Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/2621(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B6-0377/2008

Rozpravy :

PV 03/09/2008 - 15
CRE 03/09/2008 - 15

Hlasovanie :

PV 04/09/2008 - 7.5
CRE 04/09/2008 - 7.5
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0406

Rozpravy
Streda, 3. septembra 2008 - Brusel Verzia Úradného vestníka

15. Hodina otázok (otázky pre Komisiu)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je hodina otázok (B6-0457/2008).

Nasledujúce otázky boli predložené Komisii.

 
  
  

Prvá časť

 
  
  

Otázka č. 35, ktorú predkladá Stavros Arnaoutakis (H-0546/08)

Vec: Potravinová kríza v EÚ a ochrana európskych spotrebiteľov

Rozhodla Komisia o mimoriadnych opatreniach na účinnú ochranu spotrebiteľov po opakovaných potravinových krízach v Európe?

 
  
MPphoto
 

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. (EL) Vážený pán predsedajúci, najskôr by som sa chcela poďakovať pánovi Arnaoutakisovi za jeho otázku o stále aktuálnom probléme potravinovej bezpečnosti.

Komisia má k dispozícii mnoho prostriedkov na zabezpečenie ochrany spotrebiteľov a európskych občanov pred možnou potravinovou krízou. Po prvé, Komisia zabezpečuje včasné a súbežné varovanie príslušných orgánov vo všetkých 27 členských štátoch prostredníctvom Rýchleho výstražného systému pre potraviny a krmivá (RASFF).

Po druhé, Potravinový a veterinárny úrad Komisie (FVO) vykonáva systematické kontroly v členských štátoch a tretích krajinách.

Po tretie, Komisia pozorne skúma všetky informácie získané prostredníctvom Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), medzinárodných médií alebo iných zdrojov.

Tam, kde je to potrebné, najmä ak potraviny alebo krmivá môžu vážne ohroziť verejné zdravie a tomuto riziku sa nedá účinne čeliť na úrovni členského štátu, Komisia prijíma nevyhnutné opatrenia na úrovni EÚ.

Napríklad, v prípade ukrajinského slnečnicového oleja kontaminovaného minerálnym olejom dostal systém RASFF 23. apríla 2008 od príslušných francúzskych orgánov upozornenie, ktoré dostali aj všetky členské štáty. Komisia prostredníctvom systému RASFF okamžite upozornila na tento incident ostatné členské štáty a 10. júna 2008 vydala rozhodnutie 2008/433/ES, ktoré stanovuje osobitné podmienky riadenia dovozu slnečnicového oleja, vyrobeného na Ukrajine alebo expedovaného z Ukrajiny, v dôsledku rizika kontaminácie minerálnym olejom. Začalo sa aj vyšetrovanie s cieľom lokalizovať zdroj kontaminácie.

Navyše, systém vystopovateľnosti, zavedený nariadením (ES) č. 178/2002, známejším ako nariadenie o všeobecnom potravinovom práve, umožňuje cielene, dôsledne stiahnuť výrobok z trhu, poskytovať primerané informácie spotrebiteľom a prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, vyhodnotiť riziká a predchádzať zbytočným poruchám obchodu.

Komisia zároveň systematicky preveruje schopnosť príslušných kontrolných orgánov členských štátov zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov v oblasti potravín v rámci EÚ, ako aj mimo nej.

Napríklad, v Malajzii zistil Potravinový a veterinárny úrad Komisie vážne problémy s plnením požiadaviek na vývoz výrobkov z rýb. V EÚ Komisia okamžite reagovala zákazom dovozu rýb z Malajzie. To je len jeden z mnohých príkladov, ako sa Komisii darí účinne chrániť spotrebiteľa a predchádzať potravinovej kríze.

Komisia sa preto domnieva, že jej existujúce právne predpisy poskytujú potrebný mechanizmus na účinné zvládanie potravinových kríz a účinnú ochranu spotrebiteľa.

Zároveň sa však snažíme zabezpečiť sústavné zlepšovanie komunikačných kanálov a spolupráce s členskými štátmi v tejto oblasti. Pripravujeme, napríklad, nové usmernenia týkajúce sa používania systému RASFF, ktoré Komisia čoskoro prijme.

 
  
MPphoto
 

  Stavros Arnaoutakis, autor. (EL) Ďakujem vám za odpoveď, pani komisárka. Dovoľte mi uviesť, že európski spotrebitelia v súčasnosti prežívajú stratu dôvery. Ich dôvera je otrasená.

Preto potrebujeme vedieť, aké kroky, z pohľadu Komisie, treba podniknúť na informovanie spotrebiteľov. Samozrejme, je možné, že veľmi správne robíte všetko o čom ste hovorili, a zaslúžite si blahoželanie. V Grécku sme však, napríklad, mali ukrajinský slnečnicový olej, ktorého časť konzumovala polovica gréckych obyvateľov. Ako je možné chrániť spotrebiteľa a aké kroky zamýšľate v tejto oblasti podniknúť?

 
  
MPphoto
 

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. (EL) Dovoľte mi zdôrazniť, že rastúci rozruch, ktorý tento problém vyvoláva a varovania, ktoré prichádzajú prostredníctvom systému RASFF, sú dôkazom, že tento systém naozaj funguje.

V prípade Grécka a ukrajinského slnečnicového oleja bolo naozaj 23. apríla 2008 vydané všeobecné varovanie, že tento kontaminovaný slnečnicový olej je na trhu EÚ. 5. mája 2008, keď švajčiarske orgány poslali osobitné varovanie nášmu tunajšiemu stredisku, že tento slnečnicový olej smeruje, okrem iných miest, do Grécka, Talianska a Turecka, grécke orgány uskutočnili potrebné vyšetrovanie a začali nám podávať informácie a sťahovať tieto výrobky z trhu.

Chcem však zdôrazniť, že by sme nemali zamieňať opatrenia, ktoré má právomoc prijímať a ktoré prijíma Európska komisia, s povinnosťami členských štátov, keďže tie sú vnútroštátnymi záležitosťami.

Samozrejme, opýtate sa ma, či sa robia nejaké kontroly. Áno, robia sa. Služba Potravinového a veterinárneho úradu FVO, ktorá pravidelne navštevuje jednotlivé členské štáty, kontroluje, či príslušné oddelenia fungujú, vyhľadáva akékoľvek nedostatky a upozorňuje na ne členské štáty.Toto sa, prirodzene, deje aj v Grécku, aj v iných štátoch.

 
  
MPphoto
 

  Mairead McGuinness (PPE-DE). Vážená pani komisárka, EÚ urobila veľký kus práce na svojom systéme „z poľnohospodárskeho podniku až na stôl“ a spotrebitelia by mu mali dôverovať, ale súvisiacou otázkou je, čo s ochranou výrobcov v rámci EÚ.Neverím tomu, že sme rovnako prísni pri dovážaných potravinových výrobkoch ako pri domácich.Napríklad, mimo Európskej únie povoľujeme používanie látok, ktoré v rámci Únie zakazujeme, a s novými právnymi predpismi o prípravkoch na ochranu rastlín to budeme stále častejšie robiť v oblasti produkcie obilnín. Mohla by som vás požiadať, pani komisárka, aby ste sa zaoberali týmito konkrétnymi obavami, pretože sa môže stať, že budeme v Európe konzumovať potraviny, ktoré sa v rámci Európskej únie nesmú vyrábať?

 
  
MPphoto
 

  Danutė Budreikaitė (ALDE).(LT) Rada by som sa opýtala, čo je to potravinová kríza. Dá sa výskyt nebezpečného potravinového výrobku na trhu EÚ považovať za potravinovú krízu? V tom prípade by sme mohli hovoriť o hračkovej kríze, keďže vieme, že sa predávajú hračky nespĺňajúce bezpečnostné požiadavky, ako aj celá škála ďalších nebezpečných výrobkov. Ako môžeme definovať potravinovú krízu? Mohli by sme takto nazvať neustály rast cien potravín, ktorý postihuje všetkých spotrebiteľov?

 
  
MPphoto
 

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. Dovoľte mi začať druhou otázkou a odpovedať, že ak nájdeme na trhu nekvalitný tovar, nemôžeme to nazývať potravinovou krízou. Potravinovou krízou by sa to mohlo stať, ak by sme nechali tento tovar voľne sa šíriť v rámci Európskej únie. Potom by sme mohli mať krízu, pretože by sme mohli ohroziť zdravie svojich občanov.

Ale s pomocou systému, ktorý máme k dispozícii a ktorý využívame veľmi opatrne a zodpovedne, sa snažíme týmto krízam predchádzať. Potravinovú krízu sa nám podarilo odvrátiť pri mnohých príležitostiach (aj nedávnych).

Čo sa týka kontroly výrobkov a potravín vyrábaných mimo Európskej únie, musím povedať, že od svojich obchodných partnerov vyžadujeme, aby u nich vyrábané potraviny kontrolovali rovnako, ako to robíme my.

Preto som, napríklad, spomenula Malajziu, kam sme poslali kontrolu Potravinového a veterinárneho úradu FVO, ktorá zistila, že systém tam naozaj nefunguje správne a zakázali sme dovoz rýb z Malajzie.To isté sa stalo v prípade hovädzieho mäsa z Brazílie a v mnohých iných prípadoch z Bangladéša.

Takže, ak chcú naši partneri vyvážať potraviny do Európskej únie, požadujeme od nich, aby dodržiavali hygienické predpisy, ktoré platia v rámci Únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 36, ktorú predkladá Bilyana Ilieva Raeva (H-0548/08)

Vec: Bezpečnosť cestnej premávky

Počet mŕtvych a zranených pri dopravných nehodách na cestách je veľkým humanitárnym, zdravotným, ekologickým, finančným, sociálnym a demografickým problémom. Navyše, náklady vyvolané týmito tragédiami majú mnohé negatívne dôsledky pre kvalitu života, udržateľný rozvoj a globálne otepľovanie.

V tejto súvislosti je potrebné rozvinúť politiku, ktorá by motivovala členské štáty, aby udržali počet obetí dopravných nehôd na úrovni neprevyšujúcej priemer EÚ.

Prijme Komisia rozhodnejšie opatrenia, napríklad vo forme právnych predpisov Spoločenstva, ktoré by rozšírili existujúce spoločné normy, predovšetkým zavedením spoločného ukazovateľa limitu dopravných nehôd v EÚ, ktorý by členské štáty prísne dodržiavali?

Aké sú vyhliadky Komisie pri skúmaní možnosti stanovenia spoločného prístupu k dohľadu, kontrole a sankciám na území EÚ? Môžeme dúfať, že budúca spoločná politika Európskej únie v oblasti bezpečnosti cestnej premávky povedie aj k spoločnej politike v oblasti práce dopravnej polície, čo by zlepšilo kvalitu kontroly a monitorovania bezpečnosti cestnej premávky?

 
  
MPphoto
 

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, keďže pán Tajani sa zdržal na zasadnutí Rady ministrov, rád odpoviem na otázku, ktorú predložila pani Raevová, najmä preto, že téma tejto otázky sa ma osobne veľmi dotýka a je blízka môjmu srdcu.

V roku 2001 si Európska únia vytýčila cieľ znížiť do roku 2010 počet obetí dopravných nehôd na polovicu. Tento cieľ uznal Európsky parlament aj Rada. V roku 2003 sa ním zaoberal Európsky akčný program bezpečnosti cestnej premávky, ktorý stanovil 60 opatrení, zameraných na presviedčanie účastníkov cestnej premávky, aby sa správali rozumnejšie, na zvyšovanie bezpečnosti vozidiel pomocou technických zlepšení, zlepšovanie cestnej infraštruktúry, zvyšovanie bezpečnosti nákladnej dopravy, zlepšovanie starostlivosti o obete nehôd a na prípravu analýzy údajov o nehodách. Komisia stanovila viacero výkonových ukazovateľov na monitorovanie zmien situácie v bezpečnosti cestnej premávky: počet obetí na milión obyvateľov, miera používania bezpečnostných pásov a prílb, počet a percentuálny podiel účastníkov dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu, počet a percentuálny podiel vodičov prekračujúcich maximálnu povolenú rýchlosť.

Čo sa týka právnych predpisov Spoločenstva, spomenul by som novú smernicu o vodičskom oprávnení, ktorú Európsky parlament a Rada prijali 20. decembra 2006. Táto smernica mala za cieľ zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky pre mladých vodičov a uľahčiť voľný pohyb občanov v rámci Európskej únie. Máme tiež smernicu o bezpečnosti cestnej infraštruktúry, prijatú po schválení v prvom čítaní v júni 2008. Ďalej máme návrh smernice o kontrole dopravných priestupkov, predložený Komisiou v roku 2008, o ktorom v súčasnosti prebiehajú rokovania v Európskom parlamente a v Rade.

Komisia sa tiež snaží podporovať čo najširšiu výmenu osvedčených postupov v oblasti bezpečnosti cestnej premávky medzi členskými štátmi. Súčasťou výzvy na predkladanie návrhov je účasť Komisie na financovaní kampaní za bezpečnosť cestnej premávky a inovatívnych projektov v tejto oblasti, ktoré sa týkajú viacerých členských štátov.

Komisia podobne poskytuje finančnú podporu výskumnému plánu na projekty, ktoré by mohli rozšíriť poznatky v určitých oblastiach a umožniť prípravu budúcich legislatívnych návrhov na spoľahlivom vedeckom základe. Jedným z príkladov je projekt DRUID (Riadenie vozidiel pod vplyvom drog, alkoholu a liekov), pričom boj proti riadeniu vozidiel pod vplyvom psychoaktívnych látok sa stáva prioritou v nových členských štátoch. Nakoniec, pani Raevová, v súčasnosti sa pripravuje nový európsky akčný program na roky 2010 – 2020. Tento akčný program bude predmetom verejnej diskusie začiatkom roka 2009 a potom prejde procesom prijímania Komisiou.

To boli informácie, ktoré chcel pán Tajani poskytnúť v rámci odpovede na vašu otázku.

 
  
MPphoto
 

  Bilyana Ilieva Raeva, autorka. − (BG) Vážená pani komisárka, som veľmi rada, že vám môžem zablahoželať k úsiliu, ktoré ste v ostatných rokoch vynaložili vo funkcii komisárky zodpovednej za dopravu v Európskej únii. Veľmi vám ďakujem aj za prezentáciu prehľadu spoločnej európskej politiky v oblasti bezpečnosti cestnej premávky.

Presne tam smeruje otázka, ktorú by som chcela položiť: „V súvislosti s tým, že sú vypracované ukazovatele a Európska komisia zjavne vyvíja veľmi vážnu iniciatívu v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v Európe, ako je zabezpečená kontrola plnenia týchto ukazovateľov a aká je skutočná záruka, že sa nám v Európe zníži počet smrteľných prípadov najmenej o 50 %?“ Pretože pre krajinu ako Bulharsko je tento ukazovateľ príliš vysoký. V Európe rozhodne potrebujeme sankcie pre prípad nedodržania týchto požiadaviek.

 
  
MPphoto
 

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie.(FR) Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, dohľad, kontrola a tresty za priestupky patria, samozrejme, do právomoci členských štátov.

Chcel by som vám však pripomenúť, že 21. októbra 2003 Komisia prijala odporúčanie o vynucovaní právnych predpisov v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ktoré určuje osvedčené postupy kontroly dopravných priestupkov, a predovšetkým by som rád uviedol, že máme možnosť hodnotiť každý členský štát v rámci Európskeho dňa bezpečnosti cestnej premávky. Toto hodnotenie zvýrazní úspechy niektorých členských štátov a slabé stránky iných. Domnievam sa, že Európsky deň bezpečnosti cestnej premávky je výborným spôsobom, ako vniesť trochu svetla do činnosti jednotlivých členských štátov.

Pravdou je, a vy na to správne poukazujete, že sme nedosiahli očakávané výsledky. Máme mnoho obáv o naplnenie cieľa, ktorým bolo znížiť počet obetí na polovicu do roku 2010. Je možné, že v nasledujúcom viacročnom programe, ktorý bude zahŕňať 10-ročné obdobie, ďalej zvýšime nátlak na členské štáty.

Vážený pán predsedajúci, zároveň by som rád vyžil príležitosť a pripomenul, aký význam prikladáme hlasovaniu o smernici, ktorá umožní trestať priestupky spôsobené motoristami v iných ako v ich domovských štátoch. Beztrestnosť vodičov, ktorí nedodržiavajú predpisy, keď sú v inom ako v domovskom členskom štáte, je v súčasnosti príliš veľká a myslím si, že táto smernica bude dobrým prostriedkom, ako primať európskych občanov k lepšiemu správaniu sa na cestách.

Ďakujem vám za túto otázku. Viem, že môj nástupca, pán Tajani, je tiež veľmi zaangažovaný v problematike bezpečnosti cestnej premávky a môžem vám povedať, že akékoľvek vaše návrhy a aktivity nám pomôžu zastaviť túto strašnú pohromu.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. − Keďže autor nie je prítomný, otázka č. 37 sa vynecháva.

 
  
  

Druhá časť

 
  
  

Otázka č. 38, ktorú predkladá Emmanouil Angelakas (H-0525/08)

Vec: Informovanie a vzdelávanie mladých spotrebiteľov

Faktom je, že mladí a dospievajúci ľudia tvoria významnú časť spotrebiteľov na trhu tovarov a služieb. Mladí spotrebitelia sú bombardovaní reklamnými kampaňami, často zavádzajúcimi, ktoré propagujú školské pomôcky, hry, oblečenie, potraviny, nápoje, audiovizuálne produkty atď.

Pripravuje Komisia, popri programe Európsky zápisník, ktorý už prebieha, celoeurópsku kampaň informovania a vzdelávania mladých ľudí v spotrebiteľskom veku o týchto záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, a aké metódy a prostriedky použije na organizovanie takejto iniciatívy? AAké metódy, najmä s ohľadom na spotrebiteľskú hodnotiacu tabuľku, použije Komisia na spracovávanie získaných údajov o mladých ľuďoch v spotrebiteľskom veku a ako sa príslušné informácie k nim dostanú?

 
  
MPphoto
 

  Meglena Kuneva, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, Komisia víta záujem, ktorý prejavil vážený pán poslanec, a rada by upriamila jeho pozornosť na fakt, že platné právne predpisy Spoločenstva o právach spotrebiteľov už teraz poskytujú mladým ľuďom značnú ochranu. Napríklad, cieľom smernice o nekalých obchodných praktikách je ochrana spotrebiteľov, vrátane mladých ľudí, pred praktikami, ktoré poškodzujú ich hospodárske záujmy, ako je zavádzajúca reklama alebo agresívne praktiky. Pri posudzovaní nekalých obchodných praktík sa venuje zvláštna pozornosť zraniteľným skupinám spotrebiteľov, medzi ktoré patria aj mladší občania. Smernica obsahuje aj čiernu listinu obchodných praktík, ktoré sú za každých okolností zakázané v rámci celej EÚ. V celej Európskej únii je, napríklad, zakázané, aby reklama obsahovala priamu výzvu deťom na kupovanie výrobkov.

Komisia odštartuje v septembri 2008 komunikačnú internetovú kampaň k smernici o nekalých obchodných praktikách. Táto smernica je pomerne nová a je zacielená je aj na mladých ľudí. Kampaň bude využívať vlastnú internetovú stránku obsahujúcu animácie, ilustrácie a kvízy, aby problematiku nekalých obchodných praktík vysvetlila zaujímavejším a interaktívnym spôsobom. Na upútanie pozornosti spotrebiteľov budú na niektorých významných spotrebiteľských internetových stránkach zverejňované reklamné prúžky (bannery) a falošné reklamy. Budú tam portály pre špeciálne kategórie spotrebiteľov, ako sú mladí ľudia, virtuálne spoločenstvá, hudobné internetové stránky a blogy. Informácie budú kolovať po internete počas jedného mesiaca a hoci je ťažké predpovedať, ako dlho zostanú údaje na partnerských internetových stránkach, očakávame, že tieto informácie budú na internete prístupné prinajmenšom niekoľko mesiacov.

Internetová stránka venovaná nekalým obchodným praktikám, ktorá sa teraz pripravuje, bude spotrebiteľom slúžiť neurčito dlhú dobu. Komisia v súčasnosti nemá v úmysle spustiť osobitnú celoeurópsku kampaň informovania a vzdelávania mladých spotrebiteľov. Okrem projektu Európsky zápisník však pripravuje internetový nástroj vzdelávania spotrebiteľov s názvom Dolceta, ktorý obsahuje vyučovací modul zameraný na učiteľov základných a stredných škôl.

Čo sa týka spotrebiteľskej hodnotiacej tabuľky, v terajšom štádiu naše údaje nerozlišujú medzi jednotlivými skupinami spotrebiteľov. Nie je preto možné, aby tieto tabuľky konkrétne oslovili všetky trhy alebo všetky rozličné typy spotrebiteľov. Avšak tam, kde máme k dispozícii špecifické údaje o mladších spotrebiteľoch, napríklad študentoch, ako sú prieskumy Eurobarometra, budeme publikovať údaje pre túto skupinu.

 
  
MPphoto
 

  Emmanouil Angelakas, autor. (EL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, ďakujem vám za úplnú a podrobnú odpoveď. Je veľmi upokojujúce a potešujúce, že táto kampaň štartuje na internete už teraz, v septembri.

Dovoľte mi položiť doplňujúcu otázku: „Uvažuje Komisia o zákaze televíznych reklám zacielených na deti, ako to urobili vo viacerých členských štátoch, kde sú niektoré detské televízne reklamy zakázané do určitej dennej hodiny, tuším do 22.00 alebo 23.00, dokedy deti zvyknú sledovať televíziu?“

 
  
MPphoto
 

  Meglena Kuneva, členka Komisie. − Táto informácia je dobre známa aj môjmu GR, ale toto skutočne viac patrí do pôsobnosti mojej kolegyne, pani komisárky Viviane Redingovej, pretože sa to týka aj slobodného prístupu k informáciám, a to úplne spadá do rozsahu pôsobnosti jej GR.

Ja vám môžem povedať len toľko, že máme smernicu o televízii bez hraníc, ktorá sa zaoberá týmito problémami a máme čiernu listinu v smernici o nekalých obchodných praktikách. Nástroj akým je čierna listina máme na to, aby sme mohli, ak vznikne potreba a máme dosť dôkazov, určitú praktiku pridať na čiernu listinu, keď sa zhodneme, že sa musíme na túto praktiku zamerať a zakázať ju v celej Európe. Takýto zásah musí byť, samozrejme, podložený dôkazmi. Takže sme si plne vedomí tohto problému.

Toto nie je priamo súčasťou problematiky nekalých obchodných praktík, ale sme pripravení sa na to pozrieť, ak sa objavia praktiky, o ktorých sa budeme domnievať, že si zaslúžia zaradenie na čiernu alebo sivú listinu a pani komisárka Redingová robí všetko pre to, aby sa smernica o televízii bez hraníc využívala pri riešení takýchto otázok.

 
  
MPphoto
 

  Danutė Budreikaitė (ALDE).(LT) 55 % reklám na potraviny v televízii ponúka nezdravé potravinové výrobky. 80 % detí požaduje od svojich rodičov na raňajky presne tie isté značky potravín, ktoré videli v televíznych reklamách. Opýtala by som sa: „Nemala by Európska únia presunúť svoju pozornosť od reklám, ktoré si zadávajú výrobcovia? Nedokázali by sme nájsť spôsob, ako presvedčiť výrobcov, aby vyrábali a následne propagovali zdravšie potravinárske výrobky?“

 
  
MPphoto
 

  Meglena Kuneva, členka Komisie. − Domnievam sa, že výrobcov môžu k výrobe zdravých potravín dotlačiť trhové nástroje. Ak je tu požiadavka trhu, výrobcovia budú na túto požiadavku reagovať. My môžeme povedať, čo by výrobcovia mali vyrábať, ale to nie je presne ten spôsob, ktorým by Komisia mala riešiť tento problém. My môžeme zabezpečiť, aby boli informácie stopercentne dostupné v úplne zrozumiteľnej podobe. Komisia sa veľmi usiluje o to, aby sme mali primerané informácie o potravinových výrobkoch.

Hovoríte, že niektoré reklamy sú nepravdivé alebo vystavujú deti nebezpečenstvu. Ak sa, napríklad, o výrobku tvrdí, že vás môže vyliečiť alebo vás môže zrazu o 10 rokov omladiť (čo, pravdaže, nie je možné), potom je to v mojej pôsobnosti a ja by som to mohla riešiť pomocou smernice o nekalých obchodných praktikách. V ostatných prípadoch, keď hovoríte o potravinách z hľadiska zdravej výživy, opäť by som vám pripomenula, že je to súčasť kompetencií pani komisárky Vassiliouovej. Ona odvádza výbornú prácu v snahe o dosiahnutie správneho označovania potravín, čo umožňuje spotrebiteľom vyberať si podľa vlastného uváženia. Naším cieľom sú dobre informovaní spotrebitelia a ich povedomie o otázkach trhu môžeme zvýšiť prostredníctvom vzdelávacej kampane, do ktorej je významne zapojené aj moje GR.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . −

Otázka č. 39, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0530/08)

Vec: Ochrana a vzdelávanie spotrebiteľov

Politika v oblasti vzdelávania je vo veľkej miere zodpovednosťou členských štátov. Produkty vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného štúdia sú však predmetom obchodu, najmä cezhraničného obchodu, a teda sa týkajú spotrebiteľov. Môže preto Komisia uviesť, aká európska politika sa pripravuje na ochranu spotrebiteľov v oblasti kvality a cien takýchto produktov?

 
  
MPphoto
 

  Meglena Kuneva, členka Komisie. − Komisia nemá právomoc určovať ceny alebo vymedzovať kvalitu vzdelávacích produktov. Inak však považujem túto otázku za celkom relevantnú. Spotrebiteľov pri nákupe vzdelávacích produktov chránia právne predpisy EÚ pred zavádzajúcimi alebo agresívnymi praktikami.

Podľa smernice o nekalých obchodných praktikách, o ktorej som práve hovorila, obchodníci nesmú zavádzať spotrebiteľov nepravdivými alebo klamlivými informáciami, napríklad, o výhodách výrobku, očakávaných výsledkoch pri jeho používaní, prípadne o výsledkoch uskutočnených testov alebo kontrol.

Smernica obsahuje aj čiernu listinu praktík zakázaných za každých okolností: tvrdenie, že výrobok bol schválený alebo odsúhlasený verejným alebo súkromným orgánom (ako napríklad vyhlasovanie, že vzdelávacia kniha bola schválená ministerstvom školstva, ak to nie je pravda) je úplne zakázané v celej EÚ.

Navyše, obchodníci musia poskytnúť spotrebiteľom všetky informácie potrebné na informované rozhodnutie sa. Komisia, napríklad, dostala sťažnosť na kurzy, ktoré sa dali kúpiť na internetovej stránke v anglickom jazyku, ale dodané boli v inom jazyku. To, že spotrebiteľ nedostal informáciu o jazyku použitom v kurzoch, sa dá považovať za zavádzajúcu praktiku. Samozrejme, je vecou vnútroštátnych orgánov a súdov, ktoré zodpovedajú za presadzovanie smernice o nekalých obchodných praktikách, aby v súlade so zásadami voľného pohybu zakotvenými v Zmluve o ES, určili osobitne pre každý prípad, v súlade s európskym právom, ktoré informácie sú dôležité.

 
  
MPphoto
 

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou, autorka. (EL) Ďakujem pani komisárke za odpoveď. Spotrebiteľa znepokojuje odchýlka medzi cenou a kvalitou výrobku. Nehovorím tu o určovaní cien, ale o stanovení vzťahu medzi cenou a výrobkom na základe konkurencie a tiež o presune vzdelávacích produktov z jedného členského štátu do druhého a o cezhraničnej ochrane spotrebiteľov.

Máte nejaké informácie o cezhraničnej ochrane pri presune vzdelávacích produktov z jedného členského štátu do druhého?

 
  
MPphoto
 

  Meglena Kuneva, členka Komisie. − Čo sa týka cezhraničných problémov s výučbovými materiálmi, máme zriadené európske spotrebiteľské strediská, ktorých práca je založená na nariadení o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa a ktoré sú dobrými veľvyslancami práv spotrebiteľov v celej Európe.

V prípade cezhraničného sporu medzi spotrebiteľom a poskytovateľom vzdelávacej služby, knihy alebo materiálu, môže sa spotrebiteľ obrátiť na spotrebiteľské stredisko.Ak spotrebiteľ nedokáže vyriešiť problém priamo, spotrebiteľské stredisko v jeho krajine mu môže pomôcť dosiahnuť uspokojivé riešenie v krajine pôvodu vzdelávacej služby alebo materiálu.

Nemám so sebou úplný zoznam všetkých možných skúseností a prípadov v jednotlivých členských štátoch, ale môžem vám povedať, že tieto európske spotrebiteľské strediská sa stretávajú niekoľkokrát ročne. Je to už veľmi rozšírená a kvalitná sieť a väčšina centier je veľmi aktívna a schopná riešiť problémy, s ktorými prichádzajú spotrebitelia.

Keďže otázka sa týka oblasti vzdelávania, je možné požiadať centrá o informáciu, ako riešia takéto problémy. Základný princíp je však rovnaký a toto nariadenie funguje naozaj dobre.

 
  
MPphoto
 

  Paul Rübig (PPE-DE).(DE) Zaujímalo by ma, ako v skutočnosti vyzerá situácia s internetovým vyučovaním. Čo sa týka sťažností, mohla by Komisia zriadiť internetovú stránku so zoznamom inštitúcií poskytujúcich dištančné vzdelávanie, ktoré sú spájané s problémami, aby v tom bola väčšia transparentnosť?

 
  
MPphoto
 

  Reinhard Rack (PPE-DE).(DE) Znovu tu máme problém, keď sa mnoho ľudí pýta, kde je európska pridaná hodnota. Európska únia bezpochyby nie je zodpovedná za oblasť vzdelávania, ale sme zodpovední za otázky zaistenia kvality a ochrany spotrebiteľov. Na tom sa tiež zhodneme. Nebolo by možné, aby v kontexte všeobecnej informačnej činnosti Komisie tu boli úplne zámerne označené za príjemcov školy a prípadne aj nižšie úrovne vzdelávania? Pomocou projektov a súťaží môžeme ukázať, ako tu Európa poskytuje pridanú hodnotu. Možno by sme takto (aj v súvislosti s predchádzajúcou otázkou) mohli k tomuto problému pritiahnuť pozornosť mladých ľudí.

 
  
MPphoto
 

  Meglena Kuneva, členka Komisie. − Plne a s radosťou uznávam hodnotu vašich návrhov a vášho vstupu. Keby som mohla začať svoju odpoveď trochu zoširoka, rada by som povedala, že sme v štádiu dotvárania vnútorného trhu, ktorý je skutočným základom Únie. Zatiaľ je však trh veľmi orientovaný na podnikanie a na získavanie vhodných podmienok na podnikanie, a tak je to správne. Teraz ale potrebujeme doplniť vnútorný trh druhou fázou, v ktorej sa budú spotrebitelia cítiť všade rovnako vítaní a rovnako dobre chránení. To je spotrebiteľská politika pre 21. storočie.

S veľkým potešením vás informujem o tom, že vzdelávanie zamerané na posilnenie pozície spotrebiteľov je prvým a úplne základným pilierom stratégie spotrebiteľskej politiky na roky 2007 – 2015. Nemôžem vám k tomu teraz povedať viac, ale máme nástroje ako Európsky zápisník, ktorý je presne zacielený na tínedžerov, a máme projekt Dolceta, ktorý dopĺňa vzdelávanie učiteľov, ale veľmi sa spoliehame aj na úsilie členských štátov.

Musíme sa na túto politiku pozerať z hľadiska subsidiarity. Niektoré krajiny sú ochotné viac investovať do vzdelávania spotrebiteľov a podporovať celkové úsilie Komisie. Napísala som všetkým príslušným ministrom a požiadala ich o podporu, pretože sme v skutočne rozhodujúcej fáze vytvárania spotrebiteľského trhu, ktorý by rovnako dobre fungoval v celej Európe.

V budúcnosti budeme viac hovoriť o tom, ako sa spotrebitelia cítia na tomto vnútornom trhu. To je jedna z úplne zásadných poznámok. Ďalšia je, že sa musíme sťažnosťami spotrebiteľov zaoberať v stále širšom zábere. V Európskej komisii nemáme spoločnú základňu pre riešenie sťažností spotrebiteľov. Podobne ako vy, aj my dostávame mnoho sťažností z vašich volebných obvodov, pričom niektoré sa ku Komisii posúvajú z Parlamentu, ale my si potrebujeme vybudovať systém, ako s týmito sťažnosťami zaobchádzať. Komisia nemôže nahrádzať činnosť ombudsmana alebo členského štátu, ale ak existuje pretrvávajúci problém v niektorej oblasti spotrebiteľskej politiky, musíme ho riešiť, aj cestou právnych predpisov.

Sú dobré príklady toho, že sťažnosti spotrebiteľov môžu skutočne zmeniť základné smerovanie spotrebiteľskej politiky. Teraz sa usilujeme zhromažďovať takéto informácie pomocou hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov. Prvé vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov vyšlo začiatkom tohto roka.Máme osobitný ukazovateľ: sťažnosti spotrebiteľov. Porovnávame členské štáty, aby sme videli, koľko sťažností riešia a v ktorých oblastiach. Dychtivo očakávam informácie z členských štátov pre nasledujúce vydanie hodnotiacich tabuliek spotrebiteľských trhov začiatkom budúceho roka. Takto, krok za krokom, postupujeme smerom k jednotnému vnútornému trhu pre občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci .

Otázka č. 40, ktorú predkladá Giovanna Corda (H-0545/08)

Vec: Sťažnosti spotrebiteľov na elektronický obchod

Výsledky nedávneho prieskumu európskych spotrebiteľských stredísk odhalili mimoriadne veľký počet sporov v súvislosti s nákupmi cez internet (2 583 sporov a 8 834 sťažností za rok 2007).

Neuvažuje Komisia, vzhľadom na exponenciálny rast elektronického obchodu, o rozbehnutí informačných kampaní, ktoré by spotrebiteľov vystríhali pred rizikami tejto novej formy obchodu a o stanovení naliehavých a účinných postupov riešenia takýchto cezhraničných sporov, najmä v najčastejších prípadoch, teda pri nedodaní výrobkov alebo dodaní neuspokojivých výrobkov?

 
  
MPphoto
 

  Meglena Kuneva, členka Komisie. − Táto otázka sa týka internetu, čo je veľmi dôležitá vec. Internet predstavuje pre spotrebiteľov nesmierne možnosti. Umožňuje im prístup k lepším informáciám a zväčšuje veľkosť trhu, na ktorom sa pohybujú, keďže im ponúka prístup k viacerým poskytovateľom a väčšiu možnosť výberu.

Už 150 miliónov občanov EÚ, čo je tretina nášho obyvateľstva, nakupuje cez internet. Rýchlemu rastu počtu občanov EÚ, ktorí nakupujú cez internet, však nezodpovedá rast počtu ľudí, ktorí takto nakupujú v zahraničí.

To ukazuje, že Komisia postupuje správne, keď rieši tento problém, ktorý súvisí s dôverou spotrebiteľov, pomocou informačných opatrení. Spomenúť treba internetovú užívateľskú príručku, ktorú pripravuje Komisia.Publikovaná bude do konca roku 2008. V nadväznosti na túto príručku by sme mohli zvážiť vypracovanie smerníc o tom, ako aplikovať právne predpisy o nekalých obchodných praktikách na podobné praktiky, objavujúce sa na internete.

Ďalším nástrojom, o ktorom sme už hovorili, je projekt Dolceta, zameraný na vzdelávanie spotrebiteľov, napríklad, v oblasti predaja na diaľku a odškodnenia spotrebiteľov. Vzdelávanie mladých spotrebiteľov, ktorí sú obzvlášť aktívni na internete, je nesmierne dôležité. Spotrebiteľský zápisník s rekordnou distribúciou 2,8 milióna kópií (a táto informácia by mohla byť zaujímavá aj pre pána Angelakasa) vo viac ako 18 000 školách v tomto roku, obsahuje aj informácie o používaní internetu a cezhraničnej náprave.

V Stratégii spotrebiteľskej politiky na roky 2007 – 2013 sa aktivity spojené s informovaním spotrebiteľov považujú za súčasť jej priority, ktorou sú informovanejší a vzdelanejší spotrebitelia. Hlavnými nástrojmi, ktoré v rámci toho používa Európska komisia na informovanie občanov a zainteresovaných strán o spotrebiteľskej politike, sú internetová stránka, magazín Hlas spotrebiteľa (Consumer Voice) a informačné kampane. Elektronický obchod je hlavnou témou kampane v niektorých novších členských štátoch.

Čo sa týka druhej otázky, presadzovania právnych noriem a nápravy, Komisia je hlboko presvedčená, že ak má vnútorný trh fungovať, európski spotrebitelia musia veriť, že dokážu presadiť svoje práva a dosiahnuť nápravu v celej Európskej únii. Sťažnosti týkajúce sa elektronického obchodu, vrátane sťažností na nedodanie výrobkov alebo dodanie neuspokojivých výrobkov, sa dajú riešiť v rámci existujúceho systému nápravy v EÚ, ktorý sme už pre európskych spotrebiteľov vytvorili. Tento systém zahŕňa sieť európskych spotrebiteľských stredísk, dve odporúčania Komisie o alternatívnom riešení sporov, nedávno prijatú smernicu o mediácii a nariadenie, ktoré stanovuje európsky postup konania s nízkou hodnotu sporu.

Komisia v súčasnosti zároveň zvažuje, či je potrebná iniciatíva EÚ v otázke kolektívnej nápravy a ak áno, aký druh iniciatívy by to mal byť.Som úplne presvedčená, že novým trhoviskom je obrazovka monitora.

 
  
MPphoto
 

  Giovanna Corda, autorka. (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, čiastočne ste už zodpovedali otázku, ktorú sa chystám položiť, o problémoch, ktoré zažívame pri nakupovaní.

Postupy sú zdĺhavé, komplikované a nákladné. Utrpené škody sú mimoriadne veľké, keďže často postihujú tých najviac znevýhodnených spomedzi nás.

Keď je tu právne vákuum, myslíte si, že európske spotrebiteľské strediská majú prostriedky na to, aby sa namiesto postihnutých spotrebiteľov zapojili do týchto postupov, zrejme kolektívne, ale tiež individuálne?

 
  
MPphoto
 

  Paul Rübig (PPE-DE).(DE) Je to jednoducho otázka toho, aby sme sa do budúcnosti usilovali o možnosť transparentného informovania o sťažnostiach. Ak sa cezhraničné operácie budú opakovať, získajú k tomu prístup aj súdy a orgány prokuratúry. Domnievate sa, že je možné vytvoriť v tejto oblasti databázu?

 
  
MPphoto
 

  Justas Vincas Paleckis (PSE).(LT) Vážená pani komisárka, vo svojom vystúpení ste veľmi presvedčivo hovorili o rozširovaní elektronického obchodu a ja som si celkom istý, že toto rozširovanie prebieha oveľa rýchlejšie v starších štátoch EÚ. Rád by som sa opýtal, čo sa robí na podporu elektronického obchodu v členských štátoch, ktoré vstúpili do Európskej únie v 21. storočí, ako sa chránia práva spotrebiteľov a aké opatrenia sa pripravujú na vyrovnanie rozdielov v tejto oblasti.Ešte jedna otázka týkajúca sa zneužívania: „Vyskytujú sa prípady zneužívania častejšie v starších alebo v nových členských štátoch?“

 
  
MPphoto
 

  Meglena Kuneva, členka Komisie. − Návrh, aby európske spotrebiteľské strediská zastupovali na súdoch európskych spotrebiteľov je myšlienka, ktorej sa budeme venovať vo svojom oznámení o kolektívnej náprave pred koncom roka. Zatiaľ sa snažím, aby sme si pred prijatím konečného návrhu zachovali otvorené mysle a rozmanitosť názorov.

Naozaj potrebujeme mať ucelený obraz a využiť všetky nástroje, ktoré máme k dispozícii, vrátane smernice o súdnych nariadeniach, čo je tiež jeden z nástrojov, ktoré môžeme použiť naprieč európskymi hranicami.

Úplne súhlasím s návrhom na vytvorenie databázy a dôrazne to podporujem. Potrebujeme to na prípravu lepších politík a lepších právnych predpisov.

Som pevne presvedčená, že všetky naše návrhy právnych noriem alebo spoločné opatrenia na presadzovanie práva musia byť podložené dôkazmi.

Zároveň budem pokračovať v opatreniach na presadzovanie práva vo všetkých 27 krajinách, teda v zásahoch do takých prípadov, ako sú letenky alebo vyzváňacie tóny. Internetové stránky sú spravidla veľmi dobrí klienti pri takomto type cezhraničných zásahov na presadzovanie práva.

Každá krajina je iná. Potrebujeme mať vysokú mieru pripojenia k širokopásmovému internetu a zvýšiť percentuálny podiel obyvateľov, využívajúcich ľubovoľný z nástrojov elektronického obchodu, ktorým je zvyčajne internet. Domnievam sa tiež, že túto mieru pripojenia môžeme zvýšiť pomocou kohéznej politiky, regionálnej politiky a Kohézneho fondu.Nové členské štáty budú mať jedinečnú príležitosť dostihnúť staršie štáty skutočne rýchlo a občas sa aj vyhnúť našim minulým chybám. Potrebujú rýchle zmeny.

Ak budete mať dobrú a cielenú legislatívu, plne harmonizovanú vo všetkých členských štátoch, bude to mať obrovský vplyv na zvýšenie dôvery spotrebiteľov, ako aj úrovne spotreby vo všetkých členských štátoch. Elektronický obchod je jedným z nástrojov na dosiahnutie lepších podmienok a väčšej možnosti výberu. Nie je to len trhový nástroj, ale aj veľmi dôležitý demokratický nástroj.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . −

Otázka č. 42, ktorú predkladá Colm Burke (H-0537/08)

Vec: Hodnotiaca tabuľka vnútorného trhu

Plné uplatnenie právnych predpisov vnútorného trhu prináša výhody spotrebiteľom aj priemyslu v celej EÚ. Hodnotiaca tabuľka vnútorného trhu je účinným spôsobom zobrazenia relatívnej úspešnosti členských štátov pri uplatňovaní týchto právnych predpisov. Aký postup v tejto súvislosti navrhuje Komisia na oznámenie úplných výsledkov hodnotiacej tabuľky spotrebiteľom a priemyslu?

 
  
MPphoto
 

  Charlie McCreevy, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, ďakujem váženému poslancovi za jeho pozitívne poznámky o hodnotiacej tabuľke vnútorného trhu. Súhlasím, že je potrebné o výsledkoch hodnotiacej tabuľky široko informovať. Všetky vydania hodnotiacej tabuľky sú k dispozícii na európskej internetovej stránke. Papierové verzie dostali stále zastúpenia členských štátov a zastúpenia Komisie v hlavných mestách 27 členských štátov. Kópie, navyše, kolovali po ďalších inštitúciách EÚ, ako aj po vnútroštátnych orgánoch. Po publikovaní každej hodnotiacej tabuľky sa vydáva tlačová správa v 21 jazykoch a výsledky sa oznamujú na tlačovej konferencii, čím sa zabezpečí, aby k nim mali jednoduchý prístup národné médiá.

 
  
MPphoto
 

  Colm Burke, autor. − Pán komisár, ďakujem vám za odpoveď na túto otázku. Vítam prácu, realizovanú v tejto oblasti, ktorá sa dotýka celkového vnímania Európskej únie v členských štátoch.

V Írsku sme mali vážne problémy počas diskusie o Lisabonskej zmluve, pretože kedykoľvek sa objaví niečo negatívne, máme sklony obviňovať z toho Európsku úniu. Môžem uviesť jeden typický príklad oblasti, z ktorej nemáme žiadnu odozvu: Príklad členského štátu, ktorý nedokázal reagovať na smernicu Európskej únie. V okrese Wicklow, v mojej oblasti Cromane, sa asi pred ôsmymi rokmi stal prípad, keď na základe smernice boli k dispozícii európske prostriedky pre írsku vládu, ale nič sa neudialo a výsledkom je, že 50 rodín teraz nemôže vykonávať svoju bežnú prácu pri zbere mušlí. Miestne noviny z toho obvinili Európsku úniu. Nemáme možnosť nápravy ...

(predsedajúci prerušil rečníka)

 
  
MPphoto
 

  Charlie McCreevy, člen Komisie. − Máme k dispozícii celú škálu nástrojov proti neskorému transponovaniu smerníc, ktorým sa zaoberá predovšetkým hodnotiaca tabuľka EÚ. Ak členské krajiny naďalej meškajú s transponovaním, potom, samozrejme, máme k dispozícii najvyššiu sankciu, postúpiť prípad ďalej. Usilujeme sa však tomu všetkému predchádzať týmto postupom: ak má členský štát problémy s transponovaním smernice, organizujeme stretnutia s jeho zástupcami, pripravujeme semináre a pokúšame sa riešiť konkrétne otázky a ťažkosti, ktoré môžu mať. Robíme všetko pre to, aby sme skúsili a dosiahli čo najrýchlejší rozbeh transponovania.

Súhlasím s vyjadrením pána Burka, že toto sa nestáva len v Írsku, ale aj v ďalších krajinách EÚ. Zaregistrovali sme snahu každej vlády privlastniť si zásluhy za veci, ktoré sa podarili, aj keď ich mohla inšpirovať Európa, alebo ich pôvodný nápad prišiel z Európy. Som si istý, že každý z nás, kto pracoval v írskom parlamente alebo v írskej vláde, sa často rovnako previnil. Ale keď sa stane čokoľvek negatívne, čo má nejakým spôsobom európske smerovanie, samozrejme, obviňujeme Európu. Súhlasím preto s pánom Burkom, že by malo byť viac kladných ohlasov na dobré veci, ktoré tu, v Európe, robíme.

Keď členský štát nekoná v niektorej konkrétnej oblasti, prijímame príslušné opatrenia, ale usilujeme sa týmto problémom predchádzať, ak sa to dá, presviedčaním členských štátov, aby si svoje veci dali čo najskôr do poriadku.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci .

Otázka č. 43, ktorú predkladá Jim Higgins (H-0539/08)

Vec: Bankový sektor v pohraničných oblastiach

Môže Komisia uviesť, či bude prešetrovať otázku dodatočných poplatkov za použitie bankomatov, debetných a kreditných kariet, v  pohraničných oblastiach, najmä vo svetle faktu, že mnohé banky pôsobia na oboch stranách hranice medzi Severným Írskom a Írskou republikou?

 
  
MPphoto
 

  Charlie McCreevy, člen Komisie. − Používatelia debetných a kreditných kariet sa v pohraničných oblastiach môžu stretnúť s tromi kategóriami poplatkov, spojených s použitím karty. Sú to: bežné poplatky za použitie kariet bez ohľadu na zemepisnú oblasť alebo členský štát; poplatky za konverziu meny, ak platba prebieha medzi členskými štátmi používajúcimi rozdielnu menu, napríklad euro a libru; a po tretie, poplatky na mieste predaja pri výbere hotovosti z bankomatu.

Čo sa týka prvej kategórie, teda bežných poplatkov pre používateľov kariet, ktoré sú regulované na európskej úrovni pri platbách v eurách: podľa nariadenia (ES) č. 2560/2001 o cezhraničných platbách v eurách, pri cezhraničnej platbe v eurách medzi dvoma členskými štátmi by poplatky vyberané za takúto platbu mali byť rovnaké, ako sú poplatky za takú istú platbu v eurách v členskom štáte, kde bola karta vydaná. Zároveň platí, že toto nariadenie sa netýka platieb kartami, prislúchajúcimi k účtom v iných menách, než je euro, napríklad v librách.

Pri platbe v eurách medzi členským štátom v eurozóne, ako je Írsko, a členským štátom mimo eurozóny, ako je Spojené kráľovstvo, sa môžu vyžadovať dodatočné poplatky za konverziu meny, keď ide o platby kartami. Smernica o platobných službách upravuje podmienky, za akých sa má poskytovať konverzia meny. Ešte ju však musia začať uplatňovať členské štáty.

Napokon, platby kartou môžu podliehať aj prirážke v mieste predaja alebo dodatočnému poplatku pri výbere hotovosti z bankomatov v súkromnom vlastníctve. Otázka zavádzania prirážok alebo poskytovania zliav na daný platobný nástroj je podľa európskej legislatívy vecou obchodného rozhodnutia. Zároveň však nič nebráni členským štátom v zákaze alebo obmedzení takýchto prirážok. Toto výslovne potvrdzuje už spomenutá smernica o platobných službách na vnútornom trhu.

Komisia preto nemá právny základ na zásah v oblasti dodatočných poplatkov v cezhraničných platobných službách v Spojenom kráľovstve a Írsku. Komisia sa však domnieva, že konkurencia na oboch stranách hranice udrží výšku poplatkov na rozumnej úrovni. Ak by trhové subjekty zmenšili alebo obmedzili konkurenciu, príslušné vnútroštátne orgány by mali zasiahnuť v najlepšom záujme občanov.

 
  
MPphoto
 

  Jim Higgins, autor. − Pán komisár je rovnako dobre informovaný ako ja o írskej situácii, kde 18 000 pracujúcich prechádza každý deň hranicu z jednej jurisdikcie do druhej a kde 5 200 študentov a 1,7 milióna ľudí buď trávi dovolenku, alebo chodí nakupovať z jednej strany hraníc na druhú.

Viem, že pán komisár povedal, že táto otázka je v právomoci národných vlád a že banky nespadajú pod nariadenie (ES) č. 2560/2001, ale určite by malo byť možné zaviesť nariadenie, ktoré by zakázalo tieto prirážky. Mali sme veľmi dobrý príklad, keď vaša kolegyňa, pani Viviane Redingová, komisárka pre informačnú spoločnosť a médiá, zaujala veľmi tvrdý postoj voči mobilným operátorom a už môžeme vidieť výsledky v prospech spotrebiteľa. Nezdá sa byť správne, aby táto situácia mohla pokračovať, najmä keď sú na oboch stranách hranice sesterské banky.

 
  
MPphoto
 

  Charlie McCreevy, člen Komisie. − Súhlasím s pánom Higginsom, že táto otázka doplnkových alebo dodatočných poplatkov za cezhraničné služby vyvoláva hnev na viacerých stranách.

Je však na vnútroštátnych orgánoch, aby riešili túto záležitosť, pretože (a výslovne to potvrdzuje nedávno prijatá smernica o platobných službách) vnútroštátne orgány v rámci kompromisu, ktorý sme dosiahli, chceli mať túto oblasť vo svojej právomoci. Takže vnútroštátne orgány príslušných členských štátov môžu riešiť tento problém, ak chcú, ale v danom štádiu nebola väčšina členských štátov za zásah na úrovni EÚ. V takejto polohe táto záležitosť v danom čase zostala. Ako všetky veci v politickom a hospodárskom živote, aj toto sa možno v budúcnosti zmení.

Takže, v nedávnej diskusii okolo smernice o platobných službách medzi členskými štátmi nebola väčšina za prijatie opatrení, ale ktovie aké návrhy budú predložené v budúcnosti; možno sa objaví nová väčšina.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . −

Otázka č. 44, ktorú predkladá Dimitrios Papadimoulis (H-0553/08)

Vec: Predaj gréckej telekomunikačnej organizácie OTE a odmietnutie urobiť verejnú ponuku na prevzatie

Grécky parlament prijal zákon o ratifikácii dohody medzi OTE a Deutsche Telekom bez ohľadu na ustanovenia smernice 2004/25/ES(1) o ochrane menšinových akcionárov. Svoje odmietnutie brať tieto ustanovenia do úvahy založila vláda na článku 8 písmeno g) zákona 3461/2006, ktorý z požiadavky verejnej ponuky na prevzatie vyníma štátom vlastnené podniky, ktoré sú v procese privatizácie.

Považuje Komisia OTE za štátny podnik, keď štát vlastnil pred dohodou iba 28 % OTE? Aký je minimálny percentuálny podiel akcií, ktoré musí vlastniť štát v podniku, aby sa podnik považoval za štátny? Zabezpečuje výnimka v uvedenom zákone ochranu práv menšinových akcionárov? Sú v prípade verejných ponúk na prevzatie dodržiavané na úrovni Spoločenstva zásady prehľadnosti a transparentnosti? Majú v členských štátoch akcionári spoločností, v ktorých vlastní akcie aj štát, menej práv, než akcionári spoločností, v ktorých štát akcie nevlastní?

 
  
MPphoto
 

  Charlie McCreevy, člen Komisie. − V prvom rade by som chcel zdôrazniť, že ochrana záujmov menšinových akcionárov spoločností je jedným z hlavných cieľov predpisov Spoločenstva o ponuke na prevzatie. V prípade zmeny kontroly spoločnosti by všetci akcionári mali mať rovnocenné podmienky a menšinoví akcionári by mali byť chránení. Komisia je veľmi oddaná tomuto základnému princípu.

Menšinoví akcionári v štátom vlastnených spoločnostiach, ktoré sú kótované, majú presne rovnaké práva ako menšinoví akcionári v spoločnostiach vlastnených súkromnými subjektmi. Táto zásada spravidla znamená, že osoby nadobúdajúce kontrolu nad spoločnosťou by mali zverejniť záväznú ponuku na kapitál v rukách menšinových akcionárov. Právne predpisy Spoločenstva však umožňujú členským štátom ustúpiť od pravidla záväznej ponuky, aby mohli zohľadniť okolnosti, ktoré sa objavili na vnútroštátnej úrovni.

Grécko využilo túto možnosť. Jeho vnútroštátne právo predpokladá, že pravidlo záväznej ponuky sa v určitých situáciách nepoužije. To zahŕňa aj prípad, keď prebieha proces privatizácie spoločnosti. Táto výnimka má všeobecný charakter, ale, ako obyčajne, záleží na maličkostiach.

Komisia nenamieta voči faktu, že grécky národný telekomunikačný operátor, OTE, na ktorý sa vážený pán poslanec pýta, bol spoločnosťou vo vlastníctve štátu. Hoci štát mal v rukách iba 28 % spoločnosti, tá bola pod úplnou kontrolou vlády. Skutočnou otázkou v tejto záležitosti je, ako dlho môže trvať proces privatizácie. V prípade OTE sa zdá, že tento proces trvá dlho. Dokonca sa zdá, že to trvá naozaj veľmi dlho. Tento proces, ktorý zjavne stále pokračuje, sa začal pre 12 rokmi. Ako dlho môže spoločnosť stáť mimo rámca uplatňovania pravidla záväznej ponuky smernice o ponuke na prevzatie? Grécky dozorný orgán, komisia pre kapitálové trhy, rozhodol, že OTE je stále v procese privatizácie a že v dôsledku toho nie je potrebná záväzná ponuka.

Záverom, aj keď členské štáty ustúpia od pravidla záväznej ponuky, musia rešpektovať všeobecnú zásadu ochrany menšinových akcionárov a zabezpečiť im podmienky rovnocenné s podmienkami, aké majú väčšinoví akcionári. Ešte sa musím pozrieť, ako grécke orgány zabezpečia takúto ochranu v danom prípade. Preto som požiadal svoje útvary o zistenie, či bola takáto ochrana zabezpečená a či v tomto prípade grécke orgány dodržali ustanovenia smernice o ponuke na prevzatie.

 
  
MPphoto
 

  Dimitrios Papadimoulis, autor. (EL) Vážený pán komisár, to je presne ten problém. Nechápem, čo ste celé tie mesiace hľadali. Grécke orgány porušujú články 3 a 5 smernice 25/2004/ES; odmietajú zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie a verejnú ponuku na základe smiešneho argumentu, že spoločnosť OTE (Grécka telekomunikačná organizácia), v ktorej má štát podiel 28 %, je štátnym podnikom.

Bude Komisia pokračovať v porušovaní zákona, porušovaní smernice o rovnakom zaobchádzaní a ochrane malých akcionárov? Pán komisár McCreevy, asi ste nečítali smernicu 25/2004/ES, rovnako, ako ste nečítali Lisabonskú zmluvu.

 
  
MPphoto
 

  Charlie McCreevy, člen Komisie. − Ako som naznačil, skúmame grécky zákon a jeho zlučiteľnosť s pravidlami vnútorného trhu, najmä čo sa týka voľného pohybu kapitálu a slobody usadiť sa, a v prípade potreby sa prípadom môžeme ďalej zaoberať.

Rôzne útvary Komisie pri tomto vyšetrovaní úzko koordinujú svoju činnosť, aby sa zaistila komplexná analýza situácie. Môžem uistiť váženého pána poslanca, že po ukončení tohto vyšetrovania prijmeme potrebné opatrenia, ak (a naozaj iba vtedy) naše vyšetrovanie dokáže, že je to prípad, ktorý musia riešiť grécke orgány. To je správny a zákonný postup, ktorý používame pri spolupráci s každým členským štátom a nie je to inak ani teraz, keď riešime problémy s gréckymi orgánmi.

Po skončení vyšetrovania prijmeme príslušné rozhodnutia a ak to budeme v danom štádiu považovať za potrebné, budeme sa touto záležitosťou zaoberať aj naďalej.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . −

Otázka č. 48, ktorú predkladá Georgios Papastamkos (H-0526/08)

Vec: Čiernomorská synergia

Uplynul rok od spustenia iniciatívy čiernomorskej synergie. Domnieva sa Komisia, že vznikol široký, súdržný, strategický prístup k tejto oblasti? Sú v tejto súvislosti hlavnými cieľmi iniciatív EÚ rozvoj lodného spojenia, cestnej dopravy a koridorov, ako aj spolupráca v energetickom odvetví a podpora trvalo udržateľného rozvoja? Ako chce Komisia využiť prítomnosť členských krajín (Grécko, Bulharsko, Rumunsko) v tejto oblasti?

 
  
MPphoto
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. Komisia prijala 19. júna 2008 správu o prvom roku realizácie čiernomorskej synergie. Správa popisuje dosiahnuté výsledky v širokom spektre odvetví a formuluje návrhy na rozvoj synergie do procesu regionálnej spolupráce. Tieto návrhy obsahujú stanovenie dlhodobých merateľných cieľov a tiež výber vedúcich krajín alebo organizácií, ktoré budú koordinovať kroky na splnenie týchto cieľov, ako aj vytváranie sektorových partnerstiev na spolufinancovanie potrebných projektov.

Ako už predtým Komisia uviedla, dvojstranné politiky uplatňované v tomto regióne, najmä Európska susedská politika, tvoria strategický rámec a čiernomorská synergia ich dopĺňa na regionálnej úrovni. Susedská politika funguje na dvojstrannej úrovni a toto je jej prvý regionálny doplnok.

Odvetvia uvedené vo vašej otázke sú na poprednom mieste programu Komisie. Sú tu návrhy na vytvorenie čiernomorských partnerstiev vo  viacerých oblastiach, vrátane dopravy a životného prostredia, pričom členské štáty v tomto regióne sú obzvlášť aktívne v podpore týchto iniciatív.

Koordinácia medzi Komisiou a týmito tromi členskými štátmi sa posilnila pri rozvoji synergie, ako aj pri práci s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora (BSEC).

Ďalší pokrok v iniciatíve synergie si vyžaduje aktívne zapojenie väčšieho počtu členských štátov a čiernomorských partnerov, pričom kľúčovú úlohu v tom môžu zohrávať a zohrávajú členské štáty z oblasti Čierneho mora.

 
  
MPphoto
 

  Georgios Papastamkos, autor. (EL) Vážená pani komisárka, ďakujem vám za odpoveď. Čiernomorská synergia, samozrejme, nenesie vašu osobnú pečať, ale tiež si uvedomujete, že Organizácia pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora (BSEC) je v súčasnosti zrelou inštitucionálnou štruktúrou pre regionálnu organizáciu; jej spoluprácu je potrebné zintenzívniť a rozšíriť. Dôvodom je najmä to, že sa tu stretávajú Európa s Áziou a prebieha to na mnohých úrovniach.

Rád by som si objasnil jeden bod. Okrem tejto iniciatívy čiernomorskej synergie, pripravuje Komisia štruktúru medziregionálnych vzťahov medzi EÚ a krajinami v oblasti Čierneho mora v pevnejšom inštitucionálnom rámci tak, aby sa vytvorila inštitucionálne chránená forma medziregionálnej spolupráce?

 
  
MPphoto
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. Čo sa týka čiernomorskej synergie, myšlienkou bolo zapojiť východných partnerov (všetkých našich východných partnerov) plus Turecko a Rusko, a keďže oni už sú zapojení do hospodárskej spolupráce v oblasti Čierneho mora, mali sme pocit, že toto je tá správna cesta.

Ale vy viete aj to, že nás Európska rada požiadala o vytvorenie špecifického východného partnerstva a my, samozrejme, budeme na tom pracovať; moje útvary a ja osobne koncom jesene navrhneme niečo konkrétnejšie iba s našimi východnými partnermi, bez Turecka a Ruska. Ale chcel som znovu pripomenúť, že 13. a 14. februára som bol v Kyjeve, kde sa uskutočnilo prvé ministerské stretnutie. Musíte pochopiť, že to bol začiatok rokovania. Samozrejme, vždy trvá nejaký čas, kým sa projekty ukončia a dosiahne sa skutočný pokrok.

Iste si spomínate, ako dlho sme pracovali na barcelonskom procese a viete, ako pomaly sa veci vyvíjali, takže si myslím, že na jednej strane je tu stále priestor na spoluprácu v oblasti Čierneho mora, ale zároveň tu bude užší priestor pre naše východné partnerstvo.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . −

Otázka č. 49, ktorú predkladá Robert Evans (H-0533/08)

Vec: Volebné pozorovateľské misie EÚ

Komisia míňa značné sumy peňazí na volebné pozorovateľské misie vo svete a zohráva tým veľmi hodnotnú úlohu v niektorých z najproblémovejších krajín.

Aké dlhodobé hodnotenie týchto misií robí Komisia? Ako môžeme efektívnejšie pomáhať týmto krajinám a podporovať ich pri odstraňovaní nedostatkov zistených v jedných voľbách, a tak im pomôcť pri príprave ďalších volieb?

 
  
MPphoto
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. Súhlasím s tým, že volebné pozorovateľské misie EÚ všade vo svete predstavujú dobre použité finančné prostriedky. Za uplynulých osem rokov pozorovatelia EÚ podávali správy o kľúčových voľbách a tým prispievali k obmedzovaniu konfliktov okolo výsledkov volieb, alebo upozorňovali na oblasti, ktoré si vyžadujú naliehavé volebné a politické reformy. To sú úspechy, ktoré majú dlhodobejší vplyv.

Európska únia je v súčasnosti široko vnímaná ako jeden z najdôveryhodnejších medzinárodných volebných pozorovateľov. Viem, že samotný pán Evans sa celkom nedávno vrátil z volieb na Srí Lanke. Myslím si, že aj on bude mať svoje vlastné predstavy o tom, čo fungovalo dobre a možno o tom, čo treba urobiť pre budúcnosť. Komisia preto bude naďalej považovať volebné pozorovateľské misie EÚ za svoju prioritu a kým som ja v tejto funkcii, budem sa o to usilovať.

Napriek tomu však volebné pozorovania nie sú a nemôžu byť samostatnými akciami. Volebné pozorovanie nie je cieľom samé osebe, ale malo by prispievať k odstraňovaniu nedostatkov vo volebnom rámci a z dlhodobejšieho hľadiska aj k spusteniu inštitucionálnych a demokratických reforiem.

Správy z volebných pozorovateľských misií sú kľúčovým východiskovým bodom pre odstraňovanie nedostatkov vo volebnom rámci. Zákonite majú dlhodobú perspektívu. Odporúčania volebnej pozorovateľskej misie zvyčajne identifikujú možnosti volebných zmien, napríklad, v regulačnom rámci alebo v riadení volieb. Stále viac sú zasadené širšej stratégie volebnej podpory, a preto sa zvyšuje ich dlhodobý vplyv.

Čo sa týka ďalších nedávnych volebných pozorovateľských misií, môžem potvrdiť, že napríklad v Rwande, Kambodži alebo Jemene sme podporovali príslušné volebné komisie. Tieto projekty vyplynuli priamo z predchádzajúcich volebných pozorovateľských misií EÚ, ktoré zaznamenali mnoho nedostatkov vo volebnom rámci. V rovnakom kontexte však zároveň v uplynulých rokoch Komisia výrazne zvýšila finančné príspevky na projekty pomoci pri voľbách, ktoré vznikajú na základe odporúčaní volebných pozorovateľských misií EÚ. Od roku 2000 to bolo 400 miliónov EUR, čo je dosť vysoká suma.

Množstvo hodnotnej práce pri príprave podmienok volebnej reformy v nadväznosti na volebnú pozorovateľskú misiu EÚ robí aj delegácia Európskej komisie v danej krajine a, samozrejme, hlavní pozorovatelia, keď sa vrátia do danej krajiny predstaviť svoju záverečnú správu.

Napokon, keďže volebná reforma je zákonite často veľmi politickou záležitosťou, nepresadzuje sa vždy ľahko a vyžaduje si rozličné subjekty a ich nepretržitú angažovanosť. Domnievam sa, že pri zavádzaní volebnej reformy v nadväznosti na volebnú pozorovateľskú misiu, popri hlavnom pozorovateľovi, môže hrať a veľmi často hrá dôležitú úlohu Parlament.

Preto by som vyzvala stále delegácie Európskeho parlamentu v príslušných krajinách, aby sa tiež viac angažovali v týchto záležitostiach, zatiaľ pri odstraňovaní nedostatkov vo volebnom rámci v kontexte širších inštitucionálnych a demokratických zmien. To bolo obsahom prvého seminára medzi Komisiou a Parlamentom, pričom ďalší bude neskôr v tomto roku, myslím si, že to bude v decembri.

 
  
MPphoto
 

  Robert Evans, autor. Ďakujem váženej pani komisárke a súhlasím s ňou, že volebné pozorovania sú jednou z najužitočnejších činností Európskej únie. Je to exponovaná práca v týchto krajinách a takmer bez výnimky sú to dobre investované peniaze. Som veľmi hrdý na to, že som sa za uplynulé roky zúčastnil viacerých volebných pozorovateľských misií, naposledy v Pakistane. Dokonca som bol s delegáciou na návšteve Srí Lanky.

Som však zvedavý, či môžem pani komisárku zľahka dotlačiť k jednému bodu: v období štyroch prípadne piatich rokov medzi jednou volebnou pozorovateľskou misiou a tou nasledujúcou, poskytuje EÚ naozaj konkrétnu pomoc a návrhy na nápravu nedostatkov alebo oblastí, o ktorých si myslíme, že potrebujú zlepšenie a že môžeme ponúknuť nápady, podporu a zrejme aj finančné prostriedky na zabezpečenie toho, aby krajiny neopakovali pri voľbách chyby, ktoré urobili už predtým?

 
  
MPphoto
 

  Martin Callanan (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, chcel by som vyjadriť súhlas s názorom pána Evansa na hodnotu volebných pozorovateľských misií. Ja som tiež mal tú česť, že ma pani komisárka vymenovala za hlavného pozorovateľa nedávnych volieb v Kambodži. Myslím si, že táto misia, ako aj všetky volebné pozorovateľské misie, poskytla veľmi užitočnú pomoc kambodžským orgánom pri vykonávaní ich volebných úloh.

Mojou požiadavkou na pani komisárku je, aby si preverila zdroje, ktoré má k dispozícii, či by sa v budúcnosti nedalo robiť ešte viac týchto misií, ak je to možné, pretože tiež súhlasím s tým, že sú to mimoriadne cenné opatrenia, ktoré vyvolávajú zvýšenú pozornosť. Krajiny a aj hlavy štátov, kde sa tieto misie uskutočňujú, ich vysoko oceňujú.

 
  
MPphoto
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. Na úvod môžem iba povedať, že odporúčania dlhodobých opatrení a odporúčania pre ďalšie voľby sú presne tou oblasťou, v ktorej by sme mali viac pracovať spoločne.

Hovorím to preto, lebo niektoré krajiny tieto naše odporúčania prijali, ale iné nie, a tieto odporúčania by sa mali viac objavovať v správach pre danú krajinu a v hodnoteniach delegácií a delegácií Európskeho parlamentu.

Pokiaľ ide o druhú otázku, ak by bol oveľa väčší rozpočet, chodili by sme do viacerých krajín, ale takto musím robiť výber. Pokúšam sa vyberať podľa rozpočtu, ktorý musí pokryť Afriku, Áziu, Latinskú Ameriku a, pokiaľ nás pozývajú, krajiny Magrebu a arabské krajiny, kam by sme, podľa mňa, mali chodiť častejšie, pretože vďaka našej objektivite tam v zásade máme veľmi dobrú pozíciu.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . −

Otázka č. 50, ktorú predkladá David Martin (H-0543/08)

Vec: Zadržiavanie palestínskych daňových prostriedkov Izraelom

Aké opatrenie prijala Komisia, aby zabránila Izraelu zadržiavať palestínske daňové prostriedky?

 
  
MPphoto
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. Domnievam sa, že vážený pán poslanec hovorí o oneskorení mesačného prevodu výnosov z ciel, ktoré Izrael vyberá v mene palestínskej samosprávy. Posledné oneskorenie sa týka mesiaca jún a nasledovalo takmer okamžite po tom, čo palestínsky premiér Fajjád poslal list, v ktorom namieta proti pokračujúcim rokovaniam o ďalšom rozvoji vzťahov medzi EÚ a Izraelom.

V tom čase sa o meškaní prevodu výnosov z daní a ciel hovorilo na najvyšších úrovniach a ja sama som tiež túto otázku nastolila ministrovi zahraničných vecí.

Požiadala som Izrael, aby realizoval platbu, ktorá patrila Palestínčanom a, napokon, musím povedať (a môžem povedať), prevod sa uskutočnil o týždeň neskôr než zvyčajne.

Odvtedy nedostala Komisia správu o žiadnom ďalšom oneskorení prevodu daňových prostriedkov.

 
  
MPphoto
 

  David Martin, autor. − Ďakujem pani komisárke za odpoveď a za fakt, že podnikla príslušné kroky, ktoré prišli až po tom, ako som túto otázku položil. Iste pochopí, že je veľký časový posun medzi položením otázok a získaním odpovedí.

Chcem však zdôrazniť fakt, že tie peniaze sú palestínske. Za žiadnych okolností to nie sú izraelské peniaze, ktoré by mohli zadržiavať. Ponechať si ich sa rovná krádeži, ak nie peňazí, tak úrokov. Pravidelne sa to využíva na vydieranie Palestínčanov a ja dúfam, že Komisia bude pokračovať v nátlaku na Izraelčanov, aby uvoľnili tieto peniaze Palestínčanom načas, namiesto toho, aby ich používali ako ďalší politický nástroj.

 
  
MPphoto
 

  Reinhard Rack (PPE-DE). (DE) Je dobré, že tento problém sa zjavne dal vyriešiť rýchlo a pohotovo. Mám len jednu otázku: pri mnohých príležitostiach sme mali problém, že palestínska samospráva používala peniaze spôsobom, ktorý mohol byť v rozpore so zámermi darcov. Vyriešili sa aj tieto problémy medzičasom?

 
  
MPphoto
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. Čo sa týka prvej poznámky, skutočne sa v uplynulých rokoch vyskytovalo dlhé meškanie palestínskych peňazí (a ja súhlasím s tým, že sú to palestínske peniaze), ale ja som sa pokúšala vždy, keď to bolo potrebné (a Palestínčania ma o to veľmi často žiadali), osobne zasiahnuť, aby sa peniaze odblokovali. To mohlo trvať dlhý čas a boli obdobia, keď to bolo skutočne veľmi ťažké, ale ja som sa stále snažila. Súhlasím s vami, že to bude treba robiť aj v budúcnosti.

členka Komisie. (DE) Pán Rack, môžem vás rozhodne ubezpečiť, že mechanizmus, prostredníctvom ktorého posielame peniaze Palestínčanom (predtým to bol dočasný medzinárodný mechanizmus známy ako TIM a teraz finančný mechanizmus PEGASE) je navrhnutý tak, aby nám umožňoval úplnú kontrolu. Domnievam sa, že to bola podstata veci.

Mimochodom, aj Izraelčania teraz používajú na prevody izraelských peňazí tento systém jediného účtu finančnej správy. V osobe Saláma Fajjáda, ako ministra financií aj premiéra, tu máme tiež človeka, ktorý má dôveru medzinárodného spoločenstva. Napriek tomu sme si v podstate urobili svoje vlastné kontroly a ja venujem tejto záležitosti veľkú pozornosť, v rámci svojich osobných možností. Moja delegácia si vypracovala svoj vlastný systém a zostavila vlastný tím tak, aby nevznikli žiadne nezrovnalosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . − – Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

 
  
  

(Rokovanie bolo prerušené o 19.10 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN MAURO
podpredseda

 
  

(1)Ú. v. ES L 142, 30.4.2004, s. 12.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia