Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 18. novembra 2008 - Štrasburg

4. Režimy podpory pre poľnohospodárov v rámci SPP – Úprava spoločnej poľnohospodárskej politiky – Podpora rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka – Strategické usmernenia Spoločenstva pre rozvoj vidieka (2007 – 2013) (rozprava)

  Predsedajúca – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– správa (A6-0402/2008) pána Luisa Manuela Capoulasa Santosa v mene Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (KOM(2008)0306 – C6-0240/2008 – 2008/0103(CNS)),

– správa (A6-0401/2008) pána Luisa Manuela Capoulasa Santosa v mene Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka o návrhu nariadenia Rady o úpravách spoločnej poľnohospodárskej politiky zmenou a doplnením nariadení (ES) č. 320/2006, (ES) č. 1234/2007, (ES) č. 3/2008 a (ES) č. […]/2008 (KOM(2008)0306 – C6-0241/2008 – 2008/0104(CNS)),

– správa (A6-0390/2008) pána Luisa Manuela Capoulasa Santosa v mene Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (KOM(2008)0306 – C6-0242/2008 – 2008/0105(CNS)),

– správa (A6-0377/2008) pána Luisa Manuela Capoulasa Santosa v mene Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/144/ES o strategických usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj vidieka (programovacie obdobie 2007 – 2013) (KOM(2008)0306 – C6-0239/2008 – 2008/0106(CNS)).

  Luis Manuel Capoulas Santos, spravodajca. – (PT) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, som veľmi rád, že vás môžem všetkých privítať v úvode tejto rozpravy. Ide o posledný krok v dlhom a demokratickom procese rozhovorov a úvah o súčasnosti a budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

Dokazuje to veľmi náročnú prácu, ktorá počas mnohých mesiacov, vlastne viac než jeden rok, zahŕňala veľkú dávku spolupráce medzi Parlamentom, Radou a Komisiou a celým poľnohospodárskym a vidieckym svetom v Európskej únii. Počas tohto obdobia som mal príležitosť vypočuť si mnoho názorov organizácií zastupujúcich odvetvie poľnohospodárstva a svet vidieka v rôznych členských štátoch a mal som možnosť viesť dialóg s poslancami parlamentov a zástupcami inštitúcií z mnohých, vlastne takmer všetkých členských štátov a inštitúcií Spoločenstva a začínal som, samozrejme, tu v Európskom parlamente.

Pri svojom hľadaní najlepšej možnej syntézy som sa zúčastnil mnohých seminárov a konferencií a starostlivo som si vypočul každého aj prostredníctvom médií. Musím preto poďakovať všetkým svojim kolegom, ktorí sa s nadšením zúčastňovali tejto rozpravy, ako aj koordinátorom politických skupín. Obzvlášť musím zdôrazniť úlohu, ktorú zohrával pán Goepel, a to nielen ako koordinátor skupiny PPE-DE, ale aj ako spravodajca správy z vlastnej iniciatívy, ktorá predchádzala správam, o ktorých dnes hovoríme.

Musím poďakovať aj predsedovi Parishovi za spôsob, akým viedol prácu v našom výbore, a za vynikajúcu spoluprácu sekretariátu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vzhľadom na to, že vykonal najťažšiu a technicky najnáročnejšiu časť práce.

Napokon musím poďakovať Komisii, ktorú dnes zastupuje pani komisárka, za jej pripravenosť spolupracovať aj v rámci príslušných odborov a tiež pánovi Barnierovi za spôsob, akým nepretržite komunikoval s Parlamentom, dokonca aj pred formálnym začiatkom francúzskeho predsedníctva.

Tento príklad rozšírenej spolupráce dobre a včas ukázal klady spolurozhodovacieho postupu, ktorý, dúfam, bude môcť vstúpiť do platnosti po úplnej ratifikácii Lisabonskej zmluvy azda už čoskoro.

Táto rozprava so všetkými jej súhlasmi a nesúhlasmi jasne ukazuje komplexnosť európskeho poľnohospodárstva v celej jeho rozmanitosti. Zároveň exemplárnym príkladom ukazuje význam, aký Európa, jej inštitúcie a obzvlášť Parlament prikladajú tejto téme. Predložených 1 170 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu Komisie, hlavne ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že dostupné obdobie bolo prerušené letnou prestávkou, demonštruje rozsiahlu účasť poslancov na tejto rozprave.

Dosiahnuté kompromisy medzi štyrmi z hlavných politických skupín v Parlamente, pričom takmer 400 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov o najdôležitejších otázkach sa sústreďuje do šiestich kompromisov, však tiež odhaľujú zmysel poslancov pre zodpovednosť, duch kompromisu a pripravenosť ustupovať.

Pokiaľ ide o obsah správy, ktorú považujem za primerane vyváženú a schopnú reagovať na aktuálne problémy a poskytujúcu dobré usmernenie do budúcnosti, musím povedať, že Parlament považuje mnohé z návrhov Komisie za pozitívne a akceptuje ich.

Zdôraznil by som tieto body: potvrdenie potreby spoločnej politiky ako nevyhnutnosti pre dosiahnutie konkurencieschopného poľnohospodárstva v Európe udržateľného z pohľadu životného prostredia, príspevky zo strany Komisie s cieľom zaistiť, aby bola SPP spravodlivejšia a prijateľnejšia pre spoločnosť, dôraz na zjednodušenie a odstránenie byrokracie, potvrdenie obsiahnuté v návrhu dať väčšiu slobodu voľby poľnohospodárom pri definovaní vlastných výnosných možností, finančné posilnenie rozvoja vidieka a rozšírenie jeho rozsahu na nové problémy (energia, klíma, voda, biodiverzita), zavedenie zásady progresívnej modulácie, ďalšia flexibilita poskytovaná členským štátom pri riadení SPP (hovorím o článku 68), vytvorenie systému riadenia rizika a krízy pomocou spolufinancovania Spoločenstvom a všeobecné pozitívne smerovanie prijaté v rozhovoroch o modeli po roku 2013 a v reakcii Európskej únie na rokovania Svetovej obchodnej organizácie zamerané na spravodlivú a recipročnú dohodu v záujme regulovaného medzinárodného obchodu s poľnohospodárskymi produktmi.

Návrhy Komisie však obsahujú aj aspekty, ktoré Parlament a ja ako spravodajca považujeme za menej pozitívne. Pri niekoľkých iných príležitostiach som už spomínal, že návrhy Komisie v niektorých aspektoch, napríklad s ohľadom na nástroje riadenia trhu a sektor mlieka, obsahujú prehnane liberálny tón, ktorý sa môže ukázať ako nebezpečný práve v čase, keď na trhoch panuje obrovská nestabilita a nestálosť. Zároveň je tu nedostatok sociálnej citlivosti, ktorý je úplne zjavný z návrhu na vylúčenie drobných poľnohospodárov.

Zároveň sa domnievam, že návrh Komisie v oblasti sociálnej a územnej súdržnosti sa uberá nesprávnym smerom, keďže navrhuje ukončenie mechanizmu prerozdeľovania platieb v rámci novej modulácie. Myslím si tiež, že Komisia nezohľadnila primerane určité sektory, ktoré sú mimoriadne ohrozené súčasnou krízou na trhoch a ktoré čelia vážnemu riziku ukončenia činnosti, ak vezmeme do úvahy navrhovaný časový rozvrh a mieru oddelenia do roku 2013. Ide o prípad sektora chovu oviec, a práve preto sme sa dohodli, že prizveme tieto malé spoločné organizácie trhov, pretože aj keď sú malé, sú veľmi významné a z politického, hospodárskeho a sociálneho hľadiska veľmi dôležité pre určité regióny Európy, kde sa veľmi ťažko hľadajú alternatívy.

Správa a hlasovanie vo Výbore pre poľnohospodárstvo sa veľkou väčšinou zamerali na nápravu niektorých z týchto menej pozitívnych aspektov.

Päť kompromisov prijatých v súvislosti s kľúčovými prvkami modulácie predstavuje dôležité návrhy Parlamentu. Sú to: percentuálna a progresívna povaha podpory pre drobných poľnohospodárov, ktorá dáva členským štátom väčšiu slobodu pri stanovovaní minimálnych hraníc, percento zachovania podľa článku 68 a rozšírenie jeho pôsobnosti, širšia pôsobnosť poistného systému, ktorý sa rozšíri na priemysel rybolovu, otázka spolufinancovania rozvoja vidieka a rozšírenie nových úloh. Mnohé ďalšie návrhy Parlamentu sú tiež pozitívnymi príspevkami. Zdôraznil by som napríklad ohodnotenie faktora zamestnanosti pri výpočte rozdeľovania podpory a dodržiavanie požiadaviek na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci v súvislosti s podmienkami prijímania danej pomoci.

Aj Výbor pre poľnohospodárstvo prijal veľmi jasné stanovisko k najnáročnejšiemu aspektu tohto problému, a to k sektoru mlieka. Ide o veľmi dôležitý problém, ktorý musíme vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu riešiť opatrne.

Napriek tomu, že si nesmierne vážim všetky stanoviská, pričom niektoré z nich sú v úplnom protiklade s mojimi v určitých oblastiach, ale aj tak si zaslúžia rešpekt, myslím, že stanovisko prijaté Výborom pre poľnohospodárstvo je celkom rozumné. Bol by som rád, keby ho plénum prijalo a keby ho Rada s podporou Komisie potvrdila. Rozumná miera zvýšenia produkcie v priebehu dvoch rokoch navyše k 2 %, o ktorých sme rozhodli na rok 2008, a konečné rozhodnutie začiatkom roka 2010 o budúcnosti tohto odvetvia na základe trhového vývoja so 4 % zvýšením v priebehu troch rokov mi pripadajú ako celkom rozumné stanovisko, ktoré by hádam mohlo vytvoriť záverečný kompromis.

Vážená pani predsedajúca, na záver chcem vyjadriť svoju nádej, že táto rozprava povedie k objasneniu stanovísk a že sa nám podarí dosiahnuť konsenzus, ktorý od nás očakávajú poľnohospodárstvo a poľnohospodári. Dúfam, že my všetci – Parlament, Rada a Komisia – sa vyrovnáme s touto úlohou.

  Michel Barnier, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, nesmierne ma teší, že môžem znovu navštíviť tento Parlament a vás v takom rozhodujúcom momente, keďže sa Parlament a Rada usilujú zaujať definitívne stanovisko k tejto otázke o kontrole stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Všetci si uvedomujeme, že táto kontrola stavu nepredstavuje základnú zmenu v prístupe ako v prípade reformy v roku 2003, ale výrazné upravenie reformy vzhľadom na veľmi menlivú situáciu.

Vďaka tomu je možné reagovať na situáciu, ktorú sme si pred niekoľkými rokmi vôbec nevedeli predstaviť. Kto by bol očakával trhové trendy od roku 2008, ktoré viedli k drastickému zvýšeniu cien v poľnohospodárstve a spôsobili, ako všetci dobre vieme, potravinové nepokoje na takmer celom svete?

Táto situácia nám ukázala, v akej miere je poľnohospodárstvo pre náš európsky kontinent naďalej strategickým aktívom a aký veľký zmysel má myšlienka potravinovej nezávislosti v kontexte zvýšenej nestálosti cien poľnohospodárskych produktov.

Kontrola stavu sa síce týka len pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, tých je však veľa a sú komplexné a pre nás všetkých vytvárajú balík, ktorý je náročné dokončiť.

Rada už urobila veľa práce na všetkých úrovniach, aby mnohé otázky vyriešila. V tomto smere chcem ponúknuť svoju úprimnú vďaku za hodnotnú prácu, ktorú vykonalo slovinské predsedníctvo. Vďaka nemu je možné začať pracovať veľmi konštruktívne, najmä vzhľadom na oznámenie Komisie. A navyše, dámy a páni, sú to vaši spravodajcovia, pán Lutz Goepel a Luis Manuel Capoulas Santos, ktorí v mene Parlamentu pracovali na tomto oznámení o legislatívnych návrhoch. Obom vám chcem úprimne poďakovať za kvalitu vašich správ, ktoré boli veľmi dôkladné a plné návrhov.

Ako viete, chcel som s Európskym parlamentom spolupracovať už od začiatku. Mám už s touto prácou skúsenosti z čias, keď som mal tú česť päť rokov vystupovať ako európsky komisár zodpovedný za regionálnu politiku a inštitúcie. A, ako som povedal, chcel som na tejto téme pracovať v duchu budúceho spolurozhodovacieho postupu.

Veľmi som sa zaujímal o ďalšiu prácu, ktorú Parlament vykonal paralelne s prácou Rady, a medzi nami nastalo niečo, čo by sa dalo nazvať určitým kvalitnejším dialógom.

Viedol som veľmi produktívne a pravidelné rozhovory o stave rokovaní s členmi Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a v rámci Parlamentu. Bolo to takmer 50 hodín schôdzí s Európskym parlamentom a kolegami. V každej rozhodujúcej fáze rokovaní sme sa stretli s Radou, v dňoch 27. septembra a 22. októbra po hlasovaní vo Výbore pre poľnohospodárstvo a dňa 4. novembra, aby sme riešili záverečnú fázu rokovaní a konanie októbrovej Rady.

V tejto súvislosti chcem, dámy a páni, poďakovať špeciálne predsedovi vášho výboru pánovi Neilovi Parishovi za jeho aktívnu spoluprácu počas celého procesu. Ďalej chcem poďakovať predsedom vašej skupiny pánom Lutzovi Goepelovi, Luisovi Manuelovi Capoulasovi Santosovi, Nielsovi Buskovi, Friedrichovi-Wilhelmovi Graefemu zu Baringdorfovi, Vincenzovi Aitovi a Sergiovi Berlatovi.

Keďže v súčasnosti vedieme predsedníctvo, pravidelne informujeme Radu na ministerskej a technickej úrovni o stave prác Parlamentu. Na našej poslednej schôdzi Rady ministrov v Luxemburgu som napríklad osobne informoval každého ministra písomne o stanovisku Parlamentu k jednotlivým položkám, o ktorých sme mali rokovať v Rade.

Zajtra po vašom hlasovaní budeme môcť spoločne s pani Mariann Fischerovou Boelovou hľadať politickú dohodu v rámci tejto Rady. Pred začatím, a myslím tým pred začatím, poslednej fázy rokovaní budem informovať ministrov o výsledku vášho hlasovania o kontrole stavu.

Dámy a páni, nájdenie kompromisu nikdy nie je ľahké, pretože zostali nevyriešené mnohé významné body. Ide o otázky, ktoré nás rozdelia, no sme rozhodnutí – predsedníctvo je rozhodnuté – nájsť spoločne s Komisiou a na základe vášho hlasovania najlepší možný dynamický kompromis.

Práca v Rade ukázala, že ako ministri máme v mnohých otázkach podobné názory ako Parlament. Uvediem dva príklady. Prvým je snaha o zvýšenú flexibilitu pre článok 68. Druhým je zachovanie výnimočných trhových opatrení v prípade zdravotnej krízy, článok 44 o jednotnom nariadení o spoločnej organizácii trhov, ktorý bude súčasťou záverečného kompromisu.

Môžem vás uistiť, pani predsedajúca, dámy a páni, že spomedzi tých najcitlivejších otázok existujú minimálne dve mimoriadne citlivé, problém mlieka a problém modulácie. V Rade sme viedli rozpravy, ktoré boli práve také dôkladné, zanietené a temperamentné ako tie, ktoré som počul a videl tu v Parlamente. Na oboch fórach boli vyjadrené tie isté obavy.

Dnešná ranná rozprava a zajtrajšie hlasovanie o kontrole stavu sú preto veľmi dôležitými krokmi, ktoré znovu ukazujú podstatnú úlohu Parlamentu, ktorú musí Parlament naďalej plniť. V každom prípade práve v tomto duchu, v duchu kvalitnejšieho dialógu, v duchu spolurozhodovacieho postupu som chcel niekoľko mesiacov pracovať v mene predsedníctva.

Práve preto ma veľmi teší, a nepochybne aj pani komisárku, že som vás dnes ráno mohol počúvať, odpovedať na niektoré z vašich otázok a uzavrieť s vami túto záverečnú diskusiu.

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, predtým než prejdem k podrobnejšiemu obsahu tejto diskusie, chcem v prvom rade poďakovať pánovi Capoulasovi Santosovi za všetku prácu, ktorá bola vykonaná na tejto správe. Určite nepodceňujem ťažkú prácu a, ako spomínal aj sám pán Capoulas Santos, množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov určite ani trochu nezjednodušilo prácu na hľadaní spoločného kompromisu.

Strávili sme viac než rok pri spoločnom rozhovore o kontrole stavu, niekedy veľmi podrobne, najprv na základe správy pána Goepela a teraz napokon na základe správy pána Capoulasa Santosa. Myslím, že nemusím vysvetľovať svoju vďačnosť za konštruktívnu spoluprácu, ktorú som vždy mala s Parlamentom, a že sme sa vždy snažili počúvať a hľadať všeobecne prijateľný kompromis.

Keďže mám obmedzený čas, je úplne nemožné, aby som hovorila o všetkých podrobnostiach, preto sa budem sústrediť na niektoré z najdôležitejších bodov. Začnem sektorom mlieka.

Rok 2007 bol rokom veľmi zvláštnym, no určite poučným. Naučili sme sa počas neho jednu vec: naše systémy kvót neumožňujú, aby sa ponuka vyrovnala dopytu. V dôsledku toho sme videli, ako sa ceny mliečnych produktov rapídne zvýšili. Niekoľkí poľnohospodári mi povedali, že to bolo dobré, kým to trvalo. Následne však zvýšená produkcia jasne reagujúca na vyššie ceny viedla k veľmi prudkému poklesu cien.

Myslím si, že sa všetci dnes zhodneme na tom, že sa tento sektor naozaj usiluje o opätovné získanie zákazníkov, ktorí sektor mlieka a mliečnych výrobkov opustili, pretože si mysleli, že ceny sú príliš vysoké. Vidím preto, že Parlament navrhuje zvýšenie o 1 %, ale len na dva roky, teda 2 % zvýšenie do roku 2010.

Myslím, že je dôležité, aby sme sa pozreli na následky rozhodnutí, ktoré budeme prijímať v sektore mlieka, ale v roku 2010 by to bolo priskoro. Myslím, že by sme sa mali držať roku 2011, pričom jasne uvádzame, že budeme prístupní hovoriť o všetkom v roku 2011. Skutočnosťou však je, že platnosť systému kvót uplynie v roku 2015.

Zo všetkých diskusií som sa zároveň dozvedela, že je tu silný tlak na vytvorenie fondu pre mlieko. Súhlasím, že určité slabé opatrenia by sa mali prispôsobiť alebo prijať lepšie a som presvedčená, že možno veľa urobiť v rámci nového článku 68.

Priznávam, že súčasný článok 69 je príliš úzky a príliš obmedzujúci na to, aby sa použil v rámci perspektívneho spôsobu, preto teraz otvárame nové možnosti v novom článku 68. Ak by sa nám podarilo dosiahnuť dobrú kombináciu medzi článkom 68 a novými možnosťami rozvoja vidieka, som si celkom istá, že nájdeme riešenia osobitných problémov, ktoré sa týkajú niektorých regiónov.

V prípade režimu jednotných platieb a oddelenia platieb Komisia navrhuje, aby sme si ponechali možnosť viazať platby v dvoch alebo troch oblastiach – v prípade chovu dojčiacich kráv, oviec a kôz – pretože si uvedomujeme, že v týchto troch oblastiach stojíte pred špecifickými problémami. Zároveň chcete ponechať viazané platby pre prémiu za výkrm býkov, pre bielkovinové plodiny a pre sušené krmivo. Môj základný postoj je, že je dôležité oddeliť tento systém. Ide o základný prvok všetkých reforiem, ktoré sme prijali. A znovu sa musíme pozrieť na možnosti zjednodušenia a využiť každú príležitosť, aby sme náš systém zjednodušili. Som však otvorená nájdeniu riešenia, ktoré bude menej komplikované než to navrhnuté nami.

Navrhli sme dvojkrokový prístup k oddeľovaniu a spolu s predsedníctvom by sme si možno želali realizovať ho v jednom kroku, no odložíme ho až do roku 2012 – na posledný rok uplatňovania – s účinkami v rozpočtovom roku 2013. Pýtali ste sa, prečo by sme to mali komplikovať viac, než je potrebné. Ako som už spomínala, článok 68 sa má využiť ako flexibilnejší nástroj, ale s určitými obmedzeniami, pretože chcete viazať 10 %. Myslím, že by sme mali byť opatrní, aby nenastala situácia, že oddeľovanie bude prebiehať bočnými dvierkami prostredníctvom článku 68.

A na záver k modulácii, k rozvoju vidieka a novým úlohám. Myslím si, že sa všetci zhodneme na tom, že potrebujeme viac peňazí na riešenie týchto nových úloh. Zmena klímy je tou prioritnou. Ďalej musíme nájsť nové spôsoby hospodárenia s našou vodou. Voda je vzácnym zdrojom, no je mimoriadne dôležitá pre poľnohospodárstvo, najmä v našich južných regiónoch. Preto musíme používať nové technológie, aby sme využívali vodu tým najrozumnejším spôsobom a aby sme sa vyhli jej plytvaniu. Dá sa to urobiť, no potrebujme na to peniaze.

Práve preto som navrhla tento prechod z prvého do druhého piliera. 8 % postupne zavedených v priebehu niekoľkých rokov. Viem, že zajtra možno nájdeme kompromis v tejto oblasti, no chcem zdôrazniť, že budeme potrebovať peniaze, a to aj na osi biodiverzity a mlieka, ktoré zavádzame do systému.

Nebudem rozoberať podrobnosti progresívnej modulácie. Poznám vaše názory a viem, že teraz poviete „1, 2, 3“. Som si istá, že aj v tomto prípade sa nám podarí nájsť slušný kompromis.

Dotkla som sa len niektorých z hlavných problémov a som si istá, že budem mať príležitosť reagovať po rozprave. Spolu s predsedníctvom som odhodlaná nájsť rozumný kompromis. Všetci vieme, že človek nikdy nedostane všetko, čo by chcel. Preto si myslím, že bude úlohou nás všetkých stotožniť sa s myšlienkou, že musíme ustúpiť, aby sme našli kompromis, z ktorého bude mať európsky poľnohospodársky sektor výhody v globalizovanejšom svete.

  Kathalijne Maria Buitenweg, spravodajkyňa Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko. – (NL) Vážená pani predsedajúca, Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín síce prikladá veľkú váhu tomu, aby vystupoval ako spoľahlivý orgán, to však neznamená, že nie je možné realizovať veľké zmeny, ale to, že ich musíme oznámiť v dostatočnom predstihu a že ľuďom treba ponúknuť aj alternatívy.

V minulom roku Európska komisia predložila oznámenie o stave spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá potrebuje radikálnu reformu. Zámerom bolo urobiť drastické škrty v priamych dotáciách a zvýšiť výkonnosť z pohľadu ochrany životného prostredia a zamestnanosti. Napokon nás sklamalo, ako boli návrhy upravené a že zahŕňajú množstvo bezvýznamných škrtov v priamych dotáciách. Poľnohospodári by nemali dostávať dotácie podľa minulých výnosov ani vlastníctva pôdy. Výbor pre životné prostredie by uprednostnil, aby dostávali dotácie za verejnú službu, ktorú poskytujú, ako napríklad za rozširovanie biodiverzity a hospodárenie s vodou, a za činnosti prospešné pre životné prostredie, dobré životné podmienky zvierat a bezpečnosť potravín, ktoré sú nad rámec zákonných povinností. Boli by sme radi, keby sa takéto kritériá zaviedli od roku 2020.

Dnes večer hovoríme o poklese množstva včiel. Ak sa má táto situácia zlepšiť, je potrebné obmedziť používanie sprejov a podporovať biodiverzitu zavedením bezpečnostných zón. V tejto súvislosti sú problémom genetické technológie a intenzívne jednostranné poľnohospodárstvo. Dúfam, že podobne ako dnes ráno, aj dnes večer sa zaviažeme k typu poľnohospodárstva, v ktorom dochádza k vzájomnému posilňovaniu orného poľnohospodárstva a prírody.

  Markus Pieper, spravodajca Výboru pre regionálny rozvoj požiadaného o stanovisko. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, dosiahli sme určitý pokrok smerom k slobodným trhom s poľnohospodárskymi produktmi, a to tak z pohľadu uvoľňovania trhových regulácií, ako aj sociálnej a hospodárskej ochrany v rámci európskych politík.

Vyslovene vítam skutočnosť, že Komisia už zaujala pozitívny postoj k niekoľkým návrhom Parlamentu. Chcem poďakovať aj spravodajcovi, ktorý prevzal mnoho z návrhov od Výboru pre regionálny rozvoj o modulácii a rozvoji vidieka. Zostáva nám však jedna vec. Chceme vylúčiť viac drobných poľnohospodárov z dodatočných škrtov v prostriedkoch. Vo výbore pre regionálny rozvoj podobne ako mnohí kolegovia veríme, že hranica pre výnimky by mala byť zvýšená na maximálne 10 000 EUR.

Pani komisárka, na rozdiel od názoru, ktorý vyjadrili ostatní a ktorý všetci poznáme, tento návrh nie je smiešny. Náš návrh je naopak veľmi závažný, pretože jeho cieľom je umožniť poľnohospodárom spoľahlivosť plánovania pri vstupe do trhového hospodárstva a zároveň dodržiava sľuby stanovené v poľnohospodárskej reforme v roku 2003. Turbulencie na trhu v posledných mesiacoch mimoriadne postihli malé poľnohospodárske podniky. Práve preto by sme im mali ponúknuť politickú podporu. Tento návrh by mohol, samozrejme, obmedziť špeciálne programy v konkrétnych sektoroch. Musíme si však uvedomovať chyby v systéme. Nemôžeme krátiť prémie pre poľnohospodárov v oblasti produkcie mliečnych výrobkov a potom označovať fond pre mlieko financovaný týmto spôsobom za možnosť záchrany.

Ak na tieto štrukturálne zmeny potrebujeme peniaze, musia sa nájsť v nevyužitých poľnohospodárskych a štrukturálnych fondoch. Poľnohospodárska politika bude naďalej rozporuplná a nevypočítateľná, ak bude tlačená tam a späť medzi prvým a druhým pilierom. Preto Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva na spoľahlivosť plánovania v programoch rozvoja vidieka a v rámci príjmov poľnohospodárov. To však bude možné len vtedy, keď v budúcnosti striktne oddelíme operačný prístup kompenzačných platieb od regionálnych programov. Od Komisie by sme teraz chceli počuť návrhy v tomto duchu.

  Lutz Goepel, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, Boh vie, že dve minúty sú veľmi málo na to, aby som sa mohol zaoberať jednoročnou svedomitou prácou na tejto kontrole stavu. Chcel by som spomenúť len niekoľko bodov. Pripomeniem vám, že v novembri 2007 Komisia hovorila o 8 % modulácii a 45 % znižovaní. V správe pána Goepela sa spomínala 4 % progresívna modulácia, teda modulácia závislá od veľkosti poľnohospodárskeho podniku. Potom sme počuli o 8 % základnej modulácii a 9 % progresívnej modulácii, celkovo teda o 17 %, ktoré navrhla Komisia. A nedávno sme sa počas hlasovania vo výbore dostali k číslu 5 %. Bolo pre nás dôležité, aby všetky prostriedky modulácie zostali v regióne a aby sa použili bez ohľadu na veľkosť poľnohospodárskeho podniku alebo jeho právnu formu.

Pani komisárka, vyzvali ste na väčšiu flexibilitu pre členské štáty počas zmeny systému. To by znamenalo viac príležitostí na zavedenie ďalšieho oddeľovania a zanechanie historických referenčných hodnôt. V zásade s tým súhlasím. Rozpravy vo výbore ukázali, že to nie je vhodné vo všetkých oblastiach, a na to by sa malo pamätať hlavne v súvislosti s oblasťou plodín, keďže sa vzďaľujeme od menších organizácií trhu. Nové úlohy a rastúca globálna mobilita na trhoch si vyžadujú nové, flexibilné mechanizmy. Uspeli sme aj v sektore mliečnych výrobkov pri predefinovaní článku 68 tak, aby podporoval znevýhodnené regióny.

Napokon sa dostávame k mlieku, najzložitejšej veci v tomto hodnotení. Keďže je taká komplikovaná, uprednostnil by som, keby sme ju riešili v komplexe problémov súvisiacich s mliečnou produkciou pomocou možností a doplňujúcich opatrení ako komplexnú správu v čase odstránenia kvót v roku 2010 alebo 2011. Fond pre mlieko je však pomerne veľký a poskytne ďalšiu podporu poľnohospodárom v oblasti mliečnej výroby, najmä v znevýhodnených oblastiach. Nemali by sme opovrhovať podporou investícií pre poľnohospodárov v oblasti mliečnej výroby bez viazanej kvóty v celej EÚ, lebo by to znížilo nákupný tlak, ktorý podniky zažívajú.

A ešte jedna osobná vec na záver. Chcel by som poďakovať svojmu tímu za úspešné dotiahnutie tohto balíka do konca v závere môjho aktívneho obdobia ako poslanca Parlamentu počas francúzskeho predsedníctva.

(potlesk)

  Stéphane Le Foll, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážená pani komisárka, pán minister, pán Capoulas Santos, chcel by som teda prehovoriť, no ako povedal pán Goepel, dve minúty o takejto dôležitej správe sú málo.

To, čo chcem povedať, je celkom jednoduché. V prvom rade chcem obhájiť rovnováhu správy, ktorú dnes predniesol pán Capoulas Santos. Bolo potrebné aktualizovať spoločnú poľnohospodársku politiku, čo je cieľom kontroly stavu, no zároveň bolo rovnako potrebné nestratiť jednotnosť tejto politiky na európskej úrovni tak, aby naďalej pokračovala ako politika, ktorá stanovuje poľnohospodárske ciele pre celú Európu. Túto rovnováhu chcem teraz obhajovať uvedením štyroch príkladov.

Prvým príkladom sú kvóty na mlieko, ktoré vyvolali rozpravu, a hovorím úprimne, že podľa mňa bolo zaujaté stanovisko správne. V tejto oblasti musíme byť naďalej obozretní. Všetci tí, ktorí chcú konať rýchlo a zvýšiť vyrábané množstvá a zbaviť sa trhového mechanizmu, podstupujú významné riziko toho, že ceny mlieka klesnú a im zostane mimoriadne ťažká práca na reštrukturalizácii.

Aj pri rozdelení pomoci sme dosiahli pozíciu, ktorá je podľa mňa vyvážená. Úplné oddelenie ohrozuje mnoho druhov produkcie. Musíme chrániť rôzne druhy produkcie v Európe: chov oviec, hovädzieho dobytka, kôz a pestovanie drobných plodín.

Pokiaľ ide o regulačné mechanizmy, môžeme ísť cestou poistenia, no zároveň musíme zachovať verejné mechanizmy, ktoré umožňujú prevenciu a reguláciu. Práve to obsahuje správa a to je podľa mňa veľmi dôležité.

A napokon, pokiaľ ide o celkový rozvoj pomoci a spôsob, akým sa bude realizovať, chcel by som povedať, že zmenou a obmedzením článku 68 sa podnikli veľmi dôležité kroky. Sú krokom správnym smerom k situácii, ktorá zaistí, že náš globálny poľnohospodársky model bude smerovať k udržateľnosti. Musíme pamätať na zachovanie operačného modelu, ktorý je založený na jednotlivcoch alebo skupinách a ktorý zohľadňuje tri ciele, a to hospodársky, ekologický a sociálny.

  Niels Busk, v mene skupiny ALDE. – (DA) Vážená pani predsedajúca, kontrola stavu bola označená za spôsob zabezpečenia zjednodušenia a odstránenia byrokracie. To boli kľúčové nadpisy, keď sme začali našu rozpravu. Zároveň sme vyhlásili, že poľnohospodárstvo v rámci EÚ bude pripravené na rozšírenie voľného obchodu, a to najmä na nové obdobie po roku 2013, keď vyprší platnosť súčasnej dohody. Rovnako bolo pre nás v Európe veľmi dôležité prevziať našu časť zodpovednosti za produkciu kvalitných potravín, nielen pre európskych spotrebiteľov, ale pre celý svet, konkrétne pre zväčšujúcu sa časť svetovej populácie, ktorá požaduje potraviny.

Sektor mlieka bol tým, v ktorom sme chceli otestovať, či sme v Európe pripravení splniť požiadavky zvýšenej produkcie. V tomto smere sa domnievam, že je sklamaním byť súčasťou tejto rozpravy o tom, či by sme mali začať takzvané hladké pristátie a dať príležitosť producentom mlieka, ktorí chcú zvýšiť svoju produkciu. Pre mňa je to signál, že v Európe nie sme práve pripravení na zmenu, ktorú si bude vyžadovať zajtrajšok a najmä obdobie po roku 2013.

Pokiaľ ide o zjednodušenie a obmedzenie byrokracie – aby bolo jednoduchšie byť poľnohospodárom –, treba povedať, že nie je práve jednoduché nájsť jasné alebo dostatočné príklady toho, ako sme zjednodušili situáciu alebo obmedzili byrokraciu. Celý problém systému krížového plnenia, kde momentálne existujú veľké rozdiely medzi členskými štátmi, je oblasťou, kde podľa mňa jasne musíme zabezpečiť zlepšenie. Najdôležitejšie je to, že táto kontrola poľnohospodárskej politiky by mala podľa môjho názoru oveľa jasnejšie naznačovať smer, ktorým sa má poľnohospodárstvo uberať v čase vypršania platnosti dohody v roku 2013.

Pozitívnym prvkom je politika oblastí vidieka, kde je, prirodzene, dôležité, aby prostriedky modulácie zostali na vidieku a aby mohli byť naozaj užitočné. A na záver, bol by som uvítal – a myslím si, že by to prinieslo výhody európskemu poľnohospodárstvu – ak by sme sa my v Parlamente viac držali návrhu, ktorý dávnejšie predložila Komisia.

  Janusz Wojciechowski, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, dvaja bratia dostali od rodičov vrecúško cukríkov. „Podeľme si ich spravodlivo,“ povedal starší brat. Mladší na to odpovedal: „Radšej by som si ich podelil rovnakým dielom.“ Tento príbeh opisuje vzťahy medzi starými a novými členskými štátmi, pokiaľ ide o poľnohospodárstvo. Staré štáty dostávajú viac a nové niekoľkokrát menej.

Chápeme, že je to prechodné obdobie, ale prečo by táto situácia mala pretrvávať aj po roku 2013? Prečo by mali nové štáty naďalej dostávať proporcionálne dvakrát alebo trikrát menej než staré členské štáty? Stále počúvame, že je to spravodlivé a že to má historické dôvody. Nechceme však spravodlivosť, chceme rovnosť. Nerovnosti v rámci systému dotácii produkcie, ktorý uprednostňoval poľnohospodárov s väčšou produkciou, mali určité odôvodnenie. Teraz sme sa však presunuli do oblasti dotácií, kde táto diskriminácia už nemá opodstatnenie. Po roku 2013 sa musí skončiť a medzi starými a novými členskými štátmi nesmú byť žiadne rozdiely. Aj my noví členovia chceme byť starými!

(potlesk)

  Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, tieto diskusie sa konajú za nepriaznivých podmienok. Ak by boli Íri hlasovali rozumne, mali by sme spolurozhodovací postup o otázkach poľnohospodárstva a jeho financiách od 1. januára 2009.

V súčasnosti naše rozhovory stále prebiehajú podľa starého systému, aj keď úradujúci predseda Rady pán Barnier súhlasil s našou účasťou. Je to síce láskavá ponuka, zostáva však len zbožným želaním, pretože veci sa majú tak, ako sa majú. Zrejmé je to aj z návrhov dokumentov Komisie. Prvý návrh, ktorý upravoval ako spravodajca pán Goepel – poskytol nám čísla len pred niekoľkými minútami – hovorí o veľkom znížení: 10, 25, 45. V Parlamente sme na tieto čísla nadviazali a pridali sme náklady na pracovnú silu, ktoré podliehajú špeciálnym poistným príspevkom. Súčasťou by bolo prerozdeľovanie, čo by bolo dobrým príkladom na rok 2013.

Teraz sa obávame, že v roku 2013 budeme čeliť lineárnemu zníženiu. V súvislosti s číslami, ktoré momentálne spomína Komisia, je potrebné povedať, že „vajatali hory, porodili myš“. Tento návrh je v tom lepšom prípade ľahostajný a nemá nič spoločné s diagnózou, ktorú ste správne ponúkli a s ktorou súhlasím. Predtým ste zopakovali kľúčové body: voda, klíma, genetická diverzita, obnoviteľná energia a produkcia mliečnych výrobkov. Uvažovať musíme o všetkých týchto oblastiach, no kroky, ktoré navrhujete, sú celkom smiešne.

Dovoľte mi povedať pár slov o sektore mlieka. Určite poznáte situáciu v odvetví mliečnych výrobkov. Existuje prebytok mlieka a ceny klesli na katastrofickú úroveň. Váš návrh je popohnať veci a zvýšiť príležitosti na produkciu. Trhové hospodárstvo však znamená vyrábať v súlade s dopytom. To, čo navrhujete, sa trochu podobá automobilovému priemyslu a jeho skracovaniu alebo rušeniu vianočnej prestávky a organizovaniu mimoriadnych zmien, aby sa zvýšili zásoby áut. Tento prístup je nesprávny a podporujem to, čo predtým povedal pán Goepel, že by malo zmysel neregulovať produkciu mliečnych výrobkov teraz v kontexte kontroly stavu, ale až potom, keď budeme mať analýzy trhu, ktoré sa už dlho sľubujú, stále sa však nepremenili na skutočnosť, a až potom by sme mali rozumne uzavrieť sektor mlieka riešením, ktoré by vyhovovalo z pohľadu trhu a požiadaviek poľnohospodárov.

  Vincenzo Aita, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, domnievam sa, že dnešná rozprava a následné hlasovanie predstavujú dôležitú fázu pre poľnohospodársku politiku Spoločenstva.

Myslím, že v dôsledku toho, čo sa udialo v posledných rokoch, najmä v posledných dvoch rokoch, je v Európe potrebná dokonca ešte silnejšia spoločná poľnohospodárska politika (SPP). Namiesto toho sme však prostredníctvom tejto zdĺhavej práce a práce, ktorú vykonal pán Capoulas Santos, riešili niektoré otázky, avšak v rámci starého systému. Otázky, ktoré sa v priebehu týchto posledných dvoch rokov stali pre Európu stredobodom pozornosti, sú tieto dve otázky, ktoré by som chcel zdôrazniť. Začali sme kontrolou stavu SPP vykonanou v roku 2003.

Niektoré údaje by nám mali dať priestor na zamyslenie, či ideme v našej práci správnym smerom, aj keď v priebehu tohto posledného roka a pol sa vykonala vynikajúca práca. Strácame veľký počet pracovných miest. Podľa údajov Eurostatu do roku 2005, nevieme teda presne, čo sa stalo v rokoch 2007 a 2008, približne dva milióny zamestnancov prišli o prácu v tomto stabilnom, sezónnom a rodinnom sektore. Počet firiem, ktoré sme stratili v rokoch 2003 až 2005 – znovu podľa údajov Eurostatu – je 611 000. V takýchto časoch hospodárskej krízy členské štáty dôrazne intervenujú v bankách a v odvetviach, v žiadnej krajine však neprebieha rozprava o stave poľnohospodárstva, pretože sa očakáva, že sa všetko dosiahne v rámci politiky Spoločenstva a SPP.

Domnievam sa, že prostredníctvom krokov, ktoré prijímame, ideme proti skutočným potrebám poľnohospodárov a opatreniam, ktoré naozaj požadujú, a to pomoc dostať sa zo situácie podriadenosti k spracovaniu a marketingu. Pretože ďalšia vec je – a už končím –, že poľnohospodárske podniky stratili svoj podiel na príjmoch v posledných dvoch či troch rokoch v prospech transformácie marketingového odvetvia.

Tieto problémy sme mali riešiť a hodnotenie je veľmi negatívne vo vzťahu k tomu, o čom budeme pozajtra hlasovať v Parlamente.

  Witold Tomczak, v mene skupiny IND/DEM. – (PL) Vážená pani predsedajúca, finančná diskriminácia rodinných poľnohospodárskych podnikov a nových členských štátov sú dvomi základnými mechanizmami spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré oslabujú EÚ a sú v rozpore s jej základnými zámermi. Navrhované zmeny tieto mechanizmy nelikvidujú. Ako môžeme spravodlivo reformovať európske poľnohospodárstvo, keď ignorujeme 95 % všetkých poľnohospodárskych podnikov? Tých 95 % sú pritom rodinné poľnohospodárske podniky s veľkosťou maximálne 50 hektárov. Dostávajú však len zvyšky z balíka poľnohospodárskych dotácii EÚ. Najbohatší poľnohospodári, ktorí tvoria len 1 %, dostávajú viac než 9 miliárd EUR, inými slovami viac než 90 % všetkých poľnohospodárov. Táto politika postihuje rodinné poľnohospodárske podniky, ktoré sú oporou európskeho poľnohospodárstva. Výsledkom súčasnej a navrhovanej poľnohospodárskej politiky bude pokračujúce vyľudňovanie vidieka, zhoršovanie životného prostredia a strata potravinovej bezpečnosti v regiónoch, štátoch a v EÚ ako celku.

  Peter Baco (NI). – (SK) Návrhy Komisie o kontrole stavu SPP sa formulovali v úplne iných podmienkach, v akých sa nachádzame dnes. Dnes je potrebné venovať sa viac najmä zmierneniu narastajúcej volatility poľnohospodárskych trhov, rýchlejšiemu približovaniu sa k svetovým cenám, zvýrazneniu nenahraditeľného postavenia pôdohospodárstva v spoločnosti, posilneniu systémovej stránky SPP a predovšetkým lepšiemu využitiu potenciálu diskriminovaného poľnohospodárstva v nových členských štátoch.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka už, žiaľ, len čiastočne korigujú nedostatočnú reakciu Komisie na tieto akútne potreby dneška. Komisia napríklad presadila uplatnenie progresívnej modulácie v snahe ukázať obyvateľom EÚ svoju schopnosť eliminovať vysoké podpory pre farmy.

To je úplne protismerné s objektívne sa prehlbujúcou potrebou koncentrácie výrobných faktorov. Čo je však úplne nezmyselné, to je neochota akceptovať návrhy, aby sa na takéto farmy nepozeralo ako na farmu majiteľa, ale ako na racionálne a perspektívne združenie malých samostatných nekonkurencieschopných vlastníkov pôdy. Teda jedného podielnika treba akceptovať ako jedného poľnohospodára.

Chcem preto poprosiť pána Barniera, úradujúceho predsedu Rady, aby dal priestor návrhom riešiacim tento problém aj na rokovaní Rady.

  Neil Parish (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi začať poďakovaním pani komisárke Mariann Fischerovej Boelovej, pánovi Barnierovi, úradujúcemu predsedovi Rady, pánovi spravodajcovi Capoulasovi Santosovi a aj pánovi Lutzovi Goepelovi za našu spoluprácu, ako aj všetkým členom výboru za ich ťažkú prácu. Máme totiž 27 členských štátov, a aj keď nemáme 27 stanovísk k tejto správe, máme ich celkom dosť a vo výbore sme spoločne dosiahli podľa mňa rozumný kompromis. Dovoľte mi poďakovať pani komisárke za jej spoluprácu a pomoc a obzvlášť pánovi Michelovi Barnierovi, pretože sme viedli rozšírenú spoluprácu, ak nie priamo spolurozhodovací postup.

Teraz musíme ísť vpred, prijať správu a dosiahnuť kompromis a stanovisko, aby poľnohospodári v Európe presne vedeli, kam smerujú.

Cítime potrebu produkovať potraviny – v minulom roku sme to jasne videli – a my musíme oslobodiť poľnohospodárov od byrokracie. Potrebujeme zjednodušenie. Zároveň potrebujeme, aby poľnohospodári robili obchodné rozhodnutia sami. Musíme sa preto pohnúť vpred. Áno, potrebujeme nejaké krízové riadenie, no nesmieme sa vrátiť späť do obdobia intervencií. Rovnováha musí byť správna.

Mnohí z nás lietajú po Európe a keď pristávame, páči sa nám hladké pristátie. A hladké pristátie potrebujú aj kvóty na mlieko. Potrebujeme deregulovať trh. Pani komisárka spomínala, že v minulom roku existoval dopyt po mliečnych výrobkoch a že tento rok nie je dopyt taký veľký. Ale v budúcom roku by sa mohol znovu zvýšiť a my potrebujeme flexibilitu, aby bolo možné ho uspokojiť.

Poľnohospodárstvo a vidiecke prostredie sú jedno a to isté a my sa musíme rozhýbať, aby sme zabezpečili riešenie zmeny klímy a hospodárenia s vodou, aby sme sa pozreli na biopalivá a bioplyny a aby sme posunuli Európu do dobrej pozície. Nesmieme ísť naspäť, pretože vo vzťahu k Svetovej obchodnej organizácii sme v dobrej pozícii. Poďme dopredu a naozaj zreformujme poľnohospodársku politiku.

  Brian Simpson (PSE). – Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcel poďakovať nášmu spravodajcovi za jeho ťažkú prácu na túto citlivú tému.

Napriek jeho veľkej snahe sa však obávam, že ja a rovnako ani moja národná delegácia nemôžeme podporiť túto správu. Domnievam sa, že SPP potrebuje radikálnu reformu. Potrebuje zanechať starý systém priamych dotácií a prejsť na systém, ktorý bude orientovaný trhovo, v ktorom sa bude ceniť udržateľnosť a životné prostredie vidieka a ktorý bude uznávať účinné poľnohospodárstvo namiesto podporovania toho neúčinného. Aj keď táto správa sama osebe nie je veľkým reformným dokumentom, stanovuje smerovanie budúcich reforiem po roku 2013. Práve preto ma sklamal výsledok hlasovania vo Výbore pre poľnohospodárstvo, ktorý, aspoň podľa mňa, znovu skončil tak, že výbor sa obracia chrbtom k zásadnej reforme tohto zdiskreditovaného systému.

Konkrétne chcem poukázať na povinnú moduláciu. Nemôžem podporiť stanovisko, vďaka ktorému pôjde menej peňazí na rozvoj vidieka a okrem toho ruší nutnosť, aby členské štáty spolufinancovali novú moduláciu. Nemôžem podporiť ani názor výboru, že by sme mali ustúpiť od úplného oddelenia, no svoju najväčšiu obavu mám vyhradenú pre Komisiu. Pani komisárka, vaše stanovisko k povinnej modulácii je správne. Vaše stanovisko k oddeľovaniu je správne. Aspoň raz tu máme Komisiu, ktorá chce naozaj reformovať SPP, no stojí pred Parlamentom, ktorý vždy zlyhá pri tejto otázke a ktorý verí, že problémy, ktorým čelíme, možno vyriešiť tým, že sa budeme držať starého zdiskreditovaného systému. Len vydržte, pani komisárka, máte pravdu. Bohužiaľ, obávam sa, že tento Parlament sa mýli.

  Jan Mulder (ALDE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, ako dobre viete, vôbec ma netešia žiadne návrhy na kontrolu stavu. Ak by som bol poľnohospodár a mal by som si v roku 2005 vypočítať, čo mám očakávať až do roku 2013, mohol by som očakávať – počítajte trochu so mnou – 8 % zníženie pre moduláciu, 10 % zníženie pre národnú rezervu a možné 9 % zníženie pre limitovanie vysokého príjmu, teda celkovo 27 % zníženie. Ako sa môže priemerný poľnohospodár v budúcnosti spoliehať na európsku vládu, že splní svoj sľub? Pani Buitenwegová povedala, že 27 % je bezvýznamných, no ja si myslím, že je to poriadny kus z toho, čo bolo sľúbené. Zároveň som proti tejto modulácii a uprednostnil by som, aby bolo obmedzovanie celkových príjmov limitované oveľa výraznejšie.

Pokiaľ ide o národnú rezervu, myslím, že by sme sa mali chopiť príležitosti, ktorú máme, mali by sme teda čím skôr vytvoriť v celej Európe poistný plán, ktorý bude poskytovať krytie pre prípad chorôb zvierat a rastlín. Skôr či neskôr bude Európa v dôsledku rozšíreného cestovania ľudí stáť pred ďalšou prenosnou chorobou zvierat a naše rozpočty na to nie sú pripravené. Ak by k tomu znovu došlo, neviem, odkiaľ by Komisia na to vzala peniaze. Práve v takom prípade by bol vhodný poistný plán.

Pokiaľ ide o kvóty na mlieko, môžeme len poznamenať, že stále väčší počet trhov sa rozvíja medzinárodne. Myslím, že pre Európu by to nebolo dobré, ak by sme napríklad Američanom alebo Brazílčanom povedali, že trh je ich, ak ho chcú. Aj my by sme mali byť jeho súčasťou, a práve preto je potrebné „hladké pristátie“ pre kvóty na mlieko.

Mohli by sme prijať tri opatrenia: znížiť odvody za nadprodukciu, postupne zvýšiť kvóty a každoročne vyrovnať prípady, keď sa nedosiahla úplná kapacita dojenia s prípadmi poľnohospodárov, ktorí dojili v plnej miere alebo kapacity dokonca prekročili.

  Gintaras Didžiokas (UEN). – (LT) V prvom rade chcem poďakovať tým, ktorí tak ťažko pracovali na tých najzložitejších, najdôležitejších a podľa mňa aj najvýznamnejších projektoch z pohľadu tvorby zákonov v tomto roku, najmä spravodajcovi pánovi Capoulasovi Santosovi. Nemám veľa času, preto sa dotknem len najdôležitejších otázok, ktoré sa týkajú poľnohospodárov v mojej krajine.

V prvom rade tu máme vyrovnanie priamych platieb po 13 rokoch. To je veľmi dôležité, a ak hovoríme o solidarite, čestnej hospodárskej súťaži a spoločnom trhu, musíme sa podľa toho aj primerane správať. Musíme zabezpečiť správne rozdeľovanie podpory.

Druhou veľmi dôležitou vecou je potreba odstrániť obmedzenia pre pozemky podľa podmienok z 30. júna 2003. Hovoríme o nedostatku potravín, svetovom hladomore a aj biopalivách, dovoľme teda poľnohospodárom využívať príležitosti z existujúcich zdrojov.

A čo je najdôležitejšie, musíme chrániť financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie a nedovoliť rozdelenie rozpočtu na poľnohospodárstvo v záujme všelijakých pochybných nápadov.

  Alyn Smith (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, gratulujem a ďakujem všetkým kolegom za to, že sme sa dnes dopracovali k úspešnému záveru. Zopakujem však aj ich sklamanie, že sme mohli zájsť ešte o kus ďalej a byť ešte ambicióznejší, no pamätajme, že kontrola stavu bola vždy len o kontrole stavu. Zásadná reforma príde neskôr a na to sa dnes musíme sústrediť.

Keď sa pozrieme smerom k 2013, je pred nami ešte veľa práce, pretože máme spoločnú poľnohospodársku politiku, z ktorej tak ako z každého dobrého kompromisu nie je nikto úplne šťastný. Nadviažem teda na pripomienky pána Neila Parisha aj pána Piepera, že sa musíme pozerať smerom do budúcnosti a na cieľ, ktorý by mala spoločná poľnohospodárska politika dosiahnuť. Do tejto diskusie musíme zahrnúť aj reformu štrukturálnych fondov, pretože SPP je vo svojej dnešnej podobe príliš komplikovaná, spletitá, a preto je náročné získať pre ňu podporu verejnosti. Štrukturálne fondy by pritom boli oveľa lacnejším a účinnejším spôsobom zabezpečovania verejných environmentálnych tovarov. Musíme pamätať na to, že SPP je o poskytovaní priamej podpory producentom kvalitných miestnych potravín. Ak na to nezabudneme, nepomýlime sa. To je veľká cena a dnešok je krokom na ceste smerom k nej.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) S obavami sa zúčastňujeme na tejto rozprave o ďalších modifikáciách spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorých cieľom je v zásade zaistiť väčšiu liberalizáciu a podriadenosť medzinárodným trhom bez zohľadnenia toho, že poľnohospodárstvo je strategickým sektorom a že potravinová bezpečnosť a suverenita sú základom pri zaručení kvalitných potravín pre obyvateľstvo našich krajín.

Podobne neprípustný je aj nedostatok sociálnej citlivosti, v duchu ktorého je vykonaná celá reforma, bez ohľadu na súčasnú vážnu situáciu v oblasti nezamestnanosti. Hrozí aj zničením pozostatkov rodinných poľnohospodárskych podnikov vďaka zníženiu podpory pre drobných poľnohospodárov, ohláseniu ukončenia systému kvót na mlieko, opätovnému prenášaniu SPP na národnú úroveň a pokračujúcej nespravodlivosti v prideľovaní podpory, ktorá je mimoriadne závažná.

Trváme preto na návrhoch, ktoré sme predložili s cieľom zaručiť podporu pre vyrábajúcich poľnohospodárov, bojovať proti nestabilite vo výrobných sektoroch v dôsledku cenových odchýlok a s cieľom zabrániť úpadku vidieka a rozširovaniu púšte v mnohých regiónoch.

  Georgios Georgiou (IND/DEM). – (EL) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade dlhujeme naše poďakovanie kolegovi pánovi Luisovi Manuelovi Capoulasovi Santosovi a všetkým, ktorí sa zapojili do vytvorenia tejto chvályhodnej správy.

Oblasti gréckeho vidieka, kde žijú ľudia pracujúci s tabakom, sú najchudobnejšími v Grécku a obávam sa, že v absolútnom ponímaní sú aj najchudobnejšími v Európe. Ľudia, ktorí tam žijú, nemajú inú prácu než tabak a žiadajú len o to, aby bol plán produkcie tabaku predĺžený aspoň do roku 2013. Žiadajú aj o to, ak je to vôbec možné, aby sa napravila nespravodlivosť z roku 2004 a aby 50 % dotácií na tabak pokračovalo v rámci prvého piliera, ale len od roku 2010 v záujme podpory ich príjmu. Táto požiadavka je skôr humanitárna ako technická.

  Jim Allister (NI). – Vážená pani predsedajúca, v čase, ktorý mám k dispozícii, sa sústredím na sektor mlieka, pretože – ako pani komisárka vie na základe nášho stretnutia minulý týždeň – v mojom volebnom obvode zažíva problémy v dôsledku prudkého poklesu cien. Tento cenový pokles ma utvrdzuje v názore, že zrušenie kvót na mlieko je predčasné a nerozumné a žiadnym spôsobom nepomôže stabilizovať trh.

Vzhľadom na nestabilitu, ktorá momentálne zasahuje trh, mi pripadá rovnako nepotrebné a pochabé aj obmedzenie rozsahu dostupných opatrení na riadenie trhu. Potrebujeme rozumné možnosti riadenia trhu pre prípad, že by bolo na trhu potrebné stanoviť a udržať spodnú hranicu. Bez nich smerujeme k všetkému možnému, len nie k „hladkému pristátiu“ pre mlieko.

Preto je mi ľúto, že v čase, keď niektoré členské štáty ukazujú svoju flexibilitu – keď Francúzsko smeruje nevyčerpané prostriedky do sektora oviec a keď Nemecko hovorí o fonde pre mlieko – Komisia sa chce zaviazať k obmedzeniu svojho rozsahu konania tým, že zbytočne ruší opatrenia na riadenie trhu.

PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS
podpredseda

  Agnes Schierhuber (PPE-DE) . – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, úradujúci predseda Rady, dovoľte mi najprv poďakovať pánovi spravodajcovi za legislatívny návrh a pánovi spravodajcovi za správu z vlastnej iniciatívy. Reformy v rokoch 2003 a 2004 boli dôležitými fázami v reformovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Dôkladné preskúmanie SPP neznamená zásadnú reformu, ale skôr ďalší dôležitý krok pri zabezpečovaní modernej, viacúčelovej a konkurenčnej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pokiaľ ide o jej priority, nič sa nezmenilo. Na prvom mieste je produkcia potravín a po nej nasledujú krmivá a dodávky energie.

O význame produkcie mlieka, najmä v horských oblastiach, kde je poľnohospodárstvo na pasienkoch jedinou možnosťou, sa už hovorilo. V tomto prípade ide nielen o zachovanie životného prostredia, ale aj pracovných miest, čo je podľa mňa rovnako dôležité. Domnievam sa, že príprava na „hladké pristátie“ po roku 2015 je dôležitou otázkou. V súčasnosti som proti všeobecnému zvýšeniu kvót na mlieko. Myslím si, že v čase, keď máme taký veľký nadbytok mlieka, by sme mali byť opatrní. Každý, kto poukazuje na ceny potravín ako dôvod pre zvýšenie kvót, si zrejme neuvedomuje, že poľnohospodár v oblasti produkcie mliečnych výrobkov dostáva menej než 30 % z predajnej ceny, pričom predajná cena v supermarketoch – dokonca aj v mojom vlastnom členskom štáte – je v súčasnosti rovnaká ako pred 25 rokmi.

Dôležité je stabilizovať druhý pilier bez narušenia prvého. Vítame prehodnotenie článku 68, keďže umožňuje členským štátom autonómne rozhodovať. Teší ma aj to, že sa dosiahla dohoda o fonde pre mlieko, a to aj vo vzťahu k produkcii v horských oblastiach a znevýhodnených regiónoch.

Na záver mi dovoľte povedať, že veľmi dúfam, že Rada a Komisia v najbližších dňoch dosiahnu kompromis. Som si istá, že sa spoločná poľnohospodárska politika rozvinie tak, aby sme v budúcnosti mali vo všetkých regiónoch EÚ multifunkčnú a udržateľnú poľnohospodársku produkciu.

  Rosa Miguélez Ramos (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, súhlasíme so zámermi tejto kontroly stavu, nie však so všetkými navrhovanými opatreniami.

Hrozby predstavované novými klimatickými, zdravotnými a inými rizikami naznačujú, že spoločná poľnohospodárska politika, ktorá vôbec nie je zastaraná, je potrebná ako základný faktor v globálnej bezpečnosti potravín a pri zachovaní našich vidieckych spoločenstiev.

V čase MacSharryho reformy v roku 1992 sme naivne verili, že potravinová sebestačnosť je definitívne zaručená a že trh určí každému jeho miesto. Uvedomili sme si však, že stále globalizovanejší trh nereaguje na túžbu po stálej poľnohospodárskej výrobe s bezpečnými potravinami za rozumné ceny v celej Európe.

Rast cien surovín, ktoré teraz znovu klesajú, bol pre nás prospešnou lekciou, pričom ho sprevádzal nárast nákladov na krmivá a hnojivá a mnohé sektory, napríklad sektory oviec a hovädzieho dobytka, vtiahol do hlbokej krízy.

Pani komisárka, je pravdepodobné, že tento efekt „hojdačky“ bude pokračovať. Chcem spomenúť najmä sektory oviec a mlieka. Sektor chovu oviec zažíva pokles. Vyžaduje si podporu Spoločenstva, na ktorú vyzval Parlament v júni minulého roka, a článok 68 stačiť nebude.

Pokiaľ ide o sektor mlieka, „hladké pristátie“ vyžaduje prechodné obdobie, aby sa sektor mohol prispôsobiť bez strnulosti, ktorú v súčasnosti spôsobujú nedostatočné kvóty. Okrem toho, pani komisárka, situácia nie je podobná ani rovnaká vo všetkých členských štátoch.

  Donato Tommaso Veraldi (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som poďakovať pánovi spravodajcovi za vynikajúcu, pozitívnu a rozumnú prácu, ktorú vykonal. Téma kontroly stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) je naozaj veľmi dôležitá, pretože jej cieľom je zlepšiť konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárskeho priemyslu.

Myslím si, že je vhodné zdôrazniť dve veci: zvýšenie kvót na mlieko umožňujúcich väčší rast pre štáty s deficitom a štáty, kde sa národná kvóta prekračuje, a rozšírenie viazanej podpory na pestovanie tabaku do roku 2012.

Pokiaľ ide o druhé menované, chcel by som napriek silnému odporu voči revidovaniu dohody z roku 2004, vzhľadom na to, že veľká skupina štátov považuje za morálne neprípustné poskytovať dotácie na tabak pre jeho účinky na zdravie, poukázať na to, že produkcia surového tabaku v Európe tvorí len 4 % svetovej produkcie a že Európska únia je vedúcim svetovým importérom surového tabaku z krajín mimo EÚ, aby pokryla 70 % svojej vlastnej potreby.

Preto sa domnievam, že je našou povinnosťou nájsť spravodlivé riešenie, aby sme sa vyhli ďalším následkom z pohľadu hospodárstva a zamestnanosti a aby sme zabránili hromadnému zanechaniu pestovania tabaku.

  Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, jednou zo základných úloh, ktorým čelí a bude čeliť spoločná poľnohospodárska politika, je zabezpečiť poľnohospodársku sebestačnosť jednotlivých štátov Európskej únie. Prečítal som si závery kontroly a zistil som, že navrhované zmeny zahŕňajú väčšinu mechanizmov, ktorých cieľom je zlepšiť situáciu vo výrobe na jednotlivých trhoch. To je dobré. Predsa ma však trápi chýbajúca dohoda o celkovej zmene v prístupe k vyrovnávaniu dotácií pre všetky štáty EÚ na rovnakú úroveň, čo by podporovalo zdravú hospodársku súťaž v rámci Spoločenstva a mimo neho.

Kontrola práve potvrdila, že protekcionistické postoje voči národnému poľnohospodárstvu zo strany takzvaných starých členských štátov EÚ voči tým novým v Európskej únii stále pretrvávajú. To, že som už druhý rečník, ktorý na túto skutočnosť poukázal, naznačuje závažnosť problému a to, že ho Komisia naďalej ignoruje. Veľmi dôležité je, aby aj Parlament skonštatoval nespravodlivosť úvodného rozdeľovania kvót na mlieko. Dobré je to, že aj keď nesmelo, predsa sa teraz pokúšame tento problém riešiť.

  Marie-Hélène Aubert (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán Barnier, v posledných troch dňoch prebiehajú Európske dni rozvoja, počas ktorých sa často hovorilo o potravinovej kríze, ktorá vážne ovplyvňuje najchudobnejšie krajiny. Všetky prejavy zdôrazňovali prevládajúcu potrebu toho, aby si rozvojové krajiny rozvinuli svoje vlastné poľnohospodárstvo optimálnym využívaním svojich pozemkov a prírodných zdrojov.

Mimochodom, lyrické rozjímanie tých, ktorí včera a aj dnes volali po obmedzení štátnych zásahov a verejných výdavkov, totálnej liberalizácii, privatizácii a zostupu poľnohospodárstva na úroveň takmer pravekej činnosti pri obrate o 180 stupňov v prospech obrovských verejných investícií do poľnohospodárskej produkcie a potravinovej sebestačnosti, vyzeralo súčasne komicky a škandalózne.

Budúcnosť poľnohospodárstva v rozvojových krajinách sa priamo spája s našou dnešnou rozpravou. Bohužiaľ, myslím si, že táto kontrola stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá sa začala pred tým, než potravinové nepokoje a katastrofické narušenie trhov dosiahli svoj vrchol, nezohľadňuje situáciu spoločenstva poľnohospodárov na juhu ani nevyvodzuje úplné závery zo závažných kríz, ktorým teraz čelíme z pohľadu ekologického, sociálneho, ekonomického a finančného.

Preto je mi veľmi ľúto, že sa silnému vzťahu medzi poľnohospodárstvom severu a juhu dostáva v návrhoch Komisie aj v správe Parlamentu tak málo pozornosti, a ohrozenie prisľúbenej 1 miliardy EUR poukazuje na to, že máme pred sebou ešte stále dlhú cestu.

  Sylwester Chruszcz (NI). – (PL) Vážený pán predsedajúci, s poľskými poľnohospodármi a s poľnohospodármi zo strednej a východnej Európy, ktorí sa pripojili k Európskej únii, sa zaobchádza ako s druhotriednymi občanmi a to sa vzťahuje inter alia aj na dotácie a kvóty na mlieko. Teraz sme svedkami rastúcej tendencie zachovať túto diskrimináciu a nerovné zaobchádzanie aj po roku 2013. Vezmite, prosím, na vedomie, že veľkú časť poľnohospodárskych podnikov vo východnej časti EÚ tvoria rodinné podniky. Práve tieto rodiny zasahujú rozhodnutia prijímané v Bruseli a v Štrasburgu. Práve títo poľnohospodári hlasovali za vstup do EÚ, pretože im bolo sľúbené rovnaké zaobchádzanie od roku 2013. Máme im teraz povedať, že boli podvedení?

Vyzývam kolegov poslancov, aby zabezpečili, že naša spoločná poľnohospodárska politika nebude spoločná len v názve. Pod zásterkou veľmi ušľachtilých názorov sa prijímajú kroky, ktoré môžu poškodiť poľské a európske poľnohospodárstvo, a s tým nemôžeme súhlasiť.

Poľnohospodári z odborového zväzu Solidarita dnes protestujú v Bruseli. Chcú upozorniť orgány EÚ na ťažkú situáciu producentov mlieka a obilia. Podporujem ich a myslím si, že protesty v Bruseli sú najlepším dôkazom toho, že s poľnohospodárstvom nie je všetko v poriadku. Už musí konečne skončiť nerovné zaobchádzanie so starými a novými členskými štátmi.

  Esther Herranz García (PPE-DE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, veľká väčšina poľnohospodárov a chovateľov dobytka čaká na rozhodnutia a dohody, ktoré k tejto kontrole stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) prijme Rada pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo oddnes až do štvrtka. Čakajú, pretože to nie je len kontrola, ale povedie to k hlbokým zmenám, ako napríklad k likvidácii mnohých podnikov v prípade, že prejdú krátenia priamej pomoci, ktoré navrhuje Európska komisia.

Modulácia je ústredným bodom tejto parlamentnej správy a mohla by patriť medzi tých niekoľko prvkov v stanovisku Parlamentu, ktoré budú mať určitý vplyv na rokovania medzi ministrami poľnohospodárstva EÚ.

Už celé roky sme proti akémukoľvek zvyšovaniu toho, čo eufemisticky nazývame moduláciou. Ak totiž politike rozvoja vidieka chýbajú dostatočné prostriedky, nemá to na svedomí nedostatok prostriedkov v rozpočte SPP, ale nedostatok politickej vôle zabezpečiť primeraný rozpočet Spoločenstva pre tento základný pilier.

Chceme liberalizovať trhy? Samozrejme, že chceme, ale len pod podmienkou rovnakých požiadaviek a podmienok pre všetkých výrobcov v rámci Únie i mimo nej.

Európska únia sa práve zahráva s budúcnosťou mnohých poľnohospodárov a chovateľov dobytka. Musím spomenúť najmä nestále sektory, napríklad sektory chovu oviec, hovädzieho dobytka a pestovania tabaku, prežitie ktorých bude v mnohých výrobných oblastiach závisieť od tejto kontroly stavu.

Niektorí výrobcovia, napríklad chovatelia oviec, nežiadajú o pomoc. Chcú len mať možnosť odísť z trhu so cťou, pretože si to spočítali a jediný spôsob, ako prežiť, je obmedziť produkciu. Zrušenie výroby je preto jedinou možnosťou, ktorú sme nechali mnohým výrobcom, ktorých miesto nepochybne zaujmú dovozy z tretích krajín, pretože spotrebitelia neprestanú spotrebúvať a na svete sa neprestane rapídne zvyšovať počet spotrebiteľov.

Parlament by mal predložiť obozretné stanovisko, na ktoré by Rada mala prihliadať. Musím poďakovať predsedovi Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka pánovi Parishovi za kroky, ktoré podnikol, aby si Rada spolu s Komisiou vypočuli a neignorovali stanovisko Parlamentu tak, ako to doteraz nehanebne robili.

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). – (FR) Vážený pán Barnier, pani Fischerová Boelová, dúfam, že vynikajúca správa pána Capoulasa Santosa sa môže stať spoľahlivým základom kompromisu v rámci Rady počas francúzskeho predsedníctva, a dúfam, že Európsky parlament a Rada skrotia Komisiu.

Znamená to, ako som už citoval zo Saint-Exupéryho, že malý princ skrotí líšku. Dúfam, že sa nám to zajtra podarí. Úplné zrušenie intervenčného mechanizmu by bolo pre Európu a pre európsku potravinovú bezpečnosť veľmi nebezpečné.

Trestanie veľkých poľnohospodárov mimoriadne naruší európsku hospodársku súťaž a v prípade chovu dobytka je dôležité pomôcť poľnohospodárom, ktorí nemajú pozemky.

  Anne Laperrouze (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, v úvodných rokoch nového milénia sme stanovili finančný rámec spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) do roku 2013. Poľnohospodári na základe týchto čísel investovali. A teraz sa v polovici kampane rozhodneme, že znížime platby, ktoré majú očakávať? To je nespravodlivé.

Som proti modulácii v podobe, ako ju odporúča Európska komisia alebo správa pána Capoulasa Santosa. Zámerom SPP je podporovať a vytvárať štruktúry v poľnohospodárstve. Uvediem príklad. Pozeráme sa na prudký prepad v chove dobytka a uprednostňovanie dovozu oviec z tretích krajín. Chovatelia dobytka potrebujú SPP, ktorá ich podporí. Potrebné sú prémie na ovce, ako aj environmentálne bonusy za zachovávanie pastvín a národných rezervácií, aby sa dalo riešiť pustošenie vyvolané prepuknutím chorôb, najmä katarálnej horúčky.

Pán minister, pani komisárka, dámy a páni, poľnohospodári sa na nás spoliehajú!

  Liam Aylward (UEN). – Vážený pán predsedajúci, som si istý, že pani komisárka aj pán úradujúci predseda Rady odo mňa očakávajú, že vyzvem na realizáciu kľúčových odporúčaní správy o ovciach, ktorá tu v Parlamente prešla veľkou väčšinou.

V prípade modulácie som proti hodnote 13 % do roku 2012 a domnievam sa, že modulácia by nemala byť povinná a že každý členský štát by mal mať možnosť rozhodnúť sa. Pokiaľ ide o kvóty na mlieko, uprednostnil by som zvýšenie o 2 % namiesto navrhovaného 1 %. Krajiny, ktoré sú schopné produkovať mlieko, by mali mať tú možnosť, čo by viedlo k „hladkému pristátiu“ v roku 2015.

Najdôležitejšie zo všetkého však je, že v poslednej reforme SPP sme sľúbili zjednodušenie. Ak totiž niečo poľnohospodárov privádza do šialenstva, tak je to byrokracia. Úradníkov, ktorí zastupujú Komisiu, ministerstvá poľnohospodárstva členských štátov a miestne orgány dozerajúce na poľnohospodárov, je teraz viac ako policajtov na uliciach, ktorí bojujú proti zločinu. To je smiešne. Poľnohospodári by mali mať dovolené pokračovať a venovať sa poľnohospodárstvu a produkovať potrebné potraviny, ktoré si vyžaduje stále rastúci počet obyvateľstva.

Dovoľte mi povedať z môjho osobného pohľadu, že v mojom štáte nebude žiaden druhý cyklus lisabonskej stratégie, pokiaľ sa táto vec nevyrieši.

  Véronique Mathieu (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, správa, o ktorej budeme zajtra hlasovať, predstavuje zavŕšenie ročnej práce a rokovaní venovaných budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky a našich poľnohospodárov. Bolo to práve 20. novembra minulého roka, keď nám pani Fischerová Boelová prišla predstaviť svoje návrhy o kontrole stavu.

Teraz, po návrhu pána Lutza Goepela o dosiahnutom pokroku, tu máme správu pána Capoulasa Santosa o návrhu Komisie. Obom kolegom treba zagratulovať k ich vynikajúcej práci. Výbor Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka dokázal zotrvať na svojom stanovisku k úvodným návrhom Komisie, ktoré sme považovali za príliš liberálne.

Pokiaľ však ide o sektor mlieka a najmä opatrenia predchádzajúce zrušeniu kvót, budem naďalej obozretná. Myslím konkrétne na producentov mlieka v horách, ktorí sa nesmú stať chudobnými príbuznými tejto reformy. Musíme zabezpečiť, že ich nevynecháme, pretože budú potrebovať pomoc viac než iní.

Nechcem sa tu hrať na proroka zlých správ, ale je vôbec možné predstaviť si francúzsky priemysel mliečnych výrobkov konsolidovaný do jediného regiónu? Preto bezvýhradne vítam návrh na zriadenie fondu pre mlieko a návrh na vyhodnocovanie zvyšovania kvót na mlieko od roku 2010 v súlade s trhovými trendmi.

Výpočet progresívnej modulácie zo strany Výboru pre poľnohospodárstvo je podľa mňa spravodlivý a umožnil by nám pozdvihnúť regionálny rozvoj a vidiecky život a udržateľným spôsobom zachovať biodiverzitu.

Vítam aj objasnenie systému krížového plnenia, vykonávanie ktorého bolo doteraz pre poľnohospodárov skutočne tvrdým orieškom.

Dúfam aj v zachovanie „fondu pre tabak“, ktorý nám umožňuje udržať naše malé poľnohospodárske podniky v Európe, ktoré sú zároveň významnými zamestnávateľmi v regióne, kde sa nedá pestovať nič iné, a ktorý nám umožňuje vyhnúť sa dovážaným produktom.

Na záver chcem povedať, pán Barnier, že si veľmi ceníme vašu angažovanosť počas týchto rokovaní. Podarilo sa vám ukázať veľkú trpezlivosť a odhodlanosť a veci ste v žiadnom prípade neuponáhľali. Bolo nám potešením pracovať s vami. Vaša spolupráca s nami je neoceniteľná. Viem, že sa na vás môžeme spoľahnúť.

  Lily Jacobs (PSE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, v šesťdesiatych rokoch vytvoril popredný člen mojej strany v Holandsku, pán Sicco Mansholt, európsku poľnohospodársku politiku a na to sme hrdí. Jeho predstava spočívala v zabezpečení dostatku bezpečných potravín pre všetkých Európanov a slušných príjmov pre poľnohospodárov. A práve tieto ideály z celého srdca podporujem aj tu. Za posledných 50 rokov sa ale veľa zmenilo. Prudko rastie počet obyvateľstva na svete, menia sa klimatické podmienky, rozširuje sa globalizácia a nečestné obchody a špekulácie vo vzťahu k cenám potravín, čoho výsledkom je nedávna potravinová kríza.

Diskusia o kontrole stavu sa týka hlavne prostriedkov, nástrojov a rozumných výnimiek. Je mi ľúto, že počas prípravy na rok 2013 do pozadia ustupuje väčší cieľ. Je načase rozumne aktualizovať našu poľnohospodársku politiku, v ktorej sa budeme držať ideálov pána Mansholta, vyhodíme však zastarané prvky, ako napríklad vývozné či produktové dotácie. Je najvyšší čas na spravodlivý obchod a venovanie väčšej pozornosti udržateľnosti a zdravým a inovačným riešeniam problémov, ktorým v súčasnosti čelíme. Dlhujeme to zvyšku sveta, našim budúcim generáciám a európskym daňovým poplatníkom.

  Kyösti Virrankoski (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, cieľom poľnohospodárskej politiky podľa Zmluvy je rozvinúť poľnohospodárstvo, chrániť úroveň príjmov poľnohospodárov a rozumné spotrebiteľské ceny, stabilizovať trhy a zaručiť dodávky.

Kontrola stavu poľnohospodárstva je však okrem iného v rozpore s prvým cieľom, a preto by v skutočnosti znamenala zmenu Zmluvy. Skrátila by sa pomoc pre poľnohospodárov, čo by znamenalo porušenie sľubov, ktoré sme už dali. Spotrebiteľské ceny by sa mohli zvýšiť. Obmedzenie intervenčných nákupov a odstránenie kvót na mlieko by zvýšili trhové fluktuácie. V minulom roku sme vynaložili viac než 500 miliónov EUR na vývozné dotácie na mlieko. Oddelenie pomoci od produkcie by znamenalo zníženie produkcie, pričom jej prijateľnosť by sa zneistila.

Kontrole stavu chýba viac než čokoľvek solidarita. Návrh Komisie žiadnym spôsobom nevyjadruje zásadu, podľa ktorej musia mať ľudia možnosť zaoberať sa udržateľným poľnohospodárstvom v tých oblastiach, ktoré sú z pohľadu prírodných podmienok najhoršie, aj napriek tomu, že Európska rada to potvrdila trikrát. Rodinný poľnohospodársky podnik má príliš slabú pozíciu ako strana v rokovaniach s nadnárodnými potravinárskymi gigantmi a voči globálnym trhovým silám. Práve preto potrebujeme poľnohospodársku politiku.

  Sergio Berlato (UEN). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, naším prvotným zámerom je zaistiť, aby mala Európa po roku 2013 spoločnú poľnohospodársku politiku. Domnievame sa, že toto je základom nielen v záujme ochrany odvetvia poľnohospodárstva a sociálno-ekonomickej štruktúry v našich členských štátoch, ale aj preto, že na začiatku tretieho milénia je strategicky významnejšie než kedykoľvek predtým zaručiť potravinovú bezpečnosť Európy.

Pani komisárka, chcem zdôrazniť to, že musíme pokračovať vo vykonávaní politík podpory pre všetky jednotlivé spoločné organizácie poľnohospodárskych trhov (SOT) všade, kde je to potrebné. Konkrétne sa domnievame, že:

a) v sektore tabaku musí oddeľovanie pomoci zabezpečovať možnosť zachovať čiastočne viazanú pomoc až do roku 2013, aby sme sa vyhli úplnému zrušeniu produkcie, pretože by to ohrozilo celé sektory s dôsledkom v podobe nezamestnanosti a rôznych hospodárskych a environmentálnych problémov v mimoriadne znevýhodnených oblastiach. Chcel by som pripomenúť pani komisárke a úradujúcemu predsedovi, že Európsky parlament už vyjadril svoju podporu tejto otázke veľkou väčšinou;

b) v sektore mlieka by bolo v záujme opätovnej rovnováhy na trhu z krátkodobého hľadiska a v záujme toho, aby bolo možné z dlhodobého hľadiska opustiť systém kvót hladko, rozumné zvýšiť kvóty o 2 % v každom obchodnom roku v obdobiach rokov 2009 – 2010 a rokov 2014 – 2015.

  Sebastiano Sanzarello (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som tiež zablahoželať spravodajcovi pánovi Capoulasovi Santosovi a pánovi Goepelovi za vynikajúcu prácu, ktorú vykonali.

Vedieme rozpravu o spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP), ktorá sa zrodila koncom 90. rokov a začala prinášať výsledky v roku 2003, v globalizovanom svete, kde bol nadbytok produkcie a v ktorom sme vychvaľovali nadmernú pomoc poskytovanú poľnohospodárstvu. Prišli sme s oddelením platieb, moduláciou, podmienečnosťou a nadmernou mierou byrokracie v systéme udeľovania pomoci a v priebehu niekoľkých rokov sme dosiahli vývoj, aký sme si predstavovali, ako povedal pán Barnier. Tento vývoj, aký sme si predstavovali, nám však priniesol toto: dosiahli sme výrobný deficit, máme problémy s dodávkami, najmä obilia, v Európe sme dosiahli deficit v produkcii mäsa a sme svedkami úbytku nepredstaviteľného množstva pracovných miest.

Preto sa domnievam, že prístup, ktorý Komisia prijala pri úprave stanoviska z roku 2003, by sa mal skončiť v najbližších dňoch spolu s francúzskym predsedníctvom. Potom by sme mali revidovať pozíciu prijatú v tejto oblasti a stanovisko k modulácii, ktorá sa zdá byť nadmerná. Odňatím prostriedkov výrobcom a ich prevedením do druhého piliera berieme prostriedky tým, ktorí denne v poľnohospodárstve investujú a niečo produkujú, tým, ktorých žiadame o rešpektovanie zeme a dobrého stavu potravinárskych produktov, ktorých žiadame o dodržiavanie bezpečnosti pri práci a dobrých životných podmienok pre zvieratá a ktorých žiadame o vysokú výživnú hodnotu a bezpečnosť našich potravín. Berieme im ich podporu v stále konkurenčnejšom a globalizovanejšom svete.

Musíme to preto premyslieť, najmä vo vzťahu ku kvótam na mlieko v štátoch, ako napríklad Taliansko, ktoré už 20 rokov znášajú tento tragický nedostatok produkcie napriek tomu, že majú významný potenciál. Viazaná pomoc by sa mala zachovať. Podporujem aj to, čo povedali moji kolegovia poslanci v tomto smere o tabaku. V Európe totiž máme 500 000 rodín, ktoré žijú z tohto sektora, a odstránenie viazanej pomoci by ich nepochybne priviedlo k chudobe bez toho, aby to nejako prispelo k zníženiu počtu fajčiarov, ak je toto ten problém.

  Vincenzo Lavarra (PSE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, som veľmi rád, že vidím dôkazy veľmi pozitívneho spolurozhodovacieho postupu v poľnohospodárstve, ktorý sa dosiahol prostredníctvom rozšírenej spolupráce medzi Radou, Komisiou a Európskym parlamentom. To je dobré znamenie a som si istý, že mi dovolíte zablahoželať pánovi Capoulasovi Santosovi k jeho vyváženej správe o modulácii, o nových poľnohospodárskych podnikoch a o bezpečnosti na pracovisku, a to aj vzhľadom na nové problémy.

Prechádzame náročným prechodným obdobím. Vieme o „hladkom pristátí“, oddelení platieb a o iných inovačných opatreniach. Počas tohto prechodného obdobia musíme chrániť poľnohospodárov, ktorí budú čeliť odstráneniu kvót na mlieko, ako aj znevýhodnené oblasti, napríklad v sektore tabaku. Mali by sme využiť príležitosť tohto posunu a pustiť sa do vážneho premyslenia situácie po roku 2013, aby sme aktualizovali ciele a nové poslania spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a začali rozpravu o tom, ako prekonať dichotómiu medzi prvým a druhým pilierom.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, moja vďaka patrí Rade, Komisii a pánovi spravodajcovi za ťažkú prácu, ktorú vynaložili pri vytváraní tejto správy. Jedinou „jednoduchou“ vecou vo vzťahu k spoločnej poľnohospodárskej politike, ktorá sa v tejto rozprave ignoruje, je to, že rozpočet je stanovený a klesá. Požiadavky, ktoré predkladáme v rámci tejto politiky, sa však rozširujú a zahŕňajú aj otázky zmeny klímy, biodiverzity a hospodárenia s vodou. Inteligentné hospodárenie s vodou je veľmi dobrou myšlienkou a miestne orgány by mali napraviť úniky vody. Aké múdre!

Prejdem k mlieku. Čo je zlé na zabezpečení 2 % zvýšenia kvót a na dôvere voči poľnohospodárom, ktorí dokážu produkovať pre trh, že tak aj urobia? Toto nie je povinné. Nechajte poľnohospodárov, nech sa rozhodnú. Správa pána Aylwarda o ovciach priniesla veľké očakávania, ktoré sme v tomto Parlamente podporili. Nemožno ich nedodržať, keď sa Rada napokon rozhodne.

Pokiaľ ide o moduláciu a článok 68, hovoríme o recyklačných fondoch z poľnohospodárstva na tieto nové úlohy. Nemožno to urobiť, a ak aj áno, tak len pri menšom počte pravidiel, nie väčšom, ako sa tu stáva zvykom.

Najväčšia hrozba pre SPP a európskych poľnohospodárov spočíva v revízii rozpočtu, odkaze Tonyho Blaira tejto inštitúcii, ktorá ohrozuje financovanie poľnohospodárstva. Zareagujem na poznámku o Lisabonskej zmluve od kolegu Liama Aylwarda a môžem povedať: áno, kontroly naozaj spôsobili problém. Povedala by som, že poľnohospodári v Írsku budú teraz viac podporovať Lisabonskú zmluvu. Obávajú sa totiž, že členské štáty budú mať väčšiu kontrolu nad politikou poľnohospodárstva a z rozpočtu na rok 2009 už poznajú riziká z toho vyplývajúce, keď írska vláda znížila podporu pre poľnohospodárstvo. Dôverujú Európe viac než svojmu členskému štátu. Na to musíme pamätať.

Najväčším problémom pre poľnohospodárov v Európe je nestálosť príjmov a cien. Potrebujeme opatrenia na podporu trhu. Musia byť flexibilnejšie a rozumnejšie a musia sa používať vtedy, keď ich potrebujeme. V opačnom prípade by sme zničili rodinné poľnohospodárske podniky a to, čo sme v Európe vytvorili, teda dodávky kvalitných a bezpečných potravín. Želám vám veľa šťastia pri úvahách.

  Bogdan Golik (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dovoľte mi vyjadriť svoju osobitnú vďaku pánovi spravodajcovi Luisovi Manuelovi Capoulasovi Santosovi za ohromnú prácu, ktorú v priebehu posledných mesiacov dokončil, a za jeho ohromnú schopnosť nachádzať kompromisné riešenia.

Spoločná poľnohospodárska politika si musí ponechať svoj charakter politiky Spoločenstva tým, že zaistí rovnaké konkurenčné prostredie pre celú rozšírenú Európsku úniu. Medzi nevyhnutné podmienky dosiahnutia tohto cieľa patrí snaha o jednotné dávky dotácií v celej Európskej únii. Verím, že k tomu dôjde v roku 2013 a že nikto nebude vymýšľať spôsoby, ako to odložiť na neskôr.

Času je málo, a preto sa obmedzím len na jednu vec. Nové členské štáty budú v rastúcej miere súčasťou požiadaviek na ochranu životného prostredia, bezpečnosť potravín a dobré životné podmienky zvierat. Dodržiavanie týchto požiadaviek znamená obrovské výdavky, ktoré vzniknú v krátkom časovom úseku, a pre tieto štáty to bude znamenať výrazne zníženú ziskovosť z poľnohospodárskej produkcie. Preto sa musí synchronizácia úplného zavedenia týchto zásad odložiť, až kým sa nevyrovnajú všetky platby a dotácie na jednu úroveň.

  Ioannis Gklavakis (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, chcem zablahoželať spravodajcovi pánovi Capoulasovi Santosovi k jeho veľmi dobrej správe a rovnako chcem poďakovať koordinátorovi a tieňovému spravodajcovi pánovi Goepelovi.

Dotknem sa stručne troch bodov. Najdôležitejší z nich sa týka existujúceho plánu pomoci sektoru tabaku, ktorý sa má udržať do roku 2013, pričom 50 % financovania sa má zachovať v rámci prvého piliera a nemá sa prevádzať do druhého piliera. Myslím si, že je to nečestné a nespravodlivé. Prečo si to myslím? Pretože to chcete uplatňovať len na tabak. Po druhé si myslím, že to bude mať katastrofický dosah na viac než pol milióna rodín, hlavne v mojej krajine, kde ide väčšinou o chudobných, drobných pestovateľov tabaku. Tí opustia svoje farmy a presunú sa do väčších miest, čo je mimoriadne nebezpečné pre životné prostredie a vidiek.

Rád by som v tejto súvislosti niečo objasnil. Všetci sme proti fajčeniu, nesmieme si však mýliť dve veci. Kým budú ľudia v Európe fajčiť cigarety a kým bude európsky priemysel potrebovať tabak, dáva väčší zmysel produkovať ho, než ho dovážať.

Zároveň je rozumné zachovať existujúci plán špeciálnych nárokov, hlavne v prípade špeciálnych práv na krmivá.

A po tretie, som proti minimálnym hraniciam udeľovania priamej pomoci, ktoré navrhuje Komisia a v ktorých Komisia hovorí, že každý, kto dostáva menej než 250 EUR ročne, alebo každý, kto pestuje na menej ako jednom hektári pôdy, by nemal dostávať žiadne finančné prostriedky. Bože dobrý, veď Európska únia chce podporovať veľkých aj malých producentov. Potrebujeme ich všetkých, no najviac potrebujeme drobné poľnohospodárske podniky. Ak je to tak, žiadam o revidovanie tohto pravidla a o to, aby pomoc bola udeľovaná poľnohospodárom bez ohľadu na to, aké veľké sú ich poľnohospodárske podniky.

  Katerina Batzeli (PSE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade chcem zablahoželať pánovi Capoulasovi Santosovi k jeho správe. Pán Barnier, pani Fischerová Boelová, bez ohľadu na vaše myšlienkové zameranie, ktoré ukazuje, že každý z vás má iný prístup k spoločnej poľnohospodárskej politike a jej úlohe v rozvoji Európskej únie, dosiahli sme nedosiahnuteľné. Inými slovami, vytvárate nedostatočnú dôveru a sklamanie medzi malými aj veľkými producentmi. Inými slovami, všeobecným znižovaním, návrhmi na ďalšie znižovanie hodnoty nárokov v období, v ktorom rástli náklady na produkciu, sme sklamali aj veľké mliekarenské podniky, aj drobných producentov v malých a horských oblastiach.

Návrh v oblasti tabaku, v ktorom Komisia navrhuje škandalózne zníženie o 50 % bez akéhokoľvek odôvodnenia na základe Zmluvy alebo horizontálnych politík spoločnej poľnohospodárskej politiky, teda dôveru nevyvoláva. Ďalší významný bod je vyňatie malých poľnohospodárskych podnikov s rozlohou 10 hektárov, čo konkrétne pre Grécko znamená, že budú vylúčené ostrovné oblasti.

Pani komisárka, poznám vašu komunikačnú politiku a veľmi si vás vážim. Hovoríte o „hladkom pristátí“. Buďte opatrná, na ktorom letisku budeme pristávať. Jedno letisko je totiž aj na Guantáname.

  Esther de Lange (PPE-DE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, počas tejto dlhej rannej rozpravy sme toho počuli už dosť. Našťastie sa mi podarilo ešte pred začiatkom dať pani komisárke balíček ovocia do školy, a tak dúfam, že s takýmto občerstvením budeme môcť pokračovať v rozhovore o tejto dôležitej téme ešte trochu dlhšie.

Rada by som však presunula vašu pozornosť z ovocia do školy na tému mlieka. V tejto diskusii o všelijakých druhoch technických nástrojov mi chodí po rozume iná vec – ako vysvetlíme európskemu občanovi, že platíme 340 miliónov EUR odvodov pri nadprodukcii, pričom sa všetci držíme takmer 1 % pod európskou kvótou. Túto chýbajúcu logiku budeme v každom prípade musieť adresovať Rade.

Ako som uviedla predtým, návrh Komisie na ročné zvýšenie kvóty o 1 % je podľa mňa navyše veľmi „nízkotučný“ a dal by sa neskôr jednoducho zvýšiť na „polotučný“ v Rade ministrov. S 1 % napokon nechávame nevyužité príležitosti v rámci EÚ a na svetovom trhu. Argument, ktorý som počula predtým v tejto rozprave, a to že náš systém kvót nám automaticky zaistí dobrú cenu, je príliš krátkozraký. Jasne na to poukazuje cenový vývoj od roku 1984. Pochopiteľne, megaobchody, aké majú v Spojených štátoch, sú v našom regióne nepredstaviteľné. Musíme pripraviť záchranné siete pre všetky slabé roky a pre nepredvídané okolnosti, ako napríklad choroby zvierat.

Rovnako dôležité je podľa mňa naliehavo vyzvať Komisiu, aby sa pozrela na rozdelenie výnosov v celom potravinovom výrobnom reťazci. Zatiaľ čo supermarkety momentálne pracujú s ekonomickou maržou vo výške približne 20 % a sprostredkovatelia s maržami vo výške takmer 10 %, veľa primárnych producentov – poľnohospodárov, bez ktorých by sme nemali žiadne potraviny – v súčasnosti dosahuje straty.

Vrátim sa však k hlavnej téme. Ako som spomínala, hovoríme tu o našom každodennom živobytí. Potravinová bezpečnosť by preto mala byť jadrom tejto rozpravy, ale rovnako aj rozpravy o poľnohospodárskej politike po roku 2013. Myslím totiž, že posledná vec, ktorú potrebujeme zistiť, je to, že sme sa v oblasti živobytia práve stali rovnako závislými od vzdialených krajín ako v prípade energie.

  Giovanna Corda (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán Barnier, dámy a páni, srdečne ďakujem nášmu kolegovi pánovi Capoulasovi Santosovi za skvelú prácu, ktorú vykonal, a treba povedať, že aj v dobrej nálade.

Úlohou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) vždy bolo zaručiť dodávky potravín pre každého. Tento zámer je dnes ešte opodstatnenejší, keďže vďaka kríze, ktorú zažívame, sú spotrebitelia aj poľnohospodári zraniteľnejší. Je nevyhnutné zaručiť, aby mali spotrebitelia prístup k potravinárskym produktom, ale zároveň zaručiť pre poľnohospodárov slušný príjem. Musíme preto podporiť a pomôcť novým poľnohospodárom pri zriadení a pri rozvíjaní ich činností, pretože oni sú tými, ktorí budú dávať planéte v budúcnosti stravu.

Chcela by som zdôrazniť ťažkosti, ktoré sa vyskytujú v sektore chovu oviec a kôz, voči ktorým bol pán Capoulas Santos veľmi citlivý. Rozhodujúce je podporiť ich nielen z pohľadu mäsa, ale aj z pohľadu mlieka, sektora, ktorý na Sardínii veľmi dobre poznám.

  Jean-Paul Denanot (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za vykonanú prácu a za závery a usmernenia, ktoré vyplynuli z kontroly stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a správy pána Capoulasa Santosa.

Poľnohospodárstvo je naozaj takým odvetvím hospodárstva, ktoré nedokáže samo reagovať na trhové signály. Poľnohospodárska činnosť ovplyvňuje potravinovú sebestačnosť, ale aj regióny a zamestnanosť, ako to príliš často vidíme.

Zrušenie trhových nástrojov by bolo vážnou ranou nášmu poľnohospodárstvu. Oddeľovanie platieb napríklad predstavuje vážne problémy pre určité oblasti chovu dobytka, konkrétne chovu dojčiacich kráv a oviec, a dnešné slová pani Fischerovej Boelovej práve o tejto otázke ma veľmi potešili.

Ďalej je zrejmé, že striktné držanie sa historických odkazov by vytvorilo veľké prekážky pre každú možnú reformu. Napriek tomu si však myslím, že otázka druhého piliera SPP je rozhodujúcou, pretože vidiecke oblasti sa musia spoliehať na poľnohospodársku činnosť, aby sa mohla na vidieku rozvinúť zamestnanosť. Preto musíme myslieť aj na problémy druhého piliera, samozrejme, bez toho, aby sme zabudli na ten prvý.

  María Isabel Salinas García (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade chcem tiež zablahoželať spravodajcovi pánovi Capoulasovi Santosovi k jeho vynikajúcej správe. Domnievam sa, že v nej dosiahol rovnováhu a umiernenosť.

Myslím, že v tejto fáze rozpravy je rozhodujúce poslať našim poľnohospodárom signál o stabilite. Európski poľnohospodári teraz potrebujú stabilitu a riešenia viac než kedykoľvek predtým. Potrebujú dostatočne dlhé prechodné obdobia, ako aj pokračovanie konkrétnych opatrení pre zápasiace sektory.

Pani komisárka, tie isté riešenia nemožno použiť pre všetky sektory. Musíme pamätať na to, že máme sektory, ktoré zažívajú skutočné ťažkosti. Spoločná poľnohospodárska politika nesmie byť problémom, ale riešením. A preto potrebujeme silný prvý pilier.

Veríme a dôverujeme rozvoju vidieka, neveríme však, že modulácia, ktorú navrhuje Komisia, je odpoveďou. Rozvoj vidieka by sa nemal posilňovať na úkor prvého piliera. Súhlasíme s tým, že režim jednotných platieb sa musí zjednodušiť prostredníctvom revidovania trhových nástrojov. To však neznamená ich odstránenie.

Ak sa k tomu postavíme správne, vytvoríme základy spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá bude pokračovať aj po roku 2013. Ak sa nám to nepodarí, mnoho európskych poľnohospodárov príde o svoje podniky.

  Alessandro Battilocchio (PSE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vítam veľké úsilie, ktoré vynaložil náš spravodajca pán Capoulas Santos, aby zabezpečil, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) bude mať skôr bližšie k poľnohospodárom a európskym občanom než k potrebám trhu, a aby zladil viaceré otázky, ktoré vznikajú, keď je v hre toľko problémov.

Preto je rozhodujúce, aby 27 členských štátov prijalo spoločný prístup k tomuto odvetviu. Dôležité je aj zachovať podporu trhu a riadiace nástroje pre kľúčové produkty. Myslím napríklad na sektor mliečnych výrobkov a pomoc pre sektor tabaku, obmedzenie ktorého by určite nepomohlo znížiť počet fajčiarov, len by viedlo k strate dôležitého európskeho produktu a sociálnej štruktúry, ktorá je naň napojená.

Takéto nástroje však musia vždy zohľadňovať mimoriadnu rôznorodosť poľnohospodárskej situácie v Európe. Systém kvót na mlieko, ktorý v súčasnosti platí, je napríklad reakciou na kritériá, ktoré sú dnes už zastarané. Zvýšenie o 1 % navrhnuté v kompromise nepostačuje na pokrytie domáceho dopytu väčšiny členských štátov. Potrebujeme preto flexibilnejší systém, ktorý poskytne každému jednotlivému členskému štátu možnosť reagovať na svoje vlastné potreby. Zároveň by to podporilo európsku konkurencieschopnosť v odvetví na medzinárodnom trhu.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, dôrazne súhlasím s pánom ministrom Barnierom, keď hovorí o potravinovej nezávislosti a jej význame, a s pani komisárkou Fischerovou Boelovou, keď hovorí o význame zmeny klímy v dnešnom programe o poľnohospodárstve. Mohli by sme, prosím, dať tieto dve myšlienky dokopy?

Očakáva sa, že rastúci celosvetový dopyt po mliečnych produktoch, ktorý do roku 2020 porastie o 35 %, povedie k určitému zintenzívneniu írskej produkcie mliečnych výrobkov. To s najväčšou pravdepodobnosťou bude mať dosah na naše stáda dojčiacich kráv, ak vezmeme do úvahy zníženie počtu kusov hovädzieho dobytka, aby sme splnili ciele v oblasti zmeny klímy podľa návrhu spoločného úsilia. Systém produkcie potravín v Írsku sa akceptuje ako jeden z najúčinnejších na svete z pohľadu emisií na jednotku vyrobených potravín. Každý schodok na svetových trhoch potravín – ak Írsko zníži stav svojho dobytka – s najväčšou pravdepodobnosťou vyplnia krajiny s horšie udržateľnými poľnohospodárskymi systémami, ktoré vytvárajú oveľa vyššie úrovne emisií v dôsledku menej efektívneho riadenia stád alebo pre vekový profil ich stád a odlesňovanie.

  Paulo Casaca (PSE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka Fischerová Boelová, pán Barnier, kontrola stavu by mala slúžiť na nápravu tých aspektov, ktoré nefungujú úplne správne. V právnych predpisoch týkajúcich sa poľnohospodárstva v najodľahlejších regiónoch sa nachádza jeden aspekt, ktorý nie je v poriadku. Ide o reguláciu cukru v autonómnej oblasti Azorských ostrovov.

Chcem naliehavo vyzvať pani komisárku aj ministra, ale aj všetkých poslancov, aby sa pozreli na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré som predložil s cieľom ukázať, čo je v stávke. Pretože tento problém sa dá jednoducho vyriešiť. Ak sa však nevyrieši, povedie k nezamestnanosti a pádu sektora, čo bude mať pre autonómnu oblasť Azorských ostrovov vážne následky.

Nalieham ešte raz, aby ste tomu venovali svoju maximálnu pozornosť.

  Francesco Ferrari (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, domnievam sa, že situácia, ktorá nedávno vznikla, si zaslúži vyjadrenie našej vďaky pani komisárke aj pánovi spravodajcovi. Rád by som poďakoval pánovi spravodajcovi za prácu, ktorú vykonal, pretože keď hovoríme o poľnohospodárstve, hovoríme o potravinách, a preto je tento problém veľmi citlivý.

Rád by som spomenul dva kľúčové body. Prvým je otázka kvót na mlieko. Vítam dosiahnutý konsenzus o hodnote 1 % – ktorá by sa dala zvýšiť aj na 2 % – väčší problém však vznikne po roku 2014, keď v prípade, že pristátie nebude hladšie, tí, ktorí investovali v posledných rokoch, budú mať obrovské problémy a poľnohospodárske spoločnosti so vzťahom k tomuto sektoru utrpia obrovské straty. Druhý aspekt, či problém sa týka kontroly poľnohospodárskych cien. Pred rokom sme tu mali problém týkajúci sa obilia a teraz sa v porovnaní s minulým rokom ceny kukurice a pšenice znížili na polovicu, pričom spotrebiteľské ceny cestovín, chleba a krmiva sú stále vysoké. Možno došlo ku chybe v plánovaní alebo nedostatočnej kontrole…

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, Európska komisia navrhla limity výdavkov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky pre rôzne členské štáty do roku 2013 a po tomto roku. Ak premeníme tieto sumy na sumy na hektár ornej pôdy, dostaneme veľkú nerovnosť v podpore na hektár medzi rôznymi štátmi. V Belgicku je to približne 490 EUR, v Dánsku 390 EUR, v Nemecku 340 EUR a vo Francúzsku 260 EUR, pričom v nových členských štátoch je to oveľa menej. 210 EUR v Českej republike, 200 EUR na Slovensku a len 190 EUR v Poľsku.

V situácii, keď sa náklady na produkciu v starých a nových členských štátoch rýchlo dostávajú na rovnakú úroveň a Európska komisia navrhuje oddelenie finančnej podpory od výroby, udržiavanie takýchto rozdielov je nielenže dlhšie neopodstatnené, no zároveň diskriminuje poľnohospodárov v nových členských štátoch. Ak sa stanovisko Komisie a Rady k tejto otázke nezmení, vždy budeme mať dve spoločné poľnohospodárske politiky: bohatšiu určenú starým členským štátom a chudobnejšiu určenú novým členským štátom.

  Elisabeth Jeggle (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán minister, chcem hovoriť stručne a chcem sa zamerať na skutočnosť, že my v prvom rade zodpovedáme za 500 miliónov spotrebiteľov v Európskej únii a potom za poľnohospodárov v Európskej únii, ktorí produkujú potraviny pre týchto spotrebiteľov. Rovnako zodpovedáme za veľké aj malé poľnohospodárske podniky. Zodpovedáme za poľnohospodárske podniky v znevýhodnených oblastiach, za oblasti pastvín a najmä za všetky oblasti súvisiace s produkciou mliečnych výrobkov a mäsa.

Pani komisárka, chcem vám poďakovať za vaše pozitívne uvažovanie o fonde pre mlieko, o čo som žiadala dva roky, konkrétne od rozpravy o balíku opatrení týkajúcich sa mlieka a mliečnych výrobkov a zrušení podporných opatrení v tejto oblasti. Som presvedčená, že nám tento mechanizmus umožní poskytnúť pomoc, ak najprv nevezmeme peniaze od iných poľnohospodárov, ale namiesto toho použijeme prostriedky, ktoré sa uvoľnili zrušením opatrení na podporu trhu.

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, v tejto rozprave musíme hovoriť o bezpečnosti potravín, sledovaní pôvodu potravín a predovšetkým o potravinovej bezpečnosti. Tieto témy nemožno oddeliť od dnešnej diskusie a nemôžeme ignorovať fakt, že počet poľnohospodárskych podnikov z roka na rok veľmi výrazne klesá.

Zvýšenie povinnej modulácie je jednoducho len braním peňazí poľnohospodárom v Európe. Hodnota jednotnej poľnohospodárskej platby sa od roku 2005 znížila približne o 15 % pre infláciu a ostatné problémy, návrh sa však usiluje o ich ďalšie zníženie.

Zdá sa, že zjednodušenie sa stalo obľúbeným, často používaným slovíčkom. Minimálne v Írsku sa však zvyšujú čísla súvisiace s kontrolou poľnohospodárov. V posledných týždňoch sme zažili niekoľko vrtuľníkov sprevádzaných 61 kontrolórmi na zemi, ktorí počítali ovce na kopcoch Connemara, v malej oblasti, kde cena ovce ani nevráti späť investície poľnohospodárov. Niektorým to pripomínalo viac inváziu do Iraku než láskavú ruku Európy. To je márnotratné a vyjadruje to obraz prebyrokratizovanej Európy, ktorá koná úplne neprimerane.

  Astrid Lulling (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, neteší ma síce kompromis, no môžem s ním žiť, pretože s ním hádam bude možné zabrániť najväčšej škode pre našich poľnohospodárov, keď neznížime priame platby tak, ako to nešťastne navrhuje Komisia.

Ak tieto peniaze pôjdu do fondu pre mlieko, zníženie bude ešte menej bolestné. Bohužiaľ, dnes ráno som si prečítala, že pani komisárka sa znova pustila do barikád, proti fondu pre mlieko. Keď neznížime priame platby do 10 000 EUR, pre luxemburských poľnohospodárov to nebude mať žiaden význam, pretože všetci poľnohospodári, ktorí vykonávajú svoju činnosť ako hlavnú zárobkovú činnosť, tento limit prekračujú. Prioritou teda musí byť zabrániť zníženiam alebo ich udržať čím nižšie. V opačnom prípade nebudú mať poľnohospodári, ktorí vykonávajú svoju činnosť ako hlavnú zárobkovú činnosť, v Luxembursku žiadnu budúcnosť.

  Giovanni Robusti (UEN). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, myslím, že nie je ani čas, ani miesto, aby sme rozvíjali vecnú rozpravu. Európsky parlament má právomoc len vyjadriť svoj názor k jedinej otázke, v ktorej má EÚ možnosť rozhodnúť o živote a smrti a na ktorú sa vynakladá polovica rozpočtu.

Môj názor je, že kontrola stavu je konzervatívna. Za globalizáciu, ktorá je tiež cieľom EÚ, zaplatí poľnohospodárstvo, obeť nekonečného hľadania nemožnej úlohy prostredníka. Pri uplatňovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sa však v mojej úlohe poslanca EP prejavuje nedostatočná transparentnosť. Pán komisár podpísal v roku 2008 nariadenie č. 250, ktoré však členské štáty ignorujú. A taký bude stav aj po 30. júni 2009.

Argumentoval by som, že jediný spôsob, ktorý nám zostal, je pokračovať vo využívaní menovaných kontrolných orgánov. Musíme si však pamätať, že naša rozprava o poľnohospodárskej politike sa musí uberať smerom k občanom, ktorí by mali dostať informácie, ak sa chceme vybrať po správnej ceste. Ak to neurobíme, budeme ďalej ohrozovať svet poľnohospodárstva, ktorý je obeťou tejto pokračujúcej izolácie.

  James Nicholson (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som chcel hovoriť o mlieku. Nepodporujem 2 % zvýšenie. Podporil by som 1 % zvýšenie, pretože sa tu síce veľa hovorilo o hladkých pristátiach, no ja tomu neverím. Myslím, že kým tu sedíme, svet sa mení. Za posledné mesiace sa stalo to, že priemysel mlieka, ktorý bol pred 12 mesiacmi jednoznačne úspešnou súčasťou našej produkcie, ňou už nie je, a to v dôsledku meniacich sa svetových trhov.

Chcem pani komisárke povedať, že sa trochu obávam článkov 68 a 69. Domnievam sa, že slovo „spoločná“ môžete navždy vyňať zo spoločnej poľnohospodárskej politiky. Bol by som v tejto veci veľmi opatrný, aby sme zaistili, že nezveríme prílišnú zodpovednosť a že sa peniaze nebudú môcť jednoducho vrátiť členským štátom, ktoré by vytvorili nerovné podmienky.

V prípade modulácie sa domnievam, že by sme sa mali držať jednotných čísel, no tak, aby bola modulácia povinná. Nech všetci v Európe platia tú istú úroveň modulácie z druhého piliera.

  Katerina Batzeli (PSE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, chcela by som doplniť niekoľko bodov. Po prvé, potrebujeme posilnený prvý pilier v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), aby mohli producenti dobre reagovať na aktuálne potreby a problémy trhu. Po druhé, každé ďalšie odlišovanie bude medzi producentmi spôsobovať neistotu v príjmoch. Po tretie, odporúčanie nového podporného mechanizmu, ako napríklad vzájomného fondu či fondu bezpečnosti produkcie, nemožno financovať na úkor ďalších výdavkov. A po štvrté, spolufinancovanie prvého piliera SPP otvára dvere pre budúce spolufinancovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky.

  Colm Burke (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som zablahoželať spravodajcom k ich práci na kontrole stavu SPP, pretože je dôležité zdôrazniť väčšiu mieru práce Parlamentu na tomto procese. Rovnako chcem privítať postoj Rady a Komisie počas týchto rokovaní. Verím, že je to dobré znamenie pre budúce rokovania, keď Parlament bude spolu s Radou riešiť poľnohospodárske otázky v rámci úplného spolurozhodovacieho postupu.

Pochádzam z poľnohospodárskej oblasti v Írsku a je pre mňa smutné pozerať sa na to, že v poslednom období sa poľnohospodári stavajú proti projektu EÚ z rôznych dôvodov, pričom jedným z nich je vnímaná nedostatočná transparentnosť rokovaní v Rade. Ak a keď sa však prijme Lisabonská zmluva, Parlament sa bude centrálne zapájať, čím vznikne väčší priestor pre otvorenú a transparentnú rozpravu o otázkach súvisiacich s SPP. To povedie k väčšej legitímnosti v poľnohospodárskom spoločenstve.

Európa môže napredovať len vtedy, keď sa Parlament bude v plnej miere zapájať do rozhodovacieho procesu, a to sa dá dosiahnuť len existenciou spolurozhodovacieho postupu.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Toto je dobrá správa. Čo chýba, čo treba zmeniť? Revízia spoločnej poľnohospodárskej politiky neberie dostatočne do úvahy novú situáciu, ktorá vznikla na celom svete, ako aj v Európe ako dôsledok potravinovej krízy. Stalo sa toho príliš veľa na to, aby sa to nezohľadnilo nejakým rozumným spôsobom.

Mnohé z problémov obsiahnutých v návrhoch Európskej komisie nespĺňajú očakávania nových členských štátov, ktoré požadujú spravodlivejší systém priamych dotácií. Som si istý, že vyrovnanie úrovní dotácií medzi členskými štátmi je nevyhnutnosťou. Pani komisárka, schôdzu ministrov Rady bude sprevádzať demonštrácia 8 tisícov pestovateľov tabaku. Dúfam, že ich požiadavky sa naplnia.

Pokiaľ ide o iné otázky, v prvom rade musíme zaujať obozretný postoj k zrušeniu systému kvót na mlieko v roku 2015. Potrebujeme vytvoriť spôsob, ako k situácii pristupovať. Trh mlieka je nestabilný, a preto ho treba monitorovať. Po druhé, mali by sme zachovať nástroje na intervencie na trhu, napríklad skladovanie…

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Michel Barnier, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, srdečne ďakujem za vašu pozornosť a otázky, ktoré ste nám položili. Budem sa postupne venovať niekoľkým bodom.

Najprv by som chcel hovoriť o modulácii, ktorú pred chvíľou spomínali pán Goepel, pán Baco, pán Sanzarello a pani Lullingová. Otázka sadzby modulácie bude vždy, a to vás môžem uistiť, kľúčovým prvkom každého kompromisu. Zaznamenal som vôľu Parlamentu nájsť kompromisné riešenie. Doplním, že progresívna modulácia, ktorá je príliš tvrdá, by určite spôsobila niekoľkým členským štátom problémy, no musíme si uvedomiť, že samotná zásada progresívnej modulácie je reakciou na veľmi propagovanú sociálnu potrebu. Preto musíme spoločne s pani Mariann Fischerovou Boelovou nájsť kompromis a v tomto smere sa domnievam, že stanovisko, ktoré navrhuje váš spravodajca, tento kompromis objasní. Pokiaľ ide o moduláciu, otázka sadzby spolufinancovania dodatočnej modulácie je ďalším prvkom, ktorý treba zahrnúť do balíka. Navrhli ste 100 %, čo znamená žiadne národné spolufinancovanie. To je veľmi ambiciózne, no verím, že to je tá správna cesta.

Ďalej by som sa chcel zaoberať otázkou nových úloh. Úplne rozumiem stanovisku Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorý považuje de facto podporu sektora mliečnych výrobkov za jednu z týchto nových úloh financovaných moduláciou. Myslím, že je to jeden z prístupov, na ktorom budeme s pani Mariann Fischerovou Boelovou pracovať.

Ďalším kľúčovým problémom, dámy a páni, ktorý je veľmi rozsiahly a sporný, je to, čo spomínal pán Capoulas Santos. On uprednostňuje opatrný a mierny prístup, názor, ktorý zopakovali pán Goepel a pani Mathieu a pred chvíľou aj pán Le Foll. Povedal som len niekoľko mien, ale o tomto probléme, probléme kvót na mlieko, by mohli hovoriť mnohí z vás. Treba vyriešiť dva problémy: zvyšovanie kvót a mieru zvyšovania a podporné opatrenia.

Pokiaľ ide o zvyšovanie kvót, všimol som si, že rozpravy v Parlamente odhaľujú veľmi rozdielne stanoviská. Ak mám byť úprimný, práve taká istá situácia panuje v Rade ministrov. Riešenie, ktoré navrhujete – 1 % ročne v období rokov 2009 a 2010 – a potom prijatie rozhodnutia o pokračovaní v raste na základe správy, je opatrným prístupom v súlade so želaním vášho spravodajcu pána Capoulasa Santosa. Zároveň je tu otázka prehľadnosti v strednodobom horizonte pre poľnohospodárske podniky a podniky všeobecne. Vyžaduje si to premyslieť smerovanie odteraz do roku 2015 a mám pocit, že návrh Komisie je takmer vyvážený. Budeme na tom pracovať, a predovšetkým na podporných opatreniach, keďže všetci súhlasíme s podporou pre citlivé regióny. Domnievam sa, že odporúčané riešenie využiť článok 68 na uplatnenie viacerých štrukturálnych opatrení by nám poskytlo užitočnú skupinu nástrojov na podporu tohto sektora. Čo sa týka toho, ako by mali tieto finančné nástroje fungovať, myslím si, že je potrebná diskusia, v ktorej by sa našlo riešenie prijateľné pre všetkých. Myslím, samozrejme, na fond pre mlieko.

Pán predsedajúci, rád by som povedal pár slov k nástrojom na reguláciu trhu. Všimol som si žiadosti, ktoré sa usilujú o zachovanie nástrojov na reguláciu trhu a efektívnych nástrojov. Podobne ako vy sa domnievam, že v tomto novom globálnom kontexte pre poľnohospodárstvo a potraviny, o ktorom mnohí hovorili, si tento výrobný sektor, táto reálna ekonomika, ktorá ovplyvňuje dodávky potravín ľuďom, vyžaduje nástroje, ktorými možno zasiahnuť v prípade vážnej trhovej nestability. A z tohto hľadiska je intervencia dôležitým aspektom rokovaní.

Mnohé členské štáty a mnohí poslanci EP chcú revidovať úvodné návrhy Komisie a znovu o nich hovoriť. Budeme tiež hľadať kompromis, ktorý nám umožňuje zachovať skutočnú a efektívnu bezpečnostnú sieť.

Napokon by som rád hovoril aj o článku 68. Tu v Parlamente a podobne aj v Rade prebehlo mnoho rozpráv a vznikla silná požiadavka otvoriť možnosti pre uplatňovanie tohto článku, ktorý vzbudzuje veľký záujem pri súčasnom zachovaní spoločného charakteru. Rozšírenie možností uplatňovania tohto článku by hádam – podľa mňa určite – umožnilo pohnúť sa smerom k podpore tých druhov výroby, ako napríklad v sektore chovu oviec, ktoré sa tu spomínali a ktoré to potrebujú.

Aj v tomto prípade spolupracujeme s pani komisárkou a chystáme sa hľadať riešenia na zlepšenie podmienok financovania. Myslím pritom konkrétne na požiadavky na väčšiu spravodlivosť a rovnosť, ktoré predniesli mnohí zástupcovia nových členských štátov.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, venoval som veľkú pozornosť a veľmi ma zaujímalo vypočuť si všetky podrobné prejavy, ktoré tu odzneli. Na základe stanoviska, ktoré nám dáte, a chcel by som znovu poďakovať predsedovi pánovi Parishovi, celému výboru a spravodajcovi za vykonanú prácu, bude mojou úlohou zabezpečiť dynamický politický kompromis, ktorý nám umožní upraviť spoločnú poľnohospodársku politiku a zároveň ju ochrániť v nových globálnych súvislostiach, v ktorých sa nachádzame. Na tejto úlohe budeme pracovať spolu s pani Mariann Fischerovou Boelovou a všetkými jej kolegami, ktorým ďakujem za entuziazmus, ktorý sa medzi nami rozvinul za uplynulé mesiace.

Na záver by som sa rád vyjadril k poznámke, ktorú len pred chvíľou vyjadrila pani Aubertová. Tá spomenula situáciu týkajúcu sa potravinovej neistoty. Predsedníctvo si v plnej miere uvedomuje, že nemôžeme hovoriť o spoločnej poľnohospodárskej politike tak, ako keby sme boli v pevnosti, ktorá nás v Európe obklopuje. Práve v tomto duchu sme dňa 3. júla zorganizovali v Európskom parlamente konferenciu s generálnym riaditeľom Svetovej obchodnej organizácie, generálnym riaditeľom Svetovej banky, generálnym riaditeľom Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, mnohými poslancami EP a pánom komisárom Louisom Michelom na tému „Kto nasýti svet?“. V rovnakom duchu zorganizujeme dňa 28. novembra pracovné stretnutie, znovu spoločne s Louisom Michelom, o prepojení poľnohospodárstva a rozvoja.

Ja, ako aj predsedníctvo preto venujeme osobitnú pozornosť tomu, čo sa hovorí o poľnohospodárstve, aby sa zachoval model poľnohospodárstva a regionálnych potravinárskych výrobkov Európskej únie, ktorý bol oporou spoločnej poľnohospodárskej politiky 50 rokov, no zároveň si udržiavame jasný a empatický pohľad na to, čo sa deje v iných častiach sveta.

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, starostlivo som počúvala a myslím, že postup „catch-the-eye“ jasne ukazuje, že v tomto Parlamente panuje veľký záujem o odvetvie poľnohospodárstva a následky rozhodnutí, ktoré sa prijmú.

Chcela by som nadviazať na niekoľko otázok, ktoré sa spomínali. Po prvé chcem zdôrazniť, že myslím, že ste buď nerozumeli, alebo vám niečo ušlo, keď ste sa ma pokúšali presvedčiť, že modulácia znamená brať peniaze poľnohospodárom. Tak to určite nie je. Potrebujeme moduláciu, pretože máme nové úlohy a musíme posilniť možnosti poľnohospodárov investovať, aby mohli tieto nové úlohy plniť. Myslím si teda, že je to naopak, že sa dá povedať, že moduláciou v skutočnosti zvyšujeme dostupné financie pre odvetvie poľnohospodárstva v dôsledku spolufinancovania. O to práve ide. Ak naďalej hovoríte, že berieme poľnohospodárom peniaze, určite došlo k nedorozumeniu u tých z vás, ktorí volia tento argument.

Zdá sa, že mlieko je dnes veľkým problémom. Pán Neil Parish vo svojom prvom prejave uviedol, že máte 27 členských štátov – 27 zákazníkov – vo svojom výbore. No po vypočutí dnešnej diskusie by som povedala, že je ich oveľa viac. Pretože po vypočutí si môžete zvoliť akúkoľvek hodnotu od 0 % po 10 % zvýšenie. Povinnosťou predsedníctva a Komisie je pokúsiť sa nájsť správnu rovnováhu.

Tým z vás, ktorí hovoria o fonde pre mlieko, chcem povedať: je to zvláštne, pretože si ešte stále pamätám rokovania v roku 2003, kde sme kompenzovali straty výrobcom mlieka v celej Európe. Dovoľte mi uviesť ako príklad Nemecko. Nemeckí poľnohospodári v sektore mlieka získali kompenzáciu vo výške 1 miliardy EUR každý rok – peniaze prevedené z ich platby za mlieko do režimu jednotných platieb. V tej fáze som nepočula nikoho hovoriť o fonde pre mlieko. A práve preto, keďže vieme, že sektor mlieka zažíva ťažkosti, sme teraz pridali nové úlohy do línie pre mlieko. Som si istá, že sa nám podarí navrhnúť veľmi dobrý balík pre producentov mlieka v tých oblastiach, ktoré čelia problémom.

Musím povedať, že ma veľmi prekvapuje taký veľký odpor k zvyšovaniu kvót na mlieko, keď viem, že minulý rok sme zozbierali 338 miliónov EUR na odvodoch pri nadprodukcii od európskych producentov mlieka. Pre mňa to jednoznačne nie je smer, ktorým sa chcem uberať. Chcem dať poľnohospodárom možnosť reagovať na trhy. Zvyšovanie kvót neznamená povinnosť vyrábať, je to len možnosť pre tých, ktorí sú silní na vnútornom a vonkajšom trhu. Nesmieme zabúdať na to, že niektorí konkurencieschopní producenti platia každoročne 338 miliónov EUR za to, aby mohli ďalej podnikať.

Pokiaľ ide o prerozdeľovanie, je zrejmé, že sa dosiahla široká dohoda o tom, že táto kontrola stavu nemala byť novou reformou a že preto staviame na reforme z roku 2003. Myslím, že predsedníctvo aj Komisia môžu priznať, že nové členské štáty vyvíjajú silný tlak na získanie rovnakých platieb, a viem, že táto diskusia bude dôrazne obhajovaná v reforme v roku 2013. Možno nájdeme nejaké riešenia pre nové členské štáty ešte aj teraz v kompromise a dúfam, že budete v pozitívnom smere prekvapení.

Na záver mi dovoľte spomenúť k téme tabaku, ktorá bola otvorená, že na mňa urobil dojem pán Gklavakis, ktorý sa nás stále snaží presvedčiť, že tabak je dôležitý, a my veríme, že v jeho regióne to tak naozaj je. Tabak však nie je súčasťou kontroly stavu. Reforma o tabaku sa prijala v roku 2004 a podporili ju všetky štáty vrátane členských štátov produkujúcich tabak. Ako som mnohokrát povedala, určite sa nechystám znovu otvárať reformu o tabaku. Som však otvorená tomu, aby sme pomohli všetkým týmto členským štátom, všetkým regiónom, ktoré čelia problémom, pretože v politike rozvoja vidieka je dostupných veľa možností. Som si istá, že nájdeme riešenia zmierňujúce následky rozhodnutí, ktoré sa už prijali vo vzťahu k producentom tabaku.

Musím sa vyjadriť stručne, ale môj záver z dnešnej diskusie je taký, že dnes jednoznačne viac než kedykoľvek predtým potrebujeme spoločnú poľnohospodársku politiku. Súhlasím s pani McGuinnessovou, že situácia, v ktorej by bolo jedinou odpoveďou prenášanie zodpovedností na národnú úroveň, by len ohrozila európske odvetvie poľnohospodárstva.

Ponechajme si našu spoločnú poľnohospodársku politiku s flexibilitou, ktorú sme zahrnuli do našich rôznych volieb v rámci politiky rozvoja vidieka. Potrebujeme však spoločnú európsku poľnohospodársku politiku. Taký je môj záver z dnešnej diskusie. Chcem vám všetkým poďakovať za tento nadšený prístup.

PREDSEDÁ: PÁN BIELAN
podpredseda

  Luis Manuel Capoulas Santos, spravodajca. – (PT) Dlhý zoznam rečníkov a rozhodný a zanietený spôsob, akým vyjadrili svoje myšlienky, znovu potvrdzuje, ako veľa táto téma znamená pre Európsky parlament, a význam, ktorý by sa mal venovať poľnohospodárstvu, poľnohospodárom a svetu vidieka v Európe.

Táto rozprava nepriniesla žiadne prekvapenia, pretože v podstate znovu potvrdila stanoviská opakované počas rôznych rozpráv počas tohto dlhého procesu rozhovorov, ktoré trvali viac než rok a v prípade mojej politickej skupiny ešte ďalších šesť mesiacov predtým.

Myslím si, že sa však zároveň jasne ukázalo, že neexistujú žiadne alternatívy k stanoviskám, ktoré predstavujú stred názorov umožňujúci dosiahnuť zodpovedný kompromis, ktorý by mohla väčšina prijať.

Aj Komisia a Rada opätovne potvrdili svoje stanoviská, teší ma však, že vidím vyjadrené znaky flexibility a otvorenosti.

Dôverujem preto vášmu politickému realizmu, drahí Mariann a Michel, a duchu kompromisu nájsť konečné riešenie, ktoré sa veľmi blíži tomu, čo vám v týchto rozhodujúcich otázkach navrhol Parlament.

Zopakujem symbolickú dôležitosť tohto prístupu tesne pred tým, než Európsky parlament prevezme svoje spolurozhodovacie právomoci. Dúfam totiž, že problém ratifikácie Lisabonskej zmluvy sa čoskoro vyrieši, pretože Európa túto zmluvu potrebuje.

Pán Barnier, viackrát som spomenul, že zatiaľ ešte nevyužívame spolurozhodovací postup, no začíname už fungovať v jeho duchu. Dúfam preto, že rôzne rokovania, ktoré sa dnes a zajtra očakávajú, sa ukážu ako veľmi úspešné. Som si istý, že sa nám podarí nájsť konsenzuálne riešenie odpovedajúce na starosti európskych poľnohospodárov, ktorí nás starostlivo sledujú, a nášho poľnohospodárstva. Všetci sme presvedčení, a týmto túto rozpravu najlepšie ukončím, že Európa potrebuje spoločnú poľnohospodársku politiku, aby mohlo byť európske poľnohospodárstvo konkurencieschopné a udržateľné z pohľadu životného prostredia.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 19. novembra 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Gerard Batten (IND/DEM), písomne. – Spoločná poľnohospodárska politika núti britských spotrebiteľov kupovať potraviny za prehnane vysoké ceny od kontinentálnych poľnohospodárov namiesto kupovania za nižšie ceny, ktoré sú dostupné na svetovom trhu. Odhaduje sa, že v dôsledku SPP sú ceny o minimálne 23 % vyššie než tie, ktoré prevládajú na svetovom trhu.

Ekonómovia zároveň odhadujú, že sa náklady na SPP pre spotrebiteľov v Spojenom kráľovstve rovnajú minimálne 1,2 % HDP, čo je momentálne prekvapujúcich 16,8 miliárd libier ročne.

Zastupujem mnoho ľudí v Londýne, ktorí s ťažkosťami platia svoje účty. Čelia stále rastúcim daniam a stále rastúcim cenám. Oni nie sú zodpovední za živobytie kontinentálnych poľnohospodárov. Ak chcú štáty dotovať svoje odvetvie poľnohospodárstva, je to ich vlastná vec, no mali by to platiť ich vlastní daňoví poplatníci.

Spoločnú poľnohospodársku politiku platia tí, ktorí si to môžu najmenej dovoliť: dôchodcovia a ľudia s nízkymi príjmami, ktorí použijú väčšiu časť svojho disponibilného príjmu na potraviny. SPP je len jedným z mnohých dôvodov, prečo by mala Británia vystúpiť z Európskej únie.

  Constantin Dumitriu (PPE-DE), písomne. – (RO) Teší ma, že len jeden rok po tom, čo Európska komisia zaviedla konzultačný postup na prispôsobenie spoločnej poľnohospodárskej politiky aktuálnym potrebám poľnohospodárov a producentov v poľnohospodárstve, sme dosiahli konsenzus o určitých konkrétnych návrhoch.

Myslím, že kompromis dosiahnutý v prípade článku 68 je primeraný, najmä zvýšenie z 10 % na 15 % pri hornej hranici vytvárania fondov požadovaných pre všetky nové strategické opatrenia verejnej politiky v členských štátoch a zavedenie jasnej hornej hranice pre rôzne formy osobitnej pomoci.

Rád by som sa vrátil k téme lehôt pre úplné uplatňovanie balíka systému krížového plnenia v prípade Rumunska a Bulharska. Obe tieto krajiny dosiahnu hornú hranicu 100 % priamych platieb k 1. januáru 2016. Preto je spravodlivé, aby bola lehota na úplné uplatňovanie balíka systému krížového plnenia v oboch týchto krajinách tiež k tomuto dátumu. Konštatujem s obavami, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sme v tomto smere predložili, nebol prijatý. Vzhľadom na význam tejto otázky pre tieto nové členské štáty naliehavo vyzývam svojich kolegov poslancov, aby to zohľadnili počas ďalších rozhovorov a aby sme našli riešenie užitočné pre oba štáty a schválené zástupcami všetkých členských štátov EÚ.

  Béla Glattfelder (PPE-DE), písomne. – (HU) Vyhodnotenie situácie neznamená len revíziu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). V skutočnosti hovoríme o reforme SPP a významnom znížení podpory pre poľnohospodárstvo. Z pohľadu Maďarska a maďarských poľnohospodárov je to neprípustné.

Doterajšie reformy dokázali len to, že poškodili maďarské poľnohospodárstvo.

V Maďarsku by sa modulácia dotkla aj menších 20-hektárových poľnohospodárskych podnikov. Tieto menšie poľnohospodárske podniky nepotrebujú zníženie, ale skôr zvýšenie priamej podpory. Uplatňovanie modulácie v nových členských štátoch pred rokom 2013 by bolo navyše v rozpore s dohodou o pristúpení.

V záujme potravinovej bezpečnosti budeme naďalej potrebovať podporu pri pomoci produkcii a opatrenia na podporu trhu vrátane zásahov do oblasti obilia. Považujeme za neprípustné, že by sa mala intervenčná cena viazať na cenu prístavu v meste Rouen, pretože náklady na dopravu znamenajú, že ceny sú nižšie vo vzdialenejších a najmä nových členských štátoch a to vytvára diskrimináciu.

Sme proti zvyšovaniu kvót na mlieko. Zvyšovanie kvót na mlieko na jar sa ukázalo ako chybné rozhodnutie, pretože viedlo k poklesu cien mlieka v niekoľkých členských štátoch. Zvyšovanie kvót na mlieko je obzvlášť v rozpore so záujmami Maďarska, pretože máme významnú úroveň nevyužitej kvóty na mlieko. Takýto krok by bránil maďarským producentom zvyšovať ich výrobu.

Súhlasíme so zachovaním podpory pre producentov tabaku. Niekoľko tisíc rodín si zarába na živobytie produkciou tabaku, najmä v najviac znevýhodnených, severovýchodných regiónoch krajiny.

  Roselyne Lefrançois (PSE), písomne. – (FR) Najprv by som rada pochválila významnú prácu, ktorú vykonal náš spravodajca pán Capoulas Santos, ktorý sa neustále snažil nájsť vyvážený a stabilný kompromis, aby mohol Európsky parlament jednohlasne prehovoriť k rozdelenej a neistej Rade.

Kontrola stavu, o ktorej dnes budeme hlasovať, predstavuje mimoriadnu príležitosť pouvažovať, ako by sme v podstatnej miere oslobodili spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) od nespokojnosti, ktorá znižuje jej hodnotu, a aby sme sa pozreli dopredu na obrovské množstvo práce, ktorá nás čaká na reforme tejto politiky naplánovanej po roku 2013.

SPP nepochybne potrebuje závan čerstvého vetra, a to najmä z pohľadu sociálneho a z pohľadu životného prostredia. V tejto súvislosti ma teší, že sa nám podarilo zmeniť a doplniť text Európskej komisie smerom k zvýšenej sociálnej citlivosti, konkrétne návrhom na zvýšenie pomoci pre drobných poľnohospodárov a zavedením faktorov práce a zamestnanosti do pravidiel prideľovania pomoci. Ľutujem však, a to je jediná výhrada, ktorú spomeniem, že hospodárske a sociálne kritériá nedopĺňajú vo väčšej miere ekologické hľadiská, pretože udržateľnosť sa musí stať charakteristickým znakom našej poľnohospodárskej politiky.

  Lasse Lehtinen (PSE), písomne. – (FI) Vážený pán predsedajúci, malo by sa urobiť viac, aby sme zabezpečili, že poľnohospodárska pomoc sa prideľuje spôsobom, ktorý vedie poľnohospodárstvo smerom k udržateľnému rozvoju. Na existujúce dotácie sa všeobecne nazerá ako na spôsob doplnenia príjmov farmárov.

Poľnohospodárstvo v krajinách na pobreží Baltského mora je najväčším znečisťovateľom mora v tomto regióne. Ak budeme poskytovať poľnohospodárske dotácie, v skutočnosti sa tým zvýšia emisie do podzemnej vody a tým aj do mora.

Každý druh podnikania vrátane poľnohospodárstva sa musí zúčastňovať na dobrovoľnej práci a projektoch zameraných na životné prostredie. Len takýmto spôsobom si môže poľnohospodárstvo nárokovať na právo na svoju vlastnú existenciu v budúcnosti. Prečo by mali daňoví poplatníci naďalej podporovať zamestnania, ktoré škodia okolitým oblastiam, keď je znečistenie možné obísť nákupom dovážaných potravín?

Čistá voda je teraz vzácnou komoditou. Preto je rozumné, aby ľudia museli platiť za jej znečisťovanie a aby sa toto znečisťovanie neplatilo z verejných peňazí.

V poľnohospodárstve sa musia správne využívať nespočetné existujúce opatrenia na ochranu životného prostredia. Obnova fosforu a dusíka je technologicky možná a čoskoro bude aj finančne lukratívna. Tieto vzácne prírodné zdroje a nerasty sa musia recyklovať, ako je to aj v prípade iných prírodných zdrojov.

  Janusz Lewandowski (PPE-DE), písomne. – (PL) Ako sa aj očakávalo, kontrola stavu poskytla príležitosť pre hlbší zásah do zásad spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) ako v prípade iných oblastí politík a rozpočtov Európskej únie.

Poľnohospodárska politika, ktorá kedysi pohlcovala väčšinu výdavkov rozpočtu a do konca roku 2013 bude tvoriť jednu tretinu rozpočtu, bola dôrazne kritizovaná. Hlavný argument sa týkal nepomeru medzi úlohou, ktorú zohrávalo poľnohospodárstvo v hospodárstve a zamestnanosti, a jeho podielom na rozpočte EÚ. Ide o nedorozumenie.

SPP je ako celok politikou Spoločenstva a jej podiel na súhrnných verejných výdavkoch EÚ, národných aj spoločných, neprekračuje sumu 0,3 % HDP. Navyše sa zmenili medzinárodné skutočnosti a hladomor v rozvojových krajinách nás musí prinútiť znovu porozmýšľať o zásadách podpory poľnohospodárstva v Európe.

Európsky parlament o probléme pozorne diskutoval, o čom svedčia mnohé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Z pohľadu štátu, v ktorom poľnohospodárstvo v relatívne veľkej miere prispieva k zamestnanosti, ako napríklad v Poľsku, je oprávnené zvýšiť kvóty na mlieko a poskytnúť národnú podporu sektorom, ktoré sú najviac znevýhodnené. Ak uvažujeme o modulácii, ktorá sa ukázala ako najkontroverznejšia otázka, je potrebné pamätať si, že „nové“ členské štáty dosiahnu 100 % úroveň priamych dotácií až v roku 2013 a že moduláciu je možné vnímať ako posla prenosu poľnohospodárskej politiky na národnú úroveň, čo by bolo nevýhodou.

  Cătălin-Ioan Nechifor (PSE) , písomne. – (RO) Ako zástupca oblasti s významným odvetvím poľnohospodárstva v Rumunsku, ktoré je jedným z nových členských štátov, si nemyslím, že rozdiely v prístupe k poľnohospodárom z týchto štátov a k poľnohospodárom zo starých štátov Európskej únie sa vplyvom posúdení vykonávaných v rámci kontroly stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky znižujú. Je však pozitívne, že pre Rumunsko sa vnútroštátne kvóty na mlieko nezmenili a že členské štáty majú možnosť na určitú dobu svoje kvóty na mlieko zvýšiť, ak iné členské štáty tieto kvóty nevyužijú. Ak zvážime skutočnosť, že súčasná kríza postihla aj toto odvetvie, je dôležité navrhnúť zriadenie mliečneho fondu určeného na podporu reštrukturalizácie v tomto odvetví.

Ďalej si myslím, že ešte pred uplatňovaním nových predpisov o kvótach na mlieko a mliečne výrobky od roku 2015 musia mať výrobcovia mlieka možnosť prispôsobiť sa zmenám a investovať podľa požiadaviek trhu najmä vzhľadom na skutočnosť, že lehoty pre žiadosti o podporu investícií sú pomerne dlhé. Okrem toho, aby sme výrobcom umožnili investovať podľa požiadaviek trhu, musí byť odstránené obmedzenie určených kvót.

  Maria Petre (PPE-DE), písomne. – (RO) Počula som, ako jeden môj kolega rozprával o rozdeľovaní sladkostí medzi dvoma deťmi. V tejto súvislosti by som chcela upozorniť na skutočnosť, že ak by rovnaké dieťa bolo v budúcnosti rumunským alebo bulharským poľnohospodárom, povedala by som mu, že to, čo si zaslúži, dostane po ôsmich rokoch. Moja otázka je, či za osem rokov ešte bude dieťaťom.

Keď som sa ako rumunská poslankyňa EP stala členkou Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, moju pozornosť upútalo slovné spojenie „hladké pristátie“, ktoré sa často používa napríklad pri kvótach na mlieko. Vtedy som sa pýtala a pýtam sa aj teraz: ako môžu rumunskí a bulharskí poľnohospodári zosúladiť „štart“ s „hladkým pristátím“? V čase, keď Rumunsko sotva začalo prístupové konanie, mi dánsky partner povedal, že najkomplikovanejšou kapitolou počas tohto konania bude poľnohospodárstvo. Dúfam, že dnes, dva roky po našom vstupe, dá rumunské poľnohospodárstvo príležitosť pre jednotnú Európu.

  Dushana Zdravkova (PPE-DE) , písomne. – (BG) Pokračovanie v reformovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) je dôležité na udržanie vedúcej úlohy Európy v tomto odvetví. Samozrejme, nemalo by sa to diať na úkor výrobcov ani konečných spotrebiteľov. Veľmi dobre vieme, že Európska únia sa z vývozcu poľnohospodárskych výrobkov stala ich dovozcom. O to skôr musí byť výsledok dnešnej rozpravy vyvážený, aby sa zabezpečila ochrana záujmov všetkých občanov.

Verím, že väčšina návrhov Komisie je v prospech bulharských poľnohospodárov, najmä keď následkom zlého hospodárenia v tomto odvetví zo strany bulharskej vlády a zneužívania prostriedkov neboli dosiahnuté výsledky predpokladané v predvstupových mechanizmoch. Z tohto dôvodu sme v posledných mesiacoch boli svedkami protestov poľnohospodárskych výrobcov, najmä výrobcov mliečnych výrobkov a pestovateľov obilnín. Preto je dôležité poskytnúť istotu tým oblastiam, ktorých živobytie výrazne závisí od mliekarenskej výroby, bez ohrozenia úplnej liberalizácie trhu s mliečnymi výrobkami.

V Bulharsku je mnoho mliekarenských výrobcov vo vysokohorských a iných oblastiach so špecifickými problémami. Z tohto dôvodu podporujem myšlienku, aby na financovanie ich rozvoja bolo pridelených viac zdrojov a aby sa zriadil špecializovaný fond pre výrobcov mlieka.