Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/2695(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B6-0628/2008

Rozpravy :

PV 18/12/2008 - 13.1
CRE 18/12/2008 - 13.1

Hlasovanie :

PV 18/12/2008 - 14.1

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0640

Doslovný zápis z rozpráv
Štvrtok, 18. decembra 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

13.1. Zimbabwe
Videozáznamy z vystúpení
Zápisnica
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o Zimbabwe.(1)

 
  
MPphoto
 

  Marios Matsakis, autor. – Vážená pani predsedajúca, politická, hospodárska a humanitárna situácia v Zimbabwe sa neustále zhoršuje, pričom hrozí aj celoplošné vypuknutie cholery a iných možných epidemických chorôb, ktoré ešte zhoršia už aj tak hroznú situáciu, v ktorej sa obyvatelia krajiny nachádzajú.

Už je absolútne jasné, že pánovi Mugabemu pramálo záleží na blahu svojich krajanov. Oveľa viac mu záleží na vlastnom živote plnom osobného luxusu a extravagancie. Pán Mugabe dokázal, že je absolútne nevhodný na riadenie krajiny v modernom svete, a nemožno o tom pochybovať. Svoju politickú existenciu ospravedlňuje zámienkou boja proti duchom dávno minulej britskej koloniálnej éry.

Neexistuje spôsob, akým by Európa mohla presvedčiť pána Mugabeho, aby zaujal racionálny postoj. Iba úplná zmena postoja Africkej únie by ho mohla donútiť odstúpiť. Je hanba, že táto organizácia ešte nezasiahla oveľa rozhodnejším a ráznejším spôsobom. Myslím, že musíme naše snahy upriamiť na Africkú úniu a na vlády jej členských štátov. Musíme im dať úplne jasne najavo, že ich v plnej miere považujeme za zodpovedné za úbohý stav, v ktorom sa Zimbabwe nachádza, a že od nich aj v tejto neskorej fáze očakávame vhodné rázne konanie, ktoré by prinútilo režim pána Mugabeho, aby odstúpil a išiel domov alebo aby čelil vážnym dôsledkom, ktoré budú zahŕňať aj súdny proces za zločiny proti ľudskosti.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Stihler, autorka. – Vážená pani predsedajúca, ak by naši kolegovia mali chvíľku premýšľať o svojej najhoršej nočnej more, ani náhodou by sa nepriblížili k tomu, čo zažívajú obyvatelia Zimbabwe. Kedysi prosperujúcu krajinu obrátil jej prezident naruby. Krajina kolabuje – chýba správa vecí verejných, pracovné miesta, v krajine panuje hyperinflácia, nedostatok potravín a zdravotných služieb. Kolaps systému sanitácie má za následok vypuknutie cholery.

Zimbabwiansky prezident Robert Mugabe pred týždňom povedal, že vypuknutie cholery bolo zastavené. Vyhlásil, že západné mocnosti chcú využiť epidémiu ako zámienku na inváziu do Zimbabwe a zvrhnutie prezidenta. Juhoafrická republika však vyhlásila väčšinu svojej severnej hranice so Zimbabwe za oblasť katastrofy, keďže utečenci rozširujú chorobu, a organizácia Oxfam varovala, že situácia v Zimbabwe by sa mohla ešte veľmi zhoršiť.

Podľa dnešných údajov zomrelo 1 111 osôb a choroba sa rozširuje. Zaznamenaných je 20 581 prípadov cholery. Cholera je vysoko infekčná choroba vyvolaná baktériou, ktorá spôsobuje črevnú infekciu. Medzi príznaky cholery patria hnačka a dehydratácia. Najvážnejšia forma cholery, ktorej prejavom je náhla akútna vodnatá hnačka, môže mať za následok smrť v dôsledku vážnej dehydratácie a zlyhania obličiek. Dospelé osoby jej môžu podľahnúť v priebehu niekoľkých hodín.

Na vykreslenie vplyvu choroby na obyvateľstvo uvediem jeden príklad. Chcem Parlamentu porozprávať príbeh Munasheho, syna Cynthie Hundeovej. Munashe zomrel na choleru krátko pred svojimi prvými narodeninami. Keďže v Zimbabwe nie sú pracovné príležitosti, odišla Cynthia za prácou do Juhoafrickej republiky, aby poskytla svojmu synovi lepšiu budúcnosť, a Munasheho nechala v opatere svojej mamy. Keď sa do domu svojej mamy vrátila, našla Munasheho umierať v náručí starej mamy. V rozhovore s BBC povedala: „Je to strašné… Nedá sa to opísať. Keď máte syna, niečo si pre neho vysnívate. Očakávala som, že ho pri príchode domov nájdem behať okolo domu, ale nestalo sa.“

Prosím vás, vážení kolegovia, podporte toto uznesenie odsudzujúce Zimbabwe a pomôžte nevinným obetiam, ako bol Munashe.

 
  
MPphoto
 

  Erik Meijer, autor.(NL) Vážená pani predsedajúca, počas predchádzajúcich naliehavých rozpráv na tému Zimbabwe, ktoré sa konali 7. júla 2005 a 24. apríla 2008, som naznačil, ako je možné, že sa pán Mugabe tak dlho udržal pri moci.

Obyvatelia Zimbabwe si pamätajú minulosť krajiny plnú násilia. Pre mnohých je prezident Mugabe naďalej hrdinom boja za slobodu. Podľa tohto spôsobu myslenia by sa všetko, čo robí, malo a priori považovať za dobré. Každý, kto mu protirečí, slúži rovnako ako vtedy záujmom iných krajín a v krajine iba privilegovanej väčšine bielych obyvateľov. Ak by pán Mugabe stratil moc, krajina by sa opäť stala kolóniou a väčšina obyvateľov by bola diskriminovaná. Skutočnosť je však iná.

Náhly radikalizmus prezidenta Mugabeho spred niekoľkých rokov, keď sa mu vôbec nedarilo zreorganizovať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy a keď dovolil pretrvávanie priepasti medzi bohatými a chudobnými, mu mal najmä zabezpečiť nových prívržencov z mladej generácie a neznepriateliť ešte viac starých druhov.

Týmto prístupom síce možno získal viac fanatických a násilných spojencov, ale určite nie podporu väčšiny svojich krajanov. Európa a Amerika roky nesprávne hodnotili situáciu v Zimbabwe, a tým na seba pritiahli podozrenia zo skrytých motívov. Práve tieto nepriateľské postoje umožnili Robertovi Mugabemu zostať pri moci.

Teraz, keď si už každý uvedomuje, aká neúčinná a katastrofálna je jeho politika, rastie odpor. Bez zabíjania a zastrašovania by nebol vyhral prezidentské voľby a tesná parlamentná väčšina opozície by sa bola dostala do vlády.

Teraz sme sa dostali o krok ďalej než počas predchádzajúcich naliehavých rozpráv. Dodávky pitnej vody skolabovali a cholera žiada obete. To nie je dôvod triumfovať nad slabnúcim protivníkom, ale dôvod pomôcť obyvateľom Zimbabwe. Zaslúžia si lepšiu vládu, ktorú im však nemôže nanútiť nikto zvonka. Jediné, čo môžeme urobiť, je zabrániť pánovi Mugabemu, aby zvonka dostal podporu.

 
  
MPphoto
 

  Mikel Irujo Amezaga, autor. – (ES) Ako uvádza správa, podľa odhadov z roku 2007 má Zimbabwe približne 12 miliónov obyvateľov, z ktorých takmer polovica hladuje. Priemerná dĺžka života je 36 rokov. Iba 40 % učiteľov v Zimbabwe má prácu a iba tretina žiakov chodí do školy. To je dôkazom, že pán Mugabe zabíja nielen prítomnosť, ale aj budúcnosť.

Potláčanie a pošliapavanie ľudských práv sú na dennom poriadku. Obhajcovia ľudských práv v Zimbabwe čelia systematicky cielenému svojvoľnému zadržiavaniu, väzneniu a mučeniu. Právne predpisy vlády vážne obmedzili slobodu prejavu, zhromažďovania, pohybu a združovania.

Rád by som spomenul niekoľko príkladov, keďže vláda zaviedla čoraz represívnejšie zákony, ktoré sa uplatňujú proti aktivistom bojujúcim za ľudské práva. Zahŕňajú zákon o prístupe k informáciám a o ochrane súkromia, ktorý vláda používa na účinné umlčanie novinárov, zákon o verejnom poriadku a bezpečnosti, ktorý vážne obmedzil slobodu zhromažďovania a umožnil svojvoľné zadržanie stovky obhajcov ľudských práv včítane zamestnancov nezávislých subjektov, a zákon o súkromných dobrovoľníckych organizáciách, ktorý vláda vrátila v roku 2002 a ktorý sa pravdepodobne využíval na zastrašovanie a obťažovanie mimovládnych organizácií.

Vážená pani predsedajúca, v mojom rodnom jazyku, baskičtine, ktorá nie je úradným jazykom Parlamentu, „mugabe“ znamená „bez hraníc“, čo je dobrým mottom pre túto osobu.

Diktátor tejto africkej krajiny nie je iba jedným z mien na dlhom zozname diktátorov, ktorých máme v dôsledku nepriazne osudu na našej planéte, ale povedal by som, že patrí medzi desiatich najhorších diktátorov. Podľa mňa musíme my v EÚ urobiť maximum pre to, aby tento človek odstúpil a aby svoje pôsobenie ukončil pred súdom pre ľudské práva.

Preto želáme Zimbabwe šťastný rok 2009 bez Mugabeho.

 
  
MPphoto
 

  Andrzej Tomasz Zapałowski, autor. – (PL) Vážená pani predsedajúca, pred dvoma mesiacmi sme diskutovali o veľkom hladomore, ktorý sužoval Ukrajinu v tridsiatych rokoch 20. storočia. Často sme počuli otázku: ako sa mohla stať takáto tragédia? Prečo svet mlčal? Ak sa dnes pozrieme na udalosti v Zimbabwe, naskytá sa rovnaká otázka: ako je možné, že dnes a v našej epoche zničí vedúci predstaviteľ svoju vlastnú krajinu? Prečo svet robí tak málo pre riešenie tohto problému?

Samotné uznesenia nezmenia vedenie Zimbabwe. Mali by sme si položiť otázku, či sme schopní prizerať sa tomu, ako sa obyvatelia Zimbabwe rútia do záhuby, ako tomu bolo vtedy, keď sa sily OSN prizerali vraždeniu ľudí v Rwande. Možno by naša reakcia na situáciu v Zimbabwe bola rozhodnejšia, ak by krajina mala bohaté zásoby nerastných surovín. Dnešné uznesenie je vynikajúcim dokumentom, ale je to iba dokument. Záchrana ľudí vyžaduje dynamickejšie konanie. Preto musíme bezvýhradne podporovať susedov Zimbabwe, aby bolo možné poskytovať vhodnú pomoc na hraniciach krajiny.

 
  
MPphoto
 

  Charles Tannock, autor. – Vážená pani predsedajúca, za posledné roky sa téma Zimbabwe objavila v našich rozpravách tak často, že by ste nám mali odpustiť, ak už nenájdeme slová odsúdenia. Musíme však hovoriť, pretože obyvateľom Zimbabwe, ktorí už dlho trpia, uprel slovo tento krutý despota Robert Mugabe.

Stratil všetky práva požadovať demokratickú legitímnosť v dôsledku bezohľadného prehliadania ľudských práv, politických slobôd a princípov právneho štátu. Nedávne zastrelenie Perencea Širiho, jedného z Mugabeho pomocníkov, poukazuje na hnev bublajúci pod povrchom Zimbabwe. Širi má na rukách krv 20 000 ľudí. Na začiatku osemdesiatych rokov Širi s pomocou komunistickej Severnej Kórey systematicky masakroval nevinných civilných obyvateľov v Matabele. Mugabeho nezáujem teraz na dôvažok spôsobil epidémiu cholery, ktorá sa až donedávna v celom Zimbabwe už takmer vôbec nevyskytovala.

Na medzinárodné obavy reaguje Mugabe nahnevane a vraví, že vypuknutie cholery je ako genocída, ktorú spôsobila moja vlasť, Británia, bývalá koloniálna mocnosť. Možno nám práve takéto bezdôvodné obvinenia z neokolonializmu spojené s pocitom viny pre našu koloniálnu minulosť bránia v rozhodnejšom konaní.

Ak sa však pozrieme na Afriku v snahe poskytnúť riešenie, nájdeme more ľahostajnosti a neúčinnosti. Výrazné odsúdenie Mugabeho premiérom Kene a prezidentom Botswany je v príkrom protiklade k apatii väčšiny ostatných afrických štátov, najmä Južnej Afriky, a ich vedúcich predstaviteľov, aj keď dúfame, že prezident Zuma zvolí tvrdší prístup.

Ak sa Africká únia snaží aspoň približne o takú autoritu, akú má Európska únia, musí sa zaoberať Mugabeho vládou teroru a zvážiť možnosť donútenia Mugabeho k odchodu z funkcie. Mali by sme podporiť konkrétne opatrenie, ktorým je obžalovanie Mugabeho pred Medzinárodným trestným súdom prostredníctvom rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, čo bolo užitočné aj v prípade prezidenta al-Bašíra v Dárfúre. Dúfam, že keď budem nabudúce hovoriť o Zimbabwe, budem oslavovať Mugabeho demisiu a odchod z úradu.

 
  
MPphoto
 

  Ioannis Kasoulides, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, zo Zimbabwe sa stáva štát, ktorý zlyhal. Polovica obyvateľov buď prežije so zahraničnou pomocou, alebo bude čeliť hladovaniu. Sanitácia a pitná voda sú takmer nedostupné, v dôsledku čoho sa v Zimbabwe a v okolitých krajinách rozširuje ničivá epidémia cholery.

To všetko je následkom toho, že pán Mugabe a jeho prisluhovači chceli potrestať svojich vlastných ľudí za to, že hlasovali, aby odišiel z úradu. Sprostredkovanie zo strany Juhoafrickej republiky nebolo úspešné a bolo sklamaním, že africké krajiny doteraz neurobili nič rozhodné. V krajine je vážna humanitárna katastrofa a pán Mugabe by mal byť najprv obvinený Medzinárodným trestným súdom zo zločinov proti ľudskosti a mal by na neho byť vydaný medzinárodný zatykač.

 
  
MPphoto
 

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, v mene skupiny PSE. (PL) Vážená pani predsedajúca, Zimbabwe už nejaký čas zápasí s veľmi vážnou humanitárnou krízou: takmer polovica obyvateľov krajiny hladuje, nemajú takmer žiadny prístup k tečúcej vode a sanitárne podmienky sú strašné. Za posledných desať rokov klesla priemerná dĺžka života v Zimbabwe zo 60 rokov u oboch pohlaví na 37 rokov u mužov a 34 u žien. Rozširujúca sa epidémia cholery si už vyžiadala osemsto obetí a vyše 16 000 osôb je infikovaných. Podľa organizácie Médecins sans Frontières (Lekári bez hraníc) hrozí, že sa onedlho cholerou infikuje približne jeden a pol milióna ľudí.

Hospodárstvo krajiny je v žalostnom stave. Percento inflácie v krajine je už dlho najvyššie na svete. Vyše 80 % obyvateľov žije z menej než jedného dolára denne. Zimbabwianske úrady akoby nevnímali vážnosť situácie a nepodnikajú žiadne kroky. Prezident Mugabe nesplnil svoj sľub o vytvorení vlády národnej jednoty a politickí oponenti naďalej čelia prenasledovaniu.

Kritická situácia v Zimbabwe vyžaduje rozhodnú reakciu od Európskej únie a Rada a Komisia by mali potvrdiť svoju angažovanosť v prípade tak, že budú trpiacemu obyvateľstvu aj naďalej poskytovať humanitárnu pomoc. Musíme vyvíjať tlak na zimbabwiansku vládu, aby zmiernila obmedzenia uvalené na organizácie poskytujúce pomoc a prestala zatýkať aktivistov ochraňujúcich ľudské práva. Okrem toho by sme mali podporovať skupinu Starších, aby jej členovia dostali povolenie na vstup do Zimbabwe.

Proces zavedenia demokratickej zmeny v Zimbabwe si vyžiada aj účasť iných afrických krajín, regionálnych inštitúcií a medzinárodných orgánov. Zabezpečenie spravodlivých parlamentných volieb a monitorovanie vytvorenia novej vlády by mohli poskytnúť príležitosť na stabilizovanie situácie. Medzinárodné spoločenstvo by zároveň malo byť pripravené poskytnúť finančnú pomoc, a tým pomôcť opätovne vybudovať štátne štruktúry založené na princípoch právneho štátu.

 
  
MPphoto
 

  Zdzisław Zbigniew Podkański, v mene skupiny UEN. (PL) Vážená pani predsedajúca, informácie obsiahnuté v uznesení o Zimbabwe sú šokujúce: 5,1 milióna ľudí, teda polovica obyvateľstva, hladuje, vyše 300 000 ľudí je ohrozených epidémiou cholery, 1,7 milióna ľudí je infikovaných vírusom HIV a priemerná dĺžka života je 37 rokov. To je viac, než je jedna vláda schopná sama zvládnuť.

Preto by sme mali plne podporiť všetky iniciatívy, ktoré majú zlepšiť situáciu v Zimbabwe. Autori uznesenia správne upozorňujú na skutočnosť, že musíme podporiť a rozšíriť rozsah humanitárnej pomoci a že Rada, Komisia a členské štáty Európskej únie musia podniknúť ďalšie aktivity vrátane diplomatických krokov a finančnej a praktickej podpory Zimbabwe. Táto podpora by sa nemala sústreďovať iba na súčasnosť, ale na dlhodobé hľadisko, a musí byť založená na konkrétnom programe. Povedal som „správne“, pretože samotné uznesenie nepomôže nasýtiť ľudí. Potrebujeme praktickú pomoc, a práve na ňu ľudia v Zimbabwe čakajú.

 
  
MPphoto
 

  Michael Gahler (PPE-DE).(DE) Vážená pani predsedajúca, jediná dobrá správa zo zničenej krajiny Zimbabwe je, že možno sme svedkami posledných mesiacov Mugabeho režimu.

Dobrá správa z Afriky je, že čoraz viac krajín zaujíma kritický postoj k situácii v Zimbabwe. Ako prvý podpredseda Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ vás môžem informovať, že naši africkí partneri sa k nám pred troma týždňami na rokovaní v Port Moresby po prvýkrát pridali a taktiež kriticky hodnotia situáciu v Zimbabwe. Aj v Juhoafrickej republike rastie tlak, aby vláda napokon prestala ochraňovať režim v Zimbabwe. Situáciu zhoršuje skutočnosť, že utečenci teraz prinášajú do Juhoafrickej republiky choroby. Dúfajme, že sa situácia pred konaním majstrovstiev sveta zlepší, pretože by to mohlo vysvetliť, prečo sa mení postoj Juhoafrickej republiky: zo strachu, že by neprišli návštevníci. Už aj to by malo byť dostatočným dôvodom na ukončenie ochrany Mugabeho režimu.

 
  
MPphoto
 

  Ewa Tomaszewska (UEN).(PL) Vážená pani predsedajúca, o situácii v Zimbabwe sme diskutovali 24. apríla 2008, keď sme sa venovali problému výsledkov volieb a konkrétne tomu, že sa prezident Mugabe aj napriek výsledkom volieb stále drží pri moci. Dnes riešime dramatické následky tých udalostí. Vyše 12 500 ľudí trpiacich cholerou nemôže očakávať pomoc od vlády a 565 ľudí už umrelo. Epidémia sa rozširuje aj za hranicu s Juhoafrickou republikou.

Uvedené údaje, pochádzajúce zo správ OSN zo začiatku decembra, sú nižšie než údaje, ktoré zverejňujú humanitárne organizácie teraz. Podľa nich si cholera vyžiadala už vyše tisíc obetí a infikovaných je vyše 20 000 ľudí. Milióny ľudí hladujú alebo nemajú prístup k vode. Africká únia neprijíma žiadne účinné opatrenia na zlepšenie situácie v Zimbabwe. Prezidenta Mugabeho treba donútiť, aby predstúpil pred Medzinárodný trestný súd, a sú potrebné neodkladné aktivity na zastavenie epidémie cholery a na zabezpečenie toho, aby sa potravinová a zdravotnícka pomoc dostala k obyvateľom Zimbabwe.

 
  
MPphoto
 

  Kathy Sinnott (IND/DEM). – Vážená pani predsedajúca, pomalú agóniu Zimbabwe sledujeme už veľa rokov. Okrem politického násilia a prehlbujúcej sa chudoby sa agónia krajiny zväčšuje v dôsledku hladovania a chorôb, ktoré sa nevyhnutne zmocňujú piatich miliónov obyvateľov krajiny. Musíme im poskytnúť pomoc, nasýtiť ich, poskytnúť im zdravotnú pomoc a podporiť ich obrovskú túžbu po slobode.

V záujme pomoci obyvateľom Zimbabwe musíme izolovať ich vodcu Mugabeho od jeho afrických podporovateľov tým, že dosiahneme, aby ho všetci africkí vedúci predstavitelia odsúdili. Za hranicami Afriky sa musíme snažiť o odstránenie medzinárodnej podpory, najmä zo strany zvyčajných podozrivých, Číny a Ruska, výzvou na prerušenie všetkej podpory a celého obchodu s Mugabem. Musíme si preskúmať aj vlastné svedomie, pretože to nie je až tak dávno, keď sme my, EÚ, pozvali Mugabeho na samit Africkej únie a EÚ v Lisabone, ktorý organizovala EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie.(FR) Vážená pani predsedajúca, ďakujem všetkým poslancom, ktorí spustili súrnu výzvu pre Zimbabwe, keďže Zimbabwe čelí kríze nepoznaných rozmerov, ktorá sa stále zhoršuje a neobišla ani jeden sektor.

Na politickej úrovni sme zaznamenali zvýšené násilie, ako informujú správy o svojvoľnom zadržiavaní a prípadoch zmiznutia aktivistov v oblasti ľudských práv. Opätovné vypuknutie politického násilia v krajine môže mať za následok zlyhanie akéhokoľvek riešenia krízy a môže doviesť strany až do nezmieriteľných pozícií.

Situácia sa zhoršuje aj na humanitárnej úrovni, ako ukazuje rozširujúca sa epidémia cholery, ktorá ohrozuje aj štáty susediace so Zimbabwe.

Na hospodárskej úrovni je situácia katastrofálna. Ceny základných komodít neustále stúpajú. Náklady na priemerný nákup potravín stúpli počas minulého týždňa o 1 293 %.

Na sociálnej úrovni sa každým dňom zvyšuje riziko explózie, čo by mohlo mať negatívny vplyv na stabilitu celého regiónu.

Čo teda môžeme robiť? Potreby Zimbabwe sú obrovské a v dôsledku nevhodného riadenia súčasnej vlády narastajú geometrickým radom.

V humanitárnej oblasti sa Komisia aj naďalej bude aktívne angažovať. Misia v krajine, ktorá prebieha od 15. do 19. decembra, v súčasnosti hodnotí humanitárnu situáciu. Okrem iného nám umožní veľmi rýchlo zistiť, či sú nejaké dodatočné požiadavky.

Na politickej úrovni budú Komisia a celé medzinárodné spoločenstvo vedieť pomôcť Zimbabwe iba v prípade, ak budú môcť úzko spolupracovať s legitímnou vládou, ktorá bude dostatočne flexibilná na prijatie požadovaných politických a hospodárskych opatrení.

Druhá podmienka závisí od toho, či sa bude vykonávať dohoda z 15. septembra a či sa vytvorí vláda národnej jednoty. Závisí to aj od toho, či sa budú viac angažovať dotknuté strany v regióne a členovia Africkej únie. Vyjadrujeme úprimné želanie, aby sme takúto angažovanosť videli vo všetkých kontaktoch s nimi.

Na záver vás chcem ubezpečiť, že Komisia, ktorá situáciu v krajine veľmi pozorne sleduje, bude pokračovať v práci so všetkými členskými štátmi a s našimi africkými a medzinárodnými partnermi s cieľom nájsť spravodlivé riešenie, ktoré umožní Zimbabwe prekonať súčasnú krízu, ktorú ste všetci dôrazne odsúdili.

Ďakujem vám za pozornosť. Je pravdou, že ani v tomto sviatočnom čase nemôžeme zabudnúť na všetkých tých ľudí, ktorí trpia v Zimbabwe. Bezpochyby patria medzi ľudí, ktorí sú v súčasnosti v najväčšej núdzi.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Po skončení rozpráv pristúpime k hlasovaniu.

 
  

(1) Pozri zápisnicu.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia