Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Rozpravy
Utorok, 18. novembra 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

12. Hodina otázok (otázky pre Radu)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je hodina otázok (B6-0484/2008).

Nasledujúce otázky sú určené Rade.

 
  
  

Otázka č. 1, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0794/08)

Vec: Kresťania v Turecku: kláštor Mor Gabriel

Aký je názor Rady na situáciu kresťanských menšín v Turecku a predovšetkým na súčasný stav sporu týkajúceho sa čiastočného vyvlastnenia kláštora Mor Gabriel vo východnom Turecku?

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážená pani predsedajúca, chcel by som odpovedať pani Harkinovej, že Rada pripisuje veľký význam otázke náboženskej slobody v Turecku, ako už dokázala pri viacerých príležitostiach.

Konkrétny prípad, ktorým sa zaoberá pani Harkinová, ešte stále vyšetrujú turecké súdy a v tomto štádiu sa k nemu ešte neviem vyjadriť, ale pozorne ho sledujeme.

Vaša otázka sa vo všeobecnosti týka náboženskej slobody v Turecku. Je to veľmi dôležitá téma a Turecko musí súrne vykročiť vpred a prijať konkrétne opatrenia s cieľom vybudovať náležitý právny rámec. Na túto problematiku nepretržite poukazuje Európska únia v súvislosti s dialógom medzi ňou a Tureckom a konkrétna pozornosť sa jej venovala na ostatnom stretnutí Asociačnej rady EÚ – Turecko dňa 27. mája 2008. So zohľadnením zámeru a obnovenej činnosti tureckej vlády s cieľom presadiť reformný proces a riešiť existujúce nedostatky Európska únia pri tejto príležitosti zároveň zdôraznila, že je nutné, aby sa z týchto činností čo najskôr stali účinné konkrétne opatrenia.

Možno tu badať istý pokrok: Turecko začalo konať, napríklad vo februári 2008 prijalo pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu o regulácii inštitúcií. Vďaka týmto návrhom bol zrušený zákaz zakladať inštitúcie v Turecku cudzincami a do platnosti vstúpila zásada reciprocity.

Napriek týmto chvályhodným charakteristikám zákona o regulácii inštitúcií je však ešte stále nutné riešiť mnohé problémy, s ktorými sa náboženské spoločenstvá a menšiny ešte vždy stretávajú, predovšetkým pokiaľ ide o ich právne postavenie a najmä ich vlastnícke práva.

Rovnako bola v rámci politického dialógu na stretnutí ministrov v Bruseli dňa 15. septembra zdôraznená otázka náboženskej slobody a Rada môže pani Harkinovú ubezpečiť, že bude naďalej prísne dohliadať na problematiku náboženskej slobody vrátane zavedenia nového zákona o regulácii inštitúcií a bude riešiť túto záležitosť s tureckými orgánmi na každej vhodnej úrovni.

Bohužiaľ, práve som zistil, že túto otázku v skutočnosti položil pán Posselt. V mojich podkladoch to tak nebolo, preto sa ospravedlňujem, vážená pani predsedajúca.

 
  
MPphoto
 

  Bernd Posselt (PPE-DE).(DE) Som veľmi zaviazaný pánovi úradujúcemu predsedovi Rady. Bola to moja otázka. Ďakujem vám za veľmi uspokojivú odpoveď. Francúzsko malo tradične dlhodobý vzťah s kresťanmi na Blízkom a Strednom východe. Chcel by som položiť dodatočnú otázku. Popri náboženskej funkcii je kláštor Mor Gabriel kultúrnym a hospodárskym centrom asýrskej kresťanskej menšiny v danom regióne. Ako chráni Rada túto menšinu, ktorej existencia je ohrozená? Aký je postoj Rady k budovaniu kostolov, čo je v Turecku čím ďalej zložitejšie, pokiaľ ide o ostatné kresťanské komunity?

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet. – (FR) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som sa chcel ospravedlniť pánovi Posseltovi za svoju neúmyselnú chybu. Dúfam, že to nezobral osobne. Pokiaľ ide o odpoveď na jeho otázku, kladieme mimoriadny dôraz, ako som povedal vo svojom úvodnom príhovore, na presadzovanie náboženskej slobody v Turecku, ako aj v ostatných krajinách, a na zábezpeky poskytované vnútroštátnymi orgánmi, predovšetkým pokiaľ ide o menšiny.

V Turecku, ako aj v niektorých iných krajinách, sú týmito menšinami kresťania, a ako naznačil pán Posselt, v týchto prípadoch sme zvlášť obozretní. Prípad kláštora Mor Gabriel sa ešte rieši a na rozsudok si musíme počkať.

Pokiaľ ide o naše dialógy s tureckými orgánmi, ktoré sú súčasťou rokovaní o tzv. zrevidovanom prístupovom partnerstve s Tureckom, je zrejmé, že všetko, čo sa týka základných slobôd, náboženskej slobody a potreby prijímať opatrenia nevyhnutné na vytvorenie tolerantnej klímy, ktorá zabezpečí plné rešpektovanie náboženských slobôd, bolo prednesené do diskusie a je centrom spomínaných dialógov. Chcel som to zdôrazniť, pán Posselt.

 
  
MPphoto
 

  Reinhard Rack (PPE-DE).(DE) Vážený pán úradujúci predseda Rady, problémy s kresťanskými kostolmi nie sú obmedzené len na samotné Turecko, vyskytujú sa aj v severovýchodnej časti rozdeleného ostrova Cyprus.

Diskutuje Rada o tejto problematike a podniká nejaké kroky v súvislosti s Tureckom, aby sa zabezpečilo využitie jeho vplyvu, ktorý nepochybne v tejto oblasti má, správnym spôsobom?

 
  
MPphoto
 

  Jim Allister (NI). – Chcel by som upriamiť pozornosť pána ministra na pretrvávajúcu kampaň proti veľmi malému protestantskému spoločenstvu v Turecku, ktoré v súčasnosti stelesňuje niekoľkomesačný bizarný proces s dvomi mladými mužmi – Turanom Topalom a Hakanom Taştanom, ktorí boli postavení pred súd za „urážanie tureckosti“. Ich zločinom je podľa všetkého vyznávanie svojho náboženstva. Nie je zrejmé, že s takýmto pohľadom na slobodu vierovyznania má Turecko pred sebou ešte veľmi dlhú cestu, kým dosiahne základné štandardy ľudských práv a slobody vierovyznania?

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet. – (FR) Vážená pani presedajúca, odpoveďou na otázku pána Racka je, že sme si, samozrejme, plne vedomí silného vplyvu Turecka na severnú časť Cypru, a tieto problémy prednesieme v diskusii. Ako viete, delegácia zvolených zástupcov zo Severného Cypru vo štvrtok navštívi Európsky parlament, takže budeme mať príležitosť vyjadriť naše veľké obavy v súvislosti s týmito problémami.

Chcel by som ubezpečiť pána Allistera, že, samozrejme, dohliadame na osud všetkých vierovyznaní a chcel by som sa mu poďakovať, že spomenul prípad týchto dvoch mladých mužov z protestantskej komunity, ktorí boli vystavení hrozbám alebo útokom na základe svojho náboženského presvedčenia. Na túto problematiku preto upriamime pozornosť tureckých orgánov, pán Allister.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Otázka č. 2, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-0796/08)

Vec: Nový migračný tlak na Európu

Počas ostatných týždňov sme pocítili zvýšený migračný tlak na stredomorské krajiny Európskej únie.

Zvažuje Rada nové diplomatické opatrenia alebo iných druh činností zameraných na pomoc týmto krajinám pri zastavení čerstvej vlny nezákonného prisťahovalectva, ktorá v súčasnosti zasahuje túto oblasť?

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady.(FR) Vážená pani predsedajúca, čo sa týka otázky pána Ortegu a ak sa nemýlim, vy ste mi s týmto už pomohli, pani predsedajúca, migračná politika, ktorú Európska únia plánuje prijať, je založená na zásade solidarity, solidarity medzi členskými štátmi, predovšetkým tými, ktoré by boli vystavené silnému migračnému tlaku, a solidarity s krajinami pôvodu migrantov, s cieľom reagovať predovšetkým na zásadné prípady chudoby.

Táto zásada je základom globálneho prístupu k migrácii, ktorý vymedzila Európska rada v decembri 2005. Cieľom tohto globálneho prístupu k migrácii je posilnenie dialógu a spolupráce s krajinami pôvodu migrantov a s tranzitnými krajinami. Jeho zámerom je, aby dialóg s týmito krajinami pokrýval celý rozsah migrácie, predovšetkým zákonnú migráciu, predchádzanie a boj proti nezákonnej migrácii, ako aj prepojenie medzi migráciou a rozvojom.

Európska rada navyše neprestajne presadzovala potrebu dosiahnuť tento prístup, zosilniť ho a účinne ho uplatňovať.

Práve v duchu spolupráce medzi krajinami pôvodu, tranzitu a určenia migrantov sa v júli 2006 v Rabate konala prvá ministerská konferencia EÚ – Afrika o migrácii a rozvoji. Druhá ministerská konferencia o migrácii a rozvoji sa bude konať 25. novembra 2008 v Paríži. Jej cieľom bude prijať operačný program, ktorý bude trvať niekoľko rokov a pozostávať zo zoskupených činností, ktoré budú uplatňovať partneri postihnutí migračným tokom pozdĺž západných afrických trás, predovšetkým v súvislosti s predchádzaním a s bojom proti nezákonnému prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi.

Riadenie hraníc vrátane zosilnenia fyzických a ľudských zdrojov a operačnej spolupráce s agentúrou Frontex je tiež oblasťou s primárnym významom v rámci dialógu a operačnej spolupráce s tretími krajinami, predovšetkým stredomorskými. Preto sa napríklad prostredníctvom spoločnej operácie Hera 2008, ktorá sa realizovala pod záštitou agentúry Frontex, dosiahol značný pokles počtu migrantov vyloďujúcich sa na pobreží Kanárskych ostrovov.

V rovnakom duchu bude problematika migrácie predstavovať súčasť otázok kladených v rámci rokovaní, ktoré Komisia začne viesť tento mesiac s Líbyou v súvislosti s mandátom, ktorý jej v septembri udelila Rada, s cieľom uzatvoriť rámcovú dohodu medzi Európskou úniou a Líbyou.

Nakoniec ako viete, zásada zodpovednosti bola zdôraznená v Európskom pakte o prisťahovalectve a azyle z októbra minulého roku. Pakt tiež zdôrazňuje potrebu solidarity s členskými štátmi, ktoré sú vďaka svojej geografickej polohe vystavené prílivu prisťahovalcov alebo ktorých zdroje sú obmedzené, a vyzýva Komisiu, aby predložila riešenia, ktoré v duchu solidarity zohľadnia problémy, ktorým tieto štáty čelia.

 
  
MPphoto
 

  Manuel Medina Ortega (PSE).(ES) Vážený pán úradujúci predseda Rady, súhlasím s prístupom, ktorý zvolila Rada. Otázne je, či dokážeme prijať konkrétne opatrenia: čas plynie a problémy sa zväčšujú. Problémom čelia predovšetkým stredomorské krajiny. Niektoré majú hospodárske prostriedky na ich riešenie, niektoré nie, napríklad Malta, ktorá pre svoju malú rozlohu a obmedzené zdroje čelí obrovským problémom.

S touto problematikou súvisia aj problémy vyplývajúce z medzinárodných pravidiel, napríklad z Haagskeho dohovoru o ochrane detí, ktorý účinne zabraňuje deťom vracať sa do svojich pôvodných rodín. Neviem, či Rada zobrala do úvahy, že pravidlá o ochrane detí sú zostavené tak, že sa dostávame do absurdnej situácie, keď deti prichádzajú do Európy a nemôžu sa vrátiť dokonca ani do svojich pôvodných rodín napriek tomu, že boli identifikované.

Nakoniec musím spomenúť konkrétnejšie problémy: viem, že v súčasnosti prebiehajú konkrétne iniciatívy s africkými krajinami, napríklad s Mali, ktorých cieľom je založiť prisťahovalecké strediská, aby krajiny pôvodu alebo určenia mohli tento problém riešiť samy a vyhnúť sa dramatickej situácii, keď desiatky ľudí zomierajú na mori následkom neúspešnej snahy dosiahnuť naše pobrežia.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet.(FR) Vážená pani predsedajúca, ďakujem pánovi Ortegovi za jeho konštruktívne, relevantné otázky. V zásade má pravdu. Musíme zabezpečiť posilnenie štátov s menšími zdrojmi: prípad Malty je jasný, viem. Musíme zvážiť opätovné umiestnenie jednotiek s cieľom posilnenia zdrojov Malty a musíme sa tiež zaoberať spôsobmi posilnenia relevantných mechanizmov agentúry Frontex, predovšetkým v prípade Malty.

Po druhé, ako pán Ortega vie, 25. novembra 2008 sa v Paríži bude konať druhá ministerská konferencia EÚ – Afrika o migrácii a rozvoji, ktorá nadviaže na konferenciu v Rabate, a v rámci tejto konferencie sa budú konať tri odborné stretnutia zamerané na zákonnú migráciu, nezákonnú migráciu a na migráciu a rozvoj. Sľubujem vám, že požiadam Generálny sekretariát Rady, aby vypracoval podrobnejšiu správu o štandarde ochrany neplnoletých osôb, pretože v súčasnosti na túto otázku neviem odpovedať.

Čo sa týka tretieho bodu, otázky Mali, pán Ortega oprávnene zdôrazňuje význam týchto dohôd. Naším cieľom v úlohe predsedníctva je uzatvoriť tieto dohody s krajinami pôvodu prisťahovalcov a chceme k tomuto cieľu vyzvať aj Radu. Práve v tejto súvislosti je spoločný rozvoj a dialóg s krajinami pôvodu dôležitý a dohoda s Mali mi bude slúžiť ako referencia. Toľko k otázke pána Ortegu.

 
  
MPphoto
 

  Bernd Posselt (PPE-DE).(DE) Moja otázka sa týka Únie pre Stredomorie, ktorej vznik podnietil prezident Sarkozy. Možno ju v súvislosti s touto problematikou použiť ako účinný nástroj? Chcel by som spomenúť dve konkrétne problematiky. Po prvé, prisťahovalcov zo severnej Afriky: čo robíme pre to, aby sme tam zabezpečili tvorbu pracovných miest? Po druhé, tranzitných prisťahovalcov zo západnej Afriky: nie je možné vytvoriť prijímacie strediská v severnej Afrike ako takej?

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet.(FR) Vážená pani predsedajúca, chcel by som povedať, že otázka pána Posselta je relevantná. Na úvod, Únia pre Stredomorie je úniou pre praktické projekty. Má aj medzikultúrnu víziu. Podľa všetkého je prepojená s hospodárskym rozvojom a všetko, čo sa týka spoločného rozvoja, je zahrnuté v hospodárskom rozvoji. Tak či onak, pána Posselta môžem ubezpečiť, že tieto aspekty sa budú riešiť vo vhodnom čase v rámci projektov a diskusií o hospodárskom rozvoji medzi dvomi brehmi Stredozemného mora.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Otázka č. 3, ktorú predkladá Luis Yañez-Barnuevo García (H-0798/08)

Vec: Otvorenie dialógu na Kube

Závery Rady týkajúce sa Kuby z 23. júna 2008 boli veľmi dobre prijaté demokratickými kruhmi na Kube, ktoré oceňujú to, že bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov je pre EÚ kľúčovou prioritou a že EÚ podporuje rešpektovanie ľudských práv a prirodzený pokrok smerom k pluralitnej demokracii.

Môže Rada v súlade so záväzkami, ktoré vyslovila vo svojich záveroch, načrtnúť, aké účinné opatrenia prijíma s cieľom ďalšieho rozvoja dialógu so zástupcami občianskej spoločnosti a demokratickej opozície?

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady.(FR) Vážená pani predsedajúca, pán Masip, ako ste zdôraznili, Rada sa 23. júna skutočne rozhodla obnoviť vzťahy s Kubou v súvislosti s nedávnym pozitívnym vývojom v oblasti ľudských práv.

Rada sa najprv bez akýchkoľvek predpokladov rozhodla obnoviť dialóg medzi Európskou úniou a Kubou na základe reciprocity a riešenia všetkých otázok spoločných záujmov. Cieľom tohto dialógu je nájsť konkrétne výsledky, predovšetkým v oblasti ľudských práv. V tejto súvislosti, pán Masip, sa prvé zasadnutie a politický dialóg medzi Európskou úniou a Kubou na ministerskej úrovni konali 16. októbra v Paríži.

Po druhé, Rada sa prostredníctvom svojich záverov z 23. júna zaviazala pokračovať v dialógu so zástupcami občianskej spoločnosti a demokratickej opozície počas návštev na vysokej úrovni, kde sa vždy budú riešiť otázky ľudských práv. V prípade potreby sa v rámci týchto návštev budú konať stretnutia s opozíciou.

Rada tiež zdôraznila, že Únia bude naďalej poskytovať praktickú pomoc všetkým oblastiam kubánskej spoločnosti s cieľom dosiahnuť na ostrove mierovú zmenu. Aby bolo možné uplatniť tieto závery, organizácie zastupujúce túto opozíciu budú pravidelne vyzývané, aby vyjadrili svoj postoj k súčasnému politickému vývoju v danom období.

Rada navyše opätovne zdôraznila, že Únia je pripravená konštruktívne podporiť rozvoj všetkých sektorov kubánskej spoločnosti vrátane rozvojovej spolupráce a ako viete, komisár Louis Michel sa v súvislosti s týmto záväzkom práve vrátil z oficiálnej návštevy Kuby, ktorej cieľom bolo dohodnúť osnovu tejto spolupráce a prípadných praktických projektov.

Okrem návštevy pána Michela uvidíte, že Rada v súvislosti s uplatňovaním júnových záverov zaviedla veľa opatrení, a na konci českého predsedníctva v priebehu budúceho júna začne Rada vyhodnocovať politický dialóg s Kubou a jeho výsledky. Dialóg bude pokračovať na týchto základoch, ak Kuba bude spĺňať očakávania vyjadrené Úniou, predovšetkým v oblasti ľudských práv.

 
  
MPphoto
 

  Antonio Masip Hidalgo (PSE).(ES) Ďakujem vám, pán Jouyet, v mene môjho kolegu, Luisa Yañeza-Barnueva Garcíu, čestného a demokratického človeka, ktorý podporuje kubánsku opozíciu a kubánske obyvateľstvo.

Musíte naďalej vyvíjať rovnakú mieru úsilia, aby ste boli schopní udržať tieto priority a zameranie na dialóg s kubánskou opozíciou. Musíme na Kube dosiahnuť demokraciu a ubezpečiť ju o záväzku Európy voči tejto krajine.

 
  
MPphoto
 

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Napriek správam o „zmenách“ na Kube fakty ukazujú, že Kuba naďalej nie je slobodnou a demokratickou krajinou. Dôvod uvalenia politických a diplomatických sankcií na Kubu stále nepominul, pretože vo väzniciach naďalej zostáva 55 z pôvodného počtu 75 disidentov.

Podľa môjho názoru malo politickému rozhodnutiu Európskej únie o zrušení sankcií voči Kube predchádzať transparentné posúdenie vývoja situácie hlavne v oblasti ľudských práv a občianskych slobôd obyvateľov Kuby.

Čo urobila alebo urobí Rada, aby boli z kubánskych väzníc prepustení všetci politickí väzni?

 
  
MPphoto
 

  Bogusław Sonik (PPE-DE).(FR) Vážená pani predsedajúca, pán minister, v máji 2005 ma vyhodili z Kuby. Pri príchode na letisko som bol vyhostený, pretože som poslancom Európskeho parlamentu. Prednedávnom som požiadal o udelenie víz, aby som si bol istý, že budem môcť prekročiť hranicu, a moja žiadosť bola zamietnutá. Môžem sa na vás, na predsedníctvo, spoľahnúť, že zabezpečíte, aby poslanec Európskeho parlamentu mohol slobodne navštíviť Kubu?

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet.(FR) Vážená pani predsedajúca, chcel by som odpovedať na otázku pani Pleštinskej, a potom na otázku pána Sonika. Spoločné stanovisko Rady z roku 1996 je aj naďalej platné. Odporúča sa v nej podporovať proces prechodu na demokratický pluralizmus a rešpektovanie ľudských práv a v tejto súvislosti aj zosilnenie dialógu s kubánskymi orgánmi a so všetkými oblasťami spoločnosti. Európska únia prehlasuje, že je pripravená podporovať proces otvárania tejto krajiny, keďže kubánske orgány napredujú cestou demokracie.

Čo sa týka vašej situácie, pán Sonik, poznačil som si ju a je zrejmé, že v prípade všetkých poslancov Európskeho parlamentu musíme byť zvlášť obozretní a podporíme vás vo vašich aktivitách. To je stanovisko Rady.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Otázka č. 4, ktorú predkladá Robert Evans (H-0801/08)

Vec: Ponaučenie z finančnej krízy

Aké ponaučenie si Rada zobrala zo súčasnej finančnej krízy? O akých krátkodobých a dlhodobých opatreniach sa v súčasnosti diskutuje?

Zahŕňajú tieto diskusie Island a iné Európske krajiny mimo EÚ, ktorých hospodárstva sú napriek tomu úzko prepojené?

Otázka č. 5, ktorú predkladá Mairead McGuinness (H-0830/08)

Vec: Reakcie členských štátov na medzinárodnú finančnú krízu

Domnieva sa Rada, že zásahy jednotlivých členských štátov s cieľom ochrániť svoje banky a hospodárstva pred najhorším dosahom medzinárodnej finančnej krízy je krokom vzad?

Otázka č. 6, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0832/08)

Vec: Reakcia EÚ na finančnú krízu

Pracuje Rada s prihliadnutím na klesajúcu dôveru k finančným trhom a chaos v bankovom sektore na riešení krízy a obnove dôvery prostredníctvom koherentného a kombinovaného prístupu alebo má pocit, že členské štáty sú lepšie pripravené na zvládnutie finančných turbulencií jednostranne?

Otázka č. 7, ktorú predkladá Dimitrios Papadimoulis (H-0840/08)

Vec: Finančná kríza a Pakt stability

Globálna finančná kríza odhalila nedôsledné vystupovanie vlád Európskej únie a Európskej centrálnej banky, ktoré sú schopné nájsť finančné prostriedky na záchranu bánk pred kolapsom, čím porušujú ustanovenia Paktu stability, pričom počas mnohých rokov nepripúšťali ani len najmenšiu odchýlku od pravidiel Paktu, aby splnili dôležité spoločenské potreby.

Aký je postoj Rady k tejto problematike? Má Rada ten názor, že v súvislosti s nedávnymi udalosťami je potrebná revízia ustanovení Paktu stability a jednorozmernej koncepcie trhového hospodárstva, ktorá bola jedinou zásadou usmerňujúcou vývoj Európy?

Otázka č. 8, ktorú predkladá Laima Liucija Andrikienė (H-0875/08)

Vec: Situácia a perspektívy východnej Európy v kontexte finančnej krízy

Nestabilita východnej Európy v súvislosti s finančnou krízou spôsobuje obavy politickým činiteľom EÚ. Predstavitelia východoeurópskych štátov majú pocit, že ich hospodárstva sú zraniteľnejšie ako v prípade ich západných partnerov. Aké najzávažnejšie hrozby môže Rada v období tejto finančnej krízy zdôrazniť pre štáty východnej Európy a predovšetkým pre pobaltské štáty? Aké perspektívy vidí Rada pre štáty východnej Európy a predovšetkým pre pobaltské štáty v blízkej budúcnosti (2009 – 2010) a z dlhodobej perspektívy?

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady.(FR) Vážená pani predsedajúca, pokúsim sa odpovedať na všetky otázky týkajúce sa finančnej krízy, ktorá počas ostatných 15 mesiacov, resp. aj dlhšie zasahovala svetové hospodárstvo a ktorá naďalej zasahuje finančný sektor európskych hospodárstiev.

Pokiaľ ide o Úniu, chcel by som vám pripomenúť, že Európska rada dňa 15. a 16. októbra prehlásila svoj záväzok bezpodmienečne vykonávať všetky potrebné opatrenia s cieľom udržať stabilitu finančného systému, podporovať hlavné finančné inštitúcie, predchádzať bankrotom a chrániť vklady sporiteľov.

Čo sa týka finančného systému, Európska rada dôrazne vyzvala všetkých hráčov v danom systéme, aby konali zodpovedne, predovšetkým pokiaľ ide o bankový sektor. Zdôraznila, že skutočný výkon riaditeľov spoločností by mal byť zohľadnený v ich odmenách vrátane vyplatenia odstupného a všetkého, čo sa týka zlatých padákov. Navyše súhlasila s tým, že zabezpečí, aby dohody o ponuke akcií neviedli k podstupovaniu nadmerných rizík ani k neúmernému presadzovaniu krátkodobých cieľov.

V nadväznosti na toto stretnutie bolo cieľom neformálneho zasadania hláv štátu alebo vlády dňa 7. novembra, ktorého úlohou bolo pripraviť koordinovaný európsky prístup pre stretnutie G20 konajúce sa minulý víkend vo Washingtone, dosiahnuť promptné rozhodnutia o transparentnosti, o celosvetových regulačných štandardoch, predovšetkým účtovných, o finančnom dohľade a krízovom manažmente, predchádzať konfliktom záujmov a vytvárať včasný varovný systém, pomocou ktorého sa vybuduje dôvera u sporiteľov a investorov.

Aby som odpovedal konkrétnejšie na otázku váženého pána poslanca, ktorá bola predložená v mene Skupiny socialistov Európskeho parlamentu a ktorá odzrkadľuje otázku pána Evansa o opatreniach v praxi, ktoré sa zvažujú ako reakcia na krízu, chcel by som poukázať na reformu smernice o kapitálových požiadavkách, ktorú Rada v súčasnosti prehodnocuje. Rada už značne pokročila v činnostiach súvisiacich s týmto návrhom. Komisia tiež práve podala návrh nariadenia o schvaľovacom systéme pre ratingové agentúry. Tento návrh sa uberá rovnakým smerom, pokiaľ kapitálové požiadavky závisia od udelených ratingov.

Pokiaľ ide o ochranu vkladov sporiteľov, Komisia predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh súčasnej smernice v súvislosti so zvýšením minimálnej záruky na 50 000 EUR a dodatočného zvýšenia v budúcnosti na 100 000 EUR. Európsky parlament a Rada v súčasnosti tento návrh prehodnocujú.

V nadväznosti na zasadnutie Európskej rady dňa 15. a 16. októbra by som chcel spomenúť aj vytvorenie tímu pre finančnú krízu. Ako viete, tento tím je neformálnym mechanizmom pre varovania, výmenu informácií a hodnotenie, ktorý využívajú predstavitelia Rady, predseda Európskej rady, Komisia a jej predseda, prezident Európskej centrálnej banky, predseda Euroskupiny a vlády členských štátov a, samozrejme, aj predseda hospodárskeho a finančného výboru, ktorý je kľúčovou postavou tohto včasného varovného tímu.

V rámci odpovede na otázky predložené pani McGuinnessovou a pánom Mitchellom by som chcel zdôrazniť, že Európska rada schválila akčný plán, ktorý členským štátom ponúka kompletný spoločný rámec národnej záchrany a opatrení pomoci pre finančný sektor. Európska rada vyzvala členské štáty, aby zohľadnili prípadné účinky svojich vnútroštátnych rozhodnutí na ostatné členské štáty. Uznávame tiež, že Island prekonal veľmi vážne problémy. Európska rada tejto krajine v októbri sprostredkovala posolstvo solidarity. 4. novembra sa konali stretnutia vo frakciách Rady Ecofin a napokon aj s Radou Európskeho hospodárskeho priestoru, osobne som sa stretol s predstaviteľmi Islandu a som presvedčený, že sa nám podarilo vytvoriť uspokojivé mechanizmy solidarity a prispôsobiť dohody, ktoré nás s touto krajinou zjednocujú v rámci Rady Európskeho hospodárskeho priestoru.

Pokiaľ ide o otázku, ktorú položil pán Papadimoulis v súvislosti s Paktom stability a rastu, chcel by som vám dať do pozornosti závery zo 7. októbra, prostredníctvom ktorých Rada potvrdila svoju túžbu po uplatnení tohto paktu so zohľadnením výnimočných okolností, ktorých sme si vedomí. Pri implementácii rozhodnutia zo 7. októbra sa, samozrejme, musia zohľadniť závery G20, ktoré požadujú využitie všetkých dostupných zdrojov na udržanie činnosti.

Pokiaľ ide o otázku pani Andrikienėovej, chcel by som vám pripomenúť, že podľa Komisie sú Maďarsko, Litva, Estónsko, Bulharsko a Rumunsko postihnuté finančnou krízou vo väčšej miere ako ostatné členské štáty. Tieto štáty mali počas mnohých rokov prospech z priaznivých externých finančných podmienok, čím, samozrejme, došlo k vzniku strát v súčasných platobných bilanciách a k akumulácii vonkajších dlhov. Je zrejmé, že finančné podmienky sú teraz podstatne menej priaznivé a problém, ktorému tieto štáty čelia, predstavuje splatenie ich vonkajšieho dlhu.

Čo sa týka Maďarska, Rada tejto krajine práve poskytla úver vo výške 6,5 miliardy EUR v rámci mechanizmu strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie. Okrem úveru poskytnutého Radou boli Maďarsku poskytnuté úvery z Medzinárodného menového fondu vo výške 12,5 miliardy EUR a zo Svetovej banky vo výške jednej miliardy. Neviem, či je posledná suma v dolároch alebo v eurách.

Pri súčasnom financovaní vo výške 12 miliárd EUR môže vyjsť najavo, že tento mechanizmus nie je primeraný na to, aby spĺňal budúce požiadavky, preto Komisia navrhla zvýšenie pomoci pre túto krajinu na 25 miliárd EUR. Rada požiadala Parlament, aby predložil svoje stanovisko k tomuto návrhu.

 
  
MPphoto
 

  Peter Skinner (PSE). – Vítam stanoviská Rady a jej všeobecný prístup ku kríze finančných služieb a dúfam, že budeme schopní nadviazať na ostatné výsledky G20. Ako ste spomenuli, musíme nadviazať na tento smer s cieľom vytvoriť globálne výsledky pre globálne nariadenia a predovšetkým pre finančný dohľad.

Musím povedať, že finančný dohľad si tiež vyžaduje finančnú podporu. Presvedčili sme sa o tom. Ide tu, samozrejme, o peniaze daňovníkov. Ale primeraný dozor si vyžaduje primeranú platobnú schopnosť, a to nielen čo sa týka bánk, ale aj poisťovní. Preto by ma zaujímalo, či podporíte aj mechanizmy skupinového dohľadu a skupinovej podpory, ako vyplýva z projektu Solventnosť II, ktoré sa nespomínajú vo vašom zozname finančných nariadení, ale ktoré boli vypracované v období mimo krízy a v jej priebehu by nám mohli pomôcť. V tomto prípade by možno predsedníctvo mohlo vysvetliť, prečo zo svojho návrhu plánuje 2. decembra odstrániť skupinovú podporu, a uvedomiť si, aké to môže byť neužitočné.

 
  
MPphoto
 

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Naše otázky boli zostavené pred niekoľkými týždňami a súčasná situácia je oproti vtedajšiemu stavu horšia a odlišná. Z tohto dôvodu by som sa chcela spýtať, do akej miery je Rada zjednotená v súvislosti so svojimi spoločnými postupmi a či systém funguje účinne aj v situáciách, keď musia členské štáty konať samy.

 
  
MPphoto
 

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Nie je už najvyšší čas na to, aby sme pre Európu prijali niečo v zmysle Marshallovho plánu pomoci alebo Sarkozyho plánu?

Ako by ste to financovali? Ak by Čína požičala finančné prostriedky Európskej investičnej banke alebo Európskej banke pre obnovu a rozvoj a vy by ste poskytovali dotácie členským štátom, nepostihlo by to ich pomer dlhov a HNP.

Ako by ste to splácali? Z ciel a spotrebnej dane, ktorú by ste vyberali z obchodu, a možno z dodatočného príspevku na DPH vo výške 0,5 % zo strany členských štátov, ktoré by čerpali tento prostriedok.

Zvážite na svojom decembrovom stretnutí vytvorenie plánu v zmysle Marshallovho plánu pomoci a prestanete sa zaoberať okrajovými opatreniami? Ešte len vstupujeme do tejto recesie a ak sa otvorene postavíme k predpokladanému riziku, môžeme ho prekonať.

 
  
MPphoto
 

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL).(EL) Vážený pán úradujúci predseda Rady, aj predchádzajúci predseda Komisie pán Prodi sa vyjadril, že Pakt stability je nezmyselný, pretože sa zaoberá len infláciou, stratami a dlhmi, v čase, keď Európa upadá do recesie a potrebuje opatrenia, ktoré podporia rozvoj, zamestnanosť a sociálnu súdržnosť.

Moja otázka znie: zvažujete jeho náhradu namiesto jeho zmiernenia? Ak nemôžete alebo nechcete, odkážte, prosím, predsedovi Rady, že je nutné zastaviť damping tejto krízy.

 
  
MPphoto
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE-DE). (LT) Vážený pán Jouyet, hovorili ste o Maďarsku a o preukazovaní solidarity tejto krajine, čo je povzbudivé, ale zároveň by ma veľmi zaujímali ostatné krajiny, ktoré ste spomenuli: Bulharsko, Rumunsko a predovšetkým Litva. Môže Litva tiež očakávať solidaritu zo strany Európskej únie počas súčasnej finančnej krízy?

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet.(FR) Vážená pani predsedajúca, váženému pánovi poslancovi, ktorý sprostredkoval otázku pána Evansa, odpovedám, že má úplnú pravdu. Otázky platobnej schopnosti sa netýkajú len bánk, ale aj poisťovní a naše monitorovacie mechanizmy je nutné prispôsobiť tak, aby sa vzťahovali na skupiny v tomto sektore na konsolidovanej alebo nadnárodnej úrovni.

Preto sme rozhodnutí uspokojivo ukončiť našu činnosť na smernici Solventnosť II. Dúfame, že sa nám to podarí čo najskôr, a podporujeme Komisiu vo výkone svojej činnosti. Dúfame, že v súvislosti s touto otázkou nájdeme kompromis, ale je zrejmé, že potrebujeme prostriedky na posilnenie monitorovania platobnej schopnosti na úrovni poisťovacích skupín.

V rámci odpovede na otázku pani McGuinnessovej by som chcel podotknúť, že podľa môjho názoru z reakcie G20, zo spôsobu, akým bola pripravená, zo skutočnosti, že G20 schválila akčný plán, vyplýva, že Rada bola vo svojej činnosti zjednotená. Chcel by som vám pripomenúť, že v súvislosti s týmto akčným plánom sú aj takí, ktorí hovoria, že by sme mali využiť všetky dostupné prostriedky na udržanie činnosti. V tomto akčnom pláne sa nachádzajú veľmi praktické opatrenia pre oblasť finančných nariadení, ktoré som nedávno zhrnul a nebudem ich opakovať a očakávame ich rýchlu implementáciu na úrovni Európskej únie. V rámci reakcie nielen na finančnú, ale aj hospodársku krízu sme vyzvali Komisiu, aby prijala požadované legislatívne alebo praktické iniciatívy, a Parlament, aby ich podporil tým, že čo najskôr prijme potrebné dokumenty.

Pokiaľ ide o koordináciu členských štátov, pani McGuinnessová, myslím si, že je dôležité, aby včasný varovný tím, koordinačný tím, fungoval správne v rámci hospodárskeho a finančného výboru v spolupráci s predstaviteľmi členských štátov a príslušných inštitúcií, či už je to Európska centrálna banka, alebo Euroskupina.

Čo sa týka pripomienok pána Mitchella, môžem v mene predsedníctva povedať, že bez ohľadu na Marshallov plán a pri uplatňovaní zásad G20 je naším cieľom, aby sa všetky príslušné nástroje na úrovni Spoločenstva uviedli do chodu v kombinácii s nástrojmi na vnútroštátnej úrovni, či už ide o existujúce dlhodobé pôžičky z Európskej investičnej banky, zdroje dostupné v rámci rozpočtu Spoločenstva, ktoré by sa mali tiež využiť na udržanie činnosti, ďalej nepochybne zdroje dostupné v rámci vnútroštátnych rozpočtov, predovšetkým tie, ktoré súvisia s budúcimi výdavkami a s projektmi podpory podnikania, alebo na úrovni Spoločenstva dokonca zmiernenie alebo prispôsobenie istých pravidiel na pomoc sektorom nachádzajúcim sa v najproblematickejších situáciách. Z tohto hľadiska sa na veci pozeráme s najväčšou dávkou pragmatizmu, ale je zrejmé, že táto oblasť si vyžaduje náš zásah. V každom prípade máte pravdu a predsedníctvo v celom rozsahu súhlasí s vaším postojom.

Čo sa týka toho, čo povedala pani Andrikienėová, je mi ľúto, ale Maďarsku bola poskytnutá finančná pomoc. Ako som už povedal a môžem to potvrdiť, z fondu bolo vyčlenených 12,5 miliardy EUR, z čoho 6,5 miliardy EUR poskytla Únia, a je zrejmé, že krajinám postihnutým vážnymi krízami táto solidarita prospieva v platobných bilanciách a pomáha im s problémami pri splácaní vonkajšieho dlhu.

Ubezpečujeme vás, že v rámci Únie uplatňujeme potrebné mechanizmy solidarity. V prípade Maďarska išlo o zvlášť vážnu situáciu. Zmienil som sa aj o Islande. Ocitli sme sa v zložitej situácii. Ak sa pobaltské krajiny alebo isté krajiny, ktoré sú vám najbližšie, dostanú do tej istej situácie, čo si určite neprajem, mali by do hry vstúpiť tie isté mechanizmy solidarity. To je stanovisko predsedníctva a bez solidarity, samozrejme, nemôže existovať jednota.

Pánovi Papadimoulisovi by som chcel povedať, že, po prvé, nie vždy súhlasím s predsedom Prodim. Niekedy je to tak. Po druhé, potrebujeme istú rozpočtovú disciplínu. Po tretie, ako som už spomenul v súvislosti so závermi G20, je zrejmé, že tieto zásady je nutné prispôsobiť výnimočným okolnostiam a že sú potrebné výnimočné opatrenia. Dáva to zmysel a v tomto prípade súhlasím s tým, že človek nikdy nesmie byť príliš dogmatický. Po štvrté, čo sa týka cestovného ruchu, poznám predsedu Rady dostatočne dobre na to, aby som mohol povedať, že má iné obľúbené oblasti a že vkladá celé svoje úsilie do služieb Európskej únie. Verím, že uznáte, že je to pre nás veľmi dôležité.

 
  
MPphoto
 

  Josu Ortuondo Larrea (ALDE).(ES) Vážený pán Jouyet, prostredníctvom finančného nástroja sekuritizácie boli rizikové hypotéky USA zahrnuté do hypotékových zmeniek a iných finančných prostriedkov nadobudnutých prostredníctvom európskych bánk a občanov.

Vie Rada, aké množstvo takéhoto finančného odpadu sme kúpili od druhej strany Atlantiku?

 
  
MPphoto
 

  Avril Doyle (PPE-DE). – Chcela by som vedieť, či sa francúzske predsedníctvo pri zasadaní Rady v akomkoľvek smere cíti izolované v súvislosti so svojou historickou záľubou v regulovaní trhu a v tomto konkrétnom prípade vo finančných službách.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet.(FR) Vážená pani predsedajúca, čo sa týka otázky váženého pána poslanca, nemám v hlave presné čísla. Rádové hodnoty, ktoré sú mi známe, sú skutočne vysoké a nadbytok sekuritizácie pochádzajúci najmä z druhej strany Atlantiku, ktorý sa rozšíril aj do Európy, je väčší ako HDP mnohých členských štátov alebo dokonca EÚ. Je to naozaj pozoruhodné. To je všetko, čo vám k tomu môžem povedať. Sekuritizácia preto spôsobila, že musíme riešiť šok z destabilizácie nepredvídateľného rozsahu. To je všetko, čo vám k tomu dnes môžem povedať.

Pokiaľ ide o otázku pani Doylovej, dúfam, že podobne ako v prípade iných otázok nie sme úplne izolovaní a že predsedníctvo je sebaisté. Finančná regulácia určite nie je jednoduchou problematikou, pani Doylová, ale dúfam, že dosahujeme pokrok. Dnes poobede sme v Parlamente diskutovali s predsedom Európskej komisie a sme si relatívne istí akčným plánom v znení pripravenom Európskou radou, ktorého formu ovplyvnila celá Európa na neformálnom stretnutí hláv štátov alebo vlád a následne aj výkon G20 počas tohto víkendu vo Washingtone.

Povedal by som, že v tejto oblasti už neexistuje rozpor, prinajmenšom z teoretického hľadiska. S týmto nedostatkom regulácie sa musíme vyrovnať. Nepotrebujeme a ani nechceme väčšie množstvo nariadení, niektoré z nich však musíme upraviť a musíme zabezpečiť bezpečný a transparentný systém pre sporiteľov a investorov. Myslím si, že v tomto s nami súhlasí celý svet. Potom je to už len otázka adaptácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Otázka č. 10, ktorú predkladá Hélène Goudin (H-0806/08)

Vec: Politická zodpovednosť za násilie počas vojenských operácií EÚ

Vo Švédsku sa objavilo svedectvo, že francúzske vojenské jednotky zúčastnené na operácii Artemis pod vedením EÚ v konžskom meste Bunia sa podieľali na mučení a predstieranej poprave istého väzňa. Táto udalosť sa mala odohrať 13. júla 2003 a vyšetrovali ju švédske aj francúzske ozbrojené sily. Z tejto udalosti vyplývajú mnohé problémy týkajúce sa budúcej spolupráce.

Existujú záruky, že jednotky vyslané členskými štátmi EÚ na operácie EÚ dodržiavajú podpísané dohovory a majú potrebné právomoci v rámci medzinárodného práva? Akým spôsobom Rada nadviaže na zistenia doterajšieho francúzskeho vyšetrovania incidentu v Bunii?

Otázka č. 11, ktorú predkladá Hanne Dahl (H-0807/08)

Vec: Politická zodpovednosť za násilie počas vojenských operácií EÚ

Vo Švédsku sa objavilo svedectvo, že francúzske vojenské jednotky, ktoré sa zúčastnili na operácii Artemis pod vedením EÚ v konžskom meste Bunia, sa podieľali na mučení a predstieranej poprave istého väzňa. Táto udalosť sa mala odohrať 13. júla 2003 a vyšetrovali ju švédske aj francúzske ozbrojené sily. Zo švédskeho svedectva vyplývajú rozporuplné hľadiská a francúzske vyšetrovanie dospelo k záveru, že nedošlo k žiadnemu násiliu, ale z tohto incidentu vyplývajú do budúcnosti viaceré problémy.

Kto by mal prevziať politickú zodpovednosť za neprístojnosti spôsobené vojenskou jednotkou členského štátu zúčastnenou na operácii EÚ v zahraničí? Ak vyjde najavo, že vojenská jednotka členského štátu je vinná z vojnového zločinu počas operácie EÚ, je možné prerušiť účasť tohto členského štátu na operáciách EÚ na dlhšie obdobie s cieľom chrániť dobré meno a reputáciu vojenských jednotiek členských štátov EÚ?

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady.(FR) Vážená pani predsedajúca, otázky, ktoré položila pani Goudinová a pani Dahlová, sú vážne. Môžem ubezpečiť ich aj všetkých členov Parlamentu, že operácie Európskej únie sa realizujú v súlade s dohovormi o ochrane ľudských práv a s medzinárodným právom.

Táto zásada je jasne vymedzená vo všetkých dokumentoch týkajúcich sa plánovania, ktoré boli schválené Radou a zahrnuté do jednotlivých pokynov pre aktívne jednotky. Tie sú známe pod pojmom „vojenský zbor“.

V prípade, ak istí jednotlivci zúčastnení na zahraničných a obranných operáciách prekročia svoje povinnosti, disciplinárne a právne následky patria do právomoci členských štátov. Všetky členské štáty dodržiavajú dohovory o ochrane ľudských práv.

Dovoľte mi, aby som sa k prípadu spomínanom v tejto spoločnej otázke vyjadril mimo svojej funkcie úradujúceho predsedu Rady: s cieľom dodržania transparentnosti vykonali francúzske orgány po porade so švédskymi orgánmi dôkladné vyšetrovanie. Toto vyšetrovanie vykonal pre francúzske orgány Inšpektorát pre aktívne jednotky a národnú obranu.

Toto vyšetrovanie preukázalo, že mladý muž zajatý francúzskymi jednotkami 13. júla 2003 počas operácie Artemis v Konžskej demokratickej republike nebol ani mučený, ani s ním nebolo kruto zaobchádzané. Vážne obvinenia proti francúzskym a švédskym jednotkám sú teda nepodložené.

 
  
MPphoto
 

  Hélène Goudin (IND/DEM). – (SV) Chcela by som položiť nasledujúcu otázku: ako vieme, tento mladý muž zmizol. Ako možno dokázať, že sa mu nič nestalo?

 
  
MPphoto
 

  Hanne Dahl (IND/DEM).(DA) Vážená pani predsedajúca, chcela by som nadviazať na túto otázku a požiadať o objasnenie, či je možné, aby bol členský štát vylúčený z operácie, ak sa vyskytnú pochybnosti o tom, či dodržiava medzinárodné dohovory v súvislosti s danou operáciou EÚ. Myslím si, že v niektorých prípadoch je potrebné a dôležité, aby bola táto otázka jednoznačne zodpovedaná.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet.(FR) Vážená pani predsedajúca, bez zachádzania do extrémov by som chcel predložiť faktickú odpoveď na otázky pani Goudinovej a pani Dahlovej, takže Parlamentu aj sám sebe priblížim informácie zo správy o vyšetrovaní vykonanom prostredníctvom francúzskeho Inšpektorátu pre aktívne jednotky a národnú obranu.

Pre vašu informáciu dodám, že v rámci svojej funkcie nie som povinný zaoberať sa týmito otázkami, ale urobím to a zhrniem vám vyšetrovanie udalostí z 13. júla 2003 v tábore Chem-Chem v Bunii v Konžskej demokratickej republike. Toto vyšetrovanie, ktoré bolo vykonané s podporou a v spolupráci so švédskymi jednotkami, preukázalo, že mladý muž zajatý francúzskymi jednotkami 13. júla 2003 počas operácie Artemis v Konžskej demokratickej republike nebol ani mučený, ani s ním nebolo kruto zaobchádzané. Na niekoľko hodín bol zadržaný v tábore a následne bol prepustený. Vyšetrovanie nariadil 31. marca 2008 veliteľ armády v nadväznosti na predbežné vyšetrovania vykonané prostredníctvom švédskych a francúzskych orgánov v daných krajinách. Tieto orgány nadviazali veľmi dobrú spoluprácu a prostredníctvom vyšetrovania dospeli k výsledku, že vážne obvinenia proti francúzskym a švédskym vojakom a dvom zúčastneným plukovníkom sú nepodložené.

Na záver by som chcel dodať, že je zrejmé, že ochranu ľudských práv a medzinárodné dohovory je nutné rešpektovať v každej fáze zabezpečenia zahraničnej politiky a obranných operácií, od plánovania po fázu implementácie, a tento cieľ je nutné dosiahnuť predovšetkým prostredníctvom nepretržitého výcviku jednotiek v tejto oblasti.

 
  
MPphoto
 

  Paul Rübig (PPE-DE).(DE) Vážený pán úradujúci predseda Rady, zaujímal by ma váš názor na to, akú úlohu by mala OSN zohrávať v súvislosti s touto problematikou. Myslíte si, že OSN bude mať v tejto oblasti priestor na realizáciu?

 
  
MPphoto
 

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Presvedčili ma vaše slová tak v mene francúzskeho predsedníctva, ako aj v širšom mene Rady.

Ale nemyslíte si, že táto udalosť a každá podobná udalosť je z hľadiska operácií EÚ veľmi nepriaznivá a že s takýmito hláseniami musíme zaobchádzať jednoznačne a opatrne, aby sme ich boli schopní riešiť včas bez toho, aby to poškvrnilo našu dobre vykonávanú prácu?

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet. – (FR) Vážená pani predsedajúca, čo sa týka otázky pani McGuinnessovej, úplne s ňou súhlasím. Je zrejmé, že nech ide o akékoľvek zahraničné operácie, či už také, ktoré prebiehajú v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky alebo v spoločnom rámci, mali by byť nepochybne nahlásené a monitorované prostredníctvom hlásení. Transparentnosť musí byť prioritou.

Plne súhlasím s pani McGuinnessovou, a preto musíme rozvinúť všetko, čo sa týka vojenských programov „Erasmus“. Dúfam, že činnosť nasledujúcej Európskej rady, ktorá sa bude konať v decembri, sa rozšíri o aspekty týkajúce sa výcviku a výmeny osvedčených postupov a skúseností medzi členskými štátmi v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky.

Pani McGuinnessová, myslím si, že toto je mimoriadne dôležitý prvok, ak je naším cieľom vyvinúť stratégiu európskej bezpečnosti a prítomnosti na zahraničnej pôde. Máte pravdu, pani McGuinnessová.

Pokiaľ ide o otázku pána Rübiga, budeme sa ňou zaoberať zajtra ráno v rámci rozpravy o Konžskej demokratickej republike. Som presvedčený, že úloha OSN je veľmi dôležitá. Otázkou je, ako možno posilniť a doplniť jej zdroje.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Vidím, že pani Dahlová sa opäť hlási o slovo. Obávam sa, že vám môžem dať priestor len na jednu doplňujúcu otázku. Mrzí ma to, ale len na jednu.

(poznámka zo zadných lavíc)

Nie som v pozícii, v ktorej by som mohla presadiť to, čo by ste možno chceli. Úradujúci predseda už odpovedal a obávam sa, že tým sa to musí skončiť, pokiaľ sa na nás neobrátite s ďalšou korešpondenciou.

 
  
  

Otázka č. 12, ktorú predkladá Marie Panayotopoulosová-Cassiotouová (H-0808/08)

Vec: Koordinácia národných systémov sociálneho zabezpečenia

Mohla by Rada uviesť, aký pokrok nastal v procese aktualizácie a zjednodušenia európskych právnych predpisov o koordinácií vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia, ktorého prvou etapou bolo prijatie nariadenia (ES) č. 883/2004(1) a ktorý umožní občanom EÚ voľný pohyb v Európe pri zachovaní ich práv a sociálnych výhod (zdravotná starostlivosť, dôchodky, dávka v nezamestnanosti)?

V akom štádiu sa nachádza prijatie vykonávacieho nariadenia nahradzujúceho nariadenie (EHS) č. 574/72(2), ktoré bude obsahovať aj ustanovenia určené na posilnenie spolupráce medzi národnými agentúrami a na zlepšenie spôsobov výmeny údajov?

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady.(FR) Vážená pani predsedajúca, pani Panayotopoulosovej by som chcel odpovedať, že Rada úplne súhlasí s jej názorom o potrebe čo najrýchlejšieho dosiahnutia dohody pri navrhovanom nariadení ustanovujúcom spôsoby uplatňovania nariadenia č. 883/2004, ktoré sa vzťahuje na koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia.

Znamená to, že sa vytvoria podmienky na prijatie tohto nariadenia s cieľom dokončiť reformu koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia do mája 2009, ak to bude možné. Navrhované nariadenie, ktoré Komisia predložila v januári 2006, odvtedy preskúmali kvôli jeho rozsahu a veľmi odbornej povahe jeho ustanovení kapitolu po kapitole ďalšie predsedníctva.

Vďaka neustálej snahe predchádzajúcich predsedníctiev sa prijali čiastočné všeobecné prístupy. Tento proces sa dokončil minulý mesiac za francúzskeho predsedníctva prijatím čiastočných všeobecných prístupov k dvom ostávajúcim kapitolám, ktoré sa týkajú dávok pri pracovných úrazoch alebo chorobách z povolania a tiež dávok v prípade smrti.

Parlament medzitým vyjadril svoje stanovisko v júli minulého roka počas prvého čítania. Rada víta širokú zhodu stanovísk s Parlamentom. Túto zhodu považuje za ovocie veľmi konštruktívnej spolupráce, ktorú tieto dve inštitúcie podporovali od samého začiatku posudzovania tohto textu.

Zaujatie spoločnej pozície k návrhu nariadenia je pre francúzske predsedníctvo veľkým krokom smerom k zvýšeniu mobility osôb v Únii. Z tohto dôvodu urobí predsedníctvo všetko, čo je v jeho silách, aby sa táto spoločná pozícia prijala na zasadnutí Rady 15. decembra, takže Parlament ju bude môcť prijať na svojej plenárnej schôdzi v januári.

 
  
MPphoto
 

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE).(EL) Vážená pani predsedajúca, chcela by som sa opýtať úradujúceho predsedu Rady na nový návrh Komisie 2008/414 o právach pacientov na cezhraničné služby.

Aké je stanovisko francúzskeho predsedníctva k tomuto novému návrhu?

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet.(FR) Vážená pani predsedajúca, francúzskemu predsedníctvu je zrejmé, že musíme tento návrh Komisie podporiť.

Z praktického hľadiska zjednodušuje postupy pre poistené osoby a pri cezhraničných prípadoch urýchľuje reakciu a spracovanie zo strany inštitúcií v rôznych oblastiach sociálneho zabezpečenia, ako napríklad pracovné úrazy, choroby z povolania a invalidita. Musíme pokročiť vpred a prijať predpisy na túto tému. Ako viete, francúzske predsedníctvo položilo Alainovi Lamassourovi, ktorého poznáte, otázku o spôsoboch prekonania prekážok cezhraničnej mobility. Jednou z odpovedí je harmonizácia v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Je potrebné nájsť rovnováhu medzi zachovaním tradícií národného sociálneho zabezpečenia, ktoré sú v každom členskom štáte dôležité, a uskutočnením zmien, ktoré sú nevyhnutné na zjednodušenie cezhraničnej mobility.

V tomto rámci podporujeme vami spomínaný návrh a predsedníctvo pod záštitou Xaviera Bertranda vynakladá maximálne úsilie, aby dosiahlo jeho prijatie.

 
  
MPphoto
 

  Paul Rübig (PPE-DE).(DE) Domnievam sa, že jedným z najväčších problémov, ktoré máme, je dvojité zdanenie v Európe. Predovšetkým v oblasti sociálneho zabezpečenia nečakane vedie k ďalšiemu daňovému zaťaženiu. Zaujímalo by ma, či môžem očakávať iniciatívu od francúzskeho predsedníctva Rady.

 
  
MPphoto
 

  Avril Doyle (PPE-DE). – Ak vezmeme do úvahy elektronický prevod platieb a jednoduché elektronické úhrady, som si istá, že zavedenie technológie zabezpečujúcej základné právo slobodného pohybu na jednotnom trhu alebo cezhraničnú mobilitu všetkých našich občanov vrátane zdravotne postihnutých občanov, starobných dôchodcov a iných nepresahuje spoločné schopnosti a múdrosť európskych inštitúcií. Alebo v skutočnosti nie je spoločná vôľa pre taký krok? Stojí nejaká krajina v ceste spoločnému riešeniu tohto problému?

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet.(FR) Vážená pani predsedajúca, rád by som odpovedal pánovi Rübigovi a pani Doylovej, keďže ich otázky upútali moju pozornosť.

Po prvé, myslím si, že pani Doylová má pravdu. Na zjednodušenie spracovania záznamov pacientov by sa mali použiť všetky technológie. Obzvlášť užitočné sú v tomto prípade elektronické technológie.

Po druhé, pani Doylová, podporujeme spoločné riešenie za predpokladu, že v prípade mobility nebudeme ohrozovať tradície sociálneho zabezpečenia jednotlivých krajín.

Po tretie, súhlasím s pánom Rübigom. Ukázalo sa, že v súvislosti s problémami platby príspevkov sa objavujú právne otázky týkajúce sa dvojitého zdanenia. Pán Rübig má pravdu.

Pán Rübig, po minulotýždňovom podrobnom preskúmaní týchto problémov, keďže pochádzame zo susedných krajín, si myslím, že vnútroštátne orgány verejnej správy nie sú vždy náležite školené, presvedčené či dostatočne motivované riešiť tento typ problému. To podľa mňa, aby som odpovedal aj pani Doylovej, predstavuje skutočnú prekážku. Preto potrebujeme spoločný prístup Spoločenstva. Komisia sa musí naozaj veľmi snažiť. Túto prácu posúva dopredu aj predsedníctvo, pretože v každom členskom štáte je administratívny, byrokratický a kultúrny odpor.

Momentálne je otázka cezhraničnej mobility skutočnou témou z hľadiska európskej integrácie, rozvoja novej európskej generácie a jednoducho preto, že našim občanom umožní vidieť praktické výhody Európskej únie. Existuje príliš veľa administratívnych prekážok cezhraničného pohybu, predovšetkým v sociálnej a daňovej oblasti.

To je skutočný problém. Som presvedčený, že to bude vyžadovať hĺbkové reformy a koordináciu medzi inštitúciami Spoločenstva, najmä Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi verejnej správy.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Týmto končím hodinu otázok.

 
  
  

Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

 
  
  

(Rokovanie bolo prerušené o 19.05 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS
podpredseda

 
  

(1)Ú. v. ES L 166, 30.4.2004, s. 1.
(2)Ú. v. ES L 74, 27.3.1972, s. 1.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia