Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Rozpravy
Streda, 19. novembra 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

16. Demografické trendy – Hospodárske a sociálne dopady (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom sú vyhlásenia Rady a Komisie o demografických trendoch – hospodárskych a sociálnych dopadoch.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. (FR) Vážená pani predsedajúca, keďže sa od nás, žiaľ, očakáva, že časť tohto večera strávime spoločne, pokúsim sa v mene Rady a pána komisára Potočnika zhrnúť ciele Rady súvisiace s demografickými trendmi a ich hospodárskymi a sociálnymi dopadmi.

Pán komisár, dámy a páni, starnúce obyvateľstvo, inými slovami nárast podielu starších ľudí, je v prvom rade dôsledkom hospodárskeho, sociálneho a lekárskeho pokroku, ktorý Európanom poskytuje možnosť žiť dlhšie, pohodlnejšie a bezpečnejšie, čo je v porovnaní s históriou nebývalé. Ide však aj o jeden z najväčších problémov, ktorým bude Únia čeliť v nadchádzajúcich rokoch.

Starnutie je výsledkom štyroch faktorov. Prvým je, že počet detí na jednu ženu je nízky; v Únii je priemerne 1,5 dieťaťa na ženu, čo je podstatne menej než miera reprodukcie nevyhnutná na obnovu, ktorá má byť trochu vyššia ako 2 – 2,1, a ktorá je potrebná na stabilizáciu počtu obyvateľov.

Druhým faktorom je pokles pôrodnosti v posledných desaťročiach, ktorý nasledoval po povojnovom babyboome, to znamená, že deti narodené v tomto období sú v súčasnosti vo veku 45 až 65 rokov.

Predpokladaná priemerná dĺžka života pri narodení sa od roku 1960 zvýšila o 8 rokov – toto je tretí faktor – a ďalej sa môže zvyšovať; do roku 2050 by sa mohla zvýšiť o ďalších 5 rokov, dokonca aj viac.

Ako iste viete, štvrtým a posledným faktorom je, že Európa zažíva rastúcu migráciu z ostatných krajín. V roku 2004 bolo v Európe 1,8 milióna prisťahovalcov, čo je k celkovému počtu obyvateľov vyšší príliv ako v Spojených štátoch, ale táto úroveň prisťahovalectva čiastočne pomáha kompenzovať dôsledky nízkej pôrodnosti a predlžovania života.

Nachádzame sa preto v situácii, v ktorej miera závislosti, inými slovami, počet osôb vo veku 65 rokov a viac v pomere k počtu osôb vo veku 15 až 64 rokov, by sa mala zdvojnásobiť a do roku 2050 presiahnuť 50 %, čo znamená, že v EÚ na každého občana vo veku 65 a viac rokov budú namiesto štyroch osôb v produktívnom veku pripadať len dve osoby v takomto veku.

Demografické zmeny, ktoré som opísal pri zohľadnení týchto faktorov, sprevádzajú aj silné sociálne zmeny, ktoré sa dotýkajú zloženia rodiny, čo má za následok zvyšujúci sa počet starších ľudí, ktorí žijú sami, a veľmi starých a na starostlivosť odkázaných ľudí.

Ako viete, väčšina týchto otázok patrí do pôsobnosti členských štátov. To je prípad rodinnej politiky, systémov sociálneho zabezpečenia a z veľkej časti fiškálnej politiky a Rada je na základe týchto skutočností presvedčená, že lisabonská stratégia a metóda otvorenej spolupráce tvoria rámec, v ktorom by členské štáty mali v tejto oblasti pracovať. Väčšina členských štátov sa zhoduje na tom, že by sa nemali zavádzať žiadne ďalšie štruktúry.

Pre Radu je okrem zosúladenia súkromného a pracovného života skutočne hlavnou zásadou vynaložiť väčšie úsilie na zosúladenie úlohy muža a ženy v domácnosti a ponúknuť väčšie množstvo kvalitnej infraštruktúry pre starostlivosť o deti a ostatných, na starostlivosť odkázaných ľudí.

V starnúcej spoločnosti sa účasť mladých ľudí stáva čoraz dôležitejšia. Musíme zintenzívniť naše úsilie v boji proti nezamestnanosti mladých a znížiť predčasné odchody zo škôl. Investovanie do detí musí byť naša najvyššia priorita, ak chceme zlepšiť vyhliadky mladých ľudí.

Musíme si tiež uvedomiť, že Európu viac ovplyvňujú odchody do dôchodku ako starnutie, a aj keď sú tieto trendy znepokojivé, bez zdravých verejných financií nebude možné vyrovnať sa so všetkými následkami demografického starnutia.

To znamená, že musíme venovať veľkú pozornosť uskutočniteľnosti dôchodkových systémov a aktívnemu uskutočňovaniu reforiem s cieľom modernizovať tieto systémy a zabezpečiť ich trvalú udržateľnosť, v súlade so súčasnou stratégiou Únie. Prospešné bude tiež povzbudzovať starších pracovníkov, aby naďalej pracovali, a predovšetkým poskytovať dostatočné stimuly.

Rada si plne uvedomuje všetky tieto problémy a prijala odporúčania Výboru pre sociálnu ochranu v súvislosti s demografickými zmenami v Európe a výzvami, ktoré predstavujú. Okrem toho Rada 30. mája prijala závery v súvislosti s politikami, ktoré sú v súlade s potrebami rodín, a zaviedla sériu stimulov na podporu rodinných politík.

V tejto súvislosti sa 18. septembra konalo neformálne stretnutie ministrov zodpovedných za rodinné veci, ktoré zorganizovalo francúzske predsedníctvo. Na tomto stretnutí sa diskusie sústredili na starostlivosť o deti ako spôsob na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom, a na ochranu detí na internete.

Na záver: Rada vyzýva Komisiu, aby posúdila prvé fórum o demografickej budúcnosti Európy, ktoré sa konalo 30. a 31. októbra v Bruseli, ako východiskový bod štruktúrovaného a pretrvávajúceho dialógu v rámci členských štátov a medzi nimi, a aby Komisia konala tak, aby mohla poskytnúť podporu príslušným orgánom s cieľom nájsť najlepšie stratégie v reakcii na demografické zmeny.

 
  
MPphoto
 

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, možno mi to bude trvať trochu dlhšie, ale sľubujem, že to vynahradím v odpovedi na druhú otázku.

Žiadosť Parlamentu o stanovisko Rady a Komisie k demografickým trendom prichádza v pravý čas. Tento piatok útvary Komisie predložia svoju druhú demografickú správu – práve včas pre Európske demografické fórum, ktoré sa bude konať 24. a 25. novembra.

Európska únia prechádza veľkou demografickou transformáciou. Všetky členské štáty zaznamenávajú nárast priemernej dĺžky života a pokles miery pôrodnosti populácie v dôsledku vedeckého, ekonomického a sociálneho pokroku. Dnes žijú Európania dlhšie a zdravšie ako ich predkovia a môžeme očakávať, že priemerná dĺžka života sa v budúcnosti ešte zvýši.

Starnutie európskej populácie už nie je len abstraktným scenárom ďalekej budúcnosti. Babyboom začal pred 60 rokmi a prví ľudia narodení v tomto období teraz dosahujú dôchodkový vek. Demografický vývoj Európskej únie dosiahol bod obratu. V prvom rade počet obyvateľov nad 60 rokov bude najbližších 25 rokov rásť o dva milióny každý rok.

Tempo rastu populácie v produktívnom veku sa zatiaľ rýchlo znižuje a zastaví sa približne o šesť rokov. Dnes sú v 27 členských štátoch štyri osoby v produktívnom veku od 15 do 64 rokov na každú osobu nad 65 rokov. V roku 2060 bude tento pomer dva ku jednej.

Niektorí vnímajú starnutie ako hrozbu a maľujú čerta na stenu v podobe konfliktu medzi generáciami. Ale demografické zmeny nemusia byť hrozbou, keď sa pozrieme na príležitosti, ktoré poskytujú. Žiť dlhšie a zdravšie znamená zostať dlhšie aktívny. Väčšina ľudí narodených v babyboome má dobré vzdelanie a má lepšiu odbornú prípravu ako predchádzajúce skupiny. Dnes sú stále zdraví a v dobrej kondícii.

Som presvedčený, že tieto demografické zmeny ponúkajú šancu na väčšiu solidaritu medzi generáciami. Ale neočakávam, že sa to stane samo od seba. Spoločnosť bude musieť lepšie využívať schopnosti všetkých generácií a dať každému šancu rozvinúť svoj plný potenciál. To znamená modernizovať naše sociálne politiky v súlade s obnoveným sociálnym programom, ktorý Komisia prijala v júli. Obnovený sociálny program identifikoval európsku starnúcu spoločnosť ako prioritu v rámci činností a odporučil množstvo politických reakcií. Cieľom je pomôcť členským štátom čo najviac využiť možnosti a efektívne riadiť účinky starnúcej spoločnosti.

Prístupy a odporúčania stanovené v oznámení Komisie z roku 2006 Demografická budúcnosť Európy: pretvorme výzvu na príležitosť, ostávajú naďalej platné. Toto oznámenie vyjadrilo presvedčenie, že Európa sa prispôsobí demografickým zmenám. Oznámenie však tiež zdôraznilo potrebu konať v týchto piatich kľúčových oblastiach: podpora demografickej obnovy v Európe vytváraním takých podmienok pre našich spoluobčanov, aby mohli splniť svoje želanie mať deti, predovšetkým podporou zosúladenia pracovného, rodinného a súkromného života; podpora zamestnanosti v Európe zabezpečením vytvárania väčšieho množstva lepších pracovných príležitostí a dlhšieho pracovného života s cieľom zvýšiť rovnováhu medzi aktívnymi a neaktívnymi ľuďmi; podpora produktívnejšej a výkonnejšej Európy optimalizovaním schopností v každom veku; prijatie a integrácia migrantov v Európe získaním kvalifikovaných a nekvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia a uľahčením ich integrácie s cieľom zmierniť nedostatok pracovných síl; zaručenie trvalo udržateľných verejných financií konsolidáciou rozpočtov a reformou systémov sociálnej ochrany s cieľom zaručiť primeranú sociálnu ochranu a verejné služby v budúcnosti.

Lisabonská stratégia zahŕňa najdôležitejšie politické reakcie, ale na dlhodobé hľadisko sa zameriava menej ako demografická rozprava. Z tohto dôvodu Komisia navrhuje dodatočné nástroje vo forme správ o demografickej situácii každé dva roky a usporiadanie demografických fór každé dva roky.

V správe za rok 2008 sa budeme zameriavať na potenciál skupiny ľudí narodených počas babyboomu. Rastúci počet 60 a 70-ročných ľudí bude pravdepodobne naďalej zohrávať aktívnu úlohu v sociálnom a ekonomickom živote.

V ostatných rokoch vzrástla miera zamestnanosti starších ľudí, čím sa mení minulý trend odchádzať skôr do dôchodku. Ale je potrebné spraviť ešte viac: po dosiahnutí veku 60 rokov ostáva pracovať iba 40 % mužov a 30 % žien. Veľa ľudí v tejto vekovej skupine je stále v dobrej kondícii a schopných prispievať do hospodárstva a spoločnosti. Starnúci obyvatelia, ktorí sa narodili v babyboome môžu spoločnosti prispievať aj ako neformálni poskytovatelia starostlivosti a dobrovoľníci. Ich prínos si zaslúži uznanie a podporu verejných politík. Rozhodujúce je zabezpečiť, aby rastúce množstvo starších ľudí dokázalo čo najdlhšie viesť nezávislý život.

Kľúčovým cieľom demografických fór je podporovať vzájomné vzdelávanie na základe dobrej praxe členských štátov. Najbližšie európske demografické fórum, ktoré sa bude konať 24. a 25. novembra v Bruseli, sa bude zameriavať na rodinné politiky a aktívne starnutie. Poskytne tiež možnosť zistiť, ako sú členské štáty pripravené na demografické zmeny a identifikovať najdôležitejšie možnosti pre ďalšiu činnosť.

Začiatkom budúceho roka Komisia predloží aktualizáciu dôsledkov demografických zmien na budúce verejné výdaje, predovšetkým v oblasti dôchodkov, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti na základe nových odhadov Eurostatu týkajúcich sa obyvateľstva.

Na záver by som chcel zdôrazniť, že je zodpovednosťou jednotlivých členských štátov, aby zaviedli správne politiky s cieľom čeliť demografickým zmenám. Demografické zmeny sú problémom, ktorému čelíme všetci spoločne. Členské štáty sa môžu navzájom veľa naučiť z úspechov a neúspechov súvisiacich s riešením demografických zmien. Preto Komisia podporuje celoeurópsku rozpravu o demografických zmenách a poskytuje priestor na výmenu skúseností a vzájomné vzdelávanie.

 
  
MPphoto
 

  John Bowis, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, prvé dva úvodné prejavy správne identifikovali dlhovekosť ako najdôležitejšiu demografickú zmenu. To, samozrejme, znamená, že ľudia žijú dlhšie a zdravšie, ale v neskorších rokoch mávajú chatrné telo alebo myseľ.

To znamená obrovský nárast neurodegeneratívnych ochorení a s tým súvisiace obrovské náklady. Lieky proti Parkinsonovej chorobe sú v mnohých krajinách drahšie ako lieky proti rakovine. Britský výskum predpovedá, že do roku 2051 bude 154 % nárast počtu ľudí trpiacich demenciou.

Dlhodobá starostlivosť: sa v súčasnosti poskytuje neskôr. Zvykla sa poskytovať od veku 70 rokov. V súčasnosti sa poskytuje od veku 80 rokov a zvyšuje sa počet ľudí, ktorým sa poskytuje od veku 90 rokov, ale vyžaduje čoraz väčšie náklady jednotlivcov a rodín a má to vplyv na ich úspory.

Výzvou je zabezpečiť dlhovekosť ako odmenu a nie ako trest. Musíme si znovu premyslieť naše predpoklady starnutia a posunúť sa z otázky „Ako poskytujeme starostlivosť“ k otázke „Ako podporujeme zdravie v neskorších rokoch života?“ To znamená začať so zdravším životným už skôr, vyhýbať sa tabaku a drogám, piť s mierou, jesť zdravo, cvičiť, ale tiež vedieť zvládať stres.

Flexibilný pracovný život: čas na oddych a rodinu. To znamená pripraviť sa na život po práci prostredníctvom flexibilného dôchodkového veku a postupného odchodu do dôchodku, ako vidíme v Holandsku. Znamená to tiež väčšiu sociálnu podporu novými a inovatívnymi spôsobmi, viac domácich služieb, aby ľudia mohli ostávať vo svojich domovoch dlhšie. Služby a zariadenia, ktoré uspokojujú meniace sa potreby.

Keď mala moja matka 80 rokov, potrebovala faxový prístroj na komunikáciu. V deväťdesiatich potrebovala schodiskový výťah. V 100 rokoch potrebovala stimuláciu, keďže jej sluch, zrak a schopnosť pohybu sa znižovali. Ale myseľ mala stále dobrú a potrebovala ochranu a stimuláciu, aby mohla mať skutočný a plnohodnotný život.

 
  
MPphoto
 

  Jan Andersson, v mene skupiny PSE. (SV) Vážená pani predsedajúca, súčasný trend, keď je čoraz menej pracovníkov a čoraz viac starších ľudí, možno opísať ako dramatický, ale skutočnosť, že ostávame zdraví až do vysokého veku, svedčí o pozitívnom vývoji.

Predstavuje to však pre nás veľa problémov. Niektoré z nich sa pokúsim opísať. V súčasnosti sa rodí menej detí ako v minulosti. Povedal by som, že situácia v jednotlivých členských štátoch sa veľmi líši. Lepšie výsledky vidíme v tých členských štátoch, kde nastavený systém umožňuje rodičom kombinovať pracovný život s rodičovstvom rovnako pre ženy, ako aj pre mužov v rodine. V tomto smere sa musíme učiť jeden od druhého.

Napriek skutočnosti, že naše obyvateľstvo starne, dlhodobým trendom je skracovanie pracovného života. Je to spôsobené aj tým, že ľudia začínajú svoju kariéru neskôr a – s výnimkou posledných niekoľkých rokov, keď bol vývoj pozitívnejší – dĺžka kariéry sa skracuje. Musíme niečo urobiť s obomi stranami problému, aby sme predĺžili pracovné životy a predovšetkým prišli s flexibilnými riešeniami skôr, ako pôjdeme do dôchodku.

Dnes sme rokovali o modrej karte a musíme zabezpečiť, aby každý, kto prišiel z inej časti sveta, kde je v súčasnosti vysoká nezamestnanosť, bol zaradený a vstúpil do pracovného sveta vrátane invalidných osôb a osôb s inými problémami. Musíme to urobiť v rámci lisabonského procesu, aby sme tieto úlohy mohli splniť v dlhodobom meradle.

 
  
MPphoto
 

  Marian Harkin, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, v súvislosti s touto večernou diskusiou sa vynára množstvo otázok, ale rada by som sa zamerala na jednu z nich: starostlivosť a opatrovatelia.

Ak budeme mať dosť šťastia a budeme žiť dostatočne dlho, pravdepodobne budeme potrebovať starostlivosť, a keďže existujú rozdiely medzi členskými štátmi, je veľmi pravdepodobné, že pôjde prevažne o neformálnu starostlivosť.

Opatrovatelia tvoria základ formálnej starostlivosti a sociálnej starostlivosti a sú nevyhnutnou súčasťou poskytovania dlhodobej starostlivosti. Ak sa od opatrovateľov očakáva poskytovanie starostlivosti, ktorú poskytujú, musia byť ich potreby neoddeliteľnou súčasťou vývoja politiky zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

V tejto súvislosti s radosťou vítam, že internetová stránka Generálneho riaditeľstva pre zdravie a ochranu spotrebiteľov (DG SANCO) venovala krátku sekciu opatrovateľom, a som si istá, že sa to stalo po tom, ako záujmová skupina opatrovateľov v Parlamente predložila DG SANCO svoj ročný pracovný program.

Opatrovatelia však potrebujú viac než len byť spomenutí. Sme presvedčení, že nastal čas vypracovať novú spoločenskú zmluvu o poskytovaní starostlivosti, ktorá presiahne tradičný rámec zmluvy medzi štátom a jednotlivcom a ktorá bude obsahovať nové záväzky zamestnávateľov, miestnych agentúr a spoločenstiev. Nedávny rozsudok Európskeho súdneho dvora (ESD) o diskriminácii opatrovateľov na základe ich príbuzenstva ukazuje východisko.

Poskytovanie starostlivosti nemôže byť výlučnou zodpovednosťou neformálneho opatrovateľa alebo v skutočnosti zodpovednosťou členského štátu. Systém poskytovania neformálnej starostlivosti sa bez primeranej podpory zrúti, ale pri prístupe založenom výlučne na štáte sú náklady jednoducho príliš vysoké. Preto potrebujeme širšiu spoločenskú zmluvu.

Na záver by som rada povedala, že v EÚ je približne 100 miliónov opatrovateľov. Sú nezaplatení, podhodnotení a v mnohých prípadoch nemajú primeranú podporu. Vítam zmienku na internetovej stránke DG SANCO, ale je to len prvý krok. Vďaka svojmu rozsahu ide o európsku záležitosť, a preto bude nutné koordinovať činnosť medzi členskými štátmi.

Politika o opatrovateľoch by mala byť súčasťou práce DG SANCO a Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť a sociálne veci.

 
  
MPphoto
 

  Guntars Krasts, v mene skupiny UEN. (LV) Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Obyvatelia Európy starnú. Zároveň s týmto trendom sa organický nárast počtu obyvateľov môže dostať do záporných čísel. V mnohých členských štátoch je to už realita. Počet pracujúcich ľudí v pomere k počtu dôchodcov klesá vo všetkých členských štátoch. Nízka pôrodnosť spolu s dlhšou priemernou dĺžkou života a prisťahovalectvom zvyšujú tlak na dôchodky, ochranu zdravia a sociálne služby. Existujú však aj niektoré členské štáty, ktorým sa podarilo zmeniť negatívny demografický trend Európy.

V týchto krajinách sa podarilo dosiahnuť rovnováhu medzi životom a prácou, čo umožňuje rodičom vychovávať deti bez toho, aby museli obetovať svoje kariéry, a získavať s tým súvisiace ekonomické a sociálne výhody. Nepochybujem, že členské štáty budú musieť nájsť hlavné hospodárske, sociálne a kultúrne riešenia v boji proti starnutiu svojho obyvateľstva. Existujú však aj úlohy, ktoré sa musia uskutočniť na úrovni Európskej únie. Pracovný trh EÚ má stále obrovské rezervy. Musíme zabezpečiť, aby na vnútornom trhu neexistovali prekážky pre voľný pohyb pracovnej sily. Bez ohľadu na komplikácie sa musíme vrátiť k liberalizácii trhu v oblasti služieb a musíme preskúmať prijaté smernice o službách. Uplatňovanie týchto základných slobôd pomôže vyrovnať finančné deficity vytvorené demografickým procesom. Samozrejme, musíme tiež zaujať nediskriminačný postoj k pohlaviu a veku. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 

  Jean Lambert, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážená pani predsedajúca, je zaujímavé, ako často považujeme klesajúcu pôrodnosť atď. za problém. Nemusí to tak byť, ak sa o naše nadmerné bohatstvo, ktoré na úrovni Európskej únie máme, začneme deliť s ľuďmi prichádzajúcimi z ostatných krajín a ak sa pozrieme na technické inovácie a možnosti zvyšovania produktivity a možno potom začneme vyrábať menej nepotrebného tovaru, ktorý v súčasnosti zaplavuje naše životy a planétu.

Samozrejme, je tu ešte otázka čo najlepšieho využívania potenciálnej pracovnej sily. Z tohto dôvodu sú mimoriadne dôležité antidiskriminačné smernice v oblasti zamestnanosti a nevyhnutné je, aby ich členské štáty náležite vykonávali. Mali by sa tiež preskúmať prekážky postupného odchodu do dôchodku – otázky typu: ak skrátite svoj pracovný čas, aký to bude mať vplyv na váš dôchodok, čo sa stane s vaším životom a prístupom k výhodám?

V súvislosti s našimi názormi v tejto oblasti by sme mali tiež zvážiť pôsobenie súčasnej finančnej krízy. Je pravdepodobné, že sa bude prepúšťať väčšie množstvo starších pracovníkov, pretože antidiskriminačné právne predpisy sa neuplatňujú dôsledne, čo pre mnohých bude znamenať, že sa už možno nikdy nevrátia do práce.

Ďalší budú mať veľký problém vrátiť sa do pracovného života, prípadne problém získať podporu na tvorbu svojho dôchodku: všetky tieto aspekty sa objavujú, ak zamestnanci určitý čas nepracujú. Ďalej je tu otázka straty dôvery mladých, ktorí si nedokážu nájsť alebo pre ktorých je príliš ťažké nájsť si prácu, a, samozrejme, problémy, ktorým mnoho ľudí čelí, ak ich súkromné alebo pracovné dôchodkové zabezpečenie nie je vyplácané tak, ako by chceli.

Na demografickú situáciu sa preto musíme pozrieť v súvilosti so súčasnou krízou a zamyslieť sa, ako využijeme túto príležitosť na zvýšenie odbornej prípravy. Mali by sme tento čas využiť na pomoc ľuďom zlepšovať svoje zručnosti,a možno nájsť cestu k fyzicky menej náročnej práci, keďže o tejto potrebe hovoríme už dosť dlho. Mali by sme sa pozrieť na spôsoby zvyšovania vysokoškolskej kvalifikácie u ľudí, ktorí túto príležitosť nemali v mladosti.

Teraz máme možnosť pozrieť sa na niektoré prvky, o ktorých vieme, že sú problematické, a skutočne sa zaoberať tým, ako budeme riešiť túto demografickú situáciu.

 
  
MPphoto
 

  Pedro Guerreiro, v mene skupiny GUE/NGL. (PT) Podľa nášho názoru by sa táto rozprava nemala nazývať „Demografické trendy – hospodárske a sociálne dopady“ ale „Hospodárska a sociálna politika a jej vplyv na demografické trendy“.

Odhady demografického trendu pre určitú krajinu alebo región by sa nemali robiť oddelene od politík prijatých v danej krajine alebo regióne, keďže tieto politiky určujú a podmieňujú demografický vývoj.

50-ročné odhady napríklad vychádzali z predpokladov, ktoré by sa mali vysvetliť vrátane hospodárskych politík určujúcich navrhnuté scenáre. Inými slovami, vychádzajúc z uskutočnených prognóz by sme dnes mali prediskutovať dôsledky demografického vývoja vyplývajúce z nezamestnanosti, zvýšenej neistoty zamestnania, deregulácie pracovného času a menovej politiky zameranej na znižovanie a devalváciu miezd. Dnes by sme mali diskutovať o dôsledkoch politiky úrokových sadzieb Európskej únie na tisícky rodín, ktoré si zobrali hypotéku na kúpu domu, o dôsledkoch liberalizácie a privatizácie verejných služieb a dôsledkoch nízkych dôchodkov na nezávislosť a kvalitu života miliónov dôchodcov. Mali by sme diskutovať o politikách, ktoré podporujú centralizáciu a koncentráciu bohatstva a zvyšovanie sociálnych nerovností.

V skutočnosti ide o dodržiavanie alebo nedodržiavanie ľudských práv, ako je právo na potraviny, zamestnanie, dôstojné mzdy, bývanie, zdravie, vzdelanie a voľný čas.

 
  
MPphoto
 

  Kathy Sinnott, v mene skupiny IND/DEM. – Vážená pani predsedajúca, Európa čelí kríze, a riešenie na ňu nenájdeme, kým si nepriznáme, že kríza vznikla našim vlastným pričinením.

Každoročne zabíjame v EÚ viac ako pol milióna detí pred narodením. Ničíme si vlastnú budúcnosť, a potom sme prekvapení, že máme krízu. Hovoríme o probléme s plodnosťou, ale nejde o problém plodnosti: ide o odmietnutie narodenia miliónov počatých detí. Pokiaľ nebudeme úprimní pri identifikovaní problému, nenájdeme riešenie. Riešením je rešpektovať život a podporovať rodinu, aby život našiel podporujúce prostredie. Prijatím týchto krokov môžeme začať riešiť výzvu vychýlenej demografie. Zlepšenie nenastane cez noc, ale v tomto bode ešte stále dokážeme odvrátiť katastrofu.

Mali by sme si pozorne pozrieť príklad Japonska. Pred dvadsiatimi rokmi mali v Japonsku druhú najväčšiu ekonomiku na svete a jednu z najvyspelejších. V roku 2007 dosiahla japonská populácia vrchol a začala klesať. V roku 1995, dvanásť rokov pred poklesom, vstúpilo Japonsko do fázy deflácie, keď si negatívny demografický vývoj začal vyberať svoju daň. Japonsko sa z toho nikdy nedostalo. Japonsko je v tomto síce 20 rokov pred Európou, ale tiež zlegalizovalo potraty 20 rokov pred európskymi krajinami. My dosiahneme vrchol v roku 2025, čo je už o 17 rokov. Premýšľam nad tým, či ostaneme vo fáze deflácie, do ktorej vstupujeme teraz v roku 2008, či bankovú krízu nahradí demografická kríza a či v kríze zostaneme až kým sa opäť nenaučíme rešpektovať život.

 
  
MPphoto
 

  Philip Claeys (NI). (NL) Vážená pani predsedajúca, teší ma, že Rada a Komisia vydávajú stanovisko o hospodárskom a sociálnom vplyve súčasných demografických trendov. Veľa politikov má zlozvyk myslieť krátkodobo a zabúda na dlhodobé politiky. Demografická výzva je dôležitým problémom v dlhodobom meradle, a tiež vyžaduje dlhodobé riešenia. Priemerná miera reprodukcie v Európskej únii je 1,5, čo je príliš málo, aby nahradila súčasné generácie. A práve v tomto spočíva problém. Jednou z možností je dospieť k ľahkému krátkodobému riešeniu, a to prijať ešte väčšiu prisťahovaleckú vlnu z krajín mimo Európy. Hoci sa tento nápad môže teoreticky zdať dobrý, každodenná realita v našich mestách svedčí o celkovom zlyhaní laxnej prisťahovaleckej politiky za posledných 30 rokov. Nezamestnanosť v Európe dosahuje 20 miliónov a Komisia by stále chcela prijímať ďalších prisťahovalcov. Mám poukázať na skutočnosť, že miera nezamestnanosti prisťahovalcov pochádzajúcich z krajín mimo Európy je oveľa vyššia ako miera nezamestnanosti domáceho obyvateľstva členských štátov?

Nedostatok času mi nedovoľuje spomenúť sociálne problémy vrátane sociálneho členenia, ktoré vysoká miera prisťahovalectva spôsobuje. V členských štátoch potrebujeme politiku, ktorá mladé európske rodiny podporí v ich túžbe mať deti. Členské štáty potrebujú tiež daňové opatrenia, aby pre ľudí bolo atraktívnejšie mať deti. Mala by sa zlepšiť a rozšíriť starostlivosť o deti. Mali by sme sa odvážiť pouvažovať nad zavedením mzdy pre rodiča, ktorý sa rozhodne ostať doma a venovať väčšinu svojho času výchove detí.

 
  
MPphoto
 

  Othmar Karas (PPE-DE). (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vítam túto rozpravu, ktorá zvyšuje povedomie a nie obavy. Musíme okamžite konať a nečakať do zajtra.

Demografické zmeny majú svoje príčiny, následky a problémy, ktoré zahŕňajú pokles úrovne obyvateľstva, menej ľudí vykonávajúcich zárobkovú činnosť a pravdepodobnosť, že budeme žiť dlhšie. Deti, ktoré sa narodia o niekoľko minút môžu žiť do veku 100 rokov. Skutočne, bude to prípad polovice týchto detí. Obyvateľstvo starne a máme čoraz menej detí. To má za následok dramatické zmeny vekovej štruktúry a štruktúry obyvateľstva. V tomto Parlamente čelíme novým požiadavkám na infraštruktúru, novým požiadavkám v oblasti verejných služieb, obchodu, vzdelávania a sociálnych systémov. Európa je starnúci kontinent. Jean-Claude Juncker raz povedal: „Ak rýchlo neprerobíme naše sociálne, dôchodkové a zdravotné systémy tak, aby zodpovedali budúcim potrebám, v globalizačnom procese z nás nebudú víťazi, ale porazení.“

Čo by sme mali urobiť? Treba urobiť mnoho. Treba zabezpečiť správnu rovnováhu medzi prácou a životom. Nenútiť ľudí, aby sa vzdali práce. Sú potrebné nové formy starostlivosti, starostlivosť o deti a mobilné služby, napríklad program rozvozu jedál „strava na kolesách“. Vo všetkých členských štátoch musí byť zodpovednosť za financovanie starostlivosti vyňatá zo systémov sociálneho zabezpečenia a musí sa stať zodpovednosťou spoločenstva. Výzve čelíme aj v oblasti vzdelávania. Naším cieľom by malo byť stať sa svetovým kontinentom orientovaným na deti a ľudí. Musíme oceniť čas vynaložený na výchovu detí a poskytovať iné formy starostlivosti, keďže v 80 % prípadov sú opatrovateľmi rodinní príslušníci. Dôležitá je aj rovnaká odmena za rovnakú prácu. Stále je potrebné urobiť mnoho práce a naše problémy sú spôsobené množstvom rôznych príčin.

 
  
MPphoto
 

  Françoise Castex (PSE). (FR) Vážená pani predsedajúca, pán minister, rada by som povedala zopár slov. Kameňom úrazu, na ktorý narazíme pri riešení demografických problémov, je klesajúci počet pracujúcich ľudí. Uvediem dva údaje: v roku 2010 bude v produktívnom veku 217 miliónov ľudí, v roku 2050 to bude 180 miliónov. Schodok je takmer 36 miliónov ľudí.

Mali by sme mať obavy z nedostatku pracovnej sily? Mali by sme sa obávať nerovnováhy medzi pracujúcim obyvateľstvom a obyvateľstvom, ktoré je od niekoho závislé?

Navrhujeme dve riešenia tohto problému, ktoré sa snažia o dosiahnutie optimálneho riadenia ľudských zdrojov. V prvom rade je to plná zamestnanosť. Musíme sa usilovať o plnú zamestnanosť. Vzhľadom na nízku mieru zamestnanosti mladých ľudí, žien, ľudí nad 55 rokov a nekvalifikovaných pracovníkov, v súčasnosti je veľa pracovných príležitostí. Sme svedkami obrovského plytvania zručnosťami. Tiež zistíme, že ak sa miera zamestnanosti žien a ľudí nad 55 a 65 rokov do roku 2050 zvýši na mieru, ktorá približne zodpovedá najlepšej miere v Európe, mohli by sme pokryť nedostatok pracovnej sily.

A na záver celoživotné vzdelávanie a odborná príprava. Radi by sme sa usilovali o dosiahnutie optimálnej dĺžky pracovného života. Je neprijateľné, aby zamestnanec vo veku 50 rokov, napríklad projektový manažér, nemal vo svojej kariére vyhliadky na nič iné ako na stagnáciu. Ide o spoločenskú zodpovednosť našich podnikov.

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

 
  
MPphoto
 

  Marco Cappato (ALDE). (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, za posledných pár desaťročí sa svetová populácia zdvojnásobila, čo má pre planétu ničivé následky, a preto skutočnosť, že európsky trend je aspoň trochu odlišný, je pozitívna.

Samozrejme, existujú problémy z hľadiska sociálneho zabezpečenia, ale riešením nie je povzbudzovať ľudí, aby mali viac detí, ale zvyšovať dôchodkový vek, odstrániť diskrimináciu voči starším ľuďom v krajinách ako je Taliansko, kde sú prekážky pracovať po odchode do dôchodku také obrovské, že sa z dôchodku stáva povinnosť a nie právo.

Na svetovej úrovni vyzývam najmä predsedníctvo EÚ, aby prijalo kroky na zvolanie zhromaždenia v rámci novej konferencie Organizácie Spojených národov o obyvateľstve, ktorej usporiadanie už niekoľko rokov blokuje tlak štátov ako Vatikán, ktoré sa boja zodpovedných politík o poskytovaní informácií o sexe a plánovaní rodiny.

 
  
MPphoto
 

  Ewa Tomaszewska (UEN). (PL) Vážená pani predsedajúca, európske demografické trendy sú veľmi alarmujúce už viac ako desať rokov. Miera pôrodnosti potrebná na zachovanie prirodzeného prírastku obyvateľstva je 2,16. V Poľsku je táto miera 1,2. Pokrok v medicíne a zdravší životný štýl zároveň znamenajú dlhší život ľudí. Európa starne, ale tiež vymiera. Do roku 2030 bude pomer medzi pracujúcim a nepracujúcim obyvateľstvom jedna ku dvom.

Hlavnými príčinami negatívnych demografických zmien v Európe sú protirodinné, sociálne a ekonomické politiky, mediálna podpora rodinných modelov s málo deťmi a bezdetných manželstiev a tiež politiky vedúce k rozpadu rodiny. Najzávažnejšími výsledkami bude nedostatok pracovníkov na pracovnom trhu, hrozivý hospodársky vývoj, dramatická strata účinnosti dôchodkového systému a zvýšené náklady na systémy zdravotnej starostlivosti z dôvodu špeciálnych potrieb starnúcej spoločnosti.

 
  
MPphoto
 

  Irena Belohorská (NI). (SK) Vítam diskusiu k týmto problémom a myslím si, že je dôležitá práve teraz, keď súčasne musíme riešiť finančnú a ekonomickú krízu. Demografické trendy poukazujú na to, že na jednej strane zlepšením zdravotnej starostlivosti, na strane druhej znižovaním pôrodnosti dochádza k starnutiu obyvateľstva. Je preto potrebné, aby sme sa na túto realitu pripravili a zabezpečili zodpovedajúce oblasti.

V oblasti sociálnej bude pomerne náročným problémom zabezpečenie dôchodkov. V oblasti zdravotnej musíme myslieť na zabezpečenie liečby hlavne ochorení, ktoré sa viažu na vyšší vek. Vieme, že napríklad až dve tretiny onkologických ochorení sa viažu na vek nad 60 rokov.

Udržateľnosť sociálneho systému bude vyžadovať zvýšenie, ale aj zlepšenie a prispôsobenie pracovných podmienok pre starších ľudí. Ide predovšetkým o ženy nad 55 rokov a mužov vekovej kategórie 55 až 64 rokov. Doplňovať úbytok populácie imigráciou mladých ľudí z tretích krajín je možné, ale predovšetkým by sme sa mali snažiť vytvárať podmienky na stabilizáciu mladej vzdelanej generácie, ktorá nám dnes odchádza do USA.

Vzhľadom na zhoršenie reprodukčného zdravia mladých žien by sme mali podporovať asistovanú reprodukciu. Pre mnohé mladé rodiny je finančne nemožné si ju hradiť. Mne sa zdá, že asi nesplníme lisabonskú stratégiu. Snažme sa aspoň obnoviť myšlienku Európskej aliancie podpory rodiny či už daňovými bonusmi, alebo zlepšením zariadení pre deti predškolského veku. Materská dovolenka by mala byť krytá plným platom a nie životným minimom.

 
  
MPphoto
 

  Gabriela Creţu (PSE). – (RO) Vážený pán minister, prepáčte, že vám protirečím, ale máme viacero problémov, nielen jeden. Nemáme len demografické problémy, ale aj problémy politické, sociálne a etické. Vyhlasujeme, že chceme vyššiu pôrodnosť, ale 30 % narodených detí žije pod hranicou chudoby. V budúcnosti bude dôsledkom nedostatočné vzdelanie, zlé pracovné miesta, nižšia produktivita a nízke príspevky na poistenie.

Stanovisko Rady k smernici o pracovnom čase je očividne v rozpore s úmyslom dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Neplodnosť je stavom, ktorý uznávajú nielen členské štáty, ale aj Svetová zdravotnícka organizácia. Dôsledkom je, že poistenie nepokrýva náklady na liečbu. Aby si človek v Rumunsku mohol dovoliť jeden pokus umelého oplodnenia (IVF), potrebuje dostávať priemerný plat a celý ho odkladať po dobu deväť mesiacov. Na počatie sa požadujú 3 až 4 pokusy a potom je treba financovať ďalších deväť mesiacov predtým, ako sa narodí dieťa.

Vážení kolegovia poslanci, najúčinnejším riešením by bolo podporiť dôslednú politiku v členských štátoch a zabezpečiť zhodu uskutočnených vyhlásení a prijatých opatrení.

 
  
MPphoto
 

  Samuli Pohjamo (ALDE). (FI) Vážená pani predsedajúca, problémy súvisiace s demografickými trendmi sú mimoriadne významné v riedko osídlených oblastiach na severe. Vďaka migrácii sa mladí a vzdelaní ľudia dostávajú z regiónu a starnúce obyvateľstvo sa vo vzťahu k ostatným rýchlo rozrastá. To má za následok zvýšené náklady na organizovanie sociálnych a zdravotníckych služieb a problém sa ešte zhoršuje v oblastiach, kde je potrebné prekonávať dlhé vzdialenosti. Vďaka novým technológiám a inováciám však boli úspešne zavedené nové služby na pomoc starnúcemu obyvateľstvu a ich využívanie v rámci celej Únie.

Ďalším spôsobom ako premeniť problémy na príležitosti je účinná regionálna politika. Účinná regionálna politika je spôsob na využívanie príležitostí, ktoré daná oblasť poskytuje, vytváranie nových pracovných miest a poskytovanie pridanej hodnoty Európe ako celku. Zároveň je možné zabezpečiť, aby sa z trendov vývoja obyvateľstva stal pozitívnejší fenomén.

 
  
MPphoto
 

  Jan Cremers (PSE). (NL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pán Jouyet, dámy a páni, keď sme v tomto Parlamente začiatkom leta diskutovali o účinkoch demografického vývoja, súčasná hospodárska kríza nás ešte plne nezasiahla. Kríza zvýši tlak na naše sociálne systémy. V dôsledku toho sa očakáva rast nezamestnanosti, krátkodobo sa však na pracovnom trhu môže vyskytnúť určité uvoľnenie. Z dlhodobého hľadiska to ale nerieši konkrétny problém starnúceho obyvateľstva.

Ak zhoršenie ekonomickej klímy zvýši tlak na starších ľudí, aby predčasne opúšťali trh práce, mohli by sme skĺznuť k starým chybám. V súčasnosti, ako aj v budúcnosti by sa mal dôraz naďalej klásť na flexibilné dôchodkové systémy založené na dobrovoľnosti v kombinácii s organizáciou práce, ktorá zabezpečí, aby možnosť dlhšie pracovať bola reálnou voľbou. Finančná kríza nám opäť dokázala, že by sme mali múdro spravovať dôchodkové fondy. Trvalá udržateľnosť dôchodkového systému, prispôsobená demografickému a hospodárskemu vývoju a založená na dlhodobých investičných stratégiách bez rizika, by mala mať najvyššiu prioritu. Európska komisia by okrem toho mala venovať pozornosť regulovaniu a monitorovaniu celoeurópskych dôchodkových produktov.

 
  
MPphoto
 

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). (SK) Zmenený životný štýl mladej generácie je taký, že každý chce po štúdiu niekoľko rokov cestovať, potom nasleduje budovanie kariéry. Potom majú mladí ľudia vrátane mladých žien viac ako 30 rokov a väčšina privedie na svet jedného potomka. Rodina sa vníma dnes ako negatívna záťaž a mladí muži takisto na druhej strane nie sú schopní sľúbiť žene manželstvo a istotu.

Je stále veľký počet umelých prerušení tehotenstva, veľký podiel žien používa hormonálnu antikoncepciu, preto počet žien, ktoré sú vlastne fyziologicky schopné počať dieťa, je veľmi malý. Index plodnosti v krajinách Európy sa pohybuje medzi 1,1 až 1,3. Len Francúzsko, ktoré dáva finančné prostriedky na podporu rodiny dlhodobo, má index, ktorý sa blíži k 2. Nedávny európsky kongres o rodine na univerzite v Ružomberku…

 
  
MPphoto
 

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, zdá sa, že budeme žiť dlhšie, ale vnúčat si užijeme menej. Predpokladám, že dôvody tejto situácie sú veľmi komplexné a rozmanité. Myslím si, že deti sú vnímané ako „problém” a počuť to môžete najmä od ľudí, ktorí nemajú deti. Aj my hovoríme o „probléme” starostlivosti o deti a nie o „riešení”.

Aj starší ľudia cítia, že sú bremenom a majú obavy, kto sa o nich postará vo vyššom veku. Myslím si, že tí z nás, čo sú v strednom veku, sa obávajú hroziacej beznádeje, pretože bude čoraz menej ľudí, ktorí nám zaplatia dôchodky a ktorí sa o nás postarajú, keďže ani my sami nie sme schopní to urobiť.

Úloha opatrovateľov v spoločnosti, ako pani Marian Harkinová správne uviedla, je úplne podhodnotená a je nutné to zmeniť. Počas dnešnej rozpravy som v súvislosti s finančnou a hospodárskou krízou premýšľala a premýšľam, či Komisia vie zodpovedať otázku, či sa problém demografického trendu môže skutočne zhoršiť z dôvodu situácie, v ktorej sa v súčasnosti nachádzame. To by bolo poľutovaniahodné.

 
  
MPphoto
 

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, Európska únia musí byť pripravená čeliť demografickým výzvam. Sociálna Európa musí byť schopná plniť očakávania svojich občanov poskytovaním kvalitného vzdelávania, účinného a dostupného systému zdravotnej starostlivosti, poskytovaním pracovných miest podporujúcich slušný život a zaručením slušného dôchodku v dôchodkovom veku.

EÚ má starnúce obyvateľstvo. V EÚ je zároveň málo členských štátov s rastúcou pôrodnosťou, okrem Írska a Francúzska, ktoré sú v tejto oblasti úspešné v dôsledku konkrétnych prijatých politík. Napriek tomu, že dojčenská úmrtnosť na úrovni Spoločenstva klesla na 4,7 na tisíc obyvateľov, stále existujú členské štáty s mierou dojčenskej úmrtnosti 12 na tisíc obyvateľov.

Európa musí investovať do zdravotníctva, školstva a sociálnej starostlivosti. Zaručenie dobre platených pracovných miest znamená slušnú životnú úroveň pracovníkov, ale tiež zaručuje zdroje potrebné na platenie dôchodkov. Dôchodkový systém je systém založený na solidarite generácií.

 
  
MPphoto
 

  Toomas Savi (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, Európska únia je starnúcou spoločnosťou. V EÚ je veľa ľudí, ktorí uprednostnia profesionálny rast pred rodinným životom, až kým už nie je príliš neskoro na to, aby mali deti.

Keďže som sa nedávno stal starým otcom, som silným obhajcom estónskeho opatrenia na plánovanie rodiny, ktoré umožňuje jednému z rodičov zostať doma 18 mesiacov po narodení dieťaťa a zaručuje mu sociálne výhody – rodičovský príspevok približne v rovnakej výške, ako mal rodič plat pred odchodom na rodičovskú dovolenku.

Som pevne presvedčený, že pokiaľ nechceme zaťažiť naše deti neprimerane vysokými daňami, mali by sme začať realizovať podobný prístup v celej EÚ. Napríklad v Estónsku táto politika priviedla národ zo zdanlivo nekonečného znižovania populácie.

 
  
MPphoto
 

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, výchova ďalšej generácie je najdôležitejším poslaním každého občana. Nechceme nijako prenasledovať dnešné mladé ženy a robiť im prednášky, či už sú vydaté alebo slobodné, ale musíme dať všetkým ženám, ktoré plánujú zostať doma s druhým alebo tretím dieťaťom, možnosť slobodne sa rozhodnúť a musíme zabezpečiť, aby neboli nútené z hospodárskych a finančných dôvodov pracovať.

Je potrebné zabezpečiť, aby sa ženám v domácnosti v plnej miere zachovali dôchodkové dávky, rodičovské alebo materské dávky na účely finančného zabezpečenia v starobe, a aby ich štát primerane ocenil za to, že robia pre nás všetkých tú najdôležitejšiu prácu: vychovávajú ďalšiu generáciu.

Okrem toho vzhľadom na zvyšujúci sa priemerný počet rokov, ktorých sa väčšina z nás v zdraví dožíva, sa musí povinný dôchodkový vek – tradičný dôchodkový vek – 65 rokov urýchlene prehodnotiť. V súčasnej dobe majú ženy prvé dieťa v priemere okolo tridsiatky. Túto situáciu musíme čo najskôr prehodnotiť.

 
  
MPphoto
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). (PL) Vážená pani predsedajúca, všetci vieme, že európska spoločnosť starne, ale uvedomujeme si, aké dôsledky to bude mať na naše hospodárstvo a pracovný trh? V ére globalizácie demografické problémy narastajú do oveľa väčších rozmerov. Preto Európska únia musí na mnohých úrovniach prijať integrované opatrenia.

Na druhej strane musíme zabezpečiť, aby sa splnili ciele lisabonskej stratégie, ktorých snahou je zvýšiť zamestnanosť, zapojiť ženy do pracovného trhu a zastaviť trend predčasného odchodu do dôchodku. Musíme tiež klásť väčší dôraz na vzdelávanie, najmä v oblasti techniky a informačných technológií, ktoré sú nevyhnutné pre hospodárstvo založené na znalostiach. Je tiež nutné podporovať celoživotné vzdelávanie a pripravovať pracovníkov na to, aby vedeli čeliť novým výzvam.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. (FR) Vážená pani predsedajúca, budem sa snažiť dodržiavať vaše odporúčania. Vážený pán komisár, dámy a páni, táto rozprava je veľkým prínosom a z mnohých vystúpení je jasné, že ak chceme riešiť demografické problémy, musíme sa zamerať na množstvo aspektov.

Mnohé postupy sa môžu navzájom dopĺňať, o tom však budem hovoriť neskôr. Do istej miery je pravdou, že musíme zvýšiť mieru zamestnanosti, i to, že demografický deficit bude potrebné riešiť prisťahovalectvom. Dôležité je aj to, aby prisťahovalectvo bolo kontrolované a organizované. Je tiež pravdou, že potrebujeme rodinnú politiku a podporu súčasnej pôrodnosti. Musíme zabezpečiť starostlivosť o starších ľudí a zlepšiť zaobchádzanie s nimi. V tejto súvislosti musíme venovať veľkú pozornosť rozvoju vzdelávacej infraštruktúry, starostlivosti o deti a zmierneniu závislosti u starších občanov.

Ako už povedali niektorí rečníci, musíme brať do úvahy naše silné stránky, najmä nové informačné technológie, výskum a vývoj a pružnosť lekárskych a zdravotníckych služieb. Môžeme ich využiť pri prenatálnej diagnostike, starostlivosti v prvých rokoch života a komunitnej starostlivosti o deti. Hoci existujú určité problémy, na riešenie tohto demografického deficitu už máme prostriedky.

Musíme byť pripravení monitorovať dôsledky demografických zmien, ako sa už zdôraznilo v rozprave. Je nutné kontrolovať životaschopnosť systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkových systémov, ktoré sú jedným z charakteristických prvkov európskeho modelu solidarity. Napriek súčasnej hospodárskej a finančnej kríze musíme prijať dlhodobé opatrenia s cieľom zabezpečiť životaschopnosť týchto systémov a musíme tiež brať do úvahy ďalšie dôsledky týchto demografických zmien na rôzne aspekty organizácie práce. Pán Cappato uviedol konkrétny príklad, ktorým na túto skutočnosť názorne poukázal, čo bolo veľmi správne.

Na záver by som chcel uviesť, že som presvedčený, ako určite povie aj pán komisár Potočnik, že Komisia, Parlament a Rada sa musia naďalej zúčastňovať dialógu v rovnakom duchu, ako to bolo počas dnešnej rozpravy. Európa nepochybne čelí dlhodobej úlohe a my sa na ňu musíme pripraviť, musíme pracovať organizovane a nedovoliť, aby nám hospodárska a finančná kríza zabránila prijať opatrenia a spustiť reformu.

 
  
MPphoto
 

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, dnes tu bolo jasne povedané, že čelíme veľmi vážnemu problému, a to starnutiu spoločnosti.

21. storočie je v mnohých smeroch érou nestability, a my sa s touto skutočnosťou musíme vyrovnať. Musíme robiť, čo je v našich silách. Ako sa už spomínalo, dlhovekosť by mala byť odmenou, nie trestom. Hovorilo sa aj o tom, že by bolo vhodné riešiť problematiku v rámci lisabonského programu, s čím súhlasím. Lisabonský program chápeme jednoducho tak, že je potrebné zamerať sa na vzdelanú spoločnosť a klásť dôraz na udržateľnosť, či už vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu, životnému prostrediu alebo hospodárstvu. Táto kríza nás naučila, že aj zisky musia byť trvalo udržateľné.

Takže súčasná finančná kríza by nemala odpútať našu pozornosť od žiadneho z problémov, o ktorých sme v posledných rokoch trpezlivo diskutovali, a rovnako ani od problému, o ktorom diskutujeme dnes. Je to iba jeden z ďalších problémov. Ak ho vyriešime, finančnú krízu prekonáme spôsobom, ktorý nám umožní vyriešiť všetky problémy 21. storočia. Preto je dôležité, aby sme si v tejto súvislosti uvedomili všetky možné aspekty udržateľnosti – udržateľnosť planéty, na ktorej žijeme, udržateľnosť medzi živými bytosťami na tejto planéte, medzi ľuďmi a medzi generáciami, čo je vo veľkej miere podstatou demografickej otázky, o ktorej dnes diskutujeme.

Naše politiky by tieto problémy určite mali riešiť. Demografické fórum, ktoré sa bude konať 24. a 25. novembra – ako som spomínal v úvodnom príhovore – je na to rozhodne vhodnou príležitosťou. Nepochybne by sme mali pokračovať v dialógu medzi Radou, členskými štátmi, Parlamentom a Komisiou. Dnešné diskusie sú dôkazom, že táto rozprava prišla v pravý čas. Chcel by som sa vám v mene Komisie poďakovať za vaše názory. Všetky skutočnosti, ktoré ste spomínali, sú mimoriadne dôležité – podpora demografickej obnovy, zosúladenie rodinného a pracovného života, problematika opatrovateľov, mobilita a antidiskriminácia a ďalšie témy. Keď hovoríme o tomto probléme, musíme zohľadniť všetky spomínané skutočnosti.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia