Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Rozpravy
Streda, 19. novembra 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

4. Kríza automobilového odvetvia (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o kríze automobilového odvetvia.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár Verheugen, dámy a páni, v treťom štvrťroku tohto roka zasiahla európsky automobilový priemysel prehlbujúca sa kríza globálneho hospodárstva. Prichádza po dobrom výkone priemyslu v druhom štvrťroku tohto roka. Zasiahnuté sú všetky popredné svetové automobilové trhy, líši sa len stupeň závažnosti.

Predaj v Spojených štátoch za rok klesol o 32 %, pričom dosiahol najnižšiu úroveň za posledných 25 rokov. Traja veľkí americkí výrobcovia automobilov, General Motors, Ford a Chrysler, požiadali federálny štát o núdzovú pomoc. Rozvíjajúce sa trhy, ktoré až do tohto leta kompenzovali pokles predaja v týchto krajinách, tiež zasiahla kríza, ale v menšej miere.

V Číne klesol v septembri predaj o 1,4 %. Je to už druhý po sebe idúci mesiac poklesu predaja v Číne, ktorý nasleduje po poklese o 6,3 % v auguste.

V Brazílii klesol predaj áut v uplynulom mesiaci o 11 %, a to po prvýkrát od roku 1999.

Automobilový trh zatiaľ neklesol v Rusku, zaznamenal však výrazné spomalenie a začiatkom budúceho roka môže dôjsť k prvým poklesom.

Môžeme teda jasne vidieť, že situácia sa zhoršuje aj vo veľkých krajinách s rozvíjajúcim sa hospodárstvom.

V Európe klesla registrácia vozidiel za obdobie od začiatku roka do augusta takmer o 4 %. Koniec roka môže byť náročný a pokles automobilového trhu môže dosiahnuť približne 5 % za celý rok 2008, čo by bolo pre tento trh najhorším výsledkom od roku 1993.

Automobilový priemysel na celom svete však v boji proti kríze vyvíja značné úsilie a snaží sa hľadať základy pre nový rast. Opatrenia zamerané na obmedzenie výroby budú mať negatívne účinky na pracovné príležitosti vo všetkých hodnotových reťazcoch a tiež na dopyt. Prejaví sa to v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní.

Napriek ťažkej hospodárskej situácii budú vedúci európski výrobcovia automobilov v roku 2008 stále ziskoví, hoci miera rastu ziskového rozpätia sa evidentne spomaľuje. Tieto zisky sú schopní udržať vďaka veľmi vysokým prírastkom produktivity za posledných niekoľko rokov. Pozícia európskeho automobilového priemyslu voči konkurencii tak zostáva stále pomerne dobrá – nehovorím to len tak – čo sa dá vysvetliť tromi faktormi.

V prvom rade je to skutočnosť, že stále stúpa prítomnosť európskeho automobilového priemyslu v krajinách s rozvíjajúcim sa hospodárstvom, ktoré preň predstavujú trhy aj výrobné miesta. Práve v týchto krajinách zostáva rast hybnou silou, hoci aj tam sa spomaľuje, ako som už povedal.

Druhým faktorom je, že je tu lepšia politika v súvislosti s novými modelmi, ktoré sú teraz hospodárnejšie, ekologickejšie a viac vyhovujú požiadavkám spotrebiteľov.

A nakoniec, ako som už povedal, finančná situácia európskeho priemyslu je v súčasnosti stále relatívne zdravá vzhľadom na prírastky produktivity v predchádzajúcich rokoch.

V tejto situácii je predovšetkým potrebná obozretnosť, aby sa zabránilo deformácii spravodlivej hospodárskej súťaže na svetovom trhu a zvlášť na rozvíjajúcich sa trhoch štátnymi dotáciami, ktoré neeurópskym výrobcom poskytujú ich vlády. Cielené a dočasné podporné opatrenia pre európskych výrobcov môžu byť užitočné hlavne z hľadiska zlepšenia technických a ekologických vlastností európskych automobilov, pretože vieme, že práve v Európe je regulačné prostredie najnáročnejšie na celom svete v súvislosti s právnymi predpismi na ochranu životného prostredia. Práve nutnosť čeliť týmto ekologickým nárokom viedla európskych výrobcov k väčším investíciám do výskumu a vývoja v porovnaní s ich hlavnými americkými konkurentmi.

Môže nás tešiť, že tým náš priemysel získal náskok v odvetví životného prostredia, musíme však byť obozretní a zaistiť, aby sme si tento náskok udržali. Komisia – a ja nechám pána komisára Verheugena, aby sa tomu venoval podrobnejšie – predloží 26. novembra návrhy v súvislosti s európskymi opatreniami na podporu priemyslu, najmä automobilového odvetvia. O účasť na snahách prebiehajúcich na európskej úrovni bola požiadaná aj Európska investičná banka a mala by so do nich zapojiť.

Členské štáty musia v prípade potreby poskytnúť banke dostatočné zdroje, aby bola schopná sprístupniť nové zdroje na podporu automobilového odvetvia. Členské štáty tiež zvažujú kroky na vnútroštátnej úrovni na podporu vlastných výrobcov. Toto úsilie musí byť koordinované, aby sa maximalizovala účinnosť tejto podpory. Tak ako to bolo v iných oblastiach v reakcii na krízu, aj tu musí francúzske predsedníctvo urobiť všetko pre to, aby zabezpečilo spoločný európsky postup pri riešení tejto dôležitej priemyselnej otázky.

Na decembrovom zasadnutí Európskej rady sa bude diskutovať o návrhoch Komisie a o rôznych národných podporných plánoch, ktoré by sa dovtedy mohli začať. To si bude, samozrejme, vyžadovať konanie v súlade s ostatnými politickými cieľmi Únie. Podpora automobilového odvetvia musí predovšetkým rešpektovať integritu vnútorného trhu. Nie je v nikoho záujme využiť krízu na vytvorenie deformácií na automobilovom trhu a, prirodzene, táto podpora musí byť jednoznačne v súlade s cieľmi v oblasti životného prostredia, ktoré si Únia vytýčila v rámci energetického a klimatického balíka.

Verím, že Komisia koná v tomto zmysle. Predsedníctvo je rozhodnuté presadzovať vytvorenie vyváženej dohody medzi členskými štátmi a Parlamentom o koordinovanom aktívnom prístupe na podporu automobilového priemyslu.

 
  
MPphoto
 

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. (DE) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, nie je prekvapujúce, že prvý plný účinok krízy na finančných trhoch na reálne hospodárstvo zasiahol práve automobilový trh.

Automobilový trh je mimoriadne citlivý na správanie spotrebiteľov. Je jasné, že v tejto situácii spotrebitelia, ktorí si nie sú istí vlastnou ekonomickou budúcnosťou, ktorí nevedia, či budú mať na budúci rok ešte zamestnanie, či bude ich príjem dostatočne vysoký alebo či budú mať stále svoj kapitál, sa nebudú ponáhľať s kúpou nového auta. Je to dobre známa a tiež pravdepodobne prirodzená reakcia.

Nie je to však len kríza na finančných trhoch, ktorá vedie k tejto zdržanlivosti. Je to aj neistota medzi výrobcami a spotrebiteľmi v súvislosti s požiadavkami, ktoré budú mať politici na automobil budúcnosti. Spotrebitelia napríklad nevedia, či môžu počítať s daňovými stimulmi alebo úľavami, ak si kúpia alebo nekúpia určité autá. Je preto potrebné, aby sa zákonné podmienky pre toto odvetvie čo najskôr ujasnili.

Situácia je jasná. Automobilový priemysel je pre Európu kľúčovým odvetvím, ak nie dokonca tým najkľúčovejším odvetvím, do ktorého nepatrí len výroba automobilov. Musíme sa pozerať na celý zásobovací reťazec a celý automobilový trh, ktorý, samozrejme, zahŕňa aj predaj vozidiel a autoopravovne. Toto odvetvie v Európe celkove zamestnáva 12 miliónov ľudí a má ďalekosiahle účinky zasahujúce aj do iných odvetví.

Pán úradujúci predseda Rady už hovoril o poklese. Ja vám poviem ďalšie číslo. V tomto roku bolo doteraz v Európe zaregistrovaných o 700 000 menej automobilov ako v minulom roku. Týka sa to v podstate obdobia deviatich mesiacov, čo znamená, že do konca roka toto číslo pravdepodobne stúpne na viac ako milión. Som si istý, že si veľmi ľahko dokážete predstaviť hospodárske dôsledky tejto situácie.

Stále nemáme žiaden dôvod dúfať, že sa to v roku 2009 zásadne zmení. Inými slovami, musíme predpokladať, že aj rok 2009 bude pre automobilový priemysel krízovým rokom, čo bude mať významný vplyv na využívanie kapacít, počet zamestnaných ľudí a schopnosť výrobcov automobilov investovať, najmä čo sa týka veľkých investícií, ktoré sú potrebné na vyhovenie požiadavkám na vozidlá s nízkou úrovňou znečisťovania a nízkou spotrebou.

Tento hospodársky vývoj tiež viedol k mimoriadne negatívnemu vývoju vo vzťahu k životnému prostrediu. Čím staršie budú autá na európskych cestách, tým viac znečistenia vyprodukujú – a to je veľmi dôležitý aspekt, na ktorý musíme neustále prihliadať. Ak chceme naozaj znížiť znečisťujúce emisie, najmä CO2, čo je náš spoločný prvoradý cieľ, rozhodujúce je rýchlo nahradiť staré autá, ktoré momentálne jazdia po európskych cestách.

Nejaký čas sa teraz dial presný opak. Autá na európskych cestách čoraz viac starnú a úroveň znečisťujúcich emisií sa zvyšuje. Vravím vám čo najotvorenejšie: ak všetky zainteresované strany – Parlament, Rada a Komisia – nebudú venovať dôkladnú pozornosť tomu, aby boli autá v nasledujúcich niekoľkých rokoch pre spotrebiteľov čo najdostupnejšie, táto situácia sa ešte zhorší.

Samozrejme, už teraz vieme ponúknuť autá s nulovými emisiami. Problém je len v tom, že si ich nikto nemôže dovoliť. Musíme teda vytvoriť rozumný pomer medzi týmito bodmi. Ako viete, máme proces Cars 21. Keďže sme si uvedomili vážnosť situácie už vo veľmi skorej fáze, pred niekoľkými týždňami som v Bruseli zorganizoval „automobilový samit“ ako súčasť tohto procesu. Zúčastnili sa na ňom výrobcovia automobilov, členské štáty, v ktorých sa automobily vyrábajú, odborové zväzy, združenia zaoberajúce sa životným prostredím a všetky zainteresované strany. Veľmi jasne sa tam ukázalo niekoľko vecí, ktoré musíme urobiť.

Prvou z nich je, že naozaj musíme udržiavať stabilné a predvídateľné zákonné podmienky pre podnikanie. Priemysel musí vedieť, ako je na tom a čo od neho očakávame. Musíme sledovať kumulatívny vplyv opatrení, ktoré uskutočňujeme. Chcel by som vám pripomenúť, že CO2 nie je jedinou otázkou, o ktorej diskutujeme v súvislosti s automobilovým priemyslom.

Schválili sme už normy Euro 5 a Euro 6. Tieto opatrenia však zatiaľ neboli vykonané a tiež si vyžadujú vysokú mieru investícií a spôsobia zdraženie vozidiel. Prijali sme už ďalšie požiadavky týkajúce sa ochrany chodcov. To si opäť vyžaduje veľké investície, ktoré autá predražia. Legislatívnym procesom už v súčasnosti prechádzajú ďalšie prísne nariadenia týkajúce sa bezpečnostných vylepšení európskych automobilov. Účinok je rovnaký. Keď to spočítame všetko dohromady, môžeme už teraz vidieť, že európske autá postihne v nasledujúcich niekoľkých rokoch výrazný cenový skok, a aj toto musíme brať do úvahy.

Druhou vecou, na ktorej sme sa dohodli, je, že potrebné oživiť dopyt. To sa môže stať rôznymi spôsobmi. Podľa môjho názoru sú daňové stimuly dobrým nástrojom, ale len v prípade, že sa týkajú CO2. Daňové stimuly, ktoré jednoducho vedú k nákupu akýchkoľvek starých áut, majú naozaj len malý význam. Musia viesť k posilneniu dopytu po autách s nízkou spotrebou a šetrných k životnému prostrediu. To isté platí aj pre verejné obstarávanie.

Potom je tu otázka schopnosti investovať. V tejto súvislosti má Európska investičná banka už roky k dispozícii úverovú linku, ktorá ponúka výrobcom automobilov úvery s výhodným úrokom na vývoj nových vozidiel šetrných k životnému prostrediu. Tieto úverové linky sa už používali aj v minulosti, takže to nie je nič nové.

Teraz musíme zvýšiť tieto úverové linky, aby sme uspokojili dopyt, a Európska investičná banka je pripravená to urobiť. Pracujem na tom, aby sa príslušné rozhodnutia uskutočnili do konca decembra.

Nakoniec by som chcel ešte raz upozorniť, že aj v našej obchodnej politike musíme zaistiť udržanie budúcej pripravenosti európskeho automobilového priemyslu. Konkurencia sa bude čoraz viac presúvať do regiónov sveta s očakávaným vysokým rastom. V týchto regiónoch budeme súťažiť s výrobcami z iných častí sveta, ktorí vyrábajú za výrazne lacnejších podmienok ako európski výrobcovia.

Vyjadrím sa úplne jasne – obrovskou výhodou, ktorú majú európski výrobcovia v rámci celosvetovej hospodárskej súťaže, je skutočnosť, že Európa už bude čoskoro ponúkať najekologickejšie a najbezpečnejšie autá na svete, a dúfam, že to isté bude platiť aj pre kvalitu a budeme ponúkať aj najlepšie autá na svete.

Ešte by som rád niečo dodal k problému, ktorým sa tu teraz zaoberáme a ktorý vlastne podnietil dnešnú rozpravu. Jeden z európskych výrobcov automobilov, nemecká spoločnosť Adam Opel GmbH, 100 % dcérska spoločnosť General Motors, je momentálne vo veľmi znepokojujúcej finančnej situácii. Medzi spoločnosťou Opel a nemeckou vládou prebiehajú rokovania o prípadnej štátnej záruke, ktorá by vyriešila finančné problémy spoločnosti. Objavujú sa veľmi vážne argumenty proti takémuto riešeniu v súvislosti s politicko-strategickou štruktúrou a ja ich úplne chápem, pretože naša priemyselná politika nie je založená na dotáciách, a tak to aj zostane. Cieľom našej európskej priemyselnej politiky je všetkými dostupnými prostriedkami zabrániť návratu k starému prístupu založenému na dotáciách a namiesto toho chce napomáhať rastu priemyslu prostredníctvom predvídateľných a stabilných podmienok pre podniky, aby obstáli v hospodárskej súťaži.

Problém spoločnosti Opel však nespôsobila chyba riadenia, slabá výroba ani nekvalitné autá. Táto spoločnosť v posledných rokoch vyvíjala mimoriadne úsilie, aby vyhovela požiadavkám budúcnosti, a výrazne investovala do moderných technológií. Problém v spoločnosti Opel nastal výlučne ako dôsledok krízovej situácie v jej americkej materskej spoločnosti. Som skutočne presvedčený, že tu ide o mimoriadne okolnosti, ktoré neplatia pre iných výrobcov v Európe a ktoré oprávňujú na zvažovanie mimoriadnych opatrení.

Chcel by som zopakovať, že tu nehovoríme o dotáciách, ale o možnej záruke. Hovoríme tu o konkurencieschopnej spoločnosti. Z európskeho pohľadu nemáme žiaden záujem vidieť odchod spoločnosti Opel z trhu, a tiež nejde len o problém Nemecka. Opel vyrába v mnohých európskych krajinách a jeho zásobovací reťazec sa vinie celou Európou. Tento zásobovací reťazec je úzko spojený so všetkými ostatnými výrobcami automobilov, čo znamená, že ak z trhu zmizne jeden veľký európsky výrobca, bude to mať následky aj na všetkých ostatných výrobcov. Ako vravím, to nie je v našom záujme, pretože zo sociálneho i politického hľadiska by jednoznačne nebolo správne povedať, že zamestnanci spoločnosti Opel majú zaplatiť účet – a to chcem povedať celkom otvorene – za vážne a nezodpovedné chyby, ktorých sa dopustila materská spoločnosť v Spojených štátoch.

(potlesk)

Takže uvidíme, aké rozhodnutie prijmú príslušné vlády, pričom zdôrazňujem slovo „vlády“, pretože je to niečo, čomu doposiaľ verejnosť nevenovala dostatočnú pozornosť.

Aj vo Švédsku existuje problém s ďalšou dcérskou spoločnosťou General Motors, spoločnosťou Saab, kde sú problémy štrukturálne a omnoho závažnejšie. Okrem toho je tu problém v Španielsku, kde panuje neistota v súvislosti s plánovanou výrobou nového vozidla šetrného k životnému prostrediu. Z európskeho pohľadu by som povedal, že urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli európskym výrobcom prežiť tieto ťažké časy tak, aby boli schopní zohrávať svoju úlohu skutočného motora budúceho rastu a tiež v budúcnosti poskytovať stabilné pracovné miesta.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Vito Bonsignore, v mene skupiny PPE-DE. (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, hovoríme o výrobnom odvetví v Európskej únii, ktoré produkuje tretinu všetkých automobilov na svete. V Európe toto odvetvie zamestnáva tri milióny ľudí, a to nerátam všetkých nepriamych zamestnancov, a je jedným z kľúčových priemyselných odvetví v celosvetovom meradle, pokiaľ ide o priamy predaj, nepriamy predaj a celkový počet zamestnaných ľudí.

Uvedomme si aj to, že dnes, keď tu vedieme túto rozpravu, najnovšie odhady hovoria, že v priebehu budúceho roka sa počty nezamestnaných ľudí v Európskej únii zdvojnásobia. Osobne si myslím, že tento odhad je dokonca optimistický. Súhlasím s pánom komisárom, že automobilový priemysel by mal dostať pomoc pri snahe vyhovieť našim požiadavkám vyrábať autá s nízkymi emisiami a nízkou spotrebou paliva. Musíme napomáhať zmenám, nie trestať tých, ktorí zostali pozadu, a musíme spojiť financovanie s inováciami. Pomoc automobilovým firmám sa môže zdať záťažou, bankrot niektorých z nich by však stál EÚ omnoho viac.

Odvetvie je v kríze na celom svete. Cestu z tejto situácie môžeme nájsť v podobe technologického pokroku – na tom sa zhodneme – a preto sa musíme rozhodnúť medzi výrobou áut 21. storočia v Európe alebo stratou tejto výrobnej aktivity v prospech krajín, ktoré sa pripravujú na výrobu áut s nízkou technologickou úrovňou a nízkou cenou v obrovských množstvách, ako sú India alebo Čína.

Je pravdou, že banky už teraz nepožičiavajú peniaze, že veľké automobilové firmy využívajú likviditu, ktorú si predtým vytvorili a ktorá existovala až do polovice tohto roka, a že trh sa výrazne zmenšil a v roku 2008 skončí v záporných číslach. Myslím si, pán Jouyet, že percento sa bude blížiť k dvojcifernému číslu, pričom moja predpoveď na rok 2009 je pesimistická.

Európa má skvelú príležitosť – bez diskriminácie, prostredníctvom dlhodobých úverov s nízkym úrokom podporiť štrukturálne zmeny v odvetví a pomoc výskumu.

 
  
MPphoto
 

  Robert Goebbels, v mene skupiny PSE.(FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, tvárou v tvár recesii zastáva Socialistická skupina v Európskom parlamente jednotnú a európsku politiku. Platí to nielen pre bankové odvetvie, ale aj pre iné hospodárske odvetvia vrátane priemyselného odvetvia.

Často sme ľutovali neprítomnosť silnej priemyselnej politiky v Európskej únii. Krajiny ako Spojené štáty a Veľká Británia dopustili úpadok svojho priemyslu, keď podporili predovšetkým služby. Výsledok je nepresvedčivý. Európa musí bojovať za zachovanie svojej rozsiahlej priemyselnej štruktúry, od ktorej závisia MSP a služby pre podniky.

Automobilový priemysel v Európe nie je v žiadnom prípade dinosaurom, nie je to druh odsúdený na vyhynutie. V tomto úplne súhlasím s pánom podpredsedom Verheugenom. Predstavujeme tretinu celosvetovej výroby automobilov, a to napriek tomu, že výroba áut v poslednej dobe poklesla. Autá vyrobené v Európe musia byť ekologickejšie a s menšou spotrebou energie, pretože v dohľadnej budúcnosti sa bez tohto dôležitého individuálneho dopravného prostriedku nezaobídeme. Ani tá najlepšia organizácia hromadnej dopravy nikdy nedokáže uspokojiť ľudskú potrebu mobility. Európska únia preto musí prísť so spoločnou odpoveďou na problémy tohto odvetvia, pričom touto odpoveďou nesmie byť, ako práve povedal pán Verheugen, priškrtenie európskeho automobilového priemyslu. Nechcem Európu, v ktorej jedinými autami na cestách budú japonské alebo v budúcnosti čínske autá.

Som si vedomý toho, že politicky korektný argument trvá na presadzovaní takzvaných „zelených“ pracovných príležitostí. Nedávna správa OSN odhaduje potenciál zelených pracovných príležitostí v celosvetovom meradle na 3 % z globálnych pracovných príležitostí. To by bolo veľmi vítané. Jednoduchá matematika nás však privedie k záveru, že 97 % pracovných príležitostí nie je zelených, ale patrí do oblasti tradičných odvetví. To je ďalším dôvodom, aby sme bojovali za zachovanie európskeho automobilového priemyslu, ktorý zamestnáva 2 milióny ľudí priamo a 10 miliónov nepriamo, čo sa rovná 7 % všetkých európskych pracovných príležitostí.

V čase, keď Spojené štáty, Čína a Japonsko masívne investujú do hospodárskych programov, Európa si nemôže dovoliť zostať pozadu a pasívne sa pozerať, ako miznú celé oblasti jej priemyslu. Tí, ktorí tvrdia, že nemáme zasahovať do trhu, sú naivní ideológovia. Bez zásahu ruky verejnosti by skrytá ruka, taká drahá Adamovi Smithovi, uprednostnila krátkodobý výhľad a zničila štruktúry, ktoré sú kľúčové pre formovanie našej spoločnej budúcnosti.

A nakoniec, vážená pani predsedajúca, očakávame od Komisie, že pripraví aktívny rámec na udržanie konkurencieschopnosti a samotnej existencie európskeho automobilového priemyslu.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Jorgo Chatzimarkakis, v mene skupiny ALDE.(DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár Verheugen veľmi pôsobivo vykreslil, ako sa kríza preniesla z finančného trhu na automobilový trh. Navyše realita tejto situácie je taká, že dôvera sa vyparila a v súvislosti s budúcim nariadením o CO2 prevláda neistota. Z tohto dôvodu môžem len vyzvať svojich kolegov poslancov a Radu, aby veľmi rýchlo prišli s jasným a spoľahlivým nariadením v oblasti regulácie CO2 pre autá, a to na základe návrhu francúzskeho predsedníctva, za ktorý vám môžem, pán Jouyet, len poďakovať.

Avšak aj to najšetrnejšie auto k ovzdušiu, aké by sme si mohli v Európe želať, bude nanič, ak zostane vo výklade obchodu a nedostane sa na cestu. Ľudia nepotrebujú len vlastniť takéto auto, musia byť aj schopní zaň zaplatiť. Preto vyzývame na nasledujúci trojstupňový prístup. V prvom rade musíme dostať nové modely na cesty. To si vyžaduje množstvo okamžitých investícií do výskumu a z tohto dôvodu vítame program Európskej investičnej banky. Rada Ecofin sa stretne 2. decembra – dúfame, že sa tam prijme rozhodnutie, ktoré do automobilového priemyslu prinesie flexibilné a výhodné úverové toky.

Po druhé, je nutné zaručiť ochranu finančných inštitúcií automobilového priemyslu. Nemôžeme to urobiť tu, na európskej úrovni – musí to byť súčasťou záchranných balíkov jednotlivých krajín, ktoré musia zostať otvorené.

Po tretie, musíme v Európe zaviesť šrotovné. V tejto oblasti vedie Taliansko a tiež Švédsko, nie však možno až tak výrazne ako Taliansko. Takto možno využiť daňové stimuly na to, aby sa nové modely dostali do ulíc. Bolo by dobré, keby sa na základe právnych predpisov o hospodárskej súťaži nestavali tomuto procesu do cesty žiadne európske prekážky. Preto by tiež bolo dobré, keby tu bola prítomná pani Cruzová. Toto je nová cesta, ktorou sa dá ísť vpred.

 
  
MPphoto
 

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. (DE) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, tak ako včera musím povedať, že mám vážne pochybnosti o úprimnosti, s ktorou Komisia vedie túto rozpravu. Podľa môjho názoru, pán komisár, musíte ako zakladateľ strategickej skupiny CARS 21 v prvom rade prijať zodpovednosť za skutočnosť, že nedosiahla svoj cieľ dostatočne pripraviť európsky automobilový priemysel na budúcnosť. Čo ste vlastne urobili za posledné roky, že sa teraz pri bilancovaní musíte odvolávať na finančnú krízu?

Skutočnosť, že automobilový priemysel v Európe má strategický problém, je jedna vec. Avšak skutočnosť, že do tejto bilancie nezahŕňate svoje strategické slabiny, ktoré sa ukázali za uplynulé roky – neschopnosť postaviť sa za ekologické inovácie – považujem za nečestnosť. Ak sa tisíce až desaťtisíce európskych rodín teraz obávajú o budúcnosť svojich pracovných pozícii v automobilovom priemysle, určitú zodpovednosť za to musí niesť aj Komisia, komisár a skupina CARS 21.

Ako vôbec môžeme povedať, že Komisia, a zvlášť vy, pán komisár, nemáte žiadnu vinu na stave, keď nakoniec neboli realizované strategické ciele vyplývajúce z nestálych cien ropy spôsobených obmedzeným charakterom dodávok ropy a z požiadaviek na ochranu klímy? Pán komisár, vy osobne ste roky blokovali návrhy svojho kolegu komisára pána Dimasa týkajúce sa regulácie CO2 pre autá. Vy ste ten, kto má nohu na brzde, pokiaľ ide o presadzovanie záväzného cieľa v súvislosti s výkonnými autami – premenu toho, čo sa dobrovoľne prijalo v polovici 90. rokov, na záväznú dohodu v polovici nasledujúceho desaťročia. Chcete, aby bolo v tom čase menej ekologických inovácií, ako sa považovalo za samozrejmé už v polovici 90. rokov. Včera sme sa dozvedeli, že Rada pod tlakom Nemecka stále nie je pripravená prihlásiť sa k záväzným cieľom na rok 2020, ktoré sú v každom prípade stále blízke tým z polovice 90. rokov.

Pre mňa je tento dvojitý meter, táto nepoctivosť v diskusii o ekologických inováciách škandálom. V rámci tohto trialógu vás vyzývam, aby ste konečne splnili svoj sľub v súvislosti s inováciami v automobilovom priemysle, ktorý ste dali v tejto rozprave. Čokoľvek iné by znamenalo, že naozaj prijímate ešte väčšiu zodpovednosť za zlyhanie tohto odvetvia a jeho dodávateľov v súvislosti s pripravenosťou na budúcnosť.

 
  
MPphoto
 

  Ilda Figueiredo, v mene skupiny GUE/NGL.(PT) Kríza v automobilovom priemysle má rôzne príčiny, jednou z najdôležitejších však určite je pokles kúpnej sily väčšiny obyvateľstva spôsobený nízkymi príjmami, najmä v dôsledku nízkych miezd, nestabilnej práce a nezamestnanosti.

Z toho vyplýva, že jedným z najúčinnejších opatrení by bolo zvýšenie miezd prostredníctvom spravodlivého prerozdelenia príjmov. Prirodzene, momentálne sú potrebné aj iné opatrenia. Je to preto, že zastavenie výroby automobilov sa odzrkadlí aj na mnohých ďalších odvetviach vrátane rôznych odvetví, ktoré dodávajú komponenty, a dopravy, čo môže celú hospodársku a sociálnu situáciu ešte zhoršiť.

Preto, tak ako sa uskutočnili mimoriadne opatrenia vo finančnom sektore, mali by sa s cieľom zaistiť zamestnanosť uskutočniť mimoriadne opatrenia aj v automobilovom sektore. Nemožno predsa povedať, že ochrana výroby a zamestnanosti je menej dôležitá ako finančný sektor. Musíme zaistiť potrebnú solidaritu na podporu priemyslu v Európskej únii, a to hlavne v tých zraniteľnejších hospodárstvach a odvetviach.

V Portugalsku je situácia veľmi znepokojujúca, pretože odvetvie je do veľkej miery závislé od stratégie nadnárodných spoločností. V uplynulých rokoch sme boli svedkami premiestnenia viacerých podnikov, a to vo výrobe automobilov, ako v prípade spoločností Opel a Renault, aj vo výrobe komponentov, najmä v prípade spoločností Yazaki Saltano a Lear. Okrem toho je tu aj hrozba zníženia zamestnanosti v ďalších spoločnostiach ako Sunviauto a Delphi a v stovkách mikropodnikov a malých podnikov, ktoré postihla táto situácia.

V niektorých prípadoch bola z dôvodu nedostatku objednávok na niekoľko dní zastavená výroba, napríklad v spoločnosti Autoeuropa v Palmele alebo v továrni na komponenty spoločnosti Renault v Cacii v Aveire. Zníženie cirkulácie áut a komponentov postihuje aj odvetvie prepravy tovarov.

Preto je nevyhnutné, pán komisár, pán úradujúci predseda Rady, aby Európska únia poskytla mimoriadnu podporu na pomoc priemyselnej výrobe a ochranu pracovných miest so zaručenými právami.

 
  
MPphoto
 

  Andreas Mölzer (NI). (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, prvé signály krízy v automobilovom priemysle, napríklad prvé poklesy v objeme objednávok, sa pravdepodobne nebrali dostatočne vážne. Na začiatku sme možno dúfali, že postihnuté budú iba americké automobily s vysokou spotrebou benzínu. Každý, kto sa aspoň trochu rozprával s predajcami automobilov, však vie, že už niekoľko mesiacov je v EÚ problém aj s predajom vozidiel s naftovým motorom.

Európska únia by preto nemala byť prekvapená rastúcou hromadou problémov, pretože sama vytrvalo pracovala na tom, aby toto voľakedy prekvitajúce odvetvie začalo upadať pod záplavou nariadení, ktoré sa valia na automobilový priemysel. Spoločnosti potrebujú stabilný, predvídateľný právny základ, aby boli schopné plánovať. Ak bude EÚ neustále meniť pravidlá, nakoniec to zrejme zruinuje všetky odvetvia. Tiež by sme nemali zabudnúť na postupné zvyšovanie daňového zaťaženia na naftu a na nedávne dobrodružstvo s biopalivami.

Ak chce EÚ vyriešiť krízu, nebude stačiť len uvoľnenie plánovaných 40 miliárd EUR na úvery. Únia musí v budúcnosti vytvoriť predvídateľné obchodné podmienky, na základe ktorých sa bude dať plánovať, a musí to urobiť v každom priemyselnom odvetví.

 
  
MPphoto
 

  Werner Langen (PPE-DE).(DE) Vážená pani predsedajúca, opäť by som chcel zdôrazniť význam automobilového priemyslu, ktorý poskytuje 12 miliónov priamych a nepriamych pracovných príležitostí, a jeho postavenie celosvetového technologického lídra v odvetví. Musíme si pripomenúť – pán komisár Verheugen a ďalší to urobili – že automobilový priemysel je, samozrejme, závislý od stavu hospodárstva a ceny ropy a že správanie kupujúcich sa v čase krízy na finančných trhoch vyznačuje dramatickou stratou dôvery. To je hlavný problém automobilového priemyslu. Konkurencia je veľmi silná a jednoducho sa nemôže stať, aby jedna spoločnosť – alebo dokonca jeden členský štát – zaviedli opatrenia, ktoré by narušili hospodársku súťaž bez toho, aby sa Európska komisia postarala o zabránenie takémuto narušeniu.

Hovorím to ako predbežnú poznámku. Z toho dôvodu sú návrhy na vytvorenie celoeurópskeho balíka na oživenie hospodárstva rovnako kontraproduktívne ako individuálne návrhy na vytvorenie ochranného štítu nad celým automobilovým priemyslom. Myslím si, že správnou cestou je podpora výskumu a vývoja smerom k vozidlám s nízkou úrovňou znečisťovania, či už prostredníctvom výskumného programu, alebo úverov, ako to navrhla Komisia. Myslím si, že je potrebné tiež zaistiť, aby pomoc na úrovni členských štátov neviedla k narušeniu hospodárskej súťaže. Som tiež hlboko presvedčený, že nesmieme zmeniť celú politiku hospodárskej súťaže, ako som v uplynulých dňoch čítal v návrhoch, a to aj od prominentných zdrojov v tomto Parlamente.

Komisia robí správne, keď prísne uplatňuje pravidlá hospodárskej súťaže. Tiež mám však dojem, že možno bude potrebné prísť s európskymi prechodnými riešeniami – nesmie však ísť o dlhodobé dotácie – v súvislosti s chybami riadenia, ako sú tie, ktoré postihli spoločnosť GM v Spojených štátoch a jej dcérske spoločnosti, a že tieto riešenia musia podliehať právnym predpisom o hospodárskej súťaži. Len takto možno dlhodobo zaistiť ochranu pracovných miest v tomto odvetví. Tiež si myslím, že najlepším stimulom by bol odklad zavedenia citlivej politiky v oblasti ochrany ovzdušia pre autá, zaistenie cenovej dostupnosti áut, ako už bolo povedané, a nekladenie žiadnych prehnaných nárokov. To, čo v tejto súvislosti povedala pani Harmsová, môžem opísať jedine ako úplne odtrhnuté od reality tejto situácie.

 
  
MPphoto
 

  Matthias Groote (PSE). (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, realita je taká, že automobilový priemysel je v kríze, a to z viacerých dôvodov. Krízu v tomto odvetví urýchlila najmä finančná kríza a členské štáty v súčasnosti pracujú na riešeniach.

Európsky automobilový priemysel je kľúčovým odvetvím. Preto potrebujeme na porazenie krízy v tomto kľúčovom európskom odvetví európske riešenia. Takmer všetci výrobcovia automobilov majú európske štruktúry. Na to, aby sme mohli realizovať potrebné investície do vozidiel šetrných k životnému prostrediu – ako dnes už bolo mnohokrát spomenuté – a do technológií s nízkou spotrebou, výrobcovia automobilov potrebujú verejné záruky alebo úvery s nízkymi úrokmi od Európskej investičnej banky. Pri tom všetkom nesmieme zabúdať – a to je veľmi dôležité – ani na odvetvie zásobovania. Odvetvie zásobovania zahŕňa malé a stredné spoločnosti, v ktorých vznikajú pracovné príležitosti a tvoria sa inovácie.

Čo však môže urobiť Európska únia na ochranu tohto kľúčového odvetvia? Na poslednom plenárnom zasadnutí pán úradujúci predseda Rady navrhol, aby sa kľúčové odvetvia chránili. Podľa mňa to bol dobrý nápad, pretože ak dovedieme tento návrh do logických dôsledkov, znamená to „zákon Volkswagen“ pre celý európsky automobilový priemysel. To by bol rozhodne rozumný nástroj. Európska komisia však momentálne bojuje proti tomuto ochrannému nástroju. Preto by som sa chcel Komisie spýtať, či sa bude aj naďalej držať svojej nevôle napriek kríze v automobilovom priemysle, alebo vo svetle tejto krízy svoj postoj zmení.

 
  
MPphoto
 

  Sophia in 't Veld (ALDE).(NL) Vážená pani predsedajúca, je príznačné, že je tu prítomný komisár pre podnikanie a priemysel, nie však komisárka pre hospodársku súťaž. Mám vážne výhrady v súvislosti s pomocou automobilovému priemyslu. Problémy sú síce nepochybne veľmi vážne, prečo však podporovať automobilový priemysel a iné odvetvia nie? Úverová kríza možno zhoršila problémy, určite ich však nespôsobila a štátna pomoc by nemala byť odmenou za zlé správanie. Hoci Zmluva o EÚ umožňuje záchrannú pomoc, nemali by sme využívať peniaze z daní – ktoré v konečnom dôsledku platia občania – na udržiavanie chorých odvetví nad vodou. A nemali by sme tiež zabúdať, že v uplynulých rokoch sa už na záchranu výrobcov automobilov použili obrovské množstvá peňazí – a dodávam, že nie vždy úspešne.

Hoci máme krátkodobú zodpovednosť za pracovné miesta, ktoré sú ohrozené, máme tiež dlhodobú zodpovednosť za zanechanie zdravého hospodárstva, zdravého životného prostredia a tiež zdravých štátnych financií pre budúce generácie. Príde mi trochu nespravodlivé, že dlhé roky neboli žiadne peniaze na zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, starostlivosť o deti alebo životné prostredie, a teraz sme žiadaní o natlačenie miliárd do automobilového priemyslu, aby sme ho zachránili pred katastrofou. Ak sa poskytne pomoc, musia existovať prísne podmienky v súvislosti s tým, čo musí automobilový priemysel urobiť na oplátku v podobe reštrukturalizácie, pričom pomoc by sa mala týkať len aktivít zameraných na budúcnosť, šetrných k životnému prostrediu a prinášajúcich inovácie. Štátna pomoc totiž môže niektoré spoločnosti zachrániť, iné však môže zruinovať v dôsledku narušenia hospodárskej súťaže.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Paul Gauzès (PPE-DE). (FR) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, dámy a páni, toto už bolo povedané niekoľkokrát. Automobilový priemysel predstavuje 12 miliónov priamych i nepriamych pracovných miest v Európskej únii. To je 10 % európskeho HDP. Automobilový priemysel dnes čelí vážnej kríze – európsky trh klesol približne o 15 %. Tento pokles by v poslednom štvrťroku roka 2008 mohol dosiahnuť 17 % až 20 %.

Výsledky výrobcov sa zhoršujú. V tejto súvislosti je hlavným nebezpečenstvom pre toto odvetvie nedostatok finančných prostriedkov. Výrobcovia v dôsledku toho obmedzujú výrobu a snažia sa znížiť štrukturálne náklady. Prvou obeťou krízy sa stávajú pracovné miesta.

Ako ste povedali, pán predseda, kríza, ktorej čelíme, si vyžaduje koordinovanú reakciu Európy a členských štátov, predovšetkým tých, ktorých sa to priamo týka. Plánovaná finančná podpora EIB je nevyhnutná.

Vaše návrhy, samozrejme, schvaľujem. V prvom rade musíme podporiť investovanie, najmä do projektovania a vývoja ekologických vozidiel a do vývoja hybridných a elektrických vozidiel. Musíme tiež podporiť trh prostredníctvom finančných stimulov zameraných na výmenu tých áut, ktoré už sú na cestách, za nové. Ako povedal pán komisár, staré autá majú významný podiel na celkovom znečistení, ktoré produkujú automobily.

Musíme však tiež vytvoriť stabilný a ambiciózny, ale realistický regulačný rámec. Musíme sa zasadzovať o ciele v súvislosti so znižovaním úrovne emisií CO2, pretože výrobcovia už tomu obetovali – a stále obetujú – značné sumy peňazí, zároveň však musíme byť realisti a obmedziť pokuty za nedodržanie týchto cieľov. Prehnané pokuty by zničili všeobecných výrobcov.

Nezabúdajme, že automobilový priemysel je odvetvím, ktoré zápasí s najtvrdšími ekologickými požiadavkami.

Okrem toho by v súčasnej situácii bolo pre výrobcov škodlivé, ak by sa narušila ochrana týkajúca sa vonkajších súčiastok karosérie.

 
  
MPphoto
 

  Monica Giuntini (PSE).(IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, myslím si, že táto rozprava o jednom z najdôležitejších odvetví európskeho hospodárstva je dobre načasovaná.

Svetové hospodárstvo sa neustále zhoršuje a zhoršuje sa i už aj tak ťažká situácia automobilového priemyslu v Taliansku a v celej Európe. Pán minister tu spomenul údaje, ktoré hovoria o poklese predaja na trhu o 5 % v roku 2008. V Taliansku len v októbri klesol predaj o viac ako 18 %, čo je v tomto odvetví najhoršie číslo za viac ako desať rokov.

Táto kríza teda postihuje všetky najdôležitejšie európske trhy, chcem však zdôrazniť, že dôsledky krízy nepociťuje len odvetvie výroby automobilov, ale aj celý zásobovací reťazec. Mimoriadne škodlivý je najmä vplyv na firmy špecializované na výrobu komponentov do áut.

Ako už bolo povedané, kríza postihuje celé odvetvie. Situáciu v Taliansku vám priblížim na príklade z toskánskeho pobrežia, kde došlo v uplynulých mesiacoch k viacerým prípadom premiestnenia výroby. Stovky pracovníkov následne zostali odkázané na záručný mzdový fond a zamestnanci s dočasnými zmluvami boli prepustení. Jeden príklad z mnohých nám ukazuje, aká veľmi vážna je situácia, a to je príklad skupiny Delfi, ktorej pracovníci sú odkázaní na záručný mzdový fond už dva a pol roka. Sú potrebné okamžité kroky, aby sa mohli opäť zamestnať, pričom by mali začať konať orgány miestnej samosprávy.

Jasne sa však ukázalo, že štátne, regionálne a miestne inštitúcie sú v niektorých veciach bezmocné, a teda je potrebné, aby rázne zasiahla Európa, a to aj prostredníctvom diskusie s nadnárodnými spoločnosťami o problémoch premiestňovania výroby a potrebe prijatia celoeurópskych opatrení zameraných na boj proti tejto kríze s cieľom odvrátiť jej vplyv na sociálnu sféru a zamestnanosť.

 
  
MPphoto
 

  Gianluca Susta (ALDE). (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, finančná kríza nás učí, že sa musíme vrátiť späť k reálnemu hospodárstvu. Preto musíme pomôcť európskemu výrobnému priemyslu pozviechať sa, a to zvlášť v čase, keď Spojené štáty na čele s Barackom Obamom pripravujú určitú zmenu v hospodárskych vzťahoch v celosvetovom meradle.

Nemalo by sa hovoriť o štátnej pomoci, mali by sme však posilniť výrobný priemysel v troch oblastiach: recyklácia, ktorá by sa v celej Európe mala chápať rovnako, presunutie výroby s cieľom zamerať sa na inovačné odvetvia a poskytovanie informácií spotrebiteľom. Dôrazne by mala postupovať aj Svetová obchodná organizácia s cieľom obnoviť rovnováhu v súvislosti s prekážkami, ktoré predstavujú colné tarify, a to predovšetkým pokiaľ ide o vzťahy medzi Európskou úniou a Ďalekým Východom.

Okrem toho nesmieme zabúdať na investície do výskumu v tomto odvetví a tiež do rozsiahlej infraštruktúry, hmotnej aj nehmotnej. Na tomto svete musíme hrať čestnú hru. Pravidlá sa dnes menia, preto musíme použiť závery skupiny G20 a vrátiť sa späť do rovnakého štartovacieho bodu.

 
  
MPphoto
 

  Gunnar Hökmark (PPE-DE).(SV) Vážená pani predsedajúca, pre Európu sú teraz dôležité pracovné miesta. V automobilovom odvetví stojí pred nami priemyselná úloha a platí to aj pre iné oblasti európskeho hospodárstva. Nesmieme teraz dopustiť, aby nastala situácia, keď štátna pomoc naruší zamestnanosť v spoločnostiach v jednej krajine a podporí ju v inej. Nemôžeme mať štátnu pomoc, ktorá uškodí priemyslu v jednej oblasti a pomôže v inej oblasti, pretože by to viedlo k nezamestnanosti a strate pracovných miest, ktoré by sa postupne šírili po celej Európe. Nemôžeme mať štátnu pomoc, ktorá bude sťažovať život prosperujúcim spoločnostiam a udržiavať nad vodou spoločnosti, ktoré nie sú schopné prežiť samy. Problém v automobilovom priemysle je dlhodobý, čo vidíme jasnejšie práve v tejto finančnej kríze, ale už dlho v ňom v celosvetovom meradle pozorujeme obrovské straty, oslabenie dopytu a nadmerné kapacity.

Teraz je predovšetkým dôležité zaistiť, aby v Európe existoval dopyt. To znamená zníženie daní, aby sa podporil dopyt európskych domácností po tunajších výrobkoch. Znamená to zaistiť, aby bol európsky priemysel vo všetkých oblastiach schopný zaujať vedúce postavenie pokiaľ ide o technológie a vývoj, a to isté platí aj pre odvetvia životného prostredia a energetiky. Na to by sa malo zamerať verejné úsilie.

Znamená to však aj pripraviť cestu pre európsky automobilový priemysel, aby sa mohol stať významným aktérom v celosvetovom meradle. Na to musí byť zaručený otvorený voľný obchod, v rámci ktorého bude mať európsky automobilový priemysel prístup na svetové trhy. Nemali by sme preto zabúdať, že tí, ktorí dnes stoja v ceste voľnému obchodu a pokračovaniu kola rokovaní v Dauhe, v podstate berú európskemu automobilovému priemyslu príležitosti na rast na veľkých trhoch budúcnosti.

 
  
MPphoto
 

  Patrizia Toia (ALDE).(IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v situácii mimoriadne vážnej krízy, ktorej čelíme a ktorá postihla automobilový priemysel od Spojených štátov až po náš kontinent, má Európa veľmi jasnú voľbu – buď zostane pasívna a bude sa len pozerať na tento kolaps v dopyte a výrobe, ktorého vplyvy sa dnes ani nedajú vypočítať, v mene abstraktného dodržiavania teoretického modelu trhového liberalizmu s absolútnym rešpektom k hospodárskej súťaži, ako dnes niektorí zdôrazňovali, alebo prevezme zodpovednosť a vyrovná sa so situáciou správnym spôsobom.

Rozhodli sme sa pre druhú možnosť a vyzývame Komisiu a Radu, aby ukázali rozhodnosť a odhodlanie. Privítali sme, čo povedal pán komisár Verheugen, a dúfame, že žiaden z jeho kolegov ho nebude príliš brzdiť v jeho odhodlaní. Toto je výnimočná situácia, a preto sú potrebné výnimočné opatrenia.

Na druhej strane, dámy a páni, finančná kríza nám ukázala niektoré kroky politických a hospodárskych orgánov, ktoré uskutočnili rozhodnutia v súvislosti s riadením a investovaním verejných zdrojov, ktoré by ešte pred niekoľkými mesiacmi boli nemysliteľné. Naše kroky však – a už budem končiť – musia byť selektívne, musia kombinovať stratégiu s naliehavosťou a musia prostredníctvom atraktívnejších úverov a podpory dopytu posilniť selektívny presun smerom k výrobe, ktorá bude udržateľnejšia z hľadiska životného prostredia.

 
  
MPphoto
 

  Martin Callanan (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, podľa môjho názoru ukázal európsky automobilový priemysel v posledných niekoľkých rokoch pozoruhodnú odolnosť, a to napriek niektorým mimoriadne náročným hospodárskym podmienkam a skutočnej záplave právnych predpisov EÚ. Naši výrobcovia automobilov majú vo svete vedúce postavenie, pokiaľ ide o povedomie o životnom prostredí, technické normy a inovácie. To je postavenie, ktoré si zaslúži podporu, nie oslabenie. Som mimoriadne hrdý na automobilový priemysel Spojeného kráľovstva a, ak môžem, chcel by som urobiť reklamu našej miestnej spoločnosti Nissan, najproduktívnejšiemu automobilovému závodu v Európe, ktorý sídli v našom regióne v severovýchodnom Anglicku.

Nikto nepochybuje o význame ochrany životného prostredia, mimoriadne ma však znepokojuje skutočnosť, že v snahe potvrdiť naše zelené zásady sa niekedy dostávame do nebezpečenstva, že zničíme veľmi dôležité a úspešné priemyselné odvetvie. Už teraz vidíme v Spojenom kráľovstve výrazný pokles predaja. V minulom mesiaci predaj klesol o 23 %. Namiesto zavádzania veľmi prísneho a nepružného časového plánu na zmenu v tomto odvetví by sme sa mali snažiť podporovať ho a poskytnúť mu stimuly na uskutočnenie zmien potrebných pre budúcnosť. Ak má automobilový priemysel našu politickú podporu – a ak ju majú aj odvetvia dodávateľov a výrobcov komponentov – môžeme im pomôcť prekonať toto ťažké obdobie.

Dúfam, že Komisia bude mimoriadne obozretná v súvislosti s členskými štátmi, ktoré rozširujú hranice štátnej pomoci na výrobcov automobilov. Británia má veľmi dlhú a veľmi neúspešnú históriu štátnej podpory automobilového priemyslu. V 80. rokoch sa nám podarilo skoncovať s ňou. Dúfam, že už sa k tomu nikdy nevrátime, pretože ak budeme nalievať verejné peniaze do automobilového priemyslu, čo potom so stavebným priemyslom a potravinárskym priemyslom? Všetky odvetvia trpia a pri nakladaní s finančnými prostriedkami našich ťažko skúšaných daňových poplatníkov musíme byť mimoriadne opatrní, aby sme ich príliš veľa neutratili na automobilový priemysel. Nefungovalo to v minulosti a nebude to fungovať ani v budúcnosti. Dúfam, že Komisia bude mimoriadne ostražitá pri dohliadaní na zblúdilé členské štáty, ktoré môžu byť v pokušení vydať sa touto neúspešnou cestou.

 
  
MPphoto
 

  Ivo Belet (PPE-DE). (NL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, ako už bolo povedané, automobilový priemysel je dôležité odvetvie, v podstate je to kľúčové odvetvie pre európske hospodárstvo, pretože poskytuje priame alebo nepriame zamestnanie 12 miliónom ľudí. To je obrovské množstvo. Preto som presvedčený, že lacné úvery pre toto kľúčové odvetvie sú viac ako oprávnené, tieto čerstvé peniaze by sa však mali, samozrejme, použiť na nové technológie šetrné k životnému prostrediu. Dá sa očakávať, že európski výrobcovia automobilov spoja sily v ešte väčšom rozsahu, pokiaľ ide o vývoj týchto nových technológií, napríklad vývoj cenovo dostupných, vysokovýkonných batérií pre elektrické autá.

Musíme si navyše uvedomiť, že aj Európa urobila viaceré chyby. Zrejme sme príliš mnoho investovali do vodíka, pričom momentálne vo veľmi krátkej dobe potrebujeme hospodárne elektrické hybridné motory. Preto by sme možno mali upraviť naše priority a projekty, najmä v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum a rozvoj. Malo by byť našou ambíciou, aby boli v roku 2020 všetky nové automobily v Európe poháňané elektrickou energiou, či už to budú hybridné automobily, alebo nie. Prečo by sa nám to nemalo podariť? Ak to chceme dosiahnuť, potrebujeme rýchlu zmenu, čo znamená, že musíme investovať aj do vzdelávania príslušných pracovníkov. Pán komisár, počítame s vaším súhlasom, že pomoc pri vzdelávaní pracovníkov je na budúcnosť orientovanou a oprávnenou investíciou a že sa za takú aj považuje. Navyše rôzni výrobcovia, napríklad Ford v Genku a Opel v Antverpách, už teraz investujú a vynakladajú obrovské úsilie, a to aj pokiaľ ide o zraniteľné skupiny na trhu práce. Podľa môjho názoru je oprávnené ďalej podporovať a odmeňovať takúto politiku.

Okrem toho právne predpisy týkajúce sa CO2, ktoré budeme schvaľovať počas nasledujúcich niekoľkých týždňov, sú ideálnou príležitosťou, aby sme si latku nastavili vysoko. Krízy vždy vytvárajú príležitosti. Teraz musíme vynaložiť kombinované úsilie s cieľom vývoja týchto automobilov budúcej generácie. Ak teraz vytrváme, Európska únia bude v nasledujúcich desaťročiach tomuto trhu dominovať, preto vyzývam európskych výrobcov, aby sa nebáli a prešli do útoku.

 
  
MPphoto
 

  Pierre Pribetich (PSE).(FR) Vážená pani predsedajúca, aká by mala byť naša stratégia na prekonanie tejto krízy? Fakty máme teraz priamo pred sebou. Kríza postihuje všetkých výrobcov a jej negatívne dôsledky zasahujú 12 miliónov európskych obyvateľov, ktorí pracujú v automobilovom priemysle.

V prvom rade musíme myslieť na týchto pracovníkov a ich rodiny a musí byť našou prioritou chrániť ich. To sa nám podarí, ak si odpovieme na znepokojujúcu otázku, aká stratégia je potrebná na prekonanie tejto krízy.

Rýchla a účinná, spoločná a štruktúrovaná, strednodobá a dlhodobá priemyselná politika, „nový dohovor o automobiloch“, koordinovaná reakcia členských štátov a Únie, ktorá bude zodpovedať danej situácii.

Všimol som si, že v tomto Parlamente sa opäť objavujú staré dogmatické myšlienky prekonaného liberalizmu – žiadna pomoc, žiadne dotácie, len hospodárska súťaž, nič než hospodárska súťaž. Dámy a páni, nastal čas regulácií, konať musí verejnosť. Preto potrebujeme nový dohovor o automobiloch, ambiciózny a inteligentný plán pre automobilový priemysel predovšetkým preto, aby sme v Európe zachránili pracovné miesta a naštartovali zamestnanosť, pričom musíme podporovať aj vzdelávanie. Potom musíme urýchliť technologické zmeny v týchto podnikoch smerom k ekologickým a inteligentným vozidlám, musíme sa zamerať na oživenie dopytu zjednodušením výmeny starých áut na cestách, ktoré produkujú znečistenie, a to prostredníctvom zavedenia európskej ekologickej prémie.

Jednoducho povedané, Európa musí konať a nesmie zlyhať v reakcii. Musí konať, nie byť ticho a nerobiť nič. Musíme konať inteligentne s cieľom podporiť túto transformáciu.

 
  
MPphoto
 

  Dumitru Oprea (PPE-DE). (RO) Žijeme vo svete, v ktorom sme sa od premiestňovania jednej osoby na jednom koni dostali až k premiestňovaniu pomocou desiatok až stoviek konských síl. Vo viac ako 75 % prípadov sa v štvormiestnych a päťmiestnych autách vezie len jedna osoba. Už 100 rokov spotrebovávajú tieto autá 7,5 litra paliva na 100 kilometrov. Hlavné problémy, ktorým ľudstvo čelí, sú problémy spojené so správaním a znečisťovaním. Musíme sa nad tým zamyslieť a začať používať autá inak. Musia byť omnoho menšie, dostatočne bezpečné, zelené, s nižšou spotrebou a za ceny, ktoré umožnia kontrolu ľudského správania v budúcnosti.

 
  
MPphoto
 

  Ieke van den Burg (PSE).(NL) Vážená pani predsedajúca, pri všetkej kritike automobilového priemyslu a spôsobu, akým konala Komisia, nemáme inú možnosť, ako venovať automobilovému priemyslu pozornosť, pretože podobne ako stavebníctvo čelí dramatickému poklesu. Všetky zvony bijú na poplach, takže musíme zareagovať včas, v krátkodobom výhľade a cieleným spôsobom.

Chcela by som zdôrazniť tri veci, ktoré by sa mali týkať nielen najväčších výrobcov automobilov, ale aj dodávateľov a inštitúcií, ktoré poskytujú finančné prostriedky. Reštrukturalizácia by sa mala zamerať na ekologickejšie, hospodárnejšie autá, pričom niektoré aspekty sa budú musieť koordinovať na európskej úrovni. Musíme odradiť členské štáty od konania na vlastnú päsť, čo by mohlo len zhoršiť problémy v susedných krajinách. Toto je mimoriadne dôležité pre dodávateľov, pretože pracujú na oboch stranách hraníc. Pôsobia na vnútornom trhu a v rámci neho by pre nich mali platiť aj príslušné opatrenia, teda nielen na vnútroštátnej úrovni. Tieto rovnaké pravidlá by mala pozorne monitorovať Európska komisia. Preto podporujem úlohu, ktorú v tejto súvislosti dostalo Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž.

 
  
MPphoto
 

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE). (FR) Vážená pani predsedajúca, už sme platili za záchranu bánk a teraz musíme zachraňovať automobilový priemysel, pričom opäť, samozrejme, s použitím verejných financií. Pritom už viac ako desať rokov upozorňujeme automobilový priemysel na dôsledky emisií CO2 na verejné zdravie. Už viac ako desať rokov vyzývame toto odvetvie, aby vyrábalo ekologické autá. Už viac ako desať rokov si toto odvetvie zapcháva uši a odoláva s pomocou silnej automobilovej loby, čím brzdí akýkoľvek rozvoj. Vážený pán komisár, vy vo vašom postavení dobre viete, že nedávno sa v tomto Parlamente toto odvetvie postavilo proti procesu CARS 21, aby nedošlo k zníženiu emisií pod 130 gramov.

Avšak po tom, ako vykázalo značné zisky, ktoré neboli investované späť do priemyselnej reštrukturalizácie, sa finančná kríza stala dobrou výhovorkou na žiadosť o verejnú pomoc a vyhadzovanie pracovníkov podľa ľubovôle. Budú spotrebitelia opäť oklamaní? V skutočnosti budú musieť spotrebitelia platiť za to, aby si mohli na trhu kúpiť ekologické auto, pričom nebude záruka, že bude lacnejšie, tak ako je to v súčasnej situácii.

Automobilový priemysel sa preto musí nasmerovať inde, aby sa vyhol budúcim bankrotom, pretože sa musíme pripraviť na poautomobilovú éru.

 
  
MPphoto
 

  Kurt Joachim Lauk (PPE-DE).(DE) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade si môžeme všimnúť, že kolaps menej zasiahol tie európske trhy, v ktorých vládne jasné regulačné prostredie v súvislosti s právnymi predpismi upravujúcimi zdanenie CO2 a jasné regulačné prostredie v súvislosti s tým, čo sa očakáva od výrobcov automobilov. Pán Jouyet, ak vaše predsedníctvo čo najskôr uspeje v donucovaní členských štátov vytvárať jasné regulačné prostredia, spotrebitelia opäť nadobudnú dôveru. To by bola tá najlepšia možná pomoc automobilovému priemyslu.

Mali by sme však urobiť aj niečo iné. Nemali by sme v tejto chvíli hovoriť o miliardových dotáciách a zároveň sa vyhrážať automobilovému priemyslu miliardovými pokutami, ak sa nesplnia ciele. To nedáva zmysel. Vytvára to obrovskú neistotu a predražuje to automobily pre spotrebiteľov. Musíme postupovať inak – stanoviť si víziu a oznámiť, že na konci 20. rokov tohto storočia bude 20, 25 alebo 30 % automobilov bez emisií. To by podnietilo inovácie, ktoré by sa dostali do popredia záujmu, a zároveň by to spotrebiteľom jasne ukázalo budúcu stratégiu automobilového priemyslu v Európe.

 
  
MPphoto
 

  Inés Ayala Sender (PSE).(ES) Vážená pani predsedajúca, v súčasnej krízovej situácii by sme mali francúzskemu predsedníctvu a komisárovi pre priemysel pánovi Verheugenovi pogratulovať za ich chvályhodné úsilie. Musíme však urobiť viac, a to okamžite. Potrebujeme tiež, aby komisári pre priemysel a hospodársku súťaž vystupovali v zhode.

Automobilový priemysel, ktorý zahŕňa výrobcov, podporný priemysel, distribútorov a finančné inštitúcie, potrebuje okamžitý a odvážny, mnohostranný plán pomoci. Vzhľadom na to, že automobilový priemysel poskytuje obrovské množstvo priamych a vysokokvalitných pracovných príležitostí, ľudia nepochopia skromnosť a zdržanlivosť pri rozhodovaní o pomoci, ktorú toto odvetvie potrebuje, a to najmä v porovnaní s rozhodnosťou, s ktorou sa pomáhalo finančnému sektoru, v ktorom sa tie najvážnejšie chyby posudzovali veľmi zhovievavo.

Pracovníci spoločnosti Opel v závode Figueruelas v Zaragoze, ktorí pomáhali vytvárať a podporovali budúcnosť svojej spoločnosti v Španielsku a Nemecku, to nepochopia. Nepochopí to ani vláda Aragónska či španielska vláda, ktoré využívajú všetky svoje investičné zdroje a dúfajú v spoluprácu a vedenie zo strany Európskej únie.

Potrebujeme okamžitý a odvážny plán, ktorý rýchlo pomôže nahradiť európsky automobilový park bezpečnejšími a ekologickejšími vozidlami. Už od decembra potrebujeme európsky „Plan Renove“, alebo schému obnovy, ktorá povzbudí všetko od priamych investícií až po spotrebu.

Európski výrobcovia automobilov, ale aj podporný priemysel, distribútori a finančné inštitúcie tiež potrebujú pomoc a záruky. Pomohla by aj rýchla, jednoznačná a logická dohoda v otázke automobilov a emisií.

 
  
MPphoto
 

  Gabriele Albertini (PPE-DE). (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, predseda Euroskupiny a luxemburský premiér pán Juncker vyhlásil, že potrebujeme európsku stratégiu na záchranu automobilového priemyslu ako reakciu na záchranný plán ohlásený Spojenými štátmi. Úplne s tým súhlasím a dúfam, že sa to aj stane.

Na najbližšom stretnutí ministrov financií členských štátov navrhne Európska investičná banka nárast v objeme úverov o 20 % v roku 2009 a 30 % v roku 2010, čo predstavuje 10 až 15 miliárd EUR ročne pre automobilový priemysel. Toto rozhodnutie je mimoriadne dobre načasované. Niektoré členské štáty už podnikli nezávislé kroky – nemecká vláda napríklad predložila začiatkom tohto mesiaca plán pomoci zameraný na hospodárstvo s cieľom vytvoriť v budúcom roku nové investície vo výške 50 miliárd EUR. Medzi kľúčové odvetvia, ktorých sa plán týka, patrí aj automobilový priemysel.

Dúfam, že Európska komisia urobí to isté a bude konať ako jeden celok. Pomoc odvetviu by sa mala investovať v rámci Európskej únie, čiže by mala ísť firmám, ktoré nepremiestňujú svoju výrobu. Každé rozhodnutie o poskytnutí pomoci firmám je vzhľadom na okolnosti mimoriadne vítané a jeho hlavným cieľom by malo byť podporiť zamestnanosť a stimulovať investície v rámci Európy.

 
  
MPphoto
 

  Dorette Corbey (PSE). (NL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, súhlasím s tým, čo povedala pani Harmsová. Skutočnosť, že automobilový priemysel potrebuje podporu, len poukazuje na zlyhávajúcu priemyselnú politiku. Už roky sa hovorí o potrebe pripraviť automobilový priemysel na 21. storočie, čo sa však nakoniec nestalo. Znovu a znovu si automobilový priemysel zapchával uši pred požiadavkami na ekologickejšie a hospodárnejšie automobily. Doteraz sa však v tomto smere neudialo nič. Automobilový priemysel neurobil nič smerom k inováciám, ktoré by umožnili vyrábať autá s nižšími emisiami CO2, a stále je tu loby, ktorá chce uvoľniť požiadavky v súvislosti s CO2 v automobilovom priemysle. To je obrovská hanba.

Otázka znie, čo urobíme teraz? Myslím si, že môžeme aj naďalej podporovať automobilový priemysel, to však musí byť spojené s veľmi prísnymi požiadavkami. Skutočná podpora by sa mala poskytnúť len elektrickým automobilom, celému programu zameranému na elektrifikáciu automobilového priemyslu a, samozrejme, preškoľovaniu pracovníkov. Je predsa veľmi dôležité, aby mali pracovníci v automobilovom priemysle budúcnosť. Na nich nesmieme nikdy zabúdať.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady.(FR) Vážená pani predsedajúca, rád by som poďakoval všetkým rečníkom. Je to veľmi bohatá rozprava o dôležitej veci a rovnako ako predsedníctvo sa stotožňujem s názorom, ktorý vyjadrila väčšina z vás, že je absolútne nevyhnutné, aby sme prebrali plnú zodpovednosť pri riešení tejto výnimočnej situácie, ktorá sa týka tohto kľúčového odvetvia. Ako ste povedali, ide o 12 miliónov pracovných miest v Európskej únii a priemyselné odvetvie zasiahnuté finančnou krízou v dôsledku úrovne spotrebiteľských úverov, ktoré sú preň kľúčové.

Okrem toho musí toto odvetvie zápasiť s mimoriadnymi ekologickými úlohami. Zaostávanie za plánom je jedna vec, druhá vec je však neschopnosť dobehnúť stratený čas, a to práve v čase, keď sme sa tiež zaviazali prijať energetický a klimatický balík, čo je jedna z najväčších úloh, ktoré musí Európska únia riešiť.

Toto je preto výnimočná situácia a reakcia Európy, pokiaľ ide o predsedníctvo, musí zodpovedať týmto úlohám. Táto reakcia musí vziať do úvahy tri faktory.

Po prvé, čo robia naši partneri z tretích krajín. Musíme zachovať konkurencieschopnosť tohto európskeho priemyselného odvetvia. Po druhé, musíme zachovať hlavné ciele Európskej únie – návrhy Komisie musia podporovať dosiahnutie cieľov energetického a klimatického balíka, ktoré dobre poznáte. Pokiaľ ide o automobilové emisie CO2, verím, že sa blížime k dohode a že je na dosah v rámci postupov zahŕňajúcich tento Parlament, Komisiu a Radu.

Po tretie, musíme tiež rešpektovať integritu vnútorného trhu. Transparentnosť, rovnaké zaobchádzanie a koordinácia sú rozhodujúce, to však v situácii, v ktorej sa momentálne nachádzame, v žiadnom prípade nevylučuje dočasnú cielenú podporu poskytnutú na základe záväzkov, ktoré si dal automobilový priemysel.

Kroky navrhnuté pánom komisárom Verheugenom považujem za veľmi dobrú iniciatívu, ktorú podporuje aj predsedníctvo, či už prostredníctvom úverov z Európskej investičnej banky pre najvýznamnejšie ekologické investície, alebo prostredníctvom daňových stimulov zameraných na zvýšenie kompatibility dopytu po automobiloch s požiadavkami životného prostredia, obnovu automobilového parku, ktorý starne, a tým sa vzďaľuje požiadavkám životného prostredia, zníženie cien motorových vozidiel, čo je, zdá sa, tiež dôležitým cieľom, a pokrok smerom k hospodárnejším vozidlám. Okrem toho si myslím, že v tejto krízovej situácii je pre toto odvetvie dôležitý aj rozvoj verejných záruk.

Tiež si myslím, že potrebujeme stimuly na rozvoj vzdelávania a v niektorých prípadoch na preškoľovanie, pretože v nasledujúcich týždňoch a v prvých mesiacoch roku 2009 sa, bohužiaľ, môžeme dostať do ešte ťažšej situácie.

Zdá sa mi, že všetko, čo navrhol pán komisár Verheugen, sa uberá správnym smerom a mali by sme ho podporiť. Teraz je to otázkou času – musíme konať rýchlo. Schvaľujem aj myšlienku pána Goebbelsa o stabilnom a akčnom európskom rámci, aby sme udržali konkurencieschopnosť tohto dôležitého odvetvia.

 
  
MPphoto
 

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie.(DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, myslím si, že je škoda, že tu už nie je pani Harmsová. Po takom netradičnom útoku, ktorý bol až na hranici urážania, by bolo správne, keby som mal príležitosť odpovedať jej. Urobím to teda písomne. V mene Komisie však čo najdôraznejšie odmietam tvrdenia pani Harmsovej, a to pokiaľ ide o štýl i obsah.

(potlesk)

To je neprijateľné.

Pokiaľ ide o samotnú vec, európsky automobilový priemysel nie je na infúzii. Niektoré príspevky vytvárajú dojem, že sa tu zaoberáme odvetvím, ktoré je buď závislé od dotácií, alebo ich požaduje. Európskemu automobilovému priemyslu sa nevyplácajú žiadne dotácie a ani o žiadne nepožiadal. Celá naša priemyselná politika je, samozrejme, založená na myšlienke, že chceme byť nezávislí od dotácií.

Jediným dostupným nástrojom sú úvery s nízkym úrokom od Európskej investičnej banky. Rád by som vám všetkým objasnil, čo presne to znamená. Tieto úvery majú približne o 1 % nižšie úrokové sadzby, ako sú štandardné trhové sadzby. To je potrebné na to, aby bolo možné financovať investície, ktoré napríklad vy ako európsky zákonodarca požadujete od výrobcov automobilov, konkrétne investície do moderných technológií šetrných k životnému prostrediu. Preto to Európska investičná banka robí, a nielen pre európsky automobilový priemysel. V tomto Parlamente sa niektorí snažili vzbudiť dojem, že automobilový priemysel je jediné európske odvetvie, ktoré môže využívať tieto úverové možnosti od Európskej investičnej banky. Nie, nie je to tak. Týkajú sa všetkých odvetví, teda rozhodne nie sú špecifické len pre automobilový priemysel. Naliehavo vás žiadam, aby ste v Parlamente nevyvolávali dojem, že európsky automobilový priemysel je na mizine a potrebuje štátne infúzie. Nie je na infúziách a ani ich nepotrebuje, pretože vďaka svojej pozícii v oblasti technológií a konkurencieschopnosti je to bezpochyby najvýkonnejší automobilový priemysel na svete. Som absolútne presvedčený, že to tak bude aj naďalej.

Dlhé roky pracujeme – s priemyslom a vedou – na vývoji moderných technológií budúcnosti. V kontexte siedmeho rámcového programu na to míňame veľa peňazí, a to už dlhé roky. Intenzívne pracujeme na tom, aby sme pre toto odvetvie zaistili stabilné rámcové podmienky. Bolo to vôbec prvé priemyselné odvetvie, pre ktoré sme vypracovali odvetvovú politiku takéhoto typu, a dôvodom bola práve skutočnosť, že sme už v predstihu videli budúce problémy, ktorým bude toto odvetvie čeliť.

Pokiaľ ide o prípad spoločnosti Opel, chcel by som zopakovať, že ide o úplne výnimočnú, mimoriadnu situáciu, ktorá nemá nič spoločné so samotnou obchodnou politikou spoločnosti. Je výlučne dôsledkom problémov, ktoré vznikli v Spojených štátoch amerických a postihli aj Európu a na ktoré musíme nájsť odpoveď.

Posledná vec – pán Groote hovoril o téme, ktorá sa ho osobitne dotýka, a to o „zákone Volkswagen“. Nemyslím si, že je dobrý nápad spustiť európsku iniciatívu s cieľom zaviesť podobné zákonné regulácie pre všetkých európskych výrobcov automobilov. S touto myšlienkou asi nebude nikto súhlasiť. Podľa mojich informácií, pán Groote, Komisia v tejto veci svoj názor nezmenila. Rozhodnutia však možno očakávať čoskoro.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční o 11.30 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Esko Seppänen (GUE/NGL), písomne.(FI) Svetový automobilový priemysel sa dostal do ťažkostí, hoci to neplatí pre všetky závody. Spoločnosť Porsche našla nový spôsob, ako zarobiť, a to tak, že využila možnosť nakúpiť akcie spoločnosti Volkswagen. To však nerieši problémy spoločnosti Volkswagen ani iných výrobcov automobilov.

Banková kríza so sebou priniesla automobilovú krízu – v hospodárstve, ktoré je v deflácii, si ľudia nemôžu dovoliť kupovať nové autá ani palivo. Európska investičná banka chce zachrániť automobilový priemysel v mene EÚ, musíme sa však opäť zamyslieť nad tým, či svet bude potrebovať všetky kapacity, ktoré sa dnes využívajú na výrobu áut. Ak by sa úvery EIB zameriavali na novú energiu a ekologické technológie, úspešnejšie by sa tým naplnili skutočné potreby sveta v súčasnosti. Voľné peniaze, ktoré spotrebitelia v minulosti používali na nákup nových áut, sú preč a už sa nikdy nevrátia.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne. (RO) Automobilový priemysel je jednou z hnacích síl európskeho hospodárstva. Každý rok sa v Európe vyrobí približne 300 000 automobilov a 300 000 nákladných vozidiel a vozidiel určených na prepravu cestujúcich. Cestná doprava je zodpovedná za 72 % všetkých emisií vyprodukovaných v doprave, nadišiel však čas, aby sme opäť potvrdili význam automobilového priemyslu z hospodárskeho a sociálneho hľadiska.

Finančná kríza a hospodárska recesia majú závažný vplyv na automobilový priemysel, ktorý priamo a nepriamo zabezpečuje viac ako 15 miliónov pracovných miest. Rok 2012 bude kľúčovým rokom pre európsky automobilový priemysel, pretože budú zavedené nové požiadavky v súvislosti s kvalitou paliva, obmedzeniami týkajúcimi sa znečisťujúcich emisií, typovým osvedčovaním a bezpečnosťou používateľov ciest.

V úsilí o ekologickejšiu cestnú premávku má Únia v úmysle zaviesť prémie pre ekologickejšie vozidlá a trestať tie, ktoré produkujú viac znečistenia. Klimatický balík sa tak stane jedným z prostriedkov na naštartovanie dopytu po ekologickejších a bezpečnejších vozidlách.

Sociálna Európa je založená na hospodárskom rozvoji a v rovnakej miere aj na sociálnych hodnotách. Európsky automobilový priemysel potrebuje podporu, aby dokázal reagovať na nové úlohy tak, aby sa zachovali existujúce pracovné miesta a aby zostal konkurencieschopný.

 
  
  

(Rokovanie bolo prerušené o 11.25 hod. a pokračovalo o 11.35 hod.)

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN McMILLAN-SCOTT
podpredseda

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia