Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Doslovný zápis z rozpráv
Pondelok, 12. januára 2009 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

18. Spoločná poľnohospodárska politika a globálna potravinová bezpečnosť (krátke prednesenie)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa (A6-0505/2008) pani McGuinnessovej v mene Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka o spoločnej poľnohospodárskej politike a globálnej potravinovej bezpečnosti (2008/2153(INI)).

 
  
MPphoto
 

  Mairead McGuinness, spravodajkyňa. Vážený pán predsedajúci, keď som začala pripravovať túto správu, otázka globálnej potravinovej bezpečnosti bola na popredných miestach politického programu, do istej miery však už z centra pozornosti ustúpila. Napriek tomu určite zostáva predmetom záujmu, pretože na svete stále existuje viac než jedna miliarda ľudí, ktorí trpia hladom alebo podvýživou. Od hladu a na choroby spojené s chudobou zomiera každý deň tridsať tisíc detí. Sú to hrozné štatistiky, rozhodujúca je preto otázka, ako vypestovať dostatok potravín a zabezpečiť prístup ľudí k nim.

Za spoluprácu na vypracovaní tejto správy by som chcela poďakovať Komisii a samozrejme aj mnohým výborom Parlamentu, najmä Výboru pre rozvoj, ktoré sa na jej príprave podieľali.

Za štyri minúty sa nedá hovoriť o všetkom, čo správa obsahuje, dovoľte mi však zdôrazniť aspoň niektoré otázky, ktoré považujem za dôležité. Skutočnosť, že som spoločnú poľnohospodársku politiku a globálnu potravinovú bezpečnosť zaradila do jedného názvu predovšetkým naznačuje, že bývalá prax zatracovania spoločnej poľnohospodárskej politiky a jej obviňovania zo všetkých problémov rozvojových krajín sa mení a že si už uvedomujeme, že spoločná poľnohospodárska politika poskytla európskym občanom potravinovú bezpečnosť a ako model nás môže poučiť o tom, čo máme z hľadiska produkcie potravín robiť v rozvojových krajinách.

Je nanajvýš zrejmé, že sme dovolili, aby sa rozvoj poľnohospodárstva v uplynulom desaťročí vytratil z politického a rozvojového programu. V minulosti sa na podporu poľnohospodárstva a projekty týkajúce sa produkcie potravín vynakladalo množstvo prostriedkov našej rozvojovej pomoci. Dnes je to inak, hoci si myslím, že vzhľadom na rastúce ceny potravín sa EÚ a svet znovu začínajú sústreďovaťna poľnohospodárstvo.

Krajinám, ktoré na to majú zdroje, treba umožniť, aby sa venovali pestovaniu potravín a ich drobným poľnohospodárom treba pomôcť, aby mohli na miestnej úrovni vyrábať potraviny na uspokojenie vlastných potrieb. Netýka sa to len poskytovania základných zložiek produkcie potravín, ako sú semená či hnojivá, ale aj odborných znalostí, poradenských služieb a pomoci poľnohospodárskym rodinám v rozvojových krajinách, ktoré im umožnia vyrábať potraviny pre vlastnú potrebu.

Dá sa to. Máme príklady z Malawi a ďalších krajín, ktorým sa podarilo prejsť zo stavu krutého hladomoru k výrobe potravín. Vyžaduje si to politické iniciatívy. A vyžaduje si to tiež, aby Európska únia vzhľadom na svoju rozsiahlu účasť v rozvojovom svete naliehala na krajiny, aby sa zamerali na svoje poľnohospodárstvo a začali podporovať domácu produkciu potravín.

Otázka ponuky a dopytu je veľmi chúlostivá, pretože počet obyvateľov sveta rastie – do roku 2050 sa zvýši o 40 % – týmito otázkami sa preto budeme musieť zaoberať. Hlavným predmetom záujmu je, samozrejme, problém hospodárskej súťaže medzi produkciou potravín, výrobou krmív a výrobou palív, ktorého sme svedkami. Ak chceme tieto prekážky prekonať, musíme sa pozrieť na otázku výskumu a vývoja.

Domnievam sa, že v oblasti výskumu a vývoja sme neurobili dosť. My v Európe sme sa sústredili na to, aby sme vyrábali menej potravín a možno sme preto nevenovali pozornosť výkonnosti poľnohospodárskej výroby a skutočnosti, že v budúcnosti bude potrebné vyrábať viac.

Za ten krátky čas, čo mám k dispozícii, chcem predniesť aspoň jeden kľúčový odkaz. Poľnohospodári na celom svete budú vyrábať potraviny, ak budú mať z tejto činnosti zisk, a preto sa na tvorcov politík vyvíja tlak, aby dali tieto veci do poriadku a pripravili politiky, ktoré poľnohospodárom poskytnú stály príjem. Ako sa to dá dosiahnuť? Zabezpečením stabilných cien a tiež sústredením sa na náklady na výrobu potravín. Ak poľnohospodári tento príjmový stimul nedostanú, prestanú sa touto činnosťou zaoberať.

Chcem vysloviť varovanie. Približne takto pred rokom sme hovorili o vysokých cenách komodít. Dnes máme napríklad prebytočné zásoby obilia, pre ktoré neexistuje žiadny trh. Títo poľnohospodári ho v ďalšej sezóne už toľko nevypestujú, dlhodobejší problém globálnej potravinovej bezpečnosti sa preto môže zhoršiť.

Táto správa má skutočne bohatý obsah. Dúfam, že kolegovia poslanci ju podporia a znova chcem poďakovať tomu množstvu ľudí, ktorí sa o ňu zaujímali.

 
  
MPphoto
 

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. Vážený pán predsedajúci, Komisia víta správu, ktorú pripravila pani McGuinnessová, a intenzívnu diskusiu, ktorá v rôznych výboroch Európskeho parlamentu prebieha v súvislosti s jednotlivými prvkami, ktoré sú spojené s touto vysoko aktuálnou témou a siahajú od obchodu po biopalivá, sledovanie cien, investičnú politiku, finančnú krízu, klimatické zmeny a využitie vody v poľnohospodárstve.

Komisia súhlasí s rozsiahlou analýzou príčin potravinovej krízy, ktorá mnohé rozvojové krajiny zasiahla v prvej polovici roku 2008. Komisia bude ďalej analyzovať prepojenie medzi cenami potravín a cenami energie. Otázka príčinnej súvislosti je veľmi zložitá, keďže zahŕňa vzájomné pôsobenie množstva činiteľov dopytu a ponuky. Ceny energie sú len jedným z týchto činiteľov, ktorý však má priamy a nepriamy dosah. O téme biopalív sa podrobne diskutovalo na rôznych zasadnutiach Európskeho parlamentu. Medzi politikou EÚ a USA existuje jasný rozdiel, pokiaľ ide o rozsah využitia produkcie obilnín na výrobu biopalív. Politika EÚ v oblasti biopalív neznižuje dostupnosť potravín, keďže množstvo použitých surovín je z celkového hľadiska veľmi nízke.

Dokonca aj keď sa EÚ priblíži k svojmu cieľu 10 %, vplyv na ceny potravín bude obmedzený, a to najmä z dvoch dôvodov: po prvé, čoraz viac biopalív bude pochádzať zo surovín, ktoré nie sú potravinami, alebo sa bude vyrábať zo zvyškov či odpadu. Po druhé, účinnosť postupov na výrobu biopalív sa bude naďalej zlepšovať a možno tiež očakávať, že aj priemerné výnosy sa budú zvyšovať.

Trvalo udržateľná politika biopalív EÚ je celkovo politikou v prospech chudobných. Poskytne ďalšie možnosti dvom tretinám svetovej chudoby, ktorá žije vo vidieckych oblastiach, a preto závisí od prosperujúceho odvetvia poľnohospodárstva. Neprinesie však rovnaký prospech všetkým skupinám. Komisia je odhodlaná pozorne sledovať účinky na potravinovú bezpečnosť a na ceny potravín.

EÚ už prijala kroky na riešenie globálnej potravinovej bezpečnosti a prispôsobila spoločnú poľnohospodársku politiku zmenenému trhu a celosvetovej situácii. Kontrola stavu, ktorá bola nedávno schválená, zmodernizuje, zjednoduší a zlepší spoločnú poľnohospodársku politiku a odstráni obmedzenia pre poľnohospodárov, čím im umožní lepšie reagovať na signály trhu a riešiť nové problémy.

Dohoda o kontrole stavu ruší vyňatie ornej pôdy, zvyšuje kvóty na mlieko s ich postupným zrušením do roku 2015 a mení zásahy na trhu na skutočnú záchrannú sieť.

Zaoberá sa tiež novými problémami, ktoré budú mať vplyv na rozvojové krajiny vrátane klimatických zmien, vodného hospodárstva, obnoviteľnej energie a biodiverzity.

Spoločná poľnohospodárska politika nezostane po roku 2013 nezmenená, pričom predbežné diskusie prebiehajú už od neformálnej schôdzky ministrov poľnohospodárstva, ktorá sa uskutočnila v septembri v Annecy. Budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky treba vnímať v kontexte širšej vízie, ktorej neoddeliteľnú súčasť bude tvoriť trvalo udržateľný rozvoj, konkurencieschopnosť a globálna potravinová rovnováha.

Vďaka rôznym podujatiam na vysokej úrovni sa globálna potravinová bezpečnosť dostáva na popredné priečky medzinárodného programu. Medzinárodné spoločenstvo jasne chápe a uznáva, že poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sa má stať dôležitým bodom politického programu na vnútroštátnej, regionálnej a, podľa možnosti, aj na kontinentálnej úrovni. O poľnohospodárstve a potravinovej bezpečnosti sme napríklad podrobne diskutovali na stretnutí kolégií Komisie a Africkej únie v októbri a túto diskusiu chceme v tomto roku zintenzívniť.

Komisia musí v neposlednom rade nasledovať vyhlásenie hláv štátov skupiny G8 o globálnej potravinovej bezpečnosti. Počas prípravy potravinového nástroja, ktorý Rada prijala 16. decembra, sa už Európska komisia zúčastnila na veľmi plodných diskusiách s pracovnou skupinou OSN na vysokej úrovni.

Európska komisia s potešením očakáva zavedenie komplexného akčného rámca. Komisia je presvedčená, že svetové partnerstvo pre poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť, ktoré sa postupne formuje, bude zohrávať kľúčovú úlohu pri zavádzaní rôznych odporúčaní, ktoré obsahuje táto správa, vrátane podpory drobných poľnohospodárov a obchodných politík, ktoré sa majú prijať, aby najmä v tých najzraniteľnejších spoločenstvách prispeli k potravinovej bezpečnosti.

Obmedzeniam a zákazom vývozu sa očividne treba vyhnúť a ďalšia cesta si vyžaduje väčšiu a nie menšiu liberalizáciu obchodu. Súčasťou riešenia potravinovej bezpečnosti sú posilnené obchodné toky.

Komisia dúfa, že odvážny krok európskych inštitúcií na mobilizáciu jednej miliardy eur na doplnenie iných krátkodobých, strednodobých a dlhodobých finančných nástrojov, ktoré boli vyčlenené v reakcii na potravinovú krízu, budú nasledovať ďalší darcovia.

Madridská konferencia o potravinovej bezpečnosti pre všetkých, ktorá sa uskutoční 26. a 27. januára, je určite rozhodujúcou udalosťou, ktorá posunie diskusiu na ďalšiu úroveň, kde sa budú hľadať kľúčové priority na riešenie svetového hladu po potravinách.

Európska komisia bude naďalej aktívne prispievať ku globálnej potravinovej bezpečnosti a správa pani McGuinnessovej je určite dobrou analýzou možných ciest, ktoré by Európske spoločenstvo a širšie medzinárodné spoločenstvo mohli zvážiť.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Kader Arif (PSE), písomne. – (FR) Opatrenie Parlamentu v reakcii na nepokoje, ktoré vznikli v súvislosti so zvýšením cien potravín, umožnilo uvoľniť 1 miliardu EUR na boj proti potravinovej kríze. Odhliadnuc od tohto núdzového opatrenia by som chcel zdôrazniť potrebu dlhodobej medzinárodnej stratégie, ktorá bude založená na miestnom a samozásobiteľskom poľnohospodárstve a ktorá bude primeraná potrebám obyvateľstva a možnostiam územia.

Nárast svetovej populácie, globálne otepľovanie, nekontrolovaná výroba biopalív a agresívne špekulácie sú skutočne množstvom činiteľov, ktoré zvyšujú napätie na trhoch s poľnohospodárskymi výrobkami. Tieto činitele naznačujú, že kríza nebude krátka a že verejné politiky ako celok sa budú musieť prehodnotiť tak, aby sa zlepšili výrobné postupy a regulácia medzinárodných trhov.

Domnievam sa, že spoločná poľnohospodárska politika by sa po odstránení krajností a nedostatkov mohla stať príkladom účinnej, spravodlivej a zodpovednej politiky, ktorá dokáže riešiť problémy spojené s potravinami a zároveň spojiť hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie. Mala by tiež pomôcť sprostredkovať rozvojovým krajinám európske postupy, poznatky a skúsenosti. Európa by však mala predovšetkým pracovať na reforme pravidiel medzinárodného obchodu, aby tie nebránili právu krajín podporovať svoje poľnohospodárstvo s cieľom zaručiť vlastnú potravinovú bezpečnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Katerina Batzeli (PSE), písomne. (EL) Ukázalo sa, že doterajšie medzinárodné a regionálne dohody nedokážu normalizovať zásobovanie trhu a obchod a zabezpečiť transparentné a stabilné ceny poľnohospodárskych plodín.

Regulácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami má byť založená na dlhodobej stratégii účinných opatrení a na organizácii a informovaní výrobcov vzhľadom na stav a vyhliadky trhu.

Základnou zásadou takejto politiky je vytvorenie záchrannej siete pre príjem v prípade rizík a kríz spôsobených nepriaznivými prírodnými javmi alebo deformáciami trhu a nezvyčajne dlhým a rozsiahlym poklesom cien.

Potrebné sú integrované a účinné politiky, napríklad:

– európske a medzinárodné systémy na sledovanie výroby a trhu ako mechanizmus včasného varovania na určovanie výrobných trendov,

– globálny prehľad potravín a zásob potravín,

– európsky systém sledovania trhu a zaznamenávania zmien cien poľnohospodárskych výrobkov a vstupov, ktorý sa môže kombinovať s podobným medzinárodným systémom pod záštitou Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).

Bolo by tiež dobré, keby budúca dohoda o otázkach z Dauhy zahŕňala núdzové situácie, počas ktorých sa môže poskytovať potravinová pomoc, pretože súčasné ustanovenia nie sú záväzné.

 
  
MPphoto
 
 

  Constantin Dumitriu (PPE-DE), písomne. (RO) Závery, ku ktorým pani McGuinessová dospela vo svojej správe o globálnej potravinovej bezpečnosti, sú teraz očividné aj v Rumunsku. V dôsledku devalvácie vnútroštátnej meny, zvyšovania cien surovín a úverov spracovateľských podnikov čelíme nárastu cien všetkých základných potravinárskych výrobkov.

V dôsledku globálneho otepľovania sme navyše čoraz častejšie svedkami prípadov zničenia úrody prírodnými katastrofami. Poľnohospodári z nových členských štátov sú v týchto situáciách v skutočnosti najviac znevýhodnení, pretože výška grantov, ktoré získavajú, je nižšia ako v iných členských štátoch.

Prostredníctvom predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov som preto vyzval Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia určitých intervenčných mechanizmov na úrovni Spoločenstva, ktoré by boli nezávislé od akejkoľvek osobitnej pomoci vyčlenenej na poistenie úrody, s cieľom predchádzať účinkom globálneho otepľovania a bojovať proti nim.

Normy Spoločenstva určené pre výrobcov potravín sú prísne, ceny potravín v EÚ sú preto vysoké. Som však pevne presvedčený, že poľnohospodárstvo môže byť odrazovým mostíkom na oživenie európskych hospodárstiev postihnutých svetovou krízou a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie môže mať priaznivý vplyv na agropotravinárske odvetvie.

Ak prijmeme nevyhnutné preventívne opatrenia, môžeme dosiahnuť nárast výroby biopalív bez ohrozenia životného prostredia či potrebných celosvetových zásob potravín.

 
  
MPphoto
 
 

  Roselyne Lefrançois (PSE), písomne. – (FR) Táto správa o spoločnej poľnohospodárskej politike a globálnej potravinovej bezpečnosti nám poskytla vynikajúcu možnosť zamyslieť sa nad tým, ako zabezpečiť, aby sa európske poľnohospodárstvo v plnej miere podieľalo na dosiahnutí potravinovej rovnováhy planéty. Napriek tomu, že svet bude potrebovať stále viac potravín, pomer rozvojovej pomoci určenej pre poľnohospodárstvo sa od 80. rokov minulého storočia v skutočnosti sústavne znižuje. Na pôde Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka som preto predložila viacero pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorých zámerom je zvýšiť nároky tejto správy a predovšetkým navrhnúť, aby Európska komisia prijala komplexnú stratégiu pre otázky potravinovej bezpečnosti, a tým zvýšila súdržnosť politík Spoločenstva Únie ako celku.

Teší ma, že tento text zdôrazňuje kľúčovú úlohu spoločnej poľnohospodárskej politiky pri dosahovaní cieľa potravinovej bezpečnosti, ľutujem však, že spravodajkyňa uprednostňuje väčšie zosúladenie poľnohospodárskej politiky s trhom a že iniciatívy na ochranu životného prostredia obviňuje zo zodpovednosti za zníženie poľnohospodárskej výroby v Európe. Toto tvrdenie je podľa mňa úplne mylné a ja sa naopak domnievam, že je potrebné chopiť sa problému klimatických zmien, aby sa vytvorili nové modely, ktoré zabezpečia vyššiu a lepšiu výrobu.

 
  
MPphoto
 
 

  Véronique Mathieu (PPE-DE), písomne. – (FR) EÚ dnes musí nevyhnutne zvýšiť svoju potravinovú bezpečnosť a riešiť dôležité problémy. Po prvé, poľnohospodárska výroba sa bude musieť za 30 rokov zdvojnásobiť, pretože do roku 2050 bude na svete 9 miliárd ľudí. Faktom navyše zostáva, že 860 miliónov ľudí stále hladuje. Tento rozvoj bude musieť byť trvalo udržateľný a bude sa musieť spoliehať predovšetkým na miestne poľnohospodárstvo.

Ďalšiu výzvu predstavujú obrovské výkyvy svetových cien potravín a primerané riadenie svetových zásob. S cieľom zaručiť európskym poľnohospodárom spravodlivý príjem som podporila myšlienku politík v oblasti poistenia, ktoré by poľnohospodárom poskytli vyššiu úroveň poistného krytia proti výkyvom cien, a tiež iniciatívu na zavedenie globálneho režimu kontroly potravín.

A napokon vzhľadom na nárast obchodovania so zvieratami a rastlinami má EÚ povinnosť zaviesť účinnú stratégiu na predchádzanie všetkým zdravotným krízam v Európe. Táto stratégia má byť založená na prevencii, vysledovateľnosti a schopnosti reagovať. Nedávne rozhodnutie Rady ministrov posilniť a zosúladiť režimy kontroly dovozu bude v tejto súvislosti znamenať, že naši spoluobčania získajú lepšiu záruku kvality potravín.

Poľnohospodárstvo dnes viac ako kedykoľvek predtým zohráva ústrednú úlohu v oblasti rastu a rozvoja. Musíme ho preto chrániť za každú cenu!

 
  
MPphoto
 
 

  Daciana Octavia Sârbu (PSE), písomne. (RO) Celosvetová potravinová kríza, ktorú spôsobuje trvalý rast cien kukurice, pšenice a energií, rast svetovej populácie a klimatických zmien, podnietila sériu protestov a nepokojov, ktoré by mohli viesť k destabilizácii krajín a regiónov po celom svete, ak sa v blízkej budúcnosti nevyriešia. Priepasť medzi mierou rastu populácie, ktorá by do roku 2050 mohla dosiahnuť viac než deväť miliárd obyvateľov, a znižovaním svetových zásob potravín je alarmujúca. Je veľmi pravdepodobné, že tento stav povedie k nahradeniu ropných konfliktov konfliktmi spojenými s pitnou vodou a potravinami alebo bojom o prežitie. Európska únia je v tejto chvíli hlavným darcom humanitárnej pomoci, zásoby potravín sa však začínajú míňať a rozvojové krajiny, najmä v Afrike, potrebujú ďalšiu podporu, ktorá im pomôže bojovať s chudobou a chronickým hladom. Kľúčové prvky, ktoré by sa mali pri riešení tohto problému zvážiť, zahŕňajú zníženie závislosti poľnohospodárstva od fosílnych zdrojov energie, používanie organických výrobkov, zachovanie úrodnosti pôdy a prispôsobenie spoločnej poľnohospodárskej politiky stavu potravinovej krízy.

 
  
MPphoto
 
 

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE), písomne. – (HU) Najdôležitejšia otázka, pred ktorou stojí európske odvetvie poľnohospodárstva v roku 2009, znie, aký vplyv bude mať svetová hospodárska kríza na podmienky výroby a spotreby poľnohospodárskych výrobkov. Táto otázka bude ústrednou témou druhej maďarskej poľnohospodárskej akadémie, ktorú organizujem spolu so štátnym tajomníkom Zoltánom Gőgösom z maďarského ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka 17. apríla 2009 v meste Pápa. Cena kukurice na medzinárodnom trhu sa od roku 2006 zvýšila trojnásobne, cena pšenice o 180 % a ceny potravín celkovo vzrástli o 83 %. Do roku 2050 počet obyvateľov sveta dosiahne 9 miliárd a na zabezpečenie ich potrieb budeme musieť zdvojnásobiť úroveň poľnohospodárskej výroby; dni lacných potravín sa teda skončili. Preto je nanajvýš dôležité, aby sa poľnohospodárske kapacity Európskej únie zachovali a podľa možnosti aj zvýšili. Je neprijateľné, aby sa poľnohospodárska výroba v Európskej únii v dôsledku sektorových reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky znižovala. Dobrými príkladmi tejto skutočnosti sú reforma režimu cukru, ktorá viedla k zániku maďarského cukrovarníctva, a dotácie, ktoré sa v rámci reformnej politiky vinárstva poskytujú na klčovanie viniča. Týmto smerom ide tiež oddelenie priameho financovania poľnohospodárstva a výroby.

Medzi produkciou potravín a výrobou biopalív musíme nájsť primeranú rovnováhu, pričom výroba biopalív nesmie ohroziť globálnu potravinovú bezpečnosť. K prudkému nárastu cien potravín v roku 2008 významne prispel program Spojených štátov amerických na výrobu bioetanolu, Európska únia preto na základe týchto skúseností musí preskúmať svoje dávnejšie záväzky vo vzťahu k pomernému zastúpeniu biopalív. Na záver naliehavo žiadam, aby sa na ochranu výrobcov prijali na úrovni EÚ rýchle opatrenia proti vzniku monopolov maloobchodných predajcov potravín.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne.(RO) Vysoké ceny potravín sú spôsobené nárastom cien energie, nepriaznivými meteorologickými javmi a zvýšeným dopytom po energii v dôsledku rastu svetovej populácie. Naliehavo žiadam Komisiu, aby preskúmala väzbu medzi vysokými cenami potravín a rastúcimi cenami energie, najmä vo vzťahu k používaným palivám.

V poľnohospodárskom odvetví sa musí zlepšiť energetická účinnosť. Zvyšovanie pomeru plodín určených na biopalivá a využívanie obnoviteľnej energie by mohlo mať priaznivý vplyv na agropotravinárske odvetvie, ktoré bolo postihnuté vysokými cenami hnojív a pesticídov, ako aj zvýšenými nákladmi na spracovanie a dopravu. Naliehavo žiadam Komisiu, aby pozorne sledovala účinky zvýšenej výroby biopalív v Európskej únii a v tretích krajinách v súvislosti so zmenami vo využívaní pôdy, cenami potravinárskych výrobkov a dostupnosťou potravín.

Stimuly na podporu trvalo udržateľného pestovania energetických plodín nemajú ohrozovať produkciu potravín. Domnievam sa, že na zvýšenie produktivity poľnohospodárstva je potrebný poľnohospodársky výskum. Vyzývam tiež členské štáty, aby v plnej miere využili možnosti, ktoré v tejto súvislosti ponúka siedmy rámcový program pre výskum a technologický rozvoj, a aby prijali opatrenia, ktoré zlepšia poľnohospodársku produkciu trvalo udržateľným a energeticky účinným spôsobom.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia