Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o ústnej otázke pre Komisiu od Kateriny Batzeliovej a Erny Hennicotovej-Schoepgesovej o správe o pokroku pri reforme Európskych škôl (O-0066/2008 – B6-0454/2008).
Erna Hennicot-Schoepges, autorka. – (FR) Vážená pani predsedajúca, ďakujem pánovi komisárovi za to, že súhlasil s prerokovaním tejto otázky, ktorá bola predložená pred približne štyrmi mesiacmi. Dovoľte mi pripomenúť, že úlohy Výboru pre kultúru a vzdelávanie Európskeho parlamentu, podľa Prílohy VI k Rokovaciemu poriadku, odseku XV(2), zahŕňajú „podporu systému Európskych škôl“.
Tieto školy dávajú prioritu vzdelávaniu detí pracovníkov Spoločenstva. Tieto deti, klasifikované ako kategória I, ktoré z celkového počtu tvoria približne 70 %, neplatia zápisné a Komisia na ne prispieva finančnými prostriedkami vo výške približne 60 %. Deti kategórie II, ktoré predstavujú 5 %, a deti kategórie III, ktoré predstavujú 25 %, platia školské poplatky vo výške od 4 000 do 16 000 EUR.
14 existujúcich škôl, od materských škôl až po maturitnú úroveň, vyučuje takmer 21 000 žiakov z celkového počtu 100 miliónov obyvateľov Únie pozostávajúcej z 27 členov, v 14 oficiálnych jazykoch, s identickými osnovami vo všetkých jazykoch. V porovnaní so situáciou ostatných mladých ľudí v Európskej únii sú títo žiaci preto veľmi privilegovaní.
V roku 2006 sa Komisia podujala na chvályhodnú úlohu. Prisľúbila totiž reformovať systém, v snahe zriadiť európsky vzdelávací systém vhodný pre všetky typy škôl, ktoré chcú udeľovať vysvedčenie o európskej maturite, t. j. vzdelávanie založené na spoločných osnovách a, ak to je možné, výučbe v rodnom jazyku.
Škola v Parme, ktorú schválila Rada guvernérov Európskych škôl, bude prvou školou svojho druhu, ktorá bude udeľovať vysvedčenie o európskej maturite v júni 2009. Rada guvernérov Európskych škôl kvôli pokračujúcej reforme uskutočnila dôkladné zhodnotenie maturitnej skúšky.
Prieskum zadaný Výborom pre kultúru a vzdelávanie Európskeho parlamentu, ktorý bude k dispozícii v októbri, ukázal, že 94 % tých, ktorí úspešne zložili maturitnú skúšku, pokračuje vo vyššom vzdelávaní na hlavných európskych univerzitách a že 62 % z nich študuje na univerzite mimo ich krajiny pôvodu. Pri týchto študentoch je teda oveľa vyššia mobilita ako pri iných študentoch.
To znamená, že máme k dispozícií európsky systém vzdelávania, ktorý sa dobre osvedčil. Vo svojich uzneseniach z rokov 2002 a 2005 Európsky parlament obhajoval rozsiahlu reformu školských systémov s cieľom lepšej kontroly a väčšej otvorenosti.
Vzhľadom na postupné rozširovanie EÚ, zvyšujúci sa počet agentúr EÚ a pracovísk ich personálu, je určite súrne potrebné reformovať model systému Európskych škôl a začať ho zavádzať do všeobecných systémov vzdelávania.
Nenastal už čas poskytnúť európskym občanom osvedčený, viacjazyčný a flexibilný model školstva, ktorý zodpovedá ich záujmu o mobilitu a čerpá zo skúseností získaných v Európskych školách? Pravdaže viem, aká bude odpoveď: to nie je v našej kompetencii. Aspoň by sme teda mohli na tom pracovať, pretože vnímanie Európskych škôl ako elitárske a kategorizácia žiakov na týchto školách sú nezlučiteľné s cieľmi jednotného trhu, mobility a väčšej sociálnej súdržnosti.
Aký pokrok bol dosiahnutý v reformnom procese a vo veci väčšej otvorenosti, aby sa zabezpečilo, že systém Európskych škôl sa môže pohnúť smerom k systému európskeho školstva, a pritom zachovať všetko, čo bolo doteraz dosiahnuté? Aký druh financovania z prostriedkov Spoločenstva si môžeme naplánovať na zlepšenie chodu akreditovaných škôl? Parma by nám mohla ukázať cestu vpred.
Nakoniec by som sa chcela pána komisára opýtať, aký pokrok bol dosiahnutý v oblasti vzdelávania detí so špeciálnymi potrebami? Dobre si uvedomujem, že táto téma zaujíma mnoho kolegov a ďakujem pánovi komisárovi a pani predsedajúcej za možnosť viesť verejnú rozpravu na túto tému.
Siim Kallas, podpredseda Komisie. – Vážená pani predsedajúca, ďakujem váženým poslankyniam, váženým poslancom za tieto otázky a za možnosť opätovne diskutovať o týchto záležitostiach v Európskom parlamente.
Pre Komisiu je reforma systému Európskych škôl prioritnou otázkou a toto je jeden z najkomplikovanejších bodov, ktorými sa zaoberáme. Komisia vždy veľmi podporovala väčšie otvorenie systému Európskych škôl a bol zaznamenaný pokrok. Politická dohoda v tejto záležitosti bola dosiahnutá na stretnutí ministrov v novembri 2006 za holandského predsedníctva guvernérov Európskych škôl.
Po tom, čo Rada guvernérov v apríli 2008 formálne schválila konkrétne metódy na dosiahnutie tohto cieľa, každá akreditovaná škola v členských štátoch môže teraz vyučovať podľa európskych školských osnov a udeľovať vysvedčenie o európskej maturite. Úlohou príslušných orgánov členských štátov je, aby sa chopili iniciatívy a konkretizovali otvorenie systému Európskych škôl na ich národných školách.
Otvorenie systému Európskych škôl je v súlade so želaním Európskeho parlamentu zabezpečiť, aby toto bolo možné ako na miestach, kde sa nachádza decentralizovaná agentúra EÚ (takzvané „školy typu II“), tak aj na miestach bez priamej prítomnosti EÚ (takzvané „školy typu III“).
Po takmer 50 rokoch existencie dosiahla európska maturita skutočne vysokú hodnotu. Komisia chce udržať vysokú kvalitu tohto vysvedčenia.
Rada guvernérov Európskych škôl schválila v apríli 2008 revíziu Dohody o európskej maturite. Akreditované školy teraz môžu udeľovať vysvedčenie o európskej maturite.
V roku 2007 parlamentný Výbor pre kultúru a vzdelávanie inicioval prieskum na analýzu akademických a profesionálnych kariér bývalých žiakov Európskych škôl, ako práve spomenula vážená pani poslankyňa. Tento prieskum ukáže konkrétne výhody a možné problémy, ktoré okúsili bývalí žiaci Európskych škôl.
Generálny tajomník Európskych škôl taktiež spustil prieskum na externé zhodnotenie európskej maturity. Verím, že zlúčené výsledky oboch prieskumov poskytnú kľúčové informácie na zhodnotenie, ako ďalej zlepšiť systém Európskych škôl, aby sa mohol lepšie prispôsobiť meniacim sa potrebám žiakov.
Nakoniec vás môžem informovať, že systém Európskych škôl výrazne zvýšil svoje úsilie o integráciu detí so špeciálnymi potrebami vzdelávania (ŠPV). V školskom roku 2004/2005 mali Európske školy 274 žiakov so špeciálnymi potrebami vzdelávania. V minulom školskom roku bolo na Európskych školách zapísaných 411 takýchto žiakov. Rozpočet ŠPV pridelený pre rok 2008 bol 3 123 000 EUR; rozpočet ŠPV minutý v roku 2004 bol niečo vyše 2 miliónov EUR.
Komisia by sa chcela poďakovať Medziskupine Európskeho parlamentu pre zdravotne postihnutých za to, že iniciovala vyčlenenie rezervy vo výške 200 000 EUR na pilotný projekt pre ŠPV stredisko informačných zdrojov. Táto iniciatíva umožňuje systému Európskych škôl lepšie uspokojiť potreby ŠPV detí.
Rada guvernérov Európskych škôl schválila v júli 2008 návrh na použitie rezervy Európskeho parlamentu vo výške 200 000 EUR s cieľom vyhodnotiť existujúcu ŠPV politiku na Európskych školách. Tento prieskum umožní Európskym školám zlepšiť kvalitu integrácie ŠPV študentov.
Európska komisia v júli 2008 začala finančné konanie na uvoľnenie rezervy Európskeho parlamentu vo výške 200 000 EUR. Momentálne sa iniciuje transfer rozpočtovým orgánom.
Bol dosiahnutý pokrok, ale je veľmi dôležité, aby Európsky parlament podporil reformný proces iniciovaný Komisiou s cieľom dokončenia tejto reformy, aby sa mohla čo najskôr plne uviesť do praxe. Ešte raz, rozhodujúcu úlohu musia zohrať členské štáty. Chcel by som zdôrazniť, že máme dobré kontakty s členskými štátmi.
Dúfam, že švédske predsedníctvo, ktoré nie je predsedníctvom Európskej únie, ale predsedníctvom Rady Európskych škôl, vyvinie takúto iniciatívu. Rád by som zdôraznil, že správa vypracovaná pánom Böschom, členom Európskeho parlamentu, bola veľmi osožná a on bol v tejto záležitosti veľmi nápomocný.
Ja sám urobím všetko, čo je v mojich silách, na zlepšenie systému Európskych škôl, pretože sa stretávame s veľkými ťažkosťami systému, ktorý bol navrhnutý v roku 1953, a preto musíme zaviesť niekoľko závažných zmien, aby sa stal flexibilnejším a správne fungoval.
Cornelis Visser, v mene skupiny PPE-DE. – (NL) Vážená pani predsedajúca, požiadal som o dovolenie prehovoriť, pretože som znepokojený. Dnes hovoríme o Európskych školách a som za to pani Hennicotovej vďačný.
Chcel by som upozorniť pána komisára Kallasa na špecifický aspekt Európskych škôl, a síce na náboženskú výchovu. Počas minulého roku sa ku mne dostalo viacero znepokojujúcich správ. Ako všetci viete, Rada guvernérov Európskych škôl stanovila, že na to, aby bol predmet vyučovaný v materinskom jazyku, je potrebných najmenej sedem žiakov hovoriacich rovnakým jazykom. Pri všeobecných predmetoch ako geografia alebo matematika to nie je problém, ale pri náboženskej výchove je to iné.
Zvýšenie minimálneho počtu znamená, že teraz existujú Európske školy, kde žiaci už nemôžu mať náboženskú výchovu vo svojom rodnom jazyku. Veľmi ma to znepokojuje, hlavne čo sa týka úrovne základných škôl. Domnievam sa, že náboženstvo, diskusia a učenie sa o normách a hodnotách, ktoré si v Európe všetci tak vážime, sú mimoriadne dôležité. V náboženstve sú pocity veľmi dôležité, a ako všetci vieme, deti vedia svoje pocity a emócie najlepšie vyjadriť vo svojom rodnom jazyku.
Považujem za neprijateľné, že v závislosti od ich jazyka a národnosti, niektorí žiaci môžu a iní nemôžu mať náboženskú výchovu vo svojom rodnom jazyku. Preto vyzývam pána komisára, aby sa nad tým zamyslel a určil jasné pravidlá. Všetci žiaci, či už ich rodným jazykom je angličtina, nemčina alebo holandčina, musia mať rovnaké možnosti a rovnakú kvalitu vyučovania.
Je potrebné zvážiť nielen pozíciu žiakov, ale aj postavenie vyučujúcich. Pravidlo „minimálne sedem“ znamená, že sa každý rok vynorí otázka, či je dostatok žiakov. Vyučujúci si nebudú istí, či bude na budúci rok vyučovaná náboženská výchova. Táto pracovná neistota bude mať následky pri hľadaní dobrých učiteľov náboženskej výchovy vo všetkých jazykoch. Naliehavo vyzývam Komisiu, aby kládla väčší dôraz na náboženskú výchovu pre rodičov a žiakov Európskych škôl a aby na Európskych školách zachovala vyučovanie náboženskej výchovy v rodnom jazyku žiaka.
Maria Badia i Cutchet, v mene skupiny PSE. – (ES) Pán komisár, už sme zaregistrovali, že Európske školy boli, ako oficiálne centrá vzdelávania, zriadené spoločne vládami členských štátov Únie, aby poskytovali mnohojazyčné a multikultúrne vzdelávanie hlavne pre deti zamestnancov inštitúcii, a že z viacerých dôvodov je potrebné ich teraz reformovať, najmä vo svetle nových potrieb.
Rozvoj inštitúcii Únie, rozširovanie Únie a rozrastanie agentúr viedlo k zmenám v profile žiakov Európskych škôl, čo sa týka kultúry a jazyka, a z hľadiska počtu žiakov. Počet prihlášok výrazne stúpol.
Navyše väčšia flexibilita pracovných zmlúv viedla k novým rodinným a pracovným pomerom, ktoré majú vplyv na sociálne a rodinné profily a na potreby rodín.
Ako už Parlament spomenul v dvoch uzneseniach, potrebujeme reformu na modernizáciu škôl, aby mohli poskytovať požadovanú kvalitu služieb, kvôli ktorým boli zriadené, aby boli prístupné a aby prekonali určité problémy prístupu a segregácie.
Preto vítam informáciu pána komisára o dvoch prebiehajúcich prieskumoch, uvidíme, či prinesú ovocie.
Skrátka napriek zvýšenému počtu jazykov Spoločenstva a väčšej komplikovanosti, ktorej čelíme na mnohých frontoch, musíme dosiahnuť pokrok v reformnom procese, otvorenosti a zlepšení týchto škôl. Zároveň musíme zabezpečiť uznanie kvalifikácie vo všetkých členských štátoch Únie.
Po tom, čo som povedala, by som pánovi komisárovi rada položila dve špecifické otázky.
Prvá sa týka počtu sťažností, ktoré som dostala od rodičov niektorých žiakov, ktorí študujú alebo študovali na Európskych školách: vyzerá to, že keď chcú po získaní vysvedčenia o európskej maturite pokračovať v ďalšom štúdiu, odpočíta sa im jeden bod z priemernej známky; inak povedané, sú penalizovaní. Rada by som sa dozvedela, či viete o tomto postupe a či poznáte jeho dôvod.
Druhá otázka sa týka detí asistentov poslancov. Už som dostala aj sťažnosti od asistentov, ktorí prihlásili svoje deti ako kategóriu tri, keď chceli, aby deti mohli navštevovať tieto školy. Inak povedané, musia platiť školné. Pozrela som si stránku, ktorá uvádza všetky informácie o tom, ako fungujú Euroškoly. Mám to tu a prečítam to vo francúzštine, pretože to je jazyk, v ktorom som to našla. Píše sa tam, že pod kategóriu jeden patria:
(FR) “Deti zamestnancov v službe inštitúcií Spoločenstva a nižšie uvedených organizácií zamestnaných priamo a nepretržite po dobu minimálne jedného roka.“
(ES) Nasleduje zoznam dvanástich bodov; bod 4 hovorí:
(FR) „Osoby v priamom zamestnaneckom pomere s európskymi inštitúciami upravenom pracovnou zmluvou podľa súkromného práva.“
(ES) Toto sú teda podmienky pre ľudí alebo skupinu ľudí, o ktorých sa môžeme domnievať, že patria do kategórie jedna. Chcela by som sa vás opýtať, prečo deti asistentov poslancov musia byť zapísané v kategórii tri a prečo musia platiť školné.
Hannu Takkula, v mene skupiny ALDE. – (FI) Vážená pani predsedajúca, najprv by som chcel v mene svojej skupiny povedať, že je pravda, že terajší systém je dosť komplikovaný. Musí sa zjednodušiť a všetci vieme, že záležitosti vzdelávania v zásade patria do kompetencie členských štátov, hoci v prípade Európskych škôl patria aj pod Úniu. Všade, kde sú agentúry EÚ, musia byť aj Európske školy. Toto je hlavná zásada. Nesmieme tiež zabudnúť na to, že naše rôzne stratégie nám umožňujú uistiť občanov Európy, že vzdelávanie je vždy investíciou do budúcnosti. Na tomto základe by sme mali konať v prípade Európskych škôl.
Ďalej by som rád vzniesol niekoľko postrehov týkajúcich sa vzdelávania. Prvý sa týka miery, do akej je bezplatné. Myslím si, že v Európe by sme mali diskutovať o tom, že všetko vzdelávanie by malo byť bezplatné, bez ohľadu na to, o akej škole hovoríme. Všetky deti a mladí ľudia by mali dostať šancu na dobré vzdelanie a možnosť ťažiť z kvalitného vyučovania. Nemusieť platiť je jednou z vecí, ktorá túto šancu zabezpečí. Myslím si, že ak to členské štáty skutočne chcú a ak naozaj veríme, že vzdelanie je investíciou do budúcnosti, môžeme tento cieľ dosiahnuť.
Je tiež dôležité, aby vyučovanie bolo v rodnom jazyku študenta, keďže ten je základom identity. Deti a mladí ľudia na Európskych školách pochádzajú z rôznych kultúr a rôznych národností. Je dôležité, aby mali vyučovanie vo svojom jazyku, ale podstatné je tiež nezabudnúť, že potrebujeme špeciálne výučbové vybavenie a tiež, že študenti sa potrebujú učiť aj o kultúrnom povedomí, keďže často nemajú pevné korene, pretože sa sťahujú z krajiny do krajiny, čo pre nich predstavuje nové a cudzie prostredie. Preto by sme sa mali postarať o ich celkový osobný vývoj a rast ako ľudských bytostí. Toto je taktiež základom európskej politiky ľudských práv a európskej predstavy o ľudstve.
Čo sa týka špeciálneho vybavenia, ktoré som spomenul, veľkosť tried je jedna z vecí, do ktorej je potrebné investovať. Veľkosť tried nesmie byť príliš veľká a každé dieťa by malo dostať šancu na individuálny prístup.
Na záver ešte poviem, že ozajstný štandard vzdelávania u nás, Európanov, bude posudzovaný podľa toho, ako zaobchádzame s tými, ktorí sú na tom horšie, a ako sa staráme o deti a mládež. Európske školy sú výkladom pre celý svet. Aký je náš súčasný štandard vzdelávania a ako sa staráme o našich mladých ľudí? Sme ochotní investovať do nich a do ich budúcnosti? Dúfam, že si to Európa môže dovoliť a že naozaj investuje do detí a mládeže a do Európskych škôl.
Ewa Tomaszewska, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, 50 rokov skúseností s Európskymi školami, ktoré čelia špecifickým problémom rôznych jazykov, kultúrnej rôznorodosti a migrácie, nás núti uvažovať o tom, či by sme tieto skúsenosti nemali použiť na rozšírenie tohto školského modelu. Nielen deti zamestnancov pracujúcich v európskych inštitúciách sa potrebujú učiť cudzie jazyky na najvyššej úrovni a zdokonaliť sa v integrácii s ich rovesníkmi z iných európskych krajín. Nielen ony, za to, že ich rodičia pracujú v zahraničí, potrebujú osobitný prístup k školskému vzdelaniu.
Sme proti diskriminácii. Prečo potom deti, iné ako deti takýchto pracovníkov, by mali byť z týchto škôl vylúčené? Rada by som tiež upozornila na záležitosť, ktorú momentálne zvažuje Výbor pre kultúru a vzdelávanie, a síce potrebu obnoviť výučbu latinčiny a gréčtiny na Európskych školách. Myslím si, že je nevyhnutné, aby sme sa bezodkladne venovali potrebe rozšírenia a reformy Európskych škôl a pravidlám, na základe ktorých fungujú.
László Tőkés, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som ako člen Výboru pre kultúru srdečne privítal iniciatívu členiek Výboru pre kultúru, pani Erny Hennicotovej-Schoepgesovej a pani Kateriny Batzeliovej, ktoré predložili Európskej komisii otázku na ústne zodpovedanie a vyvolali túto rozpravu o pokroku v oblasti reformy Európskych škôl.
Keď hovoríme o viacjazyčnosti a jej dôležitosti, dovoľte mi využiť túto príležitosť na vyjadrenie vážneho znepokojenia zo situácie v Rumunsku, kde bola nedávna iniciatíva Ministerstva pre regionálny rozvoj na preloženie regionálneho operačného programu EÚ z rumunčiny do maďarčiny terčom vážnych útokov zo strany rumunskej sociálnodemokratickej strany, vedenými viacerými vedúcimi predstaviteľmi bývalého komunistického režimu. Upozorňujem, že toto sa deje v jednom z 27 členských štátov EÚ v Európskom roku medzikultúrneho dialógu, v čase, keď komisár Leonard Orban vydal politický dokument s názvom Viacjazyčnosť: devíza pre Európu a spoločný záväzok. V Európskom roku medzikultúrneho dialógu je rozprava o reforme Európskych škôl veľmi dôležitá, pretože žijeme v multikultúrnej a viacjazyčnej Európe, kde spoločne existujú rôzne kultúry a jazyky. Takéto vzájomné pôsobenie kultúr musíme podporovať a podnecovať, pretože je predpokladom úspešnej európskej integrácie.
Náš európsky vzdelávací systém preto musí odzrkadľovať tieto multikultúrne charakteristiky a umožňovať zdravé a bezproblémové spolužitie. Európske školy boli vytvorené predovšetkým na plnenie týchto potrieb, aby poskytovali multikultúrne a viacjazyčné vzdelanie a súčasne posilňovali európsku identitu. Plnenie týchto potrieb sa však stalo výzvou v rozšírenej EÚ s väčšou mobilitou občanov a viacerými agentúrami, ktoré boli vytvorené v rôznych členských štátoch. Otázky v dnešnej rozprave zdôrazňujú, že je veľmi potrebné sústrediť sa na reformy, pretože sa ukázalo, že zabezpečenie kvalitného viacjazyčného a flexibilného vzdelávania je stále zložitejšie.
Dovoľte, aby som poukázal na skutočnosť, že zo študentov sa môžu stať skutoční európski občania iba vtedy, ak im umožníme vyjadrovať a uplatňovať vlastnú kultúrnu identitu a používať počas vzdelávania a výchovy vlastný materinský jazyk. Som presvedčený, že ak sa študentom, ktorí navštevujú Európske školy, neumožní najprv rozvinúť vlastnú národnú identitu prostredníctvom používania materinského jazyka a kultúry, nebudú mať pevný základ na vytvorenie vlastnej európskej identity.
Ďakujem za pozornosť a želám vám veľa šťastia v procese reforiem Európskych škôl.
Kathy Sinnott, v mene skupiny IND/DEM. – Vážená pani predsedajúca, pred niekoľkými rokmi sa v súvislosti s Európskymi školami zistili dva problémy. Jedným problémom bolo veľké zaostávanie v politikách integrujúceho vyučovania detí s osobitnými vzdelávacími potrebami. Druhý problém bol ten, že keď rodičia prihlásili do školy dieťa s osobitnými potrebami, spravidla im bolo povedané, že škola nie je v skutočnosti schopná splniť ich potreby a že rodičia si majú pohľadať inú školu. To naozaj nebolo dosť dobré.
Parlament v decembri 2007 vo svojom rozpočte vyčlenil finančné prostriedky na financovanie prvotriedneho vzdelávania detí s osobitnými vzdelávacími potrebami a na podporu koncepcie integrovaného vyučovania. Táto suma sa má uvoľniť po predložení návrhu na spustenie pilotného projektu centra pre deti s osobitnými vzdelávacími potrebami s kvalifikovaným a primerane skúseným personálom a vhodnými učebnými materiálmi. V čase, ktorý mám k dispozícii, nebudem hovoriť o priebehu rokovaní o tomto pilotnom projekte. Udialo sa to, že v rámci pilotného projektu vzniklo niekoľko pracovných miest na polovičný úväzok pre psychológov a zopár ďalších zamestnancov, ale to nie je to, čo by som si predstavovala pod pilotným projektom: teda skutočné triedy, integrované triedy na všetkých Európskych školách.
Myslím, že teraz je čas, aby sme si ujasnili cieľ. Cieľom je začlenenie a cieľom je integrácia detí takým spôsobom, ktorý zodpovedá ich možnostiam. Na Európskych školách je teraz v rámci projektu pre deti s osobitnými vzdelávacími potrebami 411 takýchto žiakov. To predstavuje 2 %, ale v bežnej populácii tvoria ľudia s poruchami učenia 17 %. Teda chýba nám ešte 15 %, pretože stále neumožňujeme, aby tieto školy navštevoval dostatočný počet detí s osobitnými vzdelávacími potrebami. Nemôžem uveriť, že údaj o počte študentov, ktorí majú nárok navštevovať tieto školy, je iný ako údaj o ich počte v bežnej populácii.
Určite potrebujeme projekt a hodnotenie situácie, ale to by sme mohli robiť donekonečna, veď touto situáciou sa zaoberáme už celú večnosť! Je čas pohnúť sa ďalej za pilotné programy. Je čas zabezpečiť, aby sa na všetkých školách stal reálny prístup k deťom štandardným postupom. Od toho sme veľmi ďaleko.
Považujem to za ďalší význam rozmanitosti. Nie je to iba o jazykoch a kultúrach: ide o potreby ľudí, ich schopnosti a tiež o uspokojovanie najrozmanitejších aspektov.
Roberto Fiore (NI). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, niet pochýb, že je potrebné privítať pokusy rozvíjať Európsku školu, nesmieme však zabúdať, že strategickým cieľom je dosiahnuť, aby Európa získala vedúce postavenie vo vede a v sociálnej oblasti a aby sa stala vzorom spolužitia.
V tomto zmysle musíme Európu budovať na jej kultúrnych základoch, napríklad na tom, čo nám v oblasti práva dal Rím, v oblasti filozofie Grécko a v oblasti hudby Nemecko. Potrebné je však tiež povedať, že teraz sa musia oživiť tie jazyky, ktoré sa považujú za mŕtve, ako latinčina a gréčtina, a je tu jasný dôkaz, že sa to deje, pretože tieto jazyky považujú najsofistikovanejšie americké spoločnosti, ako je General Motors alebo univerzita v Yale, za základ modus operandi podnikateľov alebo, ak chcete, hláv rodín. Je tiež potrebné povedať, že základnými prvkami každej skutočnej Európskej školy sú kresťanstvo a kresťanské korene a z nich vyplývajúce hodnoty.
Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, moji kolegovia poslanci vám predložili rad požiadaviek na dosiahnutie väčšieho pokroku v Európskych školách, ktoré slúžia ako vzor pre ostatné školy v členských štátoch.
Odpovedzte mi, prosím, na otázku, koľko miestnych právnych predpisov ovplyvňuje Európske školy. Zistili sme, že sú rozdiely medzi školami v Holandsku, Belgicku, Nemecku a Luxembursku. Ide predovšetkým o rozdiely v prístupe k deťom s problémami pri učení. S deťmi sa zaobchádzalo rozdielne podľa toho, či boli v Bruseli alebo v Luxemburgu.
Keď už sme pri žiakoch, prečo by sa mali žiaci rozdeľovať do kategórií? Prečo si ešte pred začatím dochádzky musia starostlivo vyberať maturitné predmety? Prečo sa musia náboženstvo a klasické jazyky vyučovať podľa počtu žiakov v triede? Prečo sa deti neučia históriu svojej rodnej krajiny? Prečo sa deti neučia vo svojom materinskom jazyku?
Prejdime teraz k učiteľskému zboru: meritokratický výber vo všetkých krajinách zabezpečí jednotný štandard združení učiteľov. Kontrolujete výberové konania vo všetkých krajinách? Administratívny personál sa mení, ale niektorí ľudia zostávajú riaditeľmi škôl viac ako 20 rokov. Prečo sa nerobí výber riaditeľov škôl?
Ako ste sami povedali, flexibilita prinesie lepšie výsledky. Orgány členských štátov sa musia snažiť zabezpečiť, aby nemali školy výlučne pre elitných prisťahovalcov, ale také, ktoré slúžia ako vzor pre ďalšie školy pre prisťahovalcov.
Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, vystupujem tu nielen ako európsky poslanec, ale aj ako človek s praktickými skúsenosťami s Európskou školou, pretože som otcom dieťaťa, ktoré tri roky navštevovalo Európsku školu v Bruseli a ktoré minulý rok zložilo maturitnú skúšku. Na základe skúseností z rodiny, ako aj príležitostných postrehov, napríklad na rodičovských združeniach na tejto škole, ktorá je jednou zo štyroch Európskych škôl v Bruseli, si myslím, že viem, o čom dnes hovoríme. Chcel som povedať iba jednu vec: počet týchto škôl rastie. Keď išiel môj syn pred tromi rokmi na túto školu, boli v Bruseli tri školy a dnes je tu štvrtá. Na Európskych školách môže byť v triede maximálne 32 žiakov.
Je potrebné poznamenať, že v mnohých európskych krajinách je prípustný počet žiakov v triede podstatne nižší ako v Európskych školách. Náš záujem o túto vec je jasný: musíme sa zaujímať o niečo, za čo ako Európska únia platíme. Viac ako 50 % rozpočtov týchto škôl pochádza z fondov Európskej únie. Vážená pani predsedajúca, záver je tento: je rozumné otvárať tieto školy, ale nemalo by to byť za cenu kvality vyučovania alebo nadmerného počtu žiakov a študentov na týchto školách.
Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE). – (RO) Európske školy sa v Európe považujú za elitné inštitúcie, ktoré mladým ľuďom poskytujú kvalitné vzdelanie. Jean Monnet v roku 1953 povedal, že cieľom týchto škôl je spájať európske deti bez ohľadu na ich národnosť a vštepiť im európskeho ducha a pocit spolupatričnosti, aby mohli skutočne vytvoriť zjednotenú a prosperujúcu Európu. Program na reformu týchto škôl musí vziať do úvahy nasledujúce dôležité otázky. Na týchto školách musí existovať všetkých 23 oficiálnych jazykov Európskej únie a deti musia mať možnosť rozprávať svojím materinským jazykom. Žiaľ, niektorými oficiálnymi jazykmi EÚ sa stále nehovorí na žiadnej Európskej škole.
Okrem toho je jedným z cieľov Európskych škôl podporovať jednotu v skupinách detí, spájať ich a pomáhať rozvíjať ducha tolerancie a komunikácie medzi nimi. Preto si myslím, že deliť deti na tri kategórie nie je rozumné opatrenie. Tie deti, ktoré sú zaradené do poslednej kategórie s názvom „ostatné“, dostanú príležitosť navštevovať takúto školu iba vtedy, ak sa neprihlási dostatočný počet detí európskych úradníkov. Táto kategorizácia je diskriminačná a navrhujem, aby sa zo štatútu Európskych škôl odstránila.
Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, koncepcia Európskej školy sa stáva čoraz populárnejšou. Je to výsledok globalizácie, ktorá ovplyvňuje všetko vrátane vzdelávania. Z tohto dôvodu máme hlavnú zásadu, ktorú sa pokúšame dodržiavať. Tu sa začínajú naše problémy. Je veľmi ťažké nájsť odpoveď na otázku, ako by mala táto škola vyzerať. Mala by to byť elitná alebo všeobecná škola, mala by všetkým žiakom predpisovať svoj vlastný štýl a učebné osnovy alebo by to mala byť škola, ktorá ide určitými smermi alebo berie do úvahy národné a regionálne tradície, mala by to byť škola, v ktorej sa žiaci učia uznávať a rešpektovať svoje vlastné tradície, kultúru, históriu, náboženstvo a jazyk, alebo by mala učiť otvorenosti voči kultúram iných národov prostredníctvom viacjazyčnosti a uznávania celého sveta? Jedna otázka nevyvoláva v podstate žiadne pochybnosti. Keďže máme Európsku úniu, na týchto školách by sa mali uznávať diplomy vydané všetkými vzdelávacími inštitúciami členských štátov.
Mihaela Popa (PPE-DE). – (RO) Som presvedčená, že Európske školy budú v EÚ školami budúcnosti, pretože zohľadňujú rastúcu mobilitu a postup globalizácie, a preto každému študentovi poskytujú možnosť študovať v jeho materinskom jazyku, a tak podporujú viacjazyčnosť.
Urobila som si prieskum tohto školského systému. Navštívila som najstaršiu Európsku školu v Bruseli, ktorá bola založená pred viac ako 50 rokmi, a stretla som sa s viac ako 40 rumunskými študentmi, ktorí majú možnosť študovať v materinskom jazyku. Treba povedať, že Európske školy podporujú sociálne začlenenie, pretože študenti rôznych národností sa vzájomne spoznávajú a pomáhajú si.
Chcela by som vyzdvihnúť účinnosť spôsobu, ktorým sa organizuje maturitná skúška, pretože podporuje vysoký výkon a pripravuje študentov na ich budúci život európskych občanov. Myslím, že systém Európskej školy by sa mal rozšíriť na všetky členské štáty, aby sa stal súčasťou spoločnej európskej politiky v oblasti vzdelávania. Okrem toho navrhujem zriadiť a podporovať regionálne Európske školy, ktoré by mali zohľadňovať jednu základnú zásadu Európskej únie, ktorou je regionálna politika v mobilnej a na vedomostiach založenej Európe.
Dumitru Oprea (PPE-DE). – (RO) Európske politiky týkajúce sa reformy tradičných škôl a ich vývoja smerom k štatútu Európskych škôl so zapojením miestnych a vnútroštátnych administratívnych štruktúr podľa môjho názoru vyžadujú tri hlavné druhy reforiem: systémovú reformu vrátane reformy učebných osnov založenú na kvalite a efektívnosti, trvalú reformu zahŕňajúcu hodnotenie a využívanie predchádzajúcich výsledkov a ich prispôsobenie Európskym školám a tretiu reformu založenú na zodpovednosti a vlastníctve všetkých sociálnych subjektov.
V tejto poslednej súvislosti sa domnievam, že Európske školy by sa mali považovať za vzor pre svetovú školu, v ktorej by mal do hry vstúpiť faktor vzdelávania po vyučovaní. Počas školského roka, ako aj počas letných prázdnin by mladí ľudia mali mať v čase od 14.30 hod. do 17.00 hod. osobitný program.
Roberta Alma Anastase (PPE-DE). – (RO) Pokiaľ ide o vzdelávanie budúcich generácií, Európske školy za 50 rokov svojej existencie preukázali svoju kvalitu. Myslím si však, že v dnešnej rozprave by sme sa mali sústrediť na potrebu prispôsobiť Európske školy súčasným požiadavkám a zohľadniť rozšírenie EÚ na 27 členských štátov a fenomény ako globalizácia, migrácia, rastúca mobilita pracovných síl a geografická mobilita.
Chcela by som zdôrazniť dve hlavné otázky. Predovšetkým potrebujeme Európske školy viac otvoriť, aby mohli poskytovať potrebnú pomoc všetkým občanom, ktorí to potrebujú. Po druhé si myslím, že prioritou je uznávanie akademických hodností vo všetkých európskych krajinách.
Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, vzdelávanie ako príprava na život v dospelosti zaberie človeku takmer tretinu života. Po druhé by som chcel pripomenúť, že to, čo robíme práve teraz, teda budovanie Európskej únie, tiež vyžaduje vhodné vzdelanie. Existuje veľa technických aspektov ako vybavenie, diplomy atď., ale Komisia ako vykonávateľ musí podporovať myšlienku vzdelávania založeného na viacerých jazykoch, na spoločných zásadách a na rešpektovaní národných hodnôt. Je to veľmi dôležité. Vzdelanie si, samozrejme, vyžaduje finančné investície, ale ak nepodporíte takéto investovanie, potom musíte akceptovať nevedomosť, ktorá bude pre nás podľa mňa nákladnejšia.
Preto je Európska škola obdivuhodný projekt, ktorý podporujem.
Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, Európske školy existujú na základe dohovoru podpísaného v roku 1957. Za posledných 50 rokov sa v Európe veľa zmenilo: pribudli nové členské štáty, narástol počet inštitúcií a agentúr a vytvorili sa omnoho pružnejšie pracovné zmluvy. Preto nemožno pochybovať, že zmenu a reformu si vyžaduje aj systém Európskych škôl.
Mali by sme však zmeniť niekoľko dôležitých oblastí. Najviac ma zaujíma problém výberu žiakov, t. j. rozdelenie do kategórií: prvej, druhej alebo tretej. Na jednej strane sa EÚ predsa pokúša zvýšiť mobilitu európskych občanov na trhu práce a odstrániť bariéry, no na druhej strane bráni deťom potenciálnych zamestnancov rôznych inštitúcií a spoločností z celej EÚ, aby tieto školy navštevovali. Musíme nájsť riešenie problému preplnenia niektorých škôl. Musia sa tiež prijať opatrenia týkajúce sa detí s osobitnými potrebami.
A nakoniec by som chcel požiadať, aby sa zvážila možnosť vytvorenia Európskych škôl v nových členských štátoch.
Tadeusz Zwiefka (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, filozofia vzdelávania na Európskych školách a učebné osnovy, ktoré vedú k európskej maturite, by mali všetkým členským štátom slúžiť ako príklad mnohojazyčného a multikultúrneho vzdelávania. Rastúci počet výmen študentov medzi európskymi vzdelávacími inštitúciami a globalizácia svetového hospodárstva svedčia o tom, že skutočná hodnota európskej maturity je dobrým dôvodom, aby bolo jej využitie širšie. Európsku maturitu by mali uznávať tiež inštitúcie vyššieho vzdelávania v členských štátoch a tretích krajinách. Žiaľ, nedá sa to dosiahnuť bez podstatného zvýšenia financovania.
V súčasnosti sa Európske školy vnímajú ako elitné školy, ktoré často vylučujú deti, ktorých rodičia nie sú úradníci EÚ. Vylúčenie väčšej časti spoločnosti z možnosti využívať výhody Európskych škôl je v protiklade s cieľom zvýšiť mobilitu európskych občanov na našom trhu práce. Jednotlivé členské štáty sa často pokúšajú vytvárať vlastné systémy vzdelávania, ktoré budú lepšie pripravovať mladých ľudí na úlohy súvisiace s globalizáciou a pružným trhom práce, zatiaľ čo systém Európskych škôl a európskej maturity existuje už dlho a najdôležitejšie je, že dosiahol vynikajúce výsledky, a preto by sme ich mali čo najviac napodobňovať.
Christopher Beazley (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, nevystupujem tu len ako poslanec Parlamentu, ale aj ako bývalý pedagóg. Rád by požiadal pána komisára Kallasa, aby sa na budúcom stretnutí s Radou ministrov porozprával osobitne s britským ministrom školstva a zistil, či je možné, aby sa minister poučil z úspechu modelu Európskej školy. Osobitne by možno mohol zvážiť prehodnotenie katastrofálneho rozhodnutia britskej vlády, aby bola výučba jazykov dobrovoľná, inými slovami, vláda rozhodla o vylúčení európskych jazykov z britských učebných osnov.
Po druhé by ste mu mohli pripomenúť, že Európa bola síce polstoročie rozdelená, ale že teraz je už 20 rokov zjednotená. Možno by mohol pouvažovať a navrhnúť svojim poradcom pri vytváraní učebných osnov, aby pripomenuli budúcej generácii históriu a kultúru strednej a východnej Európy, v ktorej sa Veľká Británia tradične veľmi veľa angažovala a skutočne sa ju snažila podporovať.
Mario Mauro (PPE-DE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, nestačí iba z rôznych strán kritizovať neprimeranosť súčasného modelu riadenia. Myslím si, že povinnosťou nás všetkých je po tejto rozprave pochopiť, o čo ide, t. j. o model, ktorý môžu Európske školy predstavovať pre európske vzdelávanie, a pretože chceme zdolať výzvu, ktorú európske vzdelávanie predstavuje a v súvislosti s tým sa usilujeme presadiť osvedčené postupy. Je absurdné a rozporuplné, keď sa pridržiavame úrovne a modelu riadenia, ktorý nie je schopný vyrovnať sa s výzvami, ktorým čelíme. Podľa môjho názoru ponúka dnešná rozprava Komisii viac než dosť podnetov, aby si uvedomila, že musíme uskutočniť radikálnu reorganizáciu našich škôl.
Erna Hennicot-Schoepges, autorka. – (FR) Vážená pani predsedajúca, chcela by som pánovi komisárovi položiť dve doplňujúce otázky. Pán komisár uviedol údaj, ale tento údaj je aktuálny. Pán komisár, plánuje sa pre ďalší finančný výhľad zvýšiť počet rozpočtových prostriedkov a máme systém financovania, ktorý zabezpečí, aby tieto školy mohli naďalej pokračovať vo svojej činnosti? Vzhľadom na finančné problémy vlády Jej veličenstva im v tejto chvíli očividne chýba 40 učiteľov angličtiny. Môžem sa vás opýtať, aké riešenie možno predpokladať v súvislosti s touto situáciou? Po druhé, samotné školy by chceli väčšiu autonómiu. Ste za väčšiu autonómiu alebo by ste uprednostnili zachovanie súčasného systému, ktorý je ťažkopádny a často nevyhovuje miestnym podmienkam?
Siim Kallas, podpredseda Komisie. Vážená pani predsedajúca, bolo položených niekoľko veľmi závažných a dôležitých otázok.
Predovšetkým by som vám chcel pripomenúť, že systém Európskych škôl je úplne nezávislým orgánom. Nezakladá sa na Zmluve z roku 1958, ale na štatúte z roku 1953 a má svoju vlastnú Radu, svoj vlastný štatút a všetky nariadenia prijíma táto Rada. Komisia má v tejto Rade iba jeden hlas.
Za obsah vzdelávania nesie plnú zodpovednosť Rada, a to všetko vrátane rôznych pomerov medzi jazykovými sekciami a učebnými osnovami je úplne v rukách Rady guvernérov Európskych škôl. Takže Komisia nemôže do toho takmer vôbec hovoriť.
Financovanie, to je druhá vec, o ktorej by som chcel hovoriť v reakcii na jednu z dôležitých otázok. Infraštruktúru zabezpečujú hostiteľské krajiny. Teda školy stavia Belgicko, Nemecko, Francúzsko atď. Vďaka tomu máme kompletný obraz o obmedzeniach, ktoré máme pri rozvoji infraštruktúry.
A čo obsah vzdelávania? Pani poslankyňa spomenula v úvodných poznámkach, že kvalita vzdelávania je vysoká, a ona vysoká naozaj je. Poskytovanie všetkej možnej podpory, aby táto kvalita bola vysoká, je jednou z hlavných priorít Európskej komisie. Pre európske vzdelávacie systémy bude skutočne referenčným kritériom vysoko hodnotené vzdelanie, ktoré Európske školy poskytujú svojim žiakom. Preto nemám žiadne informácie, že by žiaci so vzdelaním získaným na Európskej škole mali nejaké špecifické problémy, keď sa chcú po absolvovaní školy dostať na univerzitu.
Učitelia sa považujú za súčasť infraštruktúry, preto ich tiež zabezpečujú členské štáty. Učiteľov angličtiny napríklad zabezpečuje Spojené kráľovstvo, inými slovami, dopyt po učiteľoch rozšírenejších jazykov je omnoho vyšší. My, Komisia alebo európsky rozpočet platíme prevádzkové náklady s týmto aspektom. Táto kombinácia vytvára dosť ťažkopádny systém, a preto jedným z cieľov je tento systém reformovať a vniesť viac svetla do oblastí zodpovednosti a financovania. Vidíte tiež problémy s Belgickom, ktoré povedalo, že jedna zo štyroch škôl je stále len dočasnou školou. Výstavba štvrtej školy sa stále odsúva a intenzívne o tom diskutujeme s belgickou vládou.
Pokiaľ ide o otvorenosť Európskych škôl, z nášho hľadiska je kľúčovou otázkou európska maturita a certifikácia škôl, ktoré chcú udeľovať európsku maturitu. Túto myšlienku, ktorú v zásade prijala Rada guvernérov, podporujeme, takže základné pravidlá existujú. Teraz je otázka, ako to uviesť do praxe v členských štátoch. Vedúca úloha je opäť na pleciach členských štátoch. Tým sa do určitej miery vyrieši problém rozdeľovania žiakov do kategórií.
Ako som povedal, dnes som prišiel do Parlamentu a počúvam vaše poznámky, že III. kategória sa musí vylúčiť, ale tiež sa pravidelne stretávam s našimi zamestnancami, ktorých počet je približne rovnaký, teda predstavuje stovky ľudí, a oni majú, samozrejme, jasnú požiadavku, a to zabezpečiť vzdelávanie ich detí.
Teda je tu požiadavka na zabezpečenie miest na školách, ktorá sa v Zmluve, v Služobnom poriadku a v nariadení uvádza veľmi dôrazne, a potom vzniká, samozrejme, otázka, kto bude rozdeľovať tieto ďalšie miesta, ktoré majú zostať voľné a jednoznačne v Bruseli? Je to stále ťažšie. Pre mňa je to veľmi zložitá otázka. Keď Komisia začala hovoriť o tejto téme, trvali sme v mene našich zamestnancov na požiadavke väčšej transparentnosti, a preto Rada guvernérov zriadila na vyriešenie týchto otázok ústredný orgán zodpovedný za prijímanie žiakov.
Teda to je celkový obraz a musím iba zopakovať postoj Komisie, že musíme vniesť svetlo do finančných záležitostí a jasne si podeliť bremeno, musíme mať jasné zodpovednosti a záväzky a potom môžeme nájsť lepšie riešenia otázok infraštruktúry. Nesmie to však nijako ohroziť kvalitu vzdelávania.
Mám ešte poznámky k niektorým konkrétnym otázkam. Jedna pani poslankyňa položila otázku o študentoch s poruchami učenia. Povedali ste, že ich je omnoho viac, neviem však o nikom, koho by školy odmietli, keď rodičia požiadali o osobitnú starostlivosť: táto starostlivosť bola poskytnutá vždy. Ak ale máte dôkazy o tom, že sú tu nejakí skrytí žiaci s poruchami učenia, poskytnite nám ich, prosím, a my sa nimi budeme zaoberať.
Teraz o asistentoch poslancov, viete, že v súčasnosti ich služobný poriadok nerieši a predstavujú osobitný druh zamestnancov Parlamentu. Viete však tiež, že prebiehajú rokovania, ktoré by mali stanoviť presnejšie pravidlá, a potom môžeme tiež zvážiť, ako postupovať pri prijímaní detí asistentov poslancov na Európske školy.
Toto sú teda viac-menej odpovede na položené otázky a je, samozrejme, jasné, že všetky tieto otázky týkajúce sa náboženského vzdelania a jazykov sú v rukách Rady guvernérov a Komisia má v tejto Rade iba jeden hlas. Týmito otázkami sa Rada guvernérov veľmi vážne zaoberá. Rada viedla o týchto otázkach dlhé diskusie a môžem vás uistiť, že Generálny sekretariát Európskych škôl venuje všetkým potrebám rôznych jazykov a rôznych náboženských aspektov veľkú pozornosť. Je to teda ich zodpovednosť.
Ešte jedna vec: bol by som rád, keby Parlament mohol upriamiť pozornosť členských štátov na túto oblasť a najmä keby všetci poslanci Európskeho parlamentu, ktorí majú v domovských krajinách kontakty, mohli presvedčiť ministrov školstva členských štátov, aby túto myšlienku európskej maturity podporili, pretože to záleží na ich vlastnom rozhodnutí. Teraz máme pravidlá o tom, ako ďalej postupovať vo veci európskej maturity. Úlohou ministerstiev členských štátov je teraz nájsť školy, ktoré majú záujem. Viem, že záujem má veľký počet škôl, ale vnútroštátne orgány v mnohých krajinách neprejavili dostatočné nadšenie v súvislosti s týmto projektom, ktorý môže byť krokom vpred a vďaka ktorému potom môže európska maturita získať naozaj dobrý výsledok. Európske školy teda môžeme mať nielen v Bruseli, ale všade, v nových aj v starých členských štátoch. To je symbol Európy. Maturita a európske vzdelanie sú jedným zo stavebných prvkov našej architektúry.
Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.
Prajem všetkým šťastný Európsky deň jazykov, ktorý máme zajtra.
Písomné vyhlásenia (článok 142)
Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Súhlasím s rôznymi navrhnutými riešeniami v oblasti reformy Európskych škôl: na základe svojej privilegovanej úlohy spravodajcu Výboru pre rozvoj pre akčný program Spoločenstva Erasmus môžem dôrazne podporiť potreby mnohojazyčného a flexibilného modelu Európskych škôl, modelu, v ktorom sa zachováva vyučovanie v materinskom jazyku (a vyučujú ho učitelia, pre ktorých je jazyk výučby rodným jazykom), ktorý je však súčasne ten istý pre všetkých, bez triednych rozdielov.
Európska maturita bude prvým nástrojom, ktorý nadväzujúc na príležitosti ponúkané akčným programom Erasmus zabezpečí skutočnú mobilitu študentov v Európe a potom na celom svete. Pri sociálnej, kultúrnej a jazykovej integrácii nových študentov má, samozrejme, zohrávať dôležitú úlohu doučovanie a je potrebné podporovať dosahovanie vynikajúcich jazykových zručností pomocou intenzívnych kurzov (ako sa zdôrazňuje od roku 2001 až podnes pri príležitosti Európskeho dňa jazykov, ktorý si pripomíname každý rok 26. septembra).
Myslím si, že spolupráca súčasných Európskych škôl s regionálnymi (základnými a strednými) školami je nutnou podmienkou rozvoja nového systému Európskych škôl, ale nemôžem skrývať obavy o budúcnosť talianskych regionálnych škôl, ktoré by v dôsledku novej reformy Gelmini mohli v niektorých menších, geograficky znevýhodnených komunitách zaniknúť.
Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – Procesy, ktoré Európska únia uskutočnila za niekoľko posledných desaťročí, a neustále sa rozvíjajúci vzdelávací systém vyžadujú, aby sa zvážil nový pohľad na úlohu a význam Európskych škôl. Vzhľadom na posledné rozšírenie EÚ na 27 členských štátov a zvýšenie počtu zamestnancov v EÚ sa význam správne reformovanej Európskej školy stal prioritou.
Ak chceme zlepšiť vyhliadky Európskych škôl v budúcnosti, musíme pristúpiť k citlivým problémom, ktoré spochybňujú súčasný systém, identifikovať tieto problémy a navrhnúť predvídateľné zmeny. Vypracovanie novej a komplexnej reformy Európskych škôl je preto veľmi potrebné na zvýšenie ich konkurencieschopnosti a transparentnosti na európskej úrovni a na stanovenie ich hlavného cieľa spôsobom, ktorý by lepšie zodpovedal súčasným požiadavkám.
Ak chceme, aby bol systém plne funkčný a slúžil na prospech žiakom, musí sa do nového systému zakotviť zásada nediskriminácie a podpora základných slobôd žiakov. V súvislosti s rozdeľovaním žiakov do kategórií sa však musí znovu prehodnotiť aj financovanie Európskych škôl so zreteľom na nediskriminačné opatrenia.