Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 22. septembra 2008 - Brusel

23. Koncentrácia a pluralizmus médií v EÚ (krátke prednesenie)

  Predsedajúci. - Ďalším bodom je správa (A6-0303/2008) pani Marianne Mikkovej v menej Výboru pre kultúru a vzdelávanie o koncentrácii a pluralizme médií v Európskej únii (2007/2253(INI)).

  Marianne Mikko, spravodajkyňa. – Vážený pán predsedajúci, počet členských štátov EÚ sa od začiatku roka 2004 takmer zdvojnásobil. Jednou z hlavných výziev po rozšírení EÚ je zaistenie konvergencie noriem na ochranu demokracie a základných slobôd smerom k vyšším existujúcim úrovniam. V tejto súvislosti správa víta všetky iniciatívy zamerané na ochranu demokracie a poukazuje na to, že médiá zostávajú vplyvným politickým nástrojom, o ktorom by sa nemalo uvažovať len z hospodárskeho hľadiska.

Správa uznáva rozhodnutie Európskej komisie poveriť konzorcium troch európskych univerzít určením spoľahlivých a nestranných ukazovateľov pluralizmu médií.

Táto správa navyše zdôrazňuje potrebu zaviesť systémy monitorovania a vykonávania na základe takto určených ukazovateľov. Správa uznáva aj trvajúce snahy zástupcov vydavateľov a novinárov o vytvorenie charty slobody médií. Okrem toho podčiarkuje potrebu spoločenských a právnych záruk pre novinárov a redaktorov.

Správa obhajuje názor, aby nadnárodné podniky prijali osvedčené postupy na zaistenie redakčnej a novinárskej slobody v každej krajine, v ktorej fungujú. Vyjadruje obavy z nižších noriem uplatňovaných v členských štátoch, ktoré vstúpili do EÚ v rokoch 2004 a 2007.

Rozvoj a prijatie nových technológií viedli k vzniku nových mediálnych kanálov a nového druhu obsahu. Vznik nových médií priniesol viac dynamiky a rozmanitosti do oblasti médií. Správa vyzýva na zodpovedné používanie nových kanálov.

Webové blogy: chápem a nechápem obavy webových blogérov. Môj vstup do kybernetického priestoru vyvolal prudkú reakciu u mnohých blogérov. Musím ujasniť, že nikto nemá záujem regulovať internet. Práve preto ako spravodajkyňa podporujem kompromis, ktorý získal všeobecné pochopenie v skupinách PSE, ALDE a Verts/ALE a ktorý zdôrazňuje toto: „nabáda k otvorenej diskusii o všetkých otázkach týkajúcich sa stavu webových blogov“ – bodka. Pri tom končíme.

Správa berie na vedomie problémy, ktorým čelia tlačené médiá v dôsledku migrácie reklamných príjmov na internet, no zdôrazňuje, že novému prostrediu komerčných médií dominujú tradiční verejní a súkromní poskytovatelia obsahu. Zastáva tiež stanovisko, že koncentrácia vlastníctva médií dosahuje úrovne, pri ktorých sily voľného trhu nedokážu zabezpečiť pluralizmus médií, hlavne v nových členských štátoch.

Správa uznáva, že verejné médiá si na splnenie svojho poslania vyžadujú značný a stabilný trhový podiel. Poukazuje na to, že aj keď sú na určitých trhoch verejné médiá hlavným účastníkom trhu, vo väčšine prípadov trpia v dôsledku nedostatočného financovania a politického tlaku.

Správa uznáva potrebu zvýšiť mediálnu gramotnosť v EÚ, odporúča zahrnúť mediálnu gramotnosť do deviatich základných spôsobilostí a podporuje rozvoj európskeho základného študijného programu v rámci mediálnej gramotnosti.

Znovu zopakujem, že správa víta všetky iniciatívy zamerané na ochranu demokracie a poukazuje na to, že médiá sú aj naďalej vplyvným politickým nástrojom, o ktorom by sa nemalo uvažovať len z hospodárskeho hľadiska. Jadrom mojej správy je sloboda prejavu – a za tým si naozaj stojím.

  Ján Figeľ, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade chcem zablahoželať pani Marianne Mikkovej k jej skvelej správe. Komisia zdieľa mnohé zo stanovísk vyjadrených v tejto správe. Sme presvedčení, že toto uznesenie vysiela veľmi pozitívny signál v prospech pluralizmu médií všetkým zúčastneným stranám vrátane členských štátov a európskych inštitúcií vrátane Komisie.

Ochrana demokracie a plurality prejavu – ako ste spomenuli – je základom. Musíme zachovať rovnováhu medzi cieľom zabezpečiť rozmanitosť hlasov v médiách a zároveň konkurenčnú silu média. Skoršie a intenzívne konzultácie však naznačili, že by harmonizácia pravidiel vlastníctva médií alebo pluralizmu médií zo strany Komisie a Európskej únie bola politicky nevhodná. Decentralizácia je v tomto prípade účinným prostriedkom a opatrenie alebo model typu jedna veľkosť pre všetkých by v mnohých situáciách nevyhovovali.

Práve preto myslím, že by bolo chybou nadmieru regulovať veľmi živú oblasť blogov. V každom prípade však s vami súhlasím v tom, že webové stránky musia v každom prípade rešpektovať určité právne povinnosti vzťahujúce sa na tlač, ako napríklad dodržiavanie autorských práv alebo práva na odpoveď. Rovnaké postavenie stránok s obsahom generovaným používateľom a ostatných foriem verejného prejavu nám pripadá ako potrebný zámer. A naopak, vytvorenie pevného a špeciálneho stavu pre blogy považujeme za kontraproduktívne a v rozpore s pravým duchom internetu.

Komisia súhlasí s Parlamentom v tom, že konkurenčné pravidlá Európskeho spoločenstva dokážu len čiastočne zabezpečiť pluralizmus médií. Práve preto sa pluralizmus médií podľa článku 21 nariadenia ES o fúziách považuje za legitímny verejný záujem. Členské štáty teda môžu prijať vhodné opatrenia na ochranu pluralizmu médií uplatnením ďalších pravidiel nad rámec nariadenia o fúziách. Musia však uplatňovať vnútroštátne zákony a zákony ES.

Avšak pokiaľ ide o konkurenčné pravidlá, rád by som trochu upravil vaše vyhlásenie o škodlivom vplyve koncentrácie vlastníctva na pluralizmus médií. Mediálne spoločnosti Európy vrátane písanej tlače musia byť dostatočne silné, aby odolali konkurencii na globálnej, medzinárodnej úrovni. Sme proti prehnane reštriktívnym pravidlám o vlastníctve médií, ktoré by mohli znížiť konkurencieschopnosť európskych spoločností. Situácia v jednotlivých členských štátoch sa nedá porovnávať. Je veľmi rôznorodá.

Som samozrejme za väčšiu transparentnosť vlastníctva a za prístup verejnosti ku všetkým informáciám týkajúcim sa zámerov a pozadia vysielateľov a vydavateľov. Je to podmienkou sine qua non na získanie autoritatívnejších a spoľahlivejších médií.

Ako hovoríte vo svojom uznesení, verejní vysielatelia sú nenahraditeľným prvkom plurality médií. Práve preto sa Komisia domnieva, že musia mať jasne definované verejné poslanie a zabezpečené financovanie, v opačnom prípade by nastala veľká neistota.

Dámy a páni, v tomto smere sa všetci zhodneme, že rozhodnutie o definovaní verejných kompetencií je v zásade záležitosťou členských štátov, nie Komisie. Členské štáty rozhodujú aj o spôsobe financovania verejného vysielania, ako to uvádza amsterdamský protokol. V tejto súvislosti je úlohou Komisie minimalizovať skreslenie konkurencie medzi všetkými typmi médií. Komisia si tiež cení vaše stanovisko ku kódexom správania a samoregulácii ako nástrojom na podporu pluralizmu médií.

  Predsedajúci. - Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 25. septembra.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Katerina Batzeli (PSE), písomne. – (EL) Koncentrácia a pluralizmus budú aj naďalej ústrednou témou rozpravy na vnútroštátnej úrovni aj úrovni Spoločenstva. Dnešná spoločnosť a občania získavajú informácie naživo a môžu si pozrieť diskusie v médiách. Na tomto pozadí je potom primárnym cieľom vyjasniť a definovať hranice, v rámci ktorých môžu verejné a súkromné médiá spolupracovať a zasahovať. V každom prípade sa musí zaistiť, aby informácie neboli zmanipulované. Nezávislosť od politickej moci, finančná nezávislosť média, transparentné financovanie média, ochrana pracovných podmienok novinárov a kvalita a rozmanitosť spravodajstva – to všetko musí byť zaručené.

Otváraním demokratického dialógu prostredníctvom médií sa rozvíja aj nová forma komunikácie: blog. Vďaka nemu sa uplatňuje individuálny prístup k výmene názorov. V mnohých prípadoch sa však táto forma prejavu zmenila na „kolektívny protest“, ako napríklad v prípade rozhodujúcich problémov týkajúcich sa životného prostredia a spoločnosti.

V tomto stave by mohli kódexy samoregulácie vytvoriť primeraný základ vzájomného rešpektu medzi používateľmi a čitateľmi. Nepredstavujú žiadne obmedzenie práva na vyjadrenie a odpoveď z druhej strany. Médiá a výmena informačných fór online sa rozširujú, hodnotia a regulujú stále so zreteľom na zásadu demokratického vyjadrenia sa a účasti a s ohľadom na ľudské práva.

  Ivo Belet (PPE-DE), písomne. – (NL) Pluralizmu v médiách prikladáme veľký význam a schvaľujme všeobecné zásady uvedené v správe. Je však škoda, že nemôžeme súhlasiť s každým jej záverom.

V plnej miere súhlasíme s tým, že verejní vysielatelia musia dostať priestor, aby mohli plniť svoju úlohu v prostredí digitálnych, interaktívnych médií, samozrejme, v rovnováhe s komerčnými vysielateľmi.

Mala by sa podporiť otvorená rozprava o webových blogoch. Blogy a iný obsah generovaný používateľmi živo prispievajú k rôznorodej atmosfére médií a majú rastúci vplyv pri podávaní správ a aktuálnych udalostí.

Kvalita blogu však stojí alebo padá v závislosti od jeho autora, pričom nie všetci blogéri majú rovnako počestné zámery.

Ak nechceme, aby sa blogy zvrhli na anonymné zdroje krivých obvinení, musíme porozmýšľať o spôsoboch, ako napríklad riešiť porušenie ochrany súkromia a práva na odpoveď. Parlament však v žiadnom prípade nesmie byť prehnane paternalistický.

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Chcem zdôrazniť, že Európska únia potrebuje zabezpečiť rovnováhu medzi súkromnými a štátnymi médiami v Európe. Zasahovanie do informačného obsahu zo strany vlastníkov televíznych alebo rozhlasových staníc je porušením demokratických noriem. Pochádzam z krajiny, v ktorej súčasná vláda ničí nezávislosť médií. Prijíma sa celý rad opatrení, vďaka ktorým majú štátne média slúžiť vládnej elite.

Rád by som vyjadril svoju podporu každej iniciatíve, ktorá sa zameriava na ochranu verejných masmédií, keďže sú silným politickým nástrojom. Verejní vysielatelia potrebujú dodatočnú ochranu v dôsledku nedostatku financií a politických tlakov, ktorým podliehajú, najmä v nových členských štátoch.

  Hélène Goudin (IND/DEM), písomne. – (SV) Zdá sa, že parlamentný Výbor pre kultúru a vzdelávanie má problém s nedostatočným využívaním zamestnancov a vo svojej horlivosti nájsť témy, ktoré by ho zamestnávali, vytvára správy, bez ktorých by sa svet celkom dobre zaobišiel.

Správa o koncentrácii a pluralizme médií v Európskej únii je toho príkladom. Ide o správu výboru z vlastnej iniciatívy a spravodajkyňa vo svojom pôvodnom texte navrhla nepovinnú klasifikáciu blogov na základe odbornej a finančnej zodpovednosti a záujmov autora a vydavateľa. K tejto myšlienke existuje mnoho pripomienok, ktoré sa týkajú jednak vykonateľnosti, ale aj, a to je ešte dôležitejšie, možného vplyvu na slobodu vyjadrovania.

Aj keď sa návrh správy počas svojej cesty výborom zmenil a doplnil, stále obsahuje veľa prvkov, ktoré sú nepotrebné a škodlivé.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. – (FI) Chcem poďakovať pani Mikkovej za jej správu o pluralizme v médiách. Pre európsku spoločnosť je to chúlostivá téma: aká je naša úloha a náš vplyv? História nám celkom jasne ukázala, že koncentrácia moci nikdy nerobí dobro. Ľudia vždy negatívne hľadia na moc bez ohľadu na formu, v akej je prítomná. A z koncentrovanej moci je slabá celá spoločnosť. Platí to aj pre masmédiá.

Medzi hlavné funkcie Únie patrí zaručiť konkurenciu na jednotnom trhu. Prečo by to nemalo platiť aj pre masmédiá? Koncepcia správy o vzájomnom prepojení právnych predpisov o hospodárskej súťaži a právnych predpisov o médiách s cieľom zabrániť konfliktu záujmov medzi koncentráciou vlastníctva médií a inými formami moci v spoločnosti má svoje opodstatnenie.

Napriek tomu ma však viac trápi schopnosť médií strážiť to, čo je v spoločnosti dobré, pretože záujmy oboch strán sa stále viac orientujú výlučne na zisky.

Cirkev už dlho nekŕmi ľudí morálkou. Je to práca určitého druhu tlače, pretože hriech, hanobenie a odsúdenie sú oblasti, z ktorých má úžitok. Tento typ žurnalistiky dokáže dômyselným spôsobom kombinovať obdivovanie nemorálnosti s mimoriadnou úzkoprsosťou a urobiť z toho výnosné podnikanie: provokovať, odsudzovať a zarábať.

„Lebo pre svoje slová budeš ospravedlnený a pre svoje slová budeš súdený.“ Tieto slová odrážajú dobrú znalosť ľudskej mysle. Kedy si médiá samy položia otázku, či výsledkom ich konania je spoločenské zlo alebo spoločenské dobro?

  Ramona Nicole Mănescu (ALDE), písomne. – (RO) Ako sme sa všetci zhodli, pluralizmus by mal byť podstatným prvkom masmédií. Pluralizmus musíme podporovať a prijatie správy pani Mikkovej predstavuje významný krok týmto smerom.

Členské štáty by mali uznať a podporiť potrebu vyváženého mediálneho trhu a mali by sa samy, jednotlivo aj kolektívne, zaviazať k tomu, aby európskym občanom poskytli príležitosť získavať presné a rozmanité informácie.

Kultúrna rozmanitosť, ako aj stále rastúca potreba integrácie prisťahovaleckej populácie a menšín a dôležitosť poskytovania kvalitných informácií aktívnej populácii, to všetko sú prvoradé dôvody na vypracovanie charty slobody médií. Chcem vyjadriť svoju plnú podporu odporúčaniam Európskeho parlamentu, že by sa malo podporiť to, aby služby verejných médií fungovali ako alternatívni poskytovatelia informácií popri poskytovateľoch, ktorí sú založení výlučne na základe komerčných kritérií.

Aktívne uplatňovanie práv a povinností európskych občanov a ich informovanosť a možnosť pochopiť a posudzovať poskytovanie informácií je nevyhnutnosťou, ktorá by sa mala zohľadniť v každom opatrení, ktoré v budúcnosti príjmu či už európske inštitúcie alebo jednotlivé členské štáty.

  Toomas Savi (ALDE), písomne. – Správa pani Marianne Mikkovej veľmi správne vyjadruje všeobecné tendencie v médiách v Európskej únii a v odseku 35 poukazuje na mimoriadne dôležitý aspekt týkajúci sa služieb verejného vysielania.

V záujme zachovania dostatočného pluralizmu a rozmanitosti v médiách musia verejní vysielatelia zabezpečovať aj programy, ktoré možno nezískavajú najvyšší rating či reklamné príjmy. Vždy som bol presvedčený o tom, že ak sa verejný vysielateľ stane u ľudí mimoriadne obľúbeným a pre štát ziskovým, nemusí to vôbec byť verejný vysielateľ.

Účelom verejného vysielateľa je starať sa aj o rôzne potreby a záujmy ľudí nepatriacich medzi nenáročné publikum súkromných vysielateľov, ktorí majú sklon pohybovať sa v rámci hlavného prúdu. Verejní vysielatelia v Európskej únii by nemali zanedbávať programy vysokej kvality v záujme konkurovať vysielateľom v súkromnom vlastníctve.

Jednou zo zásad poskytovania verejných statkov je solidarita. Služby verejného vysielania by mali fungovať v solidarite s divákmi, ktorých vkus je náročnejší.

  Inger Segelström (PSE), písomne. – Táto správa sa týka dôležitej témy, rozmanitosti médií, čo je dôležitým prvkom pri zabezpečení demokracie a práva občanov na prístup k spoľahlivým a nezávislým médiám. Krajiny, v ktorých hospodárske, náboženské alebo politické záujmy ovládajú médiá, majú problém ponúknuť svojim občanom rôzne prostriedky zhromažďovania informácií, čo vytvára veľkú medzeru v ich schopnosti prijímať informácie a zaručiť slobodné a nestranné voľby.

V Európskom parlamente teraz hlasujeme o správe, ktorá sa týka týchto dôležitých otázok. My, sociálni demokrati zo Švédska, sme naozaj dúfali, že budeme môcť hlasovať za túto správu. Ale pri jej terajšej podobe to neurobíme. Dosiahnutý kompromisný návrh má veľký zmysel, zostalo však niekoľko nejasností, hlavne v otázkach ovplyvňujúcich stav webových blogérov. Nechceme spochybňovaním stavu webových blogov a diskusiami, ktoré obsahuje návrh, prispieť k tomu, aby Európsky parlament dával webové blogy a tradičné médiá na rovnakú úroveň. Od ostatných skupín sa to nežiada, prečo teda od webových blogérov? Zdieľame však názor, že v prípade webových blogov by malo byť porušovanie a urážanie trestné v rovnakej miere ako v prípade iných médií. Budeme preto hlasovať proti tejto správe.

  Daniel Strož (GUE/NGL), písomne. – (CS) Správa o koncentrácii a pluralite médií v Európskej únii, ktorú Európsky parlament predkladá na základe vlastnej iniciatívy, je veľmi závažná, potrebná a na mnohých miestach presne opisuje situáciu, ktorá už mnoho rokov panuje v Českej republike. Dôrazne z tohto miesta upozorňujem predovšetkým na dva aspekty, ktoré správa oprávnene všeobecne kritizuje a žiada nápravu. Tým prvým je takmer úplná koncentrácia dennej tlače v rukách zahraničných, konkrétne nemeckých koncernov, ktorých hospodárske a politické záujmy sú očividne v rozpore s objektívne daným záujmom Českej republiky, predovšetkým v oblasti názorovej plurality a nezávislosti médií. Tá sa stala v českom prostredí čírou fikciou. Realitou je, naopak, radikálna pravicová tendencia a bezbrehá manipulácia. Druhým aspektom je konanie verejnoprávnej televízie, ktorá slúži výhradne záujmom súčasnej pravicovej vlády a ktorej spravodajstvo a publicistika sú natoľko tendenčné, že sa o takzvanej verejnoprávnosti už nedá hovoriť. Odporúčam preto orgánom a inštitúciám, ktoré sa zaoberajú otázkami koncentrácie a plurality médií v Európskej únii, aby venovali zvýšenú pozornosť najmä situácii v Českej republike.