Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 3. decembra 2008 - Brusel

22. Situácia žien na Balkáne (krátke prednesenie)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je krátke prednesenie správy (A6-0435/2008) pani Gurmaiovej v mene Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť o situácii žien na Balkáne (2008/2119(INI)).

  Zita Gurmai, spravodajkyňa. – (HU) Vážený pán komisár, dámy a páni, ďakujem vám, že ste ostali počúvať aj v túto neskorú hodinu. Som veľmi rada, že vám dnes môžem predstaviť tento návrh. Teší ma to, pretože to dokazuje, že Európsky parlament považuje monitorovanie a zlepšovanie situácie žien na Balkáne za dôležité. Som presvedčená, že je to naším spoločným záujmom a našou zodpovednosťou, pretože Európska únia sa nemôže uzatvárať.

Všetci vieme, že krajiny tohto regiónu prešli vážnymi traumami a nebolo to tak dávno. Na riešenie svojich problémov vynakladajú obrovskú snahu, a preto si zaslúžia obdiv. Podľa môjho názoru však neberú riadne do úvahy jeden veľmi dôležitý zdroj, a to ženy.

Je pravda, že počas vojen veľmi trpeli predovšetkým ženy, musíme však pamätať na to, že ženy nie sú len obeťami, ale v demokratickej stabilizácii a rekonštrukcii zohrávajú veľmi konštruktívnu, aktívnu, užitočnú a nenahraditeľnú úlohu.

Nikdy som nebola za výnimky pre ženy, no trúfam si povedať, že by sa im mali dať rovnaké možnosti, aké majú muži. Nič viac a nič menej. Ani v tomto prípade to nie je inak. Ženy dokážu plniť spomínané úlohy len vtedy, ak sa im dá príležitosť.

A čo je tou príležitosťou? Keďže ženy tvoria polovicu obyvateľstva, v rovnakom pomere musia mať aj rozhodovaciu úlohu. Viem, že podľa mnohých ľudí nie je kvóta správnym riešením, ale musím povedať, že účinnejšie administratívne riešenie sme, žiaľ, zatiaľ nenašli.

Ekonomická emancipácia žien je jedna z prvých úloh. Pracujúce ženy sú produktívnejšími členmi spoločnosti a sú menej utláčané. A keď pracujú, nemôžeme dovoliť, aby boli v hospodárskom živote vylúčené z vedúcich pozícií. Zároveň musíme dať ťažko pracujúcim ženám príležitosť udržať profesionálny život v rovnováhe s rodinnými záväzkami.

Aby sa tak stalo, postoj spoločnosti vo vzťahu k ženám musí byť pozitívnejší a musia sa odstrániť negatívne stereotypy. Vzdelanie a médiá zohrávajú v tejto oblasti kľúčovú úlohu. Mohla by som v tomto dlhom zozname pokračovať, ale v záujme času by som chcela zdôrazniť dve veľmi dôležité veci.

Po prvé, nesmieme zabudnúť, že tento región tvorí niekoľko rôznych krajín, ktoré nemožno hodiť do jedného vreca a správať sa k nim rovnako. Každá krajina tvrdo pracuje v každej oblasti, a teda aj na zlepšení situácie žien. Niektoré krajiny majú, samozrejme, v týchto snahách náskok pred inými. Pokúsila som sa to znázorniť v tabuľke, ktorá je priložená k správe.

Po druhé, možnosť budúceho vstupu do Európskej únie tieto krajiny vo významnej miere motivuje, aby sa snažili dosiahnuť svoje ciele. Je pre ne i pre nás dôležité, aby sme toto obdobie využili aj v tomto smere.

Touto správou som chcela vyjadriť, že sú na dobrej ceste, že vzdávam hold ich snahám a že im prajem odvahu do toho, čo ich ešte čaká.

Rada by som využila príležitosť a vyjadrila vďaku za obrovskú pomoc, ktorej sa mi v priebehu plnenia úlohy dostalo od Rudolfsa Verdinsa a Elvy Svennerstålovej z Výboru pre práva žien a sekretariátu pre rodovú rovnosť, od Effy Tsonosovej a Majelly McConeovej zo sekretariátu Socialistickej skupiny v Európskom parlamente, kolegýň tieňových spravodajkýň Marie Panayotopoulosovej-Cassiotouvej, Doris Packovej, Edit Bauerovej, Lívie Járókovej, Filiz Hyusmenovej, Emine Bozkurtovej, Anni Podimatovej a Marusye Lyubchevovej. Moje zvláštne poďakovanie patrí sekretariátu Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov, Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii a, samozrejme, liberálom za ich vytrvalú prácu a stálu pripravenosť robiť ústupky. V neposlednom rade by som chcela poďakovať svojim najbližším kolegom.

Som veľmi hrdá na skutočnosť, že návrh, ktorý tu dnes predstavujem, odráža široký kompromis. Verím, že z Európskeho parlamentu vyšle jasný, jednoznačný a silný signál. Dúfam, že pri čítaní medzi riadkami je jasné, že mojím cieľom je dať správe pozitívny a povzbudzujúci charakter. Ďakujem vám za pozornosť. Predovšetkým ma teší, že je tu s nami pán komisár Verheugen, ktorý bol komisárom pre rozšírenie v čase, keď sme sa stali členom EÚ.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vážená pani Gurmaiová, bol som zodpovedný za rozšírenie, ale to bolo pred štyrmi rokmi. Jednako si však stále pamätám na niektoré poznatky z tej doby. Som skutočne rád, že dnes večer môžem s vami hovoriť o tejto téme. Vždy som sa o ňu veľmi zaujímal a zaujímam sa dodnes.

Vaša správa sa zhoduje so zisteniami Komisie: v tejto veci nemáme žiadne rozdielne stanoviská. Samozrejme, je správne, že otázku práv žien a rovnosť mužov a žien považujeme za absolútne nevyhnutnú súčasť politických kritérií, ktoré sú kľúčovým predpokladom na začatie a ukončenie prístupových rokovaní.

Na základe vlastných skúseností môžem povedať – a Olli Rehn, ktorý teraz túto prácu robí, to potvrdzuje –, že rokovania o rozšírení, celý proces rozširovania vôbec, už nádej, že by k rokovaniam o prístupe mohlo dôjsť, pravidelne a výrazne zlepšujú sociálnu situáciu znevýhodnených skupín. Vlády a parlamenty v krajinách, ktorých sa to týka, vedia, čo od nich Európa očakáva. Z môjho pohľadu neexistuje silnejší katalyzátor pre rýchlu sociálnu zmenu v kandidátskych krajinách alebo v potenciálnych kandidátskych krajinách, ako perspektíva možnosti stať sa členom Európskej únie a teda nutnosť spĺňať určité normy, ktoré tu v Európe máme.

Správy, ktoré ste pripravili, vaša analýza a naša analýza popisujú naozaj znepokojujúci problém. Ženy v krajinách, o ktorých tu dnes hovoríme, sú vo všeobecnosti slabo zastúpené či už na trhu práce, alebo v politickom živote. Rozšírené je domáce násilie. Situácia žien vo vidieckych oblastiach je mimoriadne znepokojujúca. Dievčatá a ženy z národnostných a etnických menšín – predovšetkým rómske ženy – trpia diskrimináciou rovnako ako postihnuté ženy, a príliš často sú, bohužiaľ, ženy a dievčatá obeťami obchodu s ľuďmi.

Preto je pre Komisiu úplne samozrejmé, že sa v spolupráci s kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami vyvíjajú programy na zlepšenie týchto podmienok. Nemusím to tu podrobne popisovať. Existuje obrovské množstvo programov, ktoré by vládam a orgánom kandidátskych krajín mali pomôcť tieto problémy správne riešiť. Existujú však aj projekty a programy založené na zásade svojpomoci, ktoré podporujú mimovládne organizácie a iné sociálne skupiny.

Môžem vás ubezpečiť, pani Gurmaiová, že Komisia bude v budúcnosti robiť naďalej všetko, čo je v jej silách, aby prispela k posilneniu práv žien v balkánskych krajinách. Samozrejme, zahŕňa to – ako som už povedal – podporu ženských organizácií a mimovládnych organizácií. Myslím, že vierohodná a skutočná perspektíva vstupu je pre tieto krajiny najsilnejším možným podnetom, akým ich možno povzbudiť k tomu, aby urobili, čo je potrebné.

Nemali by sme si však robiť ilúzie. Každý z nás, čo sme tu, vie, že spoločenské procesy si vyžadujú čas. Ak sa môžem vrátiť zase k svojim skúsenostiam, nemôžeme sa uspokojiť so skutočnosťou, že je niečo v zbierke zákonov. Nemôžeme sa uspokojiť s tým, že sa pripravujú úžasné akčné plány, ktoré výborne vyzerajú na papieri. Videl som ich desiatky, ale to ani zďaleka neznamená, že sa niečo naozaj bude aj diať. Skutočná práca sa nimi len začína. Som Európskemu parlamentu veľmi vďačný, že o túto prácu prejavuje taký veľký záujem.

  Predsedajúca. – Týmto uzatváram tento bod rokovania.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra vo štvrtok 4. decembra 2008 o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – Sociálny rozvoj na Balkáne je, bohužiaľ, známy nedostatočným pokrokom v oblasti rodovej rovnosti. Aj keď sme niektorým z balkánskych krajín udelili štatút kandidátskej krajiny EÚ, situácia žien sa stáva čoraz znepokojivejšou a takmer sa nezlepšuje.

V záujme zachovania relatívneho postavenia žien v balkánskych spoločnostiach sa EÚ musí viac zapájať do pomalého demokratického procesu, ktorý charakterizuje väčšinu krajín regiónu, a podporovať rozvoj právne záväzných nástrojov v oblasti práv a slobôd žien. Okrem toho by vlády v regióne mali využívať aj koncept pozitívnej diskriminácie, rovnako ako ho uplatňujú členské štáty EÚ.

Napriek tomu, aby sa po ukončení konfliktov obnovilo stabilné prostredie, podmienkou je podpora rodovej rovnosti v spoločnosti, ktorá ochraňuje postavenie žien a zároveň zabraňuje obnoveniu „patriarchálnych“ inštitúcií, ktoré boli typické pre veľkú časť minulosti. Účasť žien na rozhodovacom procese je pre dosiahnutie podstatnej zmeny ich postavenia v spoločnosti nevyhnutná a bude mať pre budúci pokrok konkrétny význam.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE) , písomne. – Rovnaké možnosti žien a mužov sú dôležitou súčasťou kodanských kritérií. Balkánske krajiny majú v tejto oblasti pred sebou ešte veľa práce. Kandidátske krajiny by sa mali usilovať o to, aby sa ich zákony v oblasti antidiskriminácie a rodovej rovnosti prispôsobili acquis communautaire.

Otázky, ktoré si na Balkáne vyžadujú zvláštnu pozornosť, zahŕňajú zlepšenie zdravotnej starostlivosti, zvýšenie zastúpenia žien vo vláde, ochranu žien pred domácim násilím, odstránenie sexuálnych zločinov a zavedenie silnejších antidiskriminačných stratégií.

Tieto problémy určite existujú aj v členských štátoch EÚ. Neustále by sme sa mali snažiť o väčšiu rovnosť medzi ženami a mužmi.

Kandidátske krajiny však musia venovať zvláštnu pozornosť odstráneniu týchto problémov ešte predtým, než im bude umožnené vstúpiť do Európskej únie.

  Lívia Járóka (PPE-DE), písomne. – Problémy diskriminácie, pred ktorými rómske komunity stoja, ostávajú v Európe nevyriešené. V starých aj nových členských štátoch, rovnako ako v kandidátskych krajinách, je integračná politika vo všeobecnosti slabá, aplikuje sa sporadicky a od prípadu k prípadu. Rómske ženy na Balkáne čelia diskriminácii nielen na základe rodovej príslušnosti, ale aj príslušnosti k etnickej skupine. Pre ich odsúvanie na okraj spoločnosti sa rómske ženy stretávajú s diskrimináciou, ktorá ovplyvňuje ich prístup k zdravotnej starostlivosti, kvalitnému vzdelaniu, bývaniu a zamestnaniu.

Je mimoriadne dôležité, aby kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny na Balkáne zaručili odstránenie všetkých foriem diskriminácie a predsudkov voči rómskym ženám a zaviedli účinnú a praktickú antidiskriminačnú stratégiu, ktorá sa bude realizovať na všetkých úrovniach (vnútroštátnych a miestnych).

Je zrejmé, že proces rozšírenia Európskej únie má prostredníctvom nástroja kodanských kritérií potenciál výrazne zmeniť situáciu Rómov na Balkáne. Z toho dôvodu je rozhodujúce, aby Európska komisia prijala účinnejší monitorovací systém, ktorým sa budú merať skutočné snahy v oblasti práv menšín a žien na Balkáne a ktorý potom bude demonštrovať úplné plnenie politických kritérií pre vstup.

  Dumitru Oprea (PPE-DE), písomne. – (RO) Správa o situácii žien na Balkáne hovorí o jednej z najaktuálnejších tém súčasnosti: postavení žien v modernej spoločnosti. V čase, kedy prebieha proces vytvárania stabilnej demokracie, to znie, akoby poplašné zvony bili na poplach situácie žien na Balkáne. Táto správa je nielen komplexná, ale zaoberá sa kľúčovými témami, ktoré sú vo všeobecnosti dôležité, ako napríklad: ženy na pracovnom trhu, boj proti stereotypom, zdravie žien, zapojenie žien do rozhodovania, násilie páchané na ženách a obchodovanie so ženami. Dôležitosť týchto tém je o to viditeľnejšia v krajinách, ktoré za posledných 20 rokov prešli veľkými zmenami.

Je znepokojujúce, aké ťažké je zhodnotiť skutočnú situáciu v týchto krajinách. Ženy sú obeťami diskriminácie, či už úmyselnej, alebo neúmyselnej. Príkladom je „neoficiálny“ trh práce pre ženy. Táto situácia sa v niektorých krajinách pokladá za normálnu. Ženy, ktoré sú navádzané alebo „inklinujú“ k aktivitám pod ľudskú dôstojnosť, ako je prostitúcia, alebo sa stanú korisťou páchateľov obchodu s ľuďmi, predstavujú ešte väčší problém. Ďalšou obavou je skutočnosť, že mnohé ženy sú aj obeťami domáceho násilia.

Na druhej strane, ženy treba viac zapájať do zmien postojov, aby mohli v spoločnosti zaujať miesto, ktoré si zaslúžia.

  Rovana Plumb (PSE), písomne. – (RO) Ako členka Parlamentu z krajiny v priamej blízkosti západného Balkánu vítam pokrok kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín spomenutých v správe. Potrebujeme však špecifické politické opatrenia na odstránenie sociálnej a hospodárskej diskriminácie a neistoty, ktoré v regióne pretrvávajú.

Konflikty v regióne oslabili obraz žien v kolektívnej pamäti. Taktiež viedli k vzniku a posilňovaniu stereotypov, ktoré úlohu žien v spoločnosti veľmi oslabili a zatienili ich silnými mužmi.

Východisko pre odstránenie týchto stereotypov je na prvom stupni vzdelávania. Vzdelávacie materiály v školách by mali podporovať pozitívny obraz žien, ktoré majú rovnaké práva ako muži.

Je našou povinnosťou podporovať tieto programy politicky aj finančne. To znamená, že by sme počas prístupových rokovaní mali dosiahnuté výsledky pozorne sledovať.

  Daciana Octavia Sârbu (PSE), písomne. – (RO) EÚ musí pozornejšie sledovať situáciu žien na Balkáne, najmä v kandidátskych krajinách EÚ.

Zároveň treba povzbudzovať financovanie predvstupových fondov na podporu balkánskych štátov v ich boji proti obchodovaniu s ľuďmi a prostitúcii, najmä ak sa týkajú aj detí, a na poskytovanie primeranej zdravotnej starostlivosti, ku ktorej má prístup každá žena bez ohľadu na rasu, vierovyznanie alebo sociálne postavenie. V neposlednom rade by tieto fondy mohli pomôcť pri zriaďovaní útočísk a poradenských stredísk pre ženy, ktoré sú obeťami domáceho násilia.

Rada by som zdôraznila dôležitosť poskytovania podpory mimovládnym organizáciám bojujúcim za práva žien na Balkáne, ktorú by mali prevziať vlády v balkánskom regióne aj mimovládne organizácie v členských štátoch EÚ.

Vyzývam, aby sme vyvíjali nátlak na vlády balkánskych štátov, aby urýchlene prijali opatrenia na boj a predchádzanie obchodu s ľuďmi, prostitúcii, ktorá sa týka menšín, a detskej pornografii, pričom nesmieme zabúdať, že Balkán je tranzitnou a zároveň východiskovou oblasťou obchodu s ľuďmi.

Nesmieme prehliadať ani potrebu kompetentných inštitúcií na Balkáne, ktoré by prijímali opatrenia zamerané na zabezpečenie rovnakej odmeny pre ženy a mužov a vzdelávanie ľudí v boji proti stereotypom.

  Dushana Zdravkova (PPE-DE) , písomne. – (BG) Minulý týždeň sme oslávili Medzinárodný deň boja proti násiliu páchanému na ženách. Európska komisia zdôraznila dôležitosť neľútostného boja s týmto naliehavým problémom. Európsky parlament tiež musí vyzvať kandidátske krajiny, aby prijali aktívne opatrenia na riadne uplatňovanie a súlad s existujúcim legislatívnym rámcom. Aby sa zlepšilo postavenie žien, ktoré sú každý deň vystavené takémuto týraniu a ani si neuvedomujú, že to je neprijateľné, nemôže byť zákon iba na papieri, musí sa aj uplatňovať. Preto súhlasím s výskumom, že treba podniknúť kroky, aby došlo k zmene stereotypného myslenia v týchto krajinách.

Chcela by som upriamiť vašu pozornosť na ďalší dôležitý bod správy. Vzhľadom na špecifiká regiónu a najmä na vojenské konflikty, ktorých svedkom bola za minulé desaťročie celá Európa, by som chcela zdôrazniť skutočnosť, že v konfliktných zónach muži a ženy, dievčatá a chlapci, prežívajú vojnu rozdielne. Je pravda, že ženy a deti sú najčastejšie obeťami v týchto konfliktoch, musíme však ženám dať rovnaké možnosti a rovnakú príležitosť, aby tiež boli schopné bojovať, aktívne sa zúčastňovať na sociálnom a politickom živote, riadiť a stabilizovať spoločnosť.