Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 12. januára 2009 - Štrasburg

19. Rozvoj občianskeho dialógu podľa Lisabonskej zmluvy (krátke prednesenie).

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa (A6-0475/2008) pani Grabowskej v mene Výboru pre ústavné veci o perspektívach rozvoja občianskeho dialógu podľa Lisabonskej zmluvy (2008/2067(INI)).

  Genowefa Grabowska, spravodajkyňa. − (PL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, meníme tému, aby sme diskutovali o kontakte inštitúcií Európskej únie s jej občanmi. Tento kontakt je nedostatočný. Medzi Úniou a jej občanmi existuje hlboký predel, hoci Jean Monnet upozornil, že Únia sa vytvára pre občanov a nie pre krajiny a vlády.

Únia sa rozširuje a má čoraz viac občanov, jej inštitúcie však s nimi len ťažko nadväzujú kontakty. Táto skutočnosť vyšla najavo prostredníctvom bolestnej skúsenosti s francúzskym a holandským „nie“ pre Lisabonskú zmluvu. Na druhej strane je pravda, že inštitúcie Únie sa snažia kontakty s občanmi zlepšovať. Otvárajú sa občanom a zreteľne uznávajú úlohu občianskej spoločnosti. Rozsah komunikačných politík Únie v tejto oblasti sústavne narastá. Na pomenovanie týchto politík bol dokonca vytvorený nový termín občiansky dialóg. To však nestačí. Európsky parlament sa preto snaží tento problém riešiť a pokúša sa vytvoriť vhodný mechanizmus na podporu kontaktov medzi inštitúciami Európskej únie a jej občanmi. Vyriešila by sa tým otázka nedostatku demokracie a ukázalo by sa, že občania zohrávajú dôležitú úlohu v rozhodovacom procese Európskej únie.

Článok 10 Lisabonskej zmluvy hovorí: „Každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie. Rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi.“ Nachádza sa tam aj ďalšie ustanovenie, ktoré umožňuje, aby jeden milión občanov Európskej únie prevzal legislatívnu iniciatívu. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy bude môcť jeden milión občanov osloviť Európsku komisiu a požiadať ju, aby predložila legislatívny návrh na tému, ktorá je pre občanov dôležitá.

Toto sú dôvody, prečo sa v správe venujem občianskemu dialógu. Tento dialóg nie je vymedzený právnymi predpismi. Je však nevyhnutný a bola by som rada, keby bol riadený podľa nasledujúcich zásad, alebo keby sa nimi radšej riadil sám. V správe som predovšetkým uviedla zásadu zastúpenia občianskej spoločnosti. Chcela by som, aby občianska spoločnosť bola na úrovni Európskej únie vhodne zastúpená, čiže aby bola zastúpená partnermi, ktorí primerane vyjadrujú a reprezentujú aktuálne záujmy.

Chcela by som, aby občiansky dialóg bol vzájomný, dvojstranný proces. Nemá ísť len o to, aby Európska únia oslovovala občanov a oni na toto oslovenie reagovali. Únia má tiež občanov informovať o prípadoch, keď boli zohľadnené ich názory, a vysvetľovať, aký mali dosah. Potrebujeme preto aj spätnú väzbu Únie voči občanom.

Chcela by som, aby bol občiansky dialóg založený na zásadách jasnosti a transparentnosti. Keď pozývame zástupcov spoločnosti na dialóg, mali by sme sa riadiť jasnými pravidlami. Mali by sme pravidelne uverejňovať zoznam organizácií, ktoré sa zúčastňujú na konzultáciách. Bolo by tiež vhodné, keby Únia menovala kontaktnú osobu zodpovednú za túto oblasť, čiže za dialóg.

Určiť pravidlá pre túto oblasť nie je jednoduché. Európska komisia vypracovala zásady pre zlepšenie kultúry konzultácií a dialógu už v roku 2002, preto dúfam, že bude pripravená vypracovať primerané pravidlá. Tie by sa stali spoločnými zásadami pre všetky inštitúcie. Chcela by som ešte dodať, že podpora občianskeho dialógu by sa mala vyžadovať aj od členských štátov. Nemám dosť priestoru na to, aby som sa zmienila o všetkých častiach tejto správy. Chcela by som však, aby sa jej obsah overil pri prvej možnej príležitosti, čiže počas európskej volebnej kampane v roku 2009. Chcela by som, aby sme túto príležitosť využili a vykonali prvý krok v oblasti kontaktov s európskymi občanmi, informovali ich o tom najlepšom, čo môže Únia ponúknuť a zároveň sa od nich dozvedeli, za čo máme v tomto Parlamente bojovať.

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, Komisia by najprv rada poďakovala spravodajkyni pani Grabowskej a tiež Výboru pre ústavné veci za ich vynikajúcu správu.

Súhlasíme, že občianska spoločnosť zohráva v európskej integrácii dôležitú úlohu. Je jedným z hlavných nástrojov komunikácie medzi európskymi inštitúciami, spoločnosťou EÚ a jej občanmi. Pomáha občanom uplatňovať ich právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie.

Komisia má dlhú a zdravú tradíciu vzájomných vzťahov s organizáciami občianskej spoločnosti. Spolupráca Komisie s občianskou spoločnosťou získava na význame a pokrýva široké spektrum otázok v rámci EÚ a v našich partnerských krajinách, ktoré siahajú od politického dialógu po riadenie projektov.

Lisabonská zmluva by našim súčasným postupom dodala formálnejší základ a poskytla by nový impulz pre ich ďalšie rozšírenie. Občianskej spoločnosti by sa tiež otvorila nová možnosť presadzovania názorov prostredníctvom občianskej iniciatívy.

Zapojenie zúčastnených strán do aktívneho dialógu si vyžaduje, aby občianska spoločnosť mala k dispozícii primerané nástroje na vyjadrenie svojich názorov a ich vypočutie. Aj inštitúcie EÚ potrebujú primerané nástroje, ktoré zabezpečia, že to, čo si od občianskej spoločnosti a občanov vypočujeme, bude správne pochopené a začlenené do systému. Komisia víta skutočnosť, že táto správa podporuje mnohé z myšlienok, ktoré už Komisia realizuje.

Súčasná Komisia prijala prostredníctvom svojho mandátu súbor iniciatív na zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a jednotlivcov do verejnej diskusie o otázkach EÚ. Jedným z inovatívnejších príkladov tohto úsilia sú občianske konzultácie, ktoré sú experimentom s poradnými prieskumami verejnej mienky a osobnými konzultáciami.

Za posledných 35 rokov sa veľmi cenným nástrojom na sledovanie verejnej mienky v Európe stal Eurobarometer, ktorý pomáha pochopiť, čo ľudia potrebujú a očakávajú. Komisia ani Parlament však nemôžu celoeurópsku verejnú diskusiu organizovať sami. Dá sa to uskutočniť, len ak budú inštitúcie EÚ spolupracovať s členskými štátmi. To je účelom politického vyhlásenia s názvom Komunikovanie o Európe v partnerstve, ktoré Parlament, Rada a Komisia podpísali 22. októbra 2008.

Komisia a Parlament už v tejto súvislosti koordinujú svoje úsilie s členskými štátmi prostredníctvom partnerstiev pre riadenie, ktoré zahŕňajú regionálne a miestne kampane o konkrétnych otázkach a sú prepojené s opatreniami miestnych orgánov a mimovládnych organizácií. Účinnosť tohto prístupu ďalej zvýši jedenásť nových partnerstiev pre riadenie, ktoré vzniknú v roku 2009.

Komisia súhlasí s názorom, že plodný dialóg závisí od aktívnej účasti všetkých strán: inštitúcií EÚ, členských štátov a občianskej spoločnosti. Komisia dúfa, že Lisabonská zmluva nadobudne platnosť a je pripravená prijať potrebné opatrenia na zavedenie jej ustanovení do praxe a na ďalší rozvoj občianskeho dialógu.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE), písomne. – (PL) Na to, aby Európska únia bola skutočne demokratická a aby sa priblížila k svojim občanom, bude potrebná úzka spolupráca inštitúcií Únie a jej členských štátov s občianskou spoločnosťou na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni.

Občianska spoločnosť predstavuje množstvo mimovládnych a neziskových organizácií, ktoré založili občania z vlastnej vôle. Zohráva významnú úlohu v procese európskej integrácie, keďže európske inštitúcie oboznamuje so stanoviskami a želaniami občanov Únie. Preto je veľmi dôležité poskytovať občanom aktuálne a spoľahlivé informácie a rozšíriť občiansky dialóg. Týka sa to najmä presadzovania opatrení a zámerov Európskej únie a šírenia informácií o nich, rozvoja európskej siete spolupráce a posilňovania európskej identity v občianskej spoločnosti.

Ak má Európska únia dosiahnuť svoje politické ciele a zámery, potrebuje vyššiu politickú informovanosť, účinnejší občiansky dialóg a širšiu verejnú diskusiu.

Lisabonská zmluva posilňuje práva občanov vo vzťahu k Únii, keďže im a združeniam zastupujúcim občiansku spoločnosť uľahčuje účasť na diskusiách o takzvanej Európe občanov.

Inštitúcie Európskej únie by mali užšie spolupracovať na rozvoji európskeho občianskeho dialógu a na podpore väčšieho záujmu občanov Únie o Európu. Nevyhnutne treba podporovať širšiu účasť občanov v európskych debatách a diskusiách. Občania by sa mali tiež aktívne zapojiť do nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu. Ako povedal Jean Monnet, Úniu nevytvárame pre krajiny a vlády, vytvárame ju pre občanov.

  Zita Gurmai (PSE), písomne. – (HU) Členstvo v organizáciách občianskej spoločnosti dáva európskym občanom možnosť aktívne sa podieľať na tvorbe politík. Skutočnou výzvou spojenou s plnením cieľov EÚ je aktívne zapojenie občanov do tohto procesu a vytvorenie konkrétnych, hmatateľných možností na to, aby mohli prevziať iniciatívu, poskytovať spätnú väzbu a vyjadriť kritiku a nesúhlasné názory. Keďže však neexistuje žiadna jednotná, presná právna definícia organizácie občianskej spoločnosti, môže to predstavovať problémy.

S cieľom umožniť občanom EÚ, aby spoznali výhody, ktoré im Európska únia ponúka, musíme pokračovať v rozširovaní demokracie, zvyšovaní transparentnosti a zlepšovaní účinnosti fungovania Európskej únie. Demokratický deficit vo väčšine prípadov vyplýva zo skutočnosti, že občania nemajú vždy prístup k základným informáciám. Niektoré dokumenty týkajúce sa rozhodovacieho procesu Spoločenstva stále nie sú dostupné, proces zameraný na ďalšie zvyšovanie dostupnosti pracovných dokumentov Spoločenstva preto musí pokračovať.

Neoddeliteľnú súčasť činnosti európskych inštitúcií tvorí mechanizmus konzultácií. Vo vzťahu ku konzultáciám musíme stanoviť všeobecné zásady a minimálny súbor pravidiel a zaviesť rámec, ktorý bude súdržný a pritom dostatočne pružný na to, aby sa prispôsobil konkrétnym očakávaniam príslušných strán.

  Jo Leinen (PSE), písomne. – (DE) Táto správa vysiela jasný signál pre priblíženie Európskej únie občanom a navrhuje konkrétne kroky na uskutočnenie tohto cieľa.

Vyzývame všetky inštitúcie EÚ, aby dialóg s občianskou spoločnosťou považovali za dôležitú úlohu celej svojej politickej činnosti.

Ľudia Európsku úniu podporujú, len keď sú informovaní o politických projektoch a činnostiach a môžu sa podieľať na rozhodovaní napríklad prostredníctvom konzultácií. Pri odmietnutí Lisabonskej zmluvy v Írsku sme videli, aké nepriaznivé dôsledky pre európsku integráciu môžu mať úmyselne šírené nesprávne informácie. V budúcnosti tomu treba zabrániť aktívnou politikou informovanosti a dialógu. Týka sa to tiež Rady a vlád členských štátov, ktoré by sa mali snažiť aktívnejšie poskytovať lepšie informácie o EÚ.

Prístup k dokumentom všetkých inštitúcií EÚ sa musí zjednodušiť a zlepšiť tak, aby každý občan mohol získať predstavu o ich činnosti.

Naším cieľom je vybudovať silnú európsku občiansku spoločnosť ako základný predpoklad rozvoja európskeho verejného priestoru. Žiadame preto, aby sa konečne vytvorili potrebné rámcové podmienky, čiže predovšetkým charta európskych združení, a tiež potrebná základná infraštruktúra pre aktívnych občanov na európskej úrovni.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, správa pani Grabowskej o perspektívach rozvoja občianskeho dialógu v kontexte Lisabonskej zmluvy je príkladom mrhania časom a zdrojmi. Vzniká preto zásadná otázka. O čom je vlastne celá táto diskusia? Lisabonská zmluva je predsa mŕtva. Írsko ju odmietlo v celoštátnom referende. To znamená, že uvedený dokument nemá právnu silu. Stavať na ňom niečo je ako stavať na piesku, bez základov. Stavanie na zmluve, ktorá v skutočnosti neexistuje, pretože bola odmietnutá, je porušením demokracie a rovnakých práv slobodných národov. To všetko nás privádza k definícii demokracie. Ja jej rozumiem tak, že demokracia je slobodná voľba a nie niečo, čo bolo nariadené a čo znevažuje vôľu ľudí. V demokracii sú zvrchovaní ľudia a nie konkrétna záujmová skupina. Najvyšším vyjadrením vôle ľudí je referendum, nie rozhodnutie vládnucej kliky prijaté v rozpore s vôľou ľudu. Je to také ťažké pochopiť?

  Dushana Zdravkova (PPE-DE), písomne. – (BG) Chcela by som zablahoželať pani Grabowskej k jej vynikajúcej správe, ktorá určite prispeje k zlepšeniu a rozvoju občianskeho dialógu. O rozvoji dialógu medzi občanmi Európskej únie a jej inštitúciami sa dá veľa povedať. Ako predsedníčka občianskeho združenia v Bulharsku pevne verím, že to je jeden z najdôležitejších prvkov budúceho rozvoja Európy, ktorý sa musí naliehavo zreformovať a zlepšiť.

Domnievam sa, že táto správa Európskemu parlamentu umožní, aby poskytol potrebné usmernenia a odporúčania ostatným inštitúciám, ale aj občianskym organizáciám, pretože bez ich spolupráce a účasti nedokážeme dosiahnuť cieľ, ktorý sme si stanovili.

Správa navrhuje rovnocenný dialóg, pričom zohľadňuje rozdiely medzi jednotlivými združeniami a ich nezávislosť. Bude presadzovať účasť občanov v politickom procese s cieľom riešiť vážne problémy, ktorým čelí na vnútroštátnej aj európskej úrovni. Preto je nevyhnutné nájsť diferencovaný prístup na dosiahnutie výsledkov na miestnej úrovni, ktorá sa vyznačuje rôznym stupňom rozvoja v jednotlivých krajinách a v jednotlivých odvetviach.

Spolieham sa na to, že ostatné inštitúcie a členské štáty čo najskôr zohľadnia naše odporúčania, dokonca aj keby Lisabonská zmluva nenadobudla v blízkej dobe platnosť.