Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 12. januára 2009 - Štrasburg

2. Vyhlásenie predsedníctva

  Predseda. - Dámy a páni, konferencia predsedov ma požiadala o krátke vyhlásenie v súvislosti s udalosťami na Blízkom východe. Rozprava sa uskutoční v stredu poobede za prítomnosti predsedu Rady ministrov zahraničných vecí, českého ministra zahraničných vecí pána Schwarzenberga. Spomínam to preto, lebo to nebolo celkom zrejmé. Vynaložili sme mnoho úsilia a stretli sme sa s veľkou ochotou pána ministra zúčastniť sa tejto rozpravy aj napriek tomu, že v ten istý deň bude musieť cestovať do Južnej Afriky, takže aspoň krátko využívam túto príležitosť, aby som sa úprimne poďakoval českému predsedníctvu.

Dámy a páni, zatiaľ čo sa u nás koná na začiatku nového roku plenárne zasadnutie, na Blízkom východe opäť zomierajú ľudia.

Osobne som presvedčený, že väčšina z nás prežíva bolestné déjà vu, keď to vidíme na televíznych obrazovkách.

V mene Európskeho parlamentu by som chcel vyjadriť hlbokú ľútosť nad stupňujúcim sa konfliktom medzi Izraelom a hnutím Hamas v pásme Gazy.

Kategoricky vyhlasujem, že je neprijateľné, aby ľudia trpeli, aby pokračovalo násilie a aby zamestnanci Organizácie Spojených národov boli ostreľovaní. Pokiaľ až musí zájsť špirála násilia, aby konečne zvíťazil zdravý rozum?

Násilie musí bezodkladne skončiť na obidvoch stranách. Vystreľovanie rakiet na izraelské dediny a mestá hnutím Hamas je úplne neprijateľné a zasluhuje si tú najostrejšiu kritiku, pričom nesmieme zabúdať na to, že práve hnutie Hamas ukončilo prímerie. Samozrejme, bez povšimnutia nesmie ostať ani úmernosť prostriedkov, ktorými sa na tieto útoky odpovedá.

Všetci ľudia žijúci na Blízkom východe majú rovnakú hodnotu. Neodňateľné právo štátu na vlastnú ochranu neospravedlňuje násilné činy, ktorých hlavným dôsledkom je utrpenie civilného obyvateľstva.

Ľuďom žijúcim v pásme Gazy sa musí poskytnúť naliehavá pomoc. Palestínec má rovnakú hodnotu ako Izraelčan alebo Európan, či Američan – všetci ľudia na tejto zemi sú si rovní. Nesmieme dopustiť zhoršenie humanitárnej situácie!

Ako zodpovední politici musíme byť pripravení rozhodne prispieť k hľadaniu trvalého riešenia, ako sa v krátkom čase vymaniť z tejto špirály násilia.

Podľa môjho názoru je pokus o zúženie otázky bezpečnosti na čisto vojenskú záležitosť odsúdený na neúspech. Z tohto dôvodu nemôže existovať výlučne vojenské riešenie problému na Blízkom východe. V konečnom dôsledku je potrebné dospieť k politickému riešeniu. Znamená to, že je predovšetkým potrebné vziať si ponaučenie zo zlyhania predošlého prístupu. Takže ide o to, aby sme prijali také opatrenia, ktoré budú nielen uskutočniteľné, ale najmä trvalo udržateľné.

V priebehu týchto posledných dní som v telefonickom kontakte s izraelským prezidentom Šimonom Peresom, predsedom Palestínskej samosprávy Salámom Fajjádom, hovorcom izraelského parlamentu Knesset pánom Itzikom, ako aj s vysokým predstaviteľom EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javierom Solanom, ktorý je už istý čas v tejto oblasti.

Taktiež som v kontakte s podpredsedom Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia, nakoľko som v súčasnosti predsedom tohto zhromaždenia, ďalej s predsedom jordánskeho parlamentu Abdelom Hadim Al-Majalim, predsedom talianskeho parlamentu Gianfrancom Finim a predsedom marockého parlamentu Mustafom Mansúrím.

Vo všetkých týchto rozhovoroch som sa snažil vysvetliť, že Európsky parlament v plnej miere podporuje požiadavky formulované Radou ministrov v mene Európskej únie, ktoré Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov potvrdila svojím uznesením z 8. januára 2009.

Je deprimujúce, že toto právne záväzné uznesenie Bezpečnostnej rady, o ktorého uskutočniteľnosti sa Američania pri hlasovaní zdržali, ignorujú obidve strany zainteresované do tohto konfliktu, čiže Izrael a hnutie Hamas.

Musí zavládnuť okamžité a stále prímerie. Prímerie je nutné dosiahnuť s pomocou Egypta a zainteresovaním všetkých subjektov. Je nevyhnutné zabezpečiť okamžitý a neobmedzený prístup k humanitárnej pomoci a umožniť Agentúre Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) nerušené pokračovanie v jej humanitárnej činnosti. A chcem tiež zdôrazniť: nielen tri hodiny denne!

Z hľadiska medzinárodného práva a ľudskosti sme sa dostali na neprijateľne nízku úroveň, keď už ani humanitárne organizácie a Organizácia Spojených národov nemôžu vykonávať svoju prácu preto, lebo bojujúce strany neberú ohľad na ich neutrálnosť.

Tretia požiadavka sa týka zintenzívnenia mierového procesu. Jediný uskutočniteľný základ trvalého mieru je a zostáva riešenie spočívajúce v existencii dvoch štátov, kde Izrael a Palestína predstavujú dva zvrchované štáty v rámci bezpečných hraníc.

Európska únia spolu s členmi blízkovýchodného Kvarteta, ako aj s umiernenými arabskými partnermi a so všetkými zúčastnenými na tomto konflikte musí zabezpečiť rýchle obnovenie mierových rokovaní pod záštitou Organizácie Spojených národov. Komplexné riešenie si však určite vyžaduje zmier a predovšetkým zmierenie palestínskych politických frakcií.

Dnes sa musíme zamyslieť nad spôsobom, akým sme doteraz postupovali v tom, čo nazývame „mierovým procesom“. Až na niekoľko posledných uplynulých týždňov sme si mysleli, že naše rokovania sú na správnej ceste aj napriek známym ťažkým okolnostiam a sotva badateľnému napredovaniu. Medzinárodné spoločenstvo a predovšetkým my, ako Európska únia, podporujeme tieto rokovania prostredníctvom našej veľkej angažovanosti a poskytujeme finančnú pomoc zameranú na vytvorenie základných podmienok pre vznik palestínskeho štátu.

Ale bola táto angažovanosť dostatočne silná politicky? Túto otázku si musíme položiť. V súčasnosti sme opäť v procese eskalácie. Je pochopiteľné, že v čase krízového riadenia sa snažíme uvažovať z krátkodobého hľadiska. Naozaj je potrebné okamžité prímerie a úplné stiahnutie izraelských síl, ako to žiadala Bezpečnostná rada OSN.

Vieme zo skúseností, ktoré sme získali počas predošlých desaťročí, že mier na Blízkom východe si táto oblasť samotná nevybuduje. Avšak pravdou je aj to, že ho nie je možné uskutočniť bez zmieru medzi jednotlivými nepriateľskými skupinami zainteresovanými do tohto konfliktu.

Z tohto dôvodu musí byť medzinárodné spoločenstvo pripravené presadzovať mier na Blízkom východe viac, ako kedykoľvek predtým, aby trpké udalosti minulých desaťročí nezostali trpkými skúsenosťami aj počas ďalších desiatok rokov.

Medzinárodné sily môžu a musia pomôcť zabezpečiť prímerie. Musíme teda vynaložiť všetko úsilie, aby bol plán Egypta a Francúzska zameraný na zriadenie medzinárodného mechanizmu na ochranu hraníc Gazy úspešný, a musí to, samozrejme, závisieť predovšetkým od zastavenia pašovania zbraní a rakiet do tejto oblasti. Európska únia už oznámila vo svojom strategickom dokumente na začiatku procesu schváleného v Annapolise, že je pripravená zapojiť sa takýmto spôsobom.

Dovoľte mi však zdôrazniť najmä jednu vec: rozmiestnenie európskych a medzinárodných bezpečnostných síl ešte nemusí v krátkom čase zaistiť prímerie. Musí presadzovať jasný politický cieľ pre vytvorenie dôvery potrebnej na úspešné ukončenie mierových rozhovorov, aby sa zaistila bezpečnosť Izraelčanov a Palestínčanov. To znamená, že prostredníctvom rozmiestenia vojenských jednotiek, ktoré sa dá vykonať iba so silným mandátom, vzrastie politický vplyv na všetky strany s cieľom nájsť mierové riešenie.

Nepotrebujeme teda len opakované zasadzovanie sa za mier, ktoré sme v minulosti tak často formulovali ako svoj cieľ. Naším cieľom nemá byť iba snaha o mier, ale jeho skutočné dosiahnutie, a to ešte pred tým, než nenávisť, ktorá sa zbierala počas uplynulých desaťročí, prerastie ešte ďalej a rozdúcha veľký oheň.

Na záver by som vám chcel pripomenúť, že rok 2008 bol Európskym rokom medzikultúrneho dialógu. Takisto by som vám rád pripomenul, koľko sme toho ako Európsky parlament urobili, aby tento rok bol rokom nádeje, a že určujeme politické priority, ktoré zdôrazňujú, že konflikt rôznych kultúr nie je prírodným zákonom.

Reakcie celého sveta na vojnu v Gaze ukazujú, ako rýchlo sa dajú zničiť snahy o medzikultúrny dialóg, keď ich predstihne realita, ktorú denne vidíme v správach. Ešte horšie je, že takáto realita nahráva do rúk extrémistom a fundamentalistom, ktorých cieľom nie je mier, ale pokračovanie špirály konfrontácie.

Násilie plodí ďalšie násilie. Túto skúsenosť treba neustále opakovať. Jedine dialóg a rokovania nám môžu pomôcť dostať sa z tejto krízy. Dialóg a rokovanie nie sú samoúčelné, ale musia sa viesť odvážne s cieľom zabezpečiť obyvateľom Izraela a Palestíny život v bezpečí, mieri a úcte k dôstojnosti toho druhého.

(potlesk)