Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 25. septembra 2008 - Brusel

4. Sociálny balík (druhá časť: cezhraničné poskytovanie zdravotných služieb) (rozprava)

  Predsedajúci. - Ďalším bodom sú vyhlásenia Rady a Komisie týkajúce sa sociálneho balíka (druhá časť: cezhraničné poskytovanie zdravotných služieb).

  Roselyne Bachelot-Narquin, úradujúca predsedníčka Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka Vassiliouová, pán Bowis, spravodajcovia, spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko, dámy a páni, ďakujem Európskemu parlamentu, že súhlasil s odložením nášho pracovného stretnutia, ktoré bolo pôvodne naplánované na začiatok tohto mesiaca.

Ako viete, francúzske predsedníctvo prikladá veľkú dôležitosť konzultáciám a dialógu o legislatíve. Pred dnešným vystúpením som považovala za dôležité najskôr zorganizovať výmenu názorov s ministerskými kolegami na neformálnej Rade v Angers 8. a 9. septembra, aby som vám dnes mohla predstaviť stanovisko nie, samozrejme, Francúzska, ale stanovisko Rady 27 ministrov.

Prvá výmena názorov, podobne ako prvé práce, ktoré vykonala pracovná skupina Rady EÚ pre verejné zdravie, mi neumožní odpovedať na všetky vaše otázky o tejto veľmi zložitej a rôznorodej téme, ale som si istá, že naše dnešné rokovanie poskytne komisárke zodpovednej za zdravie možnosť vysvetliť hlavné rozhodnutia Európskej komisie a umožní mi podeliť sa s vami o prvé dojmy z Rady.

Rada podporuje prijatie smernice o cezhraničnom poskytovaní zdravotných služieb a právach pacientov. Bolo by nemysliteľné ponechať rozhodnutia v tejto oblasti výlučne v kompetencii Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Podľa môjho názoru, ktorý zdieľam s kolegami, toto nemožno považovať za kritiku Súdu alebo dokonca obsahu jeho rozhodnutí, ktoré často pacientov významne podporia. Ale aj napriek tomu by bolo vhodnejšie, keby politiku v oblasti zdravotníctva v Európe tvorili dvaja spoloční zákonodarcovia, to jest vy a my, ako výsledok politického dialógu a demokratického procesu. Naším spoločným cieľom musí byť vybudovanie legislatívneho rámca, ktorý môže prispieť k právnej istote.

Po druhé: všetky delegácie z 27 krajín v Angers chválili kvalitu práce, ktorá bola vykonaná za posledné mesiace, a zhodli sa na tom, že počas nedávnych konzultácií boli vypočutí. Pani komisárke Vassiliouovej na neformálnom stretnutí Rady za to srdečne poďakovali. Slovinské predsedníctvo vás určite informovalo, že Rada veľmi váhala pri pôvodnej verzii textu, základný smer ktorého bol predstavený 19. decembra 2007 Rade pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravotníctvo a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO). Túto verziu podporilo len niekoľko štátov. V skutočnosti existovala podobne veľká opozícia proti tomu aj vo vašom parlamente, ako mi poslanci Európskeho parlamentu potvrdili počas mojich prípravných konzultácií s francúzskym predsedníctvom v Štrasburgu, Bruseli a Paríži. Niet pochýb o tom, že politický dialóg, ktorý pani komisárka Vassiliouová začala hneď po nastúpení do úradu, pomohol vytvoriť zdravý základ pre rokovanie a Rada to víta.

Po tretie: vzhľadom na časový harmonogram prišiel tento návrh, ktorý kolégium komisárov prijalo 2. júla, príliš neskoro na to, aby sme počas nášho predsedníctva mohli počítať s prvým čítaním, ale budeme v Rade naliehať na rokovaniach a zároveň vstúpime do politického dialógu s Európskym parlamentom. Pracovná skupina pre verejné zdravie posúdila smernicu pri niekoľkých príležitostiach v podobnom duchu. Zajtra sa uskutoční ďalšia porada, na ktorej budeme pokračovať s vyhodnocovaním textu po jednotlivých bodoch. V tejto oblasti, podobne ako pri iných politických prioritách, bude Francúzsko zohrávať svoju úlohu v predsedníckej trojke úzkou spoluprácou s Českou republikou a Švédskom. Dovoľte mi pripomenúť, že téma európskeho zdravotníctva v službách pacientov bola prioritou nášho spoločného 18-mesačného programu.

Po štvrté: pokiaľ ide o rozsah návrhu, z rozhovorov s poslancami Európskeho parlamentu z Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, ktorý v máji zasadal v Paríži, viem, že mnohí ľutujete rozhodnutie obmedziť tento text len na mobilitu pacienta, a nezaoberať sa otázkou mobility odborníkov v oblasti zdravotníctva. Vzhľadom na to, že ja sama som v čase hlasovania o správe Evelyne Gebhardtovej bola poslankyňou Európskeho parlamentu a z Parlamentu som odišla len niekoľko dní pred rozpravou o správe Bernadette Vergnaudovej, dobre chápem dôvody tohto sklamania. Vylúčenie zdravotníckych služieb zo smernice o službách na vnútornom trhu necháva sivú zónu, ktorú úplne nepokryje ani súčasný návrh smernice, ktorý sa zaoberá len mobilitou pacienta. Dalo by sa dokonca povedať, že smernica má viac do činenia so želaním zapracovať a prispôsobiť judikatúru Súdneho dvora, než s vylúčením zdravotníckych služieb zo smernice o službách, a teda s požiadavkou niektorých poslancov Európskeho parlamentu na špecifický sektorový nástroj na pokrytie zdravotných služieb. Ministri zdravotníctva o tejto téme nediskutovali. Lenže v tomto smere je všetko otázkou časových harmonogramov a rozhodnutie Európskej komisie sa dá vysvetliť potrebou čo najrýchlejšie reagovať na problémy, ktoré existujú v oblasti mobility pacienta, ktorá sama osebe pokrýva veľmi široké pole. Je isté, že širšia smernica, ktorá by zahŕňala mobilitu odborníkov v oblasti zdravotníctva, by pred voľbami o rok v júni nemala žiadnu šancu na prijatie.

Po piate: pokiaľ ide o obsah textu, ešte sme sa nezaoberali všetkými navrhovanými ustanoveniami. Predsedníctvo však môže v tejto fáze povedať, že z pohľadu Rady je pre členské štáty EÚ kľúčovou otázkou predchádzajúce povolenie nemocničnej starostlivosti. Dalo by sa to dokonca opísať ako základný záujem ministrov zdravotníctva. Počas pracovného obeda na túto tému, ktorý bol zorganizovaný 9. septembra v Angers, sa ministri vyslovili v prospech lepšej vyváženosti medzi individuálnymi právami pacientov na mobilitu a zachovaním regulačných a plánovacích právomocí členských štátov v prospech všetkých.

Táto zlepšená rovnováha sa odráža v texte hlavne obnovením požiadavky predchádzajúceho povolenia nemocničnej starostlivosti. Nie je to otázka spochybňovania judikatúry Súdneho dvora, ktorý určil spôsob uplatňovania zásad voľného pohybu stanovených v Zmluve v oblasti verejného zdravia, ale potreby začleniť do právnych predpisov rovnováhu, ktorú Súdny dvor už vo svojej judikatúre ustanovil medzi zásadou voľného pohybu a regulačnou funkciou členských štátov. V skutočnosti robí rozdiel medzi ambulantným ošetrením, kde afiliačný systém nemôže požadovať predchádzajúce povolenie, a nemocničným ošetrením, v prípade ktorého požiadavka na predchádzajúce povolenie vyzerá ako potrebné a rozumné opatrenie.

V čase vážnych rozpočtových obmedzení – starnutie, technický pokrok – musia členské štáty plne riadiť opateru, ktorú v tomto ohľade poskytujú, hlavne v nemocničnom plánovaní. Ako uznal aj samotný Súdny dvor, zámerom tohto plánovania je zabezpečenie primeraného a trvalého prístupu k vyváženému rozsahu kvalitného nemocničného ošetrenia na celom území členského štátu. Tvorí aj časť snahy kontrolovať náklady a predchádzať akémukoľvek plytvaniu ľudských, finančných alebo technických zdrojov tam, kde je to možné.

Chcem ešte poukázať na to, že požiadavka na predchádzajúce povolenie zabezpečuje poskytnutie cezhraničnej starostlivosti hneď, ako je zdôvodnená lekárom. Regulácia koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia to v skutočnosti už uznáva: povolenie nesmie byť odmietnuté v prípade, že rovnaké ošetrenie nie je v primeranej dobe k dispozícii. Nesmieme zabúdať ani na to, že predchádzajúce povolenie je aj ochranným opatrením pre pacientov, pretože zabezpečuje uhradenie každej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte.

A nakoniec, aj keby sme zachovali to, čo považujeme za správny výklad judikatúry Súdneho dvora, smernica by aj tak poskytovala veľkú pridanú hodnotu tým, že vyjasňuje práva pacientov, poskytuje im potrebné informácie a zabezpečuje jednotný výklad tejto judikatúry, a preto sa dá všeobecne a jednotne aplikovať vo všetkých členských štátoch Európskej únie.

Ďakujem za vašu pozornosť. Po ukončení rozpravy odpoviem na vaše otázky.

  Androula Vassiliou, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, mala som už príležitosť podrobne diskutovať o tomto návrhu s rôznymi zainteresovanými stranami a aktívnymi účastníkmi rozhodovacieho postupu. Možno si spomeniete, že tento návrh som predstavila Výboru pre životné prostredie a verejné zdravie po tom, ako ho prijalo kolégium, a mali sme plodnú výmenu názorov. Mala som tiež možnosť vymeniť si názory aj s rôznymi národnými parlamentmi a samozrejme s členskými štátmi v kontexte nedávnej neformálnej Rady ministrov zdravotníctva v Angers. Teraz mám veľkú radosť z tejto diskusie a teším na ňu s vami, váženými poslankyňami a poslancami, na plenárnom zasadnutí. Využijem túto príležitosť na poďakovanie pani Bachelotovej-Narquinovej za pomoc a príležitosť, ktorú mi dala, aby som mohla túto otázku podrobne prediskutovať s ministrami.

Chcela by som uviesť do kontextu návrh na práva pacientov. Po mnohých diskusiách Európskeho súdneho dvora o otázke základného práva európskych občanov podľa Zmluvy na vyhľadanie zdravotnej starostlivosti v členskom štáte podľa ich výberu a po konkrétnej podobnej požiadavke Európskej rady a Európskeho parlamentu predstaviť návrh na reguláciu práva po tom, čo boli – právom – zo Smernice o službách vybraté ustanovenia o zdravotnej starostlivosti, Komisia 2. júla prijala návrh práv pacientov pri cezhraničnom poskytovaní zdravotných služieb.

Je to nepochybne najdôležitejšia iniciatíva súčasnej Komisie v oblasti zdravia. Jej zámerom je poskytnúť pacientom lepšie možnosti a prístup k zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na miesto ich pobytu, ale zároveň plné rešpektovanie zodpovednosti členských štátov za organizáciu zdravotnej starostlivosti.

Má tri hlavné ciele: po prvé, vyjasniť podmienky, kedy budú mať pacienti nárok požadovať cezhraničné poskytovanie zdravotných služieb, kedy im budú preplatené a kedy bude zabezpečené ich poskytovanie v prípade, ak to bude najlepšie riešenie ich konkrétnej situácie; po druhé, zabezpečiť kvalitné a bezpečné cezhraničné poskytovanie zdravotných služieb v celej Európe a po tretie, podporovať európsku spoluprácu medzi systémami zdravotnej starostlivosti.

Ako som povedala, je to založené na jurisprudencii Súdneho dvora. Na jednej strane je to úplne v súlade so Zmluvou a na strane druhej s právomocami členských štátov na organizáciu a poskytovanie zdravotných služieb a lekárskej starostlivosti.

Návrh je rozčlenený do troch hlavných oblastí.

Po prvé, vyjasňuje a znova potvrdzuje spoločné zásady všetkých zdravotných systémov EÚ: univerzálnosť, rovnosť, prístup ku kvalitným zdravotným službám a solidaritu. Pripomína preklenovaciu zásadu, ktorú zdôrazňujú Zmluva a Súdny dvor, že členský štát, na území ktorého sa zdravotná služba poskytuje, je plne zodpovedný za stanovenie pravidiel a zabezpečenie súladu s týmito spoločnými zásadami.

Aby sme členským štátom pomohli preniesť túto zásadu transparentnejším spôsobom, navrhli sme, aby sa tieto ciele lepšie vyjasnili pomocou noriem kvality a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej na ich území pacientom z iných členských štátov.

Zaviedli sme aj ustanovenie, ktoré má zabezpečiť, aby pacienti z iných členských štátov mali nárok na rovnaké zaobchádzanie ako pacienti z členského štátu, v ktorom sa ošetrenie poskytuje.

Po druhé, smernica vyjasňuje nároky pacientov a súvisiace podmienky na získanie zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte. Napríklad, pre ľudí žijúcich v hraničných regiónoch môže byť ľahšie vyhľadať zdravotnú starostlivosť v zahraničí, než cestovať veľké vzdialenosti do príslušného najbližšieho domáceho zdravotného zariadenia.

Pridaná hodnota cezhraničného poskytovania zdravotných služieb je zrejmá aj pre ľudí požadujúcich vysoko špecializované ošetrenie, ktoré v Európe poskytuje len veľmi obmedzený počet lekárov. Môže to byť napríklad prípad ojedinelých ochorení.

Skutočnosť je však taká, že väčšina pacientov jednoducho nevie, že má právo žiadať o zdravotnú starostlivosť, ktorá sa poskytuje v inom členskom štáte EÚ a že má nárok na úhradu za toto ošetrenie. A aj v prípade, keď o tomto práve vedia, sú pravidlá a postupy často veľmi nejasné. Zámerom tejto novej smernice je vysvetliť nasledovné: všetci pacienti dostanú rovnaké jasné informácie a záruky týkajúce sa cezhraničného poskytovania zdravotných služieb.

V praxi to znamená, že ak dané ošetrenie poskytuje aj ich národný systém zdravotnej starostlivosti, pacienti budú môcť dostať toto ošetrenie aj v zahraničí a s náhradou do výšky nákladov na to isté alebo podobné ošetrenie poskytnuté doma.

Vysvetľujeme tiež, že v určitých prípadoch majú členské štáty právo zaviesť prostredníctvom predchádzajúceho povolenia limity na úhradu alebo platbu za nemocničnú zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá v zahraničí, ak existuje jasné nebezpečenstvo – dokonca aj potenciálne – narušenia systému zdravotníctva členských štátov.

Smernica okrem toho objasňuje definície nemocničnej a ambulantnej starostlivosti, a tak zjednodušuje postupy a podmienky prístupu k cezhraničnému poskytovaniu zdravotných služieb.

V tomto kontexte by som chcela zdôrazniť, že sme zachovali možnosť rozšíriť pojem nemocničnej starostlivosti na určitú zdravotnú starostlivosť, ktorá si nemusí vyžadovať hospitalizáciu, ale ktorá je finančne náročná a jej poskytovanie vyžaduje zložitú infraštruktúru.

Po tretie, smernica ustanovuje nový rámec európskej spolupráce v oblastiach, ktoré sme pre budúcnosť identifikovali ako kľúčové, a kde musíme konať spoločne na úrovni EÚ, aby sme lepšie splnili úlohy, ktoré máme pred sebou. Robí sa tak v súlade so zásadami, ktoré som spomenula predtým, prostredníctvom zefektívnenej a zlepšenej spolupráce, prostredníctvom spoločného technického riadenia a prostredníctvom systematického vyhľadávania osvedčených postupov.

Tento rámec zabezpečí rozvoj rozšírenej budúcej spolupráce na európskej úrovni v oblastiach, ako sú európske referenčné siete, s cieľom spojiť odbornosť, znalosti a lekárske zručnosti pre aplikovaný lekársky výskum a pre diagnostiku aj ošetrenie. Bude to veľmi dôležité hlavne v oblasti zriedkavých ochorení, poskytovania novej liečby, ako aj rýchleho šírenia nových zdravotných technológií.

Druhou oblasťou bude posúdenie zdravotníckej technológie, ktoré umožní, aby najlepší odborníci z členských štátov určili najúčinnejšie terapie, ktorých široké používanie sa bude podporovať. Keďže dostupné zdroje sú obmedzené, musíme zabezpečiť, aby sa nové nákladné terapie volili a využívali čo najefektívnejším spôsobom.

Treťou oblasťou je elektronická zdravotná starostlivosť, kde nastal čas podporiť technické požiadavky na zabezpečenie interoperability na všetkých úrovniach a pomôcť zaviesť elektronickú zdravotnú starostlivosť prinajmenšom ako neoddeliteľnú súčasť služieb v rámci zdravotnej starostlivosti v budúcnosti.

Po štvrté, na úrovni EÚ existuje potreba širšieho prístupu k zberu údajov o zdravotnom stave súvisiaca s cezhraničným poskytovaním zdravotných služieb, aby sa lepšie monitorovali účinky navrhovaných opatrení a podporil sa náš epidemiologický dohľad.

A nakoniec tu je zjednodušenie uznávania lekárskych predpisov vo všetkých členských štátoch. Musíme však poznamenať, že predpisy vystavené v inom členskom štáte uhradí domovská krajina, len ak sa tento liek uhrádza aj v jeho domovskej krajine.

Povedzme si ešte jasne, že táto iniciatíva nie je o harmonizácii systémov zdravotnej starostlivosti. Nie je o zmene úloh v riadení zdravotníctva. Členské štáty zodpovedajú za rozhodovanie o organizácii svojich systémov, dávkach priznávaných občanom a o tom, za ktoré ošetrenia a lieky budú platiť. To sa nezmení.

Týmto návrhom právneho predpisu chceme pacientom teraz aj v budúcnosti poskytnúť možnosti a informácie umožňujúce prístup k najbezpečnejšiemu, najkvalitnejšiemu a najvhodnejšiemu ošetreniu, ktoré je dostupné v Európe. Väčšia spolupráca medzi zdravotnými systémami takisto vytvorí väčšiu solidaritu a vyššiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Cieľom navrhovaného právneho predpisu je skutočne vydláždiť cestu k poskytovaniu lepších zdravotných služieb v celej Európe.

Ako povedala pani Bachelotová-Narquinová, o smernici sa už diskutuje v Rade a ja dúfam, že aj v Parlamente bude diskusia prebiehať rýchlo a že nakoniec prinesie úžitok.

(potlesk)

  John Bowis, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, všetci dobre poznáme otázku, ktorou sa v súčasnosti zaoberá väčšina občanov: čo robí Európa pre mňa? Tu je odpoveď: Európa dáva pacientom novú príležitosť. To je dobrá správa, musíme však ešte zabezpečiť, aby to fungovalo, a na tom, aby to fungovalo, budeme pracovať spoločne – tri inštitúcie a určite aj tento Parlament. Ale hovoríme o rozhodnutiach súdu. Nehovoríme o čistom liste papiera, takže nezačíname od nuly. Tieto rozhodnutia musíme zohľadniť.

Z pohľadu laika sú tieto rozhodnutia o tom, že ak vás nebudú môcť ošetriť bez zbytočného odkladu doma a pokiaľ sú náklady na toto ošetrenie porovnateľné a ošetrenie je bežne dostupné, budete mať právo ísť do iného členského štátu, dať sa ošetriť tam a účet nechať poslať späť domov. To je jednoznačné. Keď som v tomto Parlamente vypracoval správu o mobilite pacientov, bola jednoznačne prijatá. Hovorili sme predovšetkým, že to musí byť rozhodnutie politikov, a nie právnikov.

(FR) Vážená pani Bachelotová-Narquinová, dovoľte mi citovať Jeana Giraudouxa: „Žiadny básnik nikdy neinterpretoval prírodu tak voľne ako právnik pravdu.“

Preto chceme, aby to interpretovali politici, a nie právnici. Preto chceme právnu istotu, aby každý vedel, na čom je: vlády, zdravotnícke služby, pacienti, lekári. A preto musíme zabezpečiť, aby to fungovalo pre pacientov aj pre zdravotnícke služby. Musí to byť príležitosť, a nie nočná mora pre manažérov zdravotníckych služieb v domovskej krajine.

A tak máme otázky. Máme otázky, na ktoré má pacient právo dostať odpoveď. Musím získať povolenie? Ak áno, ako mám postupovať? Aké kontroly si tam môžem dať urobiť a u akého lekára? Aké mám možnosti výberu? Aké sú požiadavky na utajenie informácií? A čo sa stane v prípade problémov?

To všetko sú otázky, na ktoré musíme nájsť odpoveď. A potom tu sú ešte otázky, ktoré musíme prediskutovať medzi sebou, z ktorých niektoré už boli spomenuté.

Po prvé, predchádzajúce povolenie. Mám dojem, že v prípade nemocničnej starostlivosti je požiadavka na predchádzajúce povolenie rozumná. Súd nepovedal, že je nesprávne samo osebe, ale že je nesprávne zamietať ho za určitých okolností, a preto to musíme veľmi pozorne preskúmať.

Musíme sa pozrieť aj na otázku predpisov. Áno, rozumiem, že domovský štát musí rozhodovať o tom, čo sa predpíše, ale ak ako súčasť vášho liečenia dostanete v inom členskom štáte predpísané určité lieky a potom sa vrátite domov a povedia vám, že zvyšok týchto liekov nemôžete mať, čo sa stane potom s pacientom? To je ten druh otázok, na ktoré musíme odpovedať.

Ďalším problémom je úhrada. Pacient nechce chodiť s vreckom plným hotovosti. Musí existovať spôsob, ako účet poslať späť domov, myslím, že by to mohol byť centrálny zúčtovací ústav.

Ale to je opatrenie pre pacientov – nie pre služby, to si nechajme na inokedy. V strede toho sú pacienti, a nie právnici, a je to pre všetkých pacientov, nie iba pre niekoľkých.

  Dagmar Roth-Behrendt, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dnes hovoríme o návrhu, ktorý sa skutočne zameriava na ľudí v Európskej únii, a to na pacientov. Som veľmi povďačná pani komisárke za jej úvod, ale chcela by som vyjadriť svoju vďaku aj pánovi Kyprianouovi za všetky podklady, ktoré pripravil v zložitom období.

Prečo som to nazvala zložitým obdobím? Pretože v mnohých prípadoch sú členské štáty naďalej poslednými skamenelinami, ktoré ostali v Európskej únii, odliate do kameňa, ktoré nechápu, že ústredným bodom sú ľudia, a žijú v presvedčení, že svet sa točí okolo nich a ich systémov. Tak to nie je. V strede pozornosti sú pacienti a oni sú najslabším článkom v našej spoločnosti, pretože sú chorí a slabí.

Ak dnes hovoríme o mobilite pacientov a vieme, že to je vlastne právo na vnútornom trhu, to znamená, že sa malo uplatňovať už viac ako 20 rokov, mali by sme sa zamyslieť nad tým, či je toto časovo vhodná rozprava a či členské štáty kráčajú s duchom doby. Hovorím vám, že nekráčajú! Ak dnes prieskum Eurobarometra ukazuje, že 30 % všetkých ľudí v Európskej únii netuší o svojom práve na ošetrenie mimo svojej vlastnej krajiny, to znamená, že členské štáty to robili zle. Neinformovali ľudí o ich právach, nehovorili im na čo majú nárok, a aké možnosti pacienti majú.

Áno, stotožňujem sa s názorom pána Bowisa, s ostatnými a aj s komisárkou, že členské štáty by si určite mali zachovať svoje nezávislé systémy zdravotníctva. Nechceme do toho zasahovať, ale zároveň chceme pacientom zabezpečiť slobodu pohybu.

V súvislosti s nezávislosťou členských štátov uznávam tiež, že je potrebné, aby mali možnosť plánovať dopredu, hlavne pokiaľ ide o nemocničnú liečbu. Z tohto dôvodu bude musieť byť povolenie jednou z našich hlavných tém. Pán Bowis sa už o tom zmienil.

Siete a informačné miesta musia zabezpečiť, aby pacienti vedeli, čo môžu urobiť, ale musia takisto vedieť, kde je dostupné najlepšie ošetrenie – či je to v Nemecku alebo na Cypre – aby pacienti mali zároveň možnosť sa vyliečiť.

Ak sa nám podarí zlepšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti a prístup ľudí k zdravotnej starostlivosti, ktorá je bližšie k ich domovu, bude to určite úžasný úspech a nikto už nebude musieť vyhľadávať lepšie ponuky. To je to, čo naozaj chceme.

  Jules Maaten, v mene skupiny ALDE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka Vassiliouová, pani ministerka Bachelotová-Narquinová, minulý týždeň som sa zúčastnil na prezentácii novej internetovej stránky o právach pacientov vo všetkých jazykoch Európskej únie, ktorú zorganizovala moja kolegyňa zo Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE), Karen Riisová-Jørgensenová.

Bola tam jedna pani z Dánska, ktorá tu už takmer nemusela byť. Mala rakovinu prsníka, ale v dánskom systéme sa nikam nedostala, pretože mala nesprávny počet nádorov. Keby mala päť nádorov, boli by ju liečili, ale mala ich sedem, a tak nesplnila kritériá. A preto sa, skôr ako jej mohli pomôcť, potrebovala nejako zbaviť dvoch nádorov. V skratke, bol to nekonečný boj. Nakoniec našla pomoc v Nemecku. Urobila to – požičala si peniaze od priateľov a rodiny a odišla do Nemecka, kde jej pomohli. Jej vedľajšie príznaky už zmizli. Je vyliečená tak, ako vôbec možno povedať o človeku, ktorý sa vyliečil z rakoviny.

Je neľudské, aby niekto, ako táto osoba, musel bojovať proti systému v čase, keď je chorý a oslabený v najvyššej možnej miere. Tým staviame systém nad pacienta. Ja to považujem za úplne neprípustné! Dáni nakoniec zaplatili väčšinu liečby a napokon sa to všetko skončilo dobre. Ale to, čím tá žena musela prejsť, nie je nič výnimočné. Deje sa to až príliš často.

Návrh Európskej komisie je veľkým krokom vpred v úsilí pomôcť týmto pacientom a moja skupina ho veľmi rada podporí. Musíme tiež zabezpečiť, aby sa z tejto rozpravy nestala ideologická debata. Nie je to len ďalšia smernica o zdravotníckych službách v poradí. Nie je o tom, ako reformovať zdravotníctvo v Európskej únii. Nie je to o tom, či by v zdravotnej starostlivosti mal alebo nemal existovať voľný trh. Podľa môjho názoru to nie je ani záležitosť subsidiarity. Tu nestojí otázka, či zvíťazia členské štáty alebo Únia. Nie, otázka znie, či zvíťazia pacienti. Iba na tom v skutočnosti záleží. Určite budeme musieť diskutovať aj o všetkých týchto ostatných veciach, možno sa o nich počas volebnej kampane aj poriadne pohádame, ale podľa mňa a mojej skupiny to pre nás dnes nie je dôležité.

Nesnažíme sa harmonizovať zdravotníctvo, teraz na to nie je ten správny čas a možno sa to ani nedá urobiť. Musíme sa však naučiť využívať možnosti, ktoré nám ponúka Európska únia, môžeme využívať úspory z veľkovýroby, aby sa ľuďom s osobitným zdravotným stavom mohla zabezpečiť pomoc skutočných odborníkov. Takáto možnosť existovala samozrejme už celé roky, teraz ju však naozaj môžeme a musíme využiť.

A na záver: minulý týždeň sa konala schôdza Parlamentu, ktorú usporiadala Dagmar Rothová-Behrendtová a na ktorej Európske fórum pacientov predložilo svoj manifest. Som rád, že pacienti bijú na bubon, pretože potrebujeme ich spoluprácu. Teraz sme pripravení prijať demokratické rozhodnutie podľa vzoru, ktorý nám dali právnici. Ale rozhodnutie teraz prijmú tí správni ľudia, a to zvolení zástupcovia občanov.

  Ryszard Czarnecki, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, škoda, že sme nemali príležitosť diskutovať o tejto otázke počas predošlého zasadania, keď sme diskutovali o dvoch predchádzajúcich legislatívnych návrhoch. Ale ako hovorí príslovie, radšej neskôr ako nikdy. S potešením vidíme, že návrhy Komisie naozaj idú smerom, ktorý požadoval a ktorý podporuje Európsky parlament.

Ak Európa má naozaj byť Európou bez hraníc, tak to v prvom rade musí byť v oblasti zdravotníctva. Zabezpečením zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov našich členských štátov ukážeme, že sme pre európskych daňových poplatníkov a voličov skutočne niečo spravili. Koniec koncov, priemerného Poliaka, ale aj priemerného Maďara, Cyperčana, Angličana alebo Taliana viac než Lisabonská zmluva zaujíma to, či bude mať počas dovolenky v zahraničí prístup k zdravotnej starostlivosti alebo či dokonca bude môcť vycestovať, aby využil špecializované nemocničné zariadenie.

A nakoniec, dúfam, že opatrenia, o ktorých dnes diskutujeme, naozaj zlepšia zdravotnú starostlivosť pre cudzincov a zároveň zvýšia autoritu EÚ, autoritu, ktorou prednedávnom otriasli ideologické diskusie a snaha vnútiť občanom EÚ nechcené inštitucionálne riešenia.

  Jean Lambert, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, samozrejme veľmi vítam vyhlásenie, ktoré Rada vydala o tejto smernici a o jej obmedzeniach a obsahu. Ako spravodajkyňa Parlamentu pre aktualizáciu koordinácie sociálneho poistenia, a vlastne aj spravodajkyňa pre vykonávacie nariadenie, mám o to veľmi osobitný záujem, pretože otázky týkajúce sa úhrady (ako sa bude poskytovať, aké informácie sa budú poskytovať, rýchlosť a spôsob úhrady atď.) sú predmetom tohto nariadenia. Myslím, že keď hovoríme o otázkach zdravotnej starostlivosti pre osoby, ktoré sú na dovolenke v Európskej únii, mali by sme pamätať na to, že ide o európsky preukaz zdravotného poistenia a o koordináciu sociálneho zabezpečenia. To je jasné.

Táto smernica sa zameriava na niektoré otázky, ktoré toto konkrétne nariadenie dostatočne nerieši, a myslím si, že musíme byť opatrní pri tom, kde je táto deliaca čiara. Otázka predchádzajúceho povolenia je samozrejme nesmierne dôležitá. Myslím, že si musíme ujasniť, že nehovoríme dostatočne o absolútnom práve pacientov na voľný pohyb a ošetrenie v Európskej únii v rámci ich národných systémov, ktoré im uhrádzajú náklady. Je to oprávnený nárok a myslím, že nám to musí byť jasné.

Myslím, že si potrebujeme tiež ujasniť, že táto smernica navrhuje, ako to chápem ja, že uhrádzať sa bude ošetrenie, ktoré bude dostupné v rámci národných systémov, a nie nové alebo iné ošetrenia, takže to znova oprávňuje nárok, o ktorom hovoríme v rámci tejto smernice.

Niet pochýb o tom, že predchádzajúce povolenie sa musí spravovať lepšie, a že nielen pacienti, ale aj príslušné správne orgány musia pochopiť, čo to je a ako by to malo fungovať rýchlo z hľadiska lekárskej potreby. Takéto kritérium určil Súd: lekárska potreba. Musí sa to odzrkadľovať v činnosti správnych orgánov, ale nie nevyhnutne v ich cenovej základni.

V tejto smernici toho môžeme veľa privítať a dôležité sú tiež otázky týkajúce sa osvedčených postupov, kvality, právnej istoty a zodpovednosti. Ako spomenul pán John Bowis, musíme urobiť krok vpred napríklad v otázkach kontinuity starostlivosti alebo predpisov, ktoré nemusia platiť v systéme jedného z členských štátov. Ale musíme byť aj opatrní, a to sa týka vykonávacieho nariadenia č. 883 aj tejto smernice, aby sme sa nepomáhali pacientom získavať na tom, že postavia proti sebe rôzne systémy. Nemyslím si, že systémy zdravotníctva by z tohto mohli mať akýkoľvek prospech.

V mene svojej skupiny chcem objasniť, že zvýšenie množstva cezhraničnej zdravotnej starostlivosti nie je cieľom samo osebe. Pani Rothová-Behrendtová povedala, že väčšina pacientov chce byť ošetrená doma a mať tam kvalitné a rýchle ošetrenie, a preto zvyšovanie samotného množstva, ako hovorím, nie je cieľom. Veľa sa hovorí o účinkoch úsilia zvýšiť množstvo cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, pred čím sa, podľa mňa, treba mať na pozore, a som rada, že sa to odzrkadlilo v tejto rozprave.

Niektorí ľudia argumentujú, že to zavedie konkurenciu, zvýši národné normy a že dokonca potrebujeme otvorený trh ako dôvod na zvýšenie a podporu cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Tento Parlament však vysvetlil svoju pozíciu veľmi jasne: zdravotníctvo nie je služba ako poistenie vozidla. Má veľmi špecifickú rolu a tí, ktorí ju využívajú, nie sú jednoducho spotrebitelia, ale ľudia v núdzi a potenciálne zraniteľní.

Mnoho z tých, ktorí nám vravia, že zvýšenie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je dobrá vec, nás budú takisto ubezpečovať, že pokryje len dve až tri percentá. Chcem vedieť, aké sú odhady pre budúcnosť a aký dosah to bude mať pre tých 98 % ľudí, ktorí necestujú a momentálne ani nechcú.

  Roberto Musacchio, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, je mi ľúto, že sa nemôžem stotožniť s optimizmom svojich kolegov, pretože som presvedčený, že táto smernica urobí asi viac pre podnikanie, než pre zdravie: bude to niečo ako Bolkensteinova smernica, lenže o zdravotníctve.

Rozhodujúcim bodom pre Európu musí byť, aby každý občan mal právo na najlepšie možné ošetrenie vo svojej vlastnej krajine, inak posvätné právo na ošetrenie kdekoľvek bude zakrývať skutočnosť, že ošetrenie nie je dostupné doma – a to je vec, ktorá nemôže patriť do otázok subsidiarity. Zakrýva aj záujmy tých, ktorí radi špekulujú so zdravím, lebo zabezpečí veľký obchod zdravotným poisťovniam a zvýši náklady občanom takisto ako európske výdavky na zdravotníctvo.

Táto smernica je podľa mňa mylná, pretože vôbec nevenuje pozornosť harmonizácii, univerzálnemu charakteru služby, ktorú Európa musí zabezpečiť, a nezakladá sa na názore, že zdravie je právo, ktoré musí zaručiť verejný sektor. A nesmie sa zakladať na schopnosti ľudí uzatvoriť súkromné poistenie. Odbory majú právom veľké obavy a spolu s nimi ich máme aj my.

  Derek Roland Clark, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predsedajúci, ústrednou chybou tohto balíka – cestovanie za ambulantným ošetrením mimo domovskej krajiny – je financovanie zo strany domovskej krajiny, ktoré sa však obmedzuje do výšky, koľko by ošetrenie stálo v domovskej krajine. Preto, pokiaľ bude ošetrenie lepšie, je výhodné ísť do štátu, v ktorom je toto ošetrenie lacnejšie. Zdravotní turisti si budú musieť zistiť rozdiel medzi nákladmi na ošetrenie v danom členskom štáte a doma. Áno, náklady na cestu prepláca koniec koncov domovská krajina, ale na svojej vlastnej úrovni. Preto si zdravotní turisti doplácajú za ošetrenie a pravdepodobne aj vyššie cestovné náklady. Najchudobnejší si to nemôžu dovoliť a ostáva im najnižšia úroveň ošetrenia. Bohatí to môžu urobiť, ale tí pravdepodobne vyhľadajú súkromnú zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ ide o zoznamy čakateľov, ak bude zdravotná starostlivosť v členskom štáte slabá a drahá, zdravotní turisti ju nebudú znepokojovať, ale tie štáty, kde je lacná a dobrá, budú veľmi skoro preťažené. Preto to vytvára dvojúrovňový systém zdravotnej starostlivosti. Alebo sa tomu hovorí neplánovaný dôsledok?

  Luca Romagnoli (NI). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, štyria zo sto obyvateľov Európskej únie odchádzajú za ošetrením do zahraničia, avšak podľa môjho názoru je zdravotná turistika príznakom miestnych nedostatkov a chýbajúcich služieb. Talianske zdravotníctvo vydáva ročne približne 40 miliónov EUR na Talianov, ktorí idú za ošetrením do iných krajín, a to samozrejme nezahŕňa súkromné poistenie.

Aké sú na to dôvody? Sú to bezpochyby veľmi dlhé zoznamy čakateľov na služby. V Taliansku musia ľudia čakať napríklad 300 dní na operáciu prostaty a veľmi často jeden mesiac alebo aj viac na vyšetrenie mozgu. Po druhé, za služby ako stomatologické ošetrenie alebo kozmetická chirurgia sa v Taliansku musí platiť, ale v iných krajinách sa za ne neplatí. Po tretie, chcel by som všetkých upozorniť na toto, ľudia odchádzajú do zahraničia, aby využívali techniky ako napríklad umelé oplodnenie, ktoré sú v ich krajinách úplne alebo čiastočne zakázané, alebo ktoré sú celkom nezákonné, ako napríklad v prípade kupovania živých orgánov. Smutným príkladom je India, ale rovnako smutné príklady môžeme nájsť aj v iných krajinách pred ich vstupom do Únie.

Keď sa to vezme v celku, ľudia sa rozhodujú pre zdravotnú turistiku, pretože v mnohých prípadoch sa ponúkajú kvalitné a lacnejšie služby, mám však pocit, že je potrebné sprísniť dohľad Únie, ako záruku pre spotrebiteľov aj na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže. V krajinách, ktoré vstúpili do EÚ len nedávno, je sociálny kontext, v ktorom sa služby poskytujú, často zmesou verejného a súkromného, a preto by som, pani Vassiliouová, okrem zásad, na ktoré ste sa sústredili, odporučil prísny dohľad nad dodržiavaním súčasných nariadení, ktoré záväzne stanovujú používanie surovín, značky CE a dokumentov o zhode, pretože sa musí zabezpečiť zdravotná neškodnosť zdravotníckej techniky a zdravotného ošetrenia. Nezabúdajme, že stále tu je niekto …

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Charlotte Cederschiöld (PPE-DE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pani ministerka, ako poslanci Európskeho parlamentu, máme teraz príležitosť ukázať, že naozaj sme poslancami Európskeho parlamentu. Že stojíme za Zmluvou a právami, ktoré nám dáva. Že prijímame právne predpisy, pri ktorých máme na srdci najlepšie záujmy pacientov a nie ochranu a podporu protekcionizmu, ktorá niekedy preniká do tejto rozpravy. Že sme odhodlaní nachádzať pridanú hodnotu v spolupráci, aby sme našim pacientom poskytli čo najlepšiu starostlivosť, nech je kdekoľvek.

Návrh, ktorý predložila pani komisárka Vassiliouová, je dobrým východiskovým bodom a zasluhuje si uznanie. Musíme dokončiť, čo začala a zabezpečiť, aby sa nezavádzali žiadne zbytočné byrokratické prekážky. Konkrétne to znamená, že členské štáty nemajú žiadne právo brániť slobodnému pohybu. Požiadavky na predchádzajúce povolenie sa môžu uložiť len vo výnimočných prípadoch, ak sú uvedené v zozname Komisie alebo ak hrozí hromadný odchod pacientov, ktorý by narušil systém zdravotníctva. Myšlienka, že by sa mohli uložiť preto, lebo o zdravotnú starostlivosť v zahraničí požiadalo veľmi málo pacientov, je veľmi nepravdepodobná. A preto východiskový bod je: žiadne predchádzajúce povolenie. Čokoľvek iné by bolo v rozpore so Zmluvou.

Ďalšou etapou tejto práce pri vytváraní podmienok pre optimálnu zdravotnú starostlivosť je správne vykonávanie smernice. Chorí ľudia by nemali byť povinní chodiť na súd pre uznanie svojich práv a zamietnutie neoprávnených požiadaviek na predchádzajúce povolenie. Súdny dvor rozhodne v prospech slobody pohybu, ale za akú cenu, keď vezmeme do úvahy peniaze a zdravie pacientov, ktorí musia zakaždým požadovať presadzovanie ich práv! Skutočne dúfam, že tejto skúsenosti môžeme predísť a vyzývam svojich kolegov a úradujúceho predsedu, aby nám pomohli; som celkom presvedčená, že naša komisárka nám pomôže.

  Bernadette Vergnaud (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani Bachelotová-Narquinová, pani komisárka, dámy a páni, po mojich iniciatívnych správach o zdravotných službách, ktoré Parlament prijal 23. mája 2007, teraz Komisia ako súčasť sociálneho balíka navrhuje smernicu, ktorá sa venuje výlučne uplatňovaniu práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

Preto mi je veľmi ľúto, že tento text ukazuje tak málo ambícií a nezohľadňuje množstvo interných problémov, ktoré je potrebné vyriešiť, aby sme mohli bojovať proti rastúcim nerovnostiam v zdravotníckom sektore, ako sú problémy starnúceho obyvateľstvo, sociálnej nerovnosti, geografickej segregácie a lekárskej demografie. Pri takom dôležitom probléme pre obyvateľov Európy nemôže Rada a Parlament iba kodifikovať rozsudky Súdneho dvora. Musíme nájsť určitú rovnováhu, ktorá zabezpečí práva pacientov, ktorí nie sú len spotrebiteľmi, na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a rovnaký prístup ku kvalitnej starostlivosti pre všetkých, so zodpovednosťou založenou na solidarite, aby sa zabezpečila sociálna a územná súdržnosť a rešpektovanie zásady subsidiarity. Naďalej tu máme znepokojujúcu sivú oblasť vo vzťahu k definíciám predchádzajúceho povolenia a pojmu nemocničnej starostlivosti. Musíme to vyjasniť, aby sme neotvorili dvere diskriminácii, ktorá by namiesto vytvorenia pridanej hodnoty mohla spôsobiť vznik dvojrýchlostného systému zdravotníctva v Európe.

Zdravie nemá stanovenú cenu, ale náklady. Smernica na druhej strane – a to je dobre – opätovne potvrdzuje zásadu subsidiarity a potrebu užšej spolupráce, aby sa zblížili siete lekárskeho výskumu a informačné strediská pre pacientov.

Rozprava, ktorá začne; musí byť podrobná a plodná, a nie unáhlená, musia sa do nej zapojiť všetci zainteresovaní aktéri s cieľom vytvoriť autentický európsky sociálny model.

  Elizabeth Lynne (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, prečo by mal pacient prísť o zrak čakaním na operáciu šedého zákalu v Spojenom kráľovstve, keď sa môže dať operovať v inom členskom štáte? A prečo by osoba čakajúca v neznesiteľných bolestiach na operáciu bedrového kĺbu nemohla využiť to, že v iných členských štátoch neexistujú poradovníky a niekedy je to ešte lacnejšie ako v domovskej krajine? A prečo niektorí pacienti, ktorí majú problémy so srdcom musia čakať mesiace na operáciu, ktorá im uvoľní upchané tepny, keď by skutočne čakať nemuseli?

Ak lekár na klinike odporučí liečbu a túto nie je možné poskytnúť doma, tak potrebujeme právny rámec, ktorý zabezpečí aby sme mohli požiadať o túto liečbu niekde inde. S diskrimináciou a nerovnosťou v prístupe k zdravotnej starostlivosti sa stretávajú až príliš často práve najchudobnejší ľudia. Preto musíme zabezpečiť, aby členské štáty mohli povoliť skoršiu liečbu v inom štáte. Cezhraničnú zdravotnú starostlivosť nemôžeme obmedziť len na tých, ktorí si ju môžu dovoliť.

Táto nová smernica takisto nesmie robiť kompromisy v prípade úrovne zdravotnej starostlivosti o tých ľudí, ktorí sa rozhodnú zostať doma. Musíme tiež zaistiť zavedenie záruk, ktoré budú na prvé miesto klásť práva a bezpečnosť pacientov. Preto je veľmi dôležité, aby sa vytvoril mechanizmu na výmenu pacientových lekárskych záznamov medzi domovskou krajinou pacientov a krajinou, kde budú liečení.

Okrem toho potrebujeme vytvoriť systém kompenzácie pacientov, ktorí počas liečenia v inej krajine EÚ utrpeli poškodenie, ktorému sa dalo zabrániť. A pokiaľ ide o výmenu osvedčených postupov, vítam článok 15 navrhovanej smernice, ktorý vyzýva na vytvorenie systému európskych referenčných sietí. Tieto centrá dokonalosti by mohli byť užitočné pri výmene poznatkov, odbornej príprave a pri výmene informácií. Príliš často sa zaoberáme infekciami zapríčinenými pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo na pokyny na skríning rakoviny; odpoveď máme predo dvermi, nastal čas, aby sme sa začali efektívnejšie učiť jeden od druhého.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, hlavnými problémami zdravotnej starostlivosti, ktorým v súčasnosti čelíme, je zlepšenie zdravia starších ľudí, príprava na zvládnutie geriatrických ochorení v súvislosti so starnúcim obyvateľstvom, jednotný prístup k zdravotnej starostlivosti na zodpovedajúcej úrovni, zabezpečenie finančnej stability vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti, venovanie osobitnej pozornosti prístupu zdravotne postihnutých osôb, detí, starších osôb a ľudí z chudobných rodín k zdravotnej starostlivosti, zaručenie práv pacienta pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, vytvorenie cezhraničnej elektronickej interoperability lekárskych záznamov a zabezpečenie ochrany osobných údajov a zabezpečenie dobrých pracovných podmienok zamestnancov v sektore zdravotníctva.

Konkrétne opatrenia navrhnuté v sociálnom balíku na splnenie týchto úloh, ako je príprava komuniké týkajúceho sa plnenia potrieb starnúceho obyvateľstva alebo príprava zelenej knihy, ktorá sa zaoberá otázkou pracovníkov v sektore zdravotnej starostlivosti, nám dáva určitú nádej, že neostaneme len vo fáze želaní. Som rada, že sa venuje toľko pozornosti otázke cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je v tejto dobe neustále rastúcej migrácie taká dôležitá.

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL). – (SV) Vážený pán predsedajúci, táto smernica znamená, že EÚ dostane ďalšie právomoci týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, a ja som proti otváraniu tejto oblasti právnym predpisom EÚ. Zdravotná starostlivosť je a musí zostať výsadou členských štátov. Myšlienka, že pacienti sa majú zapojiť do nejakého druhu zdravotnej turistiky predstavuje nesprávne určenie priority našich spoločných zdrojov zdravotnej starostlivosti. Nová základná zásada, že máme mať právo na ošetrenie v inej krajine EÚ bez predchádzajúceho povolenia, otvára rýchlu cestu k zdravotnej starostlivosti pre mladých a jazykovo nadaných a relatívne zdravých ľudí a predstavuje hrozbu odvedenia zdrojov od tých, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť viac, napríklad naša staršia generácia a ľudia s funkčnými poruchami. Samozrejme, každý, kto ochorie v inom členskom štáte EÚ, by mal mať právo na zdravotnú starostlivosť, ale toto právo už máme bez potreby nových právnych predpisov EÚ v tejto oblasti. Zdravotná starostlivosť zostáva oblasťou vnútroštátnej politiky.

  Hanne Dahl (IND/DEM). – (DA) Vážený pán predsedajúci, ak vážne ochorieme, všetci si želáme najrýchlejšiu a najlepšiu liečbu, ale nechcem vidieť americký model, kde bohatí občania dostávajú najlepšie ošetrenie a zraniteľní členovia spoločnosti druhotriedne ošetrenie – ak vôbec majú to šťastie. Ak ho nemajú, nedostanú vôbec žiadne ošetrenie. Preto musíme stanoviť niektoré základné princípy. Pre všetkých by mal existovať slobodný a rovnaký prístup k službám zdravotnej starostlivosti a ľudia by mali byť ošetrovaní podľa poradia a potreby. Inými slovami, verejný orgán musí vykonávať posudzovanie, aby sa zabezpečilo, že odborník v oblasti zdravotníctva určí, čo bude predstavovať „poradie“ a „potreba“. Ako prvých treba ošetriť tých, ktorí sú najviac chorí, a nie tých, ktorí sú najbohatší. Z pohľadu slobodného a rovnakého prístupu k službám zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov by bolo krokom vpred podrobné preskúmanie verejných príspevkov na ošetrenie v súkromných nemocniciach a daňových dobropisov na súkromné zdravotné poistenie. Právne predpisy EÚ by sa nemali orientovať na ideologický smer založený na vnútornom trhu, ale mali by smerovať k flexibilnému systému v Európe, ktorý všetkým obyvateľom zabezpečuje minimálne práva vo vzťahu k ošetreniu.

  Irena Belohorská (NI). – (SK) Smernica o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sa snaží riešiť veľmi pálčivý problém.

Ide tu o konflikt medzi subsidiaritou zdravotníckych systémov a právom občana Európskej únie na voľný pohyb a jeho základné ľudské právo, a to je prístup k zdravotníckym službám. Ak je voľný pohyb právom občana žijúceho v jednotlivom členskom štáte, jeho zdravie sa pohybuje s ním. Ak by sa nemohol obrátiť na zdravotnícke služby, bola by to závažná prekážka jeho voľného pohybu. Úplnej voľnosti v službách bráni rozdielnosť vo výške daní plynúcich v jednotlivých štátoch do zdravotníctva, ako aj rozdielna cena výkonov v jednotlivých štátoch.

Obava mnohých politikov, že dôjde k zdravotníckej turistike hlavne z východu, je zbytočná. Pre pacienta je veľmi dôležité, aby bol v blízkosti svojich príbuzných a aby nemal jazykovú bariéru. Vzťah pacient – lekár je veľmi špecifický. Časť úspechu liečby závisí od dôvery k lekárovi, respektíve pracovisku. Ochota pacienta cestovať za liečbou do zahraničia závisí od závažnosti ochorenia. Ak ide o život zachraňujúcu liečbu alebo liečbu v závažnom prípade, vtedy všetky ostatné prekážky nie sú dôležité.

Uprednostňujem riešenie tejto problematiky na pôde Európskeho parlamentu pred riešením prípadov pred Európskym súdnym dvorom. My, ako zástupcovia občanov, je smutné, že sa rozhodujeme ťažšie ako Európsky súdny dvor, ktorý doteraz vo všetkých prípadoch rozhodol v prospech pacienta.

Na záver len jednu vec, ktorú by som chcela dodať. Mnohí tu hovoria o chudobných a bohatých. Pre mňa ako pre lekára je to vždy pacient. A je jedno či má Ford, alebo je bezdomovec.

  Ria Oomen-Ruijten (PPE-DE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, na začiatok by som chcela povedať, že som rada, keď tu dnes medzi nami vidím našu bývalú kolegyňu Roselyn Bachelotovú a počujem, ako nám opäť pripomína, že zo všetkého najdôležitejší je európsky občan. Tento dôraz sa odzrkadľuje aj v tomto právnom predpise Moja poklona smeruje aj k pani komisárke Vassiliouovej, ktorá si tento veľmi náročný právny predpis prezrela od začiatku až do konca.

Týmto právnym predpisom robí Európsky parlament, Európska komisia a Rada naozaj niečo pre ľudí. Smernica poskytuje právne záruky pre mobilitu a zároveň ponúka právny základ pre jestvujúce iniciatívy v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

Ale keď túto smernicu porovnávam s jej predošlými verziami, ktoré sa stretli s odporom, vidím, že smernica sa teraz viac zameriava na mobilitu pacientov a menej na zdravotné služby. A dôvodom je zachovanie spokojnosti členských štátov. Chcela by som to trochu kritizovať. Hraničné oblasti, ktoré už prijali niektoré dobré iniciatívy v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, napríklad dohodu o spolupráci medzi Universitätsklinikum Aachen a Academisch Ziekenhuis Maastricht v mojej provincii Limburg, ktorá by sa ako časť euroregiónu Mása-Rýn veľmi rada stala pilotnou oblasťou, sa stávajú až príliš závislými od samotnej mobility a tým od rozmarov poisťovateľov alebo od dobrej vôle národných orgánov, alebo iným spôsobom, pretože samotné zdravotné služby už nie sú v centre pozornosti. Pri rozhodovaní, akým spôsobom by sme mohli dosiahnuť omnoho väčšiu spoluprácu regiónov, by sme sa mali dobre pozrieť na článok 13. A pani komisárka, keď už hovorím o tejto veci, môžem potvrdiť, že euroregión Mása-Rýn by sa veľmi rád stal pilotnou oblasťou.

Po druhé, zapojenie pacientov do zakladania národných kontaktných bodov. Pani Schmidtová v Nemecku v tomto smere vyvinula vynikajúci iniciatívu a mali by sme sa pozrieť, ako by sa to dalo lepšie zapojiť do našich širších plánov.

Ďalším bodom je zoznam foriem liečby, ktoré si nevyžadujú, aby pacientov pobyt v nemocnici zahŕňal prenocovanie, a ktoré by podliehali rovnakému režimu ako nemocničná starostlivosť, ktorého zámerom je vylúčiť z tejto smernice určité funkcie. Aj to si vyžaduje starostlivé zváženie, pretože sa nemôžeme dostať do situácie, keď príliš striktný výklad tohto zoznamu vylúči kooperatívne podniky takého druhu, ako som práve spomínala. Najdôležitejšie je vedieť, že efektívna spolupráca umožňuje, aby centrá klinickej excelentnosti neboli drahšie, ale lacnejšie a dostupnejšie pre ľudí. To je napokon to, o čo sa snažíme.

  Anne Van Lancker (PSE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka Vassiliouová, pani ministerka Bachelotová-Narquinová, Európa má dôležitú povinnosť pomôcť zabezpečiť každému kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť, ak je to možné v blízkosti bydliska alebo v prípade potreby v zahraničí. Preto som vám, pani komisárka, vďačná za vašu iniciatívu, ktorá má bezpochyby veľa pozitívnych stránok z pohľadu zabezpečenia kvality a bezpečnosti, poskytovania informácií pacientovi, väčšej európskej spolupráce, elektronickej zdravotnej starostlivosti, referenčných sietí a tak ďalej.

Súhlasím aj s vami, pani ministerka, keď hovoríte, že nie je dobré nechať rozhodovanie o mobilite pacientov Súdnemu dvoru a že na to potrebujeme legislatívu. Súhlasím taktiež s názorom pána Bowisa a pani Lambertovej, že by sme sa možno mali zamyslieť nad lepšou vyváženosťou vo veci predchádzajúceho povolenia mobility pacienta, pretože toto predchádzajúce povolenie je dôležitým nástrojom plánovania a politiky členských štátov.

Vážená pani komisárka, zostáva tu ešte niekoľko ďalších otázok o účtovaní poplatkov a mechanizmoch zamedzujúcich, aby mobilita pacientov neviedla v niektorých krajinách k zoznamom čakateľov. Ale som si istá, dámy a páni, že to sú otázky a veci, ktoré budeme schopní vyriešiť počas ďalšej rozpravy o tejto smernici.

Ešte raz vám, pani komisárka, ďakujem za vašu iniciatívu. A tešíme sa na spoluprácu s vami, pani ministerka.

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, začiatkom tohto roka som uskutočnila niekoľko konzultačných stretnutí vo svojom volebnom obvode v súvislosti s politikou EÚ v sociálnej oblasti a tieto stretnutia sa potom využili pri konzultáciách Komisie o hodnotení sociálnej situácie.

Bolo mi úplne jasné, že občania sa veľmi zaujímajú o väčšie zapojenie EÚ do sociálnej politiky, do ktorej jednoznačne patrí mobilita pacientov. Volanie po sociálnejšej Európe bolo posilnené počas kampane o Lisabonskej zmluve a táto reakcia Komisie, aj keď sa celkom nezaoberá záležitosťami občanov, prichádza v pravý čas a predstavuje krok správnym smerom.

Určite vítam návrhy týkajúce sa mobility pacientov, ale súhlasím s niektorými predchádzajúcimi rečníkmi, že je potrebné ešte vyjasniť množstvo otázok – predovšetkým otázku predchádzajúceho povolenia.

Základom však je, že pacienti musia byť jadrom každej politiky a nemali by mať žiadne obavy v súvislosti s nákladmi, bezpečnosťou a kvalitou.

Pacienti zatiaľ musia byť v plnom rozsahu informovaní o svojich súčasných právach, pretože právna neistota vždy pracuje v neprospech jednotlivcov, ktorí nemajú veľa osobných zdrojov.

A nakoniec, francúzske predsedníctvo predtým spomenulo skutočnosť, že niektorí ľudia budú sklamaní z toho, že smernica sa nezaoberá otázkou mobility odborného zdravotníckeho personálu. Ja som jedna z nich. Ak sa chystáme postaviť pacientov do stredu nejakej politiky, tak prvoradá je bezpečnosť pacientov, a preto musíme vytvoriť štandardizované akreditačné systémy pre odborný zdravotnícky personál.

PREDSEDÁ: PÁN ONESTA
podpredseda

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, v tejto rozprave by som rád povedal, že z pohľadu nových členských štátov je dôležité ponechať možnosť zavedenia obmedzení na využívanie zdravotnej starostlivosti v zahraničí na národnej úrovni hlavne z dôvodu nedostatočného financovania, ktoré je v týchto krajinách prideľované zdravotníctvu. Rovnako dôležité je uplatňovanie zásady, že pacient má právo na náhradu nákladov do výšky, v ktorej by sa uhradila v prípade, ak by pacient využil zdravotnú starostlivosť vo svojej vlastnej krajine, a to až do doby, kým sa rozdiely v rozvoji medzi starými a novými členskými štátmi výrazne nezmenšia.

A nakoniec je na mieste zdôrazniť, že navrhované riešenia, hlavne tie týkajúce sa zavedenia európskej referenčnej siete a takisto európskej siete na posúdenie zdravotníckej technológie, poskytujú možnosť zvýšiť úroveň lekárskej starostlivosti a taktiež zefektívniť využívanie zdrojov zdravotnej starostlivosti v Európskej únii.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL). – (CS) Dámy a páni, určite viete, že sloganom nadchádzajúceho českého predsedníctva bude heslo „Európa bez bariér“. V tejto súvislosti som rád, že sa Komisii v spolupráci s Európskym súdnym dvorom podarilo predložiť návrh, ktorý prekonáva jednu z bariér, a to poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Vítam skutočnosť, že doterajšie rokovania posunuli riešenie problémov bližšie k občanom. Ako lekár by som bol veľmi rád, keby potrebné dokumenty boli schválené čo najskôr, ale domnievam sa, že ide o natoľko zložitú problematiku, pri ktorej platí staré rímske príslovie „ponáhľaj sa pomaly“. Myslím si, že v súčasnosti by sa malo hovoriť o nasledujúcich základných otázkach. Po prvé, všetci sa zhodneme na tom, že je potrebné zaistiť právnu ochranu pacientov, ktorí majú právo na zdravotnú starostlivosť v rámci Európskej únie v súlade so súdnymi rozhodnutiami Súdneho dvora. Po druhé, nie je možné, aby smernica ustanovila nové kompetencie pre Komisiu, pretože nie sú nevyhnuté. Po tretie, považujem za chybné, že i keď základným cieľom bolo zaistenie voľného pohybu zdravotných služieb, samotný text smernice sa zaoberá predovšetkým pohybom pacientov, ktorí požadujú neurgentnú zdravotnú starostlivosť. Ďalšie diskusie predstavujú šancu nielen pre české predsedníctvo, ale aj pre Európu.

  Kathy Sinnott (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, na smernicu o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sa teším a zároveň sa jej obávam.

Teším sa na ňu, lebo poznám veľa ľudí, ktorých postihnutie sa zhoršilo alebo ktorí zomreli v dôsledku dlhého čakania na liečbu v írskych štátnych nemocniciach. Preto sa mi veľmi páči predstava, že moji voliči si budú môcť vziať lekárske záznamy a cestovať tam, kde dostanú včasnú liečbu bez toho, aby predtým museli žiadať o povolenie, ako to momentálne vyžaduje systém E112. Tým svojim voličom, ktorí môžu cestovať, to určite odporučím.

Na druhej strane si tiež uvedomujem, že sa tým prehĺbia problémy v írskom systéme zdravotnej starostlivosti, a mám veľký strach o tých, ktorí nemôžu cestovať a musia sa na tento systém spoliehať.

  Gunnar Hökmark (PPE-DE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, ide tu o právo jednotlivca vyhľadať dobrú zdravotnú starostlivosť tam, kde je táto starostlivosť dostupná. Zástupkyňa skupiny Európskej zjednotenej ľavice pani Eva-Britt Svenssonová tu dnes povedala, že to povedie k zdravotnej turistike. Chcel by som ju informovať, že ak chorí ľudia vyhľadajú lekársku starostlivosť, tak preto, lebo majú bolesti, trpia, majú poškodené zdravie a lekársku starostlivosť potrebujú. Tu predsa nejde o turistiku.

V konečnom dôsledku tu ide o moc byrokracie verzus práva jednotlivca. Ide o to, či by sa staré hranice mali využívať ako bariéra proti ľuďom, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť, alebo či sa má otvorenosť dnešnej Európy využiť na to, aby prístup k čo najlepšej zdravotnej starostlivosti mali ľudia v celej Európe. Bolo poučné vypočuť si názor skupiny Európskej zjednotenej ľavice, ale pretože mám pred sebou predstaviteľa sociálnych demokratov pána Jana Anderssona, ktorý je na zozname rečníkov hneď za mnou, zaujímalo by ma, či zastáva názor pani Evy-Britt Svenssonovej, že sa chorí ľudia, ktorí vyhľadajú zdravotnú starostlivosť v zahraničí, zapájajú do zdravotnej turistiky. Chce rovnako ako ona vytvoriť najrôznejšie bariéry alebo chcú sociálni demokrati pracovať na tom, aby sme mali čo najväčšiu otvorenosť a pacienti dostali zdravotnú starostlivosť bez nutnosti žiadať úrady o povolenie? Ide tu o sociálnu Európu, pán Andersson. Nejde o to, ako by ľudia s rozhodovacou právomocou mali určovať, čo môžu robiť tí ostatní, ale o to, ako sa jednotlivec môže dostať k čo najlepšej zdravotnej starostlivosti. Máte slovo, pán Andersson.

  Jan Andersson (PSE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, chcel by som špeciálne privítať pani Bachelotovú-Narquinovú. Mali sme v minulosti veľmi dobrú spoluprácu a dúfam, že to tak bude aj naďalej. Vitajte v Parlamente. Len stručne pre pána Hökmarka – toto nie je domáca rozprava. Neporovnávam svoje názory s názormi pani Svenssonovej, vytváram si radšej svoje vlastné.

Vítam túto smernicu z niekoľkých dôvodov. Potrebujeme si veci vyjasniť z právneho hľadiska. Myslím, že je lepšia, než návrh, ktorým sme sa zaoberali predtým. Sú v nej veľké výhody, najmä pre ľudí, ktorí žijú v pohraničných oblastiach, tak ako ja. V tejto súvislosti by som chcel tiež zdôrazniť, že je dôležité prepojiť toto usporiadanie s rôznymi systémami v celej Európe, a to organizačne, finančne a z ďalších hľadísk.

Zvláštnu pozornosť musíme venovať jednému aspektu a tým je rovnosť. Vieme, že sa v zdravotnej starostlivosti stanovujú priority, je však dôležité, aby všetci ľudia mali rovnaký prístup k liečbe a aby niektorí neboli uprednostňovaní, lebo na to majú prostriedky, a je takisto dôležité, aby sme v poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti vedeli tieto dva aspekty skombinovať. Otázka predchádzajúceho schválenia je tiež dôležitá. Je to niečo, čo ešte musíme prediskutovať. Limit uvedený v smernici nie je dobrý. Nemocničná a ambulantná starostlivosť sa v jednotlivých krajinách veľmi líši a situácia sa mení aj v priebehu času. Musíme nájsť iné kritériá. Teším sa na spoluprácu. V našom výbore sa budeme zaoberať financovaním systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré je súčasťou tejto spolupráce. Teším sa na spoluprácu na tejto záležitosti s ďalšími výbormi.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). - (FI) Vážený pán predsedajúci, pre pacientov je najdôležitejšia dobrá, bezpečná a lacná zdravotná starostlivosť a takých, ktorí ju chcú mať čo najbližšie k domovu, je väčšina. Inými slovami je potrebné, aby dobre fungovala zdravotná starostlivosť v jednotlivých štátoch.

Napriek tomu však treba privítať návrh predložený Komisiou. Je dôležité, aby zdravotná starostlivosť a liečba mohla byť poskytnutá aj v iných krajinách. Tým by sa zabezpečila väčšia sloboda výberu a to, že budú jasnejšie usmernenia a odporúčania pri súčasnom vyjasnení zdravotných a bezpečnostných otázok. Pre pacientov by to znamenalo prínos.

Pre členské štáty je celá otázka o niečo zložitejšia, pretože smernica nemôže dobre fungovať, kým nebudú kompatibilné elektronické systémy sociálneho a zdravotného poistenia jednotlivých členských štátov Európskej únie. Vieme, že v súčasnosti nie sú a že plnenie tejto smernice by na členské štáty kládlo veľké nároky. Potrebujeme mať istotu, že keď bude smernica prijatá, informácie o pacientoch sa budú môcť presúvať z jedného systému do druhého a že bude zaistená bezpečnosť informácií a pacientov. Veď o pacienta ide v prvom rade.

  Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL). – (DA) Vážený pán predsedajúci, cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami a človek nemusí byť odborník, aby predvídal výsledky tohto návrhu v jeho súčasnej podobe. Na jednej strane bude „tím“ zložený z ľudí bohatých, vzdelaných a takých, ktorí majú tie správne známosti – teda, všeobecne povedané, všetci tu prítomní. Môžeme obísť poradovníky vo svojej krajine a vyhľadať najlepších odborníkov v EU, lebo si môžeme dovoliť platiť za liečbu a môžeme si tiež dovoliť cestovať a znášať ďalšie výdavky. Na druhej strane budú ľudia chudobní a znevýhodnení. Tí majú možnosť postaviť sa na koniec radu a keď sa konečne dočkajú, dostanú liečbu, o ktorú sme my, tí najbohatší, nestáli. Pri určitých príležitostiach sa EU prezentuje ako alternatíva k Spojeným štátom, ale problém je v tom, že EU sa Spojeným štátom čoraz viac podobá – vrátane oblasti zdravotníctva. Naša skupina podporuje slobodný a rovný prístup k liečbe, ktorú ľudia potrebujú, takže tento návrh odmietame.

  Alojz Peterle (PPE-DE). - (SL) Sociálny obraz Európy sa zmenil. Čelíme novým výzvam, ktoré vyžadujú modernizáciu európskeho sociálneho modelu. Mení sa aj obraz zdravotnej starostlivosti v Európe. Úspešnosť liečby niektorých ochorení sa zvyšuje, rovnako ako výdavky na systémy zdravotnej starostlivosti. Občania však narážajú na veľké rozdiely v kvalite zdravotnej starostlivosti, a to tak medzi jednotlivými členskými štátmi, ako aj v rámci nich. Počet ľudí, ktorí prežijú rakovinu, sa v jednotlivých členských štátoch líši až o 10 %.

Vítam úmysel Európskej komisie podrobne sa zaoberať otázkou zdravotnej starostlivosti v rámci obnovenej sociálnej agendy. Zároveň mi je však ľúto, že právam občanov súvisiacim so zdravím sa začala venovať zvýšená pozornosť až na základe rozsudku Súdneho dvora. Hovorím ako človek, ktorý sám prežil rakovinu a ktorý pozná prípady, keď pacientom v jednej krajine povedali „už pre vás nemôžeme nič urobiť“ a v druhej im zabezpečili účinnú liečbu.

Sloboda pohybu znamená možnosť voľby. Možnosť voľby vedie k väčšej konkurencii a tým k vyššej kvalite a možno aj k nižším cenám. Som si istý, že smernica o mobilite pacientov oživí Európu a bude mať veľa pozitívnych dôsledkov. Naším spoločným cieľom je zdravie pre všetkých. Smernica o cezhraničnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti nepochybne znamená väčšie priblíženie sa občanom, ktorých viac než debaty o kompetenciách zaujíma najkratšia cesta k zdraviu – prirodzene taká, ktorá je jasne vyznačená.

Najúspešnejšia európska politika je taká politika, ktorú občania pocítia v peňaženkách, tak ako v prípade smernice o roamingu. Smernicu o cezhraničnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti síce občania v peňaženkách nepocítia, prinajmenšom nie hneď, ale budú si môcť viac vyberať za tie isté peniaze. A to vôbec nie je zlý pocit, najmä keď ide o zdravie.

  Evelyne Gebhardt (PSE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, pani komisárka, keď hovoríme o sociálnej Európe, musíme vždy klásť na prvé miesto ľudí a ich záujmy. Klásť ich na prvé miesto znamená, že musíme mať najvyššiu prioritu, a tou je, že zdravotný systém by mal zabezpečovať čo najlepšiu zdravotnú starostlivosť ľuďom na miestnej úrovni. Toto je priorita číslo jeden. To je podmienka, ktorá musí určovať náš prístup k tejto smernici.

Je však mnoho ďalších zreteľov, ktorými sa tiež musíme zaoberať, či už preto, že ľudia cestujú alebo pracujú v inej krajine, alebo preto, že majú vzácnu chorobu alebo dostávajú lepšiu liečbu v inej krajine. To znamená, že je tiež potrebné odstrániť prekážky mobility v takýchto prípadoch a zabezpečiť nastolenie právnej istoty. To je priorita číslo dva.

Prioritou číslo tri je, že si musíme znovu a znovu pripomínať, že podľa európskych zmlúv je zdravotná starostlivosť v jednotlivých členských štátoch v kompetencii členských štátov a to musíme rešpektovať. Inými slovami, organizácia a financovanie systémov zdravotnej starostlivosti je zodpovednosťou členských štátov a naša legislatíva to nijako nemôže zmeniť. Nemáme na výber, nemôžeme to urobiť a ani nemáme v úmysle to urobiť, ibaže by sa nám niekedy v budúcnosti podarilo dohodnúť na vytvorení spoločnej zdravotnej politiky. To by bol ideálny scenár, ale obávam sa, že ešte stále nie sme na taký krok pripravení.

  Othmar Karas (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, my a európski občania sme radi, že konečne môžeme začať parlamentnú rozpravu o tomto návrhu.

Je mi ľúto, že vyhrážky Socialistickej skupiny v Európskom parlamente (PSE) Komisii v decembri minulého roku viedli k patovej situácii, ktorá trvala niekoľko mesiacov. Návrh je dobrý a má pre európskych občanov pridanú hodnotu. Ide nám o vytvorenie právnej istoty v oblasti cezhraničnej starostlivosti politickými prostriedkami, aby sa jednotlivci už viac nemuseli dovolávať svojho základného práva na slobodný pohyb osôb na Súdnom dvore.

Rokujeme o smernici o mobilite pacientov, nie o smernici o zdravotníckych službách. Primárnu zodpovednosť za zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti a za jej kvalitu a financovanie majú i naďalej členské štáty. Vieme však, že potrebujeme väčšiu spoluprácu členských štátov v oblasti zdravotnej starostlivosti a väčší príspevok Európy k cezhraničnej spolupráci vo výskume, v kľúčovej oblasti poskytovania nemocničnej starostlivosti a na strane zásobovania.

Ide o otázku slobody pohybu pacientov. Nepýtame sa, či je možné systémy zdravotnej starostlivosti a kvalitné zdravotné služby organizovať bez nežiaducich vedľajších účinkov ale na to, ako to možno urobiť. Pohybujeme sa v priestore vymedzenom štyrmi piliermi: právami pacientov, ochranou systémov zdravotníctva, ochranou systémov zdravotného poistenia a zabezpečením kvality zdravotníckych služieb, bezpečnosti financovania a právnej istoty.

Pacienti sa oprávnene zaujímajú o to, kde nájdu lekársku starostlivosť, ktorú považujú za najlepšiu. Aby sme im to umožnili, potrebujeme právny rámec a právnu istotu. Na druhej strane, veľká väčšina populácie chce mať zdravotné služby čo najbližšie k svojmu bydlisku. Máme tu problém financovania zdravotnej starostlivosti v členských štátoch. Preto je správnou cestou väčšia mobilita za rovnakú cenu. Máme tu otázku zabezpečenia kvality zdravotníckych služieb. Mali by sme tiež začať rozpravu o minimálnych európskych normách v tejto oblasti.

  Mia De Vits (PSE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pripájam sa k názoru ostatných kolegov, že to, že sa nám tento návrh konečne podarilo zaradiť do programu rokovania, je dôležitý úspech. Vychádza v ústrety určitej potrebe, skutočnému stavu vecí a znamená, že pre ľudí môžeme skutočne niečo urobiť.

Niektorí kolegovia tvrdia, že liečbu v zahraničí si budú môcť dovoliť len tí, čo na to majú. Musíme zabezpečiť, aby liečba v zahraničí bola dostupná nielen pre tých najbohatších, ktorí vedia využiť zákon na získanie prístupu k drahej liečbe. Pacienti majú právo na jasnosť a právnu istotu a my sa o to môžeme pričiniť, je to naša práca.

Tento návrh znamená pre občanov Európskej únie jednoznačné plus. Samozrejme, že nie je dokonalý, je potrebné v ňom ešte pár vecí vylepšiť. Mám na mysli definíciu „nemocničnej“ a „ambulantnej“ starostlivosti atď., ako aj určenie špecifických prípadov, v ktorých môže byť oprávnená požiadavka na predchádzajúce povolenie. To sú veci, ktorých sa v rozprave určite dotkneme.

Preto dúfam, že naša rozprava bude pokojná a pragmatická, a nie ideologicky zaujatá. Ďalšie aspekty budú musieť riešiť vnútroštátne právne predpisy, ale v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s tými, ktorí tvrdia, že tento návrh podkopáva schopnosť členských štátov organizovať si svoju vlastnú zdravotnú starostlivosť. Prerokovanie tohto návrhu je podľa môjho názoru nanajvýš dôležité.

  Milan Gaľa (PPE-DE). – (SK) Zdravotné systémy v Únii spadajú predovšetkým do zodpovednosti členských štátov. Zodpovednosť za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti v súlade s článkom 152 Zmluvy sa v plnej miere uznáva.

Cieľom návrhu smernice je zaviesť a zabezpečiť transparentný rámec pre poskytovanie bezpečnej, kvalitnej a účinnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v Únii pri vysokom stupni ochrany zdravia a pri plnom rešpektovaní subsidiarity. So zámerom a cieľmi smernice nadšene súhlasím. Chcel by som však poukázať na isté prekonateľné nedostatky návrhu.

Existujú obavy, že tento typ starostlivosti môže vytvoriť neprimeraný tlak na systémy zdravotného poistenia v niektorých členských štátoch. Je potrebné precíznejšie zadefinovať postupy pri poskytovaní a finančnom uhrádzaní pri opakovaných hospitalizáciách, pri liečení komplikácií a poškodení. Musíme stanoviť časový horizont úhrady nákladov a zároveň jasne povedať, že smernica nebude a nechce riešiť dlhodobú zdravotnú starostlivosť v zariadeniach, kde býva zdravotný a sociálny systém prepojený.

Je potrebné špecifikovať termín „výhodnosť pre pacienta“. Do úvahy by sa mali brať v prvom rade medicínske hľadiská, nie subjektívne výhody. Pri špecifikácii pojmov „nemocničná starostlivosť“ a „ambulantná starostlivosť“ by bolo vhodné vymedziť pojem „špecializovaná ambulantná zdravotná starostlivosť“. Zároveň stále zostáva problémom spôsob úhrady receptov vydaných v zahraničí.

Kolegyne, kolegovia, podobne ako pri zavádzaní iných druhov voľného pohybu, ktorých sme boli svedkami, aj dnes existujú isté obavy, ktoré sú však podľa môjho názoru prekonateľné.

  Pier Antonio Panzeri (PSE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, počuli sme, že zdravotnícke služby sú základným pilierom európskeho sociálneho modelu. Preto sa mi zdá úplne správne, aby sme sa touto otázkou zaoberali so zreteľom na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia a rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti pre všetkých. Bohužiaľ, nezdá sa, že by sa prerokúvaný text uberal týmto smerom.

Musíme sa vyhnúť tomu, aby sme akokoľvek spochybnili podstatu cieľa, ktorý by vydanie smernice malo sledovať, a tým je zabezpečenie práva občanov využívať zdravotnú starostlivosť v Európskej únii v rámci slobody pohybu. V praxi sa však jej text môže vnímať ako nástroj zameraný na otvorenie zdravotného trhu na úrovni Spoločenstva a to je niečo celkom iného, čo by nakoniec mohlo viesť k právu na zdravie len pre bohatých.

Ustanovenia textu sa týkajú len náhrady výdavkov, ktoré pacienti uhradili, a len ceny zdravotníckej služby v porovnaní s cenou v krajine pôvodu a neberie do úvahy náklady na cestovanie a na pobyt v hostiteľskej krajine. Diskutovalo sa tiež o ďalších dôležitých bodoch, počínajúc potrebou zabezpečiť úroveň služieb na úrovni Spoločenstva a končiac dôležitou otázkou informovanosti.

Preto si myslím, že na to, aby sme európskym občanom mohli poskytnúť odpovede, ktoré v samotnej smernici stále chýbajú, je potrebná hlbšia úvaha.

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). - (RO) V prvom rade by som chcela uvítať celý návrh Komisie týkajúci sa nového sociálneho balíka. V špecifickom kontexte Európy 21. storočia a cieľov lisabonskej stratégie, týkajúcich sa trvalého hospodárskeho rastu a blahobytu obyvateľstva, je potreba modernizácie európskeho sociálneho modelu zrejmá.

Prerokúvaná smernica je dôležitá na presadzovanie obnoveného sociálneho programu, najmä v kontexte priorít súvisiacich s podporou geografickej a profesijnej mobility, ako aj s dlhším a zdravším životom európskych občanov. Dúfam, že ustanovenia smernice priblížia zdravotnú starostlivosť k bydlisku občanov, a tým myslím všetky sociálne kategórie vrátane vysťahovalcov, ľudí pracujúcich v zahraničí a vysokoškolských študentov študujúcich v zahraničí.

Je nutné, aby zdravotníctvo poskytovalo bezpečné a kvalitné služby bez ohľadu na to, kde v Európe sa poskytujú. V tejto súvislosti by som chcela zdôrazniť dôležitosť vzdelávania a odbornej prípravy európskych odborníkov v tejto oblasti, ako aj dôležitosť zjednodušenia komunikácie v rámci Európy a vzájomnej výmeny osvedčených postupov. Vzhľadom na cezhraničnú povahu smernice by odborná príprava mala zahŕňať znalosť cudzích jazykov a základnú orientáciu v medzikultúrnom dialógu.

Rovnako dôležitá pre úspech smernice je tiež primeraná znalosť informačných a komunikačných technológií; tá má navyše zásadný význam pri posilňovaní oblasti tzv. elektronickej zdravotnej starostlivosti.

  Daciana Octavia Sârbu (PSE). – (RO) Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je jedným z pilierov európskeho sociálneho modelu a vytvorenie vnútorného trhu s týmito službami by nemalo viesť k zdravotnej turistike prístupnej len dobre situovaným pacientom, ktorí sa dohovoria niekoľkými cudzími jazykmi a majú prístup k informáciám.

Potrebujeme si ujasniť podmienky úhrady a povoľovania zdravotnej starostlivosti, ako aj pojem zdravotnej starostlivosti. Obávam sa účinkov, ktoré táto smernica bude mať na nové členské štáty. Európski občania nebudú cestovať do krajín, kde je zdravotná starostlivosť veľmi drahá, skôr naopak, pôjdu do krajín ako Rumunsko, Bulharsko alebo Poľsko, čo povedie k hromadnému odchodu pacientov zo západnej Európy do východnej Európy.

Hoci poskytovanie zdravotnej starostlivosti v členských štátoch v súlade s jasne definovanými normami kvality a bezpečnosti sa nevzťahuje jednotne na všetky typy zdravotnej starostlivosti, dopyt po stomatologických službách vo východnej Európe neustále narastá. V dôsledku toho ceny v hostiteľských krajinách prudko stúpnu a prístup občanov týchto krajín k zdravotnej starostlivosti bude ťažší jednak pre vysoké ceny a jednak pre to, že určité spoločnosti sa zamerajú na zákazníkov ochotných zaplatiť viac.

Otvorenie európskeho trhu v oblasti služieb zdravotnej starostlivosti bude mať vážne dôsledky na zdravotný systém vo východnej Európe a povedie k nerovnosti. Väčšia sloboda výberu spôsobu a miesta poskytovania zdravotnej starostlivosti je pozitívna vec za predpokladu, že všetci občania budú mať k týmto službám prístup bez ohľadu na svoje sociálne postavenie.

  Dariusz Rosati (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, cieľom sociálneho balíka by malo byť zabezpečenie všeobecného a rovnakého prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov EÚ. Do určitej miery možno tento cieľ dosiahnuť vhodnou reguláciou na úrovni Európskej únie, ale je mnoho problémov spôsobených nesprávnymi a neefektívnymi riešeniami na úrovni jednotlivých členských štátov. Preto by mala Komisia nabádať členské štáty, aby reformovali svoje systémy zdravotnej starostlivosti v prvom rade prostredníctvom presadzovania osvedčených postupov a efektívnych metód financovania.

Predpokladom efektívnej zdravotnej starostlivosti je slobodný pohyb zdravotníckeho personálu medzi jednotlivými členskými štátmi. V tejto súvislosti vás musím upozorniť na obmedzenia, ktoré naďalej platia pre poľské zdravotné sestry a pôrodné asistentky, ktoré chcú pracovať v zahraničí. Je to diskriminácia poľských pracovníkov a do očí bijúce porušovanie princípu slobodného pohybu pracovných síl a zásady rovnakého zaobchádzania. Vyzývam Komisiu, aby zabránila týmto diskriminačným praktikám a vrátila poľským zdravotným sestrám právo vykonávať svoju profesiu bez obmedzení v ďalších krajinách Európskej únie.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) O cezhraničnom poskytovaní zdravotníckych služieb sme na výbore IMCO intenzívne diskutovali ešte počas prerokúvania Smernice o službách. Dohodnutý kompromis bol podmienený vylúčením zdravotníckych služieb z rozsahu Smernice o službách z dôvodu ich špecifickosti. Keďže je to komplexný problém, vítam túto diskusiu.

Ešte predtým, ako pacient požiada o poskytnutie zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ, musí mať k dispozícii jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým o výške nákladov súvisiacich s ošetrením, o možnostiach preplácania nákladov jeho zdravotnou poisťovňou a o potrebe predbežnej autorizácie. Je potrebné, vážení kolegovia, aby sme na európskej úrovni prijali také pravidlá, aby pacient nebol obeťou systému, ale naopak, aby mohol využívať zdravotnícke služby kdekoľvek v EÚ.

  Arlene McCarthy (PSE). – Vážený pán predsedajúci, veľa rečníkov zdôrazňuje, že všetci pacienti, či už cestujú, alebo ostávajú doma, majú právo na kvalitnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť. Nezabúdajme, že jednou z najväčších demografických výziev, pred ktorými stojíme, je starnúce obyvateľstvo, ktoré bude nevyhnutne vyžadovať zdravotnú starostlivosť v mieste bydliska. Preto potrebujeme mať jasno, aby sme rešpektovali právo pacientov na prístup k zdravotnej starostlivosti, a zároveň treba rešpektovať ustanovenie zmluvy, podľa ktorého je organizovanie zdravotných služieb a najmä ich financovanie v kompetencii členských štátov. Musíme si uvedomiť, že je tu 27 štátov, ktoré majú odlišné systémy, odlišné systémy financovania. Ľutujem, že smernica v tomto bode nehovorí jasne, ale verím, že naši spravodajcovia tieto otázky objasnia. Ak sa totiž chceme vyhnúť právnym sporom, musí byť vo veciach jasno nielen preto, aby pacienti nepodávali súdne žaloby, ale aj preto, aby nepodávali súdne žaloby pre zanedbanie cezhraničnej lekárskej starostlivosti.

Takže je potrebný inovačnejší prístup. Myslím, že ideálnou kombináciou bude, ak budeme mať mobilitu pacientov a zároveň budeme nabádať členské štáty, aby špecializovanú lekársku starostlivosť nakupovali nielen pre jedného pacienta, ale pre celé skupiny pacientov trpiacich tou istou chorobou. Mohlo by to byť cenovo efektívnejšie a pacienti by mohli ostať blízko rodiny a priateľov.

  Marios Matsakis (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, táto smernica je teoreticky vynikajúca, avšak v praxi by sa z nej mohla stať nočná mora. Vravím to preto, lebo by mohla viesť k tomu, že v niektorých krajinách sa služby zlepšia, kým v iných sa zhoršia. Uvediem príklad: Ak sa všetci pacienti z takej malej krajiny ako Cyprus, ktorí majú neurochirurgický problém, nechajú liečiť vo Švédsku alebo v Británii, čo sa stane s úrovňou neurochirurgickej liečby na Cypre? Jej úroveň sa nevyhnutne zníži a to platí aj pre kardiovaskulárnu liečbu, onkologickú liečbu a mnoho ďalších oblastí. Takže musíme byť veľmi opatrní.

Plne túto smernicu podporujem, ale musíme si dať pozor, aby sa nezlepšovali len tie dobré pracoviská, kým tie zlé sa budú ďalej zhoršovať. Musíme dbať na to, aby sa úroveň zdravotníctva zvyšovala v celej Európe, vo veľkých aj v malých krajinách.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, cieľom nového sociálneho programu je, okrem iného, zvýšenie mobility v spoločnosti, ktorá akceptuje princíp rovnosti a v ktorej by nikomu nemali stáť v ceste žiadne prekážky. Veľmi dôležitým bodom je návrh týkajúci sa smernice o právach pacientov pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Je potrebný na to, aby ľudia mohli fungovať v dnešnom rýchlom svete, keď sú ochotní cestovať aj stovky kilometrov kvôli jednej schôdzke. Preto je veľmi dôležité, aby každý Európan vedel, že ak je jeho život ohrozený, niekto ho zachráni a ochráni jeho zdravie bez zbytočných nariadení a iných prekážok. Musíme sa zasadiť o to, aby každý obyvateľ Európskej únie vedel, že na to, aby mal v naliehavých prípadoch prístup k zdravotnej starostlivosti, musí mať európsku kartu zdravotného poistenia. Pacienti musia vedieť, že v naliehavom prípade by mali dostať takú istú liečbu ako občania krajiny, v ktorej sú liečení. Kvalita, produktivita a najmä bezpečnosť pacientov sú otázky, ktoré by pre nás mali byť prvoradé.

  Christel Schaldemose (PSE). – (DA) Vážený pán predsedajúci, chcela by som Komisii poďakovať za predloženie tejto smernice. Považujem za nesmierne dôležité, že o právach pacientov môžu diskutovať politici a že sa rozhodovanie o takej dôležitej oblasti nenecháva na Európsky súdny dvor. Podľa môjho názoru stoja pacienti na prvom mieste. Práve na pacientov musíme upriamiť svoju pozornosť, a preto sa tiež musíme zamyslieť nad tým, ako túto smernicu orientovať tak, aby jej ťažisko spočívalo v zabezpečení zodpovedajúcej liečby pre všetkých pacientov. Preto som presvedčená, že je dôležité, aby smernica pacientom umožnila ostať doma, vo svojom členskom štáte, a zároveň dostať potrebnú liečbu. Preto si myslím, že predchádzajúce povoľovanie my malo byť skôr pravidlom než výnimkou.

Na to sa podľa môjho názoru musíme zamerať. Okrem toho súhlasím s kolegyňou Sârbuovou, pokiaľ ide o potrebu zabrániť tomu, aby sa v dôsledku tejto smernice v Európe vytvorila priepasť medzi východom a západom, severom a juhom.

  Colm Burke (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, vítam návrh Komisie. Otázka stojí takto: čo pre mňa môže Európa urobiť?. Myslím, že ak ľudia nemôžu dostať zdravotnú starostlivosť, ktorú potrebujú, vo svojej krajine, mali by sme im ju zaistiť inde. Ako jeden z tých, ktorí využili cezhraničnú zdravotnú starostlivosť – hoci ja som si ju mohol zaplatiť – považujem za dôležité, aby bola dostupná občanom v celom Spoločenstve. Potom však treba myslieť aj na to, že pacient by sa o možnosti liečby mal dozvedieť čo najskôr. To je jedna z vecí, ktorá je podľa môjho názoru pri vytváraní tejto politiky dôležitá.

  Proinsias De Rossa (PSE). – Vážený pán predsedajúci, je veľa zásad, ktorým je podľa môjho názoru potrebné venovať pozornosť v rámci tejto debaty. Prvá je tá, že v centre záujmu musí byť zdravie pacienta.

Nesmieme otázku týchto práv prenechať súdom. Povinnosť vytvárať zákony v tejto oblasti leží na nás zákonodarcoch.

Po tretie, táto smernica nesmie zvyšovať a ani vytvárať konkurenciu medzi systémami zdravotnej starostlivosti jednotlivých krajín, konkurencia by sa celkovo v tejto oblasti podporovať nemala.

  Petru Filip (PPE-DE). – (RO) Nové členské štáty čelia vysokej miere migrácie vysokokvalifikovanej pracovnej sily v sektore zdravotníctva a tento fenomén vedie k veľkej nerovnováhe, ktorej náprava bude vyžadovať veľké finančné prostriedky. Je potrebné, aby nové členské štáty čerpali z rozšírených európskych programov financovania a vytvorili pružný systém poskytovania zdravotnej starostlivosti všetkým pacientom konkrétnym a nediskriminujúcim spôsobom.

  Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE). – (RO) Európska politika mobility je jednou z najdôležitejších politík Európskej únie, umožňujúca všetkým občanom usadiť sa a pracovať v krajinách, v ktorých môžu dosiahnuť lepšiu životnú úroveň. Významnou prekážkou slobodného pohybu je však neistota vo vzťahu k možnosti preplácania nákladov na lekársku starostlivosť v zahraničí.

Preto navrhujem vytvorenie európskeho systému zdravotného poistenia uznávaného všetkými členskými štátmi, ktorý by zjednodušil európsku spoluprácu v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. To povedie k vypracovaniu modernej sociálnej agendy, ktorá tiež zvýši počet príležitostí v oblasti vzdelávania a zamestnanosti.

  Elisabeth Morin (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, tento návrh smernice sa týka záujmov pacientov a ja vítam ľudský prístup zo strany pani komisárky a pani ministerky. Oceňujem tiež lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o rešpektovanie národných systémov zdravotnej starostlivosti, a dúfam, že túto príležitosť pre Európanov ešte zatraktívni ustanovenie o správnom poskytovaní informácií, ktoré určite potrebujú. Efektívnosť a ľudskosť: to ma na návrhu tejto smernice teší.

  Panayotis Demetriou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, som hrdý, že túto smernicu vytvorili a predložili dvaja cyperskí komisári, pán Kyprianou a pani Vassiliouová. Smernica je správna, potrebná a treba ju implementovať.

Stredobodom záujmu tejto smernice je pacient, ktorý má právo na čo najlepšiu zdravotnú starostlivosť, najmä keď ju nie je možné poskytnúť v jeho vlastnej krajine.

Praktické problémy boli správne identifikované a je potrebné venovať im pozornosť, pretože nesprávne praktiky môžu nakoniec znemožniť uplatnenie myšlienky, ktorá je v ostatných ohľadoch náležitá.

  Roselyne Bachelot-Narquin, úradujúca predsedníčka Rady. − (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, dovoľte, aby som začala niekoľkými osobnými poznámkami a povedala vám, s akou radosťou som sa opäť stretla so svojimi kolegami z Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, s pánom Anderssonom, predsedom výboru, s pani Anne Van Lanckerovou, s pani Riou Oomenovou-Ruijtenovou, s pánom Jiřím Maštálkom a ďalšími. Rada by som ich čo najsrdečnejšie pozdravila.

Pán John Bowis, v mene skupiny PPE, zasadil túto záležitosť do vhodného kontextu, keď sa spýtal: „Čo robí Európa pre mňa?“ Opätovne nastolil otázku Európy susedstva a mnohí ďalší ho nasledovali, napríklad pani Dagmar Rothová-Behrendtová v mene Socialistickej strany a pán Jules Maaten za skupinu Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE).

Mnohí rečníci, ktorí mali slovo po pánovi Johnovi Bowisovi, zdôraznili aj to, že pacienti majú prednosť pred štátmi a systémami. To je úplná pravda. Napriek tomu nesmieme stavať proti sebe pacientov, štáty a systémy zdravotného poistenia, lebo destabilizácia týchto systémov by mala strašné následky pre organizáciu zdravotnej starostlivosti a osobitne pre pacientov, ktorých chceme chrániť.

Preto by som pani Dagmar Rothovej-Behrendtovej odpovedala, že nejde o právo pacientov na pohyb v rámci Európskej únie, ktoré je samozrejmé a základné. Smernica nastoľuje otázku preplácania výkonov, jeho podmienok a toho, kedy pacient má a kedy nemá nárok na preplatenie. Článok 152 Zmluvy jasne ustanovuje, že členské štáty majú právo organizovať a financovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti tak, ako uznajú za vhodné.

Jadrom problému predchádzajúceho súhlasu je otázka rovnováhy, dobrého stavu účtov podpory vnútroštátnej zdravotnej starostlivosti a systémov poistenia, predovšetkým v chudobnejších štátoch. Tento text nám pripomína danú zodpovednosť a štáty za žiadnych okolností nesmú smernicu použiť ako prostriedok na to, aby sa tejto zodpovednosti vyhýbali.

Pán Jean Lambert v podstate povedal, že cezhraničná starostlivosť nie je cieľom sama osebe, a pán Derek Roland Clark zdôraznil, že možno by bolo potrebné zabezpečiť, aby z ustanovení novej smernice v konečnom dôsledku nemalo úžitok len zopár najbohatších, najvzdelanejších a najlepšie informovaných pacientov, zatiaľ čo s tými najchudobnejšími sa bude, prirodzene, zaobchádzať nespravodlivo.

Kľúčovou otázkou, ktorá je predmetom rozpravy a ktorú by Komisia a Rada mali do hĺbky preskúmať, je tu však predchádzajúci súhlas s nemocničnou starostlivosťou, pretože práve v nej spočíva najväčšie riziko deregulácie vnútroštátnych systémov.

Pán Jean Lambert položil otázku, či je návrh smernice zlučiteľný s nariadením o koordinácii sociálneho zabezpečenia. Súdny dvor dospel k názoru, že tieto dva systémy preplácania sú zlučiteľné. Z tohto dôvodu musíme zabezpečiť, aby mali oba systémy náležitú štruktúru. Návrh smernice, ktorý máme pred sebou, uprednostňuje implementáciu nariadenia, čo sa zdá rozumné. Zásada slobodnej voľby pacienta sa však musí uplatňovať aj v prípade, že sa pacient z iného než finančného dôvodu radšej vyberie cestou, ktorú otvorila judikatúra Európskeho súdneho dvora.

Podobne ako pani Bernadette Vergnaudová, niektorí poslanci vyjadrili ľútosť nad skutočnosťou, že tento text nepokrýva všetky ťažkosti, ktorým pacienti čelia v rámci EÚ a osobitne v krajine pôvodu. Keď sa pozriete na ťažkosti, ktoré majú byť vyriešené len týmto dokumentom, je jasné, že návrh textu so širokým záberom by s malou pravdepodobnosťou mohol byť najlepším spôsobom zabezpečenia pokroku pri riešení niektorých veľmi praktických problémov, napríklad preplácania zdravotnej starostlivosti pacientom, ktorí vycestujú do inej európskej krajiny za štúdiom, prácou alebo jednoducho len na dovolenku.

Ani tu teda nejde len o smernicu o službách zdravotnej starostlivosti, ktorú je potrebné privítať s poľutovaním alebo s nadšením. Nemá teda zmysel odsúdiť ju ako akúsi „Bolkesteinovu smernicu“. O tom táto smernica naozaj nie je.

Keď budú základné princípy smernice stanovené – a ja som im venovala pozornosť – smernica nám bude musieť umožniť zachovanie istého spôsobu regulácie, ktorý už existuje medzi Komisiou a Radou, ale aj medzi mnohými poslancami z celého politického spektra, pokiaľ ide o rešpektovanie týchto možností, ktoré majú pacienti k dispozícii. Čo sa týka predchádzajúceho súhlasu s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou, členské štáty musia byť zodpovedné za prijímanie rozhodnutí o rozsahu poskytovanej starostlivosti.

Dôležité je aj to, že keď štát stanoví isté podmienky prístupu k starostlivosti z dôvodov verejného zdravia – napríklad systém lekárskych odporúčaní alebo systém nazývaný po anglicky „gate-keeping“, teda obmedzovanie množstva informácií – tieto systémy sa budú dodržiavať a uplatňovať v prípade, že sa pacient obráti na zdravotný systém v inej než svojej krajine.

Túto diskusiu o smernici zjavne nemožno oddeliť od nadchádzajúceho oznámenia Komisie ani od návrhu Rady na odporúčanie o opatreniach Spoločenstva v oblasti zriedkavých ochorení. Verím, že tieto diskusie môžu bez problémov prebiehať súbežne. Ďalší problém, o ktorom sa zmienili mnohí poslanci, je interoperabilita zdravotných informačných systémov. Táto smernica by k nej mohla prispieť z legislatívneho hľadiska.

Pani komisárka, dámy a páni, toto je, samozrejme, ešte len začiatok dialógu, diskusie o tejto téme, ktorá bude musieť pokryť také široké oblasti ako ochrana údajov, transparentné mechanizmy a obvody. Vďaka tomu, že smernica vytvára právnu istotu, by sme však aj tu mali byť schopní pokračovať v ceste interoperability, čo znamená, že po nej nepôjde každý sám, ale, úplne jednoducho, že nastane harmonizácia a zvýši sa zlučiteľnosť.

Ďakujem vám za podrobné a užitočné príspevky, ktoré do našej rozpravy vniesli veľa svetla.

  Androula Vassiliou, členka Komisie. −Vážený pán predsedajúci, toto bola veľmi zaujímavá diskusia.

Chcem povedať, že veľmi často počúvame otázku: „Ako môžeme občana priblížiť Európskej únii?“

Máme tu hneď jeden príklad, ako dať občanovi pocítiť, že Európska únia preňho niečo robí. V rámci súčasného systému existuje množstvo nerovností. Pomocou jasného právneho rámca týkajúceho sa občanov a rôznych záležitostí, ktorý ustanovuje návrh smernice, sa pokúšame dať občanovi jasnú informáciu o jeho právach a spôsoboch ich uplatňovania.

Obavy, pravdaže, existujú. Vaše obavy som si veľmi pozorne vypočula a som si istá, že v priebehu rozpravy a rokovaní sa nimi musíme zaoberať tak, aby bol konečný výsledok skutočným prínosom pre občana.

Toto nie je Bolkesteinova smernica č. II – ani zďaleka – a nikdy by sme si nemali myslieť, že to tak je. Ide tu o práva pacientov a spôsoby ich uplatňovania.

Nepokúšame sa harmonizovať zdravotné systémy. Členské štáty môžu aj naďalej uplatňovať a regulovať svoje zdravotné systémy a samy rozhodovať, aké zabezpečenie poskytnú svojim občanom a v akom rozsahu.

Nepokúšame sa podporovať zdravotný cestovný ruch. Nepokúšame sa dať občanom šancu vylepšiť si tváre a telá, ale chceme, aby mali právo na riadnu zdravotnú starostlivosť, keď ju potrebujú v prípade choroby.

Neočakávame ani veľký exodus európskych občanov z domovských štátov do iných členských štátov. Z výpočtov a hodnotenia následkov, ktoré máme k dispozícii, vyplýva, že len veľmi malé percento občanov chce ísť do zahraničia. Prečo? Pretože chcú získať potrebnú starostlivosť bližšie k svojim rodinám, chcú hovoriť vlastným jazykom a nachádzať sa v známom prostredí.

V niektorých prípadoch však potrebujú špeciálnu zdravotnú starostlivosť, ktorú im domovský štát nedokáže poskytnúť. A toto právo im dávame – toto špeciálne právo na informovaný výber a vlastné rozhodnutie o tom, kde sa podrobia liečbe.

Európsky súdny dvor v skutočnosti podporil tvorbu tejto legislatívy. Nemôžeme chcieť, aby Súdny dvor zakaždým rozhodoval o právach pacienta od prípadu k prípadu. Nie je to spravodlivé. Koľko európskych občanov si môže dovoliť právnika a súdny spor? Len veľmi málo. Musíme preto ponúknuť riešenia pre všetkých pacientov, dať im správne informácie a nechať ich, nech sami rozhodnú o tom, čo potrebujú.

Je čas, aby sme všetci spolupracovali – Rada, Komisia a poslanci Parlamentu – a spoločne hľadali čo najlepšie riešenia pre pacientov.

(potlesk)

  Predsedajúci. – Ďakujem, pani komisárka. Myslím, že potlesk v pléne je odrazom spokojnosti Parlamentu.

V súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostal šesť návrhov uznesení na ukončenie tejto rozpravy.⁽¹⁾

Chcel by som vás informovať, že skupina PPE-DE teraz stiahla svoj návrh uznesenia.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční o niekoľko minút.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Lívia Járóka (PPE-DE), písomne. – V celej Európe bola Rómom zdravotná starostlivosť systematicky odopieraná alebo len zriedkavo zohľadňovaná napriek tomu, že prístup k zdravotnej starostlivosti je základné právo európskych občanov. Obnovená sociálna agenda cezhraničnej zdravotnej starostlivosti musí riešiť problémy, ktorým Rómovia čelia v súvislosti s absenciou služieb zdravotnej starostlivosti v blízkosti ich komunity. Väčšina Rómov žije na periférii mestských centier, na míle vzdialenej od zdravotníckych zariadení. Izolácia Rómov od týchto služieb má za následok, že sa dožijú zhruba o 10 rokov menej, než je národný priemer. Je ešte potrebné vyriešiť prevenciu a očkovanie proti najčastejším chorobám v rómskych komunitách, ako aj otázku mimoriadnych situácií a pravidelných zdravotných kontrol. Ďalší faktor obmedzujúci prístup Rómov k zdravotnej starostlivosti má pôvod v tom, že často nemajú preukazy totožnosti, ktoré by im umožnili žiadať sociálnu pomoc alebo pomoc vyžadujúcu poistenie. Po páde komunistických režimov mnohí Rómovia neboli uznaní za vlastných občanov, zabudlo sa na ich alebo boli vyčiarknutí zo štátnej evidencie občanov. A napokon je potrebné riešiť zdravie rómskych žien, keďže sa starajú o rómsku komunitu. Ak chce Komisia pomôcť Európanom získavať služby zdravotnej starostlivosti v rámci EÚ, musí zabezpečiť ich všeobecné a rovnoprávne uplatňovanie.

  Lasse Lehtinen (PSE), písomne. – (FI) V riadne fungujúcej Európe musí mať pacient možnosť žiadať náležitú zdravotnú starostlivosť a ošetrenie všade, kde sú k dispozícii. Ak sú v jednej krajine zoznamy čakateľov na operáciu srdca alebo výmenu bedrového kĺbu, prístup k ošetreniu v inej krajine musí byť možný bez protekcionistickej džungle zákonov. Odstraňovanie bariér znamená aj lepšie využívanie existujúcich zdrojov. Väčšina prejavov, ktoré sú proti pohybu pacientov a služieb, sa odvoláva na najhoršie aspekty európskosti, xenofóbiu a nedôveru. Riadne fungujúce zdravotnícke služby, či už verejné, alebo súkromné, sú súčasťou prosperujúcej spoločnosti – prosperujúcej európskej spoločnosti.

  James Nicholson (PPE-DE), písomne. – Cezhraničná zdravotná starostlivosť je kľúčový prvok sociálneho balíka. Keďže Európska únia umožnila slobodný pohyb a právo žiť a pracovať v iných krajinách EÚ, bolo naliehavo potrebné vyjasniť aj práva pacientov na prístup k zdravotnej starostlivosti v iných členských štátoch.

Napriek mnohým rozsudkom Európskeho súdneho dvora v danej oblasti si občania nie sú plne vedomí svojich práv v tejto otázke. Navyše, nie sú primerane informovaní o tom, na čo presne majú nárok, ako si liečbu vybaviť a ani o preplácaní výkonov.

V pohraničných grófstvach Severného Írska boli vytvorené pilotné projekty, ktoré zabezpečujú, že ľudia môžu využívať najvhodnejšie situované služby zdravotnej starostlivosti. Tieto projekty sa stretli s veľkým úspechom a ocenením zo strany ľudí, ktorí ich využívali. V tomto smere by som rád vyzdvihol úsilie Britského lekárskeho združenia (Severné Írsko) a Írskeho lekárskeho združenia o podporu cezhraničnej zdravotnej starostlivosti medzi Severným Írskom a Írskou republikou.

Vítam síce toto úsilie Komisie, ale mám pocit, že prichádza neskoro. Problém je však teraz už vyjasnený a dostal právny rámec, preto úprimne dúfam, že členské štáty budú plne spolupracovať.

  Marianne Thyssen (PPE-DE), písomne. – (NL) Sme veľmi radi, že Európsky parlament vylúčil služby zdravotnej starostlivosti zo všeobecnej smernice o službách. Koniec koncov, zdravotná starostlivosť je špecifický sektor a vyžaduje si špecifický prístup.

V súlade s platnou judikatúrou musí byť základnou premisou návrhu to, že za organizovanie a financovanie zdravotnej starostlivosti sú zodpovedné členské štáty. Na jednej strane to znamená, že mobilita pacientov nemôže byť absolútne právo, a na druhej strane, že neinvestovanie do vlastného zdravotníckeho systému je neospravedlniteľné. Z tejto premisy nevyhnutne vyplýva aj to, že členské štáty musia byť schopné účtovať pacientovi skutočné náklady. Solidarita je nevyhnutná, ale musí existovať aj možnosť rôzneho zaobchádzania s pacientmi, ktorí vo svojej krajine prispeli do systému sociálneho zabezpečenia, a zahraničnými pacientmi, ktorí doň neprispeli.

To, že máme smernicu, je dobrá vec, ale každý, kto túto oblasť pozná, cíti, že ešte bude treba veľmi veľa práce. Z môjho uhla pohľadu je tu kľúčovým kritériom kvalita, dostupnosť a finančná udržateľnosť zdravotnej starostlivosti ako základu sociálne zodpovednej solidarity.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne. – (RO) Myslím, že prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti patrí medzi základné hodnoty sociálnej Európy. Práva pacientov v rámci EÚ a cezhraničná spolupráca medzi členskými štátmi v tejto oblasti predstavujú významnú časť nového sociálneho balíka. Pacienti musia mať prístup ku kvalitným zdravotníckym službám v každom členskom štáte a musia mať možnosť dať si ich preplatiť rovnakými sumami ako vo svojej krajine. V rámci EÚ dnes existujú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o kvalitu zdravotníckych služieb a možnú výšku preplácaných nákladov. Myslím, že je naliehavo potrebné zhodnotiť európsky zdravotnícky systém a používanú zdravotnícku technológiu. Náležité vybavenie všetkých nemocníc technológiou potrebnou na diagnostiku a liečenie rôznych stavov je nevyhnutným predpokladom poskytovania kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Lekári a sestry sa sťahujú z jedného členského štátu do druhého jednak v snahe získať lepšiu mzdu, jednak kvôli dostupnosti lepších zariadení na diagnostiku a liečbu. Je dôležité, aby smernica o právach pacientov v súlade s prioritami EÚ obsahovala minimálny zoznam zdravotníckych služieb, ktoré by mali byť plne hradené z rozpočtov zdravotného poistenia.

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
Predseda

(1) Pozri zápisnicu.