Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 17. novembra 2008 - Štrasburg

21. Desať rokov fungovania Hospodárskej a menovej únie a výzvy do budúcnosti (rozprava)

  Predseda. – Budeme pokračovať rozpravou o prvých desiatich rokoch hospodárskej a menovej únie a výzvach do budúcnosti. V tejto súvislosti by som rád v Európskom parlamente čo najsrdečnejšie privítal premiéra a ministra financií Luxemburska a prezidenta Euroskupiny pána Jeana-Clauda Junckera.

(potlesk)

Samozrejme, som veľmi rád, že môžem privítať aj príslušného komisára pána Joaquína Almuniu.

  Pervenche Berès, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predseda, vážený pán prezident Euroskupiny, vážený pán komisár, myslím si, že toto je veľmi dôležitý moment, a téma, o ktorej budeme dnes diskutovať, značne ovplyvňuje Európanov ako celok.

Myslím si, a všetci sú dnes o tom presvedčení, že euro je náš najväčší kapitál, naša najlepšia investícia. Teraz je čas zhodnotiť veci, ale pomocou zhodnotenia v čase krízy musíme jednoznačne nájsť prostriedky na to, aby sa veci znovu rozhýbali. V akej situácii by sme boli bez eura? Bez eura by bol dnes Island viac-menej ako Írsko, alebo skôr Írsko by sa podobalo Islandu.

V tejto kríze sme znovu otvorili rozpravy, lebo každý si práve uvedomil, aké dôležité bolo euro pre našu schopnosť čeliť udalostiam nielen v bežných časoch, ale aj v čase krízy.

Vážený pán komisár, rada by som vám poďakovala za váš zmysel pre predvídavosť, lebo keď ste v máji roku 2008 v tomto Parlamente predložili tento dokument, nikto si neuvedomoval, aký užitočný a potrebný by mohol byť alebo akou oporou by bol pre prácu zameranú na predpokladanie ďalšieho vývoja a zvládnutie krízy, ktorej čelíme, a to na solídnom základe, akým je euro.

Som si však plne vedomá toho, že v priebehu vašich diskusií s ministrami hospodárstva a financií mali títo zrazu na mysli iné veci, veci, ktorým predtým nevenovali pozornosť: finančné trhy. Musíte im pripomenúť, že ak chcú v budúcnosti prekonať krízovú situáciu, v ktorej sme teraz, nepodarí sa im to, pokiaľ neurobia dve veci.

Budú musieť uviesť hospodársku a menovú úniu do rovnováhy. Videli sme, ako sa to robí s cieľom zvládnuť krízu na finančných trhoch. Vidíme, ako sa to robí dnes s cieľom zvládnuť krízu v reálnom hospodárstve, ktorej čelíme. Menová politika môže urobiť veľa, ak dá trhom injekciu likvidity, ktoré tak môžu fungovať, a ak zníži sadzby, vďaka čomu sa môžu oživiť investície. Ale to je všetko! Potom je už len na vládach, aby podnikli kroky na záchranu bánk, vytlačili toxické produkty a v budúcnosti oživili hospodársku činnosť v rámci Európskej únie.

Preto je čas, aby sa ministri hospodárstva a financií obrátili na Zmluvu, ktorá hovorí, aby považovali svoju hospodársku politiku za politiku spoločného záujmu. Vážený pán komisár, na tomto základe znovu otvorte rozpravy v Rade Ecofin, žiadajte plán, ktorý ste jej navrhli, a znova sa k nám pripojte na základe návrhov, našich návrhov, ktoré ste schválili, aby euro v budúcnosti naozaj slúžilo rastu a zamestnanosti.

Vzhľadom na menovú politiku samozrejme rešpektujeme nezávislosť Európskej centrálnej banky, ale rešpektujeme aj Zmluvu ako celok a článok 105 stanovuje okrem cenovej stability aj to, že Európska centrálna banka musí sledovať ostatné ciele Únie. Musím to zdôrazňovať? Musím povedať, že zajtra tiež môžeme otvoriť novú rozpravu? Nie je potrebné, toto nie je v našej správe, ale nebude potrebné otvoriť rozpravu o zahrnutí cieľa stability finančného trhu do cieľov menovej politiky? To je moja otázka.

Je jasné, že fungovanie hospodárskej a menovej únie nebude napredovať, ak nebudeme brať väčší ohľad na vzťah medzi reálnym hospodárstvom a finančnými trhmi. Za to, že sme na to zabudli, dnes platíme.

Čo sa týka rozšírenia, táto kríza znovu otvára podmienky rozpravy, ale myslím si, že by sme mali zostať nekompromisní. Reformovať pred vstupom do eurozóny je jednoduchšie ako reformovať po vstupe do eurozóny, aj keď je to nesmierne náročné. Vážený pán komisár, toto bol kľúčový bod vašej správy: myšlienka, že rozdiely, ktoré vznikli v rámci fungovania eurozóny, sú dôvodom na obavy. Sú väčšie, než sme si na začiatku mysleli.

Z toho dôvodu vás my, Európsky parlament, vyzývame, aby ste Európskej únii poskytli nástroje na sledovanie kvality verejných výdavkov, aby sme videli, ako členské štáty reagujú, a aby sme zabezpečili, že toto nebude len rozprava o hraniciach, len všeobecná rozprava namiesto rozpravy o kvalite verejných výdavkov, ktorá je úlohou ministrov hospodárstva a financií.

Pán komisár, myslíme si, že v pláne, ktorý nám navrhujete, je potrebné už dnes sa obrátiť na členské štáty a požiadať ich, aby prehodnotili svoje plány. Ich národné reformné plány v súčasnosti neberú ohľad na najnovšie predpovede, ktoré ste predniesli.

Ak chceme zobrať koordináciu spoločnej hospodárskej politiky vážne, tieto plány je potrebné prehodnotiť na základe predpovedí rastu, ktoré ste predniesli a ktoré podporili a potvrdili MMF a OECD.

Napokon, čo sa týka návrhov, ktoré koncipujeme, chcela by som vás upozorniť na otázky, o ktoré ide z hľadiska vonkajšieho zastúpenia eurozóny. Už príliš dlho máme pasívny postoj. Euro nás ochránilo. Ale okrem toho, že nás ochraňuje, musí nám teraz umožniť, aby sme boli hráčom, ktorého je na medzinárodnej scéne počuť, aby sme neboli len hráčom do počtu v rozprave medzi ostatnými veľkými menovými mocnosťami. Sme veľkou menovou mocnosťou, čoho následky musíme niesť v plnom rozsahu, a to by tiež malo byť predmetom dôslednej, koordinovanej rozpravy v rámci Rady ministrov.

My, Európsky parlament, sme veľmi ochotní zohrať v tejto súvislosti svoju úlohu, ako viete.

  Werner Langen, spravodajca. – (DE) Vážený pán predseda, rád by som privítal predstaviteľov eurozóny, pána premiéra a pána komisára pre hospodárske a menové záležitosti. Keď zvážime celkovú situáciu, myslím si, že môžeme povedať, že v priebehu svojich prvých desiatich rokov bolo euro absolútnym úspechom. Nešlo to všetko úplne hladko, ale inštitúcie ukázali, že majú svoj význam, a to najmä v čase krízy na finančných trhoch. Na základe spolupráce inštitúcií v rámci eurozóny sa dali rozhodnutia rýchlo prijímať, okamžite realizovať a najmä boli príkladom pre všetkých 27 členských štátov.

Predložili sme správu so 62 podrobnými bodmi vrátane hodnotenia minulosti a vyhliadok do budúcnosti. Pani Berèsová už hovorila o istých bodoch týkajúcich sa vyhliadok do budúcnosti a ja by som ich rád rozvinul. Okrem všetkých tých pozitívnych reakcií na euro je tu stále otázka, čo bude ďalej. Sú eurozóna a Európska centrálna banka pripravené na nastávajúce problémy? Určite sa stretneme s jedným či druhým problémom, ktorý budeme musieť analyzovať. Rád by som vám pripomenul rozdiely vo vývoji konkurencieschopnosti v eurozóne, lebo skutočnosť, že hoci máme centrálnu menovú politiku, máme aj decentralizované rozpočtové a finančné politiky, je kľúčová. Pakt stability a rastu môže byť oporným bodom medzi týmito dvomi úrovňami, len ak sú členské štáty pripravené držať sa ho, akceptovať podmienky a ukázať potrebnú disciplínu. Pakt stability a rastu preto stojí pred svojou prvou veľkou skúškou – musí zvládnuť finančnú krízu. Podľa môjho názoru má potrebnú flexibilitu a v extrémnych prípadoch sa môžu za akýchkoľvek okolností objaviť dočasné výnimky, ale Pakt stability a rastu sa nemôže prikláňať len na jednu stranu.

Ďalšou otázkou je, čo sa stane s dlhom. Balík pre finančné trhy vznikol rýchlo, vlády prijali opatrenia a videli sme schopnosť konať v tejto kríze, napríklad aj u Komisie, ale otázka je, či teraz odhodíme zásady, ktoré prispeli k stabilite eura, alebo si ich budeme aj naďalej osvojovať a držať sa ich.

Okrem toho sme predniesli nespočetne veľa návrhov, ktoré však nemôžem a ani nebudem vymenúvať vzhľadom na prekvapivo krátky čas, ktorý som na svoje vystúpenie dostal. Faktom však je, že potrebujeme autoritatívnejšie a jednotnejšie vonkajšie zastúpenie eura. V tomto máme s pánom premiérom Luxemburska a prezidentom Euroskupiny úplne rovnaký názor. Prekvapilo ma, že pán Juncker nebol ako prezident Euroskupiny pozvaný na nedávny samit vo Washingtone. Hovorím to úplne otvorene, pretože to príkro kontrastuje s pozitívnym vývojom udalostí. Prirodzene, tiež chceme, aby sa Európsky parlament primerane angažoval, a na programe máme jeden bod, o ktorom sme rokovali veľmi dlho, a to konkrétne otázku, či stačí zvýšiť koordináciu rozpočtovej a finančnej politiky, alebo či – ako si myslí Francúzsko – to nestačí a skôr potrebujeme zabezpečiť inštitucionálnu formu tzv. hospodárskej vlády, ktorá je v Nemecku taká sporná. Ktorá cesta je správna? Čo sa týka našej skupiny, odpoveď je jasná: nepotrebujeme hospodársku vládu, ale väčšiu koordináciu, a to aj čo sa týka dohodnutej kombinácie politických opatrení. Členské štáty však musia ukázať aj potrebnú disciplínu, inak sa môže euro ocitnúť v ťažkostiach v dlhodobom horizonte a to nikto nechce.

Veľká vďaka všetkým zodpovedným. Parlament je pripravený úzko spolupracovať a my sme si istí, že touto správou udáme tón.

  Joaquín Almunia, člen Komisie. – (ES) Vážený pán predseda, vážený pán prezident Euroskupiny, dámy a páni, v prvom rade musím v mene Komisie poďakovať dvom spravodajcom, pani Berèsovej a pánovi Langenovi, a všetkým, ktorí na tejto vynikajúcej správe pracovali.

Ku kvalite tejto správy pri príležitosti desiateho výročia hospodárskej a menovej únie je potrebné im zablahoželať. Zablahoželať by sme si mali aj k spolupráci medzi rôznymi politickými skupinami, ktorá sa preukázala vo forme vysokej miery kohézie v rámci Parlamentu. Je to ďalšia devíza a ďalší pozitívny prvok hospodárskej a menovej únie, ako pre súčasnosť, tak i do budúcnosti.

Táto hospodárska a menová únia existuje už desať rokov, čo bolo východiskovým bodom našej analýzy a tiež správy, ktorú pripravila Komisia. Východiskovým bodom to bolo aj pre oznámenie Komisie, ktoré som mal tú česť vám predložiť 7. mája. Desiate výročie eura a hospodárskej a menovej únie však pripadlo na čas mimoriadne ťažkej a zložitej hospodárskej situácie. Umožňuje nám to zanalyzovať hospodársku a menovú úniu z hľadiska toho, aké môže byť euro, naša jednotná mena, náš znak integrácie, užitočné pri zvládaní takej situácie, ktorú sme nikdy predtým nezažili.

Záver je taký, že prvých desať rokov eura bolo veľmi pozitívnych. Z hľadiska užitočnosti hospodárskej a menovej únie pri zvládaní súčasnej situácie je záver tiež pozitívny. Zažívame ťažké časy, ale v rukách máme mimoriadne užitočný nástroj, aby sme tieto ťažkosti zvládli.

Závery analýzy uvedené v našom oznámení, ktoré som tu predložil 7. mája, a závery vašej správy je, samozrejme, potrebné zaviesť do praxe, aby sme tento nástroj mohli teraz užitočne využiť. Súhlasím s dvomi spravodajcami, že koordinácia je kľúčovým prvkom.

O koordinácii sme hovorili aj minulý víkend na stretnutí vo Washingtone. Bez koordinácie nemôžeme túto situáciu efektívne zvládnuť. Bez koordinácie hospodárskych politík nemôže v takejto situácii riešiť svoje hospodárske problémy nikto. Bolo to evidentné pred niekoľkými týždňami, keď sme museli čeliť riziku kolapsu finančného systému. Je to evidentné aj teraz, keď musíme čeliť hrozbe recesie vo väčšine našich hospodárstiev a keď po prvýkrát v živote čelíme ešte aj riziku deflácie.

Rozpočtové politiky sa musia skoordinovať. Správa o hospodárskej a menovej únii hovorí o potrebe prísnejšieho rozpočtového dohľadu v záujme rozšírenia spôsobu, akým sa koordinujú fiškálne a rozpočtové politiky, ako povedal pán Langen. Na pamäti však musíme mať aj udržateľnosť, ako spomenula pani Berèsová, kvalitu verejných financií a skutočnosť, že v Pakte stability a rastu, ktorý bol revidovaný v roku 2005, máme systém pravidiel. Táto revízia sa dnes ukázala byť veľmi užitočná, lebo v čase hospodárskej obnovy nám umožnila pokročiť s fiškálnou konsolidáciou. Rok 2007 zavŕšila eurozóna takmer na bode zvratu – po prvýkrát vo svojej histórii s deficitom 0,6 – 0,7 % – ale to znamená, že teraz máme dostatočnú flexibilitu, aby mohla naša fiškálna politika pomôcť udržať dopyt, k čomu by mala prispieť aj naša menová politika.

Závery našej správy sú teraz mimoriadne užitočné najmä z hľadiska potreby prepojiť rozpočtové politiky so štrukturálnymi reformami a v tomto ohľade súhlasím s pani Berèsovou: musíme zrevidovať a prispôsobiť národné lisabonské programy, národné reformné programy a musíme tiež zrevidovať programy stability a konvergencie členských štátov a prispôsobiť ich súčasnej situácii. O tomto budeme rokovať v nastávajúcich mesiacoch a z toho dôvodu, ako viete, predloží Komisia 26. novembra akčný plán, v ktorom sa budú uvádzať ciele, nástroje, politiky a záväzky. V tomto pláne predostrieme potrebu adaptovať národné programy s cieľom zjednotiť národné politiky a zabezpečiť ich konvergenciu a konzistenciu s európskou stratégiou, politikami a nástrojmi. Súhlasím s vami i so správou, že musíme posilniť vonkajšie rozmery eura a hospodárskej a menovej únie.

Ako pán Juncker veľmi dobre vie, potrebujeme stratégiu vo vzťahu k multilaterálnym organizáciám a iným hlavným stranám, vďaka ktorej by sme mohli hájiť svoje záujmy z hľadiska meny a hospodárskej a menovej únie, a tak hájiť aj hospodárske záujmy Európskej únie.

Táto stratégia sa musí zakladať na zásadách a prioritách, ako aj na akčných nástrojoch, ktoré nám umožnia hovoriť jednohlasne, vďaka čomu sa posilní vplyv každého jedného Európana a najmä eurozóny. Je to aj vec riadenia. S mnohými aspektmi riadenia, ktoré ste do svojej správy zahrnuli, úplne súhlasím a dúfam, že ministri financií v Rade Ecofin a v Euroskupine budú súhlasiť tiež.

Pani Berèsová – čoskoro skončím – vo svojom vystúpení povedala, že pán komisár a Komisia by mali ministrov financií znova upozorniť na závery tejto správy. Jedna Molièrova mužská postava povedala, že si myslela, že hovorila vo veršoch, ale v skutočnosti hovorila v próze bez toho, že by si to uvedomila. Myslím si, že rokovania, ktorých sa teraz zúčastňujú ministri v Euroskupine počas predsedníctva pána Jeana-Clauda Junckera, ministri z Rady Ecofin a ministri na stretnutí vo Washingtone, sú rokovaniami, ktoré dokonale zapadajú do priorít a potreby koordinácie uvedenej v správe Komisie a vo vašej správe, hoci niektorí si toho možno nie sú vedomí.

(potlesk)

  Jean-Claude Juncker, prezident Euroskupiny. – (FR) Vážený pán predseda, vážený pán komisár, pani Berèsová, pán Langen, dámy a páni, rád by som začal gratuláciou vašim dvom spravodajcom k ich správe, ktorú vám i nám dnes predložili, keďže ju čítame a vedieme o nej rozpravu. Táto správa je dobrá a dostatočne podrobná na to, aby sme mali v priebehu nasledujúcich mesiacov čo robiť.

Súhlasím s analýzou uvedenou v správe pani Berèsovej a pána Langena, ktorá sa týka hodnotenia prvých desiatich rokov jednotnej meny. K ich správe už niet čo dodať ani z nej čo odstrániť. Okrem toho je to správa, ktorá má podporu veľkej väčšiny tohto Parlamentu, aspoň pokiaľ sa k nej vyjadrila Komisia. Všimol som si, že nadšenie Parlamentu, čo sa týka jednotnej meny, je dnes omnoho výraznejšie než pred 12 alebo 13, alebo dokonca 10 rokmi, a to by nás malo tešiť.

Čo sa týka hospodárskych rozdielov, rozdielov medzi štrukturálnymi reformami a rozdielov z hľadiska riadenia verejných financií, v prvom rade by som rád zdôraznil, že nerozumiem, čo to znamená, keď sa v správe uvádza, že výsledky nespĺňajú očakávania, ktoré existovali v čase zavedenia jednotnej meny. Neviem o žiadnej kvantitatívnej správe o rozdieloch medzi rôznymi členskými štátmi eurozóny. Keďže takáto správa neexistuje, ide teda o neobjasnený výrok, ktorému nerozumiem. Podľa môjho názoru sa tieto rozdiely z času na čas prehlbujú, čo však zatiaľ súdržnosť eurozóny neohrozilo, ale ak budú takéto rozdiely pretrvávať, súdržnosti to môže uškodiť v dlhodobom horizonte.

Pokiaľ ide o ostatné veci v tomto ohľade, mali by sme byť radi, že Európa – všeobecne Európska únia a konkrétne Euroskupina – ktorá dnes čelí jednej z najvážnejších kríz, ktoré musela za posledných niekoľko desaťročí prekonať, šikovne zvládla krízu, v ktorej sme sa v súčasnosti ocitli, a to najmä preto, že sa vyhla chybám zo sedemdesiatych rokov minulého storočia. Povedať, že sme sa nedopustili tých istých chýb, má veľký význam, pretože z hospodárskeho i politického hľadiska nám to umožnilo zabrániť kríze, aby prehlbovala rozdiely v rámci menovej únie a narúšala jej súdržnosť.

Je fakt, že tvárou v tvár kríze takých rozmerov, akú zažívame dnes, a tvárou v tvár kríze, ktorá čoraz viac zasahuje do reálneho hospodárstva, potrebujeme silnú a koordinovanú hospodársku politiku na európskej úrovni a tiež musíme pouvažovať nad najlepším spôsobom jej zorganizovania tak, že vezmeme do úvahy na jednej strane náš koncepčný a regulačný rámec – teraz mám na mysli Pakt stability a rastu a lisabonskú stratégiu – a na strane druhej závažnosť krízy, následky ktorej sú omnoho vážnejšie, ako sme si mysleli pred niekoľkými mesiacmi.

Vznik druhej najväčšej meny na svete určite prináša výhody, ale aj povinnosti. Naše povinnosti a povinnosti ostatných nám minulý piatok a sobotu pripomenul samit G20 vo Washingtone. Tri týždne, ktoré nám zostávajú do decembrového zasadnutia Európskej rady, musíme využiť čo najlepšie a zdokonaliť európsku stratégiu, a zabrániť nesúrodým reakciám na národnej úrovni. Tieto nesúrodé reakcie nás, samozrejme, ohrozujú. Preto si rád vypočujem výzvy a opakované výzvy na koordináciu hospodárskej politiky, ktoré sa vyjadrujú väčšinou v jazyku Voltaira.

Chcel by som, aby tí, ktorí vyzývajú na koordináciu hospodárskych politík, najprv uviedli príklad, aby dokázali, že ich slová sú úprimné. Všimol som si, že rôzne vlády rôznych členských štátov eurozóny neustále nahlas, a to oprávnene, upozorňujú na problémy, ktorým čelí ich automobilový priemysel. Chcel by som, aby tí, ktorí hovoria o automobilovom priemysle a neustále rozprávajú o koordinácii hospodárskych politík, skoordinovali svoje národné postupy, pokiaľ ide o prevzatie iniciatívy v automobilovom priemysle. Všetko ostatné je bezvýznamné. Skoordinujte to a dokážte úprimnosť svojich slov na príklade.

(potlesk)

Čo sa týka menovej politiky, viete, aký som váhavý, nikdy by som sa o nej nevyslovil, hádam okrem toho, že si stále myslím, že úloha, ktorú zohrala Európska centrálna banka za posledných niekoľko mesiacov, bola priam exemplárna.

Integrácia a dohľad nad finančnými trhmi – to je ďalšia oblasť hodná úvah, ktorej sa vaši spravodajcovia vo svojej správe venovali. Skupina G20 uviedla ambiciózny plán, ktorý musí G20, a teda aj Európska únia a členovia Euroskupiny, pretransformovať do konkrétnych krokov. Nepochybne si spomínate, že členovia krajín eurozóny a Európskej únie ako prví vyžadovali, aby sme sa z krízy, ktorej v súčasnosti čelíme, dostatočne poučili, a ja by som si nechcel tieto spomienky pripomínať v budúcnosti. Štyri roky sme – hovorím o vedení Euroskupiny – japonským a americkým ministrom financií neustále opakovali a našich amerických priateľov upozorňovali na riziko ich dvojnásobného deficitu, ako aj na riziko, ktoré vzniklo systematickým podceňovaním rizík týkajúcich sa najmä nehnuteľností.

Na úrovni G7 a najmä počas nemeckého predsedníctva G7 sme niektorí celkom otvorene celé dva roky žiadali o rozsiahlejšiu reguláciu finančných trhov. Nepozdáva sa mi, že tí, ktorí toto v minulosti odmietli, dnes vzbudzujú dojem, že vedú európsku reakciu. Vlády USA a Spojeného kráľovstva mali všetok čas potrebný na prijatie návrhov Euroskupiny na lepšiu reguláciu finančných trhov, ale nechceli tak urobiť. Nemali by dnes vzbudzovať dojem, že vedú ostatných.

Čo sa týka rozšírenia eurozóny, nemám čo dodať k tomu, čo uviedli vaši spravodajcovia. Len by som chcel zdôrazniť, že patriť do eurozóny je, samozrejme, výhodou, príležitosťou, ale zároveň to so sebou prináša povinnosti, pričom niektoré z nich bude potrebné splniť ešte pred vstupom do eurozóny.

Toto celkom pochopiteľné nadšenie z novej formácie G7 však spôsobuje problémy týkajúce sa vonkajšieho zastúpenia eurozóny. V rámci Euroskupiny stále apelujeme na to, aby Európska únia a Euroskupina mali v skupine G20, Medzinárodnom menovom fonde a Fóre finančnej stability väčšiu účasť. My v Euroskupine sme pre Komisiu ako prví požadovali trvalé miesto v skupine G20, čo však nezabránilo predsedovi Komisie žiadať o predsedníctvo Euroskupiny – následky tohto uvidíme neskôr. Myslíme si však, že Európska centrálna banka a Komisia by mali mať v skupine G20 trvalé zastúpenie, ako aj Euroskupina, či už ju bude zastupovať prezident Euroskupiny, ktorý sa umiernene pokúša viesť prácu ministrov financií, o ktorých pán Sarkozy povedal, že nie sú na rovnakej úrovni, alebo niekto iný. Nedožadujem sa predsedníctva Euroskupiny na úrovni ministra financií pre vlastné potešenie a slávu, ktorá je prchavá; robím tak zo zmyslu pre povinnosť. Ak si niekto myslí, že sa týchto úloh zhostí lepšie, nech tak urobí, ale v priebehu nasledujúcich rokov by ich mal vykonávať aspoň tak intenzívne, ako o ne dnes bojuje.

Čo sa týka ostatných vecí s ohľadom na hospodárske nástroje HMÚ a riadenie našej skupiny, myslím si, že už niekoľko rokov robíme pozoruhodné pokroky, ale keď rokujeme o devízovej a menovej politike na medzinárodnej úrovni, je nemysliteľné, aby druhú najväčšiu menu na svete nezastupovali z politického a menového hľadiska tí, ktorí sú zodpovední za riadenie týchto dvoch aspektov a týchto dvoch oblastí našej spoločnej politiky.

Ak chceme od ministrov financií v rámci Euroskupiny, aby riadili hospodársku časť hospodárskej a menovej únie náležite, potom musia hlavy štátov alebo vlád dať svojim ministrom financií potrebné pokyny. Ako viete, v Luxembursku to nepredstavuje žiaden problém.

(potlesk)

  Predseda. – Veľmi pekne ďakujem, pán Juncker, nielen za túto správu, ale aj za vašu odhodlanú prácu na tejto veci, ktorú ste vykonali ako prezident Euroskupiny.

  Jean-Pierre Audy, spravodajca Výboru pre medzinárodný obchod požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážený pán predseda, pán prezident Euroskupiny, pán Juncker, pán komisár, dámy a páni, na začiatok by som rád pogratuloval našim kolegom, pani Berèsovej a pánovi Langenovi, ku kvalite ich správy a poďakoval sa im za to, že do nej začlenili aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložil Výbor pre medzinárodný obchod.

Desať rokov po svojom vzniku by sa mala HMÚ považovať za príbeh európskeho úspechu, na ktorý by sme mali byť hrdí. Nikto nemôže poprieť skutočnosť – a veľa štúdií ju potvrdzuje – že menová politika a obchodná politika sú prepojené a že v tomto ohľade je pozitívna úloha stability meny potrebná pre udržateľný rast medzinárodného obchodu.

Zo zvýšeného používania eura ako medzinárodnej meny profitujú členské štáty eurozóny, lebo európske podniky môžu znižovať výmenné riziko a zlepšovať svoju medzinárodnú konkurencieschopnosť.

Hoci však Európska centrálna banka zvyšuje dôveryhodnosť eura preferovaním cenovej stability, nikto nemôže vážne pochybovať o skutočnosti, že inflácia je realita na celom svete a že v slobodnej trhovej ekonomike sa nedá tento svetový fenomén prekonať len s pomocou prostriedkov európskej menovej politiky.

Je jasné, že výmenné kurzy eura sú už veľmi dlho veľmi vysoké a majú nepriaznivý vplyv, a to najmä z dôvodu obmedzovania vývozu a podporovania dovozu v rámci vnútorného trhu. Mnoho výrobcov v tomto ohľade už vyslovilo svoje obavy. Podľa štúdie, ktorú sme zabezpečili v rámci Výboru pre medzinárodný obchod, nás politika vysokého kurzu ECB už niekoľko rokov stojí 0,5 bodu rastu ročne.

Z toho dôvodu ma mrzí, že Komisia nevykonala presnejšiu analýzu medzinárodnej úlohy eura a jeho vplyvov na vnútorný trh vzhľadom na medzinárodný obchod.

Menové politiky, ktoré niektorí partneri EÚ uplatňujú s cieľom podhodnotiť svoju menu, nespravodlivo podrývajú obchod. Mohli by sa považovať za necolné prekážky medzinárodného obchodu. V tomto kontexte navrhujeme skúmať realizovateľnosť orgánu, ktorý by reguloval menové rozdiely, a to na základe modelu, ktorý Spojené štáty dokázali vytvoriť v oblasti obchodu v rámci Svetovej obchodnej organizácie.

Tento orgán, ktorý by patril pod MMF, by mohol pomôcť stabilizovať medzinárodný menový systém, znížiť riziko zneužitia a svetovým trhom vrátiť dôveru, ktorú potrebujú.

Podporujem návrh Komisie vytvoriť spoločné európske menové pozície, a to tak, že pre eurozónu získame dlhodobé jediné kreslo v medzinárodných finančných inštitúciách a fórach.

Na záver chcem povedať, že mi je ľúto, že správa sa nezaoberá myšlienkou hospodárskej vlády. Pán Juncker, toto nie je vec úprimnosti, je to politický návrh na zorganizovanie nástrojov Spoločenstva.

V uplynulých časoch vlády riešili veľké medzinárodné nepokoje vojnou. Dnes bojujeme v hospodárskej a sociálnej vojne, v ktorej ľudia nezomierajú, ale stávajú sa nezamestnanými, a my už ani nevieme, kto je naším nepriateľom.

V tomto kontexte nebuďme naivní a neúnavne pracujme s cieľom realizovať európske hospodárske a sociálne riadenie. To druhé určite nebude samo osebe stačiť, ale je nevyhnutnou podmienkou na úspech európskeho sociálneho trhového hospodárstva.

PREDSEDÁ: PÁN MAURO
podpredseda

  Karsten Friedrich Hoppenstedt, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som veľmi pekne poďakoval spravodajcovi za komentár k budúcnosti eura a všetkým súvisiacim oblastiam politiky a chcel by som povedať, že vo výbore si získal rozsiahlu podporu.

Ďakujem aj ostatným účastníkom, najmä pánovi Junckerovi, ktorý bol na stretnutí MMF vo Washingtone tvárou Európy a vykonal tam veľmi dobrú prácu. Boli sme naňho veľmi hrdí a ja by som len rád povedal: nenechajte sa odradiť negatívnymi diskusiami a pokračujte v tejto veľmi úspešnej práci.

Pred desiatimi rokmi som mal tú česť hovoriť o eure v mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov a vtedy som povedal, že euro bude silné aj napriek negatívnym ohlasom, napríklad tým, ktoré mal novozvolený kancelár Gerhard Schröder. Ten vtedy povedal, že euro je chorľavé nedonosené dieťa. To sme popreli a myslím si, že sme mali pravdu.

Po niekoľkých rokoch držania diéty pomocou prísnej, dôslednej a ozdravovacej politiky euro napokon uzrelo svetlo sveta a zožalo úspech. Nechcem sa k tomu znovu vracať, ale predsa poviem ešte toľko, že pán Gordon Brown bol vtedy úradujúci predseda Rady a jasne vtedy povedal, že v historickom procese menovej únie zohral Európsky parlament významnú úlohu. Prehovorili aj ďalší zainteresovaní vrátane pána Jacqua Santera a pána Wilfrieda Maartensa, ktorý vtedy krajiny eurozóny – najprv 11, potom 15, potom 16 – označil za priekopníkov odvážnej Európy.

Myslím si, že v Európe potrebujeme do budúcnosti odvahu, aby sme mohli pokračovať v úspešnej práci a pevne stáť zoči-voči ostatným veľmociam sveta – USA, Ázii a ostatným svetovým mocnostiam – a to úspešne s eurom. Menové rezervy v eurách na celom svete sú najlepším dôkazom úspechu eura a eurozóny.

  Elisa Ferreira, v mene skupiny PSE. – (PT) Chcem poďakovať nielen spravodajcom, ale aj Komisii za iniciatívu pri príprave tohto textu, ktorý bilancuje prvých desať rokov hospodárskej a menovej únie. Ide o strategický text a táto analýza bola nevyhnutná.

Ako tu už dnes odznelo, euro predstavuje neodškriepiteľný úspech. Od Lisabonu po Helsinky a od Dublinu po Bratislavu sa euro ukázalo byť silné a solídne, a to aj v týchto ťažkých, turbulentných časoch. Rozširovať hranice tohto klubu je naozaj nevyhnutné.

Dnes však pevnosť tohto európskeho projektu prechádza skúškou v mnohých ďalších rozmeroch. Ako už bolo povedané, euro je základom pre fungovanie finančného systému. No aj text Komisie jasne poukazuje na rozhodujúci záver, že rast reálneho hospodárstva ani sociálna či priestorová konvergencia nedrží krok s týmto úspechom. Komisia, naopak, jednoznačne usudzuje, že rozdiely sa v priebehu prvého desaťročia jednotnej meny výrazne prehĺbili.

Tieto rozdiely ovplyvňujú regióny v našej krajine, najmä severné Portugalsko, ale aj iné regióny v ostatných členských štátoch. Politika jednotnej meny, najmä veľmi vysoký výmenný kurz, má väčší vplyv na regióny, ktoré najväčšmi čelia medzinárodnej konkurencii a ktoré najviac vyvážajú.

Dnešná kríza, ktorá vznikla z deregulácie finančných trhov, vážne ovplyvňuje reálne hospodárstvo a neustále zhoršuje situáciu mnohých občanov v mnohých regiónoch. Regióny, ktoré čelia medzinárodnej konkurencii, ktoré závisia od malých a stredných podnikov a pre ktoré je prístup k úverom veľmi dôležitý, sa teraz stávajú obeťami tohto procesu a hrozí im aj hospodársky prepad.

Úspech eura závisí od dôvery, ktorú do neho vložia európski občania. Najmocnejšie európske krajiny už podnikli kroky na oživenie národných hospodárstiev. Menovať môžeme napríklad iniciatívu vo vzťahu k automobilovému priemyslu. Európa je však viac než to. Musí byť omnoho viac ako len viac-menej koordinovaný súhrn národných politík. Je čas urobiť z eura jeden z ústredných nástrojov Európy, aby sme zabezpečili silnú menu a silné reálne hospodárstvo. Euro musia sprevádzať mechanizmy, ktoré zaručujú hlavný cieľ – dosiahnutie sociálnej a regionálnej konvergencie, lebo tá je v podstate srdcom európskeho projektu.

Rozprava o koordinácii hospodárskych politík v eurozóne je teraz nepochybne relevantnejšia a aktuálnejšia. Skoordinovať národné politiky však nestačí. Je potrebné urobiť viac. Lisabonská stratégia, ktorá je čisto len súhrnom národných iniciatív, a Pakt stability a rastu, ktorý na každú krajinu, ktorá ho využíva a podlieha mu, tlačí inak, sú obmedzenia, ku ktorým môžeme prirátať aj obmedzený rozpočet, ktorý máme k dispozícii.

Krízy vytvárajú príležitosti. Menovú úniu môžeme udržať, len ak nie sú v prosperite členských štátov a medzi ich občanmi veľké rozdiely, a to bez ohľadu na to, kde sa narodili. Ako inak dokážeme zmobilizovať ľudí, aby podporovali jednotnú menu? Komisia musí konať na základe vlastnej diagnózy, a preto netrpezlivo čakáme na konkrétne návrhy, ktoré Komisia tomuto Parlamentu a európskym občanom predloží 26. novembra.

Táto kríza musí nevyhnutne viesť k novej fáze únie, v ktorej bude konsolidáciu a posilnenie finančného systému sprevádzať reálna prosperita založená na súdržnosti a koncepcii občianstva, ktorá je tiež hospodárska.

  Wolf Klinz, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v súčasnosti prežívame najvážnejšiu finančnú krízu za posledné desaťročia a Európska centrálna banka a euro zatiaľ prechádzajú lakmusovým testom tejto finančnej krízy s meniacimi sa farbami. ECB prekonáva krízu rýchlym a rozhodným konaním a svoju prácu si robí lepšie než akákoľvek iná centrálna banka, čo len pôsobivo dokazuje, aké schopnosti má jej krízový manažment v ťažkých časoch. Euro sa ukázalo byť silnou menou, ktorá pomáha udržať eurozónu v stabilite, a pomocnú ruku vo forme cielených opatrení podalo dokonca aj niektorým krajinám mimo eurozóny.

Výzva na európsku hospodársku vládu nie je na mieste, keďže pre koordináciu politík jednotlivých členských štátov a ich harmonizáciu sa urobilo veľa a stále sa aj robí. Úspechy v tejto oblasti sa dajú pripísať najmä vám, pán Juncker, a preto by som chcel túto príležitosť využiť a poďakovať sa hlavne vám.

Krajiny mimo eurozóny, ako sú napríklad Dánsko a Maďarsko, práve bolestivo zisťujú, aké drahé je nepatriť do Euroskupiny a nebyť pod ochranou eurového dáždnika. Krajiny, ktoré sa predtým zdráhali vstúpiť do eurozóny, ako sú napríklad Dánsko a Švédsko, dnes menia svoj názor a uvažujú, že o niekoľko rokov do nej vstúpia.

Finančná kríza ďalej ukazuje, ako úzko sú finančné systémy prepojené a aké sú zraniteľné. Je preto v našom záujme, aby krajiny, ktoré sa na takúto úroveň ešte nedostali, prijali euro čo najskôr, a krajiny, ktoré odmietajú do eurozóny vstúpiť, zmenili svoj názor, i keď nie s ústupkami, ktoré sa nezhodujú s podmienkami na vstup. Európska hospodárska a menová únia je stabilným priestorom s jasnými kritériami pre vstup a tie by sa nemali zmierňovať. Jediná vec, ktorá možno stojí za uváženie, je – vzhľadom na mieru inflácie – nepoužívať tri najlepšie krajiny v Európskej únii ako referenčný bod, ale radšej sa na eurozónu pozerať ako na celok, keďže teraz sme väčším klubom, ktorý má 16 členov.

Keďže Pakt rastu a stability bol pred niekoľkými rokmi zrevidovaný, je dosť flexibilný, aby v časoch hospodárskej nerovnováhy primerane reagoval na problémy, akým je napríklad dnešná kríza. Bola by preto chyba pokúšať sa oslabiť a preformulovať jeho požiadavky.

Kríza takisto celkom jasne dokazuje, že nadmerné deficity, ako napríklad v USA, nie sú dlhodobo udržateľné, že hospodársky vývoj na úver vo veľkej miere nefunguje, a tým aj to, že k opatreniam na konzistentnú konsolidáciu rozpočtu neexistujú žiadne alternatívy. Sme presvedčení, že na rozdiel od toho, čo sa dnes o finančných trhoch hovorí a prepiera v médiách, finančná kríza v konečnom dôsledku menovú úniu skôr posilní, ako oslabí.

  Eoin Ryan, v mene skupiny UEN. – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som rád pani Berèsovej a pánovi Langenovi pogratuloval k práci, ktorú v tejto veľmi dôležitej správe urobili. Je to výborná správa, ktorá by nemala zostať zabudnutá.

Keď bola táto téma po prvýkrát ohlásená na úrovni výboru, boli sme práve svedkami veľmi odlišnej hospodárskej klímy. V Spojených štátoch amerických vznikla kríza rizikových hypoték, ale nemyslím si, že niekto predvídal jej účinky a rozsah následkov, ktoré bude mať na finančné trhy po celom svete.

So zhoršujúcou sa finančnou situáciou sa mení aj tón našich rozpráv vo Výbore pre hospodárske a menové veci. Aktuálna kríza je globálna a ak ju chceme prekonať, potrebujeme koordinovanú globálnu reakciu, takže srdečne vítam iniciatívu, ktorá bola cez víkend ohlásená, ako aj jej výsledok. Musíme urobiť ešte veľa práce, ale myslím si, že je to veľmi dobrý začiatok.

Pre Írsko je stabilita, ktorú mena euro priniesla najmä vzhľadom na úrokové sadzby a výmenné kurzy, kľúčovým faktorom, ktorý nám umožní, aby sme sa z tohto chaosu dostali síce nie bez škôd, ale celkom určite stále na nohách.

Ak je v Írsku, inde v eurozóne alebo inde v Európe niekto, kto stále pochybuje o výhodách členstva v eurozóne, pozrite sa na severozápadnú Európu a všimnite si, čo sa deje na Islande.

Ak by Íri počúvali tých, ktorí boli nielen proti Lisabonskej zmluve, ale aj proti Maastrichtskej zmluve a Zmluve z Nice, kde by bolo Írsko teraz? Boli by sme mimo. Neboli by sme v eurozóne a súčasná kríza by nás z hospodárskeho hľadiska veľmi vážne zasiahla, lebo by sme nemali stabilitu, ktorú nám prinieslo euro.

Neočakávam odpoveď od strán, akou je Sinn Féin, ktorá neustále odporovala Európe i krokom, ktoré sme podnikli, ale naozaj si myslím, že je čas, aby tieto strany povedali, čo presne si myslia a aké je ich stanovisko k celkovej otázke Európy a našej hospodárskej budúcnosti.

  Pierre Jonckheer, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán prezident Euroskupiny, pán komisár, v mene našej skupiny by som tiež rád poďakoval pani Berèsovej a pánovi Langenovi za dôležitú správu, ktorú nám predložili. So svojimi 62 odsekmi a 14 nahusto zapísanými stranami je to veľa látky na premýšľanie. Rád by som využil prítomnosť pána prezidenta Euroskupiny a pána komisára, aby som ich v mene našej skupiny oboznámil s niekoľkými postrehmi, ktoré si z nášho pohľadu zaslúžia viac skúmania, ako priniesla táto správa.

Moja prvá poznámka sa týka politiky výmenného kurzu eura. Pripúšťam, že stále nerozumiem, či vo vzťahu k ostatným medzinárodným menám existuje politika výmenného kurzu eura a či sa v rámci G20 alebo inde rokuje o spôsobe, akým sa budú ďalej financovať veľmi rozsiahle deficity Spojených štátov.

Moja druhá poznámka sa týka témy koordinácie. Myslím si, že euro je úspechom, a to najmä z politického hľadiska, pretože Európskej únii zabezpečuje status politickej mocnosti. Zároveň si však myslím, že koordinácia nefunguje veľmi dobre, a to minimálne v troch bodoch.

Prvým bodom je otázka zdaňovania. Viete, aký názor má na to Skupina zelených/Európska slobodná aliancia: sme za daňovú súťaž v rámci Únie, ale za spravodlivú daňovú súťaž. Myslíme si, že pokiaľ ide o boj proti daňovým rajom, a to aj v rámci Európskej únie, príliš zaostávame, a že pokiaľ ide o rozšírenie smernice o zdaňovaní príjmu z úspor, tiež príliš zaostávame.

Čo sa týka otázky koordinácie rozpočtovej politiky – čo je druhý bod – všimol som si, že všetky členské štáty sa angažujú v tzv. ozdravných plánoch. Na európskej úrovni som napríklad počul pána Straussa-Kahna povedať, že 1 % HDP Spoločenstva je potrebné založiť, pričom toto číslo predstavuje prakticky celý rozpočet EÚ na jeden rok. Aké je naše stanovisko k takémuto názoru? Myslím si, že koordinačné snahy nie sú veľmi úspešné, a tiež si myslím, že vaše reakcie vzhľadom na zrevidovaný Pakt stability a rastu nie sú dostatočné ani neriešia problém, ktorý nás čaká.

Tretím bodom, v ktorom sa mi koordinácia zdá byť slabá a nedostatočná, je mzdová politika, ktorú praktizujú rôzne krajiny EÚ. Nemecko prišlo k svojej silnej výkonnosti v skutočnosti tak, že posledných 10 rokov praktizovalo mzdovú politiku, ktorá je z hľadiska veľkosti nemeckého hospodárstva zodpovedná za celkový rozmach eurozóny. Myslím si, že to predstavuje problém z hľadiska úrovne vnútorného dopytu a úrovne miezd v mnohých profesijných kategóriách, nehovoriac o probléme neistoty zamestnania.

Na základe týchto troch bodov budem od vás, pán prezident Euroskupiny, a od Rady ministrov financií, ktorú zastupujete, očakávať, že v budúcnosti prejavíte väčšie ambície, keďže hovoríme aj o problémoch, ktoré ešte len prídu.

  Sahra Wagenknecht, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, 10 rokov po založení menovej únie sa Európa ocitá vo veľkej kríze. Banky kolabujú, alebo sa posilňujú miliardami z vnútroštátnych rozpočtov, trh kolabuje a milióny ľudí sa boja o svoju prácu a budúcnosť.

Nezlyhal len trh: práve prevládajúca politika sa akoby nechcela poučiť z vlastných chýb. Dospeli sme k záveru, že pri zakladaní hospodárskej a menovej únie sme sa dopustili vážnych chýb. Jednou z týchto chýb bolo štrukturálne oddelenie menovej a fiškálnej politiky: nikto nemôže vytvoriť spoločnú menu, pokiaľ zároveň aspoň zhruba nezharmonizuje daňovú politiku a politiku výdavkov. Zdá sa mi, že hospodárska nerovnováha sa v rámci eurozóny enormne prehĺbila. Teraz rozhodne potrebujeme lepšiu koordináciu hospodárskej a najmä daňovej politiky. Potrebujeme efektívne opatrenia na boj proti daňovému dampingu; potrebné je tiež zatvoriť daňové raje a napokon znova začať kontrolovať pohyby kapitálu.

Druhá veľká chyba spočíva podľa nášho názoru v štruktúre Paktu stability a rastu. Každý, kto si v týchto časoch myslí, že konsolidácia rozpočtu je základom, žije očividne v inom svete: nič by nebolo katastrofálnejšie, ako na hospodársku krízu v tomto momente zareagovať zrejmými úspornými programami. Pakt stability preukázateľne zlyhal. Mala by ho nahradiť integrovaná európska stratégia pre solidaritu a trvalo udržateľný rozvoj. Podľa nášho názoru potrebujeme na obnovenie verejnej infraštruktúry a zlepšenie kvality života sociálne znevýhodnených skupín v Európe investičnú ofenzívu.

Tretia chyba spočíva podľa nášho názoru v štruktúre samotnej Európskej centrálnej banky, ktorá nepodlieha žiadnemu demokratickému dohľadu a ktorej jediným cieľom je cenová stabilita. Podporujeme zavedenie demokratického dohľadu nad Európskou centrálnou bankou a tiež žiadame, aby sa mandát menovej politiky ECB upravil tak, aby mali rast a zamestnanosť v budúcnosti rovnakú váhu ako cenová stabilita.

Súčasná kríza je zároveň príležitosťou na ďalekosiahle reformy európskej menovej a finančnej štruktúry. Túto príležitosť nesmieme premárniť.

  Nils Lundgren, v mene skupiny IND/DEM. – (SV) Vážený pán predsedajúci, ak by sme v Európe mali spoločný literárny referenčný rámec, svoje vystúpenie by som začal citátom od veľkého švédskeho básnika: „Hlas lichôtok ťa učičíka: niekedy počúvaj aj hlas pravdy.“ Metrum je alexandrín s cezúrou. Obidvaja spravodajcovia zhodnotili vec tak, že menová únia je úspechom. V dôsledku toho tiež vytvárajú okolo eura mýtus, ktorý nie je zakorenený v kritickom západnom myslení.

Pravda o eure je úplne iná. Po prvé, jeho prvých desať rokov prinieslo so sebou obrovské náklady vo forme zníženého rastu a zvýšenej nezamestnanosti. Po druhé, menová únia až doteraz ani raz neprešla skúškou ťažkých časov. Výskum naznačuje, že účinok na objem zahraničného obchodu by mohol byť dosť veľký, možno aj 3 – 4 % HNP. Na druhej strane je zjavné, že sociálno-ekonomický zisk z tohto nárastu je veľmi nízky, možno 3 – 5 promile HNP, čo je jednorazový zisk. Tento zanedbateľný nárast prosperity sme získali na úkor krajín eurozóny, ktoré nedokázali praktizovať nezávislú menovú a finančnú politiku. Nemecko vstupovalo do tejto menovej únie s veľmi nadhodnotenou menou a pretrváva v nej s vysokou úrokovou mierou a príliš reštriktívnou finančnou politikou.

Náklady sú značné a čo bude teraz nasledovať? Predložený príbeh znie tak, že krajiny eurozóny sa energicky spojili a vedú boj proti finančnej kríze. Ako všetci vieme, je to výmysel. Iniciatívu prebralo Spojené kráľovstvo, ktoré nie je v menovej únii, a pán Gordon Brown. Eurozóna ich nasledovala.

  Roger Helmer (NI). – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi pogratulovať pánovi Lundgrenovi k jeho poznámkam a vyjadriť pochybnosti s ohľadom na vystúpenie pána Ryana zo skupiny UEN, ktorý hovorí, že stabilita, ktorú euro Írsku prinieslo, je preň hotovým dobrodením. Ak by sledoval najnovší vývoj írskeho hospodárstva, vedel by, že nepružnosť menovej politiky eura prispela k vážnym inflačným problémom najmä na trhu s nehnuteľnosťami a že írska bublina na trhu s nehnuteľnosťami bola omnoho vážnejšia, ako by musela byť, ak by Írsko bolo dokázalo kontrolovať vlastnú menovú politiku.

Euro nám ponúklo veľké výhody, ponúklo nám jednoduchšie cestovanie, rast a účinnosť a ľahší prevod peňazí medzi členskými štátmi. Ale nestalo sa tak. Áno, cestovanie je jednoduchšie, ale nevideli sme ani rast, ani efektivitu a ja si myslím, že prevod peňazí medzi štátmi eurozóny je aspoň taký zložitý a drahý, aký vždy bol.

Naše pochybnosti o projekte eura sa potvrdili. Väčšina krajín má vo väčšine času zlú úrokovú mieru. V Taliansku je najhrozivejšia kríza konkurencieschopnosti pre jednotkové mzdové náklady, ktoré vzrástli o 40 % v porovnaní s Nemeckom. Euro je vraj veľkým úspechom vďaka svojej sile, ktorú má ako mena. Nuž, mali by sme sa opýtať niektorých vývozcov z eurozóny, čo si myslia o sile eura. Prináša im obrovské škody.

Skutočná skúška úspechu meny je stupeň dôvery na trhu, ktorá sa v tomto prípade meria rozdielmi medzi dlhopismi medzi štátmi eurozóny. Keď som sa naposledy pozeral, rozdiel medzi dlhopismi medzi Gréckom a Nemeckom bol vyšší ako 150 bázických bodov. To je neudržateľné. Dokazuje to, že trhy majú voči euru absolútny nedostatok dôvery. Otázkou pre nás nie je, ako dlho dokáže euro vydržať, ale ktorý členský štát sa ho vzdá ako prvý.

  Ján Hudacký (PPE-DE). – (SK) Vážený pán prezident Euroskupiny, vážený pán komisár, úvodom mi dovoľte poďakovať sa obom spravodajcom za ich dobre vyváženú správu.

V súvislosti s touto správou budem skôr reagovať na aktuálne problémy eurozóny. Aj napriek desaťročným pozitívnym aspektom jej fungovania, eurozóna stojí pred novými problémami, ako čeliť finančnej kríze a následne hospodárskej recesii.

Svojím príspevkom chcem poukázať na niektoré nesystémové regulačné zásahy niektorých vlád členských štátov do trhového prostredia pod zámienkou riešenia tejto novej situácie.

S počudovaním musím tiež konštatovať, že k určitým nezdravým intervenciám do finančného hospodárskeho sektora členských štátov sú i vlády často povzbudzované aj niektorými vyhláseniami niektorých predstaviteľov Európskej únie, ktorí často riešia iba tie vonkajšie prejavy tejto situácie.

Týka sa to napríklad aj dodržiavania podmienok Paktu rastu a stability, kde sa niektoré vlády už nechali počuť, že zrejme neudržia plánovaný deficit verejných financií s odvolaním sa na podnety z Európskej únie.

Preberaním problémových finančných inštitúcií vládami niektorých členských štátov sa vytvára nebezpečný precedens pre vyvlastňovanie súkromných spoločností v ktoromkoľvek sektore, ktoré nie sú ochotné prispôsobiť sa nesystémovým regulačným a diskriminačným zásahom, napríklad aj v záujme udržania inflácie.

Veľké finančné intervencie do niektorých sektorov hospodárstva, ako napríklad automobilový priemysel, vyvolávajú otázky, či také zásahy príliš nedeformujú trh a nediskriminujú aj ostatné sektory.

Bez jasnej a dôslednej koordinácie a jasných pravidiel na úrovni Európskej únie, resp. eurozóny len ťažko zvládneme tieto veľmi vážne procesy.

V tejto súvislosti chcem vyzvať zástupcov Európskej komisie a Európskej centrálnej banky a ďalších relevantných inštitúcií Európskej únie na rozvážny postoj a koordináciu pri hľadaní optimálnych riešení v tejto neľahkej dobe, keď už vlastne celá Európa čelí hospodárskej recesii.

Prehnaná regulácia a vládne intervencie do slobodného trhu môžu v krátkodobom horizonte na nejaký čas síce pozastaviť ďalší úpadok hospodárstva v Európskej únii, ale zo strednodobého pohľadu určite neprinesú veľa očakávaných rozvojových impulzov.

  Antolín Sánchez Presedo (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár Almunia, dámy a páni, hospodárska a menová únia pridala európskemu integračnému procesu nový rozmer. Jej riadenie sa zakladá na dvoch nesymetrických pilieroch: menovej únii, ktorá je povahou federálna, a hospodárskej koordinácii, ktorá je medzivládna. Obidva piliere musia zabezpečovať stabilitu, rast, spravodlivosť a udržateľnosť, ktorú naši občania vyžadujú.

Bilancia desiatich rokov eurozóny je pozitívna. Dôkazom je skutočnosť, že euro sa čoraz častejšie považuje za útočisko a bezpečné miesto pre členské štáty. Musíme však zájsť ďalej a rozšíriť jeho rozsah. Musíme to urobiť, ak chceme čeliť problémom, ktoré so sebou prináša globalizácia, zmena klímy a starnutie populácie a aj dnešná finančná kríza, ktorá si vyžaduje zlepšenie spôsobu nášho postupu. Musíme to urobiť aj preto, aby sme prekonali celé spektrum recesie, s ktorým sa stretáme po prvýkrát.

Euro nemôže byť len bezpečným prístavom, ale aj motorom, ktorý poženie rast. Eurozóna a hospodárska a menová únia musia vedieť zareagovať na tieto problémy.

Musím pogratulovať spravodajcom k vynikajúcej práci a poďakovať sa im najmä za to, že do správy začlenili aj dva moje návrhy. Prvým bolo stanoviť v definícii našej menovej politiky spolu s hospodárskym pilierom a menovým pilierom aj potrebu finančnej analýzy, aby sme mohli túto politiku definovať správne. Jej definícia musí brať do úvahy prenos menovej politiky, vývoj úverov a finančných aktív, charakteristiku nových produktov a koncentráciu rizík a likvidity.

Po druhé, do úvahy musíme brať rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré sa budú s ďalším rozširovaním prehlbovať. Menová politika typu „rovnaký meter na všetkých“ nebude v mnohých prípadoch vyhovovať situácii rôznych krajín. Preto by sme ju mali upraviť, a to založením finančných nástrojov pre tie krajiny, ktoré môžu zažívať účinky kontrakcie v dôsledku politiky typu „rovnaký meter na všetkých“, keďže účinky expanzie sa dajú ľahko opraviť pomocou fiškálnej politiky.

  Margarita Starkevičiūtė (ALDE). – (LT) Hovorí sa, že každá kríza ukáže silné aj slabé stránky hospodárskych a inštitucionálnych štruktúr. Pripúšťam, že predtým som nepochybovala o tom, že viac pozornosti krajinám eurozóny vytvorí predpoklady na vznik dvojrýchlostnej Európy a že hospodárstvo rozvíjajúcich sa krajín, napríklad Litvy, bude čeliť prekážkam komplikujúcim vstup do eurozóny. Ale aktuálny vývoj na finančných trhoch zmenil moje stanovisko k úlohe Euroskupiny a vplyvu Európskej únie.

Je zrejmé, že eurozóna odolala prvej silnej vlne finančnej krízy. Je jasné, že súčasný hospodársky pokles môže zastaviť realizácia lepšie koordinovanej hospodárskej politiky medzi členskými štátmi, čo urýchli integráciu a rozširovanie vnútorného trhu. Krajiny, ktoré zostali za hranicami eurozóny, trpia viac. Obeťami finančnej krízy sme sa stali preto, lebo prichádza k odlivu kapitálu. Z toho dôvodu niekedy jednoznačne namietame proti rozhodnutiam, ktoré by uľahčili pohyb kapitálu v krajinách Európskej únie, a nie preto, že by sme boli proti integrácii. Ako ekonómka viem, že integračné procesy stimulujú hospodársky rast. Naozaj by sme však chceli, aby sa eurozóna stala skalou, na ktorej by sa rozbili vlny finančnej krízy, skalou, na ktorú by sme sa vyšplhali a na ktorej by sme hľadali útočisko pred ľadovým vetrom.

Čo je potrebné urobiť, aby sa sila eurozóny stala silou celej Európskej únie? Celkom určite by sme mali prestať navrhovať veľa nových opatrení. Pán komisár, dnes som si prezrela uznesenia, ktoré Európsky parlament prijal vzhľadom na hospodársku politiku. Ak by sa aspoň malá časť týchto návrhov už realizovala, bolo by to v náš prospech. Návrhov je veľmi veľa a mne sa zdá, že už nebudeme predkladať ďalšie. Teraz by sme mali tieto návrhy skonsolidovať.

V súčasnosti rokujeme o tom, či potrebujeme viac zásahov štátu alebo liberálnejšiu politiku, aby sme zdolali hospodársku recesiu. Povedala by som, že by sme mali využiť obidve tieto hospodárske stratégie. Je predovšetkým zrejmé, že potrebujeme sociálnu ochrannú sieť, v rámci ktorej by štát poskytoval podporu a príspevky, aby si ľudia, ktorí prišli o prácu v dôsledku krízy, v dôsledku reštrukturalizácie, mohli nájsť v živote nové miesto. Na druhej strane potrebujeme liberálne reformy, aby bol integračný proces silnejší a aby vytváral príležitosti pre rozširovanie podnikania v Európskej únii. V tomto ohľade musí eurozóna zohrávať dôležitú úlohu.

Na záver by som sa rada pripojila k svojim kolegom a povedala vám, pán prezident Euroskupiny, že oceňujeme vašu prácu a vieme, aké je to všetko komplikované – aspoň v Európskom parlamente máte podporu.

  Dariusz Maciej Grabowski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, výsledky desiatich rokov hospodárskej a menovej únie by sa mali hodnotiť z medzinárodnej perspektívy. Mali by sme si položiť otázku, v akých oblastiach ukázala Európska únia svoje výhody v porovnaní s najväčšími konkurentmi na svete, čiže USA a Áziou. Z tejto perspektívy jasne vidíme, že súvaha eurozóny je v červených číslach. Európska únia sa rozvíja pomalšie ako jej konkurenti. Nárast počtu pracovných miest, a to najmä nárast produktivity práce, je menší ako v USA, nehovoriac o Ázii. To znamená, že spoločná mena si neplní svoju základnú úlohu.

Ďalším aspektom je budúcnosť eurozóny: dokumenty Európskej centrálnej banky a orgánov EÚ kladú čoraz väčší dôraz na potrebu používať euro ako nástroj na zavedenie rovnakých hospodárskych politík v členských štátoch, najmä čo sa týka rozpočtových a fiškálnych politík. Toto vyhlásenie znepokojuje menej rozvinuté krajiny, najmä nové členské štáty. Ako sa môžu rozvíjať a prekročiť priepasť, ktorá ich delí od starších členských štátov, keď im nútime politiku, ktorá spomaľuje hospodársky rast vo všetkých členských štátoch?

Hlavná kritika Európskej centrálnej banky znie tak, že sa snaží urobiť z eura svetovú menu a ignoruje hospodárske problémy regiónov a menej rozvinutých členských štátov. Do úvahy tiež neberie sociálne aspekty, napríklad demografickú štruktúru a mobilitu občanov.

Pozícia orgánov EÚ je ešte neprípustnejšia, keď zvážime, že Nemecko a Francúzsko roky nedodržiavali prísne maastrichtské podmienky, lebo vedeli, že je to v ich národnom záujme. A navyše, nikdy neboli brané na zodpovednosť a ani potrestané. Podľa môjho názoru by sme preto nemali udržiavať súčasnú hospodársku doktrínu eurozóny, ale urobiť radikálnu zmenu, ktorá by pomohla nielen zmierniť súčasnú finančnú krízu, ale najmä uvoľniť energiu pre každý členský štát EÚ, aby sa mohol hospodársky rozvíjať.

  Kyriacos Τriantaphyllides (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, návrh Európskej komisie týkajúci sa prvých desiatich rokov hospodárskej a menovej únie si v niektorých bodoch odporuje. Jeho zámerom je uzatvoriť cyklus trhovej deregulácie, pričom v reálnom hospodárstve sú ceny tovarov a služieb na rekordne najvyššej úrovni a predpokladá sa, že nezamestnanosť v eurozóne stúpne v roku 2009 na 8,6 % a v roku 2010 až na 9 %.

Aktuálna situácia len potvrdzuje, že priepasť medzi bohatými a chudobnými sa vôbec nezmenšuje. Svetová hospodárska a finančná kríza je priamo prepojená s obmedzeniami štátu a politikou deregulácie. Navyše, zatiaľ čo sa potvrdilo, že rozdeľovanie bohatstva nie je rovnomerné, Komisia podporuje ďalšie uplatňovanie a vyrovnávajúci účinok Paktu stability a rastu a významnejšiu rolu Medzinárodného menového fondu.

Tento prístup šliape po svojráznosti hospodárstiev jednotlivých členských štátov a je v rozpore s filozofiou rôznych mier rastu v každom jednom členskom štáte.

  Hanne Dahl (IND/DEM). – (DA) Vážený pán predsedajúci, tento rok si pripomíname desiate výročie zavedenia eura v mnohých krajinách EÚ. V Dánsku sme po dlhých a dôkladných rokovaniach zavedenie eura odmietli už dvakrát a teraz je čas bilancovať a zhodnotiť situáciu. Na našu spoločnú menu sa musíme pozerať veľmi kriticky. Po vypuknutí finančnej krízy sa od júla euro vo vzťahu k doláru prepadlo o 30 %. Investori nemajú voči euru dôveru. Otázka znie, prečo? Časť odpovede je zrejmá: veľa nasvedčuje tomu, že menová politika, ktorej sa EÚ pridržiava a ktorá sa zameriava len na boj proti inflácii, nie je správna. V tomto momente jednoducho nie je prísna finančná politika, ktorej sa členské štáty musia pridržiavať kvôli Paktu stability a rastu, tou správnou. Slabý kurz eura vo vzťahu k doláru je výsledkom toho, že do hospodárskej politiky krajín, ktoré používajú euro, sa nevkladá žiadna dôvera. Môžeme tiež povedať, že finančná kríza dokazuje aj niečo iné – že univerzálny prístup týkajúci sa eura nefunguje. Čoraz viac ekonómov je toho názoru, že by sme sa mali pridržiavať expanzívnej finančnej politiky. Ak chceme euro použiť ako nástroj, potrebujeme omnoho viac individuálnych hospodárskych politík, ako euro umožní. Univerzálny prístup nebude nikdy nikomu plne vyhovovať. Všetkým bude vyhovovať len s výhradami.

Na záver, pánovi Klinzovi – ktorý povedal, že my v Dánsku by sme chceli prijať euro a že naša mena je slabá – by som rada povedala, že dánske hospodárstvo je pevné ako skala a že finančnú krízu sme zvládli lepšie ako priemerná krajina eurozóny.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pri príležitosti 10. výročia hospodárskej a menovej únie nemáme veľmi čo oslavovať. Zúfalo sa pokúšame využívať rôzne záchranné balíky, aby sme zabránili roztrhnutiu priehrady do nášho finančného systému, a zatiaľ sme dokázali akurát naoko zaplátať diery. Banky si do vrecka strčili miliardy zo štátnych peňazí, pričom si stále rozdeľujú prémie a zisky, a z priemerného občana sme už niekoľkokrát urobili hlupáka: peniaze z jeho daní skončili v rulete bánk a za to stojí pred hrozbou nezamestnanosti a možno aj straty svojich úspor a dôchodku.

Uprostred tejto dilemy zrazu počuť hlasy, že by sme mali konečne niečo urobiť a zabezpečiť, aby európske spoločnosti neskončili v rukách neeurópskych vlastníkov, napríklad čínskych. Tento odpredaj Európy sa cezhraničným leasingom a podobnými machináciami začal už pred rokmi. HMÚ sa navyše dostala do ťažkostí kvôli narastajúcemu gréckemu dlhu a talianskej bezstarostnosti po vstupe do eurozóny.

Preto musíme zabezpečiť, aby nové členské štáty neopakovali chyby, ktoré sme spravili v súvislosti s eurom, a aby sa s verejnými financiami, čiže peniazmi ľudí, už nehrali hazardné finančné hry. Musíme nielen dôkladne monitorovať pochybné finančné machinácie v celej EÚ, ale aj vyžadovať solidárny príspevok od tých, ktorým také špekulácie prinášajú zisk. EÚ musí predovšetkým úplne a zásadne odmietnuť nespútaný kapitalizmus a namiesto neho chrániť svojich občanov pred bezuzdnou nenásytnosťou a nepriaznivými vplyvmi nekontrolovanej globalizácie.

  Othmar Karas (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Juncker, dámy a páni, pánovi Mölzerovi zrejme ušla pointa, keďže to, o čom hovoril, malo s eurom sotva niečo spoločného.

Euro a rozširovanie sú najviditeľnejšími úspechmi Európskej únie za posledných 10 rokov. Tiež však musíme mať na pamäti, že tento úspech by nikdy nebol možný bez maastrichtských kritérií, Paktu stability a rastu a Európskej centrálnej banky a bez politickej vôle a ochoty niesť zodpovednosť na európskej úrovni. Teraz hovoríme o spolupráci a koordinácii. Je pravdou, že potrebujeme lepšiu spoluprácu a koordináciu, ale aby to bolo možné, musíme jeden druhému viac dôverovať. Potrebujeme lepšiu spoluprácu a koordináciu, v neposlednom rade v dôsledku väčšieho angažovania Európy v oblasti hospodárskych postupov.

V časoch rôznych kríz pomáhali Európska centrálna banka, Federálna rezervná banka a Japonská centrálna banka chrániť Európu pred menovou krízou. Preto by som ešte raz rád zdôraznil, že žiadny samit sa nezaobíde bez predstaviteľov eurozóny a Európskej centrálnej banky. Finančná kríza ukázala, že euro nám pomohlo predchádzať menovým špekuláciám a tomu, aby sa vyskytovali v eurozóne. Reakcie v Dánsku, Spojenom kráľovstve, Švédsku a Maďarsku nám jasne ukázali, čo pre nás euro urobilo.

Vážený pán predsedajúci, na záver chcem povedať, že aj my chceme, aby mala Európska únia zastúpenie v MMF, Svetovej banke a svetovom finančnom hospodárstve v súlade so svojím významom. Všetkých, ktorí sa teraz dožadujú svetovej regulácie, vyzývame, aby to, čo žiadajú od ostatných, sami urobili v Európe a vo svojich členských štátoch.

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážený pán Juncker, na úvod by som rád srdečne pogratuloval zrelému oslávencovi desiatych narodenín a poďakoval sa obidvom spravodajcom za vynikajúcu správu.

Euro, samozrejme, dokázalo svoju silu za niekoľko posledných mesiacov. Pred desiatimi rokmi len málo ľudí verilo, že euro bude sláviť taký impozantný úspech. Niektoré krajiny vrátane tej mojej nedočkavo čakali vonku. Niektorí kritici si určite mysleli, že euro skúškou neprejde, ako povedal pán Lundgren. Ale on i ostatní proroci zániku sa mýlili. Po mesiacoch finančnej neistoty je jasné, že len spolupráca v hospodárskych veciach s eurom ako základným pilierom dokáže poskytnúť istotu, ktorú si súčasné globálne hospodárske systémy vyžadujú. Práve skutočnosť, že trhu sa uľahčilo vďaka spoločným krokom, dokazuje silu spolupráce v oblasti eurozóny.

Euro by malo byť menou celej Európy. Ak sa má táto vízia stať skutočnosťou, už aj tak prísne konvergenčné kritériá by sa nemali sprísňovať ešte viac. Preto si myslím, že nie je správne, aby sme z členstva v eurozóne spravili exkluzívny klub s vysokými vstupnými požiadavkami, ako to požaduje jeden z doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov.

Dovoľte mi povedať pár slov o pozícii Švédska mimo eurozóny. Švédsku, ktoré je jednou nohou v Európskej únii, ale stále mimo eurozóny, sú výhody a nevýhody jasnejšie ako kedykoľvek predtým, a to dokonca, dúfam, aj pánovi Lundgrenovi. Keď v roku 1992 vypukla vo Švédsku finančná kríza, nemohli sme robiť vlastne nič, len nechať korunu padnúť. Lekcia, ktorú nám vtedajšia finančná kríza dala, nás viedla k rozhodnutiu stať sa členom európskej rodiny. Hodnota švédskej koruny voči euru za posledný rok klesla. Teraz, keď sa rieši táto finančná kríza, sa Švédsko ocitlo mimo ochrany eura aj uznesení, ktoré prijíma a vyžaduje krízový manažment v rámci eurozóny. Práve teraz by si mali malé krajiny, akou je Švédsko, uvedomiť hodnotu spoločnej meny. Stabilita, ktorú euro ponúka, ponúka dlhodobú perspektívu, ktorá je pre krajinu závislú od vývozu ako Švédsko dôležitá. Švédske hospodárstvo sa rozvíja dobre, to je pravda, ale členstvo v eurozóne by dalo našej menovej politike väčšiu stabilitu a vytvorilo by viac pracovných miest a stabilnejšie hospodárstvo a prinieslo by rozsiahlejší vývoz.

Švédske strany by mali byť preto pripravené prehodnotiť svoj pasívny postoj k euru ako k mene pre Švédsko. Švédsko by malo byť úplným členom Európskej únie. Preto nastal čas, aby sme v našej krajine začali vážne rokovať o novom referende. Čo sa mňa týka, dúfam, že Švédsko sa stane členom do piatich rokov.

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rád by som v tejto rozprave upozornil na dve otázky, ktoré podľa môjho názoru vrhajú tieň na fungovanie hospodárskej a menovej únie. Po prvé, krajiny mimo eurozóny sa rozvíjajú rýchlejšie ako krajiny v eurozóne. V rokoch 2002 – 2007 sa staré členské štáty mimo eurozóny – Anglicko, Švédsko a Dánsko – rozvíjali omnoho rýchlejšie ako krajiny eurozóny. Nárast HDP bol v týchto štátoch takmer dvojnásobný v porovnaní s priemerom eurozóny a ich miera nezamestnanosti bola omnoho nižšia ako v eurozóne. Rozdiely medzi krajinami eurozóny a novými členskými štátmi sú ešte výrečnejšie.

Po druhé, ide o nerovnaké zaobchádzanie s krajinami, ktoré ašpirujú na členstvo v hospodárskej a menovej únii, a tými, ktoré sú už v nej. Kandidáti na menovú úniu musia spĺňať prísne fiškálne a menové kritériá už dva roky pred prijatím eura, pričom dve najväčšie krajiny EÚ – Nemecko a Francúzsko – ktoré sú v eurozóne, štyri roky (2002 – 2005) prekračovali hranicu deficitu rozpočtu. Tieto dve krajiny potrebovali zmenu Paktu stability a rastu, aby nemuseli za nedodržanie zaplatiť pokuty v celkovej výške niekoľko miliárd eur.

  Jens Holm (GUE/NGL). – (SV) Táto správa chváli HMÚ. Zaujímalo by ma, čo vlastne chceme oslavovať. Eurozóna je v recesii a nezamestnanosť prudko stúpa. Niekoľko veľkých krajín HMÚ už nespĺňa základné hospodárske požiadavky na členstvo. Toto samo osebe naznačuje, o aký skostnatený projekt ide.

Pred piatimi rokmi hlasoval švédsky národ proti HMÚ. Pri niekoľkých príležitostiach som však už počul, ako Komisia povedala, že Švédsko sa skôr či neskôr musí stať členom HMÚ. Preto by som rád využil túto príležitosť a opýtal sa Komisie, či by to mohla raz a navždy vysvetliť. Musí sa Švédsko stať členom HMÚ?

HMÚ si vyžaduje zásadnú reformu. Zahrnúť by sa mal jasný cieľ Európskej centrálnej banky bojovať proti nezamestnanosti. Umožniť by sa mala väčšia hospodárska flexibilita. To by predstavovalo niekoľko dôležitých krokov správnym smerom.

  Zsolt László Becsey (PPE-DE). – (HU) Ďakujem vám, pán predsedajúci, zavedenie eura považujem za úspech, keďže vďaka stabilite, ktorú euro prináša, sme boli svedkami klesajúcej nezamestnanosti a stúpajúcej zamestnanosti. Súčasná kríza priniesla ďalší dôkaz, pretože štát, ktorý môže využiť túto silnú rezervnú menu, jednoducho nemôže mať ťažkosti v platobnej bilancii, pričom ostatné štáty – napríklad Maďarsko – také problémy majú.

Eurozóna však napriek podpore z Kohézneho fondu neuspela v dosiahnutí konvergencie. Skúmať by sme teda mali dôvody, pre ktoré sa tak stalo. Je to veľmi silný magnet pre kapitál. Preto navrhujem, aby sme pri skúmaní toho, čo sa stalo, brali do úvahy nielen HDP, ale aj HND.

Som rád, že v správe sa uvádza, že by sme mali prijať opatrenia proti členským štátom, ktoré neustále predkladajú nesprávne predpovede cez ružové okuliare – ako vieme z udalostí v Maďarsku v roku 2006 – a myslím si, že je to naozaj potrebné.

Myslím si, že je dôležité, aby si členstvo v EÚ uchovalo svoju prestíž. Štáty, ktoré nie sú členmi Európskej únie, by na jednej strane nemali vstupovať do eurozóny, keďže by to znamenalo, že nedokážeme odôvodniť obrovské úsilie, ktoré niektoré štáty vynakladajú, aby sa stali členmi.

Nástroje ECB by sa najmä v súčasnej kríze mali využiť pre každý členský štát, a to hlavne čo sa týka likvidity. V tomto ohľade by sme nemali byť sebeckí. Dáva to význam ochrannému štítu EÚ a členstvu vo vnútornom trhu, ktorý predstavuje veľký problém najmä pre menej rozvinuté členské štáty. Rovnako by sme to mali brať do úvahy pri zostavovaní Výkonnej rady ECB.

Najdôležitejším faktorom je však vonkajšie zastúpenie eurozóny. Je potrebné, ale na udeľovaní mandátu vonkajšieho zastúpenia eurozóny by sa mal zúčastniť každý členský štát. Vonkajšie zastúpenie by nemalo byť exkluzívnym klubom, keďže EÚ je jednotnou entitou.

Na záver by som rád povedal, že členské štáty musia do eurozóny vstúpiť čo najskôr, a to pod prísnymi, ale logickými podmienkami. Preto ma teší rozumný návrh pána Klinza, aby sa referenčné krajiny obmedzili na krajiny EÚ. Ďakujem za pozornosť.

  Vladimír Maňka (PSE). – (SK) V súvislosti s finančnou krízou v posledných týždňoch obyvatelia Európy získali skúsenosť, že členské štáty v eurozóne sú lepšie vybavené na zvládnutie veľkých otrasov. Vidia to aj ľudia v našej krajine, na Slovensku, ktorá od 1. januára vstúpi do eurozóny.

Finanční investori a špekulanti z devízových trhov nás už dnes považujú za súčasť eurozóny. S našou menou, keď máme stanovený pevný konverzný kurz, sa im už špekulovať neoplatí. Pritom meny našich susedných krajín padajú. Špekulanti v nich vidia riziko, ktoré z dôvodu finančnej krízy na finančných trhoch nechcú znášať. Niektoré meny sa prepadli na viacročné minimá.

Prijatie eura pre malé a otvorené ekonomiky chráni podnikateľov a obyvateľov pred kolísaním kurzu. Dokonca aj obyvatelia krajiny s najvyššou mierou zamestnanosti na svete, Dánska, ktoré dlhodobo patrí medzi štáty s najvyššou konkurencieschopnosťou a najvyššou kvalitou života na svete, zistili, že keby dnes boli členom eurozóny, mali by priaznivejšie úrokové sadzby a ľahšie by sa vyrovnali so súčasnými svetovými problémami. Platí to samozrejme aj o Švédsku, o ktorom sme tu dnes hovorili. Možno teraz je tá správna chvíľa, aby aj oni prehodnotili svoj vstup do eurozóny.

Dnes tu zaznela kritika z úst kolegu z našej krajiny, že vláda na Slovensku pripravuje opatrenia na posilnenie rámca regulácie a dohľadu. Rád by som aj jeho upozornil na uznesenie Európskeho parlamentu, ktorý nedávno požiadal Komisiu, aby navrhla opatrenia na posilnenie rámca regulácie a dohľadu v celej Európskej únii. Iná cesta nie je. Preto za túto cestu hlasovala väčšina poslancov Európskeho parlamentu z rôznych politických skupín.

Na záver by som rád zablahoželal obom spravodajcom k výbornej správe.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Hospodárska a menová únia má 10 rokov. Je to pekné výročie, ale aj príležitosť zvážiť, ako sa európska a svetová hospodárska, finančná a politická situácia zmenila a či maastrichtské kritériá vyhovujú aktuálnym svetovým zmenám.

V roku 2005 sme zrevidovali Pakt stability a rastu, možno preto, že najväčšie krajiny eurozóny nerealizovali jeho požiadavky.

Za 10 rokov prakticky žiadna krajina eurozóny nerealizovala všetky maastrichtské kritériá.

Vieme, že cieľová miera inflácie Európskej centrálnej banky sú 2 %. Ak by sme na tejto cieľovej miere trvali dnes, videli by sme, že ju nedosiahla ani jedna krajina EÚ. K septembru tohto roka oscilovala inflácia krajín EÚ medzi 2,8 % v Holandsku a 14,7 % v Lotyšsku a maastrichtské kritérium cenovej stability by bolo 4,5 %.

Ak členovia eurozóny nerealizujú kritérium cenovej stability, ako môžeme vôbec hovoriť o stabilite inflácie? O stabilite inflácie sa začalo hovoriť v roku 2006, keď sa eurozóna začala rozširovať. Hovoríme o nových požiadavkách čisto len pre nových kandidátov do eurozóny? Aké sú vyhliadky pre rozširovanie eurozóny?

Európsku komisiu a Európsku centrálnu banku vyzývam, aby znova prehodnotili zásady hospodárskej a menovej únie, vládu a maastrichtské kritériá a aby si položili otázku, či sa v súčasnej svetovej hospodárskej a finančnej situácii zavádzajú a čo pre hospodársku a menovú úniu a kandidátov do eurozóny chystá budúcnosť.

  Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pán Juncker, máte smolu, lebo dnešná rozprava o úspechu eurozóny sa vedie v čase, keď Eurostat ohlásil, že v krajinách so spoločnou menou sa začína veľká recesia. Malo by vás to primäť skôr k sebakritike než k neviazanej propagande úspechu. Autori vo svojej správe chvália pokles nezamestnanosti, ktorá bola za posledných deväť rokov len tesne nad 1,5 %, ale podľa najnovších predpovedí môžeme v nasledujúcom roku v eurozóne očakávať výrazný nárast nezamestnanosti. Druhá strana mince je menej príjemná a správa ju zdôrazňuje. Ide o veľmi neuspokojivý hospodársky rast a výrazný pokles produktivity (z 1,5 % v deväťdesiatych rokoch minulého storočia na 0,75 % za posledné desaťročie).

Je jasné, že euro nie je všeliekom na hospodárske problémy ani nástrojom, ktorý by len sám osebe zabezpečoval rýchlejší hospodársky rast a väčšiu prosperitu než v krajinách EÚ mimo eurozóny – v Švédsku, Dánsku a vo Veľkej Británii.

  Margaritis Schinas (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, nemožno pochybovať, že zrod HMÚ a eura je jedným z najsvetlejších okamihov šesťdesiatročnej histórie európskej integrácie.

Po prvýkrát sme boli v Európe i vo svete svedkami takého štruktúrovaného prechodu na spoločnú menu, a to bez vojny, bez krviprelievania, cestou konsenzu a politickej vôle nezávislých krajín, ktoré sa spoločne a demokraticky rozhodli vykročiť touto cestou smerom k menovej stabilite. Bola to náročná cesta, ale vyhovovala obidvom zložkám Európy: krajinám, ktoré boli zvyknuté na finančnú stabilitu a naďalej sa pridržiavali tých istých protiinflačných politík, ako aj krajinám, ktoré po desaťročiach bez finančnej disciplíny po prvýkrát našli v eure oázu, v ktorej mohli zracionalizovať a reštrukturalizovať svoj hospodársky základ.

Toľko, čo sa týka minulosti. Teraz sme však vo veľmi zložitej fáze, v rozhodujúcej fáze, kedy sa musíme pozrieť na písmenko H v HMÚ. Doteraz nám M v HMÚ, jej menové zložky, pomáhali dostať sa tam, kde sme dnes, ale obávam sa, že odteraz sa budeme bez súdržného, konzistentného, jednotného európskeho prístupu k hospodárskym aspektom diskusie len prizerať, ako sa nám mnoho úspechov stráca pred očami.

Takže do budúcnosti nám zostávajú dve zatiaľ nesplnené veci: koordinačné pravidlá pre európske hospodárske riadenie, ktoré preniknú aj do globálneho systému a napravia excesy a anarchiu, ktorá spôsobila súčasnú krízu, a po druhé, musíme odsúdiť hospodársku manipuláciu s ľuďmi zo strany tých, ktorí chcú túto krízu využiť na to, aby mohli na také významné úspechy vrhnúť tieň pochybností.

  Manuel António dos Santos (PSE). – (PT) Na úvod by som chcel zablahoželať spravodajcom k výbornej správe. Len nemnohí ľudia, ktorí sú absolútne nevšímaví alebo ktorí vôbec nerozumejú veciam, si môžu myslieť, že euro a súvisiaca menová politika nie sú obrovským úspechom pre ľudstvo a veľkým úspechom pre európske hospodárstvo. Aby ste porozumeli významu eura, stačí, keď sa pozriete na obrovské množstvo pracovných miest, ktoré sa v Európe vytvorili v čase jeho existencie. Tiež neradno opomenúť významnú skutočnosť, že v krízovej situácii reaguje európske hospodárstvo vďaka svojim nástrojom lepšie ako ostatné regionálne hospodárstva, a preto tí, ktorí boli nedávno skeptickí vzhľadom na spoločnú menovú politiku a euro, teraz žiadajú o spoluprácu s eurozónou a dokonca o integráciu do nej.

To však nie je všetko a neznamená to, že ja osobne som spokojný s tým, ako Európska únia zvláda otázky finančnej konsolidácie a finančnej stability. V tomto Parlamente som už veľakrát povedal, že som za finančnú stabilitu a Pakt stability a rastu, ale zdá sa mi, že tento pakt sa s reálnym hospodárstvom nie vždy kamarátil. Tento pakt ani menová politika neboli pre reálne hospodárstvo skutočnými priateľmi. Reálne hospodárstvo často trápia obrovské problémy v dôsledku príliš konvenčného uplatňovania pravidiel Paktu stability a rastu.

Nikdy som sa nestretol s ekonómom ani som nečítal žiadnu učebnicu ekonómie, ktorá by potvrdila, že dva, tri a šesťdesiat, magické čísla Paktu stability a rastu (inflácia, deficit a miera zadlženosti), boli vedecky dokázané. Nikdy som sa nestretol s nikým a najmä nie s ekonómom alebo ekonomickým teoretikom, ktorý by v akomkoľvek čase povedal, že je absolútne nevyhnutné tvrdošijne trvať na takomto type konfigurácie. Komisia a konzervatívnejšie kruhy v Európe tvrdošijne obhajujú myšlienku, že musíme mať vyrovnané alebo nulové rozpočty. Je to úplne absurdná myšlienka. Pri akejkoľvek miere rastu znamená vyrovnaný rozpočet úplnú elimináciu dlhu v budúcnosti. Je to nespravodlivé zo sociálneho, ako aj z medzigeneračného hľadiska a nemá to nič spoločné s realitou ani reálnym hospodárstvom.

  Jim Higgins (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, správa pani Berèsovej a pána Langena je vynikajúca, pretože nám ponúka históriu HMÚ za posledných 10 rokov a hovorí, ako by mala v budúcnosti napredovať. Euro je významným úspechom: je to druhá najdôležitejšia mena na svete, inflácia sa za prvých desať rokov pohybovala na úrovni 2 % cieľa ECB, ďalej uľahčilo cestovanie, obchodovanie a zamestnávanie, ale najdôležitejšie je, že predstavuje ďalší krok v konsolidácii EÚ.

Oznámenie z minulého týždňa, že eurozóna je v recesii, teraz znamená, že musíme okamžite podniknúť kroky v rámci EÚ, ako aj v celosvetovom meradle, ale určite nesmieme viniť za súčasnú krízu euro. Pravidlá Paktu stability a rastu sú dobre mienené, čo sa týka stanovenia usmernení o maximálnych pôžičkách pre členské štáty, ale nepredvídali – a nikto ani nemohol predvídať – súčasnú svetovú hospodársku krízu. Súčasná kríza si podľa môjho názoru vyžaduje flexibilitu, lebo pokiaľ sa úverová kríza finančných inštitúcií nezmierni, môžeme očakávať len toľko, že kríza sa ešte zhorší a ešte viac ľudí príde o svoje pracovné miesto.

Musím povedať, že chcem pochváliť pána predsedu Barrosa a pána prezidenta Sarkozyho za spôsob, akým reprezentovali Európsku úniu minulý týždeň na rokovaniach G20 vo Washingtone. Myslím si, že môžeme byť na nich hrdí my aj Európa.

Na záver chcem dodať, že musíme preskúmať, ako sme sa do tejto krízy dostali a čo bolo toho príčinou. Musíme si zobrať ponaučenie a zabezpečiť, aby sa to už nikdy nestalo. Ak to znamená reformu – reformu inštitúcií, reformu Medzinárodného menového fondu – urobme ju. Ak to znamená preskúmanie fungovania Európskej centrálnej banky, urobme ho. Urobme v tejto fáze dôkladnú analýzu a nech je už kríza, ktorú Európa teraz zažíva, akákoľvek – nevieme, aká je vážna, kedy sa skončí ani aké budú jej následky – dôkladne ju preskúmajme a navrhnime riešenia.

  Dariusz Rosati (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pán Juncker. Aj podľa mňa je spoločná mena veľkým európskym úspechom. Niekoľko rokov sme mali nízke ceny a nízku mieru inflácie, mali sme nízke úrokové sadzby, mali sme transparentnosť cien medzi krajinami, mali sme makroekonomickú stabilitu – a to je úspech najmä pre tie krajiny, ktoré mali predtým problémy s infláciou a deficitom svojho rozpočtu. Aj ja si myslím, že je to úspech.

Rád by som povedal niekoľko slov k tomu, čo povedal môj poľský kolega pred pár minútami: že v eurozóne máme rastúcu nezamestnanosť a finančnú krízu. Teraz tu už, bohužiaľ, nie je, ale ak by zostal, mohol by si vypočuť niekoľko múdrych slov. Lebo ignoruje skutočnosť, že bez eura by bola Európa v omnoho horšej situácii, než je teraz. Je to evidentné, najmä ak sa pozrieme na situáciu krajín ako Island a Maďarsko, ktoré teraz čelia obrovským hospodárskym problémom. Ak by boli súčasťou eurozóny, ich situácia by bola omnoho lepšia.

Rád by som povedal, že o dlhodobom úspechu každej meny rozhodnú reálne faktory, rozhodne o ňom dlhodobý hospodársky rozvoj, ktorý je v Európe slabý. Mohli sme si všimnúť, že v uplynulých týždňoch sa americký dolár voči euru posilnil, čo nasvedčuje skutočnosti, že aj v hospodárskej kríze si investori alebo aspoň väčšina z nich myslí, že dolár je pre ich investície bezpečným prístavom. Preto potrebujeme v Európe vytvoriť základ pre dlhodobý rast, ktorý posilní európsku menu. Vyžaduje si to však reformu, hospodársky rozmach a vyššie miery produktivity.

Po druhé, myslím si, že by sme mali zrevidovať nominálne konvergenčné kritériá a prispôsobiť ich novým podmienkam, najmä inflačné kritériá a spôsob výpočtu orientačného ukazovateľa, aby novým členským štátom, ktoré majú veľmi dynamické hospodárstvo, umožnili vstúpiť do eurozóny.

  Paolo Bartolozzi (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som poďakoval prezidentovi Euroskupiny aj pánovi komisárovi, ako aj dvom spravodajcom, ktorí túto správu pripravili, lebo som presvedčený, že zavedenie eura umožnilo občanom úspešnejšie spravovať vlastný rodinný rozpočet, keďže môžu šetriť na výdavkoch na tovar a služby, ale nielen to.

Ako už bolo povedané, boli sme svedkami miery inflácie na úrovni približne 2 %, ako aj vytvorenia asi 16 miliónov pracovných miest za posledných desať rokov a zníženia deficitu verejného rozpočtu, ktorý v roku 2007 – ako povedal pán komisár – dosahoval asi 0,6 % HDP v porovnaní so 4 % v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia.

Euro si navyše získalo medzinárodnú prestíž a stalo sa atraktívnou menou aj pre krajiny mimo Spoločenstva a napriek dnešnému finančnému chaosu, ktorý svetovému finančnému a bankovému systému uštedril niekoľko vážnych úderov, euro nepochybne zmiernilo zničujúci účinok finančnej krízy globálnych rozmerov. Dnes však hrozí, že celosvetové zníženie dopytu bude aj naďalej oslabovať vývoz a mariť výhodu diskontnej sadzby eura, ktorú ohrozuje pokles hodnoty dolára.

Je jasné, že sa znovu musíme uchýliť k výrazným úpravám základnej štruktúry eura, aby sme členským štátom, ktorých HDP je podpriemerný, umožnili vyrovnať sa so svojou nevýhodou. Z toho dôvodu srdečne vítame plán HMÚ na lepšiu analýzu hospodárskych rozdielov, napredovanie štrukturálnych reforiem a monitorovanie verejných výdavkov a finančných trhov, ktorý urýchli ich integráciu. Toto všetko môžeme a musíme dosiahnuť krok za krokom, keď sa dostaneme z tejto nestability, ktorá teraz zhoršuje nielen naliehavé rozhodnutia, ktoré musia národné vlády prijať, ale aj zmätok, v akom sa sporitelia ocitli, a dúfajme, že to bude čo najskôr. Dôveru sporiteľov je potrebné obnoviť, aby sa dali investície a spotreba znovu do pohybu a aby sa zlepšil celkový rámec, v ktorom môžeme potom konať pokojnejšie. Inými slovami, zodpovednosť musí byť kolektívna, ale príslušné orgány musia vyvinúť sústredené úsilie a posúdiť, aké reformy je potrebné podporiť prísnym riadením a autoritatívnym politickým vedením.

  Sirpa Pietikäinen (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som rada zablahoželala obidvom spravodajcom, pani Berèsovej a pánovi Langenovi, k veľmi vyváženej správe, ktorá zoširoka skúma danú tému. Po druhé, myslím si, že keď sa táto správa začala pripravovať, nikto netušil, že bude hotová v taký správny čas. Myslím si, že je to dôkaz schopnosti EÚ reagovať na svetové problémy, zabezpečiť konkurencieschopnosť a vytvoriť stabilitu.

Bez európskej hospodárskej a menovej únie by boli teraz, v čase finančnej krízy, krajiny v eurozóne i mimo nej omnoho zraniteľnejšie. Za posledných 10 rokov zohrala Európska centrálna banka veľmi pozitívnu rolu a táto iniciatíva zabezpečila veľmi stabilnú menovú politiku a hospodársku politiku, ktoré nám vlastne umožnili zareagovať na krízu včas a podniknúť aktívne kroky nielen v oblasti EÚ, ale aj v celosvetovom meradle, čo sa týka diskusií o reforme svetovej finančnej štruktúry.

Myslím si, že táto kríza nie je len finančná: je to kríza rozhodovania a pravidiel hry. Teraz potrebujeme, aby Európa zohrávala významnejšiu úlohu v oblasti dohľadu a v Európskej centrálnej banke. Potrebujeme lepšie zosúladenú reguláciu všetkých finančných nástrojov. Potrebujeme transparentnosť pomocou riadnych postupov a najväčšmi potrebujeme, aby boli Európania v jednote veľmi vytrvalí, aby sa tieto politiky presadili v celosvetovom meradle. Musíme sa spojiť, lebo trhy už prerástli schopnosti našich jednotlivých štátov a potrebujeme koherentné kroky na vnútroštátnej, európskej a globálnej úrovni.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Euro bude najlepším investičným stimulom pre zahraničného investora aj v regióne strednej Európy, preto v súvislosti so zavedením eura na Slovensku od 1. januára 2009 bude záležať na vláde Roberta Fica, ako túto šancu využije.

Udržateľnosť inflácie a deficitu verejných financií budú na Slovensku veľmi úzko sledované, preto súčasná slovenská vláda musí pokračovať v reformách predošlej vlády Mikuláša Dzurindu. V opačnom prípade môže mať Slovensko problém s udržaním inflácie po vstupe do eurozóny.

Verím, že slovenská vláda si zoberie k srdcu odporúčania spravodajcov Európskeho parlamentu a nebude zadlžovať krajinu do budúcnosti. Nemala by siahať na dôchodkovú reformu so snahou o získanie zdrojov súkromných sporiteľov na krátkodobé vylepšenie deficitu verejných financií, nebude prijímať zákony proti pravidlám trhu a prispeje k zlepšovaniu podnikateľského prostredia.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, Európska únia čerpá svoju silu zo svojich približne 490 miliónov európskych občanov. Eurozóna je pilierom stability Európy a celého svetového hospodárstva. Len za posledných 10 rokov sa v eurozóne vytvorilo 16 miliónov pracovných miest. V budúcnosti bude musieť EÚ zareagovať na problémy, ktoré predstavujú demografické zmeny a zmena klímy. Starnúca populácia spôsobí veľké sociálne, hospodárske a rozpočtové problémy. Myslím si, že voľný pohyb tovarov, ľudí, kapitálu a služieb je potrebné chrániť, a to najmä teraz – na pozadí finančnej krízy a hospodárskej recesie.

Odstránenie prekážok, ktoré bránia voľnému pohybu pracovnej sily, zaručuje riadne, slušné pracovné podmienky všetkým európskym pracovníkom a poskytuje účinný prostriedok na boj proti sociálnemu dampingu a daňovým únikom. Európsku komisiu a členov Euroskupiny vyzývam, aby prijali potrebné opatrenia a spolu s vládami členských štátov odstránili prekážky, ktoré bránia voľnému pohybu rumunských a bulharských pracovníkov. Eurozóna musí byť príkladom sociálneho trhového hospodárstva.

  Vittorio Prodi (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som poďakoval pánovi komisárovi Almuniovi a pánovi predsedovi Junckerovi za prácu na vývoji tohto nástroja, ktorý je taký dôležitý. Euro je solídna realita, ktorá nás chráni v tejto kríze.

Preto musíme vytrvať v úsilí a vyvinúť hospodársku politiku fungujúcu popri menovej politike, ktorá bola taká úspešná; politiku pre Euroskupinu ako celok, ale prípadne aj pre EÚ, a to práve preto, lebo v tomto dôležitom okamihu musíme zaviesť núdzový program, ktorý sa bude zaoberať predpokladanými hospodárskymi problémami.

Preto si myslím, že potrebujeme silný záväzok, potrebujeme sa angažovať v programe s náležitými účinkami, aby sme v EÚ vybudovali energetickú infraštruktúru a usporili energiu. Som presvedčený, že tak musíme urobiť čo najskôr.

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi vysloviť svoj názor v zarážkach.

Rovnorodé trhy sú jadrom systémového zlyhania, ktoré nastalo, a ak skutočne dobrí aktéri, akými sú pán Juncker a pán Almunia, nedokážu trhom vrátiť ich rôznorodosť, potom len odkladáme zlyhanie do budúcnosti. Rovnorodé trhy sú jadrom tohto problému.

Po druhé, v Írsku sa predpokladalo, že euro ako mena by bolo niečo ako vozidlo bez bŕzd, volantu a svetiel. Aký zlý predpoklad! Kde by sme boli v Írsku dnes, ak by neexistovalo euro a Európska centrálna banka? Prečo si za to nepripisujeme väčšie zásluhy? Je to jedna z vecí, ktorá by nám pomohla s procesom ratifikácie Lisabonskej zmluvy.

Na záver, čo sa týka argumentu o očkovaní, rodičia majú právo rozhodnúť sa, ale ak sa každý rodič rozhodne, že očkovať sa nebude, rozšíri sa epidémia.

Povedal by som len toľko: žiadny človek nie je ostrov sám pre seba. Veľká Británia je možno ostrovom, ale nastal čas, aby prehodnotila otázku vstupu do eurozóny, lebo všetci nemôžeme ísť vlastnou cestou.

  Gerard Batten (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, vždy bolo absolútnym ekonomickým nezmyslom, aby malo množstvo rôzne výkonných krajín rovnaké úrokové sadzby a výmenné kurzy. Prvoradou úlohou a právnou povinnosťou Európskej centrálnej banky je navyše kontrolovať infláciu, ktorá je v postupujúcej hospodárskej kríze naším najmenším problémom.

Toto sú zlomové línie, ktoré európsku jednotnú menu nakoniec roztrhnú. Ale eurofili v Spojenom kráľovstve teraz používajú argument, že klesajúci kurz libry je príležitosťou, aby sme vstúpili do eurozóny. Znalosť základov ekonómie by im napovedala, že to je presne ten dôvod, prečo by Veľká Británia do eurozóny vstupovať nemala.

Schopnosť libry nájsť si svoju hodnotu voči ostatným štátom bude základným faktorom, ktorý Británii pomôže prečkať prichádzajúcu hospodársku búrku. Spojené kráľovstvo potrebuje európsku jednotnú menu ako topiaci sa muž zvieraciu kazajku.

  Dragoş Florin David (PPE-DE). – (RO) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, v prvom rade by som rád zablahoželal obidvom spravodajcom, pani Berèsovej a pánovi Langenovi. Desať rokov nie je veľa ani málo, ale jednoznačne zohrali veľkú rolu pri konsolidácii jednotného trhu a teraz aj pri vytvorení štítu na ochranu proti finančným špekuláciám. Myslím si, že prísnejšia regulácia finančného a bankového sektora môže byť v kombinácii so stimulujúcimi investíciami do výskumu a vývoja, podporou hospodárskej súťaže a poskytnutím finančného vzdelávania občanom omnoho efektívnejším riešením v čase krízy.

Myslím si, že štáty Európskej únie musia teraz preukázať hospodársku a finančnú solidaritu, keďže samotný zásah do finančného a bankového sektora nestačí na stabilizáciu hospodárskej krízy, možno tak na povrchnú. Pán komisár, dúfam, že kríza nebude mať vplyv na plánovanie rozpočtu na roky 2007 – 2013, keďže európske fondy možno budú mať želaný účinok a zabezpečia EÚ udržateľný rozvoj.

  Christopher Beazley (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, čo sa týka britského členstva v eurozóne, myslím si, že Veľká Británia sa hneď od začiatku zdráhala pripojiť sa k európskym zmluvám. Veľmi rýchlo to rozhodnutie oľutovala. Potom žiadame o vstup v tom najhoršom možnom momente. Keby sme boli bývali zakladajúcim členom eurozóny – a mali sme ním byť – dnes by sme boli v omnoho lepšej pozícii. Teším sa na to, ako najbližšia konzervatívna vláda onedlho požiada o vstup do eurozóny.

(potlesk)

  Kurt Joachim Lauk (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, mám len dve poznámky. Po prvé, euro prešlo skúškou a zvládlo ju. Bez eura by sme sa v tejto finančnej kríze pravdepodobne nevyhli špekulácii, ktorá by bola namierená proti všetkým národným hospodárstvam Európy. V tomto zmysle euro preto skúšku zvládlo. Pravdepodobne by sme v Európe čelili vážnym problémom – ak nie úplnej katastrofe – ak by sme v tejto kríze nemali euro.

Podľa mňa budú v budúcnosti rozhodujúce dve veci. Euro môže zostať stabilné a napredovať voči doláru ako svetová rezervná mena, len ak zaručíme dve veci: po prvé, ECB, ktorá v kríze potvrdila oprávnenosť svojej existencie, musí zostať nezávislá – ako už bolo spomenuté – a po druhé, musíme ďalej rozšíriť Pakt stability a rastu. Vo svojej aktuálnej forme je tiež veľmi užitočný, ale musíme ho aj uplatňovať a chrániť.

  Joaquín Almunia, člen Komisie. – (ES) Vážený pán predsedajúci, rád by som poďakoval všetkým poslancom, ktorí v tejto rozprave vystúpili. Myslím si, že túto rozpravu môžeme uzavrieť tým, že sme dospeli k rozsiahlemu konsenzu v prospech správy, o ktorej rokujeme, a k rozsiahlej podpore trvania projektu hospodárskej a menovej únie a aj v prospech našej jednotnej meny. Nehovorím to len preto, že by som chcel opakovať dôvody tých, ktorí podporili vytvorenie hospodárskej a menovej únie pred 10 rokmi, ale pre analýzu toho, čo sa stalo za to desaťročie a čo musíme urobiť teraz, vo veľmi ťažkých hospodárskych časoch.

Súčasné problémy, samozrejme, nemôžeme pripisovať euru. Ako všetci vieme, príčiny tejto veľmi hlbokej krízy nespočívajú tu v Európe ani v eurozóne. Je však jasné, že za ňu platíme daň, ako aj ostatné industrializované krajiny, rozvíjajúce sa ekonomiky a rozvojové krajiny. Je to preto, lebo vo svetovom hospodárstve sa nedajú veci jedna od druhej izolovať. Ale s hospodárskou a menovou úniou máme aspoň nástroje na účinnejšie zvládnutie problémov. Myslíme si, že sa dokážeme z tejto krízy dostať rýchlejšie, ak budeme spolupracovať, než keby sa každá krajina pokúšala prekonať ju samostatne.

Súhlasím so všetkými – a je ich veľa – ktorí povedali, že Európska centrálna banka je inštitúcia, ktorá od svojho založenia viac ako primerane opodstatnila dôveru, ktorú sme vložili do Maastrichtskej zmluvy. Myslím si, že svoju prácu urobila veľmi dobre a že by sme ju mali podporiť, lebo je neodmysliteľnou súčasťou hospodárskej a menovej únie.

Tiež súhlasím s tými, ktorí povedali, že Pakt stability a rastu by sa mal zachovať v dnešnej podobe, po revízii v roku 2005, aby sme mohli využiť flexibilitu, ktorá sa v tom roku zaviedla a o ktorej sme tu viedli rozpravu už veľakrát. Táto flexibilita nám umožní udržať rozpočtovú disciplínu a pravidlá rozpočtovej disciplíny. Umožní nám zabezpečiť udržateľnosť cieľov našich štátnych rozpočtov. Zároveň nám však umožní využiť našu fiškálnu politiku v situácii, ktorá si vyžaduje aktívnu politiku z hľadiska nástrojov zdaňovania a fiškálnej politiky.

Fiškálny stimul musíme skoordinovať, aby bol efektívny. Náš rámec rozpočtovej disciplíny túto koordináciu uľahčuje, ale tiež ukladá obmedzenia, aby koordinácia fiškálneho stimulu neohrozila udržateľnosť našich štátnych rozpočtov. Po tretie – a veľa rečníkov to už dnes spomenulo – nepochybne musíme posilniť hlas eura pri obrane stability našej meny a v bilaterálnych a multilaterálnych vzťahoch s držiteľmi našej meny, s tými, ktorí predstavujú iné meny, a najmä s ostatnými menami veľkých hráčov na poli svetového hospodárstva.

Táto kríza napokon pramení z makroekonomickej nerovnováhy, ktorú sme mohli zvládnuť, ale nezvládli sme pre nedostatok efektívnych mechanizmov na riešenie globálnej nerovnováhy. Hovorili sme o tom vo Washingtone a musíme o tom hovoriť stále. Ako Európania to môžeme efektívne zvládnuť, len ak dáme euru absolútnu politickú podporu a potrebné riadiace mechanizmy, aby sme mohli hájiť svoje záujmy, čo si aj zaslúžia, a to pomocou výmenného kurzu pre našu menu. Myslím si, že touto cestou by sme sa mali uberať, ako sa aj uvádza v správe, ako povedal aj pán prezident Euroskupiny, ako sa vyjadrila Komisia a ako sa bude vyjadrovať aj čoraz viac členských štátov v nasledujúcich mesiacoch.

Vyžaduje si to koordináciu, ale jedine správny typ koordinácie. Neznamená to, že by sme mali spochybňovať nezávislosť Európskej centrálnej banky alebo umelo koordinovať rozhodnutia o hospodárskej politike, ktoré sa musia aj naďalej prijímať podľa okolností v každej krajine. To nie je skutočná koordinácia. Musí to byť taká koordinácia, ktorá vždy stála za ekonomickým odborom hospodárskej a menovej únie, čiže koordinácia, ktorá slúži cieľom hospodárskej a menovej únie v makroekonomických politikách, ako aj v prepojení, ktoré musí existovať medzi makroekonomickými a štrukturálnymi politikami.

Keď v Komisii hovoríme o koordinácii, hovoríme o tomto type koordinácie. Domnievam sa, že za súčasných okolností dokazuje riziko recesie, ktorému čelíme, že táto koordinácia je prioritou a že hospodárska a menová únia nám dáva nástroje, aby sme to dosiahli.

  Jean-Claude Juncker, prezident Euroskupiny. – (FR) Vážený pán predsedajúci, budem veľmi stručný, keďže väčšina tých, ktorí sa pokúšali túto rozpravu viesť, tu už nie je. Takže nemusím na ich vystúpenie reagovať.

Čo sa týka ostatného, povedal by som, že konsenzus, ktorý vzišiel z rozpráv Európskeho parlamentu, na mňa urobil dojem, keďže sme sa takmer všetci zhodli na tom, že euro bolo úspechom. Som veľmi rád, že tak hovoria tí, ktorí patria do eurozóny. Som veľmi rád, že tak hovoria aj tí, ktorí by chceli, aby ich krajiny tiež patrili do eurozóny. Všimol som si aj to, že tí, ktorí odjakživa tvrdili, že všetko, čo robíme, je nevýslovná hlúposť, svoj názor nezmenili, čo nemôžeme charakterizovať iným spôsobom než tým, ktorým oni charakterizujú náš postoj. Čiže v Parlamente nie je nič nového, možno okrem toho, že úzkosť – aby som bol slušný – sa aj tak infiltrovala do našich rozpráv. Spôsobuje ju finančná a hospodárska kríza, ktorej v súčasnosti čelíme.

Preto by som v tomto ohľade rád uviedol dve veci ako reakciu na množstvo rečníkov. Nikto v Európe radikálne neobhajuje prílišnú konsolidáciu rozpočtu. Nikto. Pakt stability a rastu sme zreformovali. Niektorí poslanci tohto Parlamentu nesúhlasili s reformami, ktoré sme v tomto pakte urobili. Dnes ako prví chvália múdrosť rozhodnutí, ktoré boli prijaté v marci roku 2005, keď sme pri výklade tohto Paktu stability a rastu uplatnili ekonomickejšiu perspektívu. Táto perspektíva dnes členským štátom a ich rozpočtom umožňuje ľahšie dýchať, aj keď sa dostávame do fázy, ktorá nie je depresívna, ale spôsobuje, že konsolidácia verejných financií nie je taká priamočiara.

Členské štáty, ktoré sa niekoľko posledných rokov správajú poctivo z hľadiska konsolidácie rozpočtu, majú dostatočné rezervy v rozpočte na to, aby mohli reagovať na súčasnú hospodársku krízu, a to aj na štrukturálne aspekty, ktorým v súčasnosti čelíme. Členské štáty, ktoré neboli také poctivé, majú väčšie ťažkosti s vyčleňovaním zdrojov z rozpočtu, ktoré by im umožnili zareagovať na krízu, ktorej práve teraz čelíme.

V celej eurozóne však máme povinnosť reagovať na krízu, pokiaľ ide o hospodársku politiku. O stabilite rozpočtu nestačí len hovoriť. Nestačí všetko úsilie sústrediť výlučne na finančnú krízu. Je jasné, že eurozóna musí na hospodársku krízu zareagovať rázne a koordinovane. Preto máme niekoľko týždňov, aby sme zhromaždili všetky prvky, ktoré potrebujeme, aby sme mohli urobiť analýzu a konať, a tak aj rázne zareagovať na krízu v praxi. Všetci, ktorí vyžadujú väčšiu koordináciu hospodárskych politík, však musia na tom pracovať tak, že sa nebudú snažiť pripravovať sa na rozhodnutia o hospodárskej politike, o ktorých svojim kolegom v rámci Euroskupiny nepovedali.

V rámci Parlamentu je ľahké vyzývať na koordináciu hospodárskych politík. Na základe vášho rokovacieho poriadku by som vám navrhol, aby ste predložili medziskupinový text, v ktorom veľké skupiny konajúce ako Európsky parlament vyzvú Euroskupinu a jej príslušné národné vlády, aby už viac neohlasovali svoje opatrenia týkajúce sa hospodárskej politiky predtým, ako o nich upovedomia svojich kolegov z Euroskupiny.

Naliehajte na svoje vlády – je jednoduché to vyžadovať tu – naliehajte na svoje vlády, aby rešpektovali zásadu koordinácie hospodárskych politík. Prijmite medziskupinové uznesenie a uvidíme. O dva, tri, štyri mesiace uvidíme, či vlády – a politické strany, ku ktorým patríte, sú väčšinou súčasťou vlády, ktorú oslovíte – urobili to, čo ste od nich žiadali. To by bolo dôveryhodné, rozumné, logické, racionálne a konzistentné.

Preto hovorím, že potrebujeme ráznu a koordinovanú ekonomickú reakciu na prehlbujúcu sa hospodársku krízu. A čo sa týka mzdovej politiky, nepovieme všetko, čo by sme chceli povedať, ale všetko, čo je potrebné povedať.

Máte pravdu, keď hovoríte, že socialistické vlády Zelených v Nemecku praktizovali mzdovú politiku, ktorá znížila kúpyschopnosť nemeckých pracovníkov. Situácia sa odvtedy zlepšila. Rovnaká poznámka sa navyše vzťahuje aj na Francúzsko, ktorého vláda nebola svojho času – v období rokov 1998 až 2002, resp. 2003 – reakcionárska. Podľa toho, čo som sa dozvedel, je to skôr naopak. Samozrejme, trochu sebakritiky by v dobrom obohatilo pripomienky niektorých ľudí.

Čo sa týka ostatného, zdaňovania úspor, sme tri roky popredu podľa harmonogramu, na ktorom sme sa zhodli. Pán Jonckheer, veľmi správne vyzývate na rozšírenie škály finančných produktov, ktoré by mali patriť do rámca tejto smernice. Čo sa týka daňových rajov, budete so svojou vládou rokovať vo svojom jazyku a zistíte, že máte pred sebou veľa práce.

  Pervenche Berès, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem za túto rozpravu. Myslím si, že je to rozumný príspevok Európskeho parlamentu k tomu, čo od vás odteraz v súvislosti s realizáciou plánu očakávame, vážený pán komisár, pán prezident Euroskupiny.

Vážený pán Juncker, povedali ste nám: „Keby len skupiny dospeli k dohode!“ Nuž, skupiny sa onedlho dohodnú: zajtra budú hlasovať za odsek 61 písmeno d) a odsek 61 písmeno g), v ktorých žiadajú presne to, na čo ich vyzývate. Preto sa na to môžete spoľahnúť už zajtra, keď sa stretnete s ministrami hospodárstva a financií.

Povedali ste nám: „Neexistuje žiadna správa o rozdieloch.“ Možno neexistuje úplne presná správa, no jedno je isté: konvergencia hospodárskych situácií v rámci eurozóny, ktorú sme očakávali, sa neuskutočnila a pani Ferreirová vám k tomu uviedla konkrétny príklad.

Pokiaľ ide o nezhody medzi členskými štátmi, pán prezident Euroskupiny, opäť s vami nemôžem súhlasiť. Nemám čas pre tých, ktorí požadujú koordináciu, keď sa im to hodí, a následne, keď sa im to hodí viac, ju odmietajú a obhajujú národnú zvrchovanosť. Problémy koordinácie hospodárskej politiky sú problémami spoločného záujmu a situácia, v ktorej sa dnes nachádzame, je neprijateľná: v Spojených štátoch sa už podarilo realizovať dva Paulsonove plány, kým v Európe nám hovoríte, že stále potrebujeme ešte pár týždňov, aby sme prišli na to, čo povedať európskym občanom, ktorí očakávajú naše reakcie. Všetci potrebujeme spojiť svoje sily a Komisia má dnes v rukách prostriedky, ktorými dosiahne pokrok na základe návrhov Európskeho parlamentu. Dúfam, že nás vypočujú a podporia.

  Werner Langen, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som začať tam, kde pán premiér skončil. Domnievam sa, že flexibilita, ktorú v týchto týždňoch preukazuje eurozóna a 27 členských štátov, je veľmi dobrým začiatkom. Teraz ju treba rozvinúť ešte viac a ja nepochybujem o tom, že ak skúsenosti, ktoré ste sem obaja priniesli, budú prijaté aj členskými štátmi, potom budeme na správnej ceste.

Rád by som všetkým poďakoval za ich príspevky. Pán Hoppenstedt citoval z prvej rozpravy o eure, v ktorej bolo euro označené za predčasne narodené dieťa. Dnes, po 10 rokoch, sa z neho stal urastený chlapec – v mojom jazyku je euro chlapcom, kým nemecká marka bola ženského rodu – ktorý mal na prvom stupni základnej školy len samé dobré známky a teraz ide na druhý stupeň. Ešte sa len ukáže, či sa mu aj naďalej bude dariť prekonávať prekážky, no ja mám dôvod veriť, že uspeje. Keď počujem od pána Beazleyho, že aj konzervatívci v Spojenom kráľovstve zvažujú prijatie eura, je to celkom nová perspektíva. Na to môžem povedať len jedno, samozrejme, ani Spojené kráľovstvo nemôže prijať euro len tak: budete musieť plniť svoje povinnosti v súvislosti s koordináciou a reguláciou finančných trhov a spĺňať nevyhnutné minimum harmonizácie.

Z tohto pohľadu ideme správnou cestou. Chcel by som poďakovať Komisii a najmä pánovi Almuniovi a prezidentovi Euroskupiny za ich vynikajúcu spoluprácu. V súvislosti s vašimi návrhmi vás berieme za slovo. Chceme s vami spolupracovať.

(potlesk)

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok 18. novembra 2008 o 12.00 hod.