Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 17. decembra 2008 - Štrasburg

8. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania:

– Správa: Claude Turmes (A6-0369/2008)

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, ospravedlňujem sa, nepočula som vás. Som presvedčená, že posledné ocenenie bolo také dojímavé, že stále cítime rešpekt voči tomu, čo sa udialo.

Vítam správu pána Turmesa. Obnoviteľná energia je, prirodzene, základom našich snáh o zníženie závislosti od fosílnych palív. Ako sme však už zistili, niekedy môžu riešenia priniesť ďalšie problémy, čo bol určite aj prípad týkajúci sa diskusie o výrobe potravín v protiklade k výrobe palív. Musíme hľadať prísne kritériá trvalej udržateľnosti a v tejto súvislosti sa musíme pozrieť hlavne na produkciu dreva, ktoré jasne predstavuje obnoviteľný zdroj.

Chcela by som, aby sme sa v čo najširšom kontexte pozreli na účinnú stratégiu využívania pôdy. Je veľmi dôležité, aby sme tu v Európskej únii spojili poľnohospodárstvo a energetiku so záujmami týkajúcimi sa zmeny klímy. Musíme to však rovnako urobiť aj na celosvetovej úrovni. Napriek tomu veľmi vítam a podporujem túto správu.

  Jim Allister (NI). - Vážený pán predsedajúci, nie som ten, ktorý sa nechá uniesť prílišnou hystériou súvisiacou s energetikou a zmenou klímy, ale presadzovanie obnoviteľnej energie musí byť mimoriadne rozvážne. Musí byť však aj hospodársky udržateľné. Vzhľadom na to nie som ani zďaleka presvedčený o náhlení sa za veternou energiou prostredníctvom nedosiahnuteľných cieľov. Môj hlavný postreh v súvislosti s touto správou sa týka podpory odklonu od agropalív a zameranie sa na biomasu z odpadových tokov, a nie potravín. Premena poľnohospodárskeho, domáceho a priemyselného odpadu na energiu sa mi zo všetkých obnoviteľných zdrojov vždy zdala ako najrozumnejšia možnosť. Vzhľadom na to má rozvoj tretej generácie energie vyrobenej z biomasy a bioplynu moju plnú podporu.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Klimatický balík je realistickým kompromisom, ktorý je v súlade s mojou víziou trvalo udržateľného hospodárenia so zdrojmi na tejto planéte, ako aj podporou konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a zamestnanosti. Je to ďalší postupný krok vpred, určite nie vzad. Nie je prevratný, ale napriek tomu je príkladom pre zvyšok sveta. Touto správou sa dnešná Európa, aj napriek začínajúcej hospodárskej kríze, stále hlási k zodpovednosti za to, v akom stave prenecháme Zem budúcim generáciám. Súhlasím, že je nevyhnutné prejsť od zle koncipovaných agropalív k politike udržateľného využívania energie z bioplynu a biomasy a že je nevyhnutné motivovať k inovácii konverzných technológií, aby boli maximálne účinné a kvalitné. Zdrojom biomasy by mali byť najmä odpadové vody, organický odpad z domácností a priemyslu, zvyšky z poľnohospodárstva, rybolovu a lesníctva. Mali by sme využiť degradovanú pôdu, ako aj nové nepotravinové a nekŕmne suroviny, ako sú napríklad riasy.

– Správy: Avril Doyle (A6-0406/2008), Satu Hassi (A6-0411/2008), Chris Davies (A6-0414/2008), Dorette Corbey (A6-0496/2007)

  Oldřich Vlasák (PPE-DE). – (CS) Dovoľte mi, aby som vysvetlil, prečo som podporil legislatívny návrh v rámci klimatického balíka, to znamená správy pani Doylovej, pána Daviesa, pani Hassiovej a pani Corbeyovej. Tieto návrhy boli predmetom veľmi dlhých diskusií, rokovaní medzi Radou zastúpenou francúzskym predsedníctvom a Európskym parlamentom zastúpeným spravodajcami a tieňovými spravodajcami z väčšiny politických skupín. Pôvodný návrh bol napríklad pre český a európsky chemický priemysel úplne likvidačný. Vďaka ústupkom členských štátov a poslancov sa minulý týždeň dosiahla dohoda. Boli stanovené jasné kritériá pre jednotlivé sektory priemyslu a pre postupné zavedenie jednotlivých opatrení. Týmto spôsobom sa podarilo dosiahnuť kompromis, ktorý zachováva pôvodné ambiciózne ciele týkajúce sa ochrany životného prostredia a pritom stanovuje podmienky, ktoré neobmedzujú činnosti priemyslu a nie sú voči nemu nepriateľské.

– Správa: Avril Doyle (A6-0406/2008)

  Gyula Hegyi (PSE). – (HU) Dôvodom, prečo som hlasoval za kompromisnú verziu správy pani Doylovej, je skutočnosť, že do smernice začleňuje dôležité opravné listy. Sám som predložil opravný list, na základe ktorého by malo diaľkové vykurovanie bezplatné kvóty a bolo by oslobodené od klimatickej dane. Je to významný výsledok, pretože hlavne rodiny s nižším príjmom využívajú diaľkové vykurovanie – systém, ktorý je k životnému prostrediu šetrnejší ako samostatné bojlery. Rovnako ma teší, že aj výroba tepla a chladu v kogeneračných zariadeniach dostala bezplatné kvóty. Tento krok je prejavom šetrného myslenia vo vzťahu k životnému prostrediu. Je však ešte veľa druhov činností, ktoré sú oslobodené od klimatickej dane, a nemali by byť. Pokiaľ ide o mňa, potešila by ma ekologickejšia smernica. Tento kompromis je však lepší ako nič.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, tiež veľmi podporujem a vítam túto správu, ktorá vylepšuje systém ETS. Áno, zaoberá sa aj obavami týkajúcimi sa prenosu emisií CO2, najmä ak nebude v roku 2009 dosiahnutá dohoda na globálnej úrovni.

Opakovane chcem v tomto období zmeny klímy spomenúť problematiku lesníctva. Na európskej úrovni potrebujeme silný hlas, aby sme mohli riešiť globálne odlesňovanie. Vítam skutočnosť, že na to budú určené finančné zdroje, pretože v súčasnosti sa tento problém nerieši. Všetkých nás to znepokojuje, chýba nám však koordinovaný postup na jeho riešenie. Bola som v Brazílii a viem, čo sa deje v tejto krajine, ako aj v iných krajinách. Ak sa tým nebudeme zaoberať, všetky naše snahy na úrovni EÚ budú zbytočné.

  Leopold Józef Rutowicz (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, dokument o systéme obchodovania s emisiami skleníkových plynov zabezpečuje podporu nevyhnutným technickým opatreniam, ktoré sú v podstate zamerané na znižovanie emisií.

Navrhovaný systém obchodovania môže podnietiť špekulácie, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na zdroje vyčlenené na technické činnosti. Napríklad v Poľsku stála energeticky úsporná žiarovka 5 zlotých. Po kampani, ktorá bola zameraná na šetrenie energiou a mala ľudí motivovať, aby kupovali tieto žiarovky, sa ich cena zvýšila na súčasných viac ako 10 zlotých. Z tohto dôvodu si systém obchodovania vyžaduje podrobnejšiu prípravu a dohľad. Nepodporujem túto smernicu v jej súčasnej podobe.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Podporujem postupné odstránenie bezplatných povolení na emisie skleníkových plynov pre široké spektrum priemyselných odvetví. Je mi ľúto, že Rada odmietla presun výnosov z ich predaja na zatepľovanie bytov. Oceňujem, že francúzske predsedníctvo dokázalo dospieť k dohode medzi starými a novými členskými štátmi a ustúpilo v referenčnom roku, teda na rok 2007. S radosťou som podporila kompromis, ktorý umožní dosahovať ciele Kjótskeho protokolu a zároveň zohľadňuje hospodársku situáciu. Prosím dať do zápisnice, že žiadam o opravu hlasovania o konečnom uznesení, pretože hoci som hlasovala za uznesenie, chybne svietila červená kontrolka.

  Bogdan Pęk (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti smernici, keďže sa domnievam, že predstavuje jeden z najväčších podvodov v histórii ľudstva. Je to absurdné rozhodnutie založené na úplne skreslených údajoch bez racionálneho vedeckého základu, ktoré bude v samotnej Európskej únii stáť prinajmenšom miliardu dolárov.

Namiesto hlúpeho, priam idiotského míňania by mali byť tieto prostriedky použité na skutočný boj zameraný na dosiahnutie čistého, slušného životného prostredia a čistého, bezprašného ovzdušia, ako aj na odstránenie toxických plynov, zabezpečenie dodávok čistej vody, teda niečo, čo Európe chýba a čo bude v budúcnosti čoraz vzácnejšie. Miliarda dolárov, ktorá sa minie na spomínaný projekt, prispeje k zníženiu teploty o 0,12 °C, čo nebude mať na zmenu klímy ani najmenší vplyv. Je to úplne absurdný systém, za ktorý by sa mal Parlament hanbiť.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, systém obchodovania s emisiami bude hrať kľúčovú úlohu v znižovaní emisií oxidu uhličitého. Táto téma je sporná predovšetkým v nových členských štátoch vrátane Poľska, ktoré sa domnievajú, že podklady používané na výpočet dosiahnutých výsledkov sú nesprávne. Nejde tu len o ukazovateľ 20 %, ale aj o referenčný rok používaný na jeho interpretáciu. V balíku je stanovený rok 2005. Krajiny, ktoré boli proti tomuto výberu, tvrdia, že správnym referenčným rokom by mal byť rok 1990.

Po uskutočnení hospodárskych zmien v týchto krajinách sa v nich emisie oxidu uhličitého výrazne znížili. Opatrenia prijaté v tomto období zahŕňali značné úsilie a vysoké hospodárske náklady. Navrhovaný balík riešení sa teda stále javí ako neobjektívny, pretože nezohľadňuje zníženie dosiahnuté do tohto momentu, ako ani hospodársky potenciál jednotlivých krajín, zatiaľ čo podporuje niektoré zo starších členských štátov EÚ.

  Daniel Caspary (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som podal vysvetlenie hlasovania v mene skupiny poslancov Kresťanskodemokratickej únie Nemecka zo spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko. Plne podporujeme snahy zamerané na výrazné obmedzovanie príčin zmeny klímy, ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené ľudskými bytosťami. Napriek tomu sme nepodporili kompromis týkajúci sa systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami, na ktorom sa dohodli hlavy štátov alebo vlád počas víkendu.

Rýchle vydávanie právnych predpisov, a o to tu presne ide, je neprijateľné a nedemokratické. Príliš rýchly legislatívny postup a skutočnosť, že dokumenty Rady boli predložené iba pred niekoľkými dňami, podľa nás znamenali, že nebolo možné odborne preskúmať a posúdiť tieto dokumenty, a teda pripraviť náležitý právny predpis.

Celé je to ešte neprijateľnejšie, ak zvážime, že tento právny predpis uvaľuje na európsku verejnosť zvlášť veľké finančné bremeno. Podľa niekoľkých štúdií balík opatrení pre oblasť zmeny klímy a oblasť energie z obnoviteľných zdrojov stojí európske hospodárstvo a európsku verejnosť približne 70 až 100 miliárd EUR. Hrozí, že celé priemyselné odvetvia sa budú sťahovať do iných častí sveta prostredníctvom presunu emisií CO2. Nemohli sme v rámci zrýchleného postupu schváliť balík takéhoto rozsahu. Takéto dôležité legislatívne návrhy sa musia formovať v rámci dobre organizovaného postupu v niekoľkých čítaniach.

– Správa: Satu Hassi (A6-0411/2008)

  Péter Olajos (PPE-DE). – (HU) Hlasoval som za klimatický balík, hoci je ťažké ho vnímať ako úplne pozitívny. Niet pochýb, že tento právny predpis je pokrokový, vypĺňa medzeru a je jedinečný vo svete. Zároveň ciele, ktoré sú v ňom stanovené, neodrážajú ciele stanovené našimi vedcami na zastavenie zmeny klímy – najväčší problém, pred ktorým ľudstvo stojí. Úlohou Európy je vytvoriť sociálny a hospodársky model s nízkou produkciou emisií oxidu uhličitého, keďže Európa patrí k tým, ktorí majú najväčší potenciál na vývoj nevyhnutných technológií. Vyžaduje si to však peniaze a záväzné právne predpisy. Týmto rozhodnutím odchádza z Európskej únie množstvo peňazí vo forme mechanizmov čistého rozvoja (CDM), zatiaľ čo naše právne predpisy obsahujú príliš veľa výnimiek, príliš veľa nástrojov flexibility a príliš málo právneho tlaku. V konečnom dôsledku možno povedať, že s ohľadom na to, že sme si vedomí našej zodpovednosti a chápeme rozsah úloh stojacich pred nami, ideme tým správnym smerom, nie však dostatočným tempom. Môj hlas je uznaním nášho správneho smerovania, a nie tempa postupu v dosahovaní nášho cieľa.

  Gyula Hegyi (PSE). – (HU) Hlavným problémom tohto právneho predpisu je skutočnosť, že niektoré štáty strednej a východnej Európy výrazne znížili svoje emisie skleníkových plynov už koncom osemdesiatych rokov. Niektoré krajiny západnej Európy však tieto emisie vo veľkom rozsahu zvyšovali ešte na začiatku 21. storočia. Preto sme požiadali o náležitý prístup a uznanie nášho úsilia. Niečo sme dosiahli, ale treba si uvedomiť, že klimatická rovnováha Európskej únie by bola oveľa horšia bez predchádzajúceho úsilia nových členských štátov. Malo by preto význam, aby sa staršie členské štáty podieľali na obchodovaní s emisnými kvótami skleníkových plynov. Predovšetkým by mali presunúť časť svojho priemyslu do menej rozvinutých krajín EÚ alebo od nich nakupovať emisné kvóty. Prijali sme tento kompromis v záujme ochrany klímy a s cieľom zvoliť spoločný európsky prístup. Zároveň chápem obavy ochrancov životného prostredia a dúfam, že neskôr budeme môcť právne predpisy sprísniť.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, ako vieme, systém obchodovania s emisiami (ETS) pokrýva iba polovicu emisií CO2. Podporila som túto správu, pretože aj ostatné odvetvia sa musia zapojiť a podieľať na týchto snahách. Chcem sa predovšetkým zamerať na poľnohospodárstvo, ktoré má niekoľko problémov. Musíme však mať na pamäti, že v poľnohospodárstve ide o výrobu potravín a to musíme brať do úvahy, keď niečo od tohto odvetvia žiadame.

Som tiež presvedčená, že poľnohospodári musia byť zapojení do informačného procesu, pretože sa od nich vyžadujú systémové zmeny a pritom nie sú o tejto problematike náležite informovaní alebo k nej vedení. Potrebujeme detailnejší výskum – a ten prebieha v členských štátoch – o tom, ako znižovať emisie z poľnohospodárstva v spolupráci s poľnohospodármi. Chcela by som upozorniť, že nech už robíme v Európskej únii čokoľvek, nemalo by to viesť k znižovaniu produkcie potravín. Túto medzeru totiž vyplní dovoz, nad ktorého emisiami máme iba malú kontrolu.

  Syed Kamall (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, domnievam sa, že všetci v tomto Parlamente súhlasíme s potrebou znížiť emisie škodlivých plynov, či už veríme v globálne otepľovanie a jeho hrozbu pre Zem alebo iba chceme obmedziť znečistenie.

Pripomeňme si však, že 12-krát ročne sa presúvame z Bruselu do Štrasburgu, nehovoriac o ďalších budovách, ktoré máme v Luxemburgu. Nielenže to európskych daňových poplatníkov stojí 200 miliónov EUR ročne, ale vyprodukuje sa tým 192 000 ton CO2, čo je rovnaké množstvo, ako vyprodukuje 49 000 teplovzdušných balónov. Nastal čas, aby Európsky parlament v týchto rozpravách prestal chrliť prázdne reči a stal sa príkladom tým, že ukončí túto bruselskú, štrasburskú a luxemburskú komédiu. Je čas skoncovať s pokrytectvom.

– Správa: Chris Davies (A6-0414/2008)

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, podporujem túto správu napriek tomu, že môžeme mať určité obavy, keďže v skutočnosti nepredstavuje riešenie. Je to dočasné opatrenie. Nemáme však inú možnosť ako rozvoj uskladnenia CO2, pretože ho budeme produkovať aj v budúcnosti.

Čo sa bude diať ďalej, závisí od toho, koľko investujeme do ďalšieho výskumu v tejto oblasti. Viem, že existuje názor, že v súvislosti s hospodárskym poklesom prinesú investície v oblasti problematiky týkajúcej sa energetiky a zmeny klímy dividendy, výsledky a pracovné miesta. Domnievam sa, že sa musíme sústrediť na túto konkrétnu oblasť. Takže aj keď to nie je úplne ekologické riešenie, určite je to súčasť riešenia.

  Leopold Józef Rutowicz (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, z technického hľadiska predstavuje geologické uskladnenie a zachytávanie oxidu uhličitého určite veľmi zaujímavú výzvu.

Dosiahnutie technického úspechu si však vyžiada vysoké náklady a použitie veľkého množstva energie. V súčasnosti, keď spoločnosti čelia problémom v dôsledku hospodárskej krízy, sa ukazuje, že všetky naše zdroje by mali byť určené na zníženie spotreby energie, na modernizáciu a výstavbu „čistých“ elektrární, ktoré namiesto ukladania oxidu uhličitého prispejú k výraznému zníženiu emisií CO2 bez vzniku ďalších nákladov. Takáto technológia sa už v Európe skúšala a testovala. Vzhľadom na súčasnú situáciu nepodporujem výdavky na geologické uskladnenie oxidu uhličitého.

– Správa: Dorette Corbey (A6-0496/2007)

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, budem stručná a využijem túto príležitosť, aby som povedala, že dôvodom môjho vysvetlenia hlasovania o týchto správach je skutočnosť, že mnohí z nás v tomto Parlamente nedostali príležitosť vyjadriť sa ku klimatickému a energetickému balíku. Našou jedinou možnosťou byť v tomto Parlamente vypočutí bolo zostať tu a podať vysvetlenie hlasovania. Na základe toho teda prosím o vašu zhovievavosť.

Aby som dodržala čas vyhradený pre túto problematiku: vieme, že musíme znížiť emisie v odvetví cestnej dopravy. Domnievam sa, že sa už urobilo veľa, pretože povedomie verejnosti o tejto problematike sa zvyšuje. Stimuly zamerané na podporu účinnejšieho využívania palív a nižšie emisie z cestnej dopravy zahŕňajú prekážku v podobe vyššieho zdaňovania automobilov s vyššími emisiami a nižšou účinnosťou. Tieto opatrenia sú už v niektorých členských štátoch zavedené do praxe. Možno práve to je cesta k úspechu.

  Leopold Józef Rutowicz (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, správa pani Corbeyovej o zavedení nástrojov na monitorovanie a znižovanie emisií skleníkových plynov je dôležitá pre rozvoj politiky zameranej na zníženie skleníkového efektu. Tieto plyny spôsobujú najviac škody v mestských oblastiach, kde žije 80 % obyvateľstva.

Jedným z riešení by bola orientácia na ekologické formy dopravy, a to elektrické vozidlá, vozidlá na vodíkový pohon alebo hybridné vozidlá. Automobilový priemysel, ktorý v súčasnosti prechádza ťažkým obdobím, by mal získať podporu na začatie výroby týchto druhov vozidiel. Takéto rozhodnutie by prispelo k výraznému zníženiu emisií oxidu uhličitého.

– Správa: Guido Sacconi (A6-0419/2008)

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, vieme, že cestná doprava je zodpovedná za 12 % emisií CO2. Nepochybne podporujem túto správu, ktorá sa veľmi jasne zaoberá touto problematikou.

Chcem zopakovať svoj názor a zdôrazniť, že aj keď sme celkove podporili energetický a klimatický balík, domnievam sa, že jeho prijatie v jedinom čítaní treba považovať za jednorazové.

Je tu veľa podrobností, ktoré by si zaslúžili väčšiu diskusiu vo výbore, v skupinách a tomto Parlamente. Osobne by som túto možnosť uprednostnila.

Chápem však, že čas je rozhodujúci a my sme potrebovali zaujať pevný postoj EÚ pre rok 2009. Musím povedať, že z procedurálneho hľadiska nebol príkladný, z praktického hľadiska sme však nemali na výber. Dúfajme, že bude fungovať.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Podporila som nariadenie o automobilových emisiách CO2 v znení, ktoré je výsledkom zložitého rokovania v trialógu. Zlepšením technológií výroby motorov, ako aj využitím ekologickejších pneumatík, svetiel a dizajnu sa dosiahne postupné zníženie emisií z dnešných 160 g na 130 g CO2 na kilometer. Nariadenie umožní malým automobilkám malé odchýlky v rámci stanovených cieľov. Zároveň Parlament trvá na dôslednom uplatňovaní pokút za nedodržanie spoločne dohodnutých pravidiel. Chcela by som povedať, že súhlasím s pánom Kamallom. Je to škoda, že členské štáty odmietajú zrušiť zbytočné a neekologické cestovanie Európskeho parlamentu dvanásťkrát ročne z Bruselu do Štrasburgu.

  Albert Deß (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, tiež podporujem výrobu automobilov, ktoré majú čoraz menšie nároky na pohonné hmoty. Zároveň podporujem stanovenie spotrebných limitov, musia však byť realistické. Zdržal som sa hlasovania o tejto správe, keďže si nemyslím, že je správne stanoviť pokuty až do výšky 475 EUR za tonu CO2 v prípade prekročenia týchto nízkych limitných hodnôt.

Existuje veľa možností, ako znížiť CO2 pri výrazne nižších nákladoch. Toto je prípad jednostrannej diskriminácie najmä vysokokvalitných automobilov, ktoré sa vyrábajú v našej spolkovej krajine Bavorsko. CO2 možno znížiť pri výrazne nižších nákladoch, a to zateplením budov. Svoj dom som kompletne zateplil. Ušetrím tým 7 000 litrov vykurovacieho oleja ročne. Takúto úsporu nemôžem dosiahnuť na svojom aute. Mali by sme sa vydať správnym smerom a práve preto som sa zdržal hlasovania.

– Odporúčanie do druhého čítania: Alejandro Cercas (A6-0440/2008)

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, považujem za zvlášť poľutovaniahodné, že napriek širokej podpore poslancov môj návrh z vlastnej iniciatívy týkajúci sa zachovania nedele ako dňa pracovného pokoja nebol zahrnutý do hlasovania v tomto Parlamente. Európa je založená na kresťanských hodnotách. Ochrana rodiny je predmetom nášho osobitného záujmu a nedeľa je ten vzácny deň určený na uplatňovanie týchto hodnôt. Táto smernica by bola tým pravým miestom, kde by sa vytvoril základ pre stanovenie nedele ako dňa pracovného pokoja v celej Európe. Z tohto dôvodu to považujem za poľutovaniahodné.

Po druhé, chcel by som povedať, že som odmietol postoj Rady k smernici o pracovnom čase, keďže pracovný čas by sa predĺžil, pohotovostná služba by sa do neho nezapočítavala a zároveň by európske pravidlá podkopalo množstvo výnimiek. Som rád, že sa Parlamentu podarilo dohodnúť si rokovania s Radou.

  Kristian Vigenin (PSE). – (BG) Rád by som vyjadril svoju spokojnosť s tým, že Európsky parlament hlasuje za vylúčenie doložiek o neúčasti, ktoré by umožňovali členským štátom porušovať pravidlo 48-hodinového pracovného týždňa podľa ich uváženia.

Doložka o neúčasti je škodlivá pre pracovníkov a zamestnancov tým, že otvára dvere nespravodlivému zaobchádzaniu, zneužívaniu a poškodzovaniu zdravia ľudí. Sme členmi jednej únie, a preto musia pravidlá platiť pre všetkých. Nemôžeme zvyšovať našu konkurencieschopnosť na úkor zdravia a životov pracujúcich. Parlament by mal vyslať Rade jasný signál a sprostredkovať jej požiadavky európskych občanov.

Podporil som však návrhy Rady o aktívnej a neaktívnej pohotovostnej službe. Konkrétna situácia sa v jednotlivých krajinách líši. Znamená to, že vykonávanie ustanovení, ktoré dnes prijal Európsky parlament, by mojej krajine spôsobilo výrazné problémy. Tie by zasiahli aj zdravotníckych pracovníkov. Odtiaľ by to mohlo pokračovať ďalej a priniesť problémy celým odvetviam. Z tohto dôvodu dúfam, že zmierovací výbor dosiahne rozumný kompromis.

Na záver by som chcel vyzvať európske vlády, najmä v krajinách strednej a východnej Európy, aby sprísnili kontrolu dodržiavania pracovného práva. Napokon, nie je tajomstvom, že aj v súčasnosti pracujú státisíce Európanov v nevyhovujúcich podmienkach a oveľa dlhšie, ako je uvedené v zákonných nariadeniach o pracovnom čase.

  Aurelio Juri (PSE). - (SL) Ďakujem za slovo. Mnohí z vás v tomto Parlamente ma ešte nepoznajú, keďže som sa stal poslancom iba v novembri. Dnes vystupujem v Parlamente prvýkrát. Požiadal som o slovo, aby som vás pozdravil a povedal, že sa teším na našu spoluprácu, ale predovšetkým preto, lebo vítam úspech, ktorý sme dnes dosiahli pri hlasovaní o správe pána spravodajcu Cercasa.

Obhájili sme dôstojnosť pracujúcich, obhájili sme sociálne orientovanú Európu a Európu solidarity. Ako hovoria odbory, prispôsobujme prácu človeku, a nie človeka práci. Pokiaľ ide o pracovný čas, dnes sme boli úspešní.

Ďakujem pánovi spravodajcovi Cercasovi a všetkým vám, že ste takto hlasovali. Ďakujem vám tiež v mene pracujúcich Slovinska. Ďakujem.

  Simon Busuttil (PPE-DE). – (MT) Hlasoval som za zachovanie možnosti neúčasti, a teda nie som spokojný s výsledkom dnešného hlasovania. Musím poznamenať, že nesúhlasím s obvineniami, na základe ktorých všetci, ktorí hlasujú za zachovanie možnosti neúčasti, diskriminujú pracujúcich, prípadne, že ich hlasovanie je odrazom protisociálneho programu. Čo sa snažím povedať? Prečo považovať za nepriateľa pracujúcich toho, kto verí v ich právo rozhodovať, koľko hodín chcú pracovať? Ako len môže byť niekto proti pracujúcim, ak chce poskytnúť príležitosť tým, ktorí chcú viac pracovať, aby viac zarobili? Sú tu ľudia, ktorí potrebujú zarobiť viac, aby mohli splácať hypotéky. Vďaka dnešnému hlasovaniu sa im to nepodarí. Hlasoval som za zachovanie tejto výnimky, pretože som za to, aby rozhodnutie zostalo v rukách pracujúcich.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) V hlasovaní som podporila spoločný postoj prijatý Radou týkajúci sa balíka dvoch smerníc – smernice o pracovnom čase a smernice o agentúrach dočasného zamestnávania, pretože kompromis zabezpečoval väčšiu flexibilitu na trhu práce.

Podľa doložky o neúčasti by jednotlivé členské štáty EÚ mohli povoliť zamestnancom pracujúcim na ich území pracovať viac než 48 hodín za týždeň, pokiaľ by pracovník súhlasil s dlhším pracovným časom, ktorý by bol v zmysle kompromisu maximálne 60 alebo 65 hodín týždenne v súlade so stanovenými podmienkami.

Dnešné hlasovanie o kompromisnom stanovisku Rady bolo o päťročnom úsilí členských štátov dosiahnuť kompromis. Práca v Európskom parlamente ma naučila, aké náročné je dosiahnuť kompromis, preto vyjadrujem poľutovanie nad tým, že Európsky parlament spoločnú pozíciu Rady odmietol.

  Antonio Masip Hidalgo (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, dnešný deň je plný emócií spojených s udeľovaním Sacharovovej ceny a pre mňa aj prítomnosťou prezidenta Saharskej arabskej demokratickej republiky v galérii pre hostí. Táto krajina bojuje za nezávislosť – oprávnenú nezávislosť – pre svoj národ.

Navyše je to historický deň, pretože tento Parlament sa postavil na stranu nezávislých ľudí, tých, ktorí nás do Parlamentu zvolili.

Blahoželám môjmu kolegovi Alejandrovi Cercasovi k jeho správe. Dlhé roky sa snažil dosiahnuť túto pozíciu, ktorá je politicky, ako aj sociálne významná pre odborové organizácie a všetkých pracujúcich v Európe. Vyzývam tie vlády, ktoré tak ešte neurobili, a tiež Komisiu, aby kráčali po našej ceste a počúvali hlas ľudí, ako to tentoraz urobil Európsky parlament.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Dnes som nepodporila návrh upravujúci pracovný čas, ako ho navrhla Rada a náš výbor. Je nevyhnutné, aby sa smernica znova v pokoji prediskutovala s Radou. Na jednej strane musíme umožniť flexibilitu pri dohodách o pracovnom čase najmä pre zamestnancov malých a stredných podnikov a tiež musíme chrániť nedeľu ako deň pracovného pokoja. Na druhej strane je nevyhnutné upraviť režim pohotovostných služieb s ohľadom na rôzny charakter týchto služieb. Vzhľadom na to, že možnosť neúčasti je riešením, ktoré poslanci, bohužiaľ, odmietli a ktoré by bolo vhodné pre pohotovostné služby vrátnikov, požiarnikov a ďalšie profesie, bude potrebné nájsť špecifické a odlišné riešenia pre lekárov s ohľadom na bezpečnosť pacientov. Ďalšou možnosťou je vyňatie zdravotníctva z pôsobnosti tejto smernice, pretože organizovanie zdravotnej starostlivosti prezieravo nepatrí medzi politiky Európskej únie.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, domnievam sa, že výsledok tohto hlasovania je celkovo najlepší, pretože umožňuje dôkladnejšie zváženie veľmi zložitej otázky, na ktorú existujú veľmi rozdielne názory. V mene členov politickej strany Fine Gael v rámci skupiny PPE-DE sme podporili pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 a zdržali sme sa hlasovania v prípade doložky o neúčasti, pretože Írsko túto možnosť nevyužíva a ani to nemá v úmysle.

Pokiaľ ide o otázku nedele a dňa pracovného pokoja, túžim po tých nádherných dňoch. Z tohto dôvodu som myšlienku podporila, a to hlavne s cieľom vyvolať diskusiu. Viem, že hlasovanie nebolo úspešné. Mohli by sme však aspoň pouvažovať o potrebe menšej prestávky.

Chcela by som napraviť svoje hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 13 a 14. Malo tam byť mínus, nie plus.

Mohla by som navrhnúť, aby poslanci tohto Parlamentu dodržiavali pravidlá, ktoré sa snažíme uložiť ostatným? Vôbec neberieme ohľad na rodinný život alebo pracovný čas. Neúnavne pracujeme, nie som si však istá, či je to vždy efektívne. Sme zaneprázdnení dňom i nocou, takže ak ukladáme tieto pravidlá iným, mali by sme ich sami dodržiavať.

  Kathy Sinnott (IND/DEM). - Vážený pán predsedujúci, rada by som v hlasovaní podporila mladších lekárov z európskych nemocníc v ich požiadavke týkajúcej sa neaktívnej pohotovostnej služby.

Musela som sa však zdržať hlasovania. Som si príliš dobre vedomá vplyvu, ktorý by malo započítavanie všetkých pohotovostných služieb do pracovného času na služby, a to najmä služby v oblasti starostlivosti o starších ľudí, ľudí s postihnutiami, detí a iných bezbranných skupín. Len si pomyslite napríklad na vychovávateľov v domovoch alebo víkendové domáce prestávky pre opatrovateľov.

Zameraním sa na lekárov, ktorí sa oprávnene sťažujú, sme opomenuli niektoré situácie, v ktorých je kontinuita personálu, ako v prípade pestúnskych rodičov, najdôležitejším faktorom práce. Musíme nájsť spôsob, ako chrániť pracujúcich a zároveň aj bezbranných ľudí.

  Zsolt László Becsey (PPE-DE). – (HU) Veľmi ma znepokojuje, že sme neprijali stanovisko Rady v druhom čítaní. A to preto, lebo musíme podporovať konkurencieschopnosť. Nie je to otázka otrockej práce. Ak aj niekto chcel, mohol pracovať maximálne 60 až 65 hodín týždenne. Namiesto toho sme si zvolili cestu úplnej nepružnosti spolu s bezprostredne vymáhateľným náhradným časom na oddych, čo privádza zamestnávateľov sezónnych pracovníkov do neúnosnej situácie. Chcel by som upozorniť svojich kolegov na skutočnosť, že osoba, ktorú zamestnávateľ najme a ktorej dá možnosť vybrať si podmienky, za akých chce pracovať, je v oveľa lepšej situácii ako dobre chránený pracovník, ktorý je nezamestnaný. Z tohto dôvodu ma možnosť neúčasti znepokojuje. Pokiaľ ide o pohotovostnú službu, nakoniec som hlasoval za deviaty pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Bolo totiž jasné, že nám išlo o zmierenie, a to preto, lebo túto záležitosť možno riešiť na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

  Frank Vanhecke (NI). - (NL) Vážený pán predsedajúci, pokiaľ ide o mňa, už dlho zastávam názor, že Európa by nemala byť o nudnej jednotvárnosti. Aj v tomto Parlamente by sme sa mali začať učiť prijímať skutočnosť, že všetko by sa nemalo riadiť na európskej úrovni a že je tu mnoho miestnych a národných pravidiel a zvykov, ktoré musíme rešpektovať. Ide hlavne o tie, ktoré sa týkajú ochrany zamestnancov, ako aj o legislatívu pokrývajúcu ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci a zároveň pracovný čas.

Pokiaľ ide o mňa, považujem za dôležité, aby to boli členské štáty, ktoré rozhodnú. Pracovné právo so všetkými svojimi aspektmi by malo byť podľa môjho názoru výhradnou záležitosťou členských štátov. Komisia a Európsky súdny dvor by urobili dobre, keby dali od toho ruky preč. Toto je subsidiarita a určite ju všetci podporujeme?

V tejto súvislosti som neústupne proti zrušeniu možnosti neúčasti a podľa môjho názoru je na samotných členských štátoch a spolkových štátoch v rámci členských štátov, aby sa rozhodli, či ľudia budú môcť v nedeľu pracovať.

  Daniel Hannan (NI). - Vážený pán predsedajúci, autor tejto správy pán Alejandro Cercas je taký šarmantný a inteligentný socialista, akého by ste si želali stretnúť. Na jeho tvrdení o nepomere v dôsledku možnosti neplnenia a neúčasti je kus pravdy. V ideálnom svete by žiadna krajina neprikázala svojim pracujúcim, aby skončili prácu po určitom ľubovoľne stanovenom čase. Z morálneho hľadiska je to neprijateľné. Ak chcem pre vás pracovať, vážený pán predsedajúci, a vy by ste ma chceli zamestnať a obidvaja by sme súhlasili s podmienkami zmluvy, potom by ani naša vláda, ani Európska únia nemali mať právo vstúpiť medzi nás a vyhlásiť zmluvu za neplatnú. Okrem etických argumentov je aj z hospodárskeho hľadiska nerozumné spôsobovať v tomto čase európskym hospodárstvam ďalšie náklady. Zostávam zástancom suverenity. Ak chcú ostatné krajiny ukladať takéto obmedzenia svojim občanom, ktorí sú zároveň ich voličmi, je na nich, aby sa rozhodli. Je však poburujúce, aby sa na európskej úrovni ukladali tieto pravidlá Spojenému kráľovstvu prostredníctvom smerníc alebo aktivity súdov, ktorú otvorila Charta základných práv. Ak to chceme, mali by sme mať o tom referendum. Pactio Olisipiensis censenda est!

  Syed Kamall (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, viete, ako socialisti tvrdia, že hovoria v mene pracujúcich mužov a žien. O socialistických politikoch existuje však jedno úslovie, že väčšina z nich sú intelektuáli zo strednej vrstvy a ostatní už zabudli, odkiaľ pochádzajú.

Dovoľte mi povedať krátky príbeh. Môj otec bol vodič autobusu. Keď sme mali neočakávané výdavky alebo sa konal školský výlet, na ktorý ma chcel pustiť, vždy pracoval niekoľko hodín v nadčase, aby mohol tieto výdavky zaplatiť alebo ma poslať na školský výlet.

Ak by vtedy existovala smernica o pracovnom čase, nič z toho by nebolo možné. Nikto by nemal byť nútený pracovať v nadčase proti svojej vôli. Som presvedčený, že s tým súhlasíme všetci bez ohľadu na to, kde v tomto Parlamente sedíme. Naše dnešné hlasovanie je však veľkým sklamaním pre mužov a ženy, ktorí by radi pracovali v nadčase, aby svojim rodinám mohli zabezpečiť lepší život. Hanba socialistom!

  Siiri Oviir (ALDE). - (ET) Chcela by som predniesť vyhlásenie v súvislosti s hlasovaním o smernici o pracovnom čase. Týka sa skutočnosti, že moje hlasovacie zariadenie nefungovalo pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 34 a 35. Hlasovala som za tieto návrhy, ale svietila červená kontrolka.

Zastávam názor, že pohotovostná služba vrátane neaktívnych momentov počas jej trvania predstavuje pracovný čas.

Prečo si to myslím? Nezávisí to od lekára alebo hasiča, ktorí musia byť v práci na základe požiadavky svojho zamestnávateľa, či pacient bude potrebovať lekára alebo či vypukne požiar. To jednoducho nezávisí od nich. Sú na pracovisku. Je to pracovný čas, a preto žiadam, aby bolo moje hlasovanie o týchto záležitostiach v zápisnici opravené.

– Správa: Inés Ayala Sender (A6-0371/2008)

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, je to veľmi dobrá správa. Musíme sa venovať bezpečnosti cestnej premávky na cezhraničnej úrovni. Chcem však využiť týchto 90 sekúnd, aby som upozornila na vážny problém.

Existujú internetové stránky, ktoré propagujú predaj vodičských preukazov. Tvrdia, že to, čo robia, hoci je to rafinované, nie je nelegálne. Využívajú skutočnosť, že v Európskej únii existuje viac ako 100 rôznych vodičských preukazov a medzi orgánmi, ktoré ich vydávajú, neexistuje žiadna koordinácia. Je tu teda možnosť, že ten, kto nemá vodičský preukaz alebo nespravil vodičské skúšky, prípadne stratil preukaz, ho môže získať týmto pochybným spôsobom. Prinajmenšom je to podvod zameraný na získavanie peňazí a v horšom prípade spôsob, ako umožniť ľuďom, ktorí by nemali byť na cestách, aby pokračovali v jazde. Na tento problém som upozornila Komisiu aj Radu. Vyžaduje si konanie na úrovni EÚ.

Písomné vysvetlenia hlasovania:

– Správa: Claude Turmes (A6-0369/2008)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasoval som za smernicu o podpore využitia energie z obnoviteľných zdrojov, znenie ktorej koordinoval pán Turmes.

Táto smernica je zásadnou príležitosťou pre budúcnosť Európskej únie, keďže je cestou k tretej priemyselnej revolúcii a šancou na vytvorenie miliónov pracovných miest. Ochrana životného prostredia sa v rámci nej stáva skutočnosťou a zároveň podporuje hospodársky rast a konkurencieschopnosť. Čo sa týka biopalív, som presvedčený, že Komisii sa v Európe a vo zvyšku sveta podarí presadiť kritériá trvalo udržateľného rozvoja a zároveň podporiť medzinárodný obchod v oblasti najčistejších a konkurencieschopných biopalív.

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Hlasoval som za správu pána Turmesa. Jedným z cieľov Európskej únie v súvislosti s obnoviteľnou energiou je oživenie miest v strednej a východnej Európe prostredníctvom zvyšovania ich energetickej účinnosti. Nielen z pohľadu energetického odvetvia, ale aj z ekologických dôvodov je nevyhnutné modernizovať dopravu, ako aj miestne vykurovacie systémy, a to prostredníctvom prechodu k alternatívnym zdrojom energie.

Okrem toho môžu inštitúcie a spoločnosti na tento účel získať nemalé množstvo finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ. Napríklad viac ako 720 miliónov EUR bolo vyčlenených na program pod názvom Inteligentná energia, ktorý slúži na podporu energetickej diverzifikácie a využitia energie z obnoviteľných zdrojov.

  Šarūnas Birutis (ALDE), písomne. – (LT) Fosílne palivá boli dlho životodarnou miazgou pre spoločnosť. Vieme, že modernizácia by nebola možná bez výdatných rezerv lacnej ropy, uhlia a plynu. Tieto časy sa však čoskoro skončia. V záujme energetickej bezpečnosti a hospodárstva, ale najmä zmeny klímy musíme zásadne zmeniť energetické a dopravné systémy.

Dlhé roky sa zmena klímy považovala predovšetkým za environmentálny problém. Dnes však otvorene priznávame, že zmena klímy má vplyv na všetky odvetvia spoločnosti, a ak sa nám nepodarí tento problém skoro vyriešiť, môže to mať pre spoločnosť ničivé následky.

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. – (PT) Využitie zdrojov obnoviteľnej energie v doprave je jedným z najúčinnejších nástrojov, pomocou ktorých môže EÚ znížiť svoju závislosť od ropy. Vieme tiež, že kontrola spotreby energie v Európe a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov predstavujú dôležitú súčasť balíka opatrení potrebných v boji proti zmene klímy.

Som presvedčený, že najdôležitejším bodom tejto správy je zachovanie konečného záväzného cieľa dosiahnuť do roku 2020 20-percentný podiel energie z obnoviteľných zdrojov vrátane minimálne 10-percentného podielu obnoviteľnej energie v oblasti dopravy.

Pre Portugalsko ponúka zahrnutie energie morských vĺn do definície obnoviteľných zdrojov príležitosť využiť náš energetický potenciál na dosiahnutie týchto cieľov. Skutočnosť, že táto správa zvažuje stimuly pre druhú generáciu biopalív, ju nielen robí dôveryhodnou, ale zaručuje aj trvalú udržateľnosť v rámci využitia obnoviteľných zdrojov energie v odvetví dopravy. S cieľom dosiahnuť energetický model podporujúci obnoviteľnú energiu považujem za nevyhnutné, aby tento dokument napomáhal mechanizmy strategickej spolupráce medzi jednotlivými členskými štátmi.

Táto správa je dôležitá sama osebe a tiež ako súčasť dohody – klimatického a energetického balíka. Spolu so zárukou zachovania environmentálnej integrity dohoda umožní dosiahnutie cieľov 20/20/20 v roku 2020. Tieto ciele stanovené pre členské štáty sú ambiciózne, ale realizovateľné.

  Avril Doyle (PPE-DE), písomne. – Pán poslanec Turmes prichádza s návrhom významného právneho predpisu, ktorý pokrýva nevyhnutnú podporu využitia energie z obnoviteľných zdrojov. Ako súčasť rozsiahleho klimatického a energetického balíka bude do roku 2020 obnoviteľná energia zdrojom 20 % energie (vrátane elektrickej energie, tepla a dopravy). Táto skutočnosť spolu s ostatnými opatreniami v rámci klimatického a energetického balíka je dobrým základom boja proti zmene klímy, poskytuje stimuly pre investície do zdrojov obnoviteľnej energie a zabezpečenie jej dodávok, opätovne vyzdvihuje význam výskumu a rozvoja a tiež predstavuje prostriedok na dosiahnutie energetickej bezpečnosti a nezávislosti.

Tieto záväzné ciele sa budú uplatňovať vo všetkých členských štátoch, aby sa zaistilo, že schválené ciele budú splnené na úrovni EÚ. Prepojenie spolupráce, solidarity a inovácie bude zárukou na dosiahnutie cieľov, ktorých nesplnenie si už viac nemôžeme dovoliť.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto problematika predstavuje súčasť klimatického a energetického balíka. Týka sa podpory využívania energie z obnoviteľných zdrojov v nasledovných odvetviach: výroba elektrickej energie, vykurovanie a chladenie a doprava. Cieľom je, aby do roku 2020 EÚ dosiahla 20-percentný podiel obnoviteľnej energie v rámci celkovej energie. Každý členský štát má stanovené celkové vnútroštátne ciele a takisto je stanovený cieľ 10 %, pokiaľ ide o podiel obnoviteľnej energie v odvetví dopravy.

Podľa uverejnených informácií má Portugalsko v rámci celkovej spotreby energie stanovený cieľ do roku 2020 dosiahnuť 31-percentný podiel energie z obnoviteľných zdrojov s ohľadom na východiskové obdobie (rok 2005, keď tento podiel predstavoval 20,5 %), ako aj vnútroštátny potenciál v oblasti obnoviteľnej energie. 10 %-percentný cieľ týkajúci sa podielu obnoviteľnej energie v doprave je však rovnaký ako cieľ stanovený pre všetky členské štáty.

Faktom je, že hoci sme v záverečnom hlasovaní boli za tieto ciele, máme vážne pochybnosti o ich dosiahnutí, ak zvážime, že je klamlivé vychádzať z predpokladu, že úplne poznáme rozsah využiteľných obnoviteľných zdrojov alebo že máme technológie na ich využitie. Bolo by lepšie stanoviť objem verejných a súkromných investícií a podporovať súhrnné programy mapovania s cieľom klasifikovať a kvantifikovať obnoviteľné zdroje energie.

  Glyn Ford (PSE), písomne. – Vítam správu pána Turmesa o energii vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, ale rovnako si uvedomujem, že bude ťažké stanovený cieľ dosiahnuť. V našom regióne, ktorým je juhozápadné Anglicko, bude naším najväčším prínosom k dosiahnutiu tohto cieľa určitá forma prílivovej priehrady na rieke Severn. Realizácia si však bude vyžadovať veľa času a z toho dôvodu je potrebné, aby sa britská vláda usilovala o získanie výnimky pre výsledky rozbehnutých projektov a aby ju Komisia udelila.

  Mathieu Grosch (PPE-DE), písomne. – (DE) Hlasoval som za správu o klimatickom a energetickom balíku, pretože zahŕňa viaceré smernice, ktoré sú v súlade s cieľom EÚ znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % do roku 2020 a dokonca až o 30 % v prípade dosiahnutia medzinárodnej dohody. Je to výsledok dlhých rokovaní a kompromisu medzi zástupcami Parlamentu a Rady – teda 27 členskými štátmi.

Jedna zo smerníc sa týka obnoviteľnej energie. Jej súčasťou je cieľ zvýšiť podiel zdrojov obnoviteľnej energie na 20 %, ako aj zlepšiť energetickú účinnosť o 20 %. Zároveň má 10 % spotrebovaných palív pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Vymedzili sa kritériá trvalej udržateľnosti, a teda sa zlepšila použiteľnosť. Vítam tieto pravidlá. Nielenže znižujú energetickú závislosť Európy a vytvárajú nové pracovné miesta, ale tiež podporujú inováciu vo vývoji technológií.

Smernica týkajúca sa systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami (ETS) aktualizuje existujúci ETS a stanovuje, že priemyselné odvetvia musia nakupovať emisné kvóty, ktoré boli predtým bezplatné. Výnimky vo forme prechodného obdobia budú udelené členským štátom východnej Európy, ktoré musia na začiatku kúpiť emisné kvóty iba pre 30 % zo svojich emisií. Okrem toho sú stanovené stimuly pre energetickú účinnosť, ako aj povinnosť členských štátov investovať aspoň polovicu týchto výnosov do rozvojových krajín a nových technológií, i keď bez spresnenia účelu,. Vítam úspešné zachovanie rovnováhy medzi environmentálnou politikou a priemyselnými odvetviami, ktoré čelia ťažkým úlohám.

Ďalšia smernica upravuje spoločné úsilie s ohľadom na emisie, ktoré nie sú pokryté v ETS. Týka sa to najmä vykurovacích a klimatizačných systémov a mnohých hospodárskych odvetví (dopravy, malých priemyselných zariadení, odvetvia služieb a poľnohospodárstva), ktoré ETS nezahŕňa, ale ktoré sa výrazne podieľajú na emisiách skleníkových plynov. Navyše majú byť v tejto oblasti zavedené dlhodobé ciele vrátane 35-percentného zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2035 a 60- až 80-percentného zníženia do roku 2050.

Smernica o zachytávaní a geologickom ukladaní oxidu uhličitého (zachytávanie a geologické ukladanie oxidu uhličitého – CCS) umožňuje, aby bol CO2 oddelený od odpadových plynov a následne uložený pod zemou. Do roku 2015 bude financovaných 12 CCS elektrární. Uznávam CCS ako kľúčovú prechodnú technológiu. Osobitný význam však treba pripisovať bezpečnosti ukladania.

Ďalšia smernica stanovuje pravidlá týkajúce sa limitných hodnôt emisií CO2 z nových automobilov. Od roku 2015 bude priemerný horný limit emisií zo všetkých nových automobilov predstavovať 120 gramov CO2 na kilometer a od roku 2020 95 gramov na kilometer. Pokuty za nedodržanie limitných hodnôt stanovené v návrhu Komisie sa znížili v dôsledku hospodárskej krízy a pohybujú sa od 5 EUR do 95 EUR v závislosti od množstva prekračujúceho stanovené hodnoty. Od roku 2019 sa počíta s pokutou 95 EUR za prvý gram CO2 prekračujúci limitnú hodnotu.

Vítam kompromis dosiahnutý medzi európskymi inštitúciami. Kritizovať je zvyčajne ľahké, dosiahnutie kompromisu je však problém. Dohodnuté pravidlá sú úspešným výsledkom rokovaní medzi krajinami, ktoré sú z hospodárskeho hľadiska odlišné, ale majú spoločný cieľ. Pri celkovom pohľade na európske ciele by sa nemalo zabúdať na skutočnosť, že najmä nové členské štáty nemôžu v takomto krátkom čase dosiahnuť stanovené ciele bez toho, aby riskovali rozklad celých odvetví hospodárskej činnosti, ako aj sociálnu pohromu.

Klimatický a energetický balík vnímam nielen ako dôležitý krok, ale dokonca ako skok v boji proti postupujúcej zmene klímy, ktorý upevní dobrú povesť Európy na ceste k účinnej energetickej politike. Európe sa podarilo hovoriť jedným hlasom, čo nám umožní zintenzívniť naše požiadavky aj na medzinárodnej úrovni. Najväčšou úlohou v tomto ohľade je zabrániť environmentálnemu dumpingu na medzinárodnej úrovni. Z tohto dôvodu by mali krajiny, ktoré sa neriadia Kjótskym protokolom, a teda nie sú viazané normami pre CO2, platiť dovozné dane alebo by mali byť prijaté podobné opatrenia s cieľom bojovať proti environmentálnemu dumpingu. Tento aspekt treba brať do úvahy pri príprave dohody nadväzujúcej na Kjótsky protokol počas konferencie OSN o zmene klímy v decembri 2009, na ktorej sa zúčastnia aj USA, Čína a India. Balík opatrení v oblasti zmeny klímy a obnoviteľnej energie tvorí pevný základ pre dosiahnutie novej medzinárodnej dohody.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu pána Turmesa o obnoviteľnej energii. Naša krajina Škótsko je bohatá na zdroje obnoviteľnej energie, ako sú vietor a príliv. Je dôležité, aby sa Európa ujala vedenia v podporovaní obnoviteľnej energie a ja počítam s nezávislým Škótskom v samotnom centre globálneho vývoja obnoviteľných technológií.

  Jean Lambert (Verts/ALE), písomne. – Hlasovala som za tento návrh, pretože sa domnievam, že v rámci EÚ a aj mimo nej vysiela dôležitý signál o potrebe transformácie výroby energie na nefosílne a menej znečisťujúce palivá. 20-percentný cieľ je záväzný a predstavuje minimum. Energetická účinnosť sa teraz musí stať súčasťou akčných plánov v oblasti obnoviteľnej energie jednotlivých členských štátov. Na tejto úrovni sú tiež zaručené režimy podpory, čo je dôležité pre dôveru investorov. Je pravda, že výsledok týkajúci sa biopalív nie je taký pozitívny, aký by som si želala. Zachovali sme 10-percentný cieľ, hoci sme účinne obmedzili podiel agropalív. Vítam tieto dodatočné opatrenia. V mnohých ohľadoch Rada nesúhlasila s víziou Parlamentu. Je potrebné, aby si uvedomila tvrdú skutočnosť zmeny klímy a využila túto smernicu ako základ posunu k budúcnosti s nižším množstvom oxidu uhličitého.

  David Martin (PSE), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá potvrdzuje naše záväzky týkajúce sa cieľov v oblasti obnoviteľnej energie, poskytuje príležitosť na zvýšenie využívania pôvodných zdrojov energie v EÚ, na boj proti zmene klímy, zvýšenie bezpečnosti dodávok, ako aj na podporu konkurencieschopnosti, rastu a pracovných miest. Podporil som túto správu, pretože má doložku o preskúmaní, na základe ktorej budú do roku 2014 prehodnotené vplyvy zvýšeného využívania palív z obnoviteľných zdrojov v doprave. Tým sa zaistí, aby zníženie emisií CO2 nemalo nepriaznivý vplyv na ceny potravín a využívanie pôdy. Táto správa stanovuje do roku 2015 cieľ 5 % v oblasti využitia palív z obnoviteľných zdrojov v doprave a v rámci neho 20-percentný podiel na podporu využívania elektrických vozidiel. V roku 2020 sa cieľ v oblasti využitia palív z obnoviteľných zdrojov v doprave zvýši na 10 % a podiel využívania vozidiel na elektrický a vodíkový pohon na 40 %. Správa zahŕňa prísne kritéria udržateľného rozvoja, aby naozaj prispela k pozitívnej zmene a zníženiu emisií. Z tohto dôvodu ju podporujem.

  Eluned Morgan (PSE), písomne. – Táto správa je revolúciou v spôsobe výroby energie v EÚ. Cieľ 20-percentného podielu obnoviteľnej energie do roku 2020 je nesmierne ambiciózny, ale nevyhnutný, ak máme vyhrať boj so zmenou klímy. Dúfam však, že Komisia bude flexibilná, pokiaľ ide o interpretáciu toho, kedy majú byť tieto ciele splnené v prípade takých veľkých projektov ako priehrada na rieke Severn.

10-percentný cieľ pre palivá v cestnej doprave je dôležitou súčasťou tohto balíka, ako aj snáh spojených s dosiahnutím cieľa EÚ v oblasti hospodárstva s nízkou produkciou CO2. Tento takzvaný cieľ pre biopalivá bol značne vylepšený, aby sa zabezpečilo, že v EÚ sa budú používať iba tie biopalivá, ktoré prinesú skutočné zníženie emisií bez zvýšenia cien potravín. Súčasťou je aj prísny súbor sociálnych kritérií na ochranu ľudí v rozvojových krajinách, ktorí by inak čelili negatívnemu dosahu rýchleho vývoja vo výrobe biopalív.

  Daciana Octavia Sârbu (PSE), písomne. – (RO) Návrh smernice je jedným z najdôležitejších komponentov klimatického balíka, ktorý stanovuje záväzný cieľ 20-percentného podielu energie z obnoviteľných zdrojov v rámci celkovej spotreby energie v EÚ do roku 2020.

Európsky parlament hrá dôležitú úlohu v procese stanovenia kritérií trvalo udržateľného rozvoja biopalív, ako aj sociálnych kritérií, ktoré sú nevyhnutné pre občanov Európskej únie počas súčasnej hospodárskej krízy. Zmena klímy a nedostatok energetickej bezpečnosti znamenajú, že musíme podporovať nové metódy produkcie energie, ale bez ohrozovania dostupnosti potravín. Musíme zabezpečiť, aby uplatňovanie tejto smernice neohrozilo poľnohospodársku pôdu a lesy. V žiadnom prípade sa plánované stimuly nebudú vzťahovať na biopalivá pochádzajúce zo surovín pestovaných na tejto pôde. Európska únia opäť ukáže, že je vedúcim podporovateľom veternej, slnečnej a vodnej energie, ako aj energie z iných alternatívnych zdrojov.

  Lydia Schenardi (NI), písomne. – (FR) Niekoľkokrát sme tu už mali možnosť uviesť, že jednoduchý cieľ znížiť závislosť Európskej únie od dovozu plynu a ropy by sám osebe mohol byť dôvodom podpory obnoviteľných zdrojov energie.

Kompromis, ktorý tu dnes bol predložený a ktorý je súčasťou energetického a klimatického balíka, je ako všetky kompromisy: ani úplne zlý, ani úplne uspokojivý.

Predovšetkým nie je úplne uspokojivý, pokiaľ ide o biopalivá, či už sú druhej generácie alebo nie. Je v ňom nedostačujúca záruka s ohľadom na konkurenciu s výrobou potravín, nejasnosť s ohľadom na zmeny vo využití pôdy, chýbajúce informácie o uhlíkovej stope týchto energetických zdrojov a podobne.

Nie je úplne presvedčujúci, pokiaľ ide o záruku pôvodu, ktorá je určená na identifikovanie ekologickej elektrickej energie najmä v čase, keď sme si vedomí tvrdej reality dodávok elektrickej energie, pochybných reklám na túto tému a výrazných dodatočných nákladov pre spotrebiteľov.

A nakoniec, je úplne neuspokojivý s ohľadom na sociálne dôsledky. Chceli by sme si byť istí, a to skutočne, že v prípade tohto celého legislatívneho balíka prijatého na začiatku celosvetovej krízy, ktorá podľa predpovedí bude hlboká a dlhodobá, budú mať záujmy európskych občanov a pracujúcich prednosť pred ostatnými kritériami v prípade, že si to bude vyžadovať hospodárska situácia.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) S veľkým presvedčením som hlasoval za kompromis dosiahnutý v otázke zdrojov obnoviteľnej energie. Môj kolega a spravodajca zo skupiny Zelených pán Turmes odviedol prvotriednu prácu. Vďaka jeho úsiliu a, samozrejme, aj úsiliu celého Parlamentu sa do praxe zavedie legislatívny rámec, ktorý zabezpečí, aby celkový podiel obnoviteľnej energie do roku 2020 nebol nižší ako 20 %.

Nejde o reklamný trik, ale o skutočnú revolúciu v oblasti energetiky, ktorá prinesie veľké množstvo pracovných miest. Je známe, že niektoré správy uvádzajú viac ako 2 milióny pracovných miest. Tie zahŕňajú miesta pre vysokokvalifikovaných inžinierov, projektantov a výskumníkov, ale aj veľké množstvo pracovných miest pre technikov, ľudí, ktorí vyrábajú ozubené kolesá, inštalujú solárne panely a budujú veterné parky.

Vďaka intenzívnym rokovaniam boli tiež upravené pôvodné návrhy týkajúce sa agropalív a biopalív. My Zelení nie sme však úplne spokojní s touto technológiou a budeme žiadať prísne podmienky využívania palív tohto druhu. V správe pána Turmesa sa jasne sprísnili kritériá trvalo udržateľného rozvoja a je v nej tiež zmienka o sociálnych kritériách v rámci Medzinárodnej organizácie práce. Agropalivá sú prijateľné iba vtedy, ak z nich získame viac energie, ako na ne vynaložíme. Zároveň nesmú za žiadnych okolností konkurovať výrobe potravín.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – Táto správa je dôležitým krokom, ktorý núti členské štáty plniť svoje ciele v oblasti obnoviteľnej energie. Obnoviteľná energia je nevyhnutná v našom boji proti zmene klímy.

– Správa: Avril Doyle (A6-0406/2008)

  Adamos Adamou (GUE/NGL), písomne. – (EL) V snahe vylepšiť a rozšíriť systém pre obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov, ako aj v snahe splniť cieľ týkajúci sa zníženia emisií v EÚ o 20 % do roku 2020 Európsky parlament a Rada navrhli doplnenie a pozmenenie smernice 2003/87/ΕS.

17. decembra 2008 hlasovalo plénum v prospech kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložili spravodajcovia skupín ΡPΕ-DΕ, PSE, GUE/NGL, ALDE, UEN a Verts/ALE. Hoci sme hlasovali za tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré stanovujú vyššie ciele v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov (opatrenie, proti ktorému skupina GUE/NGL vzniesla hlavnú námietku), chceli by sme vyjadriť svoj nesúhlas s filozofiou týkajúcou sa obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Odvažujeme sa povedať, že touto konkrétnou smernicou nedosiahneme viac ako iba mierne zníženie emisií skleníkových plynov a že smernica predstavuje opatrenie, ktoré zvýhodňuje rozvinuté krajiny na úkor menej rozvinutých a rozvojových krajín. A nakoniec, uplatňovanie niektorých navrhnutých flexibilných mechanizmov pomáha monopolom, ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za zmenu klímy, zvýšiť ich zisky namiesto toho, aby radikálne prispelo k riešeniu tohto problému.

  Alexander Alvaro (ALDE), písomne. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dosiahnutá dohoda o balíku opatrení v oblasti zmeny klímy a obnoviteľnej energie je skromným výsledkom.

EÚ si stanovila cieľ znížiť emisie o 20 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Už sme dosiahli takmer polovicu z toho prostredníctvom rozšírenia EÚ smerom na východ, kde sú emisie nižšie v absolútnom ponímaní a kde zostáva cieľ 12 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990:

EÚ môže dosiahnuť 3 až 4 % tohto zníženia v rozvojových krajinách. Znamená to teda, že zostáva menej ako 9 %. Povolené je až 5-percentné nedodržanie cieľa. Ostávajú teda iba 4 %.

V tomto okamihu možno povedať, že máme šťastie, že sa EÚ rozhodla nepresunúť celé hospodárstvo priamo do Ázie. Kompromis je výrazne lacnejší ako návrh Komisie, čo znamená, že nemecká Slobodná demokratická strana ho môže podporiť.

Namiesto toho teraz EÚ postavila svoje vlastné členské štáty proti sebe. Niektoré členské štáty sú vo výhode, pokiaľ ide o výnimky, rokovacie zručnosti a kombináciu energetických zdrojov. Nemeckí dodávatelia energie by mohli skoro zistiť, že je výhodnejšie vyrábať elektrickú energiu v Poľsku a nie doma, ak ich, pravda, nekúpia francúzski dodávatelia.

Skutočnosť, že členské štáty EÚ robia takéto machinácie, nie je dobrým znamením pre celosvetovú dohodu. Okrem toho sa vynára aj otázka súvisiaca s účinnosťou týchto prostriedkov.

Teraz je na vládach, Rade a Európskej komisii, aby zabezpečili účinnú ochranu životného prostredia, ako aj účinné hospodárstvo a rast.

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. – (SV) My švédski sociálni demokrati sme sa rozhodli hlasovať za túto správu o reformovaní systému obchodovania s emisnými kvótami, hoci sme v zásade presvedčení, že ciele klimatického balíka ako také sú príliš nízke. EÚ bude musieť urobiť viac, aby zvládla výzvu, ktorú predstavuje zmena klímy. Veríme však, že tento reformovaný systém môže tvoriť dôležitú súčasť krokov, ktoré treba podniknúť.

Sklamalo nás, že kompromis medzi Radou a Európskym parlamentom nepriniesol dostatočné záruky nato, aby časť z príjmov z obchodovania bola použitá na činnosti v oblasti klímy v rozvojových krajinách. Sme tiež presvedčení, že obchodovanie s emisnými kvótami malo byť oveľa rozsiahlejšie a že použitie mechanizmu čistého rozvoja (CDM) malo byť viac obmedzené.

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vítam revíziu systému obchodovania s emisiami, ako aj kompromis dosiahnutý medzi cieľmi boja proti zmene klímy a zlepšenia konkurencieschopnosti európskych priemyselných odvetví a ochranou pracovných miest.

Chcel by som zdôrazniť, že spolurozhodovací postup, ktorý bol urýchlený v záujme dosiahnutia dohody v prvom čítaní, plne nezachovával demokratickú transparentnosť a Parlament sa ocitol v situácii, v ktorej hlasoval za určitý druh fait accompli.

Napriek tomu ma návrh pani Doylovej veľmi potešil, a to flexibilitou, ktorú ponúka odvetviam ohrozeným presunom emisií CO2. Bez podkopávania zámeru tejto smernice musíme zabrániť stratám pracovných miest v dôsledku premiestňovania priemyselných odvetví do oblastí, ktoré znižovanie emisií natoľko neznepokojuje.

  Sylwester Chruszcz (NI), písomne. – (PL) Dnes som hlasoval proti tomu, aby Parlament schválil návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom vylepšiť a rozšíriť systém Spoločenstva pre obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov.

Vôbec nesúhlasím s riešeniami navrhnutými na európskej úrovni. Záväzok Rady do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov Spoločenstva o minimálne 20 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990 alebo dokonca o 30 %, ak sa ostatné rozvinuté krajiny k takémuto zníženiu zaviažu, je nesprávne vyhodnotený krok, ktorý bude mať negatívny dosah na priemysel a spotrebiteľov v Európe vrátane Poľska.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Jediným pevným záväzkom, ktorý Európska únia prijala, je zníženie jej emisií o 20 % do roku 2020 v porovnaní so stavom v roku 1990. V porovnaní so súčasnosťou to znamená zníženie o zhruba 12 %. Ak zvážime skutočnosť, že dve tretiny tohto zníženia možno dosiahnuť prostredníctvom mechanizmov na kompenzáciu uhlíka, teda kúpou kreditov CO2 na medzinárodnom trhu, EÚ sa na svojom území zaviazala iba k dosiahnutiu zníženia o 4 %. To nie je dosť na to, aby mohli medzinárodne rokovania napredovať.

Chcela by som upozorniť na ďalší nedostatok kompromisu. Nebol prijatý žiadny záväzok v súvislosti s podporovaním rozvojových krajín v ich snahách zameraných na zníženie emisií skleníkových plynov. EÚ jednoducho prijala dobrovoľný záväzok použiť polovicu príjmu z obchodovania s právami na znečisťovanie. Tento príjem klesá v dôsledku rôznych výnimiek, ktoré výrobcovia dostávajú. Kompromis uvádza, že časť týchto finančných prostriedkov by mohla ísť na podporu rozvojových krajín, ak to budú európske krajiny chcieť. Je to čisto dobrovoľný záväzok. Je to teda veľmi chabý záväzok v otázke, ktorá je v medzinárodných rokovaniach taká dôležitá.

  Konstantinos Droutsas (GUE/NGL), písomne. – (EL) EÚ sa chváli svojou vedúcou úlohou v oblasti ochrany životného prostredia, ale v skutočnosti jej ide o ochranu záujmov kapitálu. Rozhodnutia prijaté na samite, ako aj balík smerníc Rady a Komisie o znižovaní emisií podporujú takzvané ekologické hospodárstvo, ktoré má byť cestou von z nadmernej akumulácie kapitálu a krízy. Tým prinesú monopolom nové možnosti zisku a posilnia imperialistický expanzionizmus.

Posilňujú obchod s emisiami, ktorý, ako sa ukazuje, znásobuje zisky monopolov bez toho, aby slúžil na ochranu životného prostredia. Umožňujú automobilovému priemyslu, aby prinajmenšom do roku 2019 neprijímal opatrenia. Oslobodzujú podniky poznačené medzinárodnou konkurenciou od nariadení týkajúcich sa výroby energie a mnoho iného. Tiež na dlhšiu dobu oslobodzujú nové členské štáty a Taliansko. Podnecujú náhradu potravinových plodín palivovými plodinami. Práva na znečisťovanie sa bezplatne udeľujú veľkým podnikom. Nevyžaduje sa, aby boli príjmy použité na financovanie environmentálnych diel.

Pracujúci nemôžu očakávať environmentálnu ochranu od EÚ alebo podnikov beztrestne znečisťujúcich životné prostredie. Iba zápas v rámci vyhliadky na ľudové hospodárstvo a moc ľudu ich môže účinne chrániť.

  Christian Ehler (PPE-DE), písomne. – (DE) Moje „nie” neznamená odmietnutie efektívneho systému obchodovania s emisiami, ktoré zahŕňa aj aukcie, ani odmietnutie cieľov EÚ týkajúcich sa ochrany klímy a financovania systému zachytávania a skladovania uhlíka (CCS). Množstvo predchádzajúcich hlasov a moja správa o pilotných zariadeniach CCS jasne svedčia o mojej podpore. Pre náš región Brandenbursko súčasné znenie znamená zachovanie neférovej konkurencie s krajinami strednej a východnej Európy a výraznejšie zvýšenie cien energie, ako je potrebné na dosiahnutie cieľov ochrany klímy. Pre náš súbor zdrojov energie potrebujeme uhlie, aby sme zaistili bezpečnosť dodávok pre našich občanov. V budúcnosti chceme umožniť využívanie uhlia spôsobom šetrným ku klíme prostredníctvom technológie CCS. Dohoda s Radou prijať konečné rozhodnutie po prvom čítaní znamenala, že sa vážne výhrady nerozptýlili a súperenie o najlepšie riešenia nebolo možné.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Napriek argumentom v prospech myšlienky systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, sú tu aspekty, ktoré zostávajú zdrojom znepokojenia. Existujú totiž obavy z chemických zmien v atmosfére, ktoré môžu mať vplyv na klímu (zásada obozretnosti), a zdroje fosílnych palív sú obmedzené a ich spotreba nerozumná. Po prvé, problematika emisných kvót a následného obchodovania s nimi je sporná a treba sa proti nej postaviť, lebo jej vplyv na reálne hospodárstvo je do značnej miery neznámy. Je to preto, lebo stále existuje veľa pochybností o rozsahu technických riešení a použitie týchto technických riešení závisí od vývoja finančnej situácie v rôznych odvetviach, ktorých sa to týka (letecká doprava, automobilový priemysel, výroba tepelnej energie, cementársky priemysel, výroba ťažkých chemických látok, petrochemických produktov a narastajúci počet energeticky náročných odvetví).

Po druhé, predpokladá sa, že príjemcom sa stane niekoľko špičkových priemyselných odvetví a niektorí finanční operátori. Obmedzená dostupnosť zdrojov vedie k nezvratnému znižovaniu spotreby fosílnych palív. Prideľovanie kvót jednotlivým odvetviam musí vychádzať viac z naliehavých sociálnych potrieb a hospodárskej racionality ako z vplyvu a finančného zisku. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli zdržať hlasovania.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. – (PT) Je potrebné vyzdvihnúť hlavnú tému tejto správy: po roku 2012 posilniť, rozšíriť a zlepšiť fungovanie systému obchodovania s emisnými kvótami ako jedného z hlavných nástrojov na dosiahnutie cieľa EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov.

Súhlasím s touto správou najmä preto, lebo obchodovanie je zásadné pre dosiahnutie účinného rozdelenia, ktoré môže zaistiť environmentálnu efektívnosť systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami. Jeden plán na úrovni celej EÚ je vždy lepší ako 27 vnútroštátnych plánov. Okrem toho návrh zabezpečuje automatické a predvídateľné úpravy, ktoré môžu spĺňať požiadavky budúcej medzinárodnej dohody.

Charakteristickým znakom návrhu je zvýšenie voľných kvót, ktoré podľa môjho názoru nie je veľmi pozitívne. Netreba však zabúdať, že emisie sa budú každý rok znižovať.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Navrhovaná smernica o revízii systému EÚ na obchodovanie s emisiami predstavuje zlepšenie súčasného systému a je významná na celosvetovej úrovni. Vzhľadom na to som správu pani Doylovej mohol podporiť.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. – (FI) Využijem túto príležitosť, aby som sa poďakovala váženým poslankyniam a váženým poslancom za posledné hlasovanie, v ktorom Európsky parlament jasne prejavil svoju podporu môjmu východiskovému modelu. Už dlho hovorím v jeho prospech a ako prvá som navrhla, aby sa uplatnil aj v obchodovaní s emisiami. Výbor pre priemysel, výskum a energetiku hlasoval tesným rozdielom proti, zatiaľ čo odmietnutie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín bolo výraznejšie. Život je plný prekvapení. Teraz, keď toto východisko prešlo v Rade, bude sa posudzovať ako kritérium.

Navyše to všetko prináša aj osoh. Pôvodnému návrhu Komisie a postoju, ktorý zaujal Výbor pre životné prostredie k obchodovaniu s emisiami chýbala rovnováha, keďže obidva stavali európsku produkciu do pozície, v ktorej sa dalo len ťažko súperiť na svetových trhoch bez osobitného prínosu k ochrane klímy. Znamenalo by to nielen stratu pracovných miest, ale aj environmentálnu nevýhodu, keďže by sa vyvíjal tlak na firmy, aby presunuli výrobu do krajín, kde nie sú emisné obmedzenia.

Rozhodnutie teraz otvorilo dvere rozumnejšiemu a ekologicky predvídavému prístupu. Všetko je však otvorené. Teraz uvidíme, kto bude mať naozaj osoh z vykonaných zlepšení.

Ciele v oblasti životného prostredia sú nemenné a náročné. Nie je to jednoduché pre priemysel, ale ani by to nemalo byť jednoduché.

V každom prípade nemá zmysel hovoriť o voľných emisných kvótach, pretože východiská – štandardy – sú ambiciózne. Také by aj mali byť. Inak nebudeme mať systém, ktorý by presvedčil spoločnosti, aby vstúpili do zápasu o technológiu produkujúcu najmenej emisií.

Sťažnosť environmentálnej loby, že balík bol oslabený, sa mi zdá prehnaná, keď zvážime, že ciele sa dodržiavajú a priemyselné odvetvia znižujú hornú hranicu emisií. Je to nezodpovedné konanie, ale nie každý má záujem prijať zodpovednosť. Stačí, že umlčíme svet.

  Jean Lambert (Verts/ALE), písomne. – Hlasovala som za túto správu napriek množstvu medzier, ktoré má, a výnimiek, ktoré udeľuje 10 novým členským štátom. Prečo hlasovať za nedokonalú správu? Pretože v porovnaní so súčasným systémom predstavuje určitý pokrok. Pre systém obchodovania s emisiami budeme mať zastrešenie na úrovni celej EÚ a členské štáty budú mať v tomto procese menšiu právomoc. Zachovala sa zásada plného obchodovania s povoleniami pre odvetvie výroby energie. Odvetvie leteckej dopravy dostalo iba malé percento nového prístupu k mechanizmu čistého rozvoja. Najväčším významom revidovaného systému je skutočnosť, že poskytuje štruktúru dôležitej súčasti dohody po Kjótskom protokole. Teraz máme systém, ku ktorému sa môžu pripojiť aj ostatné krajiny a ktoré môžu využiť na zníženie svojich emisií, ak vo fáze pred aukciou obmedzia určité faktory a stanovia si ambiciózne ciele. Použitie príjmov bude dôkladne sledované. Členské štáty sa nemôžu na ne pozerať iba ako na príspevok do svojej pokladnice. Musia byť využité na to, aby pomáhali pri prechode k trvalo udržateľnému hospodárstvu s nízkou produkciou CO2, ktoré svet potrebuje.

  David Martin (PSE), písomne. – Podporujem tento návrh, ktorý uvádza do rovnováhy ambiciózne ciele v oblasti zmeny klímy s potrebou posilňovať konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a chrániť pracovné miesta. Kvóty a aukcia emisných kreditov pre elektrárne bude existovať do roku 2013, keď budú mať všetky nové elektrárne kvóty predané. Pokiaľ ide o bežný priemysel, k zmene na plne vydražené kvóty dôjde v roku 2020. Hlasoval som sa túto správu, pretože z aukcie robí všeobecnú zásadu rozdelenia, obmedzuje množstvo kreditov pre mechanizmus čistého rozvoja a projekty spoločnej implementácie, ktoré si zariadenie môže kúpiť s cieľom kompenzovať svoje emisie, a pritom chráni spoločnosti pred presunom CO2.

  Eluned Morgan (PSE), písomne. – Podporujem túto správu, keďže som presvedčená, že zachováva environmentálnu celistvosť systému obchodovania s emisiami a predstavuje značné zlepšenie súčasného systému, pretože znečisťovateľ v budúcnosti zaplatí za právo vypúšťať emisie kúpou povolení. Cieľ znížiť emisie z európskych elektrární a ťažkého priemyslu do roku 2020 o minimálne 20 % je zachovaný. Ten bude automaticky zvýšený na 30-percentné zníženie v prípade medzinárodnej dohody dosiahnutej počas rokovaní OSN o zmene klímy v decembri 2009. Tiež som presvedčená, že medzi problematikou pracovných miest a životného prostredia sa dosiahla rovnováha, ktorá je v čase hospodárskeho poklesu životne dôležitá.

  Angelika Niebler (PPE-DE), písomne. – (DE) Rada by som poskytla nasledovné vysvetlenie hlasovania v mene delegácie Kresťansko-sociálnej únie Bavorska (CSU) v Európskom parlamente.

EÚ si stanovila ambiciózne ciele v oblasti ochrany klímy. Tie zahŕňajú 20-percentné zníženie emisií CO2 do roku 2020. Tieto ciele týkajúce sa ochrany klímy by nemali byť spochybňované.

Naše úsilie zamerané na boj so zmenou klímy musí byť prepojené so zámerom vypracovať jasné právne predpisy s cieľom zaistiť pre naše hospodárstvo bezpečnosť v oblasti plánovania. Európske hospodárstvo by zároveň nemalo byť znevýhodnené v medzinárodnej hospodárskej súťaži. Okrem toho musia byť v rámci EÚ vytvorené rovnaké podmienky.

Smernica, o ktorej sme dnes hlasovali a ktorá sa týka systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami nespĺňa ani jednu z týchto požiadaviek. Na objasnenie:

1. Niektoré priemyselné odvetvia môžu dostať výnimku z obchodovania s kvótami CO2 formou aukcie. Stále nemáme informácie o údajoch, ktoré majú byť použité na plnenie stanovených kritérií.

2. Či a do akej miery bude zariadenie odškodnené v súvislosti so zvyšovaním nákladov na energiu, sa bude rozhodovať iba na úrovni členských štátov a iba po úprave zákona EÚ o pomoci, a to od prípadu k prípadu.

3. Ak sa v Kodani v roku 2009 nepodarí dosiahnuť medzinárodnú dohodu, obchodovanie s kvótami CO2 bude pre mnohé odvetvia iba ďalšou príťažou, ktorú konkurenti mimo EÚ nemajú.

4. Väčšina členských štátov východnej Európy dostala výnimku, pokiaľ ide o obchodovanie s kvótami CO2 pre odvetvie energetiky. Nemecko sa týmto dostáva do nevýhodnej pozície, pretože na rozdiel od svojich východných susedov získava 48 % svojej elektrickej energie z tepelných elektrární.

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Nepodporujeme slová víťazstva jednotlivých vlád a Komisie v súvislosti s konečným kompromisom týkajúcim sa klimatického balíka. Pokus EÚ stáť na čele celosvetových snáh zameraných proti zmene klímy bol oslabený tlakom priemyselnej loby a konzervatívnych vlád.

Známy cieľ 20/2020 je dôležitým prvým krokom, ale úlohy, ktoré stanovuje, nie sú dostatočne ambiciózne. Tým, že Európske štáty majú možnosť od rozvojových krajín kupovať veľkú časť jednotiek znečisťovania, ktorá im „patrí“, sa historická zodpovednosť západného sveta cynicky presúva na chudobnejšie obyvateľstvo tejto planéty. Zdá sa, že vlády v zásade nechápu, aká vážna je táto situácia.

Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica neskladá svoje zbrane. Stotožňujeme sa s obavami mimovládnych organizácií z oblasti životného prostredia a budeme aj naďalej požadovať ambicióznejšie ciele týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov, podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj záväzného dlhodobého plánu pre ďalšie znižovanie emisií po rokovaniach v Kodani.

  Herbert Reul (PPE-DE), písomne. – (DE) Hlasoval som proti tomuto zjednotenému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, keďže podľa mňa ako poslanca práva Európskeho parlamentu neboli uplatnené. Parlament nikdy nedostal príležitosť vytvoriť si názor. Namiesto toho mu v skutočnosti zostala iba možnosť výberu medzi prijatím alebo odmietnutím kompromisu Rady. To nie je v súlade s pravidlami spolurozhodovacieho postupu, ktorý má zaručiť rovnosť oboch zákonodarných orgánov.

Mám tiež mnoho výhrad voči tomuto kompromisu z hľadiska jeho obsahu. Bude napríklad viesť k vážnym deformáciám trhu v rámci EÚ a na spotrebiteľov uvalí nežiaducu príťaž. V dôsledku prílišného chvatu pri prijímaní reformy sa do úvahy nebrali alternatívne systémy, ktoré by pomohli dosiahnuť požadované zníženie. Skutočnosť, že v čase prijatia sa ani zďaleka nepreskúmali hospodárske dôsledky pre spotrebiteľskú kúpnu silu, iba jasnejšie svedčí o tom, aký nepremyslený je tento kompromis. Väčšina v Európskom parlamente nesie časť zodpovednosti za vstup tohto kompromisu do platnosti aj voči budúcim generáciám.

Alternatívy boli dostupné. Umožnili by, aby boli ciele zníženia dosiahnuté za zlomok nákladov, o ktorých teraz hovoríme. Takáto stratégia škodí nielen hospodárstvu, ale aj reputácii EÚ.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – Cieľ znížiť emisie z európskych elektrární a ťažkého priemyslu minimálne o 20 % do roku 2020 a v prípade, že bude počas klimatických rokovaní OSN v Kodani v decembri 2009 dosiahnutá medzinárodná dohoda, až o 30 %, treba privítať.

  Thomas Ulmer (PPE-DE), písomne. – (DE) Plne podporujem úsilie znížiť emisie prispievajúce ku zmene klímy, ktorú pravdepodobne spôsobili ľudia svojou činnosťou. Napriek tomu sme nepodporili kompromis týkajúci sa systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami, ktorý bol výsledkom rokovaní. Prijímanie zákonov v chvate je neprijateľné a nedemokratické. Príliš rýchly legislatívny postup a skutočnosť, že dokumenty Rady boli predložené iba pred niekoľkými dňami, podľa mňa znamenali, že nebolo možné odborne preskúmať a posúdiť tieto dokumenty a tým pripraviť náležitý právny predpis. Celé je to ešte neprijateľnejšie, ak zvážime, že tento právny predpis uvaľuje na európsku verejnosť zvlášť veľké bremeno. Podľa niekoľkých štúdií balík opatrení pre oblasť zmeny klímy a oblasť energie z obnoviteľných zdrojov stojí približne 70 až 100 miliárd EUR. Hrozí, že celé priemyselné odvetvia sa budú sťahovať do iných častí sveta. Nemohli sme v rámci rýchleho postupu schváliť balík takéhoto rozsahu. Takéto dôležité legislatívne návrhy sa musia formovať v rámci dobre organizovaného postupu v niekoľkých čítaniach.

  Anders Wijkman (PPE-DE), písomne. – (SV) Zrevidovanie obchodovania s emisiami je krok vpred v porovnaní so súčasnými pravidlami. Emisné kvóty budú postupne odpredané priemyselným odvetviam formou aukcie namiesto toho, aby boli odovzdané bezplatne tak, ako je to dnes.

EÚ je preto odhodlaná upraviť cieľ v oblasti klímy z 20-percentného zníženia do roku 2020 na 30 percent v prípade úspešnej dohody o klíme v Kodani budúci rok. Vyzýva tiež členské štáty, aby použili svoje príjmy z aukcie na opatrenia zamerané na ochranu klímy v Európe alebo inde.

Bohužiaľ, tento kompromis je príliš nedostačujúci pre úroveň ambície, ktorú si táto situácia vyžaduje. Namiesto plného obchodovania s emisiami formou aukcie už od začiatku bude zavedené postupné obchodovanie formou aukcie. Toto zmiernenie znižuje stimuly pre vývoj nových technológií s nízkou emisiou uhlíka. Tiež znižuje príjmy, ktoré sú dôležité, ak má EÚ pomáhať rozvojovým krajinám investovať do ekologických technológií, prispôsobiť sa zmene klímy a chrániť tropické lesy.

Zároveň ak sa polovica zníženia emisií dá dosiahnuť prostredníctvom znížení v tretích krajinách, systém obchodovania s emisnými kvótami bude mať v období do roku 2020 iba obmedzený účinok.

Napriek týmto nedostatkom by bolo nepredstaviteľné hlasovať proti. Nechcem riskovať ohrozenie celej smernice, ktorá v porovnaní so súčasnou situáciou obsahuje pozitívne aspekty.

– Správa: Satu Hassi (A6-0411/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. – (SV) My švédski sociálni demokrati sme sa rozhodli hlasovať proti tomuto kompromisu o rozdelení zodpovednosti, pretože sa domnievame, že je neprijateľné, aby v rámci EÚ neprebehla ani len polovica zníženia emisií. Domnievame sa, že to zvyšku sveta, ktorý očakáva, že Európa prevezme iniciatívu v oblasti klimatickej adaptácie, vysiela zlý signál. Máme tiež obavy, že EÚ týmto neposkytla podnet na vývoj ekologickej technológie. Sme presvedčení, že táto technológia je nevyhnutná pre zamestnanosť a blaho Európy.

  Avril Doyle (PPE-DE), písomne. – Táto správa sa týka zavedenia diferencovaných cieľov v 27 štátoch EÚ na obdobie rokov 2013 až 2020 týkajúcich sa znižovania emisií skleníkových plynov v odvetviach hospodárstva, ktoré nepatria do systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami. Tieto ciele členských štátov sa pohybujú v rozmedzí od + 20 % do – 20 % v porovnaní s emisiami týchto odvetví v roku 2005 s tým, že cieľ stanovený pre Írsko je – 20 %.

Po zrátaní predstavuje systém obchodovania s emisnými kvótami a spoločné úsilie spolu 100-percentné zníženie emisií CO2, ktoré musí každý štát do roku 2020 dosiahnuť.

Írsko víta zaradenie intenzívnejších opatrení týkajúcich sa zachytávania a skladovanie uhlíka, a to najmä zásobárne uhlíka v rámci scenára – 20 %, pretože sme jedinou krajinou v EÚ, ktorá má viac hovädzieho dobytka ako obyvateľov. Spolu s dostatočným nákladovo efektívnym kompenzovaním obchodovania s emisiami medzi členskými štátmi, hoci to nebude ľahké, môžeme dosiahnuť cieľ 20-percentného zníženia bez toho, aby sme zredukovali počet hovädzieho dobytka.

Pre niektoré krajiny budú revidované predpisy týkajúce sa ETS výzvou, pre iné zasa ciele v oblasti spoločného úsilia. Írsko patrí do druhej kategórie.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Súhlasíme s potrebou znížiť emisie skleníkových plynov, ako aj so zavedením systému slúžiaceho na tento účel. Máme však veľmi vážne pochybnosti v súvislosti s navrhovaným systémom, ktorý, hoci sa uvádza, že vychádza z princípu solidarity medzi členskými štátmi a potreby trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, trvá na tom, aby krajiny platili zo svojich vnútroštátnych rozpočtov, a nie z rozpočtu Spoločenstva, a to na základe odlišných podmienok rozvoja, v ktorých sa nachádzajú.

Umožnením prenosu emisií medzi členskými štátmi prostredníctvom obchodovania alebo využitia trhových sprostredkovateľov vznikajú mechanizmy, ktoré zvýšia existujúce rozdiely v hospodárskej sile členských štátov v prospech hlavných mocností.

Okrem toho bude podstatná časť tohto úsilia presunutá do tretích krajín a tým dôjde k zvýšeniu tlaku na najmenej rozvinuté krajiny, aby sa otvorením svojich hospodárstiev investíciám podnikov Spoločenstva vzdali časti svojej nezávislosti výmenou za túto pseudopomoc. Všetky tieto opatrenia majú vyvíjať tlak s cieľom dosiahnuť medzinárodnú dohodu, ktorá v kontexte krutej hospodárskej krízy vyzdvihne kapitalistický pohľad na túto environmentálnu problematiku.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. – (PT) S ohľadom na kroky EÚ zamerané proti zmene klímy v budúcej medzinárodnej dohode, ktorá má nahradiť Kjótsky protokol, je nevyhnutné, aby EÚ dala svetu jasný signál a zaviazala sa účinne znižovať emisie skleníkových plynov.

Návrh Komisie do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov o 10 % v porovnaní s hodnotami v roku 2005 pre odvetvia, ktoré nie sú zahrnuté v systéme EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami, je preto mimoriadne významný.

Podľa môjho názoru sú ciele stanovené pre jednotlivé členské štáty na základe hlavného kritéria, ktorým je HDP na obyvateľa, spravodlivé.

Kompromis dosiahnutý medzi Európskym parlamentom a Radou, aj keď nie je ideálny (napríklad preto, lebo umožňuje nadmerné využívanie nástrojov flexibility), je celkovo vyvážený a z toho dôvodu som hlasoval za túto správu.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som proti správe pani Hassiovej. Ustanovenia, ktoré dovoľujú členským štátom prostredníctvom outsourcingu presunúť 80 % zníženia emisií, umožnia bohatým krajinám pokračovať v neudržateľných praktikách na úkor chudobnejších rozvojových krajín. To nie je situácia, ktorú by mala EÚ podporovať.

  Jean Lambert (Verts/ALE), písomne. – Neochotne som hlasovala proti tejto správe. Pani spravodajkyni sa podarilo pokryť niekoľko dôležitých faktorov. V legislatívnom znení sa teraz nachádza zmienka o 30-percentnom záväznom cieli zníženia skleníkových plynov. Veda hovorí, že do roku 2020 to predstavuje nevyhnutné minimum. Financovanie zníženia skleníkových plynov v rozvojových krajinách má umožniť dosiahnuť cieľ +2 °C. Dúfajme, že tieto krajiny uvidia skutočné peniaze a nielen pekné sľuby. Teraz máme termín, pokiaľ ide o zavedenie cieľa na zníženie emisií z námornej dopravy a mnoho ďalších menších, ale pozitívnych opatrení. Nemohla som však hlasovať za 80-percentné využitie mechanizmov čistého rozvoja (CDM), ktoré môžu členské štáty uplatňovať v tretích krajinách namiesto toho, aby sa sústredili na zníženie emisií na svojom území. Postup hlasovania, ktorý bol dnes použitý, znamená, že tento konkrétny návrh nemohol byť Parlamentom preverený ako celok. Naše národné vlády opäť ľahko vyviazli a bremeno sme presunuli na tretie krajiny, ktoré majú robiť našu prácu. Toto nemôžeme podporiť.

  Stavros Lambrinidis (PSE) , písomne. – (EL) Skupina PASOK (Panhelenistické socialistické hnutie) podporuje okrem iného obsah pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 44 a bude hlasovať proti samostatnému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 7 s cieľom zaistiť, aby bolo minimálne 50 % zníženia emisií dosiahnutých krokmi v rámci EÚ. EÚ musí zostať dôveryhodným partnerom v príprave na svetové rokovania bez toho, aby na rozvojové krajiny presunula bremeno snáh zameraných na zníženie emisií.

  David Martin (PSE), písomne. – Podporujem túto správu, ktorá členským štátom stanovuje záväzné ciele zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov v oblastiach hospodárstva, ktoré nie sú pokryté ETS (systém obchodovania s emisnými kvótami), čo pre komplexný systém predstavuje skutočný pokrok. 10-percentný cieľ pre odvetvia nepatriace do ETS sa delí medzi členskými štátmi na základe HDP na obyvateľa. Umožní to spravodlivé rozdelenie snáh a zaistí, aby zrýchlený rast v chudobnejších krajinách mohol pokračovať. Podporujem túto správu, ktorá zavádza dlhodobý cieľ zameraný na zníženie emisií o najmenej 50 % do roku 2035 a o 60 % do roku 2050 v porovnaní s úrovňami v roku 1990, pretože sa zaoberá dlhodobými aj krátkodobými cieľmi v súlade s cieľmi programu Čistý vzduch. Správa zahŕňa aj záväzok zníženia vonkajších emisií, čo prinesie finančnú podporu rozvojovým krajinám pri znižovaní ich emisií. Žiadna krajina by nemala zostať pozadu. Rozvojové krajiny dostávajú finančnú podporu, ktorú potrebujú, aby mohli byť celosvetové opatrenia zamerané na zmenu klímy čo najúčinnejšie.

  Daciana Octavia Sârbu (PSE), písomne. – (RO) Od samého začiatku som podporovala návrh automaticky prejsť z cieľa 20 % na cieľ 30 % v prípade podpisu medzinárodnej dohody. Minulotýždňové rokovania viedli k dosiahnutiu kompromisu, podľa ktorého má byť spôsob prechodu na túto úroveň založený na novom postupe.

Toto rozhodnutie bolo prijaté ako preventívne opatrenie, ktoré zohľadňuje možnosť zvýšenia cien uhlíka v budúcnosti. Potešila ma skutočnosť, že 30-percentný cieľ zostane prioritou, aby sa predišlo priemernému zvyšovania teploty o viac ako 2 °C tak, ako to bolo uvedené na zasadaní Európskej rady v marci 2007. Medzinárodná dohoda je odrazom globálneho úsilia zameraného na boj proti zmene klímy, ako aj na prispôsobenie sa tejto zmene, a finančná pomoc poskytnutá rozvojovým krajinám bude pre nich stimulom v snahe znížiť emisie skleníkových plynov.

S cieľom zachovať si svoju dôveryhodnosť, pokiaľ ide o poskytovanie pomoci rozvojovým krajinám, musí Európska únia zabezpečiť, aby financovanie projektov v oblasti mechanizmov čistého rozvoja napomáhalo udržateľný rozvoj týchto krajín a aby sa časť príjmov pochádzajúcich z obchodovania s emisnými kreditmi použila na ich podporu.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Hoci som hlasoval proti tomuto dosiahnutému kompromisu, nijakým spôsobom to neuberá z môjho uznania práce, ktorú v tomto ohľade urobila pani Hassiová. Vzhľadom na to, že dohoda umožňuje, aby takmer 80 % tohto úsilia bolo realizovaných v tretích krajinách, považujem kompromis za neprijateľný.

Rýchly výpočet mi napovedá, že Belgicko bude môcť realizovať 50 % až 60 % požadovaného úsilia mimo Európskej únie. Týka sa to dôležitých odvetví vrátane stavebníctva a dopravy. Je hospodársky absurdné investovať niekoľko miliónov EUR prostredníctvom mechanizmov čistého rozvoja (CDM) v zahraničí, ak vaša vlastná krajina musí ešte vynaložiť značné úsilie na dôkladné zateplenie budov alebo návrh dopravnej politiky zameranej na mobilitu s nízkymi emisiami uhlíka. Okrem toho neexistuje vôbec žiadna záruka, že projekty, do ktorých sa investuje v zahraničí, sú kvalitné.

Navyše si nemôžeme byť istí, že investície prostredníctvom CDM sú prínosom. Je tiež neetické kupovať si najmenšiu námahu v tretích krajinách. Je to spôsob nového kolonializmu, ktorý skutočne kompromituje postavenie týchto tretích krajín tým, že neskôr budú musieť vynakladať dodatočné a oveľa drahšie úsilie.

  Anders Wijkman (PPE-DE), písomne. – (SV) Rozhodol som sa zdržať hlasovania o smernici týkajúcej sa spoločného úsilia. Dôvodom je skutočnosť, že ak EÚ môže do roku 2020 dosiahnuť okolo 70 % tohto zníženia v krajinách mimo nej, potom to zvyšku sveta vysiela zlé signály.

Väčšie úsilie je potrebné s cieľom pomôcť rozvojovým krajinám investovať do nízkouhlíkových technológií. V prvom rade by táto podpora nemala byť náhradou znížení na domácej pôde, ale skôr by mala predstavovať čosi navyše. Nemôžeme si dovoliť, ale ani nemáme čas vyberať si, či by sme mali alebo nemali zabrániť nebezpečným zmenám klímy.

Oddialenie nevyhnutnej úpravy na domácej pôde na obdobie po roku 2020 je kontraproduktívne. Musíme začať teraz, ak máme mať možnosť do roku 2050 dosiahnuť úroveň emisií niekde okolo nuly. Priemysel potrebuje solídne stimuly na realizáciu nevyhnutných úprav týkajúcich sa energetiky, dopravy, stavebníctva, priemyselnej výroby a podobne.

Návrh pre neobchodné odvetvia je v týchto ohľadoch príliš slabý. Z tohto dôvodu som sa rozhodol zdržať sa hlasovania o tejto súčasti balíka. Hlasovanie proti by ohrozilo celý balík a toto riziko som nechcel niesť. V porovnaní so súčasným stavom smernica obsahuje množstvo pozitív. Predovšetkým je to prvý právny predpis vo svete stanovujúci záväzné zníženia pre všetky odvetvia, ktoré nie sú zahrnuté v systéme obchodovania s emisiami.

– Správa: Chris Davies (A6-0414/2008)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Klimatický a energetický balík tiež zahŕňa návrh smernice o zachytávaní a skladovaní uhlíka. Cieľom geologického ukladania je poskytnúť alternatívu k vypúšťaniu CO2 do atmosféry prostredníctvom jeho trvalého zadržania pod zemou.

Komisia navrhuje, aby sa už pri výstavbe nových elektrární počítalo so zariadeniami na zachytávanie uhlíka. Napriek tomu, že táto technológia je predmetom diskusie, môže pomôcť dosiahnuť záporné emisie a doplniť obnoviteľnú energiu. Pán spravodajca sa však domnieva, že prioritou musí byť jej využitie na riešenie problému týkajúceho sa uhlia, ktoré zodpovedá za 24 % emisií CO2 v Európe.

Hoci sme o niektorých doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch mali pochybnosti, hlasovali sme za postoj Európskeho parlamentu. Tento postoj však považujeme za nadmerne regulačný, a to najmä pokiaľ ide o nezávislosť členských štátov predovšetkým v oblasti, kde je úroveň vedeckých a technických poznatkov stále obmedzená. Mrzí nás, že sa nevyzdvihuje význam úsilia v oblasti výskumu, rozvoja a demonštrácie, ktoré ešte treba vynaložiť. Z tohto dôvodu, ak v nasledujúcich rokoch nebude schválené výrazné verejné financovanie, sú odporúčané časové harmonogramy príliš ambiciózne.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. – (PT) Technológia zachytávania a ukladania uhlíka (CCS) je ako prostriedok na zmiernenie zmeny klímy veľmi sľubná. Nemala by sa však stať dôvodom na spomalenie a zníženie úsilia vynaloženého na dosiahnutie ekologickejšej výroby európskej elektrickej energie.

Správa pána Daviesa je vyvážená a kompromis dosiahnutý medzi Európskym parlamentom a Radou dokonale spĺňa potreby EÚ.

Realizácia dvanástich demonštračných projektov je zvlášť významná. Ich strednodobé výsledky pomôžu EÚ zaviesť túto technológiu hospodárnejším a k životnému prostrediu šetrnejším spôsobom.

A na záver, vzhľadom na množstvo pochybností, ktoré sa stále objavujú najmä vzhľadom na neistotu v súvislosti s existenciou náležitých skládok v jednotlivých členských štátoch, za veľmi pozitívnu považujem možnosť revízie otázky vývozu CO2 do tretích krajín (článok 35a odsek 2), ako aj otázku nenútenia hospodárskych prevádzkovateľov, aby uplatňovali technológiu CCS (článok 32).

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu pána Daviesa o ukladaní oxidu uhličitého. CCS (zachytávanie a ukladanie uhlíka) je rozvíjajúca sa technológia, a preto je pre hodnotenie jej potenciálu v boji proti globálnemu otepľovaniu nevyhnutný ďalší výskum. Navrhovaná smernica poskytuje pevný právny základ, na ktorom môže byť technológia budovaná, a ja si myslím, že Škótsko bude v rozvoji tohto odvetvia hrať dôležitú úlohu.

  David Martin (PSE), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá zaistí vysokú úroveň bezpečnosti pre zdravie ľudí a životné prostredie. Smernica o zachytávaní a ukladaní uhlíka (CCS) zavádza právny rámec pre využívanie novej technológie vrátane dôležitých podmienok bezpečnosti. Má to význam nielen pre ochranu životného prostredia, ale aj v súvislosti so zaručením právnej istoty investorom pri rozvoji nových projektov.

Je však veľmi dôležité, aby táto správa nebola príčinou nášho odklonu od hlavného cieľa, ktorým je ďalšie využívanie obnoviteľných zdrojov a zlepšenie energetickej účinnosti.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Podpora nových technológií v oblasti ukladania oxidu uhličitého, ktorý má vplyv na zmenu klímy, nesmie byť na úkor zabehnutých technológií, ktoré sa ukázali ako fungujúce. Napríklad nedotknuté slatiny absorbujú oxid uhličitý, metán a oxid dusný, zatiaľ čo ťažba rašeliny a odvodňovanie slatín ich mení na významných producentov skleníkových plynov. Vypaľovanie tropických lesov zamerané na produkciu biopalív tiež vychyľuje klimatickú rovnováhu nesprávnym smerom.

Mali by sme sa poučiť z tohto biopalivového dobrodružstva, pretože aj dobré úmysly sa môžu stať vlastnými gólmi. Nové technológie nie sú ani zďaleka vyvinuté a dôsledky sú nepredvídateľné. Práve z tohto dôvodu som sa dnes zdržal hlasovania.

  Eluned Morgan (PSE), písomne.– Skutočnosť, že do správy je začlenený aj fond poskytujúci 9 miliárd EUR na vyčistenie uhoľných elektrární prostredníctvom rozvoja systému zachytávania a ukladania uhlíka (CCS), ponúka podnetné príležitosti pre waleský uhoľný priemysel. Túto možnosť treba využiť a z Walesu urobiť lídra v oblasti novej technológie, ako aj uvoľniť potenciál lukratívneho vývozného trhu. Je nevyhnutné, aby Európa prebrala v tejto oblasti vedenie, keďže riešenie tohto problému je rozhodujúce, a to najmä vtedy, keď sa očakáva, že produkcia uhlia v nasledujúcich 20 rokoch celosvetovo narastie o 60 %.

  Daciana Octavia Sârbu (PSE), písomne. – (RO) Podpora technológií na zachytávanie a geologické ukladanie oxidu uhličitého pomôže diverzifikovať účinnú energiu a podporovať boj proti zmene klímy. Ak chceme dosiahnuť 50-percentné zníženie emisií CO2 do roku 2050, využitie energie z obnoviteľných zdrojov je bez zváženia projektov CCS (zachytávanie a ukladanie uhlíka) nedostačujúce na dosiahnutie tohto cieľa.

Pre Európsku úniu to bude problém, ak zoberieme do úvahy zvýšené náklady spojené s kapitálovými investíciami do zariadenia na zachytávanie a ukladanie uhlíka. Tie však klesnú, keďže sa bude toto zariadenie vo veľkej miere používať. Z tohto dôvodu nie sú demonštračné projekty povinné. Vo veľkej miere totiž závisia od ceny uhlíka, ako aj technológie. EÚ urobila významný krok v hľadaní alternatívnych riešení, ktoré pomôžu znížiť úroveň skleníkových plynov. Realizácia týchto budúcich projektov skutočne povzbudí aj ostatné krajiny mimo EÚ k využívaniu tieto technológie.

– Správa: Dorette Corbey (A6-0496/2007)

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. – Jedným z najekologickejších spôsobov dopravy je vodná doprava. Správa sa týka plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy. Domnievam sa však, že tento spôsob dopravy nemožno vyčleniť z väčšieho obrazu námornej dopravy. Existujú dva druhy vodnej dopravy, a to vnútrozemská a námorná doprava, a obidve sú energeticky účinné.

Vodná preprava tovaru produkuje zhruba jedno percento (1 %) z množstva oxidu uhličitého, ktoré by vzniklo pri leteckej preprave toho istého tovaru do rovnakej vzdialenosti.

Pri príprave nariadení, ktoré majú vplyv na tento druh dopravy, musíme byť teda opatrní. Nesmieme zaťažiť toto odvetvie, pokiaľ ide o nákladné lode a lode vnútrozemskej vodnej dopravy, ako aj riečne člny, pretože konečný výsledok môže byť presným opakom našich zámerov. Ak nebude vodná a námorná doprava konkurencieschopná, stáli zákazníci sa obrátia na iný druh dopravy. Všetky ostatné možnosti zanechávajú väčšiu uhlíkovú stopu. Nakoniec by sme namiesto zníženia emisií skleníkových plynov zaviedli do praxe súbor pravidiel a nariadení, ktoré by zmarili všetky naše návrhy.

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu pani Dorette Corbeyovej o monitorovaní a znížení emisií skleníkových plynov z cestnej dopravy a vnútrozemskej vodnej dopravy, pretože sa domnievam, že zlepšenie kvality ovzdušia a zníženie emisií skleníkových plynov sú dva rozhodujúce aspekty riešenia zmeny klímy a obmedzenia zdravotných rizík.

Som presvedčená, že prijatie tejto smernice je veľmi dôležité. Prispeje k zníženiu CO2 v odvetví dopravy, a to povzbudením rozvoja ekologických technológií a stanovením špecifických požiadaviek pre uhlíkové emisie pochádzajúce z výrobného procesu.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Cieľom tejto správy, ktorá predstavuje súčasť klimatického a energetického balíka, je zlepšiť kvalitu ovzdušia a napomáhať boj proti zmene klímy znižovaním emisií skleníkových plynov pochádzajúcich z pohonných látok, ktoré sa používajú v odvetví dopravy. Doteraz táto smernica upravovala iba kvalitu pohonných látok. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh zavádza povinné zníženie skleníkových plynov pochádzajúcich z pohonných látok.

Celkovo odviedla pani spravodajkyňa dobrú prácu. Vypracovala pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré považujeme za pozitívne a ktoré sú správne a patrične odôvodnené. Zameriavajú sa na zabezpečenie maximálnej účinnosti, ako aj rovnocenných podmienok hospodárskej súťaže prostredníctvom ambicióznych, ale rozumných cieľov. Okrem toho je dôležité, aby bola táto smernica v zmysle technológie neutrálna, a to tým, že by nemala podporovať využitie žiadneho konkrétneho paliva, prípadne technológie.

Preto sme za ňu hlasovali.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. – (PT) Táto správa je veľmi dôležitá, pretože sa v rámci jedného dokumentu najprv zameriava na zlepšenie kvality ovzdušia znížením jeho znečistenia najmä emisiami vysoko toxických a znečisťujúcich látok a potom na boj proti zmene klímy znížením emisií skleníkových plynov z pohonných látok používaných v odvetví dopravy.

Po prvý raz bol cieľ zníženia uplatnený pre jeden výrobok (pohonnú látku), a to na základe analýzy životného cyklu (ťažba, výroba, doprava, distribúcia a konečné použitie), čo naznačuje význam tejto smernice.

Som spokojný s dohodou dosiahnutou medzi Parlamentom a Radou a rád by som vyzdvihol skutočnosť, že v oblasti výroby a využitia biopalív je zaručená trvalá udržateľnosť. Je to rozhodujúce z hľadiska úspešnosti tejto smernice.

Smernica o kvalite pohonných látok sa stane kľúčovým nástrojom v boji proti zmene klímy.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu pani Corbeyovej. Európa zohráva rozhodujúcu úlohu v globálnom znižovaní skleníkových plynov a zavedenie záväzných úloh pre dodávateľov pohonných látok bude dôležitou súčasťou tohto zníženia.

  Erika Mann (PSE), písomne. – V tomto vysvetlení hlasovania by som chcela zablahoželať pani spravodajkyni smernice o kvalite palív Dorette Corbeyovej. Do konečného kompromisu sa jej podarilo začleniť mnoho požiadaviek tohto Parlamentu.

Európska únia musí zakladať svoje stratégie a nariadenia na solídnych vedeckých dôkazoch. Týka sa to rovnako právnych predpisov EÚ, ako aj obchodných záväzkov EÚ. Ako členka Výboru pre obchod si musím často vypočuť reakcie obchodných partnerov, keď sa ukazuje, že nariadenia EÚ vychádzajú skôr zo svojvoľných alebo politických postupov namiesto vedeckých záverov.

Z tohto dôvodu ma potešilo, že revidovaná smernica o kvalite palív nezahŕňa prvotný návrh zákazu používania palivovej prísady MMT. Revidovaná smernica umožňuje ďalšie používanie MMT, a to na základe vedeckých záverov, ku ktorým dospeli najväčší obchodní partneri vrátane Spojených štátov a Kanady. A čo je dôležité, revidovaná smernica vyžaduje od EÚ vedecký prieskum. Som pevne presvedčená, že obmedzenia týkajúce sa využívania MMT musia byť vedecky podložené. Vyžadujú si to právne predpisy EÚ a tiež medzinárodné právne predpisy.

Vzhľadom na to, že ostatné krajiny často vytvárajú svoje palivové normy podľa vzoru noriem vyvinutých v Európe, je nevyhnutné, aby EÚ zabezpečila, že nariadenia o palivách sa budú pevne opierať o vedecké dôkazy.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) V snahe znížiť emisie skleníkových plynov dotujeme nákup tropických biopalív. Naše záväzky vyplývajúce z Kjótskeho protokolu plníme teda iba povrchne a v skutočnosti celý problém ešte zhoršujeme. Ak zvážime, že podľa štúdií až 46 % existujúceho uhlíka absorbujú tropické lesy a 25 % celkových emisií uhlíka pochádza z odlesňovania, výpočty EÚ sú úplne nesprávne.

V celej diskusii o emisiách oxidu uhličitého sme prestali brať ohľad na celkový obraz situácie, keďže do úvahy treba brať napríklad aj emisie skleníkových plynov zo spaľovania dreva. Okrem toho nie je doteraz úplne jasné, do akej miery sú súčasné motorové systémy vhodné na používanie biopalív. Celý tento systém je pripravený iba spolovice, a preto som sa zdržal hlasovania o tejto správe.

– Správa: Guido Sacconi (A6-0419/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. – (SV) Sme kritickí voči návrhu emisných noriem pre osobné automobily. Uvítali by sme ambicióznejší návrh s prísnejšími pokutami, kratším obdobím zavedenia a jasnejšie stanoveným dlhodobým cieľom. Tiež sme kritickí voči skutočnosti, že úľava na etanol bola znížená natoľko, že už takmer nepredstavuje žiadny stimul pre investície napriek tomu, že etanol prispieva k zníženiu emisií.

Jednako sme sa rozhodli hlasovať za návrh ako celok, pretože sa domnievame, že odmietnutie by viedlo k ešte neskoršiemu zavedeniu environmentálnych nariadení pre automobilový priemysel.

  Jean Marie Beaupuy (ALDE), písomne. – (FR) Pokiaľ ide o správu pána Sacconiho o emisných normách nových osobných automobilov, hlasoval som proti predloženému návrhu, aby som verejne vyjadril svoju ľútosť nad tým, že sme nedosiahli dohodu, ktorá by bola priaznivejšia pre životné prostredie. Napriek tomu by som chcel, aby nám pozitívne hlasovanie väčšiny poslancov umožnilo rýchlo pripraviť počiatočný súbor odpovedí a potom, počas nadchádzajúcich rokov, nás viedlo k rozhodnutiam, ktoré uvedú potreby našej planéty do súladu s potrebami hospodárstva, a to najmä s ohľadom na situáciu v automobilovom priemysle.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Kompromis v navrhnutej podobe nie je uspokojivou odpoveďou.

Mrzí ma, že cieľ znížiť emisie CO2 z automobilov nezodpovedá požiadavkám, o ktoré sa usiloval náš Parlament. Navyše je tento cieľ predmetom hodnotenia vplyvu. Tieto dve rozhodnutia nejdú správnym smerom. Práve naopak, z dlhodobého aj krátkodobého hľadiska potrebujeme prísne emisné normy a tie musia zostať nemenné.

Špecifický cieľ týkajúci sa zníženia emisií, ktoré spôsobujú výrobcovia, bude penalizovať presne tých, ktorí sú najčestnejší. Systém pokutovania v prípade nesplnenia týchto cieľov je nepriaznivý pre tých, ktorí vyvinuli vozidlá šetrnejšie k životnému prostrediu. Paradoxom tohto právneho predpisu je skutočnosť, že pokutuje tých, ktorí znečisťujú najmenej. V skutočnosti by mal uznať a podporovať úsilie tých najpoctivejších.

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu pána Sacconiho o výkonových emisných normách nových osobných automobilov. Vzhľadom na skutočnosť, že cestná doprava zodpovedá za 12 % všetkých emisií oxidu uhličitého v Európskej únii, považujem toto nariadenie aj napriek tomu, že nie je súčasťou klimatického a energetického balíka, za dôležité. Prispeje k tomu, aby EÚ do roku 2020 splnila svoj cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 20 %.

Blahoželám pánovi spravodajcovi k rozhodujúcej úlohe, ktorú zohral v rokovaniach s Radou a Európskou komisiou. Tie vyvrcholili solídnou a vyváženou dohodou, z ktorej bude mať prospech automobilový priemysel a tiež spotrebitelia a ktorá prispeje k ochrane životného prostredia. Je to teda ambiciózny, ale zároveň aj pružný model, pretože sa snaží o splnenie cieľov zameraných na zníženie znečisťujúcich emisií a zároveň umožňuje podnikom v automobilovom priemysle, aby sa postupne prispôsobovali.

  Anne Ferreira (PSE), písomne. – (FR) Zdržala som sa hlasovania o správe týkajúcej sa emisií CO2 z osobných automobilov, keďže si myslím, že nedostatočne zohľadňuje dosah vozového parku na zmenu klímy.

Podporu mali získať ambicióznejšie ciele, ako napríklad tie, ktoré boli prijaté v rámci Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Tieto ciele by nemali negatívny vplyv na európsky automobilový priemysel.

Slabý predaj automobilov zaznamenaný tento rok súvisí predovšetkým s kúpnou silou francúzskych a európskych obyvateľov a určite nie s právnym predpisom, ktorý už vlastne neplatí.

A okrem toho nesmieme zabúdať, že časť pokút sa vráti do automobilových podnikov s cieľom pomôcť pri financovaní ich výskumných programov.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. – (PT) Odvetvie cestnej dopravy je druhým najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov v EÚ. Čo je dôležitejšie, je to odvetvie, v ktorom emisie neustále narastajú. Významný pokrok dosiahnutý vďaka automobilovej technológii nestačí neutralizovať dosah zvýšeného objemu dopravy a rozmerov vozidiel.

Návrh nariadenia sa drží tejto myšlienky, ako aj cieľov EÚ, a to najmä pokiaľ ide o zníženie emisií skleníkových plynov minimálne o 20 % do roku 2020.

Skutočnosť, že tento návrh umožňuje rozdelenie úsilia stanovením súboru špecifických cieľov pre každého výrobcu, je podľa môjho názoru príkladná.

Za zásadné tiež považujem pokuty, ktoré sa budú ukladať tým výrobcom, ktorí neplnia svoje ciele.

Celkove, ako aj pri zvážení súčasnej situácie, je dosiahnutá dohoda pre EÚ pozitívna. Z hľadiska dosiahnutia cieľov, ktoré si Európska únia stanovila v boji proti zmene klímy, bude toto nariadenie určite prínosom.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu pána Sacconiho o emisiách CO2 z nových automobilov. Hoci kompromis nejde tak ďaleko, ako by v ideálnom prípade mohol, stanovuje dôležité ciele výrobcom automobilov a bude hrať úlohu v boji proti globálnemu otepľovaniu.

  Stavros Lambrinidis (PSE) , písomne. (EL) Skupina PASOK (Panhelenistické socialistické hnutie) podporuje okrem iného obsah pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 50 s cieľom zaistiť, aby sa dlhodobý cieľ 95 gramov CO2/km stal od roku 2020 právne záväzným. Bude tiež hlasovať proti samostatnému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 2, pretože cieľ znížiť emisie z osobných automobilov musí byť dosiahnutý priamo, a to na prospech verejného zdravia a životného prostredia.

  Kurt Joachim Lauk (PPE-DE), písomne. – (DE) Rád by som v mene poslancov Kresťansko-demokratickej únie Nemecka (CDU) zo spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko poskytol nasledujúce vysvetlenie hlasovania. Hlasovali sme za návrh nariadenia napriek silným výhradám. Na jednej strane je správne naliehať na automobilový priemysel, aby znížil CO2, a preto sme aj za tento návrh hlasovali. Na druhej strane by sme chceli využiť túto príležitosť, aby sme v nasledujúcich troch bodoch objasnili svoje výhrady:

1. Navrhované prostriedky na dosiahnutie zníženia neukladajú rovnaké požiadavky všetkým európskym výrobcom, ale sa predovšetkým dotýkajú výrobcov veľkých vozidiel, ktorí sú tiež inovátormi. Nemeckých výrobcov to zasahuje tvrdšie ako ostatných výrobcov v EÚ.

2. Stále sa nevypracovalo žiadne hodnotenie vplyvu. Prvý návrh, ktorý stanovil 80-percentný sklon krivky limitnej hodnoty (na rozdiel od súčasného 60-percentného), bol stiahnutý.

3. Pokuty sú stanovené svojvoľne, a to najmä vo fáze 4. Bude to viesť k dvom odlišným cenovým hladinám pre CO2: k trhovej cene používanej na burze a cene stanovenej svojvoľne pre automobilový priemysel.

  David Martin (PSE), písomne. – Hlasoval som za toto nariadenie, ktoré je kľúčovou súčasťou balíka EÚ v oblasti zmeny klímy a ktoré prvýkrát stanovuje výrobcom právne požiadavky na zníženie emisií CO2 zo všetkých automobilov predávaných v EÚ bez ohľadu na to, kde sa vyrábajú. Priemerný nový vozový park by mal od roku 2012 dosiahnuť emisie CO2 predstavujúce 120 g CO2/km. Tento cieľ možno rozčleniť na 130 g CO2/km prostredníctvom zlepšení technológie motorov a ďalších 10 g by malo byť výsledkom takých ekologických inovácií ako nové návrhy klimatizácie. Toto nariadenie je pružné v tom, že umožňuje vypočítať cieľ pre výrobcu na základe priemeru v jeho vozovom parku, čo znamená, že ten môže kompenzovať viac znečisťujúce vozidlo menej znečisťujúcim.

  Eluned Morgan (PSE), písomne. – Uhlík pochádzajúci z dopravy tvorí 21 % našich uhlíkových emisií. Stanovenie ambicióznych cieľov pre automobilový priemysel je teda nevyhnutné na to, aby automobilový priemysel skutočne dodržal cieľ, ktorý v minulosti nesplnil. Stanovením vysokých noriem pre 500 miliónov potenciálnych zákazníkov v Európe budeme tiež určovať globálne normy, ktoré bude svet nasledovať. Vzhľadom na nadmernú kapacitu svetového automobilového priemyslu je nevyhnutné, aby sa Európa ujala vedenia vo výrobe ekologických automobilov, pretože tam pravdepodobne budú spotrebitelia v budúcnosti smerovať.

  Angelika Niebler (PPE-DE), písomne. – (DE) Súčasná hospodárska kríza zasiahla zvlášť automobilový priemysel. Väčšina nemeckých automobilových závodov vnútila pracovníkom povinné vianočné dovolenky už začiatkom decembra.

Nariadenie, ktoré sme dnes prijali, navyše podrobí nemecký, ale najmä bavorský automobilový priemysel tvrdej skúške odolnosti, ktorá si od neho vyžiada obrovské úsilie.

Z tohto dôvodu nás teší, že pre tento priemysel boli schválené početné prechodné pravidlá týkajúce sa dosiahnutia odsúhlasených cieľov zníženia emisií.

Napríklad požiadavky sa budú zavádzať postupne. Najprv, teda v roku 2012 bude musieť schválený cieľ hornej hranice 120 gramov CO2 na kilometer splniť 65 % nových automobilov schválených v EÚ. Do roku 2015 budú musieť tento cieľ splniť všetky nové automobily. Okrem toho má byť na začiatku povolená úľava až do siedmich gramov za ekologické inovácie, ako sú solárne strechy a úsporné klimatizačné systémy.

Je nám však ľúto, že správa svojimi pokutami za nedodržanie cieľových hodnôt vysiela zlý signál, keďže ich prekročenie o 4 gramy alebo viac má za následok pokutu v hodnote 95 EUR za gram. V porovnaní s cenami CO2, ktoré platia v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami, je automobilový priemysel zaťažený zbytočne a nadmerne.

  Seán Ó Neachtain (UEN), písomne. – (GA) Stanovisko k tejto problematike som predložil Výboru pre dopravu. Výbor bol taký nejednotný, že sa nám nepodarilo schváliť žiadne znenie.

Podľa môjho názoru bola veľká časť textu Komisie rozumná a realistická, hoci chýbal jeden veľmi dôležitý aspekt, a to zaradenie strednodobých a dlhodobých cieľov do tohto právneho predpisu.

Samozrejme, chápem obavy týkajúce sa pracovných miest. Napriek tomu musíme byť ambiciózni. Našou povinnosťou je zachovať svet pre budúce generácie. Aby sme to dokázali, musíme byť pripravení prijímať ťažké rozhodnutia.

A tieto ekologické rozhodnutia nie sú nerealistické. V poslednom čase sa jasne ukázalo, že je potrebné do automobilového priemyslu zaviesť niektoré druhy reforiem. Environmentálna reforma, ktorú treba uskutočniť v súlade s ambicióznym právnym predpisom, nie je iba povinnosťou, ale aj príležitosťou, a to na zvýšenie podpory výskumu a rozvoja v automobilovom priemysle, ako aj na vytváranie pracovných miest a začatie novej éry v tomto odvetví. Trvalo udržateľný rozvoj nie je prínosom len pre túto planétu. Mohol by byť rozhodne na osoh aj hospodárstvu.

  Daciana Octavia Sârbu (PSE), písomne. – (RO) V rámci úsilia Európskej únie bojovať proti dosahu zmeny klímy sa nesmú prehliadať ani emisie vytvárané osobnými automobilmi a ani ich nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Európsky parlament a Rada sa dohodli, že do roku 2020 nesmie priemerná úroveň emisií nového vozového parku prekročiť 95 g CO2/km. V súčasnosti má automobilový priemysel záväzok znížiť emisie oxidu uhličitého na 140 g/km do roku 2008, a to ako súčasť dobrovoľnej dohody podpísanej v roku 1998. Vzhľadom na dobrovoľný charakter tohto cieľa bolo úsilie vynaložené na zníženie emisií zanedbateľné. Hodnota 186 g/km z roku 1995 klesla v roku 2004 iba na 163 g/km.

Nové nariadenie zavádza povinný systém znižovania emisií CO2 vrátane systému pokút pre tých, ktorí tento cieľ nesplnia, ako aj stimuly pre vytváranie inovatívnych technológií. Do roku 2014 bude normy spĺňať 80 % vozového parku a pokuta za každý gram prekračujúci hraničnú hodnotu bude po roku 2019 predstavovať 95 EUR. Konečný kompromis zaisťuje rovnováhu medzi potrebami spotrebiteľov, ochranou životného prostredia a trvalo udržateľnou priemyselnou stratégiou.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Hlasoval som proti kompromisu v správe pána Sacconiho o emisiách CO2 z automobilov. Je to hanebný dokument, na základe ktorého sa výrobcovia automobilov opäť vyhnú povinnosti vyrábať autá, ktoré spotrebujú menej a tiež menej znečisťujú. Tento dokument sa pripravoval viac ako 10 rokov. Najprv sa podarilo získať čas vďaka uzatvoreniu dobrovoľnej dohody, ktorá však nebola dodržaná. Dnešná dohoda je ďalším ukážkovým príkladom získavania času. Pokuty sú hanebne nízke.

Stanovilo sa, že do 1. januára 2020 sa musí uplatniť norma 95 g emisií CO2/km. V roku 1996 odvetvie odsúhlasilo maximálne emisie 140 g do roku 2008. Aká je však skutočnosť? Momentálne priemerné emisie dosahujú 162 g.

Je pravda, že vždy prevláda krátkodobé myslenie. Radšej platíme skorumpovaným alebo nedemokratickým režimom obrovské sumy dolárov, ako by sme investovali do ekologických a inovatívnych technológií. Argument, že nás k tomu núti hospodárska kríza, je klamlivý. Automobilový priemysel má budúcnosť iba vtedy, ak sa rozhodne pre energeticky účinné a neznečisťujúce automobily. Za svoje súčasné problémy spôsobené nesprávnymi a krátkodobými rozhodnutiami prijatými v minulosti nemôže viniť nikoho iného okrem seba.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne. – (RO) Hlasovala som za správu pána Sacconiho o výkonových emisných normách nových osobných automobilov.

Odvetvie cestnej dopravy zodpovedá za 70 % emisií skleníkových plynov vyprodukovaných celým odvetvím dopravy. Platí to najmä pre mestské oblasti, kde dopravné zápchy vo veľkých súmestiach spôsobujú znečistenie ovzdušia. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa výkonové emisné normy nových osobných automobilov zlepšili. Dosiahnutý kompromis ukladá výrobcom automobilov ambiciózne ciele, ale zároveň im poskytuje potrebný čas, aby mohli svoje výrobné linky prispôsobiť novým požiadavkám. Systém výhod zavedený pre ekologické automobily bude stimulom tak pre výrobcov, ako aj spotrebiteľov. Zmena klímy pomôže meniť spotrebiteľské preferencie a tiež obnoviť dopyt po autách.

Zachovanie pracovných miest a vytváranie predpokladov hospodárskeho rozvoja je mimoriadne dôležité najmä v čase súčasnej hospodárskej a finančnej krízy. Význam automobilového priemyslu tiež potvrdzujú špecifické opatrenia, ktoré sú súčasťou Plánu hospodárskej obnovy Európy.

  Thomas Ulmer (PPE-DE), písomne. – (DE) Hlasoval som za správu napriek silným výhradám. Na jednej strane je správne žiadať od automobilového priemyslu, aby znížil emisie CO2. Na druhej strane chceme vyjadriť silné výhrady (pozri hlavne bod 3). 1. Návrh neukladá rovnaké požiadavky všetkým európskym výrobcom, ale sa dotýka predovšetkým výrobcov veľkých vozidiel, ktorí sú tiež inovátormi. Týka sa to najmä nemeckých výrobcov. 2. Nevypracovalo sa žiadne hodnotenie vplyvu. Prvý návrh, ktorý stanovil 80-percentný sklon krivky limitnej hodnoty (na rozdiel od súčasného 60-percentného), bol stiahnutý. 3. Pokuty sú stanovené svojvoľne, a to najmä vo fáze 4. Bude to viesť k dvom odlišným cenovým hladinám pre CO2: k trhovej cene používanej na burze a cene stanovenej svojvoľne pre automobilový priemysel.

  Glenis Willmott (PSE), písomne. – Hlasovala som za tento právny predpis v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, za návrh na zníženie emisií CO2 z automobilov, ako aj za celý balík v oblasti zmeny klímy. Je to významný krok, aby sme zabezpečili, že Európa splní svoje ciele zamerané na zníženie emisií o 20 % do roku 2020 a zároveň vyšle zvyšku sveta ešte pred budúcoročnými rokovaniami v Kodani jasný odkaz, že to myslí vážne.

Už máme technológiu, ktorá nám umožní dosiahnuť tieto ciele. Neexistuje lepší príklad ako špičková práca na univerzite v Loughborough, v mojom volebnom obvode, ktorá je celosvetovo uznávaná v oblasti rozvíjania ekologických technológií a ktorá nedávno predviedla novú vodíkovú čerpaciu stanicu – jednu z dvoch, ktoré sa nachádzajú v Spojenom kráľovstve.

– Správy: Claude Turmes (A6-0369/2008), Avril Doyle (A6-0406/2008), Satu Hassi (A6-0411/2008), Chris Davies (A6-0414/2008), Dorette Corbey (A6-0496/2007) a Guido Sacconi (A6-0419/2008)

  Bairbre de Brún a Mary Lou McDonald (GUE/NGL), písomne. – Strana Sinn Féin prikladá boju proti zmene klímy najvyššiu prioritu. Plne uznávame zásadné zmeny nevyhnutné pre dosiahnutie takého druhu spoločnosti a hospodárstva, ktorý sa osvedčí ako trvalo udržateľný z hľadiska životného prostredia. Preto podporujeme opatrenia na miestnej úrovni, na národnej úrovni, na úrovni EÚ, ako aj na celosvetovej úrovni, ktoré by prostredníctvom klimatických rokovaní OSN viedli k stanoveniu nevyhnutných záväzných cieľov zníženia emisií CO2.

Pokiaľ ide o správu pani Doylovej o systéme obchodovania s emisnými kvótami (ETS), hlasovali sme za ňu, pretože výsledok zaisťuje zlepšenie súčasného ETS EÚ aj napriek niektorým vážnym problémom týkajúcim sa samotného systému.

Neteší nás skutočnosť, že sa väčšina znížení zameraných na dosiahnutie cieľov EÚ môže realizovať mimo EÚ, ako to schvaľuje správa pani Hassiovej. Zdržali sme sa hlasovania o tejto správe.

Pokiaľ ide o správu pána Daviesa o zachytávaní a ukladaní uhlíka (CCS), bez ohľadu na skutočnosť, že uprednostňujeme obnoviteľnú energiu, sme hlasovali za túto správu. Poskytuje totiž dôležité opatrenia v oblasti bezpečnosti, finančných záruk a zodpovednosti. Privítali by sme aj emisnú výkonovú normu. Správa však ustanovuje preskúmanie tejto možnosti.

Hlasovali sme proti správe pána Sacconiho, pretože dohoda výrazne oslabuje návrh Komisie.

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za klimatický a energetický balík, ktorý obsahuje správu pani Doylovej, pani Hassiovej, pána Turmesa a pána Daviesa, keďže považujem dohodu dosiahnutú medzi Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou za vyváženú, lebo uvádza do súladu ochranu životného prostredia s legitímnymi záujmami priemyslu.

Bolo dôležité dosiahnuť dohodu v prvom čítaní, teda včas, aby Európska únia mohla na konferencii v Kodani v roku 2009 predložiť dôveryhodný návrh s cieľom dosiahnuť medzinárodnú dohodu a naďalej stáť v čele boja proti zmene klímy.

  Neena Gill (PSE), písomne. – Hlasovala som za balík v oblasti zmeny klímy, pretože sa domnievam, že svet sa nachádza v kritickom bode. Čelíme bezprecedentnej otázke týkajúcej sa nášho spôsobu života. Iba prostredníctvom spolupráce môžu členské štáty niečo docieliť. Práve v takomto období musí EÚ stáť za svojimi povinnosťami a správať sa ako svetový vodca.

A tak aj robí. Žiadna iná krajina alebo zoskupenie krajín nestanovilo právne záväzný postup rozsahu a potenciálu tohto balíka.

Skupina zelených v tomto Parlamente tvrdí, že balík sa oslabil. Nie sú však realistami. Environmentálna účinnosť tohto systému sa nedá spochybniť. Dosiahli sme uskutočniteľnú rovnováhu medzi potrebou priemyslu zarábať v ťažkých hospodárskych časoch, sociálnymi potrebami Európy a budúcnosťou životného prostredia.

Z tohto dôvodu je to balík, ktorý socialisti podporili a ja som to tiež s radosťou urobila.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Energetický a klimatický balík, o ktorom dnes hlasujeme, má predstavovať zmenu z hľadiska energetiky, hospodárstva a technológie.

A v skutočnosti aj predstavuje. Rôzne navrhnuté opatrenia výrazne zmenia súbor energetických zdrojov členských štátov, povedú k spoločnej, dokonca jedinej energetickej politike, prinesú obrovské finančné náklady, oslabia konkurencieschopnosť nášho priemyslu, a teda aj zamestnanosť v Európe, zvýšia ceny energie pre súkromných spotrebiteľov a spoločnosti, budú mať závažné dôsledky pre vnútroštátne rozpočty a podobne.

Prirodzene, udeľuje sa mnoho výnimiek s cieľom predísť presídľovaniu priemyslu. To však nestačí. Na pozadí súčasnej rozsiahlej krízy, ktorá, ako sa ukazuje, bude dlhodobá, potrebujeme ochrannú doložku zaručujúcu, že záujmy hospodárstva a európskych pracujúcich budú mať v prípade potreby, minimálne však za týchto okolností, prednosť pred environmentálnymi cieľmi. Je tiež nevyhnutné zabezpečiť celkovú kontrolu procesu, ak budúce medzinárodné rokovania nebudú úspešné a ak sa hlavne Spojené štáty, ako aj veľké rozvíjajúce sa krajiny nezaviažu k rovnakým percentám zníženia. V takomto prípade by totiž hospodárska samovražda Európy, ktorá produkuje iba 15 % umelých emisií skleníkových plynov v celom svete, bola absolútne zbytočná.

  Dan Jørgensen (PSE), písomne. – (DA) Dánski sociálni demokrati hlasovali za väčšiu časť klimatického balíka EÚ. Hoci všetky použité metódy nie sú také, aké by sme si želali, balík stanovuje ambiciózny cieľ zníženia emisií CO2 o 20 % alebo 30 % v závislosti od skutočnosti, či bude alebo nebude dosiahnutá celosvetová dohoda.

Sociálni demokrati hlasovali proti návrhu o spoločnom úsilí (to predstavuje zníženie napríklad v poľnohospodárstve, doprave a podobne). Dôvodom je skutočnosť, že je veľmi ľahké nakupovať kredity v rozvojových krajinách, aby EÚ mohla realizovať 60 % až 70 % svojich povinností v oblasti zníženia, a to práve jeho nákupom v najchudobnejších krajinách sveta. V skutočnosti to bude znamenať, že najbohatšie krajiny sa vyhnú nevyhnutnej zmene, a teda nebudú investovať to technického rozvoja, ktorý je predpokladom splnenia dlhodobého cieľa zameraného na 80-percentné zníženie.

Sociálni demokrati hlasovali proti návrhu o emisiách CO2 z automobilov. Na rozdiel od návrhu Európskej komisie a presne v rozpore s výsledkami hlasovania vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín tento návrh odsúva požiadavku, aby priemysel od roku 2012 neprodukoval viac ako 120 g CO2/km, o ďalšie tri roky. Pred desiatimi rokmi automobilový priemysel uzavrel dobrovoľnú dohodu o znížení CO2 a mal dostatok času prispôsobiť sa pravidlám, ktoré sú nevyhnutné v našom boji proti globálnemu otepľovaniu.

  Marie-Noëlle Lienemann (PSE), písomne. – (FR) Hlasovala som za štyri smernice týkajúce sa balíka v oblasti energetiky a zmeny klímy, pretože je dôležité, aby EÚ prijala tieto dokumenty ešte pred rokom 2009 a pred medzinárodnými rokovaniami. Odloženie prijatia by spôsobilo oddialenie konania a hromadenie odkladov bez záruky dokonalejšieho znenia. Hlasovala som za:

– pretože 3 razy 20-percentný cieľ (20-percentné zníženie skleníkových plynov, 20-percentné zníženie spotreby energie, 20-percentný podiel obnoviteľnej energie) bol potvrdený, ako aj zvýšenie cieľa pre zníženie emisií skleníkových plynov na 30 % v prípade ambicióznejšej medzinárodnej dohody;

– pretože to je rozhodujúce, keďže znenia navrhované Radou nezašli tak ďaleko ako návrhy Komisie a tiež preto, lebo existuje riziko, že uvedené ciele nebudú splnené – postupné plánovanie, veľký počet výnimiek, možnosť financovať zníženie plynových emisií zo zdrojov mimo EÚ, čo by malo za následok oddialenie nevyhnutnej dekarbonizácie našich priemyselných odvetví, hospodárstiev a prostriedkov rozvoja

– ako predbežné opatrenie, pretože ak sa ciele nebudú plniť, Parlament bude musieť zaviesť nové stratégie;

– pretože je to prvý krok. Vždy som bola presvedčená, že systém obchodovania s emisiami nezmení náš priemysel alebo činnosti tak, že sa zníži ich dosah na životné prostredie. Musíme uvažovať o značných finančných prostriedkoch na výskum a inovácie, o zavádzaní noriem a colných taríf s cieľom riešiť environmentálny dumping, ako aj o priemyselných stratégiách a európskych fondoch, ktoré majú tieto zmeny sprevádzať.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. – (PT) Hoci sa správy zaoberajú rozdielnymi aspektmi klimatického balíka, poznať v nich globálny prístup.

Ak zvážime, že celkový nárast spotreby energie bude pokračovať a že energia pochádzajúca zo zdrojov produkujúcich najviac CO2 je zároveň najdrahšia, je ľahké pochopiť, prečo sa energia zo zdrojov s nižšími emisiami CO2 stáva nevyhnutnosťou z hľadiska životného prostredia a hospodárstva. Z tohto dôvodu sú potrebné investície do technológií, ktoré znižujú spotrebu energie, ako aj do technologických riešení, ktoré znižujú emisie, lebo tie budú existovať stále. Priemyselné odvetvia vyrábajúce tovary, ktoré uvoľňujú najviac CO2, sa musia prispôsobiť. Môžeme a musíme ich podporovať vo výrobe technologicky vyspelejších tovarov, a to najmä prostredníctvom pravidiel týkajúcich sa vládneho obstarávania namiesto penalizovania. Takisto aj odvetvia, ktoré počas výrobného procesu produkujú vysoké množstvá CO2, potrebujú podporu v oblasti výskumu a inovácie, aby boli konkurencieschopné. Je to lepšie ako ich podrobiť pravidlám, ktoré penalizujú výrobu, a teda im nedovolia v Európe prežiť. A nakoniec, je tu zjavná potreba obmedziť našu energetickú závislosť prostredníctvom diverzifikácie zdrojov a dodávateľov. Tento prístup treba uplatniť na podporu využitia energií, ktoré produkujú menej CO2.

– Odporúčanie do druhého čítania: Alejandro Cercas (A6-0440/2008)

  Kader Arif (PSE), písomne. – (FR) Spoločná pozícia týkajúca sa pracovného času, ktorú Rada predložila Parlamentu na hlasovanie, predstavuje krok späť pre práva pracujúcich a hrozbu pre náš európsky sociálny model.

Keďže si spravodajca socialistov pán Cercas, ktorého som podporil svojím hlasom, získal pre seba silnú väčšinu, podarilo sa mu zvrhnúť konzervatívny a spiatočnícky obraz sveta práce hodný 19. storočia. Spolu so socialistami som podporil rad pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú zárukou zlepšenia práv pracujúcich.

Dosiahli sme zrušenie doložky o neúčasti, ktorá umožňovala ľuďom vyhnúť sa limitu týkajúceho sa pracovného času a zavádzať až 65 pracovných hodín týždenne. Vzhľadom na to, že pohotovostnú službu nemôžeme považovať za čas oddychu, umožnili sme, aby bola započítaná do pracovného času. Tiež sme dosiahli záruky s ohľadom na náhradný čas odpočinku a zosúladenie rodinného a profesionálneho života.

Toto veľké víťazstvo európskych socialistov, ktoré podporili aj odborové zväzy, je víťazstvom pre všetkých Európanov. Európa, ktorá prijíma významné sociálne opatrenia, ako sú aj tie dnešné, je Európa, ktorá chráni svojich ľudí.

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasoval som za spomínané odporúčanie, znenie ktorého v Parlamente koordinoval pán Cercas. Ocitli sme sa v nezvyčajnej situácii, v ktorej, bohužiaľ, reálne hospodárstvo postihuje finančná kríza. Potrebujeme rozhodnutia, ktoré budú mať pozitívny vplyv na naše výrobné odvetvia. Pokiaľ ide o hospodársku súťaž, Európa sa musí pripraviť hlavne na nové náročné úlohy, ktoré sa začínajú objavovať.

Súhlasím s východiskovým úmyslom vytvoriť európsky rámec pre nariadenia o organizovaní pracovného času. Je správne, aby sa v tejto oblasti podporovala širšia účasť sociálnych partnerov v rozhodovacom procese, a to najmä reformistických odborových zväzov z celej Európy. Tie sa usilujú stáť si za záväzkami nielen v oblasti ochrany práv pracujúcich, ale aj modernizácie a rastu.

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Otázka aktívneho a neaktívneho času počas služby je dôležitá pre mnohé povolania, hlavne lekárov. Delenie zmien na aktívny a neaktívny čas služby je v rozpore s chápaním pracovného času, ako aj s kľúčovými nariadeniami o pracovných podmienkach. Môže niekto sledovať, kedy si lekár urobí prestávku počas služby alebo kedy si plní svoje povinnosti a vykonáva pohotovostný úkon, poskytuje ošetrenie alebo plánuje nasledujúcu operáciu? Okrem toho by pokusy sledovať tieto záležitosti vyžadovali zamestnávať inšpektorov a priniesli by nezmyselné náklady. Takýto krok by bol nezlučiteľný s profesijnou etikou.

  Derek Roland Clark, Michael Henry Nattrass, Jeffrey Titford a John Whittaker (IND/DEM), písomne. – Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) oceňuje význam niektorých prvkov stanoviska Rady v oblasti zachovania práva Britov na prácu. Hlasovali sme proti ostatným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom v tejto správe, ktoré podkopávajú práve tieto prvky.

Stanovisko Rady však obsahuje mnoho ďalších častí, s ktorými UKIP nemôže súhlasiť a ani za ne hlasovať. Preto sme sa zdržali hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 30.

  Jean Louis Cottigny (PSE-DE) , písomne. – (FR) Dnešné hlasovanie v Európskom parlamente je mimoriadne dôležité. Maximálny pracovný čas v Európe zostane 48 hodín. Krajiny, ktoré majú priaznivejší režim pre pracovníkov, nemusia teda nič meniť, ako napríklad Francúzsko, ktoré má 35 hodín. Rada chcela zvýšiť toto obmedzenie na 65 hodín. Ľavicové sily a tí, ktorí chránia pracujúcich, ako Európska konfederácia odborových zväzov, môžu byť hrdí na svoje víťazstvo.

Nesmieme zabúdať ani na lekárov a študentov medicíny, pretože je to aj ich víťazstvo. Pohotovostná služba zdravotníckeho personálu sa bude aj naďalej počítať ako pracovný čas.

Toto hlasovanie, ktoré získalo podporu veľkej väčšiny, umožní 27 členským štátom nahlas a jasne presadiť svoj postoj pred 27 ministrami v zmierovacom výbore.

  Harlem Désir (PSE), písomne. – (FR) Na pozadí súčasnej krízy a sociálnej neistoty pre pracujúcich predkladá dnes Rada na hlasovanie v Parlamente spoločné stanovisko, ktoré predstavuje hrozbu pre európsky sociálny model prostredníctvom oslabenia noriem pracovného času.

Uplatnením doložky o zrušení 48-hodinovej týždennej normy a nezapočítavaním pohotovostnej služby do pracovného času riskujeme vytvorenie dvojrýchlostnej sociálnej Európy rozdelenej na pracujúcich, ktorí môžu ťažiť zo sociálnej ochrany vo svojich členských štátoch a tých, ktorí nemôžu odmietnuť prijať obmedzené sociálne práva.

Na rozdiel od názoru Komisie a niektorých členov Rady Európskej únie, ktorý prezentuje slobodnú voľbu nezúčastniť sa ako pokrok, rozhodol som sa podporiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pána spravodajcu Cercasa, ktoré sú vyjadrením postoja Parlamentu v prvom čítaní v roku 2004.

Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy požadujú, aby bola doložka o neúčasti zrušená po 36 mesiacoch od začiatku platnosti smernice, aby bola pohotovostná služba počítaná ako pracovný čas (uznané Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev), ako aj záruky týkajúce sa náhradného času odpočinku a zosúladenia rodinného a profesionálneho života.

  Brigitte Douay (PSE), písomne. – (FR) Podporila som stanovisko pána spravodajcu Cercasa, pretože organizácia pracovného času je významnou otázkou v každodennom živote občanov Európy.

Obrovská demonštrácia európskych odborových zväzov, ktorá sa konala včera v Štrasburgu, bola prejavom ich angažovanosti za lepšiu ochranu pracujúcich.

Niekoľko aspektov tejto správy upútalo moju pozornosť a treba ich hájiť, a to hlavne zrušenie výnimky týkajúcej sa týždenného pracovného času, ktorý je v súčasnosti v Európskej únii stanovený na 48 hodín. Ako ostatní európski socialisti aj ja som presvedčená, že zosúladenie pracovného a rodinného života je nevyhnutné, aby sa Európanom dobre darilo.

Správa pána Cercasa so sociálnymi zlepšeniami, ktoré obsahuje, je krokom správnym smerom, pretože odstraňuje príliš liberálne opatrenia uplatňované v niektorých členských štátoch, ktoré by si želali ich rozšírenie v celej Európskej únii.

  Lena Ek (ALDE), písomne. – (SV) Po štyroch rokoch snaženia sa o úpravu smernice o pracovnom čase sa minulé leto Rade ministrov podarilo dohodnúť na spoločnom stanovisku. Dohoda Rady obsahuje možnosť neúčasti, ktorá umožňuje sociálnym partnerom odchýliť sa od týždenného pracovného času stanoveného v smernici. Týmto spôsobom je švédsky model kolektívnych zmlúv chránený. Je to zároveň v súlade s princípom subsidiarity, teda myšlienky, na základe ktorej sa má rozhodovanie uskutočňovať čo najbližšie k občanom.

Zámerom návrhu Parlamentu je vylúčenie tejto možnosti neúčasti. Z tohto dôvodu som hlasovala proti nemu.

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za odmietnutie spoločného stanoviska Rady, keďže sa domnievam, že porušuje legitímne práva pracujúcich. Odmietnutím možnosti 65-hodinového pracovného týždňa prijal Európsky parlament jasné a zmysluplné stanovisko.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Prehra, ktorú dnes utrpela Rada v Európskom parlamente, je významným víťazstvom v zápase pracujúcich. Rade sa nepodarilo presadiť neprijateľné návrhy na doplnenie a pozmenenie smernice o pracovnom čase, čo by ohrozilo ťažko vybojované víťazstvá počas viac ako 100-ročného zápasu pracujúcich. Zvlášť by som chcela vyzdvihnúť snahy zamerané na predĺženie priemerného pracovného týždňa na 60 až 65 hodín, vytvorenie koncepcie neaktívneho pracovného času, ktorý by nebol považovaný za pracovný čas, ako aj snahy kritizovať odborárske hnutie. Všetko z toho sa zamietlo, čo tiež znamená porážku pre portugalskú socialistickú vládu Josého Sócratesa, ktorý sa zdržal hlasovania o spoločnom stanovisku Rady.

Po dnešnom hlasovaní v Európskom parlamente nemôže návrh Rady vstúpiť do platnosti. Môže však otvoriť nové rokovania s Parlamentom na rozdiel od toho, čo by sa stalo v prípade, že by bol prijatý návrh odmietnuť spoločné stanovisko Rady, ktorý naša skupina predložila a podporila.

Napriek dôležitému víťazstvu sa však boj proti návrhu Rady a niektorým reformistickým postojom, ktoré sú pripravené niečo v budúcich rokovaniach prijať, stále neskončil.

Aj naďalej budeme pevne zastávať náš odmietavý postoj a vyzývame pracujúcich a odborové zväzy, aby boli ostražití.

  Neena Gill (PSE), písomne. – Hlasovala som za zachovanie výnimky, pretože mojou prioritou je chrániť predovšetkým pracovné miesta v regióne West Midlands a zároveň zaistiť, aby si tento región udržal konkurenčnú výhodu.

Vždy som sa usilovala chrániť pracujúcich. Nemyslím si však, že obmedzovanie ich voľby je najlepším spôsobom, ako to dosiahnuť. Hovorila som s mnohými pracovníkmi a majiteľmi malých a stredných podnikov, ktorým hospodársky pokles prináša stratu pracovných miest a neúspechy pri podnikaní. Požiadali ma o zachovanie možnosti voľby. Podľa mojich skúseností obmedzovanie práce nadčas je výhodné pre tých, ktorí si môžu dovoliť prečkať ťažké obdobie. Je dôležité, aby sme občanom poskytli prostriedky na zabezpečenie svojich rodín. Spoločná pozícia obsahuje záruky, ktoré zabezpečujú, aby pracujúci neboli zneužívaní.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Návrh Komisie týkajúci sa smernice je nesporne typickým príkladom toho, čo bruselská Európa nazýva pružnosťou a prispôsobivosťou a zároveň má odvahu charakterizovať ako sociálne: možnosť neúčasti (čo je vlastne možnosť prekročiť normy) pre štáty alebo jednotlivcov, limit 78 pracovných hodín na týždeň, nezapočítavanie pohotovostnej služby do pracovného času, výpočet času na zmluvu a nie na osobu a podobne. Jednoducho povedané, všetko na podporu využívania ľudí a situácie v čase krízy, opätovného nárastu nezamestnanosti a ochudobňovania pracujúcich.

Z tohto dôvodu sme hlasovali za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, ale aj v prospech niektorých návrhov našich politických protivníkov, keďže sa nám zdajú byť krokom správnym smerom, a to v prospech pracujúcich.

Chcel by som sa však zmieniť o dvoch ďalších veciach:

– pána spravodajcu zjavne viac ako blaho samotných občanov motivuje obraz, aký bude mať Európsky parlament v očiach občanov v prípade, že neschváli správu šesť mesiacov pred voľbami;

– musíme zostať opatrní. V Rade nie je žiadna väčšina, ktorá by stiahla možnosť neúčasti a hrozí, že dnes prijatá správa, ktorá je už kompromisom, nebude v rámci tejto problematiky posledná.

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE), písomne. – (PL) Rozprava o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k smernici o pracovnom čase vzbudila pozornosť mnohých, a to najmä odborových zväzov a zamestnávateľských organizácií. Dnešné hlasovanie v Európskom parlamente nie je predzvesťou ukončenia tejto diskusie. Je to preto, lebo Parlament prijal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré odmietajú návrhy Rady týkajúce sa organizácie pracovného času. Návrh smernice sa teraz bude skúmať ako súčasť zmierovacieho postupu. Vzhľadom na výrazné názorové rozdiely medzi členskými štátmi a Parlamentom sa objavujú pochybnosti, či bude prijatý.

Vyňatie doložky o neúčasti zo smernice bolo určite nešťastným riešením. Aby som bola konkrétna, tento krok môže mať nepredvídateľné následky pre oblasť nepretržitého poskytovania zdravotníckych služieb, a to aj v Poľsku. Pri tejto príležitosti by som chcela zdôrazniť, že podporujem 48-hodinový limit pracovného času s možnosťou jeho predĺženia, ale iba so súhlasom pracovníka. Chcela by som pripomenúť, že v súčasnosti platná smernica umožňuje 78-hodinový pracovný týždeň. Je to riešenie, ktoré neprináša prospech nikomu.

Kompromis navrhovaný Radou by bol zárukou vyváženého prístupu, ktorý zohľadňuje rôzne modely pracovného trhu, ako aj pracovné práva. Verím, že ďalšie rokovania medzi Parlamentom a Radou vyvrcholia riešením, ktoré bude uspokojivé pre všetky zainteresované strany a zohľadní osobitosti vyhlásení zástupcov zdravotníckych pracovníkov, ktorých znepokojujú zmeny obsiahnuté v smernici.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Som presvedčený, že je nevyhnutné, aby mali pracovníci možnosť slobodne a samostatne si zvoliť, koľko hodín budú pracovať. Ak majú byť opatrenia týkajúce sa možnosti neúčasti aj naďalej platné, pracovníci musia byť chránení pred zneužívaním. Spoločná pozícia sa snaží dosiahnuť túto rovnováhu tým, že aj naďalej povoľuje jednotlivcom neuplatniť 48-hodinový (v priemere) maximálny limit pre pracovný týždeň, ktorý obsahuje smernica, pričom zavádza nové záruky s cieľom zabrániť zneužívaniu jednotlivcov.

Tie zahŕňajú zákaz podpísať výnimku v čase podpisu zamestnaneckej zmluvy, šesťmesačnú lehotu na zváženie, počas ktorej pracovník môže odstúpiť od zmluvy, ako aj požiadavku, aby pracovníci museli každoročne obnovovať zmluvu o výnimke.

Znenie spoločnej pozície sa usiluje o zachovanie pružnosti jednotlivých možností neúčasti, zatiaľ čo posilňuje dôležité ochranné mechanizmy týkajúce sa pracovníkov. Po dôkladnom zvážení som sa rozhodol hlasovať za tento kompromisný návrh, teda za zachovanie možnosti neúčasti.

Pozícia Parlamentu nie je naklonená žiadnym výnimkám zo 48-hodinového maximálneho pracovného týždňa (vypočítaného za 12 mesiacov) a uvádza, že možnosť neúčasti musí byť zrušená do troch rokov od prijatia smernice. Tiež sa v nej uvádza, že by sa doba pohotovostnej služby mala počítať ako pracovný čas.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE) , písomne. – (FI) Ak by návrh Rady ministrov prešiel v hlasovaní Parlamentu, až 10 miliónov pracovníkov v EÚ by zostalo bez ochrany, pokiaľ ide o pracovný čas. Práve z tohto dôvodu som hlasovala za názor Parlamentu v prvom čítaní.

Čo sa týka regulácie pracovného času akademických pracovníkov, pozícia Rady by nebola ničím iným ako skokom vzad. Bolo by neprijateľné, keby Rada úplne vylúčila riadiacich pracovníkov – vo Fínsku je ich v súčasnosti 130 000 – z ochrany týkajúcej sa pracovného času.

Vnútorný európsky trh potrebuje jasné a spoločné pravidlá v oblasti pracovného času. Pozícia Rady by zničila ochranu týkajúcu sa pracovného času a bola by hrozbou pre rozvoj pracovného života v Európe.

  Tunne Kelam (PPE-DE), písomne. – Hlasoval som proti smernici, ktorá ruší možnosť neúčasti. Predovšetkým som pevne presvedčený, že by mal mať každý človek možnosť slobodne si zvoliť svoj vlastný pracovný čas. Tiež som presvedčený, že takéto nariadenie je porušením princípu subsidiarity, pod ktorý patrí aj pracovné právo. Každý štát by mal byť zodpovedný za regulovanie pracovného času na svojom území.

Teraz po hlasovaní by som sa rád spýtal, či schválenie smernice Európskym parlamentom znamená, že ďalším krokom bude stanovenie toho, či európski občania majú nárok na voľný čas a koľko ho môžu mať.

  Roger Knapman a Thomas Wise (NI), písomne. – Hlasovaním za odmietnutie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa jednoducho usilujem hájiť možnosť Spojeného kráľovstva neuplatňovať niektoré články smernice o pracovnom čase, ktorú by návrh v prípade prijatia zrušil.

Moje hlasovanie by sa v žiadnom ohľade nemalo chápať ako podpora spoločnej pozície týkajúcej sa smernice o pracovnom čase ako celku.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. – (FI) Vážený pán predsedajúci, chcela by som predložiť svoje vysvetlenie hlasovania o zásade neúčasti v smernici o pracovnom čase. Po prvé, cieľom tohto nariadenia je chrániť zamestnancov. Okrem toho, že syndróm vyhorenia pracovníkov je ľudským problémom, znižuje aj produktivitu. Perspektíva lepších možností na zosúladenie pracovného a rodinného života výrazne závisí od európskych hodnôt. Otázka pracovného času je v tomto ohľade významným faktorom. Pre obmedzenie pracovného času teda existuje závažný argument.

Po druhé, mali by sme umožniť, aby sa okolnosti zvažovali od prípadu k prípadu. Možnosť flexibility je dôležitá tak pre zamestnávateľa, ako aj zamestnanca. Flexibilita tiež napomáha lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života.

Podporila som myšlienku 48-hodinového pracovného týždňa. Domnievam sa však, že je veľmi dôležité, aby sme zabezpečili dostatočne dlhé obdobie na prispôsobenie. Podľa môjho názoru je takéto obdobie na prispôsobenie lepším spôsobom na zaistenie flexibility ako možnosť neúčasti. Treba zdôrazniť, že Fínsko nepovažovalo za nevyhnutné stiahnuť možnosť neúčasti a že je to dobrá vec.

  Carl Lang (NI), písomne. – (FR) Návrh smernice o pracovnom čase, ktorý predložila Európska komisia a ktorý bol často kritizovaný a potom v roku 2005 zamietnutý, bol jasne ultraliberálnym a internacionalistickým nástrojom. Všetky jeho aspekty vytvárali protisociálny arzenál, ktorý by mal za následok zneužívanie, najmä pokiaľ ide o zásadu neúčasti, ktorá umožňuje prekročenie 48-hodinového maximálneho týždenného pracovného času. Od pracovníka by sa mohlo vyžadovať, aby pracoval až 78 hodín týždenne. Správa pána Cercasa sa usiluje dosiahnuť prijateľný kompromis. V pozmenenom a doplnenom znení má byť predovšetkým politickou správou pre európskych pracujúcich a odborové zväzy.

Vôbec sa však nezmieňuje o problémoch, ktorým čelia ostatné profesie, keď dochádza k nadmernému zníženiu pracovného času, napríklad na 35 hodín. Týka sa to najmä zdravotníckych profesií: nemocníc, pohotovostných služieb a podobne. Otázka regulovania pracovného času a slobody pracovať viac alebo menej hodín si vyžaduje odpoveď, ktorá prekračuje neomarxistickú alebo ultraliberálnu ideológiu v prospech pragmatickejšieho a realistickejšieho prístupu.

Zatiaľ čo toto odporúčanie má byť povzbudzujúce, zatiaľ čo jeho cieľom je zaistiť ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci európskych pracovníkov a zároveň im umožniť zosúladenie rodinného života…

(Vysvetlenie hlasovania bolo prerušené v súlade s článkom 163 rokovacieho poriadku)

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. – (DE) Rozhodovanie sa pre zaujatie správneho stanoviska v prípade kontroverznej smernice o pracovnom čase mi zabralo nejaký čas. Bola som zaplavená názormi na spoločnú pozíciu, ktorú schválila aj naša vláda.

Malé a stredné podniky nás požiadali, aby sme podporili pragmatické riešenie ministrov práce, a to najmä s ohľadom na súčasnú hospodársku situáciu. Mnohí pracovníci a profesie, napríklad organizácie požiarnikov a tiež umelci nás žiadali aby sme to nechali na pragmatickom riešení, ale s možnosťou neúčasti a cieľom zachovať pružný pracovný čas primeraný ich konkrétnemu zamestnaniu.

Odborové zväzy znepokojené možnosťou, že by pracovný čas v 21. storočí bol dlhší ako 48 hodín odsúhlasených v roku 1919 Medzinárodnou organizáciou práce ako maximálny pracovný týždeň, sa vyjadrili proti tomuto pragmatizmu.

Je tiež zrejmé, že na pohotovostnú službu lekárov a zdravotníckeho personálu v nemocniciach sa treba pozerať inak ako na pohotovostnú službu pracovníkov, ktorí sú doma, teda majú v podstate pracovnú pohotovosť.

Vzhľadom na to, že rozpor medzi tými, ktorí vnímajú spoločnú pozíciu ako jedinú záchranu, a tými, ktorí ju rázne odsudzujú, je neprekonateľný, budem hlasovať tak, aby bolo zmierovacie konanie nevyhnutné. Je to totiž jediný spôsob ako dosiahnuť rozumný, humánny kompromis s Radou.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Politická strana Júnový zoznam je presvedčená, že sú to predovšetkým sociálni partneri a potom švédsky parlament, kto má stanoviť naše pravidlá týkajúce sa pracovného času. Tento prístup má širokú verejnú podporu. Úspešné švédske odborárske hnutie trvalo v minulosti na tom, že o podobných otázkach majú rozhodovať sociálni partneri v kolektívnych zmluvách bez účasti štátu.

V súčasnosti odborárske hnutie vo Švédsku, ale aj v ostatných krajinách EÚ zmenilo názor, a preto požaduje väčšie zmeny v spoločnej pozícii Rady. Teraz je to otázka presunu moci nad švédskym trhom práce, nie však na tých, ktorých si občania Švédska zvolili, ale na Brusel. Dôvodom je obava, že členské štáty využijú konkurenčnú výhodu a budú riskovať verejné zdravie zavádzaním dlhého pracovného času a nezodpovedných pravidiel týkajúcich sa pohotovostnej služby.

Štáty EÚ sú demokratické krajiny, ktoré sa riadia zákonmi a podporujú Európsky dohovor o ľudských právach. Majú slobodné odborárske hnutia. Krajiny, ktoré tieto kritériá nespĺňajú, nemôžu byť prijaté za členov. Existuje teda tento problém?

Trvám na tom, aby sa táto nová situáciou riešila v zmierovacom postupe medzi Parlamentom a Radou. Hlasoval som preto za pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa pohotovostnej služby a možnosti neúčasti Spojeného kráľovstva s cieľom podporiť tento druh politického postupu.

  David Martin (PSE), písomne. – Podporujem túto správu, ktorá zabezpečí ochranu práv pracujúcich a ukončí zneužívanie pracovného času. Smernica o pracovnom čase obmedzuje pracovný týždeň na 48 hodín dosahovaných v priemere počas 12 mesiacov a vstúpi do platnosti v roku 2012. Podporujem zaradenie pohotovostnej služby do tohto času, čo umožňuje pracovníkom stráviť viac času so svojimi rodinami. Práca viac ako 48 hodín týždenne predstavuje vážne zdravotné riziká, predovšetkým je to spojitosť medzi dlhým pracovným časom a vznikom srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky a problémov kostrovo-svalovej sústavy. Podporujem pozitívny vplyv, ktorý má táto správa na ochranu zdravia a bezpečnosť na pracovisku, ako aj na prevenciu nehôd. Príčinou mnohých nehôd bol nedostatok spánku v dôsledku neprimeraného pracovného času, ako to bolo aj v prípade železničnej nehody v Paddingtone. Táto správa prinesie tisícom škótskych zamestnancov skutočné zlepšenie životnej úrovne, a preto ju podporujem.

  Erik Meijer (GUE/NGL), písomne. – (NL) V Európe sú sily, ktoré vnímajú súčasný nedostatok ochrany pracovníkov v nových východoeurópskych členských štátoch ako významnú konkurenčnú výhodu, ktorá spoločnostiam umožňuje znížiť náklady na pracovnú silu. Smernica o pracovnom čase v podobe, ktorú by uvítala Rada, bude nakoniec viesť k predĺženiu pracovného času a nižším mzdám pre každého. Pre voličov je nepochopiteľné, prečo by mala spolupráca ich krajín v EÚ viesť k horšiemu a nie k lepšiemu.

Podľa tohto návrhu môžu byť krátkodobé výnimky, ktoré umožňujú predĺženie pracovného času v dôsledku výrobnej špičky alebo hlavnej turistickej sezóny, využívané počas celého roka. Napríklad pohotovostná služba hasičov sa nebude musieť viac odmeňovať. Väčšinu z toho chcel Parlament schváliť už predtým pod podmienkou, že súčasná možnosť neúčasti by bola postupne v priebehu niekoľkých rokov zrušená. Rada by však chcela túto možnosť neúčasti trvalo zachovať a v podstate ešte rozšíriť. Prirodzene, za takýchto okolností je smernica o pracovnom čase absolútne nevítaná.

Iba by ohrozila kvalitnejšie vnútroštátne nariadenia v mnohých členských štátoch. Špirála teraz smeruje nadol k neprijateľnej úrovni v nových členských štátoch. Našťastie dnes väčšina vyjadrila svoj názor v prospech zrušenia možnosti neúčasti v lehote do troch rokov.

  Willy Meyer Pleite (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v správe pána Cercasa, pretože som presvedčený, že je to jediný spôsob, ako zastaviť návrh Rady týkajúci sa smernice o organizácii pracovného času.

My v našej skupine sme boli vždy proti tejto smernici a z tohto dôvodu sme predložili pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom ju úplne odmietame. Sme totiž presvedčení, že posunie práva pracovníkov ďaleko dozadu. Návrh smernice individualizuje zamestnanecké vzťahy (prostredníctvom doložky o neúčasti), aby sa mohli zamestnávatelia a pracovníci dohodnúť na predĺžení pracovného týždňa až na 60 hodín.

Hoci pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v správe pána Cercasa zmierňujú znenie smernice, zhoršujú súčasnú situáciu – zachovávajú doložku o neúčasti na obdobie troch rokov a predlžujú referenčné obdobie určené na výpočet pracovného času na šesť mesiacov. Naša skupina sa domnieva, že správa pána Cercasa sa neuberá správnym smerom, ak na základe zákona zaručuje 35-hodinový pracovný týždeň za rovnakú týždennú mzdu s cieľom účinne prerozdeľovať bohatstvo.

Napriek tomu som za ňu hlasoval, keďže to bola jediná strategická možnosť, ako potlačiť smernicu Rady a donútiť ju k zmierovaciemu postupu.

  Seán Ó Neachtain (UEN), písomne. – Vítam podporu, ktorú dostala správa pána Cercasa. Ochrana sociálneho a ľudského aspektu v rozhodovacom procese EÚ je prvoradá. Dnešné hlasovanie jasne ukázalo, že všetci občania si želajú lepšie, bezpečnejšie a stálejšie pracovné prostredie. V posledných rokoch došlo v Írsku k významnému vývoju v právnej oblasti a uzatvoreniu dohôd o sociálnom partnerstve vrátane založenia Národného úradu zamestnaneckých práv, čo prevyšuje mnohé minimálne normy stanovené v rôznych smerniciach.

Dosiahnutie dohody v Rade predstavovalo dlhú a komplikovanú cestu. Treba zdôrazniť, že najlepšou zárukou práv pracovníkov sú jasné právne predpisy, mechanizmy presadzovania a partnerské dohody. Nevyhnutne musí existovať aj určitá úroveň pružnosti. Tá však musí vychádzať z rovnocenných partnerstiev, ktoré diskutujú o možnostiach zmien pracovných postupov.

Zásada subsidiarity je najlepšou metódou na dosiahnutie správneho mechanizmu, ktorý umožní vláde a sociálnym partnerom nájsť náležitú rovnováhu. Myšlienka pružnosti však nesmie viesť k zníženiu ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov. V Írsku vláda nielen zahrnula tieto zásady do záverov Rady, ale poskytla odborovým zväzom písomnú záruku, že bude pokračovať v presadzovaní a rozvoji týchto bodov.

  Lydie Polfer (ALDE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Cercasa, ktorá sa stavia proti niektorým návrhom Rady z júna 2008. Tie mali výrazne pozmeniť a doplniť smernicu týkajúcu sa niektorých aspektov organizácie pracovného času platnú od roku 1993.

Môžem len podporiť pána spravodajcu, ktorý odporúča v priebehu troch rokov postupné zrušenie každej možnosti odchýliť sa (doložka o neuplatňovaní) od maximálneho zákonného limitu týkajúceho sa pracovného času, ktorý predstavuje 48 pracovných hodín týždenne na jednotlivca.

Pokiaľ ide o pohotovostnú službu, je mi jasné, že je absolútne nevyhnutné, aby bol tento čas vrátane jeho neaktívnej časti považovaný za pracovný čas.

Hlasovaním za správu pána Cercasa Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci v Európskom parlamente prijal vyvážené stanovisko, ktoré chráni európskych pracovníkov. Je to stanovisko, s ktorým sa stotožňujem.

Ak by mali byť opatrenia odporúčané Radou zavedené, bol by to krok vzad vo vzťahu k súčasným právam pracujúcich. Takáto situácia by nebola hodná Európy, ktorá má byť aj konkurencieschopná, aj sociálna.

  Pierre Pribetich (PSE), písomne. – (FR) Hlasoval som za všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy svojho kolegu zo Socialistickej skupiny v Európskom parlamente pána Cercasa s cieľom hájiť sociálne úspechy v Európe, ako aj tieto tri nasledujúce záležitosti, ktoré považujem za zásadné.

Obmedzenie pracovného týždňa na 48 hodín predstavuje naliehavú požiadavku, ktorú sme zubami-nechtami bránili, pretože zabraňuje členským štátom vnucovať svojim pracujúcim také pracovné podmienky, ktoré nie sú v súlade s ich základnými sociálnymi právami.

Pokiaľ ide o zachovanie pohotovostnej služby ako pracovného času, to isté platí pre ochranu zdravia a bezpečnosť zdravotníckych pracovníkov, ale aj hasičov, pracovníkov v ostatných odvetviach podliehajúcich pohotovostnej službe a všetkých európskych občanov.

Podpora zosúladenia pracovného a súkromného života je posledným, ale rovnako dôležitým úspechom. Umožňuje našim spoluobčanom dosiahnuť rovnováhu, ktorá je nevyhnutná pre ich duševnú a telesnú pohodu.

Spolu so svojimi kolegami zo skupiny PSE som sľúbil, že budem chrániť sociálne práva spoluobčanov. Toto je zvučné víťazstvo európskych socialistov nad návrhmi Európskej rady, ktoré sa považujú za neprijateľné. Ako povedal môj kolega pán Cercas, dávame im možnosť napraviť ich zlé rozhodnutie.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. – (PT) Nastolenie rovnováhy medzi právom na prácu a právom na odpočinok a potrebou konkurencieschopnosti a stabilnej hospodárskej životaschopnosti nás núti vybrať si to, čo je pre nás hodnotnejšie. Pokiaľ ide o nás, prioritou musí byť udržanie a podpora zamestnanosti.

Pracovné miesta závisia od životaschopnosti podnikov. Z tohto dôvodu je nevyhnutná vnímavosť a chápanie potreby prispôsobovať zamestnanecké pravidlá hospodárskej realite. Realita však nie je dostatočným kritériom. Nejaký čas sme sa usilovali o úspech kapitalistického modelu, ktorý nám umožnil vyrábať viac a lepšie, ako aj ponúknuť lepšie životné podmienky. Tieto ciele zostávajú. Preto aj keď uprednostňujeme kompromis, ktorý bráni hospodárstvo, nemôžeme ho prijať na úkor základného pokroku, ktorý sme dosiahli.

Je tu však jeden aspekt, ktorý musím vyzdvihnúť. Keď sa pozrieme na diskusiu v Rade, je zrejmé, že krajiny, ktoré vyjadrili najviac výhrad k nájdenému riešeniu, sú medzi tými, ktoré majú najhoršiu hospodársku výkonnosť. Pravidlá chrániace pracovníkov nebudú mať veľký zmysel, ak bude čoraz menej práce a ak tým podporíme sťahovanie do krajín, ktoré umožňujú výnimku, či už v Európe alebo mimo nej.

  Martine Roure (PSE) , písomne. – (FR) Svetová kríza má vplyv na základné práva pracujúcich a v dôsledku toho je požiadavka európskych občanov na sociálnu Európu stále väčšia. Európske vlády však naďalej túto skutočnosť ignorujú. Preto ma teší dnešné prijatie smernice o pracovnom čase, ktorá môže poskytnúť odpoveď na tieto sociálne zmeny. Európsky parlament vysiela Rade silný signál. Vlády musia teraz prijať svoju zodpovednosť a plniť očakávania našich spoluobčanov.

Tento text okrem iného stanovuje zavedenie pracovného týždňa, ktorý v celej Európskej únii nesmie za žiadnych okolností prekročiť 48 hodín. Určuje maximálny limit pre celú Európu, teda nezasiahne štáty, ktoré majú priaznivejšie ustanovenia. Ostatné opatrenia zahŕňajú započítavanie pohotovostnej služby vrátane jej neaktívnych častí ako pracovného času. A na záver, tiež nás teší zrušenie doložky o neuplatňovaní.

  Toomas Savi (ALDE), písomne. – Myšlienka, že sloboda ľudí pracovať sa obmedzí na 48-hodinový pracovný týždeň, ma skutočne veľmi hnevá. Európska únia a ani členské štáty by nemali obmedzovať nikoho, kto je ochotný pracovať viac hodín alebo mať niekoľko pracovných miest na čiastočný úväzok, a mali by predpokladať, že zamestnávateľ k tomu zamestnanca neprinútil. Preto som hlasoval proti progresívnemu zrušeniu práva pracovníkov rozhodnúť sa nedodržať maximálny 48-hodinový pracovný týždeň.

Odopreli by sme tak ľuďom ich právo naplniť svoj potenciál, čo je v rozpore s lisabonskou stratégiou. Konkurencieschopnosť Európy nezlepšujeme tým, že sa usilujeme zavádzať právne predpisy, ktoré znižujú pružnosť našej pracovnej sily. Európska únia sa stane inovatívnym a ukážkovým hospodárstvom, ktoré dokáže prekonávať nízku produktivitu a stagnovanie hospodárskeho rastu, a to nie stanovením limitov, ale presadzovaním liberalizácie pracovného trhu.

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. – (SV) Pracovné právo a pracovný čas sú dve hlavné súčasti švédskeho modelu pracovného trhu. V dnešnom hlasovaní o smernici o pracovnom čase bolo teda prirodzené držať sa tohto švédskeho modelu a brániť model kolektívnej zmluvy nadviazaním na kompromis dosiahnutý v Rade. Žiaľ, nemali sme žiadnu možnosť podporiť jednotlivé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli rozumné, pretože by to zničilo celý kompromis. Kompromis Rady umožňuje neúčasť, a to je záruka na zachovania nášho švédskeho modelu. Skutočnosť, že sociálni demokrati sa rozhodli ohroziť náš švédsky systém v prospech právnych predpisov EÚ, je znepokojujúca a spochybňuje ich podporu švédskeho modelu pracovného trhu.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Nariadenie o pracovnom čase sa dotýka samotnej podstaty sociálnej Európy, a to tým, že stavia proti sebe ochranu pracovníkov a pružnú organizáciu práce. Rada ministrov sa zameriava na pružnosť. Je neprijateľné, aby v členských štátoch, ktoré využívajú možnosť neúčasti, zamestnávatelia rokovali o dlhšom pracovnom čase, a to až 65 hodín týždenne. Toto nariadenie s výnimkami by malo byť postupne zrušené v priebehu troch rokov od jeho vstupu do platnosti.

Aký majú zmysel spoločné dohody o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci, ak sa práve o tieto výnimky členské štáty usilujú? Priemerný pracovný týždeň, ktorý má 48 hodín a počíta sa ako priemer za rok, ponúka viac ako len postačujúci priestor na zvládnutie špičky a rešpektovanie nevyhnutných prestávok. Zvýšenie tohto priemeru je povolením pre zamestnávateľov v budúcnosti neplatiť prácu nadčas.

Navyše je absurdné, aby nebola zahrnutá do pracovného času pohotovostná služba, počas ktorej môže pracovník spať. Každý, kto má službu, musí byť v pohotovosti a to treba odmeniť, podobne ako treba brať ohľad na čas oddychu. Unavení pracovníci vystavujú nebezpečenstvu seba a aj ostatných. Práca nesmie byť na škodu kvalitnému životu. Dnes vysielame Rade silné posolstvo. Zmierovací postup, ktorý bude nasledovať, by mal viesť k sociálnejšej Európe.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – Dnešné hlasovanie Parlamentu za zrušenie možnosti neuplatňovať niektoré články v smernici o pracovnom čase treba uvítať. Príliš mnoho ľudí nemá inú možnosť, ako pracovať viac hodín, pretože ich zamestnávatelia to od nich požadujú. Základnou zásadou pracovného práva je chrániť slabšiu stranu, teda zamestnanca. Dnešok predstavuje prvý krok na ceste k zmiereniu s cieľom zrušiť možnosť neuplatnenia. Je nedbalé, že počas hlasovania nebol prítomný nikto z Rady ministrov.

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL), písomne. – (EL) Spoločná pozícia, na ktorej sa dohodla Rada ministrov pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti 9. júna 2008, je súčasťou stáleho cieľa neoliberálnych síl vládnucich v súčasnosti v EÚ, snahou ktorých je obmedziť reguláciu pracovných vzťahov a podkopať úlohu odborových zväzov a práva pracujúcich.

Doložka o automatickej neúčasti podporuje zamestnávateľov v rušení pevného a regulovaného pracovného času a doložka o určení priemeru za dvanásť mesiacov je pre stálosť práce ďalším úderom. Pokiaľ ide o pohotovostnú službu, pracovný čas sa rozdelil a výsledkom je, že neaktívna časť sa nebude počítať ako jeho súčasť.

Z tohto dôvodu podporujem stanoviská a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené skupinou GUE/NGL, ktorá sa usiluje o hromadné odmietnutie spoločnej pozície Rady a o zrušenie doložky o automatickej výnimke, ako aj o odmietnutie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov týkajúcich sa zrušenia predĺženia referenčného obdobia a rozdelenia pohotovostnej služby na aktívny a neaktívny čas.

  Dominique Vlasto (PPE-DE), písomne. – (FR) Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 23 a 24 k správe pána Cercasa, ktoré sa týkajú nedeľnej práce, boli z dôvodu dodržania zásady subsidiarity považované za neprijateľné. Je to vynikajúce rozhodnutie, s ktorým plne súhlasím.

Zdalo sa mi nevhodné, aby Európska únia vydávala právne predpisy o nedeľnej práci a ukladala jednotné riešenie svojim členským štátom, keď rokovania v konkrétnych prípadoch umožňujú nájsť dobrovoľné a prijateľné riešenia. Hoci je dôležité náležite upraviť možnosti nedeľnej práce, domnievam sa, že to treba urobiť na úrovni členských štátov a pritom zohľadniť špecifické a sociálne aspekty, ako aj charakter jednotlivých činností. Tiež považujem za rovnako dôležité, aby sa do úvahy vzala aj miestna hospodárska situácia v turistických, horských a kúpeľných oblastiach, kde sú činnosti v podstate sezónne. Otvorenie obchodov počas niektorých nedieľ v roku je tu úplne opodstatnené.

Tento prístup vychádzajúci zo slobodnej voľby je tým, ktorý prijala francúzska vláda a ktorý umožňuje nájsť spravodlivé a vyvážené riešenia od prípadu k prípadu. Opätovným potvrdením uplatnenia zásady subsidiarity sa Európsky parlament rozhodol, že nebude brániť, aby tieto stratégie zohľadňovali rozdielne hospodárske a sociálne kontexty.

– Správa: Inés Ayala Sender (A6-0371/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. – (SV) My švédski sociálni demokrati vyjadrujeme ľútosť nad skutočnosťou, že počet usmrtených osôb v cestnej premávke v EÚ neklesol v miere potrebnej na dosiahnutie cieľov stanovených v rámci programu pre bezpečnosť cestnej premávky. Vítame účinnejšie cezhraničné monitorovanie dopravných priestupkov a zriadenie elektronického informačného systému ako prostriedku na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky. Bezpečnosť cestnej premávky bude pre nás vždy otázkou vysokej priority. Žiaľ, návrhu chýba právny základ pre prípady, keď sa krajina rozhodne riešiť dopravné priestupky ako administratívnu záležitosť v rámci trestného práva, ako je to v prípade Švédska a ďalších členských štátov.

V dôsledku toho bude ťažké uplatniť túto smernicu vo Švédsku a iných členských štátoch a zároveň môže dôjsť aj k spochybneniu jej právneho základu. Preto sme sa rozhodli zdržať hlasovania.

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, plne podporujem správu pani Ayalovej Senderovej, ktorá sa zameriava na dosiahnutie dôležitého cieľa: rozšíriť základné právne predpisy týkajúce sa aspektov bezpečnosti cestnej premávky do všetkých 27 členských štátov.

Vďaka nášmu spoločnému úsiliu žijeme v Únii 27 krajín, v ktorých voľný pohyb osôb a tovarov už nie je len ilúziou, ale každodennou realitou. Je teda úplne nevhodné, aby sme mali v tejto oblasti rôzne zákony.

Som presvedčený, že pokiaľ ide o bezpečnosť cestnej premávky, práve teraz môžeme zavádzať monitorovacie nástroje, ktoré umožnia výrazne znížiť nebezpečenstvo a riziká. Na mňa napríklad urobil dojem systém Tutor testovaný na niektorých talianskych diaľniciach, ktorý viedol k zníženiu dopravných nehôd v týchto úsekoch o 50 %. S touto správou sme na správnej ceste.

  Charlotte Cederschiöld, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark a Anna Ibrisagic (PPE-DE), písomne. – (SV) Prostredníctvom navrhovanej smernice sa Komisia snaží zaviesť pravidlá týkajúce sa finančných pokút za určité dopravné priestupky, ktorých sa vodič dopustí mimo svojho členského štátu. V návrhu Komisie a Parlamentu sa táto problematika rieši prostredníctvom nadnárodného rozhodovacieho postupu v rámci prvého piliera EÚ. Spolu so švédskou vládou sa však domnievame, že vzhľadom na to, že sa cieľ navrhovanej smernice týka trestného práva, mala by sa riešiť na medzivládnom základe v rámci právnej spolupráce v treťom pilieri EÚ. Preto sme sa rozhodli zdržať hlasovania.

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. – (PT) V roku 2001 si Európska únia stanovila veľmi ambiciózny cieľ, a to do roku 2010 o polovicu znížiť počet osôb usmrtených na cestách. Hoci bol začiatok dobrý, zanedlho sme boli svedkami mierneho poklesu, ktorý minulý rok vyústil do stagnovania (keď bolo na cestách 27 členských štátov usmrtených 43 000 osôb).

Preto musíme naliehavo povzbudzovať sledovanie tohto cieľa a vytvoriť nový prístup k európskej politike v oblasti bezpečnosti cestnej premávky. Tento vítaný návrh sa obmedzuje na štyri priestupky, ktoré spôsobujú najviac nehôd a úmrtí na cestách (75 %) a ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty. Ide o prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti, jazdu pod vplyvom alkoholu, nepoužívanie bezpečnostných pásov a nezastavenie na červený svetelný signál.

Doteraz prevládal pocit beztrestnosti, keďže v mnohých prípadoch sankcie nemali žiadny účinok.

V Európe bez vnútorných hraníc je táto situácia neprijateľná, pretože nemôžeme dovoliť iné zaobchádzanie s občanmi v závislosti od toho, či majú v danom štáte trvalý pobyt alebo nie. Zákon musí platiť rovnako pre všetkých občanov.

Zároveň musíme zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky s cieľom znížiť počet usmrtených osôb na európskych cestách.

  Avril Doyle (PPE-DE), písomne. – Správa pani poslankyne Senderovej navrhuje zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky tým, že postihy uložené v jednom členskom štáte budú platiť aj v iných. Navrhuje tiež zriadenie siete EÚ na výmenu údajov, kde sa budú zaznamenávať podrobnosti o štyroch konkrétnych priestupkoch, a to o nadmernej rýchlosti, riadení pod vplyvom alkoholu, nezastavení na červený svetelný signál a nepoužívaní bezpečnostných pásov, ktoré zbytočne ohrozujú životy účastníkov cestnej premávky. Informácie sa potom budú posielať do členského štátu, kde má táto osoba trvalý pobyt a následne sa uplatnia právne postihy, či už vo forme pokuty alebo iného trestu.

Ďalej navrhuje hľadanie vhodných prostriedkov na dosiahnutie rovnováhy medzi potrebou uložiť náležité postihy za dopravné priestupky v Európskej únii a potrebou pripraviť solídny právny základ pre vytvorenie tejto siete a zasahovaním do oblastí považovaných za záležitosti vnútroštátnej právomoci. Postihy za takéto priestupky sa v jednotlivých členských štátoch líšia. V niektorých patria dopravné priestupky k administratívnym a formálnym pokutám, v iných zasa podobne ako v Írsku predstavujú domáce trestné záležitosti.

  Hélène Goudin a  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Táto správa navrhuje zriadiť špeciálny elektronicky systémy na výmenu informácií o vodičoch medzi členskými štátmi. Ten umožní jednoducho a účinne žiadať od každého, kto prekročí povolenú rýchlosť, kto nepoužije bezpečnostný pás alebo nezastaví na červený svetelný signál, aby zaplatil pokutu v krajine, kde sa dopustil dopravného priestupku. Podstata tohto návrhu je nepochybne rozumná. Žiaľ, tento návrh má ďaleko od dokonalosti.

Európsky parlament by uvítal zosúladenie výšky pokút, čo je zložité vzhľadom na skutočnosť, že úroveň príjmov sa medzi členskými štátmi líši. Správa tiež navrhuje, aby sa zosúladilo aj technické vybavenie a metódy používané pri kontrolách bezpečnosti cestnej premávky. Okrem toho je tu aj otáznik v súvislosti s právnym základom tohto návrhu. Na zasadnutí Rady Švédsko okrem iného upozornilo aj na túto skutočnosť. Politická strana Júnový zoznam hlasovala preto proti tomuto návrhu.

  Mathieu Grosch (PPE-DE), písomne. – (DE) Podporil som správu o cezhraničnom presadzovaní pravidiel v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, pretože to bude znamenať, že vodiči, ktorí sa dopustia dopravných priestupkov v tretej krajine, budú účinnejšie stíhaní.

Komisia uvádza, že dopravné priestupky sa často netrestajú, ak sa ich dopustí vozidlo registrované v inom členskom štáte ako v tom, na ktorého území došlo k porušeniu pravidiel. S tým sa spája tendencia mnohých vodičov jazdiť nedbalejšie mimo svojich domovských krajín, keďže sa menej obávajú trestného stíhania. Nová smernica má v úmysle ukončiť túto tendenciu.

Elektronická výmena údajov navrhnutá v smernici a doplnená zárukou o ochrane údajov zabezpečí účinnú spoluprácu medzi krajinami a tým postihovanie dopravných priestupkov tak, ako keby sa ich vodič dopustil vo svojej domovskej krajine. Na začiatku sa smernica obmedzuje na trestné postihy za štyri dopravné priestupky, ktoré sú príčinou až 75 % smrteľných a ostatných vážnych dopravných nehôd. Tieto priestupky, o ktorých sa uvažuje v návrhu Komisie, zahŕňajú prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti, jazdu pod vplyvom alkoholu, nepoužitie bezpečnostného pásu a nezastavenie na červený svetelný signál. Po dvoch rokoch od zavedenia smernice má Komisia vykonať revíziu, ktorá môže viesť k zahrnutiu iných priestupkov.

Podporujem smernicu a vnímam ju nielen ako významný krok v rámci podpory bezpečnosti cestnej premávky, ale aj ako príležitosť pre Európu ešte viac sa zblížiť v rámci veľkej oblasti voľného pohybu.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Správa pani Ayalovej Senderovej je novým nástrojom na stíhanie motoristov: cezhraničné trestné postihy vážnych priestupkov (na počudovanie nie však jazdy pod vplyvom omamných látok), počet ročných kontrol a miesto ich vykonania uložené orgánom jednotlivých členských štátov zo strany Bruselu, zosúladenie pokút, nesystematické právne prostriedky, informácie a prístup k spomínaným právnym prostriedkom bez záruky, že budú vydané v jazyku postihovanej osoby, možnosti rozšírenia pôsobnosti smernice aj na ostatné priestupky (že by dlhšie parkovanie na platených miestach?) a podobne.

Napriek vašim tvrdeniam vás nezaujíma záchrana životov, ale skôr usmerňovanie pokút do pokladníc členských štátov. Ak by vás naozaj znepokojovala bezpečnosť a nielen peniaze, potom by sa podľa mňa mali uvádzané fakty týkať zahraničných vodičov, ktorí spôsobili smrteľné nehody, a nie iba priestupkov, ktorých sa dopustili. Mimochodom, ich počet sa priamo úmerne zvyšuje s nárastom automatických radarových zariadení. Neexistuje ani len jedna štúdia o význame podobných bilaterálnych zmlúv, ktoré sú zavedené do praxe, a to v niektorých prípadoch už niekoľko rokov, ako napríklad zmluva medzi Francúzskom a Nemeckom alebo Francúzskom a Luxemburskom.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Návrh smernice sa usiluje uľahčiť ukladanie pokút vodičom, ktorí sa mimo územia svojho členského štátu dopustili priestupkov týkajúcich sa prekročenia rýchlosti, jazdy pod vplyvom alkoholu, nepoužitia bezpečnostného pásu a nezastavenia na červený svetelný signál, teda štyroch najvážnejších priestupkov, pokiaľ ide o straty na ľudských životoch v EÚ.

Bezpečnosť cestnej premávky je nepochybne nesmierne dôležitá. Zároveň sú dôležité aj snahy zamerané na zníženie počtu nehôd.

Určite by sa mali zaviesť opatrenia, ktorými budeme bojovať proti beztrestnosti v súvislosti s priestupkami spáchanými na území iných členských štátov, a nie v štáte trvalého pobytu vodiča.

Sme však presvedčení, že nadmerné zdokonaľovanie a zvyšovanie bezpečnostných opatrení v Európe (inštalovanie zariadení na kontrolu a dohľad na diaľniciach, menej významných cestách a mestských cestách, vytvorenie elektronických systémov na výmenu údajov v EÚ, čo podnecuje pochybnosti týkajúce sa náležitej ochrany osobných údajov) nemusí nevyhnutne viesť k dosiahnutiu týchto cieľov, pretože iba prostredníctvom prevencie, ktorá bude vychádzať zo špecifickej a odlišnej situácie v danej krajine, budeme skutočne schopní presadzovať bezpečnosť cestnej premávky a znížiť počet nehôd.

Z tohto dôvodu sme sa zdržali hlasovania.

  Jim Higgins (PPE-DE), písomne. – V mene írskej delegácie v rámci skupiny PPE-DE by som chcel vysvetliť, že správu pani Ayalovej Senderovej sme podporili preto, lebo jej cieľ a jej dosah významne napomôžu zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky. Sme si vedomí možných ťažkostí pre Írsko, ale veríme, že tie sa dajú prekonať a že ich prekonáme, keď sa v Rade dosiahne dohoda o konkrétnom právnom základe tohto návrhu.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Každý rok je na európskych cestách usmrtených alebo zranených niekoľko tisíc ľudí. Vlády v Európe musia preto nutne podnikať kroky a zaistiť, aby sa bezpečnosť cestnej premávky brala vážne. Problém s vodičmi, ktorí unikajú spravodlivosti za nedodržanie dopravných zákonov v zahraničí, v súčasnosti iba zhoršuje už aj tak zlú situáciu. Narastajúcu spoluprácu v EÚ pri presadzovaní zákonov týkajúcich sa nedodržania rýchlosti a jazdy pod vplyvom alkoholu treba oceňovať. Preto som hlasoval za správu pani Ayalovej Senderovej.

  Carl Lang a Fernand Le Rachinel (NI), písomne. – (FR) Zdá sa, že zaťažovanie motoristov daňami, pokutami, ako aj ich systematické podvádzanie nepozná hranice.

Vieme, že v skutočnosti tu nejde o potrestanie tých, ktorí zle šoférujú, ale tých, ktorí jazdia často. Smutná a nešťastná povinnosť polície plniť kvóty a obrat iba zhoršuje už aj tak neprimerané policajné zásahy.

Okrem toho, hoci je v podmienkach zadržania vodičského preukazu medzi členskými štátmi veľa rozdielov a hoci sa systémy týkajúce sa rozsahu priestupkov a pokút v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v jednotlivých krajinách líšia, Európa chce pre členské štáty zaviesť elektronický systém na výmenu informácií o priestupkoch spáchaných na ich území s cieľom ešte viac potrestať motoristov.

Aj keď zníženie počtu dopravných nehôd môžeme, prirodzene, iba privítať, je dôležité, aby tieto nové legislatívne opatrenia neboli sprevádzané útokmi na slobodu, prípadne inými nevhodnými a nespravodlivými opatreniami.

  David Martin (PSE), písomne. – Podporujem tento právny predpis, ktorého cieľom je uľahčiť presadzovanie sankcií voči vodičom, ktorí sa dopustia priestupku v inom členskom štáte ako v tom, kde je vozidlo registrované.

  Erik Meijer (GUE/NGL), písomne. – (NL) Vodiči majú sklon jazdiť v zahraničí rýchlejšie ako vo svojej krajine a tiež si tam veľmi ochotne užívajú nelegálne parkovanie. Skúsenosti ukazujú, že pokuty za nedodržanie maximálnej rýchlosti a nelegálne parkovanie sa vyberajú len zriedkavo, čo poburuje obyvateľov a vodičov najmä vo veľkých mestách. Európska spolupráca, a to práve v oblasti rovnakých povinností pre všetkých účastníkov cestnej premávky, mala už dávno priniesť ovocie.

Napokon, každý musí platiť cestné mýto v zahraničí. Už roky diskutujeme o možnosti vyberať tieto elektronicky registrované poplatky v mieste bydliska danej osoby. To by sa malo vzťahovať aj na pokuty. Pre bezpečnosť cestnej premávky, ako ani pre životné prostredie nie je dobré, ak vodiči vedia, že im porušenie pravidiel v zahraničí len tak prejde.

Z tohto dôvodu podporujeme návrh na zjednodušenie vyberania pokút za dopravné priestupky v zahraničí. V žiadnom prípade to však nemá vplyv na náš názor, že trestné právo je doménou jednotlivých štátov a tak by to aj malo zostať. Tiež to neovplyvňuje náš názor na európsky zatykač, ktorý umožňuje, aby boli osoby vydané svojím štátom do väzby v inom štáte, niekedy aj na veľmi dlhé obdobie, čo vedie k ďalšej nespravodlivosti.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Ak sa Európska únia chce zaoberať cezhraničnými pravidlami cestnej premávky, nemala by sa obmedzovať iba na oznámenia o pokutách. Napríklad v Bruseli, ktorý je, prirodzene, kozmopolitným veľkomestom, nie je tajomstvom, že osoba so zahraničnou poznávacou značkou, ktorá v prípade dopravnej nehody alebo krádeže potrebuje pomoc orgánov zodpovedných za dodržiavanie zákonov, často zistí, že nedostane rovnakú pomoc ako majitelia vozidiel s belgickými značkami, a to z dôvodu, že neplatí príspevky na údržbu cestného systému a s tým súvisiace náklady, ktoré majitelia belgických vozidiel platia. EÚ, ktorá je vždy proti diskriminácii, bude musieť pre nápravu tejto situácie niečo urobiť.

Ďalším nevyriešeným problémom sú ekologické zóny, ktoré boli zriadené v mnohých členských štátoch. Podľa prieskumov by 40 % vodičov nepoznalo ich označenie alebo by vstúpilo do týchto zón bez povolenia. Zdá sa, že v popredí cezhraničného presadzovania pravidiel v oblasti cestnej premávky sa nachádzajú peniaze, podobne ako to bolo aj v prípade výnosných peňažných trestov v oblasti životného prostredia. Ostatné opatrenia na presadzovanie bezpečnosti cestnej premávky zostávajú v úzadí tohto procesu, a preto som túto správu odmietol.

  Seán Ó Neachtain (UEN), písomne. – (GA) Jednoznačne podporujem túto správu, ktorá má za cieľ zlepšiť situáciu na írskych cestách. Poskytuje príležitosť zaviesť cezhraničné pokuty vodičom, keď bude vytvorená sieť EÚ na výmenu informácií. Táto sieť umožní rôznym členským štátom, aby si vymieňali informácie týkajúce sa zahraničných vodičov, ktorí boli pokutovaní za jazdu pod vplyvom alkoholu, prekročenie rýchlosti, nezastavenie na červený svetelný signál na semafore alebo nepoužitie bezpečnostného pásu. Títo vinníci budú informovaní o finančných pokutách.

Tento spoločný postup je krokom vpred z hľadiska pokutovania tých vodičov, ktorí nedodržiavajú pravidlá cestnej premávky. V dôsledku toho budú írske cesty bezpečnejšie. Budú sa uplatňovať pokuty a to zastaví vodičov, ktorí nedodržujú pravidlá.

  Brian Simpson (PSE), písomne. – Najprv by som chcel poďakovať pani spravodajkyni za intenzívnu prácu na tomto spise a potom by som chcel zablahoželať celému Parlamentu k potvrdeniu tohto jednoznačného stanoviska, ktoré sa má zaslať Rade, vzhľadom na ťažkosti, ktorým tento návrh čelí.

Cezhraničné presadzovanie pravidiel je potrebné v celej EÚ, ak naozaj chceme znížiť počet dopravných nehôd a úmrtí pri nich. Je nezmyselné, aby občan, ktorý riadi motorové vozidlo mimo vlastného členského štátu, ignoroval predpisy týkajúce sa prekročenia rýchlosti, jazdy pod vplyvom alkoholu, nepoužitia bezpečnostného pásu alebo nezastavenia na červený svetelný signál na semafore a nebol za to primerane potrestaný.

Myslím si, že je to dôležitý krok smerom k lepšej spolupráci medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, čo by malo viesť k úplnému zosúladeniu presadzovania pravidiel bezpečnosti cestnej premávky v celej EÚ.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne. – (RO) Hlasovala som za správu o návrhu smernice, ktorou sa zjednodušuje cezhraničné presadzovanie pravidiel v oblasti bezpečnosti cestnej premávky. Sedemdesiat percent dopravných nehôd je spôsobených v dôsledku prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti, nepoužívania bezpečnostného pásu, nezastavenia na červený svetelný signál na semafore alebo jazdy pod vplyvom alkoholu. Medzi niektorými členskými štátmi už existujú dvojstranné dohody týkajúce sa cezhraničného stíhania v prípade porušenia pravidiel bezpečnosti cestnej premávky, ale ešte stále neexistuje spoločný európsky rámec. Chcela by som uviesť, že návrh smernice sa týka len finančných pokút. Myslím, že návrh Komisie významne prispeje k záchrane ľudských životov. Je poľutovaniahodné, že každoročne zahynie v Európe v dôsledku dopravných nehôd približne 43 000 osôb, čo zhruba zodpovedá počtu obyvateľov stredne veľkého európskeho mesta, a ďalších 1,3 milióna osôb sa každý rok stáva obeťou dopravných nehôd.

S poľutovaním tiež konštatujem, že Rumunsko minulý rok zaznamenalo najvyšší nárast dopravných nehôd: o 13 %. Dúfam, že väčšina Európskeho parlamentu bude hlasovať za správu, čím podnieti Radu Európskej únie, aby urýchlila prijatie opatrení potrebných na zníženie počtu dopravných nehôd. Musíme konať okamžite, aby sme zachránili ľudské životy.