Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/2126(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0446/2008

Predkladané texty :

A6-0446/2008

Rozpravy :

PV 15/12/2008 - 22
CRE 15/12/2008 - 22

Hlasovanie :

PV 16/12/2008 - 3.25
CRE 16/12/2008 - 3.25
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0608

Doslovný zápis z rozpráv
Pondelok, 15. decembra 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

22. Podvodné adresárové spoločnosti (krátke prednesenie)
Videozáznamy z vystúpení
Zápisnica
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. Ďalším bodom programu je krátke prednesenie správy (A6-0446/2008) pána Busuttila v mene Výboru pre petície o správe o klamlivých adresárových spoločnostiach (petície 0045/2006, 1476/2006, 0079/2003, 0819/2003, 1010/2005, 0052/2007, 0306/2007, 0444/2007, 0562/2007 a iné) (2008/2126(INI)).

 
  
MPphoto
 

  Simon Busuttil, spravodajca. – (MT) Táto správa bola vypracovaná ako následok toho, že Európsky parlament prijal viac než 400 petícií od občanov, najmä od malých podnikov, ktoré sa stali obeťou reklamných podvodov tak, že boli začlenení do obchodného adresára bez toho, aby to chceli. Obete mali dostať takýto formulár a boli požiadané, aby ho vyplnili, pričom boli oklamané, že podpisujú bezplatné zaradenie do adresára. Následne však mali dostať list a uvedomili si, že nevedome podpísali zmluvu, ktorá ich zaväzuje zaplatiť približne 1 000 EUR počas troch rokov. Práve to sa deje obetiam týchto adresárov, ktoré považujeme za podvodné. Doplním ešte, že v týchto petíciách sa najčastejšie spomína spoločnosť, ktorá vlastní adresár European City Guide. Za zmienku stojí aj to, že táto spoločnosť vyvíjala značný tlak na poslancov tohto Parlamentu v snahe zastaviť alebo zničiť správy, ktoré dnes predstavujeme. Našťastie však neuspela, a to aj napriek tomu, že nám nie vždy poskytla správne informácie. Aké boli výsledky tejto správy? Zistili sme, že existuje veľmi reálny problém, ktorý je rozšírený a ktorý sa vyskytuje v celej Európskej únii. Vyšlo najavo, že ovplyvňuje mnoho malých podnikov, ako aj samostatne zárobkovo činné osoby a iných jednotlivcov, ktorí ani nevlastnia spoločnosť. Zistili sme, že tento problém zasahuje spoločnosti na medzinárodnej úrovni a že má nielen silný finančný, ale aj závažný psychologický vplyv na obete tohto podvodu, ktoré na základe klamstva podpísali tento formulár a následne ich prenasledovala spoločnosť, aby získala platbu. Čo v tejto správe navrhujeme? Po prvé, predovšetkým vypracujeme zoznam opatrení s cieľom zvýšiť mieru informovanosti a tým znížiť počet obetí, ktoré padli do pasce. Po druhé, musíme zabezpečiť, že sa budú uplatňovať existujúce európske právne predpisy tak, ako sa majú. Na tomto mieste treba poznamenať, že vždy, keď bol tento problém prednesený Komisii, reagovala tak, že vykonávanie právnych predpisov Európskej únie na vnútroštátnej úrovni bolo na rozhodnutí členských štátov. Sme si vedomí tejto možnosti rozhodovania, chceli by sme však Komisii pripomenúť, že je povinnosťou Európskej komisie zabezpečiť efektívne vykonávanie právnych predpisov Európskej únie v členských štátoch. Zároveň navrhujeme zmenu a doplnenie európskych právnych predpisov tak, aby lepšie riešili tento konkrétny problém. Zistili sme napríklad, že ako vzor môže slúžiť rakúsky model. Rakúsko totiž zmenilo svoje vnútroštátne právne predpisy tak, aby sa vzťahovali konkrétne na tento problém podvodných obchodných adresárov. Môj posledný bod sa týka potreby pomôcť obetiam a poradiť im, aby týmto obchodným adresárovým spoločnostiam nič neuhrádzali, kým nevyhľadajú odbornú radu. Na záver chcem ešte úprimne poďakovať Výboru pre petície za jednohlasnú podporu tejto správy a chcem poďakovať aj všetkým svojim spolupracovníkom. Úprimné poďakovanie patrí aj tajomníkovi výboru, pánovi Davidovi Lowovi. Ak správu prijmeme, vyšleme dva jasné odkazy. V prvom rade obetiam, ktorým ukážeme, že chápeme ich situáciu a stojíme v plnej miere za nimi, a po druhé týmto podvodným spoločnostiam s obchodnými adresármi, ktoré upozorníme, aby ihneď ukončili svoje podvodné praktiky, pretože Parlament ich pozorne sleduje.

 
  
MPphoto
 

  Vladimír Špidla, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, Komisia chváli snahy Európskeho parlamentu pri vypracovaní tejto správy a aktívne preskúma jej závery.

Rád by som poukázal na to, ako aj sama správa jasne uvádza, že keďže sa daný problém týka vzťahov medzi podnikmi navzájom, veľká časť právnych predpisov Spoločenstva o ochrane spotrebiteľa vrátane smernice 2005/29 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom a nariadenia (ES) 2006/2004 o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa sa na tento prípad nevzťahuje.

Istú formu ochrany však poskytuje smernica 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame. V súlade s týmito smernicami je povinnosťou verejných orgánov zodpovedných za monitorovanie uplatňovania právnych predpisov alebo príslušných súdov členského štátu, z ktorého tieto podniky vykonávajú svoju činnosť, aby prípad od prípadu rozhodli, či je komunikácia podnikateľa zavádzajúca, a aby podnikli príslušné donucovacie kroky.

Chcem zdôrazniť, že niekoľko úradov a príslušných súdov napríklad v Španielsku a v Belgicku už prijalo donucovacie opatrenia proti takýmto praktikám a dosiahlo mnoho pozitívnych výsledkov.

Smernica o nekalých obchodných praktikách sa nevzťahuje na obchodné praktiky medzi podnikmi navzájom, keďže neexistuje žiaden argument podporujúci úplnú harmonizáciu vnútroštátnych zákonov vzťahujúcich sa na nekalú hospodársku súťaž. Úplne harmonizovaná smernica o nekalých praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom bola veľmi ambicióznym návrhom, ktorý by neuspel, ak by sa jej pôsobnosť rozšírila aj na praktiky hospodárskej súťaže medzi podnikmi.

Konzultácie, ktoré viedli k návrhu, a práca v rámci Rady poukázali na to, že existuje len veľmi malá podpora pre rozšírenie pôsobnosti smernice na nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči podnikateľom. Niektoré členské štáty podporovali rozšírenie pôsobnosti smernice na oblasť nekalej hospodárskej súťaže, iné vyjadrili svoju podporu ochrane spotrebiteľa, boli však proti zavádzaniu ďalšieho harmonizovaného systému pravidiel o nekalej hospodárskej súťaži na úrovni EÚ.

Aj keď Komisia nemôže konať proti podnikom, ktoré sa zapájajú do takýchto praktík, prostredníctvom predstavenia tohto problému rôznym európskym odborným organizáciám sa pokúsila o to, aby si podniky tento problém uvedomovali. Táto téma bola osobitne otvorená v rámci tzv. siete na podporu podnikania. Iniciatíva Small Business Act zároveň vyzýva členské štáty, aby chránili svoje malé a stredné podniky pred nekalými obchodnými praktikami. Komisia bude naďalej skúmať ďalšie spôsoby zvyšovania informovanosti podnikov, ak to bude považovať za vhodné.

Komisia okrem toho oslovila príslušné orgány dotknutých členských štátov – Španielska, Rakúska a Nemecka – aby venovali pozornosť tomu, že situácia pokračuje, a požiadali ich o ďalšie informácie. Z prijatých odpovedí celkom jasne vyplynulo, že vnútroštátne orgány poznajú tento problém a majú právne predpisy, ktorými proti nemu môžu bojovať, a tam, kde to bolo potrebné, už aj použili dostupné opatrenia.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok 16. decembra 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Corbett (PSE), písomne. – Vzhľadom na to, že proti týmto podvodným organizáciám vediem kampane už celé roky, rád túto správu podporím.

Tento problém prekračuje hranice. Každý rok sú tisíce podnikov, charitatívnych organizácií a dobrovoľníckych skupín v celej Európe oklamané, aby podpísali niečo, čo vyzerá ako úplne nevinný zápis do adresára. V skutočnosti sú klamstvom nalákané na podpísanie komplexnej zmluvy a potom čelia agresívnym požiadavkám na zaplatenie peňazí a nemajú možnosť zmluvu zrušiť.

Je podstatné zaplátať tieto medzery v právnych predpisoch, ktoré umožňujú fungovanie týchto podvodných podnikov. Naliehavo vyzývam predovšetkým Komisiu, aby postupovala podľa kľúčových odporúčaní tejto správy a Parlamentu predložila rozšírenie pôsobnosti smernice o nekalých obchodných praktikách tak, aby táto osobitne zakazovala reklamné zápisy do takýchto adresárov, pokiaľ budúci klienti nie sú v reklame jasne informovaní o tom, že súčasťou ponuky je zmluva za odplatu.

Tieto odporúčania sú z právneho hľadiska priamočiare – Rakúsko už upravilo transpozíciu smernice o nekalých obchodných praktikách tak, že do nej zahrnulo práve toto ustanovenie – vo veľkej miere by však zlepšili ochranu podnikov a iných organizácií, ktoré sa stali obeťami týchto podvodov, a vyslali by jasný signál adresárovým podvodníkom, že ich dni sú spočítané.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia