Rozpravy

Štvrtok, 15. januára 2009 - Štrasburg

10.1. Irán: prípad Širin Ebadiovej

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o piatich návrhoch uznesení o Iráne.⁽¹⁾

  Marios Matsakis, autor. – Vážený pán predsedajúci, prenasledovanie pani Širin Ebadiovej, nositeľky Nobelovej ceny, je jedným z mnohých príkladov toho, čo sa v súčasnosti odohráva v Iráne. Vzhľadom na zatemnený pohľad zastaraných teokratických vládcov Iránu by nás toto prenasledovanie nemalo prekvapovať.

Nemalo by nás prekvapiť ani to, že iránsky režim si toto uznesenie ani nevšimne. Iba sa na ňom zasmejú a potom ho zahodia do koša rovnako ako všetky predchádzajúce uznesenia tohto Parlamentu. Nemožno ich ani viniť. Vedia, že naše uznesenia sú iba slová, nie činy, a sú hodné menej než papier, na ktorom sú napísané.

Ak chceme skutočne prispieť k zmenám v Iráne, musíme k slovám pridať činy. Môžeme napríklad vyňať PMOI z nášho zoznamu teroristických organizácií alebo zastaviť lukratívne zmluvy medzi členskými štátmi EÚ, kandidátskymi krajinami a Iránom. Ak to spravíme, úrady v Teheráne nás určite budú brať vážne a dobre si premyslia, či budú aj naďalej prenasledovať svojich občanov túžiacich po demokracii.

Preto si myslím, že sme k tomuto návrhu mali pridať ďalší návrh uznesenia, ktorý by od vlád niektorých členských štátov EÚ ako Spojené kráľovstvo a Francúzsko a kandidátskych krajín ako Turecko požadoval zmenu pokryteckého postoja voči Iránu a prijatie okamžitých a efektívnych opatrení.

  Catherine Stihler, autorka. – Vážený pán predsedajúci, príbeh nositeľky Nobelovej ceny za mier, právničky Širin Ebadiovej, prvej moslimky a prvého obyvateľa Iránu, ktorý dostal túto cenu, väčšina z nás už asi dobre pozná. Bola prvou sudkyňou v krajine, v dôsledku iránskej revolúcie však musela odstúpiť.

Obhajovala práva iránskych žien a detí a zasadzovala sa za zmenu rozvodového a dedičského práva v Iráne. Postavila sa na stranu náboženských menšín a ich práv a nedávno obhajovala sedem osôb bahájskeho vierovyznania, ktorí boli kolektívne zatknutí a rovnako ako veľa iných veriacich v Iráne, čelia prenasledovaniu. Rešpekt nás všetkých v Parlamente si vydobyla svojou prácou v oblasti ľudských práv, svojou odvahou a odhodlaním.

Spolu s ďalšími aktivistami v oblasti ľudských práv v Teheráne odvážne založila Stredisko na ochranu ľudských práv. Cieľom strediska bolo nahlasovanie porušovania ľudských práv v Iráne, poskytnutie zastupovania politickým väzňom a pomoc ich rodinám. Iránske úrady sa však od začiatku snažili o zatvorenie kancelárie. Osoby, ktoré v stredisku pracovali, čelili vyhrážkam, väzneniu a zastrašovaniu. Samotnej Širin Ebadiovej sa veľakrát vyhrážali smrťou a medzinárodné spoločenstvo istý čas vyjadrovalo obavy o jej bezpečnosť. Tesne pred Vianocami, práve keď ľudia v stredisku chceli oslavovať šesťdesiate výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, iránske bezpečnostné sily stredisko zavreli.

Stredisko musí byť okamžite opäť otvorené. Musíme vyvinúť tlak na Komisiu, vysokého predstaviteľa, české predsedníctvo a naše členské štáty, aby sa tohto prípadu ujali a dohliadli na opätovné otvorenie strediska.

Pre nás tu v rokovacej sále je ťažké skutočne pochopiť všetku statočnosť, odvahu a silu, ktorú aktivisti v oblasti ľudských práv ako Širin Ebadiová potrebujú na fungovanie v Iráne a odolávanie tamojšej diktatúre. Práca právnikov a aktivistov v oblasti ľudských práv je však potrebná na objasnenie udalostí v Iráne a dodáva nádej ľuďom ako sú bratia Alaeiovci. Bratia Arash a Kamiar Alaeiovci sú lekári, ktorí pomáhajú ľuďom s HIV a chorým na AIDS, a boli obvinení zo spolupráce s nepriateľom, pričom sa iba snažili pomáhať chorým.

Dúfam, že Stredisko na ochranu ľudských práv bude opäť otvorené a že tento Parlament urobí všetko pre pomoc Širin Ebadiovej. Veď napokon bojuje za ľudské bytosti, akými sme aj my, takže jej zápas je aj naším zápasom.

  Jean Lambert, autorka. – Vážený pán predsedajúci, myslím, že je dôležité, aby sme podporovali ochrancov ľudských práv nezávisle od toho, či si myslíme, že nás vlády vypočujú alebo nie. Ľudia nám často hovoria, že čerpajú veľkú silu z hlasov zvonka, ktoré prejavujú pochopenie pre ich prácu pod hrozbami.

Ako už bolo povedané, ide o vážny prípad, lebo útok na medzinárodne uznávanú obhajkyňu ľudských práv signalizuje, že ľudia spochybňujúci štát alebo uplatňujúci svoje základné práva nie sú v bezpečí a buď poslúchnu štát, alebo musia čeliť dôsledkom.

Samotnej Širin Ebadiovej sa viackrát vyhrážali smrťou, okrem iného aj preto, lebo obhajovala skupinu siedmich vodcov bahájskeho vierovyznania v Iráne, ktorí tiež čelia výraznému prenasledovaniu. Za posledných 24 hodín sme zaznamenali ďalšie zatýkanie osôb, ktoré s ňou pracovali, a aj ďalších stúpencov bahájskej viery.

Ak sa pozrieme na to, čo tu robíme, musíme uznať, že badáme zmenu v uznávaní ľudských práv určitými vládami na celom svete a že to má vplyv na krajiny, s ktorými Európska únia udržiava obchodné styky. Teraz cítia, že nemusia venovať veľkú pozornosť ľudským právam, lebo môžu obchodovať a pracovať s krajinami, ktorým na tom nezáleží. Preto je podľa mňa ešte dôležitejšie, aby sme sa snažili o chránenie týchto noriem a aby sme, ako už bolo povedané, nezvyšovali objem obchodu s krajinami s dlhými záznamami o porušovaní ľudských práv, ale aby sme urobili všetko pre podporu krajín snažiacich sa o dodržiavanie ľudských práv a pre podporu demokratov vzdorujúcich nedemokratickým silám.

  Tunne Kelam , autor. – Vážený pán predsedajúci, situácia iránskych občanov utláčaných diktatúrou teheránskych mulahov je alarmujúca a od roku 2005 sa vo všetkých oblastiach zhoršuje. Preto naliehavo žiadam Komisiu, aby naďalej monitorovala tamojšiu situáciu v oblasti ľudských práv a ešte v prvom polroku nám predložila podrobnú správu.

Dnes protestujeme proti obťažovaniu nositeľky Nobelovej ceny Širin Ebadiovej a jej Strediska na ochranu ľudských práv. Veľakrát sme počuli otázku o výsledku takýchto protestov. Mali by sme ju položiť aj Rade a Komisii.

Iránsky režim predstavuje potenciálne najväčšiu hrozbu pre svetový mier a zásady právneho štátu. V najbližšej budúcnosti sa Irán s najväčšou pravdepodobnosťou stane vlastníkom jadrových hlavíc, pretože už má rakety, ktoré ich ponesú. Irán je aj veľkým vývozcom terorizmu, napríklad do Iraku, a podporuje hnutia Hizbaláh a Hamas.

EÚ zároveň stále dúfa, že túto diktatúru presvedčí kompromismi a až donedávna pomáhala teroristickému režimu v Iráne zväzovať ruky hlavnej demokratickej opozícii tým, že ju označila za teroristickú organizáciu.

Potrebujeme teda jasný a pevný postoj k otázke ľudských práv a situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne musíme postaviť do popredia všetkých stykov s Iránom.

  Erik Meijer, autor. – (NL) Vážený pán predsedajúci, pán Matsakis má pravdu. Prenasledovanie Širin Ebadiovej nie je ojedinelý prípad. Medzi kritikmi iránskeho režimu mala roky privilegovanú pozíciu. Existencia ich Strediska na ochranu ľudských práv vyvolala dojem, že situácia v Iráne nie je až taká zlá.

Väčšina obetí iránskeho teokratického režimu nie je známa. Odlišné politické stanoviská, protesty diskriminovaných etnických alebo náboženských menšín, homosexuálov a zápas proti znevýhodnenému postaveniu žien sú dôvody pre uväznenie alebo zavraždenie. Mnohé veci, ktoré v Európe považujeme za samozrejmé, môžu mať v Iráne cenu života. Niektoré obete sa na výstrahu vešajú na vysoké žeriavy v prítomnosti davu ľudí.

Napriek tomu sa vonkajší svet, Európu nevynímajúc, príliš nezaujíma o túto alarmujúcu situáciu a spôsob, ako ju ukončiť. Pozornosť medzinárodného spoločenstva sa sústreďuje na iné veci. Medzinárodné spoločenstvo by síce uvítalo obmedzenie vojenskej sily Iránu a zastavenie využívania jadrovej energie, dôležitosť však prisudzuje najmä plynulým dodávkam ropy a udržaniu a/alebo rozšíreniu dobrých obchodných vzťahov.

V dôsledku toho bol Irán pod stálou hrozbou vojny, pričom sa nevyjadrovala kritika nedostatku ľudských práv. Vedie to dokonca k situácii, kedy sa spolupráca s iránskym režimom kupuje za neustále pridávanie hlavných opozičných skupín v exile na zoznam teroristických organizácií. Musíme ukončiť túto bizarnú situáciu, v ktorej po každom súdnom rozhodnutí o nelegálnom pridávaní na zoznam teroristických organizácií vydá Rada v mene Európskej únie nové, identické rozhodnutie.

Na rozdiel od väčšiny obetí prenasledovania v Iráne je Širin Ebadiová medzinárodne známa a uznávaná. Štatút nositeľky Nobelovej ceny jej zatiaľ v obmedzenej miere poskytuje slobodu. Skutočnosť, že tento štatút sa blíži ku koncu, poukazuje na potrebu medzinárodnej podpory pre skupiny túžiace po zmene.

  Bernd Posselt, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, moja kancelária v Mníchove sa nachádza na ulici, na ktorej býva veľa kresťanských Arménov z Iránu. Sú členmi jednej z najstarších kresťanských komunít na svete a zároveň patriotickými Peržanmi. To je dôkazom pradávnej tradície tolerancie v Iráne/Perzii voči iným vierovyznaniam a voči mnohým národom tvoriacim túto veľkú ríšu.

Súčasná netolerantná vláda režimu mulahov je v príkrom protiklade s duchom Iránu/Perzie. Popiera najlepšie a najvznešenejšie tradície jednej z najstarších krajín na svete. V záujme Iráncov a ich budúcnosti preto musíme jednoznačnejšie odsúdiť toto zneužívanie.

Pani Širin Ebadiová, ktorá s veľkým osobným rizikom odsúdila toto zneužívanie, za čo dostala Nobelovu cenu, v mene etnických a náboženských komunít naďalej odsudzuje zneužívanie. Nemôžeme tolerovať strašné a ohavné prenasledovanie pani Ebadiovej. Potrebuje našu spolupatričnosť. Preto vyzývam české predsedníctvo Rady, aby uplatnilo svoju dobrú politiku v oblasti ľudských práv aj v tomto prípade.

  Józef Pinior, v mene skupiny PSE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, rád by som vás upozornil na neprítomnosť zástupcu českého predsedníctva počas tejto rozpravy. Veľmi ma to mrzí, lebo Česká republika je dedičom demokratických tradícií zápasu za ľudské práva v celej strednej a východnej Európe. Opakujem, že neúčasť zástupcu českého predsedníctva na tejto rozprave je veľmi poľutovaniahodná, keďže iné predsedníctva Rady, napríklad nemecké predsedníctvo, vždy poslali svojho zástupcu.

Dnes diskutujeme o ľudských právach v Iráne, dôležitej krajine Blízkeho východu a krajine s rozhodujúcim vplyvom na politickú situáciu v regióne. Iránsku vládu by to malo ešte viac zaväzovať k absolútnemu dodržiavaniu ľudských práv a medzinárodných noriem v oblasti humanitárneho práva.

Obhajujeme nositeľku Nobelovej ceny Širin Ebadiovú a staviame sa proti nedávnemu konaniu úradov a proti vládnej kampani, ktorej zámerom bolo obrátenie verejnej mienky proti Širin Ebadiovej. Rád by som tiež upriamil vašu pozornosť na ďalšie zatýkanie univerzitných študentov v meste Širaz. Tento týždeň počas zasadnutia Parlamentu v Štrasburgu (12. januára, aby som bol presný) bolo zatknutých ďalších šesť osôb. Musíme brániť nezávislosť študentského hnutia v Iráne. Chcel by som vás upozorniť aj na prenasledovanie a obťažovanie lekárov podieľajúcich sa na výskume AIDS.

Vážený pán komisár, v tomto prípade je možný iba jediný záver: Európska komisia a aj celá Európska únia musia naďalej monitorovať situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne.

  Leopold Józef Rutowicz, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, v Iráne, kde veľká časť spoločnosti podporuje zásady fundamentalizmu, čelia všetky aktivity demokratických inštitúcií, založených na odlišných kultúrnych vnemoch, veľkému odporu a netolerancii. Toto je druh príkladov, ktorý nám Irán poskytuje.

Politici, ktorí sú v Iráne pri moci, síce v záujme zlepšenia svojho imidžu preberajú záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, každodenná realita je však iná. Prípad nositeľky Nobelovej ceny a riaditeľky Strediska na ochranu ľudských práv Širin Ebadiovej nám môže poslúžiť ako príklad. Prenasledovanie jej činností je dôsledkom slabosti vládnucej triedy, ktorá sa v strachu o svoje postavenie bojí skrotiť fundamentalistov podieľajúcich sa na protidemokratických aktivitách. Podporujeme toto uznesenie. Myslím, že v tejto oblasti treba podniknúť razantnejšie kroky.

  Alexandru Nazare (PPE-DE). – (RO) Irán poskytuje pravdepodobne najmenej zdokumentované prípady porušovania ľudských práv v medzinárodnom spoločenstve. Momentálne nič nenasvedčuje tomu, že by sa situácia zlepšovala. Z tohto hľadiska je prenasledovanie Širin Ebadiovej veľmi vážnou záležitosťou, čo platí aj o spomínanej situácii šiestich študentov.

Je povzbudzujúce, že niekoľko politických skupín podnietilo podanie niekoľkých návrhov na túto tému. Verím však, že návrh uznesenia predložený Európskou ľudovou stranou oveľa lepšie spĺňa náš záväzok o ochrane ľudských práv. Ako občan krajiny, ktorá nedávno zažila totalitný režim aj slobodu prejavu zaručenú demokratickým režimom, musím sympatizovať s touto dámou bojujúcou za ľudské práva a som si istý, že sa táto záležitosť bude zvažovať.

Táto konštruktívna kritika môže byť iba prínosom vo vzťahoch Európskej únie a Iránu.

  Paulo Casaca (PSE). – (PT) Rád by som podporil toto uznesenie a najmä postoj všetkých priateľov slobodného Iránu ako je pán Matsakis a iní, ktorí zdôraznili, že hlavným problémom je politika robenia ústupkov iránskemu režimu. Podľa tejto politiky sú ropa a obchodné zmluvy dôležitejšie než zásady.

Zaradenie Organizácie mudžahedínov iránskeho ľudu na zoznam teroristických organizácií bol škandál od samého začiatku. Z mimoriadne závažného skutočného problému sa tak stala politika, ktorá sleduje presný opak – robí láskavosť tým, ktorí uplatňujú politiku teroru.

Z tohto dôvodu chcem dôrazne požiadať Radu, aby túto situáciu okamžite ukončila a odstránila Organizáciu mudžahedínov iránskeho ľudu zo zoznamu teroristických organizácií.

  Janusz Onyszkiewicz (ALDE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pán Zbigniew Brzeziński označuje oblúk nestability rozprestierajúci sa od Egypta po Pakistan za najväčšiu hrozbu pre globálnu stabilitu a vyhliadky globálneho rozvoja. Podľa neho je Irán hlavnou krajinou, akýmsi kľúčovým prvkom, v tomto oblúku. Ak nevyriešime problém Iránu, ak nezabezpečíme, aby sa stal predvídateľnou a demokratickou krajinou, bude veľmi ťažké rozmýšľať o vykorenení zla, o ktorom hovorí pán Brzeziński.

My však nemôžeme zaviesť demokraciu alebo stabilitu v Iráne, to je úloha pre samotných Iráncov. Myslím tým ľudí, ktorí žijú priamo v Iráne, ľudí ako je Širin Ebadiová, a Iráncov v emigrácii ako Miriam Rajaviová. Z tohto dôvodu je potrebné podporovať presne tieto demokratické hnutia a konečne uznať, že Organizácia mudžahedínov nie je teroristická organizácia.

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, iróniou osudu je situácia v Iráne podobná situácii v Gaze v čase zvolenia hnutia Hamas, teda ako keď si vládu volili občania.

Pre nás to predstavuje problém, keďže nevieme urobiť takmer nič. V Iráne sa niečo musí zmeniť. My sa iba môžeme vyjadriť pred celým svetom a posielať do Iránu správy odsudzujúce porušovanie ľudských práv a nedostatok demokracie, či sa im to páči alebo nie. Možno nám v tomto prípade slová poslúžia ako zbrane a zároveň pomôžu ľuďom v Iráne bojujúcim za skutočnú slobodu, ktorú sa im, dúfam, podarí dosiahnuť.

  Vladimír Špidla, člen Komisie. – (CS) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Európska komisia podrobne monitoruje vývoj situácie, ktorej čelí pani Širin Ebadiová a považuje hrozby adresované jej a jej kolegom po prehľadaní ich kancelárie v Teheráne dňa 29. decembra za neprijateľné. Prehľadanie kancelárie je posledným prípadom zo série zastrašovania pani Ebadiovej, ktoré zahŕňalo napríklad zatvorenie Strediska na ochranu ľudských práv v decembri, organizácie, ktorú Širin Ebadiová viedla.

Európska komisia preto plne podporuje francúzske predsedníctvo Rady Európskej únie, ktoré
22. a 31. decembra minulého roka predložilo dve vyhlásenia týkajúce sa prípadu pani Ebadiovej. Komisia zdôrazňuje najmä skutočnosť, že iránske úrady musia plniť svoje medzinárodné záväzky v oblasti dodržiavania ľudských práv, a najmä zaručiť právo na pokojné zhromažďovanie zakotvené v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach. Keďže Irán tento pakt podpísal a ratifikoval, musí povoliť opätovné otvorenie kancelárií Strediska na ochranu ľudských práv a poskytnúť mu právny štatút, ktorý už roky požaduje.

Rovnako ako v minulosti, využije Komisia aj v roku 2009 každú príležitosť na vyvíjanie tlaku na iránske úrady, aby poskytli pani Ebadiovej a iným obhajcom ľudských práv (fyzickým aj právnickým osobám) ochranu a dovolili im pokračovať v prevádzke v Iráne bez zasahovania do ich zákonnej činnosti.

Ako viete, otázky jadrovej energie a ľudských práv vo veľkej miere obmedzujú rozsah našej činnosti v Iráne. Komisia však bude v roku 2009 aj napriek tomu pokračovať v spolupráci v oblastiach spoločného záujmu, najmä v boji proti obchodovaniu s drogami. Podarilo sa nám udržať aj niekoľko programov na podporu ľudských práv a dobrej správy vecí verejných, napríklad projekt na podporu práv detí v spolupráci s organizáciou UNICEF a projekty na podporu reformy súdnictva.

Vykonávame aj iniciatívy zamerané na posilnenie spolupráce a výmenu v oblasti vzdelávania a kultúry, ako príklad môžem uviesť výmeny v rámci programu Erasmus Mundus, nedávnu návštevu niekoľkých iránskych novinárov v Bruseli alebo vysielanie televízneho programu v perzštine, ktoré by sa malo spustiť koncom tohto roka. Napriek tomu vieme, že ak sa situácia v oblasti dodržiavania ľudských práv v Iráne výrazne nezmení, naše vzťahy sa nebudú vyvíjať normálnym spôsobom.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Po skončení rozpráv pristúpime k hlasovaniu.

(1) Pozri zápisnicu.