Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 22. októbra 2008 - Štrasburg

13. Hodina otázok (otázky pre Komisiu)

  Predsedajúca. − Ďalším bodom programu je hodina otázok (B6-0475/2008).

Nasledujúce otázky sú určené Komisii.

Prvá časť

Otázka č. 40, ktorú predkladá Armando França (H-0733/08)

Vec: Protidrogová stratégia

Realizácia strategickej protidrogovej kampane je založená na dvoch akčných plánoch pre dve rôzne časové obdobia, čiže pre roky 2005 až 2008 a roky 2009 až 2012. Na základe jasného časového rozvrhu sa v roku 2008 predpokladá aj „hodnotenie vplyvu“, ktoré bude predchádzať akčnému plánu na roky 2009 – 2012.

Súčasná situácia vo vzťahu k drogám v EÚ je znepokojujúca a osobitné opatrenia prijaté na boj s týmto problémom musia byť nanajvýš prísne, dôkladné, trvácne a súdržné.

Ako Komisia charakterizuje súčasnú situáciu na základe správ za roky 2005, 2006 a 2007 a aká je úroveň vykonávania opatrení od roku 2005 po súčasnosť?

V akom stave je hodnotenie vplyvu, ktoré sa má dokončiť v roku 2008? Aká je predpoveď Komisie na roky 2009 – 2013, najmä pokiaľ ide o nové nástroje boja a spolupráce z policajného a právneho hľadiska a tiež o účasť občianskej spoločnosti?

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. − Vážená pani predsedajúca, je jasné, že pokiaľ ide o otázku drog, nik nemôže byť spokojný. Dňa 18. septembra 2008 Komisia prijala návrh akčného plánu Európskej únie na boj proti drogám na obdobie rokov 2009 – 2012, ku ktorému bola pripojená správa o záverečnom hodnotení akčného plánu EÚ na boj proti drogám na obdobie rokov 2005 – 2008. To je hodnotenie vplyvu, ktoré bolo spomenuté v otázke.

Oba dokumenty boli k uvedenému dňu poskytnuté Parlamentu. Európska komisia vykonala hodnotenie v prvej polovici roka 2008 v súlade s opatrením 45.3 následného akčného plánu. Hodnotenie významne prispelo k novému akčnému plánu. Obsahovalo okrem iného tieto zistenia:

V súvislosti s vykonávaním nového akčného plánu EÚ na boj proti drogám možno vysloviť záver, že takmer vo všetkých osobitných cieľoch a opatreniach sa dosiahol pokrok s rôznym stupňom úspešnosti. Akčný plán EÚ na boj proti drogám sa primerane odráža vo vnútroštátnych politikách členských štátov a buď bol prenesený do vnútroštátnej politiky, alebo sa jeho ciele už nachádzali v existujúcich dokumentoch.

Členské štáty uvádzajú, že akčný plán odráža hlavné oblasti politiky na vnútroštátnej úrovni. Z hodnotenia vyplýva, že akčný plán podporuje proces zbližovania politík členských štátov na boj proti drogám, čo Komisia považuje za dosť dôležité.

Vo vzťahu k situácii v oblasti drog neprišlo k významnému obmedzeniu užívania drog, no užívanie niektorých najrozšírenejších drog sa zrejme stabilizovalo alebo mierne pokleslo. V niektorých členských štátoch narastá užívanie kokaínu. Dlhodobým trendom EÚ v oblasti rozšírenia infekčných ochorení súvisiacich s drogami, najmä infekcií HIV a AIDS, bolo v posledných rokoch znižovanie počtu týchto ochorení, ako aj úmrtí spojených s drogami.

V poslednom čase sa objavili nové trendy v užívaní drog, najmä kombinované užívanie drog. Množstvo zadržaného kokaínu a počet konfiškácií sa zvyšuje, pri marihuane, heroíne, extáze a amfetamínoch sa konfiškácie zrejme stabilizovali. Ceny nezákonných látok vo všeobecnosti klesli, pričom miera čistoty sa zdá byť pomerne stabilná.

Pokiaľ ide o vplyv akčného plánu na situáciu v oblasti drog, domnievam sa, že hodnotením vplyvu, o ktorom hovorí vážený pán poslanec, je hodnotiaca správa týkajúca sa realizácie. Sústavné znižovanie počtu infekčných ochorení a úmrtí súvisiacich s drogami na jednej strane a vykonávanie opatrení na znižovanie škôd v celej EÚ na strane druhej poukazuje na jasný vzťah s akčnými plánmi, hoci takúto väzbu je veľmi ťažké dokázať bez odôvodnenej pochybnosti.

Po zavedení opatrení na znižovanie škôd dosiahli niektoré členské štáty výrazné zníženie škôd na zdraví spôsobených drogami. Podobné závery možno vysloviť v oblasti znižovania ponuky a v oblasti európskej koordinácie a spolupráce pri presadzovaní právnych predpisov na boj proti drogám.

  Armando França (PSE). – (PT) Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Musím osobitne poďakovať zástupcovi Komisie najmä za to, že zodpovedal moju otázku, ale aj za kvalitu odpovede. Dokumenty Komisie som si veľmi pozorne prečítal.

Po prvé, musím povedať, že súhlasíme so stratégiou a akčným plánom, ktoré riešia najprv ponuku a potom dopyt. Chcel by som predniesť svoj názor týkajúci sa ponuky.

V súvislosti s ponukou nás veľmi znepokojuje veľké množstvo kokaínu a tiež veľké množstvo syntetických výrobkov. Okrem toho nás veľmi znepokojujú miestne spory vznikajúce medzi gangmi, ktoré v niektorých členských štátoch bojujú o ovládnutie trhu s drogami. Poprosil by som vás, aby ste mi podľa možnosti vysvetlili, aké konkrétne opatrenia sa navrhujú v oblasti spolupráce medzi členskými štátmi a medzi policajnými a súdnymi orgánmi členských štátov na jednej strane a medzi členskými štátmi a vyrábajúcimi krajinami, najmä krajinami vyrábajúcimi kokaín, na strane druhej. Toto je oblasť stratégie, ktorá nás veľmi zaujíma a v súvislosti s ktorou by sme chceli od Komisie počuť konkrétne odpovede.

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. − Vážená pani predsedajúca, spolupráca členských štátov v boji proti drogám, drogovým kartelom a drogovej trestnej činnosti je, samozrejme, úplne nevyhnutná a tiež veľmi zložitá vzhľadom na obrovské množstvo peňazí v obehu. V akčnom pláne ste videli, že našou hlavnou prioritou je naozaj boj proti dodávateľskému reťazcu kokaínu. Máme viacero iniciatív, ktoré predpokladajú a organizujú spoluprácu s vyrábajúcimi krajinami v Latinskej Amerike a západnej Afrike s cieľom zastaviť obchodovanie s kokaínom. Existujú tiež osobitné strediská, napríklad Námorné centrum analýz a operácií – narkotiká a Centre d’Enquête et de Coordination de la Lutte Anti-drogue en Méditerranée. Obe tieto iniciatívy sa zameriavajú na obchodovanie s kokaínom.

Spolupráca a iniciatívy teda existujú, táto oblasť je však zložitá a boj je ťažký. Musím zdôrazniť, že tu niet miesta pre spokojnosť. Je to viac-menej boj bez konca. S potešením však oznamujem niektoré priaznivé výsledky. Znížil sa počet ochorení, ako aj úmrtí spojených s drogami.

  Predsedajúca. − Otázka č. 41, ktorú predkladá Péter Olajos (H-0755/08)

Vec: Dovoz výrobkov z hydinového mäsa z Číny

Rozhodnutie Komisie 2008/638/ES z 30. júla 2008⁽¹⁾, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2007/777/ES⁽²⁾ o dovoze mäsových výrobkov z tretích krajín. Podľa minulého rozhodnutia mala Čína povolenie vyvážať do Spoločenstva len tepelne opracované výrobky z hydinového mäsa, ktoré boli opracované v hermeticky zapečatenom kontajneri na hodnotu Fo tri alebo viac.

Na žiadosť príslušných čínskych orgánov Komisia zároveň schválila dovoz výrobkov z hydinového mäsa z čínskej provincie Šan-tung, ktoré sa opracováva pri nižšej teplote (najmenej 70 °C).

Nedomnieva sa Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti, že uvoľnenie predpisov povedie k oslabeniu prísnych nariadení Európskej únie o zdraví zvierat, hygiene potravín a starostlivosti o zvieratá? Nemyslí si, že prijatie takéhoto rozhodnutia, ktoré sa týka len jednej provincie v krajine, je dôvodom obáv? Myslí si, že bude možné úplne overiť, či príslušné výrobky z hydinového mäsa pochádzajú len z provincie Šan-tung? Nedomnieva sa, že udelenie povolenia jednej provincii povedie k záplave žiadostí o uvoľnenie predpisov v iných provinciách (o čom už existujú náznaky)? Nepredstavujú zavedené opatrenia riziko pre situáciu chovateľov hydiny v EÚ?

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. − Vážená pani predsedajúca, predpisy o zdraví zvierat a verejnom zdraví, ktoré sa týkajú vývozu hydinového mäsa z Číny, zabezpečujú rovnakú úroveň ochrany ako predpisy EÚ. Tieto dovozné predpisy zaručujú, že všetky dovážané výrobky spĺňajú rovnako prísne normy ako výrobky z členských štátov EÚ, a to nielen vzhľadom na hygienu a všetky hľadiská bezpečnosti spotrebiteľov, ale aj z hľadiska zdravotného stavu zvierat. Základom prístupu EÚ je zásada, že potraviny musia byť bezpečné bez ohľadu na svoj pôvod.

Oficiálny systém kontroly v Číne na mieste overovali tri inšpekcie Komisie. Výsledky boli uverejnené na internetovej stránke Generálneho riaditeľstva pre zdravie a ochranu spotrebiteľov. Inšpekcie preukázali, že príslušné orgány, najmä v provincii Šan-tung, majú dostatočnú štruktúru na to, aby zaručili dodržiavanie právnych predpisov Spoločenstva vo vzťahu k tepelne opracovaným výrobkom z hydinového mäsa. Inšpekčné misie zároveň potvrdili, že príslušné orgány sú schopné presadzovať vývozné požiadavky Spoločenstva.

Čínske orgány v rámci týchto inšpekcií útvarom Komisie dokázali, že môžu potvrdiť, že zásielky tepelne opracovaných výrobkov z hydinového mäsa, ktoré sa vyvážajú do Európskej únie, sú vyrobené v súlade s požiadavkami Spoločenstva a pochádzajú len z provincie Šan-tung.

Všetky schválené prevádzky uvedené v zozname Spoločenstva, ktorý obsahuje zariadenia, z ktorých je povolený dovoz tepelne opracovaného hydinového mäsa, sa nachádzajú v provincii Šan-tung. Na mieste to overili tri vyšetrovacie misie: jedna v roku 2004 a dve v roku 2006.

Podľa dohody Svetovej obchodnej organizácie o sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach môže ktorákoľvek tretia krajina požiadať Komisiu o povolenie na vývoz pre celé svoje územie alebo jeho časť a táto žiadosť sa zvažuje a hodnotí podľa príslušných požiadaviek Spoločenstva. Ak sa záruky tretích krajín považujú za dostatočné a účinne sa overia, žiadosti tretích krajín sa prijmú a udelí sa povolenie na vývoz.

Riziku deformácie hospodárskej súťaže vo vzťahu k výrobcom hydiny v EÚ bráni skutočnosť, že existujúce opatrenia dostatočným spôsobom zaručujú, že tepelne opracované výrobky z hydinového mäsa z určitých regiónov dodržiavajú úroveň ochrany, ktorú EÚ považuje za potrebnú. Odpoveďou na konkurenčný tlak by bolo informované rozhodovanie spotrebiteľov.

Čínske orgány vyjadrili záujem o to, aby Komisia schválila dovoz tepelne opracovaného hydinového mäsa z provincie Ťi-lin. Čínske orgány budú musieť na získanie schválenia zaručiť, že sanitárne podmienky uplatňované na výrobu tepelne opracovaného hydinového mäsa v provincii Ťi-lin spĺňajú požiadavky Európskeho spoločenstva a Komisia tieto záruky overí na mieste prostredníctvom inšpekcií.

  Péter Olajos (PPE-DE). – (HU) Pán komisár, ďakujem vám veľmi pekne za vašu odpoveď. Problém je v tom, že tento rok sa malo v Číne vykonať šesť inšpekcií a doteraz sa neuskutočnila ani jedna. Teraz v októbri sa mala vykonať kontrola hydiny, ani tá sa však neuskutočnila, pretože Číňania na ňu nemali čas. Pýtam sa preto, že ak sme nedokázali vykonať ani jednu zo šiestich inšpekcií naplánovaných na tento rok a predsa sme ich na ďalší rok naplánovali pätnásť, ako sa uskutoční týchto pätnásť inšpekcií? Ak Číňania nespolupracujú so svojím európskym obchodným partnerom, prečo potom otvárame brány dovozu z Číny a prečo ničíme európskych chovateľov hydiny? Ak Čína nespolupracuje, potom nemusíme otvárať brány ich dovozu – taký je môj názor. Ďakujem veľmi pekne.

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. − Predovšetkým chcem povedať, že Čína je ochotná spolupracovať a nemáme žiadne náznaky, že by spolupracovať nechcela. Po druhé, pokiaľ ide o inšpekcie a misie, tieto misie sa doposiaľ považovali za uspokojivé. Vždy keď sa vyskytnú pochybnosti alebo otázky, uskutočníme nové misie. Medzera medzi poslednými misiami a týmto rokom vznikla z dôvodu administratívnych činností medzi dvoma čínskymi ministerstvami. Zo strany Komisie však nemôžeme povedať, že v oblasti noriem a kvality výrobkov existuje neochota spolupracovať.

Ak sa vyskytnú náznaky, Komisia je pripravená zorganizovať nové misie. Tie sa doposiaľ nepovažovali za potrebné.

  Jim Allister (NI). – Pán komisár, počúvam čo hovoríte, ale pripomína mi to spor o brazílske hovädzie mäso, keď Komisia celé mesiace zastávala stanovisko, ktoré dnes zastávate vy a ubezpečovala nás, že všetko je v poriadku a napokon bola nútená zaviesť zákaz.

Povedali ste, že toto mäso bude podliehať podobným skúškam. Môžete bez výhrad povedať, že každý kus dovezeného mäsa bude rovnako podrobený takým istým prísnym veterinárnym skúškam, aké sa vyžadujú od našich vlastných výrobcov? Bude sa testovať rovnaký podiel výrobkov a odkiaľ budete vedieť, či je výrobok naozaj z provincie Šan-tung? Stačí, ak sa tam len spracováva? Toto sú otázky, ktoré vyvolávajú odpor našich výrobcov, na ktorých sa vzťahujú všelijaké požiadavky vrátane postupného odstraňovania klietok. Bude sa to v Číne diať v rovnakej miere? Naši výrobcovia sa domnievajú, že sú znevýhodnení vzhľadom na lacný dovoz.

  Armando França (PSE). – (PT) Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, budem stručný. Moja otázka sa nesie v podobnom duchu ako otázka predošlého pána poslanca. Súhlasím, že nedávno boli snahy kontrolovať a sledovať výrobky a je nevyhnutné, aby tieto snahy týkajúce sa kontroly a sledovania pokračovali. Naozaj však nie je možné uvoľniť predpisy. Skôr by sa mali posilniť a Európska únia by mala stanoviť presné a jasné pravidlá, ktoré by sa uplatňovali v celej Číne a nie len v niektorých provinciách, ako práve spomenul pán poslanec. Ocenil by som vysvetlenie tejto veci. Ďakujem pekne, pán komisár.

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. − Doteraz boli všetky výrobky vyrobené v tejto provincii označené. Za kvalitu aj za pravidlá označovania pôvodu zodpovedajú orgány tejto provincie.

Samozrejme, nikdy nemožno skontrolovať každé kurča. Tak je to aj v Európskej únii. Komisia však počas svojich inšpekcií – a bolo mi povedané, že ďalšia inšpekcia sa uskutoční na budúci rok, takže už bola naplánovaná – môže overiť, či administratívne systémy dokážu kontrolovať spôsob výroby tejto hydiny a úroveň ochrany zdravia zvierat. Odpovede boli zatiaľ uspokojivé.

Kontrola stavu bude samozrejme naďalej prebiehať, sú to však pravidlá Svetovej obchodnej organizácie a otvorenosť nám vždy prinášala výhody. Kvalita je dôležitá, normy sú dôležité. Zatiaľ sme presvedčení, že kvalita hydinových výrobkov z Číny je dostatočná a ako som už spomenul, pridať sa chce aj ďalšia provincia.

  Predsedajúca. −

Otázka č. 42, ktorú predkladá Ona Juknevičienėová (H-0786/08)

Vec: Využívanie Európskeho sociálneho fondu v členských štátoch

Európsky sociálny fond bol zriadený ako jeden zo štrukturálnych fondov EÚ, ktorého cieľom je znižovať rozdiely v prosperite a životnej úrovni členských štátov a regiónov EÚ a podporovať zamestnanosť a hospodársku a sociálnu súdržnosť. V období rokov 2007 až 2013 sa na dosiahnutie jeho cieľov v členských štátoch a regiónoch EÚ rozdelí približne 75 miliárd EUR. Členské štáty financujú množstvo rôznych programov a v tejto súvislosti je dôležité vedieť, ako členské štáty, najmä tie nové, využívajú dostupné finančné prostriedky a aké výsledky sa dosiahli v oblasti zvyšovania životnej úrovne a podpory zamestnanosti.

Plánuje Komisia uverejniť oznámenie o využívaní Európskeho sociálneho fondu v členských štátoch, a ak áno, kedy môžeme toto oznámenie očakávať? Ak má Komisia v pláne vydať takéto oznámenie, bude obsahovať kvalitatívnu aj kvantitatívnu analýzu využívania finančných prostriedkov Európskeho sociálneho fondu? Je nanajvýš dôležité vedieť, koľko peňazí sa použilo na realizáciu rôznych programov, je však tiež potrebné zabezpečiť, aby občania EÚ mali prospech z hmatateľných a trvalo udržateľných výhod.

Ak Komisia takéto oznámenie neplánuje, prečo je to tak? Ako potom môže zaručiť transparentné a účinné využívanie Európskeho sociálneho fondu?

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. − Komisia pripomína, že článkom 146 Zmluvy o ES sa Európsky sociálny fond zriaďuje s cieľom zlepšiť pracovné príležitosti na vnútornom trhu a tým prispieť k zvýšeniu životnej úrovne. Vykonáva tiež opatrenia, ktoré vedú k posilneniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Komisia súhlasí s váženou pani poslankyňou v tom, že o konkrétnych výhodách Európskeho sociálneho fondu treba informovať. V tejto súvislosti má Komisia v úmysle predložiť súbor tematických správ o podpore a činnostiach Európskeho sociálneho fondu, príjemcoch a dosiahnutých výsledkoch. Prvý súbor správ by mal byť k dispozícii začiatkom roka 2009.

Článok 159 Zmluvy o ES okrem toho ustanovuje, že Komisia každé tri roky predkladá Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o pokroku pri dosahovaní hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Posledná správa o súdržnosti bola uverejnená v roku 2007 a osobitnú pozornosť venovala otázke investovania do ľudí. Nasledujúca správa o súdržnosti bude predložená v roku 2010. V rokoch medzi tým Komisia okrem toho uverejní priebežnú správu.

  Ona Juknevičienė (ALDE). – Som naozaj spokojná s vašou veľmi presnou a konkrétnou odpoveďou, takže vám skutočne veľmi pekne ďakujem. Oceňujem, že Komisia považuje otázku, ktorú som nastolila, za dôležitú nielen pre poslancov Parlamentu, ale aj pre Komisiu. Domnievam sa však, že najdôležitejšia je pre našich ľudí. Oni musia vedieť o transparentnosti a účinnosti využívania týchto fondov. Budem preto čakať na správu, ktorá má byť uverejnená na začiatku roka 2009.

Mohli by ste mi poradiť, ktoré generálne riaditeľstvo túto správu v roku 2009 pripraví?

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. − Za tieto správy zodpovedá Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti, ktoré vedie môj dobrý kolega, pán Špidla. Čísla sú zaujímavé a každý rok poskytneme v Európe odbornú prípravu deviatim miliónom ľudí, takže výhody tu sú.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Výdavky spojené s výstavbou alebo s rekonštrukciou sa dajú skontrolovať. Pri projektoch z Európskeho sociálneho fondu cieľová skupina získa know-how, nové zručnosti a znalosti, preto zúčtovanie položiek je závislé od subjektívneho prístupu úradníka. Nesolventnosť NGO a samosprávnych orgánov spôsobená byrokratickými praktikami členských štátov často bráni príjemcom z Európskeho sociálneho fondu, aby sa zapojili do ďalších aktivít v rámci tohto programu. Aké nástroje má v rukách Komisia, aby členské štáty nestanovovali nadmerné administratívne prekážky pri uhrádzaní nákladov na dokončené projekty z Európskeho sociálneho fondu?

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Mohol by som sa pána komisára opýtať, či by v tejto dobe, keď nám recesia šliape na päty, mohol preskúmať možnosť spolupráce Európskeho sociálneho fondu s radami partnerstiev pre miestny rozvoj v členských štátoch, v ktorých takéto rady existujú, napríklad v Írskej republike, ale aj v iných členských štátoch? Túto otázku by mohol prediskutovať s organizáciou OECD, ktorá vypracovala štúdiu o účinnosti miestneho rozvoja pri podpore odbornej prípravy, vzdelávania, vytvárania pracovných miest v mikropodnikoch a zlepšovania životného prostredia pre nezamestnaných.

Neočakávam, že pán komisár dnes bude vedieť odpovedať na všetky tieto otázky, skutočne však žiadam, aby túto možnosť preskúmal a možno aby sa poradil s organizáciou OECD s cieľom zistiť, ako by Európsky sociálny fond, sociálne partnerstvo a partnerstvá pre miestny rozvoj mohli spolupracovať na zlepšovaní potrieb našich občanov v oblasti odbornej prípravy a zamestnanosti na úrovni miestnych spoločenstiev, predovšetkým v mestských oblastiach.

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. − Najprv k byrokracii a k administratívnej záťaži: tieto veci existujú, o tom niet pochýb. Ako som už povedal, za čerpanie peňazí zodpovedá môj kolega pán Špidla, ja som zodpovedný za plnenie: aby sa žiadne peniaze nepremrhali. To je vždy dilema.

Snažíme sa byť čo najpružnejší, vnútroštátne orgány, platobné agentúry a zrejme aj príslušné ministerstvá však zároveň pozorne kontrolujú výhody a možné výsledky. Týka sa to aj Európskeho dvora audítorov a nášho generálneho riaditeľstva, takže tu existujú rôzne úrovne kontroly.

Výsledok sa posudzuje za rozsiahlej účasti verejnosti a projekt musí byť viditeľný, takže teraz sme povinní všetko, čo sa týka financovania, uverejňovať na internetovej stránke, aby to každý mohol sledovať. Európsky sociálny fond však financuje najmä odbornú prípravu.

K odpovedi na ďalšiu otázku: spolupráca rôznych zdrojov financovania štrukturálnych fondov vrátane Európskeho sociálneho fondu a fondov regionálneho rozvoja existuje a aspoň v našej krajine navzájom veľmi úzko spolupracujú. Táto spolupráca závisí od vnútroštátnych orgánov. My môžeme len podporovať dobrú spoluprácu a účinné využívanie peňazí.

Druhá časť

  Predsedajúca. −

Otázka č. 43, ktorú predkladá Dimitrios Papadimoulis (H-0746/08)

Vec: Projekty spolufinancované z prostriedkov Spoločenstva a tajné fondy spoločnosti Siemens

Grécke a nemecké súdne orgány pokračujú vo vyšetrovaní prípadu tajných fondov spoločnosti Siemens, ktoré firma využívala na podplácanie politických strán a osôb vo vedúcich funkciách, aby získala veľké zákazky na práce a na dodávku tovaru vo verejnom sektore. Nemecké súdy už odsúdili bývalého riadiaceho pracovníka spoločnosti, ktorý pripustil, že tajné fondy existovali aj v Grécku.

Vzhľadom na to, že tieto úplatky sa mohli týkať aj projektov spolufinancovaných z prostriedkov Spoločenstva, môže Komisia povedať, či Európsky úrad pre boj proti podvodom alebo niektorý z jej útvarov vyšetruje zákonnosť postupov verejného obstarávania a realizácie týchto projektov?

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. − Tieto otázky sú vždy veľmi komplikované a vážne. Keď ide o finančné prostriedky EÚ, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) je oprávnený viesť vyšetrovanie v prípade, ak existuje dostatočne závažné podozrenie, že voči finančným záujmom Európskej únie bol spáchaný podvod alebo vznikla nezrovnalosť.

Pri projektoch, ktoré sú spolufinancované z prostriedkov EÚ, ako je to v prípade štrukturálnych fondov, sa povinnosti spojené s riadením týchto fondov delia medzi členské štáty a Komisiu. Hlavnú zodpovednosť za rozdeľovanie výdavkov a príslušné kontroly nesú v tejto súvislosti členské štáty. Vážený pán poslanec môže byť navyše informovaný o tom, že vzhľadom na tieto kontroly a vyšetrovania a vzhľadom na oznamovanie možných prípadov podvodu alebo nezrovnalosti Európskemu úradu pre boj proti podvodom existuje právny režim podľa nariadenia (ES) č. 1681/94, ktoré ustanovuje, že členské štáty Komisii v primeranom štádiu oznámia podrobnosti o vyšetrovaní možných prípadov podvodu alebo nezrovnalostí. Úrad OLAF je okrem toho v prípade záujmu o pokrok v týchto veciach v úzkom kontakte s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

V súvislosti so záležitosťou, o ktorej sa zmienil vážený pán poslanec, úrad OLAF Komisii oznámil, že je informovaný o prebiehajúcom vyšetrovaní v Nemecku a Grécku, ale že súdne orgány týchto členských štátov zatiaľ úrad nepožiadali o priamu pomoc vo veci spoločnosti Siemens v Nemecku a Grécku vo vzťahu k štrukturálnym fondom. Komisia by sa okrem toho odvolala na odpoveď, ktorú už vážený pán poslanec dostal na svoju písomnú otázku, v ktorej sa uvádza, že podľa článku 3 nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96 Komisia nekontroluje hospodárske subjekty v tom istom čase a na základe tých istých skutočností ako orgány členských štátov podľa odvetvových nariadení Spoločenstva alebo podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Ak existujú dostatočné náznaky o porušení právnych predpisov Spoločenstva o verejnom obstarávaní, Komisia navyše môže kedykoľvek začať proti členským štátom konanie o porušení na základe článku 226 Zmluvy o ES. V súvislosti s konkrétnymi vecami, o ktorých sa zmienil vážený pán poslanec, však Komisia nemá žiadne náznaky, ktoré by mohli byť dôvodom na začatie konania o porušení.

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL). – (EL) Pán komisár, presne o to vás žiadam. Veľmi dobre viete, že spoločnosť Siemens, ktorá je veľkou firmou s dlhou históriou, získala zo spolufinancovaných programov zákazky v hodnote niekoľkých miliónov eur. Spoločnosť má sídlo v Nemecku a získala zákazky v Grécku a na iných miestach. Objavili sa obvinenia a priznania, že využíva podplácanie a korupciu.

Ako si môžete byť istý, že tie isté metódy a tie isté tajné fondy nepoužila aj pri spolufinancovaných programoch? Pán komisár, ako dlho sa chcete skrývať za vyšetrovania, ktoré prebiehajú v Nemecku a Grécku? Môžete konať z vlastnej iniciatívy. Máte ako príslušný komisár v úmysle požiadať úrad OLAF, aby túto vec vyšetril, alebo nemienite robiť nič, pretože sa bojíte kolosu menom Siemens?

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. − Nie, nebojím sa spoločnosti Siemens a veľmi rád pošlem úrad OLAF, aby tieto prípady vyšetril. Je tu však, samozrejme, jasný právny rámec, podľa ktorého môžeme konať a viesť vyšetrovanie. Povedal som, že situáciu sledujeme, a môžeme na členské štáty naliehať a žiadať, aby nás informovali (beztak sú povinné nás informovať) a aby aktívne konali. V súčasnosti však musí existovať náznak a žiadosť členských štátov o pomoc úradu OLAF. Zatiaľ sa to nestalo, situáciu však budeme ďalej sledovať.

Rozdelenie zodpovednosti a povinností medzi členské štáty a orgány Spoločenstva je jasné a niekedy veľmi citlivé. Toto je konkrétny prípad, keď sú pravidlá vyšetrovania veľmi presne vymedzené.

  Predsedajúca. − Keďže autor otázky č. 44, pán Heaton-Harris, nie je prítomný, otázka prepadla.

Otázka č. 45, ktorú predkladá Nirj Deva (H-0752/08)

Vec: Administratívne záležitosti a Lisabonská zmluva

Mohla by Komisia podrobne uviesť zmeny v právomociach EÚ patriacich Generálnemu riaditeľstvu pre personál a administratívu, ktoré by priniesla Lisabonská zmluva? Má Komisia v pláne zaviesť niektoré z týchto reforiem?

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. − Lisabonská zmluva obsahuje tri hlavné ustanovenia zmenenej a doplnenej Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sa zaoberajú administratívnymi záležitosťami: článok 197 o administratívnej spolupráci, článok 298 o otvorenej, efektívnej a nezávislej európskej administratíve a článok 336 o služobnom poriadku.

Článok 197 ustanovuje, že Únia môže prijímať opatrenia, s výnimkou harmonizácie, na podporu úsilia členských štátov, ktoré sa týka zlepšenia kapacity na vykonávanie právnych predpisov Únie. Článok 336 sa mení a dopĺňa tak, aby sa postup prijímania služobného poriadku inštitúcií zmenil na riadny legislatívny postup, čiže na bežné spolurozhodovanie. V súčasnosti Rada rozhoduje o návrhu Komisie hlasovaním kvalifikovanej väčšiny po porade s ostatnými inštitúciami.

Nový článok 298 vyžaduje prijatie nariadení, ktoré zabezpečia „otvorenú, efektívnu a nezávislú európsku administratívu“, o čo sa snažíme aj bez toho, aby sme čakali, kým Lisabonská zmluva nadobudne platnosť.

  Nirj Deva (PPE-DE). – Ďakujem pánovi komisárovi za jeho veľmi jasnú odpoveď a blahoželám mu k zavádzaniu otvoreného a efektívneho spôsobu riadenia Komisie napriek tomu, že Lisabonská zmluva nikdy neuzrie svetlo sveta.

Má však Komisia v pláne zaviesť niektoré z reforiem, ktoré na svoje presadenie nepotrebujú Lisabonskú zmluvu, napríklad pokiaľ ide o zlepšenie kapacity na vykonávanie právnych predpisov EÚ o služobnom poriadku?

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. − Vážený pán poslanec, musím povedať, že činnosť administratívy sa snažíme zlepšovať deň čo deň a v tejto chvíli intenzívne diskutujem s našimi odborovými organizáciami o predpisoch týkajúcich sa parlamentných asistentov, čo je tiež súčasťou služobného poriadku. Táto doposiaľ problematická oblasť sa tak určite stáva transparentnejšou a jasnejšou. Sme veľmi radi, že sme založili mnoho internetových stránok, ktoré výrazne zvyšujú transparentnosť našich činností.

Táto činnosť teda prebieha neustále. Služobný poriadok je vážny dokument a ak chceme urobiť skutočné zmeny, pôjde o rozsiahly a zložitý projekt. Možné zmeny zrejme prediskutujeme s Parlamentom v nasledujúcom volebnom období, malé reformy však prebiehajú neustále. Interne sme práve zmenili predpisy o tzv. hodnotení služobného postupu. Zmeny sa teda uskutočňujú prakticky každý deň.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Pán komisár, zmienili ste sa o tom, že Komisia musí a bude uskutočňovať neustále zmeny a zlepšenia služobného poriadku. Za posledné roky je ozajstným dôvodom na obavy skutočnosť, že veľká – a vlastne čoraz väčšia – časť sa zadáva externým agentúram a iným administratívnym jednotkám. Nie je to porušením zásady jednotnej administratívy a najmä jednotnej politickej kontroly administratívy?

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. − To je dobrá otázka, o ktorej sa často diskutuje aj v parlamentnom Výbore pre kontrolu rozpočtu. Ako komisár zodpovedný za administratívu, audit a boj proti podvodom som, samozrejme, veľmi znepokojený. S kolegyňou Daliou Grybauskaitėovou sa vždy pýtame, či je potrebné vytvárať nové orgány a trváme na tom, aby predpisy týkajúce sa nových orgánov boli rovnako transparentné a jasné, ako predpisy v našich hlavných orgánoch a ústrediach.

Existencia agentúr, ktoré môžu pružnejšie a presnejšie vykonávať politiky EÚ, je najmä rozhodnutím tvorby politík. V Parlamente sa o tejto otázke veľa diskutuje a bola už mnohokrát podporená.

Môžem byť tým byrokratom, ktorý sa vždy pýta, ako vykonávať audit a kontrolu týchto agentúr, nemyslím si však, že určité rozdelenie inštitúcií EÚ, či určité ich rozšírenie v Európe je zlá myšlienka. Dajme teda obe strany do rovnováhy: potreby a úspechy tvorby politík s jasnou administratívou a jasným auditom. Určitú rovnováhu sa snažíme dosiahnuť vo všetkých rozhodnutiach.

  Predsedajúca. − Otázka č. 46, ktorú predkladá Ryszard Czarnecki (H-0789/08)

Vec: Zneužitie právomocí a korupcia úradníkov EÚ

Európskou verejnou mienkou občas otriasajú správy o zneužití právomocí a korupcii úradníkov EÚ. Môže Komisia poskytnúť podrobné údaje o rozsahu tohto problému za posledné mesiace, za celý tento rok a za minulý rok a porovnať ich s údajmi za predchádzajúce roky?

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. − Musím najprv povedať, že Komisia nemá žiadne signály o tom, že je tu viac prípadov podvodu ako v iných organizáciách. Komisia upozorňuje, že britská Snemovňa lordov dospela v osobitnej správe k záveru, že o rozsiahlej korupcii v rámci Komisie niet žiadnych dôkazov a že miera podvodov voči rozpočtu EÚ nie je o nič vyššia ako v porovnateľných programoch verejných výdavkov napríklad vo Veľkej Británii.

Úrad OLAF ročne otvára v priemere okolo 40 vnútorných vyšetrovaní, ktoré sa týkajú úradníkov zo všetkých inštitúcií. Asi v polovici týchto prípadov dospeje k záveru, že sú potrebné ďalšie činnosti, ktoré môžu byť administratívne, disciplinárne, súdne, finančné či dokonca legislatívne, alebo môžu byť kombináciou viacerých možností.

Politika nulovej tolerancie, ktorú uplatňuje Komisia, a oficiálna povinnosť úradníkov okamžite oznámiť závažné previnenia prispievajú k zvýšenej ostražitosti voči možným podvodom či korupcii. Môžu tiež viesť k začatiu značného počtu vyšetrovaní, v ktorých sa pôvodné podozrenia napokon ukážu neopodstatnené.

Pokiaľ ide o Komisiu, v roku 2007 sa disciplinárne opatrenia uplatnili vo vzťahu k 15 zamestnancom, kým v rokoch 2004 až 2006 to bolo v priemere päť zamestnancov. V roku 2007 boli v siedmich prípadoch uložené sankcie za rôzne porušenia vrátane vonkajších činností, ktoré neboli v súlade s dôstojnosťou funkcie, nepovolených absencií a finančných nezrovnalostí.

Predpisy týkajúce sa zamestnancov obsahujú dôkladne prepracovaný disciplinárny systém s možnými postihmi, ktoré siahajú od prostého varovania po preradenie na nižšiu pozíciu a v najvážnejších prípadoch aj prepustenie s obmedzením alebo bez obmedzenia dôchodkových práv. Zamestnanec môže byť tiež osobne finančne zodpovedný za škodu, ktorá vznikla v dôsledku závažného nesprávneho konania, ktorého sa dopustil.

  Ryszard Czarnecki (UEN). − (PL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, nemuseli ste zaujať takú defenzívnu pozíciu. Súčasná Komisia môže byť predsa hrdá, že v porovnaní s Komisiou pána Santera pôsobí ako svätec. Je tu však ďalšia vec, o ktorej sa chcem zmieniť. Chcem sa opýtať, či bol niektorý administratívny zamestnanec Európskej únie zatknutý a trestne stíhaný a nie len prepustený zo zamestnania.

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. − Povedal som už, že niektoré prípady prebiehajú, za posledných šesť rokov sme však zatiaľ neuzavreli žiadny trestný prípad. Žiadny úradník Európskej komisie nebol odsúdený. Niekoľko prípadov prebieha, všetky však rieši vnútroštátne súdnictvo. Komisia okrem toho od roku 2002 využíva zrušenie imunity. Ak sa má niektorý úradník vyšetrovať, Komisia prijme rozhodnutie o zrušení imunity. Vo vzťahu k trestnoprávnym súdnym procesom sme zrušili imunitu 35 ľuďom, pričom polovica z nich už bola zbavená obvinení a prípady boli uzavreté. Niektoré prípady stále prebiehajú a zatiaľ neprišlo k žiadnemu odsúdeniu za trestný čin. Taká je situácia vo vzťahu k trestným konaniam voči úradníkom Komisie. Sme presvedčení, že príde aj k nejakým odsúdeniam, v niektorých vnútroštátnych súdnych systémoch to však trvá veľmi dlho. Na všetkých týchto vyšetrovaniach, samozrejme, spolupracujeme.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Pán komisár, práve ste sa zmienili o tom, že korupciu ako trestný čin, ktorý môžu trestať súdy, musia sledovať a trestne stíhať vnútroštátne systémy súdnictva. Sú tieto prípady – a ja si myslím, že sú – väčšinou belgické, alebo sú za korupciu trestne stíhaní úradníci v iných členských štátoch?

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. − O väčšine, ba možno o všetkých prípadoch rozhodujú belgické súdy, pretože úradníci pôsobia v Belgicku. Väčšina prípadov je preto z Belgicka a tiež z Luxemburska.

  Predsedajúca. − Na nasledujúce otázky sa bude odpovedať súčasne, keďže sa zaoberajú tou istou témou:

Otázka č. 47, ktorú predkladá Eoin Ryan (H-0712/08)

Vec: Hodnotenie vplyvu spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb

Vo svojom prejave vo Výbore pre hospodárske a menové veci v júni tohto roka sa pán komisár Kovács zmienil o hodnotení vplyvu spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb, ktoré označil ako „kľúčové“ pre svoj legislatívny návrh. Môže nám Komisia poskytnúť podrobnosti o tomto hodnotení vplyvu a potvrdiť, že ak sa ukáže, že je pre návrh spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb nepriaznivé, Komisia plány na takýto legislatívny návrh odloží?

Otázka č. 48, ktorú predkladá Marian Harkin (H-0724/08)

Vec: Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb

V akom stave sa v súčasnosti nachádzajú úvahy o zavedení spoločného konsolidovaného základu dane? Zmenila Komisia nejako svoj prístup vzhľadom na obavy, ktoré v tejto veci vyjadrili írski voliči v hlasovaní o Lisabonskej zmluve?

  László Kovács, člen Komisie. − Hodnotenie vplyvu spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb práve prebieha. Zahŕňať bude viacero možností reformy sústavy dane z príjmu právnických osôb na úrovni EÚ.

Podľa súčasných postupov Komisie musí byť k návrhu tejto povahy pripojené hodnotenie vplyvu vypracované podľa hlavných analytických krokov, ktoré sú určené usmerneniami pre hodnotenie vplyvu. Hlavné analytické kroky sú zistenie problému, vymedzenie cieľov, vypracovanie hlavných politických možností, analýza ich vplyvov, porovnanie možností a náčrt sledovania a hodnotenia politík.

V tomto hodnotení sa opíšu súčasné cezhraničné prekážky na vnútornom trhu spojené s daňou z príjmu právnických osôb, ktoré sa doložia dôkazmi, a určia sa ciele, ktoré sa majú prostredníctvom reformy dosiahnuť. Analyzovať sa bude viacero alternatívnych politických možností vrátane spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb, ktorými by sa tieto prekážky mohli riešiť, a vyhodnotí sa ich hospodársky, environmentálny a sociálny vplyv.

Pokiaľ ide o najvýznamnejšie druhy vplyvu rôznych politických možností, v rámci hodnotenia sa budú posudzovať: (a) hospodárske účinky alternatívnych daňových reforiem na konkurencieschopnosť EÚ a na rast hospodárstva a blahobytu EÚ; (b) ich účinky na náklady firiem spojené s dodržiavaním predpisov; a (c) najmä ich vplyv na základ dane z príjmu právnických osôb v jednotlivých štátoch a na náklady na správu daní.

Pri príprave hodnotenia vplyvu sa dosiahol výrazný pokrok, práce však ešte nie sú skončené. Po dokončení hodnotenia vplyvu a posúdení rôznych možností Komisia vypracuje potrebné závery. Uskutočnenie hodnotenia vplyvu neznamená, že Komisia automaticky predloží návrh.

  Eoin Ryan (UEN). – Keď poviem, že som touto odpoveďou sklamaný, budem veľmi mierny: presne to isté ste nám povedali v júni. Povedali ste, že hodnotenie budeme mať v septembri. Veľa sa hovorí o tom, že ste dostali priebežnú správu o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb. Túto správu ste oficiálne neprijali, ale usudzujem, že nie je voči myšlienke spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb priaznivá a dôvod, prečo ju nemôžeme vidieť je ten, že nebola oficiálne prijatá.

Chcem sa vás opýtať, či je to tak, pretože je to nanajvýš nespravodlivé, keďže ide o otázku, o ktorej sa už dosť dlho diskutuje. Na oboch stranách existujú v tejto veci veľmi vyhranené postoje a myslím si, že by ste nám tú správu, či priebežnú správu, mali ukázať, aby sme zistili, čo presne hovorí o tejto veľmi, veľmi dôležitej otázke. Dôrazne vás žiadam, aby ste to urobili. Myslím si, že ak ste dostali priebežnú správu a nám ju nechcete ukázať, pretože o tejto otázke nehovorí to, čo chce počuť Komisia, nie je to správne.

  Marian Harkin (ALDE). – Chcem zopakovať pripomienky pána Ryana. Položená bola táto konkrétna otázka: ak sa ukáže, že hodnotenie je nepriaznivé, odložíte plány na zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb? A táto otázka nebola zodpovedaná.

Uskutočnilo sa tiež množstvo iných hodnotení, ktoré, samozrejme, nevykonala Komisia a ktoré preukázali, že spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb by sa z mnohých dôvodov zrútil pod vlastnou váhou.

Keďže ste však neodpovedali na otázku, ktorá bola položená, chcem vám položiť jednu či dve ďalšie otázky. Nemyslíte si, že nepôjde o zjednodušenie? V súčasnosti máme 27 základov dane. So spoločným konsolidovaným základom ich budeme mať 28. Ak by to malo naozaj fungovať, nemyslíte si, že by to poškodilo schopnosť Európy pritiahnuť priame zahraničné investície, keďže daň nadnárodných spoločností v niektorej krajine by už neurčovali zákony daného štátu, ale komplikovaný vzorec, ktorý sa dá vypočítať len spätne? Inými slovami, neexistovala by žiadna politická istota a to odplaší priame zahraničné investície ako nič iné. Prosím vás, pán komisár, chcem len váš názor na túto vec.

  László Kovács, člen Komisie. − Áno, je pravda, že naším cieľom bolo predložiť návrh na jeseň tohto roka, musíte však pochopiť, že pri takom náročnom projekte, akým je spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb, nie je možné presne určiť, kedy budeme pripravení návrh predložiť, keďže načasovanie návrhu závisí od dokončenia hodnotenia vplyvu a od vývoja v Komisii.

Pokiaľ ide o vzťah írskeho referenda o Lisabonskej zmluve a spoločného konsolidovaného základu dane, chcem zdôrazniť, že Komisia používa uvážený prístup založený na rozsiahlych konzultáciách a podrobnom preskúmaní všetkých hľadísk spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb. Komisia si uvedomuje otázky, ktoré nastolili voliči počas írskeho referenda o Lisabonskej zmluve. Upozorňujem však, že ustanovenia Lisabonskej zmluvy nemajú priamy vplyv na proces, ktorým by členské štáty napokon rozhodovali o akomkoľvek návrhu Komisie týkajúcom sa spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb.

(Nesúhlasná poznámka Eoina Ryana zo zadných lavíc)

  Predsedajúca. − Je mi ľúto, pán Ryan. Rokovací poriadok vám umožňuje položiť jednu doplňujúcu otázku. Nedám vám slovo.

  Predsedajúca. − Otázka č. 49, ktorú predkladá Georgios Papastamkos (H-0716/08)

Vec: Colná spolupráca EÚ a Číny

Ako Komisia hodnotí úroveň organizácie a účinnosti colnej spolupráce medzi EÚ a Čínou?

  László Kovács, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi veľmi stručne odpovedať na pripomienky pána Ryana. Chcem vám len povedať, že čoskoro dostanete od vedúceho môjho úradu úplnú odpoveď, ktorá bude v súlade s právnymi predpismi. Potom pochopíte naše stanovisko.

Pokiaľ ide o druhú otázku, colná spolupráca je významnou súčasťou strategického partnerstva EÚ a Číny. Právny základ pre tento druh spolupráce poskytuje dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Čínou o colnej spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci. Raz ročne zasadá Spoločný výbor Európskeho spoločenstva a Číny pre colnú spoluprácu, ktorého úlohou je riadiť a sledovať vykonávanie dohody.

Európske spoločenstvo a Čína vykonávajú v rámci dohody o colnej spolupráci významné spoločné činnosti v rozhodujúcich colných oblastiach, ktoré sú usporiadané tak, aby odrážali záujmy Európskeho spoločenstva.

Našou kľúčovou prioritou vo vzťahu k Číne, ktorá je hlavným zdrojom falošných výrobkov prekračujúcich vonkajšie hranice EÚ, je problém falšovania. Počas mojich návštev v Pekingu v januári a apríli 2008 som sa so svojimi čínskymi partnermi dohodol na vypracovaní ambiciózneho akčného plánu na presadzovanie práv duševného vlastníctva s konkrétnymi cieľmi a opatreniami, ktoré majú byť prijaté na decembrovom samite EÚ – Čína. Tento plán má okrem iného obsahovať systém výmeny informácií o rizikách spojených s právami duševného vlastníctva, program výmeny operačných úradníkov a spoluprácu na rozvoji partnerstiev s podnikateľskými spoločenstvami v Číne a Európskej únii.

Ďalším základným hľadiskom colnej spolupráce Európskeho spoločenstva a Číny je zabezpečenie dodávateľského reťazca. Od novembra 2007 prebieha spoločný pilotný projekt s názvom Bezpečná a zabezpečená obchodná trasa, na ktorom sa zúčastňujú tri prístavy: Šen-čen v Číne, Rotterdam v Holandsku a Felixstowe v Spojenom kráľovstve.

Zámerom tohto projektu je posilniť bezpečnosť a zároveň podporiť obchod medzi Európskym spoločenstvom a Čínou prostredníctvom využitia moderných technológií a výmeny získaných informácií. Projekt sa tiež pozornejšie sústredí na prepravu nezákonného tovaru. Jeho ďalším zámerom je pripraviť pôdu pre budúcu dohodu o vzájomnom uznávaní bezpečnostných opatrení a o schválenom hospodárskom subjekte a jeho čínskom náprotivku. Súvisí s tým spolupráca v takých dôležitých oblastiach, ako sú zosúladenie čínskych bezpečnostných právnych predpisov, výmena informácií a analýza rizík. Čína medzitým prijala a od 1. apríla 2008 vykonáva vlastné právne predpisy o schválenom hospodárskom subjekte, ktoré sú veľmi podobné koncepcii Európskeho spoločenstva.

Európske spoločenstvo a Čína posilňujú spoluprácu aj v ďalších dôležitých oblastiach. Na nadchádzajúcom samite EÚ – Čína sa očakáva podpísanie dohody o koordinovanej kontrole obchodu s prekurzormi drog, ktorá nám umožní účinnejšie bojovať proti obchodu s nezákonnými drogami.

Dohodli sme sa na ďalšom posilnení našej spolupráce v oblasti boja proti podvodom prostredníctvom zriadenia mechanizmu vzájomnej pomoci.

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vyslal do Číny jedného zo svojich agentov s cieľom posilniť činnosť úradu v oblasti boja proti pašovaniu a falšovaniu, najmä vo vzťahu k pašovaniu cigariet.

EÚ je pripravená naďalej Číne pomáhať v budovaní colných kapacít aj prostredníctvom uplatňovania nedávno uverejnených colných usmernení.

Hoci sme v posilňovaní colnej spolupráce s Čínou dosiahli značný pokrok, potrebné sú ďalšie kroky, najmä vo vzťahu k boju proti falšovaniu a pirátstvu. Účinnosť tejto spolupráce sa určí podľa vykonávania uvedených iniciatív, najmä navrhovaného akčného plánu na presadzovanie práv duševného vlastníctva.

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). – (EL) Ďakujem vám za odpoveď, pán komisár. V roku 2007 dosiahol celkový obchodný deficit medzi EÚ a Čínou 160 miliónov EUR v neprospech Európskej únie. Do veľkej miery je to výsledok nedôslednej colnej spolupráce EÚ a Číny. Okrem reči čísel nás prirodzene veľmi zaujíma aj verejné zdravie, ochrana európskych spotrebiteľov a, samozrejme, konkurencieschopnosť európskych výrobkov.

Verím, že kontroly sa v blízkej budúcnosti rozšíria, aby sme chránili verejné záujmy, o ktorých som hovoril.

  László Kovács, člen Komisie. − Plne súhlasím s vašimi obavami. Podľa môjho názoru falšovanie zďaleka nie je len finančný problém.

Po prvé, je to právna otázka: ide o porušovanie práv duševného vlastníctva.

Po druhé, je to finančný či hospodársky problém, keďže ohrozuje príjmy členských štátov a tiež zisky výrobcov pôvodných výrobkov, ba dokonca môže viesť k strate pracovných miest v našich členských štátoch.

Po tretie, a toto je moja skutočná obava, predstavuje novú hrozbu pre bezpečnosť a zdravie, ba dokonca aj pre životy našich občanov. Je teda tiež otázkou ochrany spotrebiteľa, ako ste veľmi jasne zdôraznili. Keď som prvýkrát počul, že colníci EÚ zadržali zásielky liekov, farmaceutických výrobkov proti srdcovocievnym ochoreniam a kapsuly obsahovali tehlový prášok a žlté farbivo, bol som skutočne šokovaný.

Takže to zďaleka nie je len finančná či právna otázka. Je to problém bezpečnosti našich občanov a tu musíme urobiť všetko, čo je v našich silách.

Môžem povedať, že už mám viac optimizmu: v apríli som sa stretol so svojím novým partnerom, novým čínskym ministrom zodpovedným za colnú správu. Dokonca aj pri svojom bývalom partnerovi som pociťoval určité pozitívne zmeny v čínskom štýle, v ich spôsobe rokovania. Od roku 2005 to bolo čoraz konkrétnejšie, čoraz viac k veci a Čína podnikla niektoré kroky. Zmenili dokonca právne predpisy o boji proti falšovaniu.

Máte však pravdu, že to ešte stále nefunguje optimálnym spôsobom. To bol dôvod, prečo sme iniciovali akčný program a svojmu novému partnerovi som jasne vysvetlil, že od Číny očakávame konkrétne opatrenia a konkrétne výsledky na trhu a myslím, že môj odkaz pochopil.

Jeden či dva ďalšie dôvody, pre ktoré som optimistom: po prvé, myslím si, že Čína ako rozvíjajúca sa mocnosť, ktorá zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu vo svetovom hospodárstve a svetovej politike, si jednoducho nemôže dovoliť, aby ju vnímali či posudzovali ako hlavný zdroj falošných výrobkov. A po druhé, Čína sa stáva cieľovou krajinou. Len nedávno sme počuli o falošnom čínskom sušenom mlieku, ktoré spôsobilo smrť niekoľkých čínskych detí. Nie sú teda len krajinou pôvodu, ale aj cieľovou krajinou, cieľovou krajinou falšovateľov.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Ako členka delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Čínskou ľudovou republikou som si so záujmom vypočula vašu odpoveď.

Zlepšil sa vôbec v Číne hrozný stav vo vzťahu k falšovaniu či krádežiam duševného vlastníctva, odkedy vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie, a aký tlak sa na Čínu vyvíja, aby sa v tejto oblasti dosiahlo zlepšenie?

Zmienili ste sa o spoločnom colnom výbore Európskeho spoločenstva a Číny. Kto je jeho členom za Európske spoločenstvo a aké sú podmienky členstva?

A moja posledná otázka: patrí do pôsobnosti spoločného výboru obchod s rôznym odpadom, ktorý sa vyváža z Európy na skládky do Číny?

  László Kovács, člen Komisie. − Jedným z číselných údajov, ktoré môžem vo svojej odpovedi uviesť je, že v roku 2005 pochádzalo z Číny viac než 80 % zadržaných falošných výrobkov. Teraz je tento podiel okolo 60 %. Myslím, že by bolo predčasné tvrdiť, že je to výsledok dohody o colnej spolupráci a ročných zasadnutí výboru pre colnú spoluprácu, som si však úplne istý, že tu existuje určitý vzťah.

O zmenách čínskych právnych predpisov som už hovoril: výrobu a šírenie falošného tovaru teraz upravuje trestný zákon, čo predtým nebolo, a zaviedli sa tiež kontroly vývozu. Nedá sa povedať, že kontrola vývozu je systematická a dôkladná. Vykonáva sa skôr sporadicky a príležitostne, je to však krok vpred. Tieto konkrétne skutočnosti ukazujú, že Čína začína viac spolupracovať a berie veci vážnejšie. O čínskej motivácii som už hovoril.

Pokiaľ ide o Spoločný výbor pre colnú spoluprácu, spolupredsedami sú čínsky minister a za EÚ či Európske spoločenstvo som to ja, ale v spoločnom výbore sú na úrovni expertov zastúpené všetky členské štáty. Stretnutia expertov sa konajú viackrát ročne. Obaja predsedovia spoločného výboru sa stretávajú raz ročne a diskutujú o spoločných otázkach.

  Predsedajúca. − Otázka č. 50, ktorú predkladá Sean Ó Neachtain (H-0708/08)

Vec: Financovanie bezpečnostných opatrení na európskych regionálnych letiskách

Do konca roka 2008 má Komisia uverejniť správu o financovaní bezpečnostných opatrení na európskych letiskách, ktorá môže viesť k novému legislatívnemu návrhu v tejto veci.

Keďže výdavky na bezpečnosť predstavujú veľké zaťaženie európskych regionálnych letísk, môže Komisia uviesť, aké riešenia sú podľa nej potrebné, aby regionálnym letiskám pomohli pri riadení zvýšených nákladov na bezpečnosť? Plánuje Komisia okrem toho zaviesť nové opatrenia, ktoré všetkým členským štátom uložia povinnosť čiastočne financovať bezpečnosť na regionálnych letiskách Európy?

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Vážená pani predsedajúca, v súlade so záväzkom podľa článku 22 nariadenia č. 300 z roku 2008 o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva a o zrušení predošlého nariadenia Komisia v decembri tohto roku predloží správu o financovaní nákladov spojených s bezpečnostnými opatreniami na európskych letiskách.

Vzhľadom na situáciu Komisia skúma výsledky konzultácií so zainteresovanými stranami a členskými štátmi s cieľom určiť obsah nového legislatívneho návrhu v tejto veci. Komisia predstaví svoje závery v uvedenej správe. Na vyriešenie niektorých otázok, ktoré vznikli počas konzultácií, bude možno Komisia musieť prijať v tejto veci ďalšie opatrenia.

  Seán Ó Neachtain (UEN). – Vážená pani predsedajúca, chcel by som viac informácií. Čo presne mieni Komisia robiť, aby pomohla letiskám postihnutým týmito nákladmi? V mojom volebnom obvode severozápadné Írsko je päť letísk, ktorých hospodárske prežitie je vzhľadom na tlak, ktorý sa na ne vyvíja, veľmi zložité. Dve z týchto letísk, Shannon a Ireland West, sú medzinárodné a tri sú regionálne. Ako môže Komisia napomôcť prežitie týchto letísk a umožniť ich hospodárske fungovanie?

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Pán Ó Neachtain, obávam sa, že vám nemôžem dať okamžitú, konkrétnu odpoveď, akú by ste chceli. Komisia hodnotí výsledky konzultácií, ktoré uskutočnila s cieľom preskúmať tieto výsledky a rozhodnúť či vôbec, a ak áno, tak ako, v akom rozsahu vzhľadom na členské štáty a či to bude len vecou členských štátov, musíme však najprv dokončiť hodnotenie konzultácií.

Keď ho dokončíme, budem vás okamžite informovať, ak chcete, a ako som už povedal, v každom prípade do konca roka predložíme správu o celom tomto odvetví. Treba len počkať pár týždňov na konečné posúdenie všetkých konzultácií našimi úradníkmi. Moja kancelária a moji zamestnanci vám poskytnú všetky potrebné informácie, aby ste ich mohli oznámiť svojim voličom.

  Manolis Mavrommatis (PPE-DE). – (EL) Pán komisár, so zreteľom na to, čo ste práve povedali, bude možné vyhodnotiť bezpečnostné požiadavky každého členského štátu a regionálnych letísk – pretože taká bola otázka – tam, kde ich je veľa, napríklad na gréckych ostrovoch, v Taliansku, Španielsku a Portugalsku?

Vy, samozrejme, viete, koľko ostrovov a koľko takých oblastí existuje. Bude teda financovanie z vášho celkového rozpočtu pomerné a rozlíšené?

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vieme, že náklady sa, samozrejme, prenášajú na cestujúcich. To je tiež dôvod, prečo musíme rozlišovať. Dnes nie je taký veľký rozdiel medzi cestovaním vlakom, povedzme TGV alebo inou vysokorýchlostnou železnicou, a lietadlom. Keď porovnáte bezpečnostné opatrenia na železničných staniciach a na letiskách, možno je tu priestor pre harmonizáciu. Myslíte si, že je možné zaviesť tu rovnaké právne ustanovenia?

  Predsedajúca. − Pán komisár…

(Nesúhlasná poznámka Jima Higginsa zo zadných lavíc)

Je mi veľmi ľúto, pán Higgins, prijala som dve doplňujúce otázky, viac ich nemôžem prijať, a zaoberali sme sa tým čo najprimeranejšie.

(Nesúhlasná poznámka Jima Higginsa zo zadných lavíc)

Rokovací poriadok umožňuje dve doplňujúce otázky. Je mi ľúto, ale nemôžem s vami diskutovať. Je to nespravodlivé voči tým, ktorých otázky čakajú na zodpovedanie.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Vážená pani predsedajúca, tým poslancom, ktorých otázky nemôžu byť vzhľadom na rokovací poriadok zodpovedané, by som chcel povedať, že moje kancelárie sú pripravené dať im všetky informácie, ktoré požadujú a ktoré vieme v odpovedi na ich otázky poskytnúť.

Pán Mavrommatis sa v zásade pýtal, či členské štáty môžu prijať prísnejšie bezpečnostné opatrenia, než aké ukladá nariadenie č. 300 z roku 2008. Členské štáty sa, samozrejme, môžu rozhodnúť pre uplatňovanie prísnejších opatrení, ako sú tie, ktoré ustanovuje regulačný rámec. Prísnejšie opatrenia však môžu mať dôsledky pre vnútorný letecký trh, keďže sú často v rôznych členských štátoch rôzne.

V správe, ktorú čoskoro uverejníme, o tom vás ubezpečujem, Komisia zváži, či prísnejšie opatrenia nedeformujú hospodársku súťaž medzi leteckými spoločnosťami a letiskami. Pokiaľ ide o ostrovné letiská, Komisia túto otázku skúma aj v súvislosti s odpoveďami, ktoré tu zazneli. Ostrovné letiská sú, samozrejme, zaradené aj do štúdie, ktorá sa týka všeobecného systému letísk. Dobre viete, ako veľmi si Komisia cení regióny, napríklad ostrovy v krajine, z ktorej pochádzate, ale aj v krajinách, ktoré ja sám poznám lepšie, na ktoré sa dá dostať len lietadlom alebo loďou. Týmto väzbám preto venuje veľkú pozornosť.

Pokiaľ ide o otázku pána Rübiga, Komisia skúma rôzne možnosti. Jedným z možných riešení financovania nákladov na bezpečnosť letectva je využitie verejných finančných prostriedkov. Nebolo teda povedané, že sa majú zvýšiť ceny leteniek. Využiť sa môžu aj iné formy financovania. Aby som však bol úprimný a dal odpoveď, ktorá nie je len formálnou reakciou, chcel by som zdôrazniť, že Komisia pozorne skúma všetky získané informácie a hneď ako budú tieto informácie preskúmané, posúdené a vyvážené, pokúsime sa vypracovať návrh, ktorý bude vyvážený a bude v súlade so záujmami európskych občanov.

Pán Rübig, chcel by som vám povedať to isté, čo som povedal ostatným poslancom, že moje kancelárie sú vždy pripravené všetkým poslancom čokoľvek vysvetliť a dohodnúť vám so mnou stretnutie o otázkach, ktoré sa týkajú odvetvia dopravy.

  Predsedajúca. −

Otázka č. 51, ktorú predkladá Stavros Arnaoutakis (H-0713/08)

Vec: Doprava vysokej kvality a regióny Európskej únie s malými ostrovmi

Aké kroky prijme Komisia na zabezpečenie trvalo udržateľných a kvalitných dopravných systémov v Európskej únii a na ochranu práv svojich občanov a ich bezpečnosti? Ako prispeje k zriadeniu spoľahlivého systému dopravy (loďou, lietadlom, vrtuľníkom), ktorý bude zahŕňať regióny Európskej únie s malými ostrovmi?

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Vážená pani predsedajúca, toto je v istom zmysle pokračovaním otázky, ktorú položil pán Mavrommatis. Na zaručenie trvalo udržateľnej, kvalitnej dopravy v Európe a na ochranu práv občanov a ich bezpečnosti predkladáme Európskemu parlamentu a Rade návrh na primeraný právny a regulačný rámec, a keď ho zákonodarcovia schvália, zabezpečíme jeho vykonávanie.

Dovoľte mi uviesť tri príklady: práva cestujúcich, trvalo udržateľná doprava a bezpečnosť cestujúcich. Žiadali ste ma tiež, aby som sa konkrétnejšie vyjadril o tom, ako tieto snahy prispejú k zriadeniu spoľahlivého systému dopravy loďou, lietadlom alebo vrtuľníkom v regiónoch Európskej únie s malými ostrovmi. Základným problémom v tomto návrhu je financovanie. Vraciame sa tak k téme predošlej otázky.

Vážení poslanci, vážené poslankyne – takmer by som mohol povedať kolegovia poslanci, pretože si vždy uvedomujem, že ja sám som bol dlhé roky poslancom Európskeho parlamentu – musíme si v tejto veci urobiť jasno. O počte a kvalite spojení v rámci regiónov s malými ostrovmi a medzi týmito regiónmi a pevninou rozhodujú členské štáty a regionálne orgány. Naša rola, rola Komisie, je druhotná a pozostáva z dvoch veľmi odlišných úloh. Komisia na jednej strane vykonáva európsku kohéznu politiku, ktorá podporuje rozvoj regiónov so zemepisným alebo prírodným znevýhodnením. Spoločenstvo môže v rámci kohéznej politiky spolufinancovať zlepšovanie dostupnosti ostrovných regiónov. Na druhej strane je Komisia povinná zabezpečiť, aby finančná podpora udelená poskytovateľom dopravných služieb nedeformovala v rozpore so spoločným záujmom hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

Túto ochranu zaručujú právne predpisy Spoločenstva o vnútornom trhu v oblasti dopravy. Komisia nemôže povoliť štátnu pomoc pre kvalitnú dopravu do ostrovných regiónov a v rámci nich, najmä nie vo forme kompenzácií za povinnosť verejnej služby. Právne predpisy upravujúce vnútorný trh v odvetví námornej a leteckej dopravy poskytujú členským štátom rozsiahle možnosti na organizáciu služieb verejnej dopravy, ktorá spája ostrovy s pevninou a medzi sebou navzájom, za predpokladu, že všetci potenciálni poskytovatelia dopravných služieb budú mať pri poskytovaní danej verejnej služby rovnaké príležitosti.

  Costas Botopoulos, za autora otázky. – (IT) Pán komisár Tajani, keďže hovoríte po taliansky, som v pokušení urobiť to isté, zdržím sa však a budem radšej hovoriť po grécky.

(EL) Pán komisár, moja otázka sa až natoľko netýkala financovania, ktorým sa zaoberal môj vážený priateľ pán Mavrommatis, ale troch konkrétnych bodov, o ktorých ste sa zmienili a ku ktorým sa chcem osobitne vyjadriť. Prvým bodom je úroveň dopravy, čo je veľmi významná vec. Druhým bodom je osobitný prípad malých ostrovov. Ako viete, naša krajina má veľmi veľa malých ostrovov, ktoré sú osobitným prípadom. Tretím bodom je duševný stav obyvateľov týchto malých ostrovov, ktorí sa cítia trochu izolovaní, v tomto konkrétnom prípade od zvyšku Grécka a od Európy všeobecne, keď ich problémom, najmä vo vzťahu k doprave, neprikladáme osobitný význam. Moja otázka má preto politickú povahu a presahuje otázku financovania: Myslíte si, že Európska únia by tu mala zohrávať aj politickú úlohu?

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Chcel by som pánovi poslancovi poďakovať za to, že zareagoval v mojom rodnom jazyku. Sám som v pokušení odpovedať vám v klasickej gréčtine, ktorú som študoval veľa rokov. Moja matka tiež dlhé roky vyučovala klasickú gréčtinu, no možno by som urobil nejaké chyby a riskoval, že mi nebudete rozumieť. Aj tak vám za toto gesto ďakujem.

Pán Botopoulos, keď som bol poslancom Parlamentu, hovoril som presne to isté. Bol som zvolený za volebný obvod, v ktorom bolo tiež množstvo malých ostrovov, takže si dobre uvedomujem závažnosť problémov týkajúcich sa spojenia, ktorým čelia ďaleko od pevniny najmä v zime. Keďže mnohé z týchto ostrovov sú cieľom cestovného ruchu, v lete sú tam lode, ktoré prepravujú návštevníkov aj ľudí, ktorí na tých ostrovoch žijú a ktorí preto dva či tri mesiace (jún, júl, august) nemajú ťažkosti. Problémy začínajú v septembri a potom naozaj hrozí pocit izolácie.

Domnievam sa, že Európska komisia, ktorá o tejto veci nemôže priamo rozhodovať – hovoril som o tom vo svojom vystúpení, vždy dbáme na zásadu subsidiarity –, môže poskytnúť podporu napríklad prostredníctvom spolufinancovania určitých systémov dopravy bez deformácie vnútorného trhu, aby týmto občanom, ktorí sú európskymi občanmi a majú rovnaké práva na mobilitu ako občania žijúci vo veľkých mestách alebo na pevnine, umožnila najmä právo cestovať a dostávať zásielky, pretože táto otázka sa týka tiež dodávky potravín a na niektorých ostrovoch aj vody.

Vážený pán poslanec, stotožňujem sa s vaším názorom a podporujem ho. Európska komisia, ktorá dohliada na ochranu práv všetkých občanov v každom okamihu, má v úmysle vždy, keď je to možné a pokiaľ to ustanovujú súčasné právne predpisy, tvrdo pracovať na podpore tých, ktorí žijú na najmenších ostrovoch a ponúkať praktické riešenia potrieb týchto občanov, ktorí skutočne najmä v zimných mesiacoch zažívajú nepriaznivé podmienky.

Ak by ste chceli prediskutovať nejaké iniciatívy, ktoré chcete prijať s cieľom dať občanom malých ostrovov praktické odpovede, som vám a všetkým gréckym – a samozrejme nielen gréckym – poslancom Európskeho parlamentu k dispozícii.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Mohli by ste podrobnejšie vysvetliť obsah primeraného regulačného rámca, o ktorého príprave ste sa zmienili, najmä vo vzťahu k hospodárskej udržateľnosti prístupovej dopravy do regiónov s malými ostrovmi?

Pán komisár, môžete ma ubezpečiť o tom, že budúci regulačný rámec, o ktorom hovoríte, nijako neovplyvní súčasný režim týkajúci sa povinnosti verejnej služby? Je to nevyhnutné pre hospodársku udržateľnosť okrajových regiónov.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za vašu otázku. Myslím, že som sa o tom zmienil vo svojom hlavnom vystúpení, ktorým som na túto otázku odpovedal. Naším zámerom je zabrániť akejkoľvek deformácii hospodárskej súťaže. Každý zásah má vždy slúžiť len na riešenie potrieb občanov bez toho, aby narušil vnútorný trh alebo porušil pravidlá hospodárskej súťaže, ale, opakujem, len s cieľom umožniť ľuďom, ktorí najmä v zimných mesiacoch žijú v znevýhodnených oblastiach, aby boli občanmi ako všetci ostatní. Cieľom našej pomoci bude dať týmto občanom možnosť žiť v rovnakých podmienkach ako ostatní občania Európskej únie bez toho, aby táto pomoc kohokoľvek poškodila.

Môžem vás preto ubezpečiť, že pokiaľ ide o vaše obavy, naším cieľom je pomôcť týmto občanom bez deformovania trhu alebo hospodárskej súťaže.

  Predsedajúca. − Otázka č. 52, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0715/08)

Vec: Európske legislatívne opatrenia pre bezpečnosť námornej dopravy

Posúdila Komisia, aké dôsledky bude mať pre európsku námornú dopravu nadobudnutie účinnosti európskych legislatívnych opatrení pre bezpečnosť námornej dopravy, ktoré sa budú prekrývať s doposiaľ jednotnými medzinárodnými predpismi?

Prečo Komisia nepovažuje za dostatočné, aby členské štáty ratifikovali dohovory Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), aby záležitosti, v ktorých majú výhradnú právomoc a záležitosti, v ktorých majú spoločnú právomoc s Európskym spoločenstvom, upravovali len medzinárodné právne predpisy, ktoré členské štáty ustanovia v rámci výhradnej právomoci na základe vlastných zvrchovaných práv?

Neriskuje Komisia, že celkovo narobí viac škody ako osohu, keď sa usiluje ustanoviť výhradnú právomoc Spoločenstva a získať nové právomoci v čase, keď sú európski občania zvlášť citliví na zvrchované práva svojich krajín, najmä v odvetví, ktoré je pod takým veľkým hospodárskym tlakom ako námorná doprava?

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. − (IT) Vážená pani predsedajúca, pán Mavrommatis je vždy veľmi aktívny a vždy sa zapája do otázok, ktoré sa týkajú dopravy. K návrhom Komisie sú vždy pripojené hodnotenia vplyvu. Je to tak najmä v súvislosti s návrhmi týkajúcimi sa tretieho balíka opatrení pre bezpečnosť námornej dopravy z novembra 2005.

Návrhy Komisie v tomto odvetví osobitne prihliadajú na príslušné medzinárodné dohovory. Účelom väčšiny legislatívnych návrhov je vyzvať členské štáty, aby ratifikovali dohovory, alebo ich vykonávali v rámci Spoločenstva. Tieto návrhy nikdy nevznikajú z pokusu získať nové kompetencie. Chcel by som vysvetliť jedno bežné nedorozumenie: Spoločenstvo už má potrebné právomoci pre bezpečnosť námornej dopravy v rámci spoločnej politiky dopravy. Ale keď právne predpisy prijíma Európsky parlament a Rada, schopnosť členských štátov konať v izolácii na medzinárodnej úrovni je nevyhnutne obmedzená.

Pre členské štáty to napriek tomu nie je nevýhoda. Posilňuje sa tým náš spoločný vplyv v rámci medzinárodného spoločenstva a zvyšuje úroveň ochrany života občanov a životného prostredia. Európa jednoducho niekedy musí prevziať iniciatívu. Bolo to tak napríklad vtedy, keď sme zaviedli zrýchlené stiahnutie ropných tankerov s jednoduchým trupom a po našom rozhodnutí nasledovalo podobné rozhodnutie Medzinárodnej námornej organizácie.

Pán Mavrommatis, dobre viete o problémoch spojených s Medzinárodnou námornou organizáciou: rozhodnutia nemôžeme vždy prijímať sami. Existujú právomoci, ktoré sa netýkajú Európy, a preto je nevyhnutné sústavné porovnávanie s touto organizáciu, prinajmenšom z toho dôvodu, že do našich morí často prichádzajú plavidlá, ktoré sa plavia pod vlajkami krajín, ktoré nepatria do našej Únie.

Komisia napriek tomu dúfa, že návrh nových právnych predpisov o bezpečnosti námornej dopravy obnoví rovnováhu globálneho rozmeru námornej dopravy, ktorý si vyžaduje globálne riešenia s prihliadnutím na obmedzenia globálneho právneho rámca.

Pán Mavrommatis, opatrenie Spoločenstva je zrejmým vyjadrením spoločného úsilia a záväzku členských štátov, nie požiadavkou zvonku, ktorá ide proti ich záujmom. Vďaka nášmu a vášmu úsiliu sa v európskych vodách výrazne znížil počet plavidiel, ktoré nespĺňajú súčasné normy. Komisia bude naďalej uplatňovať vyváženú, ale aktívnu politiku, ktorej hlavným cieľom je ochrana života a živobytia našich občanov.

  Manolis Mavrommatis, za autorku otázky. – (IT) Pán komisár, viete ako veľmi mám rád naše diskusie a debaty. Navyše máte pre mňa vždy odpoveď. Chcem vám, prirodzene, poďakovať za tie vyjadrenia, ktoré sa týkajú všetkých krajín Európskej únie.

(EL) Nemyslíte si však, že v čase, keď sú európski občania zvlášť citliví na zvrchované práva svojich krajín najmä v odvetví, ktoré je pod takým veľkým hospodárskym tlakom ako námorná doprava, narobí snaha ustanoviť výhradnú právomoc Spoločenstva a získať nové právomoci pre Komisiu celkovo viac škody ako osohu?

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Pán Mavrommatis, nemyslím si, že hrozí riziko vzniku škôd. Naopak, cieľom je pokúsiť sa harmonizovať v určitom rámci to, čo je v námornom práve vždy komplikované, pretože sme, žiaľ, vždy konfrontovaní s rozhodnutiami organizácie IMO a ako som už povedal, Európa, našťastie, niekedy preberá vedenie a medzinárodná organizácia nás nasleduje.

Opakujem, že naším zámerom nie je obmedziť práva členských štátov, ale pokúsiť sa dosiahnuť harmonizáciu, ktorá občanom EÚ prinesie rýchlejšie a silnejšie reakcie.

  Colm Burke (PPE-DE). – Zaujímalo by ma, či si pán komisár myslí, že členské štáty prijímajú dostatočné opatrenia na vykonávanie súčasných právnych predpisov a nariadení. Mám vlastnú skúsenosť z právnickej praxe, že sa stala veľmi vážna nehoda a lodná spoločnosť ani 12 mesiacov po nehode nedodržiavala platné nariadenia, ktoré boli účinné už viac ako tri roky.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Chcel by som váženému pánovi poslancovi poďakovať za túto otázku, pretože mi dáva možnosť upozorniť na veľmi priaznivý výsledok, ktorý sme dosiahli v Rade pre dopravu pred dvoma týždňami v Luxemburgu, kde Rada konečne dala zelenú schváleniu tretieho balíka opatrení pre bezpečnosť námornej dopravy. Za tento úspech vďačíme tiež naliehaniu Európskeho parlamentu, jeho odhodlaniu a skutočnosti, že spolu s Komisiou vyjadril svoj názor, aby vzniklo dôslednejšie nariadenie, ktoré zaručí bezpečnosť verejnosti v každom zmysle slova vrátane bezpečnosti na našich moriach, ochrany životného prostredia a zodpovednosti za nehody.

Keď tieto predpisy nadobudnú účinnosť, kontrola Spoločenstva sa určite zvýši. Môžem vás ubezpečiť, že pokiaľ ide o záväzok Komisie, situáciu budeme naďalej starostlivo a pozorne sledovať, napríklad aj prostredníctvom činnosti našej agentúry v Lisabone, aby sa všetky právne predpisy Spoločenstva vždy dodržiavali a najmä aby boli naše moria ešte bezpečnejšie za pomoci spoločného právneho a prevádzkového opatrenia vo všetkých moriach, ktoré patria do pôsobnosti Európskej únie.

  Predsedajúca. − Otázka č. 53, ktorú predkladá Emmanouil Angelakas (H-0717/08)

Vec: Zlepšenie mestskej dopravy

Doprava v mestách dnes naozaj neposkytuje európskym občanom to najlepšie. Stres spôsobený rozsiahlymi zápchami, vysoká miera znečistenia a jazda v mestách, ktorá zodpovedá za viac než 40 % všetkých emisií CO2 z cestnej dopravy, spolu s nedostatočnou bezpečnosťou vodičov a zraniteľných skupín vrátane chodcov a cyklistov, sú len niektoré z problémov, s ktorými sa európsky občania vo veľkých mestách dennodenne stretávajú. Aké sú ciele a akčný plán Komisie, aby sa v reakcii na tento stav mohli zaviesť udržateľnejšie formy mestskej dopravy, a aký časový rozvrh Komisia stanovila pre opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov?

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. − (IT) Vážená pani predsedajúca, chcel by som vážených poslancov – vždy mi najprv napadne „kolegov poslancov“, musí to byť sila zvyku; komisárom som len niekoľko mesiacov, ale poslancom Európskeho parlamentu som bol dlhé roky a očividne sa stále cítim jeho súčasťou – informovať, že téma mestskej dopravy bola jednou z tém neformálneho zasadnutia Rady v La Rochelle, ktoré sa uskutočnilo 1. a 2. septembra 2008, a že sa o nej podrobne diskutovalo. Komisia a členské štáty venovali tejto otázke veľkú pozornosť a na diskusiu o mestskej doprave pozvali odborníkov, primátorov veľkých a stredne veľkých miest a špecialistov z tohto odvetvia.

Ja sám som o tejto téme hovoril pred niekoľkými dňami v Paríži pri príležitosti Dňa bezpečnosti cestnej premávky, ktorý je oficiálnym podujatím Komisie a Rady v rámci Týždňa bezpečnosti cestnej premávky, kde som zdôraznil, že bezpečnosť cestnej premávky musí zahŕňať aj dobrý systém mestskej dopravy. Keď bude takýto systém existovať, naše cesty budú najmä vo veľkých mestách bezpečnejšie. Podľa môjho názoru sa tak určite zníži počet obetí nehôd vo veľkých mestách, kde sa stáva najviac nehôd s najväčším počtom obetí.

Komisia pripravuje akčný plán pre mestskú mobilitu založený na konzultáciách, ktoré nasledovali po uverejnení zelenej knihy. Chceme ho predložiť do konca tohto roka. Akčný plán bude obsahovať aj návrhy jednoznačných opatrení na úrovni Európskej únie pre nadchádzajúce roky.

Toto, samozrejme, nespadá do pôsobnosti Európskej komisie. Ide o oblasti, ktoré sa týkajú členských štátov, my však chceme na základe zásady subsidiarity, ktorá je, ako všetci dobre viete, odvodená od slova subsidium, pomôcť členským štátom a primátorom veľkých miest. Bývalý primátor Milána pán Gabriele Albertini, podpredseda Výboru pre dopravu a cestovný ruch, môže všetko potvrdiť: prostredníctvom akčného plánu zabezpečíme, že všetky informácie, ktoré máme, všetky odporúčania, všetky nápady, všetky návrhy budú k dispozícii všetkým mestám, najmä všetkým veľkým mestám s dopravnými problémami.

Akčný plán pomôže aj tvorcom politík na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni pri plnom rešpektovaní, opakujem, pri plnom rešpektovaní zásady subsidiarity. Opatrenia, ktoré navrhneme, pomôžu znížiť náklady, zaručiť riadne financovanie jednotného trhu a vytvoriť nové trhy pre nové technológie a tým rozvíjať trvalo udržateľnú mestskú mobilitu. Nie je náhoda, že len včera večer sa skončila rozprava a uskutočnilo hlasovanie o smernici, ktorá má podporiť, ktorej zámerom je podporovať miestne orgány, aby pre verejnú dopravu nakupovali dopravné prostriedky so zníženými emisiami škodlivých plynov.

Dnes je ešte príliš skoro načrtnúť či konkretizovať obsah akčného plánu, očakávame však, a vy môžete tiež očakávať, že bude pokrývať fragmentáciu predpisov o prístupe k zeleným zónam, prepravu tovaru a logistiku v mestách, lepšiu informovanosť o systémoch verejnej dopravy v európskych mestách, či rozsiahle plány pre trvalo udržateľnú mestskú mobilitu a návrhy možností integrácie mestského plánovania a mobility. Akčný plán môže tiež obsahovať návrhy na výmenu informácií a na zlepšenie postupov zhromažďovania údajov a výskumu, ba môže sa zaoberať aj otázkou financovania, ktorá je nanajvýš chúlostivá. Opakujem, že toto všetko bude založené na rešpektovaní zásady subsidiarity.

  Emmanouil Angelakas (PPE-DE). – (EL) Pán komisár, navrhovaný akčný plán budeme očakávať s veľkým záujmom a potom sa budeme môcť znovu porozprávať.

Chcel by som však počuť váš osobný názor na nasledovnú vec: veľa sa diskutuje o poplatkoch za dopravné preťaženie, ktoré boli zavedené vo veľkých mestách, napríklad v Londýne, Ríme a Štokholme, a ktoré pomohli znížiť dopravné preťaženie a zvýšiť počet cestujúcich, ktorí využívajú verejnú dopravu. V iných mestách, kde neexistuje organizovaná sieť, však stále vládne skepsa a ja by som v tejto chvíli chcel počuť váš osobný názor skúseného komisára, či a do akej miery podporujete alebo nepodporujete poplatky za dopravné preťaženie.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Vážený pán poslanec, táto otázka je nanajvýš chúlostivá: keby nás pán Albertini, ktorý je vždy veľmi láskavý, pozval na kávu, mohli by sme o nej diskutovať a vypočuť si skúsenosti primátora veľkého európskeho mesta.

Na túto otázku neexistuje jednoduchá odpoveď. Počas svojho pôsobenia vo funkcii poslanca Európskeho parlamentu som bol päť rokov zároveň poslancom rímskeho mestského zastupiteľstva a riešil som presne tie isté otázky. Tieto veci musíme vnímať osobitne v každom meste, v každom jednotlivom prípade, pretože niektoré mestá, mám na mysli Rím, majú historické centrá s úzkymi uličkami, kde môže doprava prúdiť len ťažko. Iné mestá majú iné mestské prostredie, takže nie je ľahké mať jedno pravidlo pre každého.

Myslím si, že o uložení poplatku za dopravné preťaženie majú v súlade so zásadou subsidiarity vždy rozhodovať primátori so súhlasom mestského zastupiteľstva, ak tieto poplatky považujú za užitočné a ak v mestách, ktoré spravujú, treba obmedziť dopravu, pretože v centrách veľmi starých miest príde k preťaženiu veľmi ľahko. Situácia je preto v každom meste iná a je ťažké nájsť riešenie. Určite by som povedal, že túto možnosť netreba znevažovať, aj keď niekedy môže vyvolať zmätok. Treba určiť, kadiaľ by viedla hranica. Zopakoval by som, že toto rozhodnutie je vecou jednotlivých miest. Osobne v zásade nie som proti tejto možnosti, hoci v niektorých prípadoch môže byť jej zavedenie nespravodlivé, zatiaľ čo v iných môže byť úplne vhodné.

Vzhľadom na rôznorodosť európskych miest sa preto domnievam, že najmä v tomto prípade sa má konečné rozhodnutie vždy ponechať na miestne orgány, hoci v akčnom pláne ponúkneme určité návrhy a nápady. Dôležité je, aby boli občania vždy informovaní, aby vedeli, čo sa deje a poznali prijaté rozhodnutia, pretože keď príde na platenie daní, vždy je dobré, aby občania chápali, za čo platia.

Je mi ľúto, že nemôžem dať jednoznačnú a zásadnú odpoveď. Naozaj sa domnievam, že musíme preskúmať fakty a vplyv vrátane vplyvu na mestské prostredie, a prijať rozhodnutia podľa jednotlivých prípadov. Na záver by som chcel znova povedať, že v zásade nie som proti tejto možnosti, ale že sa môžu vyskytnúť prípady, v ktorých by zavedenie takejto dane bolo zbytočné.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Pán komisár, zarazili ma dve slová, ktoré ste použili: povedali ste, že financovanie je „chúlostivá“ otázka a viackrát ste pripomenuli význam „subsidiarity“.

Obáva sa Komisia, že hospodárske ťažkosti v členských štátoch zabránia potrebným investíciám do účinných systémov verejnej dopravy? Na druhej strane, členské štáty môžu ukladať poplatky za dopravné preťaženie vo veľkých mestách motoristom, ktorí sú pod veľkým tlakom a nemajú na výber.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážený pán Tajani, sme, samozrejme, radi, že tu máme možnosť klásť otázky, najmä o verejných súťažiach v oblasti mestskej dopravy. Existujú plány na uskutočnenie verejných súťaží v oblasti mestskej dopravy, ako to bolo v mnohých prípadoch vo Švédsku, kde dnes v oblasti mestskej dopravy existuje hospodárska súťaž?

Po druhé: naozaj existujú plány na jednotné systémy kontroly v celej Európe? Keď prídete do cudzieho mesta, často je ťažké pochopiť ako ich systém funguje a možno je tu potrebný návrh Komisie.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Vážená pani predsedajúca, ďakujem za otázku. Predovšetkým si myslím, že v akčnom pláne, ktorý predložíme, by sme mali trvať na tom, že európskych občanov, ktorí cestujú z jedného mesta do druhého, je potrebné informovať, aby poznali situáciu a vedeli, čo ich čaká, keď budú cestovať zo Štokholmu do Madridu alebo z Ríma do Viedne, aby poznali systém a poplatky, ktoré možno budú musieť zaplatiť, a vedeli si zorganizovať cestu, či už budú cestovať služobne alebo ako turisti. To je dôležité už teraz a myslím si, že máme čo robiť.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, otázku zásady subsidiarity by som, samozrejme, zdôraznil, pretože Európska únia nemá zasahovať do záležitostí, ktoré spadajú výlučne do pôsobnosti miestnych orgánov. To isté platí pre finančné hľadiská. Komisia tu nemá priestor na zasahovanie. Financovanie je problém. V našom akčnom pláne sa, samozrejme, budeme snažiť zhrnúť všetky odporúčania, ktoré sa objavili v rôznych diskusiách, aby sme miestnym orgánom poskytli službu a pomoc, ktorú potom môžu, ale nemusia využiť. Naším cieľom je pokúsiť sa harmonizovať systém, aspoň z hľadiska informácií pre občanov, a poskytnúť rôznym miestnym orgánom čo najviac informácií o skúsenostiach z iných miest, aby ich v prípade záujmu mohli využiť. A to je dôležité.

Pokiaľ ide o financovanie, myslím si, že každý miestny orgán môže robiť to, čo uzná za vhodné, samozrejme, bez toho, aby sa narušil trh alebo voľný pohyb občanov. Určite sa však musí vždy vybrať najvhodnejšie riešenie. A pokiaľ ide o poslednú otázku pána Rübiga, smernica o záväzkoch služieb vo verejnom záujme ponecháva miestnym orgánom možnosť rozhodnúť, či verejnú súťaž využijú alebo nie. Myslím si, že Európska únia z tohto pohľadu opäť raz trvala na zásade subsidiarity.

Myslím si, že je to správne, pretože naša činnosť nemá byť založená na zasahovaní: nemáme regulovať všetko a všade, máme sa zaoberať veľkými otázkami, dávať veľké odpovede a prinajmenšom pomáhať miestnym orgánom a členským štátom riešiť problémy tam, kde sa dá, možno s pomocou a podporou Európskej únie, ktorá však nemá byť dominantná či zasahujúca. Domnievam sa, že v oblasti miestnej verejnej dopravy by sme mali túto zásadu všetci dodržiavať a myslím, že to všetci chceme robiť.

  Predsedajúca. − Týmto končím hodinu otázok.

Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

(Rokovanie bolo prerušené o 19.45 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

(1) Ú. v. EÚ L 207, 5.8.2008, s. 24.

(2) Ú. v. EÚ L 312, 30.11.2007, s. 49.