Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 21. októbra 2008 - Štrasburg

6. Výzvy v súvislosti s kolektívnymi zmluvami v EÚ (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom rokovania je správa pána Jana Anderssona v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci o výzvach v súvislosti s kolektívnymi zmluvami (2008/2085(INI)) (A6-0370/2008).

  Jan Andersson, spravodajca. – (SV) Vážená pani predsedajúca, dúfam, že o chvíľu príde Komisia. Zatiaľ ešte neprišla.

Na úvod chcem povedať niekoľko všeobecných informácií o správe. V Európskom parlamente sme pri viacerých príležitostiach diskutovali o tom, akú politiku by sme mali vykonávať v globalizovanej spoločnosti. Aby sme boli úspešní, nemali by sme súťažiť o menej platenú prácu, mali by sme mať dobré pracovné podmienky, mali by sme sa sústrediť na ľudský kapitál, ľudí a investície a ďalšie veci. Pri mnohých príležitostiach sme tiež diskutovali o rovnováhe medzi otvorenými hranicami a silnou sociálnou EÚ a dospeli sme k záveru, že táto rovnováha je dôležitá.

Okrem toho sme často diskutovali o otázke a dôležitosti rovnakého zaobchádzania s ľuďmi, bez ohľadu na pohlavie, etnický pôvod alebo národnosť, a konštatovali sme, že rovnaké zaobchádzanie a nediskriminácia by mali mať prioritu.

Správa sa zaoberá otázkou, či je potrebné, aby sme mali otvorené hranice. Výbor je za otvorené hranice, bez obmedzení a bez prechodných období, súčasne by sme však mali mať sociálnu EÚ, kde by sme vzájomne nesúťažili prostredníctvom nižších miezd, horších pracovných podmienok a podobne.

Správa sa tiež zaoberá zásadou rovnakého zaobchádzania, t. j. rovnakým zaobchádzaním a nediskrimináciou pracovníkov, bez ohľadu na ich národnosť. Nesmie sa stať, aby sa na tom istom pracovnom trhu zaobchádzalo s ľuďmi z Lotyšska, Poľska, Nemecka, Švédska alebo Dánska rôznym spôsobom. Z toho vychádzajú aj návrhy uvedené v tejto správe. Najdôležitejšie návrhy súvisia so smernicou o vysielaní pracovníkov, pretože tri rozsudky Súdneho dvora sa týkajú vyslaných pracovníkov. Je nesmierne dôležité, aby sme smernicu o vysielaní pracovníkov nezmenili na minimálnu smernicu.

Pravdou je, že táto smernica obsahuje desať minimálnych podmienok, ktoré je potrebné splniť. Tieto podmienky musia byť v smernici zahrnuté, základnou zásadou je však rovnaké zaobchádzanie. Preto sa musíme jasne vyjadriť. Musíme zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie, bez ohľadu na národnosť. Podmienky uplatňované na ľubovoľnom pracovnom trhu, napríklad na pracovnom trhu v nemeckom spolkovom štáte Dolné Sasko, sa musia vzťahovať na všetkých pracovníkov, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú. Po rozsudkoch Súdneho dvora sa musí táto dôležitá zásada ešte viac objasniť.

Druhým dôležitým bodom je, že máme rôzne modely pracovného trhu. Pokiaľ ide o vykonávanie, musia byť všetky tieto modely rovnocenné. V smernici by sa mali zmeniť a doplniť aj niektoré ďalšie veci. Okrem toho musíme celkom jasne povedať, že právo na štrajk je základné ústavné právo, ktoré nemôže byť podriadené slobode pohybu. Uplatňuje sa to v novej zmluve, ale aj v primárnych právnych predpisoch, avšak v inej forme.

Po tretie, právne predpisy ES nesmú byť v rozpore s dohovorom Medzinárodnej organizácie práce (MOP). Prípad Rüffert sa týka dohovoru MOP, ktorý sa zaoberá verejným obstarávaním. V tomto prípade sa musia uplatňovať tie pracovné podmienky, ktoré sa uplatňujú v mieste vykonávania práce. To je dôvod, prečo boli predložené tieto návrhy. Budem počúvať rozpravu a súčasne by som chcel využiť túto príležitosť na poďakovanie všetkým zainteresovaným stranám, napríklad tieňovému spravodajcovi, za konštruktívnu spoluprácu.

(potlesk)

  Vladimír Špidla, člen Komisie. – (CS) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa na úvod ospravedlnil za krátke omeškanie. Nedokázal som, žiaľ, včas predvídať, aká bude premávka na cestách.

Dámy a páni, rozsudky, ktoré prednedávnom vydal Súdny dvor vo veciach Viking, Laval a Rüffert, podnietili širokú diskusiu na úrovni EÚ týkajúcu sa ochrany práv pracovníkov v súvislosti so zvýšenou mierou globalizácie a pracovnej mobility. Aby európsky pracovný trh správne fungoval, musíme stanoviť vhodné pravidlá. Smernica o vysielaní pracovníkov je základným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa. Pripomenul by som, že cieľom tejto smernice je nájsť rovnováhu medzi vhodnou úrovňou ochrany pracovníkov dočasne vyslaných do iného členského štátu a voľným pohybom služieb na vnútornom trhu.

Komisia je rozhodnutá zabezpečiť, aby základné slobody podľa Zmluvy neboli v rozpore s ochranou základných práv. Komisia vyjadrila prianie začať otvorenú diskusiu so všetkými dotknutými stranami, aby sme mohli spoločne analyzovať dôsledky rozsudkov Súdneho dvora. Táto diskusia je mimoriadne dôležitá, pretože musí objasniť právny stav a konečne členským štátom umožniť, aby zaviedli primerané právne podmienky. Komisia zorganizovala 9. októbra 2008 na túto tému fórum, na ktorom sa zúčastnili všetky zainteresované strany. Toto fórum by sa malo stať východiskovým bodom pre diskusiu, ktorú nevyhnutne potrebujeme.

Komisia súhlasí s tým, že vyššia mobilita pracovníkov v Európe so sebou priniesla nové úlohy, pretože sa dotýka fungovania pracovných trhov a regulácie pracovných podmienok. Komisia verí, že sociálni partneri môžu na tieto úlohy najlepšie reagovať a navrhnúť možné zlepšenia. Preto Komisia vyzvala európskych sociálnych partnerov, aby preskúmali dôsledky zvýšenej mobility v Európe a rozsudkov Európskeho súdneho dvora. Teší ma, že európski sociálni partneri túto úlohu prijali. Komisia ich prácu podľa potreby podporí.

Komisia by chcela oznámiť, že členské štáty, ktorých sa rozsudky Súdneho dvora najviac dotýkajú, práve v tejto chvíli pracujú na takých právnych podmienkach, ktoré zabezpečia súlad s judikatúrou Súdneho dvora. Komisia nemôže súhlasiť s návrhom, aby smernica o vysielaní pracovníkov obsahovala tiež odkaz na voľný pohyb. Takéto rozšírenie by nevyhnutne viedlo k nedorozumeniam, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti smernice, pretože by stieralo rozdiel medzi dvomi rôznymi kategóriami pracovníkov, t. j. medzi vysielanými a migrujúcimi pracovníkmi. Chcel by som zdôrazniť, že medzi vysielanými a migrujúcimi pracovníkmi je, samozrejme, rozdiel.

Komisia súhlasí s Parlamentom, pokiaľ ide o potrebu zlepšiť účinnosť a vykonávanie smernice o vysielaní pracovníkov. V tejto súvislosti mi dovoľte pripomenúť, že Komisia v apríli v roku 2008 prijala odporúčanie o väčšej administratívnej spolupráci, ktoré vyzýva členské štáty, aby napravili súčasné nedostatky. Komisia podporí väčšiu spoluprácu tiež prostredníctvom svojho plánu, že v budúcnosti vytvorí výbor odborníkov z členských štátov. Komisia verí, že v rámci navrhovanej Lisabonskej zmluvy sa veľmi významne posilnia sociálne práva, okrem iného prostredníctvom nových sociálnych doložiek, vďaka ktorým všetky ostatné politiky Európskej únie musia zobrať do úvahy sociálne otázky, a tiež vzhľadom na zavedenie právne záväzného odkazu na Chartu základných práv.

  Małgorzata Handzlik, spravodajkyňa Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa požiadaného o stanovisko. – (PL) Vážená pani predsedajúca, správa, o ktorej dnes diskutujeme, zmenila súčasnú smernicu o vysielaní pracovníkov na výzvu v súvislosti s kolektívnymi zmluvami. Dokážem pochopiť, že niektoré členské štáty nemuseli mať radosť z rozsudkov Európskeho súdneho dvora. Tieto rozsudky však zabezpečujú rovnováhu medzi všetkými cieľmi smernice, totiž medzi slobodou poskytovať služby, rešpektovaním práv pracovníkov a zachovaním zásad spravodlivej hospodárskej súťaže. Chcela by som zdôrazniť, že udržiavanie tejto rovnováhy je pre nás nutnou podmienkou.

Pokiaľ ide o správne vykonávanie tejto smernice, hlavným problémom je nesprávny výklad smernice členskými štátmi. Preto by sme sa nemali zameriavať na ustanovenia tejto smernice, ale skôr na jej výklad. Z tohto dôvodu je potrebná predovšetkým dôkladná analýza na úrovni členských štátov. Táto analýza umožní identifikovať problémy vyplývajúce z rozsudkov Súdneho dvora a možné úlohy, ktoré pred nami stoja. Preto si myslím, že v tejto etape by sme nemali požadovať zmeny smernice. Dôležité je, aby sme mali na pamäti, že vysielanie pracovníkov je neoddeliteľne spojené so slobodou poskytovať služby. Táto sloboda je jednou zo základných zásad spoločného európskeho trhu. V žiadnom prípade sa nesmie vnímať ako obmedzenie kolektívnych zmlúv.

  Tadeusz Zwiefka, spravodajca Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko. – (PL) Myslím si, že bez ohľadu na príslušné názory, je neprípustné kritizovať rozsudky Európskeho súdneho dvora. Európsky súdny dvor je nezávislá a nestranná inštitúcia, ktorá je životne dôležitá pre fungovanie Európskej únie. Nemusíme súhlasiť s právnymi predpismi a, samozrejme, máme možnosť ich zmeniť, ťažko však môžem akceptovať kritiku Súdneho dvora. Súdny dvor vždy rozhoduje na základe platných právnych predpisov.

V súvislosti s otázkami, o ktorých dnes diskutujeme, by som rád zdôraznil dva dôležité body. Po prvé, rozsudky Súdneho dvora nemajú žiadny vplyv na slobodu uzatvárania kolektívnych zmlúv. Po druhé, podľa výkladov Súdneho dvora nemôžu členské štáty zaviesť minimálne normy v iných oblastiach, ako sú uvedené v smernici 96/71/ES o vysielaní pracovníkov. Súdny dvor jasne uznáva právo na kolektívne konanie ako základné právo, ktoré tvorí súčasť všeobecných zásad právnych predpisov Spoločenstva. Zásada voľného pohybu služieb, spolu s ďalšími slobodami na vnútornom trhu, predstavuje súčasne rovnako dôležitý základ pre európsku integráciu.

Pokiaľ ide o dôsledky tejto správy, spravodajca vyzýva na revíziu smernice o vysielaní pracovníkov, pričom tvrdí, že výklady Súdneho dvora sú v rozpore so zámerom zákonodarcu. S týmto názorom vôbec nesúhlasím.

  Jacek Protasiewicz, v mene skupiny PPE-DE. – (PL) Vážená pani predsedajúca, na území Európskej únie pracuje každý rok približne jeden milión pracovníkov vyslaných na práce do inej krajiny, než v ktorej má hlavné sídlo spoločnosť, ktorá ich zamestnáva.

Počas uplynulých rokov sa vyskytlo iba málo prípadov problémov s výkladom ustanovení smernice a právnych predpisov EÚ upravujúcich túto oblasť. Tieto prípady preskúmal Európsky súdny dvor. Súdny dvor vcelku zistil, že problém nepramení z obsahu tejto smernice, ale z nesprávneho vykonávania smernice jednotlivými členskými štátmi. Svedčí to o správnom a dobrom návrhu právnych predpisov EÚ, ktoré upravujú oblasť vysielania pracovníkov. Jediný potenciálny problém súvisí s jej vykonávaním v jednotlivých členských štátoch.

Neznamená to, samozrejme, že tieto právne predpisy sú ideálne. Je však potrebné poznamenať, po prvé, že súčasná smernica chráni základné práva pracovníkov poskytovaním minimálnych záruk, pokiaľ ide o odmenu za prácu a zdravie a bezpečnosť pri práci. Po druhé, smernica neznemožňuje, aby sa prostredníctvom kolektívnych zmlúv uzatvárali výhodnejšie zmluvy, ako sú minimálne pracovné podmienky. Túto skutočnosť by som rád zdôraznil. Smernica súčasne docieľuje vynikajúcu rovnováhu medzi slobodou poskytovať služby a ochranou práv pracovníkov vyslaných poskytovať služby do inej krajiny. Preto sme sa v správe predloženej pánom Anderssonom zhodli na tom, že požiadame Komisiu, aby sa na túto smernicu pozrela ešte raz. Absolútne nesúhlasíme s názorom, že táto smernica je zlá a že je naliehavo potrebné zaviesť v európskych právnych predpisoch v tejto oblasti radikálne zmeny.

  Stephen Hughes, v mene skupiny PSE. – Vážená pani predsedajúca, blahoželám pánovi Anderssonovi k vynikajúcej správe. Na úvod by som rád citoval časť textu správy, ktorý je uvedený v odseku 12. V tomto odseku sa hovorí: „domnieva sa, že zámer zákonodarcu v smernici o vysielaní pracovníkov a smernici o službách nie je v súlade s výkladmi Súdneho dvora“. Súhlasím s tým. V prípade obidvoch týchto smerníc som bol zákonodarcom a nikdy som neočakával, že tieto smernice, keď sa na ne pozeráme spoločne so Zmluvou, privedú Súdny dvor k záveru, že hospodárske slobody majú prednosť pred základnými právami pracovníkov.

V prípade, ak sa stanú takéto veci, zákonodarca musí konať s cieľom obnoviť právnu istotu. My sme spoluzákonodarcami a toto uznesenie veľmi jasne hovorí o tom, čo si myslíme, že je potrebné urobiť. Svoju povinnosť zákonodarcu však nemôžeme splniť dovtedy, pán komisár, kým neuplatníte svoje právo iniciatívy. Na tomto mieste spolupredsedám a spoločne zvolávam medziskupinu pre odbory. V tejto medziskupine sú zastúpené všetky hlavné politické skupiny a dostávam sa v nej do kontaktu s mnohými odborármi, nielen v Bruseli a Štrasburgu, ale vo všetkých regiónoch, a môžem vám povedať, že nerovnováha, ktorú tieto dva rozsudky vytvorili, vyvoláva všeobecné a rastúce obavy. Pán komisár, toto je veľmi vážne, pretože sa blíži ďalší rok a s ním európske voľby. Ak sa odborári tam vonku rozhodnú, že namiesto toho, aby bola súčasťou riešenia, je Európa súčasťou tohto problému, môže to mať veľmi negatívny vplyv na všetky sekcie tohto Parlamentu a na samotný demokratický proces.

Som rád, keď počujem váš názor, že smernicu o vysielaní pracovníkov je potrebné vylepšiť, pretože jednou z vecí, ktoré chceme, je, aby revízia tejto smernice prinajmenšom objasnila, ako sa dajú využiť kolektívne zmluvy na stanovenie minimálnych podmienok, a aby povedala, ako sa dá na ochranu týchto práv využiť kolektívne konanie.

Vážený pán komisár, takže počúvajte, prosím, túto priamo volenú inštitúciu. Situáciu naozaj pozorne sledujeme. Využite svoje právo iniciatívy a ukážte, že vidíte potrebu konať.

  Luigi Cocilovo, v mene skupiny ALDE. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, tiež by som rád poďakoval pánovi Anderssonovi za túto iniciatívu a všetkým skupinám a spravodajcom za prínos ku konečnému zneniu, ktoré výbor prijal. Som presvedčený, že stanovisko prijaté Európskym parlamentom je skutočne dôležité. Dovoľte mi jasne povedať, že Parlament nespochybňuje ani nekritizuje rozsudky Súdneho dvora samé osebe, tieto rozsudky sú vždy legitímne, ale usiluje sa odpovedať na otázky súvisiace s výkladom smernice o vysielaní pracovníkov, ktoré tieto rozsudky čiastočne vyvolávajú.

Nie je správne predpokladať, že za touto reakciou sa skrývajú obavy o určité základné slobody, ako je sloboda poskytovať cezhraničné služby. Túto slobodu chceme plne zaručiť, práve tak, ako chceme zaručiť zásadu zdravej a transparentnej hospodárskej súťaže. Neprijateľný je ten druh hospodárskej súťaže, ktorý sa zakladá na výhode získanej prostredníctvom dampingu, hospodárskej súťaže, ktorá sa opíja ilúziou, že je prípustné porušovať určité základné zásady, ako je voľný pohyb podnikov a nediskriminácia. Táto zásada, bez ohľadu na to, koľko sa hádame o výklade smernice, sa zakladá na jednoduchej pravde: v krajine, v ktorej sa služby poskytujú, nesmú byť žiadne rozdiely v zaobchádzaní s pracovníkmi, bez ohľadu na to, či sú to vyslaní alebo mobilní pracovníci, a bez ohľadu na ich národnosť. Vo vzťahu k spoločnostiam so sídlom v krajine, v ktorej pôsobia, a tým spoločnostiam, ktoré využívajú ustanovenia o vysielaní pracovníkov, sa musia uplatňovať rovnaké predpisy vrátane práva na štrajk.

Sme presvedčení, že akýkoľvek iný model Európy by bol zamietnutý a pozeralo by sa naň s istým podozrením. Voľný pohyb sa týka aj zásad a akákoľvek výnimka z tohto kurzu by, bez ohľadu na výklad konkrétnej smernice, poškodila predovšetkým Európu.

  Elisabeth Schroedter, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, rovnaké zaobchádzanie je jednou zo základných zásad Európskej únie. Členské štáty musia byť schopné zabezpečiť, aby sa toto rovnaké zaobchádzanie na ich území skutočne vykonávalo. Európsky súdny dvor (ESD) nás postavil do veľmi ťažkej pozície. Nemôžem skrývať skutočnosť, ktorá je, samozrejme, veľmi dobre známa, že prinajmenšom v jednom prípade k tomu dopomohla Komisia. Právo na štrajk a právo vyjednávať kolektívne zmluvy sa jednoducho nemôže spochybňovať. Vtedy musíme konať. Rozhodnutie Súdneho dvora vyvolalo taký negatívny obraz Európy, že teraz sa od nej veľké množstvo ľudí odvracia: nemôžeme tu len tak stáť a nečinne sa prizerať.

Každý, kto chce podporiť vyššiu mobilitu v Európe, musí na danom mieste zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie. ESD nám v tejto otázke skutočne urobil medvediu službu a sociálna Európa utrpela škody.

Ako zákonodarcovia musíme v tejto nepríjemnej situácii prijať opatrenia, pretože ESD odhalil aj slabú stránku smernice o vysielaní pracovníkov: ukázal, že v prípade pracovníkov, ktorí sú poskytovateľmi služieb, vzniká problém. S týmito pracovníkmi sa opäť musí zaobchádzať ako s pracovníkmi, a preto musíme túto smernicu revidovať.

Musí sa zaručiť zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu na rovnakom mieste. Podľa výkladu ESD sa ukázalo, že smernica o vysielaní pracovníkov to už nezaručuje. Túto revíziu potrebujeme, aby sme obnovili dôveryhodnosť Európy, pretože bez tohto projektu nemôžeme viesť predvolebnú kampaň. Inak vznikne problém, že sloboda, ktorú ponúka vnútorný trh, a zásada rovnakého zaobchádzania sa dostanú do ťažkostí.

Je neprípustné, ako povedal pán Cocilovo, aby sa hospodárska súťaž nezakladala na kvalite, ale na sociálnom dampingu. Musíme konať. Chcela by som znova požiadať túto snemovňu, aby prijala správu pána Anderssona v jej súčasnej podobe. Je to veľmi dôležité, pretože táto správa ponúka veľmi špecifickú stratégiu činnosti aj pri revízii smernice o vysielaní pracovníkov. Zásada rovnakého zaobchádzania je zásadou sociálnej Európy. Do tohto Parlamentu sme boli zvolení preto, aby sme obnovili sociálnu Európu, a preto musíme túto správu prijať.

  Ewa Tomaszewska, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, s ľútosťou som si všimla, že hospodárskym právam sa príliš často dáva prednosť pred základnými právami a slobodami. Bolo tomu tak najmä v prípade rozsudkov Európskeho súdneho dvora vo veciach Laval, Viking a ďalších.

Je dôležité stanoviť správne poradie dôležitosti týchto práv a zohľadniť skutočnosť, že ľudia sú dôležitejší ako peniaze. Práva týkajúce sa hospodárskych slobôd nesmú predstavovať prekážku právu jednotlivcov združovať sa a kolektívnej ochrane ich práv. Pracovníci majú právo na vytváranie organizácií a na kolektívne vyjednávanie pracovných podmienok. Systémy kolektívneho vyjednávania a kolektívnych zmlúv o pracovných podmienkach vznikli na základe uznania významu a podpory rokovania. Veď zhodné názory zodpovedných sociálnych partnerov zabezpečujú sociálnu harmóniu a uzatvoreným dohodám dávajú šancu na úspech. Príkladom takéhoto prístupu sú dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP).

Hlavná úloha, pred ktorou v súčasnosti stojíme v oblasti kolektívnych zmlúv, spočíva v zohľadnení skutočnosti, že rovnaké práva musia mať zaručené všetci: migrujúci pracovníci, vyslaní pracovníci aj pracovníci zamestnaní vo svojej domovskej krajine. Blahoželám spravodajcovi.

  Mary Lou McDonald, v mene skupiny GUE/NGL. – (GA) Vážená pani predsedajúca, pracovníci a odbory vkladali dlhé roky dôveru do Európskej únie, že zlepší ich pracovné podmienky a že ich bude chrániť.

– Pracovníci v celej Európe majú právo na dôstojnú prácu a rovnosť všetkých pracovníkov. Majú právo organizovať sa, agitovať a viesť kampaň za zlepšenie svojho pracovného údelu. Oprávnene očakávajú, že tieto práva by mal uznávať a obhajovať zákon.

Opovážlivý útok na tieto základné práva predstavuje séria rozsudkov Európskeho súdneho dvora, ktorými sa zaoberá správa pána Anderssona. Tieto rozsudky Súdneho dvora dali zelenú hromadnému vykorisťovaniu pracovníkov. Rozsudky Súdneho dvora odzrkadľujú súčasný právny stav, odzrkadľujú skutočnosť, že keď sa práva pracovníkov dostanú do rozporu s pravidlami hospodárskej súťaže, prednosť majú pravidlá hospodárskej súťaže. Rozhodnutia Súdneho dvora poskytli právnu legitimitu súťaženiu o nižšie sociálne normy.

Táto správa ma veľmi sklamala. Úmyselne sa vyhýba výzvam na zmeny zmlúv o EÚ, o ktorých všetci vieme, že sú potrebné na ochranu pracovníkov. Z prvého návrhu správy bola táto výzva na zmenu zmluvy úmyselne a cynicky odstránená, napriek naliehavým výzvam odborových hnutí z celej Európy, aby sa do zmlúv zahrnula doložka o sociálnom pokroku.

Jedným z hlavných dôvodov írskeho hlasovania proti Lisabonskej zmluve bola zraniteľnosť práv pracovníkov, aj keď vedúci predstavitelia EÚ túto nepohodlnú skutočnosť radšej ignorujú. Akákoľvek nová zmluva, ktorá má byť prijateľná pre všetkých ľudí v Európe, musí pracovníkom zabezpečovať primeranú ochranu.

Ako poslanci máme teraz príležitosť trvať na tom, aby zmluvy obsahovali záväznú doložku alebo protokol o sociálnom pokroku. Ak dnes neprejdú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v tomto zmysle, potom sa Európsky parlament odchýli o ďalší krok od ľudí, ktorých chceme zastupovať, a v tom prípade nepochybujem, že írski pracovníci budú, spolu so mnou, sklamaní, že Európsky parlament nesplnil ich očakávania.

  Hanne Dahl, v mene skupiny IND/DEM. – (DA) Vážená pani predsedajúca, vývoj, ktorý sme videli na pracovnom trhu na pozadí závažných rozsudkov vo veci Rüffert, Laval a Waxholm, je v silnom kontraste so želaním zaviesť ako hospodársky model pre Európu model flexiistoty, pretože sa zdá, že sa úplne zabudlo, že tento pôvodný model flexiistoty sa zakladá na stáročnej tradícii pracovného trhu spočívajúcej v práve rokovať o rozsiahlych a nezávislých dohodách. Nemôžete zaviesť na európskom pracovnom trhu model flexiistoty a potom súčasne vykonávať právne predpisy alebo akceptovať rozsudky, ktoré odborom komplikujú vykonávanie a udržiavanie systému založeného na kolektívnych zmluvách. Ak sa zavedie flexiistota a zároveň sa bude akceptovať, že pravidlá vnútorného trhu EÚ majú prednosť pred rokovaním o mzdách a o bezpečnosti pracovného prostredia, konečným výsledkom bude zrušenie storočného boja za práva pracujúcich. Správa pána Anderssona je obväzom na ranu spôsobenú Európskym súdnym dvorom na výsledkoch storočného boja pracujúcich a v žiadnom smere nejde dostatočne do hĺbky.

  Roberto Fiore (NI). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, táto správa uznáva prioritu práce pred hospodárstvom a prioritu sociálnych práv pred právami na slobodné podnikanie, a to jasne svedčí o jej správnom smerovaní. V podstate bráni všeobecnú koncepciu sociálnych zásad, ktoré sú súčasťou európskej tradície.

Musím však povedať, že táto správa sa nedotýka zásadného problému, ktorým je v súčasnosti mimoriadne vysoký počet vyslaných alebo zahraničných pracovníkov, ktorí teraz zaplavujú vnútroštátne trhy. Preto musíme venovať pozornosť dampingu, ktorý sa skutočne vyskytuje v krajinách, ako je napríklad Taliansko, kde pracovný trh zaplavil obrovský počet ľudí, napríklad Rumunov. Určite to prispieva k dampingu a má pozitívny vplyv na veľké podniky, ale záporný vplyv na miestnych pracovníkov.

  Gunnar Hökmark (PPE-DE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, rád by som poukázal na to, čo správa obsahuje a čo nie. Chcel by som poďakovať pánovi spravodajcovi. Ten mal pochopenie pre rôzne názory vo výbore, a to znamená, pán Špidla, že v správe nie je žiadna požiadavka na zrušenie ani na prerobenie smernice o vysielaní pracovníkov. Správa pôvodne obsahovala mnohé odsúdenia a kritiku Súdneho dvora, ale tieto časti boli vyňaté. O tom teraz hovoríme.

Chcel by som tento bod zdôrazniť, preto budem citovať v angličtine:

– Budem citovať anglický text uvedený v odseku 27: „víta informáciu Komisie, že je teraz pripravená preskúmať vplyv vnútorného trhu na pracovné práva a kolektívne rokovanie“; a: „navrhuje, aby toto preskúmanie nevylučovalo čiastkovú revíziu smernice o vysielaní pracovníkov – to znamená „nevylučovalo“.

(SV) Vážená pani predsedajúca, znamená to, že zmena ani doplnenie nie sú potrebné. Uvítali by sme však, keby Komisia preskúmala, ako to v rôznych členských štátoch funguje v praxi. Ak toto preskúmanie poskytne dôvody na zmeny a doplnenia, tie by sa nemali vylúčiť.

Chcel som to povedať, pretože smernica o vysielaní pracovníkov zohráva veľmi dôležitú úlohu. Príležitosť pracovať v rôznych krajinách má milión ľudí. V tomto prípade ide tiež o rovnaké zaobchádzanie, o rovnaké práva na prácu vo všetkých častiach Európskej únie, dokonca aj vtedy, keď má niekto kolektívnu zmluvu zo svojej domovskej krajiny. O to tu ide. Ľudia majú právo na prácu kdekoľvek v EÚ, pokiaľ spĺňajú pravidlá smernice o vysielaní pracovníkov. K tomuto záveru dospel napríklad aj Súdny dvor v prípade Laval.

Vážený pán komisár, pani predsedajúca, návrh výboru už neobsahuje kritiku namierenú proti Súdnemu dvoru a nie je v ňom ani požiadavka na zrušenie smernice o vysielaní pracovníkov. Je dôležité, aby sme na to pamätali, keď budeme pokračovať v tejto rozprave.

  Magda Kósáné Kovács (PSE) . – (HU) Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Na problém dnešnej rozpravy poukazuje latinské príslovie: „Kto nepozná prístav, do ktorého sa chce plaviť, tomu nie je žiadny vietor priaznivý“. Žiaľ, ani v dnešnej rozprave nevidíme prístav, v ktorom by mohol každý šťastne zakotviť. V kompromisnom texte smernice o službách z roku 2006 bolo vynechané nariadenie o voľnom pohybe vyslaných pracovníkov, ako však ukázala reakcia na rozsudky Súdneho dvora, tento problém pretrváva a teraz sme naň narazili. Podobne sa od záležitostí okolo voľného pohybu služieb nedá oddeliť Maastrichtská zmluva, návrh ústavnej zmluvy a neistá Lisabonská zmluva, t. j. opakujúca sa diskusia o tom, ktorá z týchto dvoch záležitostí si zasluhuje silnejšiu ochranu: štyri základné slobody alebo sociálne práva, a to aj na úkor jednej z nich.

Pravdou je, že pravidlá EÚ zaručujú dočasnú konkurenčnú výhodu poskytovateľom služieb v nových členských štátoch. Na druhej strane, voľný obeh tovaru a kapitálu vytvoril priaznivejšie trhové podmienky pre rozvinutejšie členské štáty. Tvrdím, že tieto rozdiely sú dočasné, pretože kvalita a podmienky tovarových a peňažných trhov a trhov práce a služieb sa bude nevyhnutne časom vzájomne približovať. Našou prvou úlohou preto nie je prerobiť právne predpisy a protestovať proti rozsudkom Súdneho dvora, ale jednotným a účinným spôsobom vykonávať platné predpisy. Dnes sa vojny väčšinou nevedú zbraňami, ale finančné krízy, podobné tej dnešnej, môžu narobiť väčšiu spúšť ako vojna. Dúfam, že Parlament a všetky ostatné rozhodovacie fóra EÚ, majúc na pamäti našu povojnovú túžbu po trvalom mieri a spolupráci, sa budú usilovať o spravodlivé riešenie, ktoré zabezpečí, aby sme boli členmi dlhodobého, prosperujúceho, vzájomne sa podporujúceho a súdržného spoločenstva. Úzkoprsý protekcionizmus by sa mal medzitým odsunúť na vedľajšiu koľaj. Ďakujem vám, pani predsedajúca.

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, pán Andersson, ďakujem vám za dôležitú správu. Veľa sa hovorí o rozsudku vo veci Laval, kde švédsky odborový zväz zašiel príliš ďaleko. Správa obsahuje veľa vecí, ktoré sa mi nepáčia. Správa má osobitný tón pri výklade Európskeho súdneho dvora a na viacerých miestach obsahuje náznaky pôvodného zámeru pána Anderssona, t. j. zrušenia smernice o vysielaní pracovníkov. V revidovanej správe, ako správne poukázal pán Hökmark, sa to však neuvádza. Teraz je to otázka nevylúčenia čiastočnej revízie smernice, ktorá je viac v súlade s názorom Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa.

Dúfam, že hlasovanie tiež potvrdí, že smernicu o vysielaní pracovníkov nie je potrebné zrušiť. Pozrite si, prosím, návrhy č. 14 a č. 15, ktoré predložila Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu.

Pán Andersson, je nesprávne domnievať sa, že najlepším spôsobom, ako zachovať švédsky model, je nechať ho prejsť cez Brusel. Je to presne naopak. Ak pôjdeme cez Brusel, potom môžeme ohroziť švédsky model, ktorý je založený na zodpovedných stranách, a vo Švédsku dostaneme právne predpisy a minimálne mzdy. To, pochopiteľne, nemôže byť v záujme švédskych odborových zväzov.

  Roberts Zīle (UEN). – (LV) Ďakujem vám, vážená pani predsedajúca, vážený pán Špidla. Za zdanlivými pokusmi ochrániť pracovné normy a zabezpečiť rovnaké pracovné podmienky v skutočnosti často stojí protekcionizmus a jasné obmedzenie slobodnej a spravodlivej hospodárskej súťaže. Odmena jednotlivca by mala závisieť od jeho úspechu a produktivity práce a nie od toho, na čom sa dohodnú sociálni partneri. V dôsledku toho v súčasnosti strácajú všetci účastníci vnútorného trhu Európskej únie, pretože sa znižuje konkurencieschopnosť EÚ na svetových trhoch. Nie je potrebné, aby sme robili zmeny a doplnenia smernice o vysielaní pracovníkov, aby sme ju mohli uplatňovať na systémy sociálneho zabezpečenia niekoľkých členských štátov. Základnou povinnosťou Európskej únie je zabezpečiť, aby podniky zo starých a nových členských štátov mali rovnaké práva pôsobenia na vnútornom trhu so službami. Ak sa nám nepáčia rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, zmeňme právne predpisy. Nie som si istý, či takéto veci prispievajú k tomu, aby bola Európska únia svojim občanom zrozumiteľnejšia.

  Gabriele Zimmer (GUE/NGL). – (DE) Vážená pani predsedajúca, rada by som začala námietkou proti tomu, čo sme počuli pred niekoľkými minútami, totiž, že náš pracovný trh je zaplavovaný zahraničnými pracovníkmi.

Po druhé, rada by som videla jasnejšiu, jednoznačnejšiu správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci. Dôvera v sociálnu súdržnosť Európskej únie sa dá dosiahnuť iba vtedy, keď sa budú definovať základné sociálne práva ako primárne európske právo. Rade, Komisii, členským štátom a Európskemu súdnemu dvoru by sme mali vyslať silnejší signál a neuspokojiť sa iba s vyzývaním na rovnováhu medzi základnými právami a slobodou pohybu na vnútornom trhu. Tým sa zmena neuskutoční. Základné sociálne práva sú ľudskými právami podobne ako slobody a sloboda pohybu na vnútornom trhu nesmie spôsobiť ich oslabenie.

Dôležité je, že musíme brániť a zlepšiť európsky sociálny model a že je najvyšší čas, aby sme zaviedli doložku o sociálnom pokroku ako záväzný protokol k súčasným zmluvám o EÚ. Je čas zmeniť a doplniť smernicu o vysielaní pracovníkov tak, aby sa požiadavky na odmeňovanie a na minimálne normy nemohli obmedzovať na minimálne požiadavky.

  Hélène Goudin (IND/DEM). – (SV) Vážená pani predsedajúca, jedným z najdôležitejších záverov pána Anderssona je, že pracovný trh by sa mal chrániť zmenou a doplnením európskej smernice o vysielaní pracovníkov. Najlepším riešením, pokiaľ ide o Švédsko, by namiesto toho bolo, aby v Zmluve o EÚ bolo jasne stanovené, že záležitosti týkajúce sa pracovného trhu sa majú rozhodovať na vnútroštátnej úrovni. Ak by sme si mali zobrať poučenie z rozsudku vo veci Laval, malo by to byť to, že náš pracovný trh by sa nemal riadiť obťažujúcimi právnymi predpismi EÚ.

Strana Júnový zoznam podporuje výnimku Švédsku z pracovného práva EÚ. Bolo by zaujímavé vypočuť si, čo si o tomto návrhu myslí pán Andersson. Predstavujú právne predpisy EÚ vždy cestu vpred? Rozsudok vo veci Laval je výsledkom európskych sociálnych demokratov a politikov napravo od stredu, ktorí povedali „áno“ zmenám a doplneniam Zmluvy o EÚ, a tým dali EÚ a Európskemu súdnemu dvoru ešte väčšiu právomoc v oblasti politiky pracovného trhu. Samozrejme, budeme hlasovať proti pocte, ktorú vzdal pán Andersson Lisabonskej zmluve.

  Philip Bushill-Matthews (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov (PPE-DE) nepodporila pôvodný návrh správy pána Anderssona. Výsledkom dobrej práce nášho tieňového spravodajcu, ktorý spoločne s ďalšími tieňovými spravodajcami vykonal pomerne rozsiahle úpravy tejto správy je, že sme s jej podporením vo výbore nemali žiadne problémy. Naša skupina, samozrejme, tiež navrhne, aby sme ju dnes, v jej súčasnej podobe, podporili. Napriek tomu sú tu určité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré by sme tiež chceli podporiť. Dúfame, že ich pán spravodajca vezme do úvahy.

Chcel by som iba nadviazať na jeden veľmi dôležitý bod. Pán Stephen Hughes sa zmienil o skutočnosti, o pravdivosti ktorej som presvedčený, že medzi odborovými zväzmi sú rozšírené obavy týkajúce sa možných obmedzení práva na štrajk. Nebudem proti tomu namietať, dúfam však, že sa so mnou nebude prieť, keď poviem, že medzi robotníkmi sú rozšírené obavy týkajúce sa možného obmedzenia práva na prácu. O tomto dôležitom práve som v tejto rozprave aj vo výbore počul veľmi málo. Právo na štrajk je, samozrejme, základným právom: o tom niet pochýb. Ale právo na prácu, sloboda pracovať, je tiež veľmi dôležitým právom, a na tejto strane Parlamentu by sme boli radi, keby sa to zdôraznilo.

  Proinsias De Rossa (PSE). – Vážená pani predsedajúca, vnútorný trh nie je samoúčelný. Je to nástroj na zlepšenie života a pracovných podmienok každého z nás, a preto sa musia naliehavo odstrániť slabé miesta smernice o vysielaní pracovníkov, ktoré umožňujú súťaž o nižšie sociálne normy.

Socialistickej skupine sa podarilo dosiahnuť, aby tieto reformy podporila väčšina členov Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci. Jediné skupiny stojace bokom od tohto konsenzu sú extrémna pravica a extrémna ľavica, ktoré uprednostňujú stranícku politiku pred úsilím o nachádzanie politického riešenia problémov.

Tento Parlament musí Komisii a vládam členských štátov predložiť jasnú požiadavku, že dôstojná odmena a dôstojné pracovné podmienky sa nemôžu obetovať na oltár jednotného trhu. Európa môže byť úspešná a konkurencieschopná iba na základe vysokokvalitných služieb a tovarov, nie na základe znižovania životnej úrovne.

Komisia dnes naznačila, že teraz je pripravená preskúmať smernicu o vysielaní pracovníkov a že je potrebné ju reformovať. Potešilo ma to, otázka však znie, pán komisár, kedy? Kedy predložíte tomuto Parlamentu iniciatívu, v ktorej uvediete, aké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k smernici o vysielaní pracovníkov navrhujete?

Je jasné, že je potrebné zabezpečiť a posilniť rovnaké zaobchádzanie a rovnakú odmenu za rovnakú prácu na rovnakom pracovnom mieste, ako je uvedené aj v článku č. 39 ods. 12 Zmluvy o Európskom spoločenstve. V rámci slobody poskytovať služby alebo slobody usadiť sa nemôže štátna príslušnosť zamestnávateľa, zamestnancov alebo vyslaných pracovníkov byť odôvodnením nerovností týkajúcich sa pracovných podmienok, odmeny alebo uplatňovania základných práv, akým je napríklad právo pracovníkov na kolektívne konanie.

  Anne E. Jensen (ALDE). – (DA) Vážená pani predsedajúca, otázka, ktorej sa chcem venovať, je zastavenie útokov na Európsky súdny dvor a smernicu o vysielaní pracovníkov. Väčšie úsilie by mali vynakladať členské štáty. Po rozsudku vo veci Laval teraz v Dánsku realizujeme zmenu zákona, dohodnutú s obidvomi stranami. Deväť riadkov legislatívneho textu zabezpečuje, aby odborové zväzy mohli uplatňovať právo na protest na zabezpečenie pracovných podmienok, ktoré sú normou v príslušnej konkrétnej oblasti. Švédi zrejme tiež skúmajú, ako smernicu o vysielaní pracovníkov vykonávať v praxi. Smernicu nesmieme zmeniť. Musíme mať lepšie informácie, aby si zamestnanci uvedomovali svoje práva a zamestnávatelia svoje povinnosti. Potrebujeme lepšie vykonávanie smernice v praxi.

  Jan Tadeusz Masiel (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, o pár mesiacov sa opäť obrátime na občanov Európskej únie a požiadame ich, aby si vybrali svojich zástupcov do Európskeho parlamentu. A občania opäť nebudú chápať, prečo ich na to vyzývame alebo načo slúži tento Parlament. Preto bude opäť nízka účasť voličov na voľbách.

Dnešná rozprava o smernici o vysielaní pracovníkov a rozsudku Európskeho súdneho dvora dokazuje, že jedným z účelov, na ktorý slúži Európsky parlament, je chrániť občanov pred určitými politikami, ktoré obhajujú ich vlastné vlády. Tieto politiky môžu byť krátkozraké a zaujaté. V tomto prípade sú tiež nadmieru liberálne. Európsky parlament a Európsky súdny dvor v súčasnosti uprednostňujú ochranu pracovných práv pred ochranou slobody podnikania. Zásada rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi v celej Únii sa nemôže spochybňovať. Všetci musíme v obchodoch platiť rovnaké ceny a vyzývame na rovnakú odmenu za rovnakú prácu v celej Únii.

  Thomas Mann (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, jedným z úspechov Európskeho parlamentu, ktorý vyvolal najväčšiu pozornosť, je zmena a doplnenie Bolkensteinovej smernice nahradením zásady krajiny pôvodu zásadou slobody poskytovať služby. Zamestnanci potrebujú spravodlivé pracovné podmienky a spoločnosti, najmä malé a stredné podniky, potrebujú ochranu pred lacnou konkurenciou, ktorá ohrozuje ich prežitie. Dbajme na to, aby sme zabezpečili dlhodobý výsledok.

Pretože táto rozprava práve odhalila, že nedávne súdne rozhodnutia vo veciach Viking, Laval a Rüffert to spochybňujú. Je pravda, že Európsky súdny dvor považuje slobodu poskytovať služby za dôležitejšiu ako je ochrana pracovníkov? Považuje právo na štrajk za podriadené právu na slobodu pohybu? Spochybňovať jednotlivé rozsudky je prípustné, spochybňovať však nezávislosť alebo legitimitu tejto inštitúcie je neprípustné.

Na sprehľadnenie situácie nie je potrebná úprava smernice o vysielaní pracovníkov, ale jej jednotné vykonávanie v členských štátoch. To je nevyhnutná rovnováha medzi zabezpečením slobody pohybu a ochranou pracovníkov. Nesmie sa oslabiť zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu na rovnakom pracovnom mieste.

Pracovné podmienky, ktoré prekračujú minimálnu úroveň, nebránia hospodárskej súťaži a kolektívne vyjednávanie sa nesmie obmedzovať v žiadnom prípade. Musíme povedať jednoznačné „nie“ akémukoľvek druhu sociálneho dampingu a musíme povedať jednoznačné „nie“ pokusom vytvárať spoločnosti „skrývajúce sa za poštovými schránkami“, ktorých cieľom je vyhnúť sa minimálnym normám na odmenu a pracovné podmienky. Sociálne zásady sa nesmú podriaďovať hospodárskym slobodám.

Podporu koncepcie sociálneho trhového hospodárstva, ktorú naliehavo potrebujeme, môžeme od spoločností a malých a stredných podnikov získať iba vtedy, ak budú v Európskej únii platiť pravidlá čestného konania.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, jednou z cenných vlastností tohto Parlamentu je jeho úspech pri dosahovaní jednotných stanovísk. Nesúhlasím so spochybňovaním smernice o vysielaní pracovníkov. Naopak, je potrebné ju dôsledne dodržiavať. Jasný smer poskytujú rozsudky Súdneho dvora. Správa o kolektívnych zmluvách napáda tieto rozsudky a tiež kompromis dosiahnutý v Európskom parlamente v rozprave o smernici o službách. To nemôžem podporiť. Dampingovú prácu umožňuje nelegálne zamestnávanie a obchádzanie smernice. Preto vás, dámy a páni, žiadam, aby ste podporili naše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa odvolávajú na platné právne predpisy. Podnikatelia majú právo poskytovať cezhraničné služby podľa podmienok platnej smernice a súhlasím, že je potrebné zabezpečiť, aby ľudia, inými slovami zamestnanci, o tom vo všeobecnosti vedeli.

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). – (HU) Strašiak poľského inštalatéra bol teraz nahradený hrozivým tieňom lotyšského stavebného robotníka. Opätovné objavenie sa nemiestnej diskusie spôsobilo veľkú škodu celej EÚ. Niektorí ľudia zvonia na poplach v súvislosti so sociálnym dampingom a neobmedzenou inváziou pracovníkov z nových členských štátov. V skutočnosti to nie je pravda. Buďme realistickí. Nestrašme voličov takýmito rečami. Dvanásť nových členských štátov nemá takmer žiadnu konkurenčnú výhodu. Jedna z týchto výhod, relatívne lacná práca, potrvá iba niekoľko rokov. Aj v našich krajinách, našťastie, rastú platy. Naliehavo vás žiadam, keď hovoríte o rovnakom zaobchádzaní, ktoré je ďalším aspektom tejto otázky, aby sa rovnako zaobchádzalo aj s novými a starými členmi. Ak obmedzíme vnútorný potenciál hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, ak obmedzíme slobodu podnikania, poškodí to celú EÚ. Aj ja však považujem za mimoriadne dôležitý sociálny aspekt. Ďakujem.

  Marian Harkin (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, v nedávnej diskusii o Lisabonskej zmluve v Írsku boli stredobodom záujmu mnohých diskusií otázky nastolené prípadmi Laval a Viking, ktoré prispeli ku skutočnej neistote a znepokojeniu. Potešilo ma dnešné dopoludňajšie úsilie Parlamentu, pretože som počula ozvenu týchto pocitov vo vystúpeniach mnohých kolegov.

Upokojili ma tiež slová pána komisára, keď povedal, že Komisia súhlasí s Parlamentom, že smernicu o vysielaní pracovníkov je potrebné zlepšiť a riadne transponovať.

Názor Parlamentu je úplne jasný. V odseku 33 Parlament znovu potvrdzuje, že základné sociálne práva nie sú podriadené hospodárskym právam v hierarchii základných slobôd, a ďalej v správe zdôrazňuje, že sloboda poskytovať služby nie je v rozpore so základným právom na štrajk ani mu nie je nijako nadradená. Tieto vyhlásenia sú jednoznačné a ukazujú stanovisko Parlamentu. Teraz sa spoliehame na Komisiu, že prevezme štafetový kolík a bude bežať ďalej.

Začala som Lisabonom a Lisabonom aj skončím: situáciu zamestnancov v celej EÚ by zlepšila ratifikácia Charty základných práv a zaradenie sociálnej doložky do Lisabonskej zmluvy.

  Bairbre de Brún (GUE/NGL). – (GA) Vážená pani predsedajúca, odborové zväzy strácajú práva rokovať o lepšej odmene a podmienkach pre svojich členov. Vládam sa znemožňuje vydávať právne predpisy na zlepšenie života pracovníkov.

Súhlasím dnes s kolegami, že minimálnou požiadavkou potrebnou na zabezpečenie, aby sa to nestalo, je zahrnutie záväznej doložky o sociálnom pokroku do zmlúv o EÚ.

Správa pána Anderssona však podstatu veci nerieši. Posilniť by ju mohlo niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Európsky súdny dvor rozhoduje v súlade so zmluvami. Súdny dvor nemôže rozhodovať inak, pokiaľ zmluvy umožňujú obmedzovať práva pracovníkov a znižovanie odmien a zhoršovanie podmienok.

  Luca Romagnoli (NI). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vítam správu pána Anderssona, pretože sa zameriava na zásady týkajúce sa rovnováhy medzi voľným pohybom služieb a neodňateľnými právami pracovníkov, ktorými by sa mal riadiť vnútorný trh.

V praxi sa síce budú tieto otázky riešiť na vnútroštátnej úrovni, na druhej strane však musíme zasiahnuť, aby sa predišlo negatívnym sociálnym a politickým vplyvom voľného pohybu pracovníkov. Preto musíme zrevidovať smernicu o vysielaní pracovníkov, zhrnúť sociálne ustanovenia Montiho smernice a smernice o službách a schváliť smernicu o dočasných pracovníkoch, na ktorých by sa mali vzťahovať rovnaké pravidlá ako na stálych pracovníkov.

Napokon, podporujem naliehavosť prijatia vhodných opatrení na boj proti spoločnostiam „skrývajúcim sa za poštovými schránkami“, ktoré boli založené s cieľom ponúkať služby mimo štátu svojho sídla, aby sa vyhli platným pravidlám o odmenách a pracovných podmienkach v štáte, v ktorom vykonávajú svoju činnosť. A na záver, až na niekoľko námietok, túto správu podporujem.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, ako už bolo povedané, rozsudok vo veci Laval a ďalšie rozsudky spôsobili v Írsku počas diskusie o Lisabonskej zmluve určitú polemiku a boli v tejto súvislosti využívané a zneužívané.

Táto správa sa zaoberá predovšetkým zásadami vnútorného trhu, vyzýva však na rovnaké zaobchádzanie a na rovnakú odmenu za rovnakú prácu a touto zásadou sa dnes musíme riadiť. Sociálny damping vyvoláva veľké znepokojenie, mohla by som však iba podotknúť, že v Európe budeme mať zvláštnu a jedinečnú situáciu. Mohli by sa krajiny ako Írsko, ktoré malo veľký príliv pracovníkov, ešte dožiť zmeny tejto situácie? V záujme nás všetkých je, aby naši pracovníci mali dobré a rovnaké práva v celej Európskej únii.

Mohla by som tiež pripomenúť, že Európe hrozí ešte omnoho väčší problém: presunutie celých podnikov a spoločností mimo Európskej únie, ktoré, samozrejme, prenesie prácu a ich hospodárske výsledky za naše hranice a my budeme jednoducho dovážať ich výsledky? Týmto problémom sa musíme zaoberať.

  Costas Botopoulos (PSE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, považujem správu pána Anderssona za odvážny krok Európskeho parlamentu, pretože ide o rovnováhu medzi právnymi zásadami a politickým vnímaním, ktorá priamo ovplyvňuje nielen životy pracovníkov, ale všetkých občanov.

Nie je náhoda, že z prípadov, o ktorých diskutujeme, sa vykryštalizovali námietky právnickej obce (verte mi, som právnik, viem o tom) aj všetkých občanov Európskej únie, ktorí majú pocit, že Európska únia im nerozumie. Ako sme počuli, tieto námietky boli jedným s hlavných dôvodov, prečo írski občania povedali Lisabonskej zmluve „nie“.

Napriek tomu je však najpravdepodobnejším riešením v tomto prípade práve Lisabonská zmluva, pretože by výklad príslušných ustanovení postavila do iného svetla. Je veľmi pravdepodobné, že sociálna doložka a osobitné doložky v Charte základných práv by Súdny dvor prinútili zaujať odlišné stanovisko.

  Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL). – (DA) Vážená pani predsedajúca, moji dánski kolegovia poslanci zo Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu tu dnes povedali, že problém, ktorý vznikol po rozsudku vo veci Waxholm, bol v Dánsku vyriešený. Musím povedať, že to nie je pravda. Ľudia si môžu myslieť, že vyriešili problém, ale akékoľvek riešenie je v skutočnosti výsledkom rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. A presne to je, samozrejme, ten problém: skutočnosť, že o otázke, či sú ľudia v rôznych členských štátoch oprávnení štrajkovať, teraz rozhoduje Európsky súdny dvor. Preto by sme mali prerobiť zmluvu: aby v nej bolo jasne stanovené, že takáto situácia nemôže byť správna. Žiaľ, v správe pána Anderssona sa to neuvádza. Správa obsahuje niektoré konštruktívne časti, ale o tomto konkrétnom probléme nehovorí nič. V správe chýba tiež jasná požiadavka, že smernicu o vysielaní pracovníkov je potrebné zmeniť. Preto vás naliehavo žiadam, aby ste hlasovali za tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré tieto otázky objasňujú, aby sme od Európskeho parlamentu mohli dostať jasnú stratégiu.

  Elmar Brok (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, dovoľte mi povedať pár slov o tejto veci.

Sloboda pohybu je jedným z veľkých úspechov Európskej únie. Musíme však dať tiež jasne najavo, a niektoré krajiny s nižšími normami to pochopia o niečo neskôr, keď sa ich normy zvýšia, že sloboda pohybu nesmie viesť k tomu, aby sa pravidlom stala taká hospodárska súťaž, ktorá by so sebou prinášala odstraňovanie dosiahnutých sociálnych noriem. Európa nesmie symbolizovať odstránenie sociálnych práv a práv pracujúcich, za ktoré sa dlho bojovalo. Z tohto dôvodu by sme mali objasniť, že to nikdy nebola naša politika a že takáto politika by sa nemala nikdy uplatňovať.

Keď sa vykoná práca v jednej krajine, za rovnakú prácu sa musí dostať rovnaká odmena. Nesmie existovať triedna spoločnosť, v ktorej by zahraniční pracovníci pracovali za menej peňazí. Mali by sme to objasniť, pretože je to nespravodlivé pre obidve strany.

  Yannick Vaugrenard (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, na úvod by som chcel pochváliť prácu nášho kolegu, pána Anderssona. Čo však Európska únia presne chce? Jednotný trh ponechaný napospas bezuzdnej konkurencii, ktorá potláča všetky kolektívne práva, alebo regulovaný jednotný trh, ktorý umožňuje občanom vykonávať dôstojnú prácu v celej Európe?

Oznámenia Európskeho súdneho dvora, často aj oznámenia Komisie a občas oznámenia predsedníctva Rady nie sú ani jasné, ani vždy jednotné. Spoločnosť má hodnotu a prežíva iba prostredníctvom dohody, ktorú so sebou uzatvorí. Deregulácia, prístup „každý sám za seba“ vedie k ešte väčšej deregulácii a napokon k explózii systému.

To nechceme. Áno, naozaj chceme vnútorný trh, ale trh, ktorý slúži na zlepšenie životných a pracovných podmienok našich spoluobčanov. Lisabonská zmluva stanovuje niekoľko zásad vrátane práva rokovať o kolektívnych zmluvách. Zabezpečme, aby túto zásadu rešpektovala Európska únia aj všetky členské štáty.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Vážená pani predsedajúca, nestačí kritizovať neprijateľné stanoviská prijaté v rozsudkoch Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ktoré predstavujú vážny útok na najzákladnejšie práva pracovníkov. Musíme ísť ešte oveľa ďalej a komplexne zmeniť a doplniť európske zmluvy, aby sa takéto situácie nemohli zopakovať.

Zamietnutia tzv. Európskej ústavy a návrhu Lisabonskej zmluvy v referendách sú jasným dôkazom všeobecnej nespokojnosti s touto Európskou úniou, ktorá devalvuje pracovníkov a nerešpektuje ich dôstojnosť. Mrzí ma, že táto správa nedospela pri obrane práv pracovníkov k rovnakým záverom, aj keď kritizuje stanoviská prijaté v rozsudkoch Súdneho dvora. To však nestačí.

  Vladimír Špidla, člen Komisie. (CS) Dámy a páni, dovoľte mi, aby som poďakoval spravodajcovi a vám za rozpravu, ktorá sa teraz začala, pretože to je rozprava o mimoriadne citlivej a vážnej téme. Myslím si, že v tejto rozprave sme boli svedkami celej škály názorov, s ktorými by sa dalo polemizovať, ako aj názorov, ktoré si protirečili. Okrem iného to vyzdvihuje význam a obťažnosť tejto rozpravy. Rád by som zdôraznil niekoľko základných myšlienok. Po prvé, rozsudky Súdneho dvora v Luxemburgu neoslabili ani nenapadli základné práva. To jednoducho nie je pravda. Chcem tiež uviesť, že Súdny dvor v Luxemburgu, popri inom, svojou jurisprudenciou po prvýkrát konštatoval, že právo na štrajk je základným právom. To nebolo formulované nikdy predtým ani v jurisprudencii, ani v našom právnom systéme.

Rád by som tiež reagoval na predstavu, ktorá často v rozprave zaznievala, že otázka vysielania pracovníkov je záležitosťou, ktorá oddeľuje staré členské štáty od nových. Môžem vás informovať, že najväčší počet pracovníkov vysiela Nemecká spolková republika. Krajinou, ktorá vysiela druhý najvyšší počet pracovníkov je Poľsko, treťou je Belgicko a štvrtou Portugalsko. Ani názor, že v prípade vysielania pracovníkov ide o pohyb z východu na západ, z nových členských štátov do starých, nie je správny. Rovnako nesprávny je názor, že nepriamou súčasťou vysielania pracovníkov je sociálny damping. Chcel by som tiež uviesť, že základnou politikou Komisie je odmietanie a účinné vystupovanie proti akejkoľvek forme dampingu vrátane sociálneho dampingu. Politikou Komisie je tiež zabezpečiť sociálne normy, ktoré sme dosiahli, a nie ich oslabovať, akýmkoľvek spôsobom a za žiadnych okolností.

Chcem tiež uviesť, že v diskusii, ktorá sa začala na seminári, väčšina členských štátov, ktorých sa týkajú rozsudky vo veci Laval, Rüffert, nezastávala názor, že by sme mali zmeniť a doplniť smernicu. Jasná väčšina z nich videla riešenie v rámci uplatňovania vnútroštátneho práva a mnohé z nich v tomto smere postúpili veľmi ďaleko. Chcel by som spomenúť Dánsko a Luxembursko a chcem tiež oznámiť, že podľa informácií, ktoré som dostal zo Švédska, sa má do pätnástich dní prijať veľmi dôležité rozhodnutie; rozhodnutie, o ktorom sociálni partneri a vláda veľmi dôkladne a podrobne diskutovali.

Chcem tiež uviesť, i keď je to iba drobnosť, že spoločnosti „skrývajúce sa za poštovými schránkami“ nie sú prejavom vysielania pracovníkov ani slobody pohybu. Niekoľko stoviek takýchto prípadov nájdete v rámci vnútorného trhu jednotlivých členských štátov a podľa môjho názoru je to otvorená otázka. Ďalšou veľmi dôležitou vecou, ktorú chcem zdôrazniť, je, že doteraz zverejnené rozsudky Súdneho dvora v Luxemburgu sú odpoveďou na predbežnú otázku. Konečné rozhodnutia prijímajú vnútroštátne súdy, pretože patria do ich právomoci.

Dámy a páni, myslím, že je absolútne nevyhnutné zdôrazniť, že to je základná otázka. Komisia ju sleduje z tých hľadísk, o ktorých sme hovorili, a je pripravená prijať všetky kroky, ktoré sú potrebné na vyriešenie tejto situácie a dosiahnutie zodpovedajúceho konsenzu, pretože ešte raz chcem zdôrazniť, že ani v tejto rozprave nebolo jasné, kde leží deliaca čiara. Ešte stále je však potrebné urobiť veľa práce, dovoľte mi však, aby som uviedol a zdôraznil, že význam sociálnych partnerov v tejto oblasti je rozhodujúci.

  Jan Andersson, spravodajca. – (SV) Vážená pani predsedajúca, chcel by som povedať pár krátkych pripomienok:

Medzi úlohami Súdneho dvora a nás ako zákonodarcov existuje rozdiel. Súdny dvor sa vyjadril. Keď zistíme, že Súdny dvor nevyložil právne predpisy tak, ako by sme si želali, musíme, ako zákonodarcovia, teraz konať. V správe hovoríme, že my a Komisia by sme mali prijať opatrenia. Poukázali sme tiež na to, že by sme nemali vylúčiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k smernici o vysielaní pracovníkov. Medzi slobodou pohybu a dobrými sociálnymi podmienkami nie je žiadny konflikt. Práve naopak.

Pár slov o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré navrhla Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov. Žiaľ, pri hľadaní kompromisov sa do týchto návrhov dostali mnohé protirečenia. Na jednej strane kritizujú jednostranné stanoviská Rady a na druhej strane tieto stanoviská vítajú. V ich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch je veľa protirečení. Výnimkám pre určité konkrétne krajiny hovorím „nie“, pretože sú to európske problémy, ktoré by sme mali riešiť spoločne. Rôzne trhy práce by mali fungovať vedľa seba.

Novej zmluve hovoríme „áno“, pretože problémy s rozsudkami vznikli na základe starej zmluvy. Nehovorím „nie“ opatreniam na vnútroštátnej úrovni. Takéto opatrenia sú potrebné napríklad vo Švédsku a v Nemecku, potrebujeme však aj opatrenia na európskej úrovni.

Napokon by som chcel povedať, že teraz je rad na Komisii, aby konala. Európsky projekt veľmi utrpí, ak nebude Komisia počúvať Parlament a najmä to, čo hovoria ľudia v Írsku, Nemecku, Švédsku a v ďalších členských štátoch. Pre občanov Európy je to jedna z najdôležitejších otázok. Sloboda pohybu – áno, ale aj dobré sociálne podmienky a žiadny sociálny damping. Musíme pracovať, aby sme to dosiahli, a preto musíme vypočuť Parlament.

(potlesk)

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

  Predseda. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 21. októbra 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Ole Christensen (PSE), písomne. – (DA) Musíme podporiť mobilitu na európskom pracovnom trhu. Preto je potrebné viac sa zamerať na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu.

Každý, kto prechádza z jednej krajiny do druhej za prácou, má plné právo pracovať za podmienok, ktoré sa uplatňujú v novej krajine.

Členské štáty musia preskúmať spôsob vykonávania smernice o vysielaní pracovníkov, aby poskytoval väčšiu jasnosť.

Potrebné sú však aj európske riešenia.

– Právo na štrajk nesmie podliehať pravidlám, ktorými sa riadi vnútorný trh.

– Smernica o vysielaní pracovníkov sa musí upraviť tak, aby zodpovedala pôvodnému zámeru. Členským štátom sa musí umožniť vytvárať vyslaným pracovníkom lepšie podmienky ako sú minimálne požiadavky. Týmto spôsobom podporíme mobilitu a rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi, ako aj kolektívne zmluvy vrátane práva na kolektívne konanie.

  Richard Corbett (PSE), písomne. – Správa pána Anderssona je užitočným príspevkom do tejto polemickej a z právneho hľadiska veľmi zložitej rozpravy. Vítané je najmä odporúčanie, aby členské štáty EÚ náležite vykonávali smernicu o vysielaní pracovníkov, a požiadavka, aby Komisia pripravila legislatívne návrhy na riešenie medzier v právnych predpisoch, ktoré ukázali rozsudky a ktoré by zabránili vzniku konfliktných výkladov práva. Musíme zabezpečiť, aby smernica o vysielaní pracovníkov neumožňovala sociálny damping a porušovanie kolektívnych zmlúv v hostiteľskej krajine znižovaním miezd a zhoršovaním podmienok pracovníkov z iných členských štátov EÚ.

Nemali by sme viniť súd, ktorý iba objasňuje, čo hovorí zákon (napokon, súd vydal aj viacero zo sociálneho hľadiska priaznivých rozsudkov), skôr by sme mali svoju pozornosť zamerať na nápravu základného právneho stavu. Komisia samotná v apríli tohto roku vyhlásila, že základné právo na štrajk a na členstvo v odboroch nie je nadradené právu poskytovať služby.

Je veľmi dôležité, aby diskusia neskončila touto správou. V prípade, ak nová Komisia do svojho prvého pracovného programu nezaradí potrebné legislatívne návrhy, mali by sme využiť svoje právo veta.

  Gabriela Creţu (PSE), písomne. – (RO) Chcela by som niečo vysvetliť. Pracovníci z východnej časti Európskej únie sa neangažujú a nechcú sociálny damping. Nechcú sa lacno predávať. Žiaľ, náklady na obnovu a reprodukciu pracovnej sily na východe aj na západe sú porovnateľné. Niektoré náklady v Rumunsku sú ešte vyššie ako v iných oblastiach, účty sa však musia platiť aj v Rumunsku.

Za vytvorenie tejto zložitej situácie na trhu práce a zhoršenie pracovných podmienok v Európskej únii nie sú zodpovední pracovníci, ale tí, ktorí vyvíjajú maximálny možný tlak, aby odstránili existujúce záruky podľa pracovnoprávnych predpisov, pričom sledujú jediný cieľ: zvýšiť zisky akýmikoľvek prostriedkami vrátane obetovania všetkých hodnôt a zásad, ktoré považujme za spoločné výhody dosiahnuté európskymi spoločnosťami.

V tomto prípade je našou povinnosťou chrániť nárok pracovníkov z východnej Európy na základné právo, ktorým je rovnaká odmena za rovnakú prácu. Je potrebné, aby najmä socialisti a odborové zväzy zabránili nesprávnemu, umelému rozdeleniu skupiny tých, ktorí tieto práva môžu získať jedine v prípade, ak si zachovajú solidaritu. Pretože okrem solidarity žiadnu inú moc nemajú.

  Marianne Mikko (PSE), písomne. – (ET) Sloboda pohybu pracovníkov je jednou zo štyroch slobôd na vnútornom trhu. Ak chceme, aby sa Európa rýchlejšie integrovala, je dôležité, aby sme upokojili obavy pracovníkov zo západnej Európy a pritom súčasne nezavreli pracovné trhy. Žiaľ, túžba niektorých organizácií západoeurópskych odborových zväzov znova zavrieť trhy pre nové členské štáty nepomôže zjednotiť Európu. Takáto cesta je hospodársky nespôsobilá, mätie pracovníkov, vytvára nedôveru a nezodpovedá duchu medzinárodnej solidarity.

Pohyb pracovnej sily je jedným z riešení nedostatku pracovnej sily v niektorých odvetviach. Existujú oblasti, v ktorých je veľký dopyt po vodičoch autobusov a oblasti, v ktorých je nedostatok kvalifikovaných lekárov. Tento pohyb sa nesmie zastaviť.

Pretože rovnaké zaobchádzanie je jednou zo základných zásad Európskej únie, pri voľnom pohybe pracovníkov sa musia uplatňovať rovnaké podmienky. Rozšírené pravidlo, že zahraniční pracovníci sú platení horšie ako občania hostiteľskej krajiny, nie je v súlade s touto zásadou. Súhlasím so zásadou, ktorá sa zdôrazňuje v tejto správe – rovnaké zaobchádzanie a rovnaká odmena za rovnakú prácu.

Pri vysielaní pracovníkov v rámci Európskej únie je potrebné, aby sa zaručovala aspoň minimálna mzda.

Mechanizmus ochrany pracovníkov sa historicky v jednotlivých častiach Európy odlišuje. Teraz však nastal čas, aby sme zmenili aj postupy používané v tejto oblasti. Ak budú teraz pracovníci v jednotlivých členských štátoch brániť svoje špecifické podmienky, dobrovoľne sa vzdajú. Ľuďom z nových členských štátov je veľmi ťažké vysvetliť nemožnosť zmeny, keď vezmeme do úvahy, že napríklad Estónsko bolo schopné za menej ako šesť rokov realizovať celý acquis communautaire. Ochrana pracovníkov je dostatočne ušľachtilým cieľom, preto by sme sa mali usilovať o dosiahnutie všeobecnej zhody.

  Siiri Oviir (ALDE), písomne. – (ET) Správa z vlastnej iniciatívy, o ktorej diskutujeme, je nevyvážená a má protekcionistické tendencie. Právo na štrajk nikto nespochybňuje, nesmie sa však pripustiť, aby zachádzalo tak ďaleko, že by ohrozovalo konkurencieschopnosť poskytovateľov služieb.

Dnes sme diskutovali o konkrétnych rozsudkoch Európskeho súdneho dvora, najmä o rozsudkoch vo veciach Laval, Rüffert a Viking Line. Rada by som upozornila na skutočnosť, že ani jeden z vyššie uvedených rozsudkov sa netýka obsahu žiadnej kolektívnej zmluvy, ktorá by mohla byť podpísaná v členských štátoch, ani práva na uzatváranie takýchto zmlúv. Právo na kolektívne konanie spadá do rozsahu pôsobnosti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a preto musí byť oprávnené z dôvodu vyššieho verejného záujmu a musí byť primerané.