Rozpravy

Pondelok, 17. novembra 2008 - Štrasburg

22. Odporúčania týkajúce sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa (A6-0389/2008) pani Bauerovej v mene Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy(2008/2012(INI)).

  Edit Bauer, spravodajkyňa. – (SK) Rozdielne odmeňovanie mužov a žien nie je novým problémom. Vyše päťdesiat rokov má článok Rímskej zmluvy, ktorý zakázal diskrimináciu v odmeňovaní mužov a žien, ale od roku 1975 máme platnú smernicu 117, ktorá prikazuje členským štátom uplatňovať princíp rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu. Samozrejme, nie každý rozdiel v odmenách je výsledkom diskriminácie. Podľa zákona veľkých čísiel však pretrvávajúce rozdiely v hodinových hrubých mzdách nie sú zdôvodniteľné.

Od roku 1995 do roku 2006 sa podľa Eurostatu rozdiely na báze hodinových zárobkov znížili zo 17 na 15 %, a to za podmienok, že dnes už väčšinu absolventov univerzít tvoria ženy.

Síce trend je klesajúci, ale nie priamočiary. Podľa štúdie dublinskej nadácie v roku 2007 v štyroch krajinách Európskej únie tieto rozdiely dokonca narástli. Ak by sa rozdiely v zárobkoch znižovali existujúcim tempom a nenarastali by z času na čas, vyrovnali by sa možno po viac ako ďalších sedemdesiatich rokoch.

Môžeme sa zhodnúť na tom, že existujúca legislatíva v danej oblasti asi je málo efektívna. Dôvody existencie rozdielov v odmeňovaní sú rôzne. Sú systémového i individuálneho charakteru. Sektorálna, vertikálna a horizontálna segregácia, klasifikácia povolaní, podmienky zosúlaďovania rodinného a pracovného života a stereotypy tiež hrajú významnú úlohu v pretrvávaní rozdielov v odmeňovaní, ktoré sa neskôr pretransformujú do rozdielov v penziách a v konečnom dôsledku vyúsťujú do toho, čomu hovoríme, že chudoba má ženskú tvár.

Rozdiely v odmeňovaní majú aj individuálny rozmer. Podľa analýzy Komisie tieto narastajú s vekom, dobou zamestnanosti a vzdelaním. Navyše štatistiky hovoria o tom, že u mladých ľudí sú rozdiely minimálne. Objavia sa až po narodení prvého dieťaťa a návrate ženy z materskej dovolenky.

Vo vzťahu k demografickej kríze, ktorej čelíme, tento problém okrem toho, že je vážnym faktorom ekonomickej súťaže, otvára hlboký morálny problém, ktorý tiež nie je možné prehliadať.

Otázka dnes stojí tak, čo môže Európsky parlament urobiť pre riešenie tejto záležitosti. Na jednej strane je pretrvávajúci problém, na druhej legislatíva, ktorá je málo účinná. Pritom, samozrejme, musíme mať na zreteli, že dôvody spôsobujúce rozdiely sú ďaleko za hranicami legislatívy.

Európsky parlament však má v rukách iba jeden prostriedok – legislatívu. V tejto záležitosti teda každý zúčastnený má svoju zodpovednosť, naša je v tom, či dokážeme vyslať signál, že chceme dokonalejšiu a účinnejšiu legislatívu v záujme nastolenia spravodlivejších pomerov na trhu práce.

PREDSEDÁ: PÁN SIWIEC
podpredseda

  Vladimír Špidla, člen Komisie. – (CS) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Komisia víta túto správu z vlastnej iniciatívy týkajúcu sa zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov a blahoželá spravodajkyni ku kvalite jej práce.

Komisia rovnako ako Parlament považuje 15 % rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v dnešnej Európe za neprijateľný. Samozrejme, musíme byť opatrní a zohľadniť skutočnosť, že tento ukazovateľ porovnáva relatívne rozdiely v hrubej hodinovej mzde žien a mužov v rámci hospodárstva ako celku. Nemeria sa ním teda iba priama diskriminácia, ale ide o ukazovateľ všetkých súvisiacich faktorov a všetkých znevýhodnení, ktoré pociťujú ženy, ešte než vstúpia na trh práce a po celú dobu svojej profesionálnej kariéry.

Oznámenie Komisie z júla 2007 uvádza, že právne predpisy Spoločenstva boli pri odstraňovaní priamej diskriminácie účinné – inými slovami v prípadoch, keď je odmena za rovnakú prácu žien nižšia než za prácu ich mužských kolegov. Menej účinné však boli pri zabezpečovaní dodržiavania zásady rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty.

Komisia dospela k záveru, že na základe podrobnej analýzy by bolo možné zvážiť doplnenie a zmenu právnych predpisov Spoločenstva s cieľom zaistiť predovšetkým to, aby systémy pre stanovovanie odmien vylučovali priamu a nepriamu diskrimináciu na základe rodovej príslušnosti.

Komisia oznámila, že v roku 2008 posúdi právne predpisy Spoločenstva z hľadiska ich významu v súvislosti s rozdielmi v odmeňovaní a že navrhne potrebné zmeny a doplnenia. Už spomínaná podrobná analýza práve prebieha a ja nemôžem predvídať jej výsledky. Komisia využíva externé odborné konzultácie, ako aj rozsiahle a podrobné znalosti a poznatky vnútroštátnych subjektov zaoberajúcich sa rodovou rovnosťou, aby zabezpečila jej kvalitu.

Predbežné výsledky tejto štúdie budú prerokované na seminári v prvej štvrtine roku 2009, na ktorom sa majú zúčastniť všetky zúčastnené subjekty vrátane členských štátov, odborníkov v oblasti práva, vnútroštátnych subjektov zaoberajúcich sa rodovou rovnosťou, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti.

Postoj Parlamentu bude v tomto procese rozhodujúci. Je dôležité, že jeden z orgánov podieľajúcich sa na vytváraní právnych predpisov vyjadril jasné stanovisko, že dané právne predpisy je potrebné urýchlene zmeniť a doplniť. Dôležité je tiež to, že praktické odporúčania Parlamentu týkajúce sa pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sú spojené s oblasťami, ktoré hlavné zúčastnené strany označili za problematické, ako napríklad transparentnosť odmeňovania a hodnotenia práce a sankcie.

Na záver: stotožňujeme sa s názorom Parlamentu, že taký veľký rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v Európe je neprijateľný. Komisia si uvedomuje, že je vhodný čas dokončiť analýzu a hodnotenie a stanoviť ďalší postup, ktorý by viedol ku konkrétnejším výsledkom.

  Donata Gottardi, spravodajkyňa Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko. – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, som skutočne hrdá na prácu tohto Parlamentu a jeho schopnosť využiť jestvujúce právomoci na návrh právnych predpisov.

Správa, o ktorej sa chystáme hlasovať, sa týka kľúčovej problematiky, základnej zásady právnych predpisov EÚ: zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov na pracovisku. Nielenže je to základná zásada, ale prinajmenšom z časového hľadiska je aj prvá spomedzi zásad rovnosti. Vieme, že bola zahrnutá už v Rímskej zmluve, vieme, že sa uplatňuje už od čias prvých rozhodnutí Európskeho súdneho dvora a že sa riadila smernicou z roku 1975 a neskôr prepracovaným znením smernice z roku 2006, je predmetom sústavných štúdií a výskumu, ako povedal sám pán komisár, a neustálych žiadostí o jej uplatňovanie.

Prečo sa k tomu dnes opäť vraciame v takejto šírke a hĺbke? Sú na to rôzne dôvody: po prvé preto, že odmietame prijať rozšírené obchádzanie tejto zásady, o čom svedčia všetky štatistiky, a po druhé preto, lebo veríme, že si jednoznačne musíme poradiť s obrovskou nespravodlivosťou, ktorou trpia ženy vo všetkých krajinách Európskej únie a vo všetkých povolaniach na všetkých úrovniach a vo všetkých odvetviach, a dnes je jasné, že nástroje, ktoré na to máme, nepostačujú, inak by sme za taký dlhý čas tento trend určite úspešne zvrátili.

Napokon, pretože si myslíme, že je čas vážne sa zaoberať rozdielmi v odmeňovaní a predovšetkým sa na ne nepozerať iba ako na epizódu v živote pracujúcich žien. Čo teda žiadame? Žiadame Komisiu o konkrétnu, adresnú smernicu o rozdieloch v odmeňovaní vo všeobecnosti, no tam sa nezastavíme; nežiadame len smernicu, Komisii posielame presné odporúčania. Postavili sme most, aby sme po ňom prešli k skutočnej zmene, a veríme, že tento most bude pevne stáť, ak ho bude podopierať osem pilierov.

V prvom rade chceme stanoviť definíciu diskriminácie v odmeňovaní; nestačí sa pozerať len na hrubú hodinovú mzdu, pretože to by odhalilo len priamu diskrimináciu, ktorú sme už vlastne prekonali. Nie je teda náhodou, ak sa všetok prieskum sústredí na celkový obraz a zameriava sa na prácu na čiastočný úväzok, podporuje nás v úvahách o priamej a nepriamej segregácii, diskriminácii a horizontálnej a vertikálnej segregácii.

Žiadame porovnateľné, efektívne, konzistentné a kompletné údaje. Až príliš často sa stretávame s manipuláciou s údajmi či ich zatajovaním, ktoré umožňujú systémy na klasifikáciu zamestnancov na základe spiatočníckych pracovných štruktúr poznačených stereotypmi. Domnievame sa, že organizácie angažujúce sa za rodovú rovnosť môžu zohrať kľúčovú dvojakú úlohu v boji proti diskriminácii zvyšovaním informovanosti a poskytovaním školení pre právnych a sociálnych partnerov.

Snažíme sa zaviesť konkrétne tresty, pričom nezabúdame na potrebu preventívnych krokov a opatrení. Potrebujeme pozitívne opatrenia a integráciu, ktorá by zohľadňovala rodové hľadisko. Dúfam, že tento Parlament prijme text v celistvosti, pretože čím presnejšiu a detailnejšiu prácu predložíme Komisii, tým viac celý proces účinne zrýchlime. V to aspoň dúfame: nestačí len hovoriť či písať o rovnakej odmene, chceme ju premeniť na skutočnosť.

  Anna Záborská, v mene skupiny PPE-DE. – (SK) Úprimne blahoželám pani Bauerovej k navrhovanému textu. Ako povedala pani Bauerová, téma, ktorú prerokovávame, je rovnako stará ako Rímska zmluva. Za päťdesiat rokov sa zmenilo len málo.

Otázka rovnakej odmeny za rovnakú prácu pre ženy a mužov sa s pozoruhodnou pravidelnosťou objavuje hlavne v období volieb. Ak Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť navrhuje sankcie pre podniky, ktoré nerešpektujú základný princíp odmeňovania, namieta sa princípom subsidiarity, akoby tento oprávňoval k jeho nerovnosti.

Minulý týždeň som sa zúčastnila ministerskej konferencie v Lille. Ocenila som snahu francúzskeho predsedníctva hovoriť o tejto téme, ale konštruktívna reakcia na riešenie zo strany členských štátov bola minimálna. Štatistiky ukazujú, že nerovnosti v odmeňovaní u žien sa objavujú hlavne po narodení prvého dieťaťa.

Národné a európske politiky zosúladenia zodpovednosti za rodinu a profesionálnych ambícií by nemali dopustiť nové rozdiely medzi zamestnancami, ktorí majú rodinné povinnosti, a slobodnými prípadne bezdetnými, ktorí tieto povinnosti nemajú. Toto je v prvom rade otázkou modelu spoločnosti, ktorý hľadáme.

Ja navrhujem, aby sme vytvorili koalíciu s priemyselnými podnikmi. Kým ich riaditelia nebudú našimi prvými partnermi v nastoľovaní rovnosti odmeňovania, naše správy zostanú len na papieri.

  Lissy Gröner, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, som ohromená, že ženy majú s nami ešte stále trpezlivosť. O rovnosti v odmeňovaní hovoríme už 50 rokov, no nič významné sa nezmenilo. Čísla hovoria samy za seba: o 15 % menej za rovnakú prácu. Toto pripravuje ženy o spravodlivú mzdu, pretože ak sa na to pozrieme z druhej strany, znamená to, že ženy musia za rovnaké peniaze pracovať o štvrtinu dlhšie. Aký postoj v Európskej únii zastávame?

Členské štáty musia v tejto súvislosti urobiť viac a ja som vďačná pánovi Špidlovi, že sem na pôdu Parlamentu priniesol naše návrhy a ukázal vôľu podniknúť legislatívne kroky. Iná možnosť očividne neexistuje. V Nemecku, v jednom z najväčších členských štátov Európskej únie, dosahuje rozdiel v odmeňovaní v súkromnom sektore 23 %. To je neprijateľné a znamená to, že sme na chvoste EÚ.

Veľmi dobre vieme, že Francúzsko a krajiny Škandinávie podnikli pozitívne opatrenia. O to práve ide. Vyzývame sociálnych partnerov, aby podnikli kroky, a Socialistická skupina v Európskom parlamente vyžaduje transparentnosť v podnikaní, aby boli odmeny jasne viditeľné a zahrnuté v oficiálnom hodnotení, aby sme to mohli vziať pevne do rúk. Pravidelný mzdový audit môže odhaliť úspechy či zlyhania v boji so mzdovou diskrimináciou.

Z môjho pohľadu sa v Nemecku nevyhneme zákonu pre súkromný sektor. Musíme vyvinúť tlak na členské štáty, aby zaviedli zákonom stanovenú minimálnu mzdu a tak zaistili, že si ženy dokážu zarobiť na živobytie, pretože práve to je najlepšou ochranou pred chudobou v starobe.

V každom prípade by som rada vyzvala Skupinu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov, aby v záujme zachovania zrozumiteľnosti správy pani Bauerovej stiahli svoje pozmeňujúce návrhy na vypustenie niektorých častí, ktoré by správu oslabili. V tejto chvíli sa držme jej jasného jazyka.

  Siiri Oviir, v mene skupiny ALDE. – (ET) Vážený pán komisár, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia. Spravodajkyňa pani Bauerová sa vyjadrila, že chudoba má ženskú tvár. Musím tiež zopakovať, že dokonca už v roku 1957 obsahoval článok 119 Rímskej zmluvy zásadu, že ženy a muži majú dostávať za rovnakú prácu rovnakú odmenu. Dnes, v roku 2008, však ženy v Európskej únii zarábajú v priemere o 15 % menej ako muži a v mojej domovine, v Estónsku, zarábajú až o 25 % menej ako muži.

Mzdová nerovnosť významne ovplyvňuje pozíciu žien v hospodárskom a spoločenskom živote počas aktívneho pracovného života i po odchode z neho. To u žien tiež zvyšuje riziko chudoby najmä v neúplných rodinách. Mzdová nerovnosť medzi mužmi a ženami často vedie k rozdielom medzi dôchodkami žien a mužov. Slobodným dôchodkyniam často hrozí riziko chudoby.

Preto vítam stanovisko navrhnuté v tejto správe, podľa ktorého by Európska komisia mala do 31. decembra 2009 predložiť legislatívny návrh týkajúci sa posúdenia súčasných právnych predpisov súvisiacich so zásadami rovnakého odmeňovania žien a mužov. Prijali sme už priveľa právnych predpisov a čakali sme príliš dlho, výsledky však nie sú veľmi dobré.

Čas ukázal, že tento problém nevyriešia len samotné právne predpisy Európskej únie. Významnou cestou k riešeniu tohto problému by mohlo byť zvýšenie dôležitosti tejto témy v politických akčných plánoch. Len účinná kombinácia politík, ktoré obsahujú lepšie a účinnejšie právne predpisy a určujú zodpovednú stranu, umožní nájsť pozitívne riešenie tohto problému.

Chcem sa taktiež poďakovať pani spravodajkyni za zdôraznenie veľmi dôležitých aspektov tejto správy a ďakujem vám za pozornosť.

  Hiltrud Breyer, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, je skutočne pravdou, že ani 50 rokov po uzatvorení Rímskej zmluvy sme v súvislosti s rovnosťou žien a mužov na trhu práce takmer vôbec nepokročili. Čísla sú alarmujúce: 80 % zamestnancov na čiastočný úväzok tvoria ženy a v porovnaní so 72 % mužov je zamestnaných len 57 % žien. Mzdová nerovnosť sa od roku 2003 udržiava na rovnakej úrovni a od roku 2000 sa zmenila len o jedno percento. Toto sú alarmujúce čísla, ktoré tu všetci kritizujeme. Uviedli sme aj skutočnosť, že ženy sú znevýhodnené dvojnásobne, pretože mzdová nerovnosť sa premieta do rozdielov v nároku na dôchodok a v sociálnych normách, a rovnako aj náš daňový a sociálny systém neustále trestá ženy, napríklad nezosobášení partneri a rodiny s dvoma príjmami sú neustále znevýhodňované v mnohých daňových systémoch, napríklad v Nemecku.

Komisia uvádza, že pripraví legislatívne návrhy, no prečo prichádzajú tak neskoro? Prečo v tomto volebnom období Parlamentu prešlo toľko rokov bez akýchkoľvek návrhov v tejto oblasti? My v Parlamente sme už žiadali návrhy. Pokiaľ ide o kvóty, povedali sme, že by tu mali byť právne požiadavky. Máme aj členské štáty, ako napríklad Švédsko, ktoré si na splnenie cieľov stanovili časový rámec. Prečo nevyužijeme skutočnosť, že tu máme tieto požiadavky na rodovú rovnosť, na povzbudenie členských štátov, aby sa pokúsili vyriešiť tieto hanebné rozdiely v odmeňovaní. V Nemecku, ako tu už odznelo, sme, bohužiaľ, tretí od konca, hanebný rozdiel v odmeňovaní tu dosahuje 23 %. Musíme tiež jasne vyjadriť, že zákonom stanovená minimálna mzda prinesie zmeny najmä v odvetviach zamestnávajúcich prevažne ženy. Musíme mať ale aj odvahu, aby sme jasne povedali…

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Ilda Figueiredo, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Znehodnocovanie práce vyplácaním nízkej mzdy je stále jedným z najbežnejších spôsobov, ktorý využíva kapitalizmus na zvýšenie vykorisťovania zamestnancov. Tento postup ovplyvňuje najmä zamestnané ženy, čo tiež vplýva na znižovanie hodnoty materstva.

Je neprijateľné, aby vyše 30 rokov po prijatí smernice o rovnakom odmeňovaní žien a mužov naďalej pretrvával vysoký stupeň diskriminácie, najmä nepriamej diskriminácie vyplývajúcej z nedostatku stability pracovných miest, ktorý ovplyvňuje najmä ženy a mladých ľudí. V niektorých krajinách s vysokou nezamestnanosťou, ako napríklad v Portugalsku, sa priemerné rozdiely v odmeňovaní žien a mužov zvýšili, v súkromnom sektore presahujú 25 %, a to znamená, že chudoba má stále ženskú tvár, pri dôchodcoch platí to isté.

Európska komisia a členské štáty musia prijať opatrenia potrebné na zvýšenie hodnoty práce, prekonanie rozdielov v odmeňovaní a odstránenie stereotypov spojených so zamestnaniami a odvetviami, ktoré ženy stále diskriminujú. Tieto zamestnania a odvetvia, v ktorých prevládajú ženy, ako napríklad odvetvia maloobchodu a služieb a niektoré odvetvia priemyslu, musia byť lepšie ohodnotené.

Skúsenosti ukazujú, že zhoršovanie miery nezamestnanosti oslabuje práva žien, zintenzívňuje vykorisťovanie zamestnancov a zvyšuje diskrimináciu.

Preto trváme na novej politike, ktorá uprednostní práva zamestnancov, na boji proti diskriminácii a ochrane materstva a otcovstva ako základných sociálnych hodnôt.

Preto podporujeme túto správu, ku ktorej sme predniesli niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, a zdôrazňujeme, že kolektívne vyjednávanie má dôležitú úlohu v boji proti diskriminácii žien a v neposlednom rade aj čo sa týka prístupu k zamestnaniu, odmeňovaniu, pracovným podmienkam, kariérnemu postupu a odbornej príprave.

  Urszula Krupa, v mene skupiny IND/DEM. – (PL) Vážený pán predsedajúci, návrh správy o rovnakom odmeňovaní žien a mužov obsahuje niekoľko legitímnych skutočností o rovnakej odmene za prácu rovnakej hodnoty. Rovnosť v odmeňovaní je nevyhnutná, rovnako ako primerané odmeňovanie v zamestnaniach, v ktorých prevládajú ženy vďaka svojim fyzickým a psychickým predpokladom.

Účinok právnych predpisov, ktoré sú zapísané v množstve nezmyselne duplicitných dokumentov, jednoznačne závisí od účinného zavedenia do právnych systémov jednotlivých členských štátov. Pri ich zavádzaní však môžu nastať značné problémy v súvislosti s prevládajúcim súkromným sektorom, kde sa väčšina manažérov sústredí predovšetkým na zisky svojich spoločností a vôbec nerešpektuje etické a morálne zásady a súčasne bráni akciám odborov, ktoré chránia zamestnancov a podieľajú sa na rokovaniach o mzdách. Problém nerovného odmeňovania je preto prvkom diskriminácie voči slabým.

Nepotrebujeme vedcov ani odborníkov, aby sme si uvedomili, že diskriminácia je predovšetkým výsledkom ľavičiarskej materialistickej ideológie, nedostatočného zavádzania etických zásad, chýbajúceho osobného rozvoja, sebeckosti, chamtivosti, využívania slabších a chudobných, a to nielen v oblasti odmeňovania, v Európskej únii ide o neustále sa rozvíjajúcu prax, ktorá zasahuje dokonca aj tie najchudobnejšie a najslabšie štáty v podobe diskriminácie katolíkov a osôb, ktorých názory sa líšia od názorov presadzovaných v duchu politickej korektnosti, ktorá sa tu vyžaduje.

  Gabriele Stauner (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, skutočnosť, že ženy stále zarábajú menej ako muži za rovnakú prácu je smutnou kapitolou v našom Európskom spoločenstve.

Skutočne je to dosť nepochopiteľné, pretože z hľadiska práva je situácia absolútne jasná. Od založenia Spoločenstva v roku 1957 – ako tu už niekoľkokrát odznelo – bola táto zásada zakotvená v Rímskej zmluve ako priamo uplatniteľné právo. Inými slovami, každá žena sa môže obrátiť priamo na Európsky súdny dvor a domáhať sa tohto práva: EÚ neposkytuje silnejšiu právnu ochranu. Napriek tomu sme nesplnili cieľ tejto zásady v priemere o 20 %. Preto je úplne nevyhnutné – ako to tu navrhuje Komisia – aby sme presadzovali túto zásadu prostredníctvom sekundárnych právnych predpisov.

Po tom, čo tu odznelo, nám táto situácia opäť ukazuje, že existuje rozdiel medzi právom a skutočným životom. Ľudia, ktorí sú závislí od práce a platu – v mnohých prípadoch sú to ženy – sa jednoducho často neodvážia dožadovať sa svojich základných práv zo strachu zo straty zamestnania. Preto nestačí jednoducho opäť raz vyzvať podniky k zodpovednosti na základe faktu, že slušnosť káže, aby sa v súvislosti s odmeňovaním nezaobchádzalo so ženami horšie ako s mužmi. Ten, kto nepočúva, to musí pocítiť. Preto podporujem tvrdé a dôsledné sankcie uvalené na tých, ktorí porušujú zákon. Je najmä na členských štátoch, aby to konečne zobrali vážne a odhalili tieto podniky, ktoré konajú v rozpore s touto zásadou, a aby ich potrestali, napríklad prostredníctvom právnych predpisov pre verejné obstarávanie.

Mám malú kritickú poznámku voči Komisii: je možné, že ste v tomto prípade postupovali priveľmi laxne a priveľmi sa sústredili na hospodársku sféru. Gratulujem pani Bauerovej k jej správe.

  Teresa Riera Madurell (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, aj ja by som chcela pogratulovať pani spravodajkyni k jej práci. Je to nesmierne dôležitá správa, keďže rozdiel v odmeňovaní v Európskej únii je realitou, ktorú treba odstrániť. Je neprijateľné, že ženy zarábajú o 15 % menej ako muži a že v súkromnom sektore môže tento rozdiel dosahovať až 25 %.

Proti tomuto rozdielu v odmeňovaní sa ťažko bojuje, pretože má korene v nepriamej diskriminácii: tú najneistejšiu prácu a väčšinu zamestnaní na čiastočný úväzok vykonávajú ženy.

Ako máme postupovať? V prvom rade musíme presadzovať politiky rovnakých príležitostí zacielené na zosúladenie pracovného a rodinného života a tiež politiky zamerané na zníženie počtu najmenej platených zamestnaní a zvýšenie miezd v týchto zamestnaniach, ktoré vykonávajú prevažne ženy.

Preto by som spomedzi odporúčaní tejto správy – hoci sú všetky veľmi dôležité – rada zdôraznila pozmenenie a doplnenie smernice o vykonávaní zásady rovnosti a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania zahrnutím odkazov na rozdiely v odmeňovaní, a tiež pozmenenie a doplnenie rámcovej dohody o práci na čiastočný úväzok, kde sú rozdiely najväčšie.

  Marco Cappato (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som povedal pánovi komisárovi Špidlovi, že ak by sme okrem posudzovania skvelých návrhov zo správy pani Bauerovej dokázali prijať právne predpisy proti diskriminácii v oblasti odmeňovania na úrovni EÚ, domnievam sa, že by bolo správne začleniť tam aj diskrimináciu týkajúcu sa dôchodkov. Hoci môže ísť o subtílnejšiu, nepriamu formu diskriminácie, práve táto je obzvlášť odsúdeniahodná napríklad v Taliansku.

Týka sa to aj diskriminácie v súvislosti s dôchodkovým vekom, Európska komisia sa touto problematikou už zaoberala a ja sa domnievam, že musí byť uznaná. Ešte v roku 2004 Európska komisia zdôrazňovala talianskej vláde, že rozličný dôchodkový vek je neprijateľný: 60 pre ženy a 65 pre mužov, túto hodnotu môžeme považovať za bežnejší legálny vek. Ako radikáli sme spolu s Emmou Boninovou hľadali všemožné spôsoby, ako dôrazne predniesť názor verejnosti, že tento systém musí byť odstránený, vláde, opozícii a politickým stranám. Nepodarilo sa to.

Vďaka Európskej komisii Európsky súdny dvor 13. novembra konečne rozhodol, že táto diskriminácia je nezákonná a porušuje zmluvy a právo Spoločenstva. Najvážnejšou vecou je odôvodnenie, ktorým Taliansko bránilo túto diskrimináciu. Taliansko tvrdilo, že ho k tomu oprávňuje cieľ odstrániť jestvujúcu sociálno-kultúrnu diskrimináciu žien – inými slovami, diskriminácia na pracovnom trhu skutočne existuje. Aby odstránili túto formu diskriminácie, vytvoria ďalšiu, keď ženy musia odísť do dôchodku skôr ako muži. Podľa mňa si konkrétne toto opatrenie tiež vyžaduje zásah, pretože ho možno odstrániť na európskej úrovni.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL). – (SV) Vážený pán predsedajúci, rada by som najprv poďakovala pani Bauerovej za dôležitú a konštruktívnu správu, ktorú plne podporujem. Po druhé, môj kolega sa nedávno vyjadril, že ženy sú slabé. Rada by som povedala, že ženy vôbec nie sú slabé. Sú to práve patriarchálne štruktúry v našej spoločnosti, ktoré ich oslabujú.

Smernica EÚ o rovnakej odmene existuje už 30 rokov. Napriek tomu ženy stále nie sú rovnocenné mužom – či už ide o mzdu alebo o vplyv – rovnako v spoločnosti i na pracovisku. Napriek tomu, že ženy majú vo všeobecnosti vyššie vzdelanie, za rovnakú alebo podobnú prácu zarábajú v priemere o 15 % menej ako muži. Je preto jasné, že na vyriešenie diskriminácie v oblasti odmeňovania nebude stačiť zlepšenie jestvujúcich právnych predpisov. Rozdiely v odmeňovaní medzi ženami a mužmi sú v konečnom dôsledku ďalším znakom neustálej diskriminácie žien v celej škále rôznych oblastí. Nestačí, že za rovnakú prácu dostávame nižšiu mzdu, často sme tiež nútené vziať netypickú prácu či pracovať na čiastočný úväzok a podobne. Diskriminácia v oblasti odmeňovania prenasleduje ženy celý život, pretože často majú horšie dôchodkové podmienky či horšie pracovné podmienky vo vyššom veku.

Je najvyšší čas, aby sme spoločne podnikli opatrenia na zastavenie tejto diskriminácie voči ženám.

  Godfrey Bloom (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, u väčšiny politikov, nanešťastie, pretrváva základné nepochopenie príčin rozdielov v odmeňovaní medzi pohlaviami. Základná premisa je chybná a udržiava mýtus o tom, že zamestnanosť ovplyvňuje dopyt, fenomén, ktorý riadia zamestnávatelia. Také čosi však neexistuje. Tým, čo argumentujú, že by všetky ženy mali dostávať rovnakú odmenu ako muži za prácu so zdanlivo podobným popisom, úplne uniká fakt, že žiadny jednotlivec nie je hospodárskou jednotkou.

Napriek už dnes prehnane zaťažujúcim právnym predpisom o zamestnanosti, ktoré zvyčajne vypracovávajú ľudia, ktorí majú len malé alebo žiadne skúsenosti s podnikaním, rozdiely v odmeňovaní pretrvávajú, a to z jedného prostého dôvodu: zamestnanosť ovplyvňuje ponuka a dopyt; je to voľba životného štýlu často založená na prioritách ako skorší odchod do dôchodku, túžba žiť v istej časti vidieka alebo mesta, na vplyve osobných záľub či športu alebo starostlivosti o potomstvo. Zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú spoločnú dohodu, rovnako ako kupujúci a predávajúci pri akejkoľvek inej komodite.

Výbor Spojeného kráľovstva pre rovnosť a ľudské práva zamestnáva podstatne viac žien ako mužov, no priemerná mzda mužov je vyššia ako mzda u žien. Súhlasím, že predchádzajúce právne predpisy mali len obmedzený účinok na takýto dynamický vývoj. Rovnako môžete vytvoriť právny predpis proti…

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán komisár, vážený pán predsedajúci, teším sa, že táto „ženská“ diskusia je pod vaším vedením.

Oceňujem snahu spravodajkyne Edit Bauerovej nájsť vyvážený prístup k formulovaniu odporúčaní pre Komisiu a k skvalitneniu právneho rámca EÚ, hlavne jeho účinného vynucovania.

V dôsledku rozličnej transpozície, vykonávania a interpretácie na vnútroštátnej úrovni sa smernicou, v ktorej sa stanovuje zásada rovnakej odmeny pre mužov a ženy, neodstránili rozdiely v odmeňovaní mužov a žien, ktoré súvisia hlavne s úrovňou profesionálnej segregácie.

Oceňujem, že pani spravodajkyňa vo svojej správe zvýraznila, že materstvo nemôže byť znevýhodňovaním žien, ktoré sa rozhodnú prerušiť svoju profesionálnu kariéru starostlivosťou o dieťa. Rodičia by mali v každom členskom štáte minimálne počas jedného roka po narodení dieťaťa dostávať podporu na úrovni ich čistého príjmu pred nástupom na materskú dovolenku a rovnako by sa mali takéto úpravy premietnuť aj do mzdového systému, podľa ktorého sa odpracované roky zohľadňujú pri určovaní odmeny. Materstvo sa musí preferovať a nie ženu znevýhodňovať.

Rovnako je dôležité vzdelávanie, ktoré môže prispieť k odstráneniu rodových stereotypov a k zlepšeniu odmeňovania málo platených pozícií a miest, ktoré zastávajú najmä ženy.

Členské štáty musia vykonávať dôslednú informačnú kampaň zacielenú na zvyšovanie povedomia medzi zamestnávateľmi a zamestnancami o existujúcich alebo možných rozdieloch v odmeňovaní na pracovnom trhu EÚ. Zároveň ich musia v predstihu informovať o prijatých nevyhnutných opatreniach s cieľom zabezpečiť, že na porušenie zásady rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty budú zamestnávatelia sankcionovaní.

Verím, že aj vďaka odporúčaniam Európskeho parlamentu v tejto správe, ku ktorej pani spravodajkyni Edit Bauerovej blahoželám, Európska komisia v spolupráci s Európskym parlamentom a členskými štátmi pripraví takú legislatívu, ktorá zabezpečí rovnaké platy pre mužov a ženy.

  Gabriela Creţu (PSE). – (RO) Vážení kolegovia, táto správa je pravdepodobne najzávažnejším dokumentom, ktorý sme vypracovali v súvislosti s rozdielmi v odmeňovaní. Najmä priložené odporúčania predstavujú krok vpred v súvislosti s konečným uplatnením zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov za prácu rovnakej hodnoty. Musím zablahoželať tým, ktorí k tejto správe prispeli. Doteraz sa práca oceňuje na základe tradícií a schopnosti rokovať. Keď hovorím o rokovaní, myslím na zapojenie vplyvných odborových organizácií schopných prinútiť vlády a zamestnávateľov, aby prijali primerané platy. Obe tieto kritériá stavajú ženy do nevýhodnej pozície.

Potrebujeme nediskriminačný systém oceňovania práce a nový spôsob klasifikácie povolaní. Vyzývame členské štáty a Komisiu, aby sa konečne vydali cestou prijatia konkrétnych opatrení na podporu rodovej rovnosti. Dúfame, že koncom tohto mesiaca v Paríži verejne podporia ustanovenie, ktoré je pre európske ženy najpriaznivejšie. Nemajme však žiadne ilúzie. Ak aj nový systém pripravíme a zrealizujeme, bude sa týkať len platenej práce. Prácu vykonávanú doma či prácu načierno budú aj naďalej vykonávať najmä ženy bez akýchkoľvek rozdielov v odmeňovaní, pretože za ňu nedostanú žiadnu mzdu.

  Věra Flasarová (GUE/NGL). – (CS) Vážený pán komisár, dámy a páni, správu pani Edit Bauerovej považujem za veľmi prospešnú. Nerovné podmienky v odmeňovaní žien a mužov totiž patria k najviac zakonzervovaným prejavom diskriminácie žien. Ako uviedla pani Bauerová, chýba nám dobre spracovaná štatistika na pracoviskách na vnútroštátnej úrovni i na úrovni EÚ. Sama som sa tomuto problému venovala v množstve kníh a článkov, ktoré som v ostatných rokoch publikovala. Nižšie mzdy žien za rovnakú prácu pri rovnakej kvalifikácii a produktivite majú, bohužiaľ, hlboké príčiny v stereotypoch chápania zodpovednosti za výživu rodiny.

Táto povinnosť je tradične pripisovaná mužom a doteraz všetky zamestnávateľské štruktúry, či už v súkromnom alebo verejnom sektore, to viac či menej mlčky schvaľujú. Existuje hlboko zakorenená predstava o tom, že muž zo svojej mzdy živí nielen seba, ale aj svoju rodinu, zatiaľ čo plat ženy je len akýmsi prilepšením k rodinnému rozpočtu.

Ťažko tomu uveriť, no táto ilúzia je tak silno zakorenená, že sa pri napĺňaní rovnakých práv na pracovisku skutočne nemôžeme spoľahnúť na kultúrnu osvetu, ale musíme, bohužiaľ, hľadať cesty, ako rovnosť presadiť cestou právnych predpisov. Preto veľmi podporujem myšlienku, aby sa článok 29 smernice 2006/54 rozšíril o presné pokyny týkajúce sa uplatňovania zásad rovnosti.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, správa pani Bauerovej nepotrebuje žiadny ďalší komentár z našej strany, aby sme ukázali cestu, ktorou sa treba vydať v snahe zakázať jav, za ktorý by sa mala spoločnosť hanbiť a ktorý vytvára kolobeh nespravodlivosti, keď deti v rodine vidia, ako matky robia rovnakú prácu ako ich otcovia, a dostávajú za ňu menej, a keď ženy vidia svojich mužských kolegov, ktorí robia to, čo ony, no zarábajú viac.

Spoločnosť teda toleruje tento jav a opakuje ho, preto by ženy mali mať legislatívne prostriedky, ktoré im umožnia v prípade potreby napraviť svoje postavenie, a právomoci štátu by mali zaviesť primerané opatrenia, ktoré zohľadnia obdobia, keď sa žena venuje rodinnému životu, obdobia nezamestnanosti či obdobia choroby, a ktoré zaistia spravodlivé zdanenie, aby tak vykompenzovali nerovnosť odmeňovania žien za ich prácu, ktorá by sa nemala posudzovať len na základe času stráveného v zamestnaní, ale aj na základe kvality práce a ďalších prvkov, ktoré ženy do práce vnášajú.

Pán komisár, opakujem žiadosť, ktorú predniesol pán Cappato, aby ste v rámci Komisie prehodnotili svoj postoj k sporom, ktoré mali niektoré členské štáty v súvislosti s dôchodkovým vekom žien a mužov, a aby krajina, ktorá viedla tieto spory, bola postavená pred Európsky súdny dvor. V týchto sporoch sa snažili o nápravu pre všetky ženy bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú matkami, no, samozrejme, pre matky je ešte dôležitejšie vziať do úvahy celkový čas, najmä ak obhajujete zohľadňovanie celkového životného cyklu pri výpočte odpracovaného času.

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, v Európskej únii zarábajú ženy v priemere o 15 až 25 % menej ako muži. Okrem toho systém odmeňovania, ktorý zohľadňuje odpracované roky pri určovaní úrovne odmeňovania, znevýhodňuje ženy, ktoré musia z rodinných dôvodov prerušiť svoju kariéru. Výchova detí, zmeny zamestnania či kratší pracovný čas stavia ženy do situácie trvalého štrukturálneho zaostávania. Koncepcia rovnakej odmeny za rovnakú prácu nemôže byť narušená stereotypným prístupom k rodovým a sociálnym úlohám, ktoré v minulosti významne ovplyvňovali voľbu povolania a vzdelania, ako aj materská dovolenka či prerušenie kariéry pre rodinu nemôže byť základom pre diskrimináciu voči ženám na pracovnom trhu.

Smernica o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania so ženami i mužmi v oblasti zamestnanosti a práce je neoddeliteľnou súčasťou acquis communautaire a členské štáty ju musia čo najskôr zaviesť. Úsilie o zníženie rozdielov v odmeňovaní sa musí plne uplatniť v právnych predpisoch o zamestnanosti a pravidelný audit rovnakého odmeňovania s hrozbou sankcií by mal ukončiť všetky formy diskriminácie, najmä diskriminácie na základe rodovej príslušnosti.

  Ria Oomen-Ruijten (PPE-DE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, som vďačná pani Bauerovej za jej výbornú správu. Ťažko uveriť, že dnes rokujeme o téme, ktorá je na programe od roku 1957, keď bolo rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi a rovnaké odmeňovanie žien a mužov zakotvené v zmluvách. Európske predpisy a zákony máme už 30 rokov. Máme plán Európskej komisie na roky 2006 – 2010 a jedným z jeho kľúčových cieľov, ktorý obsahuje aj lisabonská stratégia, je znižovanie mzdových rozdielov medzi ženami a mužmi.

Napriek tomu sa rozdiely v mzdách nezmenšujú. Minulú sobotu som si v denníku The Times prečítala, že rozdiely v mzdách medzi ženami a mužmi v Spojenom kráľovstve sa v skutočnosti zvýšili na 21,7 % v súkromnom sektore a na 13,8 % vo verejnom sektore. Niet tu náznaku zlepšenia – vezmime si napríklad moju krajinu – ani v iných členských štátoch. Správa Svetového hospodárskeho fóra o rodovej rovnosti v Holandsku ukazuje, že Holandsko obsadilo v rebríčku podľa kritéria rovnakej odmeny za rovnakú prácu len 88. miesto.

Preto potrebujeme konať. V piatok prijali ministri Francúzska, Českej republiky a Švédska akčný plán. Koľko akčných plánov ešte potrebujeme? Pani Bauerová má v uznesení, ktoré predložila, veľké množstvo odporúčaní, je to skvelé, no z môjho pohľadu ide o dve priority. V prvom rade musíme zaistiť uplatnenie rovnakého zaobchádzania a v tejto súvislosti potrebujeme omnoho prísnejšie kontrolné opatrenia – na zásade rovnakého odmeňovania žien a mužov sú založené všetky naše systémy sociálneho zabezpečenia. Po druhé – a skutočne si myslím, že by ste na to mali upriamiť svoju pozornosť – tu máme rozdiely v dôchodkoch medzi ženami a mužmi. Čelíme problému starnutia populácie, a ak ženy nemajú dôchodok, potom vzniká veľmi smutná situácia. Na to sa musíme v budúcnosti zamerať.

  Marusya Ivanova Lyubcheva (PSE). – (BG) Vítam diskusiu o tejto správe. Je neprijateľné, aby pretrvávali rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. Našu diskusiu by sme však nemali obmedzovať len na rovnakú odmenu za rovnakú prácu. Musíme sa na to pozrieť zo širšej perspektívy. Individuálna podstata práce spočíva v samotnom základe všetkej činnosti a je veľmi dôležité nájsť spôsob určenia jej hodnoty pomocou jasných pravidiel, kritérií a ukazovateľov, ktorými dosiahneme vyššiu objektívnosť, a odstrániť diskrimináciu prostredníctvom jasných legislatívnych opatrení. Dôležitým nástrojom je ohodnotiť povolania a zamestnania a určiť ich cenu. Niektoré zamestnania sú vzhľadom na nízky finančný status nepríťažlivé, preto sa im muži vo všeobecnosti vyhýbajú a pracujú v nich ženy. Zlepšenie tejto situácie by malo pozitívny vplyv na zlepšenie hospodárskej nezávislosti žien. Nízky finančný status napríklad v oblasti služieb poskytovaných zdravotnými sestrami či učiteľkami je neprijateľný, pretože vôbec nekorešponduje s ich významom pre rozvoj spoločnosti. Toto je oblasť, v ktorej sú Komisia a členské štáty povinné konať.

  Romana Jordan Cizelj (PPE-DE). – (SL) Dámy a páni, rada by som začala tým, že považujem za neprijateľné, aby ženy zarábali v priemere o 15 % menej ako muži a že v súkromnom sektore môže tento rozdiel dosahovať až 25 %. Dovoľte mi v tejto súvislosti poukázať na moju vlastnú krajinu, Slovinsko. V oblasti vzdelania tu ženy nezaostávajú za mužmi, preto musíme konať. Mnohí ľudia sa pravdepodobne pýtajú, prečo podnikať kroky na európskej úrovni a prečo nemôžeme nechať riešenie tohto problému na členských štátoch. Jedným z dôvodov je fakt, že znižovanie týchto rozdielov trvá už príliš dlho, a ďalší dôvod spočíva v tom, že vo väčšine členských štátov sa do politiky zapája príliš málo žien na to, aby sa problematike rodovej rovnosti venovala primeraná pozornosť.

Menšina dokáže na svoje problémy poukazovať dôveryhodným spôsobom len vtedy, ak v konkrétnej inštitúcii, napríklad parlamente či vláde, tvorí aspoň 30 % z celkového počtu členov. Existuje však veľké množstvo európskych krajín, v ktorých zastúpenie žien v politike nedosahuje 30 %. Priemerné zastúpenie žien vo vládach a parlamentoch členských štátov je pod úrovňou 30 %. V Európskom parlamente tvoríme 31 %, čo len o trochu presahuje kritickú hodnotu, preto musíme účinne poukazovať na problematiku rodovej rovnosti. Z tohto dôvodu to musíme urobiť odtiaľto.

Ďalšou otázkou, ktorú si kladiem, je, či navrhované opatrenia nie sú priveľmi revolučné a či nie sú v rozpore so zásadou subsidiarity. V tomto súhlasím so spravodajkyňou, keď vraví, že právne predpisy nie sú dostatočne účinné a mali by sme ich posilniť. Naše návrhy musia byť odvážne a musia predstavovať pevné východisko na vytvorenie reálnych politík. Podporujem jej návrh, aby Komisia najneskôr do 31. decembra budúceho roku pripravila nový legislatívny návrh týkajúci sa existujúcich zákonov o rovnakej odmene pre ženy a mužov, a gratulujem spravodajkyni k dobre pripravenej správe.

  Iratxe García Pérez (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pred dvoma mesiacmi sme tu v Parlamente rokovali o výročnej správe o rovnosti medzi ženami a mužmi. Jeden z najviac znepokojujúcich aspektov, ktorý počas rozpravy vystúpil do popredia, je aj predmetom dnešnej rozpravy: rozdiel v odmeňovaní medzi ženami a mužmi.

Je znepokojujúce, že sme od roku 2003 nedokázali znížiť tento 15 % rozdiel. To znamená, že žena musí ročne odpracovať o 52 dní viac, aby dostala rovnakú odmenu ako muž.

Situácia v Európskej únii je absolútne neprijateľná, a preto musíme bez najmenších pochybností prijať účinnejšie právne predpisy a účinnejšie dohody so zamestnávateľmi a pokúsiť sa tak eliminovať tieto rozdiely v odmeňovaní.

V tejto súvislosti sa však už čoskoro budeme zaoberať ďalším diskutabilným problémom. Na budúci mesiac budeme prerokúvať smernicu o pracovnom čase, ktorý sa možno tiež ukáže ako znepokojujúci faktor ovplyvňujúci zosúladenie pracovného a rodinného života ženy. V súvislosti s prácou ide nepochybne o veľmi citlivý problém. Preto máme aj v tejto súvislosti značné očakávania.

  Rumiana Jeleva (PPE-DE). – (BG) Gratulujem pani Edit Bauerovej k skvelej práci, ktorú urobila na odporúčaniach o rovnakej odmene žien a mužov. Viem, že pri vypracovávaní dokumentu, ktorý sa tak veľmi, ako to len bolo možné, priblížil skutočnej situácii, vynaložila ohromné úsilie, a dúfam, že odporúčania, ktoré obsahuje, sa uplatnia v praxi.

V našej krajine, Bulharsku, dosahujú rozdiely v odmeňovaní žien a mužov 25 % až 30 % a hoci celkový obraz Európskej únie ukazuje nižší rozdiel, faktom zostáva, že ženy sú odmeňované horšie ako muži. Prečo? Jedným z faktorov je štruktúra odmeňovania v niektorých zamestnaniach s vysokým podielom zamestnaných žien. Ďalšia príčina vychádza zo skutočnosti, že nikto necíti zodpovednosť za situáciu, a preto nikto nepociťuje ani zodpovednosť za jej riešenie. Súčasné hlboko zakorenené stereotypy a predsudky o tom, ako sa práca delí na základe rodovej príslušnosti, nás nielen brzdia, ale často slúžia ako ospravedlnenie ignorovania problémov.

Čo môžeme v tejto situácii urobiť? V prvom rade v súlade s tvrdením správy je povinnou podmienkou, aby členské štáty museli dodržiavať súčasné právne predpisy. Štátne politiky musia podporovať uplatnenie rovnosti práv a rovnakej odmeny. Po druhé, transparentnosť oceňovania práce a stanovovania výšky platov musí byť integrálnou a nielen formálnou stránkou práce v podnikoch. A na záver by som chcela dodať, že podpora vnútropodnikového dialógu a dobrej komunikácie medzi manažmentom a zamestnancami, najmä v malých a stredných podnikoch, sa musí stať súčasťou skutočne novej kultúry v individuálnych európskych spoločenstvách a v Európe ako celku.

Rada by som ešte raz zablahoželala pani Bauerovej k jej obratnému predneseniu problémov a riešení, ktoré načrtla. Ďakujem vám za pozornosť.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, rada by som vám poďakovala za túto rozpravu. Rada by som nastolila istý problém, ktorým by sa možno mohla Komisia zaoberať. Hovoríme o rovnakej odmene za rovnakú prácu a všetci chceme, aby sa nám táto túžba splnila. Ako sa Komisia pozerá na súčasnú situáciu v oblasti zamestnanosti? Mám obavy, že pri toľkých zrušených pracovných miestach v krajinách Európskej únie sa môže situácia v dôsledku ľudskej túžby zarábať peniaze dokonca aj vtedy, ak je to menej, než si za prácu skutočne zaslúžia, ešte zhoršiť namiesto toho, aby sa zlepšovala. Rada by som si vypočula reakcie Komisie na túto tému.

Rada by som predniesla problém diskriminácie, ku ktorej určite dochádza u mužov i u žien: verejný sektor verzus zamestnanci súkromného sektora, kde vládnu značne odlišné podmienky zamestnávania. Títo zamestnanci majú odlišné práva na dôchodok a sociálne zabezpečenie a niekedy sa tieto rozdiely nezakladajú na rodovej príslušnosti, hoci oceňujem, že táto správa je o rodovej rovnosti, mám pádne dôvody sa obávať, že tento problém sa v súčasnej situácii môže skôr zhoršiť, než zlepšiť.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, medzi platmi, ktoré dostanú ženy a muži za vykonanie rovnakej práce, je 15 % rozdiel. V prípade žien manažérok dosahuje toto číslo 20 % či dokonca 30 %, keď ide o manažérky malých a stredných podnikov.

28 % žien zamestnaných v oblasti priemyselného výskumu a len 34 % žien v priemysle má viac ako jedno dieťa.

Vážený pán komisár, počas obdobia, keď sú ženy na materskej dovolenke, vedie priemerná ročná percentuálna hodnota, ktorá sa používa pri výpočte dávok v materstve, k finančnej strate, napriek významu tohto obdobia zo spoločenského hľadiska. Matky nesmú byť trestané za rodenie a starostlivosť o deti počas prvých mesiacov ich života.

Rovnako si myslím, že materský príspevok by sa mal vyplácať nielen matkám, ktoré pracovali počas ostatných 12 mesiacov pred pôrodom. Nemyslím si, že dieťa môže za to, či matka počas tohto obdobia pracovala alebo nie. Predovšetkým sa domnievam, že hneď od pôrodu nesmie dochádzať k žiadnej diskriminácii detí.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Môžem len zopakovať, že už v roku 1974 boli prijaté dokumenty, ktoré zaväzovali členské štáty odmeňovať ženy a mužov za rovnakú prácu rovnako. Avšak prešlo viac ako 30 rokov a situácia sa nezmenila. Okrem toho sa v mojej krajine, Litve, začala reforma dôchodkového systému. Časť príspevkov platených zamestnancami na štátne dôchodkové poistenie sa presúva do súkromných dôchodkových sporiacich fondov. Už po pár rokoch začalo byť zrejmé, že aby ženy dostali z týchto fondov rovnakú anuitu, musia platiť o 35 % vyššie príspevky ako muži, pretože žijú dlhšie. Okrem toho vystúpenie z týchto fondov je ako vystúpenie z otroctva, je to nemožné – je to porušenie ľudských práv a slobody voľby. Popri Litve len Bulharsko využíva rovnaký rodový systém.

Po preskúmaní podobných prípadov vyzývam Komisiu, aby sa ujala iniciatívy a navrhla riešenia.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán komisár, dámy a páni, je viac než alarmujúce, že ženy musia v Únii pracovať takmer o dva mesiace dlhšie, aby si zarobili toľko, čo muži. Napriek tomu, že Európa vymiera, neostáva nám nič iné, než konštatovať, že mzdová diskriminácia žien a rodín s deťmi pretrváva, dokonca až na úrovni 25 % napriek tomu, že ženy už svojou vzdelanosťou prevýšili mužov v pomere 60 : 40. Pani Bauerová upozorňuje, že v takzvaných mužských profesiách býva práca ženy bez objektívnych príčin podhodnotená. Ak to má príčinu v nedostatku odpracovaných rokov, ktoré žena venuje starostlivosti o rodinu, je potrebné sa nad tým vážne zamyslieť. Rodina nesmie byť handicapom.

Kolegyňa Bauerová robí vlny, presviedča argumentmi, aby sa začala revízia antidiskriminačných zákonov. Osobne tiež podporujem návrh, aby bol prístup k verejným zákazkám a projektom financovaným z fondov Únie podmienený preukázaním antidiskriminačnej mzdovej politiky daného podniku. Verím, že to je cesta, ako zmeniť rodové stereotypy zamestnávateľov predovšetkým v súkromnom sektore. Rada by som poďakovala pani spravodajkyni za veľmi profesionálnu správu.

  Bogusław Liberadzki (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, je typické, že tu pri diskusii o tejto významnej otázke odzneli zo strany mužov len dva príspevky. V prípade pána Blooma bol jeho príspevok až taký mužský, že sa s ním dalo len ťažko súhlasiť.

Dnes tu však rokujeme o veľmi dôležitej správe. Rokujeme o správe, ktorá nám hovorí, že práca má významnú hodnotu a že musí byť adekvátne odmenená a toto odmeňovanie sa musí rozlišovať na základe kritérií ako povaha práce, efektívnosť, s akou sa vykonáva, schopnosť vytvárať pridanú hodnotu, nie však na rodovom základe. Aj v členských štátoch sa však situácia mení. Dovoľte mi spomenúť moju krajinu, kde sme len nedávno zaviedli rodovú rovnosť, ktorá umožňuje otcom ísť na otcovskú dovolenku, ukazuje to, že sa blížime k cieľu a sme na správnej ceste.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, ženy nedostávajú za rovnakú prácu rovnakú odmenu. Ich mzda je však nižšia aj preto, že pracujú v slabšie odmeňovaných odvetviach a v zamestnaniach na dobu určitú či pracovných formách nižšej kvality. Dôsledkom nerovnosti v odmeňovaní je aj nerovnosť v oblasti sociálneho zabezpečenia, najmä čo sa týka dôchodkov. Na jednej strane sú za rovnakú prácu slabšie odmeňované, a na druhej strane odpracujú vzhľadom na svoje materské povinnosti menej rokov, pričom v oboch prípadoch ide o príčiny chudoby žien po dosiahnutí dôchodkového veku. Práve preto nerovnosť v odmeňovaní zasahuje ženy dvojnásobne.

Rada by som zdôraznila, že zákon zvyčajne zakazuje diskrimináciu, tá sa však v praxi neustále objavuje. Hlavnou otázkou preto ostáva presadzovanie zákona v praxi.

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) V tejto súvislosti nie je žiadny dôvod na diskrimináciu žien a o tejto veci tu nediskutujeme. Tri stručné otázky: na hospodárskom základe by mala odmena zodpovedať účinkom práce na základe poskytnutej služby bez ohľadu na to, kto ju vykonáva. Po druhé: Európa starne, či sa nám to páči alebo nie. Možno by sme mali uvažovať o príplatkoch pre ženy, ktoré vykonávajú rovnakú prácu ako muži, no súčasne sa rozhodnú mať deti a vychovávať ich, čím zachovávajú populáciu. Po tretie: dobrým príkladom v tejto oblasti sú akademické inštitúcie, teda aspoň tie, ktoré poznám a ktoré poskytujú rovnaké príležitosti a odmeňujú jednoducho na základe výsledkov. Možno by sa tento model mohol rozšíriť aj do ďalších odvetví.

  Andrzej Jan Szejna (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rád by som sa pripojil k vystúpeniam mužov, ktorých je v dnešnej rozprave poľutovaniahodne málo, ktorí si však uvedomujú, že verejná rozprava a zaradenie takej dôležitej témy ako rovnosť v odmeňovaní žien a mužov do politického programu je jednou z najdôležitejších vecí a práv zaručovaných vnútroštátnym a európskym právom.

Môžem povedať, že, rovnako ako všetci ostatní, ani ja nesúhlasím s tým, aby úroveň odmeňovania závisela od rodovej príslušnosti. Môže závisieť od vzdelania a praxe, no za žiadnych okolností nie od pohlavia. Domnievam sa, že vnútroštátne právo a právne predpisy EÚ sú v tomto bode dosť dobre prepracované a v mnohých prípadoch sa dá povedať, že sú veľmi dobré, obávam sa však, že nie sú presadzované, zavádzané do praxe, pretože v tomto smere tu nemáme žiadnu tradíciu. Európsky súdny dvor často zdôrazňuje, že sa tieto predpisy nepresadzujú. Otázkou preto nie je, či vytvárať ďalšie zákony, ale zaistenie ich dodržiavania.

  Astrid Lulling (PPE-DE) . – (FR) Vážený pán predsedajúci, rozdiely v odmeňovaní, ktoré tento Parlament odsudzuje, je ešte ťažšie pochopiť, ak si uvedomíme, že vo všetkých členských štátoch sa dnešné mladé ženy pýšia väčšou úspešnosťou v škole ako muži a že tvoria najvyššie percento absolventov.

Rovnako by som rada zdôraznila, že už od roku 1975 tu máme pevný legislatívny základ, a najmä od roku 2006, a práve to mi umožnilo, aby som v rokoch 1975 až 1980 v našej krajine podporovala ženy, ktoré trpeli diskrimináciou, aby začali právne konanie proti svojim zamestnávateľom hlavne vo verejnom sektore. Spätne im vyplatili stovky miliónov luxemburských frankov, meny, ktorú sme v tom čase používali.

V prvom rade by sme mali využiť kvalitné platné právne predpisy, a to aj vtedy, ak by to znamenalo vylepšiť ich podporením výborných odporúčaní našej spravodajkyne.

  Vladimír Špidla, člen Komisie. – (CS) Dámy a páni, rád by som vyjadril vďaku za rozpravu, ktorá sa zaoberala problémom, ktorý je jednoducho neprijateľný. Neexistujú žiadne reálne a presvedčivé dôvody, prečo by mala pretrvávať situácia, v ktorej by ženy i naďalej mali v priemere nižšie platy než muži. V rozprave ste naznačili najrôznejšie prístupy a najrôznejšie problémy, ktoré sú spojené s týmto rozdielom v odmeňovaní, a myslím si, že z rozpravy jasne vyplynulo, aká je to zložitá otázka.

Chcel by som konštatovať, že táto otázka je v európskom politickom programe už len preto, že Komisia sa venovala tomuto problému v niekoľkých svojich dokumentoch, a aj vzhľadom na to, že Komisia pripravuje istú možnú revíziu súčasných predpisov, samozrejme, aj preto, že vďaka správe pani poslankyne Bauerovej, ktorú chcem ešte raz znovu oceniť, sa touto témou zaoberá Parlament. Ale aj vďaka tomu, že trojka, tri nasledujúce predsedníctva, v Lille nielen ohlásili, ale aj prijali akčný plán, ktorý zaradil túto otázku do programu troch za sebou nasledujúcich predsedníctiev, inými slovami francúzskeho, českého i švédskeho predsedníctva.

Dámy a páni, chcem tiež konštatovať, že v rozprave v Lille predstavili jednotlivé členské štáty okrem tohto akčného plánu konkrétne opatrenia v tejto oblasti a musím konštatovať, že niektoré boli veľmi radikálne a podľa môjho názoru môžu priniesť výsledky.

Dámy a páni, ešte raz ďakujem za možnosť vystúpiť a za rozpravu a chcem konštatovať, že Komisia je plne pripravená spolupracovať s Parlamentom v tejto otázke tak, aby sme dokázali tento nespravodlivý a neudržateľný stav vecí postupne eliminovať.

  Edit Bauer, spravodajkyňa. – (SK) Chcela by som sa poďakovať kolegom a kolegyniam za veľmi zaujímavú diskusiu. Dovoľte mi niekoľko poznámok. Po prvé legislatíva samotná tento problém nevyrieši. Ako už odznelo, celý rad dôvodov je za legislatívou a, samozrejme, nie je možné niektoré ekonomické záležitosti riešiť legislatívou.

Súhlasím aj s tým, že existujúcu legislatívu by sme mali lepšie využiť, o tom niet žiadnych pochýb. Ukazuje sa však, že dlhoročná história legislatívy zrejme hovorí aj o tom, že táto legislatíva tak, ako ju máme, je asi menej účinná. My nemáme žiadnu inú možnosť v našich rukách ako legislatívu. To znamená, že naša úloha je zrejme v tom, aby sme napomohli to, aby existujúca legislatíva napomohla riešenie tohto dlhotrvajúceho problému tak, aby trh práce bol spravodlivejším priestorom.

Ešte jednu poznámku na záver. Mnohí kolegovia zdôrazňovali, že je neprípustné z hľadiska rovnakých práv, aby takéto rozdiely pretrvávali. Chcela by som však zdôrazniť jeden iný moment, iný aspekt tohto problému, a to sú podmienky ekonomickej súťaže, pretože rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu sa zakotvilo do Rímskej zmluvy ako podmienka čistej ekonomickej súťaže. Myslím si, že to je odpoveď pre niektorých kolegov, ktorí zdôrazňovali, že trh práce má iné podmienky.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok 18. novembra 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. – Právny rámec v EÚ súvisiaci s rovnakou odmenou pre mužov a ženy je rozsiahly. Problém spočíva v jeho uplatňovaní.

Je všeobecne známe, že diskriminácia v oblasti odmeňovania na základe rodovej príslušnosti je menšia vďaka platným právnym predpisom. Otázka nepriamej diskriminácie je stále aktuálna. Väčšinou je dôsledkom hospodárskej segregácie a v týchto prípadoch je možnosť uplatňovania platných právnych predpisov obmedzená. Hodnotenie právneho rámca ukazuje isté odlišnosti v právnych predpisoch týkajúcich sa rozdielov v odmeňovaní mužov a žien.

Aj napriek tomu, že platné právne predpisy majú stricto senso rovnaký rozsah pôsobnosti, platné smernice obsahujú zásadné rozdiely:

a) v roku 1975 sa rozdiely v odmeňovaní mužov a žien považovali za záležitosť hospodárskej súťaže a za „neoddeliteľnú súčasť vytvorenia a fungovania spoločného trhu“, kým

b) smernica z roku 2006 vychádza zo „zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania“.

Údaje naznačujú pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní mužov a žien. Najnovšie údaje ukazujú, že rozdiel medzi hrubou hodinovou mzdou mužov a žien je 15 %. V súkromnom sektore je tento rozdiel vyšší a dosahuje úroveň 25 %.

Rozdiely v odmeňovaní mužov a žien bývali vysvetľované individuálnymi rozdielmi, akými sú vek, vzdelanie a pracovné skúsenosti. Dôkazy však naznačujú, že tieto rozdiely zohrávajú v pretrvávaní rozdielov v odmeňovaní mužov a žien pomerne malú úlohu.

  Petru Filip (PPE-DE), písomne. – (RO) Zásada rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami je témou s osobitným významom v krajinách východnej Európy, ktoré boli nedávno prijaté do EÚ. Referenčné hodnoty využívané v súvislosti s profesionálnym výkonom aj naďalej uprednostňujú predovšetkým mužov. Zmenu tohto stavu nemožno v oblasti bývalých komunistických krajín dosiahnuť jednoducho, pretože kolektívna mentalita prijala v dôsledku propagandistického úsilia bývalého režimu úplne umelý model rovnosti. Nedostatočná súdržnosť s prvotnou rovnosťou podporovaná v rámci propagandy komunistických režimov oslabila súčasné úsilie o presadzovanie rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami.

Na základe uvedených predpokladov sa domnievam, že každé úsilie vynaložené v súčasnosti na podporu zásady rodovej rovnosti musí byť zamerané na širší vzdelávací aspekt a ponúknuť občanom Spoločenstva uskutočniteľné systémové modely nediskriminačného zaobchádzania. Aby sme uplatnili túto zásadu v celom Spoločenstve, potrebujeme, aby európske inštitúcie vyvinuli väčšie úsilie, než len usporiadanie európskeho dňa rovnakej odmeny.

  Zita Gurmai (PSE), písomne. – (HU) Nie je náhodné, že jedným z hlavných prvkov plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na obdobie 2006 – 2010 je snaha o odstránenie rozdielov v odmeňovaní medzi pohlaviami. Problém rozdielov v odmeňovaní mužov a žien presahuje základnú zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu. Odlišnosti vo výške miezd sú odrazom veľkých nerovností, ktoré možno pozorovať na pracovnom trhu a ktoré sa týkajú predovšetkým žien. Tento jav svedčí o vážnom nedostatku demokracie v Európe.

Riešenie uvedeného problému si vyžaduje komplexné opatrenia, ktoré nemožno prijať bez politickej vôle. Je nevyhnutné zdokonaliť platné právne predpisy a podporovať a monitorovať ich praktické uplatňovanie.

Skutočnú zásadu rovnakých príležitostí možno uplatniť len vtedy, ak každý členský štát preukáže rozhodnú politickú vôľu a uskutoční konštruktívne kroky na odstránenie rozdielov v odmeňovaní medzi pohlaviami. Je neprijateľné, aby mnoho členských štátov ešte stále nevenovalo pozornosť rozdielom v odmeňovaní medzi pohlaviami, či už v rámci verejných diskusií, alebo politických programov.

Je tiež nevyhnutné začať spoločenskú diskusiu a usporadúvať vzdelávacie kampane. Naliehavo žiadam, aby bol pripravený balík politických opatrení s cieľom vyriešiť tento problém. Uvedený balík opatrení musí zohľadňovať vnútroštátne rozdiely a obsahovať overené a účinné postupy.

Aby sme zistili skutočný stav a dôslednejšie monitorovali vývoj, potrebujeme presnejšie a podrobnejšie štatistické údaje. Musíme preskúmať dôvody mzdových rozdielov. Informácie získané týmto spôsobom by sa mali využiť na objasnenie diskriminácie, jej odstránenie a prevenciu v budúcnosti.

  Lívia Járóka (PPE-DE), písomne. – Rada by som zablahoželala pani Bauerovej k veľkému úsiliu, ktoré vynaložila pri predkladaní dôležitých odporúčaní Európskej komisii v súvislosti s uplatňovaním zásady rovnakej odmeny. Rozdiely v odmeňovaní majú značný vplyv na postavenie žien v hospodárskom a spoločenskom živote a vytvárajú prekážku pre rovnakú ekonomickú nezávislosť.

V Európe je niekoľko oblastí, v ktorých sú ženy postihnuté rozdielmi v odmeňovaní výhradne na základe pohlavia. V nových ako aj v starých členských štátoch sa ženy stretávajú s rozdielmi vo výške hodinovej mzdy. Rozdiely si možno všimnúť aj v rozdelení príjmov medzi mužmi a ženami: v rámci najvyšších miezd dosahuje podobné rozdelenie príjmov 20 % žien v porovnaní so 40 % mužov v Európe. Ďalší očividný rozdiel v odmeňovaní spočíva v rodovej sektorovej segregácii, keďže v polovici pracovných miest v troch sektoroch dominujú muži.

Nakoniec, nadmerné zastúpenie žien, 30 %, v pracovných pozíciách na čiastočný úväzok ovplyvňuje ich podiel na pracovnom trhu. Číselné údaje sú omnoho nepriaznivejšie, pokiaľ ide o ženy s určitým etnickým pôvodom, ako napríklad rómskym. Kým právny rámec EÚ v súvislosti s rovnakou odmenou je veľmi rozsiahly, ženy v Európskej únii majú stále nižšie mzdy než muži, dokonca aj ženy s rovnakými zručnosťami a úrovňou vzdelania. To dokazuje, že hlavným cieľom, ktorý treba dosiahnuť, je skvalitnenie právnych predpisov zvýšením ich účinnosti.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE) , písomne. – Rozdiely v odmeňovaní sú v EÚ znepokojujúco vysoké. Uskutočnili sa určité iniciatívy s cieľom zmenšiť uvedené rozdiely, ale tempo ich zmenšovania je veľmi pomalé. Parlament opakovane žiadal Komisiu, aby prevzala iniciatívu. V správe o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov sú načrtnuté osobitné spôsoby, ktorými môže EÚ tento problém vyriešiť.

Je dôležité dôslednejšie a podrobnejšie vymedziť pojmy ako „rozdiely v dôchodkoch“, „priama diskriminácia v odmeňovaní“ a „nepriama diskriminácia v odmeňovaní“, aby sme mali lepšie nástroje na odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov.

V súčasnosti nemáme presné štatistické údaje, ktoré potrebujeme na posúdenie situácie. Členské štáty a Komisia by mali skvalitniť vypracovávanie svojich štatistík. To isté by však mali urobiť aj súkromné spoločnosti. Od spoločností by sa malo požadovať, aby vykonávali pravidelné audity odmeňovania a čo najviac sprístupňovali ich výsledky.

Ďalší spôsob, ktorým môžeme pomôcť vyriešiť uvedený problém, spočíva v osobitnom odkaze na diskrimináciu v odmeňovaní v článku 26 (Predchádzanie diskriminácii) smernice 2006/54/ES.

Je jednoducho neprijateľné, aby ženy v EÚ zarábali v priemere o 15 % menej než muži. Ako najvyšší orgán musíme urobiť niečo, aby sme napravili túto nespravodlivosť.