Rozpravy

Streda, 19. novembra 2008 - Štrasburg

11. Podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania – Zjednotený postup vybavovania žiadostí o povolenie na pobyt a na prácu

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o nasledujúcich správach:

– správa A6-0432/2008 pani Klamtovej v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návrhu smernice Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (KOM(2007)0637 – C6-0011/2008 – 2007/0228(CNS)),

– správa A6-0431/2008 pána Gauberta v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návrhu smernice Rady o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a na prácu na území členského štátu vydávané pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pre pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (KOM(2007)0638 – C6-0470/2007 – 2007/0229(CNS)).

Príslušný útvar Parlamentu ma informoval, že pani Klamtovej zomrel otec, a preto nie je prítomná. Samozrejme, pani Klamtovej vyjadrujeme úprimnú sústrasť a ďakujeme pánovi Weberovi, že v tejto rozprave na seba prevzal zodpovednosť spojenú s úlohou spravodajcu.

  Manfred Weber, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda, dôvod, pre ktorý dnes vystupujem, už bol spomenutý. Pani Klamtová totiž stratila blízkeho príbuzného. Radi by sme jej vyjadrili úprimnú sústrasť.

Na úvod by som chcel pani spravodajkyni vyjadriť vďaku za vynikajúcu spoluprácu v tejto oblasti. Ako viete, správu vypracovali v úzkej spolupráci Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Európskeho parlamentu v rámci procesu prehlbovania spolupráce. Z tohto dôvodu by som rád poďakoval kolegom poslancom, ktorí sa na vypracovaní správy zúčastnili, a tiež tieňovým spravodajcom Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Pani spravodajkyňa by tiež chcela osobitne poďakovať francúzskemu predsedníctvu, s ktorým v posledných mesiacoch udržiavala úzke kontakty. Ako poslanec Európskeho parlamentu by som však ešte raz rád zdôraznil, že by bolo lepšie, keby bola dohoda na úrovni veľvyslancov uzavretá až po rokovaniach v Európskom parlamente. Bol by to potešujúci signál úzkej spolupráce.

Aby som sa vyjadril k téme: o vysokokvalifikovaných pracovníkov súťažíme s krajinami celého sveta. S podielom 1,72 % na celkovej pracovnej sile je Európska únia ďaleko za všetkými svojimi konkurentmi. Austrália, Kanada, Spojené štáty a dokonca aj Švajčiarsko majú vyšší podiel vysokokvalifikovaných pracovníkov na pracovnej sile. V súťaži o najlepšie a najinteligentnejšie mozgy máme v Európskej únii nevýhodnú štartovaciu pozíciu. Všetci vieme, že táto otázka zohráva rozhodujúcu úlohu v súvislosti s našou budúcnosťou a schopnosťou našich národných hospodárstiev zavádzať inovácie.

Pomocou ôsmich kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov dokázala pani Ewa Klamtová dospieť k dohode o základných kritériách s ostatnými skupinami v Parlamente. Správa pani Ewy Klamtovej, na ktorej sa dohodol Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, obsahuje hlavné kritériá prijímania vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín. Prvým hľadiskom je definovanie „vysokokvalifikovaných pracovníkov“ – a tu ide o otázku vyplácanej mzdy. Do pôsobnosti smernice patria na jednej strane osoby s vysokoškolským vzdelaním a na strane druhej osoby s minimálne piatimi rokmi porovnateľnej odbornej praxe. Komisia pôvodne navrhovala trojročnú odbornú prax. Európsky parlament šiel o krok ďalej aj pri platovom kritériu. Dolná platová hranica by mala byť 1,7-násobok priemernej hrubej ročnej mzdy. Rada sa rozhodla pre koeficient 1,5. Rád by som preto zdôraznil, že Európsky parlament vyzýva na vyššiu úroveň definície „vysokokvalifikovaných pracovníkov“.

Ďalším bodom je otázka úniku mozgov, ktorá predstavuje dôležité hľadisko. Ako by sme mali pristupovať k tomuto problému? Nemali by sme zamestnávať vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín, kde ich zúfalo potrebujú. Ak je únik mozgov skutočným problémom, žiadosť o modrú kartu je možné zamietnuť. Musíme však byť čestní aj sami voči sebe. Hoci berieme problém úniku mozgov vážne, súťažíme na celosvetovom trhu, a preto musí byť modrá karta časovo obmedzená.

Samozrejme, pri získavaní vysokokvalifikovaných pracovníkov do Európy nehrajú významnú úlohu len administratívne faktory. Dôležité sú aj kultúrne otázky, napríklad otvorenosť prisťahovalectvu a získavaniu najkvalitnejších ľudí. Musíme však mať na zreteli pridanú hodnotu, ktorú môže modrá karta priniesť do Európy. Po prvý raz sa nám podarilo vytvoriť štandardizovaný systém prijímania, ktorý pokrýva celú Európu. To predstavuje skutočnú pridanú hodnotu.

Zajtrajšie hlasovanie je pre nás významné aj z toho dôvodu, že sme predložili špeciálny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý zdôrazňuje uprednostňovanie Spoločenstva. Znamená to, že keď sú k dispozícii európski pracovníci s kvalifikáciou na príslušnú prácu, musia byť uprednostnení pred vydaním modrej karty. Mali by sme tiež zdôrazniť, že na tom sme sa všetci zhodli, a zabezpečiť, aby o tom boli domovské krajiny informované; hoci sme zaviedli štandardizovaný postup, nechceme stanoviť žiadne európske kvóty. Inými slovami, nechceme špecifikovať, aká by mala byť úroveň prisťahovalectva. To musí a malo by zostať v právomoci jednotlivých štátov. V mene pani spravodajkyne by som ešte raz chcel poďakovať všetkým zúčastneným. Dúfam, že zajtrajší výsledok bude rovnako dobrý ako ten, ktorý sme už dosiahli vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.

  Patrick Gaubert, spravodajca. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, veľmi ma teší, že predmetom našej dnešnej legislatívnej rozpravy je zákonné prisťahovalectvo. Môžeme sa tu tak totiž zúčastniť na rozprave, ktorá nie je zameraná alebo už nie je zameraná na kriminalizáciu nezákonného prisťahovalectva, ale ktorá oprávnene zdôrazňuje pozitívne aspekty a významný prínos zákonného prisťahovalectva pre naše európske podniky.

V momentálnych demografických súvislostiach je dôležité Európanom pripomenúť významný prínos prisťahovalectva k hospodárskej prosperite a rozvoju Európskej únie. Najnovšie demografické predpovede, ktoré máme k dispozícii, poukazujú na významné riziká v súvislosti so systémami dôchodkového, zdravotného a sociálneho zabezpečenia.

Zoči-voči tejto situácii prijala Európska únia jasné rozhodnutie: presadzovať spoločnú prisťahovaleckú politiku podporou zákonného hospodárskeho prisťahovalectva účinne riadeného v súlade s požiadavkami vnútroštátnych trhov. Preto dnes máme rozpravu o dvoch pragmatických legislatívnych textoch s veľkým vplyvom, ktoré majú spĺňať požiadavky na zamestnanie jasne vymedzené členskými štátmi.

Súčasným prijatím oboch týchto textov vysiela Európsky parlament jasný signál otvorenosti, ktorý musíme plne využiť na to, aby sme verejnosti – svojim spoluobčanom – a tretím krajinám vysvetlili pozitívne opatrenia, ktoré prijímame v súvislosti s prisťahovalectvom. Nesmieme sa hanbiť za svoje rozhodnutia v tejto oblasti a nepotrebujeme v tomto smere lekcie od predstaviteľov tretích krajín, ktorí nie sú schopní viesť primeranú politiku tak, aby ich obyvatelia nemuseli riskovať svoje životy na ceste za lepšími podmienkami v Európe.

Zameriam sa na smernicu o zjednotenom postupe, pre ktorú som spravodajcom. Po prvé, návrh vytvára systém jednotného kontaktného miesta pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chcú mať pobyt v členskom štáte, aby tam mohli pracovať. Ustanovuje zjednotený postup vybavovania žiadostí, ktorý je jednoduchší, kratší a rýchlejší pre zamestnávateľa i migranta. Cieľom je skrátiť byrokratické postupy a zjednodušiť administratívne kroky. Tento postup a jednotné povolenie budú znamenať aj zjednodušenie kontroly platnosti povolenia pre štátnu správu i zamestnávateľov.

Po druhé, návrh smernice zabezpečí v niektorých oblastiach rovnaké zaobchádzanie všetkým štátnym príslušníkom tretích krajín. Uznanie základných sociálnych a hospodárskych práv prisťahovalcov s oprávneným pobytom na území Európskej únie a nových prichádzajúcich migrantov prispeje k zlepšeniu ich integrácie, a teda bude viesť k lepšej sociálnej súdržnosti.

Rovnaké zaobchádzanie sa týka pracovných podmienok, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vzdelávania, odbornej prípravy, uznávania kvalifikácie, sociálneho zabezpečenia vrátane zdravotnej starostlivosti, vývozu vyplácaných dôchodkov, prístupu k tovarom a službám a daňových výhod.

Samozrejme, naplánované sú aj realistické obmedzenia, no musíme zabezpečiť, aby neboli významnejšie než plánovaný rozsah modrej karty. Je potrebné brať do úvahy záujmy prisťahovalcov a chrániť ich práva. Čísla totiž ukazujú, že miera nezamestnanosti prisťahovalcov je vyššia než miera nezamestnanosti občanov Európskej únie, že ich zamestnanie je často neisté a schopnosť naučiť sa jazyk hostiteľskej krajiny predstavuje i naďalej významnú bariéru.

Dva texty navrhnuté Komisiou, a pri tejto príležitosti tlieskam ich zdravému rozumu, zodpovedajú nášmu ponímaniu prisťahovaleckej politiky ako primerane prísnej a ľudskej politiky. Chcel by som tiež poďakovať Rade a francúzskemu predsedníctvu za mimoriadne a veľmi pohotové kroky, ktorými vydláždili cestu rýchlemu prijatiu týchto dvoch dokonale sa dopĺňajúcich textov.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážení páni spravodajcovia Manfred Weber a Patrick Gaubert, vážení poslanci, vážené poslankyne, vážený pán podpredseda Komisie Barrot, chcel by som poprosiť pána Webera, aby vyjadril našu sústrasť a hlbokú ľútosť pani Klamtovej, ktorá, samozrejme, nemôže byť prítomná.

Takmer pred štyrmi rokmi, v januári 2005, ohlásila Európska komisia dôležitú diskusiu o vyhliadkach aktívnej európskej politiky hospodárskej migrácie. Upozornila, že odpor a výhrady sú ešte stále časté a na dosiahnutie konsenzu v tomto smere je ešte potrebné rozsiahle úsilie. Pán Patrick Gaubert na to poukázal. Zdôraznil tiež, aké prekvapivé bolo uvedomiť si, ako sa odvtedy zmenili názory. Hospodárska migrácia sa stala prvým pilierom spoločnej prisťahovaleckej politiky, ktorú sa členské štáty rozhodli prijať schválením Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle na zasadnutí Európskej rady 16. októbra.

Európsky parlament dnes bude v pléne hlasovať o prvých dvoch textoch Spoločenstva, ktoré ustanovujú spoločné nástroje hospodárskej migrácie. Prvý z nich, modrá karta, umožní celej Európe prístup k vysokokvalifikovaným pracovníkom a zaručí súbor práv a administratívnych výhod.

Druhý nástroj, jednotné povolenie, v ktorom sa spájajú povolenie na pobyt a povolenie na prácu, výrazne obmedzí administratívne ťažkosti pre všetky osoby, ktoré prichádzajú do Európskej únie za legálnou prácou, a zaručí im súbor práv v celej Únii.

Tieto dva texty sú dôkazom toho, že Únia je skutočne odhodlaná podporovať zákonné prisťahovalectvo, ako zdôraznili páni spravodajcovia, že chce uľahčiť život štátnym príslušníkom tretích krajín s oprávneným pobytom na našom území, skrátka – že to nie je „pevnosť Európa“, ktorú by si niektorí ľudia želali.

Aj ja by som rád vzdal hold práci, ktorú odviedli spravodajcovia pri vypracovaní týchto dvoch návrhov. Ich práca otvorila dvere veľmi aktívnej spolupráci – čo s potešením zdôrazňujem – medzi Radou a Európskym parlamentom počas celého trvania prác.

V prvom rade sa budem venovať problematike modrej karty. Menej než rok po predložení návrhu Komisie sa Rade podarilo definovať všeobecný prístup. Vzhľadom na pravidlo jednomyseľnosti to nebola ľahká úloha. Vďaka vynikajúcej spolupráci, ktorú sme mali s pani Klamtovou, Rada vzala do úvahy mnohé oblasti diskutované v Európskom parlamente, či už išlo o definovanie možných držiteľov karty, podmienky jej vydávania, pozornosť venovanú etickému spôsobu náboru, možnosti okružnej migrácie, odstránenie diskriminácie založenej na veku alebo nevyhnutnú pružnosť, pokiaľ ide o platnosť karty.

V jednom bode sa stanoviská Európskeho parlamentu a Rady výrazne líšia, a tým je otázka mzdového kritéria. Rada prijala nižší prah s možnosťou ďalších výnimiek pre odvetvia trpiace nedostatkom pracovníkov, čím sa výhody modrej karty stávajú dostupnými pre viacerých ľudí. Vzhľadom na predložené návrhy dúfam, že Európsky parlament bude môcť akceptovať stanovisko Rady, a tým rozšíri rozsah pôsobnosti modrej karty.

Táto práca je prísľubom úspechu, ktorý vyšle našim európskym spoluobčanom trojaký signál: signál, že Európa je odhodlaná organizovať možnosti zákonnej migrácie predovšetkým na pracovné účely. Ide naozaj o prvý text v súvislosti s týmto osobitným cieľom. Bude to aj signál reaktívnosti európskej integrácie, ktorej symbolom sa stane európska modrá karta umožňujúca skutočnú mobilitu vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov v rámci Európy v súlade s právomocami jednotlivých členských štátov, pretože členské štáty budú mať, samozrejme, i naďalej kontrolu nad svojimi trhmi práce. Tretie posolstvo sa týka významu, ktorý Únia pripisuje podpore priťahovania zručností a talentov v momentálnom globalizovanom svete v súlade s úsilím vynaloženým na stimulovanie konkurencieschopnosti Európy v rámci lisabonskej stratégie.

Týmto spôsobom Európska únia zlaďuje túžbu zvýšiť svoju príťažlivosť s vernosťou záväzku podporovať rozvoj najchudobnejších krajín. Rada zabezpečila, aby smernica obsahovala celý rad návrhov zameraných na predchádzanie a obmedzovanie úniku mozgov. Rád by som to tu slávnostne vyhlásil a, samozrejme, vrátim sa k tomu v reakcii na jednotlivé prejavy, ktoré určite prednesiete, pretože som si vedomý, že vám úplne oprávnene záleží na účinnej a vyrovnanej spolupráci s krajinami pôvodu, predovšetkým africkými krajinami.

Teraz sa budem venovať smernici ustanovujúcej jednotné povolenie, v ktorom sa spájajú povolenie na pobyt a povolenie na prácu. Aj to je dôležitý text, ktorý výrazne zjednodušuje hospodársku migráciu v zákonnom, transparentnom, reaktívnom a predvídateľnom kontexte a zároveň skracuje administratívne postupy, ktoré sú príliš často prekážkou migrácie potrebnej na zabezpečenie hospodárskej a demografickej rovnováhy Únie. Tento text zavádza predovšetkým spoločný súbor práv pre pracovníkov z tretích krajín, ktorí v Európskej únii legálne pracujú a majú v nej oprávnený pobyt.

Pôvodné prijatie tejto smernice neumožňovalo plánovať významný pokrok v blízkej budúcnosti. Práce uskutočnené v súvislosti s modrou kartou však postupne umožnili pripraviť pôdu v tejto zložitej oblasti. Predsedníctvo vynaložilo všetko úsilie na dosiahnutie čo najvýraznejšieho pokroku pri dokončovaní tohto návrhu a, prirodzene, čo najviac zohľadnilo stanoviská Parlamentu.

Práca na tomto texte pokročila a veríme, že jeho hlavné prvky budú stanovené do konca decembra. Ministri návrh prvýkrát preskúmajú na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci 27. a 28. novembra. Je úplne jasné, že silný signál vyslaný Európskym parlamentom v súvislosti s potrebou a pridanou hodnotou tohto textu posilní hnutie, ktoré sa začína rysovať a ktoré môže vydláždiť cestu definitívnemu prijatiu tejto smernice, ktorá jednoznačne zjednodušuje život migrantov.

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som sa chcel čo najsrdečnejšie poďakovať spravodajcom: pani Klamtovej – a rád by som sa pripojil k vyjadreniu sústrasti, ktoré jej adresoval pán Jouyet – a, samozrejme, pánovi Patrickovi Gaubertovi. Ich správy sú veľmi kvalitné. Ďakujem aj dvom spravodajcom z Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, pani Jelevovej a pánovi Masielovi. Ďakujem tiež pánovi Manfredovi Weberovi, ktorý zastúpil pani Klamtovú.

Navrhované dve smernice sú prvé zo série, ktorú Komisia ohlásila v roku 2005 vo svojom akčnom pláne zákonnej migrácie. Nie sú významné len pre samotných migrantov, ale aj pre naše členské štáty a ich podniky. Aby som sa pripojil k slovám pána Patricka Gauberta a k prejavu, ktorý ste pred chvíľou predniesli, vážený pán Jouyet, ukazujú skutočný význam paktu o prisťahovalectve a azyle, ktorý bol uzavretý počas francúzskeho predsedníctva, a dokazujú, že pakt je skutočne vyvážený a vyjadruje aj túžbu Európanov otvoriť sa migračným tokom, ktoré môžu byť mimoriadne užitočné a osvedčujú sa ako veľmi pozitívne pre budúcnosť našej európskej spoločnosti.

Tieto dva texty nám teda umožňujú ukázať tvár otvorenej Európskej únie vítajúcej občanov tretích krajín, ktorí tak v nej môžu legálne bývať a pracovať na ľubovoľnej úrovni, pre ktorú majú kvalifikáciu, a, samozrejme, mať pritom plné práva. Sú tiež dôkazom schopnosti Európskej únie dohodnúť sa na spoločných nástrojoch hospodárskeho prisťahovalectva, a tak nájsť primeranú rovnováhu medzi očakávaniami spoločnosti, právami migrantov a potrebami ich krajiny pôvodu.

Začnem s horizontálnym nástrojom, smernicou o jednotnom povolení a právach migrujúcich pracovníkov. Som rád, že hrubé rysy pôvodného návrhu Komisie boli potvrdené, najmä pokiaľ ide o zjednotený postup, jednotné povolenie pre občanov tretích krajín, ktorí sú prijímaní ako pracovníci, a spoločný súbor práv pre všetkých, pre všetkých legálne pracujúcich migrantov bez ohľadu na prvotný dôvod ich pobytu.

Je absolútne nevyhnutné zabezpečiť, aby všetci legálne pracujúci občania tretích krajín mali rovnaký minimálny súbor práv vo všetkých členských štátoch. Myslím, že je to v súlade so všetkými hlavnými európskymi zásadami v oblasti základných práv.

Vaša správa, vážený pán Gaubert, navyše navrhuje nové alebo doplnkové prvky, ktoré Komisia môže podporiť. Rád by som spomenul najmä tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: pozmeňujúci a doplňujúci návrh udeliť dočasné povolenie na pobyt v prípade, že úrady meškajú s preskúmaním žiadosti o obnovenie, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy posilňujúce procesné práva a napokon pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ustanovujúce možnosť predložiť žiadosť o jednotné povolenie v prípade, že daná osoba už má v členskom štáte oprávnený pobyt.

Komisia chápe a má rovnaký názor na želanie Európskeho parlamentu odstrániť všetky obmedzenia v článku, ktorý ustanovuje rovnaké zaobchádzanie. Obraciam sa na predsedníctvo a, samozrejme, dúfam, že Rada ukáže svoju otvorenosť voči všetkým týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ak to len bude možné.

Teraz sa dostávam k európskej modrej karte navrhnutej v správe pani Klamtovej, ktorú nám pripomenul pán Weber. Cieľom európskej modrej karty je zvýšiť príťažlivosť Únie, zlepšiť jej schopnosť prilákať vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín, aby zákonné prisťahovalectvo mohlo ako doplnok lisabonskej stratégie prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti nášho hospodárstva.

Správa predložená Parlamentu podporuje Komisiu, pokiaľ ide o naliehavú potrebu zavedenia tohto spoločného systému v Európe. Komisia sa preto ochotne pripája k záverom správy, no s niekoľkými výhradami. Po prvé, Komisia jednoznačne podporuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré zvyšujú príťažlivosť systému, napríklad návrhy zamerané na odstránenie všetkých obmedzení rovnakého zaobchádzania a prístupu na trh práce po dvoch rokoch od získania modrej karty. Po druhé, začlenenie utečencov do kategórie osôb s oprávneným pobytom, ktoré môžu využívať tento systém. Táto možnosť v pôvodnom návrhu chýbala, ale považujeme ju za prínosnú v každom ohľade, či už politickom, humanitárnom alebo hospodárskom.

A napokon zachovanie kritéria odbornej praxe pre niektoré povolania. Najmä v odvetví nových technológií má osoba s praxou a schopnosťami väčšiu cenu než akékoľvek diplomy.

Naopak, Komisia nemôže akceptovať pozmeňujúci a doplňujúci návrh obmedzujúci vydávanie modrej karty na občanov krajín, s ktorými má Únia podpísané dohody. Pravdaže, tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh je zameraný na zníženie negatívneho vplyvu na rozvojové krajiny, ale Komisia je presvedčená, že by to viedlo k príliš reštriktívnemu uplatňovaniu smernice. Navyše, hrozilo by riziko diskriminácie vysokokvalifikovaných migrantov, ktorí by tak mohli využívať vnútroštátne systémy, nad ktorými nemá Komisia ani Parlament žiadnu kontrolu.

Podobne mám výhrady aj voči zavedeniu možnosti výnimky z práva na okružnú migráciu. Úprimne povedané, ide skôr o nesúhlas než o výhradu. Možnosť návratu do krajiny pôvodu na dva roky bez straty postavenia osoby s povolením na dlhodobý pobyt je nevyhnutná, ak chceme umožniť výmenu pracovníkov napríklad medzi univerzitami a nemocnicami alebo povzbudiť diaspóry, aby sa angažovali v rozvoji svojich krajín pôvodu. Bolo by to obmedzenie okružnej migrácie, ktorú chceme stále viac rozvíjať.

A nakoniec ešte pár slov o zjavnej potrebe brať na zreteľ stav trhu práce. Ako pán Manfred Weber pripomenul, máme Európu, ktorej pracovné trhy sú oddelené, a je na jednotlivých štátoch, aby určili, koľko prisťahovalcov môže byť prijatých. Samozrejme, nesmieme zabudnúť na to, že v oblasti trhu práce existuje povinnosť prijať všetkých európskych občanov z iných členských štátov.

Na záver sa obraciam na predsedníctvo, na pána Jeana-Pierra Jouyeta, s nádejou, že stretnutie ministrov na zasadnutí Rady na budúci týždeň si podľa možnosti zoberie čo najviac z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Európskeho parlamentu, ktoré bezpochyby prinášajú pridanú hodnotu. Dúfam tiež, že do konca roka budeme môcť ukázať, že táto Európa sa vôbec neuzatvára do seba, ale chce sa otvoriť týmto migračným tokom, pričom sa chceme stále viac posúvať smerom k spoločnému riadeniu migračných tokov s prisťahovaleckými krajinami.

(potlesk)

  Danutė Budreikaitė, spravodajkyňa Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko. – (LT) S návrhom modrej karty sa spája nádej, že do Európy sa podarí prilákať kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá bude mať podmienky na dočasný, ale zároveň aj na dlhodobý pobyt. V návrhu sa uvádza, že nebude dochádzať k úniku mozgov, ale skôr k ich návratu – k cirkulácii. Je to málo pravdepodobné.

Ako sa návrh javí v rámci politiky rozvojovej spolupráce?

So zavedením modrej karty stratia rozvojové krajiny odborníkov, na vzdelávaní ktorých sa podieľala aj EÚ, najmä v najcitlivejších oblastiach – školstve a zdravotníctve. Nedostatok týchto odborníkov bude možno potrebné zaplniť dobrovoľníkmi z našich krajín.

Spojené kráľovstvo, Írsko a Dánsko sa navyše nezúčastňujú na systéme modrej karty, ktorého etika spočíva v nepozývaní odborníkov z citlivých sektorov rozvojových krajín. V takomto prípade sa iniciatívy na podporu rozvojových krajín javia ako falošné. Podnikateľské záujmy sú zjavne stále v prevahe.

Modrá karta môže rozvojovým krajinám v skutočnosti spôsobiť veľké intelektuálne škody.

  Jan Tadeusz Masiel, spravodajca. – (PL) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážený pán minister, smernica o prijímaní kvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín do EÚ je prvým prínosným krokom smerom k spoločnej prisťahovaleckej politike Európskej únie. Je to prvý vážny pokus o obmedzenie nezákonného prisťahovalectva a podporu zákonného prisťahovalectva do Európy.

Pri príprave systému modrej karty sme sa zmietali medzi strachom z jeho zneužívania štátnymi príslušníkmi tretích krajín a nádejou, že noví prichádzajúci migranti uspokoja potreby našich trhov práce a prispejú k rozvoju nášho hospodárstva. Modrá karta by sa mala stať vizitkou Európy a urobiť z nej príťažlivé miesto na prácu a život pre kvalifikovaných pracovníkov, ktorých potrebujú naše malé a stredné podniky.

Z hľadiska Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, ktorý dnes zastupujem, bolo dôležité zabezpečiť, aby sa s pracovníkmi z krajín mimo Európskej únie nezaobchádzalo horšie než s našimi vlastnými občanmi. Z tohto dôvodu bolo potrebné prijať ustanovenie o rovnakej mzde za rovnakú prácu, zabezpečiť možnosť spájania rodín a poskytnúť prístup k základným sociálnym výhodám s cieľom dosiahnuť rýchlu a úplnú integráciu prichádzajúcich migrantov. Na záver by som chcel tieňovým spravodajcom poďakovať za pomoc a informovať francúzske predsedníctvo, že Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci pracoval rýchlo, aby prispel k dosiahnutiu svojich cieľov pred záverom funkčného obdobia.

  Rumiana Jeleva, spravodajkyňa Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko. – (BG) Chcela by som pánovi Gaubertovi zablahoželať k správe o smernici Rady o jednotnom povolení na pobyt a prácu na území Európskej únie vydávanom pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Bola som spravodajkyňa Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko k tejto smernici. Ako poslankyňa EP za Bulharsko, jeden z desiatich členských štátov, na ktoré sa vzťahovali prechodné obdobia, som rozhodne proti obmedzeniam voľného prístupu značnej časti európskej pracovnej sily na trh práce. Z tohto dôvodu vítam úsilie európskych inštitúcií o zabezpečenie rovnakého zaobchádzania pre všetky osoby, ktoré majú v Európskej únii pobyt a legálne zamestnanie.

Táto smernica má slúžiť ako horizontálny nástroj, pričom osobitné smernice sú už v platnosti alebo budú prijaté. Mám na mysli smernicu o sezónnych pracovníkoch, smernicu o pracovníkoch s dlhodobým pobytom a smernicu o modrých kartách EÚ, o ktorej dnes diskutujeme. Pri formulovaní nášho stanoviska ma podporovali kolegovia z nášho parlamentného výboru a verím, že texty, ktoré sme navrhli, zakotvujú práva pracovníkov z tretích krajín vyváženým spôsobom. Chcela by som tu spomenúť právo na vzdelávanie, uznávanie titulov a osvedčení, pracovné podmienky, prístup k sociálnemu zabezpečeniu, daňové úľavy a ďalšie. Táto smernica ustanovuje minimálny všeobecný výber práv pracovníkov z tretích krajín v súvislosti s prácou. Práva, ktoré sú im udelené, by teda nemali prekračovať práva zaručené osobitnými smernicami. Práve z tohto dôvodu obsahuje návrh Európskej komisie osobitné podmienky pre výkon týchto práv. V konečnej verzii stanoviska, ktoré Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci predložil na hlasovanie, však tieto podmienky chýbajú. Ocitli sme sa tak v situácii, v ktorej existuje očividný nesúlad napríklad s modrou kartou EÚ alebo s podmienkami zaručenými v ďalších osobitných smerniciach vrátane smernice, ktorá sa týka štátnych príslušníkov tretích krajín s dlhodobým pobytom v EÚ.

Dámy a páni, v tomto období finančnej a hospodárskej krízy musíme byť realistickí. Ako spravodajkyňa Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci vás vyzývam, aby sme zaujali zodpovedné stanovisko a hlasovali za logicky znejúci a neprotirečivý dokument.

  Kinga Gál, v mene skupiny PPE-DE. – (HU) Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán komisár, dámy a páni, v súvislosti s týmto balíkom smerníc o migrácii dnes Parlament vedie rozpravu a zajtra prijme dôležité správy s dlhodobým vplyvom.

V súčasnosti existuje v Európskej únii 27 rôznych systémov upravujúcich postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín. Dve nové smernice zaručujú jednoduchší postup pre vysokokvalifikovaných pracovníkov a zakotvujú možnosť zjednodušenia systému vstupu a pobytu. Je jasné, že tieto dve smernice môžu zaviesť účinný kompromisný systém namiesto súčasných rozdrobených úprav.

Spravodajcovia Európskej ľudovej strany v tomto smere odviedli serióznu a dôležitú prácu. Správa o zamestnávaní vysokokvalifikovaných pracovníkov, ktorá je známa ako správa o modrej karte, je dobrá a vyvážená. Pani spravodajkyňa Ewa Klamtová si zaslúži osobitné ocenenie. Rovnako blahoželáme pánovi Gaubertovi k jeho správe.

Ľudová strana je zároveň odhodlaná zabezpečiť, aby sa ustanovenie o prednostnom zaobchádzaní so štátnymi príslušníkmi EÚ stalo významnou súčasťou smernice. Preto by som chcela kolegov poslancov, ktorí namietajú voči zásade prednostného zaobchádzania a predkladajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zamerané na odstránenie tejto zásady zo správy, upozorniť na skutočnosť, že ako maďarská občianka a v mene občanov všetkých členských štátov považujem za neprijateľné nezakotviť pevne zásadu, že pracovníci z členských štátov majú prednosť pred pracovníkmi z tretích krajín.

Tento prístup je zvlášť neprijateľný a je odrazom pokrytectva vzhľadom na to, že my, štátni príslušníci nových členských štátov, sme ešte stále – a ktovie ako dlho ešte budeme – diskriminovaní v mnohých starých členských štátoch, pokiaľ ide o pracovný trh. Je hanbou, že Európa hovorí o našej Únii takým spôsobom, že ešte stále v tomto smere zaobchádza s občanmi nových členských štátov ako s občanmi druhej triedy. Ďakujem vám za pozornosť.

  Javier Moreno Sánchez, v mene skupiny PSE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, chcel by som požiadať, aby moje úvodné slová pekelný stroj času nebral do úvahy, pretože sa nimi chcem pripojiť k vyjadreniu sústrasti, ktoré tento Parlament adresoval pani Klamtovej, a osobitne zablahoželať spravodajcom.

Teraz začnem. Blahoželám spravodajcom, pretože tieto dva návrhy znamenajú kvalitatívny krok smerom k spoločnej prisťahovaleckej politike a podporu zákonnej migrácie, ktorá je kľúčovým prvkom nášho globálneho prístupu.

Spoločný súbor práv a jednotné povolenie na pobyt a prácu pre legálnych migrantov je potrebné rozšíriť na čo najvyšší počet pracovníkov. V dôsledku toho my socialisti žiadame, aby nebola vylúčená žiadna kategória pracovníkov.

Modrá karta poskytuje migrantom príležitosť usadiť sa s rodinami a pracovať v našich krajinách. Otvára jedny dvere na 27 trhov práce. Tieto dvere však nemôžu byť vyhradené len pre vysokokvalifikovaných pracovníkov. Vážený pán komisár, očakávame preto, že Komisia stručne predstaví svoje návrhy pre ďalšie kategórie pracovníkov.

Dámy a páni, úniku mozgov musíme zabrániť. Táto modrá karta sa nesmie stať cestovným pasom nabádajúcim dôležité ľudské zdroje, aby odišli z rozvojových krajín. Skupina PSE chce, aby sme za každého kvalifikovaného odborníka, ktorý príde do Európy, financovali vzdelanie pre nového odborníka v krajine pôvodu.

Napokon, Európa musí byť príťažlivou cieľovou stanicou nielen pre talenty prichádzajúce z krajín mimo Únie, ale aj pre naše vlastné európske talenty. V roku 2007 odišlo pracovať mimo Únie takmer 300 000 vysokokvalifikovaných Európanov. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme ich udržali doma v Európe.

  Jeanine Hennis-Plasschaert, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, zdá sa, že konzervatívci a socialisti sú v otázke modrej karty navzájom úzko spriaznení, čomu sa naša skupina nestačí čudovať, ak mám byť úprimná. EÚ sa už nejaký čas usiluje prísť s komplexným migračným balíkom, ktorý by zahŕňal opatrenia na zvládanie nezákonnej migrácie, ako aj opatrenia na podporu perspektívnej európskej stratégie zákonnej migrácie.

Možno si spomínate na veľmi emotívnu rozpravu o smernici o podmienkach návratu. Skupina ALDE v tom čase vyhlásila, že politiku návratu nemožno posudzovať izolovane: treba sa na ňu pozerať ako na neoddeliteľnú súčasť – nevyhnutnú súčasť – celkového migračného balíka, čo je stále úplná pravda. Dnes máme konečne šancu vyslať silný signál týkajúci sa potreby lepších príležitostí pre zákonnú migráciu a venovať sa požiadavkám podnikov, ktoré naliehavo potrebujú kvalifikovaných pracovníkov.

Skutočnosť, že od strany PPE v súvislosti zo zákonnou migráciou nemôžeme veľa očakávať, je poľutovaniahodná, ale istým spôsobom sa to dalo predvídať. Z faktu, že skupina PSE je, všeobecne povedané, v šťastnej harmónii so stranou PPE, pokiaľ ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy súvisiace s modrou kartou, mi vstávajú vlasy dupkom. Po hlasovaní vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci sa systém výrazne zmenil. Zaviedlo sa príliš mnoho obmedzení, ktoré nijako neprispievajú k úsiliu zvýšiť príťažlivosť EÚ pre vysokokvalifikovaných pracovníkov.

Musí byť jasné, že modrá karta je zameraná na zvýšenie konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ. Návrh smernice o modrej karte je neľahkým pokusom vybrať si to najlepšie a ostatné nechať tak, čo spôsobuje únik mozgov z rozvojových krajín.

Súčasný trend je taký, že prevažná väčšina vysokokvalifikovaných pracovníkov odchádza do Spojených štátov, Kanady alebo Austrálie, nie do EÚ. Ak chceme zvrátiť tento trend, musíme byť ctižiadostiví. Tento Parlament sa chystá prijať správu, ktorá by ešte viac oslabila už i tak skromný návrh Komisie. Aby som sa vyjadrila jasne, skupina ALDE je veľmi silným zástancom modrej karty. Máme však pocit, že aktuálny text neprináša tak veľmi potrebnú zmenu zákonnej migrácie, ale potvrdzuje protekcionistické praktiky členských štátov.

Všetci vieme, že Rade sa vynikajúco darí robiť ambiciózne vyhlásenia, ale vieme aj to, že prijímanie ozajstných rozhodnutí je príliš často obmedzované neschopnosťou členských štátov skutočne spolupracovať vo vzájomnom záujme a že prijímanie ozajstných rozhodnutí v tejto oblasti je narušené veľmi emotívnou a zmätenou rozpravou o zákonnej migrácii spôsobenou nedostatočným sústredením sa na podstatu veci.

Program z Tampere, Haagsky program, francúzsky pakt o prisťahovalectve, nadchádzajúci Štokholmský program – napokon vždy príde na transformáciu týchto základných záväzkov do konkrétnych a účinných opatrení. Ak chceme, aby mala EÚ z navrhovaného systému úžitok, musíme byť ambiciózni. Preto dúfam, že zajtra budete podľa toho aj hlasovať.

  Bogusław Rogalski, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, dostupné údaje nás upozorňujú na skutočnosť, že Európska únia na rozdiel od krajín ako Spojené štáty, Kanada alebo Austrália nie je miestom, ktoré si zvyčajne vyberajú kvalifikovaní pracovníci z tretích krajín. Napríklad len 5,5 % kvalifikovaných migrantov z krajín Maghrebu prichádza do EÚ, zatiaľ čo Spojené štáty a Kanada ich prijímajú okolo 54 %. Je to spôsobené obrovskými rozdielmi medzi systémami prijímania migrantov v EÚ, čo výrazne obmedzuje pohyb medzi jednotlivými krajinami. Len šesť členských štátov má osobitné programy zamestnávania kvalifikovaných migrantov.

Je preto nevyhnutné, aby členské štáty zaviedli jednotnejší prístup k európskej migračnej politike, ktorý bude zahŕňať problematiku integrácie a politické aspekty. Musíme štandardizovať právne predpisy, aby sme boli schopní kontrolovať tok migrantov do Európy a v rámci nej, a tým dať kvalifikovaným migrantom lepšie príležitosti.

  Jean Lambert, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, rád by som spravodajcom poďakoval za pozitívny prístup k týmto čiastkovým – ale veľmi dlho očakávaným – pozitívnejším opatreniam v oblasti migrácie a postavenia štátnych príslušníkov tretích krajín v Európskej únii. Vítam tiež pozitívnejší pohľad Komisie na niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu.

Pre našu Skupinu zelených bolo východiskovým bodom zabezpečiť, aby práva čo najviac zodpovedali právam štátnych príslušníkov EÚ – spoločný súbor práv – a aby bol systém čo najotvorenejší a najpriateľskejší. Úplne súhlasím s poslancami, ktorí vyhlásili, že je škandalózne, že so štátnymi príslušníkmi EÚ sa v súčasnosti nezaobchádza rovnako. Chcel by som však vážených poslancov požiadať, aby si neosvojili opatrný prístup členských štátov v tom zmysle, že našim vlastným občanom zabezpečíme rovnaké zaobchádzanie a potrestáme štátnych príslušníkov tretích krajín.

Niet žiadnych pochybností o tom, že EÚ potrebuje pracovníkov s rôznou úrovňou kvalifikácie. Chceme ľudí, ktorí budú ochotní prísť z najrôznejších krajín – Indie, Nového Zélandu, Ghany, Číny alebo odinakiaľ – aby tu využili a rozvíjali svoju kvalifikáciu. Práve z tohto dôvodu nepodporíme pozmeňujúci a doplňujúci návrh 84 ani pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24, ktorý hovorí o udeľovaní modrých kariet len vysokokvalifikovaným migrantom z krajín, s ktorými máme uzatvorené partnerstvo. Nie som si istý, čo by na to povedali Spojené štáty.

Pravdou je, že musíme byť opatrní, pokiaľ ide o niektoré odvetvia najchudobnejších krajín sveta, ale musíme dať pozor aj na to, aby títo ľudia neboli jediní, ktorí nemôžu rozvíjať svoju kvalifikáciu v Európskej únii. Ďalej musíme dať pozor na to, aby sme tento konkrétny návrh nepoužili na vytvorenie všeobecnej rozvojovej politiky. Ide o všeobecný návrh. Potenciálne pokrýva všetky krajiny sveta. Áno, musíme tiež maximalizovať kvalifikáciu vo vlastných členských štátoch, a preto podporujeme napríklad pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý pripomína antidiskriminačné právne predpisy a ktorý bude, ako dúfame, ambiciózny aj v ďalšej fáze.

Podporíme teda všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré chránia práva jednotlivcov, a budeme hlasovať proti takým, ktoré sa pokúšajú tieto práva zrušiť. Vítame úsilie o zjednodušenie postupov, no zároveň ľutujeme, že Parlament nebol ambicióznejší predovšetkým v súvislosti s modrou kartou a že vlastne postavil do cesty ďalšie prekážky. Je teda nepravdepodobné, že by sme podporili súčasnú podobu tohto návrhu, hoci jednoznačne podporujeme jeho základnú myšlienku.

  Giusto Catania, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, aj ja by som chcel v mene svojej skupiny vyjadriť sústrasť pani Klamtovej.

Rád by som sa okamžite sústredil na podstatu dnešnej rozpravy, pretože Európska únia naďalej prijíma v súvislosti s prisťahovalectvom schizofrenickú politiku. Deje sa to na úrovni politiky jednotlivých členských štátov: podpísali pakt o prisťahovalectve a azyle, v ktorom sa výslovne uvádza, že nulové prisťahovalectvo je pre Európsku úniu škodlivé a nereálne. Potom sa však dozvedáme, že minister vnútra našej krajiny presadzuje uzavretie hraníc na najbližšie dva roky.

Prisťahovalecká politika Spoločenstva je naďalej schizofrenická. Pán Gaubert má pravdu, že Európa čelí demografickej kríze a potrebujeme viac prisťahovalcov. Komisia nám to vysvetlila: do roku 2060 potrebujeme 50 miliónov prisťahovalcov, ale nerobíme nič pre to, aby sme ich získali. Namiesto toho sme si stanovili za prioritu harmonizovať politiku návratu.

Dnes máme rozpravu o jednotnom povolení na pobyt a na prácu výlučne pre tých, ktorí sa už nachádzajú na území Európskej únie, a zavádzame modrú kartu pre vysokokvalifikovaných pracovníkov, ktorá ovplyvní mieru prisťahovalectva do Európy len o 1,5 % až 3 %, a teda zohrá minimálnu úlohu v porovnaní s našimi skutočnými požiadavkami na pracovníkov v Európe.

V súčasnosti je v Európskej únii približne 6 miliónov nelegálnych pracovníkov, ktorých už pracovný trh absorboval a ktorí zostávajú v nelegálnom postavení jednoznačne preto, že takáto situácia praje udržiavaniu nízkych nákladov na prácu a znižovaniu ochrany sociálneho zabezpečenia.

Myslíme si, že by sme mali začať s programami legalizácie určenými pre týchto pracovníkov, ktorých už pracovný trh absorboval: myslíme si, že modrá karta je omyl v tom, že prináša selekciu pri zdroji prisťahovalectva. Myslíme si tiež, že definícia vysokokvalifikovaných pracovníkov je príliš reštriktívna a že uprednostňovanie Spoločenstva je jasnou formou diskriminácie.

Sme presvedčení, že smerovanie prisťahovaleckej politiky by sa malo úplne zmeniť. Vieme, ako chápať skutočnosť, že modrá karta je prvým signálom otvárania kanálov zákonného prisťahovalectva, no nestačí to na to, aby naša skupina hlasovala za.

  Johannes Blokland, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Vážený pán predsedajúci, členské štáty by mali aj naďalej samy rozhodovať o práve na vstup migrantov na svoje územie a kým budú v našich členských štátoch ľudia bez práce, budem stále pochybovať o potrebe stimulovať zákonné prisťahovalectvo.

Návrh Komisie nás navzdory tvrdeniam neposúva ani trochu ďalej smerom k jednoduchému postupu. Spolu s návrhom Komisie zostávajú v platnosti vnútroštátne právne predpisy pre migrantov s vhodnou kvalifikáciou a možné sú aj dodatočné požiadavky. Akú pridanú hodnotu má teda európsky právny predpis? Nerieši problémy vzdelávacích inštitúcií a priemyslu. Chcú jednoznačný systém pre pracovníkov a študentov z krajín mimo Európskej únie a to prinesie len ďalšiu byrokraciu, hoci sa sľubovalo jej znižovanie. Rád by som vyzval na zavedenie systému, v ktorom si právomoc rozhodovať o prisťahovaleckej politike ponechajú jednotlivé členské štáty. Týmto spôsobom môže mať každý členský štát svoj vlastný jasný súbor postupov. V kontexte EÚ sa potom môžeme dohodnúť na tom, či ľudia budú mať možnosť voľne cestovať a sťahovať sa do iných krajín.

  Carl Lang (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán Jouyet, vážený pán komisár, úprimná vďaka. Svojimi uhlami pohľadu ste mi práve poskytli argumenty do mojich nasledujúcich volebných kampaní, pokiaľ ide o problematiku prisťahovalectva. Vy sami ste totiž hovorili o – a teraz citujem – „otvorenej Európskej únii, otváraní sa migračným tokom, výhodách modrej karty otvorenej pre čo najviac ľudí, získavaní kvalifikovaných pracovníkov, neobmedzovaní prisťahovalectva“.

Nič nevidieť, nič nepočuť, o ničom nevedieť – to by mohlo byť motto európskych inštitúcií, pokiaľ ide o otázku prisťahovalectva, zatiaľ čo ľudia v Európe v súvislosti s touto otázkou 20 rokov každý deň trpeli so všetkými sociálnymi a hospodárskymi následkami v oblasti identity, bezpečnosti, neistoty zamestnania, chudoby a nezamestnanosti.

Odvolávate sa na práva prisťahovalcov, ale spomenul niekto sociálne práva pracovníkov? Hovoril niekto o tých miliónoch a desiatkach miliónov ľudí v Európe, ktorí sa nachádzajú v ťažkej sociálnej situácii, ktorí nemajú prístup k zamestnaniu na žiadnej úrovni hierarchie či kvalifikácie?

Integračná politika vedená v Európe je okrem toho skutočnou politikou národnej dezintegrácie, ktorej sme obeťami v dôsledku prílišnej komunitarizácie. Modrá karta, ktorú navrhujete, nie je nič iné než výzva pre celý svet s cieľom prilákať milióny nových prisťahovalcov. My však nepotrebujeme takúto politiku, ale politiku návratu prisťahovalcov do ich krajín, politiku uprednostňovania členských štátov a Spoločenstva, politiku ochrany členských štátov a Spoločenstva.

A napokon, drancovaním elít rozvojových krajín zabránite ich hospodárskemu rozvoju. Títo ľudia a tieto krajiny potrebujú kapitál a kvalifikovaných pracovníkov. Pripravujete ich o jedno i druhé.

  Carlos Coelho (PPE-DE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, vážený pán Jouyet, vážený pán Barrot, dámy a páni, na rozdiel od predchádzajúceho rečníka som jednoznačne proti pevnosti Európa, a preto podporujem aktívnu politiku prijímania hospodárskych migrantov.

Jediný spôsob dosiahnutia vyváženej prisťahovaleckej politiky je tvrdo bojovať proti nezákonnému prisťahovalectvu a odvážne regulovať zákonnú migráciu. V tejto súvislosti schvaľujeme smernicu o modrej karte.

Nechceme však migráciu obmedziť len na vysokokvalifikované osoby a zatvoriť tak dvere všetkým ostatným migrujúcim pracovníkom s nižšou kvalifikáciou. Obe kategórie budú v najbližších rokoch nevyhnutné na hospodársky a sociálny rozvoj Európy. V tomto ohľade ide o milióny ľudí.

Z tohto dôvodu podporujem aj návrh smernice zameranej na vytvorenie zjednoteného postupu vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a na prácu. Okrem jednoznačných výhod z hľadiska zjednodušenia, zníženia byrokracie a uľahčenia kontroly ich postavenia prináša aj jeden spoločný súbor práv, ktoré budú priznané migrujúcim pracovníkom s oprávneným pobytom na území Únie. S výnimkou sezónnych a vysokokvalifikovaných pracovníkov, na ktorých sa budú vzťahovať osobitné smernice, budú môcť všetci migranti využívať súbor pracovných práv rovnocenných s právami štátnych príslušníkov hostiteľského členského štátu.

Toto rovnaké zaobchádzanie na celom území Spoločenstva by malo prispieť k boju proti vykorisťovaniu pracovníkov a zlepšiť integráciu týchto pracovníkov, čo povedie k lepšej sociálnej súdržnosti.

Súhlasím s tým, čo uviedla pani Ewa Klamtová: je užitočné vytvoriť spoločný systém prijímania vysokokvalifikovaných pracovníkov namiesto 27 rozličných systémov. Súhlasím s návrhmi pani Klamtovej, čo sa týka sprísňovania podmienok prijímania a zároveň lepšieho predchádzania úniku mozgov.

Tlieskam úsiliu, ktoré vynaložili pani Klamtová a pán Gaubert, a na záver by som chcel, vážený pán predsedajúci, vyjadriť svoju ľútosť, že názor tohto Parlamentu sa podľa všetkého opäť raz nijako zvlášť neberie do úvahy. Všetko nasvedčuje tomu, že Rada nečakala na hlasovanie v Parlamente a už prijala politické rozhodnutie, čo naozaj ľutujem.

  Wolfgang Kreissl-Dörfler, (PSE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som chcel pani Klamtovej vyjadriť čo najhlbšiu sústrasť a zablahoželať jej k tejto správe.

Naše pracovné trhy potrebujú vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín okrem iného preto, že sme príliš málo investovali do výchovy a vzdelávania a prepustili sme príliš veľa kvalifikovaných pracovníkov, ktorí už teraz nie sú k dispozícii na trhu práce. Musíme preto urobiť viac doma v oblasti výchovy a vzdelávania a musíme aj otvoriť svoje pracovné trhy vysokokvalifikovaným prisťahovalcom.

Modrá karta je prvým krokom správnym smerom a predstavuje možnosť trojakého prospechu. Po prvé, spoločnosti budú môcť v strednodobom horizonte zaplniť niektoré voľné pracovné miesta kvalifikovanými pracovníkmi a využívať medzinárodné skúsenosti. Po druhé, vysokokvalifikovaní pracovníci a ich najbližší rodinní príslušníci môžu získať odlišný uhol pohľadu, ktorý by vo svojej domovskej krajine nezískali. Po tretie, keď sa dočasne alebo nastálo vrátia do krajiny pôvodu, budú môcť výrazne prispieť k jej hospodárskemu rastu.

Obava, že by to mohlo viesť k úniku mozgov, je opodstatnená. Odporúčame preto nerobiť aktívnu propagáciu v školstve a zdravotníctve najmä tých krajín, ktoré trpia vysťahovalectvom a nedostatkom kvalifikovaných i nekvalifikovaných pracovníkov. Toto je však otázka rozvojovej politiky, ktorú tu nedokážeme vyriešiť. Okrem toho nesmieme zabúdať na to, že jednotliví občania nie sú majetkom štátu. Tak ako si naši občania môžu hľadať prácu v iných krajinách alebo odísť zo svojej krajiny pôvodu bez toho, aby museli čeliť väčším prekážkam, mali by aj obyvatelia iných krajín mať možnosť pracovať v EÚ.

Zásada rovnakej mzdy za rovnakú prácu je pre nás, samozrejme, dôležitá. Pravdou je, že veci sa vždy dajú zlepšovať a zlepšovanie je nevyhnutné. Verím však, že toto je prvý krok správnym smerom.

PREDSEDÁ: PÁN McMILLAN-SCOTT
podpredseda

  Gérard Deprez (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade by som podobne ako mnohí ďalší rád zablahoželal našim dvom spravodajcom: pani Klamtovej, ktorej chcem vyjadriť sústrasť svojej skupiny, a pánovi Patrickovi Gaubertovi.

Chcel by som však do toho, vážený pán Jouyet, zahrnúť i francúzske predsedníctvo, pretože prinajmenšom pokiaľ ide o modrú kartu, francúzske predsedníctvo prejavilo vysoký stupeň zaangažovanosti, čím sa umožnilo dosiahnutie politickej dohody na úrovni Rady. Rád by som dodal aj to, že nemám pocit, že by s rovnakou rozhodnosťou postupovalo i v prípade správy pána Gauberta.

Ako zdôraznili kolegovia poslanci, tieto dve správy znamenajú významný krok v rámci migračnej politiky Európskej únie. Všetci vieme, a v posledných rokoch sme to veľakrát oľutovali, že väčšina nášho času a zdrojov bola, samozrejme, vynaložená na boj proti nezákonnému prisťahovalectvu. Dnes však týmito dvoma textami Európska únia potvrdzuje potrebu a význam aktívnej politiky zákonného hospodárskeho prisťahovalectva. Všetci vieme, že zákonné hospodárske prisťahovalectvo je pre európsky kontinent nevyhnutné, a tmárstvo zopár fašistov nás neprinúti zmeniť názor.

Zavedením povinnosti udeľovať jednotné povolenie na pobyt a na prácu pre členské štáty sa správa pána Patricka Gauberta usiluje zabezpečiť aj právo pracujúcich prisťahovalcov na rovnaké zaobchádzanie v čo najväčšom počte oblastí. Rád by som niečo odkázal svojmu priateľovi Giustovi Cataniovi. Giusto, dopustil si sa hlúpeho omylu. Jednotné povolenie sa nevzťahuje len na pracovníkov, ktorí už sú na území Európskej únie. Rovnaké práva sa týkajú aj tých, ktorí ešte prídu, nielen tých, ktorí tu už sú. Preto sa ospravedlňujem, ale keď niečo kritizuješ, mal by si sa skutočne pokúsiť poriadne si to prečítať, aby si získal argumenty na odmietnutie správy.

Pokiaľ ide o správu pani Klamtovej, jej cieľom je definovať podmienky vstupu vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov na európsku pôdu, a to skutočne potrebujeme. Keďže kolegovia poslanci z našej skupiny sa na to zamerali, chcel by som doplniť poslednú poznámku k tejto téme. Rovnako ako oni, aj ja ľutujem isté veci. Systém – a tu nehovorím o princípoch – systém je trocha prehnane opatrný, občas príliš protekcionistický, ale v zásade predstavuje potrebný krok vpred. Z tohto dôvodu budem ja osobne i ako predseda Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci hlasovať za tieto dve správy.

  Mario Borghezio (UEN). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, mnoho rokov sme v súvislosti s prisťahovalectvom počúvali rad výziev doplnených časovými harmonogramami, ktoré nám rozprávali bájku o potrebe – vyjadrenej aj Organizáciou Spojených národov – neustáleho rozširovania západného hospodárstva. Predovšetkým sme počúvali tvrdenia európskych krajín, že Európa potrebuje desiatky alebo možno stovky miliónov nových pracovníkov.

Teraz, nanešťastie pre všetkých, finančná kríza doľahla na každého v našej krajine a dokonca aj CGL, najväčšia odborová organizácia, vyhlasuje prinajmenšom prostredníctvom svojich predstaviteľov v oblasti Benátska: „Skutočne, našim pracovníkom hrozí strata zamestnania a musíme o ich pracovných miestach začať vážne uvažovať.“ Komisia preto robí dobre, keď odmieta všetky tieto krásne bájky minulosti a stará sa o 3 % prisťahovalectva, ktoré ešte môže byť užitočné, pri ktorom môže byť vstup ľudí do EÚ opodstatnený. Európa určite stále potrebuje kvalifikovaných prisťahovalcov, ktorí pre nás môžu byť užitoční, ale je tu obrovská prekážka v súvislosti s právom krajín prisťahovalcov neprísť o svoje najlepšie mozgy.

Návrh ako taký je teda dobrý, no chýba v ňom rozvinutie záveru, ktorý by podporoval a uľahčoval návrat týchto špecializovaných pracovníkov do ich krajín s cieľom chrániť ich pred následkami globalizácie.

  Hélène Flautre (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, šesť mesiacov po zahanbujúcom hlasovaní o smernici o návrate, ktorej sa v medzinárodnom meradle dostalo toľko posmeškov a kritiky, veľmi silne pochybujem, že sa Únia dokáže na medzinárodnej úrovni vykúpiť prijatím týchto dvoch textov o modrej karte a o jednotnom povolení. Prečo? Pretože bolo s veľkou pompou ohlásené vytvorenie skutočnej európskej politiky zákonnej migrácie a teraz máme pred sebou treťotriedny štatút pre pracovníkov, ktorý ustanovuje nulovú sociálnu podporu, stratu povolenia na pobyt, ak prídu o zamestnanie, obmedzený prístup k odborom a obmedzenú slobodu pohybu. Nepoukazuje to na veľké ambície a Únia touto modrou kartou ani zďaleka nekonkuruje Spojeným štátom ani Kanade, ak je tento cieľ vôbec chvályhodný.

Je naozaj prehnané požadovať poskytnutie záruk skutočnej sociálnej ochrany a rovnakého zaobchádzania – tých istých ako pre vnútroštátnych pracovníkov? Chceme týchto pracovníkov radšej zredukovať na pracovnú silu povinnú robiť na panskom? Zaručila by im ratifikácia dohovoru OSN na ochranu migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov príliš mnoho práv?

A napokon, pýtam sa sama seba – pýtam sa vás – akú to má logiku, ak chceme do Únie pritiahnuť migrujúcich pracovníkov a zároveň odmietame legalizovať postavenie osôb, ktoré už pracujú na našom území, ktoré pracujú legálne, ale bez povolenia na pobyt? Únia sa púšťa do politiky zákonnej migrácie, ale robí to s nevôľou a hrozí, že sa presadí utilitaristická logika a výnimky z rovnakých práv, o ktorých rozhodnú jednotlivé členské štáty. Kedy už pochopíme – a najmä akceptujeme – že migrácia je šanca, príležitosť z hľadiska ľudského rozvoja, z hľadiska hospodárskeho a sociálneho rozvoja, dokonca aj z hľadiska rozvoja južných krajín a z hľadiska medzikultúrneho dialógu, ktorý tento rok toľko presadzujeme?

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL). – (SV) Vážený pán predsedajúci, napriek želaniam agentúry Frontex je mimoriadne zraniteľným osobám odmietaný vstup do EÚ a Únia stavia múry, ktorých preniknutie bude ťažké pre mnohých ľudí, ktorí naliehavo potrebujú ochranu. Zároveň sa teraz navrhuje umožniť niektorým osobám osobitný prístup prostredníctvom modrej karty. Osobitný prístup budú mať vysokokvalifikovaní pracovníci, pričom na dané osoby budú kladené veľmi prísne požiadavky, pokiaľ ide o úroveň ich vzdelania a odbornej praxe, a ich minimálny mesačný plat by napríklad v Švédsku musel dosiahnuť aspoň 43 000 SEK alebo 4 300 EUR. S bežnými pracovníkmi či osobami, ktoré potrebujú ochranu, sa netreba zapodievať, zatiaľ čo vysoko vzdelaní ľudia – práve tí ľudia, ktorých rozvojové krajiny potrebujú na to, aby dokázali svoju situáciu zlepšiť samy – títo ľudia sú vítaní. Jednoznačne vítam otvorenosť a prisťahovalectvo, ale pod podmienkou, že nikto nebude diskriminovaný na základe krajiny pôvodu alebo úrovne vzdelania.

  Gerard Batten (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, Európska únia chce radšej dovážať ešte viac migrujúcej pracovnej sily, než riešiť problém nezamestnaných Európanov v členských štátoch. Úspešní žiadatelia o povolenie na prácu, takzvanú modrú kartu, ktorým bude umožnený vstup do jedného členského štátu, sa budú po 18 mesiacoch môcť presťahovať do iného členského štátu. Týka sa to aj ich rodiny a nezaopatrených osôb. Je to súčasť rodiacej sa spoločnej prisťahovaleckej politiky, prostredníctvom ktorej bude Európska únia diktovať, kto môže a kto nemôže migrovať do členských štátov a za akých podmienok.

Veľká Británia tvrdí, že sa na tejto politike nemusí zúčastňovať, ale kráľovná udelila Lisabonskej zmluve kráľovský súhlas a čelíme vyhliadke, že ostatné členské štáty jej ratifikáciu zavŕšia. Ak a keď bude proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy ukončený, možnosť neúčasti Veľkej Británie sa ukáže ako zbytočná a je takmer isté, že budeme nútení podriadiť sa tejto smernici.

  Roberto Fiore (NI). - (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Európa sa podľa mňa dopúšťa strategického omylu, keď si myslí, že by sme mali dovážať kvalifikovaných pracovníkov z iných krajín a z iných svetadielov, zatiaľ čo práve naše inštitúcie, naše školy a naše univerzity by mali vzdelávať vysokokvalifikovaných pracovníkov v súlade s novým strategickým prístupom. Nemáme teda predstavu o tom, aká bude budúcnosť Európy, a preto nikto nemyslí na to, na akých ľudí sa budeme v najbližších desiatich alebo pätnástich rokov musieť obracať so žiadosťou, aby viedli naše špičkové továrne alebo zariadenia.

Mali by sme tiež uviesť, že s týmto bude určite spojené znižovanie sociálnych výhod pre osoby, ktoré robia túto prácu v Taliansku a ďalších európskych krajinách. Dôjde k mzdovému dumpingu, ktorý je typický pre niektoré prisťahovalecké politiky. V čase dramatickej krízy vyplývajúcej z finančného kolapsu je navyše nemožné predstaviť si, že okrem vlastnej nezamestnanosti budeme mať ťažkosti aj s nezamestnanými z krajín mimo EÚ, ktorých okolnosti privedú k tomu, že budú predstavovať problém z hľadiska spoločenského poriadku a bezpečnosti našich národov.

  Dumitru Oprea (PPE-DE). – (RO) „Nie sme pevnosť Európa,“ povedal pán Jouyet. Je to naozaj tak, lebo dve správy, o ktorých hovoríme dnes popoludní, sú dôkazom toho, že Európa je otvorená a akceptuje a podporuje proces globalizácie. Myslím, že toto európske povolenie na prácu vyrieši celý rad problémov súvisiacich s nezákonným prisťahovalectvom, ktorému Európa čelí. USA to v minulosti predviedli zavedením systému zelenej karty.

Európa musí dokázať, že podporuje otvorenosť, a to tým viac, že podľa správy len 5,5 % prisťahovalcov zamierilo do Európskej únie, zatiaľ čo 50 % vysokokvalifikovaných prisťahovalcov zamierilo do USA alebo Kanady. Prečo nie sme príťažlivou cieľovou stanicou? Prečo sú veľké rozdiely medzi platmi u nás a v USA a Kanade, v dôsledku čoho je nedostatok príťažlivosti ešte výraznejší?

V súvislosti s momentálnou krízou je to zo strany Európy čestné a prirodzené gesto, ktoré je potrebné vyvážiť otvorenosťou vo vzťahu k pracovníkom z tretích krajín. Túto politiku európskych kariet je však potrebné uplatňovať logicky, aby nespôsobila vážnu nerovnováhu a nevyvolala veľké problémy v krajinách, z ktorých odborníci pôvodne pochádzajú.

  Claudio Fava (PSE). - (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, naša skupina je s týmito dvoma návrhmi do istej miery spokojná. Skutočnosť, že sme spokojní do istej miery, ale nie úplne, je ilustrovaná množstvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, prostredníctvom ktorých sme sa usilovali prispieť k vylepšeniu týchto textov. Len do istej miery spokojní sme aj preto, že ambície neboli dostatočné. Sme presvedčení, že sa mohlo urobiť viac a mohlo sa to urobiť lepšie.

Sú tu signály otvárania sa a civilizovaného postoja, po ktorých rýchlo nasledujú, dokonca niekedy aj počas rozpravy v tomto Parlamente, signály skostnatenosti, najmä zo strany Rady, a značného protekcionizmu. Platí to aj pre modrú kartu: existuje odpor voči niektorým ústredným zásadám, napríklad rovnakej mzde za rovnakú prácu, ktorá je nedotknuteľnou prirodzenou zásadou. Aj v tomto smere sme však narazili na niekoľko problematických oblastí.

Veríme, že je mimoriadne dôležité prekonať zásadu uprednostňovania Spoločenstva, prekonať predstavu existencie dvojrýchlostnej Európy, z ktorej vyplýva potreba uplatňovať zásadu uprednostňovania Spoločenstva. Veríme, že je dôležité odvolávať sa na pracovný trh, ale pracovný trh nemôže byť jedinou zásadou, ktorou sa všetko riadi. Existujú aj ďalšie neoddeliteľné zásady súvisiace s politickými postojmi a postojmi k sociálnemu zabezpečeniu, ktoré by mali byť súčasťou prisťahovaleckej politiky. Zákonné prisťahovalectvo znamená rovnakú dôstojnosť a rovnaké príležitosti, inak by to bol návrat k selektívnemu, nespravodlivému a diskriminačnému prisťahovalectvu. Tomu by sme sa chceli vyhnúť.

Aj z tohto dôvodu v mene svojej skupiny podporujem návrh, ktorý pán Moreno predložil Komisii: pokúsme sa vytvoriť modrú kartu, ktorá nie je spojená len s 3 % vysokokvalifikovaných prisťahovalcov, ale takú, ktorá sa usiluje nájsť osobitné právne nástroje na otvorenie trhu prisťahovalectvu. Prisťahovalectvo by malo byť začleňovaním. Ak sa stane selekciou, už to nebude spravodlivá politika.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, návrhy smernice a dve správy zavádzajú všeobecnú prisťahovaleckú politiku Európskej únie zameranú na zabezpečenie lacnej pracovnej sily pre európsky kapitál s cieľom zvýšiť jeho zisky.

Smernica o udeľovaní modrej karty na pobyt a na prácu v Európskej únii vysokokvalifikovaným prisťahovalcom umožňuje kradnúť mozgové kapacity z chudobnejších krajín, aby mohli európske monopoly získať lepšie postavenie v svetovej hospodárskej súťaži najmä so Spojenými štátmi americkými. Držiteľom karty neponúka žiadne osobitné práva ani výhody, pretože podmienkou je už uzavretá pracovná zmluva. Aj ich plat bude inštitucionálne nižší.

Druhá smernica a správa o štandardnom povolení na pobyt a na prácu sa uberá tým istým smerom. Do Európskej únie budú môcť vstúpiť a povolenie získať len tí, ktorí si zabezpečili zamestnanie. Prisťahovalci sú teda vydaní napospas zamestnávateľom. Prepustenie sa bude rovnať vyhosteniu. Pre nezákonných prisťahovalcov je určená os európskeho paktu o prisťahovalectve, ktorý ustanovuje 18-mesačné zadržiavanie, vyhostenie a zákaz vstupu na 5 rokov.

Celková politika Európskej únie uzákoňuje tvrdé a kruté vykorisťovanie prisťahovalcov a celkovo pracovníkov v Európskej únii.

Podporujeme boj prisťahovalcov za rovnaké pracovné miesta a sociálne práva, boj za ochranu a rozšírenie práv pracovníkov v celej Európskej únii.

  Hélène Goudin (IND/DEM). – (SV) Jedným z argumentov, ktorými sa odôvodňuje, prečo EÚ nie je príťažlivou cieľovou stanicou pre prisťahovalectvo kvalifikovaných pracovníkov, je skutočnosť, že v jednotlivých členských štátoch existujú rôzne pravidlá vstupu a pobytu. Aj v dôvodovej správe tejto správy sa uvádza, že rozdielne pravidlá v jednotlivých členských štátoch vlastne vedú k súťaženiu medzi nimi samotnými. Údajne to nie je dobré. Ja by som rada uviedla, že práve táto skutočnosť – skutočnosť, že systém nebol násilne navlečený do zvieracej kazajky jednotného formátu bez umožnenia súťaže medzi rozdielnymi riešeniami – priniesla Európe úspech.

Vidíme, že niektoré krajiny boli úspešnejšie. Švédsko je napríklad jednou z nich. Švédsko okrem iného investovalo do vzdelávania a vyučovania jazykov, vďaka čomu sa zaradilo medzi najkonkurencieschopnejšie krajiny so spoločnosťami ako Ericsson, Volvo a Ikea. Problém nedostatočnej konkurencieschopnosti mnohých členských štátov súvisí skôr s tým, že Únia je prešpikovaná protekcionizmom a dotáciami pre priemyselné odvetvia, ktoré majú od konkurencieschopnosti ďaleko. Uprednostnili sme doživotnú podporu pred sústredením sa na štrukturálne zmeny.

  Luca Romagnoli (NI). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, je tu ďalšia absurdná iniciatíva EÚ: zavedenie modrej karty, ktorá podporí vstup pracujúcich prisťahovalcov nesprávne nazvaných vysokokvalifikovanými.

Podľa pani spravodajkyne to prispeje k riešeniu klesajúceho demografického trendu. Uvádza: „Napríklad Nemecko potrebuje 95 000 inžinierov.“ Som si istý, že keby boli dobre zaplatení, mohli by sme ich z Talianska poslať niekoľko tisíc. Táto absurdná iniciatíva nielenže vykoreňuje kvalifikovaných pracovníkov z rozvojových krajín, ale ignoruje nezamestnanosť, ktorou v Európe trpia kvalifikovaní ľudia, a opodstatnené obavy našich mladých držiteľov titulov a osvedčení. Namiesto toho, aby sme podporovali ich vstup do profesie, zvyšovali ich možnosti štúdia a výskumu a zabezpečovali, aby ich budúcnosť zahŕňala prácu a odbornú kvalifikáciu, zavádzame ďalší dôvod na pochybnosti, súťaženie a jasné vykorisťovanie.

Čiara medzi šialenstvom a zločinom v ľudskom konaní často nie je zreteľná a mne sa zdá, že EÚ nám to dnes dokazuje ďalším príkladom.

  Simon Busuttil (PPE-DE). – (MT) Vítam správy pani Ewy Klamtovej a pána Patricka Gauberta o modrej karte a o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí. Je to po prvý raz, čo takpovediac otvárame okno o politike zákonnej migrácie. Tieto správy sú preto veľmi dôležité, lebo prostredníctvom nich môžeme vytvoriť budúcu politiku v tejto mimoriadne významnej oblasti. Prisťahovalci navyše prvýkrát dostávajú zákonné prostriedky na vstup na územie Európskej únie, aby tu mohli pracovať.

Musíme sa na to však pozerať v kontexte jasnej politiky EÚ. Ja to chápem tak, že prisťahovalecká politika, ktorej sa máme podriadiť, musí byť založená na práve členských štátov Európskej únie ponechať si plnú kontrolu nad počtom pracovníkov, ktorým bude udelené právo na vstup. Ako už bolo spomenuté, musíme dodržiavať zásadu uprednostňovania Spoločenstva, na základe ktorej majú občania Európskej únie prednosť pred občanmi iných krajín.

Verím, že na základe toho môžeme nielen rozvíjať politiku zákonnej migrácie, ktorej predmetom je udeľovanie modrých kariet vysokokvalifikovaným pracovníkom, ale následne môžeme začať pracovať na ďalších návrhoch, ktoré, ako viem, Komisia predloží v najbližších mesiacoch a ktoré sa týkajú možnosti zamestnávania pracovníkov s nižšou kvalifikáciou.

Na naše dnešné diskusie sa treba pozrieť aj z hľadiska politiky v oblasti nezákonného, nie zákonného prisťahovalectva. Hovorím to preto, lebo ak naša prisťahovalecká politika nebude dôveryhodná, nemôžeme od občanov očakávať, že nám uveria, že otvoríme trhy zákonnej migrácii. Verím, že tieto dve politiky idú ruka v ruke a mali by fungovať paralelne. V opačnom prípade sa nedokážeme pohnúť dopredu. Pokiaľ ide o politiku v oblasti nezákonného prisťahovalectva, je veľa nevyriešených problémov, ktoré ešte musíme prehodnotiť, napríklad právny predpis o postihoch voči zamestnávateľom, ktorí nezákonne zamestnávajú občanov tretích krajín, teda v skutočnosti nezákonných prisťahovalcov. Ak chceme náležite potrestať týchto zamestnávateľov, musíme pracovať na tomto právnom predpise, ktorý navyše poslúži aj ako odstrašujúci prostriedok proti prílevu nezákonných prisťahovalcov.

Európska komisia už ohlásila aj ďalší návrh, ktorý predloží v najbližších týždňoch. Ide o revíziu dublinského systému, ktorý ustanovuje povinnosti krajín pri vybavovaní žiadostí o udelenie azylu predložených prisťahovalcami, ktorí už vstúpili na ich územie. Predloženie tohto návrhu netrpezlivo očakávame.

Na záver stojí za zmienku, že keby dnes platila Lisabonská zmluva, právny základ týchto návrhov by bol iný než teraz. Lisabonská zmluva by Európskej únii vdýchla nový impulz, aby mohla prísť s riešením v oblasti prisťahovalectva. Verím, že odporcovia Lisabonskej zmluvy nemajú dôvod tešiť sa zo skutočnosti, že momentálna európska prisťahovalecká politika nie je taká silná, aká by mala byť.

  Martine Roure (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, na európskej úrovni sa musíme vyzbrojiť účinnými nástrojmi v oblasti prisťahovalectva. Náš svet si vyžaduje ochranné metódy na poskytnutie pomoci trpiacim osobám v počiatočnom štádiu.

Žiaľ, medzinárodné spoločenstvo vo všeobecnosti a Európa zvlášť nie sú pripravené napriek tomu, že žijeme v storočí, počas ktorého v dôsledku globalizácie nevyhnutne nastane sťahovanie obyvateľstva. Túto skutočnosť musíme jednoznačne zohľadniť vo všetkých svojich prognózach.

Pokiaľ ide o modrú kartu, musíme byť schopní prijať pracujúcich migrantov a zároveň zabezpečiť, aby sme krajiny nedrancovali tým, že si ponecháme ľudí, ktorých potrebujú na svoj rozvoj. Z tohto dôvodu chceme prispievať k vzdelávaniu vysokokvalifikovaných pracovníkov v kľúčových odvetviach v krajinách pôvodu a musíme podporovať okružnú migráciu.

Na záver svojho krátkeho prejavu by som chcela pripomenúť, že európsku solidaritu je potrebné rozšíriť na rozvojové krajiny. Ak budeme hovoriť o uskutočniteľných veciach – schopnosť reagovať na súčasnú finančnú krízu tomu nasvedčuje – a ak budeme mať politickú vôľu, materiálne zdroje máme k dispozícii.

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážení predstavitelia Rady, diskusie kolegov poslancov sú jasne polarizované. Pravica má strach z nezákonného prisťahovalectva obrovských rozmerov. Pán Romagnoli tu už nie je a nemôže v diskusii pokračovať. Ľavica sa obáva, že nezákonní prisťahovalci si nebudú vedieť nájsť zamestnanie. Nechceme jedno ani druhé, teda ani nezákonné prisťahovalectvo obrovských rozmerov, ani zamestnávanie nezákonných prisťahovalcov, ktorým získajú legálne postavenie. Pomocou modrej karty však chceme dosiahnuť krok vpred smerom ku kontrolovanému prisťahovalectvu vysokokvalifikovaných pracovníkov do jednotlivých členských štátov Európskej únie.

Právne predpisy o modrej karte a štandardizovanom povolení na pobyt a na prácu sú presne tým nástrojom, ktorý členským štátom umožní reagovať a získať pre krajinu kvalifikovaných pracovníkov práve vtedy, keď ich potrebuje. Zavádzame aj štandardizované pravidlá na vydávanie modrých kariet a ich monitorovanie v celej Európe. Teší ma, že Rada začlenila do vykonávacích predpisov môj návrh na označenie modrej karty symbolom štátu, ktorý kartu vydal a na ktorý sa vzťahuje povolenie na prácu a pobyt. Znamená to, že Rakúsko bude mať červeno-bielo-červenú modrú kartu a ostatné štáty prijmú podobné riešenie.

Verím, že stimul, ktorý ľuďom umožňuje po troch rokoch začať pracovať v inom členskom štáte za predpokladu, že budú splnené požiadavky a zistená potreba, je pozitívnym krokom. Ďalšie dôležité pravidlo spočíva v tom, že platnosť modrej karty sa skončí, keď už pracovník ďalej jednoznačne nebude potrebný. Bude to jasné, keď bude pracovník nepretržite nezamestnaný viac než šesť mesiacov. V takomto prípade bude jednoznačné, že pracovník už ďalej nie je potrebný, a platnosť modrej karty sa skončí. Rád by som Rade navrhol, aby sa pracovníci po prepustení museli zaregistrovať na štátnych úradoch, lebo v opačnom prípade nebude možné skontrolovať, či už uplynulo šesťmesačné obdobie.

Na záver by som len chcel povedať, že modrá karta je nástroj, ktorý členským štátom umožňuje pružne reagovať. Pre Európsku úniu predstavuje príležitosť stať sa príťažlivým miestom na podnikanie a zostať ním. Je to stimul, aby sa vysokokvalifikovaní pracovníci nesťahovali do USA, Kanady alebo Austrálie, ale aby si radšej vybrali Európsku úniu za miesto, kde budú aspoň nejaký čas žiť a pracovať. Verím, že modrá karta predstavuje pozitívny krok smerom ku kontrolovanému prisťahovalectvu založenému na požiadavkách, príležitostiach a potrebách členských štátov.

  Stavros Lambrinidis (PSE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Komisie, viac než desať rokov nedošlo k významnej diskusii o tom, ako môžu členské štáty spolupracovať s cieľom zvýšiť príťažlivosť Európy ako cieľovej stanice pre zákonných prisťahovalcov, ktorých naše spoločenstvá potrebujú, a urobiť z nej humánnejšie miesto pre tých, ktorí už medzi nami žijú.

Nedávna „smernica o návrate“, ktorá, ako vieme, zaobchádza s mnohými chudobnými prisťahovalcami ako s obyčajnými zločincami, poukazuje na takmer monomanický spôsob, akým sa Európa sústreďuje na policajný prístup k prisťahovaleckej politike.

Existuje preto základný dôvod: väčšine členských štátov Európskej únie sa zatiaľ nepodarilo, po prvé, zaviesť účinné programy na integráciu prisťahovalcov, a po druhé, presvedčiť veľkú časť verejnosti, že nevyhnutný nárast mnohokultúrnych spoločenstiev je želateľný vývoj, ktorý podporuje náš hospodársky a sociálny rast.

V tejto súvislosti môžeme len privítať legislatívne iniciatívy, ktoré sú predmetom dnešnej rozpravy. Toto je možno prvý vážny pokus o vytvorenie spoločnej európskej politiky zákonného prisťahovalectva aj napriek tomu, že niektoré návrhy sú pomerne skromné a vyplývajú z nich problémy. Niektorým z týchto problémov sme sa venovali v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, napríklad – ako mnohí veľmi správne uviedli – riziku, že chudobné krajiny pripravíme o kvalifikovaných pracovníkov.

Zároveň sa tieto osobitné predpisy vzťahujú na minimálny počet takzvaných privilegovaných zákonných prisťahovalcov. Teraz potrebujeme odvážne legislatívne iniciatívy zamerané na zavedenie európskych predpisov o legálnej práci a určené miliónom ďalších osôb, ktoré naše hospodárstva a spoločenstvá potrebujú.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážený pán úradujúci predseda Rady, vysokokvalifikovaní pracovníci z tretích krajín Európsku úniu stále považujú za nepríťažlivé miesto, zatiaľ čo nekvalifikovaných prisťahovalcov prichádzajú tisíce. Európska prisťahovalecká politika preto potrebuje široký a dôsledný všeobecný prístup k mieru a bezpečnosti, európskej rozvojovej politike, integračnej politike a politike zamestnanosti.

Legislatívny návrh je pokusom o stanovenie spoločných kritérií skráteného postupu prisťahovaleckého konania pre vysokokvalifikovaných prisťahovalcov. Potrebujeme spoločné, jednotné definície prístupu na 27 trhov práce.

Všetci uznávajú, že Európska únia potrebuje možnosti na dlhodobé využívanie kvalifikovanej pracovnej sily z tretích krajín, aby zvýšila svoju konkurencieschopnosť a posilnila hospodársky rast. Na to sú však potrebné isté predpoklady. Ako členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci považujem za prvý predpoklad uznanie univerzitného vzdelania vysokokvalifikovaných osôb alebo trojročnú prax.

Rozvojová politika musí zaručiť dostupnosť pracovnej sily z tretích krajín. Pani spravodajkyňa, s ktorou pre nešťastnú udalosť súcitím, zdôrazňuje, že prisťahovalectvo na účely vysokokvalifikovaného zamestnania nie je dlhodobým riešením hospodárskych a demografických problémov, keďže, všeobecne povedané, hospodárske prisťahovalectvo ovplyvňuje vnútroštátne trhy práce v jednotlivých členských štátoch.

Zásadu subsidiarity musíme uplatňovať, až kým nebudeme mať jednotné sociálne systémy a jednotné pracovnoprávne predpisy. Európsky parlament preto odporúča prísne dodržiavanie zásady uprednostňovania Spoločenstva. Členské štáty musia určiť počet prisťahovalcov z tretích krajín, ktorých prijmú v rámci svojej národnej zvrchovanosti, a musia mať právo aj na stanovenie nulovej kvóty.

O vydávaní modrých kariet by mal sám rozhodnúť každý členský štát aj napriek splneniu predpokladov, pričom európska pridaná hodnota bude mať podobu mobility po dvojročnom oprávnenom pobyte v inom členskom štáte.

  Karin Jöns (PSE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, potreba spoločnej prisťahovaleckej politiky je naliehavejšia než kedykoľvek predtým, ak chceme dostať nezákonné prisťahovalectvo pod kontrolu, vyriešiť problémy súvisiace s demografickými zmenami, zvýšiť svoju konkurencieschopnosť a zároveň zabezpečiť vysoký stupeň sociálneho zmieru. V tomto bode sa Parlament zhodne. Z tohto dôvodu by som všetkým štyrom spravodajcom rada poďakovala za úzku spoluprácu.

Podľa našej skupiny však spoločná prisťahovalecká politika musí zahŕňať všetkých migrantov, inak nesplní naše požiadavky. Znamená to, že zásada rovnakého zaobchádzania sa musí vzťahovať na všetkých bez obmedzení, pokiaľ ide o práva zamestnancov, prístup k vzdelaniu a prístup k systémom sociálneho zabezpečenia. Preto by som vás chcela požiadať, aby ste zajtra hlasovali za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy našej skupiny. Rámcová smernica sa musí vzťahovať aj na sezónnych pracovníkov, utečencov a žiadateľov o dočasný azyl.

Čo sa týka modrej karty, rada by som zajtra zmenila výsledok hlasovania gestorského výboru tak, aby sa európsky pracovný trh otvoril nielen pre migrantov z krajín, s ktorými už máme uzavreté dohody o partnerstve. Takéto obmedzenia nesmú existovať a rada počujem, že Komisia má rovnaký názor.

Na záver by som ešte niečo chcela odkázať Rade. Vzhľadom na túto príležitosť vás naliehavo žiadam, aby ste prijali obe smernice naraz. Ak to s rovnakým zaobchádzaním myslíme vážne, nemôžeme najprv prijať zásady rovnakého zaobchádzania len pre vysokokvalifikovaných pracovníkov a neskôr možno aj pre ďalších migrantov.

  Inger Segelström (PSE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, najprv by som chcela poďakovať pani spravodajkyni Klamtovej a tieňovým spravodajcom za zaujímavú správu. Ako severská sociálna demokratka som dúfala, že podporíte návrh, aby sa modrá karta EÚ vzťahovala aj na kolektívne zmluvy. Myslím, že to bude potrebné, ale skutočnosť, že sa to neuplatní, ma nijako zvlášť neznepokojuje. Parlament sa však mal v tomto smere ujať vedenia.

Pozitívne je, že teraz je jasne ustanovené, že ak zamestnávateľ poruší pravidlá a neoverí si, či nezamestnáva nezákonných pracovníkov, dopúšťa sa trestného činu. Zároveň môže byť povinný spätne uhradiť nedoplatok mzdy a súvisiacich náhrad. Pozitívne je aj to, že občania tretích krajín sa môžu počas daného obdobia vrátiť domov a potom naspäť do EÚ. Je to dôkaz, že berieme vážne obavy tretích krajín z úniku mozgov. Som tiež spokojná s rozhodnutím, že členské štáty musia brať ohľad na vnútroštátne a regionálne trhy práce, a podporujem ho. Je to dôkaz, že osoby, ktoré už sú v našich domovských krajinách a sú nezamestnané, budú prvé na rade, pokiaľ ide o pracovné miesta. Je to najmä dôležité v týchto dňoch, keď sa v dôsledku úverovej krízy zvyšuje nezamestnanosť a keď najmä xenofóbia predstavuje hrozbu pre demokraciu v mnohých členských štátoch.

  Roselyne Lefrançois (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, najprv by som chcela poďakovať pani spravodajkyni a tieňovým spravodajcom za ich zmysel pre spoluprácu. Táto smernica je prvý dôležitý text týkajúci sa zákonného prisťahovalectva. Jej cieľom je podporiť príchod vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín na pôdu EÚ, pretože veľká väčšina z nich momentálne uprednostňuje Spojené štáty a Kanadu. Vďaka modrej karte budú teraz títo pracovníci môcť využívať početné práva pre seba a svoje rodiny.

Samozrejme, podstupujeme riziko obvinenia z podpory myšlienky selektívneho prisťahovalectva, ale chcela by som upozorniť na to, že Rada sa systematicky stavia proti horizontálnej smernici, ktorá by sa vzťahovala na všetkých pracujúcich prisťahovalcov. Ak teda Komisia chcela dúfať v mierny pokrok v oblasti zákonného prisťahovalectva, nemala inú možnosť než začať s vysokokvalifikovanými pracovníkmi, pri ktorých vedela, že bude ľahšie získať súhlas členských štátov. Je jasné, že ľutujem tento odvetvový prístup, ale v Socialistickej skupine v Európskom parlamente sme už tak dlho upozorňovali na výhradne represívny charakter európskej politiky v oblasti prisťahovalectva a žiadali o politiku zákonného prisťahovalectva hodnú svojho mena, že je podľa mňa dôležité podporiť tento prvý krok.

Nezabúdajme, že sa už pripravujú aj ďalšie texty, ktoré sa týkajú napríklad sezónnych pracovníkov a stážistov.

  Emine Bozkurt (PSE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, konečne sme urobili dôležitý krok. Európa je jednotná, pokiaľ ide o podmienky spoločného systému zamestnávania najkvalitnejších ľudí. To je pridaná hodnota, ktorú karta prináša. Tento krok je nevyhnutný, hoci podľa môjho názoru ide len o prvý krok. Keď získame isté skúsenosti s modrou kartou, musíme sa v nasledujúcom volebnom období pozrieť na ďalšie kroky.

Nesmieme zabúdať, že žijeme v pohnutých časoch. Z krátkodobého hľadiska môže v dôsledku finančnej krízy ľahko dôjsť k prepúšťaniu. Z tohto dôvodu je dôležité, aby systém modrej karty, ako je popísaný v správe pani Klamtovej, nechával priestor na politiku jednotlivých členských štátov. Členské štáty musia mať možnosť rozhodnúť, koľko migrantov s vysokou kvalifikáciou potrebujú a koľko sa ich v jednotlivých krajinách môže usadiť a pracovať bez toho, aby spôsobili únik mozgov v citlivých odvetviach tretích krajín, napríklad v zdravotníctve. Mali by sme sa však pozerať aj dopredu. Európa zúfalo potrebuje migrantov s vysokou kvalifikáciou. Najlepším možným riešením je preto čo najjednoduchší mechanizmus modrej karty, ktorý bude získavať skutočné talenty. Myslím, že toto riešenie je čiastočne vďaka pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Socialistickej skupiny v Európskom parlamente zahrnuté v momentálnom návrhu. Je tiež dôležité, aby sa osoby, ktoré už majú oprávnený pobyt v EÚ a spĺňajú ďalšie podmienky, nemuseli najprv vrátiť do svojich domovských krajín, ak chcú požiadať o vydanie modrej karty v členskom štáte EÚ.

  Harald Ettl (PSE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v najbližších 20 rokoch bude Európska únia potrebovať viac vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín. Iné štáty celé roky neprimerane využívali svoj potenciál v tejto oblasti. Právne predpisy vypracované EÚ sú vyvážené a zamerané na predchádzanie úniku mozgov z tretích krajín. Členské štáty budú určovať požiadavky v ktoromkoľvek momente. Celé to znie veľmi rozumne, no na druhej strane nám momentálne hrozí recesia v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy.

V celej Európe vzrastie nezamestnanosť a niektoré členské štáty už chcú ešte viac obmedziť voľný pohyb pracovníkov v rámci Európskej únie. Nebolo by v situácii, keď sme z ekologických dôvodov nútení meniť priemyselnú politiku, ešte rozumnejšie investovať do zvýšenia počtu a skvalitnenia vzdelávacích programov pre vysokokvalifikovaných zamestnancov, ktorí majú významný inovačný potenciál? Namiesto pytliačenia na najkvalitnejších zamestnancov z tretích krajín musíme všetko svoje úsilie sústrediť na túto úlohu. Len tak si z dlhodobého hľadiska dostatočne zabezpečíme budúcnosť.

  Genowefa Grabowska (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, všetci si pamätáme pracovné tábory otvorené na jeseň 2006 vo viacerých členských štátoch Európskej únie. V týchto táboroch v hrozných podmienkach pracovali nezákonní prisťahovalci bok po boku s občanmi členských štátov Európskej únie.

Táto situácia posunula vpred našu prácu na prisťahovaleckom balíku, o ktorého istých častiach dnes diskutujeme. Zdá sa mi, že sa uberáme správnym smerom. Návrh prináša civilizovanejšie pracovné podmienky a zjednodušuje pravidlá, ktoré sa vzťahujú na zamestnávanie a pobyt zákonných prisťahovalcov. Ako Poľka by som tiež chcela zdôrazniť našu solidaritu s občanmi tretích krajín, ktorí majú oprávnený pobyt v Európskej únii. Nesmieme ich diskriminovať.

Nemyslím si ani, že modrá karta ohrozí hospodárske záujmy občanov nových členských štátov alebo pre nich bude predstavovať konkurenciu. Skutočnosť je taká, že väčšina európskych trhov práce je už pre nás teraz otvorená a, ako je dobre známe, prechodné obdobia sa skončia skôr, než vstúpi do platnosti modrá karta.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE-DE). – (LT) Vážený pán minister, vážený pán komisár, dámy a páni, svet je čoraz otvorenejší, netýka sa to len Európy. Spôsobujú to moderné technológie a globalizácia a bojovať proti tejto skutočnosti je kontraproduktívne.

Blahoželám Francúzsku, ktoré počas svojho predsedníctva uskutočnilo dôležité iniciatívy, o ktorých dnes diskutujeme.

Záujmy Európskej únie sú jednoznačné: máme nedostatok pracovníkov, potrebujeme ich, rovnako ako vysokokvalifikovaných odborníkov, pretože naši občania využívajú svoje právo odísť, žiť a pracovať inde, kde sa im viac páči.

Zákonné prisťahovalectvo do EÚ je úplne prijateľným riešením problému. Je to aj naša reakcia na úlohy vyplývajúce z globalizácie a cieľa EÚ zvýšiť svoju konkurencieschopnosť.

Súhlasím s tým, že návrhy musia byť zosúladené navzájom a s ďalšími právnymi aktmi, je však nepochybné, že tieto problémy musíme vyriešiť. Ešte raz blahoželám obom spravodajcom a predsedajúcej krajine.

  Daciana Octavia Sârbu (PSE). – (RO) Návrh uznesenia, ktorého cieľom je zaviesť modrú kartu pre vysokokvalifikovaných prisťahovalcov, je zameraný na pritiahnutie vysokokvalifikovanej odbornej pracovnej sily z krajín mimo Európskej únie. Týmto prisťahovalcom má byť ponúknutá šanca legálne sa usadiť a pracovať v Európskej únii. Táto iniciatíva je prospešná v situácii, keď sa odhaduje, že v priebehu najbližších 20 rokov hrozí nebezpečenstvo neobsadenia 20 miliónov pracovných miest.

Rada by som však pripomenula, že občania Rumunska a Bulharska stále čelia obmedzeniam na pracovnom trhu a už teraz existujú obavy, že niektoré krajiny predĺžia prechodné obdobie o ďalšie tri roky. Vzhľadom na túto situáciu je teda nesmierne dôležité, aby sme ďalej nezvyšovali aj diskrimináciu európskych občanov.

  Marek Aleksander Czarnecki (ALDE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, demografické zmeny v Európskej únii a starnutie obyvateľstva sú okolnosti, ktoré vyvolávajú dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch z krajín mimo Európskej únie. Hospodárska migrácia je problém, ktorému musí Európska únia čeliť v rýchlo sa globalizujúcom svete. Členské štáty musia podľa môjho názoru vytvoriť integrovaný a jednotný prístup k európskej migračnej politike.

Strojárstvo a počítačové technológie sú oblasti, ktorým je potrebné v súvislosti s rozvojom a zamestnanosťou venovať osobitnú pozornosť. Ak chceme obmedziť nezákonné prisťahovalectvo, prijatie právnych predpisov Spoločenstva je nevyhnutné. Súhlasím s pani spravodajkyňou a pánom poradcom Masielom a podporujem zavedenie systému európskej modrej karty pre kvalifikovaných prisťahovalcov, ktorý má zjednodušiť zamestnávanie kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín.

  Tomáš Zatloukal (PPE-DE). – (CS) Mobilita ľudí z tretích krajín na území členských štátov Európskej únie predstavuje pre Európu v globalizovanom svete ovládanom neľútostnou hospodárskou súťažou významný problém. Prijímame spoločné európske predpisy, ktoré umožňujú riadenie prílevu migrantov do Európy a obmedzenie nezákonnej migrácie. Je správne uvítať návrh Komisie, ktorá chce urýchliť proces prijímania pracovníkov a poskytnúť im lepšie podmienky na pobyt s cieľom zvýšiť príťažlivosť EÚ pre vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín. Rozhodujúcim činiteľom nie je len rýchly proces prijímania pracovníkov bez byrokratických prekážok, ale aj spoločné a jednotné podmienky prístupu na všetkých 27 pracovných trhov jednotlivých krajín. Pri rozprave o oboch správach je potrebné uviesť, že v EÚ ešte stále existujú prekážky zamestnávania obyvateľov nových členských štátov.

  Toomas Savi (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, modrá karta Európskej únie je iniciatívou, ktorú rozvojové krajiny veľmi oceňujú. Keďže modré karty EÚ budú vydávať členské štáty, dá sa uvažovať o tom, že členské štáty by mohli po preskúmaní svojich pracovných trhov príliš často dospieť k záveru, že nie sú v situácii, ktorá by umožňovala zamestnávanie cudzincov, alebo že verejná politika členského štátu predstavuje isté prekážky pre úplné uplatňovanie politiky modrej karty EÚ. Obávam sa, že niektoré členské štáty by mohli narušiť účel modrej karty EÚ.

Cieľom vytvorenia modrej karty EÚ nebolo len uspokojenie dopytu po práci v členských štátoch, ale aj naštartovanie „cirkulácie mozgov“. Istým spôsobom ide o podporné opatrenie politiky rozvojovej spolupráce EÚ, pretože pracovníci s modrou kartou sa nakoniec vrátia do krajín pôvodu so skúsenosťami, ktoré sú pre pokrok nevyhnutné.

  Nicolae Vlad Popa (PPE-DE). – (RO) Podľa môjho názoru je mimoriadne dôležité, aby Európska únia zvýšila svoju príťažlivosť pre vysokokvalifikovaných pracovníkov najmä vzhľadom na skutočnosť, že momentálne je väčšina prisťahovalcov nekvalifikovaných. Títo pracovníci potrebujú priaznivé podmienky, jednotný systém regulácie vysťahovalectva a pohybu z jednej krajiny do druhej, ako aj platy, ktoré zohľadňujú ich kvalifikáciu.

Európsku modrú kartu je potrebné považovať aj za prostriedok na obmedzenie nezákonného prisťahovalectva, za súčasť dohody o prisťahovalectve a azyle, ako aj za súčasť riešenia problému nedostatku pracovnej sily, ktorý v najbližších desaťročiach postihne Európsku úniu.

Rád by som sa sústredil na názor, že občania nových členských štátov nesmú mať horšie postavenie ako občania tretích krajín. Je neprijateľné, aby isté štáty ponechali svoje pracovné trhy zatvorené pre obyvateľov nových členských štátov a na druhej strane ponúkali pracovné miesta vyžadujúce vysokú kvalifikáciu pracovníkom z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Demografické problémy a starnutie európskeho obyvateľstva nie sú jedinými dôvodmi, pre ktoré by mala byť modrá karta zavedená ako nástroj riadený Európskou úniou. Po rozšírení EÚ nastal obrovský odlev odborníkov z nových členských štátov. Odlev kvalifikovaných pracovníkov je dnes najzávažnejším problémom zamestnávateľov. Spôsobuje spomalenie investícií, čím obmedzuje hospodársky rozvoj.

Ak naše spoločnosti nebudú môcť nájsť kvalifikovaných pracovníkov na domácom trhu, doplatia na čínsku konkurenciu. Poľskí zamestnávatelia požadujú väčšie otvorenie pracovného trhu. Sú ochotní zamestnávať pracovníkov z krajín ako Ukrajina alebo Bielorusko. Zároveň by sme mali pamätať na to, že v rámci EÚ musia byť všetky výhody jednotné. Nesmieme zabúdať, že niektorí z tých, ktorí k nám prídu v rámci systému modrej karty, sa vrátia domov aj so skúsenosťami, ktoré získali v EÚ. Zároveň musíme pracovať aj na posilnení vzdelávania a systémov neustáleho rozvoja odborníkov, ktorých pracovné trhy našich členských štátov potrebujú.

  Janusz Onyszkiewicz (ALDE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som upozorniť na dve riziká, ktoré vyplynuli z rozpravy a z navrhovaných právnych predpisov.

Po prvé, príliš vysoké požiadavky kladené na občanov tretích krajín, ktorí sa tu zamestnajú. Požiadavku, že najmenej dva roky z päťročnej odbornej praxe museli pôsobiť vo vedúcej pozícii, považujem naozaj za prehnanú. V prípade zdravotnej sestry alebo odborníka na informačné technológie to nie je potrebné na to, aby mohli byť v našich podnikoch užitoční.

Druhým rizikom je úsilie zaviesť jednotnú minimálnu mzdu pre pracovníkov. Takýto predpis bude určite skazou pre základnú zásadu, ktorá by sa mala uplatňovať, a to zásadu rovnakej mzdy za rovnakú prácu. Mohol by totiž mať za následok, že niekto, kto príde pracovať do EÚ, bude zarábať viac než osoby, ktoré tu už pracujú.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, táto bohatá rozprava je dôkazom kvality vypracovaných správ. Ešte raz by som chcel poďakovať spravodajcom a spravodajcom výborov požiadaných o stanovisko, pánovi Masielovi, pani Jelevovej a pani Panayotopoulosovej. Rád by som uviedol, že ako vyplynulo z našej rozpravy, toto je skutočne významný krok vpred smerom k dosiahnutiu dohody o zákonnom prisťahovalectve. Pred štyrmi rokmi nikto nechcel nič počuť o nástrojoch Spoločenstva. Vieme, že o štyri roky sa budeme môcť posunúť ešte ďalej.

Blahoželám aj Komisii, ktorá prostredníctvom pána Barrota dokázala podnietiť túto rozpravu a zabezpečiť, že naše ambície v tomto smere rýchlo narastali. Vyslovujem pochvalu aj Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Pán Deprez našiel správne slová, rovnováhu a hlas rozumu. Podporuje otvorenú Európu a ja to vítam. Pani Rourová si s istými drobnými obmenami tiež želá, aby sa Európa pripravila na storočie pohybu obyvateľstva, ktoré sa usilujeme dosiahnuť. Ako zdôraznila pani Lefrançoisová, tieto dva texty sú začiatok, nie koniec, a ponechávajú priestor pre okružnú migráciu.

Pokiaľ ide o otázku uprednostňovania Spoločenstva, ktorú nastolili predovšetkým pani Grabowska, pani Gálová, pán Fava a pán Catania, chcel by som zdôrazniť, že modrá karta sa bude uplatňovať až po roku 2011, do ktorého sa musí skončiť platnosť prechodných opatrení z prístupových zmlúv, a že držiteľom poskytuje postavenie, ktoré nie je rovnocenné s postavením občanov EÚ. Okrem toho sme pripravení a ochotní zahrnúť do textu zásadu uprednostňovania Spoločenstva zakotvenú v prístupových zmluvách.

Čo sa týka početných poznámok o úniku mozgov – najmä zo strany pána Kreissla-Dörflera a pána Borghezia, pani Budreikaitėovej, pána Morena, pani Lambertovej a pani Rourovej – verím, že Európsky parlament vyjadril oprávnené obavy súvisiace so zahrnutím záruk do modrej karty, ktoré únik mozgov premenia na prílev mozgov. Nazdávam sa, že sa to dá zabezpečiť tromi hlavnými spôsobmi.

Po prvé, smernica nemá v žiadnom ohľade prednosť pred európskymi dohodami alebo dohodami medzi niektorými členskými štátmi a krajinami pôvodu, ktoré zostavili zoznamy povolaní, ktoré budú vylúčené z predmetu úpravy s cieľom zabezpečiť etický nábor v odvetviach postihnutých nedostatkom pracovnej sily. Po druhé, členské štáty musia niesť zodpovednosť v súvislosti s individuálnym posudzovaním prípadov: musia mať možnosť zamietnuť žiadosť o modrú kartu s cieľom zabezpečiť etický nábor. Napokon smernica musí podporovať okružnú migráciu vysokokvalifikovaných pracovníkov a, samozrejme, zdôrazňovať, ako už bolo podotknuté, požiadavky na vzdelávanie v krajine pôvodu.

Na druhej strane sa mi nezdá byť potrebné systematicky brániť vydávaniu modrých kariet v prípade, že neexistuje dohoda s krajinou pôvodu. Ako zdôraznil aj pán Barrot, myslím si, že by to viedlo k diskriminácii a preneseniu žiadostí na vnútroštátne systémy. Je preto lepšie posudzovať každý prípad individuálne.

Čo sa týka rozlišovania medzi vysokokvalifikovanými pracovníkmi a nekvalifikovanými pracovníkmi, o ktorom sa zmienili najmä pán Busuttil a pani Lefrançoisová, ale aj pani Lambertová, podľa mňa je potrebné postupovať krok za krokom. V súčasnosti, žiaľ, neexistuje v oblasti zákonnej migrácie konsenzus, aby sa na úrovni Spoločenstva prijímali opatrenia pre všetky segmenty trhu práce. Napriek tomu napredujeme, pretože existuje spoločný súbor práv pre všetkých pracovníkov z tretích štátov v Európskej únii. Je potrebné začať s vysokokvalifikovanými, sezónnymi, vyslanými pracovníkmi a stážistami. Štokholmský program nám môže umožniť posun vpred.

Na rozdiel od tvrdení pani Flautrovej a ďalších rečníkov práva zaručené modrou kartou neobsahujú žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o slobodu združovania alebo ďalšie pracovné práva, práve naopak. Modrá karta bude jediným nástrojom, ktorý migrantom umožní využívať právo na mobilitu pri uzatváraní kvalifikovaných odborných pracovných pomerov v Európskej únii, čo dnes nie je prostredníctvom vnútroštátnych systémov možné. To je hlavná výhoda tohto textu.

Aby som odpovedal aj na otázku pána Pirkera v súvislosti s obdobím, po uplynutí ktorého sa tieto výhody v prípade nezamestnanosti skončia – je pravdou, že ide o trojmesačné obdobie – predsedníctvo Európskej únie si želalo, aby bolo toto obdobie dlhšie, než sa uvádza v návrhu, no v tejto oblasti sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus. Niektoré členské štáty dokonca presadzovali, aby takáto lehota vôbec nebola stanovená, čo určite nezodpovedalo želaniu vyjadrenému predsedníctvom.

A napokon, aby som odpovedal pánovi Favovi, odôvodnenie 16 textu predloženého Radou neobsahuje zásadu rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o mzdu pracovníkov z tretích krajín a občanov Spoločenstva vyplácanú za rovnakú prácu. Zakotvuje ju článok 15 odsek 1 tohto textu.

  Jacques Barrot, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, obmedzím sa na doplnenie poznámok pána Jouyeta, ktorými podľa mňa dnes popoludní výstižne predstavil náš vzájomný záujem na vašej práci. Rád by som poďakoval všetkým rečníkom a všetkým spravodajcom, ktorí odviedli dobrú prácu.

Ešte raz by som chcel uviesť, že návrh smernice plne rešpektuje zásadu uprednostňovania Spoločenstva. Uprednostňovanie Spoločenstva je navyše zakotvené v zmluvách o pristúpení do Európskej únie, v ktorých sa uvádza, že ak členský štát uplatní dočasné obmedzenia voľného pohybu pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iného členského štátu, musí ich uprednostniť pred štátnymi príslušníkmi tretích krajín, pokiaľ ide o prístup na trh práce. Dávam to do pozornosti poslancom z nových členských štátov, pretože je to potrebné zdôrazniť.

Ďalej musím aj ja odpovedať tým, ktorí sa obávajú rizika úniku mozgov. Chcel by som pripomenúť, že návrh odporúča doložku o etickom nábore zameranú na obmedzenie a dokonca až zákaz aktívneho náboru zo strany členských štátov v rozvojových krajinách, ktoré už čelia vážnemu úniku mozgov.

Tento návrh dáva členským štátom aj možnosť zamietnuť žiadosti o vydanie modrej karty na základe posúdenia etickosti náboru. Máme opatrenia zamerané na zjednodušenie okružnej migrácie a máme povinnosť, na základe ktorej musia členské štáty Komisii poskytovať ročné štatistické údaje o uplatňovaní smernice, aby mohla monitorovať účinky tohto právneho predpisu.

Je pravda, že musíme zabrániť aktívnemu náboru v krajinách trpiacich akútnym nedostatkom, predovšetkým v africkom zdravotníctve. Toto všetko sa vyrieši rozvojom partnerstiev s krajinami pôvodu.

Po tretie, chcem jednoznačne uviesť, že po tomto texte budú nasledovať ďalšie návrhy Komisie. V marci budúceho roka predložím text o zákonnej migrácii sezónnych pracovníkov, platených stážistov a zamestnancov mnohonárodných a nadnárodných skupín, ktorí môžu byť presúvaní. Aj v tomto prípade, ako uviedla pani Lefrançoisová, ide len o začiatok a musíme pokračovať smerom k vytvoreniu úplného rámca pre zákonné prisťahovalectvo.

Chcel by som tiež jednoducho zopakovať, čo už povedal aj pán Jouyet: existuje úplne jednoznačné želanie zaobchádzať so všetkými týmito prisťahovalcami a novými migrantmi prichádzajúcimi do Európskej únie ako s osobami s rovnakými právami, čo je opäť odrazom ideálu nášho Európskeho spoločenstva.

V každom prípade beriem na vedomie mnohé pripomienky a poznámky. V najbližších mesiacoch budeme o tejto problematike migrácie ďalej diskutovať. Naozaj si myslím, že sa musíme naučiť zaoberať sa ňou s chladnou hlavou, veľmi objektívne a s veľkým zmyslom pre spravodlivosť. Musíme uznať, že potrebujeme aj prisťahovalectvo, ale také, ktoré pokrýva osobitný právny rámec, ktorý je spoľahlivý a spravodlivý pre všetkých.

  Manfred Weber, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Komisie, dámy a páni, v prvom rade by som chcel povedať, že som šťastný, že môžem pani Ewe Klamtovej odovzdať vaše pozdravy a vyjadriť vašu sústrasť. Rád by som vám tiež poďakoval za rozpravu a zdôraznil tri body.

Po prvé, chcel by som odmietnuť nacionalistickú rétoriku, ktorú sme si dnes v niektorých prípadoch vypočuli. V žiadnom prípade nezastupuje názor väčšiny poslancov tohto Parlamentu a je potrebné rezolútne ju odmietnuť.

Po druhé, rád by som sa, samozrejme, dotkol otázky zákonného prisťahovalectva, ktoré potrebujeme, ak chceme zabezpečiť, aby si naše národné hospodárstva zachovali schopnosť inovácie. Potrebujeme ho aj na boj proti nezákonnému prisťahovalectvu, pretože ide o dve strany jednej mince. Občania Európy od nás očakávajú, že budeme otvorení užitočnému a zákonnému prisťahovalectvu a že budeme zároveň bojovať proti nezákonnému prisťahovalectvu.

Po tretie, síce sa to dalo očakávať, pokiaľ ide o otázku modrej karty, ale rád by som uviedol aj to, že ide o prvý pozitívny krok smerom k predstaveniu spoločného obrazu celému svetu. Z tohto dôvodu verím, že by sme mali tento krok urobiť spoločne, aby sme sa na ceste posunuli o krok ďalej. Hlasujme zajtra za tento právny predpis.

  Patrick Gaubert, spravodajca. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vypočul som si mnoho vecí... Na úvod sa vyjadrím k rozprave. Rozprava bola pomerne zaujímavá. Nikoho nebudem citovať, no poviem, že Skupinu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov netreba poúčať, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv. Skupinu PPE-DE teší, že Európa je schopná dosiahnuť dohodu o spoločných nástrojoch na riadenie migračných tokov, ako aj to, že sa Európa neuzatvára sama do seba.

Máme migračnú politiku, ktorá je ľudská i prísna. Ľudská preto, že odmieta potupné životné podmienky nezákonných prisťahovalcov, ktorí žijú v našich krajinách – robíme, čo je v našich silách, aby sme mužom a ženám zabránili nasadať do člnov a riskovať svoje životy – a prísna preto, že odsudzuje priekupníkov a šéfov podsvetia.

Čo sa týka modrej karty a zjednoteného postupu vydávania povolení na pobyt, nášmu priateľovi pánovi Cataniovi odkazujem, že vo svojich krajinách potrebujeme mať elitu aj tých ostatných. Keď už sme pri tejto téme, práva zákonných prisťahovalcov budú rovnaké ako práva občanov Spoločenstva – nebudú ani väčšie, ani menšie.

Európa sa vo vzťahu k ostatným nepotrebuje vykúpiť, pokiaľ ide o migračnú politiku. Európa prisťahovalcov nepovažuje za podvodníkov či zločincov ani za ohrozenie našej bezpečnosti či pracovnej sily. Sú to muži, ženy a deti z mäsa a kostí, ktorí na našom území hľadajú lepší život, pretože doma nič nemajú.

Naším spoločným cieľom je pomáhať im a podporovať ich, aj keby to malo znamenať presviedčanie, aby zostali vo svojich krajinách. Naša migračná politika je dôstojná, otvorená, možno zameraná na bezpečnosť, ale môžeme na ňu byť hrdí v ich aj svojom vlastnom mene – ako môžeme byť zajtra hrdí pri hlasovaní o týchto dvoch správach týkajúcich sa európskej migračnej politiky.

  Predsedajúci. – Rád by som pani Klamtovej osobne vyjadril sústrasť s náhlou minulotýždňovou stratou otca. Stretol som sa s ňou krátko po tom, čo sa dozvedela túto správu, preto s ňou veľmi súcitím.

Spoločná rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 20. novembra.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – (RO) V prvom rade by som chcel privítať iniciatívu Komisie i stanovisko pani spravodajkyne, pretože sa nazdávam, že sme dosiahli významný pokrok v oblasti migrácie vysokokvalifikovaných pracovníkov, ktorý je nevyhnutný na splnenie lisabonských cieľov.

Myslím si však, že EÚ musí byť príťažlivá nielen pre vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín, ale aj pre mladých Európanov. Vzhľadom na to, že v hre je konkurencieschopnosť EÚ, nechceme, aby nastal únik mozgov v prospech USA alebo Kanady na úkor EÚ. Súčasnú iniciatívu je teda potrebné posilniť politikou zameranou na povzbudenie mladých Európanov.

Toto opatrenie je navyše potrebné uplatňovať osobitne starostlivo a zodpovedne vzhľadom na situáciu, pokiaľ ide o ľudské zdroje v niektorých odvetviach v krajinách pôvodu týchto migrantov, aby sme ešte viac neprehĺbili krízu ľudských zdrojov najmä v školstve a zdravotníctve.

A napokon, podporujem stanovisko pani Klamtovej, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady uprednostňovania Spoločenstva v procese náboru a o myšlienku uprednostňovania občanov nových členských štátov, na ktorých sa ešte stále vzťahujú obmedzenia v súvislosti s prístupom na trh práce. Ak sa tieto obmedzenia majú zachovať, uprednostňovanie považujem za minimálnu podmienku, pomocou ktorej sa zabezpečí, aby sa obyvatelia týchto krajín necítili ako druhoradí občania Európskej únie.

  Corina Creţu (PSE), písomne. – (RO) Rada by som upozornila na niektoré ustanovenia, ktoré by mohli mať diskriminačné účinky. Preto by som vás chcela požiadať, aby ste zvážili uprednostňovanie občanov nových členských štátov EÚ vo vzťahu k prisťahovalcom, ktorí pochádzajú z krajín mimo EÚ, čo sa týka prístupu na pracovný trh EÚ.

Iniciatíva modrej karty je prospešná, pretože sa ňou čiastočne vyrieši problém nedostatku vysokokvalifikovaných pracovníkov a môže zohrať významnú úlohu pri znižovaní nezákonného prisťahovalectva. Sú tu však aj ustanovenia znevýhodňujúce občanov krajín, ktoré nedávno vstúpili do Európskej únie. Nazdávam sa, že v situácii, keď majú Rumuni ešte úplne alebo čiastočne obmedzený prístup na pracovný trh väčšiny štátov EÚ, je nevyhnutné, aby mali členské štáty povinnosť zamietnuť žiadosti v odvetviach, v ktorých platné prechodné ustanovenia ešte stále obmedzujú prístup pracovníkov z krajín, ktoré nedávno vstúpili do EÚ. Obyvatelia štátov EÚ, hoci do nej vstúpili len prednedávnom, musia mať prednosť pred obyvateľmi krajín mimo EÚ.

Musím tiež varovať pred nebezpečenstvom úniku mozgov z rozvojových krajín, ktorý sa bude týkať kľúčových odvetví týchto krajín, napríklad zdravotníctva, školstva a výskumu, a vyvolá bumerangový efekt s rozsiahlymi následkami na celosvetovej úrovni.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Čo sa týka stanovenia podmienok vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania v EÚ (modrá karta) a zavedenia zjednoteného postupu vybavovania žiadostí o povolenie na pobyt a na prácu, okrem ďalších znepokojivých aspektov sa nazdávame, že tieto iniciatívy je potrebné posudzovať v kontexte celkovej prisťahovaleckej politiky EÚ.

Inými slovami, majú zmysel a prejavia sa v plnom rozsahu len v prípade, že budú začlenené do ďalších pilierov tejto politiky potvrdených v Európskom pakte o prisťahovalectve a azyle: kriminalizácia prisťahovalcov, záchytné centrá, smernica o návrate, hraničné kontroly, vytvorenie agentúry Frontex, readmisné dohody ako doložka dohôd o spolupráci.

Zavedením diskriminácie medzi prisťahovalcami sa modrá karta usiluje reagovať na neoliberálne ciele lisabonskej stratégie a potreby pracovnej sily v EÚ (stanovené kvótami), čím prisťahovalcov redukuje na pracovnú silu, podporuje drancovanie ľudských zdrojov tretích krajín – najmä najkvalifikovanejších pracovníkov – a uplatňuje v EÚ nebezpečné centralizované systémy na zhromažďovanie a zber údajov o prisťahovalcoch.

Inými slovami, modrá karta a zjednotený postup tvoria jeden z pilierov neľudskej prisťahovaleckej politiky EÚ, ktorou sa zavádza kriminalizácia prisťahovalcov, ich vyhosťovanie, vykorisťovanie a odmietanie.

  Magda Kósáné Kovács (PSE), písomne. – (HU) Prisťahovalectvo je už dlho jedným z najvýznamnejších hospodárskych a sociálnych problémov Európskej únie. V starnúcej Európe sa všetci zhodnú na potrebe posilnenia pracovnej sily s cieľom udržať a zlepšiť našu konkurencieschopnosť.

Podpora prisťahovalectva ako spoločné riešenie si vyžaduje nielen právne predpisy EÚ, ale aj spravodlivú stratégiu, ktorá v rovnakej miere zohľadní trvalo udržateľný rozvoj a sociálnu rovnováhu.

Správu pani Klamtovej o európskej modrej karte je potrebné oceniť, pretože zavádza prijateľnejšie podmienky zamestnávania vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín s prihliadnutím na rodinné okolnosti, ako aj ich možný dočasný návrat domov. Osobitne ma však teší, že sa touto problematikou zaoberáme zároveň so správou pána Gauberta o jednotnom povolení na pobyt a na prácu, vďaka čomu sa môžeme vyhnúť čo i len zdaniu toho, že Európa otvára dvere len vysokokvalifikovaným pracovníkom.

Čo sa týka vnútornej sociálnej rovnováhy EÚ, je potrebné podrobne preskúmať, do akej miery finančná a hospodárska kríza ako táto súčasná ovplyvňuje záujmy Európy. Samotný nárast nezamestnanosti vedie k sociálnemu napätiu, preto musíme zabrániť zvyšovaniu existujúceho vnútroštátneho etnického a rasového napätia prostredníctvom prisťahovalectva. Mohlo by to nielen podporiť rast extrémnej pravice, ale z dlhodobého hľadiska by to mohlo predstavovať aj zdroj nepriateľského postoja k EÚ napriek tomu, že Európska únia zohrala v kríze len stabilizujúcu úlohu.

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE), písomne. – (RO) Zavedenie modrej karty, ktorú EÚ potrebuje, pretože v niektorých odvetviach čelí nedostatku vysokokvalifikovaných pracovníkov, je krokom vpred v oblasti hospodárskej migrácie vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín.

Modrá karta by však mohla predstavovať aj krok späť, ak členské štáty nezamietnu žiadosti o výnimky z tohto systému pre tie časti pracovného trhu, kde je na základe prechodných opatrení ustanovených prístupovými zmluvami obmedzený prístup pracovníkov z nových členských štátov.

Cítim potrebu pripomenúť, že Spojené kráľovstvo a Írsko už vyjadrili svoje želanie predĺžiť o ďalšie tri roky obmedzenia na pracovnom trhu pre Rumunsko a Bulharsko.

Rád by som zdôraznil, že uplatňovanie politiky smernice o modrej karte znevýhodní európskych občanov voči obyvateľom tretích krajín. Hoci sa smernica odvoláva na zásadu uprednostňovania Spoločenstva, je zrejmé, že sa nedá uplatniť v prípade tých európskych občanov, na ktorých sa vzťahujú obmedzenia v niektorých oblastiach európskeho trhu práce.

Prosím, hlasujte za pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým sa toto vyjasní, aby sme nedospeli do situácie, že hospodárska migrácia z tretích krajín bude mať prednosť pred voľným pohybom medzi jednotlivými štátmi EÚ. Nové členské štáty si logicky želajú, aby sa nemuseli cítiť ako druhoradí členovia EÚ.

  Marianne Mikko (PSE), písomne. – (ET) Dámy a páni, modrou kartou sa vyriešia viaceré problémy pracovného trhu a prisťahovalectva. Modrá karta zohráva v boji proti nezákonnému prisťahovalectvu úlohu „cukru“. Ak Európa podporí a zjednoduší zákonné prisťahovalectvo, bude to predstavovať boj nielen proti nedostatku odborníkov, ale aj proti obchodovaniu s ľuďmi a nezákonnému prisťahovalectvu.

Podporujem myšlienku, že členské štáty musia mať právo rozhodnúť o tom, koľko kariet chcú ročne vydať. Zároveň by sme však vplyvom momentálnej hospodárskej krízy nemali skĺznuť do protekcionizmu. Musíme byť pripravení na prijímanie vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín. Nemali by sme v dôsledku súčasnej hospodárskej recesie zatvárať dvere talentovaným občanom tretích krajín.

Ak si chceme udržať medzinárodnú konkurencieschopnosť, potrebujeme jednotný prístup. Systém 27 rozličných povolení v Európskej únii bráni „mozgom“ v tom, aby prišli do Európy pracovať. Jednotný systém by mohol predstavovať riešenie, ktoré prispeje k prekonaniu súčasného obdobia recesie, nehovoriac o zlepšení dnešnej a najmä budúcej konkurencieschopnosti.

  Sirpa Pietikäinen (PPE-DE), písomne. – (FI) Európa v súčasnosti potrebuje a v budúcnosti bude potrebovať pracovnú silu s vyšším i nižším vzdelaním z krajín mimo hraníc EÚ. Aby EÚ bola schopná súťažiť so Spojenými štátmi americkými o vyškolených a vzdelaných prisťahovalcov, musí sa stať príťažlivejšou vyhliadkou. Zjednodušenie mobility pracovníkov zvonka je pre EÚ krokom správnym smerom, preto by som pani Klamtovej rada poďakovala za chvályhodnú správu. Modrou kartou sa v EÚ posilní mobilita vzdelaných pracovníkov z tretích krajín.

Nemali by sme však dopustiť, aby sa EÚ stala príťažlivejším miestom na prácu na úkor rozvojových krajín. Žiaľ, v dôsledku úniku mozgov tieto krajiny často strácajú kvalifikáciu a know-how potrebné na rozvoj. Keď EÚ pripravuje nové predpisy, mala by tento problém jednoznačne brať do úvahy. Je však potrebné zabezpečiť aj neustály aktívny rozvoj vysokého školstva v Európe i napriek tomu, že je jednoduché získať vyškolených a vzdelaných ľudí odinakiaľ.

Z nových právnych predpisov platných pre prisťahovalcov nesmie vyplynúť žiadna významná nerovnosť medzi občanmi tretích krajín a EÚ. Prísne definovanie odbornej pracovnej sily zo strany Parlamentu však vyvolá scenár nerovnosti, ak sa budú klásť neprimerané požiadavky na osoby prichádzajúce z tretích krajín, pokiaľ ide o ich vzdelanie a pracovné skúsenosti.

Nedostatok pracovnej sily ohrozuje Európsku úniu ako celok, nielen odvetvia vyžadujúce vysokokvalifikovaných pracovníkov. EÚ by preto mala rozšíriť systém zjednodušujúci pohyb pracovnej sily z tretích krajín na celé spektrum pracovníkov a nebrať si z torty len šľahačku.

  Mihaela Popa (PPE-DE), písomne. – (RO) Demografický deficit a starnutie obyvateľstva Európskej únie prinášajú riziko ohrozenia pracovného trhu, zdravotného a dôchodkového systému.

V tejto situácii bude modrá karta predstavovať protiváhu amerického systému zelenej karty, ktorý sa ukázal ako naozaj úspešný. Približne 50 % vysokokvalifikovaných pracovníkov si totiž vyberá trh Spojených štátov alebo Kanady.

Som presvedčená, že je pre nás mimoriadne dôležité zaviesť jednotný systém prisťahovalectva pre všetkých 27 členských štátov, aby každý štát Európskej únie mohol mať úžitok z pridanej hodnoty, ktorú prináša vysokokvalifikovaná pracovná sila.

Za rovnako dôležité považujem aj to, aby EÚ prejavila týmto odborníkom patričné uznanie tým, že im ponúkne spravodlivé a nediskriminačné platy.

Na záver by som však veľmi rada spomenula skutočnosť, že pracovný trh EÚ ešte nie je úplne otvorený pre pracovníkov z nových členských štátov. Preto musíme byť veľmi opatrní, aby prijaté opatrenia de facto nediskriminovali občanov Európskej únie.

  Katrin Saks (PSE), písomne. – (ET) V súvislosti s modrou kartou ma znepokojujú dva problémy.

Z európskeho hľadiska je prílev mozgov vynikajúci. V porovnaní s Amerikou, Austráliou alebo Kanadou je počet odborníkov, ktorí prišli do našich krajín, podstatne nižší. Takéto „lákanie“ je však v protiklade s našou ďalšou zásadou, ktorá hovorí o tom, že problematiku migrácie je treba riešiť globálne a že musíme podporovať hospodársky rozvoj tretích krajín, aby sme znížili migráciu, najmä tú nezákonnú. Či si to už chceme pripustiť alebo nie, „mozgy“, o ktorých tu snívame, potrebujú tretie krajiny na to, aby zlepšili život svojich obyvateľov.

Z pohľadu Európy, kde je silná konkurencia, by bolo prirodzene prínosné získať nových odborníkov, a to tým viac, že podľa výskumov je proces ich začlenenia do novej spoločnosti omnoho jednoduchší a rýchlejší. Ani to nie je druhoradá záležitosť.

Ďalší problém podľa mňa spočíva v tom, že v súvislosti s hospodárskymi ťažkosťami a rastom nezamestnanosti negatívny postoj k migrantom ešte zosilnie. Obávam sa aj vnútorného prisťahovalectva v rámci EÚ. Dúfam však, že stúpenci extrémne pravicových politických strán to nevyužijú a že obmedzenia, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú na niektoré členské štáty, budú v blízkej budúcnosti odstránené. Bude to prospešné pre EÚ ako celok.

PREDSEDÁ: PÁN ONESTA
podpredseda