Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 22. septembra 2008 - Brusel

24. Opatrenia v nadväznosti na konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v Monterrey v roku 2002 (krátke prednesenie)

  Predsedajúci. - Ďalším bodom je správa (A6-0310/2008) pána Thijsa Bermana v mene Výboru pre rozvoj o nadviazaní na Monterreyskú konferenciu z roku 2002 o financovaní rozvoja (2008/2050(INI)).

  Thijs Berman, spravodajca. – (NL) Vážený pán predsedajúci, OSN v súčasnosti vedie v New Yorku rozpravu o miléniových cieľoch. Ak sa niečo nezmení, do roku 2015 tieto ciele nedosiahneme. Znamená to, že sa chudoba nezmenší o polovicu, že sa miera úmrtnosti matiek výrazne nezníži a že nie všetky deti budú mať prístup k základnému vzdelaniu. Sem-tam dokonca počúvame výzvy, aby sa miléniové ciele odsunuli. Nefungujú. Problémom je únava z poskytovania pomoci. To je však len ďalší výraz pre cynizmus a krátkozraké vlastné záujmy. Nedostatočná pomoc zaručene povedie k nedosahovaniu výsledkov. Áno, programy pomoci často zlyhávajú. A to je problém. Malá pomoc nefunguje. Je to akoby futbalový tréner dal svojmu mužstvu kopačky len na pravé nohy. Po približne tucte zápasov by povedal: „Stále to pokazíte, nikdy nebudete dobrí. Odchádzam. Nechajte si kopačky, ale odteraz ste na to sami.“

Existuje množstvo krajín, kde pomoc priniesla výsledky. Dôležitý je rozsah pomoci. Rwanda dostala po genocíde výraznú pomoc. Krajina sa obdivuhodne obnovila. Voči prezidentovi Kagamemu možno vzniesť veľkú dávku kritiky, ja sám mám veľa kritických poznámok, no po terore v roku 1994 ponúka Rwanda lekciu života celému svetu. Bez pomoci by bol však jej hospodársky rast menej pôsobivý. Aj v Mozambiku pomoc priniesla výsledky a existuje aj veľa ďalších príkladov. Od formulovania cieľov milénia dostalo 29 miliónov detí možnosť získať základné vzdelanie. Ak by svet dodržal svoje sľuby, nebola by žiadna potravinová kríza. Ak by každá prosperujúca krajina použila 0,7 % svojho HDP na rozvojovú pomoc, nedošlo by k opätovnému rastu počtu podvyživených detí po jeho niekoľkoročnom poklese.

Táto správa je teda ostrou pripomienkou Európskeho parlamentu, aby členské štáty dodržiavali svoje sľuby, hlavne tie členské štáty, ktoré robia drahoty – Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Taliansko – ak mám spomenúť len tie najväčšie. Do roku 2015 musia zvýšiť svoju pomoc v rámci jasného časového rámca a s pravidelnými prírastkami. Žiadne sústredenie platieb na neskôr, pretože neskoršie prudké zvýšenie po sérií malých nárastov by znamenalo, že chudobné krajiny by na takejto pomoci odteraz do roku 2015 stratili 17 miliárd eur.

Jedna vec nám musí byť jasná: samotné verejné fondy nestačia na to, aby vývoj pokračoval a nezastal. Chce to viac. Európska únia musí pokračovať v investovaní do mieru a bezpečnosti, do dobrého riadenia a rešpektovania ľudských práv. Vďaka tlaku Európy to v Keni zabralo a Raila Odinga je teraz premiérom. Vo východnom Čade má misia EUFOR oveľa ťažšie časy. Je však nevyhnutné využiť na verejné ciele aj súkromné fondy. Kľúčom je možnosť požičať si peniaze. Najchudobnejší majú len zriedka možnosť zobrať si úver a to sa musí zmeniť. Ak je cieľom rozvoj, musí sa zabezpečiť rovnaký prístup pre ženy i mužov, úrokové miery nesmú byť represívne, musia sa zabezpečiť investície do príležitostí pre malých zamestnávateľov, ktorí sú veľmi dobrí v budovaní sietí, a to všetko v spolupráci s miestnymi organizáciami. Súkromné banky neuvažujú o týchto podmienkach automaticky a ženám požičiavajú len s ťažkosťami. Európska únia by tu prostredníctvom úverových záruk dokázala urobiť veľmi veľa. A Európska investičná banka musí požičiavať inštitúciám poskytujúcim mikroúvery v oveľa väčšej miere než momentálne. Tieto veci dávajú ľuďom reálnu šancu ukázať, čo v nich je, a posilniť ich vlastnú existenciu ako nezávislých, sebestačných občanov. Chudobné krajiny musia mať tiež väčšie slovo v rámci Medzinárodného menového fondu.

Viac peňazí je potrebných aj na riešenie následkov klimatickej zmeny pomocou systému obchodovania s emisnými kvótami. Platiť má znečisťovateľ, pričom za globálne otepľovanie nie sú zodpovedné chudobné krajiny. Na tomto mieste sa pomoc musí sústrediť na udržateľné formy energie.

Rozvojová politika je ústredným záujmom Európskej únie. Európska únia musí byť na svetovej scéne silným hráčom, pričom každý členský štát by prispieval svojím spôsobom, no stáli by spoločne a spolu by prispievali vo výške 0,7 % HDP. To je ôsmy cieľ milénia a jeho dosiahnutie prispeje k tomu, aby sme mali bližšie aj k realizácii ostatných cieľov.

Na záver: počas trvania môjho prejavu zomrelo 80 ľudí na vyhladovanie a 50 detí vo veku do 5 rokov zomrelo na chorobu, ktorá sa dá ľahko vyliečiť.

  Ján Figeľ, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som vyjadriť vďaku najmä pánovi Thijsovi Bermanovi za jeho správu. Je veľmi dôkladná a perspektívna.

Myslím, že správa je veľmi príhodná a môže mať vplyv najmä v dvoch oblastiach. Jednou z nich sú rokovania OSN v New Yorku o výslednom dokumente z konferencie o preskúmaní financovania rozvoja v Dauhe, ktorá by mala začať koncom novembra. Druhou je pozícia EÚ na rokovaniach v Organizácii Spojených národov a spôsob, akým dokáže Európa sama prispieť k úspešnému výsledku konferencie v Dauhe. Táto pozícia sa momentálne rozvíja.

Ako ste spomenuli, Monterreyská konferencia z roku 2002 bola úspešná, rozvinuté a rozvojové krajiny spojili svoje sily a zaviazali sa splniť konkrétnu skupinu akcií, takzvaný Monterreyský konsenzus. Pozícia Európskej únie bola silná a rozhodujúca v záujme dosiahnutia úspešného výsledku. Myslím, že Európa skutočne postupovala podľa záväzkov z Dauhy a Komisia každoročne vyhodnocovala pokrok v našich členských štátoch. V roku 2005 EÚ preskúmala a ešte viac posilnila svoje záväzky.

Najvýznamnejšími záväzkami EÚ sú časovo viazané ciele zvýšiť objem oficiálnej rozvojovej pomoci z pohľadu výdavkov do roku 2015 na 0,7 % hrubého národného dôchodku EÚ. Myslím, že všetci viete, že sme sa rozhodli dostať sa k tejto hodnote postupne s prvým bezprostredným cieľom pre rok 2006 spoločne dosiahnutým Európskou úniou. Ďalšou lehotou je rok 2010, kedy by mala spoločná pomoc dosiahnuť úroveň 0,56 % HDP.

V júni tohto roka (2008) Európska rada znovu dôrazne potvrdila tieto záväzky, čo bolo vítaným a rozhodujúcim dôkazom, pretože úrovne pomoci EÚ v minulom roku poklesli, prvýkrát od konferencie v Monterrey. Bol to dosť negatívny signál. Na základe týchto skutočností však Komisia verí, že sa úrovne pomoci od Európskej únie znovu zvýšia od roku 2008, teda od tohto roka. V tejto súvislosti sú dôležitým nástrojom viacročné postupné časové harmonogramy zobrazujúce spôsob, akým chcú jednotlivé členské štáty EÚ dosiahnuť dohodnuté cieľové hodnoty. Je potrebné vidieť celkový obraz, ale aj mozaiku zloženú z jednotlivých štátov.

Od konferencie v Monterrey dosiahla Európska únia pokrok aj v rámci svojich ostatných záväzkov. Zámerom konferencie v Dauhe je zhodnotiť dosiahnutý pokrok, znovu potvrdiť svoje záväzky, identifikovať prekážky, ale aj nájsť spôsoby, ako ich prekonať. Malo by sa hovoriť aj o nových výzvach, napríklad o klimatickej zmene a o vysokých a nestálych cenách potravín, paliva a komodít vo vzťahu ku globálnemu hospodárskemu spomaleniu, a dokonca aj vo vzťahu finančnej kríze.

Komisia dúfa, že medzinárodné spoločenstvo v Dauhe znovu potvrdí svoje globálne partnerstvo pri financovaní rozvoja na základe zdieľanej zodpovednosti medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami. Nejde preto o jednosmerný, ale o dvojsmerný proces.

Konferencia v Dauhe by mala viesť k perspektívnemu výstupu orientovanému na konanie, ktorý umožní efektívne vykonávanie Monterreyského konsenzu vo všetkých smeroch vrátane mobilizácie domácich zdrojov, priamych zahraničných investícií do rozvoja, medzinárodného obchodu, vonkajšieho dlhu rozvojových krajín, finančnej a technickej spolupráce a globálneho riadenia.

Správa, ktorú sa chystáte prijať, sa zaoberá mnohými otázkami v tejto oblasti a tvorí vítaný príspevok v medzinárodnej rozprave. Ďakujem za vašu správu a za vašu pozornosť.

  Predsedajúci. - Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.

Písomné vyhlásenia (Rule 142)

  Sirpa Pietikäinen (PPE-DE), písomne. – (FI) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcela by som poďakovať pánovi Bermanovi za jeho vynikajúcu správu, ktorá veľmi dobre sumarizuje smerovanie rozvojovej politiky EÚ. K rozvoju už došlo, no stále je čo robiť.

Len nedávno EÚ zverejnila dokument týkajúci sa prieskumu plnenia cieľov milénia s názvom Rozvojové ciele milénia – polovica obdobia na ich dosiahnutie, ktorý sa zameral na vykonávanie cieľov milénia a úlohu Únie pri ich dosahovaní. Záverom správy bolo, že došlo k pozitívnemu rozvoju, ešte stále však existujú oblasti, v ktorých sa vyžaduje zlepšenie.

EÚ je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete. Prispieva vo výške 60 % z celkovej sumy pomoci. V roku 2006 EÚ dosiahla svoj oficiálny cieľ prerozdeliť 0,31 % svojho spoločného HDP na rozvojovú pomoc.

Aj napriek dosiahnutiu cieľovej hodnoty pre rok 2006 suma pomoci nestačí a predpovede na rok 2007 ukazujú, že sa alarmujúco znižuje. Väčšina zo štátov EÚ nezvýšila objem rozvojovej pomoci, ktorú poskytli počas predchádzajúceho roka, a v niektorých štátoch sa jej objem dokonca znížil o viac než 100 %. Štáty EÚ, ktoré sa zaviazali plniť rozvojové ciele milénia, sa preto majú v čom zlepšovať.

Podľa určených cieľov EÚ sa má percento pomoci do roku 2015 zvýšiť na 0,7 % HDP. S touto sumou sa však ešte rozvojové problémy a chudoba automaticky neodstránia. Naliehavo je potrebné plánovanie, organizovanie a monitorovanie. Bez peňazí sa však nestane nič a je mimoriadne dôležité, aby sme sa tohto cieľa a nášho sľubu držali.