Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 19. novembra 2008 - Štrasburg

18. HIV/AIDS: Diagnostika a včasná liečba (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o HIV/AIDS: Diagnostika a včasná liečba.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár Potočnik, dámy a páni, od objavenia vírusu HIV prešlo dvadsaťpäť rokov. Dnes, keď počet obetí epidémie prekročil 25 miliónov, je mimoriadne dôležité, aby Európska únia opätovne potvrdila svoj záväzok bojovať proti svetovej pandémii HIV/AIDS.

Jednotný prístup k prevencii, testovanie, včasná liečba a podpora v tejto oblasti sú nevyhnutnosťou, čo Európsky parlament, tento Parlament, zdôraznil vo svojom uznesení z 24. apríla 2007. Medzi naliehavé potreby patrí zvýšenie úrovne vývoja, zlepšenie uplatňovania opatrení na prevenciu, výchovné a informačné kampane, investície do výskumu a vývoja nových stratégií na prevenciu a testovanie, ktoré sa musia prispôsobovať zmenám charakteru pandémie.

Predovšetkým je veľmi dôležité začať s testovaním a liečbou čo najskôr a zaistiť, aby antiretrovírusové lieky boli dostupné za prijateľnú cenu. V prípade, že sa diagnóza zistí neskoro, alebo je imunitný systém v dôsledku choroby veľmi poškodený, u pacientov sa zvyšuje riziko úmrtia do štyroch rokov od zistenia diagnózy.

Na včasné zistenie diagnózy je nevyhnutné využívať nové stratégie a nástroje, napríklad rýchle skríningové testy. Bolo by vhodné ponúkať testovanie vo väčšom rozsahu, samozrejme, za predpokladu, že pacienti budú súhlasiť. Je dobré mať na pamäti, že tieto rýchle skríningové testy sa môžu robiť aj mimo lekárskych laboratórií a že pacient môže mať výsledky za relatívne krátky čas.

Ak chceme povzbudiť ľudí s HIV/AIDS k včasnému testovaniu, dôležité je tiež prekonanie diskriminačných bariér. Strach zo stigmy v súvislosti s pozitívnym výsledkom testu môže brániť pacientom pristúpiť k včasnému skríningu. Z toho dôvodu sa Európska únia musí jasne a dôsledne postaviť proti všetkým formám diskriminácie voči ľuďom s vírusom HIV na celom svete.

O tom je pevne presvedčený aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a rovnako aj Bernard Kouchner, ktorý predniesol túto problematiku na pôde Organizácie Spojených národov. HIV sa musí brať ako prenosná, nie však nákazlivá choroba a akékoľvek obmedzenia slobody prístupu, cestovania a pobytu pre HIV pozitívnych ľudí z dôvodu nákazy vírusom HIV sú kontraproduktívne. Všetky podobné praktiky odradia pacientov od skríningu a liečby, čo je rovnako škodlivé pre jednotlivcov, ako aj pre spoločnosť.

Na záver by som vás chcel oboznámiť s dvomi zisteniami. Po prvé, máme tento spoločný cieľ: ľudia s pozitívnym HIV testom musia dostávať kvalitnú liečbu bez ohľadu na pôvod, národnosť, názory, vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu, náboženstvo alebo iné faktory.

Druhým zistením je fakt, že ak chceme vyhrať boj s pandémiou, nevyhnutne potrebujeme medzinárodnú koordináciu. Chcel by som oceniť program EuroHIV, ktorý od roku 1984 poskytuje organizáciám WHO, UNAIDS a Európskemu stredisku na prevenciu a kontrolu chorôb základné informácie o HIV/AIDS. Ak chceme dosiahnuť, aby boli prevencia, skríning a včasné liečenie dostupné každému, aby ľudia s touto chorobou už nemuseli čeliť stigmatizovaniu a diskriminácii, aby krajiny na juhu mali riadny prístup k liekom, musíme zlepšiť úroveň spolupráce medzi agentúrami OSN a regionálnymi agentúrami.

Európska únia sa musí zapojiť do tohto boja viac ako kedykoľvek predtým.

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcel by som povedať kolegom poslancom a pánovi ministrovi Jouyetovi, že keďže sme vyhlásili 1. december 2008 za deň boja proti AIDS, toto plenárne zasadnutie nám dáva vhodnú príležitosť zamyslieť sa nad výraznými úspechmi, ktoré sme v boji proti HIV/AIDS dosiahli, a zamerať sa na vážne problémy, ktoré máme pred sebou.

Tento rok získali Nobelovu cenu za medicínu dvaja európski výskumní pracovníci z Pasteurovho inštitútu – profesorka Françoise Barréová-Sinoussiová a profesor Luc Montagnier, ktorí v roku 1983 prvýkrát identifikovali u ľudí vírus imunitnej nedostatočnosti.

Tento významný objav otvoril cestu mnohým dôležitým výskumom, diagnostike a liečbe infekcií HIV a umožnil nám lepšie pochopiť patogenézu infekcií HIV a ich ničivé dôsledky.

Ani po 25 rokoch však nemáme liek na HIV/AIDS. Každoročne vo svete pribúdajú milióny infikovaných ľudí, v Európe sú to desaťtisíce nových prípadov.

Ako je niečo také možné? Veľmi dobre vieme, akým spôsobom sa dá účinne predchádzať prenosu HIV.

Úspešné kampane v osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia potvrdili, že základnými prvkami preventívnych stratégií v boji proti infekciám HIV sú informovanosť a vedomosti.

Ďalšie dva základné predpoklady na úspešný boj proti HIV/AIDS sú pevné politické vedenie a občianska zodpovednosť– keďže ide o otvorené a konštruktívne partnerstvo medzi zainteresovanými stranami.

Dnešné plenárne zasadnutie je vynikajúcou príležitosťou na opätovné potvrdenie nášho politického záväzku – aby sme začali konať ambiciózne. Chcel by som dodať, že si veľmi cením skutočnosť, že Európsky parlament sa zaviazal zaradiť problematiku HIV/AIDS na najvyššie priečky svojho politického programu.

Nedávno sme mali veľmi užitočnú výmenu názorov o problematike HIV/AIDS počas stretnutia za okrúhlym stolom, ktoré zorganizovali podpredseda pán Miguel-Angel Martínez a pani Zita Gurmaiová, kde sme hovorili o potrebe testov na HIV, o následnej včasnej modernej liečbe a podpore. Odborníci odhadujú, že v priemere 30 % ľudí v Európe, ktorí sú infikovaní vírusom HIV, o svojej chorobe vôbec nevie. Toto neuveriteľné číslo prináša dve riziká: prvé pre infikovanú osobu, keďže táto osoba sa nelieči včas, a druhé vo vzťahu k partnerovi alebo partnerom, ktorí sú tiež vystavení riziku infekcie.

Otázka znie, čo môžeme my ako politici urobiť, aby sme túto situáciu riešili a vyriešili?

Naše spoločné základné ľudské hodnoty a veľká zodpovednosť vo vzťahu k ľudským hodnotám, solidarita a postoj k diskriminácii musia byť základom všetkých politík v boji proti HIV/AIDS a základom všetkých aktivít v boji proti tejto chorobe. Európske stanovisko a odpoveď znejú jasne: zameriavame sa na prevenciu a zvýšenie informovanosti, podporujeme testy na HIV a prístup k liečbe a starostlivosti pre všetkých, ktorí to potrebujú, bojujeme za cenovo dostupné lieky, vyjadrujeme nesúhlas s akoukoľvek formou diskriminácie alebo stigmatizácie, snažíme sa určiť osvedčené postupy a podporujeme občiansku spoločnosť. V oblastiach, za ktoré nesieme politickú zodpovednosť, musíme vytvárať podmienky na prijatie účinných krokov, ktoré budú slúžiť spoločnosti i ľuďom s vírusom HIV a AIDS.

Určite však nemôžeme byť spokojní s tým, čo sa nám podarilo dosiahnuť. Musíme ísť stále vpred.

EÚ sleduje aj vývoj za hranicami a vidí ničivé dôsledky HIV/AIDS v subsaharskej Afrike a v ďalších rozvojových krajinách, čo predstavuje mimoriadny problém pre sociálny rast a rozvoj.

Východná Európa a stredná Ázia naďalej čelia najrýchlejšiemu nárastu epidémie vo svete.

V tejto súvislosti opätovne potvrdzujeme svoj záväzok podporovať partnerské krajiny v rozširovaní všeobecného prístupu k prevencii šírenia HIV, k liečbe, starostlivosti a podpore.

V mene Komisie vítam uznesenie o diagnostike a včasnej liečbe HIV/AIDS a plne súhlasím a podporujem zásadu prekonania bariér pri testoch na HIV, pri liečbe a starostlivosti.

Komisia stále vyzýva ľudí, aby využili možnosť testov na HIV a znovu pripomína členským štátom potrebu vytvoriť testovacie centrá, ktoré budú spĺňať kritériá medzinárodných noriem a vykonávať svoju činnosť v zmysle dohodnutých zásad.

Komisia v súčasnosti pracuje na svojej druhej stratégii boja proti HIV/AIDS v EÚ a v najbližších susedských štátoch, ktorá bude naďalej upriamovať pozornosť na prevenciu a zameria sa na regióny a skupiny najviac postihnuté epidémiou. Úspešná prevencia si však vyžaduje najmä otvorenosť a toleranciu na politickej a spoločenskej úrovni: otvorenosť k realite súčasného života, sexualite a správaniu, otvorenosť k prostriedkom na znižovanie škôd, otvorenosť v boji proti nerovnostiam, diskriminácii a útlaku a otvorenosť vo vzťahu k iným kultúram a zvyklostiam.

Komisia bude pri riešení problematiky HIV/AIDS naďalej robiť maximum. Viem, že Parlament nás v tomto úsilí plne podporuje a veľmi si to ceníme.

Preto spolu s Radou naďalej zotrvajme vo vysokom politickom tempe v snahe splniť záväzky, ktoré sme si dali.

  John Bowis, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, v Spojenom kráľovstve žije 80 000 ľudí s vírusom HIV a ako už pán komisár povedal, každý tretí prípad je nediagnostikovaný. Jedna z 360 tehotných žien je HIV pozitívna. Desať percent nových prípadov v Európe sú prípady mnohopočetnej liekovej rezistencie. Tento údaj sa stále zvyšuje a približuje sa k 20 %, čo je súčasný stav v Amerike.

Sme svedkami zvyšujúceho sa počtu prípadov multirezistentnej TBC i AIDS. Európske stredisko na prevenciu a boj s nákazlivými chorobami (ECDC) poukazuje na dvojnásobný počet nových prípadov infikovania vírusom HIV v rokoch 1999 až 2006. Stredisko uvádza, že 11 % prípadov sú mladí ľudia vo veku 15 – 24 rokov. 53 % prípadov sa infikovalo heterosexuálnou formou prenosu, pričom šíriteľmi boli najmä ľudia pochádzajúci z krajín epidemického výskytu. Jedna tretina z nich boli muži, ktorí mali pohlavný styk s osobou rovnakého pohlavia a, možno prekvapujúco, menej ako 10 % infikovaných sú injekční užívatelia drog.

Okrem toho – a som veľmi rád, že to pán minister povedal – ľudí vystavujeme stigme. Stigma je krutým bremenom, ktoré okrem bolesti z choroby ešte viac komplikuje situáciu a núti ľudí, aby sa skrývali a vyhýbali testom a liečbe. Pri hľadaní riešení by sme mali vychádzať z týchto údajov, z týchto faktov. Ako už viacerí povedali, včasná diagnostika je veľmi potrebná. Potrebujeme anonymné testy, potrebujeme výchovu, potrebujeme pochopenie vychádzajúce z týchto skutočností, ktoré by mohlo zabrániť šíreniu stigmy. Potrebujeme ďalší výskum a vývoj a potrebujeme starostlivosť, pretože v súčasnej dobe na AIDS zomiera menej ľudí, väčší počet ľudí s touto diagnózou žije.

  Zita Gurmai, v mene skupiny PSE. – Vážená pani predsedajúca, som veľmi rada, že pán komisár spomenul rokovanie za okrúhlym stolom, na ktorom som sa zúčastnila a ktorému som spolupredsedala. Pán Miguel Angel Martínez a pani komisárka Vassiliouová boli tiež prítomní a aktívne sa zapojili do rokovania.

AIDS je jednou z najvážnejších chorôb tohto storočia. Len v Európskej únii sa za posledných 10 rokov infikovalo vírusom HIV 215 000 ľudí. Podľa tohtoročných odhadov takmer jedna tretina prípadov infikovania AIDS – ako už spomenul môj kolega – stále nie je diagnostikovaná, čo reálne ohrozuje zdravie európskych občanov. Je najvyšší čas, aby sme prijali konkrétne opatrenia, preto sme predložili praktické návrhy riešení, ako účinne bojovať s HIV/AIDS tým, že sa zameriame na diagnostiku a včasnú liečbu na základe dôkazov.

Nehovoríme len o otázke zdravia. Hovoríme o strategickej záležitosti vo vzťahu k ďalšiemu rozširovaniu EÚ a zásadnej otázke v oblasti susedskej a migračnej politiky. Mali by sme zjednotiť rôzne politiky EÚ s cieľom zdôrazniť právo každého európskeho občana na lepšie životné podmienky a lepšiu zdravotnú starostlivosť, pričom nesmieme zabúdať na úlohu žien. Ženy sú v súvislosti s problematikou HIV/AIDS najviac ohrozenou skupinou.

Najdôležitejšie je zabezpečiť presné sledovanie choroby. Za naliehavú potrebu považujeme včasnú diagnostiku a odstránenie bariér pri testovaní. Musíme prijať opatrenia na zabezpečenie bezplatných a anonymných testov, čo by pomohlo uspokojiť väčší počet záujemcov o testy. V každom členskom štáte musíme vypracovať stratégie na zníženie HIV/AIDS a musíme sa zamerať najmä na zraniteľné a vysoko rizikové skupiny.

Súčasťou stratégie budú aj informačné a výchovné kampane na prevenciu, testovanie a liečbu HIV/AIDS. Musíme si uvedomiť, že základom dlhodobej úspešnosti pri riešení problematiky HIV/AIDS bude zvýšenie investícií do výskumu a vývoja účinnejších liečebných a preventívnych nástrojov, ako sú vakcíny a mikrobicídy.

Problematika diskriminácie voči ľuďom s HIV/AIDS sa musí v Európskej únii účinne riešiť. Boj proti HIV/AIDS nesmie mať žiadny diskriminačný efekt na HIV pozitívnych občanov a nesmie priniesť obmedzenia, ktoré by mali vplyv na ich slobodu pohybu. Spoločné uznesenie strán Európskeho parlamentu bojuje proti každej podobnej situácii. Máme spoločný cieľ a rozšírená Európa sa môže v blízkej budúcnosti stať iniciátorom lepšej medzinárodnej spolupráce vychádzajúcej z diagnostiky a včasnej liečby HIV/AIDS na základe dôkazov.

Som presvedčený, že ak sa systém diagnostiky a včasnej liečby ako pilotný program osvedčí, bude možné ho využiť ako spoločný európsky nástroj aj pre iné politiky v oblasti zdravotnej starostlivosti. Som skutočne vďačná všetkým svojim kolegom, ktorí túto iniciatívu podporili a podieľali sa na jej realizácii.

  Georgs Andrejevs, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, odvtedy, ako som mal tú česť navrhnúť správu o boji proti HIV/AIDS v rámci EÚ a v susedných krajinách, som s touto problematikou veľmi úzko spojený vrátane všetkých jej vplyvov a dôsledkov na ľudí infikovaných vírusom HIV.

Pred rokom účastníci konferencie HIV v Európe 2007 vypracovali rozsiahlu výzvu na prijatie opatrení na účinný boj proti HIV/AIDS v Európe. Niektoré časti tejto výzvy sa uvádzajú aj v tomto spoločnom návrhu uznesenia.

Cieľom uznesenia je podieľať sa na riešení problematiky boja proti HIV/AIDS na politickej úrovni. Preto uznesenie vyzýva Radu a Komisiu, aby sformulovali rozsiahlu stratégiu v boji proti HIV s cieľom podporiť diagnostiku, zabezpečiť včasnú liečbu a oboznámiť všetkých európskych občanov o výhodách včasnej liečby.

Uznesenie vyzýva Komisiu, aby na spomínanú stratégiu vyčlenila dostatočný objem prostriedkov a žiada členské štáty, aby podporili informačné a výchovné kampane o prevencii, testovaní a liečbe.

Viem, že Komisia plánuje predložiť nové oznámenie o boji proti HIV v EÚ a v susedných štátoch a že pani komisárka Vassiliouová sa osobne zaviazala, že v tejto oblasti budú prijaté ďalšie opatrenia.

Na záver by som dodal, že táto situácia si vyžaduje naliehavé riešenie.

  Vittorio Agnoletto, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ako lekár bojujem proti AIDS už 21 rokov a každý rok tu počúvam to isté.

Z klinického hľadiska je situácia veľmi jasná: máme k dispozícii okolo 30 antiretrovírusových liekov, ktoré umožňujú ľuďom infikovaným vírusom HIV predĺžiť život. Nemáme však žiadny liek, ktorý by vedel vírus zničiť, a v dôsledku toho sme na Západe a v Európe svedkami znižovania úmrtnosti a zvyšovania počtu ľudí žijúcich s vírusom HIV, ktorých môžeme technicky označiť ako „potenciálnych šíriteľov infekcie“. To znamená, že v porovnaní s minulosťou dnes čelíme väčšiemu riziku, že prídeme do kontaktu s ľuďmi infikovanými vírusom HIV, pretože počet žijúcich HIV-pozitívnych ľudí sa zvyšuje. Čo vlastne robíme, aby sa všetky tieto problémy vyriešili? Nič.

Väčšina európskych krajín dlhé roky nerobí žiadne stabilné preventívne kampane. Profilaktiká sú drahé a povedzme si otvorene a jasne: profilaktiká sú drahé a sú jedným z hlavných prostriedkov prevencie vírusu HIV.

Nehovoriac o projektoch na zníženie škôd zameraných najmä na drogovo závislých, v snahe zabrániť používaniu spoločných ihiel. Koľko krajín má podobné projekty na vnútroštátnej úrovni? V Taliansku sa 50 % potvrdených prípadov diagnózy AIDS objavuje v rovnakom čase ako prípady diagnózy HIV, čo znamená, že veľa ľudí sa o infikovaní vírusom HIV dozvie až potom, keď ochorejú.

Kde sú kampane na zlepšenie prístupu k bezplatným a anonymným testom? Vieme, že kým existuje diskriminácia, ľudia sa budú snažiť skrývať, budú sa vyhýbať testom a riskovať tým vlastné zdravie i zdravie iných.

A posledná vec: dnes Rada znovu spomínala pomoc pre globálny Juh, ale rád by som vedel, čo sa stalo s návrhmi Parlamentu, keď sme hlasovali za najnovšie znenie dohody TRIPS, ktorá zaviazala Komisiu a Radu zvýšiť prostriedky na boj proti AIDS v oblasti globálneho Juhu, a najmä umiestniť do tejto oblasti technológie a farmakologickú pomoc.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, v roku 2006 bolo v európskom regióne WHO hlásených vyše 86 000 nových prípadov diagnózy HIV a 13 000 prípadov AIDS.

V západnej Európe sa 10 % nových prípadov objavuje vo vekovej skupine 15 – 24 rokov a 25 % všetkých nových infikovaných prípadov boli ženy. Najčastejšou formou prenosu, ako už povedal pán komisár, bol heterosexuálny styk.

Vo východnej Európe bola najčastejšou formou prenosu aplikácia drog injekčnou striekačkou. Je veľmi znepokojujúce, že 27 % nových prípadov sa objavilo vo vekovej skupine 15 – 25 rokov a 41 % nových infikovaných pacientov boli ženy.

V súčasnosti 30 % pacientov infikovaných vírusom HIV o svojej infekcii vôbec nevie a títo ľudia sú zodpovední za vyše polovicu všetkých nových prípadov infekcií HIV. Neskorá diagnostika okrem toho spôsobuje neskoré nasadenie antiretrovírusovej liečby, čo výrazne obmedzuje účinnosť liekov.

Naliehavo potrebujeme riadenie a poradenstvo v oblasti testovania HIV na európskej úrovni. Potrebujeme komplexné a flexibilné riadenie osvedčených postupov v oblasti hlásenia, testovania, liečenia a starostlivosti.

U nás v Írsku – hoci údaje o HIV a AIDS by sme mali brať s rezervou, keďže sa zistili podstatné chyby v hláseniach a niektoré hlásenia sa podávali oneskorene – je celkový počet prípadov AIDS hlásených ku koncu roka 2007 takmer 1 000. Očakáva sa však, že toto číslo sa v dôsledku chýb v hláseniach zvýši. Kumulatívne bol hlásený počet ľudí infikovaných vírusom HIV za rovnaké obdobie 4 780. Preventívne stratégie musíme preto opäť zaradiť na popredné miesta v spravodajstve a na prvé stránky elektronickej tlače. Zavládla u nás falošná spokojnosť, strach z infikovania sa dostal do úzadia. Musíme otvoreným a tolerantným spôsobom vysvetliť fakty. John Bowis má veľkú pravdu v tom, že na AIDS umiera menej ľudí, ale stále viac ľudí s touto chorobou žije.

  Michael Cashman (PSE). – Vážená pani predsedajúca, chcel by som zablahoželať francúzskemu predsedníctvu k prijatiu záväzku bojovať proti AIDS a HIV a všetkým, ktorí sa dnes zapojili do rozpravy.

Táto rozprava, ktorá pokračuje do neskorých nočných hodín, sa týka každého jedného z nás, každého dňa a každej minúty nášho života. Ako homosexuál som sa aj ja mohol v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch ľahko infikovať vírusom HIV. Mal som šťastie. Nestalo sa mi to. Bol som však svedkom toho, ako vírus poznačil celé generácie, ako ich poznačila diskriminácia a stigmatizácia.

Preto dnes musíme vyslať jasnú správu o tom, že sa zaväzujeme sprístupniť liečbu a včasné testovanie, ale predovšetkým, a tu odviedol pán Bowis ako minister zdravotníctva konzervatívnej vlády vynikajúcu prácu, musíme problematiku chápať v zmysle zásady: „čo sa stane tebe, akoby sa stalo mne alebo mojej dcére, či synovi“. Ľudia sa boja včasného testovania z jedného jednoduchého dôvodu: boja sa diskriminácie, s ktorou budú musieť žiť – boja sa stigmatizácie.

Pamätám sa, keď som raz začiatkom osemdesiatych rokov navštívil nemocnicu. Chcel som pacientom dodať odvahu, ale vôbec sa mi to nepodarilo! A keď som vošiel na oddelenie, kde ležali ľudia infikovaní vírusom HIV, na posteli som zbadal jedného zo svojich blízkych priateľov. Nebol schopný sa priznať, že má AIDS a že na túto chorobu umiera. S podobnými prípadmi sa stretávame stále, a to nielen v našich krajinách, ale aj na ostatných kontinentoch. Situácia na iných kontinentoch nás priamo ovplyvňuje, pretože pokiaľ nebudeme venovať pozornosť najrizikovejším komunitám, naše posolstvo sa k nim nikdy nedostane. Osoba poskytujúca sexuálne služby, ktorá sa dostane na územie EÚ nelegálnym spôsobom, je rovnako zraniteľná, ako návštevník z EÚ prichádzajúci do Afriky alebo na ktorýkoľvek iný kontinent. Práve preto vítam toto uznesenie. Dňa 1. decembra 2008 si pripomíname 20. výročie Medzinárodného dňa boja proti AIDS, ale za toto obdobie, okrem predĺženia už aj tak dosť zničených životov, nenastali výrazné zmeny. Preto chcem poďakovať Parlamentu, predsedníctvu, Komisii a všetkým rečníkom za to, že sem prišli, aby vyslali jasný signál v zmysle zásady: „čo sa stane vám, akoby sa stalo nám samým“.

  Toomas Savi (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, všimol som si, že k ľuďom infikovaným vírusom HIV sa niekedy správame ako k malomocným a neuvedomujeme si, že skôr, ako sa u nich prejaví AIDS a choroba začne vážne ovplyvňovať ich život, môžu byť pomocou včasnej diagnostiky a liečby dlhé roky aktívnymi členmi spoločnosti.

Takéto predsudky sú dôkazom našej neinformovanosti. Je mimoriadne dôležité, aby sme presadzovali podporu a pochopenie vo vzťahu k ľuďom infikovaným vírusom HIV. V dôsledku toho by ľudia mali viac odvahy ísť na vyšetrenie, aby sa vírusová infekcia diagnostikovala v počiatočnom štádiu a nemuseli sa vyhýbať nepríjemnostiam a ohrozovať tak ostatných.

Je veľmi dôležité, aby HIV pozitívni ľudia mohli otvorene hovoriť o svojom probléme bez strachu z toho, že budú vystavení diskriminácii, a týmto spôsobom môžeme v spoločnosti zvýšiť informovanosť a toleranciu vo vzťahu k HIV a AIDS.

  Colm Burke (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, prevencia šírenia HIV a možnosti liečby sa líšia v závislosti od spoločensko-ekonomického a geopolitického prostredia. Podpora včasnej diagnostiky infekcie HIV by mala byť súčasťou komplexných prístupov k riešeniu problematiky AIDS.

Aj v krajinách, kde sú možnosti aniretrovírusovej liečby výrazne obmedzené, sa môže dosiahnuť výrazný pokrok v oblasti zdravia, a to diagnostikou a liečením sexuálne prenosných ochorení, tuberkulózy a iných oportunistických infekcií medzi osobami infikovanými vírusom HIV.

Najnovší americký výskum uvádza, že čas od hlásenia údajov o diagnóze HIV do začatia liečby sa v skutočnosti predĺžil. Interval medzi diagnostikou a začatím liečby bol v prípade injekčných užívateľov drog v porovnaní s ostatnými rizikovými skupinami podstatne dlhší. V kombinácii s touto skutočnosťou nastáva problém, pretože AIDS sa teraz vníma ako liečiteľná choroba, čo nepriaznivo ovplyvňuje výzvu smerom k verejnosti na pravidelné testovanie a okamžitú liečbu HIV.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, chcem poďakovať pánovi Michaelovi Cashmanovi za zanietenosť, ktorú vniesol do tejto rozpravy. S radosťou som si vypočula jeho slová a dúfam, že ich budú počuť aj ostatní a budú podľa nich konať.

V súvislosti s touto problematikou ma znepokojuje skutočnosť, že sme zabudli na strach, ktorý sme prežívali v 80. rokoch minulého storočia. Neuvedomujeme si, že je tu celá generácia ľudí, ktorá 80. roky nezažila, a ktorá si tento odkaz musí znovu vypočuť.

Mali by sme sa všetci snažiť presvedčiť verejnosť o význame prevencie a zároveň sa vyhýbať stigme, ktorá je niekedy jej sprievodným javom. Toto musíme docieliť, pretože hoci testovanie a liečba chorých sú absolútne nevyhnutné, chceme zastaviť šírenie AIDS a nechceme, aby ľudia museli s touto chorobou žiť a napokon na ňu tragicky umierať.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár Potočnik, dámy a páni, toto je skutočne fascinujúca a chvíľami až dojímavá rozprava. Rád by som poďakoval predovšetkým pánovi Cashmanovi za pozoruhodné vysvetlenie. Viem, že je často v kontakte s pani Bachelotovou, ktorá sa dnes ospravedlnila a ktorá povedala, že sa musíme správať tak, ako keby nás táto choroba všetkých postihla, a že musíme spolupracovať s komunitami, ktoré sú vystavené najväčšiemu riziku. Pán Savi tiež povedal, že ľudia by mali o svojej chorobe rozprávať otvorene. Pán Burke zdôraznil význam tolerancie a rovnocenného prístupu. Pani McGuinessová veľmi výstižne povedala, že nesmieme zabúdať na to, čo sme prežívali v 80. rokoch.

Chcel by som sa ešte vrátiť k tomu, čo povedal pán Bowis – a myslím si, že toto môže byť základom spoločného prístupu, ktorý získa plnú podporu – že v súčasnosti sa zvyšuje počet ľudí žijúcich s AIDS a že máme vyššiu úroveň odolnosti voči antiretrovírusovým liekom. Tieto dva javy musíme prijať a v dôsledku toho sa z dôvodov, ktoré ste uviedli, musíme ešte dôraznejšie postaviť voči všetkým formám diskriminácie. Po druhé, musíme robiť všetko preto, aby mali všetci prístup k včasnej diagnostike. Na tom sme sa zhodli. Pani Gurmaiová mala úplnú pravdu, keď poukázala na nepriaznivú situáciu žien a predovšetkým na potrebu propagovať prevenciu. Pani Doylová zdôraznila skutočnosť, že vírus sa rozširuje medzi mladými ľuďmi a že musíme zvýšiť úsilie na podporu prevencie, ale zároveň musíme zabezpečiť, aby sa neobmedzila sloboda pohybu, s čím vyjadrila súhlas aj pani Gurmaiová. Všetky tieto hľadiská považujem za mimoriadne dôležité: transparentnosť, anonymitu, ktorú spomínal pán Cashman, bezplatnú lekársku starostlivosť, rozšírenie distribúcie prezervatívov, rovnocenný prístup k testovaniu pre všetky skupiny obyvateľstva.

Postrehy pána Agnoletta, ktorého skúsenosti v tejto oblasti sú veľmi známe, naznačili, že retrovírusové lieky môžu predĺžiť život, ale žiadny liek chorobu nevylieči, čo znamená, že musíme zlepšiť preventívne opatrenia, a to bez ohľadu na výšku ich nákladov. Pán Bowis dodal, že je nutné zlepšiť výskum a vývoj.

Som presvedčený, že na všetkých týchto aspektoch by sme mali pracovať spoločne, že máme potrebné zdroje a v plnej miere súhlasím s pánom Andrejevsom v súvislosti s navrhovaným uznesením, ktorého cieľom je vypracovať všetky aspekty včasnej liečby.

Verím, že táto rozprava nám dodá odvahu naďalej bdelo a obozretne bojovať proti všetkým formám diskriminácie a konať na základe toho, čo sa udialo v minulosti, a netváriť sa, že sa situácia vrátila do normálnych koľají.

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, nedávno som sa zúčastnil na konferencii – bolo to koncom minulého alebo začiatkom tohto týždňa – už ani neviem presne, momentálne zrejme všetci niekedy strácame pojem o čase. Bola to konferencia o chorobách spojených s chudobou. HIV a AIDS patria, samozrejme, v súčasnosti k trom najčastejším chorobám, ktoré spôsobujú smrť, na druhom a treťom mieste sú malária a tuberkulóza.

Celkovo sú tieto tri choroby príčinou úmrtia piatich miliónov ľudí ročne, čo zodpovedá počtu obyvateľov Dánska. Ide o veľmi dôležitý problém a bolo by nemorálne, keby sme mu nevenovali dostatočnú pozornosť.

Musíme vynaložiť všetko úsilie na realizáciu preventívnych kampaní. Musíme sa viac snažiť, pretože v tejto oblasti sme trochu zaspali dobu. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabezpečili včasnú identifikáciu infekcie. Musíme sa snažiť nájsť liek, musíme robiť viac v oblasti starostlivosti. Keďže, ako viete, mám v Komisii na starosti financovanie výskumu, môžem vám sľúbiť, že v budúcnosti budeme využívať prostriedky aj na aktívny výskum vakcíny proti HIV-AIDS.

Máme k dispozícii vynikajúci projekt, ktorý funguje už dlhé roky pod názvom EDCTP (Partnerstvo Európy s rozvojovými krajinami v oblasti klinických testov). Ide o partnerstvo s krajinami subsaharskej Afriky v oblasti klinického výskumu. Na začiatku boli mnohé problémy, ale teraz už program pracuje spoľahlivo a iba vlani, v roku 2007, sme si dali záväzok, že členské štáty budú spolupracovať s Komisiou. Všetky členské štáty spolupracujú s africkými členskými štátmi v oblasti budovania nových kapacít. Za jediný rok investovali prostriedky v hodnote 80 až 90 miliónov EUR a táto suma sa, samozrejme, zdvojnásobila, keďže prispievame rovnakou sumou.

Výskum v tejto oblasti by mal teda tiež napredovať. Moja kolegyňa komisárka Vassiliouová je zodpovedná za svoju oblasť, ja budem naďalej zabezpečovať výskum, za ktorý som zodpovedný.

Jedna vec, ktorú sme tu dnes nespomínali, a myslím si, že by sme o nej mali hovoriť, je význam susedskej politiky a štrukturálnej kohéznej politiky, pretože situácia je kritická najmä v krajinách Európy a v susedných štátoch. Preto by sme tieto politiky mohli a mali na tento účel využiť.

A na záver: jednoducho povedané, ako ľudské bytosti máme morálny záväzok konať. Som naozaj rád, že naše hlasy dnes zneli jednoznačne. Zneli veľmi presvedčivo, dokonca až zanietene.

  Predsedajúca. – V súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostala šesť návrhov uznesení⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 20. novembra 2008.

(1) Pozri zápisnicu.