Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 2. septembra 2008 - Brusel

6. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

- Správa: Sylvia-Yvonne Kaufmann (A6-0292/2008)

  Hubert Pirker (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, nemohol som vysvetliť svoje hlasovanie pre hluk, preto by som ho rád vysvetlil teraz. Hlasoval som za správu pani Kaufmannovej, keďže je potrebné ujasniť si, že Európska súdna sieť je nutnosťou, pretože počas posledných desiatich rokov spolu so systémom súdnej pomoci fungovala účinne. V súčasnosti ide o jasné rozlíšenie siete a Eurojustu. Svoje opodstatnenie majú obe uvedené inštitúcie. Cieľom je to, aby sa Európska súdna sieť a Eurojust navzájom dopĺňali alebo vhodným spôsobom spolupracovali a zaručili tak členským štátom bezpečnosť.

- Správa: Armando França (A6-0285/2008)

  Hubert Pirker (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, čo sa týka výkonu rozsudkov vydaných v neprítomnosti, Európskej únii je nanič výborná policajná spolupráca na jednej strane, keď na druhej strane systém trestného stíhania nefunguje tak dobre, ako by mal.

Z tohto hľadiska som presvedčený, že naše rozhodnutie vyplnilo legislatívnu medzeru. Vzájomné uznávanie rozsudkov trestnými prokurátormi bude znamenať, že rozsudky v trestných veciach vrátane tých, ktoré sú vydané v neprítomnosti, bude možné vykonať aj v iných krajinách. Ide o zásadný krok, ktorý umožní súdnym orgánom pomáhať policajným útvarom pri výkone ich činnosti.

- Správa: Mihael Brejc (A6-0208/2008)

  Hubert Pirker (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, cieľom správy pána Brejca je nájsť spôsob, ktorý by nám konečne poskytol prostriedky zabezpečujúce, že Vízový informačný systém sa používa na kontrolu vždy, keď do schengenského priestoru vstúpia občania krajín, ktoré nepatria do EÚ. Vieme, že mnoho osôb sa zdržuje v EÚ nelegálne, pretože vypršala platnosť ich víz alebo platnosť stratili. Prostredníctvom tejto spolupráce medzi schengenským systémom a Vízovým informačným systémom vytvárame podmienky, v ktorých môžeme v Európskej únii odstrániť zneužívanie víz a zaručiť, že osoby, ktoré vstupujú na územie Európskej únie alebo z neho dochádzajú, sú na to zákonne oprávnené.

  Frank Vanhecke (NI). - (NL) Vážený pán predsedajúci, samozrejme, že nemám námietky k zlepšeniam Vízového informačného systému krajín schengenskej oblasti rovnako ako, predpokladám, väčšina ľudí. Pred sebou však máme správu, ktorá je až príliš absurdná na to, aby sa o nej človek vyjadril. Vízový systém sa mal pre dlhú dobu čakania na hraniciach stať flexibilnejším. Každý, kto už niekedy cestoval, vie, že zoznamy čakateľov sú realitou a že niekedy sú potrebné. Rád by som vedel, na základe čoho by sa mohla pohraničná stráž rozhodovať, či ide o nebezpečenstvo alebo nie. Kto vie, odkiaľ prichádzajú teroristi či hrozia iné riziká?

Za problém nepovažujem ani skutočnosť, že sme v tomto smere čoraz zaostalejší. Europeizácia našej hraničnej kontroly prebehla bez rozmyslu, bez prípravy a pod tlakom zo strany ideologických extrémistov, podľa ktorých je bezpečnosť občanov menej dôležitá ako veľký ideál nového Európskeho sovietskeho zväzu.

  Daniel Hannan (NI). - Vážený pán predsedajúci, rád by som, ako sa v týchto prípadoch stáva tradíciou, poznamenal, že harmonizácia európskej politiky v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí má len veľmi chabý právny základ. Veľká časť textov správ, o ktorých sme práve hlasovali, správy pani Kaufmannovej, pánov Françu a Brejca, paní Weberovej a Lambertovej, sa v nich nachádza z dôvodu uplatnenia takých hľadísk politiky, iniciatív, a v prípade Eurojustu dokonca inštitúcie ako takej, ktoré nemajú dostatočný právny mandát. Pravdou je, že spomínaný mandát by poskytla Zmluva o Ústave pre Európu alebo Lisabonská zmluva, pravdou však je aj to, že Ústava sa už trikrát odmietla a zdá sa, že tomuto Parlamentu je to potrebné opakovane pripomínať. Odmietlo ju teda 55 % francúzskych, 62 % holandských a 54 % írskych voličov.

Možnosť monopolu na nátlak pod hrozbou trestu prostredníctvom systému trestného súdnictva pravdepodobne predstavuje základný atribút štátnosti. Štát možno definovať ako územie s dohodnutými pravidlami, ktoré presadzuje spoločná vláda. Ak si chce Európska únia priradiť tento základný atribút štátnosti, mala by mať toľko dôstojnosti, že najskôr požiada svojich občanov o povolenie prostredníctvom referend. Pactio Olisipiensis censenda est!

- Správa: Renate Weber (A6-0293/2008)

  Hubert Pirker (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, správa sa týka posilnenia Eurojustu. Ide o ďalší súbor nástrojov, ktorých hlavným cieľom je posilniť a zvýšiť účinok policajnej spolupráce. Ukázalo sa, že do súdnej spolupráce sa v jednotlivých krajinách zapája veľa inštitúcií. Náš návrh zriadiť systém koordinácie vnútri jednotlivých štátov aj medzi nimi je z uvedeného dôvodu veľmi uvážený, pretože zaručuje účinnú spoluprácu, predovšetkým v boji proti terorizmu a iným formám organizovaného zločinu.

Jedno obzvlášť povzbudivé opatrenie, ktoré by som rád zdôraznil, je zriadenie pozície styčných úradníkov v štátoch, ktoré nie sú členmi EÚ, niečo podobné ako máme v rámci policajnej spolupráce. Uvedený krok by mal tiež viesť k zlepšeniu spolupráce. Stručne povedané, tento systém nám umožní vybudovať ďalší cordon sanitaire, ktorý bude slúžiť na ochranu Európskej únie.

- Správy: Jean Lambert (A6-0287/2008), Sharon Bowles (A6-0312/2008)

  David Sumberg (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, rád by som začal tým, že je pre mňa veľkou cťou vidieť vás predsedať plenárnemu zasadnutiu s plnou účasťou tu v Bruseli. Je to malý krok pre pána McMillana-Scota, ale možno veľký skok pre Európsky parlament. Kto vie? Ukážte, čo je vo vás.

Keďže som dostal slovo, chcel by som sa vyjadriť o správach pani Lambertovej a pani Bowlesovej. Je pre mňa ťažké podporiť správu pani Lambertovej. Obsahuje zmienky o rozmiestnení nelegálnych prisťahovalcov v prevažnej väčšine krajín EÚ, čo považujem za úplne nepraktické. Z pohľadu Spojeného kráľovstva je dôležitejšia skutočnosť, že sme jedineční alebo takmer jedineční (pretože v rovnakej pozícii je aj Cyprus), lebo sme ostrov. Z uvedeného dôvodu si myslím, že pre Spojené kráľovstvo je dôležité zachovanie kontroly vlastných hraníc, ktorú budú vykonávať úrady Spojeného kráľovstva a nie Európska únia, ktorej hranice sú rozsiahle a nedostatočne spoľahlivé. Myslím si, že v súvislosti s uvedenou skutočnosťou je správa pani Lambertovej neprijateľná.

Správa pani Bowlesovej je neprijateľná, pretože hoci obsahuje isté dobré zámery, účinným spôsobom obviňuje daňové raje za vysoké dane, ktoré musia znášať viacerí z nás. Príčinou vysokých daní, v Spojenom kráľovstve je to určite tak, je labouristická vláda, ktorá vyvíja úsilie a je rozhodnutá zvyšovať výber daní a zaťažiť nimi britských občanov a daňových poplatníkov.

Podstata vysokých daní je a mala by zostať vnútroštátnym problémom a mali by za ňu zodpovedať jednotlivé národné vlády. Nemala by za ne byť zodpovedná Európska únia.

- Správa: Jean Lambert (A6-0287/2008)

  Frank Vanhecke (NI). - (NL) Vážený pán predsedajúci, spravodajkyňa pani Lambertová má pravdu, keď tvrdí, že ciele Dublinského dohovoru týkajúce sa „azylového nakupovania“ sa nikdy nedosiahli, v skutočnosti sa dosiahol pravý opak. Má pravdu. Má pravdu aj v tom, že tento systém bezpochyby prináša neprimerane veľkú záťaž členským štátom, ktoré sa nachádzajú na hraniciach Európskej únie. Aj to je pravda. Z uvedeného dôvodu je správne, že sa nalieha na poskytnutie podpory týmto štátom.

Na druhej strane si však myslím, že v správe chýba veľa dôležitých bodov a vôbec nesúhlasím s väčšinou predpokladov a cieľov spravodajkyne. Napríklad ako už bolo uvedené, v hodnotení Komisie sa uvádza, že desiatky tisícok žiadateľov o azyl sa pre dublinský systém ukrývajú a spravodajkyňa argumentuje proti zadržiavaniu. Uvedená problematika už nemôže byť vážnejšia. Úzka spolupráca medzi členskými štátmi Európy možno bude prospešná, v tom prípade je však potrebné skoncovať s celým radom politicky korektných myšlienok, ktoré táto správa obsahuje.

  Philip Claeys (NI). - (NL) Vážený pán predsedajúci, za minútu nie je možné zaoberať sa všetkými problémami, ktoré súvisia so správou pani Lambertovej, preto sa obmedzím len na pár bodov. Čo sa týka ochrany detí, v správe sa uvádza, že v prípade neistoty pri posudzovaní veku dieťaťa je potrebné prikloniť sa k možnosti výhodnejšej pre dieťa. Neznie to zle, ale v skutočnosti nejde o nič iné, ako o nabádanie k ešte vyššej miere podvodov s dokladmi totožnosti.

V správe sa tiež uvádza, že definícia pojmu rodinný príslušník je príliš obmedzujúca, čo je opäť otvorenou výzvou na ešte väčší počet podvodov. Napríklad v Afrike sa viac-menej takmer všetci považujú za jednu veľkú rodinu, a keby sme vzali na vedomie túto skutočnosť, mohli by sme hneď otvoriť všetky svoje brány.

V správe sa vyjadruje aj nesúhlas s prístupom polície a iných orgánov členských štátov činných v trestnom konaní do databázy Eurodac, pretože by sa tým, citujem: „zvýšilo riziko stigmatizácie žiadateľov o azyl“. Je to smiešne hlavne preto, že systém Eurodac by mohol obsahovať veľa informácií dôležitých pre boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, medzinárodnému zločinu a terorizmu.

- Správa: Sharon Bowles (A6-0312/2008)

  Christoph Konrad (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, správa pani Bowlesovej obsahuje preskúmanie problému podvodov s DPH a je na to dôvod, pretože ich výška ročne dosahuje až 20 miliárd EUR. Podporujem návrhy týkajúce sa tejto problematiky. Považujem však za dôležité poznamenať, že v tejto oblasti je potrebná zmena systému, štrukturálna reforma. V uvedenej súvislosti sme zo strany Komisie nepočuli nič iné než vyhlásenie o zámere zintenzívniť medzivládnu spoluprácu v tejto oblasti a začať sa podieľať na hodnotení, výskume a tak ďalej.

Vzhľadom na množstvo podvodov je najvyšší čas, aby Komisia upustila od svojho pasívneho stanoviska a podporila reformné členské štáty, ktoré majú skutočne v úmysle zaviesť mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti. Týmto žiadam aj pána Kovácsa, aby sa nad danou otázkou nakoniec ešte raz zamyslel. Dúfam, že sa nám podarí dostať vhodný návrh ešte pred ukončením funkčného obdobia Európskeho parlamentu a že sa schvália aj návrhy rakúskej a nemeckej vlády.

  Ivo Strejček (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti správe pani Bowlesovej.

Rád by som zdôraznil tri body. Po prvé, v správe je vyjadrená požiadavka na lepšiu koordináciu v oblasti daní. Považujem ju za škodlivú pre daňovú konkurenciu, ktorá je správna a konštruktívna. Po druhé, daňové podvody nemožno odstrániť prostredníctvom zmenšenia konkurencie, ale prostredníctvom striktného odstránenia oslobodzovania od daní. Po tretie, daňové podvody s DPH by sa mali odstrániť zavedením jednotných sadzieb DPH, ktoré by viedlo k nižšej miere oslobodzovania od daní a legislatívnych medzier.

V správe pani Bowlesovej sa navrhujú iné opatrenia. Preto som hlasoval proti.

  Astrid Lulling (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, ako som sa už vyjadrila včera, som proti všetkým druhom daňových podvodov a požiadala som Komisiu a Radu, aby urýchlene konali s cieľom napraviť katastrofické následky únikov DPH, strát, ktoré boli odhadnuté na 20 miliárd EUR ročne, čo predstavuje takmer jednu pätinu rozpočtu EÚ.

Zmienila som sa o modeli, ktorý vyvinula organizácia RTvat a ktorý tomuto Parlamentu predstavila. S jeho pomocou by bolo možné zredukovať úniky v oblasti DPH približne o 275 miliónov EUR denne a znížiť administratívnu záťaž predovšetkým pre malé a stredné podniky. Myslím si, že Komisia by mala vykonať analýzu týchto návrhov, pretože modely existujú. Je prirodzené, že na ich prijatie je potrebná politická vôľa.

Za správu som však nemohla hlasovať, pretože sa neprijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy mojej skupiny vrátane pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, v ktorom sa uvádzalo, že zdravá konkurencia v oblasti daní pomôže udržiavať a zvýšiť daňové príjmy členských štátov a pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý vyjadroval nesúhlas s rozšírením rozsahu pôsobnosti smernice o zdaňovaní príjmu z úspor. Vyjadrujeme jasný nesúhlas s rozširovaním rozsahu pôsobnosti smernice na všetky právnické osoby a všetky zdroje finančných príjmov.

V tejto súvislosti som presvedčená, že nesmieme zabúdať na to, že „privysoké dane ničia výber daní“ a tie členské štáty, ktoré súhlasia s podobnými opatreniami, by sa mali mať na pozore, pretože ľudia v Macau, Singapure a Hong Kongu si už mädlia ruky od radosti, že sa uberáme práve týmto smerom. Za správu nehlasujem, lebo chcem, aby boli spomínané záležitosti jasné a presné.

  Avril Doyle (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, chcela by som dodať len slovko k správe pani Bowlesovej, ktorá sa zaoberala koordinovanou stratégiou s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom. Keď čítate túto správu, myslíte si, že je ťažké s ňou alebo s jej časťami nesúhlasiť.

Skutočnosť je však taká, že aj napriek tomu, že plne podporujem koordinovaný prístup v boji proti daňovým podvodom, a v tejto oblasti dôkladné preskúmanie a koordináciu skutočne potrebujeme, považujem za neprijateľné akékoľvek návrhy týkajúce sa aproximácie daní a/alebo zmenšovania konkurencie v rámci EÚ 27 členských štátov ako súčasti riešenia otázky boja proti daňovým podvodom.

Nie som si istá, či si Európa, ako aj Komisia uvedomujú škody, ktoré sú spôsobené v členských štátoch v dôsledku neustálych zmienok o centralizácii, kontrole a oslabení akýchkoľvek kompetencií členských štátov v oblasti daní. Počas rozpravy o našom referende z 12. júna to bol veľký problém, aj keď v porovnaní s dôležitosťou Lisabonskej zmluvy ho za problém považovať nemožno. Keby sme tak boli mohli presvedčiť tých, ktorí sa Európy obávali – rovnako ako sa obávajú snahy európskych inštitúcií v rôznej miere a z rôznych dôvodov centrálne kontrolovať dane – že Lisabonská zmluva túto myšlienku nepodporuje. Prosím, vás, majme sa najmä v tejto oblasti na pozore pred problémami.

- Správy: Sylvia-Yvonne Kaufmann (A6-0292/2008)

  Frank Vanhecke (NI). - (NL) Vážený pán predsedajúci, nehlasoval som proti správe pani Kaufmannovej aj napriek tomu, že vonkoncom nie som presvedčený, že europeizácia našich justičných systémov či zriadenie európskej prokuratúry sú tým správnym spôsobom zlepšenia práce polície a súdnictva alebo udeľovania trestov dokonca aj v prípade cezhraničných trestných činov. Práve naopak.

Naliehavo však žiadam o rozsiahlu a užšiu spoluprácu medzi všetkými samostatnými európskymi bezpečnostnými službami a z tohto hľadiska do veľkej miery podporujem mnoho odporúčaní a zlepšení, ktoré obsahuje správa pani Kaufmannovej, odporúčaní pre Európsku súdnu sieť. Výsledkom všetkých uvedených krokov však nesmie byť nadpriemerne platený a arogantný európsky justičný systém, ktorý je odtrhnutý od reality a ktorý sme počas niekoľkých posledných mesiacov videli zasahovať spôsobom, veľmi vzdialeným potrebnej spolupráci medzi zvrchovanými členskými štátmi. Z uvedených dôvodov som sa zdržal záverečného hlasovania o správe pani Kaufmannovej.

Písomné vysvetlenia hlasovania

- Správa: Katerina Batzeli (A6-0274/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za legislatívne uznesenie na základe správy gréckej poslankyne, pani Kateriny Batzeliovej, ktorým sa v prvom čítaní v rámci spolurozhodovacieho postupu schvaľuje návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1719/2006/ES ustanovujúce program Mládež v akcii na obdobie 2007 – 2013. Vítam a podporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nahradili poradný komitologický postup povinnosťou Komisie bezodkladne informovať Európsky parlament a členské štáty o všetkých opatreniach prijatých na vykonávanie tohto rozhodnutia bez pomoci výboru s cieľom umožniť rýchlejšie a účinnejšie vykonávanie rozhodnutí.

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Hlasoval som za správu pani Batzeliovej a veľmi vítam značný nárast v rámci súvisiaceho financovania. Program Mládež v akcii predstavuje v posledných rokoch dôležitý nástroj začleňovania dospievajúcej generácie našej Únie do veľkého európskeho projektu. Je preto dôležitým spojením slúžiacim na zblíženie novej generácie a Európy. Umožňuje tejto generácii zúčastňovať sa na niektorých veľmi zaujímavých politických a kultúrnych činnostiach. Úsilie Európskej komisie v tomto smere je správne. Som mladým zástupcom tohto Parlamentu a viem o angažovanosti a cieľoch pána Figeľa. Preto môžem smelo prejaviť v súvislosti s novým programom na roky 2007 – 2013 svoj optimizmus.

  Slavi Binev (NI), písomne. − (BG) Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia,

program Mládež v akcii predstavuje nástroj, ktorý pomáha zapájať naše deti do konštruktívnych činností, prostredníctvom ktorých si rozvíjajú zmysel pre vodcovstvo, solidaritu a toleranciu. Zároveň predstavuje najlepší spôsob, ako mladým ľuďom dať najavo, že nás zaujíma riešenie ich problémov a že sú súčasťou myšlienky spoločného európskeho domova! Z uvedeného dôvodu je pre budúcnosť tejto únie v súvislosti s riadením fondov, ktoré sú určené pre európsku mládež, veľmi dôležitá vysoká úroveň účinnosti.

Medzi hlavné priority tohto Parlamentu patrí podpora iniciatív, zníženie administratívnej záťaže a dosahovanie vyššieho stupňa transparentnosti. Pani Batzeliová ponúka riešenia, prostredníctvom ktorých sa skracuje doba doručenia finančných prostriedkov víťazným projektom, čo je pre mladých ľudí pozitívne. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zároveň podporujú úlohu Parlamentu pri kontrole výdavkov z finančných prostriedkov Spoločenstva. Z uvedených dôvodov som hlasoval za správu o zmenách a doplneniach programu Mládež v akcii.

Blahoželám spravodajkyni k výborne odvedenej práci!

  Neena Gill (PSE), písomne. − Za správu som hlasovala s veľkou radosťou, pretože som presvedčená, že program Mládež v akcii predstavuje výbornú iniciatívu. Schémy ako je táto sú pre podporu zapájania mladých ľudí do záležitostí Európy veľmi dôležité.

Spomínané zapájanie ľudí je veľmi potrebné. Z času načas mi moji voliči hovoria, že Európska únia pre nich nerobí nič. Bez financovania programov vychádzajúcich z občianskej spoločnosti to budú mať tí, ktorí sú presvedčení o dôležitosti európskeho projektu, v súvislosti s kritikou týkajúcou sa nedostatku demokracie a nedostatočných reakcií inštitúcií, ťažké.

A tento negatívny postoj je obzvlášť silný medzi mladými. Vždy, keď navštívim školy vo svojom volebnom obvode, zarazí ma cynizmus v súvislosti s úlohou EÚ. Preto správa ako táto predstavuje aktuálnu reakciu na naliehavý a zväčšujúci sa problém.

Musí však čeliť opozícii zo strany šíriteľov poplašných správ, ktorí vyhlasujú, že ich postoj posilní Komisiu. Je jasné, že ak majú byť všetky poskytované informácie účinné, musia byť objektívne. Rada by som teda požiadala pánov poslancov, aby zvážili, ako by mohlo upevnenie občianskej spoločnosti a úloha mládeže posilniť Komisiu.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Kultúra sú zásadné dlhodobé otázky, ktoré ovplyvňujú národy a civilizácie . Strana Junilistan je preto presvedčená, že kultúrnu politiku by mali riadiť politici, ktorí majú k svojim občanom blízko, a preto by sa mala uskutočňovať predovšetkým na národnej úrovni. Sme presvedčení, že programom v oblasti kultúry bolo z rozpočtu EÚ pridelené nadmerné množstvo rozpočtových prostriedkov na záležitosti, ktoré by mali plne závisieť od členských štátov. Vo všeobecnosti sme za to, aby sa kultúra financovala vo väčšej miere, sme však proti tomu, aby sa prideľovalo väčšie množstvo finančných prostriedkov inštitúciám EÚ, ktoré majú k občanom veľmi ďaleko.

Počas dnešného hlasovania o štyroch správach pani Batzeliovej sme boli povinní zaujať stanovisko len k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom technickejšieho charakteru, ktoré sa týkali štruktúry vykonávania programov. Rozhodli sme sa však hlasovať proti týmto správam a dať najavo, že sme proti takým rozsiahlym investíciám do oblasti kultúry na úrovni EÚ.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam správu pani Kateriny Batzeliovej o programe Mládež v akcii. Udeľovanie grantov v rámci tohto programu je kľúčovým prvkom umožňujúcim mladým Európanom v plnej miere využívať príležitosti, ktoré ponúka EÚ. Cieľom správy je znížiť mieru byrokracie a zjednodušiť rozhodovací proces, ktorý je súčasťou výberu grantov. Z uvedených dôvodov podporujem odporúčania, ktoré obsahuje.

- Správa: Katerina Batzeli (A6-0273/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za legislatívne uznesenie na základe správy gréckej poslankyne pani Kateriny Batzeliovej, ktorým sa v prvom čítaní v rámci spolurozhodovacieho postupu schvaľuje návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1855/2006/ES ustanovujúce program Kultúra (2007 – 2013). Vítam a podporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nahradili poradný komitologický postup povinnosťou Komisie bezodkladne informovať Európsky parlament a členské štáty o všetkých opatreniach prijatých na vykonávanie tohto rozhodnutia bez pomoci výboru s cieľom umožniť rýchlejšie a účinnejšie vykonávanie rozhodnutí.

  Nicodim Bulzesc (PPE-DE), písomne. − (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože je zameraná na skrátenie času rozhodovania o prideľovaní finančných prostriedkov v rámci programu Kultúra na roky 2007 – 2013.

Skúsenosti z minulých rokov ukázali, že proces prideľovania finančných prostriedkov pomocou tohto mechanizmu je dosť zdĺhavý a európske kultúrne subjekty môžu mať z uvedeného dôvodu finančné problémy.

Uvedomujúc si skutočnosť, že kultúrne inštitúcie a umelci, ktorí vo všeobecnosti o tento druh financovania žiadajú, sú v neľahkej finančnej situácii, vítam akékoľvek kroky s cieľom uľahčiť prístup k európskym fondom.

  David Martin (PSE), písomne. − Správa pani Kateriny Batzeliovej o programe Kultúra na obdobie 2007 – 2013 zefektívňuje proces rozhodovania o finančnej podpore prostredníctvom tohto programu. Ak sa tento proces zefektívni, prospeje to takým programom ako napríklad Európske hlavné mesto kultúry. Preto som hlasoval za správu.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN), písomne. − (PL) Vážený pán predsedajúci, správy pani Kateriny Batzeliovej, o ktorých máme hlasovať a ktoré sa týkajú programu Mládež v akcii na obdobie 2007 – 2013 programu Kultúra na obdobie 2007 – 2013, programu Európa pre občanov na obdobie 2007 – 2013 a akčného programu v oblasti celoživotného vzdelávania sú jasným dôkazom, že postupy prijímania viacročných programov v oblasti kultúry, vzdelávania mládeže a aktívneho občianstva zreteľne sťažujú ich prípravu a realizáciu. Otázkou je, či spomínaný problém vychádza z byrokratického spôsobu fungovania Európskej komisie alebo z nedostatku porozumenia v súvislosti s dôležitou problematikou aktívneho občianstva.

Nie je možné, aby kultúru a vzdelávanie riadila byrokracia. Preto aj tie opakované požiadavky zo strany Výboru Európskeho parlamentu pre kultúru a vzdelávanie týkajúce sa „rýchleho, účinného a transparentného postupu, ktorý však v súvislosti s prijímaním rozhodnutia zaručí právo na kontrolu a informácie“. Bez rýchlych rozhodnutí želané účinky nepocítime. Uvedené skutočnosti sú dôvodmi na hlasovanie v prospech týchto správ predovšetkým preto, lebo kultúra vo svojom najširšom zmysle predstavuje bohatstvo národov a záruku ich rozvoja a trvalosti.

- Správa: Katerina Batzeli (A6-0275/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za legislatívne uznesenie na základe správy gréckej poslankyne, pani Kateriny Batzeliovej, ktorým sa v prvom čítaní v rámci spolurozhodovacieho postupu schvaľuje návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1904/2006/ES, ustanovujúcim na obdobie rokov 2007 – 2013 program Európa pre občanov na podporu aktívneho európskeho občianstva. Vítam a podporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nahradili poradný komitologický postup povinnosťou Komisie bezodkladne informovať Európsky parlament a členské štáty o všetkých opatreniach prijatých na vykonávanie tohto rozhodnutia bez pomoci výboru s cieľom umožniť rýchlejšie a účinnejšie vykonávanie rozhodnutí.

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Ďakujem vám pán predsedajúci, rovnako ako o predošlých správach, som presvedčený aj o tejto a hlasujem za prácu, ktorú vykonala moja kolegyňa, pani Batzeliová.

Už počas niekoľkých rokov je program Európa pre občanov dôležitým krokom pri riešení neľahkej úlohy, ktorá sa týka približovania Európy svojim občanom. V minulosti bola príliš často vnímaná ako vzdialený byrokratický subjekt odtrhnutý od každodennej reality, ktorú žili jej občania.

Dnes máme možnosť, pretože máme plenárne zasadnutie výnimočne v Bruseli, vyslať signál, ktorý európski občania s radosťou privítajú: začnime hovoriť o jedinom sídle Európskeho parlamentu v Bruseli. Naši občania sú z tohto každomesačného presúvania, ktoré si vyžaduje ešte väčšie organizačné úsilie, popletení. Hovorme o tejto záležitosti bez toho, aby sa vnímala ako tabu.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam návrhy s cieľom znížiť mieru byrokraciu v rozhodovacom procese v súvislosti s programom Európa pre občanov. Účinnejší výber grantov, ktorý sa týka družobného partnerstva miest a podpory občianskej spoločnosti, zlepší schopnosť EÚ podporiť svojich občanov v zapájaní sa do života Európy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti som hlasoval za správu pani Kateriny Batzeliovej o programe Európa pre občanov na podporu aktívneho občianstva na obdobie 2007 – 2013.

- Správa: Katerina Batzeli (A6-0276/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za legislatívne uznesenie na základe správy svojej gréckej kolegyne pani Kateriny Batzeliovej, ktorým sa v prvom čítaní v rámci spolurozhodovacieho postupu schvaľuje návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1720/2006/ES ustanovujúce akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania. Vítam a podporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nahradili poradný komitologický postup povinnosťou Komisie bezodkladne informovať Európsky parlament a členské štáty o všetkých opatreniach prijatých na vykonávanie tohto rozhodnutia bez pomoci výboru s cieľom umožniť rýchlejšie a účinnejšie vykonávanie rozhodnutí.

  David Martin (PSE), písomne. − Programy celoživotného vzdelávania pomáhajú pri financovaní programov v oblasti vzdelávania ako Erasmus. Prostredníctvom podobných programov ľudia spoznávajú nielen kultúrne bohatstvo Európy, ale aj množstvo príležitostí vzdelávania, ktoré Európa ponúka. Preto som hlasoval za správu pani Kateriny Batzeli o akčnom programe v oblasti celoživotného vzdelávania.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Podpora vzdelávania našich ľudí na jednej strane a navrhovanie plánov týkajúcich sa tzv. modrej karty na druhej strane je kontraproduktívne, pretože zvýšenie podielu atypických foriem zamestnania a tlak spôsobený vyššou konkurenciou už ukázali, že kvalitné základné a vyššie vzdelanie už nie sú zárukou zamestnania.

Existuje mnoho ľudí s dobrým vzdelaním, ktorých spoločnosti odmietajú jednoducho preto, lebo na podradné pozície majú možnosť umiestniť za najnižšiu mzdu držiteľov doktorských alebo magisterských titulov alebo majú záujem uzatvárať len atypické pracovné zmluvy.

Vznikla nevyhnutná potreba rozvoja odborného vzdelávania s cieľom znížiť nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, ktorým sa ospravedlňuje súčasný stav. Ak sa ukáže, že to nie je možné, mal by sa uprednostniť model zamestnávania sezónnych pracovníkov. Zabránilo by sa tak opakovaným vlnám hromadného prisťahovalectva.

  Dumitru Oprea (PPE-DE), písomne. − (RO) Za správu pani Kateriny Batzeliovej som hlasoval z niekoľkých dôvodov.

Je dobre známe, že vzdelávanie a odborná príprava patria k základným prioritám Európskej únie, ktorých zámerom je dosiahnuť lisabonské ciele. Cieľom programu celoživotného vzdelávania by malo byť udržanie prispôsobivej, autonómnej spoločnosti založenej na vedomostiach, ktorá disponuje dostatočnou a kvalitnou úrovňou hospodársko-kultúrneho rozvoja. Všetky uvedené hľadiská by mali byť v súlade a v duchu s výraznou (výraznejšou) sociálnou súdržnosťou. Z uvedeného dôvodu by malo celoživotné vzdelávanie zahŕňať všetky sociálne hľadiská.

Rovnako ako všetky ostatné programy podobného rozsahu by mal byť jasný, celistvý, pravidelne monitorovaný a hodnotený po každej realizačnej fáze, aby sa vykonali ďalšie alebo opakované úpravy, predovšetkým čo sa týka priorít realizácie činností.

Programy celoživotného vzdelávania by sa však mali zamerať aj na dospelých. Je pravdou, že dôraz sa väčšinou kladie na vzdelávanie v prvej fáze života a neskôr sú vedomosti jednotlivca obmedzené. Je potrebné povzbudzovať a motivovať všetkých občanov, aby sa zúčastňovali na niektorej z foriem celoživotného vzdelávania, ktorá by pre nich bola zárukou potenciálu na trhu práce nezávisle od veku.

Ešte dôležitejšie je, aby sme vychádzali zo štatistík, ktoré sa týkajú veku pracovnej sily a poklesu obyvateľstva v produktívnom veku.

  Mihaela Popa (PPE-DE), písomne. − (RO) V súčasnosti sa celá Európa zaoberá radom zásadných a dramatických zmien, ktoré sa týkajú občanov všetkých vekových kategórií.

Dôležitosť vzdelávania a odbornej prípravy sa uznala v Lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť a Európska rada opakovane zdôraznila úlohu vzdelávania a odbornej prípravy pre dlhodobú konkurencieschopnosť Európskej únie.

Dnes už nemôžeme predpokladať, že ľudia zostanú v tom istom odvetví alebo na tom istom pracovnom mieste po celý život. Ich profesionálny vývoj sa nedá predpokladať a budú potrebovať širokú škálu zručností všeobecného charakteru, ktoré im umožnia prispôsobiť sa.

Aby sme ich pre život a pre spoločnosť pripravili, musia ich v školách viesť k celoživotnému vzdelávaniu, komplexnému programu Európskej únie, v ktorom sa ráta so vzdelávaním ľudí všetkých vekových kategórií s cieľom zachovať ich životaschopnosť a aktívne členstvo v spoločnosti.

Z uvedených dôvodov som hlasovala za túto správu s úplnou istotou, pretože potrebujeme rozvíjať programy určené na dosahovanie týchto cieľov a v tomto bode by som rada spomenula najmä nové členské štáty EÚ.

- Správa: Jacek Saryusz-Wolski (A6-0306/2008)

  Marian Zlotea (PPE-DE), písomne. − (RO) Dohoda o partnerstve a spolupráci (DPS) medzi Európskymi spoločenstvami a členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na druhej strane nadobudla účinnosť 1. júla 1999, skôr ako Bulharská republika a Rumunsko vstúpili do Európskej únie. Protokol k DPS sa navrhol, aby sa umožnilo novým členských štátom (Rumunsku a Bulharsku) pristúpiť k nej.

Domnievam sa, že Parlament by mal dať viac podnetov tohto druhu a zohľadniť aj dohody o partnerstve podpísané s inými krajinami tejto oblasti. V súvislosti so situáciou v spomínanej oblasti sa tento rok požaduje uzavretie partnerstva medzi Európskou úniou a Azerbajdžanom s cieľom poskytnúť Európe možnosť pokračovať vo svojich projektoch v oblasti energetiky.

Azerbajdžanu je potrebné zo strany Európskej únie venovať osobitnú pozornosť, ktorá má počiatok vo vyváženej politike a možnosti prispieť k úspechom energetických projektov Európskej únie.

- Správa: Helmuth Markov (A6-0281/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE) , písomne. – (FR) Po referende o nezávislosti krajiny, ktoré sa uskutočnilo v Čiernej hore 21. mája 2006 a v ktorom za nezávislosť hlasovala väčšina (55,4 %), vyhlásil parlament Čiernej Hory 3. júna 2006 úplnú nezávislosť krajiny podľa medzinárodného práva. Srbsko uznalo nezávislosť Čiernej Hory 5. júna 2006 a srbský parlament prijal rozhodnutie určiť Srbsko za nástupcu štátneho spoločenstva Srbska a Čiernej Hory, ktoré sa podľa Ústavnej charty prijatej 4. februára 2003 stalo novým pomenovaním Federálnej republiky Juhoslávie. Na základe týchto informácií som hlasoval za legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu, ktorým sa v rámci konzultačného postupu schvaľuje návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa zakladá samostatný záväzok Čiernej Hory a pomerne znižuje záväzok Srbska v súvislosti s dlhodobými úvermi poskytnutými Spoločenstvom Štátnemu spoločenstvu Srbska a Čiernej Hory (bývalá Juhoslovanská zväzová republika).

  Brian Simpson (PSE), písomne. − Mám v úmysle hlasovať za správu pána Helmuta Markova. Som presvedčený, že pre stabilitu a bezpečnosť Európy je absolútne nevyhnutné urobiť všetko, čo je v našich silách pre pomoc Srbsku a Čiernej Hore s cieľom prekonať hospodársky a spoločenský prevrat, ku ktorému došlo po rozpade Juhoslovanskej zväzovej republiky a následných ničivých vojnách

Dôležitú úlohu by mali zohrávať predovšetkým infraštruktúra a doprava. Ak máme byť v súvislosti s úsilím vo vzťahu k obom krajinám realistickí, je táto dohoda nevyhnutná a je potrebné dôrazne ju podporiť. Dúfam, že Srbsku aj Čiernej Hore sa v budúcnosti podarí vstúpiť do Európskej únie.

Táto dohoda je prvým krokom na ceste k spomínanej ambícii.

- Správa: Neil Parish (A6-0311/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE) , písomne. – (FR) Na základe správy môjho výborného britského kolegu, pána Neila Parisha som hlasoval za legislatívne uznesenie, ktorým sa v rámci konzultačného postupu schvaľuje návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady z júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov. Nariadenie Rady z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických výrobkov ako povinnosti má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2009. Cieľom tohto návrhu je odložiť povinnosť používať logo EÚ do navrhnutia nového loga s cieľom nezavádzať spotrebiteľov zmenou loga EÚ v krátkom čase a predísť finančnej záťaži hospodárskych subjektov, ktoré by museli vo veľmi krátkom časovom rámci zmeniť obaly a nálepky. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje odložiť povinné používanie loga EÚ do 30. júna 2010.

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Podporujem túto správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka o ekologickej výrobe a označovaní ekologických výrobkov. Nie som plne presvedčený o tom, že výrazné zvyšovanie výroby a spotreby ekologických výrobkov je za každých okolností lepšie. Verím, že veda v niekoľkých dôležitých oblastiach výrobu a bezpečnosť potravín zdokonalila. Dôkazom tohto presvedčenia som v súvislosti so spotrebou aj ja sám. Avšak tí, ktorí sú v tomto ohľade zásadovejší, majú nárok na to, aby sa uistili, že „ekologický“ znamená skutočne ekologický, že nejde len o nálepku, ktorá je použitá na vytiahnutie rozdielu v cene z peňaženky dôverčivých a zle informovaných zákazníkov.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Požiadavky týkajúce sa ekologickej výroby potravín a iného tovaru sú vysoké a stále vzrastajú. Aby sa tieto požiadavky uspokojili, je prirodzené, že spotrebitelia musia vedieť tieto výrobky na trhu odlíšiť. Ak má teda trh v tomto smere fungovať, označovanie je potrebné.

V minulosti sme však hlasovali proti označovaniu ekologických výrobkov, pretože sme presvedčení, že trhové sily, ktoré presadzujú uvedomelí európski spotrebitelia, dokážu túto úlohu splniť samé. Ak sa v oblasti označovania ekologických výrobkov požaduje politická regulácia, treba uskutočniť ju na národnej úrovni.

Čo sa týka hlasovania o tejto správe, riešili sme len otázku odkladu povinného používania loga EÚ na ekologických výrobkoch. Hlasovali sme za tento návrh.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Hlasoval som za správu pána Parisha, v ktorej bol prijatý návrh Komisie s cieľom odložiť povinné používanie loga EÚ na ekologických výrobkoch. Je však potrebné poznamenať, že jeho dobrovoľné používanie nie je zakázané a je správne podporovať všetky podobné kroky, ktoré sú prospešné pre spotrebiteľa.

- Správa: Philippe Morillon (A6-0315/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Ĺsa Westlund (PSE), písomne − (SV) Hlasovali sme za správu, pretože pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu by znamenali požadovanie súhlasu Európskeho parlamentu s uzatvorením dohôd. Sme za dôkladnú revíziu dohôd EÚ o rybolove a správu vnímame ako prvý krok, ktorý zvýši naše príležitosti vplyvu.

Kladieme veľký dôraz na vedecké správy, ktoré poukazujú na nadmerné využívanie oceánov. Z uvedeného dôvodu nepokladáme dohody EÚ o rybolove za spôsob boja proti chudobe a spôsob podpory dlhodobo udržateľného rozvoja. Radi by sme zmenili politiku EÚ v oblasti rybného hospodárstva tak, aby viedla k obnove zásob rýb. Prostredníctvom zmien v politike v oblasti obchodu a pomoci a prostredníctvom rôznych foriem partnerstiev sa snažíme podporovať aj trvalo udržateľný rozvoj v tých krajinách, v ktorých dohody v oblasti rybného hospodárstva s EÚ predstavujú hlavný zdroj príjmov.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Podporil som správu pána Morillona, ktorá sa týkala Dohody o rybolove v južnom Indickom oceáne. Myslím si, že krajiny zaoberajúce sa rybným hospodárstvom by mali toto hospodárstvo kontrolovať a zároveň sa zúčastňovať na medzinárodnej spolupráci prostredníctvom regionálnych organizácií riadenia rybolovu.

EÚ má záujem o pobrežie Indického oceánu, a preto musí splniť záväzky podľa Dohovoru OSN o morskom práve. Teším sa však na deň, keď Francúzsko a ostatné krajiny EÚ nadobudnú bezprostrednú kontrolu nad vlastnými záujmami v oblasti rybného hospodárstva.

  Margie Sudre (PPE-DE), písomne. – (FR) Európsky parlament práve vyjadril svoj súhlas s Dohodou o rybolove v južnom Indickom oceáne, ktorú podpísalo Európske spoločenstvo v roku 2006. Vzhľadom na záujmy v oblasti rybolovu, ktoré predstavuje ostrov Réunion, bolo Spoločenstvo povinné spolupracovať s ďalšími zúčastnenými stranami, ktoré sa podieľali na správe a zachovávaní zdrojov v tejto oblasti podľa Dohovoru OSN o morskom práve.

Táto nová regionálna rybárska organizácia stanovuje špecifický inštitucionálny rámec, ktorého základom bude stály vedecký výbor. Jeho hlavnou úlohou bude vedecky vyhodnocovať zdroje rybolovu a vplyv rybolovu na morské prostredie so zohľadnením environmentálnych charakteristík tejto oblasti. Dohoda podnecuje aj spoluprácu v oblasti vedeckého výskumu.

Na základe týchto vedeckých odporúčaní budú mať zúčastnené strany lepšiu možnosť vypracovať opatrenia na zachovanie a riadenie rybolovu, pomocou ktorých dokážu lepšie riešiť výzvy, ktorým oblasť čelí. Dohoda predstavuje v podpore zdrojov rybolovu a trvalo udržateľného rozvoja skutočný pokrok.

- Správa: Kyösti Virrankoski (A6-0328/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za uznesenie Európskeho parlamentu na základe správy môjho kolegu, pána Kyöstiho Virrankoskiho o návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 5/2008 (PNOR 5/2008), ktorý sa týka revízie odhadu tradičných vlastných zdrojov (TVZ, teda ciel, poľnohospodárskych poplatkov a poplatkov za cukor), základov DPH a HND a zahrnutia, ako aj zľavy pre Spojené kráľovstvo, čo vplýva na zmenu rozdelenia príspevkov členských štátov z vlastných zdrojov do rozpočtu EÚ.

- Správa: Sylvia-Yvonne Kaufmann (A6-0292/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za legislatívne uznesenie na základe správy nemeckej poslankyne pani Sylvie-Yvonne Kaufmannovej, ktorým sa v rámci konzultačného postupu schvaľuje podnet istých členských štátov s cieľom posilniť Európsku justičnú sieť. V uznesení sa predovšetkým vyzýva Rada a Komisia, aby venovali prioritnú pozornosť každému budúcemu návrhu na zmenu a doplnenie textu podnetu využitím postupu pre naliehavé prípady v súlade s Lisabonskou zmluvou po nadobudnutí jej účinnosti. Podporujem posilnenie ochrany osobných údajov a skutočnosť, že kontaktné miesta Európskej justičnej siete majú poskytovať národným členom Eurojustu určité informácie. Obzvlášť vítam zmienku o budúcom rámcovom rozhodnutí o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

  Koenraad Dillen, Carl Lang a Fernand Le Rachinel (NI), písomne. – (FR) Brusel chce aspoň raz vrátiť cez okno to, čo Francúzi, Holanďania a Íri vyhodili dverami v referendách v roku 2005 a v júni 2008, zriadenie jedinej Európskej prokuratúry.

Pre našich čarodejníckych učňov to je priveľké pokušenie. Nezávisle od okolností je potrebné prekonať a prestať si všímať akékoľvek námietky, odmietnutia alebo legitímny odpor európskych národov s cieľom násilím zmeniť otázky spravodlivosti, bezpečnosti a prisťahovalectva na otázky celého Spoločenstva.

Európa sa veľmi mýli. Nevyhnutná spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti súdnych, policajných a dokonca aj trestných záležitostí nemusí vyústiť do ich podriadenia sa nadnárodnému právnemu poriadku, ktorý sa ustanovil aj napriek všetkým odlišnostiam právnych systémov a tradícií jednotlivých členských štátov.

Odmietame tento nadnárodný právny poriadok, ktorý by bol proti skutočným zásadám a hodnotám, ktoré sú pre nás veľmi dôležité.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasujem za správu pani Kaufmannovej o Európskej justičnej sieti. Súhlasím s jej obsahom a cieľom posilniť jestvujúce štruktúry a zjednotiť ich činnosť. V dôsledku významných zmien v priebehu posledných rokov, ktoré sa týkali justičnej spolupráce v trestných veciach, je potrebné zaviesť a posilniť štruktúry, ktoré dokážu poskytnúť pomoc a koordináciu na európskej úrovni.

Aj napriek skutočnosti, že v praxi sa začína využívať zásada vzájomného uznávania, existuje ešte mnoho praktických ťažkostí, ako aj zvyšujúci sa počet veľmi zložitých medzinárodných prípadov, pri ktorých je poskytovanie pomoci a podpory vo vzťahu k národným orgánom čím ďalej, tým potrebnejšie.

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. − (SV) Som plne proti tomu, aby náboženské a politické názory a názory na sexualitu atď. patrili k dôležitým informáciám, ktoré sa majú oznamovať jednotlivým úradom, v uvedenej správe sa však spomínaná skutočnosť uvádza len v súvislosti s dodatočnými bezpečnostnými opatreniami a pokusom sprísniť existujúcu legislatívu. Preto hlasujem za správu.

- Správa: Armando França (A6-0285/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za toto legislatívne uznesenie na základe správy portugalského poslanca, pána Armanda Françu, ktorým sa vyjadruje podpora podnetu niektorých členských štátov (Slovinskej republiky, Francúzskej republiky, Českej republiky, Švédskeho kráľovstva, Slovenskej republiky, Spojeného kráľovstva a Spolkovej republiky Nemecko) na zmenu a doplnenie súboru rámcových rozhodnutí (2002/584/SVV o európskom zatykači, 2005/214/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie, 2006/783/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu a rámcového rozhodnutia 2008./.../SVV o uplatňovaní vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach) s cieľom zabezpečiť výkon rozhodnutí vydaných v neprítomnosti. Podporujem návrh niekoľkých procesných záruk s cieľom posilniť práva osôb odsúdených v neprítomnosti a úsilie s cieľom odstrániť rozličné prístupy k „dôvodom neuznávania“ takýchto rozhodnutí.

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu pána Françu o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, pretože som presvedčená, že pre vzájomné uznávanie rozhodnutí vydaných v neprítomnosti je dôležité stanoviť jednotné pravidlá.

Blahoželám spravodajcovi k návrhom, ktoré uviedol v správe a ktoré považujem v súvislosti s harmonizáciou procesných záruk vo všetkých členských štátoch a v súvislosti s ochranou základných práv, ako právo na obhajobu a právo na spravodlivé súdne konanie za zásadné.

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Podporím túto správu o vzájomnom uznávaní rozsudkov v trestných veciach. Zastávam názor, že odsúdení za trestný čin by nemali mať možnosť skrývať sa za nedostatky Európskej únie. Každý, kto bol odsúdený v niektorom z členských štátov, by mal byť vinný v celej Únii. Ak pochybujeme o nezávislosti a integrite súdov ktoréhokoľvek členského štátu Únie, malo by sa pozastaviť jeho členstvo. V opačnom prípade by sme nemali robiť rozdiely medzi zločincami v Madride či Lisabone, rovnako ako to nerobíme v Manchestri či Londýne.

  Kartika Tamara Liotard (GUE/NGL), písomne. − (NL) Hlasovala som proti správe pána Françu o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, pretože cieľom správy je harmonizácia trestného súdnictva na európskej úrovni.

Som presvedčená, že za trestné súdnictvo majú byť zodpovedné členské štáty a nie EÚ. Z uvedeného dôvodu by sa harmonizovať nemalo.

  Erik Meijer (GUE/NGL), písomne. − (NL) Hlasoval som proti správe pána Françu o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, pretože cieľom správy je harmonizácia trestného súdnictva na európskej úrovni. Som presvedčený, že za trestné súdnictvo majú byť zodpovedné členské štáty a nie EÚ. Samozrejme som za právo obžalovaného na primerané zastúpenie, harmonizácia však nie je potrebná.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE-DE), písomne. – (RO) Vzájomné uznávanie predstavuje základný kameň súdnej spolupráce na európskej úrovni a víta sa akékoľvek objasnenie nástrojov na posilnenie tejto zásady.

Rozhodnutie, ktoré sa dnes schválilo, je načasované správne. Rád by som však upriamil pozornosť na iný problém, konkrétne na spôsob, akým niektoré z členských štátov uplatňujú dôležité nástroje ako európsky zatykač.

Rumunské úrady vydali v januári 2007 európsky zatykač na českého občana Františka Příplatu, ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody na obdobie ôsmich rokov za podnecovanie k závažnému trestnému činu vraždy čelného predstaviteľa rumunských odborov v roku 2000. Česká republika, na území ktorej sa tento vrah nachádza, však vykonáva proces vydania len v súvislosti s trestnými činmi, ktoré boli spáchané od 1. novembra 2004.

Následne, osem rokov po spáchaní trestného činu, nebola odsúdená osoba vydaná a výkon trestu sa ešte nezačal.

Som presvedčený, že členské štáty, ktoré chápu posilnenie nástrojov súdnej spolupráce týmto spôsobom, by mali dôkladne zvážiť možnosť zachovania takýchto výhrad.

  Nicolae Vlad Popa (PPE-DE), písomne. − (RO) Hlasoval som za správu pána Armanda Françu o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu a rámcového rozhodnutia 2008/.../SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce odňatie slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii.

Množstvo prípadov, keď nebezpeční zločinci využívajú slobodu pohybu a odstránenie hraníc v rámci Európskej únie s cieľom vyhnúť sa rozsudku, sa neustále zvyšuje.

Bezvýhradne podporujem túto správu, pretože zaručuje jednotnú reguláciu v oblasti rozhodnutí vydaných v neprítomnosti. Spomínaná regulácia je veľmi potrebná na to, aby sme dokázali odstrániť blokovanie súdneho systému tými, ktorí utekajú pred spravodlivosťou do iného štátu na území Európskej únie.

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. − (SV) Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu sú zamerané na zvýšenú ochranu jednotlivcov a ich zámerom je zlepšiť existujúci regulačný rámec. Preto hlasujem za správu.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. − (PL) Plne podporujem iniciatívu s cieľom zmeniť a doplniť právne ustanovenia upravujúce uplatňovanie zásady vzájomného uznávania rozsudkov.

Je potrebné vyvinúť maximálne úsilie s cieľom čo najviac zefektívniť spoluprácu medzi členskými štátmi. Zároveň sa musíme snažiť, aby sme zaručili, že všetky práva občanov vrátane základného práva na obhajobu počas trestného konania budú plne zachované.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa uvádzajú v správe, nielen značne uľahčia spoluprácu medzi súdmi, ale predovšetkým pomôžu posilniť práva občanov v súvislosti s výkonom spravodlivosti v Európskej únii, predovšetkým právo na obhajobu a právo na obnovu konania.

- Správa: Ioannis Gklavakis (A6-0286/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Ĺsa Westlund (PSE), písomne − (SV) Táto správa z vlastnej iniciatívy zdôrazňuje rybné hospodárstvo a akvakultúru v kontexte integrovaného riadenia pobrežných zón v Európe.

Ekologicky udržateľné riadenie vodných zdrojov a zdrojov rybného hospodárstva je prirodzene dôležité pre ochranu nášho životného prostredia. V správe však žiaľ zostali nepovšimnuté problémy, ktoré so sebou prináša odvetvie rybného hospodárstva v EÚ. Preto sme sa rozhodli zdržať hlasovania. Prebytočné kapacity v rybárskych flotilách v EÚ vedú k príliš veľkým úlovkom. Uvedený stav ohrozuje morský ekosystém a zásoby jedlých rýb.

Boli by sme radi, keby došlo k výraznému zníženiu počtu rybárskych lodí a kvót výlovu rýb stanovených na základe biologickej bezpečnosti a vedeckých dôkazov. Je samozrejmé, že zamestnancom, ktorých reštrukturalizácia ovplyvní, je potrebné ponúknuť odbornú prípravu orientovanú na trh práce a vhodnú finančnú podporu s cieľom umožniť im nájsť si prácu v iných odvetviach hospodárstva, ktoré potrebujú pracovníkov.

  Emanuel Jardim Fernandes (PSE), písomne. − (PT) Hlasoval som za správu svojho kolegu pána Gklavakisa o rybnom hospodárstve a akvakultúre v kontexte integrovaného riadenia pobrežných zón v Európe. Rozhodol som sa na základe toho, že sa v nej vyzdvihuje hospodárska a spoločenská dôležitosť týchto činností pre pobrežné oblasti a výzvy na pomoc pre tieto oblasti v rámci integrovaného riadenia pobrežných zón. Z uvedeného dôvodu je pre národné vlády a regionálne samosprávy najodľahlejších regiónov veľmi dôležité, aby pripravili spoločné stratégie integrovaného riadenia pobrežných zón s cieľom zaručiť vyvážený rozvoj vlastných pobrežných regiónov.

Dôrazne podporujem aj návrh spravodajcu týkajúci sa využitia Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na dlhodobé financovanie opatrení v rámci integrovaného riadenia pobrežných zón, pretože podporuje činnosti, ktoré prispievajú k trvalo udržateľnému rozvoju rybolovných oblastí z hľadiska transverzálneho prístupu ku všetkým námorným činnostiam v týchto oblastiach.

Nakoniec je dôležité zdôrazniť, že regionálne plánovanie sa až doposiaľ orientovalo prevažne na pevninu a nebralo do úvahy vplyv rozvoja pobrežných oblastí na určité morské činnosti. Viedlo to k zhoršeniu morských biotopov, preto je tento nový prístup považovaný za kľúčový.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Správa pána Gklavakisa plným právom uznáva dôležitosť rybolovu pre pobrežné spoločenstvá a zachovanie ich kultúrnych tradícií. Toto ľudské hľadisko odvetvia rybného hospodárstva sa v rámci realizácie spoločnej politiky rybného hospodárstva príliš často prehliada. V správe sa správne poznamenáva potreba spolupráce orgánov v oblasti správy pobrežných zón na úrovni EÚ na národnej a regionálnej úrovni a podľa mňa musia v tomto smere prevziať vedúcu úlohu pobrežné oblasti a jednotlivé štáty, pričom EÚ sa ujme úlohy sprostredkovateľa.

  Sebastiano (Nello) Musumeci (UEN), písomne. − (IT) Rybné hospodárstvo a akvakultúra predstavujú dve hlavné činnosti, ktoré sú základom hospodárskeho a spoločenského rozvoja pobrežných oblastí Európskej únie. Z uvedeného dôvodu je potrebné riadiť ich tak, aby sa zaručilo trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva a zároveň uspokojovanie rastúceho dopytu po produktoch rybolovu.

EÚ preto vyjadruje potrebu zaviesť súbor opatrení s cieľom chrániť pobrežné oblasti a podporovať čisté morské prostredie. Z hľadiska cezhraničného charakteru mnohých pobrežných procesov vyvstala potreba spolupráce medzi členskými štátmi a medzi nimi a susednými tretími krajinami.

Jedno z opatrení sa týka plánovania výstavby na účely cestovného ruchu. Odvetvie cestovného ruchu je pre mnohé oblasti dôležitým prispievateľom do miestneho HDP. Myslím si však, že by sme mali podporovať ekologický cestovný ruch, alebo inak povedané, taký spôsob cestovného ruchu, ktorý je v súlade s politikami v oblasti ochrany krajiny a životného prostredia.

Ide aj o potrebu koordinácie v súvislosti s priemyselnými činnosťami. Vezmite si len dôležitosť účinnej spoločnej politiky v oblasti nakladania s odpadovými vodami pre zaručenie zlučiteľnosti dôležitej hospodárskej činnosti s potrebou a povinnosťou zachovávať morské prostredie.

Drobný pobrežný rybolov predstavuje veľmi dôležitý zdroj príjmov pre tisícky rodín a udržiava stáročnú tradíciu, ktorú by mala podľa mňa Európa podporovať a zachovávať.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Hlasujem za správu pána Gklavakisa, v ktorej sa zdôrazňuje potreba stratégie európskych pobrežných oblastí s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj.

Stratégia integrovaného riadenia pobrežných zón môže v skutočnosti poskytnúť vhodný rámec trvalo udržateľného využívania týchto oblastí a činností, ktoré sa v nich vykonávajú. V plnej miere schvaľujem stanovisko spravodajcu, ktoré sa týka potreby dlhodobého plánovania s ohľadom na všetky zainteresované odvetvia.

Vítam tento názor a rád by som zdôraznil, že na toto odvetvie by sa mal začať klásť väčší dôraz. Chcel by som vyzvať Komisiu, aby v uvedenej oblasti zaviedla zmysluplnú politiku.

  Kathy Sinnott (IND/DEM), písomne. − Zdržala som sa hlasovania o tejto správe, pretože som za trvalo udržateľné rybné hospodárstvo vo všetkých oblastiach a podporujem pobrežné spoločenstvá a rybárov v Írsku. Spoločná politika rybného hospodárstva počas svojho zamerania na oba uvedené ciele viedla k úplnému opaku: k deštrukcii morského prostredia, poklesu zásob rýb a k vyčerpaniu morského prostredia.

- Správa: Mihael Brejc (A6-0208/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE) , písomne. (FR) Na základe správy svojho výborného slovinského kolegu pána Mihaela Brejca som hlasoval za toto legislatívne uznesenie, ktorým sa v prvom čítaní v rámci spolurozhodovacieho postupu schvaľuje návrh na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 562/2006, pokiaľ ide o používanie Vízového informačného systému (VIS) podľa Kódexu schengenských hraníc. Vzhľadom na očakávania európskych občanov v súvislosti s vnútornou bezpečnosťou bezvýhradne podporujem zmeny a doplnenia, ktoré je potrebné vykonať v Kódexe schengenských hraníc s cieľom účinne využívať na našich vonkajších hraniciach Vízový informačný systém (VIS). Cieľom tohto návrhu nariadenia je zavedenie spoločných pravidiel povinného používania systému VIS (to znamená systematické vyhľadávanie pomocou čísla vízovej nálepky v kombinácii s overením odtlačkov prstov) na vonkajších hraniciach, čo znamená pokračovanie rozvoja integrovaného systému riadenia hraníc v Európskej únii.

  Koenraad Dillen, Carl Lang a Fernand Le Rachinel (NI), písomne. – (FR) Európa neurobila žiaden pokrok v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti aj napriek tomu, že by sa rada pochválila úplným opakom. Odkedy sa prvýkrát realizovala úbohá Schengenská dohoda, zrušenie kontroly na vnútorných hraniciach viedlo k explózii organizovaného zločinu a všetkých foriem nezákonného obchodovania.

Európska únia, ktorá je z hľadiska bezpečnosti skutočným čarodejníckym učňom, na nás svojimi metódami, ktoré až pričasto predstavujú hrozby pre bezpečnosť štátov a ich obyvateľov, uvalila túto oblasť neistoty s nedostatkom slobody a spravodlivosti.

Kódex schengenských hraníc nám nepomôže, pretože neprimerané a neprijateľné sú samotné základy Schengenskej dohody.

Spoločná bezpečnosť bude mať prevahu len ak si každý zo štátov zachová úplnú zvrchovanosť v riadení vlastných hraníc a vlastnej migračnej politiky. Vrchol absurdnosti dosiahneme vtedy, keď presunieme na Úniu, ktorá je už teraz ochromená, ešte viac zodpovednosti.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Hlasoval som za správu pána Mihaela Brejca o používaní Vízového informačného systému podľa Kódexu schengenských hraníc.

Je potrebné pozmeniť a doplniť spoločné pravidlá pre vonkajšie hranice, zefektívniť a zjednotiť využívanie Vízového informačného systému. Uvedené činnosti je potrebné robiť uváženým a opatrným spôsobom, pretože ochrana osobných údajov a ľudské práva sú za každých okolností na prvom mieste a je potrebné ich rešpektovať.

Celoplošné odoberanie odtlačkov prstov na hraniciach pomocou Vízového informačného systému povedie na hraničných priechodoch k zbytočne dlhým radom a veľkým oneskoreniam aj v prípade osôb, ktoré víza nepotrebujú.

V správe sa navrhuje len náhodné používanie informačného systému. Službukonajúci úradníci na hraničných priechodoch budú aj naďalej pokračovať v kontrole toho, či cestujúci vstupujúci na územie EÚ spĺňajú všetky požiadavky na vstup, je však na nich, či použijú aj vyhľadávanie v systéme VIS. Tento prístup je zárukou vysokého stupňa bezpečnosti, zaručí však, že ľudia nebudú na hraničných priechodoch čakať dlhšie, ako je nevyhnutne potrebné.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Posilnenie vízového informačného systému (VIS) je nepochybne dobrý spôsob na zjednodušenie boja proti podvodom v budúcnosti a za predpokladu, že bude zabezpečená ochrana údajov, je aj vítaný. Ak však bude v budúcnosti na udelenie schengenských víz potrebné odoberanie odtlačkov prstov a skenovanie tváre, povedie to k veľkým protestom zo strany dotknutých ambasád. Z diskusie, ktorá sa vedie v Nemecku vyplýva, že niektoré ambasády nemajú ani personál, ani zariadenie, aby sa boli schopné tejto zmene prispôsobiť. Možné poverenie externých spoločností uchovávaním údajov, o ktorom sa tiež diskutuje, vedie k vážnej obave a mohlo by otvoriť cestu k budúcim škandálom súvisiacim s vízami.

Systém VIS má pozitívny vplyv, avšak celkovo nebol dostatočne dobre premyslený a to je dôvod, prečo som nemohol hlasovať v prospech tejto správy.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Hlasujem za správu pána Brejca. Podporujem správu aj ciele, ktoré sú v nej uvedené. Naše hranice sú v istých obdobiach preplnené ľuďmi, ktorí čakajú na vstup do schengenského priestoru.

V správe je predstavené uvoľnenie bežného systému kontrol, zároveň však uvádza cieľ chrániť cestujúcich a ušetriť ich od dlhých hodín čakania na hraniciach, aby sa podrobili kontrole. Výnimka by si však mala zachovať uvedený rozsah a nemala by sa stať všeobecne zaužívaným pravidlom. Súhlasím s tým, že trvanie a frekvencia výnimiek by mali byť čo najobmedzenejšie. Vo všeobecnosti v tejto súvislosti vítam zavedenie špecifických podmienok, ktoré budú upravovať použiteľnosť výnimky.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. − (PL) Som za zmenu a doplnenie nariadenia č. 562/2006, pokiaľ ide o používanie Vízového informačného systému (VIS) podľa Kódexu schengenských hraníc.

Vykonávanie kontrol občanov tretích krajín, ktorí sú držiteľmi víz, pri každom prechode hraníc považujem za nepotrebné a časovo náročné. Podobné kontroly spôsobujú na hraničných priechodoch výrazne dlhé čakacie rady.

Zníženie intenzity hraničných kontrol podľa mňa úroveň bezpečnosti v EÚ neovplyvní. Z uvedeného dôvodu považujem obmedzenie kontrol vykonávaných službukonajúcimi príslušníkmi hraničnej stráže na náhodné vyhľadávanie pomocou systému VIS za správne riešenie.

  Marian Zlotea (PPE-DE), písomne. − (RO) Dnes som hlasoval za správu pána Brejca, pretože Vízový informačný systém (VIS) je z hľadiska účinnosti kontrol na vonkajších hraniciach veľmi dôležitý. Vízový informačný systém by sa mal používať príslušníkmi hraničnej polície systematicky pri preverovaní akéhokoľvek držiteľa víz s cieľom zaručiť bezpečnosť hraníc.

Rozšírenie schengenského priestoru odstránilo v Európskej únii bariéry. Občania tretích krajín sú však kontrolovaní len raz, pri vstupe. Rovných 50 % nelegálnych prisťahovalcov vstupuje do EÚ legálne, predlžuje si však dĺžku pobytu, pretože nemáme systém vízovej kontroly.

Chceme, aby bola EÚ bezpečnejšia a zároveň prístupná k tým, ktorí prichádzajú ako turisti alebo s cieľom obchodovať. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, o ktorom dnes hlasujeme, má zvýhodniť občanov EÚ a tretích krajín, ktorí nepotrebujú víza. Skrátili by sa tak rady na pozemných hraničných priechodoch.

- Správa: Renate Weber (A6-0293/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE) , písomne. – (FR) Na základe správy rumunskej poslankyne pani Renaty Weberovej som hlasoval za legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu, ktorým sa podporuje podnet niekoľkých členských štátov (Belgicka, Českej republiky, Estónska, Španielska, Francúzska, Talianska, Luxemburska, Holandska, Rakúska, Poľska, Portugalska, Slovinska, Slovenska a Švédska) na posilnenie Eurojustu. Podporujem časť návrhu, ktorá sa týka ochrany osobných údajov a skutočnosť, že Európsky parlament má byť lepšie informovaný, aby mal možnosť monitorovať úlohy a povinnosti Eurojustu, ktorý bol zriadený v roku 2002 ako orgán Európskej únie s právnou subjektivitou a ktorého úlohou je podporovať a zlepšovať koordináciu a spoluprácu medzi príslušnými justičnými orgánmi v členských štátoch. Zo skúseností Eurojustu je zrejmé, že je potrebné zlepšiť jeho prevádzkovú účinnosť zaručením rovnakého postavenia národných členov. Podporujem aj núdzovú koordinačnú jednotku, vnútroštátne koordinačné systémy, prepojenie s ďalšími nástrojmi Spoločenstva na bezpečnosť a ochranu (Europol, Frontex, OLAF).a skutočnosť, že Eurojust má možnosť vyslať styčných úradníkov do tretích krajín.

  Patrick Gaubert (PPE-DE) , písomne. – (FR) Vítam prijatie správy pani Lambertovej o hodnotení dublinského systému. V správe sa správne pripomína, že všetky ciele dublinského systému sa vo všeobecnosti do veľkej miery dosiahli, vzhľadom na nedostatok presných údajov však nie je možné zhodnotiť náklady na systém. Existujú isté obavy z hľadiska praktického využitia a účinnosti systému.

Správa podnecuje rozpravu o budúcnosti spoločnej európskej azylovej politiky, ktorá sa zaviedla v júni 2007 uverejnením zelenej knihy.

V správe sa poukazuje na potrebu objasnenia alebo úpravy niektorých hľadísk systému: dodržiavania základnej zásady nevyhostenia; žiadateľom sa musia poskytnúť všetky potrebné informácie o dublinskom systéme v jazyku, ktorému rozumejú a musí sa im zabezpečiť prístup k právnej pomoci počas celého konania, okrem toho musia mať odkladné právo na odvolanie proti každému rozhodnutiu o prevoze; musia sa harmonizovať kritériá určovania veku maloletých osôb; je potrebné navrhnúť mechanizmy na zmrazenie prevozu do štátov, ktoré zjavne nedodržiavajú práva žiadateľov.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Pod zámienkou posilnenia prevádzkovej kapacity Eurojustu v boji proti rozličným formám zločinu je hlavným cieľom tohto návrhu posluhovať posadnutosti politickou korektnosťou zástancov myšlienkovej polície.

Chabo zamaskovaným cieľom je monitorovanie všetkých poznámok pod hrozbou pokuty, nezávisle od toho, či je ich forma ústna alebo písomná. Viacerí rečníci tohto Parlamentu už žiadali o prijatie rámcovej smernice s cieľom odsúdiť údajné rasistické alebo xenofóbne skutky ako trestné činy a so zreteľom na zaručenie promptnej transpozície tejto smernice do vnútroštátneho práva, o zriadenie jedinej Európskej prokuratúry, nového Torquemadu politickej korektnosti EÚ.

Bohužiaľ, čím viac rozhodovacích právomocí Európsky parlament, inštitúcia, ktorá sa vyhlasuje za stánok demokracie, nadobúda, tým viac sa opovrhuje základnými slobodami, predovšetkým slobodou výskumu, názoru a prejavu. V skutočnosti je totalitárna Európa oveľa nebezpečnejšia ako „príšery“, proti ktorým bojuje. Hlavným cieľom zástancov európskej globalizačnej a proprisťahovaleckej ideológie je zbaviť sa nepríjemných odporcov tak, že prijmú v oblasti európskeho trestného práva represívnu legislatívu.

Túto skutočnosť neprijímame.

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – Návrh Rady a príslušná správa o zmene a doplnení rozhodnutia o posilnení Eurojustu poskytuje represívnemu mechanizmu EÚ ešte viac právomocí.

Právomoci Eurojustu sa rozšírili na takmer všetky oblasti trestných vecí a posilnili sa aj jeho intervenčné právomoci vo vzťahu k národným súdnym orgánom. Prenos informácií a osobných údajov (vrátane záznamov o DNA) z členských štátov do Eurojustu začína byť povinný a vytvára sa sieť národných asociácií Eurojustu. Eurojust je úzko prepojený s ostatnými represívnymi mechanizmami EÚ (Európskou justičnou sieťou, agentúrou Frontex) a tretích krajín. Posilňovanie Eurojustu upevňuje Europol a vo všeobecnosti zvyšuje počet záznamov o zamestnancoch EÚ a cudzincoch. Uvedené skutočnosti napomáha aktualizácia schengenského systému dozoru a systému VIS a začlenenie Prümskej zmluvy do práva Spoločenstva. Za výhovorkami o terorizme a organizovanom zločine sa skrýva pokus o vyzbrojenie kapitálu proti vzrastajúcej reakcii ľudí spôsobenej politikou EÚ a vládami členských štátov. Výrazné rozšírenie represívnych mechanizmov na národnej úrovni a na úrovni EÚ odhaľuje ešte reakcionárskejšiu podstatu EÚ a viac ako kedykoľvek predtým podnecuje ľudí k tomu, aby odolávali imperialistickej štruktúre a zvrhli ju.

- Správa: Jean Lambert (A6-0287/2008)

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. − Maltské ostrovy tvoria južnú hranicu EÚ. Ich poloha v strednej časti Stredozemného mora je dôvodom, že prijímajú neúmerný počet nelegálnych prisťahovalcov. Väčšina z nich žiada o azyl.

Agentúra Frontex, ktorú predstavitelia vlády zvolili za riešenie s cieľom obmedziť počet nelegálnych prisťahovalcov, úplne zlyhala.

Žiadali sme o pomoc pri rozdelení zodpovednosti, zatiaľ sme sa však dočkali len chabej alebo žiadnej reakcie. V súčasnosti, keď tento právny predpis vstúpil do posledného roka svojej platnosti, žiadame o mechanizmy rozdelenia záťaže. Nakoniec uznávame potrebu „prispieť k zmierneniu nerovnomernej záťaže pripadajúcej na niektoré členské štáty, najmä pohraničné členské štáty“.

Najviac vítame skutočnosť, že sme uznali potrebu „vytvorenia iných ako finančných mechanizmov v rámci dublinského nariadenia s cieľom upraviť škodlivé dôsledky jeho uplatňovania pre malé členské štáty, ktorých hranice tvoria vonkajšie hranice Únie“, pretože odkazuje na Maltu vo všetkých hľadiskách okrem názvu.

EÚ sa v súvislosti s touto otázkou nespráva v súlade so svojou zásadou solidarity. Je načase, aby sme prestali s rétorikou a prešli k podstate.

EÚ si musí uvedomiť, že jej najmenší štát nemôže naďalej pokračovať v prijímaní prisťahovalcov, ktorí hľadajú útočisko a azyl.

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za správu britskej poslankyne, pani Jean Lambertovej o dublinskom systéme a chválim prácu svojho priateľa Patricka Gauberta, ktorý bol spravodajcom za skupinu PPE. Úlohou dublinského systému je určovať členské štáty zodpovedné za posúdenie žiadostí o azyl podané na území niektorého z členských štátov EÚ, Nórska alebo Islandu. Aj keď vo všeobecnosti sa ciele dublinského systému, predovšetkým ustanovenie jasného a vhodného mechanizmu určovania členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadostí o azyl, už dosiahli, ešte máme problémy s účinnosťou systému a s jeho uplatňovaním v praxi, ako aj s nákladmi systému, ktoré sa ešte nevyhodnotili. Všetky uvedené skutočnosti poukazujú na neodkladnú potrebu európskej prisťahovaleckej a azylovej politiky a vítam prácu súčasného predsedu Rady, ktorý je za túto oblasť zodpovedný, môjho priateľa, pána Bricea Hortefeuxa, francúzskeho ministra imigrácie, integrácie, národnej identity a vzájomne prospešného rozvoja, ktorý nedávno, 8. a 9. septembra 2008 predsedal v Paríži konferencii európskych ministrov o práve na azyl.

  Jan Březina (PPE-DE), písomne. − (CS) Hlasoval som proti správe o hodnotení dublinského systému, pretože som presvedčený, že by neviedla k jeho zlepšeniu, ale naopak, k vytvoreniu prekážok jeho účinného fungovania.

Za veľmi dôležité považujem predovšetkým varovať proti zavedeniu automatického odkladného práva na odvolanie proti rozhodnutiu o presune žiadateľa o azyl do iného členského štátu. Navyše, veľmi zdržanlivé stanovisko k využívaniu záchytných centier na presun žiadateľov o azyl do štátu, ktorý je kompetentný na posúdenie žiadosti o azyl, v žiadnom prípade neprispeje k zlepšeniu účinnosti systému, ale naopak, k jeho spochybneniu a nejasnosti.

V správe sa tak vyjadruje tendencia odstrániť alebo aspoň oslabiť nástroje, ktorými môžu členské štáty zaručiť, že ich rozhodnutia sa dajú v rámci dublinského systému vynútiť a s tým nemožno súhlasiť. Nie je to správne, pretože ľudské hľadisko pri posudzovaní žiadostí o azyl, ktoré sa nedá presne definovať, nemôže viesť k tomu, že v prípade nespolupráce zo strany žiadateľov zostane rozhodnutie členského štátu len na papieri.

Nestotožňujem sa ani so žiadosťou o zavedenie mechanizmov rozdelenia zodpovednosti, pretože si myslím, že súčasné mechanizmy finančnej kompenzácie štátov, ktoré sú žiadosťami o azyl zaťažené v najvyššej miere sú postačujúce, a nie je dôvod zasahovať do zvrchovanosti štátov v oblasti azylu ďalšou reguláciou.

  Koenraad Dillen, Carl Lang a Fernand Le Rachinel (NI), písomne. – (FR) S istou dávkou irónie poznamenávame, že v tejto správe je obrovský príliv prisťahovalcov do členských štátov EÚ prvýkrát opísaný ako záťaž.

Nemalo by byť prisťahovalectvo považované skôr za príležitosť ktorá je prospešná pre všetky národy Európy?

Nepochybujme o tom: absurdnosť povinného prijímania žiadateľov o azyl a prísne dodržiavanie zásady nenavrátenia je nespochybniteľná. V správe sa zdôrazňujú len nedostatky dublinského systému s ohľadom na určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadostí o azyl. Je to zrejmé, vzhľadom na zvyšujúci sa počet prisťahovalcov smerujúcich do krajín, ktoré sa nachádzajú zväčša v južných okrajových častiach EÚ.

Ešte raz, v správe sa ponúka nesprávne riešenie problémov technického a ľudského charakteru súvisiacich s migračnými vlnami . Nemáme v úmysle zriadiť spoločný azylový systém, ktorý bude v neustále sa rozširujúcej EÚ s priepustnými hranicami určite neúčinný. Práve naopak, členským štátom by malo byť udelené právo samostatne sa rozhodnúť o prisťahovalectve a riadení svojich hraníc.

  Konstantinos Droutsas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Dublinský systém v praxi ukázal, že predstavuje mechanizmus, ktorý v plnej miere podporuje politiku EÚ zameranú proti utečencom. Jeho reakcionársku podstatu potvrdzujú rôzne príklady nespravodlivosti, ktoré sú uvedené v tejto správe.

EÚ nesie do značnej miery zodpovednosť za to, že z mnohých ľudí sa stali utečenci, pretože podporuje režimy zamerané proti ľudu a vmiešava sa do interných sporov, vojen a imperialistických zásahov. A táto EÚ, miesto toho, aby vyšla v ústrety žiadateľom o azyl a rešpektovala ich práva, v posledných rokoch neustále pritvrdzuje svoje stanovisko vo vzťahu k nim.

Jednou stránkou tejto skutočnosti je pohadzovanie si žiadateľov o azyl z jednej krajiny EÚ do druhej. Bola schválená dublinským nariadením a realizovaná zriadením agentúry Frontex na vyhostenie utečencov z hraníc EÚ, nedávnou smernicou o ich zadržiavaní po dobu 18 mesiacov, schválením rozšírenia používania systému Eurodac aj na iné účely ako napríklad evidencia utečencov a neľudský prístup k nim vo všeobecnosti.

Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že sa musíme dôrazne postaviť za zrušenie tohto nariadenia a politiky EÚ zameranej proti utečencom vo všeobecnosti. Musíme rešpektovať právo utečencov ujsť do akejkoľvek krajiny, ktorú považujú za najvhodnejšiu a zaručiť, že členské štáty konajú v súlade so Ženevským dohovorom z roku 1951.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Sme presvedčení, že správa vo svojom hodnotení dublinského systému vo vzťahu k žiadateľom o azyl v signatárskych členských štátoch obsahuje pozitívne prvky.

Okrem iného:

- Súhlasíme so spochybnením presunu žiadateľov o azyl do členských štátov, ktoré nezaručujú plné a spravodlivé spracovanie ich žiadostí, s presným vymedzením pojmu rodinný príslušník a so skutočnosťou, že rozšírenie prístupu do databázy EURODAC zvyšuje riziko, že informácie sa dostanú do tretích krajín.

- Súhlasíme aj s návrhmi, ktoré zaručujú žiadateľom automatické odkladné právo na odvolanie proti rozhodnutiu o presune zodpovednosti na iný členský štát, zásadu nevyhostenia a zásadu uzavretia postupu vybavovania žiadosti z procedurálnych dôvodov a ktoré zaručujú zlúčenie rodiny a dodržiavanie zásady najlepších záujmov dieťaťa (posudzovanie veku, nemožnosť zadržiavania, vymedzenie pojmu rodinného príslušníka atď.).

Nesúhlasíme však s klasifikáciou a prijatím platných nástrojov na úrovni EÚ a s podporou presunu azylovej politiky do právomocí Spoločenstva, s federalistickým prístupom, ktorý je podľa nás príčinou neúspechu, ktorému v súčasnosti čelia žiadatelia o azyl na úrovni EÚ.

Preto sme sa zdržali hlasovania.

  Anna Hedh (PSE), písomne. − (SV) Hlasovala som za správu z vlastnej iniciatívy (A6-0287/2008) pani Jean Lambertovej o dublinskom systéme, hoci jej súčasťou sú aj názory, s ktorými nesúhlasím. Dôvodom môjho hlasovania za správu je skutočnosť, že s ňou súhlasím vo výraznej kritike spôsobu, ktorým pravidlá EÚ oslabujú práva žiadateľov o azyl, napríklad ich presunu do členských štátov nezaručujúcich plné a spravodlivé spracovanie ich žiadostí. Som však proti úplnej harmonizácii azylovej politiky EÚ.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Hlasoval som za správu svojej kolegyne, pani Lambertovej, o hodnotení dublinského systému. Rád by som zdôraznil predovšetkým tie časti, v ktorých sa zdôrazňuje, že rozhodnutia týkajúce sa detí, najlepších záujmov dieťaťa, musia byť za každých okolností prvoradé.

V mojej krajine, v Škótsku, sme v záchytnom centre Dungavel svedkami hanebnej situácie. Deti žiadateľov o azyl sú tu v podstate väznené. Podobné praktiky nemožno popisovať ako najlepší záujem dieťaťa a podporujem úsilie škótskej vlády s cieľom spomínanú inštitúciu zatvoriť a vrátiť zodpovednosť za prisťahovalectvo škótskym úradom.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Je dôležité, že sa objasňujú určité pravidlá, ktorými sa riadi konanie o udelení azylu vrátane tých, ktoré určujú zodpovednosť za zabránenie viacnásobným žiadostiam. Kým Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci žiada o vyšší stupeň ochrany detí v konaní o udelenie azylu, na hraniciach EÚ sa objavuje čím ďalej, tým viac detí bez sprievodu, ktoré sa snažia využiť výhody osobitnej ochrany v súvislosti s vyhostením a navrátením do vlasti. Hľadaním nových rafinovaných únikových ciest neustále riskujú svoje životy.

Ak sa pravidlá vytvorené ako ochranné opatrenia menia na podnety pre čím ďalej, tým vyšší počet druhov rizík, mali by sme sa zamyslieť nad novými stratégiami.

Táto správa predstavuje istý základ, celkovo som však presvedčený, že nejde do dostatočnej hĺbky. Z uvedeného dôvodu som ju nemohol podporiť.

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL), písomne. – Hlasoval som za správu pani Lambertovej o hodnotení dublinského systému. V správe sú vyjadrené obavy v súvislosti s nedostatkami systému a výzva pre Komisiu týkajúca sa prijatia opatrení proti štátom, ktoré nezaručujú plné a spravodlivé posúdenie žiadostí o azyl, ktoré dostanú.

Po neprijateľnom návrhu smernice o nevyhostení, ktorý sa prijal v júni, Európsky parlament v súčasnosti zdôrazňuje, že žiadatelia o azyl majú podľa európskej legislatívy práva a členské štáty povinnosti. 

Grécko porušuje základné práva žiadateľov o azyl systematicky. Podmienky v prijímacích centrách sú neprijateľné a miera prijatia žiadostí je jedna z najnižších. Niektoré členské štáty už odmietli vykonávať dublinské nariadenie, v prípadoch, kedy je Grécko štátom zodpovedným za posudzovanie žiadosti. Viaceré štáty o tom ešte stále diskutujú. Vyzývame Európsku komisiu, aby navrhla zásadné a účinné opatrenia s cieľom zaručiť, že žiadosti o azyl sa budú gréckymi úradmi posudzovať správnym spôsobom.

  Daciana Octavia Sârbu (PSE), písomne. − (RO) Právne predpisy v oblasti azylu a azylové konanie medzi jednotlivými členskými štátmi sa ešte vždy líšia a so žiadateľmi o azyl sa v týchto krajinách zaobchádza odlišne.

Výsledky dublinského systému nebudú uspokojivé, až kým sa v celej Európskej únii nedosiahne vyhovujúca a jednotná úroveň ochrany z technického i ľudského hľadiska a žiadatelia o azyl tak budú mať aj naďalej pádne dôvody, aby požiadali o azyl v istých členských štátoch a profitovali z najvýhodnejších rozhodnutí na národnej úrovni.

Veľký počet viacnásobných žiadostí a malý počet uskutočnených prevozov poukazujú na nedostatky dublinského systému a na potrebu vytvoriť spoločný európsky azylový systém.

Vykonávanie dublinského nariadenia môže v prípade ľudí, ktorí požadujú ochranu vyústiť do nerovnomerného rozdelenia zodpovednosti na úkor niektorých členských štátov, ktoré sú obzvlášť vystavené migračným tokom len z dôvodu svojej geografickej polohy.

Podľa hodnotenia Komisie muselo v roku 2005 13 členských štátov, ktorých hranice tvoria vonkajšiu hranicu Únie, čeliť rastúcim ťažkostiam vyvolaným dublinským systémom. Kritériá prvej krajiny vstupu na základe dublinského systému tak postavili krajiny na vonkajších hraniciach Únie do veľmi zložitej situácie.

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. − (SV) Táto správa z vlastnej iniciatívy sa zameriava na možné zlepšenie a zvýšenie ochrany žiadateľov o azyl, nesúhlasím však s jej konštatovaním, že spoločný azylový systém by tento problém vyriešil.

Aj napriek tomu však hlasujem za správu, pretože jej väčšia časť je pre žiadateľov o azyl pozitívna a práve oni sú v centre jej záujmu.

  Olle Schmidt (ALDE) , písomne. − (SV) Európsky parlament dnes prijal správu, ktorá jasne a kriticky poukazuje na slabiny súčasného dublinského systému. Niet pochýb, že v Európe, ktorá je stále viac bez hraníc, potrebujeme spoločnú migračnú a azylovú politiku na úrovni EÚ. Otázka je len, ako ju dosiahneme.

Strana Folkpartiet súhlasí s väčšinou kritických poznámok a pokladá za správne vyslanie výrazného signálu o potrebe zmeny humanitárnejšieho charakteru. Z uvedeného dôvodu som hlasoval za správu, avšak s istými výhradami.

V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 5 sa niektoré krajiny kritizujú za to, že zadržiavaním sústavne zbavujú žiadateľov o azyl slobody. Som za to, aby sa v tejto kritike pokračovalo najmä preto, lebo Švédsko je jednou z krajín, ktoré možno z historického hľadiska obviniť práve zo spomínanej skutočnosti. Nesúhlasím však s návrhom Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice/Nordickej zelenej ľavice úplne zakázať zadržiavanie, hoci si myslím, že by bolo možné toto opatrenie využiť ako poslednú možnosť. Zdržal som sa hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 6, o zavedení proaktívnej povinnosti vyhľadávať rodinných príslušníkov prostredníctvom organizácií ako Červený kríž a Červený polmesiac. Spomínanú povinnosť možno zaviesť len pre agentúry a nie občianske organizácie. Vzhľadom na to, že ani v pôvodnom texte, ani v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa neuvádzala iná možnosť, rozhodol som sa zdržať hlasovania.

  Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL), písomne. − (DA) Aj napriek tomu, že v správe pani Lambertovej o hodnotení dublinského systému (A6-0287/2008) sa uvádzajú stanoviská a návrhy, ktoré nepodporujem, rozhodol som sa v záverečnom hlasovaní hlasovať za. Dôvodom bol predovšetkým cieľ vyjadriť svoj súhlas s jasnou kritikou vyjadrenou v správe vo vzťahu k spôsobu, ktorým platné nariadenia EÚ podkopávajú práva žiadateľov o azyl, napríklad tým, že prispievajú k presunom žiadateľov o azyl do členských štátov, ktoré nedokážu zaručiť plné a spravodlivé spracovanie ich žiadostí.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. − (NL) Dohody o nariadení Dublin II sú založené na politickej fikcii, že 27 členských štátov si v oblasti zaobchádzania so žiadateľmi o azyl navzájom dôveruje a že všetky členské štáty preberajú svoje povinnosti rovnakým, zásadovým spôsobom.

Ja sám som prešetroval prijímanie čečenských utečencov v Poľsku, pretože na základe nariadenia Dublin bolo vrátených z Belgicka späť do Poľska mnoho čečenských utečencov. Táto skutočnosť sa stretla s ostrými protestmi. Z uvedeného dôvodu som uskutočnil vlastné prešetrenie. Vlastne, fotografie si môžete prezrieť na mojej webovej stránke.

Keďže vo všetkých 27 členských štátoch neexistuje primeraná a jednotná úroveň ochrany, podľa mňa nie je nariadenie Dublin II ničím iným len politickou fikciou a spôsobuje nespravodlivosť hrubého zrna. V Poľsku som na vlastné oči videl, že základné zásady dublinských pravidiel sa v praxi neuplatňujú. Kvalita prijímania, prijímanie detí a neschopnosť poskytovať vzdelávanie, nehygienické podmienky, v ktorých utečenci musia žiť, nedostatok zdravotnej starostlivosti, všetky tieto aspekty sa v jednotlivých štátoch výrazne líšia.

Správa pani Lambertovej pomenúva problémy, začína výstižným hodnotením a ponúka riešenia pre viaceré oblasti. Zaslúži si našu plnú podporu.

- Správa: Nickolay Mladenov (A6-0249/2008)

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE), písomne. − (PL) Jedným s dôsledkov voľného pohybu osôb v Európskej únii je zvýšenie objemu cezhraničnej automobilovej dopravy. Uvedená skutočnosť zvyšuje potrebu zaviesť v oblasti poistenia motorových vozidiel ustanovenia na európskej úrovni s cieľom účinne ochrániť obete nehôd.

Účinnosť systému likvidačných zástupcov, ktorých vymenovali poisťovne v krajine trvalého pobytu obete, je pre dosiahnutie tohto cieľa výnimočne dôležitá. Úlohou likvidačného zástupcu je informovať obeť o tom, ako môže uplatňovať svoj nárok voči účastníkovi nehody zo zahraničia. Dôvera spotrebiteľa by sa zvýšila, keby boli súčasťou predzmluvného informačného balíka komplexné informácie o pravidlách fungovania systému likvidačných zástupcov a o jeho využití a výhodách pre obeť.

Ďalšia dôležitá otázka, ktorú spravodajca predniesol, je, či má byť poistenie právnej ochrany povinné vo všetkých členských štátoch. Podporujem jeho stanovisko, že správnym riešením je zachovanie súčasného dobrovoľného poistenia. Zvyšovanie dôvery spotrebiteľa, ktoré by sa dosiahlo povinným systémom, by vyvážilo zvyšovanie samotných nákladov na poistenie a omeškania vyplývajúce z riešenia prípadov súdom. Je však veľmi dôležité, aby sa opatrenia s ohľadom na možnosť poistenia právnej ochrany prijali ihneď, predovšetkým v nových členských štátoch.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − V správe pána Mladenova sa pri hodnotení poistenia motorových vozidiel dáva značná prednosť spotrebiteľským organizáciám. Spotrebiteľské organizácie zohrávajú v tejto oblasti skutočne dôležitú úlohu rovnako ako inštitúcie EÚ, členské štáty a samotné poisťovne.

  Arlene McCarthy (PSE), písomne. − Rada by som sa poďakovala pánovi Mladenovovi, spravodajcovi nášho výboru.

Táto správa o určitých otázkach týkajúcich sa poistenia motorových vozidiel je dobrým príkladom toho, ako Európa poskytuje svojim občanom praktické a pragmatické výhody členstva v EÚ.

Na základe údaja o každoročnom počte 1,2 milióna dopravných nehôd v Európe je reálne, že niektorí z občanov sa stanú ich obeťami či už ako vodiči, spolujazdci alebo chodci.

Veľa ľudí však nevie o tom, že existuje zákon EÚ, ktorý im pomôže uplatniť poistný nárok bez toho, aby sa museli dostať do styku so zahraničnou poisťovňou a komunikovať v cudzom jazyku.

Tento zákon na úrovni EÚ umožňuje občanom vrátiť sa domov a uplatniť nárok rýchlo a jednoducho vo vlastnom jazyku.

Štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel zaručuje obetiam nehôd aj pomoc prostredníctvom zriadenia informačných centier v každom členskom štáte.

Keďže v súčasnosti neexistuje povinnosť povinného krytia nákladov na právne zastúpenie, mali by občania zvážiť možnosť uzatvorenia poistenia právnej ochrany.

Samozrejme, ako spravodajkyňa Parlamentu pre smernicu o sprostredkovaní v poisťovníctve dúfam, že strany využijú alternatívne riešenie sporov a podarí sa im urovnať konflikty a zároveň odstrániť náklady a omeškania súdnych konaní.

Práve konkrétnymi a praktickými opatreniami ako je toto, môžeme našim občanom dokázať hodnotu Európy.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM), písomne. − (PL) V rokoch 2003 – 2005 bolo presunutých do iných členských štátov približne 17 000 občanov tretích krajín, aby tam posúdili ich žiadosti o azyl. Z nich tvorili 12 % jednotlivci, ktorí už v minulosti o azyl žiadali.

V súčasnosti sa šance na udelenie azylu v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia. Táto skutočnosť je najmarkantnejšia v prípade občanov Iraku. V Nemecku je ich šanca na udelenie azylu 75 %, v Grécku ledva 2 %.

Pre EÚ by bolo výhodné odstrániť javy takzvaných neustále migrujúcich utečencov, sekundárnej migrácie a viacnásobných žiadostí o azyl prostredníctvom zavedenia systému, v rámci ktorého by bol za posudzovanie žiadostí o azyl zodpovedný každý členský štát.

- Správa: Sharon Bowles (A6-0312/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Ĺsa Westlund (PSE), písomne − (SV) Daňové podvody sú príčinou najväčších finančných strát členských štátov a zmenšujú príležitosti udržať a zlepšiť kvalitu služieb, ktoré financujeme z daní.

Aj napriek tomu sme sa však v záverečnom hlasovaní zdržali pre niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, v ktorých sa daňová konkurencia medzi členskými štátmi vníma ako čosi pozitívne a v ktorých bol vyjadrený miernejší postoj k škodlivému vplyvu daňových rajov na hospodárstva členských štátov.

Rozhodli sme sa hlasovať aj proti zneniu druhej časti odseku 3, na základe ktorého je predstava daňovej aproximácie medzi členskými štátmi príliš pozitívna.

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za uznesenie Európskeho parlamentu o správe z vlastnej iniciatívy o koordinovanej stratégii s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom, ktorú vypracovala britská poslankyňa, pani Sharon Bowlesová, ako reakciu na oznámenie Komisie o uvedenej problematike. Daňové príjmy, alebo inými slovami celková výška daní a povinných príspevkov na sociálne zabezpečenie, tvorili v roku 2004 39,3 % HDP Európskej únie, 4 100 miliárd EUR. Existuje len niekoľko odhadov čo sa týka objemu daní, ktoré sa nevybrali z dôvodu daňových podvodov. Táto suma sa odhaduje zhruba na 2 – 2,5 % HDP. Aj napriek tomu, že zdaňovanie je povinnosťou štátu, daňové podvody sú prekážkou úspešného fungovania vnútorného trhu v tom zmysle, že narúšajú konkurenciu medzi daňovými poplatníkmi. Niet pochýb, že boj proti daňovým podvodom prebieha na úrovni Európy, pretože globalizácia hospodárstva je medzinárodnou záležitosťou.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hlasovali sme proti konečnému uzneseniu, pretože väčšia časť Európskeho parlamentu prehliada pravé príčiny hlavných daňových podvodov, existenciu daňových rajov. Správa však obsahuje isté pozitívne návrhy, za ktoré sme hlasovali.

Hoci správa parlamentného výboru obsahuje spomínané pozitívne návrhy, konkrétne jednoznačné ustanovenia o daňových rajoch a ich veľkej zodpovednosti za daňové podvody, ako aj narušenie daňovej základne, ktorá zmenšuje verejný príjem a znižuje schopnosť štátov uvádzať do praxe sociálny model, niektoré z nich boli zamietnuté alebo oslabené na plenárnom hlasovaní.

Politická väčšina v Európskom parlamente si v skutočnosti nepraje zrušenie daňových rajov, ktoré ukrývajú veľké bohatstvo a zisky finančných trhov z viac menej nelegálnych obchodov. Želajú si podporovať jedno z centier poburujúcich ziskov kapitalizmu aj napriek nižším príjmom pre štáty a menším možnostiam reakcie zo strany verejných politík slúžiacich zamestnancom a ľuďom.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, správa pani Bowlesovej je pre tento Parlament typická. Ponúka riešenia problémov, ktoré by neexistovali bez Európy riadenej z Bruselu, riešenia, ktoré by navyše problémy len ďalej jatrili alebo vytvárali nové problémy.

V tomto prípade riešenia, ktoré sú ponúknuté na zlepšenie boja proti daňovým podvodom, zahŕňajú odvádzanie daní v krajine pôvodu a zriadenie zúčtovacej banky, ktorá by zaručila závislosť daňových príjmov jednotlivých členských štátov od platieb iných členských štátov. Iné z nich sa týkajú účtovania DPH sadzbou dovážajúceho členského štátu (namiesto súčasného systému oslobodenia od DPH) alebo uplatňovania mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti. Ak sa niektorý z týchto návrhov prijme, výsledkom bude neprekonateľná administratívna a daňová záťaž podnikov. Navyše, všetci daňoví úradníci budú mať prístup k elektronicky uchovávaným údajom o daňových poplatníkoch v ostatných členských štátoch. Je potrebné normalizovať zdaňovanie príjmu z úspor a trestné právo v oblasti podvodu. Malo by sa zrušiť množstvo znížených sadzieb DPH.

Všetky uvedené skutočnosti sú jasnými dôkazmi, že skutočným cieľom nie je boj proti podvodom, ktoré predstavujú skutočný a závažný problém, ale skoncovanie s daňovou suverenitou členských štátov.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Boj proti daňovým podvodom si skutočne zasluhuje plnú podporu. Z uvedeného dôvodu sme hlasovali za návrh uznesenia v plnom rozsahu aj napriek tomu, že obsahuje mnohé nepremyslené a neopodstatnené prvky. V odseku 3 sa uvádza, že „na to, aby bol systém DPH založený na „zásade pôvodu“ efektívny, je potrebná aproximácia daní medzi štátmi, aby sa zabránilo daňovej konkurencii“. Uvedené znenie nepodporíme.

Aproximácia DPH a daňových systémov členských štátov predstavuje veľmi nebezpečný krok smerom od sebaurčenia jednotlivých štátov v jednej z najdôležitejších oblastí politiky. Európsky parlament nemôže vydávať podobné povrchné vyhlásenia o takýchto dôležitých otázkach.

Výhody daňovej konkurencie spočívajú aj v tom, že krajiny majú možnosť napredovať a vyvíjať účinnejšie dane alebo iné riešenia financovania verejných výdavkov za predpokladu, že sa ich neobmedzuje nedostatočne premyslená legislatíva EÚ.

  Marian Harkin (ALDE), písomne. − Plne podporujem boj proti daňovým podvodom a uznávam, že na jeho realizáciu je potrebná úzka spolupráca medzi správnymi orgánmi jednotlivých členských štátov a Komisiou.

Nepodporujem však domnienku, uvedenú v dôvodovej správe, že zavedenie konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb (CCCTB) je bezpodmienečne nevyhnutné pre boj proti daňovým podvodom. V súčasnom období predstavuje konsolidovaný základ dane z príjmu fyzických osôb len technický návrh, nie je navrhnuté žiadne oznámenie. Preto je predčasné predpokladať, že by mohlo v boji proti daňovým podvodom pomôcť.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. − (PL) Vážený pán predsedajúci, hlasujem za správu o koordinovanej stratégii s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom (2008/2033(INI)).

Sharon Bowlesová správne poukazuje na to, že daňové podvody majú závažné dôsledky na národné rozpočty. Vedú k porušovaniu zásady spravodlivého zdaňovania a môžu spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže.

Deformácie, ktoré spôsobujú podvody v oblasti DPH, poškodzujú celkovú rovnováhu systému zdrojov Podľa rozličných zdrojov sa straty v oblasti DPH v Európskej únii pohybujú od 60 do 100 miliárd EUR ročne. Uvedená skutočnosť vedie k zvýšeným nárokom na vlastné zdroje členských štátov, ktoré vychádzajú z hrubého národného dôchodku (HND).

Súhlasím s iniciatívou pani Sharon Bowlesovej. Je potrebné odstrániť problémy zapríčinené podvodmi v oblasti DPH. Aby sme zabezpečili uspokojivú činnosť Spoločenstva, musíme zaručiť, že systém zdrojov funguje spravodlivo a transparentne.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Po desiatich rokoch chodenia okolo horúcej kaše sa ešte stále nedokážeme zhodnúť na účinných metódach, ktorými by sme zastavili podvody v oblasti DPH, ktoré koniec koncov tvoria 2 až 2,5 % hospodárskej produkcie Európy.

Mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti vyzerá na papieri celkom dobre, ale ešte stále je len v základoch. To je aj dôvodom väčšiny žiadostí, ktoré počúvame a ktoré sa týkajú lepšej spolupráce medzi jednotlivými členskými štátmi.

Máme niektoré členské štáty, ktoré sú najmä v oblasti podvodov podozrivo náchylné na túto činnosť. Kontrola v týchto štátoch nie je dôkladná, pričom túto situáciu ďalej zhoršuje neprijateľný laissez-faire postoj. Zaráža ma, že táto parlamentná správa nie je dôrazná alebo že neponúka nové riešenia. Z uvedeného dôvodu som sa zdržal hlasovania.

  John Purvis (PPE-DE), písomne. − Delegácia britskej Konzervatívnej strany ľutuje, že nemôže podporiť správu pani Bowlesovej. Uznávame, že daňové podvody predstavujú závažný problém a že je potrebné neodkladne sa nimi zaoberať. Je potrebné riešiť predovšetkým problém takzvaných podvodov typu kolotoča v oblasti DPH.

Avšak zlyhanie správy v súvislosti s podporou daňovej konkurencie a zvrchovanosti, nerealistický prístup k daňovým rajom, a nedostatočná miera uznania priameho súvisu medzi vysokými daňami a vysokou mierou daňových únikov nás viedli k tomu, aby sme požiadali Európsku úniu o dôkladné zamyslenie sa skôr ako navrhne opatrenia v oblasti daní, ktoré poslúžia len na únik kapitálu, odradia domáce investície alebo podnietia ešte viac daňových podvodov.

  Eoin Ryan (UEN), písomne. – (GA) Som veľmi rád, že môžem podporiť túto správu, v ktorej sa uznáva potreba vytvorenia stratégie na boj proti daňovým podvodom. Hoci je zavádzanie účinných politík z veľkej časti záležitosťou členských štátov, je potrebná spolupráca na európskej úrovni. Na podniky, predovšetkým na malé a stredné, by sa nemala klásť administratívna záťaž nerovnomerne a v kontexte politiky Komisie by sa mala znížiť administratíva a byrokracia.

Podporil som pozmeňujúci a doplňujúci návrh spravodajkyne, v ktorom zdôrazňuje dôležitosť spravodlivej daňovej konkurencie pre hospodárstvo Európskej únie. Som sklamaný, že tá istá spravodajkyňa sa v dôvodovej správe zmienila o konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb (CCCTB.) Konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb nebol doteraz preskúmaný dostatočným spôsobom na to, aby sa zaručilo, že by mal pozitívny vplyv. Pravdepodobne existuje viac dôkazov o jeho opačnom vplyve. Uvedené tvrdenie je založené na chabom predpoklade a keďže ide len o dôvodovú správu, nie je možné o ňom hlasovať. Rád by som teda využil na vyjadrenie svojho sklamania a výhrad túto príležitosť.