Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 20. novembra 2008 - Štrasburg

12.2. Trest smrti v Nigérii

  Predsedajúci. – Nasledujúcim bodom je rozprava o šiestich návrhoch uznesenia o treste smrti v Nigérii⁽¹⁾.

  Marios Matsakis, autor. – Vážený pán predsedajúci, súdny systém Nigérie je plný nedostatkov, zanedbaní a korupcie. Okrem tohto neutešeného stavu majú anachronistické islamské súdy založené na zákone šaría právomoc nad trestnými súdmi v jednej tretine nigérijských štátov. Tieto náboženské súdy pod vedením chorých fanatikov aj v dnešných časoch a dobe pokračujú v terorizovaní obyvateľstva vydávaním rozsudkov smrti, bičovania a amputácií.

My v Európe, samozrejme, odsudzujeme existenciu takýchto anachronických náboženských súdov, ale čo samotný islamský svet? Prečo islamskí politickí činitelia a islamské štáty, z ktorých niektoré sú veľmi silné a vplyvné na celosvetovej a regionálnej úrovni, a niektoré sú našimi obchodnými partnermi, neprevezmú zodpovednosť a rázne nebojujú proti zákonu šaría, islamským súdom a ostatným podobným zlám? Prečo samotní islamskí náboženskí vodcovia v niektorých rozvinutejších islamských krajinách neodsúdia takéto zneužívanie islamského náboženstva? Podľa môjho názoru ich ticho alebo len vlažné reakcie prispievajú k tichej podpore týchto aktivít a takýto postoj je podľa mňa rovnakým zločinom, aký páchajú tí, ktorí zákon šaría uskutočňujú v praxi.

Nech sa náš odkaz plný odporu voči tomuto aspektu islamského fundamentalizmu dostane k tým v islamskom svete, ktorí by mali robiť niečo radikálne, aby veci zmenili k lepšiemu, ale bohužiaľ to nerobia.

  Paulo Casaca , autor. – (PT) Vážený pán predsedajúci, mám pocit, že v prípade Nigérie, hoci očividne nie je porovnateľný s tým, čo sa deje v Somálsku, existuje vážne riziko, že sa dostane do podobnej situácie. Ako bolo povedané, zákon šaría sa uplatňuje v praxi v jednej tretine krajiny a došlo k jednoznačnému zhoršeniu v oblasti ľudských práv.

V tomto bode musím povedať, že predtým ako začneme odsudzovať akýchkoľvek náboženských vodcov, obzvlášť islamských, musíme pamätať na to, že našou základnou úlohou je udržiavať dialóg a podporovať tých moslimských vodcov, ktorí nemajú podobné fanatické postoje.

Môžem vás ubezpečiť, že je veľa takých vodcov, ja osobne ich poznám veľa. Problémom teraz je, že namiesto toho, aby inštitúcie EÚ komunikovali s krajinou a islamom s rovnakými hodnotami a postojmi ako máme my, robia pravý opak. Zdá sa, že inštitúcie EÚ sú úplne zaneprázdnené upokojovaním najfanatickejších a najhorších páchateľov, ktorí hanobia ľudské práva všetkých moslimov, pretože moslimovia sú – a to si musia všetci uvedomiť – hlavnými obeťami tejto situácie. Sú našimi hlavnými spojencami. Oni sú ľudia, s ktorými musíme pracovať. Oni sú ľudia, s ktorými my socialisti určite budeme schopní vyriešiť tieto problémy.

  Ryszard Czarnecki, autor. – (PL) Vážený pán predsedajúci, táto rozprava je, samozrejme, v určitom zmysle rozpravou o treste smrti ako takom, ale nechcem, aby sa uberala týmto smerom, pretože by sme v skutočnosti mali diskutovať o tejto konkrétnej situácii.

Samozrejme, sú nám známe správy, ktoré nás informujú o tom, že nedávne zníženie počtu rozsudkov smrti neznížilo mieru zločinnosti v krajine. To zvádza stúpencov trestu smrti, aby sa ho ďalej dovolávali. Ale faktom je, že v minulom roku len 7 z 53 krajín Africkej únie vykonávalo rozsudky smrti, kým v 13 boli rozsudky smrti pozastavené, a v ďalších 22 sa rozsudky smrti jednoducho neuplatňujú.

Myslím si, že Nigéria by mala v tomto trende pokračovať, možno i pod tlakom Európskej únie. Mohli by sme poukázať na skutočnosť, že rozsudky smrti sa uplatňujú pri veľmi mladých a mladých ľuďoch. Je veľmi veľa takýchto ľudí, najmenej 40 v Nigérii. Toto je mimoriadne šokujúca situácia, keď takýchto mladých ľudí čaká poprava.

Táto otázka je, samozrejme, oveľa širšia. Toto je krajina, kde je veľmi jednoduché odsúdiť niekoho na smrť, najmä vzhľadom na to, že jedna štvrtina regiónov v Nigérii sa riadi zákonom šaría, islamským a moslimským právom, ktoré skutočne umožňuje amputáciu rúk a nôh a využíva aj bičovanie. Táto situácia je absolútne neprijateľná. Musíme o tom hovoriť otvorene.

  Michael Gahler, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, Nigéria je jednou z najväčších a najdôležitejších krajín v Afrike z politického a z hospodárskeho hľadiska. Z tohto dôvodu je tiež naším hlavným partnerom. Bohužiaľ, situácia v súvislosti so zásadami právneho štátu má ďaleko k dokonalosti, najmä pokiaľ ide o súdny systém. Počas tejto rozpravy sme sa sústredili na trest smrti. V Nigérii je veľké množstvo ľudí v cele smrti. Štvrtina z nich čaká už päť rokov na rozhodnutie v odvolacom konaní a 6 % čaká už 20 rokov. Táto situácia je neprijateľná, a preto naliehame na Európsku komisiu, aby pomohla nigérijským orgánom zlepšiť zásady právneho štátu a aby im dala odporúčania, ktoré by boli užitočné. Pán predseda tiež vytvoril výbory, ktoré dali Nigérii odporúčania ukazujúce správny smer, ktorým by sa mala uberať. Domnievam sa však, že v tejto oblasti musíme vyvinúť väčší politický tlak.

  Ewa Tomaszewska, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, byť odsúdený na smrť za chudobu je v Nigérii bežné. Nalieham na nigérijské orgány, aby vyhlásili moratórium na popravy a aby zmiernili rozsudky smrti.

Stovky tých, ktorí sú odsúdení na smrť, sú ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť spravodlivý súdny proces. Odsúdení na základe svedectva vynúteného mučením, bez možnosti využiť služby kvalifikovaného obhajcu, bez šance nájsť spisy stratené pred piatimi alebo pätnástimi rokmi, čakajú na svoju popravu v neľudských podmienkach. Cez okná cely majú často výhľad na popraviská. Približne 40 z odsúdených na smrť sú mladiství. Zločiny údajne spáchali, keď mali 13 – 17 rokov. Odvolacie konania trvajú v priemere päť rokov, ale niekedy až 20. Štyridsaťjeden percent odsúdených nepodalo odvolanie. Spisy o ich prípadoch sa stratili alebo nevedia sami vyplniť žiadosť a nemôžu si dovoliť právnika. Nigérijské právo nepovoľuje mučenie. Nepovažuje svedectvo získané týmto spôsobom za platné. Napriek tomu polícia využíva mučenie. Súdne procesy sú zdĺhavé. Svedectvo obetí mučenia je v mnohých prípadoch často jediným dôkazom v procese. Pre chudobných je prakticky nemožné, aby boli spravodlivo vypočutí.

  Erik Meijer, v mene skupiny GUE/NGL. – (NL) Vážený pán predsedajúci, trest smrti je sám osebe hrozná vec. Namiesto snahy pomôcť tým, ktorí ublížili ľudskej bytosti alebo spoločnosti ako celku, aby z nich v budúcnosti boli lepší ľudia, sa vykonáva pomsta tým, že sa odsúdení nechajú umrieť. Toto je nezvratné rozhodnutie, ktoré niekedy dokonca vychádza z justičného omylu. Čo je ešte horšie, ak sa ním netrestajú závažné zločiny. V Nigérii ide skôr o zlú organizáciu súdnictva spojenú s neprehľadnou administratívou.

Okrem toho ide čoraz viac o pretrvávanie primitívnych, fundamentalistických názorov v severných federálnych štátoch, podľa ktorých bol Človek povolaný Bohom, aby zničil svojich hriešnych blížnych. Na rozdiel od Somálska, o situácii ktorého sme diskutovali v predchádzajúcom bode rozpravy, Nigéria je fungujúci štát. Je to však štát pozostávajúci z mnohých federálnych štátov, ktoré fungujú nezávisle jeden od druhého a koordinuje ich centrálny orgán, ktorý v dôsledku štátnych prevratov často skončil v rukách ozbrojených zložiek. Súčasná situácia v Nigérii sa zdá byť lepšia, bez diktatúry a bez násilných konfliktov minulosti. Mnoho regiónov na severe, napríklad Irán, časti Somálska a severozápad Pakistanu, je akýmsi pokusom o návrat do stredoveku. Je to tiež forma triednej spravodlivosti. Odsúdení sú väčšinou chudobní ľudia bez akejkoľvek právnej pomoci. Musíme využiť všetky dostupné prostriedky a zachrániť týchto ľudí pred chaosom, svojvôľou a fanatizmom.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE-DE). – (LT) Hlavná správa, ktorú dnes Európsky parlament vysiela nigérijskej federálnej vláde a štátnym vládam, je, aby okamžite zastavili popravy, aby vyhlásili moratórium na trest smrti a aby úplne zrušili trest smrti.

Koniec koncov 137 zo 192 členských štátov Organizácie Spojených národov zrušilo trest smrti. Dokonca aj medzi 53 členskými štátmi Africkej únie je Nigéria jedným z mála, kde sa trest smrti stále uplatňuje.

Národná študijná skupina ako aj Prezidentská komisia, ktoré pracujú v Nigérii, odporúčali zrušiť trest smrti, keďže neznižuje mieru zločinnosti.

Naliehavo žiadam Radu, Komisiu a členské štáty, aby využili všetky dostupné možnosti a kontakty s nigérijskými štátnymi orgánmi, keďže sa snažíme zastaviť zabíjanie ľudí, predovšetkým neplnoletých mladých ľudí, v mene zákona v Nigérii.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, trest smrti vždy podnecoval úvahy a vyvolával mnohé otázky. Po prvé, má človek právo rozhodnúť o živote druhého človeka? Po druhé, môže sa toto rozhodnutie vykonať, ak priznanie bolo získané mučením? Mali by sa mladí, neplnoletí zločinci popravovať alebo vychovávať? Podobných otázok je veľa, ale odpoveď je stále tá istá: takéto právo nebolo udelené nikomu. Ľudia si ho sami prisvojili. Ale keďže je to tak, ľudia ho môžu zrušiť, zrieknuť sa ho a už viac nepáchať takéto činy. Tieto slová sú určené nigérijským orgánom ale aj všetkým, ktorí sami seba považujú za pánov nad životom a smrťou iného človeka.

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. – Vážený pán predsedajúci, od čias získania nezávislosti Nigéria zažila len tri obdobia občianskej vlády a 29 rokov znášala vojenskú vládu.

Pred deviatimi rokmi Nigéria vykročila smerom k demokracii a vrátila sa k občianskej vláde, hoci každé voľby od tých čias boli veľmi kritizované za zlé praktiky, podvody a násilie. Voľby v apríli 2007 mohli byť dobrým príkladom pre ostatné krajiny, ale táto príležitosť sa premeškala a nová vláda sa ujala úradu v atmosfére plnej pochybností o jej legitímnosti. V týchto súvislostiach a s vedomím dôležitosti stabilnej Nigérie pre Afriku je potrebné nájsť vhodnú stratégiu, ako zapojiť tunajšiu vládu do konštruktívneho dialógu o ľudských právach.

Komisia sa v plnej miere stotožňuje s obavami, ktoré vyjadrili vážení páni poslanci a vážené panie poslankyne v otázke trestu smrti, a súhlasí s potrebou okamžite vyhlásiť moratórium na trest smrti a na všetky popravy až do úplného zrušenia trestu smrti.

Zároveň by sme mali uznať, že situácia v oblasti ľudských práv v Nigérii sa vo všeobecnosti zlepšila od návratu občianskej vlády. Naozaj sa uskutočnili isté kroky s cieľom začať v krajine diskusiu o užitočnosti trestu smrti ako odstrašujúceho prostriedku pre závažné trestné činy. Viacerí väzni odsúdení na smrť boli v tomto roku omilostení a Nigéria sa zaviazala viesť intenzívny politický dialóg s EÚ na vysokej úrovni, okrem iného aj o otázkach ľudských práv.

Komisia výrazne prispela k naštartovaniu tohto procesu, ktorý by mohol viesť ku globálnej politickej stratégii EÚ voči Nigérii a ktorý už viedol k založeniu dôležitej ministerskej trojky a k jednotnému spoločnému komuniké.

V kontexte toho dialógu bude možné konštruktívne diskutovať o otázkach ľudských práv a uskutočniť viacero aktivít pre spoluprácu v kľúčových oblastiach ako sú mier a bezpečnosť, správa a ľudské práva. K príkladom aktivít pre spoluprácu, o ktorých sa uvažuje, patrí: podpora zlepšenia vyšetrovacích možností nigérijskej polície, prístup k spravodlivosti a podpora reformy väzníc, podpora boja proti korupcii, podpora demokratického procesu a podpora federálnych inštitúcií zaoberajúcich sa obchodovaním s ľuďmi, ilegálnymi drogami, ľudskými právami a falošnými liekmi.

Aby boli tieto aktivity účinné, musia byť známe občianskej spoločnosti a radovým občanom. Komisia vytvorí stratégiu založenú na kombinácii podpory pre miestne masmédiá s kultúrnymi iniciatívami pre podporu iniciatív citlivej spolupráce a šírenia informácií na vzdelávanie verejnosti o rešpektovaní ľudských práv a základných slobôd, o základných hodnotách demokracie, o dobrej správe vecí verejných, o starostlivosti o životné prostredie a tak ďalej.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Po skončení rozpráv pristúpime k hlasovaniu.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Sebastian Valentin Bodu (PPE-DE), písomne. – (RO) Otázka ľudských práv si stále vyžaduje našu pozornosť, dokonca aj v čase, keď svet čelí hospodárskej kríze. Chudoba a chýbajúce politické a hospodárske perspektívy vždy spôsobia zhoršenie životných podmienok ľudí. Rešpektovanie ľudských práv klesá na nižšie priečky v zozname naliehavých problémov, a keď sme zaslepení vlastnými hospodárskymi ťažkosťami, je pre nás ľahké prehliadnuť fakt, že na svete sú miesta, kde sa stále uplatňuje trest smrti. V tomto prípade narážam na Nigériu, krajinu so 140 miliónmi obyvateľov, kde podľa údajov Amnesty International 725 mužov a 11 žien od februára tohto roku čaká na popravu za spáchanie činov, ako je ozbrojená lúpež, neúmyselné zabitie alebo vlastizrada. Navyše, alarmujúce správy upozorňujú na to, že mnohí z nich nemali riadny súdny proces a výpovede sa dokonca získavali mučením. Títo ľudia budú obesení za činy, ktoré možno nespáchali, pretože v Nigérii chudobní nemajú absolútne žiadnu ochranu súdneho systému napriek tomu, že hovoríme o členskom štáte Medzinárodného trestného tribunálu. Je povinnosťou medzinárodného spoločenstva vyvinúť všetko možné úsilie, aby nigérijská vláda vyhlásila okamžité moratórium na všetky popravy a zmiernila všetky rozsudky smrti na trest odňatia slobody.

(1) Pozri zápisnicu.