Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Rozpravy
Utorok, 13. januára 2009 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

15. Hodina otázok (otázky pre Komisiu)
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je hodina otázok (B6-0001/2009).

Budeme riešiť sériu otázok, ktoré sú určené Komisii.

 
  
  

Prvá časť

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca.

Otázka č. 30, ktorú predkladá Colm Burke (H-0992/08)

Vec: Desať rokov eura

Pri príležitosti nedávnych osláv desiateho výročia prijatia eura, mohla by sa Komisia vyjadriť ku kľúčovým skúsenostiam získaným v oblasti koordinácie fiškálnej politiky v celej eurozóne, najmä so zreteľom na momentálnu finančnú a hospodársku krízu?

 
  
MPphoto
 

  Joaquín Almunia, člen Komisie. Aj keď skúsenosti s rozpočtovou koordináciou boli z celkového hľadiska úspešné, môžeme vyvodiť niekoľko záverov. Analýza prvých 10 rokov hovorí v prospech argumentov za zosilnenie účinnosti rozpočtového dohľadu v priaznivom období. Poukazuje tiež na potrebu venovať sa rozsiahlejším problémom, ktoré môžu mať vplyv na makroekonomickú stabilitu členského štátu a na celkové fungovanie hospodárskej a menovej únie.

Fiškálna politika by mala lepšie sprevádzať národné rozpočtové konanie v priebehu celého cyklu, t. j. v priaznivých aj v nepriaznivých obdobiach. Zvýšená pozornosť by sa mala venovať monitorovaniu vývoja verejného dlhu, pričom by sa mali posilniť strednodobé rozpočtové ciele, aby sa mohli riešiť implicitné záväzky. Takýto vývoj si vyžaduje prehĺbenie rozpočtového dohľadu.

Dohľad by sa mal tiež rozšíriť tak, aby zohľadňoval vývoj v rámci členského štátu, ktorý môže mať vplyv na rozpočtovú udržateľnosť, ako napríklad rast deficitu bežného účtu, pretrvávajúce rozdiely v miere inflácie, pretrvávajúce rozdiely vo vývoji jednotkových mzdových nákladov alebo trendy nevyváženého rastu.

Dohľad musí vychádzať z existujúcich nástrojov. Hlavné nástroje na dohľad nad fiškálnou politikou a koordináciou hospodárskej politiky sú jasne zakotvené v Zmluve a v Pakte stability a rastu.

Komisia 26. novembra minulého roku schválila plán obnovy európskeho hospodárstva, ktorý je prelomový z hľadiska riadenia a rozpočtovej koordinácie.

Zdôrazňuje úlohu Komisie, ktorá funguje ako urýchľovací činiteľ v oblasti krátkodobých núdzových politík v rámci stabilizácie hospodárstva. Podľa nášho vlastného ekonomického hodnotenia Komisia veľmi rýchlo vytvorila plne fungujúcu a kvantifikovanú hospodársku reakciu na hospodársky útlm. Rýchla reakcia Komisie je odpoveďou na zjavné riziká, ktoré vo väčšej miere ako kedykoľvek predtým hrozia národným hospodárskym politikám v tejto kritickej situácii.

Tento plán obnovy identifikuje základné rozdelenie úloh, ktoré sú súčasťou rámca hospodárskej politiky EÚ. Keďže rozpočtová politika je zodpovednosťou jednotlivých členských štátov, Komisia musí stanoviť globálny cieľ pre doplnkový fiškálny stimul s ohľadom na množstvo, ktoré je potrebné na naštartovanie ekonomiky EÚ ako celku.

Členské štáty majú právo rozhodnúť o veľkosti a zložení svojich vlastných fiškálnych stimulov. Teraz ale čelíme problémom v oblasti koordinácie a dohľadu nad vykonávaním opatrení na národnej úrovni. Komisia a Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) budú spoločne monitorovať vykonávanie opatrení na národnej úrovni, či je v súlade s princípmi určenými v pláne obnovy.

Pri pohľade dopredu treba povedať, že rozvážne uplatňovanie fiškálneho rámca stabilizuje očakávania budúceho fiškálneho vývoja. Spolu so zosilnením vnútroštátnych rozpočtových rámcov a pravidiel a uplatňovaním reforiem, ktoré obmedzia nárast výdavkov súvisiacich s vekom, toto zaručí obnovu udržateľných pozícií.

Zároveň to obsahuje negatívne vplyvy očakávania zo zvyšujúcich sa deficitov a dlhov v oblasti rizikových prémií, osobnej spotreby a investícií.

 
  
MPphoto
 

  Colm Burke (PPE-DE). - Vážený pán komisár, veľmi si vážim vašu odpoveď. Vzhľadom na skutočnosť, že máme spoločnú menovú politiku, ale s prihliadnutím na prebiehajúce problémy, vidíte možnosť intenzívnejšieho zapojenia Euroskupiny a zároveň rešpektovanie daňových politík v jednotlivých členských štátoch? Myslíte si, že vykonávanie alebo prijatie Lisabonskej zmluvy bude nejako ovplyvňovať oblasť zdaňovania? Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme v tejto oblasti spolupracovali. Ako si predstavujete nové spôsoby na vytváranie stimulov v hospodárstvach jednotlivých krajín EÚ?

 
  
MPphoto
 

  Joaquín Almunia, člen Komisie. Aká je úloha Euroskupiny? Ako viete, Euroskupina je neformálnym orgánom a takým ostane aj po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. To znamená, že Euroskupina nemôže prijímať formálne rozhodnutia ani v prípade, že tieto rozhodnutia súvisia len s tými členmi eurozóny, ktorí patria do Rady ECOFIN.

Ale v posledných troch, štyroch rokoch, odkedy sa naším predsedom stal Jean-Claude Juncker, a hlavne v januári 2005, Euroskupina obsahovo zlepšila program diskusií. Členovia Euroskupiny spoločne s Komisiou a Európskou centrálnou bankou (ECB) riešia problematiku hlbšieho rozpočtového dohľadu a rozsiahlejšieho hospodárskeho dohľadu, ktoré som spomínal vo svojich úvodných poznámkach. Euroskupina často rieši otázky týkajúce sa vonkajšej úlohy eura a vonkajšej dimenzie eurozóny.

Daňové otázky, ako určite viete, sú veľmi citlivou záležitosťou. Podľa súčasnej Zmluvy a takisto podľa Lisabonskej zmluvy platnej v budúcnosti si daňové rozhodnutia na úrovni EÚ vyžadujú jednohlasnosť a ja nepredpokladám, že v blízkej budúcnosti nastanú nejaké zmeny v rozhodovacom rámci.

 
  
MPphoto
 

  Jörg Leichtfried (PSE).(DE) Vážený pán komisár, zaujíma ma nasledujúca otázka. Euroskupina sa za posledných 10 rokov stala mimoriadne úspešnou a mnohé krajiny vyjadrili záujem stať sa jej členmi, najmä počas súčasnej krízy. Má už Komisia konkrétne plány o tom, ktoré krajiny by sa v budúcnosti mohli stať členmi Euroskupiny? Ktoré sú ďalšie krajiny, ktoré majú záujem vstúpiť do eurozóny, pretože členstvo v nej sa veľmi osvedčilo?

 
  
MPphoto
 

  Nils Lundgren (IND/DEM). – (SV) V prvom rade by som chcel položiť nasledujúcu otázku: ak bolo euro za posledných 10 rokov také úspešné, tak prečo majú Taliansko a Grécko, aby som uviedol dva príklady, úrokovú sadzbu štátnych dlhopisov o niekoľko percentuálnych bodov vyššiu ako Nemecko?

Po druhé, prečo má Švédsko desaťročnú úrokovú sadzbu o 0,4 percentuálneho bodu nižšiu ako Nemecko a Fínsko o 0,6 percentuálneho bodu vyššiu, keď sú obidve krajiny dobré riadené?

 
  
MPphoto
 

  Joaquín Almunia, člen Komisie. Ako viete, Slovensko vstúpilo 1. januára do eurozóny, takže už máme 16 z 27 členských štátov EÚ, ktoré sa plne podieľajú na činnosti Európskej menovej únie (EMU) a zdieľajú jednotnú menu. Kto bude ďalší? Nie je na Komisii, aby odpovedala na túto otázku. Je na jednotlivých kandidátoch, ktorí majú záujem vstúpiť do eurozóny, aby si podali žiadosť na pristúpenie. V súčasnosti vieme, ktoré členské štáty EÚ majú záujem vstúpiť do eurozóny v čo najkratšom čase, napríklad pobaltské štáty, Maďarsko a ďalšie, ale, bohužiaľ, nespĺňajú všetky kritériá stanovené v Zmluve. Vieme aj to, že dva členské štáty EÚ, a to Spojené kráľovstvo a Dánsko, ktoré využívajú doložku o neúčasti, a preto sú vylúčené z povinností, ktoré platia pre všetky ostatné členské štáty, pripravujú svoje hospodárstva na vstup do eurozóny v budúcnosti.

Neviem, ktorý štát vstúpi do eurozóny po Slovensku. Mohol by to byť jeden z členských štátov, ktoré využívajú doložku o neúčasti. Môže sa stať, že v nasledujúcich mesiacoch sa napríklad Dánsko rozhodne, že už nechce využívať doložku o neúčasti a podá si žiadosť o pristúpenie k eurozóne. Dánsko vlastne spĺňa všetky kritéria na vstup do eurozóny stanovené v Zmluve, ale rozhodnutie závisí od dánskych úradov, dánskeho parlamentu a možno aj od dánskych občanov v referende.

Dnes ráno sme si tu pripomenuli desiate výročie eura. Som presvedčený, že v nasledujúcich 10 rokoch vstúpia do eurozóny všetky alebo takmer všetky členské štáty, pretože v čase krízy, počas tohto zložitého hospodárskeho obdobia, sú výhody členstva v eurozóne podstatne väčšie. Tí, ktorí ešte nevstúpili do eurozóny, si uvedomujú, že výhody členstva sú omnoho väčšie a omnoho dôležitejšie ako zodpovednosti alebo ťažkosti vyplývajúce z členstva v eurozóne.

Čo sa týka vašich poznámok, na vašom mieste by som nenamietal proti úrokovým sadzbám v eurozóne. Spýtajte sa Dánska, čo sa stalo s ich úrokovými sadzbami počas obdobia krízy. Dánsko nie je členom eurozóny, ale dánska mena je prepojená s eurom a dánska centrálna banka pozorne sleduje rozhodnutia Európskej centrálnej banky. Trhy neodmeňujú tých, ktorí nie sú členmi eurozóny. Požadujú od nich vyššie rizikové prémie.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. -

Otázka č. 31, ktorú predkladá Paulo Casaca (H-1016/08)

Vec: Kolaps v cenách mlieka na trhu EÚ

Podľa pracovného dokumentu Komisie o monitorovaní cenových trendov z 21. novembra 2008, pripojeného k oznámeniu o cenách potravín v Európe (str. 9), medzi októbrom 2007 a októbrom 2008 klesla cena masla na trhu EÚ o 30 % a cena sušeného mlieka o 40 %. Zdá sa, že obidve ceny nezadržateľne klesajú na úroveň intervencie.

Je Komisia presvedčená, že obsah návrhu o zvyšovaní mliečnych kvót, ktorý pred rokom vypracovala a ktorý bol schválený Parlamentom a Radou, by mal pri súčasných trendoch na trhu ostať v nezmenenej podobe?

Je Komisia presvedčená, že existujúce obmedzenia tvoriace súčasť platných pravidiel, ktoré sa týkajú intervencie na trhu so sušeným mliekom a maslom, sú dostatočné na to, aby sa predišlo katastrofálnym následkom na príjmy poľnohospodárov, ako napríklad v oblasti Azorských ostrovov, kde sú aktivity poľnohospodárov úplne závislé od trhu s mliečnymi výrobkami, ako sú tie, ktoré som spomínal?

 
  
MPphoto
 

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Začnem opisom situácie spred niekoľkých rokov. Všetci si pamätáme, že sektor mlieka bol veľmi stabilný s ojedinelým kolísaním cien, ale za posledných niekoľko rokov sa situácia dramaticky zmenila. Jasne si pamätám, ako sme v auguste a v septembri 2007 boli svedkami veľkého nárastu cien mlieka a mliečnych výrobkov a následne sme minulý rok zažili rovnako veľký alebo ešte väčší pokles cien, takže situácia je dnes taká, že ceny sú veľmi blízko k úrovni intervenčných cien a v niektorých častiach Európy sú dokonca pod úrovňou intervencie.

Chcem ubezpečiť všetkých členov Parlamentu, že tento rýchly úpadok na európskom trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami ma nesmierne trápi. Zaviedli sme podporné opatrenia, ktoré sa môžu prijať na podporu sektoru mlieka a už sme aj podnikli patričné kroky.

Na rozdiel od bežnej situácie, keď sa režim súkromného skladovania masla prijíma 1. marca, rozhodli sme sa prijať tento režim 1. januára, to znamená, že decembrová produkcia je tiež vhodná na zaradenie do tohto režimu. Ďalšími dostupnými nástrojmi účinnej podpory sektoru mlieka alebo trhu mlieka sú intervenčný nákup alebo poskytovanie vývozných náhrad.

Pokiaľ ide o intervenčný systém, ktorý sa začína v marci, čiže pokrýva aj februárovú produkciu, maslo a sušené odtučnené mlieko možno nakúpiť až do konca augusta. Najskôr to bude možné v pevných množstvách a za pevné ceny a neskôr, ak si to situácia bude vyžadovať, aj prostredníctvom systému verejnej súťaže.

Rada by som vám pripomenula situáciu z roku 2007. Myslím si, že si všetci pamätáme okamžitú a rýchlu reakciu zo strany Európskeho parlamentu, Rady a členských štátov, ktoré na mňa vyvíjali obrovský tlak, aby som ihneď, lepšie by bolo včera ako zajtra, zvýšila kvóty na zmiernenie situácie, ktorá nastala v oblasti spotrebiteľských cien.

Takisto by som sa dnes veľmi rada vyjadrila k nedorozumeniam, ktoré tu kolujú o tom, že práve zvýšenie kvót mlieka spôsobilo súčasné nízke ceny mlieka a mliečnych výrobkov. Skutočnosť je taká, že napriek 2 % zvýšeniu kvóty, ku ktorému došlo po apríli minulého roku, produkcia mlieka vlastne poklesla. Vidíme to tak, že aj keď sa zvýšenie kvót dá pre členské štáty a poľnohospodárov považovať za príležitosť vyrábať, určite to však nie je povinnosť. Toto jasne ukazuje, že výrobcovia mliečnych výrobkov reagujú na signály trhu.

Relatívne malé zmeny, ktoré nastali v systéme kvót, preto nemôžu vysvetliť momentálnu premenlivosť trhu. Znížený dopyt zo strany spotrebiteľov je pravdepodobne reakciou na vysoké ceny, ktoré sme videli minulý rok a výsledkom bolo, že spotrebitelia sa pokúsili alebo chceli vystúpiť z oblasti vysokokvalitných a drahých mliečnych výrobkov. Potom k tomu, samozrejme, prispeli aj hospodárske podmienky, v ktorých sa momentálne nachádzame. A z tohto dôvodu je dôležité, aby sme neklamali sami seba a nemysleli si, že mikroriadením trhu mlieka budeme môcť rozhodovať za celý sektor. Záver je teda taký, že systém kvót nebol úspešný pri dosahovaní stability na trhu.

Čo sa týka otázky Azorských ostrovov, portugalské úrady využili všetky možnosti na to, aby zvýšili mliečne kvóty pre tieto ostrovy, pretože sa ukázalo, že Azorské ostrovy sú mimoriadne konkurencieschopné a majú prospech zo zvýšenej produkcie. Som si istá, že zvýšenie kvót a definitívny koniec kvótového systému budú pre sektor mlieka na Azorských ostrovoch veľmi výhodné. Myslím si, že tak sa stane aj napriek tomu, že tieto krásne ostrovy sú pomerne odľahlé a že mlieko sa musí prepravovať medzi deviatimi ostrovmi.

Na záver chcem všetkých členov Parlamentu ubezpečiť, že budem riadiť nástroje sektora mlieka zodpovedným spôsobom tak, aby som zabezpečila efektívnu ochrannú sieť pre tento sektor.

 
  
MPphoto
 

  Paulo Casaca (PSE).(PT) Ďakujem vám, pani komisárka, za vysvetlenie. Ľutujem, že s vami nemôžem zdieľať optimizmus, pokiaľ ide o to, ako bude toto zvýšenie úrovne povolenej produkcie prospešné pre produkciu Azorských ostrovov.

Môžem vás uistiť, že tieto opatrenia budú mať závažný vplyv na príjmy poľnohospodárov v autonómnej oblasti Azorských ostrovov a určite aj v niekoľkých ďalších častiach Európy, keďže podľa článku uverejneného tento týždeň sa od augusta 2007 odhaduje pokles trhovej hodnoty sušeného mlieka o viac ako 60 %. Dúfam, že tieto opatrenia raz budú mať účinok, ale zatiaľ nemali žiadny vplyv. A preto som vás, pani komisárka, žiadal, aby ste tejto situácii venovali plnú pozornosť.

 
  
MPphoto
 

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Viete, že som vždy veľmi rada, keď s vami môžem viesť dialóg a diskutovať o dôležitosti odvetvia poľnohospodárstva a o situácii na Azorských ostrovoch.

Dnes sa nachádzame v situácii, keď je stav na trhu mimoriadne zložitý. Nie je to len prípad Azorských ostrovov, je to všeobecná situácia v Európe, a preto si musíme uvedomiť, že ceny klesajú na úroveň, ktorú by sme si ešte pred šiestimi mesiacmi ani nevedeli predstaviť. Môžem vás ubezpečiť, že toto bude spôsob, ktorým budeme za týchto okolností riadiť systém, a dúfam, že veríte mojej schopnosti nájsť správne riešenie v správnom čase.

 
  
MPphoto
 

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Želám pani komisárke všetko dobré do nového roku aj napriek tomu, že správy z trhu s mliekom nie sú pozitívne.

Pani komisárka, chcela by som sa vás predovšetkým spýtať, keďže ste spomínali niektoré faktory, ktoré spôsobili pokles cien a keďže nie je jasné, prečo ceny tak dramaticky narástli, existuje detailná analýza príčin, prečo ceny tak dramaticky klesli? Ste presvedčená, že reformy týkajúce sa kontroly stavu sú dostatočné vzhľadom na toto obdobie neistoty? A napokon, bude bezpečnostná sieť stačiť aj v prípade, že narušíme dôveru výrobcov a oni znížia výrobu mlieka, ako sa to deje teraz?

 
  
MPphoto
 

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Po prvé, myslím si, že existuje niekoľko dôvodov, prečo nastal takýto veľký pokles cien mlieka.

Možno najväčším dôvodom je skutočnosť, že ruský trh je pre Európsku úniu veľmi dôležitý, a len nedávno sme sa stali svedkami obrovskej devalvácie v hospodárskom odvetví Ruska. To znamená, že ceny sa pre ruských spotrebiteľov dramaticky zvýšili. Neviem presné údaje, ale došlo prinajmenšom k 50 % devalvácii. Výsledkom bolo, že možnosť predaja našich výrobkov na ruskom trhu výrazne klesla. Ďalej ide o, ako som už povedala, dôsledok nárastu cien v roku 2007, keď ľudia odstúpili od vysokých cien mliečnych výrobkov a očividne sa k nim už nevrátili. A napokon ide o súčasnú situáciu vyplývajúcu zo všeobecnej hospodárskej neistoty.

Pani McGuinnessová sa pýtala, či si myslíme, že reformy týkajúce sa kontroly stavu sú dostatočné. Skutočnosť je taká, že kontrola stavu sa zavedie až 1. januára 2010 a bude mať k dispozícii rôzne nástroje na podporu rôznych sektorov. Ako sme videli počas diskusií, musíme čeliť novým problémom, na ktoré sme vyhradili finančné prostriedky z modulácie. Tieto však nie sú v roku 2009 použiteľné. Preto sme navrhli Európskemu parlamentu, Rade a Rade ECOFIN, aby ešte v roku 2009 použili určité množstvo z takzvaných nevyužitých finančných prostriedkov, celkovo je to 5 miliárd EUR na podporu poľnohospodárstva a konkrétne 1,5 miliardy EUR na rozvoj vidieka. Je teda v rukách Parlamentu a Rady, či použijú určité množstvo týchto finančných prostriedkov.

Ak si spomínate na zoznam nových úloh, bol v ňom spomenutý aj sektor mlieka. Preto dúfam, že to Parlament pochopí a uvoľní časť týchto finančných prostriedkov, ktoré využijeme, nie výlučne, ale aj na problémy, ktorým čelí sektor mlieka.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca.

Otázka č. 32, ktorú predkladá Johan Van Hecke (H-1018/08)

Vec: Mikroúvery

V máji 2008 pani komisárka Mariann Fischerová Boelová navrhla prerozdelenie finančných prostriedkov EÚ, predtým využívaných na vývozné subvencie, cenovú podporu a skladovanie prebytočnej produkcie, na podporu mikroúverov, aby sa poľnohospodárom z rozvojových krajín umožnil nákup semien a hnojív. Mikroúvery sú bezpochyby významnou pomocou v boji proti chudobe a nástrojmi na dosiahnutie cieľov milénia. V písomnom vyhlásení z apríla 2008 Parlament žiadal o väčšie uvoľnenie prostriedkov na projekty v oblasti mikroúverov.

Aké praktické kroky doteraz Komisia podnikla v súvislosti s týmto návrhom?

 
  
MPphoto
 

  Jim Allister (NI). - Nie je praxou prijať dve dodatočné otázky po autorovi otázky a nenaznačil som hneď na začiatku tej otázky, že mám dodatočnú otázku?

Prečo ste mi nedali možnosť túto otázku položiť?

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Pán Allister, nevedela som, že chcete položiť doplňujúcu otázku. Keby som o tom bola vedela, samozrejme, že by som vám dala priestor.

 
  
MPphoto
 

  Jim Allister (NI). - Pri všetkej úcte, vaši pracovníci mi naznačili, že zaznamenali moju požiadavku. Pokiaľ teda o nej vedeli vaši pracovníci, tak som usúdil, že aj vy o nej viete.

Prečo vás neinformovali?

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ospravedlňujem sa, ale podľa mojich pracovníkov vás nikto nezaregistroval.

 
  
MPphoto
 

  Louis Michel, člen Komisie.(FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, na rozdiel od návrhu Komisie, rokovania medzi Parlamentom a Radou o prijatí nariadenia na zriadenie európskeho potravinového nástroja viedli k rozhodnutiu nepoužiť prostriedky, ktoré sú k dispozícii v rámci výdavkovej kapitoly 2 rozpočtu na financovanie tohto nástroja. Avšak, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady prijatého 16. decembra 2008 sa pre obdobie 2008 – 2010 vyčlenil rozpočet na úrovni 1 miliardy EUR v rámci výdavkovej kapitoly 4 rozpočtu. Bude použitý na financovanie opatrení na podporu poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti v rozvojových krajinách, ktoré sú najviac zasiahnuté potravinovou krízou. Mikroúver hrá dôležitú úlohu v niekoľkých takýchto opatreniach a takisto v ďalších, ktoré sú zamerané na posilnenie poľnohospodárskej a vidieckej výroby. Parlament bude mať právo preskúmať programovanie práce financovanej týmto nástrojom v súlade s ustanoveniami nariadenia o komitológii. Môžem vám povedať, že úvodný balík v hodnote približne 300 miliónov EUR bude predložený vo februári a bude zahŕňať 24 až 25 krajín, ale všeobecný plán na využívanie celého nástroja bude v každom prípade predložený Komisiou a prijatý 1. mája 2009.

Komisia podporuje rozvoj mikroúverov, a ešte všeobecnejšie, inštitúcií poskytujúcich mikrofinancie. Okrem úveru tieto inštitúcie ponúkajú širokú škálu finančných služieb vrátane sporenia, poistných produktov, peňažných prevodov a platobných systémov. Komisia je zaviazaná pomáhať najviac znevýhodneným jednotlivcom a ľuďom s nízkymi príjmami, aby získali prístup k takýmto finančným službám. Je presvedčená, že najväčšou bariérou rozvoja finančných systémov pre najviac znevýhodnené skupiny nie je nedostatok prostriedkov, ale skôr nedostatok inštitucionálnych a technických kapacít. A preto je úsilie Komisie sústredené hlavne na posilnenie inštitucionálnych právomocí mikrofinančných operátorov. Okrem toho, ak je prístup ku kapitálu pre inštitúcie poskytujúce mikrofinancie výrazne obmedzený, napríklad ak takáto inštitúcia chce začať vykonávať svoje služby vo vidieckych oblastiach, Komisia môže financovať kapitálové potreby týchto inštitúcií prostredníctvom špecializovaných finančných inštitúcií, ako napríklad Európska investičná banka (EIB) pomocou úverov na zabezpečenie pôžičiek alebo príspevkov do kapitálu. V určitých prípadoch sa pri vzniku nových inštitúcií poskytujúcich mikrofinancie Komisia môže rozhodnúť, že ich bude financovať prostredníctvom špecializovaných mimovládnych organizácií (MVO). Navyše, na základe týchto komparatívnych výhod EIB riadi mikrofinančné operácie vo všeobecnom rámci nástrojov financovaných z rozpočtu EÚ, a to nástrojom pre európsko-stredomorské investície a partnerstvo (FEMIP) v oblasti Stredozemia alebo Európskym rozvojovým fondom (EDF) v skupine afrických, karibských a tichomorských štátov.

 
  
MPphoto
 

  Johan Van Hecke (ALDE).(NL) Vážená pani predsedajúca, všetci sme privítali rozhodnutie vyčleniť 1 miliardu EUR pre najchudobnejších poľnohospodárov z krajín najviac zasiahnutých potravinovou krízou, ale mňa osobne mrzí, že návrh Komisie použiť na tento účel nevyužité poľnohospodárske fondy bol neúspešný kvôli tlaku niektorých členských štátov a tiež jednej skupiny v Parlamente.

Ako povedala pani komisárka, Komisia prikladá mikropôžičkám veľkú dôležitosť, keďže ide o efektívny nástroj na boj proti chudobe, avšak v poslednom čase sa spomínajú viaceré otázky a kritika, hlavne pokiaľ ide o ich dostupnosť. Ľudia tvrdia, že to je mestský nástroj, ku ktorému vidiecke oblasti nemajú žiadny prístup.

Moja otázka pre Komisiu je: uskutočnilo sa celkové hodnotenie tohto nástroja?

 
  
MPphoto
 

  Louis Michel.(FR) Ako som už povedal, samozrejme, pracujeme na príprave mechanizmu, ktorý by nám mal umožniť okamžité použitie finančných zdrojov vyčlenených na tento účel.

Podľa môjho názoru povaha ani pôvod prostriedkov nepredstavujú z hľadiska kapacity problém. Je jasné, že ani v prípade vidieckych projektov nebude žiadny problém. Môžem vás preto v tejto veci opätovne ubezpečiť. Nemali by nastať nijaké ťažkosti a ako uvidíte, obavám, ktoré pociťujete, sa bude v každom prípade do veľkej miery venovať prvý balík, ktorý príde na konci februára, a rovnako aj všeobecný plán, ktorý bude k dispozícii najneskôr do 1. mája.

 
  
MPphoto
 

  Jörg Leichtfried (PSE).(DE) Mám len jednu krátku otázku. Uvažovali ste o zavedení istej kontroly týchto mikropôžičiek s cieľom povzbudiť ľudí, aby sa zamerali na spravodlivý obchod alebo ekologické pestovanie, a myslíte si, že takýto druh kontroly je užitočný? Alebo zastávate názor, že naozaj nezáleží na tom, či sa takéto požiadavky dodržiavajú, alebo nie?

 
  
MPphoto
 

  Louis Michel.(FR) Je jasné, že sa nemôžem zúčastňovať na priamom riadení rozvojových krajín. Politika rozvojových krajín je pri týchto veciach vo všeobecnosti veľmi krehká. Myslím, že som pochopil jadro vašej otázky, a prístup, ktorý navrhujete, znie podľa mňa v zásade sľubne. Je mi jasné aj to, čo by ste ním chceli dosiahnuť. Možno by som sa na túto záležitosť mohol opäť pozrieť, pokúsiť sa zahrnúť ju do súčasných diskusií a potom vás informovať o tom, ako by sa to dalo riešiť.

Predpokladám, že máte na mysli stimuly, ktoré by nám umožnili orientovať niektoré politiky omnoho viac na malé rodinné hospodárstva a podobne. Myslím, že ekologické poľnohospodárstvo je nepochybne jednou z možností v mnohých rozvojových krajinách za predpokladu, že vytvorenie odvetví by bolo možné. Hovorím to však len z hlavy. Ak dokážeme vytvoriť odvetvie v krajine, kde v danom čase existuje prebytok poľnohospodárskej výroby, mohlo by to, samozrejme, predstavovať zaujímavú diverzifikáciu s dobrou pridanou hodnotou. Každopádne mi je jasné, že váš návrh je užitočný, a sľubujem vám, že sa budete môcť zúčastniť na práci mojich ľudí a spolu s nimi hľadať spôsob, ako by sa dal zahrnúť do našich diskusií.

 
  
MPphoto
 

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Je pán komisár znepokojený tým, že problém globálnej potravinovej bezpečnosti, ktorý je súčasťou tejto otázky, sa v dôsledku svetovej hospodárskej krízy stratil z politického programu? Akými opatreniami Komisia zabezpečí, aby sa dostal na popredné miesta politického programu, pretože ešte stále 30 000 detí každý deň umiera od hladu a podvýživy?

 
  
MPphoto
 

  Louis Michel.(FR) Občas ma niektoré otázky prekvapia, ale nie preto, že by sme o týchto veciach nehovorili a nepracovali na nich každý deň. Z vašej otázky vyplýva, že sa nezdá, že by sa Komisia usilovala pokračovať v práci, ktorú v skutočnosti za pomoci a podpory Parlamentu do veľkej miery sama začala.

Musím vás ubezpečiť a povedať vám, že je to zaujímavý bod, pretože v dôsledku zníženia cien potravín po potravinovej kríze pred niekoľkými mesiacmi by si niektorí mohli myslieť, že problém je vyriešený. Hoci ceny poklesli, nevrátia sa na svoju predchádzajúcu relatívne nízku úroveň. Je preto správne zdôrazňovať tento problém a poukazovať na to, že potravinová kríza stále pretrváva a zostane skutočným problémom po mnoho rokov. Môžem vás ubezpečiť, že túto záležitosť budem veľmi pozorne monitorovať. Neupadne do zabudnutia.

 
  
 

Druhá časť

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca.

Otázka č. 33, ktorú predkladá Marian Harkinová (H-0970/08).

Vec: Reformujeme rozpočet

Z výsledkov verejných konzultácií Komisie na tému „Reformujeme rozpočet – meníme Európu“ vyplynula požiadavka, aby Komisia posilnila efektívnosť a účinnosť plnenia rozpočtu tým, že zvýši jeho transparentnosť a prístupnosť verejnosti. Nedávno zverejnená správa Dvora audítorov za rok 2007 navyše obsahuje rôzne odporúčania, pokiaľ ide o rovnováhu nákladov a rizík, monitorovanie a podávanie správ, zjednodušovanie nástrojov a skvalitňovanie informácií a kontroly zo strany členských štátov. Môže sa Komisia vyjadriť ku krokom, ktorými bude reagovať na hlavné výsledky verejných konzultácií a správu Dvora audítorov z hľadiska zvyšovania výkonnosti a minimalizácie administratívneho zaťaženia?

 
  
MPphoto
 

  Dalia Grybauskaitė, členka Komisie. Dnes som dostala dve otázky týkajúce sa rozpočtovej reformy, jednu skôr všeobecnú a druhú viac zameranú na poľnohospodárske otázky. Som veľmi rada, že som dostala aspoň dve otázky, pretože sme Parlament žiadali o zvýšenie záujmu.

Pokiaľ ide o odpoveď na prvú otázku, je všeobecnejšia a týka sa skôr plnenia a efektívnosti čerpania európskeho rozpočtu. Jedna časť verejných konzultácií bola špecificky zameraná na možnosti zefektívnenia, zrýchlenia, zjednodušenia a zvýšenia transparentnosti čerpania európskeho rozpočtu. Z verejných konzultácií vyplynula silná potreba na zvýšenie efektívnosti a účinnosti európskeho rozpočtu, najmä prostredníctvom zjednodušenia a primeranosti administratívneho rozpočtu a kontroly.

V tejto súvislosti bolo identifikovaných množstvo problémov, z ktorých niektoré už v Komisii nadobúdajú konkrétnu podobu. Medzi už existujúcimi iniciatívami je aj európska iniciatíva týkajúca sa transparentnosti. Vďaka tejto iniciatíve už Komisia uskutočnila prvú reakciu na potrebu zvýšenia otvorenosti a prístupnosti rozpočtu.

Niektoré ďalšie záležitosti spomenuté v konzultáciách si zaslúžia našu serióznu pozornosť. Prvou je začlenenie výdavkov, ktoré sú momentálne mimorozpočtové – takzvané zahrnutie fondov do rozpočtu. Je zrejmé, že by sa tým posilnili synergia, legitímnosť a zjednodušenie administratívy, ale roky sa nám to veľmi nedarilo. Pokiaľ ide o niektoré fondy, ste si toho vedomí. Zodpovednosť členských štátov je ďalší významný prvok. Je dôležité ďalej posilniť zodpovednosť členských štátov, ktoré riadia viac ako 80 % európskeho rozpočtu, predovšetkým v oblastiach zdieľaného riadenia. Je nevyhnutné jasnejšie rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty a Komisiu. Dúfam, že do istej miery sa to zlepší, keď vstúpi do platnosti Lisabonská zmluva.

Tretí prvok je strnulosť nášho rozpočtu. Súčasný európsky rozpočet je ešte stále príliš strnulý, čoho nedávnymi príkladmi sú rokovania o potravinovom nástroji alebo o pláne obnovy Európy, obzvlášť v momentálnom prostredí. Potom máme v Európe problémy s dodávkami plynu, kde ho nie sme schopní dodať alebo dosiahnuť medzi členskými štátmi dohodu o investovaní do budúcich projektov, napríklad vzájomného prepojenia alebo zásobníkov plynu. To znova dokazuje, ako veľmi je potrebné investovať do operatívnej reaktívnosti európskeho rozpočtu.

Tretia skupina problémov spomenutá v konzultáciách sa týka minimalizácie administratívneho zaťaženia. Komisia už prijala aj viaceré záväzky. V akčnom pláne na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly sa Komisia zaviazala predložiť návrhy na zjednodušenie pravidiel týkajúcich sa oprávnených nákladov. Ide aj o rozšírenie použitia paušálnych súm alebo úhrad všade, kde je to vhodné. Vo svojom nedávnom oznámení o prijateľnom riziku Komisia navrhuje opätovné zadefinovanie systému kontroly z hľadiska cieľových rizík a prijateľnej úrovne chybovosti. Dúfame, že Parlament nás podporí v týchto politických diskusiách a neskôr na rokovaniach s Radou.

Komisia očakáva všeobecnú podporu Parlamentu pri racionalizácii a zjednodušovaní plnenia rozpočtu a potom pri skúmaní budúcej legislatívy vo všeobecnosti. Ďakujem za otázky. Toto je najmenej atraktívna z otázok, ktoré obyčajne dostávame, pretože sa k nej niekedy pristupuje ako k príliš technickej. Nech už by boli prijaté politické rozhodnutia akékoľvek dobré, dobrá politika môže stroskotať bez účinných mechanizmov plnenia.

 
  
MPphoto
 

  Marian Harkin (ALDE). – Ďakujem za komplexnú odpoveď, pani komisárka. Hovorili ste o zodpovednosti členských štátov. Môžete špecifikovať pokrok dosiahnutý v zjednodušovaní základu pre výpočet oprávnených nákladov a častejšom používaní paušálnych úhrad, najmä v oblasti štrukturálnych fondov?

Moja druhá otázka sa týka samotného konzultačného dokumentu a do veľkej miery negatívnej reakcie na poľnohospodárstvo. Keď sa pozrieme na konzultačný dokument, uvádza zoznam úloh zajtrajška, ako sú rôznorodosť, vedecký a technický pokrok, znalostné hospodárstvo, zmeny klímy, energetická bezpečnosť, ale nespomína sa v ňom potravinová bezpečnosť. Je teda negatívna reakcia na poľnohospodárstvo nenáležite ovplyvnená samotným dokumentom?

 
  
MPphoto
 

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). - (RO) Chcela by som pripomenúť, že rok 2009 je Európskym rokom tvorivosti a inovácie.

Máme aj ďalšiu prioritu, zmeny klímy. Nesmieme zabúdať, že ako súčasť plánu hospodárskej obnovy Európy je prioritou aj potreba financovať prioritnú infraštruktúru, napríklad energetickú a dopravnú.

Ako sa to prejavuje v rozpočtovej reforme?

 
  
MPphoto
 

  Dalia Grybauskaitė, členka Komisie. Takže ďalšie tri otázky.

Pokiaľ ide o štrukturálne fondy a kroky, ktoré už robíme: počas rokovaní s Parlamentom o schvaľovaní rozpočtu na rok 2009 sme už odsúhlasili a vydali vyhlásenie, že urýchlime čerpanie a zvýšime pružnosť rozhodovacieho procesu pre členské štáty vrátane spôsobu využívania štrukturálnych fondov. Je to aj súčasť nášho plánu obnovy. Je to dôležité a počítame s tým, že len v roku 2009 to pomôže zvýšiť využívanie štrukturálnych fondov približne o 6 miliárd EUR. Je to naša povinnosť voči Parlamentu a dohodli sme sa na tom s členskými štátmi aj v Rade, ktorá podporila toto úsilie.

Dva balíky zmien nariadení preto odišli z Komisie a dúfam, že už sú niekde v Parlamente, prinajmenšom vo Výbore pre regionálnu politiku a regionálne plánovanie, a v Rade. Dúfame, že budú prijaté veľmi rýchlo, aby ich členské štáty mohli využívať.

Pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť a vzťahy k spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP): vaša otázka je veľmi zaujímavá a viem si predstaviť, aké otázky mi položia ďalší poslanci. Otázka SPP je vo všeobecnosti veľmi citlivá. V procese konzultácií si kvalita SPP vyslúžila mnoho kritiky, ktorá nebola namierená proti politike samotnej, ale proti jej kvalite a schopnosti načas reagovať a pomáhať.

Politika je vo svojej podstate relatívne drahá, a tak ju aj účastníci väčšinou vnímali. A, samozrejme, máte úplnú pravdu, naše ponímanie je také, že táto politika sa v blízkej budúcnosti a strednodobom horizonte zmení a zvýšia sa investície do environmentálnych a zdravotných aspektov vrátane potravinovej bezpečnosti. Takáto bude pravdepodobne budúcnosť v strednodobom horizonte.

Lenže, samozrejme, nie všetko sa hodilo každému účastníkovi. Usilovali sme sa byť čo najobjektívnejší. Zverejnili sme všetky konzultačné materiály. Diskutovalo sa o tom na novembrovej konferencii, ktorej predsedal pán predseda Barroso, a všetko bolo zverejnené vrátane nášho výskumu vstupov mozgového trustu, všetkých konzultačných materiálov a nášho zhrnutia. Je to teda verejné, je to k dispozícii. Nie je to však náš názor. Usilovali sme sa byť objektívni a nepripojiť sa k žiadnemu názoru, chceli sme vidieť reakciu verejnosti. Chceli sme vám poskytnúť objektívny názor, ako nás vidia ľudia zvonka s našimi politikami a rozpočtom, a použiť ho pri budúcej príprave politického rozhodnutia.

Pokiaľ ide o tretiu otázku týkajúcu sa priorít, máte úplnú pravdu. Všetci o tom diskutujú. Vieme, čo treba urobiť. Vedia to členské štáty, vedia to vlády, no nie vždy sa zhodnú, keď príde reč na peniaze. Rokovania o finalizácii rozpočtu sa zvyčajne sústreďujú na prístup juste retour (primeraná návratnosť investícií). Kto vráti to isté? Najmä teraz, počas poklesu hospodárstva – keď máme také vážne problémy v energetike a vonkajšom svete – najmä teraz sa musíme znova sústrediť a mať na pamäti, že strategický cieľ, ktorý musíme všetci spoločne dosiahnuť, Komisia a vy, je príprava strategického dokumentu o rozpočtovej reforme.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca.

Otázka č. 34, ktorú predkladá Mairead McGuinnessová (H-0996/08).

Vec: Rozpočtová reforma EÚ

Je Komisia spokojná s tým, že nedávne verejné konzultácie „Reformujeme rozpočet – meníme Európu“ odrážajú pohľad väčšiny európskych občanov, alebo je „jedno posolstvo“ zozbierané od „stoviek hlasov“ skutočným odrazom názoru celej EÚ?

Aké kľúčové závery sa dajú vyvodiť a aké veľké zmeny podľa Komisie nastanú v budúcich výdavkoch EÚ?

Aké kľúčové reformy Komisia očakáva konkrétne vo výdavkoch na poľnohospodárstvo?

 
  
MPphoto
 

  Dalia Grybauskaitė, členka Komisie. Otázka bola adresovaná mne s dôrazom najmä na poľnohospodárske výsledky poľnohospodárskych konzultácií. Obsahuje však aj všeobecnejšie prvky, preto by som rada začala niekoľkými všeobecnými poznámkami.

Čo sa týka konzultácií, ktoré sme spustili, boli sme veľmi spokojní, pretože po prvý raz v dejinách Európy bola debata taká otvorená za účasti všetkých, ktorí sa na procese mohli a chceli zúčastniť. Dostali sme významné vstupy zo strany mimovládnych organizácií, vlád, mozgových trustov, občianskej spoločnosti, ktoré pre nás boli a budú veľmi užitočné.

Samozrejme, sú odrazom veľmi širokého spektra názorov a perspektív, ktoré sa nedajú zredukovať na jedno či dve špecifické posolstvá. Príspevky však do veľkej miery podporili všeobecný prístup Komisie k rozpočtovej reforme smerujúci k strategickej vízii, ktorá spočíva v maximalizácii európskej pridanej hodnoty na každé euro na strane výdavkov európskeho rozpočtu. Ponúkajú kritériá na rozvinutie pojmu a pohľadov na spôsoby zabezpečenia rovnováhy medzi stabilitou a reaktívnosťou európskeho rozpočtu.

Mnohí prispievatelia súhlasia s tým, že rozpočet sa postupom času významne vyvíjal, ale len zopár ich je úplne spokojných s jeho momentálnou štruktúrou. Konzultácie zhromažďujú vnímanie priorít z hľadiska problémov, ktoré Európa musí riešiť, pričom na začiatku zoznamu figurujú zmeny klímy a globálna konkurencieschopnosť.

Príspevky navrhujú aj rad možných reforiem, ktoré sa týkajú konkrétnych výdavkových politík, finančného systému a spôsobu čerpania rozpočtu. Ako som už spomenula, podrobnejšie informácie sú k dispozícii na webových stránkach Komisie.

A napokon, pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, konzultácie ukazujú relatívny nárast konsenzu v súvislosti s potrebou ďalšej reformy SPP. Niektorí považujú za najlepšie pokračovať v rovnakej reformnej línii ako predchádzajúca reformná kontrola zdravotného stavu, čiže v strednodobej revízii, iní podporujú radikálnejšie zmeny. Väčšina prispievateľov zdôrazňuje, že je nevyhnuté nasmerovať alebo sústrediť SPP na konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva, reaktívnosť na zmeny klímy, potravinovú bezpečnosť, požiadavky kvality a ďalšie environmentálne ciele. Názory sa však líšia, pokiaľ ide o povahu a rozsah nevyhnutných zmien.

Očakávania Komisie týkajúce sa kľúčových oblastí výdavkov, predovšetkým poľnohospodárstva, sú podmienené prebiehajúcimi prácami založenými na konzultáciách, technickom hodnotení, vedeckých vstupoch a diskusiách o odvetvovej politike. Budú súčasťou politickej reakcie v ďalších mesiacoch tohto roka. Komisia potom pripraví strategický dokument a ja veľmi pevne dúfam, že v spolupráci s vami budeme spoločne schopní plniť svoje povinnosti.

 
  
MPphoto
 

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Vážená pani komisárka, ďakujem vám nielen za odpoveď, ale aj za poznámky súvisiace s vyjadreniami pani Marian Harkinovej o potravinovej bezpečnosti. Myslím, že na trhu je veľká diera.

Dovoľte mi upozorniť na správu, ktorú som vypracovala a ktorú dnes Parlament odhlasoval drvivou väčšinou hlasov zástancov SPP a jej úlohy vo svetovej potravinovej bezpečnosti, a na našu diskusiu o klesajúcich príjmoch mliekarenskej výroby. Tých, ktorí navrhujú divoké reformy, tu musíme trocha uviesť do reality. Hovoríme o potravinách pre európskych občanov a príjmoch ľudí, ktorí žijú vo vidieckom prostredí a riadia ho. Bola by som rada, keby ste to pri ďalšom postupe mali na pamäti.

 
  
MPphoto
 

  Göran Färm (PSE). – (SV) Mám pre pani komisárku krátku otázku. V decembri som sa zúčastnil na vynikajúcej konferencii Komisie o strednodobej revízii rozpočtu. Pani komisárka na tejto konferencii predniesla vynikajúci aktívny prejav o tom, aké je dôležité predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy teraz. Momentálne sa však šíria fámy, že návrh na strednodobú revíziu rozpočtu bude predložený až po voľbách do Európskeho parlamentu a po septembrových federálnych voľbách v Nemecku. Moja otázka je jednoduchá: predloží pani komisárka návrh na strednodobú revíziu rozpočtu do leta alebo až po nemeckých federálnych voľbách?

 
  
MPphoto
 

  Justas Vincas Paleckis (PSE).(LT) Vážená pani komisárka, chcel by som sa vám poďakovať za presné a otvorené odpovede a uviesť, že diskusie o rozpočtovej reforme už nejaký čas trvajú. Je to už viac než rok. Ako tieto diskusie ovplyvnila finančná kríza? Rád by som vedel aj to, či sa pri rozpočtovej reforme budú hľadať spôsoby, ako v budúcnosti zabrániť podobným finančným krízam ako tá, ktorú práve prežívame.

 
  
MPphoto
 

  Dalia Grybauskaitė, členka Komisie. Čo sa týka realizmu, úplne súhlasím s tým, že všetky rozhodnutia, ktoré prijmeme, obzvlášť tie strategické, musia byť vysoko politicky zodpovedné. Nemali by sme meniť to najlepšie, ale musíme sa zbaviť starého a málo efektívneho.

Pokiaľ ide o strednodobú revíziu, myslím, že došlo k nedorozumeniu. Nikto nás nikdy nežiadal, aby sme pripravili strednodobú revíziu európskeho rozpočtu. Požiadali nás, aby sme do konca roku 2009 pripravili dokument o komplexnej rozpočtovej reforme, a rozhodnutie o presnom načasovaní je na nás – podľa toho, kedy je to vhodnejšie z politického hľadiska alebo kedy môžeme získať efektívnejšiu a účinnejšiu reakciu. Osobne by som bola rada, keby bol hotový skôr – možno na jar. Musím však oboma nohami stáť pevne na zemi, pretože budú voľby, možno ratifikácia Lisabonskej zmluvy atď. Nemali by sme premárniť dobrý návrh a dovoliť, aby ho zatienili prevádzkové udalosti. Dovoľte, aby sme rozhodnutie o konečnom dátume nechali na pána predsedu Barrosa. Sme však pripravení a táto Komisia je pripravená robiť si svoju prácu.

(LT) Pán Paleckis, vaše otázky sú naozaj veľmi dôležité, veľmi hĺbkové, dokonca by som ich nazvala takými hĺbkovými a dôležitými, že na odpoveď by nestačil ani celý európsky rozpočet. Pravda je taká, že vaše otázky sú strategické, zatiaľ čo žiadny rozpočet by teraz ani v budúcnosti nemohol účinne reagovať na takú finančnú krízu, k akej došlo.

Európsky rozpočet predstavuje len 1 % hrubého domáceho produktu, no finančnú krízu nezapríčinil v prvom rade nedostatok peňazí, ale skôr by som povedala, že to boli otázky dohľadu, globalizácia finančného systému, jeho monopolizácia a mnohé iné dôvody.

Európsky rozpočet má podobne ako rozpočet veľmi malej medzinárodnej organizácie bezpochyby na výber isté nástroje, ale naozaj ich nie je veľa. Tento výber nespočíva predovšetkým v skutočných financiách alebo peniazoch, ale skôr v regulačných opatreniach, kontrolných opatreniach, odporúčacích opatreniach vrátane oblasti makroekonomickej politiky. Je to možno ešte dôležitejšie než suma peňazí, ktorú reálne máme alebo môžeme investovať.

V tejto chvíli skutočne máme fond na prispôsobenie sa globalizácii, nástroj flexibility a ďalšie, no nie sú naozaj efektívne ani účinné. Práve z tohto dôvodu Komisia v pláne obnovy navrhla investovať tých 5 miliárd EUR do strategických štrukturálnych zmien energetických prepojení a ďalších projektov energetickej infraštruktúry. Krajiny sa s tým zatiaľ neponáhľajú a nie sú veľmi ochotné na túto tému diskutovať.

Samotná kríza ukazuje, že investície do strategických energetických projektov a ďalších strategických spoločných európskych projektov sú mimoriadne dôležité. Pevne dúfam, že táto kríza bude patriť medzi tie ponaučenia, ktoré by Európa mala brať veľmi vážne. Dúfam tiež, že prispeje ku koncentrácii a budúcemu využitiu európskeho rozpočtu tam, kde môže priniesť najväčší úžitok, keďže je príliš malý na to, aby pokryl a vyriešil všetko.

Nie je preto ľahké odpovedať na vaše veľmi všeobecné otázky, no ako som už uviedla, pevne dúfam, že táto svetová krízová situácia a hospodárska recesia, ktorú teraz pozorujeme v celej Európe, by naozaj mohla politikom pomôcť zvýšiť investície do európskej stratégie.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca.

Otázka č. 35, ktorú predkladá Seán Ó Neachtain (H-0972/08).

Vec: Počítačová trestná činnosť

S pokračujúcim technologickým rozvojom a neustále rastúcim počtom používateľov internetu je čoraz ťažšie vykonávať na internete dozor. Čo robí Komisia pre boj proti počítačovej trestnej činnosti na úrovni EÚ?

 
  
MPphoto
 

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie.(FR) Vážená pani predsedajúca, aby som zodpovedal otázku pána Ó Neachtaina, Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi a ďalšími inštitúciami Európskej únie už veľa rokov uplatňuje politiku boja proti počítačovej trestnej činnosti.

Komisia prispieva k boju proti počítačovej trestnej činnosti štyrmi spôsobmi: povzbudzovaním spolupráce medzi členskými štátmi, podporou verejno-súkromných partnerstiev, rozvíjaním rozličných právnych nástrojov a napokon spoluprácou s tretími krajinami.

V roku 2007 oznámenie s názvom „Smerovanie k všeobecnej politike boja proti počítačovej trestnej činnosti“ umožnilo Komisii podporiť zdieľanie informácií v oblasti počítačovej trestnej činnosti medzi orgánmi činnými v trestnom konaní v členských štátoch, či už dvojstranne, alebo prostredníctvom Europolu.

Každý členský štát musí určiť stály kontaktný bod, prostredníctvom ktorého môžu ostatné členské štáty požadovať pomoc alebo informácie. Komisia prispela aj k vypracovaniu záverov Rady o stratégii boja proti počítačovej trestnej činnosti, ktoré boli prijaté v novembri minulého roka.

Táto stratégia navrhuje súbor opatrení zameraných na podporu spolupráce medzi členskými štátmi v boji proti trestným činom, ako sú detská pornografia, terorizmus, útoky na informačné systémy a podvody. Je potrebné zaviesť platformu na oznamovanie trestnej činnosti zistenej online, aby sa počítačové trestné činy centralizovali a Europol ich mohol zhromažďovať.

Komisia zároveň rozvíja politiku partnerstva medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a súkromným sektorom s cieľom prijímať opatrenia proti počítačovej trestnej činnosti.

Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci vydala 8. decembra 2008 odporúčania o verejno-súkromnej spolupráci proti počítačovej trestnej činnosti. Komisia chce vytvoriť aj európsku finančnú koalíciu proti komerčným obrázkom s detskou pornografiou. Účelom tejto koalície je spojiť úsilie rozličných verejných a súkromných subjektov v boji proti výrobe, distribúcii a predaji obrázkov s detskou pornografiou na internete.

Napokon, Komisia zohrala významnú úlohu pri príprave právnych predpisov ustanovujúcich minimálne normy na harmonizáciu platnej trestnej legislatívy. Ide o rámcové rozhodnutie 2005/222/SVV o útokoch na informačné systémy a rámcové rozhodnutie 2004/68/SVV o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii.

Momentálne Komisia hľadá spôsoby aktualizácie a implementácie týchto nástrojov.

Na záver by som chcel povedať, že nesmieme zabúdať na to, že internet je celosvetová informačná sieť. Európska únia ho nemôže sama regulovať. Z tohto dôvodu Komisia dúfa, že sa jej podarí podporiť medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti a tento rok zorganizovať stretnutie s medzinárodnými organizáciami a agentúrami EÚ s cieľom pokúsiť sa o koordináciu jednotlivých činností týchto orgánov.

To je moja odpoveď na otázku položenú pánom Ó Neachtainom.

 
  
MPphoto
 

  Seán Ó Neachtain (UEN).(GA) Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa pánovi komisárovi poďakovať za odpoveď. Rád by som vám položil doplňujúcu otázku, pán komisár. Pokiaľ ide o počítačovú šikanu a očierňovanie, ktoré sa týkajú najmä mladých ľudí používajúcich spoločenské stránky ako Bebo alebo Facebook, šikanu a očierňovanie páchané na mladých ľuďoch na týchto stránkach je potrebné zastaviť. Ako chce Európska únia zabezpečiť, aby spoločenstvo venovalo viac pozornosti tejto šikane?

 
  
MPphoto
 

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE).(RO) Chcela by som sa opýtať, akými opatreniami má Komisia v úmysle umožniť členským štátom prijatie dohovoru Rady Európy o počítačovej trestnej činnosti, akým akčným plánom chce Komisia dosiahnuť zlepšenie a bojovať proti počítačovej trestnej činnosti a tiež aké opatrenia zvažujete v oblasti interoperability digitálnych podpisov.

 
  
MPphoto
 

  Den Dover (PPE-DE). - Ja vítam odpoveď, ktorú už pán komisár predniesol, ale chcel by som od neho aj ubezpečenie, že sa v tejto oblasti neustále pamätá na ľudské práva. Inými slovami, som za odstránenie počítačovej trestnej činnosti, no dokážeme zabezpečiť, aby internetové spoločnosti spolu s policajnými a podobnými orgánmi nemali príliš voľnú ruku pri zaobchádzaní s verejnosťou, ktorá používa internet pre vlastné potešenie?

 
  
MPphoto
 

  Jacques Barrot.(FR) Vážená pani predsedajúca, máte pravdu. Otázku o ľudských právach a boji proti počítačovej trestnej činnosti hneď zodpoviem. Musíme naozaj veľmi starostlivo zabezpečiť, aby pri boji proti počítačovej trestnej činnosti existoval záväzok dodržiavať ľudské práva. Dokonca by som to povedal až tak, že dodržiavanie ľudských práv musíme vynútiť.

V rámci štokholmského viacročného programu, ktorý bude trvať v rokoch 2010 až 2014, zavedieme celú kapitolu o boji proti počítačovej trestnej činnosti s cieľom, ako som už uviedol a ešte raz by som to povedal aj pánovi Ó Neachtainovi, vytvoriť v rámci Europolu pozorovacie stredisko, ktoré nám konkrétne umožní lepšiu koordináciu monitorovania národných inštitúcií zodpovedných za dohľad nad podozrivými stránkami, z ktorých je detská pornografia distribuovaná obzvlášť zraniteľnému publiku. Máte pravdu, musíme zistiť aj to, akým spôsobom sú mladí ľudia lákaní na niektoré stránky, kde im hrozí riziko istého útoku zo strany tvorcov a návštevníkov týchto stránok. Toľko vám môžem povedať. Chcel by som zopakovať, že ide vlastne o komplexnú stratégiu, ktorú je potrebné presadzovať ešte účelovejšie než v minulosti, keďže riziká spojené s internetom už chápeme lepšie.

Veľké nádeje vkladám aj do európskej finančnej koalície proti komerčným obrázkom s detskou pornografiou. Spojíme rozličné verejné a súkromné orgány s cieľom bojovať proti výrobe, distribúcii a predaju obrázkov s detskou pornografiou na internete. Pokúsime sa aj lokalizovať a pristihnúť páchateľov. Ak v rámci komitologického postupu dospejeme k dohode o financovaní, dúfam, že túto koalíciu vytvoríme vo februári 2009. Ďakujem Parlamentu za všetku podporu, ktorú v tejto veci bude môcť poskytnúť.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca.

Otázka č. 36, ktorú predkladá Liam Aylward (H-0978/08).

Vec: Teroristické hrozby

V novembri minulého roka sme boli svedkami teroristických útokov v Mumbaji, pri ktorých boli ohrozené životy mnohých občanov EÚ. V svetle bombových útokov v Madride a Londýne v rokoch 2004 a 2005 je jasné, že podobné útoky hrozia aj v EÚ. Môže nám Komisia povedať, čo sa robí pre posilnenie a podporu výmeny informácií medzi policajnými zbormi jednotlivých členských štátov s cieľom reagovať na takéto útoky?

 
  
MPphoto
 

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie.(FR) Vážená pani predsedajúca, odpoviem pánovi Aylwardovi. Kľúčom k účinnému boju proti terorizmu a iným podobám závažnej trestnej činnosti je zabezpečiť, aby mali správne osoby v správnom čase prístup k informáciám, čo na úrovni Európskej únie predstavuje obrovskú úlohu.

Pokúsili sme sa podporiť a uľahčiť účinné zdieľanie informácií medzi policajnými zbormi jednotlivých členských štátov. Rámcové rozhodnutie z 18. decembra 2006 známe pod názvom „švédske rozhodnutie“, ktoré mali všetky členské štáty vykonať do polovice decembra 2008, čiže len prednedávnom, vytvára spoločný právny rámec na rýchlu výmenu informácií a správ medzi orgánmi činnými v trestnom konaní v členských štátoch.

Toto rámcové rozhodnutie ustanovuje, že keď policajný zbor členského štátu dostane žiadosť, musí ju spracovať na základe rovnakých kritérií ako v prípade vnútroštátnych žiadostí. Je to jeden z našich spôsobov riešenia tejto záležitosti.

Ďalším príkladom je „prümské“ rozhodnutie Rady z 23. júna 2008, ktoré ustanovuje podrobný mechanizmus výmeny špecifických druhov údajov vrátane odtlačkov prstov, profilov DNA a informácií spojených s registráciou vozidiel, ktoré môžu všetky viesť k úspešnému trestnému vyšetrovaniu.

Podľa prümského rozhodnutia Rady si členské štáty navzájom poskytnú obmedzený prístup k databázam DNA a odtlačkov prstov s cieľom overiť zhodu. Je to veľmi užitočné, pretože toto rozhodnutie Rady zabezpečuje mimoriadne efektívne zdieľanie DNA a odtlačkov prstov.

Aj Europol zohráva kľúčovú úlohu. Informačný systém Europolu, EIS, umožňuje členským štátom zistiť, či orgány činné v trestnom konaní v ostatných členských štátoch majú k dispozícii informácie potrebné na operačnej úrovni. Aby Europol mohol zohrávať svoju úlohu, musia členské štáty samozrejme uspokojivo prispievať do EIS.

Netreba ani hovoriť, že teraz musíme naplánovať nové opatrenia na zdieľanie informácií v rámci ďalšieho päťročného programu, ktorý bude nasledovať po haagskom programe. Tento päťročný program bude musieť zaručiť koordinovaný a konzistentný prístup k zdieľaniu informácií. Stratégia Európskej únie v oblasti riadenia informácií by mala byť jeho súčasťou. Zdieľanie informácií však, samozrejme, vyvoláva obavy o ochranu osobných údajov.

Stratégia musí umožniť celkový prístup k zdieľaniu informácií, ktorý vyhovuje potrebám polície a je založený na interoperabilite systémov IT.

To je moja odpoveď na otázku položenú pánom Aylwardom.

 
  
MPphoto
 

  Liam Aylward (UEN). - Rád by som pánovi komisárovi poďakoval za odpoveď. Mám kratučkú doplňujúcu otázku. Čo Európska únia robí pre to, aby boli zhabané aktíva teroristov v Únii, a môže pán komisár načrtnúť, koľko útvarov pre aktíva pochádzajúce z trestnej činnosti momentálne pracuje v Európskej únii?

 
  
MPphoto
 

  Avril Doyle (PPE-DE). - Chcela by som, aby pán komisár uviedol, či s ním všetkých 27 členských štátov plne spolupracuje, pokiaľ ide o výmenu informácií medzi policajnými zbormi. Ak nie, ktoré krajiny sledujú inú líniu? Požiadala írska vláda o možnosť neúčasti v tejto konkrétnej oblasti?

 
  
MPphoto
 

  Paul Rübig (PPE-DE).(DE) Vážený pán komisár, rád by som sa spýtal, či existuje bezpečnostná politika v súvislosti s hrozbou teroristických útokov na jadrové elektrárne.

 
  
MPphoto
 

  Jacques Barrot.(FR) Momentálne prebieha štúdia o zhabaní aktív pochádzajúcich z tejto protizákonnej činnosti. Pán sudca Jean-Louis Bruguière dostal konkrétne za úlohu monitorovať program na sledovanie financovania terorizmu Spoločnosti pre celosvetovú medzibankovú finančnú komunikáciu (SWIFT). Jeho zistenia budú čoskoro k dispozícii. Európska únia profitovala z informácií získaných v programe na sledovanie financovania terorizmu a pán sudca Bruguière mal za úlohu overiť, či všetko prebehlo v súlade s ochranou údajov. Môžem povedať, že z dlhodobého hľadiska nám to pomôže zhabať majetok mnohých jednotlivcov, ktorí sa nezákonne obohatili.

Pokiaľ ide o vzájomné poskytovanie informácií, už som uviedol, že informačný systém Europolu by mohol byť omnoho účinnejší, keby doň členské štáty prispievali informáciami dôveryhodnejším a transparentnejším spôsobom. Budeme na tom pracovať. Vybudovanie dôvery medzi jednotlivými orgánmi spravodajských služieb členských štátov patrí naozaj medzi moje hlavné starosti, aby sme sa pohli smerom k účinnejšej výmene informácií. Nepočul som nič o doložke o neúčasti v tejto oblasti. Myslím, že som viac-menej zodpovedal vaše otázky.

Čo sa týka ohrozenia jadrových elektrární, Komisia navrhla aj text, ktorý má umožniť zlepšenie dohľadu nad kľúčovou infraštruktúrou, ktorá, samozrejme, zahŕňa aj jadrové elektrárne.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca.

Otázka č. 37, ktorú predkladá Armando França (H-0979/08).

Vec: Prisťahovalecká politika EÚ

Keďže prisťahovalecká politika EÚ by mala obsahovať významný humanitárny prvok a zaručovať dodržiavanie ľudských práv, keďže by nemala prispievať k podpore represívnych, ale integračných a podobných opatrení určených na zrovnoprávnenie práv a povinností prisťahovalcov so štátnymi príslušníkmi a na podporu spolupráce medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a krajinami pôvodu, keďže by mala podporovať riešenia posilňujúce medzikultúrny dialóg a rešpektovanie odlišností, menšín a slobody a keďže Francúzska republika už podpísala protokoly s viacerými africkými krajinami, najmä s Konžskou republikou, Tuniskom, Beninom, Mauríciom, Senegalom a Gabonom s cieľom podporiť rozvoj a možnosti zákonného prisťahovalectva, akú pomoc a podporu Komisia poskytla členským štátom, ktoré chcú iniciovať takéto procesy?

 
  
MPphoto
 

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie.(FR) Pokiaľ ide o odpoveď na otázku pána Françu, globálny prístup k migrácii, ktorý Európska únia prijala v roku 2005, má za cieľ zabezpečiť primeranejšiu reakciu na problémy, ktoré migrácia spôsobuje EÚ ako celku. Tento globálny prístup je založený na zlepšovaní dialógu a spolupráce s tretími krajinami vo všetkých aspektoch migrácie s cieľom vybudovať partnerstvo na lepšie riadenie migrácie.

Aby globálny prístup k migrácii získal praktický obsah, Komisia podporuje iniciatívy smerujúce k spolupráci s tretími krajinami v oblasti migrácie a azylu. Ako príklady môžem uviesť program Aeneas, ktorý v rokoch 2004 až 2006 financoval viac než 100 projektov, alebo následný program v oblasti migrácie a azylu, ktorý na roky 2007 – 2010 získal rozpočet 205 miliónov EUR.

Mnohé z iniciatív vybratých v kontexte každoročnej výzvy na predkladanie návrhov členské štáty predložia a realizujú v spolupráci s tretími krajinami. Zoberme si príklad: na základe programu Aeneas Komisia financuje španielsko-marocký projekt riadenia sezónneho prisťahovalectva medzi provinciami Ben Slimane v Maroku a Huelva v Španielsku. Tento program podporuje aj spoluprácu medzi Španielskom a Kolumbiou zameranú na rozvoj kyvadlovej migrácie. Podobne sme financovali dočasný návrat Kapverďanov s vysokou kvalifikáciou žijúcich v Portugalsku na Kapverdy, aby vo svojej domovskej krajine informovali a školili potenciálnych vysťahovalcov. Okrem týchto opatrení prispievajú k praktickému vyjadreniu globálneho prístupu k migrácii aj geografické finančné nástroje, ako sú Európsky rozvojový fond a nástroj európskeho susedstva a partnerstva. Európska komisia napríklad nedávno podporila vytvorenie informačného a riadiaceho strediska pre migráciu v Mali – projektu, na ktorom sa intenzívne podieľa mnoho členských štátov.

V rámci globálneho prístupu Komisia navyše navrhla nové nástroje na podporu partnerstva s tretími krajinami a rozvoj väčšej synergie medzi činnosťou Spoločenstva a členských štátov. Teraz máme partnerstvo v oblasti mobility – nový nástroj, ktorý Európska únia zavádza zatiaľ ako pilotný projekt. Tieto partnerstvá v oblasti mobility sú prostriedok na rozvoj dialógu medzi Úniou a tretími krajinami v oblasti zákonnej migrácie, rozvoja a prevencie a znižovania nezákonného prisťahovalectva. Prvé partnerstvá s podrobným uvedením konkrétnych ponúk na spoluprácu sme podpísali s Kapverdmi a Moldavskou republikou. V rámci partnerstva s Kapverdmi napríklad Portugalsko navrhlo podpísanie nového protokolu rozširujúceho pôsobnosť existujúceho protokolu na dočasnú migráciu kapverdských pracovníkov za prácou v Portugalsku. Medzi ďalšie dostupné nástroje patria migračné profily spočívajúce v analyzovaní situácie v oblasti migrácie v danej krajine a platformy spolupráce združujúce v dotknutej tretej krajine jej predstaviteľov a hlavných poskytovateľov finančných zdrojov v súvislosti s migráciou. Z podnetu Spojeného kráľovstva sme vytvorili platformu spolupráce v Etiópii a ďalšiu plánujeme pre Južnú Afriku.

Napokon, pomocou Integračného fondu a Fondu pre návrat môžu, samozrejme, členské štáty v tretích krajinách zaviesť opatrenia pred odchodom, ktoré potenciálnym vysťahovalcom pomôžu nájsť prácu v krajine určenia a uľahčia ich občiansku a kultúrnu integráciu, alebo, naopak, zaviesť krátkodobé podporné opatrenia po návrate.

Tu to máte, pán França, chcel som vám uviesť celú sériu príkladov, ale predovšetkým by som chcel vyjadriť svoje absolútne presvedčenie, že Európa potrebuje riadenie migračných tokov prostredníctvom tohto globálneho prístupu, ktorý spája migráciu a rozvoj a skutočne umožňuje spoločné riadenie migrácie. Myslím, že týmto smerom by sme sa mali vydať. Z európskeho riadenia migrácie sa tak pre svet stane nasledovaniahodný príklad.

 
  
MPphoto
 

  Armando França (PSE). - (PT) Vážený pán Barrot, súhlasím s vami, súhlasím s vašou nespokojnosťou. Pravdupovediac, s týmito rozsiahlymi opatreniami sa nesmieme uspokojiť.

Pravda je taká, že nezákonné prisťahovalectvo do Európy pokračuje. Pokračuje obchodovanie s ľudskými bytosťami. V niektorých oblastiach je prisťahovalectvo intenzívne, najmä v Stredozemí a smerom do Talianska. Francúzsko prišlo so súborom významných dvojstranných dohôd o spolupráci, ale ostatné členské štáty ho nenasledovali. Komisia musí s neutíchajúcim nadšením pokračovať v politike spolupráce a pomoci členským štátom…

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Colm Burke (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, otázka odkazuje na politiku EÚ, ktorá obsahuje významný humanitárny prvok a zaručuje dodržiavanie ľudských práv. V Írsku len prednedávnom došlo k deportácii osoby napriek tomu, že jej dcéram hrozilo zmrzačenie pohlavných orgánov.

Vyzvala Komisia členské štáty, aby v tejto veci prijali spoločnú pozíciu? V niektorých európskych štátoch to ešte stále nie je nezákonné. Vyzve Komisia členské štáty, aby prijali spoločnú pozíciu v súvislosti s týmto veľmi zložitým problémom?

 
  
MPphoto
 
 

  Jacques Barrot.(FR) V prvom rade by som chcel pána Françu ubezpečiť, že teraz, samozrejme, urobím všetko pre rozvoj globálneho prístupu pomocou partnerstiev v oblasti mobility medzi Úniou ako celkom a tretími krajinami. Máte pravdu, niektoré členské štáty uzavreli dvojstranné dohody, ale malo by to platiť pre celú Európu a správne ste zdôraznili riziká nezákonného prisťahovalectva v dôsledku zlyhania pokusu o úspešné zorganizovanie zákonnej migrácie.

Ďalej: prípad, ktorý ste spomenuli, pán Burke, jasne ukazuje, že politiku návratu je potrebné uskutočňovať inteligentne. Návrat osôb do tretích krajín nesmie prichádzať do úvahy, ak je v nich ohrozený ich život alebo zdravie. Musíme preto túto politiku uskutočňovať múdro.

Nechcem sa vracať k smernici o návrate. Je kontroverzná, ale napriek tomu nám za predpokladu riadnej transpozície v členských štátoch umožní do istej miery monitorovať spôsob riadenia tejto politiky návratu.

Túto problematiku mám v každom prípade v úmysle pozorne sledovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

 
  
  

Tretia časť

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca.

Otázka č. 51, ktorú predkladá Emmanouil Angelakas (H-0983/08).

Vec: Otvorenie „uzavretých“ povolaní

V rámci dosahovania cieľa jednotného trhu spočívajúceho vo voľnom pohybe osôb, tovarov a služieb Komisia podporuje otvorenie „uzavretých“ povolaní v tých členských štátoch, v ktorých existujú, čo je vo všeobecnosti pohyb správnym smerom.

Mohli by v niektorých prípadoch uzavreté povolania ostať uzavreté za predpokladu, že úspešne slúžia spoločnosti ako celku poskytovaním služieb bez vytvárania problémov? Aké sú možné negatívne následky otvorenia uzavretých povolaní? Uskutočnila Komisia štúdie o vplyve na miestne spoločenstvá, obzvlášť v regiónoch so špecifickými črtami (napríklad horské a ostrovné oblasti atď.)?

 
  
MPphoto
 

  Charlie McCreevy, člen Komisie. V prvom rade by som mal objasniť, že Komisia nesleduje všeobecný cieľ otvorenia uzavretých povolaní. V kontexte svojej politiky vnútorného trhu však zastáva názor, že oprávnenú potrebu členských štátov regulovať niektoré činnosti je potrebné zosúladiť s potrebou zabezpečiť voľný pohyb pracovníkov po celej Európe.

Netreba ani hovoriť, že zlepšenie kvality a rozšírenie výberu odborných služieb musí mať pozitívny účinok na celé hospodárstvo EÚ. Smernica o službách s týmto cieľom ukladá členským štátom povinnosť preskúmať vo vnútroštátnych právnych predpisoch požiadavky vzťahujúce sa na niektoré povolania, napríklad kvantitatívne a územné obmedzenia, a zhodnotiť ich primeranosť vo svetle podmienok stanovených judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Do 28. decembra 2009 musia členské štáty Komisii predložiť správu o výsledkoch tohto skríningu a hodnotenia. Bude to pre ne príležitosť identifikovať možné negatívne následky otvorenia niektorých uzavretých povolaní a odôvodniť prípadné obmedzenia.

Na základe týchto národných správ Komisia a členské štáty uskutočnia proces vzájomného hodnotenia a preskúmajú a prediskutujú zmeny zavedené v právnych predpisoch členských štátov, ako aj prípadné pretrvávajúce požiadavky. Dňa 28. decembra 2010 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade súhrnnú správu o výsledkoch tohto procesu vzájomného hodnotenia. Je jasné, že v tejto súvislosti sa bude diskutovať o požiadavkách na špecifickú reguláciu povolaní. S cieľom zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu sa začali aj konania vo veci porušenia právnych predpisov, ak sa zistilo, že vnútroštátne predpisy ustanovujú diskriminačné alebo neprimerané obmedzenia v oblasti regulovaných povolaní, napríklad pokiaľ ide o prístup k vlastníctvu, nekompatibilitu povinných taríf.

Napokon, v oblasti hospodárskej súťaže sa Komisia svojou prácou usiluje aj stimulovať vhodné modely preskúmania existujúcich profesijných predpisov v jednotlivých členských štátoch, ako ustanovujú dve správy Komisie o hospodárskej súťaži v oblasti odborných služieb. Vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž majú vo svetle pravidiel hospodárskej súťaže overiť, či regulácia jasne definuje cieľ verejného záujmu i čo najmenej reštriktívne opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa.

 
  
MPphoto
 

  Emmanouil Angelakas (PPE-DE).(EL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, uvedomujem si, že Komisia sa usiluje riešiť vytvorenie jednotného vnútorného trhu a voľný pohyb pracovníkov.

Na druhej strane, existujú isté povolania, ktoré som nazval „uzavretými“ a ktoré je možné vykonávať len po zaplatení určitej sumy peňazí. Mám na mysli taxikárske licencie, ktoré sú v mnohých členských štátoch Európskej únie nákladné, a povolanie lekárnika, ktoré sa vykonáva na základe demografických a distribučných opatrení. Rád by som si vypočul, čo si o tom pán komisár myslí.

 
  
MPphoto
 

  Paul Rübig (PPE-DE).(DE) Zastávate názor, že miestne znalosti a regionálne nariadenia by mali byť základnou požiadavkou na zabezpečenie riadneho výkonu týchto povolaní?

 
  
MPphoto
 

  Avril Doyle (PPE-DE). - Nie som si istá, či stávkové kancelárie, prevádzkovatelia totalizátorov a dostihové stávkové kancelárie patria medzi tieto povolania, ale v zmysle jednotného trhu a voľného pohybu služieb je to určite problém. V akom štádiu je táto diskusia? Viem, že sa na nej podieľali úrady Komisie, a v tomto smere stále dostávam dosť namrzené protesty. Po druhé, čo sa týka smernice o uznávaní odbornej kvalifikácie a celej oblasti vzájomného hodnotenia, na ktorú pán komisár odkazuje, sú v tomto smere pravdepodobné nejaké problémy? Neporovnávame pri otváraní povolaní medzi jednotlivými členskými štátmi hrušky s jablkami?

 
  
MPphoto
 

  Charlie McCreevy, člen Komisie. Jednotliví poslanci, ktorí sa dotkli tejto témy, tu hovoria o dvoch rôznych veciach. Prvou je pôsobnosť smernice o službách, druhou regulácia odbornej kvalifikácie. Do pôsobnosti smernice o službách patria, až na niektoré obmedzené výnimky, všetky služby v Európskej únii. Pán Angelakas spomenul otázku lekárnikov. Možno vie o tom, že v tejto konkrétnej oblasti vedieme proti niektorým členským štátom konanie vo veci porušenia právnych predpisov.

Pokiaľ ide o vzájomné hodnotenie, ktoré je podľa smernice o službách povinné, každý členský štát musí do 28. decembra tohto roka prejsť svoje pravidlá a predpisy. Potom uskutočníme vzájomné hodnotenie s cieľom zistiť, čo je a čo nie je primerané.

Otázka pani Doyleovej sa týka porušovania právnych predpisov pri stávkovaní. Chcem ju informovať, že v tejto chvíli máme v tej či onej podobe isté opatrenia, ktoré sa vzťahujú najmenej na 15 členských štátov. V tejto špecifickej oblasti existuje judikatúra súdneho dvora. Stávkovanie je služba, ktorá, rovnako ako ktorákoľvek iná, patrí do pôsobnosti smernice o službách, a týmto veciam sa treba venovať. Konania proti členským štátom v tejto oblasti sa nachádzajú v rôznych štádiách. V tomto smere sme zavalení aj množstvom ďalších možných porušení predpisov.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca.

Otázka č. 52, ktorú predkladá Georgios Papastamkos (H-0984/08).

Vec: Úverové ratingové agentúry

Pán komisár Charlie McCreevy, ktorý je zodpovedný za vnútorný trh a služby, nedávno v súvislosti s reguláciou úverových ratingových agentúr vyhlásil nasledovné: „Chcem, aby sa Európa v tejto oblasti ujala vedúcej úlohy. Náš návrh ide nad rámec pravidiel, ktoré sa uplatňujú v iných právnych systémoch. Tieto veľmi prísne pravidlá sú nevyhnutné na obnovenie dôvery trhu v ratingový sektor EÚ.“

Uvedie Komisia, prečo nenavrhla prijatie prísnejšieho regulačného rámca v štádiu, ktoré predchádzalo finančnej kríze?

 
  
MPphoto
 

  Charlie McCreevy, člen Komisie. V posledných rokoch Komisia pozorne sledovala činnosť úverových ratingových agentúr. V nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu o úverových ratingových agentúrach z februára 2004 Komisia veľmi starostlivo zvážila, aké legislatívne opatrenia budú potrebné na reguláciu činnosti úverových ratingových agentúr.

V súlade s odporúčaním Výboru európskych regulačných orgánov cenných papierov (VEROCP) z marca 2005 prijala Komisia v roku 2006 oznámenie o úverových ratingových agentúrach. Komisia v tomto oznámení dospela k záveru, že viaceré smernice o finančných službách v kombinácii so samoreguláciou úverových ratingových agentúr na základe metód pre úverové ratingové agentúry v kódexe správania Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere (IOSCO) môžu poskytnúť uspokojivú reakciu na hlavné obavy v súvislosti s úverovými ratingovými agentúrami. Uvádza sa v ňom, že v rámci tohto prístupu bude potrebné, aby Komisia starostlivo sledovala vývoj.

Komisia navyše požiadala VEROCP o sledovanie dodržiavania kódexu IOSCO a každoročné predkladanie správ. Komisia v oznámení zároveň uviedla, že by mohla uvažovať o zavedení legislatívnych opatrení, ak sa ukáže, že dodržiavanie predpisov EÚ alebo kódexu IOSCO nie je uspokojivé, alebo ak nastanú nové okolnosti, napríklad vážne problémy so zlyhaním trhu alebo významné zmeny v spôsobe regulácie úverových ratingových agentúr v iných častiach sveta.

Finančná kríza ukázala úverové ratingové agentúry v novom svetle. Od augusta 2007 finančné trhy na celom svete trpia veľkou krízou dôvery. Táto finančná kríza je komplexný jav, na ktorom sa podieľajú mnohí hráči. Úverové ratingové agentúry majú blízko k pôvodu problémov, ktoré vznikli na trhu rizikových hypoték. Kríza zdôraznila nedostatočný výkon úverových ratingových agentúr. Dalo by sa to vysvetliť nedostatočným zvládnutím konfliktov záujmu zo strany agentúr, nedostatočnou kvalitou metodiky, ktorú vydávajú, nedostatočnou transparentnosťou ich činnosti alebo nenáležitým vnútorným riadením agentúr.

Kríza rizikových hypoték ukázala, že rámec činnosti úverových ratingových agentúr je potrebné výrazne posilniť. Z tohto dôvodu som v júni 2008 oznámil, že Komisia v tejto oblasti prijme regulačné opatrenia, a 12. novembra 2008 kolégium so súhlasom Parlamentu a Rady prijalo návrh pokrývajúci reguláciu úverových ratingových agentúr.

 
  
MPphoto
 

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). - (EL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, v odpovedi na jednu moju otázku ste v roku 2006 osobne povedali, že v súlade s odporúčaniami Výboru európskych regulačných orgánov cenných papierov Komisia nepredloží nové legislatívne návrhy v oblasti úverových ratingových agentúr.

Nastala masívna finančná kríza a teraz nám tu hovoríte, že potrebujeme prísnejší legislatívny rámec. Prísnejší legislatívny rámec naozaj potrebujeme. Moja otázka je: uznávate, že regulačné reflexy Komisie neboli v tomto smere dostatočné?

 
  
MPphoto
 

  Eoin Ryan (UEN). - Viem, že Komisia predložila návrhy týkajúce sa úverových ratingových agentúr a ďalšie iniciatívy, ktoré sa venujú nestabilite finančných trhov, s cieľom pokúsiť sa zabezpečiť, aby sa podobná kríza nezopakovala. Ide napríklad o smernicu o kapitálových požiadavkách, schémy depozitnej záruky a platobnú bilanciu členských štátov.

Mohol by som sa spýtať, akými návrhmi Komisia plánuje podporiť rast a konkurencieschopnosť reálneho hospodárstva, najmä v odvetví malých a stredných podnikov, ktoré je teraz obzvlášť významné vzhľadom na to, že čoraz viac európskych hospodárstiev zažíva recesiu?

 
  
MPphoto
 

  Charlie McCreevy, člen Komisie. Pokiaľ ide o odpoveď na otázku pána Papastamkosa, dovoľte mi odvolať sa na správu z roku 2005. Práve v tom čase sme vyhlásili, že činnosť úverových ratingových agentúr budeme sledovať, a v roku 2007, keď kríza rizikových hypoték dosiahla svoj vrchol, som sa s úverovými ratingovými agentúrami stretol a vyjadril som im našu nespokojnosť so spôsobom, ktorým podľa nás viedli svoje podnikanie.

Pýtajúci sa zrejme vie, že v decembri 2007 som písomne požiadal Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov a expertnú skupinu pre európske trhy s cennými papiermi (ESME) o ďalšie odporúčania, podľa ktorých by som mal postupovať v súvislosti s istými oblasťami. Vo svojich prejavoch a vyjadreniach som v tom čase celkom jasne dal najavo, že zachovanie súčasného stavu jednoducho nie je prijateľné.

Dôsledkom bolo predloženie návrhu Komisie v roku 2008. Momentálne o tejto veci rokujú Parlament a Rada ministrov. Myslím, že v minulosti som sa pri sledovaní činnosti úverových ratingových agentúr celkom jasne vyjadril, že záležitosť prehodnotíme vo svetle meniacich sa okolností. A slovami človeka z minulého storočia, ktorý bol omnoho slávnejší než ja – keď sa zmenia fakty, zmeníme sa aj my. A to sa aj stalo.

Pokiaľ ide o náš budúci postup v oblasti finančnej regulácie, na ktorú narážal pán Ryan – návrhy týkajúce sa úverových ratingových agentúr a smernicu o kapitálových požiadavkách – ide o legitímnu otázku o opatreniach Európskej únie zameraných na riešenie problémov reálneho hospodárstva, pretože hoci zmeny finančnej regulácie nepochybne nastali včas v oblastiach, v ktorých mala finančná regulácia nedostatky, ona samotná nezabezpečí stimulovanie a naštartovanie európskeho hospodárstva.

Pán Ryan zrejme vie, že počas niekoľkých posledných mesiacov bola Komisia v centre koordinovania prístupu finančných stimulov, ktorý prijala Európska rada na svojom decembrovom zasadnutí. Členské štáty, samozrejme, majú i naďalej výsadu uplatniť vlastné finančné stimuly, ak to považujú za vhodné, pretože táto problematika ostáva výsadou vlád členských štátov. V reakcii na tento stimulačný balík však aj Komisia vyčlenila isté financie v rámci našej právomoci a so súhlasom ďalších európskych hráčov koordinovala postup pri naštartovaní tejto oblasti.

Spomínam si, že v Komisii sme dokonca ešte predtým prijali niekoľko iniciatív, ktoré by mali prispieť k stimulovaniu činnosti malých podnikov v odvetví malých a stredných podnikov – napríklad zákon o malých podnikoch alebo štatút európskej súkromnej spoločnosti – a dúfam, že trochu podporia obrat všeobecného hospodárstva Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca.

Otázka č. 53, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0990/08).

Vec: Finančná kríza

Vo svetle momentálnej finančnej krízy by som sa chcel spýtať, či Komisia zmenila pravidlá vnútorného trhu s cieľom zjednodušiť jednotlivým členským štátom prijímanie ochranných opatrení v súvislosti s ich hospodárstvom a priemyslom.

 
  
MPphoto
 

  Charlie McCreevy, člen Komisie. V tomto období finančnej krízy a hospodárskej recesie musia európske vlády aj európske inštitúcie preukázať rozhodnosť a flexibilitu, ako uviedol pán predseda Barroso v predhovore k nedávno prijatému plánu hospodárskej obnovy Európy.

S cieľom ukázať túto flexibilitu Komisia napríklad zavedie balík zjednodušení na urýchlenie rozhodovania o štátnej pomoci, povolí používanie zrýchleného postupu vo verejnom obstarávaní v rokoch 2009 a 2010 pri všetkých veľkých verejných projektoch a v prípade prílišného deficitu požiada členské štáty o prijatie nápravných opatrení v časovom rámci, ktorý bude v súlade s obnovou hospodárstva, aby sa tak ich ekonomiky mohli prispôsobiť.

Flexibilita však neznamená, že Komisia zmenila alebo zmení pravidlá vnútorného trhu. Modernizovaný prístup k politike stanovený v preskúmaní jednotného trhu v novembri 2007 bude musieť zájsť ďalej, než sa plánovalo.

Správa o pokroku zo 16. decembra 2008 pod názvom „Preskúmanie jednotného trhu: po roku“ poukazuje na nedávno prijaté opatrenia, ktoré prispejú k vytvoreniu podmienok na opätovné naštartovanie európskeho hospodárstva. Patrí medzi ne predovšetkým posilnenie zmluvných práv na podporu spotrebiteľskej dôvery, zníženie nákladov a administratívneho zaťaženia a jednotný podnikový štatút pre malé a stredné podniky. Jasná je aj potreba reštrukturalizácie európskeho regulačného a dozorného rámca s cieľom minimalizovať riziko budúcich kríz.

Počas roka sme po boku Parlamentu a Rady okrem iného pracovali na zvýšení ochrany bankových vkladov, na odradení bánk a ďalších finančných inštitúcií od podstupovania prílišných rizík v budúcnosti a na zlepšení regulácie úverových ratingových agentúr. Rýchle prijatie a uplatnenie týchto návrhov je nevyhnutné. Musíme ukázať, že Európa dokáže nájsť konkrétne odpovede.

V nadchádzajúcich mesiacoch Komisia súhrnne sformuluje spôsob ďalšej reformy regulačného a dozorného rámca zameranej na obnovenie stability a dôvery. Mali by sme sa usilovať o stabilnejší systém, ktorý primerane lepšie funguje pri zabezpečovaní príležitostí na obchod, činnosť hedžových fondov, diverzifikáciu a spájanie rizík, prideľovanie zdrojov a mobilizáciu úspor. Okrem iného je na to potrebné zlepšiť spoluprácu a koordináciu medzi vnútroštátnymi regulačnými a dozornými orgánmi a vyhnúť sa akémukoľvek protekcionizmu.

Ak chceme zabezpečiť dlhší hospodársky rast, je potrebné znížiť kapitálové náklady a podporiť prideľovanie prostriedkov. Na to bude, samozrejme, potrebné ďalšie posilnenie vnútorného trhu.

Flexibilita určite neznamená zmenu zásad jednotného trhu. Naopak, v čase finančného hospodárskeho poklesu sa musia európske vlády i európske inštitúcie pevne držať zásad jednotného trhu. Je nevyhnutné, aby sa všetky opatrenia na zvládnutie krízy riadili základnými slobodami a zásadami nediskriminácie a proporcionality. Existuje už napríklad rámec pre národné plány záchrany, ktorý má zabrániť negatívnym vedľajším účinkom nekoordinovaných vnútroštátnych opatrení.

Rovnaké podmienky, z ktorých majú spotrebitelia a podniky v členských štátoch taký veľký úžitok od roku 1992, je potrebné udržať a zachovať. Je to nevyhnutné, pretože každé opatrenie, ktoré by oslabilo jednotný trh, by mohlo ešte viac zhoršiť vplyv finančnej krízy na širšie hospodárstvo.

 
  
MPphoto
 

  Gay Mitchell (PPE-DE). - Dúfam, že pán komisár je na tom s hlasom už trocha lepšie. Dovoľte, aby som pánovi komisárovi poďakoval za odpoveď a povedal mu, že rád počujem, že protekcionizmus sa nevracia, lebo to by znamenalo, že oživenie nenastane. V Európe oživenie bude.

Mohol by som pána komisára vyzvať, aby začal o tomto oživení hovoriť? Najnádejnejšie správy, ktoré sme od istého času mohli počuť, sú vyjadrenia pána prezidenta Tricheta, ktoré priniesla dnešná tlač. Uviedol, že príchod oživenia vidí na rok 2010. Mohol by som pána komisára vyzvať, aby začal hovoriť o budúcnosti tak, aby sme nestrácali nádej, a aby hovoril aj o tom, že Európa má v priebehu tejto konkrétnej krízy príležitosť zvýšiť svoju konkurencieschopnosť?

 
  
MPphoto
 

  Brian Crowley (UEN). - Vážená pani predsedajúca, aj ja by som pánovi komisárovi rád poďakoval za odpoveď a poradil mu, že na vyčistenie hrdla je veľmi dobrá kvapka whisky, trocha horúcej vody a plátok citróna.

Pokiaľ ide o vašu odpoveď, najmä plány obnovy a podobne, počas niekoľkých posledných mesiacov sa zdôrazňovalo, že koordinovaný postup je jediná reakcia, ktorá môže vyriešiť momentálnu finančnú krízu. Chcem položiť takúto otázku: boli vypracované nejaké plány alebo uskutočnené počiatočné kontakty s prichádzajúcou americkou administratívou – Obamovou administratívou – aby sa zistilo, aký ďalší koordinovaný postup je potrebný na finančnej úrovni?

 
  
MPphoto
 
 

  Charlie McCreevy, člen Komisie. Nepochybne súhlasím s pánom Mitchellom, keď hovorí, že protekcionizmus nie je odpoveď. Som si však istý, že mnohé členské štáty pravdepodobne vidia možnú príležitosť na zavedenie istých protekcionistických opatrení, no k tomu by som uviedol dve veci.

Po prvé, budeme dohliadať na dodržiavanie práva EÚ, aby sme zabránili opatreniam, ktoré sú v rozpore s pravidlami Európskej únie.

Po druhé, týmto členským štátom by som odkázal: ak ľudia veria v tento konkrétny prístup, môj názor a, ako viem, aj názor pána Mitchella by bol taký, že by sa tým trvanie hospodárskeho poklesu predĺžilo. Názory na tento konkrétny prístup sa však vždy rôznili a mnohí poslanci na iných stranách tohto Parlamentu by pravdepodobne so mnou a s pánom Mitchellom nesúhlasili.

S pánom Mitchellom súhlasím aj v tom, že by bolo vhodné vyvážiť všetky tieto negatívne reči o hospodárskom poklese – ktorý tu je – zmyslom pre realizmus a nebyť prehnane pesimistický. Obávam sa, že svet, v ktorom žijeme – či už je to v členskom štáte, ktorý poznáme najlepšie, alebo v iných členských štátoch – mal vždy sklon možno prehnane sa sústreďovať na negatívne stránky hospodárskeho poklesu. Teraz to musíme vyvážiť realizmom, pretože aj hospodárske predpovede musia byť realistické a ľudia tiež budú musieť byť realistickí. Je však potrebné nájsť rovnováhu medzi prílišným pesimizmom a realizmom. Dôvera je veľmi krehká vec, jej obnovenie trvá dlho a v okamihu sa môže stratiť.

Preto vítam vyjadrenia prezidenta Európskej centrálnej banky v dnešných novinách, pokiaľ ide o scénu v niekoľkých najbližších rokoch. Ako som však už povedal, mala by existovať rovnováha a ľudia by mali vedieť, kde je túto rovnováhu potrebné nájsť.

Pán Crowley položil legitímnu otázku týkajúcu sa opatrení, ktoré sme prijali s cieľom diskutovať o týchto hospodárskych a finančných otázkach s administratívou Spojených štátov. Ako určite viete, v Spojených štátoch existuje veľmi prísny protokol dokonca aj pre ľudí v prechodnej administratíve, pokiaľ ide o ich opatrenia, a striktne sa dodržiava.

Len čo však nastúpi nová administratíva, budeme kontaktovať nového ministra financií. O tejto otázke už diskutujeme na mnohých fórach, napríklad v Transatlantickej hospodárskej rade a v rámci dialógu o regulácii finančných trhov, ktoré po celý čas prebiehajú. Len čo budúci týždeň nová Obamova administratíva nastúpi do funkcie, budeme nových partnerov v tomto smere kontaktovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

 
  
  

(Rokovanie bolo prerušené o 19.30 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

 
  
  

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia