Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Rozpravy
Streda, 19. novembra 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

14. Hodina otázok (otázky pre Komisiu)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hodina otázok (B6-0484/2008). Komisii boli predložené nasledujúce otázky.

Prvá časť

 
  
  

Otázka č. 33, ktorú predkladá Stavros Arnaoutakis (H-0800/08)

Vec: Informovanosť občanov o opatreniach EÚ na ich ochranu pred medzinárodnou finančnou krízou.

V odpovedi na moju ústnu otázku H-0075/08(1) o dosahu medzinárodnej úverovej krízy počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu, ktoré sa konalo minulý rok v marci, Komisia vyhlásila, že v 27 členských štátoch EÚ môžeme očakávať 0,5 % pokles miery rastu EÚ, nárast inflácie a deficit zahraničného obchodu vo výške 185 000 miliónov EUR. Komisia zdôraznila, že najlepší spôsob na vyriešenie medzinárodnej krízy je pokračovať v štrukturálnych reformách a makroekonomickej politike, a poukázala na to, že protekcionizmus nie je riešením. V súčasnosti sme svedkami ďalšieho rozširovania finančnej krízy, ktorá v súčasnosti ovplyvňuje aj veľké koncerny.

Zmenili sa údaje, ktoré Komisia pôvodne poskytla? Ako bude európskych občanov informovať o dôsledkoch krízy a aké vecné opatrenia prijme na ich ochranu?

 
  
MPphoto
 

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Komisia predstavila jesennú prognózu 3. novembra. Tá naznačuje, že hospodárska perspektíva je neradostná: predpokladá, že hospodársky rast sa v roku 2009 zastaví, pričom sa v Európskej únii zvýši o skromné 0,2 %.

Rok 2010 by mal byť rokom postupnej obnovy pre väčšinu hospodárstiev EÚ s plánovaným rastom 1,1 percenta pre EÚ ako celok. V dôsledku toho sa predpokladá rast nezamestnanosti v EÚ na 7,8 % v roku 2009 a jej ďalšie zvýšenie v roku 2010.

Nasledujúci rok však predpokladáme rýchle zníženie inflácie v EÚ na 2,4 % a jej ďalšie znižovanie v roku 2010.

Niet pochýb, že problémy, ktorým čelíme, sú vážne. Komisia preto pripravuje komplexnú stratégiu na riadenie hospodárskej krízy a obmedzenie hospodárskej recesie. Základ tejto stratégie je upravený v oznámení s názvom Od finančnej krízy k obnove: Európsky rámec pre akciu, ktorý naznačuje, ako by mala EÚ riešiť ďalšie fázy krízy jednotným, koordinovaným spôsobom.

Činnosť by mala smerovať k trom cieľom: po prvé, k budovaniu novej architektúry finančného trhu na úrovni EÚ, po druhé, k zvládnutiu vplyvu na reálne hospodárstvo a do tretice, ku koordinácii celosvetovej reakcie na finančnú krízu.

Komisia navrhne 26. novembra podrobnejšiu verziu tohto plánu EÚ na obnovu v rámci lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Naším cieľom je spojiť série cielených krátkodobých iniciatív, ktoré pomôžu čeliť nepriaznivým účinkom na širšie hospodárstvo, a súčasne prepracovať strednodobé a dlhodobé opatrenia lisabonskej stratégie pri zohľadnení krízy.

 
  
MPphoto
 

  Stavros Arnaoutakis (PSE). (EL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, ďakujem za odpoveď. Musíme však dnes povedať európskym občanom, že reagujeme na úverovú krízu bánk, a mali by sme vliať peniaze do reálneho hospodárstva. Európski občania tiež chcú, aby táto kríza bola pre Európu, pre občiansku Európu, príležitosťou.

Moja otázka znie: budú v nasledujúcich rokoch vložené peniaze do verejných investícií a verejných prác?

 
  
MPphoto
 

  Reinhard Rack (PPE-DE). (DE) Vážená pani podpredsedníčka, ak sú dostupné aktuálne údaje, je potrebné rýchle rozhodovanie. Problémom je, že Komisii, ktorá má podobu kolektívneho orgánu, vo všeobecnosti trvá veľmi dlho rozhýbať veci. Existujú nejaké osobitné pravidlá pre situácie podobné tej, s ktorou sme v súčasnosti konfrontovaní? V ostatných prípadoch predchádza výsledku Komisie ako kolektívneho orgánu skutočne dlhá doba.

 
  
MPphoto
 

  Danutė Budreikaitė (ALDE). (LT) Vážený pán predsedajúci, pani Wallströmová, skúsenosti svedčia o tom, že členské štáty samy hľadajú cestu z dôsledkov finančnej krízy a hospodárskej recesie.

Aký máte názor na protikrízové opatrenia? Ponúkajú zvýšené dane, rozšírenie základu dane a zvýšenie DPH účinnú cestu z krízy počas takej zložitej situácie?

 
  
MPphoto
 

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Najdôležitejšia otázka práve teraz znie: aké sú ďalšie kroky Komisie v nasledujúcom týždni na skutočné vyrovnanie sa s účinkami na reálne hospodárstvo?

Predstavíme balík, na ktorom sa v súčasnosti pracuje, v ktorom určíme rôzne oblasti politiky, v ktorých, podľa nášho názoru, môžeme zmierniť vplyv na skutočné hospodárstvo v krátkom čase, pridržiavajúc sa pritom existujúceho materiálu – podmienok reformných priorít lisabonskej stratégie. To bude rámec, v ktorom budeme konať. Dúfame, že dokážeme nájsť opatrenia, ktoré pomôžu rozhýbať celkový dopyt. Na strane dopytu chceme redukovať inflačné tlaky a pomôcť kúpnej sile domácností.

Musíme urobiť viac na trhu práce a, ako ste povedali, pre priame investície. Dúfame, že to pomôže tiež záležitostiam a opatreniam prijatým v súvislosti s balíkom o energetike a zmene klímy, pretože budeme potrebovať peniaze na investície. Dúfame, že pomôžeme prekonať toto zložité obdobie. Napríklad na trhoch práce môžu byť veľmi užitočné aktivačné politiky.

Pri odpovedi na poslednú otázku chcem povedať, že chceme, aby členské štáty koordinovali svoju činnosť. Myslíme si, že by bolo najhoršie, keby sa všetky vybrali rôznymi smermi a robili veci, o ktorých si myslia, že sú pre ich vlastný členský štát správne. Chceme, aby radšej čo najviac diskutovali, koordinovali a spolupracovali, pretože účinky pocíti celé európske hospodárstvo. Uprednostňujeme koordinovanú činnosť.

A v súvislosti s dlhým časom realizácie alebo dlhou dobou prípravy? Boli by ste prekvapení. Ako som povedala včera, v diskusii o finančnej kríze, Komisia po prvýkrát dokázala predložiť návrhy do 24 hodín. Na túto veľmi vážnu krízu musíme reagovať takým spôsobom, aby sme nemíňali príliš veľa času na prípravu rozličných návrhov.

Boli sme všetci poučení alebo sme chceli všetci vidieť v našich vlastných oblastiach politiky to, ako dokážeme pomôcť, ako dokážeme prekonať dlhé obdobie prípravy, ako dokážeme pracovať rýchlejšie, pritom to však robiť koordinovane a zdvorilým spôsobom. Snažíme sa predložiť návrhy čo najrýchlejšie a využívame všetky naše sily ako je to len možné. To je v tomto okamihu pre Komisiu východiskový bod.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Otázka č. 34, ktorú predkladá Bogusław Sonik (H-0850/08)

Vec: Harmonizácia prípustnej hladiny alkoholu v krvi vodičov v členských štátoch EÚ

V mnohých členských štátoch, napríklad v Spojenom kráľovstve, Taliansku, Írsku a Luxembursku, bolo stanovené obmedzenie na množstvo alkoholu v krvi vodiča motorového vozidla na 0,8 mg/l. Na Slovensku a v Maďarsku, ktoré neumožňujú riadiť vozidlo nikomu, kto skonzumoval čo i len najmenšie množstvo alkoholu, by sa s týmto množstvom alkoholu v krvi dopustili vážneho porušenia zákona. Pravidlá týkajúce sa riadenia motorového vozidla stanovené v poľskom zákone o cestnej premávke z 20. júna 1997 (Úradný vestník č. 108, 2005, bod 908, v znení neskorších zmien a doplnení) určili povolené množstvo alkoholu v krvi na 0,2 mg/l. Riadenie s množstvom alkoholu v krvi presahujúcim úroveň 0,5 mg/l je trestným činom spojeným s odňatím slobody na dobu do dvoch rokov.

Plánuje Komisia vzhľadom na súčasný trend smerom k štandardizácii právnych predpisov týkajúcich sa cestnej premávky v rámci EÚ prijať kroky k jednotnej úprave povolených hladín alkoholu v krvi pre vodičov v členských štátoch EÚ?

 
  
MPphoto
 

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v skutočnosti Komisia v roku 1988 navrhla smernicu o najvyššom povolenom množstve alkoholu v krvi vodičov, ale vzhľadom na neexistenciu dohody medzi členskými štátmi a Komisiou sa musela Komisia uspokojiť so schválením odporúčania zo 17. januára 2001, že maximálna prípustná koncentrácia alkoholu v krvi by mala byť upravená vo všetkých členských štátoch na 0,5 mg/ml. V súčasnosti majú v Európskej únii len tri členské štáty, Írsko, Malta a Spojené kráľovstvo, vyššie maximálne množstvo alkoholu v krvi, než je táto hodnota.

Odporúčanie Komisie tiež predpokladalo zníženie množstva alkoholu v krvi na 0,2 mg/ml pre niektoré kategórie vodičov vrátane začiatočníkov, ktorých sa týka prvá otázka váženého pána poslanca. V skutočnosti sú začínajúci vodiči hlavnými obeťami nebezpečenstva na cestách, a preto je nevyhnutné čo najviac obmedziť rizikové faktory, ktoré sa ich týkajú, napríklad povolením maximálneho množstva alkoholu v krvi pre túto kategóriu, ako som povedal, najviac na 0,2 mg/ml. Súvisí to s opatrením známym ako „nulová tolerancia“, ktoré je upravené pre túto kategóriu vodičov v oznámení schválenom Komisiou v októbri 2006 a ktoré upravuje stratégiu pre podporu členských štátov na zníženie škôd spôsobených alkoholom.

Dámy a páni, na základe týchto faktov si Komisia, nanešťastie, nemyslí, že členské štáty prijmú právne predpisy zamerané na ďalšiu harmonizáciu povoleného množstva alkoholu v krvi v rámci EÚ. Napriek uvedenému Komisia nezamýšľa ostať nečinná v súvislosti s čímsi, čo ostáva jednou z hlavných príčin smrti na európskych cestách.

Komisia prijala rôzne opatrenia v tejto veci. Po prvé a predovšetkým v súvislosti s cestnými kontrolami Komisia v odporúčaní zo 6. apríla 2004 presadzovala zintenzívnenie náhodných kontrol alkoholu v krvi pomocou účinného zariadenia na meranie alkoholu v krvi analýzou vydychovaného vzduchu na tých miestach a v tých časoch, kde a keď je pravidelne pozorované nadmerné požívanie alkoholu vodičmi.

Dámy a páni, musím tiež zdôrazniť, že riadenie pod vplyvom alkoholu patrí medzi delikty, ktoré sú upravené v návrhu smernice uľahčujúcej cezhraničné uplatňovanie pravidiel bezpečnosti cestnej premávky, ktorý schválila Komisia v marci tohto roka a v súčasnosti o ňom diskutuje Rada a Parlament.

Na poslednom zasadnutí Rady pre dopravu som dokázal ministrom zdôrazniť toto: tvárou v tvár strate ľudských životov sa nemôžeme zastaviť na právnych malichernostiach alebo diskusii o tom, či ide o otázku súvisiacu s prvým alebo tretím pilierom, pretože, bohužiaľ, právne debaty prinášajú len málo úžitku pri zvládaní a riešení takých vážnych problémov, ako sú dopravné nehody.

Rád by som využil túto parlamentnú rozpravu, aby som upozornil na to, že štyri priestupky, s ktorými predložená smernica počíta, zapríčiňujú tri zo štyroch dopravných nehôd. Okrem jazdy pod vplyvom alkoholu sú to: prekročenie povolenej rýchlosti, nepoužitie bezpečnostných pásov a jazda pod vplyvom omamných látok. To znamená, že Európska únia môže a musí vykonať mnoho. Preto opäť vyzývam Parlament, aby išiel vpred smerom, ktorý už určilo hlasovanie vo Výbore pre dopravu a cestovný ruch.

Už budem skutočne končiť, pán predsedajúci. Komisia s cieľom pripraviť v blízkej budúcnosti konkrétne návrhy týkajúce sa jazdy pod vplyvom psychoaktívnych látok spustila v októbri 2006 výskumný projekt rozvrhnutý na štyri roky a plánovaný na zlepšenie poznania v tejto oblasti a sformulovanie riešení. Ide o projekt DRUID, o ktorom dobre viete.

Napokon by sa mala zdôrazniť finančná podpora poskytnutá Komisiou na informačné kampane. Ide zvlášť o kampane organizované mladými ľuďmi s cieľom upozorniť ostatnú mládež na nebezpečenstvo konzumácie alkoholu a užívnia drog počas jazdy autom. Jedným príkladom za všetky je kampaň s názvom Bob, ktorá bola veľmi úspešná v celej Európe. Mali by sme si tiež spomenúť na aktivitu Komisie, ktorá pozvala Kimiho Raikkonena, bývalého víťaza svetovej súťaže Formula jeden, do Bruselu, aby sa stal osobnosťou kampane Európskej únie za bezpečnosť na cestách, ako aj na deň venovaný cestnej bezpečnosti vo veľkomestách, ktorý sa konal 10. októbra v Paríži a ktorý je ďalším prejavom veľkého angažovania sa Európskej komisie v otázkach bezpečnosti na cestách. Tú som zaradil medzi svoje priority počas rozpravy o dôvere, ktorá nasledovala po mojom vymenovaní za európskeho komisára pre dopravu.

Dámy a páni, viac sa, žiaľ, robiť nedá, ale dúfam, že som na vašu ústnu otázku odpovedal dostatočne podrobne.

 
  
MPphoto
 

  Bogusław Sonik (PPE-DE). (PL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dovoľte, aby som vám poďakoval za odpoveď a povzbudil vás pri prijímaní odvážnejších krokov. Potrebujeme prijať a aktualizovať smernicu zavádzajúcu úplný zákaz jazdy pod vplyvom alkoholu. Nesmieme sa podriadiť lobovaniu výrobcov alkoholu a ich vplyvu a nesmieme sa ich báť. Máme právo na bezpečné cesty a mali by sme začať s mládežou. Musíme byť odvážni pri presadzovaní týchto projektov.

 
  
MPphoto
 

  Jörg Leichtfried (PSE). (DE) Vážený pán podpredseda, chcel by som využiť túto krátku príležitosť na položenie dvoch otázok. Po prvé, povedali ste, že nie sú celkom vhodné politické podmienky na nariadenie tohto druhu. Chcel by som vedieť, kde spočíva hlavná opozícia? Pochádza zo strany jednotlivých štátov alebo zo strany veľkých lobistických skupín? Čo bráni Komisii niečo v tomto prípade urobiť?

Moja druhá otázka sa týka skutočnosti, že čoraz viac štúdií preukázalo, že je veľmi nebezpečné fajčenie v autách. Na jednej strane je to veľmi nezdravé a na druhej, odvracia to pozornosť a spôsobuje únavu. Pýtam sa, či s tým Komisia zvažuje niečo robiť na európskej úrovni.

 
  
MPphoto
 

  Colm Burke (PPE-DE). – Moja otázka sa týka Írska, kde pri tragických nehodách figurovalo veľké množstvo mladých ľudí jazdiacich v aute bez spolujazdcov.

Chcel by som vedieť, či bol v rámci Európy uskutočnený výskum na túto tému a či by sme mohli obnoviť program vzdelávania mladých ľudí v jazde autom. Je potrebné vykonať množstvo práce a chcel by som požiadať, aby sme obnovili vzdelávacie programy v najskoršom možnom čase.

 
  
MPphoto
 

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem za predložené otázky, pretože mi umožnia viac objasniť stanovisko Európskej únie.

Pán Leichtfried, keď ste správne hovorili o politických problémoch, ktoré nás postretli, politické problémy sa týkajú členských štátov, ale videli sme, že návrh Komisie nebol, bohužiaľ, napriek veľkej snahe prijatý. Napriek nezhodám s členskými štátmi v súvislosti s návrhom smernice sme vytrvali a budeme v tom pokračovať. Teraz opakujem to, čo som povedal počas vypočutia, na ktorom som získal dôveru Komisie a Parlamentu. Budem pokračovať v presadzovaní bezpečnosti na cestách ako jednej zo svojich priorít.

Chcem ďalej podporovať všetky projekty a programy DRUID. To je moja odpoveď váženému pánovi poslancovi, pokiaľ ide o otázku poskytovania informácií mladým ľuďom a vzdelávania mládeže. To by malo byť prioritou. Nie sú to nástroje, ktoré spôsobujú nehody; samozrejme, je dôležité mať bezpečné nástroje. Je dôležité mať bezpečné cesty a tento Parlament spolu s Komisiou rozhodol o prijatí istých rozhodnutí súvisiacich s infraštruktúrou. Hlavným problémom je však vzdelávať tých, ktorí sedia za volantom alebo v sedle motocykla.

Máme povinnosť začať vzdelávať mladých ľudí, a preto úplne súhlasím s vaším stanoviskom a urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby som zabezpečil, že programy vzdelávania mladých ľudí na školách budú vždy financované Európskou úniou a Komisiou. Dámy a páni, nebola náhoda, že som vybral za osobnosť Komisie bývalého svetového víťaza, keďže je mladým mužom.

Mali by sme sa snažiť o komunikáciu s mladými ľuďmi prostredníctvom mladých ľudí, ktorí nekážu, ako to možno robia hlavy rodín, ale ktorí sú schopní vysvetliť súčasné riziká, pretože v skutočnosti sa všetci mladí ľudia cítia nezraniteľní, keď odchádzajú z diskotéky. Bohužiaľ to tak nie je a my musíme pracovať so školami, musíme pracovať s rodinami, aby sme zabezpečili, že všetkým mladým ľuďom ukážeme riziká, ktoré podstupujú zakaždým, keď sedia za volantom a zvlášť, ak pritom požijú alkohol alebo vezmú drogu.

V súvislosti s otázkou fajčenia požiadam útvary Komisie, aby preskúmali, či skutočne existujú ďalšie riziká pre fajčiarov. Nie som schopný vám poskytnúť odpoveď, pretože z vedeckého pohľadu ju nepoznám, ale ako som povedal, poverím útvary, aby to preverili.

Verím, že som odpovedal aj na otázku pána Sonika, potvrdením svojho záväzku a myslím si, že ho môžem potvrdiť aj v mene Komisie (za komunikáciu je zodpovedná aj pani podpredsedníčka Wallströmová), že urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme občanom, a predovšetkým mladým občanom, ktorí sú, prirodzene, začiatočníkmi, poskytli informácie o rizikách a nebezpečenstvách, ktoré podstupujú vždy, keď cestujú vozidlom.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Otázka č. 35, ktorú predkladá Katerina Batzeliová (H-0861/08)

Vec: Medziinštitucionálna dohoda o „Komunikovaní o Európe v partnerstve“

Zástupcovia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 22. októbra 2008 podpísali historicky prvé politické vyhlásenie o medziinštitucionálnej dohode o komunikovaní priorít EÚ. Táto dohoda má maximálnu politickú dôležitosť, pretože sa snaží poskytnúť účinné riešenie hlavného problému demokracie, ktorý spočíva v tom, že európski občania nie sú primerane informovaní, ale prichádza tiež v rozhodujúcom období, keďže sme na začiatku volieb v EÚ.

Aké budú priority a základný odkaz jednotnej komunikačnej politiky Komisie v nasledujúcom roku, najmä počas prípravy volieb?

Ako bude propagovaná spolupráca medzi tromi inštitúciami Spoločenstva pri spoločnom výbere priorít a cieľov tejto komunikačnej stratégie a tiež ich spolupráca s príslušnými národnými orgánmi? Najmä aký bude vzťah medzi Spoločenstvom a národnými komunikačnými stratégiami súvisiacimi s EÚ?

Aké zdroje budú vyčlenené na uskutočnenie novej komunikačnej stratégie Spoločenstva a akú úlohu budú pritom zohrávať nové komunikačné technológie? Akú úlohu bude v tejto súvislosti hrať viacjazyčnosť?

Ktoré zdroje Spoločenstva budú využité na financovanie jednotlivých opatrení v rámci novovytvorenej komunikačnej stratégie?

 
  
MPphoto
 

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Parlament, Komisia a Rada posilnili vzájomnú spoluprácu v oblasti komunikácie o EÚ a 22. októbra tohto roka podpísali politické vyhlásenie o komunikovaní o Európe v partnerstve. Veľmi pekne vám ďakujem za veľkú podporu v tejto veci. Toto je prvýkrát, čo sme sa dohodli na spoločnom postupe pri komunikácii.

Komunikácia je účinnejšia a efektívnejšia, ak sa uskutočňuje koordinovane pri prioritných témach. Okrem toho si vyžaduje politickú angažovanosť všetkých subjektov vrátane členských štátov. Všetky inštitúcie sú zodpovedné za komunikáciu s občanmi o Európskej únii. Politické vyhlásenie však, a dovoľte, aby som to zdôraznila, rešpektuje aj individuálnu zodpovednosť každej inštitúcie EÚ a členských štátov za vlastné komunikačné stratégie a priority.

Spoločné komunikačné priority sú jadrom politického vyhlásenia a dohodne sa o nich medziinštitucionálna skupina pre informácie (MSI), v ktorej sú zastúpení predstavitelia každej inštitúcie. Už sme určili a odsúhlasili, že v roku 2009 budeme mať štyri spoločné priority: európske voľby, energetiku a zmenu klímy, 20. výročie demokratických zmien v strednej a východnej Európe a, samozrejme, trvalo udržateľnú zamestnanosť, rast a solidaritu v Európe.

Realizáciu zabezpečia spoločne Parlament, Komisia a Rada a tiež členské štáty. Budeme sa preto snažiť dosiahnuť synergiu s národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi a tiež s predstaviteľmi občianskej spoločnosti. Naše zastúpenia a informačné kancelárie Parlamentu v členských štátoch budú pracovať s národnými orgánmi na spoločných aktivitách prispôsobených národným podmienkam. Ak to bude potrebné, uskutočníme primerané administratívne opatrenia medzi úradmi na úrovni EÚ a na národnej úrovni a túto činnosť primerane finančne podporíme.

Je zbytočné dodávať, že naše inštitúcie a členské štáty budú pri tejto činnosti rešpektovať viacjazyčnosť a kultúrnu rozmanitosť. Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti spomenula, že Komisia je v otázkach viacjazyčnosti veľmi aktívna. Popri iných opatreniach boli našim zastúpeniam v členských štátoch pričlenení prekladatelia s cieľom uspokojiť miestne potreby a pomôcť informovať o Európe v jazyku svojich občanov.

Realizácia spoločných komunikačných priorít napokon poskytne európskym, národným a regionálnym politikom skvelú platformu na diskusie s občanmi o otázkach EÚ v čase pred európskymi voľbami. Dúfam, že to bude mať pozitívny vplyv na účasť voličov.

 
  
MPphoto
 

  Katerina Batzeli (PSE). (EL) Ďakujem veľmi pekne za odpoveď, pani Wallströmová. Po prvé by som chcela vyhlásiť, že táto medziinštitucionálna dohoda smeruje predovšetkým a najmä k zavedeniu jednotnej európskej komunikačnej politiky, ktorú musia prijať plynule, pomaly, ale isto, všetky inštitúcie Spoločenstva, aby občania dostávali štandardné informácie.

Po druhé by som chcela požiadať o niekoľko vysvetlení v otázke financovania navrhnutých činností. Budú začlenené do existujúcich programov? Bude vytvorená nová oblasť, takže vznikne rozpočet pre informovanie? Ako budú financované sektorové programy? Bude komunikačná politika samostatnou alebo spolufinancovanou politikou?

 
  
MPphoto
 

  Reinhard Rack (PPE-DE). (DE) Vážená pani predsedajúca, papier môže byť všestranne užitočný, no je čoraz jasnejšie, že prestal byť dostatočne informatívny. Prioritu v našej informačnej politike musia dostať elektronické médiá – televízia a internet. Moja otázka preto smeruje k tomu, či dokážeme tento trend identifikovať v súčasnej stratégii. Po druhé, potešilo ma, že v tomto smere sa osobitne počíta s miestnymi a regionálnymi televíznymi spoločnosťami. Má to väčší význam, než riešiť nedostatky veľkých verejnoprávnych televíznych spoločností.

 
  
MPphoto
 

  Marian Harkin (ALDE). – Mám radosť z toho, čo povedala pani komisárka, ale stotožňujem sa s obavami svojho predrečníka. Mám obavy o to, ako bude správa tlmočená navonok a súhlasím v otázke elektronických médií.

Existuje reálne nebezpečenstvo, že brožúry a knihy ostanú neprečítané v kanceláriách. Sama som bola svedkom, že sa to stalo už mnohokrát. Predpokladám, že toto je otázka, ktorú chcem položiť: ako mienite dostať správu k tým, ktorých sa týka? Pokúsite sa osloviť cieľové skupiny alebo ide jednoducho o plošný prístup?

 
  
MPphoto
 

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Ďakujem vám za tieto dôležité doplňujúce otázky.

Dovoľte, aby som povedala, čo si myslím, že je nevyhnutné. Pre úspech akejkoľvek kampane alebo informácie budeme potrebovať päť prvkov.

Po prvé, intenzívne využívať internet a nové technológie. O Obamovej kampani môžeme len snívať. Myslím, že mali na informačnú kampaň 1,2 miliardy USD, no rozhodujúcim sa ukázal byť spôsob, akým využili internet. Preto to musíme urobiť.

Po druhé, musíme využiť audiovizuálne nástroje: 60 % občanov používa na získavanie informácií o dianí na úrovni EÚ najmä televíziu a rozhlas.

Po tretie, potrebujeme zapojiť páky, ako napríklad občiansku spoločnosť a rozličné siete miestnych orgánov. Získame tak ďalšie tváre a ďalších poslov pridanej hodnoty spoločnej práce na európskej úrovni.

Po štvrté, potrebujeme spoluprácu s „veľvyslancami“, teda ľuďmi, ktorí sú ochotní postaviť sa za demokraciu a ktorí dosiahnu ďalej ako my, politici.

Po piate, potrebujeme osloviť mladých ľudí a ženy, ktorí zvyknú hlasovať v menšom počte a sú menej nadšení Európskou úniou, ako to ukázali predovšetkým referendá v Írsku a predtým vo Francúzsku a v Holandsku.

Tieto veci sú nevyhnutné.

A čo otázka peňazí? Aký máme rozpočet? Boli sme schopní v našom rozpočte určiť na budúci rok zhruba 8,5 milióna EUR na financovanie centrálne a decentralizovane riadených činností, ktoré súvisia s budúcoročnými voľbami. Naše zastúpenia dostali pokyny, aby venovali podstatnú časť svojich skromných prostriedkov na komunikáciu na voľby do EP. Na túto úlohu napokon vyčlenili 60 % z prostriedkov bez účelového viazania, ktoré majú k dispozícii. V súčasnosti máme tiež stretnutia na odbornej úrovni s vašimi službami v Parlamente, aby sme si vymenili názory na rôzne činnosti v jednotlivých členských štátoch.

Tento rok máme na voľby zamerané činnosti, ktoré predstavujú zhruba 6,2 milióna EUR. Máme projekty, ktoré majú osloviť mladých ľudí, máme špeciálne Eurobarometre atď. Sú tu tiež peniaze na informácie o štrukturálnych fondoch, o poľnohospodárstve a o výskume v každej oblasti politiky, ale na toto nemáme vyčlenené peniaze navyše ani osobitné prostriedky. Požiadala som kolegov, aby začlenili voľby do svojich komunikačných plánov. Budú ma informovať, ako v tom napredujú.

Rozpočet na budúci rok ešte nebol uzavretý, preto ešte existuje možnosť získať dodatočné finančné prostriedky, ale tie dokážeme v rozpočte nájsť dnes. Osobitne vyčlenené prostriedky teda nie sú, budeme musieť použiť už existujúce postupy. Pomôžeme a podporíme Európsky parlament čo najviac tiež všetkými našimi zdrojmi a prostredníctvom našich bežných aktivít, teda tvorbou audiovizuálnych materiálov, videoklipov na kanáli EUtube. Zabezpečíme, aby všetko, čo denne robíme, bolo využité na mobilizáciu voličov a na inšpirovanie kvalitnej a živej diskusie vo voľbách do EP.

 
  
 

Druhá časť

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Otázka č. 36, ktorú predkladá Marie Panayotopoulosová-Cassiotouová (H-0809/08)

Vec: Informovanosť Európanov o účasti na európskych voľbách

Súčasná medzinárodná finančná nestabilita, ktorá bolestne zasiahla medzinárodný a európsky bankový systém, spôsobila európskym občanom vážne obavy. Nezaznamenali totiž žiadne riešenia navrhnuté na úrovni EÚ, či akýkoľvek signál európskej solidarity počas krízového obdobia.

Aké kroky a aké opatrenia navrhuje Komisia s cieľom informovať európskych občanov o európskych politikách a riešeniach na úrovni EÚ a členských štátov v krízových obdobiach a v čase výnimočného politického a ekonomického vývoja? Aký plán má na informovanie európskych občanov v čase prípravy na voľby a na ich presvedčenie zúčastniť sa na európskych voľbách v súvislosti s nepriaznivým vývojom ovplyvňujúcim dôležité otázky pre EÚ v rámci medzinárodných ekonomických a obchodných vzťahov?

 
  
MPphoto
 

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Viem veľmi dobre, že finančná kríza a jej vplyv na reálne hospodárstva znepokojuje mnohých Európanov a práve preto bude mať tiež osobitný vplyv na európske voľby. Nie je teda prekvapením, že väčšina ľudí by bola rada, keby sa volebná kampaň sústredila na hospodárske témy ovplyvňujúce ich každodenný život, ako napríklad nezamestnanosť, hospodársky rast, infláciu a kúpyschopnosť. Aktuálnejšie prieskumy verejnej mienky tiež ukazujú, že verejnosť vníma EÚ ako „úkryt“ pred súčasnou krízou a chce, aby EÚ regulovala na globálnej úrovni.

Komisia drží krok s vývojom. Schválili sme 29. októbra rámec, ktorý sa zameriava na riešenie krízy na trhoch, na zabránenie budúcim krízam pomocou reforiem hospodárskeho riadenia a na minimalizáciu vplyvu na pracovné miesta a rast. Realizačné návrhy pripravujeme a sú ústrednými strategickými prioritami nášho legislatívneho a pracovného programu na rok 2009, ktorý sme včera predstavili Parlamentu a o ktorom sa diskutovalo.

Je dôležité, že Komisia, Parlament a Rada si uvedomili, že je treba konať a že sa chystáme navrhnúť trvalo udržateľnú zamestnanosť, rast a solidaritu ako jednu z medziinštitucionálnych komunikačných priorít na budúci rok. To znamená, že to bude jedna z tém, na ktorých budú pracovať inštitúcie EÚ a členské štáty ako partneri s cieľom informovať o aktivitách EÚ v tejto oblasti. Pripravíme plány, ako to uskutočniť čo najlepšie.

Už som spomenula voľby do EP, ktoré sú ďalšou z medziinštitucionálnych priorít. V tomto prípade sú prípravy ďalej, keďže sme všetci s predstihom vedeli, že pôjde o prioritu.

Naše inštitúcie úzko spolupracujú na všetkých komunikačných aktivitách, ktoré súvisia s voľbami a Komisia bude aktívne prispievať do rámca komunikačnej stratégie schválenej Parlamentom. Cieľom Komisie je zvýšiť informovanosť verejnosti o voľbách a rozvíjať diskusiu o dôležitých témach politiky EÚ. Čiastočne to dosiahneme využitím našich ústredných nástrojov vrátane použitia audiovizuálnych médií a internetu a doplníme to o mnohé decentralizované aktivity usporiadané zastúpeniami v každom členskom štáte v úzkej spolupráci s informačnými kanceláriami Parlamentu.

Tieto podujatia by mali ľuďom priblížiť skutočnosť, že volič má na výber medzi rôznymi politickými víziami Európy a že tento výber prinesie veľkú zmenu do životov všetkých našich občanov.

 
  
MPphoto
 

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). (EL) Vážený pán predsedajúci, ďakujem pani podpredsedníčke za odpoveď. Verím, že opatrenia navrhované Komisiou sa uskutočnia, pretože cesta od návrhu k jeho realizácii trvá dlho, je tu ten byrokratický proces a neviem, či budú mať občania dostatok času pred voľbami, aby zaznamenali výsledky.

Finančná a informačná stratégia môžu tiež priniesť protichodné výsledky, preto je potrebné venovať osobitnú starostlivosť zabezpečeniu toho, aby sme nezasiahli citlivé miesto občanov, ktorí nechcú, aby sa plytvalo veľkými prostriedkami na podujatia, publikácie a decentralizované aktivity, ktoré ste spomenuli, pokiaľ to nie je potrebné.

Okrem toho, diskusia nie vždy presvedčí. Mali by sme preto možno spoznať prostriedky, ktoré máme k dispozícii, a byť k občanom otvorenejší.

 
  
MPphoto
 

  Josu Ortuondo Larrea (ALDE). (ES) Vážená pani Wallströmová, veríte, že otázka, či sa voliči cítia blízki alebo vzdialení kandidátom, má vplyv na mieru účasti v európskych voľbách? Súhlasíte s tým, aby štát so 45 miliónmi obyvateľov mal pre voľby do Európskeho parlamentu len jeden volebný obvod? Čo dokáže Komisia urobiť, aby zabezpečila, že štáty s väčšou populáciou budú mať volebné obvody, ktoré sú bližšie k ľuďom?

 
  
MPphoto
 

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Chcel by som len pani podpredsedníčke Komisie povedať, že by sme sa mali pozrieť na situáciu v Dánsku, kde sa dnes diskutuje o prístupovom procese do eurozóny, na Islande, kde bola krajina roztrhnutá vo dvoje, a vo Švédsku, kde jednoznačne hľadajú cestu späť k euru.

Kto napríklad vysvetľuje obyvateľom Írska, že prečkali túto búrku lepšie ako iné krajiny, pretože mali euro a Európsku centrálnu banku? Nie je čas na to, aby sme začali skutočne vyzdvihovať Európsku úniu? Tento týždeň sa tu poslanci Európskeho parlamentu z Írska negatívne vyjadrovali o Európskej únii. Kto sa bude vyjadrovať pozitívne a vyhlási o nás dobré veci, aby ľudia vedeli o výhodách, ktoré im prináša Európska únia a eurozóna?

 
  
MPphoto
 

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Pokúsila som sa prispieť svojím dielom návštevou Írska minulý týždeň. Pokúsila som sa vysvetliť, aká je podľa mňa pridaná hodnota európskej spolupráce. Myslím si, že diskusia o eure a o tom, prečo bolo pre Írsko výhodné patriť do eurozóny, je v súčasnosti na dobrej ceste, ale otvára to základnú otázku – kto bude obhajovať Európsku úniu? Kto bude hovoriť za Európsku úniu? Kde leží zodpovednosť? Nikdy nemôžeme počítať s tým, že to všetko urobí Brusel. Musíme sa o to podeliť a konať ako partneri.

V skutočnosti si myslím, že politická polemika a diskusia sú dobré, pretože prinášajú rôzne vízie, rôzne programy atď. Myslím si, že to pomáha zvýšiť záujem, a je to napokon dobré aj pre voličskú účasť. Chceme, samozrejme, povzbudiť a posilniť živú debatu a diskusiu o európskej agende a európskych témach. My všetci musíme byť obhajcami. Preto som hrdá a šťastná, že po prvýkrát máme tento druh rámca dohodnutého partnerstva o komunikácii. Nič také sme predtým nemali.

Mali by sme preto dospieť k deľbe zodpovednosti za obhajobu a počúvať starosti ľudí z celej Európy, pretože je to komunikácia, nie len informácia, na ktorej záleží. Počúvaj pozornejšie, vysvetľuj lepšie a konaj miestne: toto opakujem v súvislosti s komunikáciou. Kampaň sa uskutoční odlišne v rôznych členských štátoch, pretože sa bude musieť prispôsobiť národným podmienkam. O to sa teraz pokúšame. Snažíme sa to urýchliť ako najviac vieme, musíme však rešpektovať aj finančné nariadenie a všetky pravidlá. Musíme byť korektní vo všetkom, čo robíme. Mali sme dnes stretnutie, ktorým sa budeme zaoberať. Pokúsime sa čo najlepšie zareagovať na podrobný parlamentný harmonogram pre plán volieb do EP.

Myslím, že budeme schopní vyčleniť a čerpať peniaze už v tomto roku, ale, samozrejme, viac dostupných prostriedkov nám pomôže usporiadať viac aktivít v budúcom roku. Opakujem, že podľa mňa by sme sa mali zamerať aj na rozsiahlejšie využitie audiovizuálnych médií a internetu, s cieľom byť efektívni a osloviť mladých ľudí.

 
  
MPphoto
 

  Josu Ortuondo Larrea (ALDE). – Prepáčte mi, prosím, ale nepočul som odpovede pani podpredsedníčky Komisie na moje otázky.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Zaznamenali sme odpoveď Komisie, ale nemáme právomoc ani možnosti posúdiť rozsah odpovede, čo do obsahu.

 
  
  

– Otázka č. 37, ktorú predkladá Georgios Papastamkos (H-0811/08).

Vec: Komunikačná stratégia Komisie týkajúca sa referenda v Írsku

Aká bola komunikačná stratégia Komisie a jej členov počas prípravy referenda v Írsku?

 
  
MPphoto
 

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Chcela by som upozorniť na to, že v prípade Lisabonskej zmluvy pracovala Európska komisia na poskytnutí vecných a objektívnych informácií pre občanov EÚ prostredníctvom svojich zastúpení a v úzkej spolupráci s členskými štátmi. Podporovali sme túto prácu komunikačnými balíčkami, ktoré obsahovali rôzne materiály, ako napríklad informačné hárky, prezentácie a kľúčové posolstvá. Poskytli sme tiež školenie a inštruktáž pre Komisárov, členov zastúpenia, informačné centrá Európa Direct a ďalšie mienkotvorné subjekty.

Uvedomili sme si dôležitosť internetu a vytvorili sme internetovú stránku venovanú zrozumiteľným informáciám o Lisabonskej zmluve, ktorú sme spustili v 23 úradných jazykoch. Zastúpenia Komisie pripravili na tomto základe v členských štátoch materiály prispôsobené miestnym pomerom a vhodnejšie pre informovanie občanov. Zastúpenia vrátane írskeho následne pripravili komunikačné plány v úzkej spolupráci s vládami členských štátov a informačnými kanceláriami EP v členských štátoch.

Aktivity, ktoré sme pripravili, zahŕňali školenia pre novinárov a aktivistov, uverejňovanie brožúr a letákov, organizáciu diskusií s občianskou spoločnosťou a miestnymi orgánmi a tiež verejné podujatia na školách a univerzitách. Občania teda dostali informácie šité na mieru, vo svojom jazyku a oslovujúce ich skutočné záujmy.

 
  
MPphoto
 

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). (EL) Vážený pán predsedajúci, ďakujem pani podpredsedníčke. Moja doplňujúca otázka obsahuje návrh: pani podpredsedníčka Komisie, vy, nielen vy osobne, ale kolégium komisárov, by ste mali navštíviť Írsko v období, ktoré bude politicky vhodné pre írsku otázku, a celé kolégium komisárov by malo začať diskusiu s občanmi Írska a odpovedať na všetky ich otázky.

Usporiadať televíznu diskusiu so všetkými dotknutými organizáciami, aby ju mohol írsky ľud, írska voličská základňa sledovať a aby mohla na mieste odpovedať na ich obavy a otázky.

 
  
MPphoto
 

  Armando França (PSE). (PT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, finančná a hospodárska kríza dominovala politickým a mediálnym agendám dva mesiace. Referendum v Írsku, či ťažkosti v Českej republike v súvislosti s Lisabonskou zmluvou prešli médiami prakticky bez povšimnutia. Máte pocit, že by bolo potrebné posilniť informačnú a komunikačnú stratégiu Komisie vzhľadom na potrebu a naliehavosť schválenia Lisabonskej zmluvy a tiež ako politickú reakciu na vyriešenie a prekonanie súčasnej krízy?

 
  
MPphoto
 

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Budem stručná. V prvom rade by som chcela zložiť pani komisárke poklonu, predovšetkým za jej snahu v tejto veci. Ako bývalá novinárka by som chcela pripomenúť, že kým stretnutie Komisie môže byť zaujímavé pre Komisiu, ľudí nemôžeme nútiť, aby ju sledovali.

Problémom je, že informácie bez emócií nebudú prijaté, a je mi ľúto, ale Európa je dosť nezaujímavá a nudná, okrem vášho dobrého ja, takže práve toto musíte osloviť.

Ako bývalá novinárka môžem tiež povedať, a je hrozné, že to hovorím verejne, priviedli ma sem a na Komisiu pri mnohých príležitostiach a šedé steny a nudné prezentácie nepovzbudili moje európske gény. Potrebujete vyriešiť tento problém. Napokon, ak by írska vláda, ako hovoríte, pozornejšie počúvala, lepšie vysvetľovala a konala miestne, dosiahla by „áno“.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Otázky č. 38 až 41 budú zodpovedané písomne.

 
  
MPphoto
 

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). (EL) Mohla by, prosím, pani podpredsedníčka odpovedať na moje doplňujúce otázky?

 
  
MPphoto
 

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Myslím, že pán predsedajúci mi asi zabudol dať príležitosť odpovedať na vaše konkrétne otázky. Pravdaže, získali sme dôležité poučenie z udalostí súvisiacich s referendom a myslím, že máte pravdu, ak upozorňujete na to, že sa mohlo uskutočniť viac návštev u tých, kde boli „za“. V tom čase sme poslúchli radu a dôsledne sme rešpektovali želanie nezasahovať do diskusie v Írsku, no možno dnes nás budú chcieť Íri pozývať vo väčšom rozsahu. Povzbudila som všetkých svojich kolegov, aby tam išli a zapojili sa s Írmi do diskusie. Ak bude vysielaná prostredníctvom televízie, nie som presvedčená, že to bude vždy presvedčivé, no oceňujeme záujem médií.

S írskou vládou teraz pracujeme na uzavretí memoranda o porozumení, v ktorom sa venujeme veciam, ktoré je potrebné uskutočniť v krátkodobom aj dlhodobom výhľade, aby sme zabezpečili lepšie občianske vzdelávanie, prácu s novinármi a možno emocionálnejší prístup k niektorým témam pri súčasnom dodržiavaní zákonov a pravidiel, ktoré platia v Írsku.

Získali sme ponaučenie a myslím, že sa budeme pozorne riadiť vašou radou ísť tam a odpovedať na všetko od poľnohospodárstva cez politiku v oblasti rybolovu až po obchod atď. Toto je spôsob, ako riešiť tento problém. Dúfam, že rozprúdime dobrú diskusiu. Ďakujem za slovo.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Otázka č. 49, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-0797/08)

Vec: Migrácia v rámci Afriky

Stupňovanie vnútorných problémov v mnohých afrických krajinách a vyhliadky na emigráciu do Európy vyvolalo sťahovanie desaťtisícov Afričanov z krajín subsaharskej Afriky do severnejších krajín, ako sú napríklad Líbya, Maroko, Mauretánia a Senegal.

Je si Komisia vedomá tejto situácie? Ak áno, zvažuje opatrenia na zlepšenie úbohých životných podmienok prisťahovalcov zvnútra Afriky a na zmiernenie tlaku na severoafrické štáty, ktorý vzniká v dôsledku tejto neprirodzenej demografickej migrácie?

 
  
MPphoto
 

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Nachádzame sa dnes v úplne inej oblasti politiky. Komisia si veľmi dobre uvedomuje chudobu, ktorá v kombinácii s ďalšími faktormi, ako sú napríklad nestabilita, klimatické zmeny a porušovanie ľudských práv, ženie migrantov na ťažkú a niekedy tragickú púť. Komisia je aktívna na všetkých týchto frontoch, predovšetkým prostredníctvom politického dialógu, ktorý vedie s týmito krajinami a prostredníctvom Európskeho rozvojového fondu a jeho cieľa bojovať s chudobou.

V reakcii na tragické udalosti v Ceute a Melille a v rámci globálneho prístupu schváleného Európskou radou koncom roka 2005, žiadala Európska únia štruktúrovaný dialóg s Afrikou o súvislostiach medzi migráciou a rozvojom so zreteľom na západoafrickú prisťahovaleckú trasu v rámci rabatského procesu, ktorý bude onedlho pokračovať na Parížskej konferencii 25. novembra, a so zreteľom na Afriku ako celok v rámci tripoliského procesu.

Partnerstvo v oblasti migrácie, mobility a zamestnanosti sa začalo na samite EÚ – Afrika v decembri roku 2007 v Lisabone. Základnou myšlienkou je, že partnerstvo by malo nájsť riešenia migrácie v spojení s otázkami zamestnanosti.

Informačné a riadiace stredisko pre migráciu, ktoré bolo slávnostne otvorené komisárom pre rozvoj a humanitárnu pomoc a malijským prezidentom Tourém v Bamaku 6. októbra, demonštruje praktické použitie integrovaného prístupu, ktorý sa Komisia snaží presadzovať. Navyše je pripravená zopakovať tento príklad kdekoľvek v západnej Afrike.

Pokiaľ ide o životné podmienky prisťahovalcov, jedným z cieľov migračného a azylového programu je ochrana práv migrantov okrem iného posilňovaním možností administratívy a zainteresovaných strán v tranzitných alebo cieľových krajinách, ako sú napríklad severoafrické štáty, s cieľom pomôcť migrantom najmä v určitých podmienkach.

Čo sa týka príkladov, Európska komisia nedávno v rámci programu poskytla finančnú podporu týmto projektom: ďalšie financovanie líbyjského Úradu vysokého komisára pre utečencov, čo zohráva kľúčovú úlohu pri presadzovaní práv utečencov a žiadateľov o azyl, zlepšovanie životných podmienok medzinárodných migrantov v severnej Afrike, posilňovanie možností občianskych organizácií v oblasti presadzovania práv migrantov v severnej Afrike a program umožňujúci migrantom v Líbyi a v Maroku dobrovoľný návrat domov v dôstojných podmienkach.

Komisia napokon využíva program na financovanie mnohých projektov v subsaharskej Afrike zameraných na prevenciu nezákonného prisťahovalectva, podporu zákonnej migrácie, prepojenie migrácie a rozvoja a podporu obhajovania utečencov a žiadateľov o azyl.

 
  
MPphoto
 

  Manuel Medina Ortega (PSE). Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka, poskytli ste mi množstvo informácií o téme, ktorú som otvoril, a ďakujem vám za tieto podrobné informácie. Cítim, že je nové, dôležité obdobie Komisie. So zreteľom na otázky prisťahovalectva by sa mala Európska únia sústrediť predovšetkým na projekt Bamako. Viem, že začal len nedávno, takže moja otázka je pravdepodobne predčasná, no chcel by som sa Komisie opýtať toto: ak bude mať projekt Bamako (Mali) dobré výsledky v záležitostiach prisťahovalectva, verí Komisia, že je možné túto skúsenosť rozšíriť na ostatné krajiny okolo južného pobrežia Stredozemného mora?

 
  
MPphoto
 

  Colm Burke (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, v rámci námietky som chcel len spomenúť niečo v súvislosti s ostatným zasadnutím. Prepáčte, že to otváram v tejto chvíli, no počas ostatného zasadnutia bolo na tri otázky, číslo 38, 39 a 40, ktoré spolu veľmi súviseli, vyčlenených menej ako 15 minút.

Myslím si, že je poľutovaniahodné, že sa neriešili, pretože, podľa mňa, mohli byť vyriešené a pritom na ostatné zasadnutie bolo vyhradených len 15 minút. Rozumel som tomu tak, že to malo byť 20 minút.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Myslím, že máte pravdu. Zaznamenám to, no žiadnu inú možnosť v tejto chvíli nemám.

 
  
MPphoto
 

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Tiež sa pri tejto práci neustále učím. Dozvedela som sa, že podobné projekty ako Bamako sú plánované v ďalších krajinách západnej Afriky, napríklad v Senegale. Zjavne je to teda v programe a Komisia sa plne venuje rozvoju podobných projektov v iných krajinách.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Otázka č. 50, ktorú predkladá Luis Yañez-Barnuevo García (H-0799/08)

Vec: Otvorenie dialógu s Kubou

Závery Rady týkajúce sa Kuby z 23. júna 2008 boli veľmi dobre prijaté demokratickými kruhmi na Kube, ktoré oceňujú, že bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov je pre EÚ kľúčovou prioritou a že EÚ podporuje rešpektovanie ľudských práv a prirodzený pokrok smerom k pluralitnej demokracii.

Môže Rada v súlade so záväzkami, ktoré vyslovila vo svojich záveroch, naznačiť, či sa jej členovia už skontaktovali s predstaviteľmi občianskej spoločnosti a demokratickej opozície? Aké účinné opatrenia prijíma Komisia s cieľom ďalšieho rozvoja dialógu s týmito zástupcami a ako zabezpečuje, aby opatrenia zamerané na prospech občianskej spoločnosti (ako napríklad mikroprojekty na presadzovanie sociálneho začlenenia a súdržnosti) neskončili pod kontrolou oficiálnych orgánov?

 
  
MPphoto
 

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Komisia udržuje pravidelné priame kontakty s občianskou spoločnosťou vo všetkých krajinách sveta vrátane Kuby. Občianska spoločnosť a opozičné skupiny oceňujú a podporujú účinkovanie Komisie na Kube. Zastúpenie Komisie na Kube pravidelne prijíma predstaviteľov občianskej spoločnosti a opozičných skupín a útvary Komisie v Bruseli presadzujú politiku otvorených dverí vo vzťahu ku každej osobe, či organizácii, ktorá chce konštruktívnu diskusiu o Kube, či akejkoľvek inej krajine.

Stretnutím, ktoré obnovilo politický dialóg medzi Európskou úniou a Kubou v následnosti na závery Rady z 23. júna, ktoré ukončili diplomatické opatrenia prijaté v roku 2003, bolo stretnutie ministerskej trojky EÚ o Kube v Paríži 16. októbra 2008. Pozitívna atmosféra, ktorá vládla na tomto stretnutí, umožnila priamu a otvorenú diskusiu o veciach spoločného záujmu, ako boli napríklad medzinárodná finančná kríza, ľudské práva, spolupráca s Kubou a reforma Organizácie Spojených národov.

Komisia je hlboko presvedčená, a komisár pre rozvoj a humanitárnu pomoc to vyhlásil pri viacerých príležitostiach, že priamy a otvorený dialóg medzi Európskou úniou a Kubou predstavuje pre obe strany najlepší rámec na diskusiu o veciach spoločného záujmu vrátane otázky ľudských práv.

 
  
MPphoto
 

  Antonio Masip Hidalgo (PSE). (ES) V mene pána Yañeza-Barnueva vám ďakujem za odpoveď. Pani komisárka, musím však pánovi Michelovi povedať, že jeho činnosť, slová a gestá sú rozhodujúce v priamych kontaktoch nadviazaných s kubánskou demokratickou opozíciou pri napĺňaní prioritných záverov Komisie: zmierňovanie dôsledkov hroznej Castrovej diktatúry a povzbudzovanie slobody.

 
  
MPphoto
 

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Kolegovi, pravdaže, odovzdám všetky ohlasy a reakcie Parlamentu. Myslím, že nedávno navštívil Kubu, ale, samozrejme, zatiaľ sme nemali možnosť rozvinúť tento kontext. Ak ho dobre poznám, myslím, že je to určite v jeho záujme a že ukáže otvorenosť a ochotu počúvať. Pravdaže, je to súčasť toho, čo musíme odteraz robiť. Je to určite rovnako aj v záujme Komisie.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Poslanci, ktorí predložili ostatné otázky, nie sú prítomní, a preto otázky č. 51 až 58 budú zodpovedané písomne.

 
  
  

Otázka č. 43, ktorú predkladá Emmanouil Angelakas (H-0810/08).

Vec: Európa – príťažlivejšie miesto pre výskumníkov

Európska únia produkuje podľa štatistík viac absolventov prírodovedných smerov ako USA alebo Japonsko. Štúdie však odhaľujú, že Európa nie je schopná udržať si vysoký podiel vyštudovaných výskumníkov a dochádza k úniku mozgov do krajín mimo EÚ. Táto situácia predstavuje jednoducho dôvod na obavy najmä v čase, keď sa Európa usiluje stať najdynamickejším znalostným hospodárstvom na svete.

Aké sú hlavné dôvody tohto javu a aké sú jeho dôsledky pre EÚ? Má Komisia štatistiky o zamestnanosti vyštudovaných výskumných pracovníkov vo všetkých členských štátoch?

 
  
MPphoto
 

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Výskumní pracovníci sú srdcom tvorby, prenosu a využívania poznania. Sú pre Európu kľúčom k uvedeniu piatej slobody, slobody pohybu poznania, do praxe, a tým k budovaniu znalostného hospodárstva.

Ponuku ľudských zdrojov pre výskum naozaj najlepšie odráža počet nových absolventov univerzít. Cieľ zvýšiť počet absolventov v členských štátoch o 15 % a znížiť rodový rozdiel do roku 2010, ktorý prijala Európska rada v roku 2003, bol splnený. V roku 2006 bolo vo všetkých 27 členských štátoch EÚ zhruba o 200 000 viac absolventov matematiky, vied a technológií ako v roku 2000.

Je jasné, že nie všetci absolventi univerzít idú do výskumu. Vzhľadom na nižší podiel súkromných investícií do výskumu v Európe je v porovnaní s inými svetadielmi trh pre výskumných pracovníkov v EÚ relatívne menší ako u našich konkurentov, čo je ďalším faktorom v prípade Európskej únie.

Okrem toho existuje tvrdá konkurenčná súťaž o prilákanie a udržanie najtalentovanejších výskumných pracovníkov. Je to predovšetkým súťaž medzi výskumom a ostatnými hospodárskymi odvetviami. Existuje však aj súťaž medzi krajinami a svetovými regiónmi, najmä USA, ale tiež čoraz viac medzi Čínou a Indiou.

Európska únia čelí problému blížiaceho sa odchodu do dôchodku generácií výskumných pracovníkov v Európe bez vyhliadky na ich úplné nahradenie. Situácia sa zhorší, ak výskumné profesie nebudú pre mladých ľudí atraktívne. Ide o to, či Európa dokáže v dlhodobom výhľade ostať a ďalej sa vyvíjať ako miesto prvotriednej kvality pre výskum a vývoj.

Faktom je, že výskumní pracovníci v Európe stále čelia vážnym prekážkam a nedostatku príležitostí. Keď som hovoril s výskumnými pracovníkmi v celej Európe, dozvedel som sa o nezaujímavých pracovných podmienkach a kariérnych vyhliadkach, často nestabilnom postavení a krátkodobých zmluvách. Okrem toho mnohých výskumných pracovníkov naďalej školia spôsobom, ktorý im neposkytne zručnosti vyžadované v modernom, znalostnom hospodárstve. Výskumným pracovníkom, ktorí pracujú na akadémii a chcú získať prácu v oblasti priemyslu a naopak, v tom bránia vážne prekážky. Okrem toho nadnárodnú mobilitu výskumných pracovníkov v rámci Európskej únie brzdí štrukturálna roztrieštenosť trhu práce európskych výskumných pracovníkov najmä v dôsledku kultúrnych faktorov a chýbajúceho transparentného výberového konania, ktoré by bolo založené na pracovných zásluhách, a tiež v dôsledku problémov, na ktoré narazili vysoko mobilní pracovníci v oblastiach, ako je sociálne zabezpečenie, dane a možnosť presunu doplnkových dôchodkových práv.

Európa má preto najvyšší čas na zintenzívnenie svojho úsilia zabezpečiť dostupnosť potrebných výskumných pracovníkov v nasledujúcich rokoch. To je presne ten dôvod, prečo Komisia v máji navrhla európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov: partnerstvo členských štátov prinášajúce so sebou rámec zameraný na dosiahnutie rýchleho pokroku v celej Európe v kľúčových oblastiach, ktoré podmieňuje lepšie pracovné uplatnenie a vyššiu mobilitu.

Rada reagovala na túto iniciatívu ústretovo a sme blízko začiatku jej realizácie zameranej na národné akčné plány a vzájomné vzdelávanie. Predpokladá sa tiež monitorovanie vývoja na základe faktov, zbieranie údajov o mobilite a kariérnych postupoch. Vzhľadom na to, že v súčasnosti nemáme dostatok údajov, cieľom je zabezpečiť lepšie štatistiky, na ktoré sa pýtal vážený pán poslanec. Máme množstvo iných údajov, ale nie práve tieto konkrétne údaje.

Vyhlásenie Komisie o európskom partnerstve pre výskumných pracovníkov v súčasnosti prehodnocuje Parlament. Komisia očakáva stanovisko Parlamentu, ktoré, dúfam, posilní toto spoločné úsilie o budúcnosť výskumu v Európe.

 
  
MPphoto
 

  Emmanouil Angelakas (PPE-DE). (EL) Vážený pán predsedajúci, ďakujem pánovi komisárovi za odpoveď. Mám doplňujúcu otázku k siedmemu rámcovému programu pre výskum, ktorý má k dispozícii 54 miliónov EUR. Máte, pán komisár, po 18 mesiacoch fungovania siedmeho rámcového programu podrobné informácie o tom, ako sa vyvíja, ktoré krajiny majú uspokojivú mieru čerpania, aké sú hlavné problémy a či Komisia plánuje vytvoriť správu o pokroku tohto finančného programu?

 
  
MPphoto
 

  Paul Rübig (PPE-DE). (DE) Vážený pán predsedajúci, príťažlivosť pre výskumných pracovníkov záleží prirodzene aj na čistom príjme, ktorý získajú. Spolupracujeme s pánom komisárom Kovácsom na vytvorení návrhu, ktorý oslobodí výskumných pracovníkov od dane z príjmu a ktorý zabezpečí, že príspevky výskumným organizáciám nebudú zdaňované, prípadne budú klasifikované ako prevádzkové náklady? Podobný systém už funguje v Spojených štátoch. Nebolo by možné vypracovať porovnávaciu štúdiu, aby sme tiež mohli prísť s podnetmi v tejto oblasti?

 
  
MPphoto
 

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Rád by som sa spýtal pána komisára, keďže opäť otvára tieto otázky a počúva Parlament, či by nemohol opäť otvoriť otázku etického výskumu a etických výskumných pracovníkov. Je veľmi zreteľné, že ničenie embryí nie je viac žiaduce a jestvuje mnoho iných ciest objavovania. Začne používať zdroje na tieto iné cesty, aby sme sa v Európskej únii mohli vrátiť na úroveň úplne etického výskumu?

 
  
MPphoto
 

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Rád by som začal s tým, že, samozrejme, sledujeme všetky údaje a všetko, čo sa týka rámcového programu. Je to dostupné a údaje vám môžeme poskytnúť.

Máme tiež pravidelné monitorovacie správy, ktoré by mali byť pripravené do konca roka, a navyše budeme mať aj správu o pokroku – myslím, že koncom mája 2009. No správa o pokroku je dôležitejšia: ponúka nápady, ako by sme mali postupovať v budúcnosti. Logickou súčasťou realizácie rámcového programu je sledovať, čo robíme a kam investujeme prostriedky.

Čo sa týka oslobodenia príjmov od dane, bol som vždy za využívanie týchto nástrojov, ktoré by podnecovali vedu a výskum vrátane oslobodenia príjmov od dane. Jedným z problémov, s ktorými sa musíme vyrovnať v tejto kríze a ťažkej situácii, je spôsob, ako podnietiť výskum a rozvoj, aby sme sa nedostali do rovnakej situácie ako firmy. Vzhľadom na tieto tlaky budú určite zvažovať obmedzenie investícií do výskumu a rozvoja.

Táto cesta je jednou z možností, musíme si však tiež uvedomiť, že máme flexibilný pakt rastu a stability, ktorý musíme dodržiavať, a musíme vziať do úvahy, že situácia nie je rovnaká vo všetkých členských štátoch. Členské štáty majú rôzne druhy postupov, ktoré si vypracovali počas dobrých časov, keď boli na tom hospodárstva lepšie.

Napokon ste sa ma opýtali na etický prístup, ktorý bol spomínaný aj v inej otázke. Myslím, že sme investovali naozaj veľa v záujme dosiahnutia dohody o tom, na čom založiť náš etický prístup k vede a výskumu a tiež pri využívaní rámcových programov. Dohoda je komplikovaná. Členské štáty Európskej únie majú rozdielne pohľady a my môžme byť celkom hrdí, že sme vybudovali niečo ako jasné etické postupy, ktoré sa v skutočnosti a v praxi ukázali byť založené na nepredstieranej etike.

 
  
MPphoto
 

  Bernd Posselt (PPE-DE). (DE) Vážený pán predsedajúci, rád by som sa ospravedlnil. Som zvyčajne veľmi presný, ale presnosť sa týka vždy dvoch strán a táto hodina otázok sa oneskorila. Bol som na stretnutí skupiny, a preto som okamžite pribehol, keď som na obrazovke zbadal, že začína pán komisár Potočnik, a prišiel som práve vo chvíli, keď začal. Chcem vás poprosiť, aby ste boli taký veľkorysý a prečítali moju otázku č. 42, pretože som prišiel na zasadnutie presne vo chvíli, keď bol predvolaný pán komisár Potočnik. Možno ste ma nevideli, ale vbiehal som dnu.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Pán Posselt, videli sme vás prichádzať, i keď trochu neskoro. Je zrejmé, že nie ste zodpovedný za oneskorenie, ktoré je úplne oprávnené, a predsedníctvo sa medzitým rozhodlo pokračovať ďalšou otázkou. Urobíme však všetko, čo bude v našich silách, aby sme vašu otázku zodpovedali v tomto kole.

 
  
  

– Otázka č. 44, ktorú predkladá Seán Ó Neachtain (H-0820/08).

Vec: Financovanie zelených technológií

V situácii súčasnej hospodárskej recesie a väčšej energetickej neistoty občania očakávajú, že EÚ prevezme vedúcu úlohu. Nastal čas, aby EÚ a jej členské štáty zvýšili tempo a podporu financovania inovácií a technológií. Musíme EÚ presvedčiť, aby pochopila, že sa svetovým lídrom v oblasti ekologických technológií môže stať teraz a nie neskôr. Problémy súvisiace so zmenou klímy predstavujú príležitosť pre investorov, výskum a vývoj, podnikanie a pracovné príležitosti.

Môže Európska únia predstaviť súčasné a budúce plány investícií do financovania zelených technológií v rámci 7. rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj?

 
  
MPphoto
 

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Komisia plne podporuje analýzu, ktorú vážený pán poslanec urobil vo svojej otázke na ústne zodpovedanie.

Sme lídrom v oblasti zelených technológií a musíme si toto postavenie zachovať a posilniť. Tým zároveň podporíme vedúce postavenie EÚ na medzinárodných fórach zameraných na boj proti zmene klímy. Vďaka siedmemu rámcovému programu pre výskum a technologický rozvoj je Európska únia dobre vybavená – a Európsky parlament zohral významnú úlohu pri dosahovaní tohto výsledku – aby zmobilizovala fondy EÚ na výskum a vývoj na podporu rozvoja nových zelených technológií.

Komisia vynakladá veľa úsilia, aby siedmy rámcový program plne využila. Dve z doteraz prijatých spoločných technologických iniciatív sa plne venujú ekologickým technológiám: iniciatíva „Čistá obloha“ s európskym príspevkom vo výške 800 miliónov EUR a iniciatíva „Vodík a palivové články“ s príspevkom Európskeho spoločenstva vo výške 450 miliónov EUR.

Vďaka európskemu strategickému plánu pre energetické technológie (SET) máme silnú podporu Parlamentu a Rady. Komisia iniciovala proces, ktorý zvýši efektívnosť výdavkov na výskum a vývoj v oblasti energetiky. Plán SET sa zaoberá ekologickými technológiami. Požaduje realizáciu šiestich nových prioritných európskych priemyselných iniciatív (hlavných programov v odvetví: veterná energia, solárna energia, zachytávanie a skladovanie uhlíka (CCS), rozvodné energetické siete, bioenergie a udržateľné jadrové štiepenie) a založenie Európskej aliancie pre energetický výskum (hlavné programy vo výskume).

Siedmy rámcový program Spoločenstva v oblasti energetiky je v krátkodobom meradle hlavným dostupným nástrojom na podporu realizácie týchto krokov. Jednoznačne však potrebujeme viac než len úsilie EÚ. Program Spoločenstva by preto mal vyvolať aktivitu členských štátov a, samozrejme, aj súkromného sektora. To vyžaduje posun v prístupe: namiesto výlučného spolufinancovania projektov je skutočne potrebné riadiť a rozvíjať spoločné úsilie pri spoločnom plánovaní.

Na základe analýzy všetkých pracovných programov v prvých troch rokoch realizácie 7. RP Komisia odhaduje, že 37 % projektov podporovaných z fondov na výskum a vývoj sa zaoberá ekologickými technológiami. Štyridsať percent rozpočtu vyčleneného po roku 2007 tiež podporuje zelené technológie v oblasti výskumu a vývoja v rámci konkrétnych programov spolupráce.

Aby sme mohli monitorovať príspevky siedmeho rámcového programu na trvalo udržateľný rozvoj všeobecne a na ekologické technológie konkrétne, zaviedla Komisia monitorovací systém, ktorý by sa mal uviesť do prevádzky v prvom polroku nasledujúceho roka.

Vo svojom oznámení Od finančnej krízy k ozdraveniu: Európsky rámec pre činnosť, ktoré bolo prijaté 29. októbra tohto roku, Komisia tiež zdôrazňuje úlohu investícií do výskumu, vývoja a vzdelávania a zároveň posilňovanie európskej konkurencieschopnosti pokračovaním v ekologizácii nášho hospodárstva.

Na všeobecnejšej úrovni je potrebné si všimnúť, že okrem fondov a aktivít v rámci 7. RP existuje v EÚ široká škála politických iniciatív a podporných programov súvisiacich s environmentálnymi technológiami, ako napríklad akčný plán environmentálnych technológií, plán pre konkurencieschopnosť a inovácie a najnovšie iniciatíva vedúcich trhov a akčný plán pre trvalo udržateľnú výrobu a spotrebu.

Komisia dúfa, že táto odpoveď presvedčí váženého pána poslanca, že sa plne venujeme riadeniu fondov 7. RP, aby sme skutočne zvýšili ekologizáciu nášho výskumu a hospodárstva.

 
  
MPphoto
 

  Seán Ó Neachtain (UEN). (GA) Vážený pán predsedajúci, rád by som poďakoval pánu spravodajcovi za vyčerpávajúcu odpoveď.

Pokiaľ ide o námorný výskum, morský výskum a námorné technológie a vedy, existuje v rámci siedmeho rámcového programu Európskej únie podpora na rozšírenie morského výskumu a technológií?

 
  
MPphoto
 

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Odpoveď je určite „áno“. Práve včera sme vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku rokovali o konkrétnej činnosti, ktorá sa venuje morským a námorným záležitostiam. Chceme v tejto oblasti dosiahnuť väčší pokrok, pretože situácia je mimoriadne komplexná. Celá oblasť oceánov je mimoriadne komplexná a náš život, spôsob, akým žijeme, tiež ovplyvňuje morské ekosystémy. Táto oblasť si zaslúži zvláštnu pozornosť napríklad vo forme nového spôsobu organizácie systému výskumu v tejto oblasti: spojiť morských a námorných výskumníkov a skombinovať úsilie členských štátov inak, ako je tomu dnes. Ide o nový spôsob myslenia, ktorý v súvislosti so spoločným plánovaním možno nazývať „pilotné myslenie“, ako som už uviedol. V budúcnosti tejto otázke určite budeme venovať pozornosť.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Dámy a páni, musíme sa pokúsiť vyriešiť zmeny, ktoré nastali počas hodiny otázok, a to tak, že sa budeme navzájom rešpektovať a dáme každému šancu predniesť svoju otázku. Aby sme to mohli spraviť, budeme riešiť najskôr všetky zvyšné otázky a po ich zodpovedaní pánom komisárom udelím slovo len tomu poslancovi, ktorý otázku predložil. Nebudeme akceptovať žiadne ďalšie žiadosti o vystúpenie, pretože by sa tým sťažilo dosiahnutie konečného výsledku.

 
  
MPphoto
 

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, práve som sa k vám pripojila, mala som veľmi dôležité stretnutie, ale monitor som sledovala a nerozumiem, prečo nevystupujeme jeden po druhom. Skutočne tu nemôžem zostať. Prišla som presne podľa rozpisu mojej otázky a teraz meníte poradie. Pán predsedajúci, naliehavo vás žiadam, aby sme zachovali poradie.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Pani Doylová, nemením poradie. Žiaľ, vznikla situácia, za ktorú pán Posselt nenesie zodpovednosť. Pán Posselt meškal 30 sekúnd a čas kola otázok pre komisárov sa zmenil. Preto sa vraciam k otázke pána Posselta a hneď potom bude nasledovať otázka pani Doylovej.

 
  
  

– Otázka č. 42, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0795/08)

Vec: Klonovanie

Komisia v súčasnosti vedie všeobecnú diskusiu o klonovaní. Aký je účel tejto rozpravy a aké sú základné princípy, na ktorých sa zakladá?

 
  
MPphoto
 

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Skutočne ide o náročnú a zložitú oblasť. Rozprava Komisie o klonovaní sa týka používania technológie nazývanej technológia prenosu jadra somatickej bunky (SCNT) najmä v súvislosti s chovom hospodárskych zvierat a spôsobom nakladania s potravinami vyrobenými z klonovaných zvierat a ich potomkov.

Pokiaľ ide o techniky klonovania na reprodukciu hospodárskych zvierat a ich chov v agropotravinárskom sektore, otázky sa týkajú predovšetkým zdravia a dobrých životných podmienok zvierat. Pokiaľ ide o bezpečnosť potravín vyrobených z klonovaných zvierat a ich potomstva, otázky sa týkajú predovšetkým možného rizika pre zdravie ľudí a práva spotrebiteľa byť informovaný.

Rozprava nezahŕňa využívanie SCNT vo výskume. Komisia sleduje vývoj SCNT od roku 1996, kedy sa narodil prvý klonovaný cicavec, ovca Dolly. V roku 1997 vyzvala Komisia Skupinu poradcov pre etické dôsledky biotechnológie, aby vyjadrila svoj názor na etiku klonovania.

V roku 2004 Komisia financovala projekt O klonovaní verejne v rámci šiesteho rámcového programu. To poskytlo prvú možnosť na rozpravu v rámci celej EÚ a predbežné diskusie s akademickými pracovníkmi a občianskou spoločnosťou o etických, právnych a iných spoločenských aspektoch klonovania hospodárskych zvierat. Štúdia dospela k záveru, že verejnosť nie je o využití a dôsledkoch klonovania dobre informovaná. V roku 2007 vydalo Spoločné výskumné centrum v časopise Nature Biotechnology štúdiu o perspektívach budúceho komerčného využitia technológie klonovania. Štúdia zmapovala súčasný stav vývoja komerčného využitia klonovania zvierat na svete a vytvorila zoznam výrobkov a odhadovaný čas ich príchodu na trh. Záverom štúdie bolo, že klonované zvieratá nevstúpia na trh EÚ do roku 2010 a že reprodukčný materiál – semeno – z klonovaných zvierat bude prvým obchodovaným výrobkom.

V posledných rokoch získala Komisia informáciu, že technológia prenosu jadra somatickej bunky na reprodukciu hospodárskych zvierat čoskoro dosiahne komerčnú úroveň predovšetkým v tretích krajinách, najmä v USA. Na základe konečného hodnotenia rizík vypracovali vedci z Amerického úradu pre správu potravín a liečiv v januári 2008 správu, ktorej záverom bolo, že spotreba potravín z klonovaných zvierat a ich potomkov je bezpečná, pokiaľ potraviny pochádzajú zo zdravých zvierat, čo je všeobecnou zásadou bezpečnosti potravín. Iba zdravé zvieratá vstupujú do potravinového reťazca.

S cieľom pripraviť sa na kvalifikovanú politickú rozpravu Komisia v roku 2007 vyzvala Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), aby zhodnotil súčasné a potenciálne riziká súvisiace s využívaním tejto technológie pri výrobe potravín a tiež Európsku skupinu pre etiku (EGE), aby vyjadrila svoj názor na etické aspekty klonovania zvierat na zabezpečenie výživy. V januári 2008 vydala svoje stanovisko skupina a v júli 2008 úrad. Podľa EFSA „na základe súčasných poznatkov... neexistuje žiaden náznak, že existujú rozdiely pokiaľ ide o bezpečnosť potravinových výrobkov (pochádzajúcich) zo zdravých klonov (zvierat) a ich potomstva v porovnaní so zdravými, tradične chovanými zvieratami“. Pokiaľ ide o všeobecné zdravotné podmienky klonov, úrad EFSA vo svojom stanovisku vyhlasuje, že neexistujú žiadne informácie o negatívnom vplyve na sexuálnu reprodukciu potomstva klonovaného dobytka a ošípaných. Klony a ich potomstvo však dosiaľ neboli skúmané počas celej svojej prirodzenej dĺžky života.

V súčasnosti skupina EGE nevidí presvedčivé argumenty na výrobu potravín z klonov a ich potomkov.

Komisia si tiež vyžiadala vykonanie prieskumu verejnej mienky Eurobarometer o postoji Európanov voči klonovaniu zvierat. Výsledky boli k dispozícii v októbri 2008. Štúdia ukázala, že 58 % respondentov je proti klonovaniu na účely výroby potravín.

Komisia teraz pozorne zvažuje tieto jednotlivé prvky, aby mohla pripraviť neformálnu politickú rozpravu o využívaní technológie prenosu jadra somatickej bunky na reprodukciu hospodárskych zvierat a výrobu potravín. Ak bude potrebné ďalej rozvíjať regulačný rámec, je dôležité pripomenúť, že nové ustanovenia, samozrejme, musia byť v súlade so Zmluvou o ES a pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

 
  
MPphoto
 

  Bernd Posselt (PPE-DE). (DE) Vážený pán predsedajúci, rád by som poďakoval pánu predsedovi za veľkorysosť a pánu komisárovi za kladnú odpoveď. Mám iba jednu otázku. Môže Komisia s istotou vyhlásiť, že akákoľvek forma klonovania ľudí nie je, a ani nebude súčasťou tejto stratégie?

 
  
MPphoto
 

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Podľa pravidiel, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú, je toto vylúčené. Pravidlá, ktoré používame, jednoznačne neumožňujú výskum, ktorého cieľom by bolo klonovanie ľudí.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Otázka č. 45, ktorú predkladá Avril Doyle (H-0827/08).

Vec: Európska rada pre výskum

Európska rada pre výskum (ERC) bola oficiálne založená 27. a 28. februára 2007 na inauguračnej konferencii v Berlíne, ktorú usporiadalo nemecké predsedníctvo EÚ. Jedným z jej cieľov je podporovať bádateľský výskum alebo výskum „zdola“ na hraniciach súčasného poznania.

Môže Komisia objasniť, čo znamená bádateľský výskum alebo výskum „zdola“ na hraniciach súčasného poznania? Aký pokrok sa dodnes dosiahol v tejto oblasti?

 
  
MPphoto
 

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Budem stručný. – Európska výskumná rada vychádza z bádateľského prístupu, to znamená, že podporuje projekty na hraniciach súčasného poznania, ktoré vykonávajú výskumníci, ktorí si predmet svojho výskumu vyberajú sami, v ktorejkoľvek vedeckej oblasti. Výskumníci majú teda slobodu výberu.

Podporovaním výskumu na hraniciach súčasného poznania kladie Európska rada pre výskum najmä veľký dôraz na interdisciplinárne projekty a priekopnícky výskum.

Dosiaľ – a teraz hovorím o pokroku – Európska rada pre výskum uskutočnila dve výzvy na predkladanie návrhov a európska vedecká komunita to prijala s veľkým nadšením. V reakcii na minuloročnú výzvu na granty pre začínajúcich nezávislých výskumných pracovníkov predložili mladí výskumníci obrovské množstvo návrhov – 9 167, a viac ako 2 000 návrhov sa tento rok prijalo na granty pre skúsených výskumných pracovníkov. Táto vysoká úroveň účasti dokazuje príťažlivosť Európskej rady pre výskum a potvrdzuje, že financovanie výskumu na hraniciach súčasného poznania metódou zdola nahor zodpovedá naliehavej potrebe v Európe.

Komisia je presvedčená, že takéto investície do výskumu na hraniciach súčasného poznania prispejú z dlhodobého hľadiska k zlepšeniu znalostnej spoločnosti a tiež k zlepšeniu našich inovačných schopností v oblasti výskumu.

 
  
MPphoto
 

  Avril Doyle (PPE-DE). – Môže Komisia v súvislosti s cieľom francúzskeho predsedníctva zaviesť proces spravovania Európskej výskumnej oblasti (ERA) do konca roku 2009 špecifikovať, aké opatrenia plánuje prijať v spolupráci s členskými štátmi a Parlamentom na zavedenie metodológií na hodnotenie politiky v oblasti vedy založenej na dôkazoch s cieľom zabezpečiť v EÚ politiku v oblasti vedy, výskumu a rozvoja založenú na dôkazoch?

Aký pokrok sa dosiahol v celom priestore spravovania ERA v súvislosti s oznámením Vízie 2020 pre Európsku výskumnú oblasť, ktorú schválilo francúzske predsedníctvo, Rada aj Komisia?

 
  
MPphoto
 

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Úprimne povedané, toto je ďalekosiahla otázka. Sme presvedčení, že dôležité je, aby sme sa s členskými štátmi dohodli na Vízii 2020, pretože v takom prípade sa jednoznačne skráti čas vynaložený na ďalšie rozpravy o tom, čo chceme v Európe robiť. Nemali by sme stále dokola opakovať, kam smerujeme: to je celé. Rozprava, samozrejme, nezačína teraz: táto myšlienka sa prvýkrát objavila v roku 2000 v zelenej knihe. Myslím si, že je to skvelé najmä v novej zmenenej realite, v ktorej žijeme.

Štruktúra a spravovanie ERA sú mimoriadne dôležité, a preto musíme byť trpezliví. Je jasné, že úspech nedosiahneme, ak riadenie nebudú mať v rukách členské štáty. Keď hovoríme o Európskej výskumnej oblasti a jej stimulovaní, nehovoríme prevažne o zvyšovaní fondov na európskej úrovni, ale skôr o spôsoboch lepšej spolupráce, ktorá je zakotvená v základnom inštitucionálnom rámci niektorých našich najväčších konkurentov, napríklad USA, s ktorými sa chceme porovnávať. To znamená, že sa snažíme vytvoriť dobrovoľný záväzok členských štátov, prostredníctvom ktorého chceme spolupracovať viac a lepšie ako v súčasnosti.

Pokiaľ ide o metodológie politiky v oblasti vedy, sú súčasťou diskusie, na ktorú sa zameriavame. Myslím si, že túto otázku určite budeme riešiť, ale teraz ju nedokážem rozpracovať. Viem, že prístup ERA je v podstate jedným z vývojov, ktoré Európa v súčasnosti potrebuje najviac.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Otázka č. 46, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0833/08)

Vec: Etický prieskum financovania výskumu v rámci 7. rámcového programu

V pravidlách na predkladanie návrhov a v príslušných postupoch na hodnotenie, výber a udeľovanie (KOM(2008)4617) v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj (FP7-1982/2006/EC(2)), bolo jasne uvedené, že financovanie sa nebude poskytovať na výskumnú činnosť, ktorej súčasťou je ničenie embryí. Je Komisia spokojná, že pri realizácii tejto politiky bolo etické preskúmanie navrhovaných projektov úspešné?

 
  
MPphoto
 

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Etické preskúmanie výskumu financovaného v rámci siedmeho rámcového programu je systém, ktorý zaručuje ochranu základných práv a rešpektovanie etických princípov.

V prípade výskumu, ktorý zahŕňa používanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek sa postup skladá z piatich krokov vrátane vedeckého hodnotenia, etického vyšetrenia a preskúmania, schválenia navrhovaného výskumu národnými/miestnymi etickými výbormi a predkladania návrhov Regulačnému výboru podľa toho, pre ktorý projekt sa rozhodneme v rámci jednotlivých projektov.

V júli 2007 predložila Európska skupina pre etiku Komisii svoje stanovisko k etickému preskúmaniu výskumných projektov v rámci siedmeho rámcového programu, ktoré používali ľudské embryonálne kmeňové bunky.

V nadväznosti na vyššie uvedené kroky je Komisia presvedčená, že zavedený mechanizmus etického preskúmania bol pri vykonávaní príslušných ustanovení ES úspešný. Keďže všetky výskumné činnosti, ktoré zahŕňajú ničenie ľudských embryí, boli vylúčené z predmetu financovania Spoločenstvom, neboli v rámci siedmeho rámcového programu financované žiadne výskumné projekty v tejto oblasti.

Cieľom etického preskúmania je overiť, či neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky EÚ na výskumné činnosti, ktorých súčasťou je ničenie ľudských embryí. V tomto zmysle je neoddeliteľnou súčasťou celej realizácie rámcového programu.

 
  
MPphoto
 

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Môže pán komisár povedať Parlamentu, či sa tento rámec vzťahuje aj na vykonávanie výskumu ľudských embryí, ktoré boli zničené pred začiatkom výskumu, alebo ide len o sémantiku a hráme sa so slovíčkami?

Vrátim sa k otázke, ktorú som už položil, a spýtam sa presnejšie. Prijme pán komisár kroky na zabezpečenie toho, aby sa dodržiavala taká forma výskumu, ktorá nevyvoláva rovnaké etické otázky a môže poskytnúť rovnaké alebo lepšie výsledky?

 
  
MPphoto
 

  Marco Cappato (ALDE). (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v každom prípade mi robí starosti úplne opačná vec ako pánovi Mitchellovi. Je zrejmé, že sa povoľuje skúmať bunkové línie, ktoré už boli odobraté. Podľa môjho názoru je problém v tom, že prekážky sú aj tak príliš veľké a že tento typ výskumu je sám osebe penalizovaný z dôvodov, ktoré sú v prvom rade etické, napriek tomu, že vôbec nejde o etickú otázku.

 
  
MPphoto
 

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, povedali ste, že nedovolíte, aby okrem poslanca, ktorý otázku predložil, kládli pánovi komisárovi otázky iní poslanci. Ľudia potom môžu prichádzať a vystupovať v rozprave. Prečo k tejto problematike neuvedú svoje vlastné otázky? Pravidlá sa majú dodržiavať dôsledne, pán predsedajúci.

Povedali ste, že okrem poslanca, ktorý predložil otázku, neumožníte nikomu položiť otázku, a potom dovolíte tomuto pánovi, aby vstúpil do mojej otázky. Keby som vedel, že takáto otázka bude položená, pokračoval by som oveľa dlhšie v rozvíjaní svojho stanoviska.

Neetický výskum je úplne nepotrebný...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Pán Mitchell, keď udeľujem slovo poslancovi Európskeho parlamentu na prednesenie svojho 30-sekundového prejavu, nemôžem vedieť, či má v pláne položiť otázku alebo pripomienkovať otázky, ktoré už boli vznesené. V každom prípade ste po prejave pána Cappata mali možnosť vystúpiť znova a odpovedať. Myslím si, že všetci môžeme byť spokojní a s poďakovaním pánu Potočnikovi za trpezlivosť mu odovzdávam slovo na vyjadrenie konečnej odpovede.

 
  
MPphoto
 

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Vidíte, aká náročná je rozprava, keď hovoríme o etických otázkach. Presne takáto Európa je a takto vyzerá.

Aby sme boli presní, výskum ľudských embryonálnych kmeňových buniek sa umožňuje za podmienok, ktoré boli dohodnuté a odhlasované v Európskom parlamente a Rade. Absolvovali sme veľmi dôkladnú a hĺbkovú rozpravu a použitý postup, dovolím si povedať, je založený na skutočne etickom prístupe.

V úvode som vysvetlil, aké kroky sa prijímajú a ako sa rozhoduje. Najskôr potrebujeme vedecké hodnotenie. Nasleduje etické hodnotenie na úrovni Európskej únie, a potom etické hodnotenie na úrovni jednotlivých členských štátov. Ak je ktorýkoľvek členský štát proti akémukoľvek financovaniu v príslušnej krajine, financovanie neposkytujeme. Tento projekt sa potom predkladá výboru, kde členské štáty príjmu rozhodnutie samostatne pre každý projekt.

Pri vedeckom hodnotení sa v prvom rade pýtame: je možné dosiahnuť výsledky prostredníctvom iného prístupu? A iba ak je odpoveďou „nie”, pokračujeme iným smerom.

Zvyčajne je drvivá väčšina vedcov presvedčená, že by sa mala používať kombinácia prístupov. Ale ak sa pozriete na štruktúru našich programov, jednoznačne zistíte, že drvivá väčšina programov, ktoré financujeme, sú programy súvisiace s výskumom dospelých kmeňových buniek. To je celkom jednoznačné. Takže sa snažíme dodržiavať pravidlá, ktoré tu boli odhlasované a o ktorých sme presvedčení, že v praxi fungujú.

 
  
MPphoto
 

  Colm Burke (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, dnes večer som prišiel o 18.15 hod., aby som stihol tieto otázky. Moja otázka mala na zasadnutí č. 3. Venovali sme sa jej 15 minút. Tomuto zasadnutiu sme venovali tridsaťpäť minút. Myslím si, že je nespravodlivé neriešiť príslušnú otázku, keď je tu niekto načas, a som vrcholne sklamaný. Chcem, aby sa moje rozhorčenie zaznamenalo.

Je mimoriadne frustrujúce prísť sem, byť tu načas, a potom zistiť, že vaše otázky boli preskočené, aby mohli byť uspokojené požiadavky iných ľudí. Považujem to za veľmi mrzuté.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Pán Burke, chápem vaše sklamanie, ale dnes večer bola dodržaná presne stanovená doba na každú časť otázky. Ak sa však stane, že niektoré otázky začlenené do priestoru na hodinu otázok neboli prerokované, nanešťastie, to nezávisí od predsedajúceho, ale ide o vec náhody, ktorú nemôžem ovplyvniť. Jediná možnosť, ktorú som mal vďaka láskavosti a ústretovosti Komisie, a môžete si to overiť, bolo predĺžiť čas poslednej série otázok o pár minút. Čas ostatných otázok však vôbec nebol skrátený.

 
  
  

Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

 
  
  

(Rokovanie bolo prerušené o 19.50 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

 
  
  

PREDSEDÁ: PANI ROURE
podpredsedníčka

 
  

(1) Ústna odpoveď zo dňa 11.3.2008.
(2) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia