Rozpravy

Utorok, 13. januára 2009 - Štrasburg

7. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

– Správa: Bastiaan Belder (A6-0489/2008)

  Carlo Fatuzzo (PPE-DE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, mám veľkú radosť z toho, že môžem hovoriť v tejto veľkej rokovacej sále Parlamentu, kde sa zhromaždili poslanci všetkých 27 členských štátov. Málokedy dostanem možnosť, aby ma počúvalo toľko ľudí.

Je teraz na mne, aby som vysvetlil svoje hlasovanie za správu pána Beldera o hospodárskych a obchodných vzťahoch so západným Balkánom. Som rozhodne za to, aby Európska únia týmto balkánskym štátom čo najviac uľahčila vstup do Európskej únie. Myslím si, že je dôležité, aby hospodárska pomoc bola väčšia ako dnes, a že by sme mali prehĺbiť spojenie medzi balkánskymi štátmi a Európou, podporiť cestovný ruch a umožniť všetkým obyvateľom Balkánu, mladým aj starým, žiť lepší život, ako mali doteraz.

– Správa: Mairead McGuinness (A6-0505/2008)

  Marian Harkin (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, najprv by som chcela, aby sa zaznamenalo, že som stlačila nesprávne tlačidlo pri správe pani McGuinnessovej. V skutočnosti plne podporujem správu pani McGuinnessovej o potravinovej bezpečnosti, ale to vyriešim neskôr s príslušným oddelením.

Súhlasím najmä s bodom, že musíme prijať spoločnú poľnohospodársku politiku, aby sme zmiernili obavy o potravinovú bezpečnosť, a s konštatovaním, že poľnohospodári potrebujú stabilné politické prostredie, aby mohli plánovať do budúcnosti. Nemôžeme mať istotu, ale nepochybne potrebujeme určitú stabilitu.

Navyše podporujem tvrdenie, že samotný trh nemôže zabezpečiť príjmy pre výrobcov a taktiež úlohu podrobného hodnotenia vplyvov, najmä vplyvov na potravinovú bezpečnosť. Keď sa pozrieme na jednotlivé návrhy EÚ, napríklad o ochrane rastlín, tiež potrebujeme k tomu poriadne podrobné hodnotenie vplyvov. Pri vypracovávaní tohto hodnotenia musíme vziať do úvahy aj potravinovú bezpečnosť.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – (RO) Vážená pani predsedajúca, chcela by som poďakovať kolegom za to, že hlasovali za túto správu a Marian Harkinovej za jej slová podpory.

Predstavuje to jasné vyjadrenie postoja tohto Parlamentu k poľnohospodárskej politike, nielen na európskej, ale aj na celosvetovej úrovni. Najmä, a to je dôležité, vyzýva na to, aby sme sa zamerali na poľnohospodársku politiku v rozvojových krajinách a aby sme poskytli pomoc tým, ktorí vedia vyrobiť potraviny, aby tak robili lokálne. Myslím si, že 1 miliarda EUR, ktoré chce Európska únia poskytnúť na tento účel, je krokom správnym smerom.

Samozrejme, že som hlasovala za svoju vlastnú správu. Myslím si, že to je náčrt do budúcnosti, ako bude tento Parlament nazerať na poľnohospodárstvo. Zatiaľ čo diskusia o potravinovej bezpečnosti už nie je súčasťou politického programu, problém 30 000 detí, ktoré každý deň umierajú od hladu a vyhladovania, pretrváva.

  David Sumberg (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám za možnosť vysvetliť, prečo som sa zdržal hlasovania o správe pani McGuinnessovej. Zameriava sa na veľmi dôležitý aspekt Európskej únie, a to na absolútnu nevyhnutnosť zabezpečiť dodávky potravín tým, ktorí hladujú, alebo tým, ktorí nemajú riadne dodávky potravín. Nikto nemôže byť proti a ja určite nie som proti. Podľa mňa problém s touto správou je v tom, že sa zameriava a odvoláva na spoločnú poľnohospodársku politiku a nevenuje sa skutočnosti, že je potrebné súrne reformovať a ešte ďalej reformovať túto politiku.

Obyvateľom Európy neslúži dobre, britským poľnohospodárom neslúži dobre. Kým nesnímeme toto bremeno z európskych daňových poplatníkov, budeme mať problém. Áno, ciele tejto správy sú správne, ale obávam sa, že správa veľmi vážne zlyhala pri určení základného problému.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Plne podporujem väčšinu návrhov a tvrdení obsiahnutých v správe pani McGuinnessovej, ktorá bola pred chvíľou prijatá. Prudké kolísanie cien potravín sa na globálnom trhu bude vyskytovať so zvyšujúcou sa frekvenciou, čo bude mať negatívne následky.

Zvýšenia cien najviac pociťujú rodiny s nízkym príjmom, ktoré významnú časť svojho rozpočtu minú na potraviny. Sú to presne títo ľudia, ktorí si zaslúžia pomoc: najchudobnejší ľudia ako v rozvojových krajinách, tak aj v Európskej únii. Súhlasím s tým, že spoločná poľnohospodárska politika by sa mala prispôsobiť novým okolnostiam, aby lepšie riešila problémy potravinovej bezpečnosti. Preto by sme mali byť proti odstráneniu nástrojov, ktoré riadia trhy, a proti zníženiu výšky výdavkov EÚ na poľnohospodárstvo v budúcej finančnej perspektíve.

Je to dobrý nápad zriadiť medzinárodný orgán, ktorý bude sledovať ceny poľnohospodárskych výrobkov a ich výrobných faktorov pod záštitou Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) s cieľom sledovať tieto údaje na celosvetovej úrovni a vedieť rýchlo reagovať na ich kolísanie. Domnievam sa, že by sme mali zvážiť aj zriadenie celosvetového systému potravinových zásob.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám za možnosť vysvetliť, prečo som sa tiež zdržal hlasovania o tejto správe.

Myslím si, že väčšina ľudí v tomto Parlamente, nech už patria k akejkoľvek časti politického spektra, by súhlasila, že potravinová bezpečnosť je veľmi dôležitá. Problém je, že sa nezhodujeme v tom, čo to je potravinová bezpečnosť. Pre mnohých z nás potravinová bezpečnosť znamená, že je zabezpečený dostatok potravín pre ľudí na celom svete. Pre iných znamená ospravedlnenie protekcionizmu. Potravinová bezpečnosť pre nich znamená iba potraviny vyrobené v EÚ pre Európanov. „Miestna výroba“ je výraz, ktorý sa často používa. Počúvam ľudí, ktorí používajú zámienku potravinovej bezpečnosti na to, aby zabránili dovozu z ostatných častí sveta. Tým odsudzujú vývoz kvalitných výrobkov, ktoré môžeme nájsť v mnohých chudobných krajinách sveta, a odsudzujú omnoho viac poľnohospodárov v chudobnejších krajinách na biedu.

Povedať preto, že spoločná poľnohospodárska politika by mala byť základom potravinovej bezpečnosti, je zarážajúce tvrdenie, ktoré je potrebné okamžite zavrhnúť.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, súhlasím s vyjadreniami svojho vynikajúceho kolegu Syeda Kamalla k tejto problematike. Zdržal som sa hlasovania, pretože pokyn mojej strany bol, aby sme sa zdržali hlasovania o tejto správe, ale všetci vieme, že potravinová bezpečnosť je veľmi dôležitou témou pre nás všetkých, preto ma udivuje, ako sa tu táto problematika prerokováva.

V tejto mimoriadnej správe (verím, že všetci hlasovali v jej prospech) sme spomenuli problém, ktorý sme práve takmer vytvorili tým, že sme hlasovali za smernicu o prípravkoch na ochranu rastlín. Práve sme podkopali potravinovú bezpečnosť Európy. Približne tri minúty po tom, ako sme hlasovali za túto správu, sme sa v podstate postarali o to, že naši poľnohospodári nebudú schopní v budúcnosti vypestovať dostatok potravín pre náš kontinent. Zdá sa mi to zvláštne. Je to hanba, že nikto iný asi nečíta správy, ktoré prejdú týmto miestom.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, jeden z najväčších problémov a jeden z kľúčov v súvislosti s globálnou potravinovou bezpečnosťou je zabezpečiť v takzvaných rozvojových krajinách dostatočnú, udržateľnú výrobu a, samozrejme, potravinovú bezpečnosť, ako máme tu v EÚ, aby sme mohli vyvážať prebytok svojej výroby a nekonkurovali si na svetových trhoch s potravinami, a tak zvýšili ceny pre tie regióny, ktoré nemajú potrebnú klímu, pôdu, vedomosti a prostriedky na výrobu svojich vlastných potravín.

S našou stratégiou musíme byť veľmi opatrní, aby sme zabezpečili, že na potrebu trvalo udržateľnej výroby potravín reagujeme nielen ekologicky, ale aj globálne.

  Peter Baco (NI). – (SK) Hlasoval som za správu o spoločnej poľnohospodárskej politike a globálnej potravinovej bezpečnosti preto, lebo rieši problémy, ktoré prioritne v Európskom parlamente trvale presadzujem.

Konkrétne, po prvé, znižovanie výrobných nákladov a tým rast globálnej konkurencieschopnosti. Po druhé, znižovanie volatility potravinových trhov predovšetkým zvýšením zásob. Po tretie, zastavenie znevažovania významu pôdohospodárstva spoločnosti zvyšovaním verejného povedomia o jeho jedinečnej a nezastupiteľnej funkcii. Po štvrté, zastavenie náhodného pôsobenia spoločnej poľnohospodárskej politiky uplatnením systémovej organizácie spoločnej poľnohospodárskej politiky pri orientácii na dlhodobé ciele. A po piate, zastavenie rozkladu pôdohospodárstva v nových členských štátoch diskriminačnými princípmi spoločnej poľnohospodárskej politiky a súčasne zásadne zvýšené využívanie utlmeného poľnohospodárskeho potenciálu v týchto štátoch, nových členských štátoch.

Správa: Genowefa Grabowska (A6-0475/2008)

  David Sumberg (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, toto zachádza do jadra celej Európskej únie. Schvaľujeme tu ďalšie peniaze na presviedčanie verejnosti, aby hlasovala za nešťastnú Lisabonskú zmluvu. Keď dostala verejnosť v Írskej republike možnosť, dala jednoznačne najavo, že ju nechce. Ak by ľudia v Británii dostali šancu, a mali by ju dostať, lebo im to labouristická vláda v posledných všeobecných voľbách sľúbila, taktiež by zdrvujúco hlasovali proti tejto zmluve.

Posolstvo by malo nahlas a jasne zaznieť v Európskej únii, naozaj by malo: ľudia to nechcú. Ľudia nechcú viac kontroly v Bruseli a v Štrasburgu. Ľudia chcú, aby ich vlastné vlády a ich zákonodarné orgány robili rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú. Kým sa táto myšlienka neujme, budeme naďalej vrážať peniaze daňových poplatníkov do toho, aby sme ľudí nútili hlasovať so zámienkou, že ich vlastne chceme presvedčiť, aby zmenili svoj názor. Oni tak neurobia.

  Marian Harkin (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcela povedať, že toto je vynikajúca správa. Stále hovoríme o zbližovaní EÚ s jej občanmi a o skutočnosti, že projekty EÚ nemôžu napredovať bez zapojenia európskych občanov.

Existujú dva typy demokracie: zastupiteľská, ktorú máme v tomto Parlamente, a participatívna, o ktorej je celá táto správa. Je však dôležité pochopiť, že občiansky dialóg je dvojstranný. Je vzájomný. Preto musia inštitúcie EÚ brať do úvahy obavy a myšlienky predložené občanmi. Myslím si, že máme na to vynikajúci príklad v jednom milióne podpisov za zdravotne postihnutých a v dokumente, o ktorom teraz v tomto Parlamente diskutujeme.

Nesúhlasím s predchádzajúcim rečníkom, pretože si myslím, že keď odobríme Lisabonskú zmluvu, dá nám to možnosť zblížiť občanov s EÚ oveľa zmysluplnejšie. Ak odsúhlasíme Lisabonskú zmluvu, je našou úlohou v tomto Parlamente zabezpečiť, aby účinne fungovala.

  Daniel Hannan (NI). – Vážená pani predsedajúca, z názvu tejto správy sa dá veľa vyčítať: „Perspektívy rozvoja občianskeho dialógu v kontexte Lisabonskej zmluvy.“ Neprekáža, že, ako asi treba pravidelne pripomínať tomuto Parlamentu, Lisabonská zmluva nie je platná. Trikrát ju v rôznej forme odmietlo 55 % francúzskych voličov, 62 % holandských voličov a 54 % írskych voličov.

Pozrime sa teraz na názov, trošku ako z orwellovského Ministerstva lásky, „Perspektívy rozvoja občianskeho dialógu“. Bežní voliči, ktorí nie sú zbehlí v osobitých slovných zvratoch Európskej únie, nemusia tieto slová chápať tak, ako ich chápeme my v tomto Parlamente, že znamenajú vytvorenie nového propagandistického rozpočtu na uchádzanie sa o ľudí a ich presviedčanie, aby zmenili svoje názory.

Musím povedať, že nie každé euro v trezoroch Európskej centrálnej banky bude slúžiť na presviedčanie ľudí o skutočne zlej myšlienke.

Podľa definície patria k dialógu dve strany. EÚ musí byť schopná ako prijímať, tak aj vysielať. To znamená referendum o Lisabonskej zmluve. Pactio Olisipiensis censenda est!

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám za možnosť vysvetliť, prečo som o tejto správe hlasoval práve takto.

Keď som si prečítal názov tejto správy „Občiansky dialóg v kontexte Lisabonskej zmluvy“, spomenul som si na výrok Mahátmu Gándhího. Keď sa ho pýtali na západnú civilizáciu, povedal: „to je dobrá myšlienka“. Preto, keď som čítal názov „Občiansky dialóg v kontexte Lisabonskej zmluvy“, pomyslel som si: „to je dobrá myšlienka, že?“. Keby sme tak mali nejaký občiansky dialóg. Keby sme tak mali vzájomný dialóg. Jeden z predchádzajúcich rečníkov povedal, že dialóg je jednoznačne obojsmerný proces, ale ak sa pozrieme na niektoré organizácie občianskej spoločnosti financované, aby propagovali Lisabonskú zmluvu, vidíme iba organizácie, ktoré sa upísali propagácii v podstate nedemokratickej zmluvy. Koľko organizácií, ktoré sú proti zmluve, budú financované alebo bude dovolené ich podporovať? Neexistuje žiadny vzájomný dialóg, a to je dôvod, prečo európski občania, keď dostanú možnosť a pýtajú sa ich na Lisabonskú zmluvu, sa rozhodnú ju odmietnuť.

– Správa: Pedro Guerreiro (A6-0485/2008)

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám všetkým za trpezlivosť v tejto rokovacej sále. Chcel som o tejto problematike hovoriť, ale je toho príliš veľa, čo by som chcel povedať a som rozrušený zo všetkých hlasovaní, ktoré dnes rokovacia sála zažila. Áno, spoločná politika rybného hospodárstva, áno, hovorme o trvalo udržateľnom rozvoji, ale tieto dve otázky si podstatne odporujú. Ak sa chcete zaoberať udržateľnou politikou rybného hospodárstva, musíte sa zaoberať vlastníckymi právami a trhovými riešeniami. Pozrite sa na krajiny, v ktorých rybári dostali obchodovateľné práva, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. To je najlepší spôsob, ako zabezpečiť trvalo udržateľné zásoby rýb, nie je to žiadna umelá komunistická metóda s centrálnym plánovaním rybolovu. To je dôvod, prečo sme svedkami veľkého vyčerpávania zásob rýb a nakoniec budeme trpieť všetci.

  Predsedajúca. – Teraz prerušíme rokovanie. Po slávnostnej schôdzi sa vrátime k vysvetleniam hlasovania.

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda