Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa (A6-0396/2008) pána Mitchella v mene Výboru pre rozvoj o nástroji rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách (KOM(2008)0450 – C6-0280/2008 – 2008/0149(COD)).
Gay Mitchell, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, potravinový nástroj začal návrhom Komisie na pozadí rastúcich cien potravín, ktoré v niektorých krajinách vyvolali nepokoje. Návrhom bolo použiť 1 miliardu EUR z prebytku dotácií určených pre poľnohospodárstvo, aby sa pomocou poľnohospodárskych vstupov a vytvorením núdzových záchranných sietí táto situácia v rozvojových krajinách zmiernila. Peniaze v tejto podobe mali byť výhradne doplnkom k existujúcim rozvojovým fondom. Dnes, po piatich mesiacoch, máme našu miliardu, ale v úplne inej podobe, ako sme pôvodne plánovali.
V predminulý piatok som sa s kolegami z Výboru pre rozpočet a Rady zúčastnil zmierovacieho rokovania o rozpočte, na ktorom sme konečne boli schopní dosiahnuť kompromis vo veci financovania nariadenia o potravinovom nástroji. Posledné sporné body sa urovnali v nasledujúci pondelok počas rokovaní medzi Parlamentom, Komisiou a Radou.
Konečný kompromis financovania vyzerá nasledovne: Finančné prostriedky vo výške 1 miliardy EUR sa rozložia na obdobie troch rokov 2008 až 2010. Nástroj flexibility zabezpečí sumu 420 miliónov EUR, presun v rámci kapitoly 4, Vonkajšie opatrenia, ďalších 240 miliónov EUR a rezervy na núdzovú pomoc sa zvýšia o 240 miliónov na rok 2008. Toto zvýšenie si vyžaduje prepracovanie Medziinštitucionálnej dohody. Táto suma je prídavkom k ďalším 100 miliónom EUR, ktoré sa použijú z existujúcej rezervy na núdzovú pomoc. Keďže rezervu na rozvojovú pomoc tvoria príspevky členských štátov, doplnenie financovania bude prídavkom len vtedy, ak členské štáty svoje príspevky nebudú kompenzovať zodpovedajúcim znížením vnútroštátnych rozpočtov.
Niektorí poukazujú na hlasy nespokojnosti z radov Výboru pre zahraničné veci a iných v súvislosti s čiastočným financovaním tejto záležitosti z Fondu stability. Výbor pre zahraničné veci môže byť z toho nešťastný, ale pravdepodobne to bola najlepšia dohoda, akú sme za daných okolností mohli dosiahnuť.
Hoci podporujem kompromis, ktorý sme teraz dosiahli, spomenul som aj nedostatky tohto procesu a jeho výsledku, a to v záujme čestnosti a aby som poukázal – ako som to spravil pri predchádzajúcich príležitostiach – na nezmyselnú situáciu, kedy vlády na celom svete poskytujú sumy niekoľkých miliárd dolárov, aby pomohli z ťažkostí bankám, ale majú veľký problém, aby v zdrojoch 27 členských štátov a rozpočtu Únie našli 1 miliardu EUR pre najchudobnejších ľudí na svete.
Myslím, že sme spravili to najlepšie, čo sa za sto dní spraviť dalo. Našli sme peniaze a pripravili sme nariadenie, ale nie je to celkom miliarda navyše. Obsah tejto správy zahŕňa skutočnosť, že kompromisný text už prijali všetky členské štáty vo výbore COREPER a že sú v ňom zahrnuté podstatné prvky z mojej správy a z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov mojich kolegov z Výboru pre rozvoj.
Nariadenie je časovo obmedzené. Je platné do roku 2010. Sústreďuje sa na riešenie krátkodobej krízy a jeho cieľom je zvýšenie poľnohospodárskej výroby. Bráni rozptylu peňažných prostriedkov obmedzením ich použitia na limitovaný počet prioritných krajín. Taktiež zväčšuje rozsah možných vykonávacích organizácií a zabezpečuje parlamentnú zodpovednosť. Nariadenie je doplnené dvoma ustanoveniami, ktoré pomáhajú zabezpečiť jeho správnu realizáciu.
Napokon si myslím, že sme s Radou, Parlamentom a Komisiou urobili to najlepšie, čo sme mohli. Urobili sme to v priebehu sto dní. Predložili sme Parlamentu zákon. Zajtra o ňom budeme hlasovať. Už je odsúhlasený. Našli sme peniaze. V súvislosti s tým by som rád vzdal hold spolupráci s Radou a Komisiou, a najmä s pánom komisárom Michelom, ktorý skutočne chcel, aby tieto peniaze boli prídavkom.
Okrem toho by som rád poďakoval sekretariátu Výboru pre rozvoj, najmä pánovi Guidovi Van Heckenovi a pani Anne McLauchlanovej, a svojmu úradu, pánom Eoinovi Ó Seanáinovi a Oliverovi O’Callaghanovi, ktorí boli v celom procese veľmi nápomocní. Myslím, že napokon sme vykonali dobrú prácu a spravili sme to najlepšie, čo sa dalo.
Predsedajúci. – Ďakujem, pán Mitchell, a blahoželám vám k správe o naozaj dôležitej a obdivuhodnej téme, ktorá ako prvok pokroku a solidarity umocní dobrú povesť Európskeho parlamentu vo svete.
Dávam slovo pánovi Michelovi. Práve sa, rovnako ako pani Oviirová, pani Goudinová a ja sám, vrátil z opačnej strany sveta vzdialenej 14 000 kilometrov a teraz nám v mene Komisie povie o zasadnutí, ktoré sme mali počas Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ. Vidím, že ste dnes v dobrej forme, pán komisár.
Louis Michel, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán Mitchell, dámy a páni, potravinová kríza má na rozvojové krajiny vážny dosah.
Myslím, že, ako ste povedali a dokázali svojimi činmi, Európa ma morálny záväzok rýchlo reagovať o to viac, že túto krízu sprevádza veľmi vážna finančná a hospodárska kríza, ktorých katastrofálne účinky na rozvojové krajiny budeme môcť, bohužiaľ, čoskoro vyčísliť, pretože prinajmenšom by mohli zapríčiniť zrušenie verejnej rozvojovej pomoci. Myslím si však, že ešte budeme mať možnosť vrátiť sa k tejto veci.
Zdá sa mi, že naše tri inštitúcie – Parlament, Rada a Komisia – v plnení náročnej úlohy uspeli. Na tomto nástroji rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách pracovali pohotovo.
Rád by som vám poďakoval v mene pána predsedu Barrosa a celej Komisie. Moja vďaka patrí najmä pánovi spravodajcovi Mitchellovi za jeho vynikajúcu prácu, ako aj pánovi Bögemu a pánovi Le Follovi za ich príspevky v mene Výboru pre rozpočet a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.
Ako viete, je nám ľúto zamietnutia použitia dostupných rezerv v rámci kapitoly 2. Vo vyhliadkach na dohodu o dobrom texte sme však ostali realisti. Musím povedať, že kompromisný text, o ktorom budete zajtra hlasovať, je dobrý: na jednej strane riadne zahŕňa vaše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené Radou, na strane druhej si zachováva tri kľúčové prvky nášho stanoviska.
Po prvé, je to pomoc sumou 1 miliardy EUR a zdá sa, že nikto o našom predbežnom výpočte požiadaviek vážne nepochybuje. Po druhé, vždy sme chápali, že by sa mala sústrediť na veľmi krátke časové obdobie. Navrhovali sme obdobie dvoch rokov, ale mohli sme prijať aj tri roky. A napokon, cieľom bolo oživiť poľnohospodársku výrobu v krajinách najviac zasiahnutých nárastom cien. Inými slovami, zachrániť úrodu v najbližšej budúcnosti.
Aké sú ďalšie kroky po vašom zajtrajšom hlasovaní a po rozhodnutí Rady zo 16. decembra? Myslím, že najdôležitejšie bude zavedenie do praxe. V januári roku 2009 Komisia navrhne počiatočné rozhodnutia o financovaní projektu, pretože verím, že nepochybne potrebujeme dať veci veľmi rýchlo do pohybu. Hlavným cieľom je zachrániť poľnohospodársku výrobu z úrody v roku 2009. Preto urobíme všetko pre to, aby sme zabezpečili, že väčšina finančných záväzkov sa realizuje v roku 2009 a ovplyvní poľnohospodárske vstupy, napríklad do sezóny v roku 2009.
Ako sa odsúhlasilo, všeobecný plán zavedenia tohto nástroja vám predložíme vo veľmi blízkej budúcnosti, v každom prípade do konca apríla roku 2009. Tento nástroj existuje vďaka politickej vôli našich troch inštitúcií a tú istú spoločnú vôľu si určite vyžiada aj jeho rýchla a účinná realizácia.
László Surján, spravodajca Výboru pre rozpočet požiadaného o stanovisko. – (HU) Vážený pán predsedajúci, Výbor pre rozpočet si uvedomoval morálnu zodpovednosť Európskej únie za krajiny, ktoré majú problémy. Nesmiete však, pán komisár, ani chvíľu ľutovať, že sme neboli schopní nájsť peniaze na tento vznešený zámer v kapitole 2.
Nemá zmysel ľutovať, pretože takú istú morálnu zodpovednosť máme voči európskym poľnohospodárom, ktorým už celé mesiace hovoríme, že na to či ono nie sú peniaze a že poľnohospodári z nových členských štátov budú musieť čakať 10 rokov, kým sa im dostane rovnakého zaobchádzania. Museli sme peňažné prostriedky nájsť niekde inde, hľadať iný vhodný zdroj, a ako pán spravodajca uviedol, skutočne sa nám to podarilo. Myslím, že sme vykonali dobrú prácu a môžeme byť na to hrdí.
Výbor pre rozpočet stál pred ešte jedným problémom. Neboli sme presvedčení – ako taktiež pán komisár podotkol –, že Komisia konala rýchlo a že jej návrh je vhodný v každom ohľade. Myslíme, že je poľutovaniahodné, že sa v pôvodnom materiáli nespomenul koncept mikroúveru. Výbor pre rozpočet sa domnieva, že je veľmi zložité v Bruseli alebo v sídle akejkoľvek inej medzinárodnej inštitúcie určovať, ako má jeden či druhý región alebo poľnohospodár, ktorý čelí problémom, nájsť východisko z takejto situácie.
Systém mikroúverov sa ukázal ako veľmi úspešný a pomohol mnohým krajinám, ktoré mali problémy. Sme veľmi vďační, že Výbor pre rozvoj prijal príslušné odporúčania Výboru pre rozpočet. Pán komisár, nemôžem zaručiť, ale môžem predpokladať, že zajtrajšie hlasovanie s najväčšou pravdepodobnosťou splní vaše očakávania a očakávania všetkých zúčastnených strán. Ďakujem vám za vašu úctivú pozornosť.
Stéphane Le Foll, spravodajca Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážený pán predsedajúci, budem stručný. Predovšetkým by som rád poďakoval pánovi Mitchellovi a pochválil jeho prácu. Taktiež by som rád poďakoval pánovi komisárovi za angažovanosť a poukázal na to, že potravinovou krízou sa nebudeme zaoberať len dva alebo tri roky, ale že nám bude robiť starosti ďalších niekoľko rokov.
Rád by som vo svojej pozícii predstaviteľa Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka podotkol ešte jednu vec. Ide o to, že pätnásť rokov podiel rozvojovej pomoci určenej pre poľnohospodárstvo neustále klesal. Ako povedal pán Diouf, znížil sa z 15 na 4 %. Je čas zvážiť myšlienku, že rozvoj znamená aj podporu poľnohospodárstva, a ak má mať tento nástroj v budúcnosti význam, tak mu ja osobne prikladám práve tento.
Colm Burke, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som pánovi Mitchellovi vyjadriť vďaku za jeho správu. Vítam vytvorenie potravinového nástroja pre najchudobnejších poľnohospodárov na svete, ktoré bolo konečne po dlhých rokovaniach schválené.
Niektorí členovia Rady neboli ochotní poskytnúť nepoužité prostriedky určené pre poľnohospodárstvo na podporu rozvojových krajín. Zatiaľ čo šestina svetového obyvateľstva hladuje, niektoré členské štáty Európskej rady váhajú (hoci väčšina členov bola za použitie SPP) a ako chatrné zdôvodnenie udávajú strach z ustanovenia precedensov.
Peniaze sa našli inde a rozdelili sa na obdobie troch rokov, počnúc rokom 2008 a končiac rokom 2010, namiesto na dobu dvoch rokov. Bohužiaľ, tieto peniaze boli najviac potrebné pred pár mesiacmi, kedy ceny potravín prudko stúpali. V niektorých týchto krajinách už ceny potravín nerastú.
Odkedy ceny potravín začali rásť, počet hladujúcich ľudí sa zvýšil takmer na jednu miliardu. Tento rok sa výsledkom potravinovej a palivovej krízy ocitlo v chudobe 100 miliónov ľudí a tento počet sa stále zvyšuje. Ľudia v rozvojových krajinách minú na potraviny do 80 % svojho príjmu. To podčiarkuje dôvod, prečo musia byť potraviny cenovo prístupné.
Potravinový nástroj prispeje k riešeniu niektorých krátkodobých potrieb tým, že vytvorí poľnohospodárske vstupy a posilní záchranné siete. Ak však členské štáty EÚ a ďalšie bohaté krajiny nebudú riešiť štrukturálne problémy, ktoré potravinovú krízu naštartovali, bude nám hroziť ďalšia potravinová kríza.
Josep Borrell Fontelles, v mene skupiny PSE. – (ES) Blahoželám, pán komisár. Ak by ste sa tejto veci úplne neodovzdali, podľa všetkého by nemala šťastný koniec. Po celý čas ste vytrvalo bojovali za dosiahnutie tohto cieľa. Moja vďaka patrí aj kolegovi, pánovi spravodajcovi Mitchellovi. Vy dvaja ste zachránili Európsku úniu pred hlasným posmechom, ktorého by sa nám dostalo, ak by sa nám nepodarilo nájsť túto miliardu, pretože sme ju sľubovali tak často a na toľkých miestach na svete.
Možno to nie je presne miliarda a možno nebude úplne navyše, hoci jej veľmi veľká časť áno. Nepríde z poľnohospodárstva, ako ste navrhovali, pán komisár, a nepríde v priebehu len jedného, ale dvoch alebo troch rokov. Nedokonalosti skutočného sveta vás však nezastavili, aby ste, môžem azda povedať, s pomocou Výboru pre rozvoj a Socialistickej skupiny v Európskom parlamente, dosiahli cieľ, ktorý ste si vytýčili.
Nie je to veľa peňazí: iba jedno euro na každú podvyživenú osobu na svete, jedno euro na každého hladného jednotlivca. V budúcnosti však môžu pomôcť znížiť počet týchto ľudí, ak členské štáty neodpočítajú tieto doplnkové finančné prostriedky, ktoré majú poskytnúť ako núdzovú pomoc, zo svojej rozvojovej pomoci.
Preto, pán komisár, vyzývam všetky členské štáty, aby neznižovali doplnkovú čiastku stanovenú v tejto sume znížením svojich národných rozpočtov. Jeden členský štát už naznačil, že to možno urobí. Iné štáty, ako napríklad Španielsko, sa, práve naopak, pevne zaviazali neurobiť tak. Vôbec nemá význam vytĺkať klin klinom, inak povedané, presúvať peniaze, takže nakoniec zaplatíte takú istú čiastku. Som si istý, že vy, pán komisár, budete prvý, kto sa bude sťažovať, ak by k tomu došlo.
Kyösti Virrankoski, v mene skupiny ALDE. – (FI) Vážený pán predsedajúci, chcel by som pánovi Mitchellovi poďakovať za vynikajúcu správu. Moja skupina vždy bola za rýchle poskytnutie potravinovej pomoci. Komisia v júli predložila návrh pomoci v hodnote jednej miliardy EUR. Bohužiaľ, tento návrh bol v rozpore so zásadami Medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne. To bolo prekvapujúce, keďže Komisia je tradične ochrancom Zmluvy a zákonnosti. Komisia zmenila návrh tak, aby zodpovedal platným právnym predpisom, až po fáze rozpočtového zmierovacieho konania. Až potom sme dosiahli dohodu.
Francúzske predsedníctvo si rovnako zaslúži našu vďaku. Podarilo sa mu presvedčiť členské štáty, aby prijali pozíciu potravinovej pomoci. Až 760 miliónov EUR z 1 miliardy EUR sú nové peniaze a sú jasným víťazstvom Európskeho parlamentu.
Problémom je zabezpečenie toho, aby sa pomoc dostala tam, kde má. Skeptici tvrdia, že len časť pomoci sa dostane na určené miesto, zatiaľ čo väčšina ostáva v rukách sprostredkovateľov. Tento problém musíme pozorne sledovať. Jedným z problémov poľnohospodárstva v rozvojových krajinách nie je dostupnosť hnojív alebo osiva, ale nedostatok vzdelania a primitívne pracovné postupy, vybavenie a nástroje. To sa nevyrieši za jeden rok miliardou eur. Preto je potravinová pomoc predovšetkým varovným signálom, že prioritou rozvojovej spolupráce by mali byť poľnohospodársky rozvoj a prosperujúca potravinová výroba.
Poľnohospodárstvo v rozvojových krajinách sa často praktizuje v zložitých podmienkach, poväčšine v neúrodnej zemi a v drsnom podnebí. Takéto okolnosti si vyžadujú výnimočne vysoký stupeň profesionálnych vedomostí a skúseností a moderné poľnohospodárske postupy. Z tohto dôvodu treba vypracovať odbornú prípravu. V súčasnosti sotva nejaká existuje. Výrobné postupy sa musia prispôsobiť obmedzeniam spôsobeným chudobou. Skočiť z pluhu do traktora vybaveného najnovšími technológiami je neprimerané. Rozvoj poľnohospodárstva musí prebiehať postupnými krokmi.
Marie-Hélène Aubert, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, teraz, keď nás kolegovia upozornili na trochu zložitý vývoj tejto výbornej iniciatívy, dúfame, že začne nadobúdať konkrétnejšiu podobu.
Čo sa mňa týka, pán komisár, rada by som sa opýtala na dve veci. Po prvé, hovorí sa, že časť financií pre doplnkové finančné zdroje sa zaobstará využitím prostriedkov určených pre nástroj stability, ktorý vznikol s cieľom predchádzať konfliktom a upevňovať mier. Tento presun sa mi zdá mimoriadne problematický. Bol už schválený? Ak áno, uvažuje sa o nejakých kompenzáciách? Viem si predstaviť, že sa nepochybne zaujímate aj o dlhodobú budúcnosť nástroja stability.
Po druhé, teraz, keď sa zdá, že sme získali 1 miliardu EUR, aké cesty sa využijú, aby sa zabezpečilo, že prostriedky sa rýchlo a efektívne presunú k mnohým rôznym a široko rozptýleným zodpovedným činiteľom v oblasti, ako aj k stovkám rodinných poľnohospodárskych organizácií? Ako plánujete priamo spolupracovať s činiteľmi v tejto oblasti a vyhnúť sa plytvaniu a stratám, ktoré, ako dobre vieme, sú spojené s prítomnosťou mnohých rôznych sprostredkovateľov?
Wiesław Stefan Kuc, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, Európska únia sa snaží vytvoriť nástroj, ktorý by umožnil ponúknuť rýchlu pomoc chudobným a nerozvojovým krajinám a zabezpečiť, aby ich obyvateľstvo prežilo nárast cien potravín. V súvislosti s tým hovoríme, že nedostatok potravín je v týchto krajinách trvalý a nie je jednoducho spojený s nedostatočnou úrodou alebo špekulatívnym nárastom cien potravín. Z toho vyplýva, že krátkodobá reakcia a potravinová pomoc problém nevyriešia.
Poskytovanie vzdelávania a zavádzanie nových výrobných postupov, lepších osív a hnojív, roky podporované organizáciou FAO a Svetovou bankou, nepriniesli očakávané výsledky. Z toho dôvodu 1 miliarda EUR ako nástroj, ktorý umožní rýchlu reakciu na nárast cien potravín v rozvojových krajinách, nie je primeraná očakávaným výsledkom, najmä ak uvážime spôsob, akým Únia pracuje.
Pán spravodajca Mitchell na to veľmi dobre poukázal a pochopil to, ale zdá sa, že spravodajcovia poradných výborov a Výboru pre kontrolu rozpočtu to celkom nepochopili.
PREDSEDÁ: PANI ROTHE podpredsedníčka
Konstantinos Droutsas, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Globálna potravinová kríza a prudko rastúce ceny sú výsledkom toho, že potraviny sa stali skôr obyčajnou komoditou, predmetom kapitalistických špekulácií, než existenčným prostriedkom. Európska únia si chce poskytnutím minimálnych finančných prostriedkov a venovaním zlomku svojho času pokrytecky umyť ruky nad zodpovednosťou za záležitosť, ktorej sa oficiálne hovorí zločin proti ľudskosti. Sme presvedčení, že tieto finančné prostriedky skončia vo vreckách nadnárodných spoločností, ktoré dohliadajú na rozvojové programy. Riešenie tohto problému si vyžaduje rešpektovanie práva na potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť za súčasnej podpory drobných a stredných poľnohospodárov a reštrukturalizácie miestnych a regionálnych trhov. V podstate potrebujeme zásadnú zmenu v spoločnej poľnohospodárskej politike, ktorá v súčasnosti podporuje prevod pôdy na jednotlivcov, nekontrolované využívanie prírodných zdrojov a nahrádzanie potravinových plodín inými plodinami.
Hélène Goudin, v mene skupiny IND/DEM. – (SV) Vážená pani predsedajúca, chudoba, bieda a hladovanie sú každodenným údelom viac ako dvoch miliárd ľudí svetovej populácie, ktorí žijú z menej ako dvoch dolárov denne. Nedávne dramatické zvyšovanie cien, najmä za ryžu, kukuricu a iné hlavné plodiny, je, samozrejme, ďalším z hlavných dôvodov, prečo ľudia majú nedostatok potravín. EÚ si tiež všimla tento problém a želá si založenie fondu na riešenie tejto krízy.
Dámy a páni, otázka, ktorú si musíme položiť, znie, prečo akceptujeme škodlivú poľnohospodársku politiku EÚ, ktorá je v tejto veci jedným z najväčších vinníkov. Táto protekcionárska politika okráda chudobných ľudí o príjmové príležitosti a tým o schopnosť vyhnúť sa hladovaniu. Jednako táto snemovňa stále hlasuje za spoločnú poľnohospodársku politiku. Je to tragédia a ja sa sama seba pýtam, či tak EÚ robí vedome alebo nevedome.
Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Všetci si uvedomujeme, že pre pretrvávajúcu potravinovú krízu mnohí ľudia, najmä ľudia žijúci vo veľmi chudobných rozvojových krajinách, prechádzajú veľmi ťažkým obdobím. Namiesto dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia ďalšie milióny ľudí upadajú do chudoby.
Európska únia nesmie váhať prísť im na pomoc. Myslím, že s tým by väčšina nás prítomných súhlasila. Podpora týchto krajín je našou morálnou povinnosťou, prejavom solidarity s chudobnejšími národmi. Musíme im ukázať ten správny smer, ako prekonať krízu, a pomôcť im zabezpečiť primerané množstvo potravín, predovšetkým podporou ich poľnohospodárskej výroby.
Rád by som zdôraznil, že podpora nie je potrebná len mimo Únie. Aj v rámci Únie milióny ľudí stoja pred problémom vysokých cien a nedostatku potravín. Preto žiadam, aby sme popri pomoci iným, napríklad Afrike, nezabúdali na ľudí čakajúcich na našu pomoc, ktorí sú blízko nás. Preto musíme podporiť návrh Európskej komisie o zvýšení finančných prostriedkov na program distribúcie potravín pre sociálne najslabších ľudí v Európe. Je poľutovaniahodné, že niektoré členské štáty sa stavajú proti tomuto programu.
Juan Fraile Cantón (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, v rámci súčasnej krízy nás Organizácia Spojených národov varovala pred zúfalou situáciou, v ktorej sa nachádza 22 zvlášť zraniteľných krajín, a Svetová banka hovorí, že k 850 miliónom hladujúcich ľudí na svete sa dôsledkom krízy pripojí ďalších 100 miliónov.
Situácia si vyžadovala rýchlu spoločnú reakciu Európskej únie a v júli Komisia navrhla špeciálny finančný nástroj, aby pomohla poľnohospodárom v rozvojových krajinách a pokúsila sa zmierniť prudko rastúce ceny potravín.
Opatrenie sa usilovalo o nárast poľnohospodárskej výroby v krajinách, ktoré najvýraznejšie pociťovali zvýšenie cien, ohrozujúc tak šance na úspech rozvojových cieľov tisícročia, a zároveň sa v čo najvyššej možnej miere snažilo vyhnúť nestabilite a napätiu, ktoré môžu ohroziť výsledky rokov investícií do politickej sféry rozvoja a zachovania mieru.
Preto vítame dohodu, ktorou plníme sľub o zvýšení o 1 miliardu EUR, ktorý sme, ako som povedal, dali na najvyššej politickej úrovni…
(Predsedajúca prerušila rečníka.)
Proinsias De Rossa (PSE). – Vážená pani predsedajúca, rád by som zablahoželal všetkým, ktorí sa zapojili do prípravy spomínanej správy, k ich významnému úspechu: pánovi spravodajcovi Gayovi Mitchellovi, všetkým politickým skupinám – vrátane tej svojej – a pánovi komisárovi Michelovi.
Ceny potravín a prepadávajúce sa globálne hospodárstvo budú mať na ľudí v rozvojových krajinách zničujúci dosah. Odhaduje sa, že každé 1 % poklesu svetového HDP uvrhne do chudoby ďalších 40 miliónov ľudí. Preto je mimoriadne dôležité, aby sa tento návrh na riešenie prudko rastúcich cien potravín neodkladne realizoval. Rozvojový svet nie je pôvodcom súčasnej finančnej a hospodárskej krízy. Ak chceme predísť odsúdeniu ďalšej generácie ľudí na biednu chudobu a hlad, musíme sa vyvarovať krátkozrakej sporivosti v oblasti rozvojovej pomoci. Ako sme už konštatovali, suma 1 miliardy EUR sa môže zdať značná, ale v porovnaní s množstvom peňazí, ktoré vlievame do bánk a stimulačných balíkov, je zanedbateľná. Naliehavo žiadam, aby sme túto správu realizovali tak rýchlo, ako je to len možné.
Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Rada Európskej únie by mala v súvislosti s problémom zabezpečenia dodávok potravín pre obyvateľstvo presadzovať súdržnejšiu národnú a medzinárodnú politiku.
Vysoké ceny potravín majú vážne dôsledky pre najchudobnejšie národy a ohrozujú dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia. Zavedenie nástroja navrhovaného nariadením je výsledkom nižších poľnohospodárskych výdavkov.
Európske spoločenstvo potrebuje v rozvojových krajinách povzbudiť nárast poľnohospodárskej výroby z krátkodobého aj strednodobého hľadiska a súčasne znížiť nepriaznivé účinky stúpajúcich cien potravín na najchudobnejšie skupiny obyvateľstva.
Pomoc Spoločenstva sa nepoužije na platenie daní, colných poplatkov alebo iných výdavkov. Zároveň musí toto nariadenie zabezpečiť ochranu európskych poľnohospodárov.
Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, zničili sme poľnohospodárstvo rozvojových krajín poskytnutím miliárd vo forme vývozných subvencií a narušili sme v týchto krajinách bezpečnosť potravín. Ak si myslíme, že to môžeme vyrovnať jednou miliardou, je to smiešne. Som za vyplatenie tejto jednej miliardy – aby ste ma zle nepochopili – ale 850 miliónov hladujúcich ľudí nie je výsledok našich vysokých cien potravín, ale snáh tlačiť ceny v týchto krajinách pomocou vývozných subvencií na takú nízku úroveň, že poľnohospodárstvo sa tam viac nevypláca. Samozásobiteľské hospodárstvo, vlastnícke poľnohospodárstvo a hospodárska sebestačnosť sú úplne zničené.
Ak s touto logikou rozdelíme jednu miliardu, nepomôže to, skôr to pomôže rozpadu. Preto si musíme dať veľký pozor na to, ako ju udelíme.
Som za dlhodobé posilňovanie bezpečnosti potravín v týchto krajinách. To znamená, že musíme zastaviť dampingový vývoz na tieto trhy.
Louis Michel, člen Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vzhľadom na posledný a niektoré ďalšie príspevky by som rád objasnil jednu dôležitú vec. Táto 1 miliarda EUR v žiadnom prípade nie je konštruktívnou odpoveďou na problém spôsobený potravinovou krízou v rozvojových krajinách.
V skutočnosti ide o rýchlu reakciu, ktorej cieľom je poskytnúť mimoriadnu pomoc a zachrániť najbližšiu úrodu, totiž úrodu v rokoch 2008 – 2009, a myslím, že ešte vhodnejšie by bolo hovoriť o úrode v rokoch 2009, 2010 a možno aj 2011.
K tomu by som ešte dodal, že základnou myšlienkou, samozrejme, je, aby sa schopnosť tejto rýchlej reakcie raz v budúcnosti stala trvalou. Tým, že to hovorím, určite znepokojím niekoľko členských štátov. Preto som povedal, že ide o reakciu rýchlu, priamu. Nie o konštruktívnu reakciu.
O štrukturálnej reakcii sa v podstate nepriamo zmienil pán Le Foll, keď správne vyslovil znepokojenie, že po mnohé roky sa podiel výdavkov na rozvojovú pomoc v rozpočtoch pridelený poľnohospodárstvu a rozvoju neustále znižoval. Samozrejme sa nezmienim o otázke zodpovednosti za toto všetko. Verím, že napriek nepochybnému konaniu v dobrej viere sa medzinárodné spoločenstvo do určitej miery o stiahnutí týchto prostriedkov vopred dohodlo. Teraz sa, samozrejme, musíme znovu sústrediť na tento problém. Pokročili sme. Už som mal tú možnosť predložiť vám údaje. Deviaty Európsky rozvojový fond: štyri štáty si zvolili poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka ako odvetvie, na ktoré sa vo svojej spolupráci s Komisiou chcú zamerať alebo sústrediť. Štyri štáty, ktoré predstavujú 650 miliónov EUR, v desiatom Európskom rozvojovom fonde a po dlhých diskusiách, mnohých návrhoch a veľkom naliehaní sme teraz na úrovni 1,25 miliardy EUR pre 25 štátov. Dvadsaťpäť štátov je však len tretina z celkového počtu. Stále máme pred sebou ešte kus práce.
Vychádzajúc z toho, čo povedal pán Le Foll, verím, že myšlienka, ktorú v Európskej únii navrhlo niekoľko ministrov pre rozvoj, že v priebehu piatich rokov by sa výdavky na bilaterálnu rozvojovú pomoc zameranú na poľnohospodárstvo mali zvýšiť z priemerných 10 – 15 %, je veľmi dobrá. O týchto číslach sa, samozrejme, bude musieť rokovať. A, samozrejme, umožní to konštruktívnu reakciu. Preto naša 1 miliarda EUR nemala pôsobiť ako konštruktívna odpoveď, prinajmenšom nie vo veľkom rozsahu. Je určená na mimoriadne účely.
Musím vám povedať, že odvolávanie sa na situáciu európskych poľnohospodárov v porovnaní s drobnými poľnohospodármi v rozvojových krajinách pre mňa predstavuje morálny problém. Predovšetkým si nemyslím, že je správne ich porovnávať. Verím, že európske poľnohospodárske spoločenstvo (alebo rodinné podniky určite) stojí pred množstvom problémov. Čo však bolo východiskom v prípade 1 miliardy EUR, o ktorej hovoríme? Východiskom bola myšlienka, že kompenzačné mechanizmy, ktoré mali riešiť klesajúce ceny a straty príjmov európskych poľnohospodárov, pre nárast cien stratili význam. Tak vznikol nápad použiť tieto peniaze, prideliť, trochu symbolicky, ostatným krajinám to, čo pôvodne malo ísť európskym poľnohospodárom, no nepreukázalo sa ako potrebné.
Nemyslím si, že by sa mali porovnávať ich situácie. Skutočne úprimne si to nemyslím. Samozrejme sa domnievam, že európski spotrebitelia a občania majú právo na to, aby sme záležitosti plne zvažovali, a je mi ľúto, že je také ťažké pomôcť ľuďom v Európe, ktorí potrebujú podporu najmä vo forme pomoci, o ktorej rokujeme a v ktorej sme, zdá sa, pokročili len málo.
Nemali by sme tieto veci spájať a konať v prospech nejakých strán závislých od našich možno paralelných krokov v prospech iných. Tieto dve veci nie sú rovnaké; skutočne vôbec nejde o to isté. Predovšetkým nehovoríme o rovnakej úrovni chudoby a po druhé, domnievam sa, že musíme zachovať konzistentnosť.
To je zásadná otázka, ktorá v podstate výborne poukazuje na problém konzistentnosti európskej politiky v súvislosti s poľnohospodárstvom. Na problém poukázal pán Borrell. Je jasné, že skutočný problém, ktorý tu máme a musíme pozorne sledovať a ktorý si vyžaduje naše mimoriadne rýchle reakcie, či už na úrovni Parlamentu – ktorý viem, že tak konať bude – alebo na úrovni Komisie a dokonca určitých členských štátov Rady, sa týka našich členských štátov, ktoré prijali tento predpis, spolu s ďalšími členskými štátmi, ktoré boli prinútené a zaviazané prijať ho, pretože sme museli bojovať. Vyjadrujem svoju úprimnú vďaku Parlamentu, pretože neverím, že bez neho by to bolo možné. V určitej chvíli som si dokonca myslel, že neuspejeme. Predkladané argumenty boli stále prijateľnejšie a na hranici intelektuálnej čestnosti.
Samozrejme, bude potrebná absolútna ostražitosť pána Borrella, aby členské štáty alebo niektoré z členských štátov nekompenzovali záväzok, ktorý na seba prevzali. Ak by sa tak stalo, nebolo by to nič viac ako nevydarený obchod a nepochybne by sme v snahách museli pokračovať.
Práve som sa vrátil z Dauhy. Musím sa priznať, že vo veci zvýšenia výdavkov na verejnú rozvojovú pomoc pociťujem všetko možné, len nie neskrotný optimizmus. Musím povedať, že keď odchádzate z rokovaní, ktoré trvali niekoľko hodín – pripúšťam, že niekedy som skôr výbušnej povahy, ale napriek tomu som schopný udržať si nervy na uzde – môže byť ťažké znášať veci pokojne. Je ťažké zmieriť sa s úmyselným zlým konaním, s prejavmi, v ktorých sa hovorí, že treba viac výdavkov na verejnú rozvojovú pomoc, ale keď sa navrhne vhodný text, aby sa minulé záväzky potvrdili, zrazu niet zhody a ľudia vymýšľajú všetky možné dôvody pre nedodržanie záväzku alebo si určite ponechajú dostatok únikových ciest, aby sa tým najhanebnejším spôsobom mohli otočiť chrbtom svojej zodpovednosti a záväzkom. Preto budeme musieť bojovať. Nerobme si o tom žiadne ilúzie. Budeme nútení obviňovať, odhaľovať, vyzývať kompetentných, aby sa vyrovnali so svojou zodpovednosťou a predovšetkým – pretože sa priznávam, že už to viac neznesiem – podkopať ich pokrytecké reči, pretože tie sú na tom všetkom najhoršie. Rečníci sa prezentujú prejavmi najohromnejšej ušľachtilosti a zároveň zradcovsky robia všetko, čo sa dá, aby zabránili uznaniu záväzkov. Preto som presvedčený, že to nebolo poslednýkrát, čo sme boli svedkami takéhoto správania.
Pán Virrankoski, pomoc sa musí dostať na miesto určenia a so všetkou úprimnosťou verím, že v prípade, o ktorom hovoríme, príde. Predsa len musím nejakým spôsobom požadovať dôslednosť v boji, do ktorého by sme sa radi spoločne pustili. Keď hovoríme, že pomoc sa musí dostať na miesto určenia, vysielame verejnosti, ktorú potrebujeme, aby vyzývala členské štáty na zvýšenie výdavkov na verejnú rozvojovú pomoc, najhorší možný signál.
Musíme prestať hovoriť prvé, čo nám v tejto veci príde na rozum. Myslím si, že verejná pomoc udelená Komisiou pod vaším dozorom a pod dozorom inštitúcií, ktorých úlohou to je, sa dostane na miesto určenia. Môžeme hovoriť o našich postupoch, pravidlách, o skutočnosti, že je nevyhnutné viesť porady, audity, štúdie a tak ďalej, o tom, že to všetko niečo stojí, že nás to svojím spôsobom oberá o peniaze, ale na druhej strane je to nepochybne cena, ktorú musíme zaplatiť za skutočnú kontrolu, a cena, ktorú musíme zaplatiť za zabezpečenie aspoň najnižšej úrovne kvality v dodávaní služieb.
Musíme preto vedieť, čo chceme, ale neverím, že môžete povedať, že pomoc sa nedostane na miesto určenia. V prípade našej otázky môžem potvrdiť, že toto všetko sa dá overiť a skontrolovať a že máme k dispozícii všetky postupy, s ktorými sme navyše vy i ja oboznámení. Preto úprimne verím, že by sme sa pre túto vec nemali príliš znepokojovať.
Pani Aubertová, verím, že v podstate ste svojou otázkou alebo návrhom vyjadrili niečo, čo aj ja pravdepodobne vnímam ako jedno z negatív, jedno z pár skutočných negatív dohody, samozrejme, preto, že pokiaľ ide o nástroj stability, jasne ste videli, že sa z neho odoberajú peniaze, ktoré nie sú nevyhnutne k dispozícii na iné veci a ktoré sú tak v podstate, pravdupovediac, presunom. Okrem toho nám to bráni alebo v každom prípade mne to bráni tvrdiť, že ide o dodatočnú 1 miliardu EUR. Naozaj nemôžeme povedať, že je to 1 miliarda EUR navyše. Pán Mitchell sa zachoval čestne a zdôraznil to. Ak však chceme byť úplne objektívni, jednako len verím, že by nám to nemalo brániť v spokojnosti, pretože skutočne som neočakával, že sa dostaneme tak ďaleko.
Z nástroja stability sa teda presunie 240 miliónov EUR a ďalších 70 miliónov v roku 2009. Disponibilný zvyšok bude, zhruba povedané, na úrovni roku 2008, čo bolo 135 miliónov. To však nie je ozajstný argument. Ak sa všetko berie ako rovnocenné, samozrejme, to argument je. Ak by sa tomuto nástroju uložili nové požiadavky, mali by sme problém. Pokiaľ však ide o rok 2010, Komisia bola vo fáze rozpočtového zmierovacieho konania prizvaná, aby predstavila prepracovaný finančný program, ktorý má zabezpečiť nariadenú postupnosť čiastok naplánovaných na obdobie rokov 2010 – 2013 za súčasného zachovania nezmenenej ročnej úrovne minimálneho krytia. Tento prepracovaný program bude predstavený v rámci ročnej politickej stratégie a, samozrejme, budeme ho pozorne sledovať.
Ak sa vrátim k otázkam, ktoré ste položili v súvislosti s implementáciou: v závislosti od krajiny sa vyberie na základe kritérií účinnosti. Kto môže spolupracovať? Samozrejme, medzinárodné a regionálne organizácie, samotné krajiny, členské štáty a decentralizované orgány, mimovládne organizácie, ako aj agentúry členských štátov. Okrem toho, ak sa počet druhov operátorov zvýšil, stalo sa tak na žiadosť Parlamentu. Pripúšťam, že osobne som bol proti tomu, bolo to však vaše želanie a viem to pochopiť. Kritériom bude účinnosť, ak však chceme konať rýchlo, musíte vedieť, že najlepším spôsobom je pracovať prioritne s organizáciami zriadenými na tento účel, s ktorými môžeme v zásade postupovať rýchlejšie, pretože máme pravidlá spolupráce s týmito inštitúciami, ktoré sú schopné rýchlej reakcie. Môžem vás však ubezpečiť, že sa budeme plne zapájať do týchto snáh, ako rozhodol váš Parlament a ako sa rozhodlo konečnou dohodou.
Osobne si myslím, že Európa sa ukázala hodná náročnej úlohy, pretože sa domnievam, že tu hovoríme o 1 miliarde EUR na rýchlu reakciu v záujme záchrany úrody. Taktiež by som vám rád pripomenul stovky miliónov eur, ktoré sme už uvoľnili a použili a ktoré by sme naďalej mali vynakladať v rámci núdzovej humanitárnej pomoci alebo núdzovej potravinovej pomoci. Európa v týchto oblastiach reaguje mimoriadne pohotovo. Chcel by som len pripomenúť – a robím to veľmi rád –, že v roku 2007 Európa predstavovala 46 miliárd EUR ročne. Rád by som videl ešte iného darcu, ktorý by poskytol toľko rozvojovej pomoci.
Čo sa týka pána Droutsasa, povedať, že Európska únia si umýva ruky nad touto záležitosťou a že všetko zhltnú obchodníci, je názor, s ktorým sa nemôžem stotožniť a ktorý sa mi zdá trochu prehnaný. Nehovorím, že všetko je úplne zlé. Napríklad, samozrejme, môžeme diskutovať, debatovať o cene priemyselných hnojív a osív. Môžeme sa pokúsiť získať objektívny pohľad na túto otázku. Pravdepodobne by stálo za to pokúsiť sa v rámci štrukturálnej reakcie na úrovni hlavných medzinárodných organizácií – a o tom premýšľam stále viac a viac – rokovať so všetkými týmito vedúcimi spoločnosťami, ktoré v podstate produkujú zvlášť výnosné osivá, ale za mimoriadne vysoké ceny. To isté platí pre priemyselné hnojivá. Sú iniciatívy, ktoré by sme určite mali zvážiť, v neposlednom rade napríklad myšlienku miestnej výroby priemyselných hnojív. Existujú miesta, kde by sa to dalo. Mohli by sme vytvoriť zásobovacie cesty, ktoré by umožňovali zásadne znížiť náklady na dopravu. Nedávno som sa stretol s organizáciou výrobcov, aby som získal predstavu, čo sú pripravení urobiť. Okrem toho ideme usporiadať schôdzu medzi nimi a naším obchodným fórom, aby sme zistili, ako môžu prispieť k našej stratégii štrukturálnej reakcie. Samozrejme, pokladám to za dôležité.
Pani Goudinová, často s vami súhlasím, ale musím povedať, že neverím, že protekcionárske politiky sú riešením v krajinách, ktoré stoja pred týmto problémom. Práve naopak, myslím, že zaujímavá by bola – pretože sa domnievam, že protekcionárskou politikou sa riskuje, že sa naruší rovnováha alebo prinajmenšom, že sa na problémy nebude reagovať na regionálnej úrovni, hoci tu ide o hospodársky rozmer, ktorým sa teraz nejdem zaoberať – a kde by som bol ochotný vás podporovať a kde práve intenzívne pracujeme najmä s francúzskym predsedníctvom – nasledovná otázka: Ako môžeme špecifický druh poľnohospodárstva v rozvojových krajinách organizovať rovnakým spôsobom – zdá sa, že v Európe máme dosť krátku pamäť – akým Európa organizovala svoje poľnohospodárstvo? V Európe sa poľnohospodárstvo nikdy nepovažovalo za druh výroby alebo hospodársky produkt totožný so všetkými ostatnými hospodárskymi produktmi. S poľnohospodárstvom sa vždy zaobchádzalo zvláštnym spôsobom. Nehovorím, že to je moje definitívne stanovisko, ale keď zvážime regionálne spoločné poľnohospodárske politiky, tieto sú, podľa môjho názoru, predmetom štúdie, ktorú by bolo dobré rýchlo zrealizovať, samozrejme, s cieľom, aby neviedli k protekcionizmu, ale k ochrane – čo je niečo úplne iné. Uprednostňujem koncept ochrany pred konceptom protekcie a obavami, ktoré spôsobuje.
Na záver by som vám chcel – dúfam, že som zhrnul všetky možné dôvody – ešte raz poďakovať za dohodu a váš záväzok. Bez vás by to nebolo možné. Práve sme presvedčivo ukázali, že keď sú Európsky parlament a Komisia schopné pracovať v súlade jeden s druhým, je pre členské štáty ťažké vzdorovať.
Gay Mitchell, spravodajca. – Vážená pani predsedajúca, ďakujem pánovi komisárovi, predsedovi výboru požiadaného o stanovisko a všetkým ostatným poslancom, ktorí vystúpili a pozitívne sa vyslovili o mojom prínose k tejto správe. Rád by som poďakoval aj pánovi Reimerovi Bögemu za prácu a pomoc vo Výbore pre rozpočet a svojmu tieňovému spravodajcovi, Thijsovi Bermanovi, ktorý ma veľmi podporoval a pomáhal mi vydržať až do konca.
V rozvojových krajinách zomiera pri narodení 78 detí z tisíc. V Európskej únii je tento pomer v priemere 5 na tisíc detí. Po druhej svetovej vojne to v Írsku bývalo 45 na tisíc detí. V rozvojových krajinách sme toto číslo znížili na 78 a môžeme ho ešte znížiť na pomer, aký bol v Írsku, a potom na pomer, aký je v Írsku teraz, ak budeme odhodlaní a oddaní tejto snahe.
Ak prežijú pôrod, dva milióny týchto detí zomrú skôr, než dovŕšia vek piatich rokov, a to pre nedostatok očkovacích látok, ktoré sú na západe dostupné už viac ako 30 rokov. V tomto kontexte, a keď si uvedomíme, akému hladu budú tieto deti čeliť, akému nedostatku príležitostí na vzdelanie a zdravotných zariadení, hraničia niektoré príspevky dnešného večera s neľudskosťou. Predvádzanie sa poslancov na verejnosti na účet týchto ľudí je neetické a je načase, aby sa to veľmi jasne povedalo.
Do roku 2050 počet obyvateľstva našej planéty stúpne zo 6 na 8 miliárd. Až 90 % týchto ľudí sa narodí v krajinách, ktoré dnes nazývame rozvojovými. Ak títo ľudia naďalej budú žiť v súčasných podmienkach, spôsobí to na našej planéte tretie vzplanutie a spustí obrovskú migráciu a obrovské problémy.
Na druhej strane, ak investujeme a budeme s týmito ľuďmi pracovať vo vzájomnej podpore, stanú sa našimi obchodnými partnermi. To sú možnosti, ktoré máme, a preto si myslím, že je dôležité, aby sme odpovedali nástrojom, ako je tento.
Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.
Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 4. decembra o 12.00 hod.
Písomné vyhlásenia (článok 142)
Jean-Pierre Audy (PPE-DE) , písomne. – (FR) Podporujem túto iniciatívu, ktorá Európskej únii prinesie nový nástroj rozvojovej politiky na riešenie kľúčových problémov súvisiacich s nárastom cien potravín, ktoré v niektorých krajinách podnietili vzbury, nepokoje a nestabilitu, a ohrozili tak výsledky mnohých rokov investícií do politiky, rozvoja a udržovania mieru.
Stovky miliónov ľudí sa znovu dostali do chudoby. Dosiahnutý pokrok v rozvojových cieľoch tisícročia je narušený. Únia plánuje zafinancovať 10 % z požadovaných 18 miliárd EUR, čo je 1,8 miliardy EUR, ak teda vezmeme do úvahy finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii, potrebujeme ešte ďalší balík v hodnote 1 miliardy EUR. Nesúhlasím však s návrhom Európskej komisie, aby sa použili prostriedky určené pre poľnohospodárstvo, a dúfam, že Rada bude proti tomuto návrhu a dosiahne v tomto financovaní kompromis. Z politického hľadiska by bolo katastrofou, ak by použitie finančných prostriedkov alebo, ešte horšie, použitie symbolov malo v európskych občanoch vzbudzovať pocit, že sa naša rozvojová politika, najmä otázky spojené s hladom, realizuje na účet spoločnej poľnohospodárskej politiky, čo je úplne odlišná záležitosť.
Constantin Dumitriu (PPE-DE), písomne. – (RO) Podľa môjho názoru návrh Komisie predstavuje v zmysle zabezpečenia finančnej pomoci obmedzený počet možností, keďže stanovuje, že iniciatívy by sa mali realizovať výhradne s pomocou regionálnych a globálnych organizácií. Rozumiem príčinám týchto obmedzení, ale podporujem aktívnu účasť všetkých spoluúčastníkov: spotrebiteľov, výrobcov a taktiež širokej verejnosti.
Je úplnou samozrejmosťou, že poľnohospodárske podmienky sa v jednotlivých krajinách líšia. Nástroj však treba prispôsobiť špecifickým miestnym podmienkam s cieľom zjednotiť a usmerňovať trhy. Drobných poľnohospodárov treba chrániť pred vznikom možných dominantných pozícií na trhu.
Predstavenie tohto druhu nástroja je prínosom a pre poľnohospodárov v rozvojových krajinách stimulom. Okrem toho je vhodné v kontexte súčasnej globálnej hospodárskej a finančnej krízy. Rád by som však zdôraznil dôležitosť podmienky, že finančné prostriedky sa pridelia na doplnkovom princípe a že to neuškodí rozvojovej činnosti potrebnej v iných oblastiach. Musíme prísne sledovať záväzky, ktoré sme na seba prevzali. Okrem toho musíme chrániť poľnohospodárov, najmä tých v nových členských štátoch, ktorí sa ešte stále nemôžu tešiť rovnakej podpore, akú majú poľnohospodári v ostatných 15 členských štátoch.
Siiri Oviir (ALDE), písomne. – (ET) Po celé roky odborníci práva na potraviny v OSN, vo Svetovej banke a v Medzinárodnom menovom fonde varovali globálnu verejnosť pred nebezpečenstvom vzniku hladomoru.
V časoch, kedy bohaté západné krajiny spaľujú potraviny, viac ako 850 miliónov ľudí po celom svete hladuje. Každých päť sekúnd zomrie od hladu jedno dieťa mladšie ako desať rokov. Prudký nárast cien potravín každý deň nepriaznivo pôsobí na 2,1 miliardy ľudí na celom svete, pričom mnohí z nich sa snažia prežiť z menej ako 2 USD na deň.
Stále rastúca miera výroby biopalív prispieva k nárastu cien potravín, ktorý má zase značný vplyv na ľudí celého sveta. Ceny potravín na svetovom trhu vyleteli do závratných výšok, pretože stále viac ornej pôdy sa ponecháva bokom a využíva sa na pestovanie olejnatých rastlín ako surovín na výrobu biopalív (napríklad na výrobu 50 litrov paliva je potrebných 200 kilogramov kukurice, z ktorej by zambijské alebo mexické dieťa mohlo žiť celý rok). Okrem toho niektoré krajiny utrpeli suchom alebo záplavami, ktoré značne znížili úrodnosť.
Podľa môjho názoru by Európska únia mala byť ochotná razantnejšie prispieť k svojim snahám o dosiahnutie rozvojového cieľa tisícročia OSN: do roku 2015 znížiť hladomor vo svete o polovicu.
Vítam iniciatívu Európskej komisie nasmerovať 1 miliardu EUR do oblasti riešenia potravinovej krízy. To umožní zabezpečiť potravinovú pomoc EÚ najviac znevýhodneným ľuďom, aby sa uspokojili ich základné potravinové potreby a aby sa prispelo k zvýšeniu schopnosti rozvojových krajín vyrábať vlastné potraviny.
V súčasnosti sa v Európe pomerne málo motorových palív vyrába z potravinových plodín. Nemali by sme však potraviny určené pre ľudí obetovať čisto v záujme „zelenej energie“. Skôr by sme mali podporovať vedecký výskum s cieľom vyrobiť motorové palivá z alternatívnych zdrojov. To by pomohlo predísť nárastu cien potravín a takisto zabrániť hladomoru a globálnemu otepľovaniu.
Bogusław Rogalski (UEN), písomne. – (PL) Posledné dva roky sme boli svedkami stupňovania poľnohospodárskej výroby a cien potravín. Tieto zmeny najviac pocítili národy v najzložitejšej hospodárskej situácii a krajiny vo vojnovom stave.
Približne 2,1 miliardy ľudí na celom svete musia prežiť z menej ako dvoch dolárov na deň, čo znamená, že na potraviny míňajú približne 50 % svojich príjmov. Títo ľudia sú najviac ohrození chorobami a smrťou v dôsledku rekordných cien ich základných potravín, konkrétne obilnín ako ryža, kukurica a pšenica. To má priamy vplyv na počet hladujúcich ľudí, ktorý len v samotnom roku 2007 vzrástol o ďalších 50 miliónov. Krízu umocňuje aj nepriaznivý vplyv zmeny klímy a nedostatok prírodných zdrojov ako voda a energia.
Súčasťou našej pomoci a snáh riešiť tento veľmi dôležitý problém je potreba investovať finančné prostriedky určené na zlepšenie prístupu k zdrojom poľnohospodárskej výroby a služieb a zvýšenie kapacity poľnohospodárskej výroby s cieľom uspokojiť základné potravinové potreby v rozvojových krajinách.
Európska únia musí tiež zvýšiť svoje výdavky na poľnohospodárstvo, keďže 4 % doposiaľ pridelené rozvojovej politike sú rozhodne príliš málo.
Rovnako dôležitý je návrat k minimálnej regulácii medzinárodných trhov, aby sa zabezpečili dodávky a aspoň relatívna stabilita v záujme všetkých spotrebiteľov a výrobcov na celom svete.
Toomas Savi (ALDE), písomne. – Vítam aktuálnu správu o návrhu nariadenia, ktoré zavádza nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách. V tomto roku svetom otriasli viaceré krízy, ktoré si vybrali strašnú daň na najchudobnejších národoch sveta.
Na zlepšenie ich situácie sa navrhovalo vyčlenenie jednej miliardy EUR na obdobie rokov 2008 až 2009, čo je pomerne značná čiastka rozpočtu Európskej únie. Rád by som vám však pripomenul, že väčšinu humanitárnej a rozvojovej pomoci Európskej únie neriadi Komisia, ale členské štáty. Ak by si členské štáty plnili svoje záväzky v súvislosti s rozvojovými cieľmi tisícročia, Komisia by nemusela podnikať takéto kroky.
Pán spravodajca správne poznamenal, že nemôžeme chcieť efektívnejšiu spoločnú politiku bez toho, aby sme zabezpečili viac rozpočtových zdrojov, no členské štáty sa, zdá sa, zdráhajú.
Podľa môjho názoru by členské štáty mali začať spájať svoje zdroje pod záštitou Komisie, aby mohli uplatňovať skutočne účinnú spoločnú humanitárnu a rozvojovú politiku.
Daniel Strož (GUE/NGL), písomne. – (CS) Pokiaľ ide o správu o nástroji rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách (A6-0396/2008), som, samozrejme, za jej prijatie, pretože pomoc rozvojovým krajinám je v tomto ohľade nevyhnutná. Zároveň by som ale chcel upozorniť na to, že medzi príčinami krízy uvedenými v správe podľa mňa chýba príčina omnoho dôležitejšia, ako je zvýšená spotreba mäsa v Číne a Indii, či sucho v Austrálii. Pripomínam, že ceny potravín rastú aj v Európskej únii a je viac než jasné, že za neustálym zdražovaním stoja rastúce ceny energií, ktoré v priamej úmere zvyšujú zisky nadnárodných energetických koncernov. Neoliberalizmus, ktorý sa stal modlou všetkých politík Európskej únie, naozaj nevyrieši problém dostatku potravín nikde na svete.
Anna Záborská (PPE-DE), písomne. – (SK) Rekordne vysoké ceny základných potravín, ktoré majú významný vplyv na počet ľudí trpiacich hladom vo svete, sa odvíjajú od viacerých známych príčin. Okrem špecifických pomerov v niektorých krajinách (Čína, India) k nim patria globálne klimatické výkyvy počasia, odklon od pestovania plodín pre konzumáciu k pestovaniu plodín na výrobu biopalív a absolútne nízke svetové zásoby obilia.
V tomto smere považujem za nevyhnutné, aby sa vytvorila jednotná, koordinovaná a účinná reakcia zo strany EÚ. Pozitívne oceňujem návrh EK vytvoriť fond na riešenie potravinovej krízy. A to hlavne v čase, keď sa pri vyšších cenách potravín zvýšili náklady na potravinovú pomoc, ktorú potrebuje stále viac ľudí. Musíme si uvedomiť, že na rozvojovú pomoc používame finančné prostriedky daňových poplatníkov štátov EÚ. Ani prudký nárast potravín v rozvojových krajinách a jeho dôsledky na tých najchudobnejších nás neoprávňujú k zanedbaniu ich efektívnej a transparentnej alokácie. Vidiac nestabilitu režimov vo viacerých rozvojových krajinách, porušovanie demokracie a korupciu som veľmi zdržanlivá k podpore rozpočtu v týchto zemiach. Preferujem podporu projektov a programov, a to určenú v prevažnej miere verejným alebo pološtátnym subjektom, konzorciám alebo združeniam, ktoré ich zastupujú. Už pred dvoma rokmi som navrhovala, a môj návrh bol plénom prijatý, kontrolu a hodnotenie pomoci dvakrát do roka s podpismi EK, miestneho štátneho orgánu a destinátora pomoci.