Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/0073(NLE)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A6-0378/2008

Rozpravy :

PV 22/10/2008 - 12
CRE 22/10/2008 - 12

Hlasovanie :

PV 23/10/2008 - 8.2
PV 23/10/2008 - 8.6
CRE 23/10/2008 - 8.6
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0518

Doslovný zápis z rozpráv
Streda, 22. októbra 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

12. Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi ES a Bosnou a Hercegovinou – Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi ES a Bosnou a Hercegovinou (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– správa (A6-0378/2008) pani Packovej v mene Výboru pre zahraničné veci k návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzavretí Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej (KOM(2008)0182 – C6-0255/2008 – 2008/0073(AVC));

– vyhlásenia Rady a Komisie – Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi ES a Bosnou a Hercegovinou.

 
  
MPphoto
 

  Doris Pack, spravodajkyňa.(DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, nedávno som čítala, že Bosna je štát, ktorý to síce myslí dobre, ale nefunguje. Bosna musí žiť s Daytonskou mierovou dohodou, ktorá, chvalabohu, v roku 1995 ukončila vojnu, obsahuje však primálo na to, aby štát fungoval a priveľa na to, aby zanikol.

Krajina má svoju politickú triedu, ktorá je však pri preberaní zodpovednosti prakticky bezcenná. Na domácej politickej scéne dominujú dvaja politici, ktorí sa navzájom ovplyvňujú ako prepojené nádoby. Jeden z nich si želá návrat k stavu spred roka 1999, teda oddelenie dvoch entít. Druhý zase chce zo svojej entity vytvoriť štát v štáte.

Štát Bosna a Hercegovina však môže fungovať, iba ak budú všetci občania čeliť faktom a pochopia, že reforma ústavy je podmienená dohodou všetkých troch etnických skupín. Obe entity musia posilniť štát ako celok. Preto musia sami bosnianski politici spoločne začať presadzovať reformu ústavy v kompetentných inštitúciách, najmä v parlamente, a zabezpečiť, aby bola do procesu zapojená občianska spoločnosť.

Moslimsko-chorvátska Federácia by mohla ísť príkladom. Nefungujúca konfigurácia komunít, desať kantónov a federálna vláda nie sú jej vinou, sú však nezmyselné. V záujme plnenia požiadaviek Dohody o stabilizácii a pridružení a v záujme pristúpenia k EÚ sa musia rozhodovacie úrovne zredukovať na minimum a priblížiť k občanom tak, ako sa len dá.

Približne 167 ministrov a všetko okolo nich najviac vyčerpáva štát. Rivalita spomenutých politikov a ich prívržencov má zničujúce následky. Odskúšaným a overeným spôsobom stavajú etnické skupiny proti sebe, čím podnecujú napätie a nedôveru. Odstup medzi etnickými skupinami sa namiesto zmenšenia iba zväčšil. Namiesto snáh o spoločné zásobovanie energiou, vytvorenia fungujúceho spoločného trhu, zlepšenia systému všeobecného vzdelávania a lákania investorov dôveryhodnými politikami vládne súčasnej politike v krajine hašterenie politických strán a nekonečná nedôvera.

Potrebuje ešte Sarajevo vysokého predstaviteľa? Už dlho nevyužíva svoje široké kompetencie. Už nikto nerešpektuje jeho príkazy, ktoré beztak neprichádzajú, a preto sa pýtajme sami seba, z akého dôvodu neplní osobitný predstaviteľ EÚ svoju funkciu a nestará sa o podmienky EÚ, aby bosnianski politici konečne mohli naštartovať najdôležitejšie reformy, ktoré by krajinu posunuli vpred.

Azda ani po jeho odchode by politici nemohli byť menej aktívni než v súčasnosti. Môžeme iba dúfať, že potom sa hádam prebudia a vezmú svoj osud do vlastných rúk. EÚ sa prostredníctvom financovania a poskytovania know-how už roky snaží vytrhnúť krajinu z tejto biednej situácie, žiaľ, s neuspokojivými výsledkami. Ľudia, ktorí by sa radi vrátili, nie sú schopní sa vrátiť, čím sa odstup etnických skupín čoraz viac zväčšuje. Podozrivé prípady privatizácie a korupcia, nedostatok slobody tlače v niektorých častiach krajiny a zastrašovanie mimovládnych organizácií vyvolávajú rezignáciu občanov a nezáujem o krajinu.

Viac ako tri roky dominovala politickej scéne nekonečná diskusia o politickej reforme, až kým sa napokon nepodarilo prijať veľmi neuspokojivý zákon. Napriek tomu sa však EÚ chytila tejto slamky a podpísala dohodu v záujme toho, aby sa napokon dali presadiť iné dôležité politické projekty v krajine.

Aj my poslanci Európskeho parlamentu podporujeme tento krok a očakávame, že politici využijú túto príležitosť. Rada by som opäť zdôraznila, že iba celý štát Bosna a Hercegovina sa môže stať členom EÚ. Ktokoľvek, kto podkopáva jej schopnosť fungovať, nechce dosiahnuť tento cieľ nezávisle od toho, čo hovorí. Preto môžem iba vyzvať všetkých poslancov tamojšieho parlamentu, aby sa raz a navždy riadili zdravým rozumom a začali tvoriť politiku v prospech blaha svojich občanov.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pán Rehn, pani Packová, dámy a páni, rád by som poďakoval pani Packovej za kvalitu jej správy a za jej slová, vďaka ktorým sa budem môcť k tejto komplikovanej téme vyjadriť stručnejšie.

Ako viete, a môžem to potvrdiť, Rada považuje európsky pohľad na krajiny západného Balkánu za veľmi dôležitý. Tento krok smerom k integrácii Balkánu do Európy viac-menej podnietilo francúzske predsedníctvo, ktoré tento cieľ aj naďalej aktívne podporuje. Proces spustilo prvé stretnutie všetkých krajín Balkánu na samite v Záhrebe v roku 2000, ktorý zorganizovala Európska únia a na ktorom uznala ich záujem o vstup do Únie.

Takúto perspektívu má dnes každá balkánska krajina, čo zaručí stabilitu v regióne a politický a hospodársky rozvoj každej krajiny regiónu. Okrem toho má táto perspektíva význam, mimoriadny význam najmä pre Bosnu a Hercegovinu, ktorá – isto vám to nemusím pripomínať – najviac trpela konfliktmi v dôsledku rozdelenia bývalej Juhoslávie. Ako ste však povedali, pani Packová, v súčasnosti sa Bosna a Hercegovina nachádza na križovatke ciest, z ktorých si buď vyberie európsku perspektívu, ktorá ju privedie k pristúpeniu k EÚ, alebo sa na základe spiatočníckej nacionalistickej rétoriky stiahne do seba.

Pozoruhodný pokrok počas prvého štvrťroka 2008 umožnil Únii urobiť historické rozhodnutie a podpísať s Bosnou a Hercegovinou Dohodu o stabilizácii a pridružení. Predstavovalo to znamenie, že s vôľou a odhodlaním sú politici krajiny schopní dosiahnuť zhodu a prijať potrebné reformy. Po splnení štyroch podmienok chcela Rada v júni podpísaním dohody oceniť prejavené odhodlanie. Pripomeniem vám tie podmienky: dobrá celková spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, reforma verejných vysielacích médií, zlepšenie verejnej správy a spustenie reformy polície.

Podpísanie dohody a predbežnej dohody 16. júna v Luxemburgu predstavovalo mimoriadne významný pokrok vo vzťahoch medzi Európskou úniou a Bosnou a Hercegovinou. Dúfam, že to krajine dodalo nové sily na úsilie dosiahnutia vstupu do EÚ. Tento impulz treba bez meškania využiť.

Chcem vám pripomenúť, že dočasná dohoda nadobudla účinnosť 1. júla. Ide iba o prvý krok, ale podľa mňa to nie je koniec začiatku. Ešte toho treba veľa urobiť. Spolu s pánom komisárom Rehnom, ktorý je teraz prítomný v Parlamente, sme to povedali aj predstaviteľom krajiny, ktorých sme stretli počas Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov a počas stretnutia európskej trojky.

V kľúčových oblastiach dohody a európskeho partnerstva musíme nielen podporiť pokrok, ale aj urýchliť reformy, ako ste povedali, pani Packová. Je veľmi dôležité, aby reformy v oblasti zásad právneho štátu, dodržiavania zásad demokracie a záležitostí týkajúcich sa reformy polície, prebiehali oveľa rýchlejšie než v súčasnosti.

Nenechajme si nahovoriť, že existuje rozkol medzi nádejami politikov a obyvateľov Bosny a Hercegoviny, keď všetky prieskumy verejnej mienky ukazujú, že občania Bosny a Hercegoviny majú mimoriadne ambície v súvislosti s vstupom do EÚ. Viac než 80 % obyvateľov Bosny a Hercegoviny chce jednoznačne vstúpiť do Európskej únie. Čo bráni politikom Bosny a Hercegoviny reagovať na legitímne ambície svojich občanov?

V kontexte Európskej únie robíme všetko pre hospodársku a finančnú podporu krajiny, pomoc pri napredovaní, pomoc na ceste k bezpečnosti, pomoc na ceste k modernizácii policajných síl pomocou policajných a vojenských misií, ktoré sme spustili.

Na záver poviem, že skúsenosti z posledného rozšírenia EÚ dokazujú, že snahy súvisiace s európskou stratégiou sa vyplácajú. Bol by som rád, keby vedúci politici Bosny a Hercegoviny pochopili, že Dohoda o stabilizácii a pridružení predstavuje pevný základ a prostriedok zásadného záväzku krajiny. Neprestaneme im pomáhať, ale už sme ukončili to, k čomu sme sa zaviazali. Skutočné pochopenie záväzkov a povinnosť ich plnenia v záujme zaručenia jedinej možnej cesty – neporušiteľného záväzku udržiavania tesnejších vzťahov s Európskou úniou – však spočíva na pleciach politikov krajiny.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN McMILLAN-SCOTT
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, najprv by som chcel poďakovať pani Doris Packovej za vynikajúcu správu. Vítam príležitosť diskutovať tu dnes s vami na tému Bosny a Hercegoviny v momente, ktorý je pre krajinu a jej ambície vstupu do EÚ veľmi dôležitý.

Podpísaním Dohody o stabilizácii a pridružení v júni urobila Bosna a Hercegovina významný krok vpred. Spolu so začatím rozhovorov o vízach to občanom krajiny dáva jasný signál, že ich budúcnosť je v Európskej únii.

EÚ parafovala Dohodu o stabilizácii a pridružení v decembri minulého roka a v júni ju už mohla podpísať, lebo vedúci politici Bosny a Hercegoviny sa spojili a dosiahli zhodu v oblasti hlavných podmienok, najmä v oblasti reformy polície. Ako pán Jouyet správne povedal, dokazuje to, že politickou vôľou možno dosiahnuť pokrok a prekonať krízy.

Už je však po zhode a reformy sú zastavené. Jedným z dôvodov boli nacionalistické prejavy pred októbrovými komunálnymi voľbami. Politické problémy krajiny sú však oveľa hlbšie.

Chýbajúca spoločná vízia vedúcich politikov o budúcnosti krajiny a absencia konsenzu o reformách EÚ vážne poškodzujú európske vyhliadky krajiny. Vo väčšine politických otázok existujú nezhody, pričom chýba pocit nutnosti konať alebo zodpovednosti na prekonanie tohto mŕtveho bodu v politike.

Počas mojej návštevy Sarajeva pred niekoľkými dňami som pred kolektívnym predsedníctvom krajiny vyjadril vážne znepokojenie. Zdôraznil som, že Bosna a Hercegovina teraz musí umiestniť reformy vzťahujúce sa k EÚ na čelo svojho politického programu a zaoberať sa prioritami európskeho partnerstva vrátane budovania štátu a inštitúcií.

Vaše uznesenie dáva vodcom Bosny a Hercegoviny silný signál, aby pokračovali v reformách a vrátili svoju krajinu späť na cestu do Európy.

V záujme pokroku v integrácii do Európy musí Bosna a Hercegovina byť schopná hovoriť jedným hlasom. Ďalším testom schopnosti krajiny dodržať podmienky integrácie do EÚ bude sčítanie ľudu. Všetci vieme, že z pohľadu EÚ sú údaje zo sčítania ľudu dôležité pre plánovanie v sociálnej oblasti, v oblasti hospodárstva a rozvoja aj pre väčšinu politík Spoločenstva.

Komisia zhodnotí situáciu v Bosne a Hercegovine v správe o pokroku, ktorú predloží 5. novembra. Aj my chceme zdôrazniť skutočnosť, že vedúci politici Bosny a Hercegoviny môžu pokračovať v hádkach a zaostávaní za svojimi susedmi alebo pokračovať v reformách a približovať sa k EÚ.

Vaše uznesenie zdôrazňuje, že zrušenie Úradu vysokého predstaviteľa EÚ a posilnenie úlohy EÚ by mali byť naďalej našimi hlavnými cieľmi. Súhlasím.

O budúcnosti Úradu vysokého predstaviteľa rozhodne Rada pre nastolenie mieru, je však predovšetkým v záujme Bosny a Hercegoviny dosiahnuť stav, kedy Úrad vysokého predstaviteľa už nebude potrebný, čím pripraví cestu pre silnejšiu prítomnosť EÚ a uznanie európskej perspektívy krajiny. Inými slovami povedané, dostávame sa do novej fázy našich vzťahov, pričom Bosna a Hercegovina musí prevziať plnú zodpovednosť za proces reforiem, ktoré posilňujú perspektívu vstupu krajiny do EÚ. Podpísanie Dohody o stabilizácii a pridružení v lete tohto roku poskytuje príležitosť, ktorú nesmieme premárniť. Vedúci politici Bosny a Hercegoviny stoja pred problémom dosiahnutia politického konsenzu, pomocou ktorého urobí krajina v integrácii do EÚ rovnaký pokrok ako iné krajiny západného Balkánu. Už sa im to raz podarilo a musí sa to podariť opäť. Dúfam, že vypočujú náš odkaz.

 
  
MPphoto
 

  Anna Ibrisagic, v mene skupiny PPE-DE. – (SV) Vážený pán predsedajúci, v júni tohto roku podpísala Bosna a Hercegovina Dohodu o stabilizácii a pridružení s EÚ. Krajina tým urobila výrazný krok smerom k členstvu v EÚ, práca však ešte ani zďaleka nie je skončená. Snahy EÚ sa nesmú a nemali by sa zredukovať v nádeji, že teraz sa už všetko bude diať automaticky. Bude treba vyriešiť ešte množstvo problémov. Ešte nebola vykonaná reforma ústavy. Treba vyriešiť aj otázku štátneho majetku v oblasti Brčko.

V rámci Bosny a aj v medzinárodnom spoločenstve existujú rôzne názory na čas a spôsob zrušenia Úradu vysokého predstaviteľa. Som pevne presvedčená o tom, že cieľom nemôže byť samotné zatvorenie úradu. Cieľom by malo byť skôr splnenie požiadaviek a podmienok stanovených Bosne a Hercegovine Úradom pre nastolenie mieru tak, aby bolo možné transformovať Úrad vysokého predstaviteľa na osobitného predstaviteľa EÚ. V tejto súvislosti a aj v súvislosti s inými problémami, ktorým Bosna čelí, je jednotný postoj medzinárodného spoločenstva veľmi dôležitý. Veriť, že lokálne strany v Bosne budú schopné samy sa dohodnúť na reforme ústavy je nielen naivné, ale priam nebezpečné.

Ak sa má krajina naďalej približovať k EÚ, musí nová ústava viesť k silnému a jednotnému štátu. Politický dialóg v Bosne, žiaľ, nenasvedčuje tomu, že by bol záujem o dosiahnutie tohto cieľa. Rovnako nebezpečné je myslieť si, že záväzok medzinárodného spoločenstva možno teraz znížiť, keďže Bosna urobila nejaký pokrok a neustále sa znižuje prítomnosť medzinárodných vojsk v oblasti. Naopak, EÚ práve teraz preberá ešte väčšiu zodpovednosť. Určité opatrenia, napríklad uľahčenie cestovania a štúdia v zahraničí, pomoc pri rozvoji demokracie a zavedení potrebných reforiem predstavujú iba niekoľko príkladov oblastí, v ktorých by EÚ mohla a mala byť aktívnejšia.

Náš záväzok a spôsob riešenia situácie v Bosne počas nasledujúcich mesiacov a rokov budú rozhodujúce nielen pre budúcnosť a bezpečnosť Bosny, ale aj pre budúcnosť a bezpečnosť celého regiónu.

 
  
MPphoto
 

  Libor Rouček, v mene skupiny PSE. – (CS) Dohoda o stabilizácii a pridružení predstavuje prvú komplexnú medzinárodnú dohodu medzi Bosnou a Hercegovinou a Európskou úniou. Dohoda by mala uľahčiť a urýchliť premenu Bosny a Hercegoviny na plne fungujúci právny štát a plne fungujúce hospodárstvo. Splnením dohody splní Bosna a Hercegovina základné podmienky budúceho plného členstva v EÚ. Rýchlosť nadobudnutia účinnosti dohody však závisí najmä od spoločnej túžby a vôle občanov Bosny a Hercegoviny a vedúcich politikov krajiny.

Dohoda bola podpísaná s Bosnou a Hercegovinou ako celkom a nie s jej entitami. Ak sa Bosna a Hercegovina jedného dňa má stať členským štátom Európskej únie, je v záujme oboch jej entít a všetkých troch etnických skupín, aby spoločnou prácou vytvorili jednotný a riadne fungujúci štát. Cieľom spojených síl Bosniakov, Srbov a Chorvátov zastúpených hlavnými politickými stranami by malo byť posilnenie správy krajiny na všetkých úrovniach. Dôležitou súčasťou tohto procesu je otázka budúceho inštitucionálneho usporiadania. Medzinárodné spoločenstvo vrátane predstaviteľov EÚ síce môže ponúknuť pomocnú ruku, ale inštitucionálne usporiadanie musí byť výsledkom dobrovoľnej dohody samotných občanov Bosny a Hercegoviny. Podľa môjho názoru musí proces pridruženia zohľadniť aj výkonnosť hospodárstva krajiny. Aj tu je potreba spolupráce oboch entít v záujme vytvorenia spoločného vnútorného trhu pre celú Bosnu a Hercegovinu. Je neprijateľné, aby krajina, ktorá sa uchádza o členstvo v spoločnom európskom trhu, mala vlastný trh rozdrobený. Na záver chcem vyjadriť uznanie správe pani Doris Packovej a vyzvať členské štáty EÚ na rýchlu ratifikáciu dohody.

 
  
MPphoto
 

  Jules Maaten, v mene skupiny ALDE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pán úradujúci predseda Rady, zajtra budeme hlasovať o uznesení o Dohode o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Bosnou a Hercegovinou. Naša skupina síce víta túto dohodu, chceme však, aby bola využitá na zabezpečenie reformovania a modernizácie dôležitých oblastí v krajine.

Bosna ešte ani zďaleka nie je pripravená na členstvo v EÚ. Čaká ju množstvo práce na zmenách vo forme vlády a súdnictva. Treba venovať viac pozornosti hľadaniu a súdeniu vojnových zločincov a boju proti korupcii a medzinárodnému zločinu. Ako sme už veľakrát povedali, najviac zo všetkého treba riešiť vnútorné štruktúry, byrokraciu a vnútornú spoluprácu.

Musím priznať, že ma pri mojej poslednej návšteve Sarajeva veľmi zaskočil nedostatok zodpovednosti politikov v krajine. Pán komisár spomenul tento aspekt už skôr a pani Packová mu vo svojej správe venovala veľkú pozornosť.

Získal som dojem, akoby všetky problémy v krajine prichádzali zvonka, a preto by aj ich riešenia mali prichádzať zvonka. Akoby interný pingpong, ktorý sa v krajine hrá na rôznych úrovniach a v rôznych dimenziách, bol chybou vonkajšieho sveta, ktorý by ho preto mal vyriešiť. Tak to však nechodí. Usporiadanie záležitostí v Bosne a stretnutie s krajinou na polceste k osudu spojenému s EÚ nie je iba v našom záujme, ale aj v záujme Bosny.

Pozitívne však bolo, a toto by som rád zdôraznil, úsilie rôznych podnikateľov a malých a veľkých podnikov, ktorí sa snažia o hospodársku činnosť v krajine aj napriek obrovským ťažkostiam v dôsledku neexistujúceho vnútorného trhu. Mimovládne organizácie sa snažia odbúravať prekážky a vykonávať dobrú prácu a veľkým dielom prispieva najmä Európa: európski vojaci v krajine, vysoký predstaviteľ a v neposlednom rade aj práca Komisie v krajine. Myslím, že tam Komisia vykonáva dobrú prácu a som hrdý na to, že som Európan.

 
  
MPphoto
 

  Gisela Kallenbach, v mene skupiny Verts/ALE. (DE) Vážený pán predsedajúci, najprv by som rada poďakovala pani spravodajkyni za vynikajúcu spoluprácu ako zvyčajne. Toto uznesenie by našim partnerom v Bosne a Hercegovine malo vyslať silný signál, jednohlasné „áno“ pokračovaniu procesu integrácie do EÚ, jasné uznanie dosiahnutému pokroku a zároveň jasné „nie“ nacionalistickým či dokonca separatistickým tendenciám, ktorými úradníci obhajujú svoje pozície a v dôsledku ktorých trpia občania.

Dlhé roky zostávali seriózne programy návratu utečencov iba dohodami na papieri. Skutočná a politická vôľa pre ich uplatnenie v praxi je nedostatočná. Právo a možnosť návratu, projekty zmierenia a potrestanie vojnových zločinov na všetkých úrovniach sú hlavnou podmienkou vytúženého mierového a demokratického rozvoja zásad právneho štátu v tejto časti Európy. Rozhodujúcim základom je nahradenie Daytonskej mierovej dohody ústavou prijatou demokraticky zvolenými poslancami parlamentu Bosny a Hercegoviny za účasti občianskej spoločnosti a nie zostavenou politickými predstaviteľmi.

Rada by som Komisiu požiadala, aby opustila vychodený chodníček a bola čo najpružnejšia, aby sa fondy EÚ mohli využiť účinnejšie a cielenejšie. Dovoľte mi ešte poslednú výzvu členským štátom: na dôkaz spoľahlivosti ratifikujte Dohodu o stabilizácii a pridružení čo najskôr.

 
  
MPphoto
 

  Ryszard Czarnecki, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, urýchlenie pristúpenia Bosny a Hercegoviny k Európskej únii je našou povinnosťou. Európska únia by sa mala cítiť vinná a mala by prevziať časť viny za mlčanie, za hanebné alebo neprimerané konanie, alebo za nečinnosť v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa na Balkáne vrátane Bosny a Hercegoviny prelievala krv a tisícky ľudí prišli o život. Preto dnes musíme pomôcť Bosne a Hercegovine a uľahčiť jej cestu do Európskej únie, pričom zároveň vieme, že cesta do Bruselu vedie do kopca a nie je hospodársky ani vnútroštátne jednoduchá. Nemali by sme od nej Sarajevo odrádzať, ale zároveň musíme sledovať tamojšie orgány. Dajme bosnianskemu vozidlu zelenú a dúfajme, že sa mu cestou nestane žiadna nehoda a my mu v mene EÚ nebudeme musieť dávať trestné body. Nepredpovedajme, či bude vozidlo, ktoré dorazí do Bruselu, rovnaké ako to, ktoré vyštartovalo. Dajme tamojším národom právo rozhodnúť sa o vlastnej budúcnosti.

 
  
MPphoto
 

  Erik Meijer, v mene skupiny GUE/NGL.(NL) Vážený pán predsedajúci, 16 rokov od pádu Juhoslávie je Bosna a Hercegovina ešte stále protektorátom pod zahraničným dohľadom a s prítomnosťou zahraničných vojsk. Medzi troma etnickými skupinami a ich hlavnými politickými stranami neexistuje dohoda o štruktúre budúcej vlády. Všetky doterajšie snahy Európskej únie o zavedenie takejto štruktúry zlyhali a zlyhajú aj v budúcnosti. Srbi, Chorváti a Bosniaci si budú musieť nájsť vlastnú cestu. Každý, kto bude chcieť udržať túto maličkú Juhosláviu pohromade, bude potrebovať federálne alebo konfederačné riešenia, v ktorých si budú všetky tri národy rovné a budú niesť vlastnú zodpovednosť za vládu a svoje oblasti zodpovednosti.

Naša skupina podporuje dohodu o pridružení, ktorá mala byť podľa nás schválená oveľa skôr a bez požiadavky administratívnej reformy. Vo Výbore pre zahraničné veci predložila naša skupina pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s cieľom hľadať dlhodobé riešenia schvaľované jednotlivými administratívnymi jednotkami a s cieľom ochrany domáceho hospodárstva. Mali zaručiť rýchle stiahnutie Európskej únie z každej vnútroštátnej oblasti. Väčšina však naše riešenia odmietla a želá si zostať v Bosne. Preto naša skupina, nanešťastie, nemôže podporiť výsledok správy pani Packovej.

 
  
MPphoto
 

  Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM.(PL) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi začať všeobecnou poznámkou. Obe holandské strany, ktoré zastupujem, veľmi podporujú európske perspektívy Bosny a Hercegoviny.

Mám dve otázky pre Radu a Komisiu. Minulú sobotu sa v holandských novinách objavil článok s alarmujúcim titulkom: „Bosna na pokraji explózie“. Článok bol vlastne rozhovorom so zainteresovaným človekom, odborníkom na situáciu v Bosne. Chcem sa spýtať Rady a Komisie, či súhlasia s poplašným signálom o explózii Bosny a aký majú názor na rozšírené držanie zbraní v krajine.

Druhý bod, o ktorom chcem hovoriť, je podľa mňa ešte závažnejší. Už nejaký čas čítam o fenoméne salafizmu a moslimského radikalizmu v Bosne a Hercegovine podporovanom vedeckým výskumom dokonca aj v našej krajine. Chcem sa spýtať Rady a Komisie, čo si myslia o Bosne ako útočisku a operačnej základni radikálnych moslimov na Balkáne a v Európe. Odborníci tvrdia, že si európske inštitúcie tento problém nevšímajú. Preto je potrebná opatrnosť. Rád by som vedel, ako vy vnímate tento problém, ide totiž o vážnu vec. Bosna sa chystá na vstup do EÚ a títo radikálni moslimovia... Zvnútra, zvonka, aktívni v členských štátoch vrátane Rakúska, Holandska a Škandinávie – tento problém by sme nemali prehliadať. Ocenil by som vašu reakciu na túto záležitosť.

 
  
MPphoto
 

  Philip Claeys (NI).(NL) Vážený pán predsedajúci, myslím, že by sme mali byť veľmi opatrní a opätovne zvážiť, či je múdre ponúknuť Bosne a Hercegovine vyhliadky na členstvo v EÚ. Pred chvíľou bolo povedané, že ešte treba splniť mnohé podmienky.

Chcel by som spomenúť očividný problém narastajúceho islamského fundamentalizmu v Bosne. Je čím ďalej, tým zjavnejšie, že siete salafistov sa rozvíjajú za finančnej a logistickej podpory zo Saudskej Arábie. Okrem toho, že tieto siete predstavujú hrozbu pre mier v krajine, ohrozujú aj bezpečnosť celej Európy.

Preto by som sa rád pripojil k otázkam pána Beldera. Mohli by Rada a Komisia zareagovať na opatrenia prijímané s cieľom predchádzať problému možného rozširovania teroristických sietí do Európskej únie?

 
  
MPphoto
 

  Hubert Pirker (PPE-DE). (DE) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, uzatvorenie Dohody o stabilizácii a pridružení je bezpochyby pozitívnou vecou pre obe strany – pre Európsku úniu aj pre Bosnu a Hercegovinu, ale iba za určitých podmienok: ak bude dohoda urýchlene ratifikovaná a ak sa rýchlo vykonajú reformy, najmä administratívna reforma a reforma politického rozhodovacieho procesu v Bosne a Hercegovine.

Všetci vieme, že Daytonská mierová dohoda na jednej strane priniesla mier, na druhej strane však vytvorila veľmi komplikovanú štruktúru s rôznymi vládami a parlamentmi a opäť zohľadňovala etnický princíp. Čiže tam máme ďalších desať kantónov a na prijatie azylového zákona potrebujeme približne 13 ministrov vnútra. Komplexnosť politických procesov v Bosne a Hercegovine je pravdepodobne neprekonateľná.

Tieto ťažkosti sa prejavili pri reforme polície. Odstránenie prekážok a začatie vykonávania reforiem polície ako jednej z podmienok trvalo roky. Pre mňa to znamená, že Bosna a Hercegovina musí vyvinúť vôľu k spolupráci presahujúcu súčasné obmedzenia a sama vykonávať reformy na všetkých úrovniach.

Po reforme polície máme teraz lepšiu príležitosť než kedykoľvek predtým prijať predbežné opatrenia na ochranu hraníc, rozhodnúť o vízovej povinnosti a koordinovať boj proti organizovanému zločinu a obchodovaniu s drogami a ľuďmi.

Bezpečnosť a stabilita sú životne dôležité, ak majú občania Bosny a Hercegoviny dôverovať svojmu štátu. Preto musí Bosna a Hercegovina z môjho hľadiska prekonať existujúce vnútorné prekážky. Dohodou o stabilizácii a pridružení Európska únia ukázala, že bola a je pripravená pomôcť, ale skutočný pokrok musí vykonať krajina samotná.

 
  
MPphoto
 

  Hannes Swoboda (PSE).(DE) Vážený pán predsedajúci, najprv by som chcel srdečne poďakovať pani Doris Packovej za vynikajúcu správu a najmä za jej zanietenie. Chcel by som tiež odmietnuť obvinenia niektorých poslancov Parlamentu, že Bosnu a Hercegovinu možno vidieť iba z hľadiska údajných alebo existujúcich sietí islamských teroristov. Je to úplne nespravodlivé a čosi tiež naznačuje aj skutočnosť, že náš kolega poslanec, ktorý sa Komisie opýtal, čo by sa s tým dalo urobiť, už opustil miestnosť. Dokazuje to, ako vážne sa tento problém berie.

Pán komisár Rehn sa taktiež vyjadril, že rok 2009 by mohol byť pre Balkán rozhodujúci. Dúfame, že sa začnú rokovania s Macedónskom, dúfame, že sa ukončia rokovania s Chorvátskom, a Čierna Hora, Srbsko a možno dokonca aj Albánsko získajú štatút kandidátskej krajiny. Potom sa človek pýta sám seba, čo bude s Bosnou a Hercegovinou. Pre všetkých zanietených ľudí v krajine by bola škoda, keby nedostali príležitosť pokročiť vpred.

Chcel by som zdôrazniť, čo už povedala pani Packová: treba zabezpečiť schopnosť krajiny fungovať. Ako niekoľkí vážení kolegovia poslanci už povedali, pán Dodik ani pán Silajdžič, ani nikto iný nesmie brať krajinu za rukojemníka. Treba vychádzať zo súčasného stavu aj v oblasti entít, musia sa však vykonať reformy. Treba vytvoriť také podmienky, aby krajina bola schopná pristúpiť k Európskej únii, pričom je samozrejmé, že do Európskej únie môže vstúpiť iba celá krajina.

K téme vysokého predstaviteľa: vyjadrujem súhlas s tým, čo tu už odznelo. Nie je to o tom, že by krajina už nepotrebovala niekoho, kto by účinne dozeral na prípravy krajiny na vstup do EÚ. Túto rolu by však už asi nemal vykonávať vysoký predstaviteľ a mal by ho nahradiť osobitný predstaviteľ EÚ. Toto je úloha pre Európsku úniu, ktorá ju musí splniť za podpory Parlamentu, najmä za podpory pani Doris Packovej a ostatných ľudí, ktorí sa zasadzujú za Bosnu a Hercegovinu. Čoskoro uvidíme, že aj táto krajina má šancu na vstup do Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Jelko Kacin (ALDE).(SL) Vo všetkých krajinách západného Balkánu je návrat utečencov veľmi dôležitý, preto ponúkam moju úprimnú podporu pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom o návrate utečencov do oblasti Posavina, ktoré navrhla pani spravodajkyňa a pani Anna Ibrisagicová.

Vzťahuje sa to aj na návrat utečencov zo všetkých spoločenstiev do všetkých ostatných oblastí Bosny a Hercegoviny.

Ak naše výzvy a naše úsilie majú mať úspech, požadujeme aj dodatočné opatrenia a najmä investície do vytvárania pracovných miest.

Utečenci a vnútorne vysídlené osoby sa veľmi často vracajú iba dočasne a majú jediný cieľ: predať svoj majetok a odísť inam. Odchádzajú aj preto, že v mieste návratu nemajú zabezpečenú primeranú ochranu zdravia alebo sociálne zabezpečenie a politické podmienky sú napäté. Odchádzajú aj pre prieťahy v depolitizácii a reformách policajných zložiek a pre nedostatočnú všeobecnú bezpečnosť.

Osoby zodpovedné za vojnové zločiny musia byť z policajných zložiek odstránené a nesmú na polícii pracovať. Preto iniciovala skupina ALDE vyhlásenie 11. júla za medzinárodný deň pamiatky obetí genocídy v Srebrenici. Návrh textu minulý týždeň doručila predsedníčka združenia Matky enkláv Srebrenica a Žepa. Toto je skutočne potrebné, aby sa im uľavilo.

 
  
MPphoto
 

  Johannes Lebech (ALDE).(DA) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pán Jouyet, budúcnosť Bosny vidím v Európe. Vytvorenie mieru a stability v krajine musí zvíťaziť a určite aj zvíťazí, keďže k dosiahnutiu tohto stavu viedli storočia jej histórie. Je to však beh na dlhé trate. Dobrým východiskovým bodom by však mohli byť praktické zlepšenia a spolupráca v spojení s riešením všeobecných a praktických problémov každodenného života ako obchod, štruktúra policajných zložiek, zásobovanie energiou a zvlášť umožnenie mnohým vnútorne vysídleným osobám opäť nájsť domov. Preto je dôležité investovať do mladých ľudí. Musia získať vieru v budúcnosť svojej krajiny. Treba zabezpečiť dobré príležitosti vzdelávania vrátane príležitostí uplatnenia v praxi a vo vzdelávaní v členských štátoch EÚ a aj v susediacich krajinách. Myslím, že je veľmi dôležité, aby sa aj mladí ľudia na západnom Balkáne považovali za Európanov, pretože riešenie budúcnosti regiónu je v prostredí Európy. Z hľadiska EÚ musíme byť pripravení podporiť tento proces a opakovať, že perspektíva, z ktorej sa na celú záležitosť treba pozerať, je členstvo v Európskej únii. Dohoda o stabilizácii a pridružení je nástrojom, ktorý popri tom využijeme. Obyvatelia a politici Bosny však musia byť aktívni a presvedčení spoluhráči, ak má naša spoločná nádej a vízia zvíťaziť.

 
  
MPphoto
 

  Reinhard Rack (PPE-DE).(DE) Vážený pán predsedajúci, rád by som sa pripojil k slovám vďaky, ktoré viacerí poslanci Parlamentu oprávnene vyjadrili pani Doris Packovej. V pani Packovej máme niekoho, kto, dúfam, neplytvá svojím časom a energiou a do tejto oblasti skutočne investuje množstvo času a úsilia. Teším sa spolu s ňou a s tými, ktorí sa tiež vyjadrili, že bol urobený istý pokrok, a to aj v oblasti policajnej spolupráce. To je dôležité, ak má skutočný život bežných občanov prebiehať rozumným spôsobom.

Napriek tomu si myslím, že našim partnerom v Bosne a Hercegovine musíme pripomínať, že oni osobne a ich strana musia urobiť ešte veľa, dokonca ešte viac než už bolo v mnohých oblastiach urobené. Neprestajne musíme žiadať internú spoluprácu a ochotu k internej spolupráci medzi etnickými skupinami. Nechceme, aby sa každý pokúšal ísť vlastnou cestou. Dôležitá je aj účasť na regionálnej spolupráci na západnom Balkáne.

 
  
MPphoto
 

  Pierre Pribetich (PSE).(FR) Vážení pán predsedajúci, všetci spolu žili v Sarajeve, jednom z najkozmopolitnejších miest v Európe. Vtedy bolo Sarajevo symbolom otvorenej Bosny obývanej moslimami, Srbmi a Chorvátmi.

Odvtedy slepo udrel nacionalizmus, pri ktorom boli zmasakrovaní muži aj ženy a pri ktorom sa bezhlavo ničili kultúrne symboly ako knižnica, veľmi bohatá knižnica, v Sarajeve, ktorá padla za obeť ľudskej hlúposti. Stalo sa to dávno, pred 16 rokmi.

Dovoľujem si pripomenúť vtedajšie tragické udalosti na zhodnotenie dosiahnutého pokroku a prirovnanie k dlhej ceste krajiny k Dohode o stabilizácii a pridružení. Preto by sa zo súčasnej situácie mal každý tešiť. Pravdou je, že v krajine naďalej zostáva 2 500 vojakov. Pravdou je, že v krajine, ktorej dominuje strach z politickej vlády inej komunity, je výsledok komunálnych volieb z 5. októbra ďalším dôkazom dominancie nacionalistických strán.

Gesto Európskeho parlamentu v dnešné popoludnie však odzrkadľuje pocit dôvery a budúcnosť, v ktorej povolí napätie a v ktorej sa opäť objaví kultúrna diverzita a vôľa akceptovať národy, ktoré ju vytvárajú. S týmto pocitom nádeje, ktorý dnes vnímame, nesmieme zabudnúť na slová pána Miterranda, ktoré v tomto Parlamente vyslovil: „nacionalizmus je vojna“.

 
  
MPphoto
 

  Metin Kazak (ALDE).(FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vítam podpísanie tejto dohody, lebo prispeje k politickej a hospodárskej stabilite Bosny a Hercegoviny a aj celého Balkánu. Bosna a Hercegovina má za sebou hroznú vojnu medzi národmi, kým Bulharsko sa na Balkáne uvádza ako príklad múdrosti, ktorú prejavila jeho občianska spoločnosť a ktorá umožnila zmierenie. Vzdelanie zohráva podstatnú úlohu. Preto je potrebné, aby sa bosnianske orgány sústredili na učenie mieru. Musia podporovať dialóg medzi kultúrami a medzi vierovyznaniami s cieľom zabrániť konfliktom medzi utečencami, ľuďmi, ktorí sa vracajú do svojej krajiny, a miestnym obyvateľstvom.

Miera nezamestnanosti sa musí znižovať tak, že sa venuje väčšia pozornosť vzdelávacím programom a zabráni sa úniku mozgov, najmä mladých ľudí, do zahraničia. Pri integrovaní štátu do Európskej únie je mimoriadne dôležitá regionálna spolupráca. Zlepšenie infraštruktúry sa musí stať prioritou. Myslím, že založenie oblasti voľného obchodu bude prínosom a môže pripraviť krajinu na prijímanie európskych noriem.

 
  
MPphoto
 

  Justas Vincas Paleckis (PSE). (LT) Nedávno som strávil istý čas v Kosove a rád by som vás upozornil na paralely medzi situáciou v Kosove a v Bosne a Hercegovine. Ako vieme, Európska únia a väčšina členských štátov uznala nezávislosť Kosova, no situácia v krajine, najmä na severe, je veľmi zložitá. Zjavili sa tam podobné štruktúry a podmienky, ktoré neumožňujú zložkám zabezpečujúcim právo a poriadok pracovať. Čoraz viac sa hovorí o možnom rozdelení Kosova. Chcel by som sa pána ministra a pána komisára spýtať, či situácia v Kosove neodráža situáciu v Bosne a Hercegovine. Čo urobí Európska únia, ak zlyháme v spájaní rozdrobeného modelu štátu v Bosne a Hercegovine?

 
  
MPphoto
 

  Gisela Kallenbach (Verts/ALE). (DE) Vážený pán predsedajúci, chcela by som využiť túto príležitosť a položiť pánu komisárovi Rehnovi ďalšiu otázku. Mohli by ste nás prosím informovať o stave financovania demilitarizácie a odzbrojovania a zabezpečenia legálnej likvidácie nadbytočných zbraní?

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady.(FR) Vážený pán predsedajúci McMillan-Scott, pán komisár Rehn, dámy a páni, ďakujem za túto bohatú a zaujímavú rozpravu. Rád by som opäť poďakoval pani Packovej, ktorá veľmi aktívne pracovala, veľmi dobre pozná región, má veľmi dobré kontakty s obyvateľstvom a najviac počúvala, čo hovoria vedúci predstavitelia krajiny. Preto potrebujeme jej spoluprácu. Pani Packová sa podieľa na zbližovaní krajiny s Európskou úniou, pričom však v oblasti hodnôt nerobí žiadne ústupky.

Ako som už povedal, Rada si rovnako ako pani Packová robí starosti o politickú situáciu v Bosne a Hercegovine, ktorú nám opísali viacerí rečníci. Ako ste zdôraznili, krajina sa nachádza na križovatke ciest a v rozpore, pokiaľ ide o vzťahy medzi štátom a jeho orgánmi a cestou, ktorá povedie do Európskej únie, ako som už povedal. Vedenie krajiny musí prevziať plnú zodpovednosť za rozvoj krajiny a tak zabezpečiť konsolidáciu stabilizácie celého regiónu.

Preto budem odpovedať na položené otázky a moja odpoveď znie: situácia v oblasti bezpečnosti je pokojná. Ani vyhlásenie nezávislosti Kosova, ani zatknutie pána Karadžiča nespôsobilo v krajine nepokoje. Keďže 5. október, termín komunálnych volieb, je už za nami, Európska únia musí vyvinúť tlak, aby sa Bosna a Hercegovina sústredila na svoj európsky program.

Odpoveď pána Swobodu o nadbytočných prirovnaniach obáv z terorizmu a multietnického charakteru Bosny a Hercegoviny bola úplne správna. Práve v multietnickom charaktere krajiny spočíva jej bohatstvo a jej prínos pre Európsku úniu. V budúcnosti by sme sa mali vyhnúť akýmkoľvek narážkam na to, že Európska únia opustila Bosnu a Hercegovinu. Chcel by som ubezpečiť pána Czarneckého, že Európska únia musí definitívne rozhodnúť o Úrade vysokého predstaviteľa, pričom si neželáme ani predčasné zrušenie úradu bez stanovenia podmienok, ale ani umelé predlžovanie mandátu úradu.

K téme budúcnosti vojenskej operácie EUFOR-Althea môžem povedať toľko, že ju nemôžeme predĺžiť na dobu neurčitú. Únia bude musieť túto operáciu opäť naplánovať, čo bude predmetom diskusie ministrov zahraničných vecí počas zasadnutia Rady 10. novembra.

Na záver a ako odpoveď niektorým rečníkom chcem povedať, že situáciu v Bosne a Hercegovine treba umiestniť do regionálneho rámca. Naším cieľom je umožniť celému regiónu cestu k zblíženiu s Európskou úniou. V tejto súvislosti musím zdôrazniť viacero prípadov pozitívneho vývoja.

Je dobré, že Chorvátsko vstúpilo do aktívnej fázy rokovaní. To, že v Srbsku máme po prvýkrát vládu, ktorá sa zaviazala nadviazať užšie vzťahy s Európskou úniou, a že zatknutím pána Karadžiča splnilo Srbsko svoj záväzok, je absolútne pozitívne a treba to oceniť.

Vedenie Bosny sa musí postarať o to, aby pri tomto vývoji nezostalo bokom a nemyslelo iba na vyrovnávanie účtov z minulých vojen. Rovnako ako pán McMillan-Scott, aj ja som počul reč pána Françoisa Mitterranda v tomto Parlamente. Aj ja si pamätám jeho slová. V mene zásad, ktoré vtedy pán prezident Miterrand zdôraznil, je však dôležité tieto konflikty prekonať.

Na záver by som chcel povedať, že cieľom reforiem požadovaných Európskou úniou nie je iba umožniť nadviazanie užších vzťahov s Európskou úniou, ale najmä zabezpečenie toho, aby mali všetci obyvatelia krajiny prospech z pokroku, ktorý sa snažíme podnecovať. Úplne súhlasím s pánom Maatenom. Samozrejme, že môžeme byť hrdí na to, že sme Európania, hrdí na to, čo Komisia a ostatné inštitúcie robia na pomoc Bosne a Hercegovine na jedinej ceste, ktorá má skutočný význam – na ceste zblíženia s Európskou úniou a jej hodnotami.

 
  
MPphoto
 

  Olli Rehn, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, najprv by som vám rád poďakoval za obsažnú a zodpovednú rozpravu o politickej situácii v Bosne a Hercegovine. Rád by som vám poďakoval aj za širokú a silnú podporu záverov Dohody o stabilizácii a pridružení s Bosnou a Hercegovinou. Pre hospodársky rozvoj a politickú stabilitu Bosny a Hercegoviny a jej európske ciele je veľmi dôležitá.

Z dnešnej rozpravy vyplynuli najmä dve veci, ku ktorým by som rád niečo povedal. Prvou sú zásady právneho štátu a ich zásadný význam pre celú spoločnosť a hospodárstvo. Zásady právneho štátu a právna istota sú základnými kameňmi európskeho modelu. Toto je, nanešťastie, ďalšia Achillova päta Bosny a Hercegoviny.

Napriek určitému pokroku, ktorý uznávame, sú organizovaný zločin a korupcia aj naďalej vážnym problémom Bosny a Hercegoviny, ktorá by sa týmito problémami mala urýchlene zaoberať.

Druhá záležitosť, ktorej by som sa rád venoval, je reforma ústavy. Všetci vieme, že je potrebná a že to je chúlostivá záležitosť. Za Komisiu môžem povedať, že predpokladáme skôr evolúciu než revolúciu v ústave, ktorú možno vykonať a mala by sa vykonať pri zohľadnení Daytonskej mierovej dohody podpísanej v Paríži. Komisia nemá plán reformy ústavy Bosny a Hercegoviny, na druhej strane sme však ako Európska únia účastníkmi procesu.

Všetci sme účastníkmi procesu reformy ústavy v tom zmysle, že Bosna a Hercegovina ako budúci členský štát a kandidátska krajina musí hovoriť jednohlasne s Európskou úniou a aj v Európskej únii a že krajina potrebuje účinnú a funkčnú štátnu štruktúru, inštitucionálnu štruktúru schopnú v celej krajine uplatňovať a presadzovať európske právo a zásady. Občania Bosny a Hercegoviny to chcú a aj si to zaslúžia.

O druhu ústavy, ktorý budú chcieť, rozhodnú vedúci politici a občania krajiny, môžem vás však ubezpečiť, že Komisia je ochotná pomáhať pri reforme ústavy svojimi odbornými znalosťami v oblasti práva a ústavy a aj finančne.

Poviem to v kocke: Bosna a Hercegovina sa potrebuje dostať zo súčasnej politickej slepej uličky, aby sa mohla začať približovať k Európskej únii. Nemôžeme to urobiť za ňu, môžeme však občanom a vedeniu krajiny dať najavo, že chceme a veríme, že sa im to podarí a že ich pri tom budeme podporovať. Komisia a ja preto budeme pokračovať v spolupráci s predsedníctvom, s pánom Javierom Solanom, Európskym parlamentom a ostatnými partnermi a zúčastnenými stranami a posilňovať naše zanietenie, aby nasledujúci rok, rok 2009, mohol napokon predsa byť rokom západného Balkánu a teda aj rokom, v ktorom Bosna a Hercegovina postúpi smerom k Európskej únii.

 
  
MPphoto
 

  Doris Pack, spravodajkyňa. (DE) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, chcela by som povedať kolegovi poslancovi, ktorý tu už nie je, a možno aj pánovi Belderovi, že by sme tu mali byť opatrní. Nemali by sme do Bosny a Hercegoviny umiestňovať teroristickú hrozbu. Človek môže aj preháňať, ale toto zveličovanie len hrá do karát extrémistom a nacionalistom. Pamätám sa, že presne takéto zveličovanie dotiahol pán Miloševič tam, kam dotiahol všetko ostatné. Na to nesmieme zabúdať.

Cesta do EÚ si okrem iného vyžaduje rozhodný boj proti korupcii, organizovanému zločinu, za transparentnosť počas privatizácie a vytvárania spoločného trhu vrátane energetického trhu. Dôveru občanov a dôveru Európskej únie si zaslúžia len politici, ktorí to skutočne chcú a ktorí podľa toho konajú. Ostatným by sme občas mali dať červenú kartu. To je jediná vec, ktorej tam rozumejú.

Niekedy s hrôzou sledujem, že Bosna a Hercegovina si na križovatke, ktorú opísal pán komisár Rehn, vyberá cestu do izolácie. Ako povedal pán Hannes Swoboda, krajiny susediace s Bosnou a Hercegovinou veľmi pravdepodobne dosiahnu tento cieľ skôr. Bosne a Hercegovine preto musíme ďalej pomáhať, aby našla správnu cestu a aby po splnení podmienok vstúpila do Európskej únie. Stabilita Bosny a Hercegoviny, ktorá leží uprostred Európskej únie, je aj našou stabilitou.

Niekedy si želám, aby politici v Bosne a Hercegovine prežili pri premýšľaní o svojej krajine toľko bezsenných nocí ako ja. Potom by si možno počínali lepšie.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. − V súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostal jeden návrh uznesenia(1).

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 23. októbra 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Dragoş Florin David (PPE-DE), písomne. (RO) Predovšetkým by som chcel pani Packovej zablahoželať k úsiliu pri realizácii neľahkej úlohy vypracovať tento návrh uznesenia. Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej dokazuje, že EÚ je odhodlaná naďalej zohrávať významnú úlohu v balkánskom regióne a prispievať k jeho politickej, hospodárskej a sociálnej stabilite.

Táto dohoda dáva Bosne a Hercegovine nové vyhliadky na hospodársky rozvoj a najmä nové príležitosti pre európsku integráciu, pričom regiónu ponúka nielen stabilitu, ale aj otvorenie hospodárskej výmeny, ktorá je významným krokom k integrácii na európskom trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Tunne Kelam (PPE-DE), písomne. – Vítam Dohodu o stabilizácii a pridružení, ktorá bola nedávno podpísaná s Bosnou a Hercegovinou. Rozšírenie EÚ na západný Balkán je ďalším kľúčovým krokom v zjednocovaní Európy, ktorý zabezpečí, že eskalácia násilia z minulosti sa v regióne nezopakuje.

Preto aj ja naliehavo žiadam orgány Bosny a Hercegoviny, aby reformy vykonávali súdržne a transparentne a zabezpečili tak rýchlu integráciu do Európskej únie.

S obavami pripomínam pokusy niektorých regionálnych politikov destabilizovať krajinu a vyzývam EÚ, aby preukázala politickú vôľu a záväzok voči Bosne a Hercegovine s cieľom zabrániť konfliktom na základe etnickej príslušnosti alebo vierovyznania.

Vzhľadom na to, že získanie víz do EÚ stále predstavuje pre občanov Bosny a Hercegoviny veľký problém, vyzývam Komisiu, aby pokračovala v dialógu a urobila všetko, čo je v jej silách, pre vytvorenie plánov, ktorých cieľom bude čo najskôr zaviesť bezvízový režim s Bosnou a Hercegovinou. Navrhujem, aby členské štáty obmedzili na minimum byrokratické prekážky spojené so žiadosťami o víza a zriadili zjednodušený systém udeľovania víz pre študentov a subjekty občianskej spoločnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Dumitru Oprea (PPE-DE), písomne. (RO) Keď hovoríme o Bosne, v skutočnosti hovoríme o ďalšej stránke v histórii ťažko skúšaného Balkánskeho polostrova. Vojna v Bosne zničila viac ako 75 % krajiny, zapríčinila smrť viac než 200 000 ľudí a jej výsledkom bolo 1,8 milióna utečencov.

Podpísanie Dohody o stabilizácii a pridružení s EÚ sa uskutočnilo 13 rokov po skončení vojny. „Dohoda občanom Bosny a Hercegoviny ponúka otvorené dvere k budúcej prosperite, pričom zároveň vyzýva bosnianskych politikov, aby nechali minulosť za sebou a pohli sa ďalej,“ povedal raz Sven Alkalaj, minister zahraničných vecí tejto krajiny. Určite sa majú prečo pohnúť ďalej. Len si predstavte Sarajevo, ktoré bolo v roku 1984 hostiteľom zimných olympijských hier, starý most v Mostare zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, vodopády Kravica, národný park Sutjesk, alebo hory Jahorina a Bjelašnica, kde sa uskutočnili niektoré olympijské súťaže. Na cestu do Bosny a Hercegoviny vás pozýva toľko miest. Je to však krajina, ktorá musí okrem iného urýchliť reformu štátu a nediskriminačný prístup k vzdelaniu.

 
  
  

PREDSEDÁ: PANI WALLIS
podpredsedníčka

 
  

(1) Pozri zápisnicu.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia