V nadväznosti na dohodu, ktorú dosiahla 9. júna 2008 Rada Zamestnanosť, sociálna politika, zdravie a spotrebiteľské záležitosti o revízii smernice o pracovnom čase, a na nedávny záväzok francúzskeho predsedníctva úzko spolupracovať s Európskym parlamentom na prijatí dosiahnutého kompromisného riešenia, aké je stanovisko Rady v súvislosti s maximálnym pracovným časom, počas ktorého môžu opatrovatelia pracovať bez prestávky? Súhlasí Rada s tým, že súčasná smernica neberie do úvahy prekážky, ktorým čelia neformálni opatrovatelia, keď chcú mať čas na oddych počas víkendu, pretože na pokrytie víkendu sú namiesto jedného neformálneho opatrovateľa potrební dvaja platení opatrovatelia?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na druhej septembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Bruseli.

Ide o veľmi odbornú otázku. To však nemôže zatieniť politický aspekt problému, ktorý ste predostreli. Týka sa to pracovného času opatrovateľov.

Musíme rozlišovať dva prípady.

Prvým je prípad ošetrovateľov s pracovnou zmluvou: Spoločná pozícia, ktorú prijala Rada 15. septembra 2008 (v nadväznosti na dohodu Rady z 9. júna), bola práve predložená Parlamentu do druhého čítania. Ustanovuje, že obdobie, počas ktorého opatrovateľ aktívne nepracuje, nemôže byť považované za pracovný čas ani nemôže byť započítané do denného a týždenného odpočinku, pokiaľ vnútroštátne právne predpisy, kolektívna zmluva alebo zmluva medzi sociálnymi partnermi neustanovujú inak.

Pokiaľ ide o náhradný čas odpočinku, Rada sa riadi podľa všeobecnej zásady, že ak sa pracovníkom neposkytne bežný čas na odpočinok, mal by sa im poskytovať náhradný čas odpočinku. Pracovníci by mali dostať náhradné voľno, ak nemôžu vyčerpať zvyčajné voľno. V tejto súvislosti závisí od každého členského štátu, aby určil, aká je primeraná doba, po ktorej sa pracovníkom poskytuje rovnocenný náhradný čas odpočinku.

Po druhé, je tu prípad neformálnych opatrovateľov, t. j. dobrovoľných pracovníkov, ktorí nemajú pracovnú zmluvu a nedostávajú plat. Ich situáciu európske právo nerieši. Politická dohoda, ktorú Rada dosiahla 9. júna, neznamenala zmenu európskeho práva. To znamená, že ustanovenia o pracovnom čase a o náhradnom čase odpočinku sa nevzťahujú na takýchto opatrovateľov. Francúzske predsedníctvo potvrdilo, že je rozhodnuté úzko a konštruktívne spolupracovať s Európskym parlamentom s cieľom dosiahnuť dohodu o tejto dôležitej smernici čo najskôr.

Aký je názor Rady na súčasnú situáciu v Kosove a aký konkrétny pokrok sa uskutočnil smerom k zriadeniu prítomnosti EÚ v Kosove?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na druhej septembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Bruseli.

Vo všeobecnosti je teraz situácia v Kosove pokojná a stabilizovaná. Počas siedmich mesiacov od vyhlásenia nezávislosti sme sa vyhli najhoršiemu scenáru a na konci náročnej úvodnej fázy nabrala celková situácia lepší kurz, ako sme očakávali.

Do veľkej miery sa doteraz potvrdilo, že je možné zabrániť medzietnickým potýčkam, ktoré pri súčasnej politickej klíme hrozia eskaláciou, aj keď došlo k niekoľkým stretom v obci Suvi Do, v regióne s prevahou etnických Albáncov, severne od rieky Ibar v blízkosti mesta Kosovská Mitrovica, ako aj nedávno, 27. a 28. augusta, v samotnej Kosovskej Mitrovici.

Na tomto území však ešte stále zostáva veľa práce v politickej oblasti. Kosovské úrady, ktoré prijali veľkú časť potrebných právnych predpisov v súlade s celkovým regulačným plánom, musia zdvojnásobiť svoje úsilie, aby splnili záväzky, ktoré dali medzinárodnému spoločenstvu.

Situácia na severe zostáva zložitá. V auguste došlo k mnohým závažným incidentom, ale podarilo sa ich úspešne zvládnuť jednotkám Dočasnej misie Organizácie Spojených národov v Kosove (UNMIK) a zabrániť tomu, aby sa im situácia vymkla z rúk.

Tieto udalosti však naznačujú, že vášne na severe Kosova sú stále veľké a že medzinárodné spoločenstvo musí veľmi pozorne sledovať situáciu a zostať v kontakte s Belehradom a srbskou správou Kosova.

Na severe zostáva právny štát veľmi krehký a vyslanie misie Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX) do oblasti výrazne zlepší situáciu na území Kosova.

Vzhľadom na to, že hospodársky výhľad je dosť pochmúrny a HDP na obyvateľa zostáva stále najnižšie v Európe, pre stabilitu Kosova mala rozhodujúci význam konferencia darcov, ktorú zorganizovala Komisia 11. júla v Bruseli. Výsledok konferencie prekonal všetky očakávania, znamenal prísľub darcovstva predstavujúci 1,238 miliardy EUR, pričom 285 miliónov poskytnú členské štáty a 508 miliónov Komisia.

Novou provokáciou je list od macedónskeho premiéra Gruevského adresovaný gréckemu premiérovi Karamanlisovi, v ktorom sa opätovne zdôrazňuje neprijateľné stanovisko, že v Grécku žije macedónska menšina. Tento list potvrdzuje, že imperialistický boj na Balkáne sa vyznačuje aj vydieraním a iredentistickými vyhláseniami, akým je aj tvrdenie, že v Grécku žije macedónska menšina.

Odsudzuje Rada kroky pána Gruevského? Podporuje Rada nemennosť hraníc na Balkáne a domnieva sa, že takéto iredentistické vyhlásenia či názory by mohli mať nebezpečné dôsledky pre ľudí?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na druhej septembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Bruseli.

Rada nedala žiadne vyhlásenie o liste premiéra Gruevského, ktorý adresoval premiérovi Karamanlisovi. Vzhľadom na to Rada zdôrazňuje, že je dôležité udržiavať dobré susedské vzťahy vrátane dohodnutého riešenia otázky názvu prijateľného pre všetky zúčastnené strany.

Domnieva sa Rada, že súčasné fiškálne pravidlá krajín eurozóny sú dostatočne flexibilné, aby umožnili vládam členských štátov reagovať na hospodárske problémy, ale zároveň dostatočne prísne na zaručenie trvalej udržateľnosti verejných financií?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na druhej septembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Bruseli.

Po prijatí dvoch nariadení v júni 2005, ktorými sa menia a dopĺňajú preventívne a odrádzajúce ustanovenia týkajúce sa fiškálnych pravidiel v rámci Paktu stability a rastu, spolu s novým kódexom pravidiel na ich implementáciu, Rada vyhlásila, že je spokojná so spôsobom, akým revidovaný pakt funguje. Účelom revízií, ktoré vyplynuli zo zmien právneho rámca paktu, bolo upraviť fiškálne pravidlá pre hospodárske požiadavky členských štátov EÚ so zreteľom na rozdielnosť ich situácií a na hospodárske výkyvy počas jednotlivých období.

Rada prijala závery o fungovaní fiškálnych pravidiel podľa revidovaného paktu dňa 11. júla 2006, pri príležitosti jeho prvého výročia. Upozornila, že: „Celkové skúsenosti s revidovaným Paktom stability a rastu za prvý rok sa dajú hodnotiť ako pozitívne.“

Dňa 3. júna 2008 vzala Rada na vedomie oznámenie Komisie s názvom EMU @ 10 – úspechy a výzvy po desiatich rokoch existencie hospodárskej a menovej únie. Komisia pri prezentácii potvrdila, že neuvažovala nad návrhom akýchkoľvek zmien vo fiškálnych pravidlách Paktu stability a rastu.

Rada bude rokovať o tejto správe na svojom zasadnutí 7. októbra tohto roka.

Je potrebné poznamenať, že ministri hospodárstva a financií a guvernéri centrálnych bánk členských štátov EÚ na neformálnom stretnutí v Nice v dňoch 12. a 13. septembra podporili návrh predsedníctva na koordinovanú reakciu na hospodársku situáciu v Európe. Konkrétne v rozpočtových záležitostiach by členské štáty mohli umožniť fungovanie automatických stabilizátorov, aby sa podporila hospodárska činnosť bez toho, aby sa vzdali úsilia kontrolovať výdavky a dodržať trojpercentnú hranicu deficitu.

Jedno z ustanovení návrhu smernice Rady o všeobecných postupoch pre spotrebnú daň (KOM(2008)0078) hovorí o úplnom poškodení alebo nenahraditeľnej strate tovaru podliehajúceho spotrebnej dani vrátane strát spočívajúcich v povahe tohto tovaru a uvádza, že príslušný tovar sa nepovažuje za prepustený na spotrebu, takže je oslobodený od spotrebnej dane.

Nemyslí si Rada, že je potrebné zvážiť možnosť, aby sa bližšie určilo, že poškodenie alebo nenahraditeľná strata tovaru musí byť spôsobená buď nepredvídanou udalosťou, alebo vyššou mocou, alebo musí spočívať v povahe tovaru? Ak nebudú príslušné ustanovenia dostatočne podrobné, daňoví poplatníci ich budú môcť využívať vo svoj prospech.

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na druhej septembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Bruseli.

Ustanovenie o úplnom zničení a nenávratnej strate vrátane straty spôsobenej prirodzenou povahou tovaru podliehajúceho spotrebnej dani je základnou súčasťou návrhu pre smernicu o všeobecnej úprave spotrebnej dane.

O návrhu rokovali orgány Rady pri niekoľkých príležitostiach, ale rokovania zatiaľ nepriniesli svoje ovocie. Mimochodom, dodávam, že ani Európsky parlament nezaujal k tejto téme stanovisko.

Podľa správy agentúry AFP zo 14. mája, predseda vlády Kevin Rudd vyhlásil, že Austrália zvažuje podanie žaloby proti iránskemu prezidentovi na Medzinárodnom súdnom dvore za nabádanie na násilie voči Izraelu.

Predseda vlády Kevin Rudd uviedol, že iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád hrozil zničením židovského štátu a austrálska vláda začala proti nemu na základe právneho poradenstva súdne konanie na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu,

„Opakované neobvyklé vyhlásenia iránskeho prezidenta, ktoré sú antisemitské a vyjadrujú odhodlanie vymazať moderný štát Izrael z mapy, sú šokujúce podľa akýchkoľvek zásad súčasných medzinárodných vzťahov“, povedal pre stanicu Sky News.

Uvažovala už Rada nad možnosťou podpory austrálskej iniciatívy?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na druhej septembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Bruseli.

Rada pri mnohých príležitostiach odsúdila protiizraelské a antisemitské vyhlásenia iránskych predstaviteľov, ktoré popierajú holokaust, najmä vyhlásenia prezidenta Iránskej islamskej republiky. Rada považuje tieto vyhlásenia za neprijateľné a škodlivé a odsudzuje výzvy na násilie a zničenie akéhokoľvek štátu.

Rada nerokovala o otázke váženého pána poslanca o zámeroch austrálskej vlády.

Politická kríza v Turecku vyvrcholila zatknutím armádnych dôstojníkov vo výslužbe, ktorí sú obvinení z pokusu o destabilizáciu krajiny v čase, keď na Najvyššom súde Turecka prebiehajú súdne konania s cieľom zakázať vládnucu stranu a zbaviť prezidenta a predsedu vlády funkcie.

Aké je stanovisko Rady k vývoju situácie v Turecku? Domnieva sa Rada, že tento vývoj môže ovplyvniť prístupové rokovania? Ak áno, akým spôsobom?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na druhej septembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Bruseli.

Vývoj situácie v Turecku sledujeme veľmi pozorne. Rád by som zdôraznil, že všeobecné stanovisko Európskej únie v súvislosti so základnými zásadami demokracie a dodržiavania ľudských práv je úplne zrejmé. Turecko, ako kandidátska krajina, musí splniť kodanské politické kritériá, najmä pokiaľ ide o stabilitu inštitúcií, ktoré zaručujú demokraciu, o dodržiavanie zásad právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv.

Únia prikladá týmto otázkam, ktoré sú zároveň súčasťou reformného procesu prebiehajúceho v Turecku, značnú dôležitosť. Ako Rada opakovane potvrdila vo svojich záveroch z 10. decembra 2007, tempo rokovaní závisí predovšetkým od pokroku Turecka pri plnení úvodných a záverečných referenčných hodnôt a podmienok ustanovených v rámci rokovaní vrátane vykonávania prístupového partnerstva. Turecko, v súlade s podmienkami týchto partnerstiev, musí pokračovať v reformnom procese a snažiť sa o ďalšie zlepšenie situácie v súvislosti s dodržiavaním zásad slobody, demokracie a právneho štátu, ďalej v súvislosti s dodržiavaním ľudským práv a základných slobôd.

V mene EÚ predsedníctvo náležite zvážilo rozhodnutie a osobitne vyzvalo všetky zainteresované strany, aby odstránili rozdiely prostredníctvom dialógu a v rámci snahy o dosiahnutie kompromisu a zároveň dodržiavali zásady právneho štátu a základné slobody. Predsedníctvo taktiež vo vyhlásení uviedlo, že Európska únia, ktorá venovala pozornosť demokratickému fungovaniu inštitúcií, bude naďalej pozorne sledovať vývoj situácie v Turecku.

Rada víta skutočnosť, že turecká vláda opätovne potvrdila záväzky prijaté v tejto súvislosti a naznačila zámer pokračovať v reformnom procese a odstraňovaní nedostatkov. Vyjadrila tiež presvedčenie, že z týchto záväzkov sa čoskoro stanú účinné konkrétne opatrenia. Dlho očakávané reformy, najmä reformy v kľúčových oblastiach slobody prejavu a náboženskej slobody, predstavujú oblasti, v ktorých musí Turecko bezodkladne dosiahnuť pokrok. Ako Rada uviedla vo svojich záveroch z 10. decembra 2007, je potrebné vynaložiť ďalšie výrazné úsilie v ostatných oblastiach, ako je reforma súdnictva, boj proti korupcii, boj za práva menšín, je potrebné posilniť kultúrne práva, práva žien, detí, práva odborových organizácií a civilnú kontrolu armády. O týchto otázkach sa s Tureckom pravidelne rokuje v rámci politického dialógu, naposledy na stretnutí ministerskej trojky 15. septembra v Bruseli.

V súvislosti s uvedenými skutočnosťami môže Rada uistiť váženého pána poslanca, že Európska únia bude pokračovať v podrobnom monitorovaní vývoja situácie v Turecku a bude naďalej nastoľovať tieto otázky na všetkých úrovniach, kedykoľvek to bude vhodné.

India zohráva v Afganistane dôležitú úlohu a je významným faktorom pre bezpečnosť a stabilizáciu tejto krajiny. Pomoc Indie pri obnove Afganistanu výrazne ovplyvnila tento región. Od pádu Talibanu v roku 2002 poskytla indická vláda Afganistanu viac než 750 miliónov USD. V krajine okrem toho pracujú tisíce indických občanov s cieľom využiť tieto zdroje a zvýšiť životnú úroveň afganského ľudu prostredníctvom projektov zameraných na základné budovanie kapacít a inštitúcií. Takýmto projektom je napríklad rekonštrukcia a dokončenie projektu vodnej elektrárne na vodnej nádrži Salma v provincii Herát.

Aké politické opatrenia Európska únia prijme v súvislosti s útokom na indické veľvyslanectvo v pondelok 7. júla v Kábule, aby poskytla svoju plnú podporu vládam Indie a Afganistanu a pomohla tak predviesť páchateľov tohto zvráteného útoku pred súd?

V súvislosti so zvýšeným záväzkom Európskej únie prijatým na Medzinárodnej konferencii na podporu Afganistanu v júni tohto roka v Paríži s cieľom posilniť afganské inštitúcie a zvýšiť bezpečnosť v Afganistane spolu s niekoľkými ďalšími zásadnými záväzkami, môže Rada uviesť, akým spôsobom má v úmysle pokračovať v spolupráci s afganskou vládou a inými partnermi, ako India, aby prebiehajúce procesy základného budovania kapacít a inštitúcií dostali pevné základy?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na druhej septembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Bruseli.

Európska únia prikladá svojmu strategickému partnerstvu s Indiou mimoriadnu dôležitosť. Pri pohľade na posledných osem rokov, ktoré ubehli od prvého samitu medzi EÚ a Indiou v Lisabone, môžeme oceniť dosiahnutý pokrok.

– Vzťahy medzi EÚ a Indiou sa viac-menej úplne zmenili. Významný pokrok sme dosiahli najmä od prijatia spoločného akčného plánu v roku 2005, ktorý pomohol rozšíriť dialóg medzi EÚ a Indiou o nové oblasti a zintenzívniť kontakty medzi expertmi.

– Dialóg medzi EÚ a Indiou o bezpečnosti umožňuje pravidelné konzultácie o bezpečnostných otázkach na svetovej a regionálnej úrovni s cieľom zlepšiť vzájomné porozumenie a určiť možné oblasti spolupráce. Rozhovory o Afganistane sú súčasťou týchto konzultácií a predstavujú jednu z oblastí, v ktorej EÚ považuje Indiu za nevyhnutného účastníka.

– Ako je uvedené v Európskej bezpečnostnej stratégii z roku 2003: „Mali by sme sa snažiť najmä o rozvoj strategického partnerstva s Japonskom, Čínou, Kanadou a Indiou, ako aj s tými krajinami, ktoré majú rovnaké ciele a hodnoty ako my a sú pripravené ich obhajovať“.

– Vo svojom spoločnom vyhlásení po samite EÚ a Indie v roku 2007 obidve strany vyjadrili svoju silnú podporu samostatného, demokratického a pluralistického Afganistanu. Opakovane potvrdili svoj neochvejný záväzok pomáhať v rámci dohody s Afganistanom afganskej vláde v procese stabilizácie a prestavby krajiny.

– Uvítali prijatie Afganistanu do Juhoázijského združenia pre regionálnu spoluprácu (SAARC) ako svojho ôsmeho člena na 14. samite v apríli 2007 v Dillí a účasť Afganistanu na druhej konferencii o regionálnej hospodárskej spolupráci v novembri 2006 v Naī Dillī. Uviedli, že aj napriek mnohým dosiahnutým úspechom v posledných rokoch ich stále čakajú veľmi veľké výzvy.

– V tejto súvislosti vyjadrili strany znepokojenie nad bezpečnostnou situáciou v Afganistane z dôvodu rozšírenia terorizmu a činností spojených s drogami a nad nebezpečenstvom, ktoré vyplýva z tohto vývoja pre stabilitu Afganistanu a regiónu. Opätovne zdôraznili obrovskú dôležitosť súdržného a jednotného medzinárodného záväzku a dohodli sa na ďalšej spolupráci a koordinácii svojho úsilia s cieľom posilniť tento postup.

– Rada, ktorá si uvedomuje dôležitý prínos Indie pre regionálnu stabilitu v južnej Ázii a ktorá oceňuje jej konštruktívnu a uznávanú úlohu v Afganistane, venuje veľkú pozornosť akýmkoľvek signálom zo strany Indie v súvislosti so snahou posilniť svoje vzťahy s Európskou úniou vrátane vzťahov v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Ako to Európska únia mnohokrát naznačila v rámci svojich častých kontaktov s Indiou, je pripravená vytvoriť užšie vzťahy, napríklad v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a v otázke Afganistanu.

Môže Rada potvrdiť to, že členské štáty zvažujú posúdenie vplyvu, najmä pokiaľ ide o základné práva, pred návrhom právnych predpisov?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na druhej septembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Bruseli.

Ako si vážená pani poslankyňa možno uvedomuje, Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva prijatá v roku 2003⁽¹⁾ v otázkach súvisiacich s posúdeniami vplyvu neodkazuje na legislatívne akty predložené v súvislosti s iniciatívou členských štátov v súlade s hlavou VI Zmluvy o Európskej únii

Podobným spôsobom spoločný medziinštitucionálny prístup k posúdeniu vplyvu z roku 2005 súvisí iba s posúdeniami vplyvu, ktoré pripravila Komisia pre svoje vlastné návrhy a pre návrhy Európskeho parlamentu a Rady, keď to Parlament a Rada považujú z dôvodu legislatívneho procesu pred prijatím zásadnej zmeny a doplnenia návrhu Komisie za vhodné a potrebné.

Komisia vo svojom oznámení Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z novembra 2006 nazvanom Strategické hodnotenie programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii⁽²⁾, uviedla, že v rámci preskúmania z roku 2008 „spoločného prístupu k posudzovaniu vplyvu“ očakávala, že inštitúcie budú súhlasiť s vykonaním posúdení vplyvu o iniciatívach členských štátov v oblasti pôsobnosti hlavy VI Zmluvy o Európskej únii (policajná a súdna spolupráca v trestných veciach).

Vo svojom oznámení z januára 2008, v rámci predloženia Druhého strategického hodnotenia programu lepšej právnej regulácie v Európskej únii⁽³⁾, Komisia uviedla, že v preskúmaní „spoločného prístupu k posudzovaniu vplyvu“ očakávala prijatie záväzku o vykonaní posúdenia vplyvu o iniciatívach členských štátov v oblasti pôsobnosti hlavy VI Zmluvy o Európskej únii.

V súčasnosti nemajú členské štáty, ktoré prijali podobné iniciatívy, povinnosť predkladať Rade a ostatným inštitúciám posúdenia vplyvu, ktoré vykonali pri plánovaní iniciatív.

V rámci súčasného preskúmania spoločného prístupu k posudzovaniu vplyvu bude potrebné zvážiť, či by posúdenia vplyvu iniciatív členských štátov mali vykonať členské štáty alebo dotknuté štáty alebo inštitúcie. V tom prípade je potrebné rozhodnúť, ktoré z inštitúcií.

Rada upozorňuje, že v súlade s článkom 6 Zmluvy o EÚ sa od inštitúcií Únie vyžaduje dodržiavanie základných práv tak, ako je to zaručené v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ako to vyplýva z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty pri uplatňovaní právomocí, ktoré im udeľujú zmluvy, bez ohľadu na to, či sú tieto právomoci uplatňované v súvislosti s iniciatívou členského štátu.

V posledných rokoch, keď používanie mobilných telefónov stabilne rastie, sa neustále menia ich normy (dokonca aj v prípade modelov tej istej značky). To zbytočne zvyšuje výdavky na príslušenstvo.

Hlavným dôvodom tejto anomálie je to, že neexistuje jednotná norma pre vstupné konektory rôznych periférnych zariadení (nabíjačky, slúchadlá, prenosové káble), ktorá by platila univerzálne pre všetky značky telefónov GSM. Netreba hovoriť, že monopolizácia periférnych zariadení narúša hospodársku súťaž a následne zhoršuje kvalitu a zvyšuje ceny.

Štandardizácia periférnych zariadení (povedzme na formát USB) by znížila náklady, uľahčila by mobilné telekomunikačné služby, posilnila by ochranu spotrebiteľa a hospodársku súťaž, zvýšila by dopyt po mobilných službách, zredukovala by odpad z elektrických a elektronických zariadení a viedla by k úsporám energie, materiálu a zdrojov.

Čo urobí francúzske predsedníctvo, aby začalo potrebný postup, ktorým by sme mohli podporiť zosúladenie požiadaviek v tejto oblasti v rámci EÚ a presvedčiť všetky zainteresované strany, že toto úsilie je v najvyššom záujme verejnosti?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na druhej septembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Bruseli.

Rada nedostala návrh Komisie v súvislosti s problematikou, ktorú uvádza vážená pani poslankyňa. Z toho dôvodu nemôže na otázku odpovedať.

Plánuje Rada počas francúzskeho predsedníctva prijať opatrenia v oblasti zosúladenia systémov dane z príjmov právnických osôb?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na druhej septembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Bruseli.

Ako viete, francúzske predsedníctvo prikladá riadnemu fungovaniu vnútorného trhu mimoriadnu dôležitosť. V prípade zdanenia môže Rada jednomyseľne rozhodnúť jedine na základe návrhu Komisie. Rada doposiaľ nedostala návrh Komisie o zosúladení dane z príjmu právnických osôb.

Malá tesárska firma v Dolnom Rakúsku mala desaťročia dobrú povesť vďaka vynikajúcej kvalite svojej práce. Pre nariadenie EÚ môže firma pokračovať vo výrobe dverí iba vtedy, ak má vzorové osvedčenie. Toto nariadenie sa v súčasnosti týka len vonkajších dverí, ale čoskoro bude platiť aj pre interiérové dvere. Osvedčenie stojí približne 10 000 EUR a týka sa iba jedného vzoru. Zákazník, ktorý si kúpi dvere bez tohto osvedčenia, bude mať nárok na reklamáciu, ktorý podľa zákona o zodpovednosti za chybné výrobky uplynie až po 30 rokoch. Vzhľadom na to, že firma vyrába iba nízky počet vonkajších dverí, ktoré sa vyrábajú najmä na objednávku (predovšetkým pri rekonštrukcii starých budov), tento druh osvedčenia nie je finančne výhodný a firma si nemôže dovoliť ponúknuť širší výber vzorov, pretože si nemôže dovoliť zaplatiť osvedčenia. K podobnej situácii dôjde v prípade interiérových dverí, ak sa právne predpisy budú uplatňovať aj na ne. Malé a stredné podniky, ktoré prežívajú najmä vďaka svojej jedinečnosti a osobitnému charakteru svojich výrobkov, sú tak vytláčané z trhu.

Prečo v týchto prípadoch neexistujú výnimky alebo ústupky pre malé a stredné podniky, ktoré nepodnikajú v celoeurópskom rozsahu?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na druhej septembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Bruseli.

V odpovedi na otázku pána Rübiga, musí francúzske predsedníctvo najskôr vysvetliť, že v súlade s platnými pravidlami Spoločenstva, najmä v súlade so smernicou 89/106/EHS v znení zmien a doplnení⁽¹⁾, stavebné výrobky musia spĺňať zosúladené európske normy v prípade, že pre tieto druhy výrobkov existujú. Znamená to, že výrobca musí pripraviť vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach pred umiestnením konkrétneho výrobku na trh, čo určite znamená náklady, ale okrem toho poskytuje prístup na vnútorný trh, ktorý pozostáva z dvadsiatich siedmich členských štátov Európskej únie a troch členských štátov EZVO, ktoré sú členmi dohody o EHP.

Pán Rübig si je určite vedomý, že Parlament a Rada v súčasnosti zvažujú návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú zosúladené podmienky obchodovania so stavebnými výrobkami⁽²⁾. Uvedené nariadenie nahradí smernicu 89/106/EHS. V súlade s článkom 4 návrhu majú miestne, regionálne alebo vnútroštátne orgány možnosť neustanoviť požiadavky na základné vlastnosti výrobku dokonca aj vtedy, ak zosúladené normy existujú. V týchto prípadoch to znamená, že od výrobcu, malého, stredného alebo veľkého podniku sa nevyžaduje zostaviť vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach. Príslušné orgány tak nemusia zavádzať podmienky pre umiestnenie výrobku na konkrétny trh. V prípade cezhraničného obchodu by to nespôsobilo žiadne problémy, pretože výrobcovia, ktorí chcú predávať v inej oblasti, v ktorej vnútroštátne orgány určili podmienky, musia zostaviť vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach za každých okolností.

Inak budú musieť Európsky parlament a Rada podporiť riešenie navrhnuté Komisiou v súvislosti s odstránením ťažkostí, ktoré opisuje pán Rübig, alebo sa budú musieť dohodnúť na inom spôsobe postupu.

Počas návštevy parlamentnej delegácie začiatkom tohto leta v Gruzínsku bol odsúhlasený nový návrh s cieľom urýchliť prijatie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Gruzínskom do konca roka. Vzhľadom na posledné udalosti, súhlasí Rada s tým, aby táto dohoda bola uzavretá čo najskôr? Ak áno, aké opatrenie prijíma Rada, aby bola dohoda uzavretá počas francúzskeho predsedníctva?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na druhej septembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Bruseli.

Vo svojich oznámeniach KOM(2006) 726 a KOM(2007) 774, Európska komisia jasne stanovila podmienky a základné zásady dohôd o voľnom obchode so štátmi, ktoré sú súčasťou európskej susedskej politiky.

V prípade Gruzínska pripravila Komisia v roku 2007 nezávislú štúdiu o realizovateľnosti a hospodárskych dôsledkoch dohody o voľnom obchode, výsledky ktorej boli zverejnené v máji 2008. Záver štúdie bol ten, že táto dohoda by bola užitočná v prípade Gruzínska iba vtedy, keby to bola rozsiahla a komplexná dohoda. Keďže Gruzínsko už využíva schému GSP+, ktorá mu poskytuje dôležité výhody, dohoda o voľnom obchode by nemala príliš veľkú pridanú hodnotu. Štúdia tiež ukázala, že vzhľadom na svoje obmedzené možnosti zaviesť potrebné reformy, Gruzínsko nie je v súčasnosti schopné splniť podmienky potrebné na uzavretie úplnej a komplexnej dohody o voľnom obchode.

Je zrejmé, že po udalostiach z augusta potrebuje Gruzínsko zo strany Európskej únie mimoriadnu podporu. Európska únia je pripravená reagovať na vzniknutú situáciu nielen pomocou pri prestavbe krajiny, ale okrem iného aj posilnením svojich vzťahov s Gruzínskom v oblasti hospodárskej spolupráce. Európska rada vo svojich záveroch z 1. septembra vyjadrila záväzok Európskej únie vybudovať užšie vzťahy s Gruzínskom „a to aj prostredníctvom zjednodušeného vízového režimu a prípadným zavedením úplnej a prehĺbenej zóny voľného obchodu hneď, ako sa splnia nevyhnutné podmienky“⁽¹⁾.

Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 15. a 16. septembra prijala závery o Gruzínsku a uvítala „záväzok Komisie v súvislosti s posilnením vzťahov medzi EÚ a Gruzínskom, najmä pokiaľ ide o zintenzívnenie prípravných prác v oblasti zjednodušenia postupov na vydávanie víz a readmisie, ako aj v oblasti voľného obchodu“⁽²⁾.

Rada bude pokračovať v dosahovaní uvedeného cieľa, aby preskúmala možnosť pokroku smerom k rozsiahlej a komplexnej dohode s Gruzínskom, najmä s cieľom poskytnúť technickú alebo inú pomoc, ktorá by mohla umožniť Gruzínsku splniť podmienky potrebné pre uzavretie uvedenej dohody.

Vláda USA sa v rámci stále rastúcich pretekov v zbrojení a v rámci militarizácie medzinárodných vzťahov, ktoré vedú Spojené štáty americké a ich spojenci z NATO, usiluje o umiestnenie častí svojho systému protiraketovej obrany v Európe aj napriek porušeniu platných zmlúv a nedávno podpísala dohodu s vládou Poľska o realizácii tohto cieľa. Vzhľadom na to, že podobné rozhodnutia vyvolajú nový a náhly vzostup militarizmu v Európe, aké je stanovisko Rady v súvislosti s uvedenými zámermi a dohodou?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na druhej septembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Bruseli.

Európska únia považuje šírenie zbraní hromadného ničenia a rakiet za rastúcu hrozbu pre mier a medzinárodnú bezpečnosť. Zvažovanie reakcie je legitímne. EÚ v plnej miere prispieva k riešeniu tejto problematiky prostredníctvom uplatňovania stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia z roku 2003.

Čo sa týka dohôd medzi Spojenými štátmi americkými, Poľskom a Českou republikou, ide o dvojstranné dohody s cieľom realizovať projekt USA, ktorý sa týka umiestnenia častí tretej základne protiraketovej obrany v Európe. Rada svoje stanovisko o uvedenej záležitosti nevyjadrila. Chcel by som zdôrazniť, že na rozdiel od vyhlásenia váženého pána poslanca, dohody podpísané Spojenými štátmi neporušia žiadne medzinárodné dohody či záväzky.

Prezident Sarkozy sa vo viacerých svojich vyhláseniach vyjadril, že by bol rád, keby sa Maroku udelilo osobitné postavenie, ktoré by tejto krajine zabezpečilo prístup do niektorých orgánov EÚ a výhodnejšie postavenie, ako má v rámci v súčasnosti uplatňovaných dohôd o pridružení. Pán prezident tiež vyhlásil, že sa domnieva, že Maroko by malo zostať jednou z krajín, ktorej EÚ poskytuje najviac pomoci. Už som kritizoval politiku zahraničnej pomoci EÚ ako príliš zhovievavú k diktátorstvu a moja kritika sa týka aj tohto prípadu. Západná Sahara figurovala na zozname krajín, ktoré podľa OSN mali byť od roku 1966 dekolonizované, avšak Maroko sabotovalo všetky pokusy dať obyvateľom Západnej Sahary príležitosť rozhodnúť v referende o vlastnom osude. Moc kráľovskej rodiny nad parlamentom je taká veľká, že forma vlády v Maroku by sa dala najlepšie opísať ako predstieraná demokracia.

Má predseda Rady v úmysle vyžadovať od Maroka isté záväzky v prípade, že mu bude udelené osobitné postavenie?

Má predseda Rady v úmysle venovať sa Západnej Sahare počas rokovaní s Rabatom?

Má predseda Rady v úmysle predložiť otázku týkajúcu sa Západnej Sahary hlavám štátov EÚ počas francúzskeho predsedníctva?

Mohol by predseda Rady špecifikovať úlohu, o ktorej uvažuje v súvislosti s Marokom v navrhovanej Stredomorskej únii?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na druhej septembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Bruseli.

Maroko prijalo strategické rozhodnutie o vytvorení užších vzťahov s Európskou úniou. Európska únia a Maroko začali proces vytvárania čoraz bližších partnerstiev v mnohých oblastiach. Toto partnerstvo sa zakladá na všeobecnom rámci Európskej susedskej politiky a na Dohode o pridružení medzi Európskou úniou a Marokom.

Partnerstvo s Marokom sa zakladá aj na záväzku k istým spoločným hodnotám. Vzťahy medzi EÚ a Marokom sú založené na dodržiavaní demokratických zásad, ľudských práv a základných slobôd. Maroko navyše súhlasilo so založením Podvýboru pre ľudské práva, ktorý sa zriadil v priebehu jeho politického dialógu s EÚ. Tieto hodnoty boli potvrdené v roku 2005 v akčnom pláne EÚ – Maroko v rámci Európskej susedskej politiky. Maroko je aj jedným z kľúčových partnerov v rámci iniciatívy Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie. Krajina zohrávala od začiatku veľmi pozitívnu a konštruktívnu úlohu. Spoliehame sa na to, že podporí iniciatívu, ktorá sa začala na stretnutí krajín Euro-stredomorského partnerstva v Paríži 13. júla v súvislosti s vymedzením inštitucionálnej štruktúry partnerstva a konkrétnych a viditeľných projektov na regionálnej úrovni.

Súvisiace problémy, napríklad situácia v Západnej Sahare a jej dôsledky, sú v popredí všetkých stretnutí v rámci dvojstranného politického dialógu. Rada v plnej miere podporuje manhassetské rokovania a proces, ktorý bol minulý rok iniciovaný uzneseniami Bezpečnostnej rady OSN č. 1754 a 1783. Rada plne podporuje aj posledné uznesenie Bezpečnostnej rady OSN č. 1813, ktoré bolo jednomyseľne prijaté 30. apríla 2008 a v ktorom sú zúčastnené strany vyzvané, aby boli realistické a aby v duchu kompromisov začali dôležité rokovania.

Rada zastáva názor, že je dôležité, aby sa rokovaniami pod záštitou generálneho tajomníka OSN dosiahlo správne, trvalé a vzájomne prijateľné riešenie v súlade s uzneseniami OSN. Rada je zároveň presvedčená, že zúčastnené strany by mali vstúpiť do dôležitejších rokovaní a preukázať zdržanlivosť, dobrú vieru, zmysel pre realitu, angažovanosť a zmysel pre kompromis.

V súvislosti s vyhlásením prvého tajomníka kancelárie Komisie na Jamajke uvedeným 29. augusta v internetovom denníku Jamaica Gleaner môže Rada potvrdiť, že platnosť nariadenia, ktoré upravuje privilegovaný prístup krajín Karibského fóra štátov AKT (CARIFORUM) na trh EÚ sa neskončí a že pred jeho ukončením bude potrebné rozhodnutie Rady?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na druhej septembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Bruseli.

Nariadenie Rady, ktorým sa uplatňujú opatrenia na výrobky s pôvodom v určitých štátoch, ktoré sú súčasťou skupiny afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov⁽¹⁾ ponúka možnosti prístupu na trh štátom, s ktorými sa vedú rokovania o uzatvorení alebo sa uzatvorili dohody o hospodárskom partnerstve (DHP). Ak sa niektorý zo štátov AKT rozhodne, že nebude rokovať alebo DHP nevstúpi do platnosti v primeranom časovom období, alebo ak od takejto dohody odstúpi, Rada má právo vyčiarnuť ho zo zoznamu adresátov tohto nariadenia. Táto situácia by si skutočne vyžadovala opatrenie Rady na základe návrhu Komisie.

Podľa správ v medzinárodnej tlači za posledných pár mesiacov v rámci spoločných vojenských operácií medzinárodných síl na podporu bezpečnosti (ISAF) organizácie NATO vedených USA, ktoré okupujú Afganistan, a afganských vládnych jednotiek dochádza stále častejšie k incidentom, ktorých súčasťou je aj zabíjanie civilistov, predovšetkým malých detí.

Navyše podľa štúdie OSN bolo v období medzi začiatkom roka a koncom júna usmrtených 698 civilistov, čo je dvakrát viac ako počas rovnakého obdobia minulého roka.

Zabíjanie nevinných civilistov príslušníkmi síl ISAF a ich miestnymi spojencami, ktoré predstavuje najhrubšie porušenie všetkých zásad medzinárodného humanitárneho práva, vyústilo do pochopiteľného pobúrenia a ostrých protestov obyvateľov zasiahnutej oblasti.

Vyjadrí sa Rada, či má v úmysle odsúdiť tieto ohavné činy síl ISAF a či mieni komplexne prehodnotiť svoj súhlas s neprijateľnou okupáciou krajiny jednotkami NATO?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na druhej septembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Bruseli.

Hoci Rada o spomínanej záležitosti nerokovala, chcel by som zdôrazniť, že sily ISAF sú v Afganistane v rámci mandátu Bezpečnostnej rady OSN a na žiadosť afganských orgánov a ich úlohou je pomáhať pri udržiavaní stability a bezpečnosti dovtedy, kým Afganci nebudú schopní prevziať zodpovednosť za bezpečnosť svojej krajiny. Sily NATO sú v krajine, aby zaručili bezpečnosť a slobodu Afgancov.

Väčšina členských štátov, 25 z 27, súhlasila s účasťou v ISAF. Občania týchto členských štátov tvoria takmer polovicu príslušníkov týchto síl.

Európska únia predstavuje jedného z hlavných účastníkov obnovy Afganistanu vo všetkých oblastiach prostredníctvom rozsiahlej pomoci na rekonštrukciu a policajnej misie Európskej únie v Afganistane (EUPOL Afganistan) v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP). Európske štáty súhlasia s cieľmi krajín, ktoré prispievajú do síl ISAF. Uvedené ciele boli prijaté na samite NATO v Bukurešti v apríli minulého roka za účasti prezidenta Karzaja, generálneho tajomníka OSN, generálneho tajomníka Rady a predsedu Európskej komisie.

Je potrebné prijať všetky dostupné opatrenia s cieľom zaručiť, aby si činnosť medzinárodných síl nevyžiadala obete z radov nevinných civilistov a aby nevzniklo riziko pochybností o význame týchto opatrení na medzinárodnej úrovni.

Krajiny Atlantickej aliancie si túto skutočnosť uvedomujú a urobia všetko, čo bude v ich silách, aby zabránili opakovaniu podobných tragédií.

V roku 2007 bola na základe iniciatívy komisára Leonarda Orbana zodpovedného za viacjazyčnosť vytvorená skupina intelektuálov (spisovateľov, expertov, filozofov) s cieľom zistiť, ako môže viacjazyčnosť posilniť Európu. Skupina vo svojich záveroch zdôraznila potrebu posilňovania dvojstranných jazykových vzťahov a navrhla, aby krajiny s jazykovými a kultúrnymi vzťahmi vytvorili páry. Takéto dve krajiny by mali za cieľ vytvoriť dvojstranné organizácie (združenia, fondy, inštitúcie, výbory), ktoré by posilnili vzájomné porozumenie, poskytovali služby v oblasti jazykového vzdelávania, uskutočňovali dvojstranné výmeny a spájali akademických pracovníkov, umelcov, štátnych zamestnancov, prekladateľov, podnikateľov a aktívnych občanov oboch krajín. Spájanie takýchto organizácií do sietí by zlepšilo porozumenie v rámci Únie a podporilo by jedinečný charakter každej krajiny.

Podporuje Rada návrh predložený touto skupinou intelektuálov? Ak áno, ako Rada prispeje k tomu, aby sa táto iniciatíva uskutočnila?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na druhej septembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Bruseli.

Skupina intelektuálov, ktorá sa spomína v otázke pána poslanca, bola vytvorená v roku 2007 s cieľom poradiť Európskej komisii, ako môžu jazyky prispieť k medzikultúrnemu dialógu a vzájomnému porozumeniu. Na špeciálnej ministerskej konferencii o viacjazyčnosti, ktorá sa konala dňa 15. februára 2008, skupina predniesla svoju správu s názvom Prospešná výzva. Je však potrebné podotknúť, že aj keď správa užitočne prispela do diskusie počas konferencie, ministri neurobili žiadny oficiálny záver zo samotnej správy ani z konkrétnych iniciatív, ktoré sa v nej navrhujú.

Je však potrebné dodať, že odvtedy sa správa tejto skupiny ukázala ako prospešná, a to rôznymi spôsobmi. Okrem toho, že bola základom pre ministerskú diskusiu počas konferencie, bola aj jedným z faktorov, ktoré slovinské predsedníctvo zohľadnilo začiatkom roka pri vypracovaní záverov Rady o viacjazyčnosti. Tieto závery boli prijaté v máji 2008. Závery správy pravdepodobne zohľadňovala aj Komisia pri vypracovaní svojho posledného oznámenia o viacjazyčnosti v septembri 2008. Nakoniec aj francúzske predsedníctvo využilo túto správu ako základ pre konferenciu „Etats généraux du multilinguisme“, ktorá sa konala v Paríži 26. septembra 2008, a pri príprave uznesenia Rady o viacjazyčnosti, ktorého prijatie očakáva v novembri 2008.

V súvislosti s operačným programom s názvom Ľudské zdroje a zamestnanosť zverejnilo Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky výzvu č. 26 na predkladanie grantových projektov v oblasti podpory 3.4. (rovnaké príležitosti mužov a žien na trhu práce a zosúladenie pracovného a rodinného života). K tejto výzve je pripojené toto vyhlásenie: „Projekty nesmú mať politickú povahu a nesmú sledovať podporu žiadneho politického alebo ideologického cieľa vrátane ideológií feminizmu či maskulinizmu.“

Nie je takáto podmienka v rozpore s pravidlami upravujúcimi čerpanie prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu (ESF)? Je uloženie takejto reštriktívnej podmienky v právomoci českého orgánu vo vzťahu k ESF? Ak áno, nie je táto podmienka formulovaná príliš prísne? Nemôže byť v rozpore s princípom proporcionality, či dokonca príliš diskriminačná?

Feminizmus nie je žiadnou radikálnou ideológiou, ale legitímnym spoločenským postojom. Hnutia a neziskové organizácie, ktoré zastávajú feministické postoje, sú zároveň hlavnými propagátormi a realizátormi projektov, ktoré pomáhajú zaviesť rovnaké príležitosti pre ženy a pre mužov. Autorka tejto otázky sa obáva, že takto prísne formulovaná podmienka môže slúžiť ako zámienka na ich automatické vylúčenie spomedzi žiadateľov.

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na druhej septembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Bruseli.

Rada sa stotožňuje s názorom pani poslankyne na potrebu podporovania rovnakých príležitostí v Európskej únii.

Realizácia programov zo štrukturálnych fondov je v súlade so zásadou subsidiarity v kompetencii členských štátov.

Správne uplatňovanie pravidiel, ktorými sa riadia štrukturálne fondy, však závisí od podrobnej kontroly Komisie. Je preto zodpovednosťou Komisie zabezpečiť, aby členské štáty konali v súlade s platnými právnymi predpismi Spoločenstva.

Čo sa týka konkrétneho problému nastoleného touto otázkou, Rada navrhuje, aby sa pani poslankyňa obrátila na Komisiu.

V apríli 2008 v rámci systematického policajného nátlaku napadlo 30 policajtov pani Radhiu Nasraouiovú, obhajkyňu ľudských práv a prezidentku Združenia proti týraniu v Tunisku, s cieľom ukončiť jej prácu aktivistky za ľudské práva v Tunisku. Radhia Nasraouiová bola obeťou policajného násilia, sledovania a fyzických útokov takmer celé desaťročie. Organizácie za ochranu ľudských práv ako Frontline, Amnesty International a Human Rights Watch vyjadrili znepokojenie nad bezpečnosťou právnikov, ako napríklad pani Nasraouiová, a nad porušovaním ľudských práv v Tunisku a jeho súdnym systémom.

Ako odpovedalo predsedníctvo Rady na pretrvávajúcu neprávosť páchanú tuniskými úradmi na pani Nasraouiovej, ktorá je porušením dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Tuniskom, konkrétne jej článku 2 zaväzujúceho obe strany k rešpektovaniu ľudských práv a demokratických zásad? Domnieva sa Rada, že Tunisko robí dostatočné pokroky smerom k sľúbenej reforme?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola prednesená ústne počas hodiny otázok Rade v priebehu druhej časti zasadnutia Európskeho parlamentu v Bruseli v septembri 2008.

Európska únia pri každej príležitosti zdôrazňuje svojim tuniským partnerom, že rešpektovanie demokratických hodnôt, ľudských práv a právneho štátu je podstatnou časťou našich vzťahov.

V tejto súvislosti Únia pravidelne vyzýva tuniské úrady, aby prijali dôraznejší záväzok a umožnili aktivistom za ľudské práva robiť si svoju prácu slobodne a bez prekážok.

V novembri 2007 sa na prvej schôdzi Podvýboru pre ľudské práva a demokraciu so zástupcami Tuniska otvoril dialóg, ktorý sa zameral na tieto otázky. Bude pokračovať počas druhej schôdze podvýboru v októbri. Európska únia dúfa, že dialóg umožní dosiahnuť pokrok v oblasti podpory ľudských práv, ktorá zostáva ústredným cieľom našej zahraničnej politiky.

V tejto súvislosti venuje Európska únia zvýšenú pozornosť všetkým snahám zameraným na podporu skutočnej pluralitnej demokracie, v rámci ktorej sa môžu všetci členovia tuniskej občianskej spoločnosti v plnej miere zapojiť do verejného života a posilniť zásady právneho štátu.

Rada bude pokračovať vo veľmi podrobnom monitorovaní situácie v Tunisku, najmä vzhľadom na budúce stretnutie Asociačnej rady EÚ – Tunisko, ktoré sa bude konať v novembri 2008.

Môže Komisia vo vzťahu k jej návrhu na zníženie spotreby elektrickej energie spotrebičov v pohotovostnom režime (napr. spotrebiče v domácnosti, televízory, kancelárske vybavenie, počítače a podobne) uviesť podrobnosti, koľko energie v súčasnosti ročne spotrebujú spotrebiče v pohotovostnom režime, v akej miere to prispieva k emisiám skleníkových plynov a ako je možné spotrebu účinne znížiť? Bude Komisia financovať kampane na miestnej úrovni zamerané na poskytovanie informácií, zvyšovanie povedomia a aktívneho zapojenia verejnosti?

Odhaduje sa, že elektrické a elektronické spotrebiče v domácnostiach a kancelárske vybavenie v 27 členských štátoch EÚ v súčasnosti ročne spotrebujú v pohotovostnom a vypnutom režime približne 50 terawatthodín (TWh) elektrickej energie, čo sa približne rovná spotrebe elektrickej energie Portugalska. Zodpovedá to emisiám CO2 v objeme 20 miliónov ton ročne.

Technická, environmentálna a hospodárska prípravná štúdia⁽¹⁾ pre opatrenie o ekodizajne v oblasti pohotovostného a vypnutého režimu ukázala, že existuje technické riešenie, ktoré by mohlo viesť k výraznému zníženiu spotreby energie. Zároveň by viedlo k zníženiu nákladov pre spotrebiteľa a používateľa, a to pri nákupe aj pri prevádzke. Návrh nariadenia o pohotovostnom a vypnutom režime (ktorým sa vykonáva smernica o ekodizajne 2005/32/ES) podporili členské štáty 7. júla 2008. Táto smernica stanovuje náročné maximálne povolené limity spotreby energie. Očakáva sa pritom, že pomocou nich sa v roku 2020 v Spoločenstve ušetrí takmer 75 % spotreby elektrickej energie v pohotovostnom a vypnutom režime. Tým sa znížia emisie CO2 o približne 14 miliónov ton CO2 ročne.

Navrhované nariadenie predpokladá maximálne povolené úrovne spotreby energie v pohotovostnom a vypnutom režime, ktoré by sa mali plniť v dvoch fázach. Limity druhej fázy sa blížia tomu, čo sa dá dosiahnuť najlepšou technológiou. Ďalšie činnosti, ako napríklad zvyšovanie informovanosti v oblasti pohotovostného a vypnutého režimu, by zabezpečili v istej miere ďalšie úspory energie. No v tejto chvíli žiadne takéto aktivity naplánované nie sú.

Prieskumy Eurobarometra Európskej komisie ukazujú, že bezpečné riešenie problematiky vyhoreného paliva a rádioaktívneho odpadu vznikajúceho pri výrobe jadrovej energie je pre občanov EÚ naďalej dôležitou otázkou.

Môže nás Komisia uistiť, že mandát pre európsku skupinu na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom, ktorá bola vytvorená v júli 2007 s cieľom harmonizovať bezpečnostné normy v Únii, nie je len zámienkou na zmiernenie prísnosti vnútroštátnych opatrení, ktoré sú už zavedené?

Aká je reakcia Komisie na najnovšiu správu parlamentného Výboru pre štátny rozpočet v Spojenom kráľovstve, ktorá poukazuje na to, že náklady na odstavenie jadrových elektrární boli obrovské a prudko sa zvyšovali?

Skupina na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom (HLG) sa sústreďuje na určenie problémov súvisiacich s bezpečnosťou s cieľom zabezpečiť prednostnú manipuláciu a odporučiť opatrenia, ktoré sa majú vykonať na úrovni EÚ. V rámci svojho mandátu má pomáhať inštitúciám EÚ pri postupnom rozvíjaní všeobecného pochopenia a prípadne aj ďalších európskych pravidiel v oblastiach bezpečnosti jadrových zariadení a bezpečnosti nakladania s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom.

V tejto súvislosti Komisia zdôrazňuje, že podpora najvyšších bezpečnostných noriem a bezpečné nakladanie s rádioaktívnym odpadom tvoria jej hlavnú prioritu z hľadiska využívania a rozvoja jadrovej energie v celej EÚ.

Keďže neexistujú žiadne právne záväzné akty o správe finančných prostriedkov vyčlenených na odstavenie jadrových elektrární a nakladanie s odpadom, Komisia hodnotí postupy členských štátov na základe vlastného odporúčania o správe finančných prostriedkov na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a zaobchádzanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom⁽¹⁾. Komisia ďalej rozpracúva toto odporúčanie za podpory skupiny expertov na financovanie odstavenia jadrových elektrární v záujme dosiahnutia všeobecnej interpretácie, ktorá potom umožní riešiť túto problémovú oblasť a postupovať smerom k úplnému súladu s odporúčaním. Výsledky budú predložené Parlamentu a Rade v rámci tretej správy Komisie.

V správe Spojeného kráľovstva sa zdôrazňuje, že náklady spojené s odstavovaním jadrových elektrární sú nepopierateľne výrazné, pričom vo veľkej miere k tomu prispieva spracovanie jadrového odpadu a jeho skladovanie. Vhodný dlhodobý rámec v oblasti spracovania a skladovania odpadu môže len zlepšiť dlhodobú nákladovú situáciu a mohol by pomôcť tieto náklady znížiť. Zdá sa, že súčasné odhady stúpli v dôsledku neistoty a rizika spojených s chýbajúcimi stabilnými a dlhodobými vnútroštátnymi opatreniami. Postupom času a po nadobudnutí väčších technických skúseností s odstavovaním jadrových elektrární môžeme očakávať, že sa skutočné náklady na odstavovanie elektrární znížia.

Komisia v súčasnosti vedie dialóg s členskými štátmi v záujme identifikovania osvedčených postupov v oblasti finančného plánovania vyraďovania jadrových elektrární z prevádzky s cieľom podporiť všetky členské štáty, aby si naplánovali dostatok potrebných finančných prostriedkov na obdobie, kedy sa má uskutočniť toto odstavenie jadrovej elektrárne.

Vyšší úradníci EÚ priznali, že nízke ceny ropy sú už minulosťou. Mohla by sa Komisia vyjadriť k tomu, či EÚ vzhľadom na hospodárske a ostatné problémy spôsobené vysokými cenami ropy skúma, alebo plánuje preskúmať klasifikáciu ropy a jej derivátov ako strategických aktív a či plánuje podporiť túto klasifikáciu, ktorá by znamenala, že by cenu ropy neurčovali finančné trhy, ale určovala by sa inak? Ak už EÚ o tejto veci uvažovala, vyjadrili by ste sa k tomu, ako možno cenu ropy určovať na medzinárodnej úrovni?

Komisia naozaj považuje ropu za strategický zdroj, a preto postupuje podľa politík zameraných na zaistenie spoľahlivých a dostupných dodávok ropy a ropných produktov pre európskych spotrebiteľov. Okrem opatrení, ktoré zlepšujú transparentnosť a fungovanie európskych ropných trhov, Komisia dôsledne sleduje vykonávanie smernice Rady 2006/67/ES⁽¹⁾, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy alebo ropných výrobkov pre prípad prerušenia dodávok.

Ceny, za ktoré sa predáva ropa a ropné produkty, sa vytvárajú na globálnom trhu na základe viacerých faktorov. Je síce možné podporiť integritu dodávok a správne fungovanie trhov pomocou regulačných opatrení, verejný sektor a už vôbec nie Komisia však nemajú možnosť nahradiť trhové mechanizmy. Komisia však môže uplatniť politiky zamerané na nepriame ovplyvňovanie cien ropy, pričom v plnej miere využíva túto príležitosť a sústavne prijíma kroky napríklad na podporu alternatívnych palív, podporu energetickej účinnosti a podobne.

Dostupné dôkazy naznačujú, že hlavnou hnacou silou ceny ropy sú ponuka a dopyt, ktoré sú nastavené na podporenie vysokých cien v budúcnosti. Podrobne skúmame možný vplyv špekulácií. Dôkazy sú zatiaľ veľmi neisté. Jednoznačne potrebujeme viac analýz, aby sme lepšie pochopili možný vplyv špekulácií na zvyšovanie cien. V každom prípade by sme uvítali väčšiu transparentnosť na trhu s ropou, a to v oblasti zmlúv, ako aj súvisiacich finančných nástrojov a v rámci zásad.

Dňa 29. februára 2008 nadobudla platnosť dohoda starostov Európskej únie zabezpečená v rámci akčného plánu Komisie v oblasti energetickej účinnosti. Zámerom dohody starostov je vykonávať plán na miestnej a regionálnej úrovni. Obce a mestá, ktoré podpísali dohodu, sa rozhodli ísť nad rámec navrhovaného 20 % zníženia emisií CO2 a dosiahnuť ešte lepšie výsledky v boji proti klimatickej zmene. Všetky obce a mestá zapojené do dohody starostov sa zaviazali vypracovať a zverejniť ročnú správu poukazujúcu na pokrok dosiahnutý pri vykonávaní akčného plánu.

Blíži sa koniec roka a bolo by zaujímavé vedieť, či boli obce a mestá úspešné pri plnení svojich dobrovoľných záväzkov. Aké hlavné problémy vyšli najavo pri vykonávaní dohody? Aký úspech sa dosiahol?

Dňa 29. januára 2008 Komisia iniciovala verejnú diskusiu s cieľom definovať dohodu starostov Európskej únie zabezpečenú v rámci akčného plánu Komisie v oblasti energetickej účinnosti. V poslednej verzii vydanej toto leto sa mestá a obce, ktoré podpísali dohodu starostov, zaviazali ísť nad rámec cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií CO2 do roku 2020. Počas roka nasledujúceho po pristúpení k dohode musia predložiť akčný plán trvalej udržateľnosti energie, v ktorom uvedú, ako chcú tieto ciele dosiahnuť. Zároveň sa zaviazali predkladať polročné správy a akceptovať zrušenie ich zapojenia do dohody v prípade, že nebudú dodržiavať podmienky.

Akčné plány trvalej udržateľnosti energie pre počiatočnú skupinu miest majú byť predložené až začiatkom roka 2009, zatiaľ sme teda žiadne plány nedostali. Všetky prijaté informácie, ako aj informácie o osvedčených postupoch, problémoch a príležitostiach budú sprístupnené na webovej stránke s odkazom na dohodu starostov⁽¹⁾.

Doterajší mimoriadne veľký záujem o dohodu starostov však možno považovať za prvý úspech tejto iniciatívy.

Koncom septembra bude Európsky parlament hlasovať o balíku reforiem telekomunikácií (A6-0318/08). Ustanovenia smernice (ako ju navrhla Komisia a ako sú uvedené v texte, ktorý sme boli vyzvaní schváliť) obsahujú len letmý odkaz na práva duševného vlastníctva a opatrenia na boj proti internetovému pirátstvu, pričom panuje všeobecný názor, že táto smernica je určená pre spotrebiteľov. Je však nutné akceptovať, že chýbajúca ochrana práv duševného vlastníctva v žiadnom prípade nebráni existencii „umeleckého produktu“ určeného spotrebiteľom. Súhlasí Komisia s tým, že ak prijmú poskytovatelia kroky na zaistenie toho, aby sa opakované porušenia práv duševného vlastníctva jasne dostali do pozornosti predplatiteľov, ktorých sa porušenia týkajú, s cieľom ukončiť ich nezákonnú činnosť, mohlo by to viesť k obmedzeniu pirátstva? Aké konkrétne návrhy má Komisia na zastavenie rastúceho počtu nezákonných preberaní súborov?

Návrhy Komisie z novembra 2007 týkajúce sa balíka telekomunikačných reforiem⁽¹⁾ obsahujú prvky, ktoré vyjadrujú dôležitosť práv duševného vlastníctva pre informačnú spoločnosť.

Návrhy zvýšili povinnosti operátorov a navrhujú vyžadovať od operátorov, aby informovali svojich zákazníkov – pri uzatváraní zmluvy, ako aj potom v pravidelných intervaloch – o ich zákonnej povinnosti rešpektovať autorské práva, ako aj o najčastejších prípadoch porušení. V novom článku oprávňujúcej smernice sa navyše zdôrazňuje, že operátori majú povinnosť dodržiavať existujúce právne predpisy EÚ v oblasti autorských práv a uplatňovania práv duševného vlastníctva v podobe, v akej boli transponované do vnútroštátnych právnych predpisov a ako ich vykladajú príslušné súdne orgány.

Komisia víta pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pána Harboura uvedené v jeho záverečnej správe, ktoré vo všeobecnosti podporujú ciele návrhov Komisie a zameriavajú sa na objasnenie toho, že poskytovanie informácií občanom o ich povinnosti dodržiavať autorské práva a predovšetkým o najčastejších formách porušenia je verejným záujmom, ktorý by sa dosahoval lepšie pri užšom zapojení verejných orgánov do tohto procesu. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pravdepodobne zohľadnia aj pripomienky súkromného sektora, pokiaľ ide o možné dôsledky tejto povinnosti.

Dňa 3. januára 2008 Komisia navyše prijala oznámenie o tvorivom obsahu online⁽²⁾ preskúmavajúce najnaliehavejšie výzvy, ktoré by sa dali riešiť na európskej úrovni, s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť európskeho sektora výroby a distribúcie obsahu online. V tomto oznámení sa zdôrazňujú štyri hlavné horizontálne problémy:

– dostupnosť tvorivého obsahu,

– multiteritoriálne udeľovanie licencií na tvorivý obsah,

– interoperabilita a transparentnosť systémov digitálnej správy práv (DRM) a

– zákonné ponuky a pirátstvo.

V rámci prípravy na prijatie odporúčania o tvorivom obsahu online podnietila Komisia počas prvého štvrťroka 2009 verejnú diskusiu, ktorá sa bude zameriavať na tri otázky: interoperabilitu a transparentnosť systémov digitálnej správy práv, boj proti pirátstvu a podporu zákonných ponúk. Na našej webovej stránke sme prijali a sprístupnili viac než 700 písomných príspevkov⁽³⁾.

Zvýšenie zákonných ponúk s obsahom na internete a zlepšenie spolupráce medzi poskytovateľmi internetových služieb/telekomunikačnými operátormi a poskytovateľmi obsahu sú rozhodujúce na potlačenie pirátstva na internete.

Spolu s vyššie spomínaným odporúčaním bola zriadená aj platforma na diskusiu účastníkov a na spoluprácu: „platforma obsahu online“. Venuje sa rokovaniam v oblasti obsahu a medziodvetvovým rokovaniam o problematike súvisiacej s distribúciou tvorivého obsahu online.

Uskutočnili sa už tri rokovania platformy na tieto témy: nové obchodné modely (17. apríla 2008), zákonné ponuky a pirátstvo (26. júna 2008), správa autorských práv online (18. júla 2008). Ďalšia sa uskutoční v októbri, opäť na tému zákonné ponuky a pirátstvo.

Fórum pre riadenie internetu, ktoré sa od svojho inauguračného stretnutia v roku 2006 v Aténach koná každý rok, poskytuje vynikajúci rámec na diskusiu o problematikách, ktoré sú veľmi dôležité pre svetovú sieť, účasť v nej a prístup do nej, ako aj o dôležitých zdrojoch Internetu, obsahovej rozmanitosti, otvorenosti alebo zrušení obmedzení či internetovej bezpečnosti. Táto sieť ovplyvňuje všetkých občanov a všetky štáty na svete.

Minulý rok vyslala Komisia svojich zástupcov na druhé fórum v Riu de Janeiro. Na aké problematiky poukáže na treťom fóre, ktoré sa bude konať o niekoľko mesiacov v Indii? Ako Komisia hodnotí doterajšiu prácu a úlohu Európskej únie v tomto procese?

Pokiaľ ide o otázku pani poslankyne týkajúcu sa témy nasledujúceho Fóra pre riadenie internetu, ktoré sa bude konať v dňoch 3. – 6. decembra v Hyderabade v Indii, Komisia by chcela poukázať na to, že program tohto stretnutia sa práve uzatvára – kolo konzultácií sa konalo 16. septembra v Ženeve. Celkovou témou tohto stretnutia by mal byť „internet pre každého“. Hlavné témy tohtoročného stretnutia by mali zahŕňať:

– zapojenie ďalšej miliardy,

– podpora bezpečnosti a dôvery vo virtuálnom priestore,

– riadenie dôležitých internetových zdrojov,

– súčasná situácia a cesta vpred,

– nové problémy.

Základ pre každý z týchto tematických okruhov by sa mal pripraviť na hlavných seminároch, ktoré by sa mali zamerať predovšetkým na:

– prístup a viacjazyčnosť,

– otázku, či prehrávame boj proti trestnej činnosti vo virtuálnom priestore a otázku posilnenia bezpečnosti, súkromia a otvorenosti,

– prechod od IPv4 k IPv6 a opatrenia na riadenie internetu – globálne a vnútroštátne/regionálne,

– internet zajtrajška: inovácie a vývoj internetu.

Okrem toho sa dá očakávať, že na seminároch, fórach o osvedčených postupoch a stretnutiach dynamických združení sa bude diskutovať aj o okruhu ďalších problematík.

Európska komisia si myslí, že činnosť Fóra pre riadenie internetu dokázala, že slúži ako veľmi užitočný nástroj otvorených výmen medzi všetkými zainteresovanými stranami v oblasti riadenia internetu. EK sa zúčastnila na všetkých stretnutiach fóra a na prípravných prácach. Prezentácie na hlavných zasadnutiach a seminároch umožnili predstaviť osvedčené postupy v EÚ a podeliť sa o názory EÚ na základné hodnoty. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že sa veľmi vysoko cenilo aktívne a intenzívne zapojenie Európskeho parlamentu, ktoré si všimla nielen Komisia, ale takisto aj mnohé zainteresované strany zapojené do procesu. Inšpirovalo to aj ostatné parlamenty, aby vyslali svojich zástupcov na stretnutie. Komisia by privítala pokračovanie tejto skvelej spolupráce.

Do akej miery zahŕňa plánovaný Európsky indikátor jazykovej kompetencie, ktorý sa vzťahuje na päť najrozšírenejších európskych jazykov a kultúrne a lingvistické zložky klasických jazykov (starogréčtiny alebo latinčiny) odrážajúce sa v jazykoch, ktorými sa dnes hovorí v Európe?

Zaradí sa starogréčtina a latinčina medzi prvý a druhý cudzí jazyk, ktorými dnes hovoria žiaci EÚ? Snaží sa Komisia podporovať cezhraničné uznávanie titulov z klasických štúdií ako prostriedok podporovania európskeho ideálu na medzinárodnej úrovni?

Podľa oznámenia Komisie o Európskom indikátore jazykovej kompetencie z 1. augusta 2005 sa budú žiaci testovať v prvom a druhom najčastejšie vyučovanom cudzom jazyku. Komisia navrhla, aby sa v prvom kole a z praktických dôvodov testovala spôsobilosť v cudzom jazyku v piatich najčastejšie vyučovaných jazykoch Únie ako celku (t. j. angličtina, francúzština, nemčina, španielčina a taliančina).

Možnosť testovať latinčinu a starogréčtinu sa neberie do úvahy, keďže Európsky indikátor jazykovej kompetencie sa vytvára len pre oficiálne jazyky Európskej únie. To znamená, že do tohto procesu sú zapojené len živé jazyky.

Keďže kultúrne a lingvistické zložky klasických jazykov (starogréčtina a latinčina) sú zakorenené v súčasných používaných jazykoch v Európe, môžu sa tieto zložky prirodzene odrážať v testovacích materiáloch. Avšak projekt Európskeho indikátora jazykovej kompetencie nemá za cieľ osobitne zdôrazňovať tieto zložky.

O výbere z rozmanitých cudzích jazykov vyučovaných v rámci vzdelávacieho systému v každej krajine EÚ sa nerozhodlo na úrovni EÚ, ale patrí to do kompetencie členských štátov. Pri súčasnom rozvoji práva Spoločenstva patrí uznávanie diplomov na akademické účely takisto do kompetencie členských štátov za predpokladu, že neuplatňujú žiadnu priamu či nepriamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti.

Ako Komisia vníma úlohu nemeckého jazyka (a) ako pracovného jazyka a (b) ako oficiálneho jazyka Európskej únie? Aký je názor na poslednú iniciatívu nemeckého parlamentu (Bundestag) v tomto ohľade?

Komisia je plne oddaná viacjazyčnosti a jazykovej rozmanitosti, pričom hlavnými zásadami sú nediskriminácia, účinná podpora lepšej regulácie a demokratická povaha EÚ a zachovanie rýchleho procesu rozhodovania.

Podľa článku 1 nariadenia Rady č. 1/1958⁽¹⁾, ktoré vymenúva úradné a pracovné jazyky inštitúcií Únie, so všetkými jazykmi sa musí zaobchádzať rovnako, pokiaľ ide o zverejňovanie právnych predpisov a iných dokumentov so všeobecnou platnosťou. To znamená, že nariadenia a smernice Komisie, ako aj legislatívne návrhy a oznámenia úradne schválené Komisiou a odovzdané inštitúciám sa prekladajú do všetkých úradných jazykov Únie vrátane nemčiny.

Okrem toho je potrebné poznamenať, že nemčina je spolu s angličtinou a francúzštinou jedným z troch jazykov, v ktorých Komisia zvyčajne prijíma svoje vnútorné rozhodnutia.

Komisia neustále posudzuje všetky názory vyjadrené členskými štátmi v oblasti prekladu a v širšom kontexte v záležitostiach viacjazyčnosti.

Komisia vyhlásila, že „investovanie do jazykových zručností a riadenie rôznorodosti bude veľmi dôležité na to, aby Európa v plnej miere využila globalizovaný svet“.

Akú diskusiu Komisia viedla so spoločenstvom európskych podnikov s cieľom zabezpečiť, aby dôležité európske spoločnosti pripravili svojich zamestnancov na komunikáciu s rozvíjajúcimi sa trhmi, ako napríklad s Latinskou Amerikou alebo Čínou?

Podnikateľské fórum o viacjazyčnosti sa vytvorilo v roku 2007 s cieľom preskúmať, ako môžu jazykové zručnosti ovplyvniť obchod a zamestnanosť v Európskej únii. Toto fórum doručilo 11. júla 2008 svoju správu komisárovi pre viacjazyčnosť⁽¹⁾. Táto správa predstavuje jasný prehľad o tom, ako je potrebné pomôcť podnikom získať prístup na nové trhy a nové obchodné príležitosti v globalizovanom svete. Je založená na výskumných správach, prípadových štúdiách, rozhovoroch a osobných skúsenostiach členov fóra, ktorému predsedal vikomt Etienne Davignon, belgický štátny minister a bývalý podpredseda Európskej komisie. Jedným z hlavných bodov vyplývajúcich zo správy je fakt, že „Európa riskuje stratu konkurencieschopnosti, keďže rozvíjajúce sa ekonomiky, najmä v Ázii a Latinskej Amerike, rýchlo získavajú slušné jazykové zručnosti spolu s ďalšími kompetenciami, ktoré sú potrebné pre úspešnú hospodársku súťaž.“

Správa potvrdzuje názor Komisie, že nadobudnutie konkurencieschopnosti nezahŕňa len zlepšovanie jazykových zručností vo vzťahu k angličtine ako jednému z hlavných jazykov používaných v medzinárodnom obchode, ale takisto aj získavanie kompetencií v iných jazykoch s cieľom primerane oslovovať miestne trhy.

Správa je obzvlášť dôležitá na to, aby sa zvýšilo povedomie malých podnikov, pokiaľ ide o uznanie prínosu jazykových zručností a rozvoj jazykovej stratégie v rámci podniku, aby sa lepšie využil vnútorný trh EÚ a aby sa dosiahla lepšia mobilita v rámci európskych pracovných síl.

Závery a odporúčania v správe poskytli prínos pre nové strategické oznámenie o viacjazyčnosti, ktoré sa prijalo 18. septembra. Aby sa zabezpečilo nepretržité rozširovanie zistení správy a podpora implementácie jeho odporúčaní, Komisia vytvorí stálu platformu na výmenu osvedčených postupov pre podniky na získavanie dôležitých informácií z podnikateľského sektora, od sociálnych partnerov, obchodných organizácií, obchodných komôr, organizácií na podporu obchodu, škôl a vzdelávacích orgánov.

Viacjazyčnosť v Európskej únii je hlavnou zložkou európskej rozmanitosti. Najmä učenie sa nových jazykov nepredstavuje len konkurenčnú výhodu, ale tiež obohacuje kultúru.

Cieľom európskej jazykovej politiky je tzv. stratégia „1 + 2“, v rámci ktorej by sa mal každý občan EÚ naučiť dva ďalšie jazyky Spoločenstva popri svojom rodnom jazyku.

Zatiaľ čo sa tento program v zásade víta, je možné pozorovať vážne nedostatky v praxi, pokiaľ ide o jeho uplatňovanie. Niektoré regióny, v ktorých je učenie sa jazykov obzvlášť dôležité z hľadiska ich geografickej situácie, stále vylučujú výučbu jazykov susedných krajín zo svojich učebných osnov. Toto vylúčenie má dôsledky nielen pre konkurencieschopnosť jednotlivcov na globalizovanom trhu, ale vytvára dlhodobé prekážky voľnému pohybu pracovníkov v daných regiónoch z dôvodu nedostatočnej znalosti jazykov.

Ako si Komisia overuje uplatňovanie cieľov viacjazyčnosti, ktoré sa ustanovili v bielej knihe z roku 1996? Aké fondy EÚ sú dostupné vnútroštátnym orgánom na reorganizáciu politiky vzdelávania najmä v pohraničných regiónoch?

Komisia má rovnaký názor na kultúrnu dôležitosť viacjazyčnosti v Európe a na výhody podporovania učenia sa jazykov susedných krajín najmä v pohraničných oblastiach.

Komisia dôrazne podporuje cieľ „materinský jazyk plus dva“, ktorý, ako poukázal pán poslanec, sa prvýkrát ustanovil v bielej knihe v roku 1996 a prijal sa členskými štátmi na Európskej rade v roku 2002 v Barcelone. Odvtedy je tento cieľ v strede samotnej podstaty európskej politiky viacjazyčnosti a rozvíjal sa v následných oznámeniach Komisie⁽¹⁾.

Pri dodržiavaní princípu subsidiarity a právomocí členských krajín v tejto oblasti Komisia zozbierala informácie a údaje o implementácii tohto cieľa. Prijatie správy o implementácii akčného plánu „Podpora jazykového vzdelávania a jazykovej rozmanitosti“⁽²⁾, pravidelné zverejňovanie kľúčových údajov o výučbe jazyka a príprave indikátora jazykovej kompetencie sú toho dôkazom.

Komisia podporuje politiku viacjazyčnosti vo viacerých európskych programoch a iniciatívach. Okrem toho v jej novom oznámení o viacjazyčnosti, ktoré sa prijalo 18. septembra 2008, je uvedený zoznam všetkých programov a iniciatív Komisie na podporu viacjazyčnosti. S cieľom konkrétnejšie odpovedať na otázku viacjazyčnosti v pohraničných oblastiach, Komisia by chcela uviesť:

1. Program celoživotného vzdelávania 2007 – 2013, v rámci ktorého Parlament inicioval program „Comenius Regio“, ktorý konkrétnejšie podporí spoluprácu medzi školami v pohraničných oblastiach.

2. Program Interreg: Jedným z cieľov programu taliansko-rakúskej cezhraničnej územnej spolupráce je zlepšovať komunikáciu s cieľom vytvoriť spoľahlivú základňu pre obchodovanie a znížiť stále existujúce prekážky, ktoré vytvorili rozličné systémy vo viacerých oblastiach, najmä jazykové bariéry.

3. Program „Občania pre Európu“, ktorý podporuje partnerstvá miest a znalosti vzájomných jazykov a kultúr.

Aké politické a finančné opatrenia podniká Komisia, aby sa zabezpečilo skutočné uplatňovanie článkov 21, 290 a 314 Zmluvy a nariadenia Rady (EHS) č. 1⁽¹⁾ z 15. apríla 1958, najmä prostredníctvom vytvárania dostupných zdrojov, ktoré sú potrebné na vyrovnanie nedostatku, pokiaľ ide o pracovné miesta lingvistických úradníkov?

Aký je postoj Komisie k používaniu nemčiny ako hlavného pracovného jazyka, najmä ako kľúčového jazyka pre rozličné jazyky nových členských štátov?

Ako vníma Komisia úlohu slovenského jazyka ako úradného jazyka Európskej únie? Je spokojná so súčasnou situáciou slovenského jazyka, keď máme na mysli prijaté plánovacie a školiace opatrenia zamestnancov európskych inštitúcií, odkedy sa slovenčina zaviedla? Aké opatrenia je ešte potrebné prijať, aby sa zvýšila miera služieb poskytovaných v slovenskom jazyku na uspokojivú úroveň v rámci inštitúcií?

Predovšetkým je potrebné uviesť, že Komisia v plnej miere plní všetky svoje záväzky vyplývajúce z nariadenia č. 1⁽²⁾. To zahŕňa na jednej strane skutočnosť, že nariadenia a smernice Komisie, rovnako ako aj legislatívne návrhy a oznámenia, ktoré Komisia formálne schváli a odovzdá inštitúciám, sa preložia do všetkých úradných jazykov vrátane nemčiny a slovenčiny a na druhej strane aj skutočnosť, že odpovede na listy občanov sa vypracujú jazyku, ktorý vyberú. Okrem záväzkov vyplývajúcich z nariadenia č. 1 a v súlade so zásadami multikulturalizmu a viacjazyčnosti sa Komisia zaväzuje vynaložiť všetko úsilie na to, aby rovnako a s primeranou starostlivosťou a úctou zaobchádzala so všetkými občanmi, kultúrami a jazykmi. Takisto sa zaväzuje účinne a efektívne komunikovať s verejnosťou na centrálnej aj miestnej úrovni a takisto cez internet.

Vzhľadom na potrebu Komisie plniť predovšetkým svoje záväzky týkajúce sa prekladu právnych textov je preto nevyhnutné neustále sa snažiť dosiahnuť skutočnú rovnováhu medzi poskytovaním dôležitých a aktuálnych informácií pre zainteresované subjekty EÚ v čo najväčšom počte jazykov na jednej strane a na druhej strane zabezpečovaním rýchleho a nákladovo efektívneho rozhodovania a ochraňovaním európskych daňových poplatníkov pred neprimeraným zaťažením. Rozmiestnenie prekladateľských zdrojov zohľadňuje stratégia prekladateľskej činnosti Komisie, ktorá sa od roku 2004 nepretržite aktualizuje a vďaka ktorej je možné pravidelným a účinným spôsobom prispôsobovať dopyt a zdroje.⁽³⁾

Okrem toho je potrebné poznamenať, že nemčina je spolu s angličtinou a francúzštinou jedným z troch jazykov, v ktorých Komisia zvyčajne prijíma svoje vnútorné rozhodnutia.

Pokiaľ ide o slovenský jazyk, sú od roku 2003 v ponuke školenia. Štandardné školenie v slovenskom jazyku sa poskytuje na rovnakom základe, ako je to pri všetkých úradných jazykoch. Zamestnanci sa môžu zúčastňovať na školiacich aktivitách, ktoré Komisia organizuje vnútorne, alebo na externých školeniach organizovaných na Slovensku. Generálne riaditeľstvo Komisie pre preklad začalo v roku 2007 s iniciatívou zmobilizovať predstaviteľov slovenských ministerstiev, univerzít, odborných škôl a európskych inštitúcií s cieľom zlepšiť inštitucionálne používanie slovenského jazyka a jeho terminologickú presnosť. Generálne riaditeľstvo Komisie pre tlmočenie takisto stále podporuje vzdelávacie inštitúcie na Slovensku, pokiaľ ide o výchovu konferenčných tlmočníkov. Pravidelne sa organizujú akreditačné testy, aby sa zvýšil počet tlmočníkov na rezervnom zozname, ktorí tlmočia zo slovenčiny a do slovenčiny.

Komisia plní svoje záväzky týkajúce sa slovenského jazyka, poskytované služby majú vysokú kvalitu a slovenský jazyk má aktívnu podporu. Pokiaľ ide o kvalitu textov, bolo predložených naozaj len veľmi málo sťažností.

Ako bývalá novinárka, pani komisárka pre informačnú spoločnosť a média rozprávala pri tejto príležitosti o úlohe a právach všetkých mediálnych subjektov a novinárov. Môže Komisia v rámci budúcich informačných a iných kampaní EÚ zaručiť, že sa zameria na vnútroštátnu dennú tlač, pokiaľ ide o tieto nové kampane?

Médiá sú jeden z najdôležitejších komunikačných kanálov, pokiaľ ide o informácie o činnosti EÚ. Preto sa Komisia zaväzuje využiť informačné kampane v médiách s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o dôležitých iniciatívach EÚ a osloviť čo možno najširšiu verejnosť.

Každé noviny, každá televízia či rozhlasová stanica sa musia rozhodnúť, či si želajú zúčastniť sa na informačných kampaniach, do ktorých sa zapojí Komisia. Pokiaľ ide o akékoľvek prílohy či akúkoľvek použitú reklamu, sú tu zavedené prísne pravidlá verejného obstarávania bez ohľadu na príslušnú sumu s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky obchodné dohody vykonávali spravodlivým a otvoreným spôsobom. Preto Komisia nemôže zaručiť, že sa všetka denná tlač zapojí do každej informačnej kampane, ktorú Komisia iniciuje.

Po podpísaní preferenčnej dohody EÚ – Mexiko, ktorá zahŕňa ustanovenie o ľudských právach, sa hlavné medzinárodné organizácie opakovane sťažovali na vážne porušovanie ľudských práv mexickou vládou.

Európsky parlament naliehal na mexickú vládu, aby podnikla kroky, pokiaľ ide o hromadné zabíjanie v osade Acteal a o aktuálnejší problém vrážd žien (feminicídu).

Vytvorila EÚ nejaký druh mechanizmu na posudzovanie situácie ľudských práv v Mexiku? Je do tohto mechanizmu zahrnutá občianska spoločnosť? Má Komisia v úmysle vyvinúť nejakú činnosť na aktiváciu ustanovenia o ľudských právach v Mexiku ako dôsledok tamojšej situácie ľudských práv?

Komisia a členské štáty EÚ sa veľmi zaujímajú o situáciu ľudských práv v Mexiku, ako aj vo všetkých ostatných krajinách. Delegácia v Mexiku pripravuje pravidelné informačné prehľady, stretáva sa s obhajcami ľudských práv, vykonáva návštevy a rozvíja nepretržitý dialóg s miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti.

Komisia vedie s mexickými orgánmi otvorený a pozitívny dialóg v tejto záležitosti, absolvuje časté stretnutia s námestníkom mexického ministerstva zahraničných vecí pre ľudské práva a mnohostranné záležitosti a s mexickým veľvyslanectvom v Bruseli. O tejto problematike sa bude znovu diskutovať na spoločnom výbore EÚ – Mexiko v októbri 2008.

Pokiaľ ide o spoluprácu, delegácia riadi miestny grantový program na podporu projektov v oblasti ľudských práv, ktoré vedú organizácie občianskej spoločnosti v Mexiku. V rámci dokumentu o stratégii krajiny na roky 2007 – 2013 sa v spolupráci s mexickou vládou paralelne začal nový projekt v oblasti ľudských práv a doplní 49 projektov, ktoré už od roku 2002 podporuje Európska iniciatíva pre demokraciu a ľudské práva.

Komisia nakoniec verí, že v novom politickom kontexte vytvorenom prostredníctvom založenia strategického partnerstva EÚ – Mexiko bude viac príležitostí zaoberať sa spolu s našimi mexickými partnermi všetkými citlivými otázkami vrátane ľudských práv na viacstrannej aj dvojstrannej úrovni.

Komisia a vláda mexického štátu Chiapas, spolu s účasťou ad honorem mexickej federálnej vlády, podpísali v decembri 2003 Projekt integrovaného a udržateľného sociálneho rozvoja, Chiapas, Mexiko (PRODESIS) „ALA/B7-310/2003/5756“.

Prečo sa vybral tento región zmietaný vnútornými rozpormi bez akejkoľvek konzultácie alebo bez zabezpečenia dohody s miestnym obyvateľstvom?

Pokiaľ ide o kritiku tohto projektu, plánuje EÚ vytvoriť konzultačný mechanizmus? Ak áno, ako plánuje zabezpečiť, aby konzultované organizácie boli reprezentatívne a nezávislé od financovania zo strany EÚ alebo mexickej federálnej vlády?

Aký mechanizmus plánuje EÚ použiť s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto projekty vykonávali v súlade s ustanoveniami deklarácie OSN o právach pôvodných obyvateľov, pokiaľ ide o potrebu zabezpečiť slobodný a informovaný súhlas s každým projektom uskutočnenom na územiach, ktoré patria pôvodným obyvateľom?

1. Projektové územie pre PRODESIS sa vybralo pri plnom uvedomení si mimoriadne vysokého stupňa marginalizácie jeho prevažne pôvodného obyvateľstva. V každom kroku projektového cyklu, dokonca aj teraz v záverečnej fáze projektu PRODESIS, si Komisia uvedomovala zložitú politickú a sociálnu situáciu na tomto území. Prejavuje sa to v otvorenosti programu PRODESIS k miestnym partnerským inštitúciám aj jeho silnom záväzku zodpovednosti voči konečným príjemcom a spoločenstvám.

2. Počas štúdie uskutočniteľnosti a prípravnej misie sa uskutočnili viaceré kontakty a konzultácie s miestnymi príjemcami a spoločenstvami, ako aj s národnými a regionálnymi organizáciami občianskej spoločnosti.

Počas zahájenia a vykonávania projektu každé plánovanie a produktívna činnosť financovaná projektom nevyhnutne záviseli od predchádzajúcej dohody s miestnymi spoločenstvami a organizáciami na miestnej úrovni a od ich slobodného súhlasu.

3. Z inštitucionálneho hľadiska sa dôraz kládol na účasť a kontrolu občianskej spoločnosti v rámci poradnej rady projektu, ktorej nezávislé „kolégium občianskej spoločnosti“ zahŕňalo približne 30 členov regionálnych a národných neštátnych subjektov.

V rámci programu transeurópskej dopravnej siete sa ako priorita uvádza rozvoj námorných diaľnic. Tie poskytujú obrovský potenciál na zníženie nákladov, emisií CO2 a dopravných preťažení na pozemných diaľniciach pre spotrebiteľov, prepravcov a tiež pre verejné orgány.

Mohla by preto Komisia načrtnúť, aká úroveň podpory je dostupná pre nové námorné diaľnice na námorných trasách a akú úroveň podpory môžu poskytnúť týmto projektom členské štáty?

Námorné diaľnice je možné podporovať rozličnými nástrojmi na európskej a vnútroštátnej úrovni.

Na úrovni EÚ grantová schéma TEN-T podporuje financovanie infraštruktúry a zariadení. Maximálna intenzita pomoci je 20 % na úseky projektu umiestnené len v jednom členskom štáte a 30 % pri cezhraničných úsekoch týchto projektov. Podpora naplánovaná pre prioritný projekt č. 21, Námorné diaľnice, sa stanovila v rámci viacročného pracovného programu⁽¹⁾ na rok 2007 a jej výška na programové obdobie 2007 – 2013 je 310 miliónov EUR, ktoré sa každoročne rozdelia pri výzvach uverejňovaných od roku 2008 do roku 2013.

Program Marco Polo II⁽²⁾ podporuje dopravu a zahŕňa námorné diaľnice ako jednu z piatich činností, ktorá sa môže uchádzať o podporu. Celková suma poskytnutá na programové obdobie 2007 – 2013 je 450 miliónov EUR (na všetky činnosti). Maximálna intenzita financovania je 35 % na dobu maximálne piatich rokov.

Kohézny fond⁽³⁾ a Fond regionálneho rozvoja⁽⁴⁾ takisto umožňujú financovanie námorných diaľnic, ak členské štáty zahrnuli tieto činnosti do zodpovedajúcich programových dokumentov. Maximálna intenzita financovania je 85 %.

Európska investičná banka (EIB) môže poskytnúť podporu pre námorné diaľnice buď prostredníctvom financovania prednostného dlhu (senior debt), alebo prostredníctvom nástroja na poskytovanie záruk pre projekty transeurópskej dopravnej siete⁽⁵⁾ (LGTT).

Okrem toho v prípade, že dostupné zdroje Spoločenstva nebudú dostačujúce, členské štáty môžu doplniť financovanie Spoločenstva prostredníctvom štátnej pomoci s cieľom poskytnúť podporu projektom vybraným v rámci programov Marco Polo II a TENT-T s maximálnou intenzitou verejnej podpory. Na účely právnej bezpečnosti sa Komisia bude snažiť vysvetliť tento osobitný aspekt v oznámení, ktoré prijme na jeseň 2008.

Na vnútroštátnej úrovni môže napokon členský štát takisto poskytnúť vnútroštátnu podporu námornej pobrežnej doprave a námorným diaľniciam v súlade s usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci pre námornú dopravu. Maximálna intenzita financovania dosahuje 30 % na tri roky. Pred ich vykonávaním musí Komisia schváliť vnútroštátne programy podpory v súlade s článkom 87 a 88 Zmluvy o ES.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa podujal vykonať veľkú reformu francúzskej verejnoprávnej televízie. Reforma, ktorá má skoncovať s komerčnou reklamou, čelí veľkému odporu zamestnancov sektora a v širšom kontexte aj odporu verejnej mienky z dôvodu obáv, že verejnoprávna televízia by v krátkom čase prestala existovať, lebo ak by sa musela vzdať príjmov z reklamy, nebola by schopná konkurovať súkromným televíznym kanálom. Odtiaľ je už len krôčik k presvedčeniu, a veľa ľudí je o tom presvedčených, že Francúzsko sa rozhodlo zbaviť verejnoprávnej televízie v prospech súkromného sektora, ktorý by z takého konania mohol veľa vyťažiť.

Mohla by sa Komisia vyjadriť, či je táto reforma v súlade s právnymi predpismi EÚ a mohla by vysvetliť svoje stanovisko v tejto veci?

Uplatnenie pravidiel Spoločenstva o štátnej pomoci v oblasti financovania verejnoprávnej televízie je založené predovšetkým na oznámení Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pre verejnoprávne vysielanie.⁽¹⁾

Toto oznámenie určuje základné princípy stanovené v Protokole o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch, ktorý tvorí prílohu Amsterdamskej zmluvy, t. j. kompetencie členských štátov poskytovať financovanie na podporu verejnoprávneho vysielania, pokiaľ takéto financovanie poskytuje vysielacím organizáciám na plnenie verejnoprávnej objednávky tak, ako je zverená, vymedzená a organizovaná jednotlivými členskými štátmi, a pokiaľ takéto financovanie neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodársku súťaž v Spoločenstve v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom.

V právnom kontexte subsidiarity záleží výber prostriedkov financovania verejnoprávnej televízie jedine na členských štátoch. Napriek tomu musí Komisia podľa článku 86 ods. 2 Zmluvy overiť, či odchýlka od zvyčajného uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže pre poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu neprimeraným spôsobom neovplyvňuje hospodársku súťaž na spoločnom trhu. Štátna pomoc musí byť najmä úmerná cieľu spoločného záujmu, t. j. nesmie presahovať čisté náklady na poslanie verejnej služby, pričom berie do úvahy aj iné priame alebo nepriame príjmy odvodené od takého poslania.

Pokiaľ ide o aktuálnu reformu sektora verejnoprávneho televízneho vysielania vo Francúzsku, do dnešného dňa Komisia nedostala žiadne oficiálne hlásenie francúzskych úradov. Vyjadrenie Komisie v tejto veci by preto bolo predčasné.

Z doterajších výsledkov vyšetrovania vo veci Siemens vedeného justičnými orgánmi v Grécku a Nemecku vyplýva, že spoločnosť Siemens z tajných fondov podplácala politické strany a osoby vo vedúcich funkciách, aby získala výhody v hospodárskej súťaži v úsilí o získanie zákaziek a zmlúv o dodávkach od vlád a štátnych podnikov. Táto spoločnosť sa spolu s inými spoločnosťami podieľala na realizácii projektov informačnej spoločnosti, ktoré boli spolufinancované z fondov Spoločenstva.

Ktoré projekty realizoval Siemens v kontexte programu informačnej spoločnosti? O aké sumy v týchto projektoch išlo? Má Komisia v úmysle preveriť, či bol dodržaný postup stanovený Európskym spoločenstvom na udeľovanie a realizáciu projektov?

Za implementáciu projektov v Grécku spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov v rámci operačného programu Informačná spoločnosť 2000 – 2006 sú zodpovedné členské štáty, ako uvádza článok 8, odsek 3 nariadenia Rady (ES) č. 1260/99 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch⁽¹⁾, pri uplatnení princípu subsidiarity. Členské štáty nie sú povinné informovať Komisiu o každom projekte, ktorý je spolufinancovaný zo štrukturálnych fondov, pokým nejde o veľký projekt podľa článkov 25 a 26 nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999.

Nariadenie Európskej komisie (ES) č. 438/2001, ktoré podrobne stanovuje pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999, ktoré sa týka riadiacich a kontrolných systémov pre pomoc poskytnutú zo štrukturálnych fondov, stanovuje, že štátne orgány budú zabezpečovať kontrolu riadenia projektov realizovaných pod ich dohľadom. To isté nariadenie tiež stanovuje, že audit systémov a projektov budú vykonávať vnútroštátni audítori.

V prípade potreby ďalších informácií o tejto veci Komisia odkazuje na svoje odpovede na otázky E-0505/08, E-0589/08, E-0839/08, E-2804/08, E-3847/08, E-4139/08, E-4180/08, E-4219/08, E-4294/08 a E-4374/08.

India zohráva v Afganistane dôležitú úlohu a je významným faktorom pre bezpečnosť a stabilizáciu tejto krajiny. Pomoc Indie pri obnove Afganistanu výrazne ovplyvnila tento región. Od pádu Talibanu v roku 2002 poskytla indická vláda Afganistanu vyše 750 miliónov USD. Okrem toho v Afganistane pracujú tisícky indických občanov, aby zlepšili životy Afgancov tým, že poskytnuté prostriedky použijú na projekty výstavby základných kapacít a inštitúcií, napr. na rekonštrukciu a dostavbu priehrady v údolí Salma v provincii Herát.

Aké politické opatrenia zamýšľa prijať Európska únia vzhľadom na útok na indické veľvyslanectvo v Kábule v pondelok 7. júla, aby v plnej miere podporila indickú a afganskú vládu v snahe postaviť páchateľov tohto brutálneho útoku pred súd?

Môže Komisia špecifikovať, vzhľadom na potvrdený prísľub, ktorý Európska únia dala na Medzinárodnej konferencii na pomoc Afganistanu v Paríži v júni tohto roku s cieľom posilniť afganské inštitúcie a zvýšiť bezpečnosť v Afganistane a vzhľadom na niekoľko ďalších dôležitých prísľubov, ako si predstavuje pokračovanie spolupráce s afganskou vládou a ďalšími partnermi ako India, aby sa zabezpečilo, že už prebiehajúca výstavba dôležitých kapacít a inštitúcií prinesie konkrétne výsledky?

Komisia dôrazne odsúdila hrozný bombový útok na indické veľvyslanectvo v Kábule 7. júla 2008, ktorý pripravil o život mnohých afganských civilistov, indických diplomatov a zamestnancov veľvyslanectva a zranil mnoho ďalších ľudí. Už v príhovore k Parlamentu 8. júla 2008, deň po bombovom útoku, Komisia tento čin dôrazne odsúdila a vyjadrila sústrasť rodinám tých, ktorí zahynuli alebo utrpeli zranenia.

Ako bolo v tom čase uvedené vo vyhlásení predsedníctva EÚ, činy namierené proti diplomatickým zastupiteľstvám štátov sú vo svojej podstate neprípustné. Európska únia ubezpečila indické úrady o svojej solidarite a potvrdila afganským úradom svoje odhodlanie pomáhať v boji proti terorizmu. Všetci, ktorí stáli v pozadí tohto hrozného teroristického činu, by mali byť postavení pred súd.

Komisia robí všetko pre prehĺbenie spolupráce s Indiou. Rozpočet ES pre Indiu na obdobie 2007 – 2013 predstavuje 260 miliónov eur, ktoré sú určené na zdravotné a vzdelávacie programy a implementáciu spoločného akčného plánu. Po prehodnotení spoločného akčného plánu EÚ – India Komisia predniesla návrhy na prehĺbenie spolupráce v boji proti terorizmu a jeho šíreniu.

Pomoc Afganistanu je a v budúcnosti zostane hlavnou prioritou. Od roku 2002 Spoločenstvo prispelo sumou 1,2 miliardy eur. Na Parížskej konferencii 12. júna 2008, kde sa stretlo medzinárodné spoločenstvo, aby opätovne potvrdilo svoje záväzky voči Afganistanu, bolo pripomenuté, že Komisia sa zaväzuje dlhodobo. Bezpečnostná situácia medzinárodnému spoločenstvu a afganskej vláde sťažila dosahovanie pokroku, ktorý v tomto regióne tak veľmi potrebujeme. Spoločenstvo sa však zaviazalo pomôcť kľúčovým inštitúciám, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie fungovania právneho štátu. Na Rímskej konferencii o právnom štáte v Afganistane v roku 2007 Komisia oznámila, že do roku 2010 poskytne Spoločenstvu na podporu právneho štátu až 200 miliónov eur. Tieto prostriedky sa použijú na pomoc polícii a súdnictvu. Komisia pracuje s hlavnými justičnými inštitúciami v Kábule na projekte, ktorého cieľom je urobiť z nich otvorené, profesionálne a legitímne orgány. V niektorých oblastiach sa dosahuje pokrok a koordinácia darcov do tohto sektora sa od Rímskej konferencie významne zlepšila. Komisia tiež naďalej podporuje políciu, najmä prostredníctvom príspevkov do Podielového fondu pre právo a poriadok (LOTFA). Postupne by to malo prispieť k posilneniu hlavných inštitucionálnych kapacít v Afganistane.

Haci Bogatekin, vydavateľ novín Gerger Firat, je od 13. apríla 2008 vo väzbe po tom, čo napísal článok uverejnený v januári 2008 o tom, že Turecká republika čelí väčšiemu nebezpečenstvu z narastajúceho moslimského fundamentalizmu než z činnosti strany PKK. V predmetnom článku tiež ostro kritizoval armádnu kampaň proti PKK v regióne v čase, keď vplyv islamistického hnutia, ktoré založil Fethullah Gülen a ktoré má blízko k AKP, stále rastie. Keď ho štátny prokurátor Sadullah Ovacikli v tejto veci vypočúval, novinár uverejnil článok, v ktorom tvrdil, že sám Ovacikli je úzko napojený na Fethullaha Gülena. Bogatekin bol 25. júna 2008 odsúdený na 18 mesiacov väzenia. Hrozí mu ďalšia väzba za porušenie článku 301 tureckého trestného zákonníka za uverejnenie ďalšieho článku.

Je podľa názoru Komisie toto odsúdenie novinára na trest odňatia slobody porušením slobody tlače a slobody vyjadrovania? Ak áno, aké kroky robí Komisia a aký bude mať tento prípad vplyv na prebiehajúce prístupové rokovania?

Komisia pozorne sleduje prípad, na ktorý odkazuje pán poslanec. Tento prípad ilustruje skutočnosť, že v Turecku stále existujú nedostatky týkajúce sa ochrany slobody vyjadrovania v súlade s európskymi normami.

V apríli tohto roku turecký parlament prijal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k článku 301 tureckého trestného zákonníka, ktorý sa opakovane používal na prenasledovanie a odsúdenie spisovateľov a novinárov. Zámerom týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je posilniť ochranu slobody vyjadrovania v Turecku. Ako však komisár pre rozšírenie často zopakoval, najpodstatnejšia je primeraná implementácia a viditeľné zlepšenie v tejto oblasti.

Navyše musíme riešiť aj iné právne ustanovenia než článok 301, ktoré bránia slobode vyjadrovania, aby sa zastavili neopodstatnené prenasledovania ľudí, ktorí vyjadrujú nenásilné názory.

Komisia bude naďalej pozorne monitorovať situáciu v oblasti slobody vyjadrovania. Naše zistenia budú uverejnené vo výročnej správe o pokroku Turecka, ktorá by sa mala schváliť 5. novembra.

Vo svojej odpovedi na moju ústnu otázku o otvorení nemeckého pracovného trhu pre občanov nových členských štátov EÚ (H-0340/08⁽¹⁾) Komisia zdôrazňuje, že obmedzenia prístupu na nemecký pracovný trh môžu zotrvať ďalšie dva roky po 30. apríli 2009 iba v prípade vážneho narušenia rovnováhy pracovného trhu alebo ak hrozí nebezpečenstvo takého narušenia. Komisia musí byť o tomto opatrení informovaná pred uplynutím päťročného obdobia. Nemecká vláda 16. júla 2008 rozhodla, že Nemecko svoj pracovný trh pracovníkom z nových členských štátov neotvorí skôr ako v roku 2011 napriek tomu, že sa situácia na nemeckom pracovnom trhu stále zlepšuje: napríklad v júni 2008 bola miera nezamestnanosti 7,5 %, teda najnižšia za mnohé roky. Môže sa Komisia v tejto súvislosti vyjadriť, či nemecká vláda predložila podrobné dôkazy, ktoré dokazujú vážne narušenie rovnováhy pracovného trhu? Ak áno, je Komisia pripravená prijať tieto dôkazy?

Komisia si uvedomuje rozhodnutie nemeckej vlády predĺžiť platnosť obmedzení na sprístupnenie svojho pracovného trhu pracovníkom z EÚ-8 až do roku 2011. Toto rozhodnutie je spojené s rozhodnutím otvoriť nemecký pracovný trh pre vysokoškolských absolventov z členských štátov EÚ-8, Bulharska a Rumunska od 1. januára 2009.

Do dnešného dňa však nemecká vláda Komisiu o rozhodnutí predĺžiť platnosť obmedzení neinformovala a za podmienok prístupovej zmluvy tak do konca druhej fázy 30. apríla 2009 nemusí urobiť.

Napriek tomu Komisia od každého členského štátu EÚ očakáva, že ju bude informovať o vážnych narušeniach rovnováhy pracovného trhu alebo jeho hrozby a poskytne plné zdôvodnenie a presvedčivé údaje a argumenty. Prístupová zmluva nedefinuje, ako možno dokázať vážne narušenie rovnováhy pracovného trhu. To znamená, že je na rozhodnutí členského štátu, či predloží kritériá a argumenty, o ktorých si myslí, že spôsobujú narušenie rovnováhy. Komisia dôkladne zhodnotí argumenty, ktoré jej príslušné členské štáty predložia. Narušenie rovnováhy pracovného trhu sa v každej krajine môže prejaviť rôzne a celková hospodárska situácia a vývoj na pracovnom trhu sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Komisia po tejto stránke nemôže vydať upozornenie skôr, než ju členské štáty písomne upovedomia.

Hoci poľská vláda mala plány na reštrukturalizáciu lodeníc v Gdansku a Štetíne dokončiť do 10. júla 2008, tieto dokumenty ešte neboli odovzdané. Jestvujúce plány na reštrukturalizáciu a privatizáciu predmetných lodeníc Komisia zamietla z toho dôvodu, že nespĺňali tieto podmienky: dlhodobá rentabilita, zníženie produkčných kapacít, väčší podiel investorov na financovaní a dohodu o neposkytovaní ďalšej pomoci predmetným podnikom zo štátneho rozpočtu. Ak Komisia nepredĺži lehotu na odovzdanie týchto dokumentov, lodenice sa stanú platobne neschopné. Okrem toho istý internetový portál oznámil, že predstaviteľ Komisie radil investorom, ktorí majú záujem o kúpu lodenice v Štetíne, aby počkali, kým ju vyhlásia za platobne neschopnú.

Aký je postoj Komisie k tejto veci?

Komisia vzala do úvahy pokročilé štádium privatizácie lodenice v Gdansku a lodenice v Štetíne a rozhodla sa presunúť termín prijatia konečného rozhodnutia o štátnej pomoci pre tieto dve lodenice na október 2008⁽¹⁾. Toto rozhodnutie je založené na záväzku poľskej vlády predložiť kompletné plány reštrukturalizácie týchto dvoch lodeníc v súlade s pravidlami ES pre poskytovanie štátnej pomoci najneskôr do 12. septembra 2008. Plány musia zabezpečiť, že firmy po rozsiahlej reštrukturalizácii opätovne získajú dlhodobú životaschopnosť a schopnosť konkurovať na trhu i bez štátnej pomoci. Reštrukturalizácia by do značnej miery mala byť financovaná samotnými firmami alebo investormi a malo by ju sprevádzať rozsiahlejšie zníženie výrobných kapacít.

Nové reštrukturalizačné plány boli doručené poľskými úradmi 12. septembra 2008. Komisia tieto nové plány dôkladne posudzuje, aby mohla určiť, či významne zlepšujú situáciu a či je možné uvažovať o štátnej pomoci v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, aby boli kompatibilné so spoločným trhom.⁽²⁾

Zástupcovia Komisie sa 20. júna 2008 stretli s poľskými úradmi a zástupcami nórskej spoločnosti Ulstein, ktorá prejavila predbežný záujem o kúpu lodenice v Štetíne. Stretnutie sa uskutočnilo na žiadosť poľských úradov a jeho účelom bolo umožniť potenciálnemu investorovi predstaviť svoju stratégiu týkajúcu sa reštrukturalizácie lodenice. Komisia môže pána poslanca ubezpečiť, že žiadny člen Komisie neradil investorovi vyčkať na bankrot.

Pracovná skupina pre Severné Írsko (TFNI) zverejnila 15. apríla 2008 správu, v ktorej predniesla otázky týkajúce sa prístupu Severného Írska a jeho účasti na politike a programoch Spoločenstva.

Môže mi Komisia povedať, či niektoré odporúčania obsiahnuté v tejto správe boli prijaté alebo či táto správa nejakým pozitívnym spôsobom prispela k účinku fondov EÚ v Severnom Írsku?

Správa pracovnej skupiny pre Severné Írsko, ktorú Komisia prijala v apríli 2008⁽¹⁾, si kladie za cieľ podporiť úsilie o zabezpečenie hospodárskej konkurencieschopnosti a trvalo udržateľnej zamestnanosti v tomto regióne. V snahe splniť tieto ciele správa upozorňuje na príležitosti, ktoré ponúka šesť nových investičných programov na obdobie 2007 – 2013 a na ktoré Európska únia prispieva celkovou sumou 1,1 miliardy eur. Zahŕňajú tretiu generáciu programu za mier a zmierenie, ktorý je určený len pre tento región.

Okrem toho správa vypracúva početné iniciatívy na zapojenie tohto regiónu do rôznych oblastí európskej politiky. Niektoré iniciatívy sa začali ešte pred vydaním správy a krátko potom. V istých prípadoch to v Severnom Írsku malo za následok úspešné uchádzanie sa o finančnú pomoc z rozpočtu EÚ (pozri odsek 4 správy), kým v iných prípadoch sa v Severnom Írsku zvýšilo povedomie o príležitostiach, ktoré vyplývajú z nových programov EÚ a politických iniciatív.

Severoírske úrady naznačili, že majú v úmysle systematicky rozvinúť ďalšie iniciatívy vrátane nových príležitostí, ktoré mohli vzniknúť v období po vydaní správy, vypracovaním akčného plánu. Komisia má informácie, že návrh akčného plánu sa v súčasnosti dokončuje. Komisia sľúbila, že pracovná skupina bude s týmto regiónom úzko spolupracovať na jeho implementácii.

V správe pracovnej skupiny Komisia poznamenáva, že Severné Írsko má v minulosti chvályhodnú účasť na rôznych politikách EÚ, z ktorých veľa získalo. Za danej novej politickej situácie v regióne a s pomocou pracovnej skupiny možno oprávnene veriť, že pôvodná výkonnosť sa v období finančného rámca 2007 – 2013 zlepší.

Na prvej stránke webovej lokality rehabilitačného centra Khiam (KRC), populárnej organizácie Hizballáhu, zo dňa 24. júla 2008 sa píše, že osoba, ktorú prednedávnom označovali za syna a hrdinu Libanonu, Samir Al-Kantar, navštívil druhé zasadnutie výboru pre pomoc libanonským väzňom a KRC (tieto dve organizácie majú očividne rovnakú adresu). V spodnej časti stránky sa nachádza logo Európskej únie so slovami: „Projekt v rámci iniciatívy EÚ za demokraciu a ľudské práva (EIDHR) – financuje Európska únia – realizuje KRC.“.

Prostredníctvom viacerých listov a otázok kladených priamo Komisii som zhromaždil jasné dôkazy, že hlavný libanonský projekt financovaný Komisiou nemá nič spoločné s podporou demokracie a ľudských práv, ale naopak, snaží sa ich zničiť glorifikáciou terorizmu a fanatizmu. Tieto dôkazy nepriniesli žiadne zmeny v postoji Komisie.

Myslí si Komisia, že je legitímne míňať peniaze daňových poplatníkov EÚ na glorifikáciu najnižšieho druhu rasizmu a fanatizmu v osobe niekoho, kto zabil dieťa zjavne preto, že bolo židovské?

Pokiaľ ide o projekt rehabilitačného centra Khiam (KRC) financovaný Európskou komisiou, delegácia ho pozorne monitoruje a ako vyhlásila komisárka pre vonkajšie vzťahy a európsku susedskú politiku vo svojom liste z 5. júna 2008 adresovanom pánovi poslancovi, Komisia je spokojná s výsledkami tohto projektu, ktorý sa týka veľmi dôležitej veci, a to poskytovania lekárskej, sociálnej a psychologickej pomoci obetiam týrania. Takéto použitie peňazí daňových poplatníkov EÚ je v úplnom súlade s cieľmi Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva, ktorý schválil Parlament. Úplné podrobnosti projektu boli pánovi poslancovi predstavené nielen v odpovediach Komisie v dotazníku Výboru pre rozpočtovú kontrolu vo vzťahu k výdavkom za rok 2006, ale tiež v rozsiahlej korešpondencii s komisárom pre administratívne záležitosti, audit a boj proti podvodom a s komisárkou pre vonkajšie vzťahy a európsku susedskú politiku, ktorá poskytla pánovi poslancovi predbežnú správu o operačných a finančných záležitostiach z 29. apríla 2008.

Komisia odsudzuje všetky formy rasizmu, no financovanie projektov nespája s očakávaním, že zúčastnené mimovládne organizácie budú systematicky vyjadrovať názory, ktoré sú v súlade s vonkajšou politikou EÚ. EÚ vskutku podporuje rozmanitosť názorov a právo na vyjadrenie dovtedy, kým nie sú porušené základné demokratické princípy. V tomto prípade informácie zverejnené na internetovej stránke KRC odrážali všeobecný tón libanonského tlačového spravodajstva o prepustení väzňov a v skutočnosti boli založené prevažne na správach z novín.

V posledných rokoch, keď používanie mobilných telefónov stabilne rastie, neustále sa menia ich normy (dokonca aj v prípade modelov tej istej značky). To zbytočne zvyšuje výdavky na príslušenstvo.

Hlavným dôvodom tejto anomálie je to, že neexistuje jednotná norma pre zásuvné konektory rôznych periférnych zariadení (nabíjačky, slúchadlá, prenosové káble), ktorá by platila univerzálne pre všetky značky telefónov GSM. Netreba hovoriť, že monopolizácia periférnych zariadení narúša hospodársku súťaž a následne zhoršuje kvalitu a zvyšuje ceny.

Štandardizácia periférnych zariadení (povedzme na formát USB) by znížila náklady, uľahčila by mobilné telekomunikačné služby, posilnila by ochranu spotrebiteľa a hospodársku súťaž, zvýšila by dopyt po mobilných službách, zredukovala by odpad z elektrických a elektronických zariadení a viedla by k úsporám energie, materiálu a zdrojov.

Ako by mohla Komisia iniciovať tento potrebný postup, ktorým by sme mohli podporiť harmonizáciu požiadaviek v tejto oblasti v rámci EÚ, ako aj presvedčiť všetky zainteresované subjekty, že táto snaha je v najlepšom verejnom záujme?

Komisia by rada váženú poslankyňu odkázala na svoju odpoveď na písomnú otázku E-0934/08, ktorú predložil pán Hegyi, a písomnú otázku P-3953/08, ktorú predložil pán Manders.

Napätie medzi Gruzínskom a Ruskom narastá. Aké kroky Komisia podniká preto, aby znormalizovala situáciu na južnom Kaukaze a zastavila hegemonistické zámery Ruska v tomto regióne?

Komisia je v rámci svojich inštitucionálnych právomocí plne zapojená do pokračujúceho úsilia EÚ reagovať na humanitárne a spoločensko-hospodárske dôsledky nedávneho konfliktu medzi Gruzínskom a Ruskom, ako aj stabilizovať bezpečnostnú situáciu.

Komisárka pre vonkajšie vzťahy v liste z 11. septembra 2008, ktorý bol adresovaný predsedom parlamentných výborov pre rozpočet a zahraničné veci a ministrom zahraničia EÚ, vyjadrila zámer Komisie urýchlene pripraviť finančný balík vo výške 500 miliónov EUR na obdobie rokov 2008 – 2010, ktorý má prispieť k hospodárskej obnove Gruzínska. Rovnaký príspevok bol vyžiadaný od členských štátov EÚ.

Navyše v súlade so závermi Európskej rady začala Komisia prípravy na zorganizovanie medzinárodnej konferencie darcov, ktorá sa má konať v októbri v Bruseli.

Ďalším dôležitým spôsobom podpory Gruzínska je urýchlenie procesu jeho hospodárskej integrácie do EÚ v rámci akčného plánu ESP (Európskej susedskej politiky).

V tejto súvislosti Komisia zamýšľa čo najviac urýchliť prípravné práce na začatie rokovaní s Gruzínskom o readmisnej dohode o uľahčení vízového režimu a o úplnej a komplexnej dohode o voľnom obchode po splnení primeraných požiadaviek.

Zároveň Komisia zamýšľa ďalej povzbudzovať a podporovať Gruzínsko, aby pokračovalo v postupe reforiem v oblasti demokracie, právneho štátu, správy a slobody médií. Komisia verí, že podpora politickej plurality a efektívnejšie demokratické riadenie je v najlepšom dlhodobom záujme Gruzínska.

Pokiaľ ide o Rusko, 26. augusta, v deň, keď prezident Medvedev vydal dekrét, ktorým uznal nezávislosť Južného Osetska a Abcházska, vydal predseda Komisie vyhlásenie, ktorým tento krok odsúdil. Európska rada toto uznanie nezávislosti rozhodne a jednohlasne odsúdila 1. septembra. Postoj EÚ následne po kríze v Gruzínsku bol vytýčený v záveroch Európskej rady z 1. septembra. Čo sa týka Komisie, rokovania o novej dohode, ktorá má nahradiť Dohodu o partnerstve a spolupráci, sú odložené v očakávaní stiahnutia sa ruských síl na pozície spred 7. augusta. Komisia tiež prispieva k hĺbkovému preskúmaniu vzťahov medzi EÚ a Ruskom, aby Rade umožnila dospieť k záverom vo svetle vyvíjajúcej sa situácie v predstihu pred nasledujúcim samitom s Ruskom, ktorý je naplánovaný na polovicu novembra.

V Európe je 29 európskych spotrebiteľských centier, ktoré zastrešujú všetky členské štáty a tiež Nórsko a Island. Ich účelom je poskytovať spotrebiteľom širokú škálu služieb. Avšak o výkone a efektívnosti činnosti európskych spotrebiteľských centier je nedostatok informácií.

Kto monitoruje a analyzuje činnosť siete európskych spotrebiteľských centier? Dokázala by Komisia predložiť výsledky prevádzkových auditov alebo podobný druh analýzy tejto siete? Dokázala by Komisia určiť, ktoré z európskych spotrebiteľských centier podáva najlepší výkon? Kde je možné nájsť zoznam služieb a opis osvedčených postupov pre činnosti ECC?

Komisia venuje zvláštnu pozornosť hodnoteniu činností, ktoré súvisia s financovaním. Keď v roku 2005 vznikla sieť európskych spotrebiteľských centier (ECC) fúziou dvoch samostatných sietí, Komisia zobrala do úvahy odporúčania nezávislej vonkajšej prevádzkovej analýzy.

Pred uzavretím grantovej dohody o prevádzke ECC Komisia hodnotí a schvaľuje prihlášky centier, ktoré obsahujú podrobné prevádzkové a finančné plány. Skôr ako prebehne konečná platba, Komisia posúdi všetky stránky vykonávania jednotlivých pracovných programov, každému centru určí výkonnostnú kategóriu a výsledky tohto hodnotenia postúpi centrám aj spolufinancujúcim členským štátom. V roku 2006, t. j. v ostatnom finančnom období, pre ktoré Komisia vypracovala posúdenie, 8 centier zhodnotila ako vynikajúce (AT, DK, FI, FR, IE, LU, PL a SE), 1 zhodnotila ako neprijateľné (MT), 4 zhodnotila ako podpriemerné (CY, PT, NL a UK) a zostávajúcich 14 zhodnotila ako priemerné (BE, CZ, EE, DE, EL, HU, IC, IT, LV, LT, NO, SK, SI a ES). Za rok 2007 bolo zatiaľ vypracované len predbežné hodnotenie, pretože finančné obdobie sa končí v roku 2008.

Komisia tiež nedávno zaviedla hodnotenie centier na základe výkonu, ktoré bude mať vplyv na pridelenie konečných platieb. Komisia rutinne vykonáva prevádzkové audity centier.

Komisia sleduje prácu centier aj prostredníctvom nástroja IT, ktorý centrám ECC umožňuje spolupracovať a zaznamenať každý kontakt so spotrebiteľmi. V roku 2007 zaznamenal nástroj IT viac ako 55 000 takýchto kontaktov medzi sieťou a spotrebiteľmi.

Od svojho vzniku uzavrela sieť ECC iba dve obdobia uplatňovania, pričom tretie sa uzavrie na konci roka 2008. Komisia plánuje vykonať audit siete, keď budú k dispozícii dostatočné skúsenosti. Výročná správa o sieti podáva náčrt jej činností, služieb a osvedčených postupov a je zverejnená na internetovej stránke Europa⁽¹⁾.

O otázkach súvisiacich s úbytkom obyvateľstva v Európskej únii Parlament diskutoval pri mnohých príležitostiach na plenárnych schôdzach, ako aj vo výboroch. Zvažovalo sa mnoho rôznych prostriedkov podpory pre rodiny, ktoré sa rozhodnú mať viac detí. Jednou z nastolených otázok bola potreba znížiť DPH na výrobky (potraviny, hygienické výrobky, oblečenie atď.) špeciálne určené pre malé deti.

Zvážila Komisia predložené návrhy? Ako zamýšľa postupovať pri riešení tohto problému?

Komisia si dobre uvedomuje potrebu podporovať rodiny, ktoré sa rozhodnú mať viac detí.

Pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty (DPH), súčasná legislatíva Spoločenstva o DPH⁽¹⁾ už členským štátom poskytuje možnosť uplatniť zníženú sadzbu DPH na potraviny určené na ľudskú spotrebu (vynímajúc alkoholické nápoje), farmaceutické výrobky a tiež na detské autosedačky.

Po tom, ako bolo 5. júla 2007 vydané oznámenie Komisie o iných sadzbách DPH ako sú štandardné sadzby DPH⁽²⁾, sa začala rozsiahla politická rozprava v Rade, v Parlamente a s ďalšími zainteresovanými subjektmi o celkovej revízii štruktúry a rozsahu znížených sadzieb DPH. Táto politická rozprava, ktorá tiež zahŕňa účinnosť a nákladovú efektívnosť znížených sadzieb DPH na podporu konkrétnych cieľov politiky, ako je podpora rodín, sa ešte neskončila.

Bez toho, aby bola dotknutá táto rozprava, predložila Komisia 7. júla 2008 návrh⁽³⁾ na zmenu a doplnenie právnych predpisov v záujme riešenia niektorých naliehavých otázok. Tento návrh zahŕňa možnosť členských štátov uplatniť zníženú sadzbu na detské plienky. O návrhu sa v súčasnosti diskutuje v Rade, kde sa na prijatie návrhu vyžaduje jednohlasný súhlas.

Návrh zo 7. júla 2008 sa má považovať za prvý krok v postupe revízie súčasných právnych predpisov o sadzbách DPH. Celková revízia obidvoch štruktúr a rozsahu sadzieb DPH sa uskutoční v neskoršej fáze, keď bude známy výsledok rozpravy o tom, ako postupovať, ktorá prebieha v Rade, v Parlamente a s ďalšími zainteresovanými subjektmi.

Komisia tiež v súčasnosti skúma príspevky k verejným konzultáciám o tejto otázke a tieto budú predmetom ďalších rozpráv.

V tomto rámci sa bude skúmať otázka ďalšieho rozšírenia znížených sadzieb na výrobky špeciálne určené pre malé deti.

Počas návštevy parlamentnej delegácie v Gruzínsku v lete tohto roku bol odsúhlasený nový návrh na urýchlenie Dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Gruzínskom. Súhlasí Komisia z hľadiska súčasných udalostí s tým, aby sa takáto dohoda uzavrela čo najrýchlejšie? Aké kroky Komisia podniká, aby sa to uskutočnilo?

Politika EÚ vzhľadom na dohody o voľnom obchode (FTA) s krajinami, na ktoré sa vzťahuje Európska susedská politika (ESP), medzi ktoré patrí Gruzínsko, je vytýčená v dvoch oznámeniach Komisie o ESP z roku 2006 a 2007⁽¹⁾. Tieto oznámenia schválené členskými štátmi EÚ zdôrazňujú cieľ EÚ, ktorým je podporovať politické reformy a hospodársky rozvoj v krajinách ESP prostredníctvom posilňovania ich hospodárskych a regulačných väzieb s EÚ. Uvedomuje si, že tzv. „rozsiahle a komplexné“ dohody o voľnom obchode (FTA) s týmito krajinami môžu zohrávať dôležitú úlohu v postupe hospodárskej integrácie. Rozsiahle a komplexné FTA sú také FTA, ktoré poskytujú najúplnejšiu možnú liberalizáciu nielen obchodu s tovarom, ale aj obchodu so službami a investíciami, ako aj rozsiahlu regulačnú konvergenciu v otázkach, ako sú technické normy, sanitárne a fytosanitárne opatrenia, ochrana duševného vlastníctva, hospodárska súťaž, clo atď.

Dlhodobým cieľom EÚ je uzavrieť hĺbkové a komplexné FTA so všetkými krajinami ESP. Zároveň, ako jasne špecifikujú oznámenia Komisie, začiatku rokovaní o FTA s partnerskou krajinou musí predchádzať dôkladná hospodárska analýza a dôkaz, že partner je schopný prerokovať, realizovať a dodržiavať ambicióznu dohodu, ktorá by zabezpečila hĺbkovú liberalizáciu obchodu s EÚ. Partnerova implementácia obchodných ustanovení svojho akčného plánu ESP by sa mala vnímať ako prípravný postup pre budúce hĺbkové a komplexné FTA.

V konkrétnom prípade Gruzínska v júli 2007 začala Komisia nezávislú štúdiu o uskutočniteľnosti a hospodárskom vplyve možnej budúcej FTA medzi EÚ a Gruzínskom. Štúdia bola dokončená v máji 2008. Dospela k záveru, že Gruzínsko by z hĺbkovej a komplexnej FTA s EÚ mohlo mať významný hospodársky osoh, kým jednoduchá FTA (obmedzená len na odstránenie toho mála zostávajúcich taríf v bilaterálnom obchode s tovarmi) by nemala hospodársky význam. Vyvodzuje však tiež záver, že Gruzínsko nie je ešte v tomto štádiu schopné udržať ten druh reforiem, ktoré sú nevyhnutné pre implementáciu alebo dokonca len prerokovanie hĺbkovej a komplexnej FTA. Konkrétne Gruzínsko zatiaľ dosiahlo len veľmi obmedzený posun v implementácii regulačných ustanovení súvisiacich s obchodovaním, ktoré sú súčasťou ich akčného plánu ESP a bude musieť výrazne zintenzívniť svoje úsilie v tejto oblasti skôr, ako bude možné začať rokovania o FTA.

V tejto situácii dospela Komisia k záveru, že ešte nenastal čas, aby sa začalo s prípravou na rokovanie o smerniciach v rámci rokovaní o FTA s Gruzínskom. Vzhľadom na súčasné udalosti Komisia opakovane Gruzínsku potvrdila svoj záväzok voči cieľu, ktorým je uzavretie bilaterálnej hĺbkovej a komplexnej FTA a zintenzívnenie jej podpory Gruzínska vrátane rozšírenej technickej pomoci, ktorá má Gruzínsku pomôcť vstúpiť do rokovaní o takejto dohode v čo najkratšom čase. Je potrebné poznamenať, že Gruzínsko má ako krajina ESP prístup k takým nástrojom, ako sú TAIEX a Twinning, ktoré sa pri riešení kľúčovej otázky regulačnej konvergencie v prípade nových členských štátov EÚ ukázali ako užitočné a primerané.

Mimoriadny európsky samit o súčasnej kríze medzi Gruzínskom a Ruskom, ktorý sa konal 1. septembra 2008, dospel k záveru, že „EÚ sa tiež rozhodla posilniť svoje vzťahy s Gruzínskom vrátane opatrení na uľahčenie vízového režimu a možné vytvorenie úplného a komplexného priestoru voľného obchodu hneď, ako budú splnené podmienky.“

V súlade s týmito závermi Komisia zamýšľa ďalej rozšíriť svoju podporu úsilia Gruzínska o uplatňovanie reforiem, ktoré sú nevyhnutné vzhľadom na vstup do hĺbkovej a komplexnej FTA v čo najkratšom čase. Komisia bude pokračovať v neoficiálnom dialógu s gruzínskymi orgánmi o budúcej FTA a bude naďalej rozvíjať svoju pomoc pri implementácii ustanovení súvisiacich s obchodovaním, ktoré sú súčasťou gruzínskeho akčného plánu ESP. Komisia sa spolu s gruzínskymi úradmi zameria najmä na vytvorenie dodatočných konkrétnych projektov na technickú pomoc z EÚ, ktorých cieľom bude pomôcť Gruzínsku čo najskôr riešiť ich najnaliehavejšie potreby.

Podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1810/2004⁽¹⁾ zo 7. septembra 2004 potraviny vrátane vína dovážané na územie Európskej únie podliehajú jednotnej colnej tarife. Toto nariadenie platí aj pre dovoz z Gruzínska. Táto krajina, ktorej súčasná situácia vyvoláva obavy celého medzinárodného spoločenstva, utrpela vážne hospodárske škody, ktoré obmedzia jej rozvojový potenciál na nasledujúce roky. Mohla by sa Komisia vzhľadom na túto skutočnosť vyjadriť, či by bolo možné znížiť alebo úplne zrušiť colné poplatky uložené za vývoz potravín z Gruzínska, najmä za vývoz ich vína do členských štátov Únie?

EÚ aj Gruzínsko sú členmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a v súlade s jej pravidlami vzájomne dodržujú doložku najvyšších výhod vzhľadom na colné poplatky (tarify) za tovary. Doložku najvyšších výhod ďalej potvrdzuje Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Gruzínskom. Okrem toho Gruzínsko ťaží zo štedrého nezávislého preferenčného sadzobného zaradenia v rámci špeciálnych opatrení stimulujúcich udržateľný rozvoj a dobrú správu (GSP+) stanoveného v rámci Systému všeobecných colných preferencií EÚ (GSP).

V súlade s pravidlami WTO (menovite so zásadou nediskriminácie) EÚ nemá možnosť znížiť ani zrušiť svoje colné tarify za vybrané výrobky pôvodom z konkrétnej tretej krajiny, napríklad za potraviny dovážané z Gruzínska.

Na väčšinu poľnohospodárskych výrobkov a potravín dovezených do EÚ z Gruzínska – lieskové oriešky, minerálna voda, destiláty, rôzne druhy ovocia a zeleniny – sa však vzťahuje opatrenie GSP+. Preto môže neobmedzené množstvo týchto tovarov pôvodom z Gruzínska vstúpiť na trh EÚ bez akýchkoľvek colných poplatkov.

Pokiaľ ide o špecifický prípad vína, dovozné tarify EÚ v súlade s doložkou najvyšších výhod, ktoré platia aj pre gruzínske vína, sú v priemere veľmi nízke (rovnajú sa len okolo 5 % ad valorem) a nepredstavujú pre dovoz gruzínskych vín do EÚ reálnu prekážku. Hlavné prekážky v skutočnosti nespočívajú v tarifách, ale predovšetkým v tom, že gruzínske vína ešte nie sú na trhu EÚ dostatočne známe a že ich kvalita ešte nie je uznávaná spotrebiteľmi v EÚ. V snahe pomôcť Gruzínsku prekonať tieto problémy začali v júli 2007 EÚ a Gruzínsko rokovať o dvojstrannej dohode o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín. Rokovania prebiehajú hladko a mohli by sa uzavrieť v blízkej budúcnosti. Okrem toho EÚ v rámci technickej pomoci súvisiacej s obchodom Gruzínsku ponúka možnosť vytvoriť spoločné špecifické projekty, ktorých cieľom bude zlepšenie prieniku gruzínskych výrobcov vína na trh, distribúcia a reklamné stratégie.

Rozpočet Spoločenstva na rok 2008, ktorý prijala Rada a Európsky parlament, stanovil viazané rozpočtové prostriedky a platobné finančné prostriedky na program kompenzácie dodatočných nákladov vzniknutých pri uvádzaní určitých výrobkov rybolovu z Azor, Madeiry, Kanárskych ostrovov a francúzskych departementov Guyany a Réunionu na trh, ktoré boli zvýšené o približne 2 milióny EUR v súlade s uznesením, ktoré prijal Európsky parlament 26. apríla 2007.

Komisia vyhlásila, že toto zvýšenie nie je možné uplatniť a že prekračuje to, čo ukladá nariadenie Rady (ES) č. 791/2007⁽¹⁾ z 21. mája 2007,

Prečo sa ešte Komisia nerozhodla upraviť toto nariadenie vzhľadom na nové údaje stanovené Radou a Európskym parlamentom?

Nariadenie Rady (ES) č. 791/2007 poskytujúce kompenzáciu dodatočných nákladov vzniknutých pri uvádzaní určitých výrobkov rybolovu z najvzdialenejších regiónov na trh platí od roku 2007 do roku 2013. Nachádzame sa teda v druhom roku uplatňovania tohto kompenzačného systému. Krátke obdobie doterajšej implementácie nepostačuje na to, aby sme mohli program primerane posúdiť. Komisia navyše ešte nedostala všetky správy, ktoré musia vypracovať príslušné členské štáty o implementácii tejto kompenzácie. Podľa článku 8 odsek 1 nariadenia správy musia byť Komisii každý rok predložené do 30. júna Vzhľadom na uvedené Komisia považuje za predčasné pristúpiť k zmene a doplneniu nariadenia č. 791/2007 len rok po jeho prijatí.

Pokiaľ ide o výdavky vzniknuté v rámci nariadenia, Komisia zamýšľa zmeniť a doplniť svoje rozhodnutie C(2008)1858 z 19. mája 2008, aby pokryla nevyplatenú kompenzáciu za obdobie rokov 2003 – 2006 podľa nariadenia č. 2328/2003, ako aj celkovú sumu kompenzácie za roky 2007 a 2008 podľa nariadenia č. 791/2007. Sumy naznačené v pozmeňujúcom a doplňujúcom rozhodnutí predstavujú celkovú hodnotu 36 828 013 EUR, ktorá zodpovedá nevyplatenej kompenzácii za obdobie rokov 2003 – 2006 (6 834 477 EUR), celkovej sume kompenzácií za rok 2007 (14 996 768 EUR) a celkovej sume kompenzácií za rok 2008 (14 996 768 EUR). Celková suma bude zaúčtovaná do rozpočtovej položky 11,020301 za podmienky, že budú do tejto rozpočtovej položky prevedené nevyhnutné finančné prostriedky.

Jazero Koroneia v prefektúre Solúna, jedna z najdôležitejších mokradí v Grécku, ktorá je chránená medzinárodným Ramsarským dohovorom a sieťou Natura 2000, sa zmenilo na nebezpečné močarisko. Nežijú v ňom ryby a hynú tam tisíce vtákov. Poukazuje to na nevšímavosť po sebe nasledujúcich vlád a miestnych orgánov, ktoré boli konfrontované s potrebou jazero zachrániť. Podľa vyhlásení a štúdií odborníkov je príčinou tohto trestného činu proti životnému prostrediu, ktorý vplýva na miestny ekosystém a spoločenský a hospodársky život v regióne, odpad z miestnych tovární a komunálny odpad, ktorý jazero znečisťuje už desaťročia, pretože biologické čistenie bolo vyradené z prevádzky a pretože nedošlo k zmene metód zavlažovania plodín. Absencia akejkoľvek konkrétnej politiky riadenia a ochrany týchto vodných zdrojov viedla k súčasnej katastrofe.

Zamýšľa Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti zasiahnuť v záujme záchrany jazera Koroneia a overiť si, ako boli v skutočnosti použité tie milióny eur, ktoré mali byť použité na jeho záchranu?

Komisia už z vlastnej iniciatívy začala vyšetrovanie, ktorým overuje dodržiavanie požiadaviek environmentálnej legislatívy Spoločenstva vzhľadom na ochranu a zachovania jazera Koroneia. Komisia predovšetkým grécke orgány vypočula v súvislosti s dodržiavaním záväzkov vyplývajúcich zo smerníc 92/43/EHS⁽¹⁾ o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín a 2006/11/ES⁽²⁾ o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia Spoločenstva. Komisia skúma informácie, ktoré jej predložili grécke orgány, a podnikne všetky nevyhnutné opatrenia, aby zaistila náležité uplatňovanie legislatívy Spoločenstva.

Pokiaľ ide o konkrétne kroky na záchranu jazera, Komisia v roku 2005 schválila projekt predložený gréckymi orgánmi, v ktorom žiadali o pomoc v rámci intervencií Kohézneho fondu, časť životné prostredie (CCI:2005 GR 16 C PE 006 z 19.12.2005). Projekt „Rehabilitácia jazera Koroneia v Solúne“ starostlivo preštudovali príslušné služby vrátane služieb Ministerstva životného prostredia, kým Posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA) bolo vykonané v súlade s požiadavkami smernice 85/337/EHS. Projekt s celkovými nákladmi 26,91 miliónov EUR a s pomocou Spoločenstva vo výške 20,18 miliónov EUR zahŕňal práce na vytvorenie a formovanie mokrade, práce na zlepšenie hydrologických vlastností jazera, ako aj konkrétne čističky na vopred upravený kvapalný odpad z priemyselných závodov v oblasti. V dôsledku určitých technických a administratívnych ťažkostí však projekt nepostupoval podľa predpokladaného harmonogramu a grécke orgány nehlásia žiadny výrazný pokrok. Komisia preto do dnešného dňa (24. septembra 2008) neuskutočnila žiadne platby. Posledným dňom na oprávnené čerpanie je 31. december 2008.

Topole sa stále viac využívajú ako zdroj udržateľnej energie. Pomocou genetického inžinierstva je možné z dreva vylepšených odrôd topoľa vyrobiť zvýšené množstvá etanolu. Tento bioetanol sa používa na výrobu biopalív druhej generácie.

Vedecké skúmanie geneticky modifikovaných topoľov slúži ako model pre inovačnú politiku Spoločenstva. Z tohto pohľadu má miesto v rámci širšej Lisabonskej stratégie.

Pre ďalšie zdokonaľovanie a optimalizáciu technológie týchto geneticky modifikovaných topoľov je nevyhnutné vykonať na týchto stromoch terénne skúšky. Takéto terénne skúšky sa však niekedy stretávajú s kritikou, ktorá vyplýva z obáv o negatívne účinky uvoľnenia geneticky modifikovaných stromov. Názor belgickej rady pre biologickú bezpečnosť, medzi inými, na tieto terénne skúšky je však vo všeobecnosti kladný.

Ako sa na vykonávanie takýchto terénnych skúšok a na technológiu získavania etanolu z geneticky vylepšených topoľov pozerá Komisia?

Terénne skúšky geneticky modifikovaných organizmov (GMO) vrátane geneticky modifikovaných stromov sa vykonávajú v súlade s ustanoveniami časti B (články 6 až 11) smernice 2001/18/ES⁽¹⁾. Účelom terénnych skúšok je poskytnúť nevyhnutné informácie o výkone a vlastnostiach GMO v prostredí vo vzťahu ku konvenčným odrodám rastlín. Na získanie povolenia v súlade s časťou B smernice 2001/18/ES je potrebné poskytnúť podrobné informácie o GMO a o skúškach a musia sa predovšetkým určiť environmentálne riziká a zodpovedajúce riadiace opatrenia. Príslušný orgán prihlášku posúdi a ak vydá súhlas na uvoľnenie, môžu sa tiež špecifikovať dodatočné riadiace opatrenia. V súlade s článkom 6 ods. 9 smernice 2001/18 musia členské štáty zabezpečiť, aby materiál odvodený od GMO v súlade s povolením podľa časti B nebol uvedený na trh.

Príslušné národné orgány v Európe schválili v období rokov 1991 až 2008 dvadsať zámerných uvoľnení geneticky modifikovaných topoľov na terénne skúšky. Od roku 2002, keď do platnosti vstúpila smernica 2001/18/ES, sa uskutočnili štyri z týchto skúšok. Jedna skúška v súčasnosti prebieha vo Francúzsku a jej cieľom vyhodnotiť ich vlastnosti pre výrobu bioenergie. Cieľom tejto skúšky je tiež zhromaždiť údaje o biodiverzite. Uvedomujeme si, že ešte nebolo urobené konečné rozhodnutie vzhľadom na najnovší návrh vykonať terénnu skúšku geneticky modifikovaného topoľa.

Čo sa týka kritiky alebo potenciálnych problémov v súvislosti s vysadením geneticky modifikovaných stromov mimo vyhradených skúšobných oblastí, Komisia nedostala žiadne iné informácie.

Etanol odvodený od drevnej biomasy má v princípe potenciál prispieť k cieľom EÚ zmierniť klimatickú zmenu. Aby mohlo dôjsť k zlepšeniu efektívnosti výroby takýchto palív „druhej generácie“, bude si to vyžadovať ďalší výskum. Biotechnológia ponúka jeden zo spôsobov, ako k tomuto procesu prispieť za predpokladu, že výsledné produkty sú bezpečné pre životné prostredie a ľudské zdravie. Terénne skúšky sú nevyhnutným predpokladom potenciálneho budúceho schválenia takýchto produktov pre komerčnú kultiváciu.

Aké konkrétne záujmy vedú Európsku úniu k tomu, že berie do úvahy skôr záujmy dovozcov ako producentov jabĺk z vlastných členských štátov, keď Spojené štáty americké chránia vlastných pestovateľov uložením antidumpingového cla vo výške 51,74 % v súlade s federálnymi vyhláškami 65 FR 35606 a 70 FR 22694, čím obmedzujú prístup koncentrovanej jablkovej šťavy do USA z Číny? Považuje Komisia za prijateľné, aby európski spracovatelia radšej obohacovali málo kyslé koncentrované jablkové šťavy dovážané do EÚ (napr. z Číny) umelo (pomocou citrónovej šťavy), než aby sa využívali poľské, maďarské, rakúske, talianske, rumunské, španielske a portugalské jablká s vysokou prirodzenou kyslosťou v súlade so smernicou Rady 2001/112/ES,⁽¹⁾ ako to bolo v predchádzajúcich prípadoch?

Antidumpingové clo Spojených štátov amerických (USA) je opatrenie ad hoc proti nečestnému obchodu a uprednostňovanie domácich dodávateľov nie je súčasťou všeobecnej politiky.

Hoci v Spojených štátoch platí celočínska sadzba 51,74 % (antidumpingové clo), táto sadzba sa vzťahuje len na malý počet čínskych firiem. Niekoľko čínskych vývozcov navyše vznieslo námietku proti týmto opatreniam USA na súde a začiatkom roka 2004 im bola colná povinnosť znížená alebo úplne zrušená a USA im museli vrátiť vložené clo s úrokmi. V praxi vstupuje čínska jablková šťava do USA bez cla (americká colná doložka najvyšších výhod), kým Európska Únia (EÚ) si uplatňuje colnú povinnosť vo výške 25,5 % (v súlade so Systémom všeobecných colných preferencií)⁽²⁾ na hlavnú kategóriu čínskych jablkových štiav v EÚ (koncentrované jablkové šťavy).

Zdá sa, že súčasné nízke ceny sú následkom poklesu dopytu, keďže v rokoch 2007 – 2008 nebola nadmerná ponuka (nízky dovoz a nízka produkcia v EÚ). Z hospodárskeho hľadiska preto nie je oprávnené ani antidumpingové clo, ani iný nástroj obmedzujúci obchod. Čo sa týka využitia citrónovej šťavy na regulovanie kyslastej chuti predovšetkým koncentrovaných ovocných štiav, takéto využitie povoľuje smernica 2001/112/ES.

Môže Komisia v súvislosti s vyhlásením prvého tajomníka úradu Komisie na Jamajke, o ktorom 29. augusta informoval denník Jamaica Gleaner, potvrdiť, že nariadeniu upravujúcemu prednostný prístup štátov regiónu CARIFORUM na trh EÚ sa neskončí platnosť a že na zrušenie tohto nariadenia bude potrebné rozhodnutie Rady?

Komisia môže potvrdiť, že nariadenie Rady č. 1528/2007⁽¹⁾ nemá dátum skončenia platnosti a môže byť odvolané len rozhodnutím Rady.

Producenti banánov v afrických, karibských a tichomorských krajinách (ACP) majú obavy z pokusov pestovateľov z Latinskej Ameriky o získanie zníženia dovozných sadzieb Európskej Únie za ich ovocie. Ekvádor, svetová jednotka vo vývoze banánov, chce v októbri obnoviť rozhovory s EÚ. Predkladaná dohoda o banánoch by do roku 2016 znížila dovozné tarify EÚ vo výške 176 EUR (140 libier) za tonu banánov na 114 EUR.

Producenti banánov zo štátov ACP sa obávajú, že ak sa sadzby EÚ znížia, budú z európskeho trhu vytlačení. Banány z Latinskej Ameriky sú nielen lacnejšie, ale čerpajú aj z vládnych dotácií. Hoci štáty ACP vypestujú len 0,9 milióna ton zo 17 miliónov ton banánov na svetovom trhu, miestne hospodárstvo je od vývozu banánov závislé, čo sa týka príjmu a pracovných miest.

Berie Komisia obavy štátov ACP vážne a vezme ich počas rozhovorov s Ekvádorom a iných budúcich rozhovorov o sadzbách za banány do úvahy?

Dovozný režim EÚ pre banány je už veľa rokov komplexnou otázkou. Početné aspekty zahŕňajú právne námietky Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ako aj rokovania Spoločenstva o asociačných dohodách s krajinami Latinskej Ameriky, dohody o hospodárskom partnerstve s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (ACP), rozvojový program z Dauhy a v neposlednom rade záujmy členských štátov EÚ.

Následkom neúspechu ministerského stretnutia WTO v júli 2008 v Ženeve nám unikla príležitosť dosiahnuť riešenie dlhodobých sporov o banánoch. V rámci diskusií spadajúcich pod dobré služby generálneho riaditeľa WTO Komisia rokovala v prospech vyváženého riešenia, ktoré berie do úvahy záujmy a obavy všetkých zúčastnených strán vrátane štátov ACP.

Komisia si je plne vedomá toho, aké sú banány dôležité pre štáty ACP, ktoré ich vyvážajú, ako aj pre určité krajiny z Latinskej Ameriky. Naďalej bude viesť intenzívne konzultácie o tejto veci so všetkými dotknutými štátmi.

Remedios Garciová Albertová, ktorá je známa svojou účasťou v hnutiach solidarity s národmi Latinskej Ameriky, bola v júli v Španielsku zatknutá na základe obvinení z „účasti na ozbrojenom sprisahaní“, t. j. účasti v Revolučných ozbrojených silách Kolumbie – ľudovej armáde (FARC-EP), a následne bola dočasne prepustená pod podmienkou istých obmedzení. Bola zatknutá a obvinená podľa európskych právnych predpisov o boji proti terorizmu na základe údajov získaných z počítača, ktorý údajne patril veliteľovi FARC-EP, Raoulovi Reyesovi, ktorého zabila kolumbijská armáda. Tento prípad proti španielskej militantke bol vykonštruovaný s cieľom očierniť a kriminalizovať ľavicové hnutia, medzinárodnú solidaritu a terorizovať obyvateľstvo.

Vyjadrí sa Komisia k tomu, či odsudzuje túto „honbu na čarodejnice“, ktorá sa začala proti osobám a organizáciám v mene boja proti terorizmu v Európe? Zamýšľa uznať FARC-EP za účastníka konfliktu, vymazať ich z „čiernej kroniky“ teroristických organizácií a vlastne tento zoznam zrušiť?

V súlade so spoločnou pozíciou 2001/931/SZBP a s nariadením Rady (ES) č. 2580/2001 zaradila Rada v júni 2002 Fuerzas armadas revolucionarias de Colombia (FARC alebo Revolučné ozbrojené sily Kolumbie) do zoznamu teroristov a toto rozhodnutie niekoľkokrát potvrdila, naposledy 15. júla 2008. Osoba, ktorej sa otázka týka, do zoznamu zahrnutá nie je.

Toto nariadenie žiada zmrazenie financií a hospodárskych prostriedkov skupín, subjektov a jednotlivcov na zozname. Zakazuje tiež, aby ktokoľvek v právomoci EU priamo alebo nepriamo takýmto skupinám, subjektom alebo jednotlivcom alebo v ich prospech dal k dispozícii financie alebo hospodárske prostriedky. Ak existujú postačujúce náznaky, že bol tento zákaz porušený, národné orgány by mali uskutočniť primerané opatrenia na uplatnenie práva.

Európsky zoznam teroristov bol uverejnený v Úradnom vestníku. Dôvody svojho rozhodnutia oznámi Rada skupine, subjektu alebo jednotlivcom zaradeným do tohto zoznamu bez toho, aby ich zverejnila. Ak by došlo k podstatnej zmene okolností, závisí prehodnotenie rozhodnutia o FARC, v súlade s článkom 2 ods. 3 nariadenia 2580/2001, od Rady.

Je verejne známe, že FARC sa dopustili trestných činov vrátane brania rukojemníkov, čiže trestného činu, ktorý EÚ definuje ako „teroristický čin“ – okolo 700 z nich je ešte stále v ich moci dokonca aj po nedávnom oslobodení pani Betancourtovej a 14 ďalších zajatcov. Dopustili sa tiež ďalších porušení ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, akými sú nábor mladistvých a kladenie nášľapných mín. Tieto činnosti pokračujú a v žiadnom prípade sa nepovažujú za prijateľné politické činnosti opozičného hnutia či strany.

V súvislosti s operačným programom s názvom Ľudské zdroje a zamestnanosť zverejnilo Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky výzvu č. 26 na predkladanie grantových projektov v oblasti podpory 3.4. (Rovnaké príležitosti mužov a žien na trhu práce a zosúladenie pracovného a rodinného života). K tejto výzve je pripojené toto vyhlásenie: „Projekty nesmú mať politickú povahu a nesmú sledovať podporu žiadneho politického alebo ideologického cieľa vrátane ideológií feminizmu či maskulinizmu.“

Nie je takáto podmienka v rozpore s pravidlami upravujúcimi čerpanie prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu (ESF)? Spadá uloženie takejto reštriktívnej podmienky do právomoci českého orgánu vo vzťahu k ESF? Ak áno, nie je táto podmienka formulovaná príliš prísne? Nemôže byť v rozpore s princípom proporcionality, či byť dokonca príliš diskriminačná?

Feminizmus nie je radikálna ideológia, ale skôr legitímny spoločenský postoj. Hnutia a neziskové organizácie, ktoré zastávajú feministické postoje, sú zároveň hlavnými propagátormi a realizátormi projektov, ktoré pomáhajú zaviesť rovnaké príležitosti pre ženy a pre mužov. Autorka tejto otázky sa obáva, že takto prísne formulovaná podmienka môže slúžiť ako zámienka na ich automatické vylúčenie spomedzi žiadateľov.

Výzvy na predkladanie návrhov v Českej republike a podrobné podmienky, ktoré sa na ne vzťahujú, pripravuje príslušný riadiaci orgán (v tomto prípade české Ministerstvo práce a sociálnych vecí). Komisia nie je nijako zapojená do tohto procesu, keďže za výberový postup zodpovedá výlučne členský štát.

Skutočnosť, že výzva na predkladanie návrhov, na ktorú sa odvoláva vážená poslankyňa, obsahuje výrok, v dôsledku ktorého predkladané projekty nemôžu propagovať ideológie feminizmu či maskulinizmu, nie je v rozpore s programovým dokumentom či príslušnými právnymi predpismi o Európskom sociálnom fonde (ESF). V skutočnosti je každý takýto výrok prebytočný, nakoľko podpora feminizmu či maskulinizmu ako taká (nech sú definované akokoľvek), nepatrí medzi oprávnené činnosti ESF, ktoré sú definované v nariadení o ESF⁽¹⁾.

Podmienka vo výzve na predkladanie návrhov sa môže legitímne vzťahovať na typ predloženého projektu a dotknuté činnosti, nie však na organizáciu realizujúcu projekt. Feministicky orientovaná organizácia môže v rámci výzvy na predkladanie návrhov predložiť projekt a nemôže byť vylúčená výlučne na základe svojej feministickej orientácie.

Tento rok majitelia plavidiel ostrovných námorných dopravných liniek znova využívajú právny predpis, ktorý je v rozpore so záujmami ľudí, menovite nariadenie Spoločenstva (EHS) 3577/92,⁽¹⁾ „ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž)“ a na konci turistickej sezóny vyraďujú plavidlá z prevádzky a prepúšťajú námorných robotníkov, čím ďalej prehlbujú problémy, ktorým čelia robotníci a obyvatelia ostrovov. Potom, čo dosiahli obrovské zisky z mohutného nárastu cien lístkov a prepravných poplatkov a v súvislosti s výskytom „neproduktívnych liniek“ získali dotácie zo zlatej štátnej bane, ktoré počas uplynulých 8 rokov presiahli 225 miliónov EUR, majitelia lodí teraz vyraďujú plavidlá z prevádzky, čím o dopravu pripravujú tisíce obyvateľov ostrovov, predovšetkým tých zo vzdialených regiónov. S neuveriteľnou trúfalosťou teraz využívajú mimovládne organizácie spadajúce pod ich vplyv na to, aby sa dožadovali dodatočných štátnych dotácií.

Myslí si Komisia, že by sa malo zrušiť nariadenie (EHS) 3577/92? Aké opatrenia navrhuje na zaistenie trvalej a stabilnej zamestnanosti námorných robotníkov a vo všeobecnosti na zabezpečenie dopravného prepojenia všetkých ostrovov počas celého roka prostredníctvom bezpečných a moderných plavidiel a lacných lístkov?

Nariadenie o kabotáži⁽²⁾ liberalizovalo domácu námornú dopravu, pričom zohľadnilo potrebu verejnej dopravy medzi ostrovmi a členským štátom ponechalo rozhodnutie, či a do akej miery by mali byť poskytované verejné služby. Zásady a ustanovenia práva Spoločenstva o kompenzácii za verejné služby ukladajú, že kompenzácia nesmie prevýšiť sumu, ktorá je nevyhnutná na pokrytie nákladov na verejné služby, pričom zohľadňujú príjmy prevádzkovateľov a primeraný zisk.

Na základe týchto informácií Komisia nevidí žiadnu súvislosť medzi údajnými praktikami majiteľov lodí, ktoré uvádza vážený poslanec, a nariadením o kabotáži. Dotknuté praktiky – ak sa potvrdia – by boli skôr porušením ako uplatnením nariadenia, odvolanie ktorého Komisia neplánuje.

S ohľadom na veľkú koncentráciu európskych námorníkov v službách námornej dopravy medzi členskými štátmi, a tým aj potrebu podporiť zamestnanosť a predísť potenciálnym úbytkom v tejto oblasti, začali služby Komisie pracovať na obsiahlej štúdii, ktorej cieľom bude posúdiť tento sektor ešte bližšie⁽³⁾. Zámerom tejto štúdie je predložiť predovšetkým hospodársky a spoločenský aspekt tohto sektora. Stane sa základom posudzovania primeranosti potenciálnych budúcich krokov na podporu zamestnanosti v tejto oblasti.

Ako už bolo spomínané, rozsah a kvalitu verejných služieb ponecháva nariadenie o kabotáži na národné orgány.

Aké kroky podnikla Komisia na uplatnenie všetkých odporúčaní pre Komisiu z uznesenia Európskeho parlamentu zo 14. februára 2007 o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov (P6_TA(2007)0032) a predovšetkým odseku 193, ktorý Komisiu žiada, aby „v členských štátoch vykonala hodnotenie právnych predpisov na boj proti terorizmu a formálnych a neformálnych dohôd medzi členskými štátmi a spravodajskými službami tretích krajín z pohľadu ľudských práv s cieľom prehodnotiť právne predpisy, pri ktorých sa medzinárodné a európske orgány pre ľudské práva domnievajú, že by mohli viesť k porušeniu ľudských práv a predložila návrhy opatrení s cieľom zabrániť opakovaniu záležitostí, ktoré sú v právomoci dočasného výboru“?

Komisia pripisuje uzneseniu zo 14. februára 2007 o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov (P6_TA(2007)0032) a jeho odporúčaniam veľkú dôležitosť.

Komisia po uznesení Parlamentu podnikla niekoľko krokov. Ako Komisia naznačila vo svojej odpovedi na písomnú otázku P-2601/08, predovšetkým poslala listy poľským a rumunským orgánom, aby im pripomenula záväzok uskutočniť účinné vyšetrovanie v súvislosti s obvineniami o existencii tajných väzenských zariadení v týchto krajinách. Dňa 5. augusta 2008 informovali poľské orgány Komisiu o začatí trestného vyšetrovania. Dňa 24. júna 2008 rumunské orgány predniesli správu vyšetrovacieho výboru rumunského senátu. Komisia je v kontakte s rumunskými orgánmi s cieľom získať ďalšie objasnenie a vysvetlenie.

Pokiaľ ide o letovú prevádzku, v januári 2008 prijala Komisia oznámenie Program pre udržateľnú budúcnosť všeobecnej leteckej dopravy a leteckej dopravy na obchodné účely, ktoré objasňuje rozdiel medzi „civilným lietadlom“ a „štátnym lietadlom“, pričom sa priamo odvoláva na uznesenie Parlamentu zo 14. februára 2007. Čo sa týka riadenia leteckej prevádzky, 1. januára 2009 navyše nadobudne platnosť zavedenie pravidiel Komisie pre jednotný európsky vzdušný priestor, ktoré stanovia spoločné požiadavky na plánovanie letov. Bude predstavovať dodatočný nástroj na monitorovanie skutočného pohybu lietadiel v európskom vzdušnom priestore a riešiť také situácie, keď sú lietadlá vstupujúce do európskeho vzdušného priestoru prevádzkované bez letového plánu.

Pokiaľ ide o konkrétnu otázku hodnotenia právnych predpisov o boji proti terorizmu, ktorú nastolil vážený poslanec, Komisia v súčasnosti vykonáva všeobecné posúdenie situácie v členských štátoch, pokiaľ ide trestné právo, správne/procesné právo a základné práva v boji proti terorizmu, a v tejto súvislosti 18. decembra 2007 zaslala dotazník do všetkých členských štátov⁽¹⁾. Odpovede od všetkých členských štátov jej boli doručené a v súčasnosti prebieha ich analýza.