Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je hodina otázok (B6-0491/2008).
Nasledujúce otázky sú určené Komisii.
Prvá časť
Otázka č. 32, ktorú predkladá Tadeusz Zwiefka (H-0934/08)
Vec: Pohotovostné plány pre malé a stredné podniky (MSP)
Vzhľadom na súčasnú finančnú a hospodársku krízu, ktorá je podľa slov Jeana-Clauda Tricheta najvážnejšou krízou od druhej svetovej vojny, by som sa chcel Komisie opýtať na jej pohotovostné plány pre MSP.
Predpokladá sa, že rámcový plán obnovy, ktorý má byť predstavený 26. novembra, bude obsahovať krátkodobé opatrenia, ktoré majú pomôcť zabrániť recesii. Komisia hľadá nové financovanie a nové využitie existujúcich fondov. Komisia chce tiež zvýšiť kapitál, ktorý má k dispozícii Európska investičná banka, inštitúcia EÚ na poskytovanie dlhodobých pôžičiek. Banka už pripravila pôžičkový balík vo výške 30 miliárd EUR na pomoc malým podnikom, ktoré sa usilujú získať finančné prostriedky. Tieto opatrenia sú veľmi chvályhodné, avšak jedným z najvážnejších problémov, ktorým čelia MSP v tejto etape, je problém s nesplácaním pôžičiek. Navrhla Európska komisia pohotovostné plány zamerané osobitne na tento konkrétny problém?
Joaquín Almunia, člen Komisie. – (ES) Vážená pani predsedajúca, Komisia v návrhu iniciatívy Small Business Act plne uznala problémy, ktorým čelia malé a stredné podniky.
Pokiaľ ide o prístup k finančným prostriedkom, ktorý je predmetom otázky pána Zwiefku, Komisia spolu s Európskou investičnou bankou (EIB) oznámila konkrétne opatrenia na zlepšenie tejto situácie.
Samozrejme, že súhlasíme s potrebou poskytnutia osobitnej pomoci MSP. Finančná kríza v mnohých členských štátoch značne oslabila finančné kanály, ktoré sú dostupné pre podniky, najmä MSP. Inštitúcie Spoločenstva a členských štátov prijali v rámci svojich oblastí kompetencií konkrétne opatrenia na zmiernenie týchto účinkov.
Komisia zaviedla opatrenia na stabilizáciu finančného systému, ktoré bankám umožnia, aby začali znovu požičiavať svojim zákazníkom. Podporili sme tiež niektoré zmeny účtovných pravidiel a urýchlené prijatie programov na rekapitalizáciu bánk a systémov ochrany vkladov.
Ako viete, Komisia okrem toho 26. novembra schválila plán obnovy vo výške 200 miliárd EUR. Európska rada minulý týždeň tento plán podporila a schválila. Ako sa uvádza v našom oznámení, v tejto sume 200 miliárd EUR je zahrnutých 30 miliárd z rozpočtu EÚ alebo z finančnej pomoci EIB na oživenie hospodárstva.
V týchto opatreniach, či už prostredníctvom rozpočtových zdrojov alebo prostredníctvom financovania, sú celkom jasne zahrnuté nástroje na financovanie a pomoc, ktoré výrazne podporia SME. Tieto opatrenia dopĺňajú dohodu, aby EIB zintenzívnila a súčasne predložila konkrétne nástroje na financovanie MSP, dosiahnutú na neformálnom zasadnutí Rady Ecofin, ktoré sa konalo tento rok v septembri v Nice.
Okrem týchto dohôd EIB oznámila, že prostredníctvom Európskeho investičného fondu bude MSP poskytovať preklenovacie financovanie, známe pod názvom mezanínové financovanie, v celkovej výške 1 miliardy EUR.
Ako som už spomenul, v plánoch rôznych členských štátov a v rámci plánu obnovy, ktorý podporila Európska rada minulý týždeň, existuje už viacero príkladov krajín EÚ veľkých z hľadiska hospodárskej veľkosti, ako sú Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko a Španielsko, ktoré zaviedli konkrétne finančné opatrenia pre MSP, ktoré, ako všetci vieme, predstavujú z hľadiska údajov o odbyte, zamestnanosti a výrobnej štruktúry podstatnú časť vo všetkých našich členských štátoch.
Nakoniec by som chcel spomenúť dohody, ktoré v tomto čase mimoriadnych hospodárskych problémov Komisia schválila využitím ustanovení na zvýšenie pružnosti poskytovania štátnej pomoci stanovených v Zmluve. Prinesie to tiež prospech najmä MSP. Príkladom je dohoda, ktorú sme v súvislosti so štátnou pomocou schválili včera, na zvýšenie pravidla de minimis.
A nakoniec, v januári sa má uskutočniť stretnutie, konštruktívny dialóg Komisie, SME, ich predstaviteľov a tiež bánk, na ktorom si vymenia názory na účinnosť štátnej pomoci, súčasnú situáciu a možnú potrebu podporenia rozhodnutí prijatých v posledných mesiacoch.
Tadeusz Zwiefka (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, ďakujem vám za podrobné vysvetlenia. Vzhľadom na to, že ste spomenuli prácu Komisie a záväzky Európskej investičnej banky, chcel by som sa vás opýtať, či sa banky, ktoré sa zúčastňujú na prebiehajúcom dialógu a ktoré dostávajú veľkú podporu, tiež všeobecne prihlásili k politike, ktorá zabezpečuje viac-menej hladké fungovanie sektora MSP? Dali si tiež ten istý záväzok?
Joaquín Almunia, člen Komisie. – (ES) Na otázku pána Zwiefku môžem odpovedať, že určite budeme hovoriť s bankami. Banky tiež vo svojich súvahách a finančných výkazoch odhalia problémy, ktorými prechádzajú.
Všetky zdroje, všetky rozhodnutia a všetky opatrenia prijaté na európskej úrovni, aj na úrovniach členských štátov a ďalšie opatrenia týkajúce sa likvidity a zníženia úrokových sadzieb, ktoré urobila Európska centrálna banka a ďalšie centrálne banky, sú všetky, samozrejme, určené na zabránenie úverovému kolapsu a stimulovanie a tvorbu vhodného rámca na obnovu úrovní úverov a financovania, ktoré sú potrebné pre rodiny a podniky.
Financovanie malých a stredných podnikov je nepochybne omnoho viac závislé od bankových úverov ako financovanie veľkých podnikov. Je to z toho dôvodu, že napriek súčasným problémom na trhu môžu veľké podniky priamo vydávať svoje cenné papiere alebo dlhopisy a získavať finančné prostriedky na trhoch s cennými papiermi alebo na trhoch s dlhopismi. MSP potrebujú bankové kanály.
Úprimne dúfame, že banky a úverový systém budú pozitívne reagovať na tento objem pomoci a podpory, ktorý je teraz potrebný, ktorého veľkosť by však pred pár mesiacmi bola nepredstaviteľná.
Myslím si, že zodpovednosti musia prevziať nielen naše vlády, európske inštitúcie a centrálne banky – a my tieto zodpovednosti preberáme. Zodpovednosti majú aj banky, pretože im bola poskytnutá podpora vo forme rekapitalizácie na základe verejných financií alebo vkladov chránených verejnou peňaženkou. Majú zodpovednosti voči ostatnej spoločnosti a osobitne voči MSP.
Mairead McGuinness (PPE-DE). – Pán komisár, myslím si, že vaša posledná poznámka bola veľmi vhodná. Banky si musia uvedomiť, že potrebujú MSP a že v minulosti z nich mali zisk.
Myslím si, že zásadná otázka znie, či to bude fungovať. Teraz nemusíme vedieť, či to bude fungovať, kedy to však budeme vedieť a kedy povieme, že musíme robiť niečo iné? Suma 30 miliárd EUR je veľká, írske orgány však museli poskytnúť bankám injekciu 10 miliárd EUR a niektorí nezávislí odborníci hovoria, že na rekapitalizáciu írskych bánk je potrebných 30 miliárd EUR. Možno by ste sa mohli vyjadriť.
Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Chcela by som sa vás opýtať na postup, ktorý umožňuje MSP v Rumunsku získať prístup k financovaniu z týchto vyčlenených finančných prostriedkov vo výške 30 miliárd EUR. Aký postup môžu použiť členské štáty, aby uľahčili prístup MSP k tomuto financovaniu? Hovorili ste o plánoch Francúzska, Spojeného kráľovstva… Moja otázka znie, či to bude postup „kto prv príde, ten prv melie“, alebo členské štáty, a teda aj rumunské MSP, majú možnosť získať podobné financovanie?
Joaquín Almunia, člen Komisie. – (ES) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, sme v trhovom hospodárstve a som presvedčený, že s týmto výrokom všetci súhlasíte. Pravidlá hry v trhovom hospodárstve sú také, aké sú.
Preto neverím, že si niekto myslí, že úverový systém, finančný systém, alebo hospodársky systém všeobecne by fungovali lepšie, keby všetky rozhodnutia, ktoré uskutočňujú hospodárske subjekty, a v tomto prípade najmä finančné subjekty, robili namiesto nich ministri jednotlivých členských štátov, alebo by sa tieto rozhodnutia robili v Bruseli v jednej z mnohých budov, v ktorých vykonávajú svoju prácu európske inštitúcie.
Preto o poskytnutí úveru musia rozhodovať banky. Skutočnosť je, že keď sa banky spoliehajú na verejné financie alebo verejné záruky, musia tiež splniť viaceré podmienky. Pokiaľ ide o podmienky, národné podporné programy jednotlivých členských štátov pre bankový sektor sa odlišujú v závislosti od okolností, charakteristík a druhu používaného nástroja v každej individuálnej krajine.
Pokiaľ ide o nás, v Európskej komisii sme schválili systémy ochrany vkladov predložené všetkými členskými štátmi s cieľom zaistiť, aby tieto systémy spĺňali pravidlá hospodárskej súťaže a štátnej pomoci. V súčasnosti dokončujeme schvaľovanie posledných národných rekapitalizačných plánov.
Komisia prijala a publikovala niektoré prierezové normy. V normách sú vysvetlené kritériá, ktoré používame v týchto výnimočných okolnostiach na analýzu týchto plánov, či spĺňajú pravidlá Zmluvy. V Komisii sme vo všetkých prípadoch stanovili šesťmesačnú lehotu, pretože potom budeme musieť – a chceme – zistiť, čo sa za šesť mesiacov od nášho pôvodného schválenia týchto plánov stalo.
Ak sa budú peniaze daňových poplatníkov – peniaze občanov – poskytnuté prostredníctvom týchto plánov pomoci správne využívať a činnosť finančných trhov bude stále ovplyvňovať zložitá hospodárska situácia, môžeme schváliť pokračovanie týchto programov. Ak sa hospodárstvo, ako všetci dúfame, zlepší, alebo ak sa peniaze nebudú využívať na účel, na ktorý boli schválené, musíme tiež podľa toho konať a prijať potrebné rozhodnutia.
Peniaze daňových poplatníkov sa riskujú s cieľom zlepšiť fungovanie finančných okruhov a úverových trhov a okruhov a nehodláme pripustiť, aby sa tieto peniaze premrhali alebo použili bez dosiahnutia uspokojivých výsledkov.
Pokiaľ ide o druhú otázku, Európska investičná banka pôsobí v programoch na pomoc malým a stredným podnikom vo všetkých členských štátoch cez sprostredkovateľov. Do výrobných štruktúr, menovite MSP, sa cez sprostredkovateľa alebo sprostredkovateľov v jednotlivých členských štátoch dostávajú úverové alebo finančné nástroje na základe podporných programov, ktoré sme vytvorili. Títo sprostredkovatelia alebo finanční agenti musia tiež poskytovať informácie, ktoré ste spomínali.
Predsedajúca. Otázka č. 33, ktorú predkladá Ryszard Czarnecki (H-0952/08)
Vec: Boj proti terorizmu
Minulý týždeň si 10 teroristických útokov v Bombaji vyžiadalo životy najmenej 188 ľudí a stovky ďalších utrpeli zranenia. Aké kroky podniká Komisia, aby prinútila pakistanskú vládu zastaviť podporovanie teroristických skupín na svojom území?
Otázka č. 34, ktorú predkladá Wiesław Stefan Kuc (H-0955/08)
Vec: Opatrenia Európskej komisie týkajúce sa teroristických skupín v Pakistane
Aký druh opatrení prijíma Európska komisia, aby prinútila pakistanské orgány, aby prestali podporovať a uľahčovať činnosť teroristických skupín?
Ján Figeľ, člen Komisie. – Myslím si, že môžem povedať, že Komisia bola tiež veľmi otrasená nedávnymi udalosťami v Bombaji, ktoré 8. decembra veľmi jasne a dôrazne odsúdila tiež Rada Európskej únie.
Európska únia v tejto súvislosti vyjadrila nádej, že Pakistan bude plne spolupracovať s indickým vyšetrovaním a že obidve krajiny budú pracovať spoločne, aby predviedli tých, ktorí sú zodpovední pred súd. Cieľom teroristických sietí je podkopanie regionálneho mieru a stability. Nesmieme dovoliť, aby sa im to podarilo. EÚ preto naliehala na zintenzívnenie regionálnej spolupráce v boji proti terorizmu.
Cestou vpred je dialóg a spolupráca, aby sa mohli vyriešiť rozdiely vo vzájomnom vnímaní a prístupoch. Žiadna iná alternatíva neexistuje, len spolupráca s civilnou pakistanskou vládou. Ako viete, prezident Zardari vyjadril svoj záväzok, že dosiahne zmierenie. Pakistanské orgány v súvislosti s obvineniami z účasti pakistanských občanov a organizácií na útokoch v Bombaji uskutočnili niekoľko zatknutí. Tieto kroky sú veľmi dôležité.
Aby sa zabránilo ďalším útokom, teraz je potrebné pevné odhodlanie pakistanskej vlády rozbiť teroristické siete. Komisia sa zaoberá možnosťou spustenia projektov zameraných na posilnenie možností Pakistanu v boji proti terorizmu.
Spoločná návšteva koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu pána Gillesa de Kerchova a Komisie je naplánovaná na budúci január. To je všetko, čo môžem povedať ako odpoveď na tieto dve otázky.
Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, tieto otázky sme písali spolu s pánom Kucom pred tromi týždňami. Ako ste sami konštatovali, niektoré veci sa odvtedy zmenili. Preto by som bol rád, keby ste zhodnotili a komentovali vyhlásenie pakistanskej vlády, v ktorom sa uvádza, že žiadneho zo zatknutých teroristov nehodlajú odovzdať indickým orgánom. Mohlo by mať takéto vyhlásenie vplyv na vzťahy medzi Naī Dillī, Islamabadom a Karáči?
Wiesław Stefan Kuc (UEN). – (PL) Chcel by som svoju otázku doplniť. Ako môžeme zabrániť využívaniu pakistanského územia na výcvik bojovníkov Talibanu, ktorí potom zohrávajú významnú úlohu v bojoch v Afganistane, kde sú rozmiestnené európske a americké vojenské jednotky?
Ján Figeľ, člen Komisie. – Ako som povedal, je to skutočne zložitá, citlivá a dôležitá téma. Jedným zo spôsobov, ktorým môžeme pomôcť, je podporovať demokraciu, právny štát, politiky v oblasti boja proti terorizmu a spoluprácu v tomto regióne a tiež v tejto konkrétnej krajine. Myslím si, že máme vhodnú príležitosť. Na jednej strane sa pokúšame pomôcť vybudovať dôveru, ale tiež pozorne monitorujeme postupy a prijímané kroky. Samozrejme, čo ste povedali o rozhodnutí nevydať zatknutých teroristov, znamená neriadiť sa spravodlivosťou, ale robiť to, čo je dôležité vzhľadom na pakistanský systém v samotnom Pakistane s cieľom eliminovať priestor pre terorizmus, či je to v tejto krajine, alebo v susednej, čo tak tragicky ovplyvnilo situáciu v Bombaji v Indii.
Z hľadiska celkovej spolupráce si myslím, že Európska únia môže spoločne s mnohými ďalšími partnerskými krajinami vybudovať silnejšie prepojenia s vládami, ktoré skutočne konajú viac preventívnym spôsobom a majú viac spoločných spravodajských opatrení proti sieťam. Dúfam, že rozbitie siete v Pakistane v uplynulých dňoch bude dobrým príkladom, ešte však bude potrebné zistiť, ako prebieha proces v tejto krajine. Sme tam, prinajmenšom s obmedzenými možnosťami. Zväčšili sme finančný balík na spoluprácu s Pakistanom na nasledujúce obdobie rokov 2007 – 2010. Tento balík obsahuje 200 miliónov EUR. Súčasťou tohto zamerania je skutočné posilnenie právneho štátu, demokratických inštitúcií a schopnosti konať v tomto smere.
To je všetko, čo môžem v tejto chvíli povedať. V januári, po návšteve tejto krajiny Komisiou a koordinátorom z Rady, budeme mať možno nielen viac informácií, ale skutočné výsledky.
Predsedajúca. Otázka č. 35, ktorú predkladá Silvia-Adriana Ţicău (H-0966/08)
Vec: Investície do energetických infraštruktúr
Hospodárska a finančná kríza ovplyvňuje veľa členských štátov. Každý týždeň počujeme o nových opatreniach, ktoré majú vplyv na tisícky zamestnancov v rôznych členských štátoch. Investície do energetických infraštruktúr sú jedným zo spôsobov, ktoré má Európa k dispozícii na riešenie hospodárskej krízy. Budovanie takýchto infraštruktúr (ropovodov a plynovodov alebo infraštruktúr na výrobu a prenos elektriny) si vyžaduje investície vo veľkom rozsahu s realizáciou projektu v strednodobom až dlhodobom časovom rámci. Ak majú byť investície do energetických infraštruktúr dostatočné, členské štáty budú musieť mať možnosť čerpať z väčšieho rozpočtu TEN-T, inak na určité obdobie vzrastú ich rozpočtové deficity. Aké opatrenia plánuje Komisia na podporenie členských štátov v ich úsilí dosiahnuť významný nárast investícií do energetických infraštruktúr v tomto období hospodárskej a finančnej krízy?
Joaquín Almunia, člen Komisie. – (ES) Vážená pani Ţicăová, pýtali ste sa na investície do energetických infraštruktúr. Druhé strategické preskúmanie energetického odvetvia, ktoré prijala Komisia, upozorňuje na naliehavú potrebu zvýšenia investícií Európskej únie do energetických infraštruktúr, aby sa uľahčilo dosiahnutie cieľov našej energetickej politiky, medzi ktoré patrí bezpečnosť dodávok, trvalá udržateľnosť a konkurencieschopnosť. Minulotýždňové stretnutie Rady ministrov energetiky tiež zdôraznilo dôležitosť zvýšenia našich investícií do infraštruktúr, nehovoriac o dohode o energii a zmenách klímy, ktorú podporila Európska rada minulý víkend a dnes ste ju prijali vy v tomto Parlamente.
Komisia trvá na tom – a myslím si, že sa môžeme spoľahnúť aj na podporu Rady a Parlamentu – že súčasná hospodárska recesia by nemala byť dôvodom na odloženie alebo obmedzenie investícií do energetických infraštruktúr. Investície do energetiky a osobitne do energetických infraštruktúr by mali podporiť tvorbu pracovných miest, byť hybnou silou inovácií, podporiť rozvoj nových činností a využívanie nových technológií a podporovať hospodársku dôveru. Tieto investície by mali tiež priniesť úžitok z hľadiska rýchlejšieho postupu nášho hospodárstva k hospodárstvu s nízkymi emisiami CO2.
V pláne obnovy hospodárstva, ktorý schválila Komisia a podporila Rada, navrhujeme, aby sa v období od súčasnosti do roku 2010 na transeurópske energetické siete a súvisiace investície mobilizovali ďalšie 4 miliardy EUR z nevyužitých rozpočtových zdrojov Spoločenstva. Znamená to, že z 5 miliárd EUR, ktorých použitie sme navrhli v našom pláne v oznámení, sa na tieto účely vyčlenia 4 miliardy EUR.
Základné body nášho návrhu v tejto záležitosti schválila minulý týždeň Európska rada, hoci ešte musíme zistiť, ako bude rozpočtový orgán – Rada aj tento Parlament – interpretovať všeobecné vyjadrenia, ktoré sú zahrnuté do záverov predsedníctva Európskej rady.
Okrem toho sa Európska investičná banka (EIB) zaviazala významne zvýšiť financovanie investícií súvisiacich so zmenou klímy, bezpečnosťou, dodávkami energie a energetickými infraštruktúrami – až na 6 miliárd EUR ročne. EIB tiež oznámila svoj záväzok urýchliť využívanie súčasného nástroja na ochranu úverov, aby pomohla pri financovaní projektov transeurópskej siete, s cieľom podporiť väčšiu účasť súkromného sektora, ktorá je veľmi dôležitá. Podľa rôznych odhadov nemôžeme objem investícií, ktoré sú potrebné na obdobie od súčasnosti do roku 2020 alebo 2030, financovať iba z verejných zdrojov.
Napokon je tu jeden faktor, ktorý, dúfam, bude významný. Podporila ho tiež Európska rada a bol začlenený do našich návrhov. Je ním rozhodnutie otvoriť Európsky fond 2020 pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru. Do tejto iniciatívy, ktorej cieľom je financovanie kapitálových a kvázikapitálových projektov v oblasti infraštruktúr všeobecne a najmä v oblasti energetických infraštruktúr, je zapojená Európska investičná banka, agentúry na financovanie infraštruktúry v jednotlivých členských štátoch a prípadne ďalšie subjekty.
Vidíte teda, že v oblasti, ktorej sa dotýka vaša otázka, boli v posledných týždňoch oznámené, alebo sa teraz realizujú mnohé rozhodnutia.
Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Ďakujem vám za odpoveď. Chcela by som pripomenúť skutočnosť, že je mimoriadne dôležité investovať do rozvodnej siete elektrickej energie. Ak chceme podporovať obnoviteľnú energiu alebo energiu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov, musíme výrobcom tohto druhu energie umožniť prístup do rozvodnej siete, aby mohli vyrobenú elektrickú energiu dodávať konečnému spotrebiteľovi. Preto dúfam, že tieto finančné nástroje začnú fungovať čo najskôr a transparentným spôsobom.
Joaquín Almunia, člen Komisie. – (ES) Vážená pani predsedajúca, odpoviem veľmi stručne.
Úplne s vami súhlasím. Rada pre dopravu, telekomunikácie a energetiku, prijala na spomínanom zasadnutí, ktoré sa konalo 8. – 9. decembra, smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie. Myslím si, že to predstavuje ďalší krok v smere, na ktorý ste upozornili.
Úplne súhlasím s obidvomi vašimi návrhmi a prioritami, ktoré ste v tejto oblasti stanovili.
Druhá časť
Predsedajúca. – Otázka č. 36, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0889/08)
Vec: Vzdelávanie detí migrantov
V nedávnom oznámení (KOM(2008)0423) Komisia navrhla, aby sa uskutočnili konzultácie o otázke vzdelávania detí migrantov, pričom spomenula tiež deti európskych migrujúcich pracovníkov. Aké finančné mechanizmy poskytne Komisia členským štátom na zlepšenie vyučovania materinského jazyka týchto detí najmä v prípade, keď je týmto jazykom úradný jazyk EÚ?
Ján Figeľ, člen Komisie. – Chcem poďakovať pani Marie Panayotopoulosovej-Cassiotouovej nielen za jej otázku, ale tiež za jej záväzok zlepšiť a zintenzívniť spoluprácu vo vzdelávaní.
O tejto konkrétnej otázke môžem povedať, že program celoživotného vzdelávania nie je len prázdny pojem, ale veľmi silný nástroj a hlavný nástroj, ktorý Komisii umožňuje prístup k zdroju financovania vzdelávania. Súčasťou konkrétnych cieľov celého programu je podpora výučby jazykov a jazykovej rozmanitosti.
Jedna vetva programu, ktorá sa nazýva Comenius, podporuje nadnárodné projekty zamerané na riešenie špecifických potrieb detí z rodín migrantov vrátane jazykovej zložky alebo výučby jazykov. Výučbu všetkých svetových jazykov vrátane úradných jazykov EÚ podporuje v rámci programu Comenius tzv. kľúčová aktivita Jazyky. Ďalšia časť programu Comenius, kľúčová aktivita ICT, tiež podporuje projekty rozvíjajúce inovačné použitie informačných a komunikačných technológií používaných pri výučbe jazykov, najmä na osobitné vzdelávacie potreby a na potreby detí z rodín migrantov.
Hlavným zdrojom financovania na osobitnú podporu vzdelávania a odbornej prípravy migrantov a ostatných znevýhodnených skupín obyvateľstva je Európsky sociálny fond. Za vykonávanie sú zodpovedné hlavne orgány jednotlivých členských štátov.
A nakoniec, integračné politiky vrátane oblasti vzdelávania a vyučovania jazykov podporuje Európsky fond pre integráciu, ktorý je zameraný na nových štátnych príslušníkov tretích krajín.
Diskusia o výsledku verejnej konzultácie o zelenej knihe o migrácii a mobilite sa ukončí do konca tohto roka. Táto diskusia je otvorená a významná pre všetky zúčastnené strany a opäť vyzývam všetkých, ktorí majú záujem, aby reagovali. S nástrojmi financovania vzdelávania deti z rodín migrantov sú spojené niektoré otázky. Na budúci rok, počas českého predsedníctva, budú tieto otázky zahrnuté do politického dokumentu reagujúceho na zelenú knihu.
Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). - (EL) Vážená pani predsedajúca, ďakujem pánovi komisárovi za odpoveď. Vítam skutočnosť, že sa otvorila diskusia. Umožňuje mi to verejne vyhlásiť, že udržiavanie materinského jazyka detí európskych imigrantov je európskym zdrojom, ktorý sa musí zachovať. Krajania pána komisára zo Španielska, Nemecka a ďalších európskych krajín, do ktorých emigrovali, spolu s Grékmi chceli, aby sa ich deti učili po grécky a španielsky. Svoje jazyky by si preto mali zachovať tiež noví imigranti z nových európskych krajín, ako aj druhá generácia, potomkovia prvých imigrantov. Úradné európske jazyky sú zdrojom pre Európu a musia mať prednosť.
Ján Figeľ, člen Komisie. – (SK) Pani predsedníčka, ctené dámy a páni, práve spolupráca v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy má za cieľ podporovať kultúrnu rozmanitosť, ktorá sa výrazne prejavuje aj v kompozícii jazykov, a jeden z krásnych záverov, povedal by som veľmi citlivý a dôležitý politicky, ale aj mentálne pre budúcnosť Únie, bol prijatý v novembri, keď ministri dvadsaťsedmičky potvrdili odhodlanie vytvoriť podmienky pre mobilitu mladých ľudí ako pravidlo, nie ako výnimku.
Dnes je mobilita skôr veľmi limitovaná kvôli nedostatku prostriedkov, ale do budúcnosti to môže byť práve jeden z veľkých nástrojov na podporu aj rozmanitosti, aj otvorenosti, aj komunikácie alebo dialógu medzi kultúrami.
Som rád, že podpora pre takúto spoluprácu rastie, a osobitne aj v Európskom parlamente. Takže z mojej strany skôr poďakovanie za porozumenie a trvalú podporu.
Justas Vincas Paleckis (PSE). – (LT) Otázka z oblasti vzdelávania súvisiaca s migráciou, tentoraz však z nových členských štátov EÚ do starých členských štátov. Ako vieme, niektoré nové členské štáty EÚ sa stretávajú s problémom úniku mozgov. Napríklad učitelia, ktorí ukončili vyššie vzdelanie v jednej krajine, odchádzajú do druhej krajiny, kde nepracujú vo svojej profesii, ale dostávajú vyššiu mzdu. Ako sa na tento problém pozerá Komisia a aké opatrenia by nám navrhovala prijať?
Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Vážený pán komisár, ďakujem vám za informácie, ktoré ste nám poskytli. Túto tému by som však chcela trochu rozšíriť poukázaním na deti, ktorých rodičia odišli pracovať do zahraničia, a tieto deti zostávajú doma. Bolo by dobré, keby sa aj tieto deti učili jazyk krajiny, v ktorej pracujú ich rodičia, a aby sme sa zaoberali zamestnanosťou v ich krajine. Hovorím o prípadoch, keď deti zostali doma so svojimi starými rodičmi. Tiež by som chcela povedať, že je dôležité, aby deti, ktoré odišli so svojou rodinou do iného členského štátu, v ktorom si ich rodičia našli prácu, získali podporu, ktorá by im pomohla naučiť sa jazyk krajiny určenia jednoduchšie a rýchlejšie, aby mohli preukázať svoje intelektuálne schopnosti, vzdelávať sa a získavať vedomosti.
Ján Figeľ, člen Komisie. – (SK) Pani predsedajúca, ja môžem len vyjadriť súhlas s tým, čo zaznelo teraz. Začnem tou druhou otázkou.
Existuje direktíva alebo nariadenie Európskeho spoločenstva ešte z roku 1977, teda už viac než 30 rokov, o vzdelávaní pre deti migrujúcich pracovníkov, teda je to otázka medzi členskými štátmi – staré, nové, menej staré, menej nové – a podmienkach pre vzdelávanie nasledujúcej generácie.
Táto direktíva vlastne ukladá členským štátom poskytovať vzdelanie takýmto deťom v jazyku hostiteľskej krajiny, teda v domácom úradnom jazyku, a zároveň podporovať vzdelávanie v pôvodnom rodnom jazyku a kultúru pôvodnej krajiny v spolupráci s týmito krajinami. Teda v jednom prípade ide o povinnosť poskytovať a v druhom o napomáhanie. V každom prípade je problematika migrujúcich detí súčasťou tohto zeleného dokumentu alebo zelenej správy, ktorá znamená diskusiu a následne možné ďalšie kroky, odporúčania. Takže my sme skôr vo fáze počúvania a následnej prípadnej, konkrétnej aktivity aj vo forme legislatívy, lebo vzdelávanie detí migrantov je veľmi dôležitou súčasťou adaptácie a integrácie. Je evidentné, že v mnohých prípadoch nastávajú problémy práve kvôli nedostatku alebo nekvalite vzdelávania takto poskytovaného.
A čo sa týka prvej otázky o učiteľoch a odlive mozgov – po prvé si myslím, že je veľmi dôležité, aby sa Únia viac venovala téme kvality prípravy učiteľov. Prvýkrát sa tak stalo minulého roku, a táto problematika je veľmi dôležitá, lebo akékoľvek reformy alebo modernizácie vo vzdelávaní sú diskutované alebo realizované, učitelia sú centrálnou súčasťou takéhoto procesu, musia byť jeho subjektom, nie objektom, a, samozrejme, témy ako je celoživotné vzdelávanie, sa začínajú učiteľmi. On, resp. ona, učiteľ, učiteľka, musí byť prvým pri celoživotnosti, ak to má prejsť aj do mladej generácie – zvládanie mnohých nových tém a záležitostí a technológii vo vyučovacom procese je veľmi dôležité. Starnutie populácie sa týka aj učiteľov. Mnohé krajiny Únie čelia veľkému prichádzajúcemu nedostatku alebo deficitu učiteľského zboru a odhaduje sa, že viac než milión učiteľov bude chýbať v nasledujúcej dekáde, pretože vo viacerých štátoch viac než polovica učiteľov je vo veku nad 50 rokov.
To hovorím len na margo celkovej problematiky, ale odliv mozgov súvisí aj s tým, nakoľko si mozgy ceníme, nakoľko investujeme do duševného vlastníctva, do talentov, do schopnosti rozvíjať dary doma, a nielen odchádzať za lepším, a práve k tomu má smerovať napríklad podpora oveľa viac kvality a dostupnosti vzdelávania, ale aj relevantnosti vzdelávania, k tomu má smerovať budúci rok, ktorý je vyhlásený za Európsky rok tvorivosti a inovácií, k tomu musí smerovať väčšie úsilie celej Únie, aby bola atraktívna pre mozgy, aby priťahovala talenty, a nie lamentovala nad únikom mozgov. A, samozrejme, je to aj úloha pre jednotlivé štáty, aby do vzdelania investovali aj teraz, aj z dôvodu krízy, pretože investície do vzdelania sú rozhodujúce, a dokonca aj pre také obdobie ako je toto, sú zásadné, ak máme z krízy vyjsť schopnejší, či už konkurencie, či schopnejší inovácií, jednoducho s posilneným ľudským potenciálom.
Chcem len uzavrieť v tom, že nie je možná dlhodobá vážna a dôveryhodná spolupráca v oblasti vzdelávania, ak sa nebude osobitne dotýkať aj témy učiteľov, kvality prípravy učiteľov a podpory ich kontinuálneho vzdelávania, nielen úvodného, ale aj počas výkonu povolania.
Predsedajúca. – Otázka č. 37, ktorú predkladá Seán Ó Neachtain (H-0896/08).
Vec: Biela kniha o športe
Ktoré prvky bielej knihy o športe (KOM(2007)0391) sa doposiaľ realizovali a aké sú priority budúcej politiky Komisie v oblasti športu v nadchádzajúcich mesiacoch?
Ján Figeľ, člen Komisie. – Myslím si, že biela kniha je už veľmi úspešným príspevkom Európskej únie, počínajúc Komisiou a veľmi pozitívnou odozvou Parlamentu (sedí tu pán Mavrommatis, ktorý bol spravodajcom bielej knihy) a tiež členských štátov. Pripomínam, že minulý týždeň Európska rada po prvýkrát od zasadnutia Rady v Nice v decembri 2000 prijala konkrétne závery o športe, a myslím si, že to tiež odzrkadľuje novú situáciu.
Za jeden rok sa skutočne stalo veľa a v tejto oblasti sa deje veľa. Napríklad 38 z 53 opatrení stanovených v takzvanom akčnom pláne s názvom Pierre de Coubertin sa buď začalo, alebo sa už realizovalo a niektoré z nich sa už dosiahli alebo ukončili, čo predstavuje dve tretiny opatrení. Veľmi ma to teší, pretože to hovorí o chuti a úsilí dosahovať výsledky. Na tomto výsledku má, samozrejme, svoj podiel aj Komisia.
Tieto uspokojivé výsledky umožnil angažovaný prístup členských štátov, ale aj športových organizácií.
Myslím si, že biela kniha tiež umožnila alebo pomohla presadiť šport a projekty v oblasti športu v súčasných programoch EÚ. Napríklad nedávno získali projekty z oblasti športu podporu z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, Európskeho sociálneho fondu, programu celoživotného vzdelávania, programu verejného zdravia a programu Mládež v akcii aj z programu Európa pre občanov.
Zabezpečil sa pokrok v konkrétnych oblastiach. Niektoré z nich chcem spomenúť. Usmernenia pre telesnú aktivitu, ktoré nedávno prijali ministerstvá športu a ktoré boli postúpené ministrom zdravotníctva, boj proti dopingu, európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie a Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu, kde šport je jednou z prvých oblastí, ktorá sa použila ako pilotná oblasť pri testovaní. Miestni hráči v športových oddieloch: Pripomínam, že v máji tohto roku sme prijali rozhodnutie o takzvaných domácich alebo miestnych hráčoch v športových oddieloch. Štúdia o dobrovoľníckej práci v športe: veľmi dôležitá téma. Boj proti rasizmu a xenofóbii: veľa opatrení, tiež v Európskom parlamente. Šport ako nástroj v oblasti vonkajších vzťahov EÚ. Európska štatistická metóda na meranie hospodárskeho vplyvu športu. A potom, boj proti diskriminácii na základe štátnej príslušnosti, hodnotenie vplyvu na agentov hráčov, ktoré sa začína vykonávať, konferencia o licenčných systémoch vo futbale. Pripravujeme sa na ďalší polrok a na európsky sociálny dialóg, ktorý sa podľa mňa začal 1. júla v Paríži medzi partnermi v profesionálnom futbale – organizáciami UEFA, FIFPro, APFL a ECA. Veľa skratiek, ale ide o zamestnávateľov a zamestnancov a UEFA je organizácia, ktorá zastrešuje európsky futbal.
Som rád, že sa začal tento sociálny dialóg. Takže, hoci pri tejto príležitosti nie je možné poskytnúť podrobnú správu o pokroku všetkých činností, ktoré som predtým spomenul, celkom spoľahlivo sa dá teraz usúdiť, že realizácia veľkej a reprezentatívnej časti akčného plánu už značne pokročila.
V neposlednom rade by som chcel povedať, že koncom novembra sme mali prvé európske športové fórum, ktoré vo francúzskom Biarritzi zorganizovala Komisia a na ktorom sa stretli ľudia z oblasti športu – 300 účastníkov z rôznych združení, federácií, ale tiež Komisia a členské štáty. Po tomto stretnutí nasledovala konferencia ministrov. Domnievam sa, že ako prvá takáto udalosť to bolo veľmi dôležité, ďalšie predsedníctva by však mali v tejto oblasti zachovať kontinuitu a otvorenosť a usporadúvať ďalšie stretnutia.
Preto som rád, že teraz je toto úsilie o spoluprácu zúčastnených strán v oblasti športu oveľa viac viditeľné a plodné.
Seán Ó Neachtain (UEN). – (GA) Vážená pani predsedajúca, mohol by pán komisár rozvinúť to, čo povedal o dobrovoľníctve alebo dobrovoľníckej práci v športe a o tom, ako bude Komisia dobrovoľníctvo podporovať?
Ján Figeľ, člen Komisie. – (SK) Dobrovoľníctvo v športe je podľa mňa jedna z kľúčových záležitostí alebo aktivít pre fungovanie športu pre všetkých, ale aj celkového usporiadania pyramídy športu alebo európskeho modelu športu, čím chcem povedať, že musí byť priestor a podpora pre dobrovoľníctvo v športe ako veľmi dôležitého predpokladu.
My sme v bielej knihe prisľúbili štúdiu o dobrovoľníctve v športe a tender na túto štúdiu bol odštartovaný, a teda vlastne uzatvorený, a štúdia bude začatá začiatkom budúceho roku 2009. To znamená, že koncom roku, resp. začiatkom roku 2010 môžeme očakávať výsledky, a práve sociálne, ekonomické a právne aspekty dobrovoľníctva v športe budú súčasťou tejto analýzy tak, aby nám pomohli pripraviť odporúčania pre ďalší proces. Ja by som len rád dodal, že v rámci programu Mládeže európska dobrovoľnícka služba narastá čo do objemu, dobrovoľníctvo má veľkú podporu aj v tomto pléne a existuje idea pre organizovanie európskeho roka dobrovoľníctva.
Myslím, že dobrovoľníctvo nadobúda nový význam aj tým, že sa stáva jednou z foriem neformálneho vzdelávania a v novembri sme prvýkrát v histórii prijali na pôde Rady prvé odporúčanie o dobrovoľníckej službe mladých ľudí v Európskej únii. Je to prvý legislatívny akt v oblasti mládeže za vyše 20 rokov existencie tejto spolupráce a som rád, že sa to výrazne viaže aj na dobrovoľníctvo v športe.
Viaceré projekty v nedávnej dobe zo strany Európskej únie, osobitne Komisie a Parlamentu, smerovali k podpore dobrovoľníkov pri medzinárodných športových podujatiach. Takže táto štúdia nám pomôže pripraviť ďalšie kroky, ale pre dobrovoľníctvo podľa mňa narastá výrazne aj kvalitatívne, aj kvantitatívne väčší priestor.
Manolis Mavrommatis (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, chcel by som vám znova zablahoželať k iniciatíve Komisie, v rámci ktorej ste Parlamentu predložili bielu knihu o športe, a ako spravodajca Európskeho parlamentu by som chcel položiť nasledujúcu doplňujúcu otázku. Včera nám páni Nicolas Sarkozy a José Barroso povedali, že za predpokladu, že Írsko schváli reformnú zmluvu, sa zmluva začne uplatňovať do konca roka 2009, a preto je teraz šport aktívnym aspektom a súčasťou Lisabonskej alebo reformnej zmluvy. Počuli sme váš program. Chcel by som sa zamerať na to, aké bude na budúci rok a v nasledujúcich rokoch finančné krytie a rozpočet práve pre šport, či budeme môcť odteraz s nimi počítať.
Avril Doyle (PPE-DE). – Chcela by som poprosiť pána komisára, či by mohol vyjadriť svoje názory na šport v našich školských osnovách, na súčasnú epidémiu detskej obezity a na súvislosť medzi nimi a keby tiež mohol uviesť, či v novembri na športovom fóre v Biarritzi boli zastúpené všetky členské štáty.
Ján Figeľ, člen Komisie. – (SK) Ja si myslím, že s novou zmluvou máme šancu nielen na športovú politiku, ale aj športový program EÚ, a verím, že jeho popularita a blízkosť občanom Únie bude možno pripomínať Erasmus – program, ktorý sa stal veľmi populárnym, ale aj účinným. To nie je len mobilita jednotlivcov, ktorých počet stúpa, ale aj bolonský proces, množstvo záležitostí, ktoré vo vzdelávaní po dvadsiatich rokoch vidíme ako európsku cestu k väčšej otvorenosti a relevantnosti vzdelávania, kvalifikácií a atraktívnosti Európy. A to je veľmi dôležité.
Šport je veľmi potrebný, a zároveň aj populárny, takže práve takýto program v súvislosti s článkom 149 by mohol byť úzko spätý s priestorom a agendou vzdelávania a mládeže, lebo to je článok 149, kde pribúda po prvýkrát explicitne šport. Podobné nástroje, podobná formácia Rady ministrov bude etablovaná na základe takéhoto článku.
Ja by som rád vyjadril pripravenosť Komisie podieľať sa na príprave aplikácie takéhoto článku, a práve biela kniha je veľmi dobrým predpokladom alebo krokom týmto smerom, ktorý zároveň neprejudikuje, ale dostáva šport viac do centra spolupráce aj štátov, aj športových organizácií v Európe.
Čo sa týka financovania, začiatky bývajú skôr skromné a zároveň aj veľmi potrebné, a predpokladám, že práve osobitná rozpočtová kapitola alebo položka schválená v Parlamente pre budúci rok vo výške vyše šesť miliónov EUR môže napomôcť niektorým aktivitám ako prípravným pre budúce obdobie so športovým programom. Dnes by bolo z mojej strany predčasné hovoriť o rozpočtových konzekvenciách, skôr hovorím o prípravných prácach, ktoré už sú vo forme niektorých námetov schválené aj v Parlamente.
Čo sa týka Biarritz alebo školstva a športu, ja myslím, že Biarritz bol úspešný, už som povedal, že to bolo prvé fórum. Zároveň za dva týždne prišli závery Európskej rady, čo nebýva obvyklé, aby premiéri a prezidenti hovorili o športe, a vo formálnych záveroch veľmi povzbudivé nielen smerom k fóru v Biarritz, ale aj k ďalšej spolupráci a obsahu tejto spolupráce.
Obezita, šport pre všetkých, to sú jednoducho spojivá, pretože pre boj proti obezite je šport jednou z najlepších antidot alebo prostriedkov. Žiaľ v Európe vo všeobecnosti klesá podiel vzdelávania vo forme telesnej výchovy alebo počtu hodín na žiaka počas školského roka, a to je zlý trend, to treba zmeniť. Zároveň kvalita tohto času, kvalita výchovy sa musí zlepšiť a som rád, že sa nám podarilo po prvýkrát vypracovať tzv. súbor usmernení pre telesnú výchovu, ktoré boli odobrené práve v Biarritz, sú výsledkom expertízy, a verím, že budú schválené – možno doplnené, ale hlavne schválené a prijaté na úrovni štátov práve ministrami zdravotníctva na rade pre zdravotníctvo. A to len hovorí o tom, že šport potrebuje horizontálny prístup. Potrebuje viac koordinácie a koherencie v jednotlivých oblastiach našich politík, o čo sa Komisia bude usilovať aj s vašou pomocou.
Christopher Beazley (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, v súvislosti s príslušnou procedurálnou námietkou by som chcel len povedať, že som veľmi sklamaný, že Európska komisia neodpovedala na otázku 38 napriek tomu, že pán Cappato je prítomný. Od vašich útvarov som vyrozumel, že pán Cappato dostane písomnú odpoveď, alebo predpokladáte, že odpoviete na otázku 38 neskôr?
Predsedajúca. – Pán Beazley, práve som chcela povedať, že otázka č. 38 bude zodpovedaná písomne.
Tiež som sklamaná, že sme sa k nej nedostali, ale hodina otázok je vždy členená tak, že každý komisár má k dispozícii 20 minút a pán komisár Figeľ už tento čas vyčerpal. Takže teraz musíme prejsť k pánovi komisárovi Almuniovi.
Christopher Beazley (PPE-DE). – Pretože ma táto téma zaujíma, mohol by mi pán komisár poslať kópiu svojej odpovede pánovi Cappatovi?
Mohli by ste namietať, že teraz nie je čas na diskusiu o tejto záležitosti. Okrem olympijskej vlajky by na olympijských hrách nemali byť žiadne iné vlajky. Ak by sme mali európsku vlajku, naši a vaši krajania by mohli vyhrať o niekoľko medailí viac.
Predsedajúca. – Pán Beazley, uvedomujem si, že chceme pokračovať tými, ktorí položili otázky. Som si istá, že pán Cappato bude taký dobrý a pošle vám kópiu odpovede.
Predsedajúca. – Otázka č. 39, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-0886/08)
Vec: Euro a inflácia
Ako reagovala eurozóna na inflačné tlaky, ktoré sme zažili v minulom roku na svetovej úrovni, a aké sú súčasné perspektívy, pokiaľ ide o udržania kúpnej sily spoločnej meny?
Joaquín Almunia, člen Komisie. – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán Medina Ortega, pýtali ste sa ma na vývoj inflácie v eurozóne a na dôsledky z hľadiska reakcie eurozóny.
V priebehu posledných 15 mesiacov sme boli bezpochyby svedkami dvoch očividne protirečivých procesov, obidva tieto procesy sa však odohrávali v našich hospodárstvach. Na jednej strane, v období do júla 2008 hospodárstva eurozóny, všetky ostatné európske hospodárstva a okrem toho mnohé ďalšie hospodárstva v industrializovaných a rozvíjajúcich sa krajinách utrpeli vážny otras z nárastu cien ropy a ďalších potravinových a nepotravinových surovín.
V dôsledku tohto ohromujúceho nárastu cien vyskočili v júli ceny za barel ropy na takmer 150 USD a ceny pšenice, kukurice, ryže a ďalších surovín vyleteli hore na mimoriadne vysoké úrovne a spôsobili viditeľné sociálne problémy a zvýšenie cenových indexov. V období jún – júl tohto roku vzrástol v eurozóne cenový index o približne 4 %.
Vážne hospodárske spomalenie, ktoré začalo v lete – a teraz v mnohých prípadoch recesia – vo veľkých hospodárstvach v celej eurozóne a v Spojených štátoch a Japonsku spôsobilo mimoriadne akútny záporný šok na strane dopytu, ktorý je tiež viditeľný v rozvíjajúcich sa krajinách, ako sú Čína, India a ďalšie. Teraz ceny surovín prudko klesli, takže barel ropy teraz stojí okolo 43 USD alebo 45 USD, ale rovnako prudký pokles vidíme vo vývoji cien mnohých ďalších surovín. Pokiaľ ide o náš cenový index, Eurostat publikoval dnes ráno cenový index v novembri, z ktorého vidieť, že medziročná miera inflácie v eurozóne je 2,1 %.
Vzhľadom na to, že v prvej polovici tohto roku značne rástli ceny, priemerná inflácia v eurozóne bude v roku 2008 zhruba 3 %. Neviem vám povedať presnú hodnotu, ale o miesiac ju budeme mať. Vo všeobecnosti však môžeme povedať hneď teraz, že po prvýkrát počas existencie eurozóny, konkrétne od roku 1999, bude priemerná inflácia v 16 krajinách eurozóny na budúci rok menšia ako 2 %, čo je pod inflačnou hranicou, ktorú stanovila Európska centrálna banka ako hranicu, ktorá je potrebná na udržanie cenovej stability. Skutočne nemôžeme vylúčiť možnosť, že v polovici roka, v júni alebo v júli, môže byť v dôsledku prudkého nárastu cien ropy a surovín medziročná miera inflácie dokonca záporná.
Neznamená to však, že nie sú žiadne problémy s tvorbou cien. Mikroekonomické problémy s tvorbou cien existujú stále, dokonca aj v období nízkej inflácie, ktorá je dôsledkom krízy a vývoja cien surovín. Komisia práve publikovala oznámenie o cenách potravín, v ktorom analyzujeme opatrenia, ktoré vykonáme na elimináciu situácií zneužitia alebo zlyhania maloobchodného trhu v súvislosti s cenami potravín. Komisia oznámila v súvislosti s preskúmaním vnútorného trhu celý rad opatrení na monitorovanie trhov, na ktorých sa netvoria ceny správnym spôsobom.
Teda v oblastiach, v ktorých máme spolu s centrálnou bankou kompetencie, konáme makroekonomicky a konáme tiež mikroekonomicky.
A na záver, hovorili ste tiež o aspektoch vonkajšej kúpnej sily. Euro sa voči americkému doláru a ďalším menám značne zhodnotilo. V júli bol reálny efektívny výmenný kurz eura voči ostatným menám našich partnerov a konkurentov mimoriadne vysoký a efektívny výmenný kurz eura bol zjavne nadhodnotený. Dnes sa situácia vrátila na normálnejšie úrovne, ktoré možno považovať za blízke úrovniam, ktoré by sa mohli v akademických alebo analytických prácach považovať za rovnovážny výmenný kurz eura.
Manuel Medina Ortega (PSE). – (ES) Ďakujem vám, pán komisár, za vašu veľmi relevantnú, presnú a úplnú odpoveď.
Doplňujúcu otázku musím formulovať veľmi starostlivo, pretože stanovovanie úrokových sadzieb nie je úlohou Komisie, ale Európskej centrálnej banky, a tieto dva orgány sú navzájom nezávislé. Zdá sa však, že inflácia a úrokové sadzby vzájomne súvisia.
Niektorí ľudia si myslia, že Európska centrálna banka zvýšila úrokové sadzby v určitom čase, keď možno nebolo potrebné to urobiť, a tak spôsobila spotrebiteľom značné ťažkosti, kým teraz sme svedkami odlišného procesu, akéhosi druhu rivality v oblasti znižovania úrokových sadzieb. Myslím, že sadzba v Spojených štátoch je 0,25 %, čo je prakticky nula.
Vykonáva Komisia nejaký druh hodnotenia vplyvu rozhodnutí Európskej centrálnej banky na infláciu a robí prognózy o ich možných dôsledkoch v budúcnosti?
Joaquín Almunia, člen Komisie. – (ES) Vážená pani predsedajúca, naša správa o prvých desiatich rokoch eura – EMU 10 – ktorú som mal možnosť predstaviť poslancom tohto Parlamentu a parlamentnému Výboru pre hospodárske a menové veci, obsahuje okrem iného analýzu vývoja inflácie a nástrojov používaných v menovej politike.
Túto analýzu sme vykonali veľmi starostlivo, aby sme nevyvolali najmenšiu pochybnosť o našom rešpektovaní nezávislosti Európskej centrálnej banky (ECB). Napriek tomu môžem tiež povedať, že keď sa pozriete na údaje o inflácii v eurozóne od roku 1999 do roku 2007, priemerná inflácia v tejto zóne na konci každého roku, keď bolo možné vypočítať celoročný priemer, bola vždy mierne nad cieľovou hodnotou, ktorú ECB stanovila na udržanie cenovej stability, aj keď veľmi blízko k nej.
Preto si myslím, že možno povedať, že ročné výsledky od zavedenia eura a odvtedy, čo ECB dostala na starosť menovú politiku, boli pre euro jasne pozitívne a omnoho lepšie ako výsledky, ktoré mali mnohé hospodárstva, ktoré sú teraz v eurozóne, keď mali svoje vlastné menové politiky a, samozrejme, svoje vlastné centrálne banky.
Z dôvodov, ktoré som vám vysvetlil v prvej odpovedi, bol posledný rok 2008 omnoho komplikovanejší, pretože ho tvorili dve radikálne odlišné polovice. Prvý polrok sa vyznačoval nárastom cien spôsobeným vonkajším, mimoriadne prudkým inflačným šokom. V druhom polroku sme boli z mnohých príčin svedkami prudkého poklesu cien, ale hlavne z dôvodu hospodárskeho spomalenia a v našom prípade recesie, do ktorej sa, žiaľ, prepadáme.
Za takýchto okolností je veľmi jednoduché kritizovať akúkoľvek centrálnu banku, či sa nachádza vo Frankfurte, Washingtone, Londýne alebo v ktoromkoľvek inom hlavnom meste na svete. Napriek tomu sa ECB počas tejto krízy už od augusta 2007 osvedčila ako spoľahlivá vo svojich analýzach, pokojná pri rozhodovaní a úspešná vo svojom politickom smerovaní.
Bola to banka, ktorá viedla reakciu na krízu rizikových hypoték v auguste 2007. Myslím si, že jej opatrenia boli v súlade s mandátom, ktorý jej bol udelený Zmluvou, Radou, Parlamentom a Európskou úniou všeobecne. Myslím si, že práve teraz robí to, čo by banka mala robiť, a to je predovšetkým zabezpečovanie likvidity a zabránenie nedostatku likvidity z vytvárania úverovej krízy, ktorá by mohla veci ešte zhoršiť.
Neviem povedať, aký smer budú mať rozhodnutia ECB v budúcnosti. Pán Trichet, ktorý pred vami pravidelne vystupuje, vám to môže povedať slovami centrálneho bankára. Pretože však veľa rokov sledujem oznámenia ECB, ktoré zverejňuje vo štvrtok v prvom týždni každého mesiaca ihneď po zasadnutí svojej rady, myslím si, že je celkom jednoduché pochopiť nielen jej rozhodnutia, ale bez toho, aby ich vopred oznamovala, aj trhové orientácie a spôsob, akým analyzuje menovú politiku pre nastávajúce mesiace.
Gay Mitchell (PPE-DE). – Pripájam sa k pánovi komisárovi, tiež obdivujem opatrenia, ktoré prijala Európska centrálna banka. Myslím si, že boli veľmi ucelené a veľmi triezve. Napriek nezávislosti centrálnej banky, ktorú podporujeme všetci v tomto Parlamente vrátane pána komisára, mám však pre pána komisára otázku. Udržiavanie inflácie pod kontrolou pomohlo vytvoriť v eurozóne za desať rokov jej fungovania približne 16 miliónov pracovných miest. Aké by mali byť podľa Komisie priority Európskej centrálnej banky vzhľadom na také výrazné zníženie inflácie? Nezávislosť centrálnej banky sa musí chrániť, to nám však nebráni vyjadriť svoj názor. Takže, myslí si pán komisár, že vzhľadom na takú nízku mieru inflácie a keďže úrokové sadzby už infláciu nemôžu znížiť, by ECB teraz mala zmeniť prioritu?
Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, do akej miery sa v tomto ohľade odlišuje eurozóna od oblasti, ktorá do eurozóny nepatrí. V ktorých odvetviach predpokladáte v blízkej budúcnosti najvyššiu mieru inflácie?
Joaquín Almunia, člen Komisie. – (ES) Vážený pán Mitchell, cenová stabilita je stanovená v Zmluve ako základný mandát. Hlavným mandátom Európskej centrálnej banky je udržiavať stabilné ceny. Keď sa dosiahne tento hlavný mandát alebo cieľ, alebo pokiaľ sa dosahuje, mandátom je zabezpečiť koordináciu menovej politiky so zvyšnými cieľmi hospodárskej politiky. To musí zabezpečiť samotná ECB a ostatné európske inštitúcie.
Čo myslí ECB pod cenovou stabilitou? Myslím si, že to definovala veľmi jasne, ak sa nemýlim, v roku 2003. Znamená infláciu tesne pod 2 % v strednodobom horizonte.
Počas všetkých týchto rokov, od roku 1999 až podnes, znamenalo splnenie tohto cieľa, t. j. miery inflácie tesne pod 2 %, úsilie udržiavať infláciu na nízkej úrovni. Ak sú prognózy správne, na budúci rok sa bude možno cenová stabilita po prvýkrát interpretovať ako úsilie udržať infláciu do 2 %, aby neprekročila túto úroveň, pretože budeme pravdepodobne svedkami situácie, keď pod 2 % klesne nielen mesačná inflácia, ale dokonca možno aj strednodobá inflačná predpoveď.
Mandát však zostane naďalej rovnaký. Nástroje a metódy použité na dosiahnutie tohto cieľa budú, samozrejme, rozdielne, ale cieľ zostane naďalej rovnaký.
Druhou oblasťou činnosti alebo súboru činností každej centrálnej banky a, samozrejme, aj Európskej centrálnej banky je poskytovať likviditu. V súčasnej chvíli je to mimoriadne dôležité.
Myslím si, že ECB robí to, čo má robiť, nerobí však tajnosti okolo skutočnosti – a hovorí to celkom otvorene, že poskytuje likviditu dopoludnia, ale zvyčajne pred zatváracími hodinami na konci dňa získava likviditu od tých finančných inštitúcií, ktoré túto likviditu nepoužili na svoje úverové operácie. Teraz to vyvolalo diskusiu. Počas týchto dní noviny prinášajú vyhlásenia podpredsedu ECB pána Papademosa a niektorých ďalších vedúcich pracovníkov v tom zmysle, že banka diskutuje o využívaní nástrojov potrebných na zabezpečenie efektívnosti poskytovania likvidity, a nie iba cyklickej činnosti, ktorá každé popoludnie končí návratom peňazí na miesto, odkiaľ ráno odišli.
Teraz prichádzam k druhej otázke, k rozdielu. V niektorých členských štátoch EÚ, ktoré nepatria do eurozóny, je inflácia vyššia ako v prevažnej väčšine členských štátov v rámci eurozóny. Ak si pozriete správu o inflácii koncom novembra, ktorú rozposlal Eurostat dnes dopoludnia, uvidíte, že väčšina krajín EÚ mimo eurozóny má vyššiu mieru inflácie ako krajiny s najvyššou infláciou v rámci eurozóny.
V súčasnosti je dôsledkom toho mimo eurozóny vyššia inflácia vo veľkej miere preto, lebo mimo tejto oblasti sú krajiny, ktoré prechádzajú rýchlym procesom zbližovania a v ktorých sú väčšie inflačné tlaky spôsobené sériou intenzívnejších účinkov využívania energie, väčšej závislosti od zahraničných zdrojov energie, ktorých cena stúpla alebo, v technickom žargóne, Balassovým-Samuelsonovým efektom.
Pri porovnaní jednotlivých odvetví je inflácia zreteľne vyššia v odvetví služieb. Zistíte, že napriek veľmi prudkému poklesu medziročnej inflácie v posledných mesiacoch zostáva inflácia v sektore služieb pomerne konštantná, na úrovni od 2,5 % do 2,6 %. Inflácia v odvetví potravinárskych výrobkov, spracovaných potravín a priemyselného tovaru kolísala v omnoho väčšej miere z dôvodov, ktoré som načrtol predtým vo svojej odpovedi pánovi Medinovi Ortegovi. Odvetvie služieb však zostalo na úrovni miery inflácie, ktorá je nad cieľovou hodnotou cenovej stability, ktorá by mala zostať pod 2 %. Miera inflácie je i tak blízka 2 %.
Predsedajúca. – Otázka č. 40, ktorú predkladá Georgios Papastamkos (H-0891/08).
Vec: Organizácia hospodárskeho riadenia Európskej únie
Z hľadiska intenzity a plne záväznej povahy regulácie existuje asymetria medzi úplnou menovou úniou a hospodárskou úniou, ktorá zostáva neúplná.
Aký strategický smer by sa mal podľa názoru Komisie sledovať pri organizovaní hospodárskeho riadenia EÚ, aby sa odstránila táto asymetria?
Joaquín Almunia, člen Komisie. – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán Papastamkos sa pýta na riadenie v eurozóne.
Práve som hovoril o riadení v Európskej centrálnej banke a európskom systéme centrálnych bánk, menovom pilieri hospodárskej a menovej únie. Úprimne povedané, myslím si, že funguje veľmi dobre. Myslím si, že to je úspech.
Riadenie v druhom pilieri, hospodárskom pilieri hospodárskej a menovej únie, funguje, má však pred sebou ešte dlhú cestu. Koordinácia fiškálnych a rozpočtových politík funguje a myslím si, že Pakt stability a rastu a rozpočtová koordinácia, ktorá je obsiahnutá v realizácii tohto paktu, fungovali doteraz od preskúmania v roku 2005 veľmi dobre.
Teraz podstupujeme veľmi ťažkú skúšku, pretože v dôsledku hospodárskeho spomalenia, fiškálnych stimulačných opatrení a balíkov na podporu finančného systému sú verejné financie pod extrémnym tlakom a Pakt stability a rastu sa musí vykonávať vo veľmi zložitej situácii.
Musí sa vykonávať s jemu vlastnou flexibilitou pri súčasnom zachovávaní a dodržiavaní pravidiel paktu a to bude veľká skúška.
Ešte je tu druhý faktor, ktorý tiež analyzujeme v našej správe o prvých desiatich rokoch hospodárskej a menovej únie. Ak upriamime pozornosť ďalej, za koordináciu našich fiškálnych a rozpočtových politík, myslím si, že je potrebné zlepšiť koordináciu našich makroekonomických politík. V niektorých členských štátoch vrátane Maďarska a Lotyšska, ktoré majú v súčasnosti veľké problémy s platobnými bilanciami a potrebujú od nás významnú finančnú podporu z menového fondu, existujú veľmi významné makroekonomické nerovnováhy. To nasvedčuje, že existovali kumulatívne nerovnováhy, ktoré sme nedokázali prostredníctvom nášho systému koordinácie včas napraviť.
Sú to krajiny v tretej etape zavádzania eura, ktoré nepatria do hospodárskej a menovej únie. Rozdiely v deficite bežného účtu a vo vývoji jednotkových mzdových nákladov existujú však aj v rámci eurozóny. Podľa môjho názoru potrebujú omnoho efektívnejšiu koordináciu, než sa nám napriek úsiliu Euroskupiny podarilo zabezpečiť doposiaľ.
Myslím si, že odvtedy, čo sa predsedom v roku 2005 stal premiér Luxemburska Jean-Claude Juncker a vytvoril stále predsedníctvo, pracovala Euroskupina omnoho lepšie. Pokiaľ však ide o vnútornú koordináciu makroekonomických politík alebo určitých štrukturálnych reforiem, ktoré idú za rámec rozpočtovej koordinácie, je pred nami ešte dlhá cesta. Dlhá cesta nás nepochybne čaká aj v oblasti externej koordinácie.
Myslím si, že euro ako mena je pre nás a pre zvyšok sveta natoľko dôležité, že si nemôžeme dovoliť taký luxus, aby záujmy, pozície a priority eura v krajinách eurozóny neboli zastúpené na mnohostranných fórach a v inštitúciách koherentným, súdržným a integrovaným spôsobom.
Georgios Papastamkos (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, ďakujem pánovi komisárovi za odpoveď. Uvítal som, keď ste spomenuli, že hospodárske riadenie má pred sebou ešte dlhú cestu, a potvrdili ste asymetriu medzi prísnou menovou koncepciou a uvoľneným, neúplným, nedokonalým hospodárskym riadením. Chcel by som položiť otázku pánovi komisárovi.
Ruku na srdce, pán komisár, ak by sme dnes mali revidovať Zmluvu, aké návrhy v súvislosti s inštitucionálnymi základmi by ste predložili na podporenie hospodárskeho riadenia Európskej únie na základe vašej doterajšej skúsenosti a pri zohľadnení nedávnej finančnej krízy a skutočnosti, že sa zmenila na hospodársku krízu?
Joaquín Almunia, člen Komisie. – (ES) Myslím si, že na to môžem odpovedať veľmi rýchlo, aby som neopakoval niektoré body, ktoré som spomenul vo svojej predchádzajúcej odpovedi.
Moje názory na to, čo je potrebné urobiť, sú zahrnuté v správe o prvých desiatich rokoch hospodárskej a menovej únie a vo viacerých politických oznámeniach, ktoré Komisia prijala z mojej iniciatívy a o ktorých sme tu v Parlamente a v Rade diskutovali. Potrebujeme lepšiu koordináciu fiškálnych a rozpočtových politík nielen z krátkodobého hľadiska, ale tiež zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Potrebujeme koordináciu nefiškálnych makroekonomických politík, ktorá bola doposiaľ veľmi slabá, aby sme zlepšili schopnosť hospodárstiev eurozóny prispôsobiť sa a zlepšiť prípravu krajín, ktorých cieľom je vstúpiť do eurozóny v nasledujúcich niekoľkých rokoch, pretože o vstup žiada stále viac krajín. Potrebujeme koordináciu na základe jasnej, presnej stratégie, so stanovenými prioritami a jednotným hlasom mimo eurozóny a potrebujeme riadenie, ktoré spočíva v pokračovaní úsilia na zefektívnení práce Euroskupiny, v súlade s tým, čo sme robili od 1. januára 2005 počas predsedníctva pána Junckera.
Armando França (PSE). – (PT) Veľmi si cením vaše názory a rád by som počul vaše stanovisko o nasledujúcej otázke. Podľa môjho názoru bude hospodárska a menová organizácia EÚ úplná len vtedy, keď sa vytvorí spoločný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Inými slovami, potrebujeme spoločné zákony, ktoré budú rovnaké pre všetkých, a potrebujeme súdy, ktoré budú tieto zákony uplatňovať rovnakým spôsobom v celej Únii. Do vytvorenia spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a najmä spravodlivosti však máme ešte ďaleko. Moja otázka znie takto: Ak z nejakého dôvodu nenadobudne platnosť Lisabonská zmluva, čo by sme videli neradi, myslíte si, že by to ohrozilo proces európskej integrácie, najmä hospodársku a menovú úniu?
Joaquín Almunia, člen Komisie. – (ES) Vážený pán França, musím odpovedať stručne, vaša otázka je však veľmi zaujímavá.
Z hľadiska právneho textu – litery Zmluvy – musím povedať, že veľká väčšina právnych predpisov primárnej legislatívy, ktoré hospodárska a menová únia potrebuje, aby mohla fungovať tak, ako všetci chceme, existuje od čias Maastrichtskej zmluvy a nasledujúce Zmluvy ich prevzali. Dnes sú zahrnuté do Zmluvy z Nice, zajtra budú súčasťou Lisabonskej zmluvy.
V Lisabonskej zmluve sú niektoré ďalšie zlepšenia, ale základ toho, čo potrebuje hospodárska a menová únia z hľadiska Zmluvy, existuje od Maastrichtu.
Vstúpenie Lisabonskej zmluvy do platnosti spolu s rozhodnutiami, ktorých cieľom je urýchliť európsku integráciu, napríklad s rozhodnutiami prijatými minulý týždeň v Európskej rade a dnes dopoludnia vami, však vytvorí nevyhnutný rámec, aby hospodárska a menová integrácia napredovala správnym smerom. Aký pokrok sa dosiahol v oblasti hospodárskej a menovej únie a či smeruje správnym, alebo nesprávnym smerom, by mohlo určiť samotné znenie Zmluvy.
Myslím si, že pre správne smerovanie hospodárskej a menovej únie je z hľadiska politického priestoru a politického prostredia potrebná Lisabonská zmluva ako politický cieľ a politická vôľa, ktorú prejavili vedúci predstavitelia, členské štáty, Parlament a Komisia s cieľom presadiť Lisabonskú zmluvu, napriek problémom s neúspešnými referendami.
Otázky č. 41, 42 a 43 budú zodpovedané písomne.
Gay Mitchell (PPE-DE). – Nebudem zdržiavať rokovanie. Uvedomujem si, že existujú problémy, minulú noc však bola zrušená hodina otázok pre Radu.
Podobne ako mnohí iní poslanci, aj ja pracujem vo výboroch. Sú aj iní, ktorí sa do práce Parlamentu vo výboroch ani na plenárnom zasadnutí nezapájajú. Jedinú príležitosť, ktorú máme, aby sme ukázali, že sa zapájame, je vystúpenie na plenárnom zasadnutí.
Poznám poslancov, ktorí nechodia do Parlamentu, ale berú iba platy. Tí z nás, ktorí chodia do Parlamentu, by mali mať možnosť položiť otázky komisárom. Pred mojou otázkou sú ešte dve ďalšie otázky. Možno nastal čas, aby sme prešli na systém losovania a každý komisár by potom musel odpovedať na štyri alebo päť otázok a ostatné otázky by boli zodpovedané písomne. Pokračovanie súčasného systému je však skutočne neprijateľné.
Ďakujem za pochopenie. Chcel som to povedať, pretože si naozaj myslím, že je to veľmi nespravodlivé.
Predsedajúca. – Pán Mitchell, chcela by som povedať, že sedieť tu dnes v noci mi nie je dvakrát príjemné. Máme problémy a musíme nájsť cestu vpred.
Možno by som mohla na vypočutí členov Komisie povedať, že veľa poslancov čaká na odpovede a hoci si vážime podrobné odpovede, niekedy by sme ocenili, keby boli rýchlejšie. Mojou úlohou nie je kritizovať, ale možno by ste mali vziať túto pripomienku do úvahy.
Predsedajúca. – Otázka č. 44, ktorú predkladá Emmanouil Angelakas (H-0890/08)
V článku 14 návrhu smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (KOM(2008)0414) sa spomína uznávanie lekárskych predpisov vydaných v iných členských štátoch. Vzhľadom na to, že nie všetky registrované lieky sa uvádzajú na trh vo všetkých členských štátoch, že ten istý registrovaný liek sa môže v rôznych členských štátoch predávať v rôznom balení alebo s rôznym obsahom, že v niektorých členských štátoch sa môžu registrované lieky predávať iba pod obchodnou značkou, a nie pod ich generickým názvom a že lieky môžu byť v lekárskom predpise uvedené v jazyku, ktorý lekár alebo lekárnik poskytujúci zdravotnú starostlivosť neovláda, aký názor má Komisia na to, či výrobok predpísaný v lekárskom predpise, ktorý sa však neuvádza na trh v danom členskom štáte, sa môže nahradiť iným liekom (originálnym alebo generickým), vzhľadom na to, že táto prax je v niektorých členských štátoch zakázaná?
Poskytne Komisia podrobnejšie informácie o opatreniach, ktoré plánuje prijať (podľa článku 14 ods. 2 písm. a) a písm. b)) s cieľom zabezpečiť, aby sa mohla overovať pravosť lekárskych predpisov a aby sa mohli predpísané lieky správne identifikovať?
Androulla Vassiliou, členka Komisie. – (EL) Vážená pani predsedajúca, ako Komisia opakovane upozorňovala a zdôrazňovala, pravidlo zakazujúce lekárnikovi, ktorý má sídlo v jednom členskom štáte, prijímať lekárske predpisy pre osobné použitie vydané lekárom so sídlom v inom členskom štáte, prekračuje rámec predpisov potrebných na ochranu verejného zdravia, a preto je v rozpore s právnymi predpismi Spoločenstva, konkrétne s článkom 49 Zmluvy. Preto keď má liek povolenie podľa článku 6 ods. 1 smernice 2001/83 na uvedenie na trh na území jedného členského štátu, musí tento členský štát zabezpečiť, aby sa na jeho území mohli používať lekárske predpisy podpísané oprávnenými osobami v iných členských štátoch. Podľa judikatúry Súdneho dvora akékoľvek obmedzenie tohto uznávania nesmie spôsobiť diskrimináciu, musí byť odôvodnené a musí byť primerané.
Okrem toho si Komisia myslí, že z dôvodov verejného zdravia by bolo primerané, keby vo vnútroštátnych predpisoch bolo ustanovenie, ktoré by lekárnikom umožňovalo odmietnuť vydať liek uvedený v lekárskom predpise v prípade, ak by mali oprávnené pochybnosti o pravosti lekárskeho predpisu, a vyňať lieky, pre ktoré sa požaduje osobitný lekársky predpis podľa článku 71 ods. 2 smernice 2001/83.
Pokiaľ ide o článok 14 navrhovanej smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, tento článok má zabezpečiť uznávanie lekárskych predpisov vydaných legálne v inom členskom štáte v rámci obmedzení, ktoré som uviedla. Účelom článku 14 ods. 2 je uľahčiť uplatňovanie uznávania lekárskych predpisov vydaných lekárom v inom členskom štáte schválením opatrení, ktoré umožnia lekárnikom vydať liek uvedený v lekárskom predpise vydanom v inom členskom štáte v prípade, ak nie sú pochybnosti o pravosti lekárskeho predpisu ani o správnej identifikácii predpísaného lieku. Komisia nemôže uviesť podrobnosti týkajúce sa opatrení, ktoré by sa mali schváliť podľa článku 14, pretože tieto opatrenia budú, samozrejme, prijaté v súlade s regulačným postupom v rámci výboru zloženého z predstaviteľov členských štátov, a preto Komisia teraz nemôže predvídať, pre aké opatrenia sa predstavitelia členských štátov rozhodnú. Komisia by tiež chcela zdôrazniť, že článok 14 ods. 2 sa iba zmieňuje o opatreniach, ktoré zabezpečia správnu identifikáciu predpísaných liekov, ale neustanovuje žiadne konkrétne riešenie na dosiahnutie tohto cieľa.
Komisia si okrem toho uvedomuje problém, ktorý spomína vážený pán poslanec Európskeho parlamentu v súvislosti s rôznymi politikami, ktoré členské štáty uplatňujú z hľadiska možnosti nahradiť liek, ktorý je uvádzaný na trh ako patentovaný liek, generickým liekom, túto otázku však riešia samotné členské štáty. Komisia nemôže prinútiť členské štáty rozhodnúť sa, či lekárnici môžu jeden liek nahradiť druhým. Je to, samozrejme, vecou členských štátov.
Na záver by som chcela uviesť, že lekársky predpis vydaný lekárom so sídlom v inom členskom štáte poskytuje pacientom rovnaké záruky ako lekársky predpis vydaný lekárom so sídlom v príslušnom členskom štáte, a podľa rozsudku Súdneho dvora zo 7. marca vo veci Schumacher a vo veci Komisia verzus Nemecko z roku 1990 sa to isté vzťahuje na lieky kúpené v lekárni v inom členskom štáte.
Emmanouil Angelakas (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, predovšetkým by som chcel pani komisárke popriať veľa šťastia v práci na legislatívnom nástroji o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Chcel by som položiť túto otázku:
Vzhľadom na to, že pacienti, ktorí cestujú v členských štátoch, musia mať neustále možnosť zaobstarať si svoj liek, a pretože je to veľmi dôležité najmä v prípade pacientov s chronickým ochorením, ako sú srdečné choroby, duševné choroby alebo iné takéto ochorenia, neuvažovali ste nad vytvorením databázy patentovaných liekov, ktoré sú dostupné v Európskej únii, aby lekári vedeli, že pacient cestujúci z členského štátu A do členského štátu B si určite zadováži svoj liek? A ak áno, ako sa na to pozeráte?
Androulla Vassiliou, členka Komisie. – (EL) Vážená pani predsedajúca, rada by som Parlamentu povedala, že EMEA, čo je, ako viete, Európska agentúra pre lieky so sídlom v Londýne, v súčasnosti realizuje veľký projekt, ktorého cieľom je vypracovanie presného súpisu všetkých liekov, ktoré sú povolené v rôznych členských štátoch a ktoré pravdepodobne obsahujú rovnaké zložky, aby lekárnik, ktorý dostane lekársky predpis vedel, ktorý liek v jeho členskom štáte zodpovedá predpísanému lieku, samozrejme, ak sa tento liek uvádza na trh v rôznych členských štátoch pod odlišným názvom. Myslím si, že tento projekt je veľmi dôležitý. Neviem, kedy presne bude projekt dokončený, ale pracuje sa na ňom.
Predsedajúca. – Otázka č. 45, ktorú predkladá Ioannis Gklavakis (H-0892/08)
Vec: Označovanie potravinárskych výrobkov
Nedávny potravinový škandál v Číne znova upozornil na potrebu lepšieho označovania potravinárskych výrobkov a lepšej sledovateľnosti zložiek používaných pri ich výrobe. Podľa súčasných právnych predpisov Spoločenstva upravujúcich informovanie spotrebiteľov o potravinách sú niektoré označenia povinné, zatiaľ čo iné sú voliteľné.
Bude označenie pôvodu výrobku povinné?
Plánujú sa zmeny označovania spracovaných výrobkov živočíšneho pôvodu? Bude sa musieť označovať miesto pôvodu použitých vedľajších živočíšnych produktov? Bude to povinné pre všetky členské štáty?
Plánujú sa osobitné ustanovenia pre spracované výrobky živočíšneho pôvodu z tretích krajín?
Aké ustanovenia sa zavedú pre potraviny predávané na diaľku alebo cez internet?
Androulla Vassiliou, členka Komisie. – (EL) Vážená pani predsedajúca, rada by som uviedla, že základnou zásadou právnych predpisov Európskej únie v oblasti potravín je, že na trh Spoločenstva sa môžu uvádzať iba bezpečné potraviny a že všetky potraviny a krmivo legálne uvedené na trh Európskej únie musia byť bezpečné bez ohľadu na ich pôvod. V rámci právnych predpisov Spoločenstva bola zavedená široká škála opatrení v oblasti bezpečnosti potravín a opatrení na uľahčenie stiahnutia nebezpečných potravín a krmív z trhu.
Podľa všeobecného nariadenia o potravinách je sledovateľnosť na území Európskej únie povinná pre potravinárske spoločnosti na všetkých úrovniach a vo všetkých etapách potravinového reťazca, od dovozcov po maloobchodníkov. Pokiaľ ide o výrobky živočíšneho pôvodu vrátane výrokov z tretích krajín, právne predpisy v oblasti potravín kladú ešte väčší dôraz na sledovateľnosť výrobkov živočíšneho pôvodu, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 853/2004, ustanovením týchto požiadaviek:
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia mať zavedené systémy a postupy na identifikovanie prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, od ktorých prijali a ktorým dodali produkty živočíšneho pôvodu. Tieto produkty musia byť označené zdravotnou značkou alebo identifikačnou značkou. Pre spracované produkty živočíšneho pôvodu Komisia neplánuje žiadne zmeny pravidiel sledovateľnosti ani zdravotnej alebo identifikačnej značky.
Pokiaľ ide o povinné, všeobecné označovanie miesta pôvodu všetkých potravinárskych výrobkov, je potrebné zdôrazniť, že označenie miesta pôvodu potravín nie je opatrením na dosiahnutie potravinovej bezpečnosti, je to nástroj, ktorí občania využívajú na zistenie charakteristík každého výrobku. Označenie miesta pôvodu sa však požaduje ako zásadná vec v prípadoch, keď existuje nebezpečenstvo zavádzania spotrebiteľov v otázke skutočného pôvodu potravín, ako aj pri uplatňovaní osobitných predpisov, napríklad predpisov o ovocí, zelenine, hovädzom mäse, víne, mede a rybách. V týchto prípadoch je označenie miesta pôvodu povinné. Označenie pôvodu sa požaduje tiež pri dovážanom hydinovom mäse a od 1. júla 2010 sa bude musieť uvádzať aj na vopred zabalených potravinách, ktoré sú označované za biopotraviny. V týchto prípadoch je označenie pôvodu potrebné a povinné.
Komisia si, samozrejme, uvedomuje, že táto záležitosť si vyžaduje ďalšiu diskusiu. Vieme, že občania chcú často poznať pôvod výrobkov. To však nepredstavuje dostatočný dôvod na zavedenie povinného označovania pôvodu práve preto, že to nepovažujeme za opatrenie súvisiace s bezpečnosťou potravín. Ako som vysvetlila, je to nástroj na informovanie občanov o charakteristických údajoch o pôvode výrobkov. Označovanie potravín môže byť, samozrejme, aj dobrovoľné a nie povinné, v tomto prípade musíme dodržiavať určité spoločné pravidlá potrebné na dosiahnutie zhody vo všetkých členských štátoch.
Napriek tomu návrh Komisie o poskytovaní informácií o potravinách rieši všetky metódy, ktoré sa požívajú na dodávanie potravín spotrebiteľom vrátane predaja na diaľku. Cieľom je objasniť, že v takýchto prípadoch sa musia počas predaja na diaľku kupujúcemu poskytnúť tiež príslušné povinné informácie, napríklad o zložkách a alergénoch v potravinách, nielen pri dodaní výrobkov, ale tiež pri objednávaní musí kupujúci presne vedieť, aké zložky výrobok obsahuje a či výrobok, ktorý si chce objednať, obsahuje alergény alebo čokoľvek iné.
Ioannis Gklavakis (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, ďakujem pani komisárke. Rád by som však povedal nasledovné:
Európska únia prijala všetky známe opatrenia v poľnohospodárskej výrobe a pri uvádzaní výrobkov na svojom území na trh, ktoré sú určené na ochranu spotrebiteľov aj životného prostredia. Premýšľa Komisia v tejto konkrétnej záležitosti, v súvislosti s výrobkami z tretích krajín, o prijatí garančných opatrení, takže tieto opatrenia samotné by mohli sprísniť pravidlá označovania? Pretože zatiaľ čo označenia, s ktorými sa stretávame na území Európskej únie, sú spoľahlivé, obávam sa, že označenia z tretích krajín nie sú spoľahlivé.
Ak s tým niečo neurobíte, európski poľnohospodári, ktorí podliehajú týmto opatreniam, budú mať finančné náklady a budú bankrotovať a výrobky, ktoré prídu z tretích krajín, budú mať z hľadiska spotrebiteľov pochybnú kvalitu, čo znamená, že nerobíme nič a oslabujeme Európu.
Androulla Vassiliou, členka Komisie. – (EL) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi povedať, že požadujeme, aby nariadenia, ktoré sa uplatňujú na tovary vyrobené v Európskej únii, prijali aj krajiny, ktoré vyvážajú do Európskej únie. Okrem toho by som vám chcela pripomenúť ešte niečo. Ak by to neplatilo, potom by sme neboli schopní zakázať dovoz mäsa z Brazílie a neboli by sme schopní zastaviť dovoz mlieka a mliečnych výrobkov z Číny a tak ďalej. Presne z tohto dôvodu máme tieto bezpečnostné pravidlá, aby sme sa cítili bezpečne, že tovar dovážaný do Európskej únie je rovnako bezpečný ako tovar vyrobený v Európskej únii.
Nesmie nám, samozrejme, uniknúť skutočnosť, že podvody sa môžu vyskytovať bez ohľadu na to, či je tento tovar vyrobený v Európskej únii alebo dovezený. Napríklad bolo zistené malé množstvo mliečnych výrobkov z Talianska, ktoré boli podvodne dovezené z Číny, to však neznamená, že nemáme príslušné nariadenia. Je to jednoducho tak, že občania sa často stretávajú s podvodnými spôsobmi dovozu takéhoto tovaru.
Jim Allister (NI). – Pani komisárka, podľa môjho názoru súčasné opatrenia nefungujú. Dokazujú to nedávne skúsenosti z môjho volebného obvodu. Na Írskom ostrove bola práve panika v súvislosti s krmivom kontaminovaným dioxínmi, ktoré sa zistili v Írskej republike. Táto panika postihla poľnohospodárske plodiny distribuované po celom Írskom ostrove.
V Severnom Írsku, v mojom volebnom obvode, kde sa nekonzumovala žiadna z týchto kontaminovaných potravín, museli byť z políc stiahnuté všetky bravčové výrobky. Prečo? Pretože sme nedokázali primerane povedať, aká bola krajina pôvodu bravčových produktov.
To je názorná ilustrácia toho, že súčasné opatrenia nefungujú. Nemali sme byť nútení všetku tú škodu uvaliť na náš miestny priemysel spracovania bravčového mäsa, pretože sme nevedeli, odkiaľ presne pochádzal bravčový výrobok na našich policiach. Takže, vzhľadom na to, budete sa zaoberať týmto problémom a poviete nám, ako ste sa z neho poučili?
Marian Harkin (ALDE). – Konkrétne by som sa chcela pani komisárky opýtať na spracované potraviny z tretích krajín, osobitne na kuracie filé, ktoré sa dovezú z Južnej Ameriky v jednotonových zmrazených blokoch, v niektorej z krajín EÚ sa rozmrazia, dá sa na ne možno strúhanka alebo cestíčko a potom sa predávajú ako produkty EÚ. Ako na to môže Komisia dozerať? Hovorili ste nám, že označovanie krajiny pôvodu nie je zárukou bezpečných potravín – máte pravdu – a že to je ďalší nástroj na pomoc spotrebiteľom. Pomáha to však aj výrobcom, pretože potom môžu spotrebitelia porovnávať podobné veci.
Povedali ste, že v roku 2010 sa bude požiadavka na označovanie vzťahovať na všetky miesta, kde sa predávajú pripravené potraviny. Znamená to konkrétne, že v reštauráciách, kde predávajú potraviny atď., budú musieť označiť krajinu pôvodu živočíšnych výrobkov?
Pani komisárka, na záver by som vám chcela zablahoželať k vašej mimoriadne usilovnej a novátorskej práci.
Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Predovšetkým si myslím, že otázka írskej krízy je dôkazom, že máme zavedené dobré systémy. Nesúhlasíte, ale myslím si, že ak by sme nemali zavedené dobré systémy, írska kríza by bola prešla bez povšimnutia.
Mäso sme dokázali okamžite stiahnuť, pretože existuje sledovateľnosť obchodníkov – kde mäso nakupujú a kam ho dodávajú – preto sme vlastne zistili mäso s dioxínom.
(poznámka zo zadných lavíc)
Bolo to preventívne opatrenie, ktoré sa rozhodla prijať írska vláda. Sledovateľnosť je možná, pretože vedú záznamy, kde predávajú svoje výrobky.
Máte na to svoj názor. Som si, samozrejme, istá, že naše útvary budú premýšľať o írskej kríze, pretože stála Európsku úniu milióny eur a ďalší veľký objem peňazí írsku vládu. Kríza preto nezostane bez povšimnutia a budeme ju skúmať.
Som však presvedčená, a je to môj osobný názor, že túto krízu sme boli schopní vyriešiť skutočne vďaka pravidlám sledovateľnosti.
Predsedajúca. – Nie som si istá, či ste odpovedali na otázku pani Harkinovej.
Androulla Vassiliou, členka Komisie. – To, čo som povedala o označovaní, sa týka dovážaného kuracieho mäsa. Keď sa kuracie mäso doviezlo, muselo byť označené. Konkrétne som povedala, že v prípade hydinového mäsa je potrebné povinné označovanie.
Keď sa však mäso rozmrazí a predáva sa v inej forme, musí sa riadiť predpismi Európskej únie. Nemusí dodržiavať predpisy krajiny pôvodu. Každý výrobca mäsa, či je to osoba, ktorá produkuje hydinu alebo osoba, ktorá produkuje potraviny, musí rešpektovať naše veľmi prísne potravinové zákony. Ak ich nedodržiava, potom je právne zodpovedný.
Avril Doyle (PPE-DE). – Dnes presne o 12.00 hod. som dostala list od útvarov pre otázky na ústne zodpovedanie, v ktorom sa píše: „Vaša otázka je jednou z prvých otázok pre Komisiu. Otázka bude zodpovedaná ústne. Ak nebudete prítomná, otázka prepadne a odpoveď nedostanete.“
A tak, pretože som chcela odpoveď ako každý, kto predloží otázku, som tu dnes sedela hodinu, i keď je tento deň pravdepodobne jedným z najzaneprázdnenejších parlamentných dní v mojej kariére. Počas tejto poslednej hodiny som mala byť na troch ďalších miestach.
Teraz sa nesťažujem vám, pani predsedajúca, vy sa môžete riadiť iba pravidlami, ktoré ste dostali. Ak by ste však mohli pri odhadovaní úmernosti doplňujúcich otázok (a ja dostávam viac ako svoj spravodlivý podiel) vo vašom zozname brať do úvahy dobu, počas ktorej sú poslanci v Parlamente – a nie, aby niektorí poslanci mohli prísť a predložiť doplňujúcu otázku okamžite iba preto, lebo udržiavate rovnováhu medzi politickými skupinami alebo z iných dôvodov – myslím si, že vaše pravidlo počítať odoka by sme všetci celkom radi dodržiavali.
Za týchto okolností máte nesplniteľnú úlohu. Vráťte sa, prosím, ku Konferencii predsedov a pozrite si systém zoradenia otázok. Ak by sme nezostali v Parlamente – v mojom prípade hodinu, potom čo som bola pozvaná, pretože jednou z otázok bola moja otázka – nedostaneme vôbec žiadnu odpoveď, ani písomnú. To je naša frustrácia. Ďakujem vám za trpezlivosť.
Predsedajúca. – Pani Doylová, chápem vašu frustráciu a verte mi, útvary aj ja sa snažíme zo všetkých síl – a viem, že by sme sa mali snažiť ešte viac.
Ďakujem vám za vašu trpezlivosť a pretože to je posledná hodina otázok pred Vianocami, rada by som vám tiež zaželala veselé Vianoce a šťastný nový rok.
Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).
Týmto končím hodinu otázok.
(Rokovanie bolo prerušené o 19.55 hod. a pokračovalo o 21.05 hod.)