Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 24. septembra 2008 - Brusel

9. Slávnostná schôdza – Ekumenický patriarcha Bartolomej I.

  Predseda. − Vaša svätosť, patriarcha Bartolomej I., je pre nás veľká česť privítať vás na slávnostnej schôdzi Európskeho parlamentu v Európskom roku medzikultúrneho dialógu 2008. Prvý hosť, ktorý mal v januári svoj prejav v Európskom parlamente v rámci Európskeho roka medzikultúrneho dialógu, bol Veľký Mufti z Damasku. Pochádza zo Sýrie a prehovoril k nám ako posol umierneného islamu.

Vaša svätosť, vy zastupujete kresťanskú vieru a zástupca židovskej viery, hlavný rabín Jonathan Sacks, prednesie v novembri svoj prejav v Európskom parlamente v Štrasburgu.

Ľudia vyznávajúci tieto tri náboženstvá – kresťanské, židovské a islam – žili po stáročia bok po boku. Bohužiaľ, toto súžitie nebolo vždy mierumilovné. Aj dnes existujú na Strednom východe a v ďalších oblastiach miesta poznačené napätím medzi týmito komunitami.

Náš Európsky parlament podporuje mierové spolunažívanie náboženstiev a kultúr na Strednom východe a v celom svete. Na Strednom východe existujú aj príklady náboženskej tolerancie a harmonických vzťahov medzi ľuďmi rozličnej viery. Pri svojej nedávnej návšteve Sýrie som mal príležitosť stretnúť sa s duchovnými vodcami rozličných náboženských komunít, ktorí ma uistili, že v ich krajine existujú dobré vzťahy, ktoré podporujú dialóg medzi náboženstvami a kultúrami.

Európska únia je spoločenstvo založené na hodnotách a jednou z najzákladnejších hodnôt je dôstojnosť, ktorá prislúcha každému jednotlivcovi. V tejto súvislosti je náboženská sloboda dôležitým aspektom ľudskej dôstojnosti a prekračuje rámec právomocí uplatňovaných štátnymi orgánmi. Odlúčenie cirkvi a štátu, ktoré si veľmi ceníme, je pre náboženské komunity zárukou slobodného riadenia svojich vnútorných záležitostí a vonkajších vzťahov. Tieto zásady sú zdôraznené v Lisabonskej zmluve, ktorú sa usilujeme uviesť do platnosti.

Ekumenický patriarchát Konštantínopolu so sídlom v štvrti Fanar v Istanbule bol založený v 4. storočí a je významným duchovným centrom pre 300 miliónov pravoslávnych kresťanov z celého sveta. Fanar znamená „maják“ a vy, vaša svätosť, ste vždy boli majákom zmierenia a pokoja pre veriacich v pravoslávnom svete aj za jeho hranicami.

Najnovšie rozšírenie Európskej únie priviedlo do EÚ krajiny s pravoslávnou väčšinou, napr. Cyprus, Bulharsko a Rumunsko, zatiaľ čo Grécko je členom od roku 1981. Predošlý pápež Ján Pavol II., ktorý mal prejav v Európskom parlamente v roku 1988, použil nasledujúcu metaforu: povedal, že po spojení rozdelenej Európy dýcha tento kontinent opäť z plných pľúc. Túto metaforu môžeme dnes opäť použiť na opísanie bohatstva rozšírenej EÚ, ktoré pramení z rozdielnych perspektív západného a východného kresťanstva.

Vaša svätosť, ďakujeme za vašu návštevu. Ste jednou z mála osobností, ktorá bude mať prejav v Európskom parlamente po druhý raz. Navštívili ste nás v roku 1994 a dnes nám opäť preukazujete česť, keď pri príležitosti Európskeho roka medzikultúrneho dialógu prednesiete svoj prejav. Na vaše vystúpenie sa veľmi tešíme.

Smiem vás požiadať, aby ste predniesli svoju reč Európskemu parlamentu? Ďakujem.

(potlesk)

  Jeho svätosť, ekumenický patriarcha Bartolomej I. − Vaša excelencia, pán predseda Európskeho parlamentu, vaše excelencie, páni poslanci Európskeho parlamentu, vážení hostia, drahí priatelia, v prvom rade vám chceme odovzdať pozdravy z Ekumenického patriarchátu Konštantínopolu, ktorý bol pred mnohými storočiami založený v dnešnom Istanbule – pozdravy plné úcty a rešpektu. Predovšetkým chceme vyjadriť vďačnosť nášmu starému priateľovi, jeho excelencii, pánovi Hansovi Gertovi Pötteringovi, predsedovi Európskeho parlamentu. Radi by sme taktiež vyjadrili najúprimnejšiu vďaku za neobyčajnú poctu prihovoriť sa už po druhý raz plenárnemu zasadnutiu Európskeho parlamentu (ako už spomenul pán predseda), najmä pri príležitosti Európskeho roku medzikultúrneho dialógu.

Náš ekumenický patriarchát ako výlučne duchovná inštitúcia zahŕňa skutočne globálny apoštolát, ktorý sa usiluje zvýšiť a šíriť povedomie o ľudskej rodine – prinášať porozumenie, ktoré všetci zdieľame v tom istom dome. V tom najzákladnejšom zmysle je to význam slova „ekumenický“, keďže „oikoumene“ znamená obývaný svet – zem sa chápe ako dom, ktorý obývajú všetci ľudia, rody, kmene a jazyky.

Ako je známe, počiatky našej náboženskej inštitúcie siahajú do doby osovej, hlboko do histórie kresťanskej viery, k prvým nasledovníkom Ježiša Krista. Vzhľadom na to, že naše sídlo – naše inštitucionálne centrum – bolo taktiež strediskom a hlavným mestom kresťanskej Rímskej ríše, stalo sa známe ako „ekumenické“ s určitými výsadami a povinnosťami, ktoré má do dnešných dní. Jednou z jeho hlavných povinností bolo hlásať posolstvo evanjelia svetu za hranicami Rímskej ríše. V časoch pred obdobím objavov mala väčšina civilizácií dvojkomorové vnímanie sveta ako existencie „vnútri“ a „vonku“. Svet bol rozdelený na dve časti: na hemisféru civilizácie a hemisféru barbarstva. V týchto dejinách vidíme žalostné dôsledky vzájomného odcudzenia ľudských bytostí.

Dnes, hoci máme technické prostriedky na prekročenie horizontu nášho vlastného kultúrneho sebauvedomenia, sme naďalej svedkami hrozných účinkov segmentácie ľudí. Tribalizmus, fundamentalizmus a fyletizmus – čo je extrémny nacionalizmus, ktorý neberie do úvahy práva iných – tieto všetky prispievajú do nekončiaceho zoznamu krutostí, ktoré v prvom rade narúšajú naše práva žiť civilizovane.

Ale aj napriek rozmachu obchodu, migrácii a expanzii ľudí, náboženským hnutiam a obrodeniam a významným geopolitickým pohybom, si tu dekonštrukcia pevného a uceleného vlastného chápania minulých storočí ešte len musí nájsť stále miesto. Ekumenický patriarchát preplával týmito storočiami cez búrky a tíšiny histórie. Dvadsať storočí – počas období Pax Romana, Pax Christiana, Pax Ottomanica (všetky obdobia poznačené medzikultúrnym zápasom, konfliktom a otvorenou vojnou) – bol ekumenický patriarchát neustále majákom pre ľudské pokolenie a kresťanskú cirkev. Práve bohaté skúsenosti čerpané z hlbokých vôd histórie nám umožňujú ponúknuť súčasnému svetu nadčasové posolstvo o trvalej hodnote človeka.

V súčasnosti sa ekumenický rozsah pôsobnosti nášho patriarchátu šíri ďaleko za hranice jeho fyzickej existencie na pomedzí Európy a Ázie, z toho istého mesta, ktoré sme obývali sedemnásť storočí od jeho založenia. Naše skúsenosti sa síce nevyznačujú kvantitou, ale významnou kvalitou, ktorá nás dnes privádza pred toto vážené zhromaždenie, aby sme sa podelili o tieto skúsenosti týkajúce sa nevyhnutnosti medzikultúrneho dialógu, dialógu dôstojného a časovo ideálneho pre súčasný svet.

Ako ste sami povedali – vlastnými slovami tejto váženej inštitúcie: „Kľúčovým prvkom európskeho projektu je poskytnúť prostriedky pre medzikultúrny dialóg a dialóg medzi občanmi, aby sa posilnila úcta voči kultúrnej rozmanitosti a aby sme sa vyrovnali s komplexnou realitou v našej spoločnosti a spolužitím rôznych kultúrnych identít a vier“ (rozhodnutie č. 1983/2006/ES) a my sa skromne pripájame k tomuto vznešenému vyhláseniu, ako sme už urobili minulý rok v našom prejave k plénu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v Štrasburgu: „Dialóg je nevyhnutný, keďže je vrodenou podstatou ľudskej bytosti.“

Toto je hlavné posolstvo, na ktoré chceme upriamiť vašu pozornosť, a síce, že medzikultúrny dialóg je skutočnou podstatou ľudskej bytosti, keďže ani jedna kultúra ľudského pokolenia nepojme každú ľudskú bytosť. Bez tohto dialógu sa rozdiely v ľudskom pokolení obmedzujú na objektivizáciu „toho druhého“ a vedú k urážke, konfliktu, perzekúcii – k rozsiahlej samovražde ľudských bytostí, keďže my všetci sme koniec koncov jedno ľudstvo. Ale tam, kde nás naše rozdiely privedú k vzájomnému stretnutiu a toto stretnutie je založené na dialógu, tam existuje vzájomné pochopenie a uznanie – priam láska.

Za posledných 50 rokov sa ľudské pokolenie stretlo s technickými pokrokmi, o akých sa našim predchodcom ani nesnívalo. Mnohí verili, že tento druh pokroku premostí priepasti, ktoré rozdeľujú ľudí. Akoby nám naše úspechy dali silu prekonať hlavnú podstatu našej morálnej – a môžeme povedať – našej duchovnej povahy. Avšak napriek každej možnej výhode a technickým schopnostiam – schopnostiam, ktoré prevyšujú náš antropologický rozum – sme stále svedkami celosvetového prekliatia v podobe hladu, smädu, vojny, perzekúcie, bezprávia, plánovitého trápenia, netolerancie, fanatizmu a predsudkov.

V tomto kruhu, ktorý sa zrejme nedá pretnúť, nemôžeme podceniť význam „európskeho projektu“. Jedným z charakteristických znakov Európskej únie je, že dosiahla úspech pri podpore vzájomného, mierového a produktívneho spolužitia národných štátov, ktoré boli pred necelými 70 rokmi vtiahnuté do krvavého konfliktu, ktorý mohol na veky zničiť dedičstvo Európy.

Tu v tejto veľkej sále zhromaždenia Európskeho parlamentu sa usilujete zlepšiť vzťahy medzi štátmi a politickou realitou, ktoré napomôžu zmiereniu medzi ľuďmi. Spoznali ste dôležitosť medzikultúrneho dialógu, a síce v historickom období Európy, keď v každej krajine a na hraniciach spoločností prebiehajú zmeny. Veľké riziko konfliktov, ekonomická istota a príležitosť spôsobili migráciu ľudí po celom svete. Nevyhnutne sa tak dostávajú ľudia rozdielnych kultúrnych, etnických, náboženských pôvodov a národností do priamej blízkosti. V niektorých prípadoch sa to isté obyvateľstvo vyhýba väčšiemu celku a uzatvára sa pred dominantnou spoločnosťou. V žiadnom prípade nesmie naša snaha o dialóg znamenať len teoretické precvičovanie vzájomného uznávania.

Ak má byť dialóg efektívny a pružný na dosiahnutie zásadnej zmeny u ľudí, nesmie byť vedený na základe modelu „subjekt“ a „objekt“. Hodnota „toho druhého“ musí byť absolútna, bez objektivizácie, aby každá strana bola vnímaná v celej svojej existencii.

Pre pravoslávnych kresťanov je ikona, obraz, nielen vrcholom estetického snaženia človeka, ale aj hmatateľná pripomienka večnej pravdy. Na každom obraze – náboženskom aj svetskom bez ohľadu na talent autora – je objekt zobrazený v dvoch dimenziách. Pre pravoslávnych kresťanov však ikona nie je len náboženský obraz – a nedefinuje sa ako náboženský objekt. V skutočnosti je to subjekt, s ktorým divák, veriaci, vstupuje do dialógu bez slov prostredníctvom zrakového zmyslu. Pre pravoslávneho kresťana je stretnutie s ikonou aktom komunikácie s osobou, ktorú ikona zobrazuje. Čo viac by mohli byť naše stretnutia so živými ikonami – osobami vytvorenými na obraz a podobu Boha – než aktom komunikácie!

Aby bol náš dialóg viac než len výmena kultúr, musí tu existovať dôkladnejšie pochopenie absolútnej vzájomnej závislosti – nielen od štátov a politických a hospodárskych činiteľov – ale vzájomnej závislosti jedného človeka od druhého. Toto zhodnotenie sa musí vykonať bez ohľadu na rasu, náboženstvo, jazyk, etnický pôvod, národnosť alebo akékoľvek iné meradlo, pomocou ktorého hľadáme vlastnú identifikáciu a vlastnú identitu. A ako sa dá uskutočniť vzájomné prepojenie vo svete, v ktorom žijú miliardy ľudí?

V skutočnosti neexistuje vhodný spôsob na prepojenie s každým človekom – je to schopnosť, ktorú by sme pripísali Bohu. Existuje však spôsob pochopenia sveta, v ktorom žijeme a zdieľame ho – existenčná plocha, ktorá pojíma realitu každého človeka – ekosféra, ktorá zahŕňa nás všetkých.

Z tohto dôvodu je ekumenický patriarchát – s vlastným zmyslom pre zodpovednosť za dom, oikos sveta a všetkých, ktorí v ňom žijú – po desaťročia zástancom životného prostredia a upozorňuje na ekologické krízy po celom svete. Angažujeme sa v tomto úrade bez ohľadu na vlastný záujem. Ako isto viete, náš patriarchát nie je „národný“ chrám, ale skôr základné kanonické vyjadrenie ekumenických rozmerov posolstva evanjelia a jeho analogickej zodpovednosti v rámci života cirkvi. Toto je hlavný dôvod, prečo mu cirkevní otcovia dali názov „ekumenický“. Láskyplná starostlivosť cirkvi Konštantínopolu prevyšuje akúkoľvek lingvistickú, kultúrnu, etnickú a dokonca náboženskú definíciu, keďže sa usiluje slúžiť všetkým ľuďom. Hoci je v dejinách pevne zakorenená – ako akákoľvek iná inštitúcia – ekumenický patriarchát presahuje historické kategórie svojím stálym poslaním slúžiť už 1700 rokov.

Pri svojej službe životnému prostrediu sme doposiaľ podporili sedem vedeckých sympózií, ktoré spájajú množstvo disciplín. Pôvod našej iniciatívy vznikol na ostrove, ktorý dal ľudstvu apokalypsu, Zjavenie svätého Jána: na svätom ostrove Patmos v Egejskom mori. A práve v egejskej oblasti sme v roku 1995 začali ambiciózny program integrácie súčasných vedeckých poznatkov o oceánoch s duchovným prístupom náboženstiev sveta k vode, najmä k oceánom sveta. Od Patmosu, od roku 1995, sme prešli Dunaj, Jadranské more, Baltické more, Amazonku, Severný ľadový oceán (minulý september) a v súčasnosti sa pripravujeme na budúci rok na plavbu po Níle v Egypte a Mississippi v Spojených štátoch.

To, o čo sa usilujeme, nie je len pokračujúci dialóg, ktorý prináša praktický úžitok, ale dialóg, ktorý zvyšuje povedomie človeka. Zatiaľ čo sa snažíme nájsť odpovede na ekologické záležitosti a krízy, privádzame účastníkov aj k hlbšiemu pochopenia seba samých ako súčastí väčšieho celku. Usilujeme sa uchopiť ekosféru ľudskej existencie nie ako objekt, ktorý treba kontrolovať, ale ako spolubojovníka na ceste rastu a zdokonalenia. Ako v jednej zo svojich najznámejších epištol hovorí apoštol Pavol, ktorého 2000-ročný odkaz oslavuje tento rok pravoslávna aj rímskokatolícka cirkev: „Lebo vieme, že až doposiaľ celé tvorstvo s nami narieka a zdieľa naše bolesti pri zrode“.

Každý ekosystém na tejto planéte je ako národ – samozrejme obmedzený miestom. Ústie nie je tundra ani savana, ani púšť. Ale ako každá kultúra, tak aj každý ekosystém bude pôsobiť ďaleko za svojimi prírodnými, v prípade kultúr národnými, hranicami. A keď pochopíme, že každý ekosystém je súčasťou jedinečnej ekosféry, ktorá je obývaná všetkými živými bytosťami, je súčasťou sveta, potom pochopíme prepojenosť, silné spoločenstvo všetkých foriem života a našu vzájomnú závislosť. Bez tohto chápania smerujeme k ekocíde, k vlastnému zničeniu ekosféry, ktorá chráni celú ľudskú existenciu.

Prišli sme preto k vám, aby sme vyzdvihli Rok medzikultúrneho dialógu, priniesli podobenstvá zo sveta prírody, aby sme potvrdili vaše transcendentné ľudské hodnoty. Ekumenický patriarchát vo forme inštitúcie existoval po stáročia ako pomerne malý ekosystém v rámci oveľa väčšej kultúry. Dovoľte, aby sme na základe svojich dlhoročných skúseností spomenuli najdôležitejšie pravidlo, ktoré pomôže uspieť realizácii medzikultúrneho dialógu.

V prvom rade sa musia rešpektovať práva menšiny v rámci väčšiny. Ak sa dodržia práva menšiny, spoločnosť bude z väčšej časti objektívna a tolerantná. V každej kultúre bude vždy jeden prvok dominantný – či už je dominancia založená na rase, náboženstve alebo inej kategórii. Segmentácia je v našom rôznorodom svete nevyhnutná. To, o čo sa usilujeme, je ukončenie delenia! Spoločnosti, ktoré sú postavené na vylúčení a represii, nemôžu dlho existovať. Alebo ako povedal Boží syn, Ježiš Kristus: Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti.

Všetkým odporúčame, aby si uvedomili, že len keď prijmeme celistvosť spoločnej prítomnosti v rámci ekosféry ľudskej existencie, budeme potom schopní čeliť „rozdielnosti“ vôkol nás – väčšiny alebo menšiny – so skutočným zmyslom pre príbuznosť ľudského rodu. Potom nebudeme považovať cudzinca za votrelca, ale za brata alebo sestru z ľudského pokolenia, z božského pokolenia. Svätý Pavol hovorí priliehavo a výstižne o vzťahu medzi ľuďmi a bratstve vo svojom prejave Aténčanom z prvého storočia.

Z tohto dôvodu musí Európa získať Turecko pre svoj projekt a Turecko musí podporiť medzikultúrny dialóg a toleranciu, aby bolo akceptované v európskom projekte. Európa by nemala považovať náboženstvo, ktoré je tolerované inými a rešpektuje iné, za svojho nepriateľa. Veľké náboženstvá, ako aj európsky projekt, môžu byť silou, ktorá prekoná nacionalizmus a dokonca aj nihilizmus a fundamentalizmus, keď zameria svojich veriacich na to, čo nás ako ľudské bytosti spája a posilní dialóg o tom, čo nás rozdeľuje.

V Turecku si uvedomujeme, že nás chcete prijať ako hospodárskeho a obchodného partnera, ale cítime aj obavy, že máte prijať za rovnocenného partnera krajinu, ktorá je prevažne moslimská. V Európe však žijú milióny moslimov, ktorí sem prišli z rôznych krajín a z rôznych dôvodov a rovnako by teraz v Európe žilo množstvo Židov, keby nebolo hrôz druhej svetovej vojny.

V skutočnosti to nie sú len nekresťania, s ktorými sa musí Európa stretnúť, ale kresťania, ktorí nespadajú do kategórie katolíkov alebo protestantov. Oživenie pravoslávnej cirkvi vo východnej Európe po páde železnej opony bol naozaj zázrak, ktorý uzrel svet. Segmentácia východnej Európy viedla k jej rozdrobeniu na mnohých miestach. Nielenže nemá centrum, ale ani sa nedá ľahko rozpoznať. V procese, v ktorom sa národné štáty usilujú o svoju obnovu, je to práve pravoslávna kresťanská viera, ktorá prevýšila hospodárske ukazovatele a dosiahla nové postavenie, ktoré ešte pred 20 rokmi nikto nepredpokladal.

Jednou z hlavných úloh nášho ekumenického patriarchátu je pomáhať pri raste a rozmachu tradičných pravoslávnych krajín pomocou zachovania kanonickej normy pre celosvetovú pravoslávnu cirkev s vyše štvrť miliardou ľudí na celom svete. Teraz by sme vám, vážení priatelia, chceli oznámiť, že na budúci mesiac, v októbri, sa na naše pozvanie stretnú v Istanbule hlavy pravoslávneho patriarchátu a autokefálnej cirkvi, aby prediskutovali naše spoločné problémy a posilnili celkovú pravoslávnu jednotu a spoluprácu. Súčasne budeme taktiež spoločne celebrovať dvetisíc rokov od narodenia Apoštola národov, svätého Pavla.

V súčasnej dobe zažívame v meste (Istanbul) veľkú radosť a entuziazmus, keďže sa všetci pripravujeme na oslavu Európskeho mesta kultúry v roku 2010. Mesto, ktoré má dlhú históriu, bolo križovatkou národov a miestom spolunažívania rozličných náboženstiev a kultúr. Minulý týždeň sme sa zúčastnili slávnostného obeda, ktorý usporiadal predseda vlády Turecka na počesť predsedu vlády Španielska. Ako je verejne známe, obidvaja sú iniciátormi Aliancie civilizácií pod záštitou Spojených národov. Počuli sme ich vynikajúce prejavy, ktoré boli v súlade s diachronickým tolerantným duchom nášho mesta.

A teraz nám vážení priatelia dovoľte ukončiť túto reč vo francúzštine na počesť francúzskeho predsedníctva a taktiež pre skutočnosť, že práve tento týždeň, myslím, že v piatok, oslavujete Európsky deň jazykov.

− (FR) Vážená excelencia, vážené poslankyne a poslanci Európskeho parlamentu, ekumenický patriarchát opäť zdôrazňuje prianie urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby prispel k mieru a prosperite v celej Európskej únii. Sme pripravení zúčastniť sa ďalších konštruktívnych dialógov, ako je ten dnešný, a venovať pozornosť súčasným problémom.

V tomto duchu už 25 rokov rozvíja a vedie náš patriarchát dôležitý dialóg s predstaviteľmi islamského a židovského náboženstva. Uskutočnili sme mnoho dvojstranných a trojstranných stretnutí. V rámci tejto činnosti sa začiatkom novembra už po dvanásty raz stretneme v Aténach, kde budeme pokračovať v akademickom dialógu s predstaviteľmi islamu.

Popri týchto diskusiách vedieme teologické rozhovory s rímskokatolíckou, anglikánskou, evanjelickou a reformovanou cirkvou a so starými orientálnymi cirkvami: arménskou, koptskou atď. Na pápežovo pozvanie budeme mať koncom októbra príležitosť, ba priam privilégium rečniť na 12. riadnom generálnom zhromaždení Biskupskej synody vo Vatikáne.

Toto svedčí o rozsiahlej aktivite ekumenického patriarchátu v oblasti ekumenického dialógu, o snahe prispieť k lepšiemu porozumeniu medzi ľuďmi, zmiereniu, mieru, solidarite a o úsilí v boji proti fanatizmu, nenávisti a všetkým formám zla.

Chceli by sme sa vám poďakovať za túto vzácnu príležitosť vystúpiť už po druhý raz pred vaším zhromaždením a prosíme o Božie požehnanie vašej zodpovednej práce.

Dovoľte, aby som z tohto významného pódia poprial všetko najlepšie moslimom na celom svete pri príležitosti ich blížiaceho sa veľkého sviatku ramadánu a všetkým židom v predvečer ich novoročného sviatku Roš Hašana. Všetci sme bratia a sestry, deti Otca nebeského, a na tejto úžasnej planéte, za ktorú sme všetci zodpovední, je priestor pre každého, ale nie je tu miesto pre vojnu alebo pre tých, ktorí sa navzájom vraždia.

Ešte raz vám chceme z celého srdca poďakovať za významnú česť a právo vystúpiť dnes pred vami.

(potlesk v stoji)

  Predseda. − Vaša svätosť, Európsky parlament povstal a venoval vám potlesk, ktorým vyjadril veľké uznanie vášmu prejavu. Hovorili ste o pax, o mieri pre ľudské pokolenie a stvorenia. Mier je vyvrcholením rešpektovania ľudskej dôstojnosti.

Nemusíme súhlasiť s každým presvedčením a nemusíme súhlasiť s každým názorom. Musíme však rešpektovať svojich blížnych. Toto rešpektovanie je podstatou ľudskej dôstojnosti a podstatou tolerancie.

V tomto duchu by sme ešte raz radi vyjadrili srdečnú vďaku za váš príspevok k Európskemu roku medzikultúrneho dialógu. Váš cenný príspevok podporuje porozumenie medzi ľuďmi na našom kontinente a celom svete a háji zmierenie, mier a slobodu.

Srdečná vďaka, vaša svätosť.

(potlesk)

PREDSEDÁ: PÁN COCILOVO
podpredseda