Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 23. septembra 2008 - Brusel

13. Hodina otázok (otázky pre Radu)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hodina otázok (B6-0462/2008). Nasledujúce otázky boli položené Komisii.

Otázka č. 1, ktorú predkladá Silvia-Adriana Ticau (H-0614/08)

Vec: Význam dopravnej politiky v oblasti cestnej dopravy

Parlament vyjadril svoje stanovisko k „balíku cestnej dopravy“ v prvom čítaní. Jeho obsahom sú návrhy na úpravu troch nariadení, konkrétne: prístup k výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy (2007/0098(COD)); prístup na trh cestnej nákladnej dopravy (2007/0099(COD)); a prístup na trh autokarovej a autobusovej dopravy (prepracované znenie – 2007/0097(COD)). Tieto nariadenia sa dotknú a postihnú aktivity vyše 800 000 prevádzkovateľov dopravy v Európe, ako aj približne 4,5 milióna pracovných miest. Je evidentné, že by mal existovať jasný legislatívny rámec na podporu podnikania a rozvojových stratégií.

Ak nové znenie nariadenia o prístupe k výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy vstúpi do platnosti 1. júna 2009 a členské štáty by mali mať prepojené národné elektronické registre do 1. januára 2012, ako definuje nariadenie, môže Rada povedať, aký stupeň priority sa dáva „balíku cestnej dopravy“ v najbližších piatich mesiacoch? Aký harmonogram je navrhovaný, aby sa nové upravené nariadenia prijali do 1. júna 2009?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi vyjadriť úprimnú sústrasť v súvislosti s vraždou desiatich ľudí v škole vo fínskom Kauhajoki. Chcem vyjadriť úprimnú sústrasť aj rodinám obetí a poslancom zastupujúcim v Parlamente Fínsku republiku, či už sú osobne prítomní, alebo sa venujú inej práci.

Aby som odpovedal na otázku pani Ţicăuovej, chcel som len povedať, že na zasadnutí 13. júna 2008 Rada dosiahla politickú dohodu o troch návrhoch v balíku cestnej dopravy. Cieľom nových textov je harmonizovať národné nariadenia, ktoré môžu byť odlišné, a preto môžu byť pre prevádzkovateľov cestnej dopravy zdrojom právnej neistoty.

Urobili sa v podstate tieto základné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: presnejšia definícia pojmu „kabotáž“, jednotná úprava licencie Spoločenstva, overené kópie a vodičské oprávnenia, sprísnenie nariadení. Tieto kroky umožnia členskému štátu prijať opatrenia v prípade, ak prevádzkovateľ dopravy poruší predpisy na území iného členského štátu, a napokon umožnia aj lepšie prepojenie národných registrov priestupkov, takže sa zlepší aj monitorovanie prevádzkovateľov cestnej dopravy v celej Európe.

Európsky parlament prijal správy k balíku na zasadnutí, ktoré sa konalo 20. mája, v prvom čítaní. Teraz by sme sa mali sústrediť na dosiahnutie kompromisu medzi Radou a Parlamentom. Ak zoberieme do úvahy aj čas potrebný na preklad, s prípravou textov spomínaných spoločných pozícií sa do konca augusta nepodarí začať, ale Rada verí, že bude môcť prijať spoločné pozície k trom návrhom v priebehu niekoľkých týždňov a čo najskôr ich predloží Európskemu parlamentu.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (FR) Chcela by som povedať, že sme od Rady ešte stále nedostali spoločnú pozíciu a zároveň chcem zdôrazniť, že termín nadobudnutia platnosti nariadenia, čo sa týka prístupu k výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, je 1. jún 2009. Týka sa to 4,5 milióna zamestnancov a takmer 800 000 firiem. Preto ide o veľmi dôležitú problematiku a dúfame, že politická dohoda Rady nám poskytne dostatok času na druhé čítanie.

  Jean-Pierre Jouyet, Úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážená pani Ţicăuová, veľmi dobre si uvedomujem naliehavosť, o ktorej hovoríte. Môžem vás ubezpečiť, že z pohľadu naliehavosti, ktorú ste spomínali a ktorá je celkom opodstatnená, Rada urobí všetko preto, aby zabezpečila formuláciu spoločnej pozície a čo najskôr ju predložila Parlamentu.

  Predsedajúci. –

Otázka č. 2, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-0616/08)

Vec: Európsky pakt o prisťahovalectve

Mohla by Rada vysvetliť očakávané vplyvy nedávno prijatého Európskeho paktu o prisťahovalectve na budúcnosť prisťahovaleckej politiky Únie?

  Jean-Pierre Jouyet, Úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán Ortega, cieľom Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle je na najvyššej politickej úrovni vyjadrovať spoločné princípy, ktoré by mali riadiť prisťahovaleckú politiku na národnej úrovni a na úrovni Spoločenstva a zaoberať sa strategickými orientáciami tak, aby sa splnil ich význam.

Rada i Komisia navrhovaný text prijali pozitívne. Konečné znenie by Európska rada mala schváliť v októbri. Ako viete, cieľom Paktu je položiť základy stabilnejšej spoločnej politiky založenej na dvoch základných princípoch európskeho projektu: zodpovednosť na jednej strane a solidarita na strane druhej.

Zakladá sa na troch rozmeroch celkového prístupu k prisťahovalectvu. Prvým rozmerom je lepšia organizácia legálneho prisťahovalectva; týmto sa konkrétne myslí, aby sa vo väčšej miery brali do úvahy potreby a možnosti prijatia prisťahovalcov v členských štátoch, ale aj podpora integrácie. Ďalším rozmerom je účinnejší boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, najmä aby sa zabezpečilo, že nelegálni prisťahovalci sa vrátia v dôstojných podmienkach. Chceme tiež lepšie chrániť EÚ tým, že zlepšíme účinnosť kontroly na vonkajších hraniciach, najmä v rámci rozšírenia hraníc Schengenu Napokon je tu podpora úzkeho partnerstva medzi krajinami pôvodu, tranzitu a určenia prisťahovalcov v prospech rozvoja našich partnerov. Takto chápeme spoločný rozvoj.

A nakoniec, ako dnes podpredseda Komisie znovu povedal, dúfame, že Pakt nám umožní vytýčiť spoločnú azylovú politiku a hranice azylovej Európy. Vieme, že národné tradície sú odlišné, ale napriek tomu chceme v tejto oblasti dosiahnuť pokrok.

Ako vám je známe, francúzske predsedníctvo počas prípravy Paktu viedlo neformálne konzultácie s Európskym parlamentom. V Parlamente sme viedli množstvo diskusií. Politická podpora Parlamentu v otázke tejto iniciatívy je nevyhnutná. Niet pochýb o tom, že Pakt poskytne občanom Európy konkrétne výsledky, ktoré právom očakávajú, a dokáže, že Európa prijíma konkrétne opatrenia, aby si poradila s problémami, ktorými prechádza.

  Manuel Medina Ortega (PSE). – (ES) Chcem vyjadriť spokojnosť s odpoveďou predsedníctva a Rady na moju otázku a myslím, že Pakt o prisťahovalectve je dôležitým krokom.

Čo sa týka druhej časti mojej otázky, hovorím predovšetkým o vplyve, ktorý môže mať tento pakt na rozvoj prisťahovaleckej politiky Európskej únie. Inými slovami, môžeme očakávať určitý pokrok? Ako si pán úradujúci predseda Rady uvedomuje, v istej chvíli máme v Európskej únii na jednej strane pocit znepokojenia, no na druhej strane je tu potreba prisťahovalectva a potreba mať vhodné nariadenie, čo znamená, že informácie sú často nepostačujúce.

Môžeme očakávať, že budú nasledovať legislatívne opatrenia a osobitné ustanovenia, ktoré vyriešia tento problém?

  Jean-Pierre Jouyet, Úradujúci predseda Rady. – (FR) Áno, verím tomu. Ako pán Ortega veľmi správne povedal, v Európe existuje potreba prisťahovalectva, a my túto skutočnosť neodmietame. Preto, ako som zdôraznil, musíme stanoviť podmienky prijatia a integrácie, ako aj podmienky, aby sme migračné toky prispôsobili hospodárskej a sociálnej situácii v Európe. Na potreby prisťahovalectva sa musíme pozerať z tohto hľadiska.

Často máme tendenciu redukovať tieto potreby len na kvalifikovaných prisťahovalcov. Toto však nie je správne, pretože v Európe potrebujeme aj nekvalifikovaných prisťahovalcov a diskusie v Rade sú presne o tom – ako lepšie riadiť potreby prisťahovalectva a ako nájsť čo najlepšie riešenia v otázkach zamestnanosti, kvalifikácie a prijímania do škôl a na univerzity.

Taká je momentálna situácia a lepšiu predstavu o danej problematike budeme mať po zasadnutí Európskej rady, ktoré bude 15. októbra a kde by sa malo stanoviť ďalšie smerovanie. Toto bude základ, ktorý sa premietne do legislatívnych opatrení, ktoré spomínal pán Ortega a ktoré sú naozaj potrebné.

  Predsedajúci. –

Otázka č. 3, ktorú predkladá Eoin Ryan (H-0619/08)

Vec: Protikorupčné nástroje

Aké protikorupčné nástroje zaviedla Rada na zabezpečenie toho, aby sa podpora, ktorú poskytuje EÚ, dostala priamo a efektívne tam, kde ju v rozvojových krajinách najviac potrebujú?

  Jean-Pierre Jouyet, Úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán Ryan, otázka, ktorú ste položili, je dôležitá, pretože sa týka efektívnosti rozvojovej pomoci. Je dôležité udržať významný objem rozvojovej pomoci a k tomu sa ešte vrátim, ale vaša otázka veľmi správne upozornila na to, že táto pomoc musí byť efektívna. Aby pomoc bola efektívna a aby sme zabránili podvodom a nečestným praktikám pri prideľovaní prostriedkov z fondov rozvojovej pomoci, potrebujeme hlavne lepšiu koordináciu a vzájomné dopĺňanie sa medzi darcami. Preto pracujeme na spoločnom viacročnom programe, ktorý je založený na stratégii boja proti chudobe a poskytuje nám lepšiu predstavu o tom, ako sú fondy zamerané a podľa akých kritérií, čo nám umožňuje lepšie kontrolovať prideľovanie prostriedkov.

Kvôli tomu sme zaviedli spoločné vykonávacie mechanizmy vrátane spoločných analýz. Konkrétne sa konajú veľké spoločné pracovné cesty, ktoré financujú darcovia i príjemcovia, takže mechanizmus spolufinancovania je v tomto prípade na mieste.

Spomínaná problematika bola na programe Tretieho fóra na vysokej úrovni o účinnosti pomoci, ktoré sa konalo minulý týždeň v Akkre. Hovorili sme tu o tom na minulom zasadnutí začiatkom tohto mesiaca. Na fóre v Akkre začiatkom septembra bol prijatý akčný plán. Pokiaľ ide o Európsku úniu, tento plán vo veľkej miere spĺňa naše očakávania.

Základné záväzky darcu sú nasledovné: lepšie plánovanie pomoci, o ktorú sa krajiny uchádzajú, a to v predstihu troch až piatich rokov, využívanie úradov a organizácií v partnerských krajinách, prechod z politických podmienok stanovených tretími krajinami na podmienky vychádzajúce z cieľov samotných rozvojových krajín.

Čo sa týka monitorovania poskytnutia pomoci, Rada, ako aj Európsky parlament majú možnosť zhodnotiť, ako sa vonkajšia pomoc Európskej únie každoročne využíva. Vyhodnotenie sa vykonáva prostredníctvom Výročnej správy o rozvojovej politike Európskeho spoločenstva a o realizácii vonkajšej pomoci, ktorú Komisia zvyčajne predkladá koncom júna – čo sa určite v júni aj urobilo, pokiaľ mám správne informácie. Ešte by som dodal, že nástroj rozvojovej spolupráce poskytuje pomôcky na ochranu finančných záujmov Spoločenstva, najmä čo sa týka podvodov a nezrovnalostí, ako spomína pán Ryan.

Preto existujú hodnotiace mechanizmy, kontrolné mechanizmy, mechanizmy, ktorých cieľom je zabezpečiť lepšiu koordináciu medzi darcami a príjemcami, ale v konečnom dôsledku, hlavným cieľom je zabezpečiť, aby táto politika vyhovovala prijímajúcim krajinám, aby sme naďalej kládli dôraz na dobré riadenie a zabezpečili väčší zmysel pre zodpovednosť v súvislosti s prideľovaním podpory, najmä zo strany príjemcov pomoci.

To je všetko, čo som chcel povedať.

  Eoin Ryan (UEN). - Vážený pán predsedajúci, Transparency International, organizácia zaoberajúca sa bojom proti korupcii, zhodou okolností práve dnes zverejnila svoj výročný index vnímania korupcie, v ktorom odhaduje, že úroveň korupcie zvyšuje náklady na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov približne o 50 miliárd USD, čo je ohromujúca suma. Táto suma predstavuje približne polovicu ročných nákladov na pomoc na celom svete.

Ak by tento údaj aj bol prehnaný, aj keby išlo iba o polovičnú sumu, ešte stále by to bolo obrovské množstvo peňazí. Vážený pán úradujúci predseda Rady, nemyslíte si, že v záujme snahy o riešenie tohto problému by sme mali robiť toho viac? Jedna z vecí, ktoré určite nepotrebujeme, je, aby si verejnosť v Európe myslela, že peniaze, ktoré dáva na programy pomoci, sa strácajú alebo využívajú nesprávnym spôsobom. Podľa mňa je veľmi dôležité, aby sa s takou obrovskou sumou zaobchádzalo rozumnejšie.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Chcel by som zopakovať, čo som už povedal. Pán Ryan má pravdu. Na jednej strane je pravda, že jedným z problémov v oblasti verejnej mienky v Európe je pretrvávajúci veľký objem rozvojovej pomoci. V tejto súvislosti treba povedať, že, ako viete, Európska únia je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci. Na druhej strane je však nesmierne dôležité mať mechanizmy na dobrú správu vecí verejných a efektívnu kontrolu. Verejnosť musí byť lepšie informovaná o pomoci a jej rozdelení v prijímajúcich krajinách, a ak mám byť úprimný, jadrom rozvojovej politiky musí byť monitoring správy vecí verejných a určité podmieňovanie, ak to tak môžem nazvať.

Máte pravdu, že korupcia je pliaga. Ako ste sami priznali, neviem, či sú údaje organizácie Transparency International presné, v každom prípade je vaša pripomienka správna. V dôsledku toho možno rozvojovú pomoc zvýšiť iba pri súčasnom posilnení kontrolných mechanizmov, mechanizmov proti sprenevere a korupcii a tieto body by mali byť jedným z cieľov každej uzatváranej dohody.

Rada sa aj na tomto uzniesla 27. mája v rámci svojich cieľov rozvojovej politiky. Potrebujeme lepšie kontrolné mechanizmy a podmienenosť na ochranu finančných záujmov, ale najmä, ako ste povedali, pán Ryan, na boj proti korupcii.

  Predsedajúci. –

Otázka č. 4, ktorú predkladá Seán Ó Neachtain (H-0621/08).

Vec: Rast cien potravín

Jednou z priorít Rady počas francúzskeho predsedníctva je trvalo udržateľný rozvoj v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva. V súčasných hospodárskych podmienkach, keď na Európu a celý svet dolieha rast cien potravín, čo môže Rada urobiť a čo urobí pre to, aby krátkodobá naliehavá potreba zásobovania potravinami neohrozila udržateľnosť budúceho rozvoja v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Ó Neachtain, Rada si plne uvedomuje potrebu hľadania primeraných a efektívnych riešení problému zvyšujúcich sa cien potravín. Je to komplexná záležitosť, ktorej podrobnú analýzu nám Komisia vďačne poskytla vo svojom oznámení dňa 23. mája 2008. Na základe analýzy prijala Európska rada 19. a 20. júna svoje rozhodnutia.

V oblasti poľnohospodárstva už Európska únia podnikla isté kroky: predali sme intervenčné zásoby, znížili vývozné náhrady, v roku 2008 sme zrušili potrebu vyňatia pôdy z produkcie, zvýšili sme mliečne kvóty a pozastavili dovozné clo na obilniny. Tieto opatrenia nám umožnili zlepšiť zásobovanie a pomohli stabilizovať trh s poľnohospodárskymi produktmi. To však nestačí.

Musíme pokračovať v reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky, musíme ju transformovať tak, aby bola viac orientovaná na trh, a zároveň musíme podporovať trvalo udržateľné poľnohospodárstvo v celej Európskej únii a zabezpečiť primerané zásobovanie. Ministri poľnohospodárstva o tejto téme diskutujú – vlastne o nej diskutujú možno ešte aj dnes – na neformálnom zasadaní vo francúzskom Annecy a 17. a 18. novembra podajú správu Rade ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva. V tejto súvislosti je francúzske predsedníctvo rozhodnuté posilniť nástroje krízového riadenia v čoraz neistejšom medzinárodnom kontexte a zachovať všetky nástroje regulácie trhu s cieľom zabrániť nestálosti, na ktorú ste správne upozornili.

Otázka cien potravín však nesúvisí iba s poľnohospodárstvom – podieľajú sa na nej aj iné mechanizmy. Na mysli mám napríklad politiku rybného hospodárstva, ktorá sa musí vyrovnávať s dôsledkami nárastu cien nafty. Dňa 15. júla prijala Rada balík núdzových opatrení na podporu reštrukturalizácie flotíl, ktorých sa kríza najviac dotkla. Máme nariadenie v oblasti maloobchodu: v decembri predloží Komisia Európskej rade správu. Existujú politiky o biopalivách, ktoré musia zohľadniť hospodárske a ekologické obmedzenia a zabezpečiť, aby ceny týchto nových palív mali určitý strop.

Ako vidíte, tieto rôznorodé záležitosti, pričom nespomínam tie, ktorými sme sa už zaoberali, teda rozvojová politika a politika verejného obstarávania s ohľadom na dovoz potravín, pokrývajú široký rozsah politík a patria medzi prioritné body programu Rady. Európska rada preskúma túto záležitosť v októbri a v decembri a ja vás budem s potešením informovať o výsledkoch.

  Seán Ó Neachtain (UEN). - (GA) Vážený pán predsedajúci, ďakujem za odpoveď. Rád by som sa spýtal pána úradujúceho predsedu Rady, či si nemyslí, že teraz je dôležitejšie než kedykoľvek predtým, aby európska poľnohospodárska politika, čiže európska politika zásobovania potravinami, v dôsledku súčasnej krízy pokračovala po roku 2013 v globálnej politike zásobovania potravinami, aby mali dodávatelia potravín v Európe určitý pocit istoty.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Chcel som povedať, že ako pán Ó Neachtain vie, chceme zabezpečiť, aby bola kontrola stavu zavŕšená úvahou o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky. Toto bolo cieľom, vlastne hlavným cieľom, rozhovorov ministrov poľnohospodárstva v Annecy včera a dnes. Pán Ó Neachtain vie, že sa v tejto oblasti môže na angažovanosť francúzskeho predsedníctva Európskej únie spoľahnúť.

  Predsedajúci. –

Otázka č. 5, ktorú predkladá Liam Aylward (H-0623/08).

Vec: Biela kniha o športe

Mohla by Rada naznačiť, ktoré časti Bielej knihy EÚ o športe hodlá zaviesť a podporovať počas francúzskeho predsedníctva Európskej únie?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Táto téma ma dosť zaujíma, takže sa budem snažiť byť stručný. Pokúsim sa nevenovať právnym aspektom napriek tomu, že existujú.

Európska únia nemá špecifické právomoci v oblasti športu. Rád by som pánu Aylwardovi pripomenul, že Lisabonská zmluva poskytuje právny základ pre skutočnú politiku v oblasti športu. Sme si vedomí tejto skutočnosti a rovnako ako z mnohých iných dôvodov, aj z tohto dôvodu očakávame uplatňovanie zmluvy. Radi by sme zabezpečili, aby si Európa uvedomila rozličné dimenzie športu a jeho vplyv na ľudí všetkých vekových kategórií, predovšetkým na mladých ľudí, najmä však aby si občania uvedomili spoločenské a vzdelávacie aspekty športu. Ako krajina, ktorá v súčasnosti predsedá Európskej únii, prikladáme veľkú dôležitosť spolupráci členských štátov v tejto oblasti.

Pred tým, ako v rámci Lisabonskej zmluvy vzniknú nové právne základy, musíme športu priznať špecifické postavenie v našej spoločnosti. Počas neformálneho zasadania ministrov pre európske záležitosti, ktoré som zvolal na 12. júla do francúzskeho Brestu, sme sa zaoberali touto témou v kontexte Európskej únie. Položili sme otázku podmienok priznania špecifického postavenia športu v právnom rámci, ktorý by mal byť vzhľadom na komunitárne právo jasný, a vyjadrili sme potrebu zlepšenia správy v oblasti športu na celoeurópskej úrovni.

Na základe Bielej knihy o športe a akčného plánu Pierra de Coubertina, ktorý nám Komisia predstavila v júli 2007, sme viedli rozhovory, najmä s predsedom únie UEFA, Michelom Platinim. Ministri športu budú v rozhovoroch pokračovať 27. a 28. novembra vo francúzskom Biarritzi.

Bude sa konať aj Európske fórum športu. Predsedníctvo pozve ministrov, aby prebrali množstvo tém, ktoré sú podľa môjho názoru mimoriadne dôležité pre súdržnosť našej spoločnosti a pre vzdelávaciu hodnotu športu, najmä v oblasti zdravia a športu a boja proti dopingu. Chceme šport udržať pri jeho podstate a zabezpečiť, aby kluby dostávali informácie o hráčoch, ktorých trénujú, a budeme sa zaoberať aj otázkami duálnej kariéry a duálneho tréningu.

Ako vidíte, otázke zdôrazňovania úlohy športu v Európskej únii a priradeniu zaslúženého miesta športu v Európe sa intenzívne venujeme. V tejto oblasti sme si stanovili tri ciele: priznať špecifickosť úlohy športu v spoločnosti; zohľadniť miesto, ktoré v hospodárskom rozvoji zaujíma telesná aktivita a šport a napokon v čoraz komplexnejšej spoločnosti zabezpečiť dobrú správu všetkých druhov športu.

  Liam Aylward (UEN). - Vážený pán úradujúci predseda Rady, som rád, že ste sa venovali rôznym dimenziám športu. V súčasnosti neustále počúvame o profesionálnom športe, mňa však zvlášť zaujíma aspekt dobrovoľnosti v športe a koncepcia „šport pre všetkých“. Rád by som od vás počul ubezpečenie, že Európska únia bude podporovať skupiny dobrovoľníkov a princíp dobrovoľníctva, najmä koncepciu „šport pre všetkých“. V čase, keď sa v médiách a aj všade inde kladie dôraz na profesionálny šport, je to veľmi dôležité.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Aylward má úplnú pravdu. Chceli by sme zabezpečiť lepšiu vyváženosť amatérskeho a profesionálneho športu, chceli by sme, aby v niektorých prípadoch bol v profesionálnom športe dohľad a chceli by sme efektívne podporovať a povzbudzovať tisícky dobrovoľníckych organizácií, ktoré sa venujú športu v celej Európe.

Preto musíme efektívne zabezpečiť, aby Európska únia poskytla stimuly. V tejto fáze nutne musíme zistiť, ktoré organizácie podporujú šport v Európskej únii. Potrebujeme podrobnú štúdiu o práci dobrovoľníkov v Európskej únii, najmä o práci dobrovoľníkov v oblasti športu, a ak by pán Aylward mal záujem podieľať sa na tejto navrhovanej štúdii, vrelo ho uvítame. V každom prípade ide o dôležitú tému, ktorú by sme radi zohľadnili.

V tejto súvislosti by som rád spomenul, že sa 5. októbra v Paríži stretávame so všetkými európskymi atlétmi, ktorí sa zúčastnili olympijských hier. Inak, na olympijských hrách ešte stále súťaží aj množstvo amatérskych športovcov.

  Predsedajúci. –

Otázka č. 6, ktorú predkladá Brian Crowley (H-0625/08).

Vec: Ciele Európskej konferencie o Alzheimerovej chorobe

Teším sa programu francúzskeho predsedníctva, ktorý zdôrazňuje podporu lepšej starostlivosti o ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou a o ich rodiny. Podpora výmeny a zdieľania skúseností z jednotlivých štátov a spolupráca pri zdieľaní osvedčených postupov v oblasti zdravia medzi členskými štátmi je základným princípom Európskej únie. Narastajúca výmena informácií a osvedčených postupov vo všetkých oblastiach zdravia medzi členskými štátmi Európskej únie bude obrovským prínosom pre povolania v zdravotníctve, najmä však pre našich občanov.

Viem, že v októbri sa bude konať veľká európska konferencia o Alzheimerovej chorobe. Mohli by ste nám načrtnúť stanovené ciele konferencie a čo by francúzske predsedníctvo chcelo dosiahnuť?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Toto je mimoriadne závažná téma. Francúzske predsedníctvo Rady prikladá Alzheimerovej chorobe a iným neurodegeneratívnym ochoreniam najvyššiu dôležitosť. Táto problematika sa istým spôsobom týka každej rodiny v Európe. Musíme sa tejto téme postaviť zoči-voči, inak nás starnúca európska populácia môže zaskočiť.

Ako 1. júla oznámili predseda Komisie José Manuel Barroso a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, musíme spoločne vypracovať európsky plán boja proti Alzheimerovej chorobe založený na troch pilieroch: výskum, starostlivosť o pacienta a kvalita jeho života a etické a právne aspekty, najmä vzhľadom na osoby podieľajúce sa na liečbe tejto choroby.

V uvedenom kontexte organizuje francúzske predsedníctvo konferenciu ministrov pod názvom Európa proti Alzheimerovej chorobe, ktorá sa bude konať 30. a 31. októbra v Paríži. Konferencia sa bude sústrediť na Alzheimerovu chorobu, bude sa však venovať aj príbuzným ochoreniam, ako je Pickova choroba, Binswangerova choroba a demencia s Lewyho telieskami.

Pokryjeme všetky tieto choroby, aby sme sa mohli pozrieť na možnosti zosúladenia starostlivosti poskytovanej pacientom so sociálnou podporou, na možnosti prispôsobenia profesií a zručností potrebám pacientov a na možnosti rozšírenia našich vedomostí – inak povedané všetko v súvislosti s výskumom a odbornými znalosťami v oblasti zdravotníctva – a na možnosti lepšej koordinácie výskumných programov v rôznych krajinách Európy a na možnosti nachádzania najnovších vedeckých poznatkov o tejto chorobe a o vývoji nových liekov.

Nemožno pochybovať o tom, že európska dimenzia môže a musí všetkým kampaniam poskytnúť výrazný impulz pre boj s týmito chorobami. Výsledky konferencie ministrov vytvoria základ pre závery, ktoré Európska rada prijme v decembri, aj keď sme si plne vedomí, že ide o kontinuálny proces.

Tento projekt bude dlhodobý a je veľmi dôležité, aby nasledujúce predsedníctva, počínajúc českým a švédskym predsedníctvom, pokračovali v začatej práci. Keďže viem, že poslanci Európskeho parlamentu majú pochopenie, viem, že môžeme počítať s vašou podporou a so zanietením Európskej komisie s cieľom dosiahnuť potrebnú kontinuitu.

  Liam Aylward (UEN). - Dovoľte mi vyjadriť francúzskemu predsedníctvu moje uznanie za organizovanie konferencie Európa proti Alzheimerovej chorobe a za aktívnu úlohu, ktorú predsedníctvo prevzalo.

Všimol som si však, že ste nespomenuli demenciu ako takú a ako viete, organizácie zaoberajúce sa Alzheimerovou chorobou dôrazne žiadajú zlepšovanie povedomia a vzdelávania o tejto chorobe. Pán minister, mohli by ste mi, prosím, povedať, či sa konferencia bude zaoberať otázkou zvyšovania povedomia o tejto chorobe s cieľom znížiť stigmu s ňou spojenú?

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Alzheimerova choroba a starostlivosť o ľudí ňou postihnutých je v Európskej únii, ako aj v mojej krajine, na Slovensku, ešte stále na okraji záujmu. Odborníci odhadujú, že v nasledujúcich 40 rokoch môže dostať Alzheimerovu chorobu až štyrikrát viac ľudí ako dnes, preto určenie včasnej a presnej diagnózy môže spomaliť vývoj choroby.

Nechystá francúzske predsedníctvo špeciálnu informačnú kampaň, prípadne nové impulzy pre Komisiu, aby pripravila programy spolufinancujúce aktivity občianskych združení zameraných na pomoc ľuďom s poruchami pamäti a Alzheimerovou chorobou?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Pán Aylward má pravdu: ako pani Pleštinská a pán Aylward povedali, konferencia sa musí venovať všetkým aspektom prevencie a vzdelávania. Plne musíme zohľadniť rôzne aspekty demencie aj aspekty súvisiace s demenciou s Lewyho telieskami, ako som, myslím, zdôraznil v mojej reči.

Ide o prirodzený postup, keďže Alzheimerova choroba je neurodegeneratívna choroba, čiže stav, pri ktorom dochádza k degenerácii a následnému odumieraniu neurónov. Zánik neurónov, ktoré plánujú sled činností, spôsobuje celkový úpadok organizmu. Napriek tomu, že si Alzheimerovu chorobu spájame najmä so stratou pamäti, napáda aj iné časti mozgu. Chorobu môžu sprevádzať aj rôzne druhy demencie, proti ktorým musíme preventívne konať. Z tohto hľadiska môžem pána Aylwarda uistiť, že konferencia sa týmto otázkam bude plne venovať.

K otázke pani Pleštinskej by som chcel povedať, že istá miera marginalizácie asi existuje. Spomenuli ste nárast výskytu Alzheimerovej choroby vo vašej krajine. V Európe žiaľ nejde o ojedinelý jav. Aj tu sa musíme sústrediť na otázku skoršej diagnózy. Musíme zdieľať informácie a potrebujeme lepšiu koordináciu medzi odborníkmi na túto oblasť na celoeurópskej úrovni. Včasná diagnóza je v každom prípade mimoriadne potrebná, aby sa zabránilo marginalizácii pacienta a aby sa pacient postupne nestal obeťou choroby bez toho, aby si to jeho okolie všimlo.

  Predsedajúci. –

Otázka č. 7, ktorú predkladá Avril Doyle (H-0631/08).

Vec: Poľnohospodárska politika a francúzske predsedníctvo

Predsedníctvo Rady vo svojom programe práce stanovilo, že bude „pokračovať v skúmaní legislatívnych návrhov o stave spoločnej poľnohospodárskej politiky so zámerom dosiahnuť prijatie nových nariadení do konca roka 2008. V tomto smere bude úzko spolupracovať s Európskym parlamentom... Popritom predsedníctvo svojim partnerom navrhne, aby hlbšie preskúmali výzvy a ciele, na ktoré bude v budúcnosti musieť poľnohospodárstvo a poľnohospodárska politika v Európe reagovať.“

Mohlo by predsedníctvo Rady na základe týchto bodov podať Parlamentu bližšie informácie o neformálnom zasadaní ministrov poľnohospodárstva, ktoré sa bude konať 21. až 23. septembra 2008 vo francúzskom Annecy?

Mohlo by predsedníctvo informovať Parlament najmä o pokroku v súvislosti s kontrolou stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky a stratégiou zdravia zvierat?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcel by som pani Doyleovej poďakovať za príležitosť informovať Parlament o poslednom vývoji v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ako som už povedal, Rada intenzívne a konštruktívne pracuje na kontrole stavu s cieľom dosiahnuť politický konsenzus hneď po tom, ako Európsky parlament poskytne svoje stanovisko, ktoré očakávame do novembra 2008. Tešíme sa na úzku spoluprácu s Parlamentom, založenú na správe, ktorú má Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka predložiť 7. októbra. Rada bude o správe rokovať koncom budúceho mesiaca, 27. a 28. októbra.

Ako som už spomenul, Rada naďalej skúma legislatívne návrhy Komisie týkajúce sa modulácie pomoci, mechanizmov riadenia trhu, riadenia mliečnych kvót a podmienenosti. O týchto témach diskutovali ministri poľnohospodárstva včera a dnes na zasadaní v Annecy. Ministri diskutovali o záležitostiach týkajúcich sa kontroly stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky a jej budúcnosti, pričom rozlišovali medzi vnútornými a vonkajšími aspektmi. V oblasti vnútorných aspektov je dôležité, aby sa väčšie množstvo rozpočtových prostriedkov spoločnej poľnohospodárskej politiky vyčlenilo pre najzraniteľnejších občanov, najmä vo vzťahu k nárastu cien, ktorý sme videli. Vonkajšie aspekty musia zahŕňať zavedenie núdzového potravinového programu Európskej únie.

K záujmu pani Doyleovej o tematiku noriem starostlivosti o zvieratá založenú na oznámení Komisie o politike zdravia zvierat v Spoločenstve zo septembra 2007 a na stratégii na obdobie 2007 – 2013 chcem povedať, že dňa 17. decembra 2007 Rada prijala závery o stratégii a vyzvala Komisiu, aby prezentovala akčný plán. Komisia prijala tento akčný plán 10. septembra a francúzske predsedníctvo chce pokračovať v práci na základe tohto dokumentu. Predovšetkým by sme radi posilnili komunitárne postupy v oblasti epizootickej kontroly v rámci Spoločenstva a aj pri dovoze a preskúmali právne predpisy o biologickej bezpečnosti a kompenzácii.

  Jim Higgins (PPE-DE). - (GA) Vážený pán predsedajúci, ak hovoríme o poľnohospodárstve, hovoríme o potravinách. Ja tomu rozumiem tak, že Komisia odporučila, aby Európska únia zaviedla politiku označovania potravín, podľa ktorého budú potraviny európskeho pôvodu na pultoch našich supermarketov zreteľne označené; poznamenávam to najmä v súvislosti s mäsom. Bolo však povedané, že Rada neprijme túto politiku. Chcem sa úradujúceho predsedu Rady spýtať, prečo je to tak?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vedzte, že zdieľam obavy pána Higginsa, takže sa pozriem na to, čo je Rada pripravená schváliť. Zdá sa veľmi jasné, pán Higgins, že ako držitelia predsedníctva zdieľame vaše obavy súvisiace so zaručením potravinovej bezpečnosti a zabezpečením sledovateľnosti pôvodu potravín. Preto je rozhodujúce, aby sme uspokojili požiadavku na kvalitu a rôznorodosť potravín. Čo sa týka otázky potravinovej bezpečnosti, spotrebitelia budú ešte kritickejší. Zabezpečíme, aby sme zlepšili informovanosť spotrebiteľov o otázkach verejného zdravia súvisiacich s vyváženou stravou a pôvodom a kvalitou výrobkov.

Mali by ste vedieť, že toto je jeden zo záujmov predsedníctva a pri rôznych vrcholných schôdzkach sa pokúsime zaručiť, aby tento cieľ dostal konkrétnu podobu, čo je dôležité pre nás všetkých, pán Higgins.

  Predsedajúci. – Otázky č. 8 a č. 9 neboli zhodnotené ako spôsobilé.

Otázka č. 10, ktorú predkladá Jim Higgins (H-0635/08).

Vec: Odmietnutie Lisabonskej zmluvy Írskom

Má odmietnutie Lisabonskej reformnej zmluvy írskymi voličmi dôsledky na rozširovanie EÚ a mohla by Rada presne vysvetliť, aké dôsledky to sú?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Higgins, ako viete, Európska rada uznáva výsledok írskeho referenda o Lisabonskej zmluve. Takisto berie na vedomie, že ratifikačný postup prebieha, a vyslala výslovné pripomenutie, že cieľom Lisabonskej zmluvy je pomôcť rozšírenej Únii, aby konala efektívnejšie a demokratickejšie. Hlavy štátov a vlád budú túto otázku riešiť na októbrovej Rade. Všetci sa musíme zamyslieť nad dôsledkami súčasnej inštitucionálnej situácie pre všetky politiky vrátane rozširovania, ako aj pre samotné inštitúcie. Zmluva z Nice bola z politického hľadiska vytvorená pre Európu s 27 členmi.

Avšak chcem jasne uviesť, že Francúzsko počas svojho predsedníctva pri pokračujúcich rokovaniach s Chorvátskom a Tureckom koná nestranne s ohľadom na pokrok, ktorý kandidátske krajiny urobili pri napĺňaní svojich záväzkov.

Pokiaľ ide o Chorvátsko, je stále otvorených 21 z 35 kapitol, pričom tri sú prechodne uzavreté. Počas francúzskeho predsedníctva sú naplánované dve medzivládne konferencie. Už sme otvorili kapitolu o voľnom pohybe tovarov.

Pokiaľ ide o Turecko, minulý týždeň sme mali trojku počas stretnutia ministrov zahraničných vecí EÚ. V súčasnosti je otvorených 8 z 35 kapitol, jedna kapitola je prechodne uzavretá, a ak podmienky budú splnené, dúfame, že budeme schopní do konca roka s Tureckom otvoriť ďalšie dve alebo tri kapitoly.

  Jim Higgins (PPE-DE). - Vážený pán minister, nie je zrejmé, že do 31. decembra všetkých 26 členských štátov okrem Írska prijme Lisabonskú zmluvu a že jej opätovné prerokovanie je bezpredmetné? Nemôžete sa vracať späť k textu.

Bez ohľadu na Írsko a Lisabon si vezmite vzťah Francúzska a Holandska k Ústave. Máme závažný problém, a tým je obrovské odlúčenie radového občana od európskeho projektu.

Vážený pán minister, neuvažovali ste nad tým, že by sme mali Európsky deň, teda nielen Schumanov deň, keď je zatvorený Brusel a Belgicko, ale Európsky deň, štátny sviatok, počas ktorého by občania Európy vo všetkých 27 členských štátoch kolektívne oslavovali naše spoločné európske občianstvo a identitu?

  Gay Mitchell (PPE-DE). - Viem, že Rada dostala výsledky prieskumu, ktorý uskutočnila írska vláda. Môžem len povedať, že sa domnievam, že táto snaha o podstrčenie pozlátka nás dostala tam, kde sme. Neurobili prieskum na tých 47 %, ktorí hlasovali áno. Referendum v Írsku neprešlo, pretože zlyhalo vodcovstvo, a po druhé preto, že sme nechali bokom hlasovanie o pôvodnej Rímskej zmluve a išli sme na ľudí so šiestimi referendami: s Jednotným európskym aktom, Amsterdamom, Maastrichtom, dvakrát so Zmluvou z Nice a potom s Lisabonom. A ľuďom predložíme hotovú zmluvu a povieme: Čo si o nej myslíte? Nebol to návod na katastrofu, keď sme nemali vedenie? Otázka znie: Budeme mať teraz vedenie?

Rád by som sa spýtal úradujúceho predsedu Rady, či by vedel naznačiť, aké dôsledky bude mať to, ak Írsko ani teraz neratifikuje, alebo ak bude rovnako aj v budúcnosti hlasovať nie. Naznačte nám, kam Európa smeruje.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Pán Higgins a pán Mitchell nastolili dôležité otázky. Poznámku pána Mitchella prenechávam na zodpovedanie jemu samotnému. Osobne nemôžem komentovať jeho postrehy a vzhľadom na moje povinnosti pred týmto zhromaždením to pochopí.

Je množstvo príčin. Domnievam sa, že správa, ktorá vznikla po írskom „nie“ v referende, upozornila na množstvo problémov: nastolila otázky vodcovstva, tematické otázky a poukázala na nepochopenie, čo vlastne je Lisabonská zmluva. Francúzske predsedníctvo urobí čo najviac, aby našlo riešenie tohto závažného inštitucionálneho problému. Potrebujeme Lisabonskú zmluvu a v zhode s našimi írskymi partnermi preberieme odteraz až do konca francúzskeho predsedníctva všetky prípadné možnosti.

Čo sa týka odpovede pre pána Higginsa, myslím si, že má pravdu. Nie je pochýb, že referendá odhalili nesúlad medzi európskym projektom a verejnou mienkou. Preto musíme zistiť základné problémy, ako aj preskúmať otázky komunikácie. Dnes ráno sme sa ja, Komisia a zástupcovia vášho parlamentného zhromaždenia, teda podpredseda Vidal-Quadras a predseda pán Leinen, snažili vymedziť medziinštitucionálnu štruktúru a politickú deklaráciu zameranú na zlepšenie komunikácie medzi týmito tromi inštitúciami. Rada, a to vravím objektívne, musela vynaložiť veľké úsilie a nebolo to práve jednoduché.

Pokiaľ ide o váš návrh, môžem sa k nemu vyjadriť len za seba, ale musím povedať, že myšlienka Európskeho dňa oslavovaného v celej Európe sa mi zdá byť účinným symbolom viac zdieľaného občianstva a Európy, ktorá by bola lepšie pochopená. Predsa len je to idea, ktorú musíme presadzovať vy, ja a najoddanejší stúpenci Európy. Osobne si teda myslím, že je to dobrá myšlienka.

  Paul Marie Coûteaux (IND/DEM). – (FR) Ďakujem vám za objasnenie týchto záležitostí. Chcel by som, aby ste takisto objasnili konkrétnejšiu otázku. Hovorili sme obšírne o Írsku, ale ako viete, zmluvu doposiaľ neratifikovali ďalšie štyri členské štáty: Poľsko, Česká republika, Švédsko, tam ani nevieme, v akom štádiu sa ratifikačný postup nachádza, a Nemecko. Čo sa týka posledného menovaného, rád by som vám pripomenul, že všetko závisí od rozhodnutia Ústavného súdu v Karlsruhe. Predsedníčka senátu súdu vyhlásila, že sa nemieni ponáhľať a že nerozhodne do konca roka.

Bol by som vám tiež vďačný, ak by ste nám mohli vysvetliť ďalšie kroky. Nazdával som sa, že táto zmluva, ktorá bola podpísaná vlani v decembri, musí nadobudnúť účinnosť za niekoľko mesiacov. Kde presne sa v súvislosti s týmto nachádzame?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vždy som súhlasil s prísnym hodnotením pána Coûteauxa. Máme názorové rozdiely, čo nie je prekvapivé, avšak uznávam, že jeho zhodnotenie je dôkladné.

Chcel som dať veľmi jasne najavo, že musíme pristupovať k Nemecku ako k samostatnému prípadu. Uvidíme, čo sa stane, ale nie som veľmi znepokojený, so všetkou úctou k Ústavnému súdu v Karlsruhe. Nemám žiadne ďalšie informácie k tejto veci. Pokiaľ ide o Poľsko, sme v kontakte s poľskými úradmi. Hoci v Poľsku sú takisto názorové rozdiely, domnievam sa, že poľská vláda sa zasadzuje o ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Pokiaľ ide o Švédsko, nič nenasvedčuje tomu, že by mal byť postup zablokovaný. Som presvedčený, že ratifikácia prebehne v novembri. Čo sa týka Českej republiky, ako viete, musíme čakať na rozhodnutie súdu. Práve prebiehajú senátne voľby a začiatkom decembra sa uskutoční dôležitý zjazd najväčšej strany. To sa mi zdá ako najpravdepodobnejší scenár.

Nezdieľam závery pána Coûteauxa, nezdieľam jeho pesimizmus. Niet pochýb, že to potrvá a že tomu potrebujeme dať čas, avšak politická vôľa musí mať právo prehovoriť a francúzske predsedníctvo sa za seba rozhodlo ukázať v tomto ohľade dobrú vôľu.

  Predsedajúci. –

Otázka č. 11, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0638/08).

Vec: Irán a rozvoj jadrových kapacít

Vysvetlí Rada svoju pozíciu vo vzťahu k Iránu a možnej jadrovej hrozbe, ktorú predstavuje, keďže sa rozhodol odstúpiť od opatrení na kontrolu a dohľad podľa Dodatočného protokolu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu z roku 1997, čo obmedzilo narušujúce právomoci inšpektorov a znamenalo koniec neohláseným inšpekciám?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, aby som odpovedal pánovi Mitchellovi na túto závažnú otázku: EÚ má stále vážne obavy z iránskeho jadrového programu a z nezáujmu tejto krajiny plne reagovať na znepokojenie, ktoré vyvoláva možný vojenský rozmer tohto programu. Európska rada v decembri 2007 deklarovala, že by bolo neprijateľné, keby Irán disponoval jadrovým vojenským potenciálom.

V tomto ohľade Rada pri početných príležitostiach odsúdila skutočnosť, že Irán nesplnil svoje medzinárodné záväzky, ktoré sú zakotvené v rezolúciách Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1696, 1737, 1747 a 1803; obzvlášť záväzok pozastaviť všetky aktivity spojené s obohacovaním uránu, čo je kľúčové, ak máme mať nevyhnutný rámec na začatie rokovaní a ak sa máme pohnúť smerom k dlhodobému riešeniu.

EÚ vždy podporovala právo Iránu na mierové využitie jadrovej energie, a ak Irán chce získať späť dôveru medzinárodného spoločenstva v mierovú podstatu jeho jadrového programu, tak musí zastaviť citlivé aktivity, ktoré sa týkajú jadrového palivového cyklu. Návrhy, ktoré podal pán Solana v júni 2006 a ktoré zopakoval v júni 2008 v mene šiestich krajín najviac zainteresovaných do problému, stále platia a musia byť využité na prelomenie terajšej patovej situácie.

EÚ s veľkým poľutovaním vníma skutočnosť, že Irán pozastavil vo februári 2006 provizórne plnenie Dodatočného protokolu. Ako zdôraznil generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), dôsledkom toho MAAE vie menej o niektorých stránkach iránskeho jadrového programu.

Na dôvažok, ako nedávno znova podotkol generálny riaditeľ agentúry MAAE vo svojej správe z 15. septembra, Irán stále odmieta odpovedať na konkrétne otázky, ktoré mu MAAE adresovala o aktivitách súvisiacich s navrhovaním a výrobou jadrových zbraní. Ako povedal generálny riaditeľ agentúry MAAE, a ja nemôžem vyvodiť iný záver, táto situácia je pre EÚ a medzinárodné spoločenstvo zdrojom vážnych obáv.

  Gay Mitchell (PPE-DE). - Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď. Chcel by som položiť pánovi ministrovi nasledujúcu otázku, pretože táto skutočnosť je evidentne zdrojom vážnych obáv medzinárodného spoločenstva a Európskej únie. Sankcie doteraz nefungovali. Nechceme sa dostať do štádia, keď vojenský zásah bude nevyhnutný. Mohol by preto pán minister povedať tejto snemovni, aké ďalšie sankcie alebo aké ďalšie zámery má Rada, aby sa aktívne pokúsila priviesť iránsku vládu k rozumu? Sú tu náhradné sankcie? Máte zoznam náhradných sankcií a aké sú ďalšie kroky? V tejto hre mačky s myšou je niekedy veľmi ťažké určiť, kto je mačka a kto je myš.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Nedostali sme sa k zvažovaniu vojenského zásahu. Opakujem to tu znova veľmi jasne. Šesť krajín potvrdilo svoju podporu pre dvojitý prístup, v ktorom sa musia zlúčiť dialóg a sankcie s cieľom rokovaniami dosiahnuť riešenie, ktoré rozptýli obavy medzinárodného spoločenstva. Pokiaľ ide o sankcie, tie sa svojou povahou líšia. Musia byť zamerané na hospodársky a finančný sektor a dotýkať sa ho.

  Predsedajúci. –

Otázka č. 12, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0640/08).

Vec: Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle

Cieľom európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle, ktorý navrhuje francúzske predsedníctvo, je dosiahnuť, aby zo strany EÚ a členských štátov vznikol aktívny politický záväzok týkajúci sa spoločných zásad vypracovania prisťahovaleckých politík v duchu solidarity a zodpovednosti.

Aké záväzné dohody plánuje Rada predložiť v tejto súvislosti s krajinami nachádzajúcimi sa pri hraniciach s EÚ a osobitne s krajinami uchádzajúcimi sa o členstvo (s Tureckom, Chorvátskom, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko (FYROM)) pokiaľ ide o prisťahovalcov z tretích krajín s cieľom urobiť z Európy oblasť bezpečnosti, spravodlivosti a slobody?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Chcem povedať, že najúčinnejšou zbraňou, ktorou disponujeme v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu, sú readmisné dohody s tretími krajinami, ktoré majú spoločné hranice s EÚ.

Európske spoločenstvo podpísalo dohody s 11 tretími krajinami. To je aj prípad Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko. Dohoda s touto krajinou nadobudla účinnosť 1. januára 2008. Všetky tieto dohody obsahujú opatrenia vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí prechádzajú daným územím. Pokiaľ ide o Turecko, formálne rokovania začali v roku 2005. Chorvátsko nemá mandát na rokovanie o readmisnej dohode a Rada by chcela, aby v rokovaniach o tejto krajine došlo k okamžitému pokroku.

Dohoda, ktorá bude prerokovávaná, a dúfame, že aj ratifikovaná, Európskou radou 15. októbra, upriami politickú pozornosť na dôležitosť readmisných dohôd pre boj s nelegálnym prisťahovalectvom.

  Margie Sudre (PPE-DE). – (FR) Chcem sa len poďakovať úradujúcemu predsedovi Rady za jeho odpoveď. Pani Panayotopoulosová sa ospravedlňuje, že musela odísť kvôli inej povinnosti. Požiadala ma, aby som vám, vážený pán predsedajúci, v jej mene poďakovala za odpoveď.

  Predsedajúci. –

Otázka č. 13, ktorú predkladá Alain Hutchinson (H-0642/08).

Vec: Reforma verejnoprávnej televízie vo Francúzsku

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa zaviazal vykonať rozsiahlu reformu verejnoprávnej televízie vo Francúzsku. Reforma, ktorá by úplne odstránila komerčné reklamy, čelí veľkému odporu zo strany pracujúcich v tejto oblasti a v širšom kontexte aj verejnej mienky. Obávajú sa, že verejnoprávna televízia by čoskoro zanikla, pretože by nebola schopná súperiť so súkromnými stanicami, ak by nedostávala príjem z inzercie. Odtiaľto je to už len krôčik k presvedčeniu, ktoré mnohí ľudia aj majú, že sa Francúzsko rozhodlo zabiť sektor verejnoprávnej televízie v prospech súkromného sektora, ktorý by z tohto postupu mohol mnoho získať.

Je to ojedinelý prípad alebo je pravdepodobné, že sa táto iniciatíva rozšíri do všetkých členských štátov? Takisto by som sa rád dozvedel stanovisko Rady k tejto otázke a či takýto druh reformy je v súlade s európskou legislatívou.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, je mi cťou. Ďakujem za túto poslednú otázku, na ktorú je radosť odpovedať. Samozrejme odpoviem ako zástupca predsedníctva Rady a určite sa pán Hutchinson nebude čudovať, obidvaja sa veľmi dobre poznáme, keď poviem, že financovanie štátnej televízie spadá do pôsobnosti členských štátov a že protokol pripojený k Zmluve o EÚ o verejnoprávnom vysielaní v členských štátoch je jednoznačný, a preto je na každom členskom štáte, ako sa rozhodne financovať štátnu televíziu. To je to, čo som chcel povedať pánovi Hutchinsonovi.

  Alain Hutchinson (PSE). – (FR) Vážený pán minister, ďakujem za vašu odpoveď. Myslel som si, že takto odpoviete. Len by som chcel povedať, že som jedným z tých „nefrancúzov“ hovoriacich po francúzsky, a je nás tu takých veľa, ktorí sme oddanými divákmi a poslucháčmi francúzskych štátnych televíznych a rozhlasových staníc a obávame sa o budúcnosť štátnej televízie a rozhlasových staníc po rozhodnutiach, ktoré uskutočnila francúzska vláda a ktoré oznámil jej prezident, ktorý je zhodou okolností aj súčasným predsedom Európskej rady.

Takisto by som rád povedal, že komisárka pre informačnú spoločnosť a médiá Viviane Redingová, ktorej som v rozhovore nedávno položil rovnakú otázku, pripustila, že ju nepresvedčili navrhované reformy, ktoré predložil v januári francúzsky prezident. Sťažovala aj na prezidentovo rozhodnutie zdaniť prevádzkovateľov internetových služieb v prospech financovania štátnej televízie. Chcel by som vedieť, aké je k tomuto vaše stanovisko.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) V prvom rade, pokiaľ viem, tak v mojej krajine sa politické strany bez ohľadu na ich postoj dožadovali, aby sa skoncovalo s diktatúrou hodnotenia sledovateľnosti a spôsobom, akým toto hodnotenie ohrozuje kvalitu a kultúrnu rôznorodosť programu. Toľko o tomto viem. Po druhé, upriamili ste pozornosť na reformu existujúcich inzertných zdrojov a verejné financovanie. Financovanie by malo pokračovať tak, aby napĺňalo potreby verejnoprávnej služby, a mali by sme mať dostatočné financovanie na zabezpečenie týchto potrieb. To je neodškriepiteľný fakt. Po tretie, Francúzsko, ako zvyčajne, nemá záujem zaviesť nejaký konkrétny model a, ako vravím, toto zostáva zachované pre všetky členské štáty. Týmto chcem povedať, že všetci túžime, aby sa udržala vysokokvalitná audiovizuálna verejnoprávna služba.

  Predsedajúci. – Týmto končím hodinu otázok.

– Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

(Rokovanie bolo prerušené o 19.05 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN ONESTA
podpredseda