Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 12. januára 2009 - Štrasburg

17. Hospodárske a obchodné vzťahy s krajinami západného Balkánu (krátka prezentácia)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa (A6 - 0489/2008) pána Beldera v mene Výboru pre medzinárodný obchod o hospodárskych a obchodných vzťahoch s krajinami západného Balkánu (2008/2149(INI)).

  Bastiaan Belder , spravodajca. − (NL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som využiť túto príležitosť, aby som predložil svoju správu o hospodárskych a obchodných vzťahoch s krajinami západného Balkánu.

Túto správu som zámerne začal zdôraznením európskej perspektívy pre tieto krajiny. Únia nemôže naďalej dôveryhodne opakovať minulé sľuby, ako tie, ktoré dala krajinám západného Balkánu na Európskej rade v roku 2003 v Solúne, že vstúpia do Európskej únie. Nie – krajinám západného Balkánu by viac pomohli konkrétne opatrenia a na mieru pripravené prístupové postupy, než, takpovediac, povinná rétorika.

Môžete si položiť otázku, prečo považujem perspektívu pristúpenia týchto krajín za takú dôležitú. Predovšetkým som úplne presvedčený o tom, že Únia má splatiť určitý morálny dlh. Pripomína mi to diskusiu o Srebrenici, ktorá sa, dúfam, uskutoční v Parlamente vo štvrtok večer tento týždeň. Tento región má okrem toho pre Európu veľký strategický význam. V správe predkladám tieto konkrétne návrhy: vystupujem v prospech ďalšej konsolidácie dohody o voľnom obchode v strednej Európe (CEFTA). Je dôležitým nástrojom na zintenzívnenie regionálnej integrácie v tejto oblasti, ktorá je zasa dôležitou prípravou, ak sa tieto krajiny budú chcieť integrovať do európskeho trhu a pripojiť sa v troch etapách k Únii. Európska únia by mala zmobilizovať predvstupové fondy prostredníctvom pomoci z rôznych zdrojov, aby podporila reformný proces v týchto krajinách. Členské štáty môžu takisto zohrávať dôležitú úlohu v tomto procese poskytnutím špecifického zaškolenia miestnych zamestnancov verejnej správy. Týmto krajinám to poskytne viac administratívnych kapacít, aby dokázali vypracovať vlastné ambiciózne projekty, ktoré by sa mohli uchádzať o finančnú podporu z EÚ.

Vážený pán predsedajúci, keď som začal pracovať na tejto správe, prvou vecou, ktorú som urobil, bola návšteva ministerstva hospodárstva mojej krajiny v Haagu, kde som sa s potešením dozvedel, že holandská vláda sa rozhodla presadzovať medzivládny prístup. Vo svojej správe som to opísal ako nasledovaniahodný príklad nie preto, lebo ide o holandský prístup, ale preto, lebo zohľadňuje a akceptuje žiadosť samotných krajín západného Balkánu o aktívnu a primeranú podporu prístupového procesu.

Chcel by som spomenúť jeden konkrétny bod zo správy, a síce spoluprácu so západným Balkánom v oblasti energetiky, čo je, myslím, veľmi aktuálna téma. Vzhľadom na svoju strategickú polohu by tento región mohol zohrávať významnú úlohu pri tranzite ropy a zemného plynu. Únia by sa mala snažiť o prijatie vonkajšej energetickej politiky. Som tiež členom Výboru pre zahraničné veci. Pred niekoľkými rokmi sme schválili kvalitnú správu s cieľom prijať európsku vonkajšiu energetickú politiku. Pozrite sa na súčasnú situáciu, ktorá zdôrazňuje túto výzvu zo strany Európskeho parlamentu voči Komisii a Rade. Brusel by určite z toho nemal vynechať svoje vlastné členské štáty – doslova či inak.

Na záver by som chcel povedať, že ako bývalý novinár som veľakrát cestoval na západný Balkán. Z toho dôvodu pociťujem voči tomuto regiónu veľkú empatiu a spoluúčasť. V súvislosti s vypracovaním správy som využil svoj rozpočet vyhradený na cestovanie na študijné cesty a spolu s Výborom pre medzinárodný obchod, a najmä s členom jeho pracovnej skupiny Robertom Bendinim, s členom môjho vlastného tímu Dickom Janom Diepenbroekom som podnikol prínosné cesty do Srbska a Kosova a dúfam, že na budúci týždeň odcestujem do Albánska. Dnes večer síce predložím svoju správu, ale celá práca nie je ani zďaleka ukončená – ani pre mňa, ani pre európske inštitúcie. Ak chceme tento región naozaj priblížiť k Bruselu a skutočne to vlastnou angažovanosťou a aktívnou podporou prejaviť, máme plné právo požadovať, aby reformný proces a prístup intenzívne postupoval a malo by to byť viditeľné. Na tejto správe som pracoval s veľkým potešením a dúfam, že po nej budú vypracované osobitné správy pre jednotlivé krajiny západného Balkánu.

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi zablahoželať pánovi Belderovi k jeho veľmi dobrej správe. Vaša správa prichádza v čase, keď sa západný Balkán neustále približuje k EÚ a poskytuje rozsiahly prehľad o dôležitých aspektoch hospodárskych a obchodných vzťahov medzi EÚ a západným Balkánom. Dovoľte mi, aby som sa zamerala na niektoré body, ktoré sú vo vašej správe zdôraznené.

Západný Balkán, ako región, je kľúčovým a cenným partnerom EÚ. Posledné oznámenie Komisie o západnom Balkáne z marca 2008 opakovane potvrdzuje silný záväzok EÚ presadzovať európsku perspektívu pre tento región a potvrdzuje, okrem iného, význam dohody o voľnom obchode v strednej Európe pre hospodársky rozvoj regiónu. Komisia súhlasí so spravodajcom, že perspektíva členstva v EÚ môže fungovať ako katalyzátor pre trvalo udržateľný hospodársky rozvoj a zabezpečenie mieru a stability v rámci regiónu. Komisia tiež súhlasí s tým, že individuálne plnenie kodanských kritérií je nanajvýš dôležité pri posudzovaní pripravenosti krajín regiónu na vstup do EÚ. Európska únia je hlavným obchodným partnerom krajín západného Balkánu. Užšie hospodárske vzťahy medzi EÚ a regiónom sú preto veľmi dôležité pre urýchlenie hospodárskeho rastu regiónu.

Ako sa správne uvádza vo vašej správe, liberalizácia obchodu a integrácia sú základnými kameňmi procesu stabilizácie a pridruženia a EÚ presadzuje tento cieľ s krajinami západného Balkánu na troch úrovniach.

Po prvé, na dvojstrannej úrovni. EÚ od roku 2000 jednostranne udelila krajinám západného Balkánu obchodné výhody, aby sa uľahčil prístup ich vývozu na trhy EÚ. Komisia rokovala o dohodách o voľnom obchode v rámci dohôd o stabilizácii a pridružení s cieľom vytvoriť podmienky pre politické a hospodárske reformy a zároveň základňu pre integráciu krajín západného Balkánu do EÚ, napríklad prostredníctvom preberania acquis.

Po druhé, Komisia vystupovala na regionálnej úrovni ako sprostredkovateľ pri rokovaniach o dohode o voľnom obchode v strednej Európe (CEFTA) a rozhodla sa poskytnúť finančnú podporu a technickú pomoc sekretariátu CEFTA a jednotlivým stranám s cieľom pomôcť implementovať dohodu. Európska komisia zároveň vysoko oceňuje prístup regiónu k dohode a uznáva, že CEFTA má zásadný význam pre prehĺbenie regionálnej hospodárskej integrácie a pre prípravu prípadného plnohodnotného zapojenia krajín západného Balkánu do jednotného trhu EÚ. CEFTA navyše vytvorila všetky potrebné štruktúry na prediskutovanie záležitostí súvisiacich s obchodom na regionálnej a dvojstrannej úrovni. To je mimoriadne dôležité pre uľahčenie a prehĺbenie regionálnej spolupráce a dobré susedské vzťahy. Európska komisia bude pokračovať v monitorovaní implementácie CEFTA a bude o tom naďalej predkladať správy v rámci každoročnej správy o prístupovom a predprístupovom procese.

Po tretie, Komisia na viacstrannej úrovni podporuje vstup krajín regiónu do Svetovej obchodnej organizácie, pretože to je absolútne základný krok k efektívnej účasti na globalizovanej ekonomike. EÚ zmobilizovala všetky dostupné politické nástroje na podporu krajín západného Balkánu v ich úsilí o presadenie reforiem a regionálnej spolupráce. Nástroj predvstupovej pomoci je dôležitý pri riešení dlhodobej potreby rozvoja regiónu. Celková hodnota súčasného finančného rámca na obdobie rokov 2007 – 2013 je 11,5 miliardy EUR. Európska komisia v neposlednom rade začala dialóg so všetkými krajinami regiónu s cieľom vypracovať plány na zrušenie vízového režimu.

Vzhľadom na uvedené by som vás chcela uistiť, že Komisia podniká všetky potrebné opatrenia na podporu obchodných vzťahov a na čo najväčšie priblíženie hospodárstva západného Balkánu k EÚ. Záverom by som spravodajcovi chcela ešte raz zablahoželať k tejto dobrej správe; s radosťou konštatujem, že Komisia sa stotožňuje s jej všeobecným prístupom.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenie (článok 142)

  Cãlin Cãtãlin Chiriţă (PPE-DE) , písomne. – (RO) Chcel by som vyjadriť podporu a uznanie správe, ktorú predložil pán Belder, keďže odporúča konkrétne hospodárske opatrenia zamerané na európsku perspektívu pre krajiny západného Balkánu. Rád by som upriamil vašu pozornosť na tri aspekty.

1. Musíme realisticky uznať, že Srbsko je kľúčovým hráčom, pokiaľ ide o úspech procesu stabilizácie a pridruženia, pričom EÚ musí pokračovať vo svojom úsilí s cieľom získať dôveru a dlhodobé priateľstvo srbského ľudu.

2. V budúcnosti by nemali byť dovolené etnické separatistické tendencie a jednostranné vyhlásenia nezávislosti pre územia, ako Kosovo, Južné Osetsko, Abcházsko, Podnestersko, Severný Cyprus atď. Zásada územnej celistvosti krajín je posvätná a musí sa v budúcnosti dodržiavať.

3. Súčasne musíme poskytnúť silnú podporu na dosiahnutie súladu s európskymi normami v oblasti práv osôb patriacich k národnostným menšinám v krajinách západného Balkánu vrátane práv rumunsky hovoriacich komunít vo Valea Timocului, Vojvodine, na Istrii a v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko. Tieto práva sa musia dodržiavať a musí sa vylúčiť akákoľvek tendencia smerom k územnej autonómii na etnickom základe a ašpirácie na kolektívne etnické práva, ktoré už prejavili potenciál vyvolávať konflikty a krvavé vojny.