, vyjadriť k pokroku dosiahnutému do dnešného dňa a uviesť akékoľvek predbežné výsledky, ktoré môže zverejniť?

V akom časovom horizonte môže Európsky parlament očakávať podrobnú správu o zisteniach Komisie?

Prvotnou prioritou Komisie je dosiahnuť ambicióznu a komplexnú medzinárodnú dohodu o zmene klímy na obdobie po roku 2012, kedy sa skončí uplatňovanie súčasných záväzkov Kjótskeho protokolu. V situácii, keď neexistuje medzinárodná dohoda, môžu niektoré energeticky náročné odvetvia riskovať presun výroby mimo Európu, čo vedie k zvyšovaniu celkového objemu emisií (presunu emisií CO2).

Komisia v súčasnosti nedokáže presne určiť, ktoré odvetvia a/alebo pododvetvia sú ohrozené presunom emisií CO2. Táto úloha by mala byť vykonaná na základe všetkých objektívnych a relevantných kritérií, najmä na základe schopnosti príslušných odvetví adaptovať sa na zvýšenie nákladov spôsobených novými pravidlami systému obchodovania s emisiami (ETS) bez tohto, aby prišli o významný podiel na trhu v prospech uhlíkovo menej účinných zariadení mimo Spoločenstva, na základe schopnosti týchto odvetví znížiť objem emisií a na základe politík v oblasti zmeny klímy, ktoré sú vykonávané v krajinách, kde pôsobia konkurenti.

Komisia preto túto záležitosť skúma a navrhuje najneskôr do júna 2010 určiť, ktoré odvetvia alebo pododvetvia sú vystavené významnému nebezpečenstvu presunu emisií CO2.

Komisia zhodnotí situáciu v týchto energeticky náročných odvetviach na základe výsledku medzinárodnej dohody o zmene klímy alebo akýchkoľvek sektorálnych dohôd, ktoré budú uzatvorené. Na základe tohto hodnotenia Komisia najneskôr do júna 2010 predloží správu Parlamentu a Rade a, ak to bude potrebné, navrhne dodatočné opatrenia. Takéto opatrenia by sa mohli týkať úpravy bezplatných kvót alebo začlenenia dovozcov do systému ETS alebo kombinácie týchto opatrení.

Komisia už začala s osobitnou činnosťou zameranou na problematiku presunu emisií CO2. Na základe dotazníka, ktorý bol rozoslaný združeniam európskeho priemyslu, Komisia získala údaje, ktoré v súčasnosti podrobne analyzuje a vytvára pre ne analytický rámec.

Cieľom činnosti Komisie v tejto oblasti je zhodnotiť nebezpečenstvo presunu emisií CO2, pričom sa zohľadňujú kritériá začlenené do návrhu Komisie na zmenu a doplnenie smernice o systéme ETS. Komisia bude podobne ako v minulosti, napríklad na stretnutí 11. apríla 2008, informovať zainteresované strany o výsledkoch tejto práce, keď budú k dispozícii relevantné výsledky. Jedno takéto stretnutie je naplánované na koniec septembra 2008.

Komisia bude tiež informovať Parlament a Radu o dosiahnutom pokroku a výsledkoch v rámci tejto činnosti, s cieľom dosiahnuť dohodu na balíku pre klímu a energetiku do konca roku 2008.

V tomto štádiu však Komisia neplánuje vydať oficiálnu správu o predbežných výsledkoch prebiehajúcej činnosti.

Podľa rozhovoru s Philippom Caylom, predsedom a výkonným riaditeľom stanice EuroNews, ktorý uverejnili španielske noviny v júni 2007, stanica EuroNews vyhrala verejnú súťaž Komisie o miesto medzinárodnej spravodajskej televíznej stanice v arabskom jazyku, ktorá bude vysielať 24 hodín denne, sedem dní v týždni.

Môže Komisia uviesť, ktoré televízne spoločnosti sa na tejto verejnej súťaži zúčastnili a aké boli výberové kritériá? Hodlá Komisia poskytovať prostriedky na vytvorenie televíznej spravodajskej stanice aj v iných európskych jazykoch? Aké kritériá uplatní pri poradí výberu jazykov?

Ako sa stanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách, špecifikácie verejnej súťaže (vrátane kritérií na vylúčenie, výber a udelenie zmluvy) na vytvorenie arabskej verzie medzinárodnej spravodajskej televíznej stanice boli uverejnené v Úradnom vestníku⁽¹⁾, ako aj výsledky súťaže⁽²⁾.

V súčasnosti neexistujú iné plány na vytvorenie spravodajských televíznych staníc v žiadnom inom európskom jazyku.

Podľa informácií, ktoré sprostredkovali občania, registrované partnerstvá uzatvorené v Spojenom kráľovstve francúzske úrady neuznávajú ako rovnocenné s manželstvom a dokonca ani ako rovnocenné s PACS (francúzske registrované partnerstvo). Okrem toho sa páry zaregistrované ako partnerské v Spojenom kráľovstve nemôžu presťahovať do Francúzska a uzavrieť tzv. PACS, keďže potrebujú tzv. certificat de coutume, v ktorom sa vyhlasuje, že partneri ešte neuzavreli registrované partnerstvo/manželstvo/PACS v Spojenom kráľovstve. V prípade úmrtia jedného z registrovaných partnerov vymerajú francúzske orgány 60 % daň pozostalému partnerovi, ktorý podľa francúzskych zákonov nemá žiadne nároky. Ak francúzsky štátny príslušník hodlá uzavrieť tzv. PACS s britským štátnym príslušníkom na francúzskej ambasáde v Londýne, nepožaduje sa od neho tzv. certificat de coutume, a to aj v prípade, keď tieto dve osoby už predtým uzavreli registrované partnerstvo vo Veľkej Británii. V článku 25 zmluvy o dvojitom zdaňovaní medzi Francúzskom a Spojeným kráľovstvom sa tiež stanovuje, že štátni príslušníci týchto krajín by nemali podliehať rôznych postupom, pokiaľ ide o dane, ak sa ocitli v rovnakej situácii.

Nedomnieva sa Komisia, že táto situácia je prekážkou voľného pohybu občanov a ich rodín a že tieto rozdielne požiadavky súvisiace s tzv. certificat de coutume a daňovými zákonmi predstavujú diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie? Aké kroky podnikne Komisia na vyriešenie tohto problému? Požiada príslušné členské štáty, aby vzájomne uznali takéto zmluvy, s cieľom zabezpečiť voľný pohyb občanov EÚ?

Vážená pani poslankyňa upozorňuje Komisiu na problémy súvisiace so skutočnosťou, že francúzske orgány neuznávajú registrované partnerstvá uzatvorené v Spojenom kráľovstve ako rovnocenné s manželstvom alebo s tzv. PACS⁽¹⁾.

Pre Komisiu je vzájomné uznávanie v oblasti rodinného práva skutočnou prioritou. V súčasnosti predstavuje nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností⁽²⁾ (nariadenie Brusel II) hlavný právny nástroj upravujúci vzájomné uznávanie v oblasti rodinného práva. V tomto nariadení sa stanovuje vzájomné uznávanie určitých rozsudkov týkajúcich sa rozvodu, právnej rozluky alebo zrušenia manželstva.

Neexistuje však právny predpis Spoločenstva, v ktorom by sa stanovovalo uznávanie manželstiev alebo registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia v rámci Európskej únie. V dôsledku tejto skutočnosti Komisia nemá právomoc preskúmať, či existuje diskriminácia medzi manželskými pármi a registrovanými partnermi.

Rozdiely pozorované v niektorých členských štátoch týkajúce sa postoja k registrovaným partnerstvám uzatvoreným v iných členských štátoch a k ich daňovým dôsledkom sú výsledkom nedostatku zjednotených pravidiel v oblasti uznávania manželstva a registrovaného partnerstva v Európskej únii.

Európske spoločenstvo nemá žiadnu právomoc prijať právne predpisy týkajúce sa záležitostí spojených s rodinným stavom, ktoré majú priamy vplyv na každodenný život európskych občanov. Pokiaľ nebudú Spoločenstvu udelené dodatočné právomoci, Komisia nemá právny základ na to, aby do tejto oblasti zasahovala.

Komisia však začala s komparatívnou štúdiou o záznamoch o rodinnom stave, s cieľom reagovať na potrebu vzájomného uznávania týchto záznamov, ktorú spôsobuje zvýšená mobilita občanov v rámci Európskej únie. Túto oblasť v súčasnosti upravujú vnútroštátne právo a medzinárodné dohovory. Cieľom tejto komparatívnej štúdie je poskytnúť prehľad vnútroštátnych zákonov a postupov v tejto oblasti, s cieľom určiť praktické problémy, s ktorými sa stretávajú občania a navrhnúť možné riešenia týchto problémov. Očakáva sa, že táto rozsiahla štúdia bude ukončená počas roku 2008. Komisii poskytne kvalitný základ na hodnotenie možných opatrení, ktoré je možné prijať na úrovni Európskej únie, s cieľom skvalitniť vzájomné uznávanie záznamov o rodinnom stave. S cieľom napraviť skutočnosť, že nedostatok vzájomného uznávania vedie k negatívnym osobným a finančným následkom pre dotyčných občanov.

Podľa názoru gréckych spotrebiteľov jednotný trh úplne zlyhal, pokiaľ ide o harmonizáciu cien, najmä základného spotrebného tovaru. Spotrebiteľský cenový index bol v Grécku mnoho rokov jedným z najvyšších v EÚ 15 a výrazne vyšší ako priemer Spoločenstva. Nedávno vykonalo stredisko pre ochranu spotrebiteľa cenový prieskum 86 výrobkov každodennej potreby v rovnakej sieti supermarketov v Berlíne a Solúne. Tento prieskum dokázal, že celková priemerná cena v obchode v Solúne bola o 32,57 % vyššia než v Berlíne, pričom mnohé výrobky boli v Solúne drahšie o 100 %.

Aké možnosti má grécka vláda v prípadoch nekontrolovaného stanovovania cien v obchode v rámci spoločnosti na zníženie úrovne cien na úroveň EÚ? Aké prostriedky môže využiť na ukončenie postupu nekontrolovaného stanovovania cien v obchode v rámci spoločnosti? Sú vnútroštátne daňové orgány oprávnené považovať údaje predložené spoločnosťami v prípade (a) obchodu v rámci spoločnosti a (b) dovozných spoločnosti základného spotrebného tovaru za nesprávne, keď je stanovovanie ceny výrobku zjavne v nesúlade s cenami v iných členských štátoch?

Základným cieľom politiky hospodárskej súťaže ES je kvalitnejšie fungovanie trhov v prospech spotrebiteľov v EÚ. Komisia úzko spolupracuje s vnútroštátnymi orgánmi pre hospodársku súťaž každého členského štátu, pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže ES (v rámci nariadenia Rady 1/2003), s cieľom zabezpečiť, aby trhy slúžili v prospech spotrebiteľov. Vždy, keď sú údajné nesúťažné postupy podporené právnymi a hospodárskymi dôkazmi, začne prešetrovanie.

Avšak je nutné poznamenať, že cenové rozdiely medzi rôznymi členskými štátmi nie sú nevyhnutne spojené s nedostatočným uplatňovaním pravidiel hospodárskej súťaže. Samozrejme na vytváranie cien môže mať výrazný vplyv množstvo kľúčových faktorov. Pozorované cenové rozdiely môžu byť výsledkom kombinácie faktorov na strane dodávok na úrovni EÚ a na svetovej úrovni (štrukturálny rozvoj, klimatické podmienky atď.) a faktorov na strane dopytu (zvýšenie svetového dopytu po komoditách, zmeny vo výžive, vznik nových trhov atď.) alebo štruktúry a fungovania odvetvia maloobchodného predaja a distribúcie v každom členskom štáte. Medzi takéto faktory napríklad patria preferencie spotrebiteľov na príslušných trhoch, obchodovateľnosť istých tovarov/služieb a prvky nákladov (náklady na infraštruktúru, ľudské zdroje atď.)

Vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž sú príslušné na riešenie problémov týkajúcich sa osobitne fungovania odvetvia maloobchodného predaja a/alebo reťazca zásobovania potravinami v rámci svojho územia. Konkrétne vplyv rastúcich spotrebiteľských cien možno zmierňovať prostredníctvom zabezpečenia dostatočnej úrovne hospodárskej súťaže, ako aj obmedzením neoprávnenej regulácie, ktorá môže obmedziť hospodársku súťaž na úkor spotrebiteľov v rámci odvetvia maloobchodného predaja v každom členskom štáte.

V rámci pravidiel hospodárskej súťaže ES sa zakazujú dohody medzi súťažiacimi spoločnosťami zamerané na obmedzenie alebo elimináciu hospodárskej súťaže medzi nimi prostredníctvom stanovovania cien, obmedzovania výstupu, manipulácie cenovej ponuky alebo kombinácie týchto špecifických druhov hospodárskej súťaže. Do tej miery, do akej sú postupy obchodu v rámci spoločnosti schopné narušiť hospodársku súťaž (a najmä maloobchodné ceny), sú podľa pravidiel hospodárskej súťaže zakázané nesúťažné obchodné postupy, ktoré môže dominantná spoločnosť používať, s cieľom udržať alebo posilniť svoje postavenie na trhu. V tejto súvislosti sa stanovenie ceny, ktorá je neprimeraná vo vzťahu k hospodárskej hodnote príslušného výrobku/príslušných výrobkov (nadmerné/zneužívajúce oceňovanie) považuje za formu postupu zneužívania.

Komisia naďalej monitoruje vývoj komparatívnych cenových úrovní. Úrovne a rozdiely spotrebiteľských cien medzi členskými štátmi sú zaznamenávané vo výročnom hodnotení spotrebiteľských trhov. Prvé hodnotenie bolo uverejnené na začiatku roku 2008 a takéto hodnotenie bude uverejňované každý rok. Niektoré cenové rozdiely, najmä v prípade neobchodovateľných tovarov a služieb, môžu byť spôsobené rozdielmi v príjme medzi členskými štátmi. V každom prípade osobitne významné rozdiely medzi členskými štátmi tiež môžu naznačovať potrebu ďalšej kontroly.

V správe o preskúmaní jednotného trhu Komisie sa maloobchodný predaj uvádza ako jedno z odvetví, ktoré vyžaduje detailné monitorovanie trhu, keďže zohráva kľúčovú úlohu na spotrebiteľskom a dodávateľskom trhu a vzhľadom na jeho súčasnú úroveň fragmentácie. V roku 2009 bude pripravená monitorovacia správa na účely analýzy možných dôvodov nesprávneho fungovania služieb maloobchodného predaja z pohľadu spotrebiteľov, ako aj dodávateľov.

Komisia 20. mája 2008 prijala oznámenie s názvom Riešenie problematiky rastúcich cien potravín: Usmernenia pre opatrenia EÚ⁽¹⁾. Navrhuje sa v ňom niekoľko iniciatív zameraných na zmiernenie vplyvu zvýšených cien potravín v EÚ, najmä monitorovanie vývoja cien, prispôsobenie spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), opatrenia v prospech najchudobnejších osôb, preskúmanie fungovania reťazca zásobovania potravinami. Komisia zriadi pracovnú skupinu, ktorá preskúma fungovanie reťazca zásobovania potravinami vrátane koncentrácie a segmentácie trhu v odvetví predaja a distribúcie potravín v EÚ.

Hnutie Hamas, ktoré Európska únia v septembri roku 2003 uznala za teroristickú organizáciu spustilo televízne vysielanie stanice s názvom Al-Aqsa zostavené podľa vzoru televíznej stanice Al-Manar hnutia Hizballáh. Ako často informuje tlač, vo vysielaní televíznej stanice Al-Aqsa pre deti sa často objavujú kreslené filmy s postavičkami podobnými Disneyho hrdinom, ktoré povzbudzujú deti k tomu, aby sa snažili stať sa samovražednými atentátnikmi.

Je Komisia informovaná o skutočnosti, že európsky poskytovateľ satelitného vysielania, spoločnosť Eutelsat, umožňuje vysielanie programov stanice Al-Aqsa prostredníctvom družice Atlantic Bird 4, ktorú prenajíma jordánskemu poskytovateľovi satelitného vysielania, spoločnosti Noorsat? Aké kroky Komisia podnikla, s cieľom zastaviť vysielanie televíznej stanice Al-Aqsa spoločnosťou Eutelsat? Nastolila Komisia túto otázku Najvyššej rade pre audiovíziu (Conseil Supérieur de l’Audiovisuel (CSA) vo Francúzsku?

V odpovedi na otázku E -1666/08 Komisia zdôraznila, že „je rovnako ... znepokojená, pokiaľ ide o nabádanie k neznášanlivému vysielaniu v rámci jurisdikcie jedného z členských štátov.“ Televízna stanica hnutia Hamas Al-Aqsa využíva priestor európskeho satelitného vysielania francúzskej spoločnosti Eutelsat, konkrétne družicu Atlantic Bird 4, ktorú spoločnosť Eutelsat prenajíma jordánskemu poskytovateľovi satelitného vysielania, spoločnosti Noorsat, s cieľom nabádať k násiliu a neznášanlivosti a oprávňovať terorizmus v Európe a vo svete. Podobne ako v programoch televíznej stanice hnutia Hizballáh Al-Manar, aj v programoch pre deti televíznej stanice Al-Aqsa sú deti oblečené ako samovražední atentátnici prezentované ako hrdinovia. V jednej časti Assud, ktorý je obľúbenou postavičkou zajačika, obhajuje mučeníctvo a samovražedné atentáty ako ideálnu ambíciu každého dieťaťa, ktoré sa do danej relácie dovolá. V inej časti kreslená postavička hovorí, že „pohryzie a zožerie“ všetkých Dánov, pretože dánske noviny uverejnili politické karikatúry, ktoré sa mu nepáčia. Zajačik Assud príjme telefonát do relácie od niekoho, kto povie, že „sa nám podarí zabiť, popraviť“ autora karikatúr, s čím Assud horlivo súhlasí.

Aké opatrenia hodlá Komisia prijať s cieľom zabrániť vysielaniu televíznej stanice Al-Aqsa v rámci priestoru európskeho satelitného vysielania? Vzhľadom na podobnosť s televíznou stanicou Al-Manar a na vysielanie nabádajúce k násiliu a terorizmu, ktoré prezentuje stanica Al Aqsa, nepredstavujú tieto skutočnosti porušenie článku 3b (Podnecovanie nenávisti) revidovanej smernice Audiovizuálna tvorba bez hraníc (smernica 2007/65/ES⁽¹⁾), ako v prípade televíznej stanice Al-Manar?

Komisia je rovnako ako vážené pani poslankyne znepokojená, pokiaľ ide o nabádanie k neznášanlivému vysielaniu v rámci jurisdikcie jedného z členských štátov. Aktívne spolupracuje s členskými štátmi a podporuje spoluprácu medzi nimi, s cieľom zabezpečiť úplné uplatňovanie práva Spoločenstva v tejto osobitne citlivej oblasti.

V článku 22a smernice 89/552/EHS sa zakazuje vysielanie nabádajúce k neznášanlivosti na základe rasy, pohlavia, náboženstva alebo národnosti. Malo by sa tiež pripomenúť, že právo na slobodu prejavu je základným kameňom demokratickej a pluralitnej spoločnosti.

Komisia je informovaná o tom, že vysielanie televíznej stanice Al-Aqsa sprostredkúva družica Atlantic Bird 4, ktorá patrí francúzskemu poskytovateľovi satelitného vysielania, spoločnosti Eutelsat. Komisia však doteraz nedostala žiadnu formálnu sťažnosť týkajúcu sa programov vysielaných televíznou stanicou Al-Aqsa.

V prípade, keď vysielateľ, ktorý nemá sídlo v EÚ, patrí do právomoci členského štátu, je podľa kritérií stanovených v smernici v prvom rade úlohou príslušných vnútroštátnych orgánov zabezpečiť, aby vysielanie tohto vysielateľa bolo v súlade s pravidlami stanovenými v smernici, najmä so zákazom nabádania k neznášanlivosti na základe rasy, pohlavia, náboženstva alebo národnosti. A teda v prvom rade je právomocou francúzskeho regulačného orgánu, Conseil Supérieur de l'Audiovisuel (CSA), monitorovať, či programy vysielané televíznou stanicou Al-Aqsa obsahujú prvky nabádania k neznášanlivosti a prijať vhodné opatrenia. V protiklade k prípadu televíznej stanice Al Manar, podľa hodnotenia rady CSA, neexistuje dostatok dôkazov, ktoré by oprávnili celkový zákaz vysielania televíznej stanice Al-Aqsa. Doteraz nemala Komisia dôvod na to, aby spochybnila hodnotenie, ktoré vykonala rada CSA.

Najmä vzhľadom na vplyv, ktorý môže mať hodnotenie regulačného orgánu v jednom členskom štáte na iný členský štát, Komisia prijala kroky na zabezpečenie plodnej a účinnej spolupráce medzi regulačnými orgánmi členských štátov a poskytuje fórum na výmenu informácií medzi regulačnými orgánmi. Komisia odkazuje najmä na stretnutie, ktorému predsedala komisárka zodpovedná za informačnú spoločnosť a médiá, ktoré sa konalo v marci 2005 v súvislosti so zákazom vysielania stanice Al Manar francúzskym regulačným orgánom.

Komisia nastolí záležitosť súvisiacu s televíznou stanicou Al-Aqsa v kontexte najbližšieho stretnutia s vnútroštátnymi regulačnými orgánmi ešte pred letnými prázdninami v roku 2008 a váženú pani poslankyňu bude následne o výsledku stretnutia informovať.

Akčný plán EÚ – Egypt zaväzuje Egypt k „spolupráci pri boji proti všetkým formám diskriminácie, netolerancie, rasizmu a xenofóbie, a najmä neznášanlivosti alebo hanlivým vyjadreniam založeným na náboženstve, vierovyznaní, rase alebo pôvode.“ Egyptská štátom prevádzkovaná družica Nilesat naďalej vysiela do Európy programy satelitnej stanice hnutia Hizballáh s názvom Al-Manar, čím umožňuje, aby sa neznášanlivé a terorizmus propagujúce vysielanie dostalo do Európy. Komisia vo svojej odpovedi na otázku H-0246/08⁽¹⁾ zdôraznila, že podvýbor Politické záležitosti: ľudské práva a demokracia je vhodným mechanizmom na nastoľovanie otázok súvisiacich s bojom proti rasizmu a xenofóbii. Výbor sa stretol 2. a 3. júna v Bruseli.

Môže Komisia uviesť, či a akým spôsobom bola nastolená otázka stanice Al-Manar a na akých opatreniach sa dohodlo s Egyptom vo vzťahu ku stanici Al-Manar a na akých záväzkoch Egypta k ustanoveniam časti s názvom Boj proti diskriminácii, netolerancii, rasizmu a xenofóbie akčného plánu EÚ – Egypt?

Potom, čo bolo uznané, že neznášanlivý a násilný obsah vysielania stanice hnutia Hizballáh s názvom Al-Manar je v nesúlade s článkom 3b smernice televízia bez hraníc – 2007/65/ES⁽¹⁾ (pôvodne článok 22a), prestali všetci európski poskytovatelia satelitného vysielania sprostredkúvať vysielanie tejto stanice. Podobne je aj vysielanie stanice Al-Manar prostredníctvom družice Nilesat v nesúlade so záväzkami, ktoré Egypt prijal v rámci akčného plánu EÚ – Egypt, ktoré sa osobitne týkajú boja proti netolerancii, diskriminácii, rasizmu a xenofóbii a podpory uznania náboženstiev a kultúr.

Do akej miery Komisia nastolila otázku televíznej stanice Al-Manar počas stretnutia podvýboru a akým spôsobom plánuje Komisia zastaviť stanicu Al-Manar od vysielania deštruktívnych programov zameraných na neznášanlivosť a terorizmus do Európy prostredníctvom mimoeurópskych poskytovateľov služieb satelitného vysielania?

Zhromaždenie historicky prvého podvýboru pre politické otázky bolo veľkým krokom smerom k prehĺbeniu politických vzťahov s Egyptom a k vytváraniu dôvery v procese politického dialógu, prostredníctvom ktorého Komisia tiež konštruktívnym spôsobom vychádzajúcom zo vzájomnej dôvery a úcty nastolí otázky spoločného záujmu.

Komisiu, rovnako ako vážených pánov poslancov, znepokojuje skutočnosť, že konkrétne vysielanie spomínanou televíznou stanicou môže viesť k nabádaniu k neznášanlivosti. Podvýbor pre politické záležitosti s Egyptom je skutočne vhodným mechanizmom na nastolenie záležitostí súvisiacich s bojom proti rasizmu, xenofóbii a netolerancii. Patrí tu aj záväzok stanovený v spoločnom akčnom pláne EÚ – Egypt, ktorým je „posilnenie úlohy médií pri boji proti xenofóbii a diskriminácii na základe náboženského vierovyznania alebo kultúry“ a povzbudenie médií k tomu, aby „prebrali svoju zodpovednosť v tejto súvislosti.“

Avšak vzhľadom na mnohé iné pálčivé politické otázky a stav v oblasti ľudských práv, ktoré je potrebné riešiť, ako aj priority, ktoré EÚ pre tento dialóg stanovila sa spoločne s členskými štátmi rozhodlo, že o otázke nabádania k neznášanlivosti prostredníctvom médií sa ešte na tomto prvom stretnutí podvýboru diskutovať nebude.

Komisia, samozrejme, naďalej venuje pozornosť tejto záležitosti a pravdepodobne ju nastolí pri inej príležitosti v rámci pravidelného politického dialógu EÚ s Egyptom.

Prvý júnový týždeň hovorkyňa pre hospodárske záležitosti strany PASOK, pani Louka Katseliová, kontaktovala úrad generálneho riaditeľa Eurostatu, s cieľom dohodnúť stretnutie medzi hosťujúcou delegáciou Eurostatu a členmi hlavnej opozičnej strany v Grécku, s cieľom informovať členov strany o hodnotení hospodárskej situácie v Grécku Eurostatom. Zástupcovia Eurostatu návrh odmietli a ako dôvod uviedli výlučne technickú povahu návštevy a uviedli, že delegácia sa stretne len s vládnymi úradníkmi.

Schvaľuje Komisia odmietnutie Eurostatu stretnúť sa s členmi hlavnej opozičnej strany?

Vychádzajú udané dôvody z osobitných pravidiel a postupov Komisie?

Domnieva sa Komisia, že takéto postupy pomáhajú dosiahnuť cieľ aktívneho presadzovania zásady transparentnosti a rovnakého prístupu k informáciám pre všetky politické strany, a tak aj pre všetkých občanov Európskej únie?

Komisia (Eurostat) vedie dialóg a pravidelne vykonáva metodické návštevy v členských štátoch, s cieľom diskutovať s príslušnými orgánmi členských štátov o významných záležitostiach týkajúcich sa kvality oznámeného deficitu a štatistiky týkajúcej sa dlhu. K týmto návštevám dochádza v kontexte vykonávania nariadenia Rady 3605/93 naposledy zmenenom a doplnenom nariadením Rady 2103/2005. Správa o týchto diskusiách je sprístupňovaná na internetovej stránke Eurostatu v krátkej časovej lehote v súlade s uvedeným nariadením Rady.

Pokiaľ ide o návštevu Grécka naplánovanú na rok 2008, Komisia (Eurostat) môže potvrdiť, že ju 3. júna 2008 kontaktovala zástupkyňa Panhelénskeho socialistického hnutia (PASOK) so žiadosťou o účasť tejto politickej strany na dialógu s gréckymi orgánmi počas návštevy.

Príslušné útvary Komisie (Eurostat) informovali túto zástupkyňu strany, že o zložení delegácie členského štátu, ktorá sa zúčastňuje na tomto type stretnutia, rozhodujú príslušné orgány členského štátu.

V tejto súvislosti Komisia (Eurostat) potvrdzuje, že je v plnej miere zaviazaná k zásadám transparentnosti a rovnakého prístupu k informáciám pre všetkých občanov v súlade s existujúcimi platnými nariadeniami týkajúcimi sa týchto záležitostí. Komisia (Eurostat) môže vyhlásiť, že je zabezpečené, že každej príslušnej strane je poskytnutá možnosť vyjadriť sa vhodným spôsobom.

Kto je v rámci jedného členského štátu (Poľsko) podľa európskych právnych predpisov zodpovedný za označenie a prevádzku spaľovní nebezpečného materiálu skupiny 1, napr. mäso a kosti (v prípade, keď sú vedľajšími produktmi spracovania mŕtvych zvierat/mŕtveho dobytka) s odkazom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002⁽¹⁾ z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/EC⁽²⁾ zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov?

Môže Komisia objasniť pojem „príslušný orgán“ v kontexte týchto právnych predpisov?

Ako Komisia hodnotí prevádzku zariadení na spracovanie mäsa a kostí (odpad skupiny 1) v Poľsku v období rokov 2005 – 2007 a aká je súčasná situácia v tejto oblasti?

V nariadení (ES) č. 1774/2002⁽³⁾ sa stanovuje komplexný rámec pre zber a zneškodňovanie živočíšnych vedľajších produktov, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu. Podľa nariadenia môže k likvidácii živočíšnych vedľajších produktov skupiny 1 dôjsť v schválenej spaľovni, ktorá je prevádzkovaná v súlade so smernicou o spaľovaní odpadov.

Každý členský štát musí mať zavedený systém zneškodňovania odpadu, v rámci ktorého je schopný spracovať množstvo živočíšnych vedľajších produktov, ktoré je vyprodukované na jeho území.

Prevádzkovatelia spaľovní musia dodržiavať príslušné právne požiadavky a vzťahujú sa na nich úradné kontroly, ktoré vykonávajú príslušné orgány členského štátu.

V nariadení o živočíšnych vedľajších produktoch sa príslušný orgán definuje ako ústredný orgán členského štátu alebo iný orgán, ktorý bol poverený právomocou zabezpečovať súlad s nariadením.

V smernici o spaľovaní odpadov sa nevymedzuje príslušný orgán, avšak opisujú sa v nej niektoré z jeho úloh. Podľa smernice sa od príslušných orgánov vyžaduje hodnotenie žiadostí o povolenia prevádzkovať spaľovňu a spoločnú spaľovňu. Príslušné orgány sú zodpovedné za vydávanie povolení vrátane opatrení na zabezpečenie skutočnosti, že požiadavky stanovené v smernici sú splnené a za pravidelné prehodnocovanie a v prípadoch, kde je to potrebné za aktualizáciu podmienok na udelenie povolenia. Príslušné orgány tiež prijímajú opatrenia na vynucovanie súladu v prípade, ak zariadenie nespĺňa podmienky na udelenie povolenia, najmä v súvislosti s hodnotami emisných obmedzení stanovených v smernici.

Preto je úlohou členských štátov, aby určili, ktoré orgány budú zodpovedné za riadne vykonávanie práva Spoločenstva na ich území.

Od roku 2005 útvary veterinárnej kontroly Komisie vykonali dve návštevy Poľska, s cieľom zhodnotiť opatrenia, ktoré prijali poľské orgány na riadne presadzovanie predpisov týkajúcich sa živočíšnych vedľajších produktov. V záveroch zo svojej druhej návštevy v apríli 2007 uviedli, že opatrenia na riadne zneškodňovanie živočíšnych vedľajších produktov skupiny 1 sú vo všeobecnosti uspokojivé.

Prudko rastúce ceny (inflácia), pretrvávajúci rýchly nárast cien ropy a pšenice a neschopnosť prijať vhodné opatrenia na pomoc európskym občanom vedú k tomu, že hospodárstva členských štátov alebo samotnej EÚ sa ocitajú v nesmierne alarmujúcej situácii. Aké sú politické usmernenia EÚ na riešenie problému prudko rastúcich cien ropy, pšenice a životných nákladov vo všeobecnosti v spojení s členskými štátmi? Existujú vôbec nejaké plány na osobitné opatrenia? Ak áno, ktoré to presne sú a z čoho presne pozostávajú?

EÚ a celý svet čelia vážnej potravinovej a ropnej kríze. Plánuje Komisia navrhnúť stratégiu, s cieľom riešiť nové problémy súvisiace s rastúcimi cenami pohonných hmôt a potravín v EÚ a vo svete? Aký vplyv má táto situácia na vykonávanie lisabonskej stratégie v EÚ?

Reakcia Komisie na rast cien potravín a rast cien ropy bola stanovená v dvoch nedávno prijatých oznámeniach, na základe ktorých sa viedla diskusia s členskými štátmi na zasadnutí Európskej rady 19. a 20. júna 2008. Komisia by chcela zdôrazniť podporu, ktorú prístupu Komisie vyjadrila Európska rada.

Pokiaľ ide o ropu, jej rastúce ceny sú výsledkom veľkých štrukturálnych pohybov v rámci svetového hospodárstva. Prechádzame z éry lacnej a ľahko dostupnej ropy. Tomuto trendu sa nedá vyhnúť a týka sa celého sveta. Táto situácia si vyžaduje jasné rozdelenie krátkodobých opatrení určených na zmiernenie ťažkostí, s ktorými zápasia najzraniteľnejšie zložky spoločnosti a dlhodobých opatrení zameraných na doplnenie a podporu prechodu k hospodárstvu s nízkym objemom emisií oxidu uhličitého.

Vlády v spotrebiteľských krajinách a v narastajúcej miere aj v producentských krajinách majú z krátkodobého hľadiska len malý vplyv na ceny na svetových trhoch s ropou. Politický nátlak, ktorý vytvárajú občania a podniky, sa preto zameriava na dotácie určené na pomoc zraniteľným skupinám pri získavaní energií v čase rastúcich cien. Rovnováha je potrebná, s cieľom zabezpečiť, že zacielená, časovo obmedzená podpora pre zraniteľné skupiny nevyšle k dodávateľom signál, že daňoví poplatníci sú pripravení niesť nárast cien namiesto toho, aby bol tento nárast presunutý na spotrebiteľa. Je rovnako dôležité zabezpečiť, aby sa stimul, ktorý predstavujú vysoké ceny, na úsporu energií a zmenu v spotrebe energií, dostal ku všetkým užívateľom, pričom dopĺňajúce politické opatrenia by sa mali zameriavať na úsporu energie a skvalitnenie energetickej účinnosti. Preto je nevyhnutné vyhnúť sa fiškálnym opatreniam alebo iným verejným zásahom, ktoré by mohli mať narušujúce vplyvy, keďže hospodárskym subjektom bránia v prijatí potrebných úprav.

Rovnako je dôležité skvalitniť spoluprácu medzi krajinami, ktoré ropu produkujú a krajinami, ktoré ju spotrebúvajú, s cieľom vyjasniť, akým spôsobom funguje trh a vyhnúť sa budúcej cenovej volatilite. Mal by sa nasledovať príklad nedávneho samitu v Jeddah. Zároveň budú posilnené naše existujúce dialógy s kľúčovými dodávateľmi, akými sú Rusko, Nórsko a OPEC⁽¹⁾ . Rovnako by mohla pomôcť zvýšená miera transparentnosti, pokiaľ ide o informácie o zásobách ropy. V tejto súvislosti bude Komisia pokračovať v štúdii realizovateľnosti zabezpečenia verejnej dostupnosti údajov o komerčných zásobách a predloží návrh na revíziu existujúcich právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa núdzových zásob do konca tohto roku.

Ako potvrdila Európska rada, primeranou reakciou na vysoké ceny ropy je štrukturálny posun európskeho energetického systému k ekologickým formám energie a účinnejšiemu využívaniu energie. V návrhu Komisie z 23. januára 2008 týkajúci sa balíka pre klímu a energetiku sa stanovuje posun smerom k hospodárstvu s nízkym objemom emisií oxidu uhličitého. Prostredníctvom tohto kroku sa zníži objem dovozu energie do Európy a Európa bude menej náchylná podliehať výkyvom na trhu. Pri rastúcich cenách energií sú prínosy balíka pre klímu a energetiku ešte zrejmejšie a jeho prijatie je preto prioritou Komisie a malo by byť aj prioritou Parlamentu a členských štátov.

EÚ by mala výzvu energetickej účinnosti brať vážnejšie v prípade, ak hodláme dosiahnuť cieľ úspory 20 % spotreby energií do roku 2020. Komisia bude naďalej presadzovať úplné vykonávanie existujúceho akčného plánu pre energetickú účinnosť v členských štátoch. Koncom roku 2008 predloží Komisia návrh na prepracovanie smernice o energickej hospodárnosti budov.

Pokiaľ ide o ceny potravín, EÚ už v tejto oblasti zasiahla. Dočasne pozastavila povinnosť úhorovania 10 percent ornej pôdy v poľnohospodárskom roku 2008, zvýšila kvóty na mlieko o 2 percentá a dočasne pozastavila uplatňovanie dovozného cla na väčšinu obilnín. V rámci reformovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sa poľnohospodárom v čoraz väčšej miere umožňuje rozhodovať sa o svojej výrobe na základe trhu, a nie na základe výrobkov, v prípade ktorých dostanú najvyššie dotácie. K tejto situácii vedie skutočnosť, že dotácie sú v čoraz väčšej miere oddeľované od výroby. V rámci tzv. zdravotnej prehliadky SPP sa postupne odstránia obmedzenia poľnohospodárov, s cieľom umožniť im pružne reagovať na rastúci dopyt. Prostredníctvom týchto opatrení sa natrvalo zruší úhorovanie pôdy, ďalej sa obmedzí úloha trhovej intervencie a postupne sa do roku 2015 zrušia kvóty na mlieko. Väčšina zo zostávajúcich dotácií naviazaných na výrobu bude od výroby oddelená, aby mali poľnohospodári úplnú voľnosť vyrábať to, čo žiada trh.

Osobitne by sa mali spomenúť tri špecifické opatrenia. V prvom rade Komisia v blízkej budúcnosti predloží návrh na nariadenie, ktorým sa zriaďuje nástroj rýchlej reakcie na krízu cien potravín v rozvojových krajinách. Komisia plánuje zavedenie časovo obmedzeného nástroja, ktorý by bol prísne naviazaný na poľnohospodársku výrobu v krajinách, ktoré sú najviac postihnuté. Týmto spôsobom sa využijú nevyčerpané zdroje z rozpočtu pre poľnohospodárstvo, s cieľom podporiť domácu výrobu v rozvojových krajinách. V druhom rade, s cieľom riešiť záujmy najzraniteľnejších skupín osôb v EÚ, Komisia predloží návrh nariadenia na revíziu programu potravinovej pomoci, s cieľom zvýšiť objem dostupných prostriedkov. Cieľom je zvýšiť podporu, zabezpečiť, aby bola zacielená na najviac postihnutých a zabezpečiť pokrytie správneho mixu komodít. A v rámci tretieho opatrenia Komisia vykoná preskúmanie reťazca zásobovania potravinami, bude monitorovať vývoj cien a ďalšej analýze podrobí vývoj na finančných trhoch naviazaných na komodity.

Pokiaľ ide o vykonávanie lisabonskej stratégie, Komisia by chcela pripomenúť, že v najnovšej správe o stratégii sa uznáva úloha obnoviteľnej energie a nízkouhlíkových a zdrojovo-účinných výrobkov, služieb a technológií. Rast cien ropy dokazuje, že je v záujme európskeho hospodárstva, aby pristúpilo k posunu smerom k hospodárstvu s nízkym objemom emisií oxidu uhličitého.

Prezident Uribe v nedeľu 31. mája hrubo zaútočil na senátora Alexandra Lópeza a opísal jeho a iných politikov spolupracujúcich so sociálnym hnutím ako „politikov, ktorí zničili Emcali a dopúšťajú sa teroristických činov v Cali, pričom konšpirujú so skupinami ELN a FARC ...“ a ako „prisluhovačov strany, ktorí podnecujú triednu neznášanlivosť.“

V tom istom čase generálny prokurátor, bývalý ministerský zástupca vo vláde prezidenta Uribeho, začal súdne konanie voči rôznym zástupcom a senátorom a uznaným oponentom kolumbijskej vlády, ktorí sú údajne prepojení so skupinou FARC, čo je informácia, ktorá bola nájdená v počítači patriacemu vodcovi guerilly Raúlovi Reyesovi. Podľa správy Interpolu s počítačom manipulovali kolumbijské informačné služby v období medzi 1. a 3. marcom 2008.

Aké kroky príjme Komisia na zabezpečenie skutočnosti, že v Kolumbii bude umožnené uplatňovanie istej miery politickej opozície a slobody prejavu? Aké iniciatívy Komisia prijme v nadväznosti na uverejnenie vyhlásenia slovinského predsedníctva týkajúceho sa Kolumbie, v ktorom sa odkazuje na vraždy zástancov ľudských práv, z ktorých niektorí boli zapojení do programov financovaných EÚ?

Komisia podrobne sleduje situáciu v Kolumbii a je rovnako ako vážený pán poslanec znepokojená politickou polarizáciou v krajine a jej následkami na fungovanie demokratického systému krajiny.

Demokracia v Kolumbii je jednou z najstarších a najsilnejšie zakorenených demokracií v Južnej Amerike. Napriek veľmi vysokej miere verejnej podpory vyjadrovanej prezidentovi Uribemu a jeho parlamentnej väčšine sa politická opozícia, ktorú predstavuje najmä liberálna strana a Polo Democrático Alternativo, teší širokému zastúpeniu v kolumbijskom kongrese a vedie množstvo oddelení a obcí, medzi inými aj mesto Bogota. Opozičné hlasy sú tiež prezentované v médiách, kde ich zastupujú vplyvné periodiká, akými sú El Nuevo Siglo a Semana.

Komisia sa domnieva, že prepojenie medzi politikmi a úradníkmi s kolumbijskými ozbrojenými silami je útokom na samotné centrum demokracie v krajine. Preto je nevyhnutné, aby boli takéto prepojenia či už s bývalými polovojenskými zložkami, z ktorých bolo obvinených viac ako 60 poslancov, alebo s guerrillovými skupinami, podrobne prešetrené a primerane potrestané. Toto je úlohou, ktorú by mali vykonať kolumbijské súdne orgány konajúce v rámci svojej ústavou zaručenej nezávislosti a úplnej nestrannosti a neutralite.

Napriek tomu, že kolumbijská ústava zaručuje slobodu prejavu, jej uplatňovanie je v praxi obmedzované zastrašovaním a útokmi na novinárov a zástancov ľudských práv. Napriek úsiliu vlády a dosiahnutým zlepšeniam Kolumbia naďalej zostáva pre tieto skupiny ľudí jednou z najnebezpečnejších krajín na svete. Od začiatku roku 2008 dochádza k novému zastrašovaniu a útokom, čo je veľmi znepokojujúce nielen preto, že sa okrem iného dotklo množstva osôb úzko prepojených na program spolupráce EÚ a Kolumbie, konkrétne tzv. mierových laboratórií financovaných ES, ktoré vykonávajú svoju činnosť v Magdalena Medio a iných regiónoch.

Komisia pravidelne vyjadruje svoje znepokojenie pred kolumbijskou vládou. Zastrašovanie a útoky na zástancov ľudských práv boli predmetom nedávnej demarše veľvyslancov trojky EÚ v Bogote, ako aj vyhlásenia predsedníctva EÚ, ktoré uvádza aj vážený pán poslanec, ktoré bolo vydané 19. mája 2008. Rovnako túto otázku nastolil aj generálny riaditeľ GR Komisie pre vonkajšie vzťahy pri svojej návšteve Kolumbie uprostred mája 2008.

V nadväznosti na vyhlásenie vedúci misií EÚ v Bogote navštívili Magdalena Medio, kde sa stretli so zástancami ľudských práv, vedúcimi predstaviteľmi spoločenstva a zástupcami občianskej spoločnosti a vyjadrili podporu EÚ činnosti príslušných osôb a organizácií, ako aj solidaritu EÚ pri zastrašovaní, ktorému čelia. K podobným stretnutiam došlo aj v Bogote.

S cieľom pomôcť chrániť osoby, ktoré pracujú v teréne, zorganizovala delegácia Komisie v Bogote stretnutie so zástupcami projektov financovaných ES a regionálnym bezpečnostným úradníkom ES, na ktorých im boli poskytnuté odporúčania týkajúce sa bezpečnosti pracovníkov podieľajúcich sa na projektoch. Mierové laboratórium v Magdalena Medio tiež prijalo niekoľko preventívnych opatrení vrátane dočasného odchodu vedúcich projektu a odborníkov z regiónu južného Bolívaru.

Komisia bude naďalej podporovať zástancov ľudských práv prostredníctvom programu spolupráce. Okrem iného podporuje prostredníctvom svojich mierových laboratórií žurnalistiku na regionálnej úrovni, na vnútroštátnej úrovni spolufinancuje typický alternatívny televízny program (Contravía, ktorý vedie známy novinár Hollman Morris, ktorému sa tiež v nedávnej minulosti vyhrážali smrťou). ES tiež podporuje prácu súdnictva prostredníctvom niektorých rozsiahlych činností zameraných na posilnenie kapacity úradu generálneho prokurátora a najvyššieho súdu zameraných na pomoc s riešením prípadov obetí kolumbijského vnútorného konfliktu.

Bulharská rada ministrov sa 28. decembra 2006 rozhodla pozastaviť verejnú súťaž vyhlásenú na preskúmanie prírodných zdrojov v čiernomorskom šelfe z dôvodu porušenia zákona jednou zo spoločností prihlásených do verejnej súťaže, konkrétne spoločnosťou Melrose Resources SARL so sídlom v Luxemburgu. Takmer o rok neskôr, 6. decembra 2007, rada ministrov prijala rozhodnutie 2007/848, ktorým udelila zákazku preskúmania práve spoločnosti Melrose Resources. Skutočnosť, že toto rozhodnutie predstavovalo porušenie oficiálneho postupu a nelogický krok zo strany rady ministrov viedlo k podozreniu z korupcie na najvyšších úrovniach Bulharského štátu, k podozreniu, ktoré potvrdil prístup bulharského najvyššieho správneho súdu a úradu generálneho prokurátora. Najvyšší správny súd odmietol zhromaždiť dôkazy proti rade ministrov a možným dôvodom tohto konania bol politický nátlak. Napriek tomu, že informácie poukazujúce na trestný čin boli predložené úradu generálneho prokurátora, tento úrad zastavil súdne konania bez riadneho prešetrenia.

Aké opatrenia príjme Komisia, s cieľom zabezpečiť monitorovanie, ktoré je naliehavo potrebné v súvislosti s týmto škandalóznym prípadom zahŕňajúcim zneužitie správnej moci a odmietnutie začať riadne súdne konanie?

Z otázky váženého pána poslanca vyplýva, že v príslušnej verejnej súťaži ide o prieskum prírodných zdrojov. Podľa článku 7 smernice Parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb sa na zákazky súvisiace s činnosťou využívania zemepisnej oblasti „na účely prieskumu alebo ťažby ropy, zemného plynu alebo iných pevných palív“ vzťahuje táto smernica.

Avšak z otázky váženého pána poslanca vyplýva, že príslušný proces verejného obstarávania prebiehal už v roku 2006, tzn. pred pristúpením Bulharska k Európskej únii. Z poskytnutých informácií je zrejmé, že postup bol v decembri 2006 len pozastavený a neexistuje skutočnosť, ktorá by naznačovala, že bol tento postup oficiálne ukončený alebo zastavený. Zákazka bola udelená 6. decembra 2007. Keďže postup prebiehal ešte pred pristúpením Bulharska k Európskej únii, nevzťahujú sa naň smernice ES o verejnom obstarávaní.

Cestujúci leteckou dopravou, ktorí prechádzajú letiskami v krajinách EÚ/EHP na ceste domov z tretích krajín stále musia rátať s možnosťou, že im budú zabavené zakúpené tekutiny.

V júli 2007 bolo prijaté nariadenie (ES) č. 915/2007⁽¹⁾ na účely ukončenia týchto postupov. Veľký počet krajín mimo EÚ požiadal príslušný orgán EÚ podľa tohto nariadenia o hodnotenie bezpečnostných noriem uplatňovaných na letiskách a v prípade, že spĺňa požadované štandardy, o schválenie prijateľnosti letiska.

Ako je možné, že rok po prijatí tohto nariadenia boli schválené letiská len v jednej krajine? Hodlá Komisia podniknúť nejaké kroky, s cieľom uľahčiť rýchle schválenie letísk viacerých krajín?

Nepretržité zabavovanie nákupov z bezcolných zón cestujúcim leteckou dopravou, ktorí prechádzajú letiskami krajín EÚ/EHP na ceste domov z krajín mimo EÚ spôsobuje obrovské škody odvetviu predaja bez cla a dodávateľom výrobkov. Cestujúci leteckou dopravou nie sú ochotní nakupovať tovar oslobodený od cla, pretože majú strach, že bude zabavený.

Zavedenie nariadenia (ES) č. 915/2007⁽¹⁾ v júli 2007 malo tento problém vyriešiť. Množstvo tretích krajín požiadalo podľa tohto nariadenia o umožnenie cestujúcim nakúpiť tovar oslobodený od cla v daných predajniach bez toho, aby sa museli báť, že bude zabavený.

Množstvo tretích krajín, ktoré o to požiadali uplatňuje na svojich letiskách rovnako prísne, ak nie prísnejšie, bezpečnostné normy ako EÚ, ako je potom možné, že povolenie bolo vlani udelené len jednej krajine?

Ako bolo vysvetlené v odpovedi na otázku Parlamentu H-0022/08, ktorú predložil pán Nicholson,⁽²⁾ Komisia prostredníctvom nariadenia Komisie (ES) č. 915/2007⁽³⁾vyvinula prostriedok na zavedenie rovnocennosti bezpečnostných opatrení, pokiaľ ide o tekutiny, aerosóly a gély predávané na letiskách tretích krajín, ktorý by umožnil udelenie výnimky zo zabavenia týchto výrobkov pri bezpečnostnej kontrole na letiskách Spoločenstva.

Od nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 915/2007 vyjadrilo množstvo tretích krajín záujem o výnimku zo všeobecných pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa tekutín, aerosólov a gélov.

Dodnes bola takáto výnimka udelená len Singapuru. Komisia je rovnako ako vážení páni poslanci sklamaná, že výnimka nebola udelená väčšiemu počtu letísk v tretích krajinách. Avšak doteraz bolo pre Komisiu nemožné udeliť ďalšie výnimky letiskám v iných tretích krajinách, keďže žiadna z nich ešte neposkytla všetky požadované informácie na účely overovacieho procesu.

Rýchlosť postupu udelenia uznania rovnocennosti bezpečnostných ustanovení uplatňovaných na letiskách v tretích krajinách určuje najmä samotná tretia krajina. Aby bolo rozhodnuté o rovnocennosti, musia tretie krajiny dokázať, že ich bezpečnostné normy sú rovnocenné, čo zahŕňa analýzu vnútroštátnych právnych predpisov a iných príslušných informácií. Okrem toho musia uplatňovať odporúčané usmernenia na bezpečnostné kontroly Medzinárodnej organizácie civilného letectva na kontrolu tekutín, gélov a aerosólov a na prepravu tekutín predávaných na letiskách používať priehľadné vrecká (tamper-evident). Po analyzovaní týchto informácií ich Komisia môže doplniť prostredníctvom inšpekcie.

Napriek tomu, že mnoho tretích krajín vyjadrilo záujem o pridanie svojich letísk na zoznam vyňatých letísk, len málo z nich poskytlo tieto informácie, s cieľom riadne doložiť svoju žiadosť alebo v niektorých prípadoch žiaľ nezaviedli používanie priehľadných vreciek (tamper-evident) v letiskových obchodoch.

S cieľom urýchliť tieto záležitosti, Komisia objasnila príslušným tretím krajinám, že je v prvom rade nevyhnutné, aby poskytli potrebné informácie a/alebo záruky týkajúce sa bezpečnostnej štruktúry ich letísk, ktorých nedostatok negatívne ovplyvňuje rýchlosť postupu.

Asociačná rada sa 16. júna 2008 rozhodla rozšíriť vzťahy medzi EÚ a Izraelom, s cieľom otvoriť rozšírený politický dialóg, rozšíriť objem hospodárskej spolupráce, rozšíriť na významnú úroveň integráciu do európskeho vnútorného trhu a posilniť spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Komisárka Ferrero-Waldnerová pred novinármi pripustila, že znenie textu bolo zámerne naformulované nejednoznačne. Delegácia Európskeho parlamentu, ktorá na začiatku júna navštívila región sa jednomyseľne zhodla na tom, že v súčasnosti nemôže dôjsť k takémuto rozšíreniu vzhľadom na prebiehajúci konflikt. Gaza je stále väzením. Izrael naďalej buduje usadlosti. Pokračuje stavba múru. Predseda Európskeho parlamentu napísal 29. mája 2008 komisárke, aby ju požiadal o informovanie Parlamentu o možných návrhoch EÚ asociačnej rade a o konzultáciu týchto návrhov s Parlamentom. Do dnešného dňa k tomu v žiadnej forme nedošlo.

Domnieva sa Komisia, že s Parlamentom by sa vopred nemalo konzultovať? Ak áno, prečo? Kedy k tomu s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde? Prečo bolo znenie textu zámerne naformulované nejednoznačne? Čo presne obsahuje a dosiahnutie čoho EÚ sleduje prostredníctvom tohto rozšírenia vzťahov? V akých oblastiach a akým spôsobom budú vzťahy s Izraelom rozšírené? Kedy nadobudne platnosť nová dohoda? Nedomnieva sa Komisia, že EÚ sa vzdáva významného vplyvu, ktorý má na mierové rokovania? Prečo nebolo vytvorené žiadne prepojenie na súčasný mierový proces?

Dovoľte Komisii začať zhrnutím rozhodnutia prijatého 16. júna 2008 na stretnutí asociačnej rady. Partnerská krajina a jedna z najvyspelejších partnerských krajín v našom susedstve sa snažila o užšiu spoluprácu s EÚ.

Komisia už vo svojom oznámení Parlamentu a Rade o Európskej susedskej politike (ESP) z apríla 2008 vyjadrila svoje stanovisko k rozvoju intenzívnejších a plodnejších vzťahov s našimi partnermi v rámci ESP na základe zásady diferenciácie, pričom Izrael uviedla ako jedného z popredných partnerov v rámci ESP. Akýkoľvek ďalší vývoj dvojstranných vzťahov s Izraelom bude naďalej súčasťou tohto rámca ESP.

Ministri vo svojom vyhlásení zo 16. júna 2008 – ktoré je verejným dokumentom – vyhlásili, že rozvoj vzťahov s Izraelom je potrebné vnímať v kontexte mierového procesu na Strednom východe.

Stretnutie asociačnej rady s Izraelom 16. júna 2008 bolo začiatkom procesu. Tento proces nevedie k novej forme pridruženia, ale bude vychádzať z našej existujúcej Európsko-stredomorskej dohody o pridružení s Izraelom.

EÚ a Izrael určili oblasti spoločného záujmu pre prehĺbenú spoluprácu, ktoré sú uvedené vo vyhlásení EÚ. O týchto záležitostiach sa bude diskutovať v nadchádzajúcich mesiacoch. Rokovania sa ešte nezačali. Komisia je pripravená informovať Parlament o akomkoľvek pokroku dosiahnutom v oblastiach, ktoré patria do našej právomoci.

Európsky parlament a členské štáty Európskej únie vždy zastávali ľudské práva a demokraciu. Varovala Európska komisia členské štáty pred tým, aby sa nenechali zneužívať extrémistickými chalistanskými skupinami, o ktorých je známe, že v minulosti využívali na dosiahnutie svojich cieľov násilie pod zásterkou podporovania ľudských práv a sebaurčenia?

Je Komisia informovaná o skutočnosti, že extrémistické skupiny v Európe sa snažia o oživenie Chalistanského hnutia za samostatnú krajinu Sikhov, s cieľom rozdeliť Indiu násilnými prostriedkami? Ak áno, aké opatrenia Komisia prijala alebo aké opatrenia navrhuje prijať, s cieľom presvedčiť členské štáty, aby predchádzali takýmto aktivitám?

Na problematiku terorizmu spojeného s Chalistanským hnutím, ktoré sa snaží o nezávislosť národa Sikhov (Chalistan), sa v prvom rade treba pozrieť z širšieho hľadiska nedávnej politickej histórie Pandžábu. Indická provincia Pandžáb, ktorá bola v 80. rokoch počas 15 rokov sužovaná nepokojmi spôsobenými separatizmom Sikhov, sa vrátila k normálnemu fungovaniu po tom, čo sa problémy s hnutím úspešne vyriešili v polovici 90. rokov. Po rokoch priamej vlády z Nového Dillí sa demokratický proces úspešne obnovil s nástupom demokraticky zvolenej vlády v roku 1997. Po posledných voľbách v roku 2007 sa opäť k moci dostala strana Akali Dal (ktorá zastupuje výlučne záujmy Sikhov).

V tlači sa objavujú rôzne správy naznačujúce, že preživšia sieť teroristických skupín naďalej funguje, najmä mimo územia Indie, čo čiastočne vysvetľuje, akými spôsobom Sikhskí ozbrojenci odstrelili bombovú nálož v kinosále v Ludhiane (sedem mŕtvych vrátane 10 ročného dieťaťa a 40 zranených) 14. októbra 2007. Analýza Komisie však dospieva k záverom, že obyvateľstvo odmietlo ideológiu, ktorá viedla k pätnástim rokom terorizmu v provincii Pandžáb.

V odpovedi na otázky vážených poslancov by Komisia chcela uviesť, že sa domnieva, že najlepším spôsobom ako varovať členské štáty pred nebezpečenstvom zneužívania extrémistickými chalistanskými skupinami je vyzvať ich, aby starostlivo sledovali spoločné úsilie EÚ a Indie v boji proti terorizmu a podporovali stretnutia medzi pracovnou skupinou EÚ pre boj proti terorizmu a indickými odborníkmi, ako aj indické žiadosti o rozšírenie spolupráce s Europolom.

Počas uplynulých niekoľko rokov začalo prechádzať čoraz viac štátnych priemyselných zariadení do súkromného vlastníctva, najmä v nových členských štátoch. Bohužiaľ nikto sa nezamyslel nad tým, čo je potrebné urobiť s výrobným odpadom, ktorý po nich zostal. Tento odpad predstavuje vážne ohrozenie pre životné prostredie a verejné zdravie. Vo väčšine prípadov potom, ako noví majitelia odkúpili zariadenia, nemali dostatok finančných prostriedkov na recykláciu (zneškodnenie) odpadu a štát na tieto účely tiež nevyčleňuje finančné prostriedky. Kvôli nedostatku vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa odpadov a obrovským nákladom na likvidáciu odpadu, ho vlastníci nečinne nechávajú vlastnému osudu. Bude takáto situácia pretrvávať, o niekoľko rokov môže už byť veľmi náročné túto situáciu zvládnuť.

Hodlá Komisia podniknúť nejaké kroky v tejto oblasti?

Odpadové hospodárstvo vrátane výrobného odpadu musí spĺňať ustanovenia príslušných právnych predpisov Spoločenstva vrátane konkrétne smernice 2006/12/ES o odpadoch⁽¹⁾. Podľa tejto smernice členské štáty príjmu všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie, že odpad je zhodnotený alebo zneškodnený bez toho, aby to ohrozovalo ľudské zdravie a prostredníctvom procesov a metód, ktoré nemôžu poškodiť životné prostredie. Konkrétne musí zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu prebiehať bez toho, aby predstavovalo nebezpečenstvo pre vodu, pôdu, rastliny alebo zvieratá, bez spôsobovania znečistenia hlukom alebo pachom a bez negatívneho ovplyvňovania krajiny alebo území osobitného záujmu. V smernici sa uvádza, že v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ náklady na zneškodnenie odpadu musí niesť a) držiteľ, pre ktorého nakladanie s odpadmi uskutočňuje zariadenie na zber odpadov, alebo podnik na zneškodnenie odpadov a/alebo b) predchádzajúci držitelia alebo výrobcovia výrobku, z ktorého odpady pochádzajú.

Niektorý výrobný odpad môže byť nebezpečný. Nebezpečný odpad predstavuje väčšie nebezpečenstvo pre životné prostredie a ľudské zdravie ako odpad, ktorý nie je kvalifikovaný ako nebezpečný, a preto vyžaduje prísnejší systém kontroly. V takom prípade sa uplatňujú ustanovenia smernice 91/689/ES o nebezpečnom odpade⁽²⁾ vrátane dodatočnej registrácie, monitorovania a povinnosti kontroly počas celého životného cyklu, od producenta odpadu až po končené zneškodnenie alebo zhodnotenie.

Členské štáty by mali zabezpečiť, že všetky požiadavky stanovené v uvedených právnych predpisoch sú transponované do vnútroštátnych právnych predpisov a sú dodržiavané. Komisia pravidelne monitoruje transpozíciu právnych predpisov Spoločenstva o odpade do práva členských štátov. V prípade absencie transpozície do vnútroštátneho práva, nesprávnej transpozície alebo nesúladu s príslušnými právnymi predpismi môže Komisia podniknúť a podniká právne kroky voči príslušnému členskému štátu.

Pokiaľ ide o náklady na vykonávanie právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa odpadov, mali by o nich v jednotlivých prípadoch rozhodovať vnútroštátne príslušné orgány. Členské štáty môžu finančne prispieť k zhodnoteniu alebo zneškodneniu priemyselného odpadu, najmä v prípadoch, v ktorých už nie je možné určiť súčasného alebo predchádzajúceho držiteľa alebo producenta odpadu. Na tieto účely môžu členské štáty využiť svoje vlastné zdroje alebo financovanie Spoločenstva v súlade s uplatniteľnými postupmi.

Financovanie Spoločenstva určené na priority v oblasti životného prostredia sa plánuje v rámci hlavného operačného programu – Infraštruktúra a životné prostredie v rámci kohéznej politiky 2007 – 2013 a v rámci 16 regionálnych operačných programov v Poľsku. Napríklad v Poľsku bude dostupných približne 8,8 miliardy EUR (okolo 13,5 % z celkového financovania na programovacie obdobie 2007 – 2013) určených na projekty pre životné prostredie a prevenciu rizika, z ktorých 1,3 miliardy EUR je vyčlenených pre odvetvie odpadového hospodárstva (2 % z celkového financovania) v kategórii s názvom Hospodárenie s odpadom z domácností a priemyselným odpadom. Každý nový členský štát bude disponovať svojimi vlastnými prostriedkami. Napriek poskytnutiu týchto zdrojov bude neustále existovať výrazná potreba financií na vykonávanie právnych predpisov EÚ vrátane smerníc o odpadoch, pre vykonávanie ktorých sú stanovené prechodné obdobia v zmluve o pristúpení.

Pokiaľ ide o odpadové hospodárstvo z operačného programu pre infraštruktúru a životné prostredie, bude poskytnutá podpora iniciatívam zameraným na prevenciu alebo obmedzenie produkcie komunálneho odpadu, na zavedenie recyklačných technológií a technológií na neutralizáciu komunálneho odpadu, ako aj na obmedzenie nebezpečenstva spôsobeného zneškodňovaním odpadu v súlade s vnútroštátnymi a regionálnymi plánmi hospodárenia s odpadom, ako aj iniciatívam v oblasti obnovy postindustriálnej pôdy a pôdy využívanej vojskom. Pokiaľ ide o obnovu pôdy, je k dispozícii podpora pre projekty veľkých plôch v neurbanizovaných oblastiach a výlučne v prípadoch, kde súčasný vlastník pôdy nie je zodpovedný za prítomnosť znečistenia alebo poškodenia životného prostredia.

V rámci tohto operačného programu budú oprávnené tiež veľké podniky a malé a stredné podniky (MSP) na podporu určenú na dosiahnutie súladu s environmentálnymi požiadavkami. Pomoc bude, okrem iného, zameraná na obmedzenie množstva vyprodukovaného odpadu iného ako komunálneho odpadu a na zvýšenie úrovne rekuperácie a recyklovania odpadu, ako aj na zvýšenie objemu zhodnocovania výrobného a nebezpečného odpadu.

Financovanie operačného programu pre infraštruktúru a životné prostredie budú poskytovať regionálne operačné programy, z ktorých je možné podporovať projekty hospodárenia s odpadom za predpokladu, že sú začlenené do regionálnych plánov hospodárenia s odpadom. Z regionálnych operačných programov sa bude tiež spolufinancovať pomoc MSP v oblasti hospodárenia s odpadom. Napríklad sa z nich môžu podporiť systémy environmentálneho riadenia, racionalizácia riadenia zdrojov a odpadového hospodárstva, hospodárenia s priemyselným odpadom a hospodárenia s nebezpečným odpadom, ako aj vykonávanie najlepších dostupných techník.

V roku 2006 miestna úradmi vlastnená spoločnosť Aalborg Havn predala prístavnú oblasť Řstre Havn súkromnej spoločnosti A. Enggaarda. Pozemok vo výmere 75 000 m2 bol predaný za 44 miliónov DKK. Odborníci odhadujú, že táto cena bola oveľa nižšia ako trhová hodnota. Okrem toho celá transakcia neprebehla vo forme verejnej súťaže a nebol vykonaný žiadny nestranný odborný odhad predajnej ceny.

Domnieva sa Komisia, že týmto predajom boli porušené pravidlá hospodárskej súťaže EÚ? Môže sa táto operácia považovať za nezákonnú štátnu pomoc? Hodlá Komisia podniknúť nejaké kroky v tejto oblasti?

Prostredníctvom oznámenia o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov orgánmi verejnej moci⁽¹⁾ Komisia poskytla členským štátom všeobecné usmernenie, s cieľom sprehľadniť svoj všeobecný prístup k problematike štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov orgánmi verejnej moci. V tomto oznámení sa stanovuje, že v prípade, keď orgán verejnej moci nehodlá využiť na účely predaja otvorenú verejnú súťaž bez stanovených podmienok, mal by jeden alebo dvaja nezávislí znalci zhodnotiť stav majetku pred otvorením rokovaní o predaji, s cieľom určiť trhovú hodnotu na základe všeobecne akceptovaných trhových ukazovateľov a štandardov oceňovania. Takto stanovená trhová cena je najnižšia nákupná cena, na ktorej sa je možné dohodnúť bez udelenia štátnej pomoci.

O prípade, ktorý predkladá vážená pani poslankyňa, je Komisia informovaná. Keby Komisia disponovala podrobnejšími informáciami o údajnom poskytnutí štátnej pomoci pri predaji časti prístavu Aalborg, mohla by poskytnúť špecifickejšie stanovisko a prijať potrebné opatrenia, ak by to bolo nutné. S cieľom uľahčiť podávanie sťažností týkajúcich sa štátnej pomoci a poskytnúť usmernenia možným predkladateľom sťažností sú formuláre sťažností dostupné na internetovej stránke Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž.

Podľa gréckeho ministra vnútra, pána Prokopisa Pavlopoulosa, Turecko ani pri najväčšej predstavivosti neplní svoje záväzky, ktoré vyplývajú z dohody o repatriácii s Gréckom. Skôr naopak prostredníctvom politiky, ktorú táto krajina uplatňuje, dokonca povzbudzuje masívny nárast nezákonného prisťahovalectva do Grécka. Okrem tohto posledné kolo rokovaní o dohode o repatriácii medzi ES a Tureckom sa údajne konalo v decembri 2006. Zjavne sa v rámci rokovaní nedospelo k dosiahnutiu zásadného pokroku.

Ako hodnotí Komisia vykonávanie dohody o repatriácii medzi Gréckom a Tureckom a vyhlásenia gréckeho ministra vnútra? Ako Komisia vysvetlí skutočnosť, že medzi ES a Tureckom ešte nebola podpísaná dohoda o repatriácii? Aké sú prekážky? Aký vplyv má odmietnutie Turecka uzatvoriť dohodu o repatriácii s ES a/alebo uplatňovať ustanovenia dohody o repatriácii s Gréckom na rokovania?

Otázky týkajúce sa dvojstranných dohôd o readmisii medzi členskými štátmi a tretími krajinami patria do právomoci príslušných krajín. Napriek tomu v rámci pravidelných stretnutí Podvýboru pre JLS⁽¹⁾ s Tureckom bude Komisia vždy nástojiť na potrebe uzatvorenia dohôd o readmisii so susednými krajinami a na riadnom vykonávaní existujúcich dohôd o readmisii.

Pokiaľ ide o rokovania o dohode o readmisii medzi ES a Tureckom, posledné formálne kolo rokovaní sa uskutočnilo v decembri 2006. Odvtedy došlo ku kontaktom medzi Komisiou a tureckými orgánmi, avšak dodnes neviedli k ďalšiemu pokroku. Podpísanie dohody o readmisii s Tureckom je naďalej prioritou EÚ, a preto sa v súčasnosti EÚ venuje hľadaniu spôsobu, ako sa dostať z tejto slepej uličky.

Komisia zvažuje návrh na postupné zrušenie používania a výroby tradičných žiaroviek v prospech ekologických úsporných žiariviek.

Kedy Komisia tento návrh predloží?

Aké opatrenia Komisia prijme na podporu európskych výrobcov pri účinnom prechode k ekologickej technológii úsporných žiariviek?

Aký vplyv bude mať toto opatrenie v jeho najambicióznejšej podobe na európsku zamestnanosť a aké dopĺňajúce opatrenia sú v tejto oblasti plánované?

V súvislosti s načasovaním postupného vyradzovania žiaroviek, kedy Komisia hodlá zrevidovať smernicu o ekodizajne výrobkov (vo všeobecnosti, avšak tiež osobitne v prípade žiaroviek) a zrevidovať smernicu 98/11/ES⁽¹⁾ o energetickom štítkovaní svietidiel pre domácnosť?

Komisia v súčasnosti pracuje na možnom vykonávacom opatrení pre osvetľovacie zariadenia vo všeobecnosti v rámci rámcovej smernice o ekodizajne⁽²⁾ . Hlavným cieľom je stanoviť minimálne požiadavky na energetickú účinnosť, ktoré budú musieť spĺňať svietidlá využívané na všeobecné osvetlenie (vrátane žiariviek), s cieľom ich umiestnenia na trh EÚ. Návrh je výsledkom prípravnej technickej, hospodársko-environmentálnej štúdie, v ktorej boli odporučené možnosti skvalitnenia environmentálneho výkonu všeobecných výrobkov na osvetlenie, pričom sa zohľadňoval životný cyklus svietidiel. V súčasnosti prebieha hodnotenie vplyvu, ktoré by malo pomôcť pri hodnotení environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho dosahu rôznych možností politiky.

Všetky dôkazy, ktoré sú dnes k dispozícii, preukazujú, že požiadavky na účinnosť by mali byť stanovené na úrovniach, ktoré v praxi povedú k postupnému ukončeniu využívania tradičných žiaroviek používaných na všeobecné účely osvetľovania. V hodnotení vplyvu sa skúma, okrem iného, aj správne načasovanie nadobudnutia účinnosti týchto požiadaviek a vplyvy opatrenia na európske priemyselné odvetvie výroby osvetlenia a zamestnanosť, s cieľom zachovať konkurencieschopnosť európskeho priemyselného odvetvia výroby osvetlenia, pričom sa zohľadňuje potreba rýchlej činnosti na boj proti zmene klímy.

Predbežný dátum prijatia vykonávacieho opatrenia týkajúceho sa všeobecného osvetlenia Komisiou je jar 2009 potom, čo ho preskúma Parlament. Celkovo ešte nebolo dosiahnuté konečné rozhodnutie.

Komisia plánuje aktualizovať smernicu o energetickom štítkovaní svietidiel pre domácnosť⁽³⁾ v roku 2010, s cieľom doplniť ju o stanovenie požiadaviek na účinnosť. V prípade smernice o ekodizajne revízia na účely vykonávacieho opatrenia týkajúceho sa osvetlenia nie je potrebná.

Zavedenie digitálnych tachografov spôsobilo v praxi problémy a na základe rozhodnutia európskeho ombudsmana z 26. mája 2008 týkajúceho sa sťažnosti 284/2006/PB môže byť nastolená otázka o spôsobe, akým Komisia spravuje túto záležitosť.

Aké opatrenia Komisia navrhuje, s cieľom predchádzať opakovaniu podobnej situácie, k akej došlo v spomínanom prípade?

Vo svojej odpovedi na písomnú otázku P-1488/08 Komisia pripúšťa, že technické špecifikácie digitálneho tachografu už nie sú aktuálne a že z tohto dôvodu hodlá prispôsobiť jeho technické špecifikácie technickému pokroku.

Do akého štádia sa v rámci tohto reevaluačného procesu dospelo a aký je časový plán pre ďalšiu činnosť?

Komisia má informácie o rozhodnutí európskeho ombudsmana vo veci sťažnosti 284/2006/PB, ktorá sa týkala vykonávania právnych predpisov Spoločenstva o zavedení digitálneho tachografu do nákladných vozidiel. Komisia tiež zohľadnila úvahy, ktoré podporujú toto rozhodnutie.

Komisia však pripomína, že jedinečnosť situácie si vyžiadala okamžitú reakciu, s cieľom predísť riziku výraznejšieho oneskorenia vo vykonávaní opatrenia týkajúceho sa digitálneho tachografu, ktoré by mohlo mať negatívny vplyv na riadne fungovanie trhu s cestnou dopravou v Spoločenstve.

Komisia sa domnieva, že tomuto typu situácie sa dá predchádzať prostredníctvom primeraných ustanovení v právnych predpisoch na odďaľovanie nadobudnutia účinnosti komplexných technických opatrení, ktoré sú závislé od priemyslu, ako aj účinnej koordinácie na úrovni EÚ.

Ako sa uvádza v odpovedi na prioritnú otázku váženej pani poslankyne P-1488/08, Komisia plánuje prispôsobiť technické špecifikácie tachografu technickému pokroku v roku 2009 a objednala si štúdiu, s cieľom určiť takéto aktualizované špecifikácie. V súčasnosti v rámci tohto projektu prebiehajú konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane odvetvia cestnej nákladnej prepravy, výrobcov tachografov a združení orgánov na presadzovanie práva. Z dlhodobého hľadiska a na základe výsledkov týchto konzultácií a ďalšieho vývoja, najmä v súvislosti s akčným plánom o inteligentných dopravných systémoch Komisia môže zvážiť predloženie návrhu Parlamentu a Rade na neskoršie prepracovanie nariadenia 3821/85.

Vzhľadom na zhoršovanie sociálno-ekonomickej krízy v odvetví rybného hospodárstva v dôsledku zvyšovania cien pohonných hmôt (benzínu a nafty) a v nadväznosti na nedávne demonštrácie, ktoré toto odvetvie zorganizovalo v rôznych krajinách EÚ (vrátane Portugalska), s cieľom žiadať o núdzové opatrenia zamerané na poskytnutie účinnej podpory, odpovie Komisia na tieto požiadavky?

Aká je situácia, pokiaľ ide o každý z návrhov, ktoré boli oznámené 17. júna (najmä vzhľadom na závery, ku ktorým dospela na svojom stretnutí 23. – 24. júna Rada pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo)?

Komisiu teší, že môže váženého pána poslanca informovať, že prijala balík právnych predpisov v súlade s návrhmi oznámenými 17. júna 2008 počas kolégia 8. júla 2008. Tento balík už bol poslaný Parlamentu, s cieľom získať jeho stanovisko a Rade ministrov, pričom jeho prijatie sa plánuje na 15. júla 2008.