Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 21. októbra 2008 - Štrasburg

14. Hodina otázok (otázky pre Radu)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je hodina otázok (B6-0475/2008).

Nasledujúce otázky sú určené Rade.

S ľútosťou oznamujem, že máme málo času, ale rokovanie chcem prerušiť o 19.00 hod. podľa plánu. Pán Jouyet tu bol celé popoludnie, rovnako ako pani Ferrerová-Waldnerová.

Otázka č. 1, ktorú predkladá Claude Moraes (H-0703/08)

Vec: Pokrok v oblasti „modrej karty“

Aký pokrok môže Rada vykázať v polovici francúzskeho predsedníctva, čo sa týka „modrej karty“ a súvisiacich priorít migrácie kvalifikovaných pracovníkov a okružnej migrácie?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pánovi Moraesovi by som rád povedal, že Komisia v októbri 2007 predložila Rade návrh smernice o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania – smernicu o modrej karte, ako si je vedomý.

Cieľom tohto návrhu je podporiť vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín, aby sa usadili v Európskej únii. Aby EÚ bola ešte atraktívnejšia, tento návrh vytvára spoločné kritériá prijatia, uznáva rovnaké zaobchádzanie v niektorých oblastiach ako so štátnymi príslušníkmi EÚ a držiteľom modrej karty ponúka možnosť pohybovať sa v rámci Únie.

Ako vám je známe, tento návrh je jednou z priorít francúzskeho predsedníctva v rámci paktu o prisťahovalectve a azyle. Dňa 25. septembra Rada podporila túto iniciatívu na základe kompromisu navrhnutého predsedníctvom. Tento kompromis sa na jednej strane zameriaval na definovanie vyšších odborných kvalifikácií a kvalifikácií vyššieho vzdelania a na druhej strane na vzťah medzi vnútroštátnym právom a napokon aj na limit minimálnej mzdy, pri ktorom sa stanovuje odchýlka v prípade konkrétnej potreby v rámci danej profesie.

Rada poverila Výbor stálych predstaviteľov úlohou dokončiť preskúmanie textu s cieľom dopracovať sa veľmi rýchlo k záveru. Konečné schválenie bude môcť prebehnúť po prijatí vášho stanoviska k tomuto návrhu. Domnievam sa, že to bude možné v kontexte novembrového plenárneho zasadnutia.

  Claude Moraes (PSE). – Ďakujem za takúto vyčerpávajúcu odpoveď. Modrá karta môže byť veľkým úspechom, ak tento systém bude komplexný, objektívny a vyvážený. Môžem sa v tejto súvislosti opýtať Rady, ako zamedziť problému úniku mozgov alebo vyberaniu si tých najlepších pracovníkov nielen z rozvojových krajín, ale aj z rozvíjajúcich sa ekonomík? Bude nejaká väzba medzi vládami EÚ, Komisiou a vládami – najmä ministerstvami práce týchto krajín, aby sa zabezpečilo, že hoci získavame najlepších pracovníkov a súťažíme o najlepších pracovníkov, nezbavujeme tieto rozvíjajúce sa a rozvojové ekonomiky najlepších ľudí, že túto problematiku monitorujeme a zachovávame slobodu voľby, ale že ponúkame právo na modrú kartu, lebo môže ísť o veľmi pozitívny vývoj pre dané miesto?

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Chcel by som sa len vrátiť k jednému konkrétnemu bodu. V minulosti sme opakovane mali problém, keď sme – z európskeho pohľadu – na jednej strane tvrdili, že potrebujeme kvalifikovaných prisťahovalcov, na druhej strane sme vždy boli veľmi reštriktívni.

Existuje uveriteľné porovnanie príťažlivosti americkej zelenej karty a porovnateľných systémov s tým, čo chceme v Európe?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážený pán predsedajúci, myslím si, že presne o toto sa pokúšame: vyrovnať sa so skutočnosťou, že Európa vždy potrebovala prisťahovalcov. Budeme zjavne v nevýhode demograficky, aj čo sa týka príťažlivosti v porovnaní s inými regiónmi sveta, a preto si musíme zachovať otvorenú politiku v rámci Európskej únie aj smerom k skutočným rozvíjajúcim sa krajinám a v tomto rámci musíme zaistiť, aby sme na jednej strane mali právny rámec pre ekonomických prisťahovalcov, a na druhej strane nastolili vyvážené dohody s krajinami ich pôvodu tak, že spojíme našu prijímaciu kapacitu s prevenciou úniku mozgov, pokiaľ ide o týchto migrantov.

Myslím si, že zohľadnenie nového javu ekonomickej migrácie a jeho začlenenie do nejakého rámca predstavuje najinovatívnejší prvok paktu o prisťahovalectve a azyle, ktorý prijalo 27 členských štátov. Odpoveď na otázku váženého pána poslanca znie: áno, v tejto oblasti sa pokúsime inteligentne a efektívne nasledovať niektoré veci, ktoré sa robia v Spojených štátoch.

  Predsedajúci. – Otázka č. 2, ktorú predkladá Liam Aylward (H-0705/08)

Vec: Vplyvy prístupu na báze nebezpečnosti na ceny potravín a rezistenciu škodcov

Ak budeme predpokladať, že prístup na báze nebezpečnosti zníži počet pesticídov na trhu, aký bude podľa Rady budúci výsledok, čo sa týka rezistencie škodcov a následnej rastlinnej výroby v EÚ, vplyvu na ceny potravín/bezpečnosť potravín a následkov pre rozvojový svet? (Niektorí odborníci sa domnievajú, že EÚ bude brať viac potravín z rozvojového sveta, čo tam povedie k vyšším cenám potravín s následným vplyvom na ľudí na hranici chudoby.)

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Pokiaľ ide o prípravky na ochranu rastlín, v Rade bol predložený balík o pesticídoch, ktorého cieľom je zrevidovať predpisy upravujúce uvádzanie týchto prípravkov na trh a zaviesť smernicu upravujúcu ich trvalo udržateľné používanie.

Cieľom je zabezpečiť, aby používanie pesticídov bolo zlučiteľné s ochranou životného prostredia a ochranou zdravia. Samozrejme, musíme zohľadniť aj vplyv balíka na rezistenciu škodcov. Vychádzajúc z tohto Rada 15. septembra schválila spoločnú pozíciu.

Táto pozícia zabezpečuje schválenie účinných látok používaných v pesticídoch po posúdení nebezpečenstiev a rizík, ktoré predstavujú pre ľudské zdravie, zdravie zvierat a pre životné prostredie.

Ide o dôležitú úlohu. Aj tu musíme chrániť našich občanov, pretože ide o dôležité látky, ako napríklad karcinogénne látky, mutagénne látky a látky toxické pre reprodukciu alebo látky, ktoré môžu narušiť endokrinný systém, a preto by sa nemali používať. Rada vzala do úvahy aj vplyv na poľnohospodársku výrobu, pretože sa rozhodla zabezpečiť, aby sa tieto nové právne predpisy nijako negatívne neodrazili na cenách ani na dostupnosti potravín v Európe ani iných regiónoch sveta.

Naopak, preskúmanie právnych predpisov týkajúcich sa pesticídov a ochrany zdravia rastlín by malo posilniť voľný obeh výrobkov, vzájomné uznávanie schválení týchto prípravkov v rámci tej istej zóny a racionálnejšie postupy schvaľovania účinných látok na európskej úrovni. To všetko by malo pomôcť zmodernizovať európske poľnohospodárstvo a zlepšiť ochranu našich spotrebiteľov a občanov.

  Liam Aylward (UEN). – Môžem uistiť pána ministra, že všetci sa chceme starať o zdravie občanov a životné prostredie, ale súhlasí Rada s výzvou na zhodnotenie vplyvov na potravinovú výrobu a dodávky potravín zo strany Európskej komisie v každom členskom štáte v dôsledku týchto právnych predpisov? Je absolútne neakceptovateľné, že to Európska komisia doposiaľ neurobila.

Súhlasila by Rada s tým, že bez riadnych aktualizovaných informácií nemožno očakávať prijímanie informovaných volieb a rozhodnutí?

  Jim Allister (NI). – V nadväznosti na poslednú otázku: prečo sa Komisia bojí riadneho hodnotenia vplyvov, aby sme spoznali skutočný vplyv vašich návrhov na potravinovú výrobu v Európe? To sa týka výrobcov aj spotrebiteľov. Výrobcovia a spotrebitelia prídu o veľa, ak sa pesticídy, ktoré sú v súčasnosti v rastlinnej výrobe nevyhnutné, odstránia bez akejkoľvek dostupnej alternatívy. Čo majú robiť napríklad pestovatelia zemiakov v severnej Európe s vlhkou klímou, ak neexistuje žiadna náhrada na riešenie zemiakovej plesne? Povieme len: „Tak to je teda zlé“? Povieme azda spotrebiteľom: „Dovážajme z krajín, kde nie sú opatrenia na kontrolu pesticídov“? Neprišiel vari čas znova zvážiť a riadne zhodnotiť vplyvy týchto návrhov?

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Môžem podporiť posledné dve pripomienky k hodnoteniu vplyvov? Myslím si, že z hľadiska Komisie a Rady možno veľa získať, ak by ste mali dôkaz, ktorý pomôže pri hodnotení vplyvov. Viem, že plesnenie írskych zemiakov je stará história, ale ide o veľmi vážny problém a myslím si, že by sa mal riešiť nielen z hľadiska výrobcov, ale aj s ohľadom na jeho vplyv na ceny potravín, dostupnosť, ako aj na to, že ideme dovážať výrobok, ktorý sa vyrába pomocou chemických látok, ktoré Európa zakáže.

Povedzte mi, či to dáva zmysel, lebo ja nijaký nevidím.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Ďakujem pánovi Aylwardovi, pánovi Allisterovi a pani McGuinnessovej za ich otázky. Naším cieľom je dosiahnuť dohodu v tejto citlivej veci pri druhom čítaní do konca roka, oficiálnym prijatím v Európskom parlamente na decembrovej schôdzi. Plánuje sa trialóg Komisie, Rady a Parlamentu s cieľom zosúladiť rôzne stanoviská, ktoré vyjadrili, a v tomto kontexte sa mi zdá byť veľmi logické vykonať hodnotenie vplyvov, aby sa zistil vplyv týchto predpisov na výrobné metódy aj ochranu spotrebiteľov. Nepochybujem, že nám umožnia lepšie pochopiť vplyv týchto smerníc.

  Predsedajúci.

– Otázka č. 3, ktorú predkladá Seán Ó Neachtain (H-0707/08)

Vec: Prístup k financiám v rámci programov EÚ pre výskum, technológie a vývoj

Aké iniciatívy Rada realizuje s cieľom zabezpečiť, aby európske podniky boli plne informované o spôsobe čerpania financií v rámci programov EÚ pre výskum, technológie a vývoj, ktorých výška má pre európske podniky v období rokov 2007 až 2013 dosiahnuť viac než 55 miliárd EUR?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážený pán predsedajúci, ako odpoveď pre pána Ó Neachtaina môžem uviesť, že od prijatia prvého rámcového programu pre výskum Rada zaviedla celý súbor opatrení na zlepšenie prístupu podnikov k informáciám. Tieto opatrenia by podnikom mali umožniť plnú informovanosť o spôsobe čerpania financií v kontexte európskych rámcových programov pre výskum a vývoj.

Existuje napríklad internetová stránka Cordis, ktorá je istým elektronickým nástrojom vytvoreným na uľahčenie predkladania európskych technologických výskumných a vývojových projektov. Podniky majú prístup k všetkým potrebným informáciám o európskych programoch a o hlavných vnútroštátnych a regionálnych subjektoch z jednotlivých členských štátov. Stránka obsahuje praktického sprievodcu zdrojmi financovania pre výskum a inovácie.

Existuje aj sieť kontaktných bodov v jednotlivých štátoch, ktorá bola vytvorená na zlepšenie prístupu k informáciám pre podniky a ktorá je podporovaná v rámci siedmeho programu pre výskum a vývoj a rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie. Cieľom tejto siete je teda sprostredkovať čo najviac prispôsobené a decentralizované informácie vytváraním kontaktov medzi rôznymi inštitúciami, či už ide o ministerstvá jednotlivých štátov, vysoké školy, výskumné strediská alebo spoločnosti súkromných konzultantov.

V neposlednom rade sme vydali aj usmernenia týkajúce sa používania prostriedkov v kontexte siedmeho rámcového programu pre výskum a používania štrukturálnych fondov, ktoré možno použiť v oblasti výskumu. Tieto usmernenia poskytujú podnikom základné informácie a zároveň vieme, že práve tieto informácie a tieto rôznorodé informačné zdroje umožňujú našim podnikom uchádzať sa o nástroje, ktoré zaviedla Európska únia.

  Seán Ó Neachtain (UEN). – (GA) Vážený pán úradujúci predseda Rady, ďakujem vám za vyčerpávajúcu odpoveď. Rád by som sa však opýtal, či Rada môže uviesť, koľko žiadostí v rámci programu rozvoja možno riešiť účinnejšie, a či má nejaké plány, ako zabezpečiť, aby sme odpovede dostávali rýchlejšie. Ako by sa to podľa vás malo spraviť?

  Teresa Riera Madurell (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, v siedmom rámcovom programe aj v rámcovom programe pre konkurencieschopnosť a inovácie bolo jedným z našich cieľov podporiť účasť malých a stredných podnikov.

Keďže od prijatia týchto programov už prešli dva roky, môže nám Rada povedať, či sa účasť malých a stredných podnikov v členských štátoch zlepšuje, napríklad v porovnaní s predchádzajúcimi rámcovými programami?

  Avril Doyle (PPE-DE). – Mohla by Rada potvrdiť, či sa podľa 7. rámcového programu mal pre používateľov zjednodušiť celý postup vybavovania žiadostí, či sa to naozaj stalo a či tento postup je aj transparentný, aby podniky vo všeobecnosti vedeli, ako čerpať financie a ako reagovať na výzvy v súvislosti s peniazmi dostupnými zo 7. rámcového programu?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) K pánovi Ó Neachtainovi budem celkom úprimný: vzhľadom na body, ktoré už budú v programe na decembrové zasadnutie Európskej rady, si nemyslím, že táto otázka zaznie na Európskej rade, hoci predstavuje významný problém. Musí sa otvoriť na Rade pre výskum a Rade pre konkurencieschopnosť. Mám dojem, že pre zlepšenie informačného systému sa už toho urobilo veľa.

V odpovedi na otázku pani Rierovej môžem povedať, že ešte stále treba veľa urobiť. Komisia, Rada a Parlament zajtra prijmú politickú dohodu k oznámeniu, aby sa európske opatrenia mohli širšie medializovať.

Podľa mňa ide o dôležitý krok, ale myslím, že okrem toho je dôležité aj to, aby sme znásobili praktické informačné body, ako správne tvrdí pani Doylová, rovnako ako pani Rierová. Som presvedčený, že Parlament má veľmi dôležitú úlohu dohľadu nad zabezpečením ďalšieho rozvoja týchto informačných bodov z hľadiska tých subjektov, ktorým by mali byť určené, a z hľadiska postupov, ktoré by sa mali použiť.

  Predsedajúci.

– Otázka č. 4, ktorú predkladá Brian Crowley (H-0709/08)

Vec: Núdzová pomoc po živelných katastrofách

Aké návrhy predložilo predsedníctvo Rady na rozšírenie a zlepšenie činnosti núdzovej pomoci v EÚ po živelných katastrofách, povodniach, požiaroch a pod.?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) V odpovedi pre pána Crowleyho konštatujem, že Európu v posledných rokoch sužuje čoraz viac katastrof a veľkých kríz. Lesné požiare a povodne, ktoré zasiahli viacero európskych krajín, ukázali, že je nevyhnutné zlepšiť efektívnosť a kapacitu reakcie Európskej únie na núdzové situácie. Aj to treba robiť v duchu solidarity a ochrany našich občanov. Potrebujeme solidaritu a jednotu a musíme chrániť občanov v Európskej únii aj mimo nej. K prioritám predsedníctva preto patrilo aj posilnenie schopnosti Európskej únie reagovať na katastrofy a krízy.

Musíme prejsť rôznymi fázami reakcie na katastrofy, počínajúc existujúcimi prostriedkami Spoločenstva, najmä mechanizmami civilnej ochrany Spoločenstva. Po prvé, potrebujeme prevenciu, výskum a informácie. Musíme zintenzívniť prácu pri zavádzaní systémov včasného varovania. Po druhé, musíme sa pripraviť na krízy, čo znamená posilnenie schopností riadenia a reagovania, ako aj koordináciu medzi úradmi zapojenými na úrovni Spoločenstva aj medzinárodnej úrovni. Dúfame, že formou intervencií sa nám podarí zvýšiť schopnosť zabezpečovať európsku humanitárnu pomoc a civilnú ochranu, a tak zlepšovať mechanizmy civilnej ochrany Spoločenstva združené okolo operatívnejšieho strediska.

Existujú preto rôzne príslušné pracovné skupiny, ktoré sa týmto témam venujú v rámci Rady, a Rada do konca roka posúdi ich prácu. Pre informáciu vážených poslancov môžem uviesť, že predsedníctvo bude 4. a 6. novembra organizovať cvičenie civilnej obrany, do ktorého sa zapoja všetci generálni riaditelia civilnej obrany z členských štátov. Umožní nám to vidieť v praxi, aký pokrok treba dosiahnuť v tejto veľmi dôležitej oblasti.

  Brian Crowley (UEN). – Čo sa týka koordinácie aktivít, ide prirodzene o najdôležitejší aspekt, ako sme to videli minulý rok pri lesných požiaroch, ktoré sa rozšírili z Grécka do Talianska a častí Slovinska, alebo pri povodniach na Dunaji v rôznych časoch, ktoré nezasiahli len Rakúsko, ale aj iné krajiny pozdĺž tohto toku.

Je nejaký návrh na vytvorenie koordinačnej jednotky, ktorá bude v nejakom centrálnom bode permanentne prevádzkyschopná, aby prispela ku koordinácii pri takýchto cezhraničných živelných katastrofách postihujúcich takmer celú Úniu?

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán úradujúci predseda Rady, koordinácia opatrení pomoci je jedna stránka, druhou je to, či si európski občania uvedomujú, že ide o celú Európsku úniu, nielen členské štáty – že Európa niečo naozaj robí pre jednotlivcov na miestnej úrovni.

  Jim Allister (NI). – Vážený pán minister, mohol by som vás upozorniť na vstupný limit v rámci Fondu solidarity EÚ? Chápem to tak, že je nastavený na zhruba 3 miliardy EUR. Rovnaká úroveň je nastavená pre veľkú krajinu, pre malý región aj väčší región. V konečnom dôsledku môže byť miera spustošenia povodňami taká závažná, ako to bolo toto leto v Severnom Írsku, kde boli škody veľmi rozsiahle, ale pretože sa neprekročil tento limit a nevzťahuje sa na celú krajinu, je Fond solidarity EÚ nedostupný. Je to spravodlivé? Netreba sa na to pozrieť, prípadne nemali by ste sa pozrieť aj na zbytočné prekážky, ktoré musia prekonať najmä výrobcovia v poľnohospodárstve, aby sa pokúsili získať prístup k týmto prostriedkom?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) V prvom rade by som odpovedal pánovi Crowleymu. Som presvedčený, že cieľom predsedníctva naozaj je zriadiť čo najoperatívnejšie koordinačné stredisko. Presne v to dúfame. Problém je, že tu musíme nastoliť rovnováhu medzi tými, čo chcú viac koordinácie, ako v prípade predsedníctva, a členskými štátmi, ktoré sa prikláňajú viac k úlohe subsidiarity aj v tomto sektore. A napokon, aby bolo všetko absolútne jasné, predsedníctvo bude pracovať v rámci Rady smerom k lepšej koordinácii a – odpovedajúc pánovi Rackovi – viditeľnejšej koordinácii, pretože, ako pán Rack správne poznamenal, potrebujeme zabezpečiť viditeľnosť Európskej únie.

V odpovedi pre pána Allistera uvediem, že pokiaľ ide o Fond solidarity EÚ, som si veľmi dobre vedomý pozornosti, ktorú treba venovať Severnému Írsku v súvislosti s mnohými živelnými katastrofami. Nemám informácie o jeho diskriminácii, ale v útvaroch Rady samozrejme zaistím, aby sa Fond solidarity využíval čo najrýchlejšie a najspravodlivejšie v závislosti od regiónov na európskej úrovni aj na úrovni členských štátov.

  Predsedajúci.

– Otázka č. 5, ktorú predkladá Eoin Ryan (H-0711/08)

Vec: Potravinová bezpečnosť v nerovnom partnerstve

Keďže EÚ sa zaväzuje pokračovať v zavádzaní iniciatív zaisťujúcich bezpečnosť dodávok potravín do rozvojových krajín, čo robí Rada v súvislosti s tvrdeniami rozvojových krajín, že EÚ využíva nerovné partnerstvo v prvom rade formou rokovaní o obchodných dohodách, ktoré – slovami Hospodárskej komisie OSN pre Afriku – sú „nedostatočne obsažné“, „chýba im transparentnosť“ a ktoré EÚ umožňujú ťažiť z neschopnosti afrických krajín riešiť právne spletitosti, a po druhé, zabezpečením európskych dodávok potravín aj na úkor západoafrického rybolovu?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) V odpovedi pre pána Ryana uvediem, že ako iste viete, v Dohode z Cotonou sa 23. júna 2000 zaviedlo nové partnerstvo medzi Európskou úniou a 78 krajinami AKT. Tieto nové dohody by mali podporovať globálny prístup k vzťahom medzi Európskou úniou a týmito krajinami na základe komerčného prístupu k tovarom a službám, na základe vedľajších opatrení, opatrení na podporu regionálnej integrácie a skutočnosti, že tieto obchodné opatrenia musia byť v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Koncom roka 2007 bolo podpísaných veľa predbežných dohôd, ktoré riešili riziko rozvratu obchodovania, čo predstavovalo vážnu obavu, ako Rada zdôraznila vo svojich záveroch z mája 2008.

Je absolútne jasné, že proces prerokovania dohôd o úplnom regionálnom hospodárskom partnerstve je jednou z hlavných priorít Rady. Rada navyše prijala nový rad záverov k dohodám o hospodárskom partnerstve – už štvrtý od roku 2006, v ktorom zopakovala, že cieľom dohôd zlučiteľných s pravidlami WTO je podporovať rozvoj. V Rade stále panuje konsenzus názorov o tejto dôležitej otázke a spoločný zámer dosiahnuť dohody o úplnom regionálnom hospodárskom partnerstve, ktoré krajinám AKT prinesú trvalo udržateľný hospodársky rozvoj.

Podľa informácií z výboru zodpovedného za rokovania, bezpečnosť dodávok potravín leží v centre záujmu spoločných rozhovorov. Na regionálnej úrovni sa dosahuje postupný pokrok a naším cieľom zostáva čo najrýchlejšie uzavrieť úplné regionálne dohody.

Čo sa týka dohôd o partnerstve v odvetví rybolovu, pripomenul by som Parlamentu, že Spoločenstvo po záveroch Rady z júla 2004 zaviedlo nový typ dvojstrannej dohody. Zaujíma ma však to, že po prvé, možnosti rybolovu by mali byť – a dúfame, že budú – prideľované plavidlám Spoločenstva na základe transparentných vedeckých posudkov, a po druhé, tá časť finančného príspevku Spoločenstva ustanovená v takzvaných dohodách o sektorovej podpore by sa mala použiť na rozvoj odvetvia rybolovu v partnerskom pobrežnom štáte tak, aby sa vytvoril zodpovedný a trvalo udržateľný rybolov.

V neposlednom rade nesmieme zabúdať ani na to, že predbežné dohody potrebujeme, ale musíme čo najrýchlejšie smerovať k dohodám o úplnom hospodárskom partnerstve, na čom pracujú všetci členovia Rady.

  Eoin Ryan (UEN). – Aké opatrenia týkajúce sa transparentnosti môže Rada zaviesť s cieľom zabezpečiť maximálnu účinnosť nielen obchodných dohôd, ale aj pomoci pre rozvojové krajiny?

Keď si uvedomíme, že si z Komisie vypočujete jednu stranu o dohodách o hospodárskom partnerstve a potom si z mimovládnych organizácií vypočujete veľa kritiky na dohody o hospodárskom partnerstve, je veľmi ťažké zistiť, kto tu má pravdu a kto má z toho skutočné výhody. Je však isté, že v týchto dohodách o hospodárskom partnerstve je sústavná kritika a netransparentnosť. Chcel by som vás len požiadať, aby ste sa k tomu vyjadrili.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Mohla by som v súvislosti s rybolovom v západnej Afrike upozorniť predsedníctvo, že tieto dohody o rybolove, aj keď sú dvojstranné, potrebujú oveľa viac monitorovania a opakovaných návštev zo strany EÚ a Komisie, aby ťažká chudoba a zadlženosť v týchto tretích krajinách nevyvíjala neudržateľný a neodolateľný tlak na podpísanie týchto lukratívnych dohôd, ktoré často a všeobecne vedú k neudržateľnému a nezodpovednému využívaniu zdrojov? Myslím, že za tým, čo tu EÚ robí, je veľký otáznik. Mohlo by sa predsedníctvo k tomu vyjadriť?

  Manuel Medina Ortega (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, chcel by som zopakovať otázku pani Doylovej, ale sformulujem ju trochu inak.

Približne pred dvadsiatimi rokmi prešla správa rybolovu v západosaharskej oblasti na Maroko. Neboli tam žiadne tlaky. Rybolov v tejto oblasti zo strany Európskej únie bol minimálny, bol však problém so zlou správou rybolovu.

Moja otázka znie takto: aké opatrenia môžeme prijať na pomoc krajinám zodpovedným za rybolov s cieľom zabezpečiť účinné monitorovanie? Nestačí len nepodpísať dohody o rybolove. Problémy budú vždy, ak rybolov nebude účinne monitorovaný.

Môže Európska únia urobiť niečo na pomoc týmto krajinám, aby účinne monitorovali rybolov a zamedzili vyčerpávaniu zdrojov, ako tomu je teraz?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Myslím si, že pokiaľ ide o transparentnosť, tieto dohody by mali byť veľmi transparentné. Osobne nemám žiadne pripomienky k netransparentnosti. Nesmieme však zabúdať, že s týmito predbežnými dohodami sme v prechodnej fáze. Nie sú úplne uspokojivé, ale na pozadí predpisov WTO nemôžeme konať inak.

Po druhé, vážený pán poslanec má pravdu: krajiny, ktoré dohody uzavreli, sú k nim kritické. Kritika efektívnosti rozvojovej pomoci je tu vždy. Spolu s Komisiou pracujeme na tom, aby tieto mechanizmy pomoci a podpory boli transparentnejšie, to je jasné.

Po tretie, chceme prejsť ku globálnym dohodám, ktoré budú zahŕňať všetky zúčastnené strany a zástupcov občianskej spoločnosti v partnerských krajinách.

Po štvrté, čo sa týka rybolovu pozdĺž pobrežia západnej Afriky, som presvedčený, že pani Doylová má pravdu. Evidentne potrebujeme zabezpečiť, aby tu vždy bol trvalo udržateľný rozvoj a nech sa deje čokoľvek, dohody, ktoré zostávajú dvojstranné, nesmú vyvíjať nadmerný tlak. Ako spomenul vážený poslanec, musíme udržať účinné opatrenia na kontrolu rybolovných zdrojov. Nie je to jednoduché. Pochopiteľne musíme zohľadniť stav hospodárskeho vývoja a pomôcť týmto krajinám, aby sa lepšie začlenili do medzinárodných obchodných zón.

  Predsedajúci. – Otázka č. 6 bola posúdená ako neprijateľná, keďže je podobná otázke zodpovedanej na druhej septembrovej schôdzi.

Otázka č. 7, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-0719/08)

Vec: Bezpečnosť leteckej dopravy

Mohla by Rada vzhľadom na zvýšenie počtu nehôd v leteckej doprave z posledných mesiacov v rôznych častiach sveta uviesť, či si myslí, že existujúce medzinárodné predpisy a postupy bezpečnosti leteckej dopravy sú postačujúce, alebo či je za predloženie nových iniciatív zameraných na zaistenie bezpečnosti občanov v leteckej doprave v rámci vzdušného priestoru EÚ aj mimo neho?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážený pán predsedajúci, na otázku pána Medinu Ortegu odpoviem, že letecká doprava je stále jedným z najbezpečnejších dopravných prostriedkov, ale je pravda, že niektoré nehody – chápem každého pocity – a to najmä nehoda v Španielsku z tohto leta, nám pripomínajú mimoriadne tragické následky takýchto nešťastí.

Zlepšenie bezpečnosti cestujúcich leteckých liniek je stále jednou z hlavných priorít Rady. Parlamentu by som pripomenul nariadenie, ktoré prijali Parlament a Rada, o vytvorení čierneho zoznamu rizikových leteckých spoločností. Toto nariadenie umožňuje zabrániť, aby lietadlo považované za nebezpečné využilo vzdušný priestor Spoločenstva, a predstavuje účinný prostriedok na zlepšenie uplatňovania medzinárodných bezpečnostných noriem v krajinách, kde sa podľa Komisie nedodržiavajú minimálne bezpečnostné predpisy. Tento zoznam sa pravidelne aktualizuje.

Ďalším dôležitým prvkom v tejto zásadnej oblasti bezpečnosti leteckej dopravy je vytvorenie Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorej poslaním je podporovať čo najvyššiu mieru bezpečnosti a ochrany životného prostredia zo strany civilného letectva. Inštitúcie Spoločenstva riešili aj prípady lietadiel prevádzkovaných v rámci Spoločenstva dopravcami z tretej krajiny, t. j. dopravcami z krajín mimo Spoločenstva, a boli vytvorené predpisy týkajúce sa udeľovania licencií posádkam, týkajúce sa prevádzok, ako aj bezpečnostných noriem.

Pochopiteľne, ako vážený pán poslanec správne podotkol, tieto predpisy treba dopĺňať a posilňovať a dúfam, že Komisia čo najskôr predloží nejaké návrhy. Tieto návrhy preskúma Rada a Parlament v rámci regulačného postupu, s ktorým ste oboznámení.

Taktiež musíme pracovať s Medzinárodnou organizáciou civilného letectva, ktorá je samozrejme kľúčovým partnerom v tomto odvetví, a francúzske predsedníctvo je rozhodnuté presadzovať otázku bezpečnosti leteckej dopravy. Už začalo skúmať nové návrhy Komisie prijaté v júni minulého roka s cieľom vypracovať bezpečnostné predpisy Spoločenstva pre letiská, riadenie leteckej prevádzky a letecké služby.

  Manuel Medina Ortega (PSE). – (ES) Ďakujem vám veľmi pekne, vážený pán úradujúci predseda Rady, za obšírnu odpoveď. Bola vyčerpávajúca.

Moja doplňujúca otázka sa týka len toho, čo niektorí hovoria, že zvýšenie počtu nehôd súvisí so snahami leteckých spoločností súťažiť medzi sebou v ponuke lacných letov. Spotrebitelia sú šťastní, že môžu lietať za menej, ale neviem, či Komisia má nejaké štúdie preukazujúce súvislosť medzi nízkonákladovými letmi a zvýšením počtu nehôd.

  Robert Evans (PSE). – Moja pripomienka sa týka celkovej problematiky bezpečnosti leteckej dopravy. Je hlásených veľa incidentov, keď cestujúci, niekedy Briti, niekedy iných národností, požili počas letu priveľa alkoholu a predstavovali nebezpečenstvo pre ostatných cestujúcich, ba priam pre celé lietadlo.

Myslíte si, že existuje prípad, kedy bol zakázaný vstup na palubu lietadla cestujúcim, ktorí mali so sebou alkohol?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Myslím si, že Komisia by mala v rámci svojich návrhov preskúmať všetky zdroje nebezpečenstva. Ak sa zdá – tu odpovedám na otázku pána Evansa, že aj toto je jeho zdrojom, čo môže byť, tak súhlasím. V tomto rámci treba posúdiť aj správanie cestujúcich, čo mi umožňuje odpovedať pánovi Ortegovi, pretože k incidentom tohto druhu nedochádza na nízkonákladových letoch, lebo predaj je bezpochyby obmedzenejší.

V odpovedi pre pána Ortegu však môžem povedať, že neviem o žiadnej priamej súvislosti medzi nízkonákladovými letmi, ak ste sa na to pýtali, a počtom nehôd. Pravdou ale je, že existuje súvislosť medzi spoločnosťami snažiacimi sa znižovať náklady, najmä čo sa týka údržby, bezpečnosti a doby použiteľnosti lietadla, a počtom nehôd. Práve tu musíme bojovať a prostredníctvom existujúcich výborov, a čo je ešte dôležitejšie, prostredníctvom projektu CESAR, musíme zabezpečiť lepšiu kontrolu činnosti týchto spoločností, a to predovšetkým činností údržby, ktoré – ako ukáže preskúmanie – sú pôvodcom týchto nešťastí v istých prípadoch, kde ste, žiaľ, obeťami boli vy. Verím, že by sme tomuto javu naozaj mali venovať osobitnú pozornosť.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Ďakujem, i keď prerušujem. Chceme len uistenie – odbočujeme trošku od témy a využívame veľkorysosť predsedajúceho. Urobili by ste niečo s dostupnosťou Štrasburgu, aby sme mohli lietať na štrasburské letisko a dostať sa sem? Štrasburg je krásne mesto, ale nemôžeme sa sem dostať, a preto sa všetci sťažujeme na tunajšie schôdze.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) S radosťou odpoviem pani Doylovej, ktorú mám veľmi rád a prechovávam k nej veľkú náklonnosť. Chcel by som zdôrazniť, že vynakladáme veľkú snahu o zlepšenie prístupu do Štrasburgu a že – ako viete – dotujeme päť leteckých spoločností. Francúzska vláda, aby sme na chvíľu zmenili stranu, vynakladá viac než 22 miliónov, aby tieto linky lietali do Štrasburgu. Pokúšali sme sa zlepšiť aj železničné spojenie medzi Bruselom a Štrasburgom s odklonom cez Roissy a nadväznosťou medzi vlakmi Thalys a TGV. Evidentne treba urobiť viac. Pokúsime sa pokračovať. V súčasnosti diskutujeme o tom, ako i naďalej zlepšovať služby – ako ste uviedli a aj to tak vnímam – v tomto krásnom meste.

  Predsedajúci. − Otázka č. 8, ktorú predkladá Robert Evans (H-0721/08)

Vec: Elektronické pasy

Keďže zodpovední pracovníci nevykonávajú kontrolu zrakom, aké uistenie môže Rada ponúknuť, že používanie elektronických pasov na niektorých letiskách neoslabí bezpečnosť ani nezvýši možnosti vydávať sa za inú osobu?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážený pán predsedajúci, v odpovedi pre pána Evansa môžem uviesť, že Rada skutočne kladie veľký dôraz na posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach Európskej únie, čo už bolo zdôraznené aj dnes predpoludním.

Nechceme budovať pevnosť Európu, ale nesmieme zabúdať, že schengenský priestor bol rozšírený, že Schengen musí fungovať absolútne účinne a že našou spoločnou povinnosťou je bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti a zabezpečiť úplné potláčanie nezákonnosti.

Rada sa teda venuje aj lepšiemu využívaniu nových technológií pri správe našich vonkajších hraníc. Komisia vydala očakávané oznámenie pod názvom „Ďalšie kroky pri riadení hraničných kontrol v Európskej únii“, ktoré je podľa nás vynikajúcim návrhom.

Podstatné je aj to, že uľahčenie kontrol na hraničných kontrolných bodoch nespochybňuje celistvosť a bezpečnosť schengenského priestoru, o tom vás môžem opakovane uistiť, pán Evans. Automatické overenie totožnosti cestujúcich nesmie viesť k oslabeniu bezpečnosti na hraniciach.

Ako iste viete, záruky poskytuje nariadenie č. 2252/04. Tento dokument vytvára presné normy pre biometrické identifikačné údaje, ktoré majú obsahovať pasy a cestovné doklady vydávané členskými štátmi. Tieto ustanovenia umožnia zvýšiť bezpečnosť pasov a nám umožnia účinne bojovať proti falšovaniu dokumentov vytvorením spoľahlivejšej spojitosti medzi dokumentom a jeho držiteľom. Záruky obsiahnuté v tomto nariadení sa musia posilniť a my musíme pokračovať v tejto iniciatíve – to je celá myšlienka paktu o prisťahovalectve a azyle, ktorý pán prezident Sarkozy obšírne opísal na schôdzi dnes predpoludním.

Je dôležité, že máme zavedený právny rámec pre činnosť, a je tiež dôležité, pán Evans, že teraz prostredníctvom paktu máme zároveň aj spoločnú politickú vôľu, ako zaistiť bezpečnosť, ktorá je nevyhnutná v kontexte rozšíreného priestoru slobody.

  Robert Evans (PSE). – Podobne ako pán minister, ani ja si neželám zmeniť Európu na pevnosť, a chcem zmysluplné bezpečnostné kontroly a používanie nových technológií. Mal som však možnosť vidieť použitie týchto pasov a rád by som vedel, či mi môže povedať, ak sa mýlim, pretože deje sa to tak, že osoba disponujúca elektronickým pasom podíde k prístroju, pas vloží do čítačky a ak je pas v poriadku, tak prejde. Neviem, ako sa tu môže robiť niečo iné okrem kontroly, či daná osoba má platný pas.

Určite nejde o kontrolu, či osoba má pas vystavený na svoje meno. Chápem to teda tak, že by mi nič nebránilo použiť váš pas, pán minister – ak by ste mi ho požičali, aby som prešiel cez kontrolu, lebo tam nik nekontroluje, či sa zhoduje fotografia a osoba, prípadne by som mohol použiť pas takej ctihodnej osoby, ako napríklad pána McMillana-Scotta.

Zaujímalo by ma, či ma môžete uistiť, že niekde prebieha skutočná kontrola držiteľa a pravej totožnosti osoby.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) To je ľahká otázka, za ktorú som vám vďačný, pán Evans. Nie, úplne vážne som presvedčený, že ak existuje nejaká medzera na úrovni kontroly identity, a to je vec, ktorú treba skontrolovať, tak naozaj musíme zabezpečiť, aby sme mali dôkaz totožnosti. To sa mi zdá byť vcelku jasné. Pasy sa nesmú zamieňať.

Budem preto myslieť na vaše pripomienky. Preveríme, o čom ste hovorili, a môžete si byť istí, že v kontexte opatrení, ktoré má Rada k dispozícii, a práce na uplatňovaní paktu o prisťahovalectve a azyle sa ešte raz pozrieme na to, či možno odporúčať posilnenie tohto bodu v rámci schengenského priestoru. To sa musí urobiť.

  Predsedajúci.

– Otázka č. 9, ktorú predkladá Marian Harkin (H-0723/08)

Vec: Dobrovoľníctvo

Mohla by Rada povedať, či francúzske predsedníctvo bude podporovať požiadavku, aby Eurostat odporučil realizáciu príručky OSN o neziskových inštitúciách v systémoch štátnych rozpočtov, keďže ide o jednu oblasť štatistického systému, ktorá sa priamo dotýka občanov Európy, a tak potvrdzuje angažovanosť občanov v dobrovoľníckych aktivitách tak, že sa po prvýkrát jednoznačne zviditeľnia v štatistickom systéme?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážený pán predsedajúci, v odpovedi pre pani Harkinovú uvediem, že Komisia, ako zaiste vie, začala rokovania v rámci Výboru pre peňažnú a finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie, čiže pre Eurostat, predpokladám. Výbor na konci týchto rokovaní došiel k záveru, že je potrebné vykonať ďalší výskum na akademickej úrovni, aby bolo možné určiť zosúladené identifikačné kritériá pre neziskové inštitúcie, aby ich bolo možné spoľahlivo porovnávať v čase a priestore. Táto otázka štatistiky je preto dôležitá, keďže je pravda, že štruktúry v sektore dobrovoľníctva sa veľmi líšia a musíme im lepšie porozumieť. Čo je však dôležité, a o tom by som chcel váženú pani poslankyňu uistiť, že v Rade sa veľmi venujeme rozvíjaniu dobrovoľníckeho sektora. Ide o otázku pre občanov, najmä mladších ľudí, aby si osvojili európske ambície. Nedávno sme z posledných štúdií videli, že prirodzene nie sú najväčšími eurofilmi, i napriek možnostiam, ktoré majú.

V novembri by sa teda v programe Rady pod názvom „Vzdelávanie, mládež a kultúra“ malo prijať odporúčanie týkajúce sa mobility mladých dobrovoľných pracovníkov v Európe, aby sa posilnila dobrovoľnícka práca na európskej úrovni, čo by poskytovalo jasnejší obraz Európy, najmä pre našich mladších spoluobčanov.

  Marian Harkin (ALDE). – V prvom rade ďakujem predsedníctvu za odpoveď a skutočne chválim francúzske predsedníctvo za iniciatívu v oblasti mobility. Vo vašej odpovedi tu však citujete list od Európskej komisie, ktorý je len takým zastieracím manévrom, lebo hovorí, že dôraz sa kládol na rozmanitosť právneho postavenia a nezosúladené kritériá určovania neziskových aktivít v jednotlivých krajinách. Pán minister, veľmi dobre viete, že 32 krajín už vykazuje tieto bilancie neziskových inštitúcií, s potešením môžem povedať, že medzi nimi aj Francúzsko a Česká republika, ktorá bude od januára predsedať Rade. Som teda presvedčená, ako som povedala, že Komisia uplatňuje zastieracie manévre a prešľapuje na mieste, a keďže aj Francúzsko vykazuje tieto bilancie, veľmi by ma potešilo, keby ste Eurostatu aspoň odporučili, aby všetkým krajinám EÚ odporúčal vykazovať tieto bilancie.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Viac ako 100 miliónov Európanov v rôznom veku, rôzneho vierovyznania a národností vykonáva dobrovoľnícku prácu, preto sociálny kapitál vo forme aktívneho dobrovoľníctva zohráva veľmi dôležitú úlohu v miestnej demokracii vo viacúrovňovom partnerstve. Podporujem, aby rok 2011 bol vyhlásený za Európsky rok dobrovoľníckej práce. Nemyslí si Rada, že v tejto oblasti do roku 2011 by sme mohli a mali urobiť ešte oveľa viac ako doposiaľ?

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Moja otázka sa týka spôsobu porovnávania týchto štatistík. Znova vidíme, že v štatistikách v Európe figurujú rôzne krajiny, ako napríklad Nemecko, Španielsko, Poľsko a tak ďalej, ale len zriedka, ak vôbec, sa vzťahujú na Európu ako takú, Európu 27 štátov, no tieto štatistiky sa ďalej porovnávajú s USA, Indiou alebo Čínou. Mali by sme sa snažiť zabezpečiť, aby v týchto štatistikách bola viditeľná Európa 27 štátov, a to práve preto, lebo dobrovoľnícka práca je pre nás veľmi dôležitá.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Som presvedčený, že je naozaj dôležité – najprv odpoviem pani Pleštinskej, potom sa vrátim k pani Harkinovej a pánovi Rübigovi – dohliadnuť na to, aby dobrovoľnícky sektor mal svoj symbol a aby rok 2011 bol rokom dobrovoľníctva. Francúzske predsedníctvo si preto želá pripraviť sa na to a naozaj podporiť mobilitu mladých a zabezpečiť pokrok v rozvoji dobrovoľníckej služby v celej Európe.

K odpovedi na otázku týkajúcu sa štatistiky by som sa rád vrátil k výmene názorov s pani Doylovou. Ako povedal pán Rübig, skutočne som za lepšie poznanie, čo sa v Európe deje v komunitách a charitách, ako aj za viac transparentnosti. Môžeme však ľahko pozorovať aj rozšírenie európskej humanistickej tradície vo vzťahu k iným regiónom sveta, najmä k Spojeným štátom, ale rovnako aj inde, a zamýšľam sa nad tým, čo môže existovať v Ázii.

Nie som však odborník na túto otázku, musíme zabezpečiť aj to, aby bola správna rovnováha medzi štatistickými požiadavkami a väčšou jednoduchosťou, a snažiť sa zjednodušiť a zmierniť bremeno spočívajúce na štruktúrach, ktoré niekedy majú málo zdrojov. Osobne som za dobré štatistické poznatky, za to, aby sme išli smerom, ktorý odporúčate. Som proti uniformite v tejto oblasti. Domnievam sa, že dôležité je tiež zachovať istú rozmanitosť, a nemyslím, že by to nejako bránilo tomuto dobrému štatistickému prístupu. Na druhej strane sa mi zdá byť dôležité zaistiť, aby požiadavky, ktorých užitočnosť chápem a ktoré musia existovať, boli primerané k tomu, čo sa snažíme dosiahnuť – zjednodušiť zaťaženie, a to najmä tých štruktúr, ktoré majú najväčšie problémy v oblasti administratívy.

  Predsedajúci. – Otázky č. 10 a 11 boli spojené, pretože sú veľmi podobné, ale ich autori budú mať príležitosť položiť pánovi ministrovi doplňujúce otázky.

– Otázka č. 10, ktorú predkladá Avril Doyle (H-0725/08)

Vec: Politika EÚ v oblasti geneticky modifikovaných výrobkov

Súhlasí predsedníctvo aj Rada, že súčasná politika EÚ „nulovej tolerancie“, ktorá zakazuje dovoz produktov neschválených v EÚ – s náhodnou alebo malou prítomnosťou geneticky modifikovaných organizmov – predstavuje veľký dodávateľský problém pre poľnohospodárske podniky v EÚ závislé od dovozu obilnín a krmív?

Tieto výrobky často obsahujú geneticky modifikované odrody, ktoré už v EÚ boli schválené, ale ak sa zistí čo i len najmenšia stopa po nepovolenej genetickej modifikácii, sú zakázané a zničené. Tomuto procesu chýba vedecká presnosť a integrita.

Nedávna správa Spoločného výskumného centra (JRC) Komisie obsahuje závery, že „zatiaľ neboli hlásené žiadne prejavy vplyvu na zdravie vyvolané geneticky modifikovanými potravinovými výrobkami, ktoré sa podrobili regulačnému postupu“.

Aké opatrenia podnikne predsedníctvo vzhľadom na zistenia zo správy centra JRC a vzhľadom na neprimerané meškanie procesu posúdenia geneticky modifikovaných odrôd, aby sa zabezpečilo promptné zhodnotenie bezpečnosti geneticky modifikovaných výrobkov v Európskej únii?

Otázka č. 11, ktorú predkladá Mairead McGuinness (H-0730/08)

Vec: Diskusia o strategických aspektoch GMO

Predseda Európskej komisie Barroso nedávno vyzval členské štáty, aby vymenovali úradníkov na vysokej úrovni, ktorí by sa zapojili do diskusií o strategických aspektoch geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Medzi záležitosti, ktorými sa zaoberala skupina, patrí fungovanie schvaľovacích postupov, vplyv asynchrónneho povoľovania GM a diskusia širokej verejnosti o otázke GMO. Prvé stretnutie skupiny na vysokej úrovni sa uskutočnilo 17. júla a ďalšie je naplánované na tento mesiac.

Môže Rada naznačiť, aký pokrok sa dosiahol v týchto diskusiách a kedy sa očakáva predloženie správy od skupiny na vysokej úrovni?

Môže Komisia uviesť, ako by sa mohli odlišovať ciele a odporúčania tejto skupiny na vysokej úrovni od cieľov pracovnej skupiny GM, ktorú vytvorila Environmentálna rada?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážený pán predsedajúci, s potešením hovorím, že toto je moja príležitosť odpovedať rovnako pani Doylovej aj pani McGuinnessovej. Francúzske predsedníctvo sa rozhodlo uskutočniť komplexnú a politicky veľmi citlivú diskusiu k rozpravám o GMO, ktoré sa začali za minulého predsedníctva, s cieľom dopracovať sa v tejto veci k záverom pred koncom roka.

Pani Doylová, pani McGuinnessová, Environmentálna rada si včera vymieňala názory na GMO v nadväznosti na neformálne stretnutie ministrov životného prostredia, ktoré sa konalo vlani v júli v Celle Saint-Cloud, ako viete. Táto diskusia bude pokračovať s cieľom dosiahnuť operatívne závery na decembrové zasadnutie Rady na konci francúzskeho predsedníctva.

Akým smerom sa diskusia uberá v tejto fáze? Prvým smerom je posilnenie prostriedkov inšpekcií a hodnotení životného prostredia ich zosúladením na európskej úrovni a v tejto spojitosti vcelku určite nevynechám príležitosť podať v decembri správu o výsledkoch týchto úvah.

V kontexte týchto úvah musíme rovnako zohľadniť aj spoločensko-hospodárske kritériá riadenia rizík spojených s GMO a pozrieť sa, ako možno zlepšiť uplatňovanie vedeckých poznatkov, vytvoriť harmonizované limity značenia a napokon zohľadniť aj krehkosť istých citlivých alebo nechránených oblastí.

Ako viete, predseda Barroso na riešenie tejto otázky vytvoril skupinu na vysokej úrovni a myslím, že by ste sa spolu s Komisiou mali pozrieť, do akej fázy dospela práca tejto skupiny. V tejto fáze ešte nebola zverejnená žiadna správa. Skupina študuje právny rámec, súvisiacu problematiku z oblasti obchodu a životného prostredia a zvýšenie cien poľnohospodárskych výrobkov a jeho vplyv na otázku GMO.

Ako som povedal, ide o to, čo sa dostalo pred Radu, a o potrebu zabezpečiť, aby sa čo najskôr prijali nové usmernenia týkajúce sa environmentálnych hodnotení, aby sa do úvahy vzali dlhodobé riziká GMO pre životné prostredie. Toto som chcel zdôrazniť.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Ďakujem predsedníctvu za odpoveď, ale ak úloha Svetovej obchodnej organizácie – bez ohľadu na očakávanú správu skupiny na vysokej úrovni – má nejaký význam, nemala by zahŕňať prinajmenšom jednotný proces hodnotenia bezpečnosti a schvaľovania geneticky modifikovaných výrobkov, s ktorými sa globálne obchoduje? Pretože zaiste nechceme tvrdiť, že spotrebitelia zo Spojených štátov, Austrálie a Japonska sú vystavení väčšiemu ohrozeniu pre ich postupy hodnotenia bezpečnosti geneticky modifikovaných výrobkov a ich povoľovania, ktoré sú obzvlášť efektívne? Vari by predsedníctvo nesúhlasilo, že práve odborníkmi preskúmaným, vedecky podloženým postupom hodnotenia bezpečnosti a povoľovania geneticky modifikovaných organizmov by chýbala jednotnosť a vrhli by zlé svetlo na naše právne predpisy z tohto Parlamentu?

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Ak dovolíte, myslím si, že spojením týchto dvoch otázok som bola ukrátená, lebo moja otázka je veľmi špecifická. V prvom rade si nie som istá, či v tejto skupine na vysokej úrovni bola úplná spolupráca, ale chcela by som vidieť, aký pokrok – ak nejaký – dosiahli a kedy podajú správu, pretože mám dojem, že Európa je viac o aktivite v oblasti GMO než o skutkoch, ale my potrebujeme skutky, pretože nastala situácia, keď veľmi veľká krajina, ako napríklad USA a iné, je spokojná s tým, ako posudzuje GMO, pričom Európa chce iné kritériá. Z vašej odpovede som pochopila, že chcete byť „prísnejší“ – nech už to znamená čokoľvek, čiže problém sa nijako nemení.

  Predsedajúci. – O zlúčenie otázok požiadala práve Rada.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Prijímam svoju zodpovednosť. Vážený pán predsedajúci, môžem vás uistiť, že tu nie ste nadarmo. Prijímam všetku svoju zodpovednosť v tejto súvislosti a ospravedlňujem sa pani McGuinnessovej.

Rada v odpovedi pre pani Doylovú na otázku o možnom preskúmaní, najmä preskúmaní odborníkmi, začala veľmi plodnú výmenu názorov s odborníkmi z Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), najmä čo sa týka hodnotenia environmentálnych rizík. Tieto diskusie boli pozitívnym príspevkom najmä k téme súvisiacej s posilnením hodnotenia v záležitostiach životného prostredia, zlepšením uplatňovania technologických poznatkov, ako som hovoril, a zohľadňovania istých citlivých oblastí.

Preskúmanie odborníkmi je podľa mňa naozaj krok správnym smerom. Považoval by som to za zdravý vývoj. Čo sa týka obáv, ktoré vyjadrila pani McGuinnessová, domnievam sa, že dlhodobé environmentálne dôsledky používania GMO nemôžeme zmietnuť zo stola rigoróznym posúdením. Viem o amerických tendenciách v tejto záležitosti. Čo sa týka európskych záujmov, nesmieme zabúdať ani na dlhodobé hľadiská, a preto musíme byť veľmi prísni v hodnotení, ktoré treba vykonať.

  Predsedajúci.

– Otázka č. 12, ktorú predkladá Jim Higgins (H-0728/08)

Vec: Situácia v Zimbabwe

Mohla by Rada naznačiť, či prehodnotila svoj postoj k situácii v Zimbabwe vzhľadom na to, že v čase písania zlyhalo úsilie o sprostredkovanie dohody Thabom Mbekim a obyvatelia Zimbabwe trpia núdzou, pričom Európska únia sa stále len prizerá neúspechu rokovaní?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážený pán predsedajúci, v odpovedi pánovi Higginsovi uvediem, že i naďalej venujeme mimoriadnu pozornosť situácii v Zimbabwe a veľmi sa o ňu zaujímame. Preto sme odsúdili násilie zo začiatku apríla. Odsúdili sme spôsob, akým sa uskutočnili voľby, ale k tejto téme sa nebudem vracať. Ako Európska únia sme sa snažili, aby Bezpečnostná rada vydala veľmi vážne uznesenie o Zimbabwe.

Po dohode ustanovujúcej vládu jednoty, ktorá bola podpísaná pod záštitou Juhoafrického rozvojového spoločenstva (SADC) 15. septembra, Európska únia pristupovala k svojim partnerom s cieľom čo najskôr vytvoriť dôveryhodnú vládu jednoty, inak povedané uskutočniť vôľu obyvateľov Zimbabwe, ako bola vyjadrená 29. marca.

Rokovania stále pokračujú, ale po pláne prezidenta Mugabeho vyhradiť si dôležité portfóliá pre svoju stranu (pripomínam, že prehrala voľby, ktorých druhé kolo bolo zmanipulované) toto sprostredkovateľské úsilie zlyhalo. Rada naznačila, že bude i naďalej veľmi pozorne sledovať situáciu.

Okrem toho podporila sprostredkovateľské úsilie zo strany spoločenstva SADC pod vedením prezidenta Mbekiho o dosiahnutie uspokojivejšieho výsledku, čo sa týka rozhodnutia zimbabwianskeho ľudu z 29. marca. Ak toto úsilie bude i naďalej blokované, sme pripravení prijať ďalšie opatrenia vo forme sankcií voči zimbabwianskym orgánom.

Vzhľadom na veľmi ťažkú humanitárnu situáciu si neželáme, aby sa obyvateľstvo stalo obeťou tejto situácie, a preto Komisia práve uvoľnila dodatočnú sumu 10 miliónov EUR na riešenie tejto situácie, v ktorej sa ocitli obyvatelia Zimbabwe.

Čo sa týka hospodárskej a sociálnej stránky, tak na záver by som Parlamentu pripomenul, že hneď ako vznikne dôveryhodná vláda jednoty, Únia je pripravená prijať opatrenia podporujúce upevnenie demokracie a hospodárskej obnovy tejto krajiny.

Preto by som vám pripomenul, že ostávame bdelí, ako aj skutočnosť, že Európska únia je aj naďalej aktívna na všetkých frontoch – politickom, diplomatickom, ekonomickom aj humanitárnom, aby sa zabezpečila spravodlivosť pre zimbabwiansky ľud.

  Predsedajúci. – K tejto otázke, ktorá už bude poslednou, mám dve doplňujúce otázky. Obávam sa, že budem musieť veci už uzavrieť. Chcel by som sa poďakovať pánovi ministrovi za komplexné odpovede. Každý, kto je prítomný v Parlamente a položí otázku, dostane písomnú odpoveď.

(Nesúhlasná poznámka Gaya Mitchella zo zadných lavíc)

Uvedomujem si váš problém, pán Mitchell. Dodržiavam časový harmonogram. Ak ho ostatní nedodržiavajú, je to ich problém, no ja odpovedám sám za seba. Na začiatku hodiny otázok som povedal, že skončíme o 19.00 hod.

(Nesúhlasná poznámka Gaya Mitchella zo zadných lavíc)

Snažíme sa tu udržiavať určitý poriadok. Oceňujem, že sa na tom podieľate.

(Nesúhlasná poznámka Gaya Mitchella zo zadných lavíc)

Registrujem vaše poznámky, no nemyslím, že by ste mali za to viniť mňa.

  Jim Higgins (PPE-DE). - (GA) Vážený pán úradujúci predseda Rady, Rada si uvedomuje, že Národný demokratický kongres (NDC) sa snaží o nové voľby a že plány na zorganizovanie rozhovorov vo Svazijsku o rozdelení moci sa odložili o týždeň.

Tento odklad zapríčinila skutočnosť, že predstaviteľov opozície Morganovi Tsvangiraiovi odmietli vydať pas. Myslíte si, pán minister, že je to správne a užitočné? A máte teraz istotu, že možno vytvoriť dlhodobo udržateľné opatrenia?

  Colm Burke (PPE-DE). - Zaujímalo by ma, či sa medzi Európskou úniou a stranami zainteresovanými v politickom procese v Zimbabwe uskutočnili nejaké priame rokovania. Aj keď táto krajina ráno vyrieši svoje politické problémy, bude potrebovať nesmiernu dávku nielen ekonomickej podpory, ale aj podpory v oblasti budovania nových obchodných vzťahov. Zaujímalo by ma, či sa medzi Európskou úniou a zainteresovanými stranami uskutočnili nejaké rokovania.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) V prvom rade, ako naznačil pán Higgins, situácia neustále vyvoláva veľké obavy a my chápeme, čo spôsobuje, že navrhnuté riešenia nie sú v tejto chvíli pre lídrov opozície prijateľné. Som však presvedčený, že ako ďalší krok sa 27. októbra v Harare musí uskutočniť tripartitné stretnutie politických orgánov Juhoafrického rozvojového spoločenstva (SADC), a to Svazijska, Angoly a Mozambiku.

Ak mám reagovať na slová pána Burkeho, je veľmi ťažké udržiavať kontakt v situácii, v akej sa nachádza pán Tsvangirai. Pas mu zadržali a nevrátili. Do Svazijska neprišiel. Komisia a rovnako aj úradujúci predseda Rady ministrov pán Bernard Kouchner sa neustále dostatočne vzájomne informujú a sú v úzkom kontakte s predstaviteľmi Juhoafrického rozvojového spoločenstva (SADC) a pánom Mbekim. Čo sa nás týka, môžeme zaručiť len to, že vzťahy so Zimbabwe sa obnovia, no len keď bude zabezpečený právny štát a objaví sa uspokojivé riešenie. Máme však maximálny počet kontaktov, ktorý je v danej situácii možný, či už s pánom Louisom Michelom alebo pánom Bernardom Kouchnerom.

  Predsedajúci. – Týmto končím hodinu otázok.

Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

(Rokovanie bolo prerušené o 19.00 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

PREDSEDÁ: PANI MORGANTINI
podpredsedníčka