Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 2. februára 2009 - Štrasburg

16. Dôsledky nedávnej plynovej krízy – Druhý strategický prieskum energetickej politiky – Výzva energetickej účinnosti prostredníctvom informačných a komunikačných technológií (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– vyhlásenie Komisie o dôsledkoch nedávnej plynovej krízy;

– správa o druhom strategickom prieskume energetickej politiky (A6-0013/2009), ktorú predkladá pani Laperrouzová v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (2008/2239(INI));

– otázka na ústne zodpovedanie (B6-0003/2009) pre Komisiu, ktorú predložil pán Remek v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku: Výzva energetickej účinnosti prostredníctvom informačných a komunikačných technológií (O-0115/2008).

  Andris Piebalgs, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, rád by som začal zablahoželaním Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a spravodajkyni, pani Laperrouzovej. Tvrdo pracovali na príprave tejto správy o bezpečnosti dodávok už na začiatku tohto februárového plenárneho zasadnutia v roku 2009. Keď na tom začala pracovať, nikto nemohol vedieť, či budeme mať plnú dodávku plynu z Ruska cez Ukrajinu, a práve preto si bezpečnosť dodávok celkom iste zaslúži viac pozornosti.

Pokiaľ ide o plynovú krízu, aká je súčasná situácia? Všetky stanovené objemy sa dostávajú do miest určenia, čo znamená, že väčšina spotrebiteľov má plnú dodávku plynu. Poľsku však stále chýba jedna dodávka plynu, ale pracujeme na tom. Je to neobyčajné z toho dôvodu, že sa plyn zásoboval prostredníctvom spoločnosti RosUkrEnergo, ktorá je v súčasnosti mimo tohto obchodu. Takisto pracujeme aj na úplnom obnovení dodávok plynu do všetkých častí Európskej únie, ktoré zasiahla táto kríza.

Keďže dohoda o dodávkach je na 10 rokov, môžeme očakávať, že bude slúžiť ako pevný základ, aby sa podobná situácia v budúcnosti už nezopakovala. Takisto by som chcel zdôrazniť, že všetky monitory dodávok plynu do EÚ sú stále na mieste, avšak očakávame, že v budúcnosti ich už nebudeme potrebovať. Napísal som svojm kolegom do Ruska a na Ukrajinu a spýtal sa ich, aký postup monitorovania by navrhovali pre budúcnosť, pretože podľa môjho názoru, ak dôverujeme dohode, ktorá je stabilná, potom žiadne monitorovanie nie je potrebné. Monitory tam však v súčasnosti sú.

Verím, že by sme nemali zaháľať, pokiaľ ide o túto problematiku tranzitu. Mali by sme naďalej spolupracovať s oboma stranami, na strane dodávok s Ruskom a na strane tranzitnej krajiny s Ukrajinou, a mali by sme skutočne zabezpečiť oddelenie dodávok plynu do Ukrajiny a tranzitných dodávok do Európskej únie. Okrem toho by sme mali zabezpečiť, aby boli tieto tranzitné dodávky finančne prospešné pre Ukrajinu, pričom by krajine mali prinášať zisk a poskytnúť jej tak potrebné hospodárske prínosy. Na tejto problematike budeme naďalej pracovať, ale v zásade možno povedať, že plynová kríza je zažehnaná.

Aké z toho plynie ponaučenie? Už som to predtým spomenul, ale ponaučením je, že EÚ je oveľa silnejšia, ako sme čakali. Je pravda, že v tejto zložitej situácii pracovali krajiny EÚ jedným hlasom prostredníctvom predsedníctva a podpory zo strany Komisie. Videli sme veľa dôkazov solidarity, keď členské krajiny pomáhali ostatným. Takisto sme si silne uvedomili, že vnútorný trh pracoval tam, kde mal. Veľmi ma potešila aj odhodlaná a koordinovaná odpoveď zo strany európskeho plynového priemyslu, ktorá predovšetkým preukázala spoločné stanovisko voči Gazpromu, ale na druhej strane vytvorila spoločný návrh, ktorý by mohol pomôcť v prípade, že medzi Ruskom a Ukrajinou neexistuje žiadna stála dohoda.

Aké slabé stránky sme odhalili? Prvou je nedostatočná infraštruktúra. To bolo celkom zrejmé, a čiastočne to bol aj dôvod, prečo nemohol trh fungovať. Cena plynu a trh s okamžitou dodávkou tovaru sa zatiaľ príliš nezvýšili, ale je to len kvôli tomu, že v niektorých častiach Európskej únie, kde bola dodávka plynu najpotrebnejšia, neexistovala iná dodatočná možnosť dodávky plynu.

V niektorých prípadoch mohla byť solidarita ešte výraznejšia. Boli sme svedkami aj takých prípadov, keď neexistovala dostatočná transparentnosť, a preto celkom iste potrebujeme silnejší koordinačný mechanizmus, aby sme mohli kríze čeliť.

V strategickom prieskume energetickej politiky navrhovanom Komisiou v novembri sa riešilo 5 oblastí, v ktorých pani Laperrouzová a Výbor pre priemysel, výskum a energetiku idú do podrobností a zjednodušujú ich. Medzi ne patrí: energetická účinnosť, používanie miestnych zdrojov (a rád by som poukázal na to, že za rok 2008 pochádzalo 43 % nastavených kapacít z veternej energie – je to najväčšia nastavená kapacita, pričom vietor je miestna energia), vonkajšie vzťahy, t. j. že pracujeme s našimi kolegami, mechanizmy na riešenie krízy a infraštruktúra.

Myslím si, že jedným dôležitým bodom, pri ktorom Komisia vynaloží ešte veľa úsilia, je výzva v tejto správe na konsolidáciu aktivít v rozličných oblastiach, pretože sme naozaj vyvinuli veľa aktivít týkajúcich sa uplatňovania energetického a klimatického balíka, technológií, vonkajších vzťahov a vnútorného trhu. Ale je veľmi dôležité vedieť, ako to všetko usporiadať a aké dodatočné kroky treba v prípade potreby podniknúť.

Zakončil by som jedným osobitým návrhom, ktorý vypracovala Komisia a ktorý sa vzťahuje na túto problematiku a takisto na všeobecnú hospodársku krízu, ktorej čelíme. Je súčasťou plánu na ozdravenie týkajúceho sa energie.

Navrhujeme použiť fondy na tri navrhované problematiky. 3,5 miliardy EUR je na infraštruktúru, avšak nie na podporu každého jedného projektu, ale na zvýšenie diverzifikácie dodávok plynu z juhu, západu a východu, a na snahu získať vyrovnanú a udržateľnú kombináciu zdrojov dodávok plynu.

Pokiaľ ide o elektrickú energiu, slabou stránkou je izolácia baltických krajín a Iberského polostrova.

Potom sú tu ďalšie dve problematiky, ktoré sa niekedy vnímajú ako luxus, ale podľa môjho názoru sú mimoriadne dôležité: pobrežný vietor, pričom je dôležité, aby sme mali verejnú podporu prebiehajúcich projektov, a zachytávanie a uskladnenie uhlíka. Sú úplne nevyhnutné pre celkové dosahovanie našich cieľov týkajúcich sa zmien klímy, ale takisto dodajú európskemu priemyslu potrebné oživenie na rozvoj technológií, ktoré by sa mohli použiť v budúcnosti.

Takže sa pozeráme na prepojenú bezpečnosť dodávok, technologické ciele a takisto aj na ciele európskeho ozdravenia. Verím, že toto je ten správny návrh. Objem prostriedkov nie je veľký, ale verím, že sú nasmerované tým správnym smerom a že verejnosť by mala byť zapojená do posilňovania bezpečnosti dodávok v Európskej únii.

  Anne Laperrouze, spravodajkyňa. − (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, našu rozpravu o druhom strategickom prieskume energetickej politiky samozrejme poznačila táto nová kríza medzi Ruskom a Ukrajinou týkajúca sa dodávok plynu. Táto kríza odhalila nedostatky, nestálosť prepojení a problém Európskej únie reagovať a hovoriť jedným hlasom.

Už po tretíkrát poukázala na potrebu spoločnej energetickej politiky. Musím však povedať, a naša pani komisárka na to práve poukázala, že sme práve svedkami pokroku a väčšej spolupráce a solidarity medzi členskými štátmi, a teda aj nádeje na riešenie, ktorým by sa dali zvládať tieto krízy.

Rada by som poďakovala poslancom, ktorí sa zaslúžili o obohatenie tejto správy, ktorú sme vypracovali veľmi rýchlo, keďže nás o tomto oznámení informovali v novembri. Nebudem dopodrobna vysvetľovať všetko, čo sme v tomto uznesení stanovili, ale namiesto toho radšej poukážem na to, aké odkazy ním chce Výbor pre priemysel, výskum a energetiku tlmočiť.

Kontext je takýto: klimatické obmedzenia sú prísnejšie, bezpečnosť dodávok Európskej únie ohrozujú čoraz vážnejšie a častejšie krízy, čím sa môže narušiť jej konkurencieschopnosť. To znamená, že potrebujeme inak zmýšľať o spotrebe a používaní energie v Európskej únii, inak zmýšľať o našich zdrojoch energie a zabezpečiť, aby sme mohli využívať tento podstatný zdroj pracovných miest, ktoré existujú v tomto energetickom odvetví a ktoré sú veľmi dôležité v kontexte hospodárskej krízy, ktorou teraz prechádzame.

Čo navrhujeme? Krátkodobo: podporu vízie energetického a klimatického balíka 3 x 20 do roku 2020, aby sa z neho stala európska energetická politika. Ide o spoločný postup na niekoľkých úrovniach – globálnej, európskej, vnútroštátnej a miestnej – čo znamená, že hlavnými prioritami, ktoré sme naznačili, sú, samozrejme, úspora energie, účinnosť energie a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, keďže potenciál Európskej únie v tejto oblasti je obrovský. Záväzným sa musí stať najmä cieľ 20 % energetickej účinnosti.

Po druhé bezpečnosť dodávok Európskej únie sa bude musieť zlepšiť pomocou investícií do sietí a najmä do prepojení. Solidarita medzi členskými štátmi znamená, že siete musia zásobovať regióny, ktoré sú izolované a značne závislé od jedného dodávateľa. To takisto znamená, že sa bude musieť prepracovať smernica o bezpečnosti dodávok plynu, aby sa z nej mohol stať nástroj európskeho krízového manažmentu. Zlepšenie bezpečnosti dodávok takisto znamená posilnenie a štruktúrovanie dialógu s tranzitnými a producentskými krajinami. Tieto vzťahy vzájomnej energetickej závislosti sa musia zlepšiť, a to najmä vzťahy s Ruskom a s krajinami stredozemskej oblasti.

Po tretie existencia vnútorného trhu je kľúčovým faktorom z hľadiska bezpečnosti dodávok. Ako sa však môže členský štát zásobovať cez iný členský štát, ak existujú len slabé, prípadne vôbec žiadne prepojenia?

Po štvrté potrebujeme určiť osvedčené postupy na medzinárodnej úrovni. V tejto súvislosti posilnime našu výmenu informácií s Japonskom a Spojenými štátmi, najmä Kaliforniou, ale nenamýšľajme si: naše vzťahy s týmito krajinami s veľkou spotrebou energie sa zakladajú na spolupráci a na konkurencii, najmä pokiaľ ide o energetické technológie.

Potom je tu dlhodobé hľadisko, ktoré je veľmi dôležité. Úlohou je predvídať budúcnosť dodávok energie v Európskej únii. Približne tak do roku 2010 – 2020 by sme mali byť schopní vypracovať plán scenára pre dodávky Európskej únie v roku 2050. Aby to bolo možné, musia sa stanoviť ambiciózne ciele vzhľadom na boj proti zmene klímy. Náš výbor navrhuje zníženie emisií CO2 o 60 až 80 %, pričom v budúcnosti možno minimálne o 80 %, zvýšenie energetickej účinnosti o 35 % a 60-percentný podiel obnoviteľných energií do roku 2050.

Náš Parlament vyzýva, aby sa v tomto pláne počítalo s rozvojom podielu rozličných energetických zdrojov, aby sa tak investície mohli plánovať v závislosti od výroby, prepojení, výskumu a vývoja.

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku v kombinácii zdrojov energie na rok 2050 potvrdil podiel jadrovej energie, ako aj ďalších zdrojov energie, napríklad obnoviteľných energií, a takisto aj želanie rozvíjať prostriedky uskladnenia energie a používať solárnu energiu, ktorá je nekonečným zdrojom.

  Vladimír Remek, autor. − (CS) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, text otázky pre Komisiu, ktorá sa týka riešenia problémov energetickej účinnosti pomocou informačných a komunikačných technológií (IKT), už máte k dispozícii, a tak mi dovoľte pridať pár poznámok. Chcem sa poďakovať za úsilie všetkým tieňovým spravodajcom aj ostatným poslancom, ktorí prispeli mnohými podnetmi do konečnej verzie uznesenia, ktoré vyjadruje otázku pre Komisiu. Nakoniec sa podarilo nájsť kompromisné riešenie pre takmer 90 navrhovaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a Výbor pre priemysel, výskum a energetiku tento dokument jednohlasne prijal.

V našich snahách o zvyšovanie energetickej účinnosti prostredníctvom IKT sme zatiaľ len na začiatku. Možno sa nám na jeseň minulého roka zdalo, že pripravujeme predovšetkým hodnotenie a stratégiu pre budúcnosť. Udalosti posledných týždňov nás však postavili pred nové skutočnosti. Finančná kríza a už spomenuté prerušenie dodávok plynu do niektorých členských štátov EÚ nastolili potrebu prijať všetky dostupné kroky na riešenie energetických problémov v čo najkratšej dobe. Rovnako sa to vzťahuje aj na potrebu už spomenutého zlepšenia energetickej účinnosti (efektívneho využívania energie) pri čo najširšom uplatnení IKT. Je viac ako zrejmé, že sa nám bez rozumného a, rád by som zdôraznil, premysleného a čo najrozmanitejšieho uplatňovania týchto technológií nepodarí znižovať spotrebu energie ani obmedzovať nepriaznivé následky zmeny klímy.

Pomocou špecializovaných pracovísk, výskumných ústavov, predstaviteľov významných odvetví priemyslu a orgánov štátnej správy v členských štátoch EÚ sme sa pokúsili zmapovať situáciu týkajúcu sa využívania IKT pre lepšie hodnotenie energie. Nemali by sme pripustiť, aby bola akákoľvek snaha znižovať dopyt po energiách v protiklade s ambíciami EÚ zachovať si konkurencieschopnosť a trvalú udržateľnosť rozvoja hospodárstva. Rozhodne nemôžeme isť extrémnou cestou „ušetríme, nech to stojí, čo to stojí“.

Je pravda, že znižovanie dopytu po energii je jedným z najefektívnejších prostriedkov na obmedzovanie emisií skleníkových plynov. Týkajú sa nás však aj také pojmy, ako sú inteligentné siete, inteligentné budovy a účinnejšie meranie spotreby energie. Hovoríme o uplatňovaní IKT v doprave a stavebníctve, o obmedzovaní pohybu tovaru, účinnejších osvetľovacích systémoch a o takých riešeniach, ako sú nanotechnológie a pod. Skrátka, ťažko nájdeme sektor, v ktorom by sa pomocou rozvoja IKT nedala zlepšiť energetická účinnosť. Pri príprave dokumentu sme len potvrdili, že všetky naše snahy pri riešení otázky spotreby elektrickej energie v EÚ sú tesne prepojené a vzájomne závislé. V dôsledku toho sa podpora, ktorú sme my ako Európsky parlament dali projektu Galileo, prejaví v účinnej doprave, pohybe tovaru a osôb a pod.

Rád by som poukázal na to, že v EÚ už máme viac než len jeden príklad úspešného uplatňovania IKT pri účinnejšom využívaní energie. Je dobré, že sa medzi verejnosťou všeobecne hovorí o potrebe publikovať tieto príklady v záujme pozitívnej motivácie. V podstate vieme, čo musíme urobiť. Ide len o to prejsť od slov ku konkrétnym činom. Inak nám občania v členských štátoch prestanú dôverovať. Bohužiaľ, už teraz sme pre mnohých skôr byrokratickým debatným klubom ako inštitúciou, ktorá im je schopná pomáhať prekonávať prekážky a zlepšovať život.

Tieto slová sa bez výnimky takisto vzťahujú aj na celkovú energetickú politiku, ktorej sa venuje správa pani kolegyne Laperrouzovej. Bol som tieňovým spravodajcom dokumentu o druhom strategickom prieskume tejto politiky a chcel by som pani Laperrouzovej poďakovať za vynikajúcu prácu pri dosahovaní kompromisného riešenia pre túto správu. Výsledok je reálnejší a presvedčivejší, ako bol pôvodný text. Ako sa dalo čakať, s blížiacimi sa voľbami do EP sa začína prejavovať určitý stupeň populizmu nasmerovaného na voličov. Objavujú sa veľké ambície, ktoré ľudia radi počujú. Avšak ich splnenie je častokrát za hranicami reality. Áno, všetci by sme chceli uspokojiť dopyt po energii výhradne pomocou obnoviteľných zdrojov. To by bolo ideálne. Osobne však vyzývam k realizmu. Podobne je to aj so snahou pretlačiť do dokumentu obrovské zníženie emisií o 80 % do roku 2050, namiesto reálnejších 50 až 80 %.

Znovu sa takisto opakujú pokusy odporcov jadrovej energie vyčleniť tento bezemisný a pre Európu životne dôležitý zdroj z celkových energetických zdrojov. Každému, kto sa nechce len pripojiť k módnej vlne a využívať strach z jadrovej energie, musí byť dokonale jasné, že sa bez nej jednoducho nezaobídeme. Budeme musieť investovať aj do novej generácie jadrových elektrární, do bezpečného skladovania, opätovného využívania paliva a do jadrového štiepenia. Považujem za rozumné, že správa nakoniec v podstate podporuje zahrnutie jadrovej energie do celkových energetických zdrojov. Nakoniec je podľa môjho názoru dôležitá snaha o lepšie prepojenie energetických sietí napríklad s pobaltskými štátmi. Tieto štáty sme roky nechávali v kaši a len sa im sľubovalo. Oceňujem takisto, že sme sa znovu vrátili k myšlienke lepšej koordinácie využívania rozvodných sietí, možno aj pomocou akéhosi centrálneho kontrolného systému.

  Viviane Reding, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi najskôr poďakovať pánovi Remekovi a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku za ich usilovnú prácu na téme, ktorá je mimoriadne dôležitá, keďže je pravda, že vďaka IKT môžeme významne prispieť v boji proti problémom týkajúcim sa zmeny klímy a k dosiahnutiu 20 % zníženia spotreby a emisií uhlíka.

Je to obrovská výzva, ako vieme, dá sa to však prekonať a môžeme to dosiahnuť, len ak vieme, ako používať IKT. Z tohto dôvodu Komisia iba nehovorí, ale koná nasledujúcim spôsobom.

Po prvé, pracovali sme na oznámení o komplexnej stratégii pre IKT, aby sme riešili naše energetické a klimatické problémy. Túto stratégiu bude sprevádzať odporúčanie, v ktorom stanovíme úlohy, ciele a časové harmonogramy pre činnosti v odvetví IKT, činnosti zainteresovaných strán a členských štátov. Tieto činnosti majú za cieľ urýchliť prijatie IKT ako aktivátora, ktorým dokážeme zvládnuť dopyt našich domácností, podnikov a spoločnosti všeobecne po energiách.

A teraz, na akej úrovni? Samozrejme, že najskôr na úrovni samotných produktov IKT. Ich uhlíková stopa je maximálne dôležitá a viem, že priemysel na tom pracuje. Dúfame, že sa táto práca dosiahne pomocou investícií do výskumu.

Druhou úrovňou sú IKT ako aktivátor celoplošne a vo všetkých odvetviach hospodárskej činnosti. Potrebujeme stimuly, aby sme zmenili správanie, ako povedala pani spravodajkyňa – „penser autrement“, ale stane sa tak, len ak vlády, správne orgány, podniky a občania pochopia, aký potenciál úspor tu existuje. To znamená, že musíme zhodnotiť to, čo máme teraz a čo robíme lepšie. Ak to nezhodnotíme, nebudeme mať výsledky a práve preto potrebujeme východiskový bod, na základe ktorého budeme môcť porovnať zlepšenia.

Problém hodnotenia a kvantifikácie bude jadrom nášho návrhu.

Ďalšou podstatou tohto návrhu je spôsob, ako postupujeme od výsledkov výskumu k inováciám a praktickým úspechom. Samozrejme, začali sme s výskumom. Programy Komisie týkajúce sa financovania výskumného a technologického rozvoja majú za cieľ využiť tento potenciál aj v systémoch a infraštruktúre služieb.

Najvýznamnejšie výsledky sa očakávajú v oblastiach, ako sú distribúcia elektriny, stavebníctvo, dopravná logistika a osvetlenie. Pani spravodajkyňa má pravdu: v týchto projektoch potrebujete medziodvetvovú účasť. A aj preto sme zriadili projekty medziodvetvového výskumu a veľmi úzko spolupracovali s priemyslom, aby sme skrátili obdobie medzi výskumom a vývojom a inováciami. Je to aj dôvod, prečo sme v našich inovačných programoch podporili preukazovanie a potvrdenie nových riešení a technológií v skutočnom svete s cieľom maximalizovať ich fungovanie.

Redukovanie uhlíkovej stopy vo výrobkoch IKT tvorí takisto súčasť tohto výskumu. Pokiaľ ide o financovanie, doposiaľ sme do tejto iniciatívy investovali viac ako 4 miliardy EUR. V pláne obnovy, ktorý navrhla Komisia, patria medzi prioritné body programu verejno-súkromné partnerstvá vo výskume a vývoji spolu s jednou z troch iniciatív, ktoré navrhujeme, a to konkrétne energeticky účinné stavebníctvo, čo je oblasť, v ktorej, samozrejme, IKT zohrajú rozhodujúcu úlohu.

Jedným z pilotných projektov, ktoré sa teraz plánujú spustiť, je inteligentný dopravný systém. Už sme veľa investovali do inteligentných systémov umiestnených vo vozidle a teraz robíme ďalší krok, ktorým je vzťah medzi vozidlom a cestou a dopravnými značkami. Súhlasím s pani spravodajkyňou, že bude veľmi dôležité vytvoriť náš vlastný satelitný program, aby sme boli účinnejší v tejto záležitosti.

  Giorgos Dimitrakopoulos, spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. − (EL) Vážená pani predsedajúca, chcel by som zablahoželať pani Laperrouzovej a poďakovať jej za spoluprácu, ktorá bola pre nás užitočná počas celého obdobia. V mene Výboru pre zahraničné veci vám predložím hlavné myšlienky niektorých základných návrhov, ktoré sme predložili pani Laperrouzovej.

Po prvé, mala by existovať spoločná európska zahraničná politika v oblasti energetiky, pričom dôraz by sa mal klásť na bezpečnosť zdrojov energie a ich prepravných trás. V časoch, keď sa boj zameriava na zdroje energie, všetci chápeme dôležitosť tohto návrhu.

Po druhé, musíme prehĺbiť naše vzťahy s ostatnými krajinami, hlavne s krajinami produkujúcimi energiu, ale takisto aj s krajinami, cez ktoré vedú trasy pre zdroje energie, inými slovami s tranzitnými krajinami.

Po tretie, potrebujeme novú generáciu záväzných doložiek týkajúcich sa vzájomnej energetickej závislosti. Tieto doložky sú mimoriadne dôležité najmä v rokovaniach, ktoré vedieme s inými krajinami, a keďže ide o aktuálnu otázku, napríklad najmä v rokovaniach, ktoré vedieme s Ruskom o novej dohode, ktorou by sa nahradila dohoda z roku 1997.

Spomínali sme boj o zdroje energie, čo je dôležitá problematika, ktorá nás dohnala k tomu, že teraz rozlišujeme medzi zdrojmi energie a trasami, cez ktoré sa k nám energia dostáva. V súčasnosti máme veľa dôležitých projektov. Rád by som spomenul plynovod South Stream, plynovod TGI (Turecko – Grécko – Taliansko), plynovod Nabucco a musím, samozrejme, spomenúť kaspickú oblasť, keďže o nej diskutujeme pri mnohých príležitostiach. Mám tu mapu Kaspického mora a som presvedčený, že ak sa pozrieme na Kaspické more, musíme sa pozrieť na všetky strany vrátane Azerbajdžanu a Turkménska. O tejto problematike by sme mali zajtra alebo pozajtra diskutovať v Európskom parlamente. Chcel by som vám však len pripomenúť dôležitosť Turkménska a takisto, samozrejme, Iránu.

  Romana Jordan Cizelj, v mene skupiny PPE-DE. – (SL) Energia je jednou zo základných, životne nevyhnutných potrieb. Ľudstvo však už pred istým časom prestali uspokojovať len základné životné podmienky. Takisto sa usilujeme dosiahnuť určitý sociálny rozvoj, ktorý by nám uľahčil náš život. Práve preto energetika drží krok s hospodárskymi trendmi danej spoločnosti.

Len nedávno sme sa však začali pozerať na prosperitu jednotlivca z holistickejšej perspektívy a už ju viac nemeriame len z hľadiska jeho kúpnej sily. Preto pokiaľ ide o energetiku potrebujeme nájsť správnu rovnováhu medzi bezpečnosťou a spoľahlivosťou dodávok, ochranou životného prostredia, bojom proti zmene klímy a konkurencieschopnosťou. Naša politická skupina podporuje všetky tieto tri ciele ako základný kameň spoločnej európskej energetickej politiky, a preto v tejto súvislosti vítame správu pani Laperrouzovej.

Zmena klímy a problémy, ktoré sme mali v januári s rozvodom ruského plynu do Európy, svedčia o dôležitosti diverzity, pokiaľ ide o spoločnú energetickú politiku. Európska únia musí zaviesť projekty, ktoré čím skôr posilnia našu energetickú infraštruktúru s cieľom uľahčiť dovoz dodávok energie rozličnými trasami. V tejto súvislosti sa potrebujeme ubezpečiť, že sme schopní dovážať plyn z rozličných tranzitných krajín aj z rozličných krajín, ktoré energiu vyvážajú. Realizácia projektu Nabucco je preto mimoriadne dôležitá.

Okrem toho potrebujeme obohatiť našu kombináciu zdrojov energie. V zásade potrebujeme zahrnúť vyšší pomer zdrojov energie, ktoré nemajú za následok emisie skleníkových plynov, a teda obnoviteľné zdroje energie a jadrovú energiu. Nemôžeme sa úplne otočiť chrbtom ani uhliu, ale musíme sa uistiť, že používame najlepšie možné technológie, ako napríklad tie, ktoré umožňujú zachytávanie a skladovanie uhlíka.

Rada by som zdôraznila, že účinné využívanie energie je našou prioritou. Početné štúdie však ukázali, že potrebujeme investovať naše finančné, intelektuálne a kreatívne schopnosti do výrobných a rozvodných kapacít. Dokonca aj pri všetkých spomenutých opatreniach nebudeme ešte určitý čas schopní znížiť závislosť od dovozu na nulu. S cieľom minimalizovať problémy týkajúce sa dovozu energie potrebujeme vytvoriť účinnú zahraničnú politiku v oblasti energetiky. Z tohto dôvodu by som bola rada, keby sa prijala Lisabonská zmluva, aby sa tak odstránili všetky inštitucionálne prekážky, ktoré by bránili vytváraniu zahraničných politík.

Narážam pri tom na Írsko, pričom očakávame, že írsky ľud tento problém vyrieši. Naše očakávania týkajúce sa spoločnej zahraničnej politiky v oblasti energetiky však budú realistickejšie, ak podnikneme konkrétne kroky v oblastiach, ktoré sme už zadefinovali ako súčasť spoločnej energetickej politiky. Som toho názoru, že by sme mali prijať tretí balík týkajúci sa liberalizácie plynu a elektriny ešte v tomto volebnom období spolu s jednotnými trhovými pravidlami pre celú Úniu.

Na záver mi dovoľte vyjadriť stanovisko k predloženým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Myslím si, že táto správa pani Laperrouzovej je dostatočne kvalitná na to, aby sme vylúčili potrebu akýchkoľvek podstatných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Dlhodobé ciele, ktoré splníme pomocou balíka 20 – 20 – 20 a ktoré podporila Európska rada aj Európsky parlament, by sa nemali meniť. Naša politická strana nepodporí žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa snažia znížiť diverzifikáciu zdrojov energie. Naopak, podporíme tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré majú za cieľ zvýšiť počet trás dodávok a zlepšiť energetickú bezpečnosť v Únii.

A nakoniec by som chcel zablahoželať spravodajkyni za vynikajúcu správu a poďakovať sa jej za spoluprácu.

  Mechtild Rothe, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážení komisári, dámy a páni, chcela by som vyjadriť vďaku pani spravodajkyni Anne Laperrouzovej za jej skutočne nápomocný spôsob, ktorým sme viedli naše rokovania. Dovoľte mi takisto poďakovať aj zamestnancom sekretariátov za ich neoceniteľný prínos.

Na pozadí nedávnej plynovej krízy sa mimoriadne dobre načasoval druhý strategický prieskum energetickej politiky. Bezpečnosť dodávok a solidarita medzi členskými štátmi musia byť v centre záujmu európskej energetickej politiky. Som pevne presvedčená, že by došlo k značnému zlepšeniu, ak by sa zodpovedala výzva na väčšiu diverzifikáciu plynových koridorov, ktorú obsahuje táto správa. Okrem toho musí Komisia do konca tohto roku predniesť návrh revízie smernice o dodávkach plynu z roku 2004 s cieľom začleniť do nej požiadavku záväzných a účinných pohotovostných plánov pre vnútroštátnu úroveň aj pre úroveň EÚ. 

Ako poslanci Socialistickej skupiny v Európskom parlamente prikladáme podstatnú dôležitosť povinnosti členských štátov EÚ obzvlášť dohliadať na najzraniteľnejších občanov spoločnosti, hlavne na tých, ktorí sú obeťou palivovej chudoby, dokonca aj v obvyklom období. Stále neexistujú dostatočné vnútroštátne stratégie na vyriešenie tohto problému. Preto moja skupina vypracovala dodatočný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom členské štáty vyzýva, aby sa naozaj vynasnažili riešiť tento problém.

Správa kladie mimoriadnu dôležitosť na úsporu energie a energetickú účinnosť. Najúčinnejším a najefektívnejším spôsobom, ako vylepšiť bezpečnosť dodávok je celkom jasné zvýšenie energetickej účinnosti a vytváranie úspor energie. Zároveň musíme mať ambiciózne a realistické ciele pre budúce dodávky energie v Európe. Som rada, že kráčame týmto smerom, napríklad aj vďaka výzve na dosiahnutie 60 % podielu obnoviteľných zdrojov v našej kombinácii zdrojov do konca roku 2050. Správa takisto zdôrazňuje osobitný význam týkajúci sa miestnych iniciatív pri hľadaní úspešnej klimatickej a energetickej politiky. Dohoda starostov zohráva v tejto súvislosti kľúčovú úlohu, ale je takisto dôležité podporovať aj iné, podobné prístupy, ako je napríklad myšlienka dohody ostrovov. Podstatné však je, že naše ciele sa len ťažko dosiahnu bez investícií do infraštruktúry energetických sietí a ďalšej liberalizácie vnútorného trhu. Potrebujeme fungujúci jednotný energetický trh so spravodlivou hospodárskou súťažou, so zaručeným voľným prístupom k sieťam a s rovnakými distribučnými právami pre všetkých výrobcov. V tejto súvislosti sú podstatné nasledujúce týždne. Potrebujeme vytvoriť a rozvinúť inteligentnú elektrickú sieť, ktorá by obsahovala kombinované elektrárne založené na IKT a decentralizovanú výrobu energie. To je jediný spôsob, ako sa môžu zdroje energie účinne nasmerovať do oblastí, v ktorých sú naozaj potrebné. Potrebujeme európsku „supersieť“, ktorá využíva a spája obrovský potenciál Severného mora, Baltického mora a stredomorskej oblasti.

Správa sa však nedá obhájiť, pokiaľ ide o výzvu, aby Komisia vypracovala osobitný plán jadrových investícií. Z tohto dôvodu moja skupina vypracovala pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý jasne zdôrazňuje náš spoločný záujem v oblasti jadrovej bezpečnosti. Zároveň zdôrazňuje, že otázka toho, či bude členský štát investovať do jadrovej energie, musí zostať výhradne na jeho zvrchovanom rozhodnutí. Môj osobný názor je, že jadrovú energiu nepotrebujeme.

PREDSEDÁ: PÁN SIWIEC
podpredseda

  Graham Watson, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, minuloročné preskúmanie energetickej politiky bolo vhodne načasované a gratulujem pani Anne Laperrouzovej za jej dôkladnú správu.

Spomínaná problematika je veľmi komplexná, ale možno ju stručne zhrnúť: Európa potrebuje energetickú politiku, ktorá nám dodá udržateľné, cenovo dostupné a bezpečné zdroje energie: udržateľné prostredníctvom prerušenia našej závislosti od fosílnych palív, ktoré dusia našu planétu, cenovo dostupné prostredníctvom zaručenia stabilných a reálnych nákladov pre spotrebiteľov a bezpečné prostredníctvom oslobodenia európskych občanov od závislosti od nespoľahlivých a monopolistických dodávateľov.

Tento piatok sa skupina komisárov stretne s premiérom Putinom a jeho ministrami. Energetika je takisto na programe, pričom by naša strana mala objasniť, že nebudeme tolerovať spor medzi Ruskom a Gruzínskom, ktorý sa uprostred zimy rozvinul do európskej plynovej krízy. Mali by sa požadovať záruky, ako aj varovania. Už sa to predtým stalo, ale nesmie sa to zopakovať.

Prišiel čas, aby Európa zásadne prehodnotila svoje dodávky energie. Tento názor zdieľajú poslanci všetkých skupín tohto Parlamentu, ktorí by sa mali zjednotiť v snahe uskutočniť túto úlohu. Práve preto tento týždeň zverejní pár z nás vrátane pána Hammersteina, ktorý bude hovoriť neskôr, brožúrku „Making the Green Energy Switch at a Time of Crisis” (Prechod na ekologickú energiu v čase krízy), na ktorej sa podieľali viaceré strany.

Som vďačný všetkým poslancom, ktorí prispeli svojimi nápadmi, a prekvapuje ma stupeň konsenzu, ktorý existuje. Tento Parlament má chuť pracovať rýchlo a spolupracovať pri hľadaní trvalého riešenia energetickej krízy v Európe. Musíme to využiť.

Jedným z možných plánov je vytvoriť novú energetickú éru, ktorá sa zakladá na niečom, čo sa nazýva supersieť alebo DESERTEC. Francúzske predsedníctvo to spomenulo ako možný operačný projekt novej Európskej únie pre Stredomorie. Viacerí poslanci vrátane páni Harmsovej nedávno navštívili južné Španielsko, aby videli technológiu v činnosti: solárna tepelná energia z južnej Afriky a z území bohatých na slnečné svetlo v južnej Európe dokáže vďaka energii zo slnka vytvoriť ekvivalent jedného a pol milióna barelov ropy na jeden kilometer štvorcový ročne. Táto energia prepravovaná prostredníctvom energeticky účinných, vysokonapäťových priamych prúdových káblov sa môže použiť v európskej supersieti, pričom bude zberať obnoviteľnú energiu z celej Európy – prílivovú energiu z pobrežných regiónov, veternú a vlnovú energiu z náveternej severozápadnej Európy a biomasu a geotermálnu energiu z miest, kde tieto zdroje prekvitajú.

Už teraz existujú náklady. Nemecké vzdušné a kozmické centrum odhaduje, že by to stálo 45 miliárd EUR, ale takisto tvrdí, že by tým spotrebitelia ušetrili oveľa viac vo forme znížených účtov za energiu počas nasledujúcich 35 rokov a že táto investícia by vytvorila tisícky pracovných miest.

Je to odvážny projekt energetickej budúcnosti, ktorý je udržateľný, cenovo dostupný a bezpečný. Toto je energetická budúcnosť, za ktorú musí Európa bojovať.

  Antonio Mussa, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som úprimne poďakovať pani Laperrouzovej za jej vynikajúcu prácu, s ktorou do veľkej miery súhlasím. Som však zmätený, pokiaľ ide o určité aspekty, možno pre nadmerné spoliehanie sa na hodnotenie Komisie.

Predovšetkým mám pocit, že predpovedaný trend v dopyte po plyne je obmedzujúci. Ak je to tak, bojím sa, že to bude mať negatívny vplyv na zdroje financovania projektov. Relevantné projekty sú vzhľadom na infraštruktúru v rôznom stupni rozvoja. Skôr, ako by sme pri vážnejšom prehliadnutí stredomorskej oblasti mali abstraktne zadefinovať poradie dôležitosti, bolo by namiesto toho vhodné ich znovu zhodnotiť, pokiaľ ide o čas rozvoja, finančnú štruktúru, dostupné dodávky a spojenie medzi verejnou podporou a súkromnými záväzkami.

Pani Laperrouzová ďalej odporúčala diverzifikáciu zdrojov a trás dodávok. Jedným príkladom je južný koridor. Pokiaľ ide o tieto otázky, myslím si, že je potrebný programový prístup rozdelený na fázy. V prípade Kaspického mora bude v prvej fáze skutočne dostupný len plyn z Azerbajdžanu. Prístup k iným krajinám sa uskutoční v druhej fáze, čím sa trh stane komplikovanejším, pokiaľ ide o politické, regulačné a infraštruktúrne podmienky. Návrh Komisie na rozvojovú spoluprácu v Kaspickom mori môže tieto problémy prekonať, ak sa k nemu popri iných úlohách pridá aj úloha umožniť rozvoj chýbajúcej infraštruktúry.

Predposledným aspektom je skutočnosť, že mechanizmy solidarity sú nepochybne základom energetických politík Únie aj vo vzťahu k Lisabonskej zmluve. Bolo by však pre uskutočniteľnosť týchto opatrení vhodné, aby sa okrem možných skreslení predišlo prehnane ťažkopádnym postupom.

Nakoniec sa zmienim o vonkajších vzťahoch. Okrem úlohy energetickej charty, ktorou sa rozšíril Výbor pre energetiku, je dôležitým cieľom tiež zahrnutie tranzitných krajín, ako aj oblasti obnoviteľnej energie.

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, napriek dobrej atmosfére, v ktorej sme pracovali na druhom strategickom prieskume energetickej politiky, ľutujem, že musím povedať, že sa nám nepodarilo dosiahnuť opravy návrhu Komisie, o ktorých som bola presvedčená, že sú nevyhnutné.

Podľa môjho názoru má názov „Strategický prieskum energetickej politiky“ silnú konotáciu budovania budúcnosti. Ak sa na tento prieskum pozrieme, musíme usúdiť, že je až priveľmi zakorenený v minulosti. V centre tohto strategického energetického plánu – a obávam sa, že to neopravuje ani správa pani Laperrouzovej – je stará kombinácia rôznych druhov energie, a to uhlia a jadrovej energie. Skutočne ide opäť o mimoriadne silné zameranie sa na jadrový pilier.

Uvažujem, pán komisár Piebalgs, čo sa stalo s návrhmi, ktoré ste nám predložili na začiatku tohto legislatívneho obdobia, keď ste nám povedali, že je potrebné dostať obrovské riziká spojené s jadrovou energiou pod kontrolu, že problém jadrového odpadu, financovania vyraďovania a všetky tieto otázky sa musia vyriešiť ešte skôr, ako Komisia urobí akýkoľvek pozitívny krok smerom k rozvoju jadrovej energie. Ani jedna z týchto problematík sa doteraz nevyriešila, no Komisia už teraz spúšťa túto projadrovú ofenzívu. Nezdá sa, že by vás prinajmenšom znepokojovala skutočnosť, že jeden z najväčších debaklov v histórii západoeurópskeho jadrového priemyslu sa koná teraz vo Fínsku, kde rozdiel sporu medzi fínskou elektrárňou a Arevou práve dosiahol 2,4 miliardy EUR v dôsledku prílišných dodatočných nákladov v Olkiluoto. Lámem si hlavu nad zmyslom tohto nového investičného nadšenia pre odvetvie, ktoré opäť raz vytvára podobný neporiadok, aj napriek tomu, že celé desaťročia prijímalo verejné investície zďaleka prevyšujúce objem určený pre všetky ostatné odvetvia. Veľmi rada by som vedela, či toto všetko naozaj myslíte vážne alebo či povrázky poťahuje niekto iný.

Podľa môjho názoru je kombinácia uhlia a jadrovej energie presne tou stratégiou, ktorá dohnala energetickú politiku Európskej únie do slepej uličky. Už som povedala dosť o jadrovej energii, ale zbytočné používanie fosílnych palív, čomu sa prieskum vôbec nevenoval, takisto prispelo k súčasnej klimatickej katastrofe. Nevyhnutné úpravy tejto zastaranej stratégie minulosti sa však v tomto prieskume neuskutočnili.

Pri rokovaniach o správe pani Laperrouzovej stanovila moja skupina jasné priority. Je úplne samozrejmé, že jadrová energia nebola jednou z nich, ale snažili sme sa zaviesť skutočné zmeny aj do ďalších oblastí. Chceli sme, aby bol cieľ 20 % zníženia spotreby primárnej energie konečne záväzný. To sa nestalo. Očakávame realistický návrh rozvoja „supersiete“, inými slovami siete, ktorá musí byť schopná zahrnúť skutočne veľké kapacity do vytvárania energie z obnoviteľných zdrojov energie v Severnom mori, v iných pobrežných oblastiach alebo južných púštnych regiónoch. V správe ani v návrhu Komisie sa však nič podobné neobjavilo.

Takisto sme presvedčení, že bolo obrovskou chybou vynechať celú oblasť dopravy z tohto strategického plánovacieho procesu týkajúceho sa energetiky, keďže rovnako ako vy sa aj my chceme zbaviť závislosti od ropy. Vy ste rozhodli o tom, že záležitosť dopravy by sa mala riešiť osobitne, ale podľa nášho názoru táto otázka by mala byť jedným z kľúčových, hlavných bodov strategického energetického plánovania.

Diverzifikácia dodávok plynu je veľmi dobrá a je to, samozrejme, niečo, čomu by sme sa mali venovať, ale zároveň by sme mali vynaložiť všetko úsilie, aby sme raz a navždy zabezpečili, aby sa tento plyn používal efektívne. Inak sa nakoniec s diverzifikáciou nikam nedostaneme.

Minulý týždeň mnou otriasla správa, že sa v pláne obnovy Európskej komisie znovu preskúmajú všetky tieto strategické deformácie a prijíma sa rovnaký spiatočnícky prístup ako v tomto strategickom prieskume energetickej politiky. V mene svojej skupiny musím povedať, že nepodporíme správu pani Laperrouzovej ani strategický prieskum energetickej politiky a že sa pokúsime obhájiť prípad udržateľnosti a zdravého rozumu v kontexte plánu obnovy.

  Esko Seppänen, v mene skupiny GUE/NGL. – (FI) Vážený pán predsedajúci, vážení komisári, solidarita je krásne slovo. Vo všeobecnosti patrí do slovnej zásoby ľavice. Nemali by sme vyzývať na solidaritu len v mene politiky proti Gazpromu a proti Rusku, ale takisto preto, aby sme zabránili všeobecnej energetickej chudobe. Aj chudobní ľudia potrebujú energiu vo forme elektriny či vykurovania.

Hlavným problémom európskej energetickej stratégie je, že sa nebudovala od základov, ale je zakorenená v geografii, histórii a energetickom hospodárstve každej jednej krajiny. Keby existovala spoločná stratégia s harmonizovanými štruktúrami, znamenalo by to, že by existovali víťazi a porazení. Sú tu krajiny, ktoré sú nútené opustiť svoje vyskúšané a otestované štruktúry v mene solidarity. Toto však nie je solidarita.

Harmonizácia elektrických sietí takisto znamená harmonizáciu cien elektriny. V praxi sa to nedá robiť odvolaním sa na najnižšie ceny, ale na nejaké priemerné ceny. V tom prípade tu budú porazení: krajiny s lacnou elektrinou. Takisto budú musieť peniaze použité v rozpočte EÚ na financovanie plynovodov platiť krajiny, ktoré ich nepoužívajú.

Pani Laperrouzová má pravdu, keď tvrdí, že investície do sietí majú vynaložiť členské štáty alebo ich spoločnosti a nie EÚ. EÚ nemôže byť operátorom pre ropu, plyn či elektrické siete a veľké sumy rozpočtových fondov EÚ by sa nemali používať na podporu investícií do sietí.

Ako to už spomenula pani Harmsová, aj naša skupina by chcela navyše každého upozorniť na problémy, o ktorých sa vie, že sú spojené s využívaním jadrovej energie. Kým na jednej strane znižujeme emisie oxidu uhličitého, na druhej strane narastá objem plutónia.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Správa pani Laperrouzovej sa zaoberala dôležitými otázkami týkajúcimi sa dodávok energie, ktorým v súčasnosti čelí Európska únia. Nedávny plynový konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou nezanechal Európsku úniu v žiadnom prípade bez zranenia. Správa uvádza niekoľko politických postupov pre európsky energetický trh, ktoré by mohli obmedziť zraniteľnosť Európskej únie v prípade ďalšieho konfliktu. Som za väčšiu rôznorodosť zdrojov energie a partnerských krajín, z ktorých EÚ dováža energiu, inými slovami za diverzifikáciu dodávky energie. Plynový konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou znovu poukázal na naliehavosť tohto problému a ja úprimne dúfam, že sa projekt Nabucco, aby som uviedol jeden príklad, v najbližšej budúcnosti uskutoční.

Táto túžba osobitne znamená, že Európska únia a členské štáty sa potrebujú ešte viac zamerať na regionálnu integráciu. V súčasnosti sú siete viacerých členských štátov stále príliš izolované, a preto príliš závislé od dovozu z tretích krajín. Vytvorenie nových spojení medzi energetickými sieťami členských štátov takisto umožní efektívnejšie fungovanie vnútorného trhu.

Aby sa naďalej zlepšovalo fungovanie vnútorného trhu musí nastať úplné oddelenie vlastníctva výrobných spoločností a sieťových spoločností. Toto je najlepším spôsobom ako pôsobiť proti asymetrickému otvoreniu trhu.

Niekoľko členských štátov sa medzitým snažilo o opätovné spustenie jadrových elektrární, ktoré boli zatvorené v rámci dohôd s Európskou úniou. Toto sa nezdá byť tou najlepšou voľbou. Investovanie do väčšieho počtu cezhraničných spojení by z dlhodobého hľadiska účinnejšie znížilo závislosť od jednej alebo viacerých tretích krajín.

Ďalším dôležitým politickým postupom v správe, s ktorým plne súhlasím, je zvyšovanie energetickej účinnosti a zvyšovanie podielu udržateľnej energie. Členské štáty však majú rozdielne názory na otázku, či jadrová energia zohráva úlohu pri znižovaní emisií CO2. Ide predovšetkým o záležitosť, o ktorej musia rozhodnúť skôr členské štáty než EÚ. Privítali by sme v tomto väčšiu zrozumiteľnosť v správe. Dúfame, že sa toto v procese pozmeňovania a doplňovania opraví.

  Desislav Chukolov (NI). – (BG) Vážené dámy a páni, doteraz som si všimol, ako veľmi domnele a abstraktne sa v tomto Parlamente rozhoduje o tom, čo je pre Európu najlepšie, ale poslali ma sem bulharskí voliči, a preto sa viac zaujímam o to, čo je najlepšie pre moju rodnú krajinu, Bulharsko.

Pre nás, patriotov z „Ataky“, je energetická nezávislosť pre Bulharsko hlavnou prioritou. Počas „ rozhovorov“, ktoré my nazývame „príkazy EÚ“, od nás požadovali zatvoriť reaktory 1, 2, 3 a 4 jadrovej elektrárne Kozloduj.

Chcem vám pripomenúť, a ak neviete, potom si to zapamätajte, že tieto bloky prešli všetkými kontrolami a vyhlásili sa za úplne bezpečné. Na začiatku roku 2007 položil môj kolega Dimitar Stoyanov Európskej komisii otázku, či existovala požiadavka zatvoriť všetky tieto bloky, aby mohlo byť Bulharsko prijaté do EÚ. Ako sa ukázalo, takáto požiadavka zo strany Európskej komisie neexistovala. Pán Günter Verheugen však klamal a povedal bulharskému parlamentu, že takáto požiadavka existovala.

Pred niekoľkými dňami čelilo Bulharsko mimoriadne závažnej energetickej kríze. Podľa článku 36 prístupovej zmluvy máme právo začať znovu aktivovať túto jadrovú elektráreň. To je naše právo, a preto moji kolegovia v bulharskom parlamente prišli s návrhom zákona na znovu aktivovanie blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj, ktoré sú momentálne zatvorené.

Spolu s mojimi kolegami v Európskom parlamente, Dimitarom Stojanovom a Slavim Binevom, som predložil písomné vyhlásenie 0005/2009, v ktorom som žiadal o znovu aktiváciu týchto reaktorov s cieľom získať energetickú nezávislosť Bulharska.

Na záver, vám chcem povedať, že Európa bude silná, keď každý jednotlivý členský štát bude silný a bude mať svoju vlastnú energetickú nezávislosť. Toto je jediná cesta, ak chceme pracovať pre našich voličov a pre našich občanov.

  Gunnar Hökmark (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, keď diskutujeme o strategickom prieskume energetickej politiky, myslím si, že je dôležité poukázať na niektoré riziká, do ktorých sa rútime. Nie sú to riziká neistej dodávky energie so všetkými problémami, ktoré sú s tým spojené, ale je to aj skutočnosť, že sme vystavení politickému tlaku režimov, ktoré používajú dodávky energie ako spôsob ovplyvňovania iných vlád. V dôsledku toho existuje tiež riziko rozdrobenia Európskej únie, keď sa členské štáty rozdelia podľa svojich rozdielnych záujmov, a tým podkopú jej spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Myslím si, že je dobré vidieť, že politiky, ktoré potrebujeme na riešenie zmien klímy, sa veľmi podobajú na politiky potrebné na posilnenie našej energetickej bezpečnosti. Znižovanie používania fosílnych palív znamená nižšiu závislosť od nespoľahlivých dodávateľov. Zvýšená dodávka z ostatných zdrojov energie znamená klesajúci dopyt po fosílnych palivách, nižšie ceny pre európskych občanov a v neposlednom rade aj znížené peňažné toky pre svetové ropné režimy.

Má to obrovské bezpečnostné dôsledky, ktoré musíme zvažovať, keď diskutujeme o budúcej energetickej stratégii Európskej únie. Myslím si, že niektoré časti ľahko zapadnú na svoje miesto, keď budeme mať túto perspektívu. Potrebujeme väčší vnútorný trh v Európskej únii, pretože v skutočnosti je to jediná záruka solidarity medzi členskými štátmi. To znamená, že potrebujeme pracovať viac na cezhraničných spojeniach a mať lepšiu rozvodnú sieť, ktorá by zväzovala členské štáty spolu, čím by sa zväzoval aj trh.

Potrebujeme vyvíjať viac biopalív. Nesúhlasím s tými, ktorí tvrdia, že tu existuje riziko. V Európe, ako aj v ďalších častiach sveta je možné zväčšiť územie, ktoré používame. Dokonca aj malé prispievanie biopalivami má za následok nižšiu závislosť od fosílnych palív a zmenu ceny.

Musím takisto zdôrazniť problematiku jadrovej energie. Niekedy si myslím, že je to chúlostivá otázka, pretože je to jeden z najväčších možných prispievateľov, vďaka ktorému má Európska únia schopnosť znížiť emisie oxidu uhličitého dnes aj v budúcnosti. Rád by som touto poznámkou skončil. Ak sa pokúsime spojiť všetky tieto zložky, budeme mať príležitosť vytvoriť nielen silnejšiu energetickú politiku, ale takisto aj silnejšiu bezpečnostnú politiku.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Energetická politika je a stále bude pre EÚ prioritou. Plynová kríza túto zimu, keď boli zaznamenané extrémne nízke teploty, opäť poukázala na závislosť Európskej únie a jej členských štátov od tradičných dodávateľov plynu. „Zjednotení v rozmanitosti“ je mottom Európskej únie. Dúfam, že táto plynová kríza nás všetkých spojí, aby sme navrhli spoločnú energetickú politiku.

Rozvoj projektu Nabucco a výstavba terminálu LPG v Constanci, významnom prístave Čierneho mora, spolu s prepojeniami vnútroštátnej infraštruktúry elektrickej energie sú všetko opatrenia, ktoré môžu pomôcť k zvýšeniu bezpečnosti dodávok energie a posilniť schopnosť EÚ ponúknuť solidaritu členským štátom postihnutým energetickou krízou.

Vyzývam Komisiu a členské štáty, aby investovali do modernizácie európskej energetickej siete, čím sa posilní energetická účinnosť a výroba energie z obnoviteľných zdrojov. Takisto nalieham na Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili financovanie opatrení zameraných na zníženie znečisťovania spôsobeného zariadeniami spaľujúcimi uhlie. V súčasnej krízovej situácii sú členské štáty nútené zamerať väčšiu pozornosť na stanovovanie svojich priorít a strategických smerníc pre rozvoj.

Čo sa týka energetickej účinnosti, EÚ môže dosiahnuť rýchle výsledky pri cenovo dostupných nákladoch v boji proti zmene klímy. Podporovanie existujúcej energetickej hospodárnosti budov a pasívnych budov, ako aj používanie informačných a komunikačných technológií na zníženie spotreby energie a zvýšenie energetickej účinnosti prostredníctvom zavádzania inteligentných meracích prístrojov a automatických systémov vo veľkom sú strategickými usmerneniami pre rozvoj, do ktorého musí Európa investovať.

Takisto nalieham na Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili financovanie opatrení zameraných na zníženie znečisťovania spôsobeného zariadeniami spaľujúcimi uhlie. V súčasnej hospodárskej kríze sú členské štáty nútené zamerať väčšiu pozornosť na stanovovanie svojich priorít a strategických usmernení pre rozvoj. Do roku 2020 musí EÚ zvýšiť energetickú účinnosť o 35 % a znížiť spotrebu primárnej energie o 20 %. Vyzývam Komisiu a členské štáty, aby podporovali a financovali výskumné projekty zamerané na zvyšovanie energetickej účinnosti.

Vážený pán komisár, nalieham na Európsku komisiu, Európsku investičnú banku a členské štáty, aby vytvorili európsky fond pre energetickú účinnosť a obnoviteľné energie s cieľom zabezpečiť, aby sa zozbieral potrebný verejný a súkromný kapitál na zavedenie projektov energetickej účinnosti, na ktorých sa v súčasnosti pracuje v rámci celej Európskej únie. V neposlednom rade chcem spomenúť odvetvie dopravy, hlavné odvetvie, v ktorom sa používa ropa. Myslím si, že teraz potrebujeme prijať na európskej úrovni niektoré vysoko ambiciózne strednodobé až dokonca dlhodobé ciele do roku 2020, ktoré sa týkajú energetickej účinnosti vozidiel. Takisto povzbudzujem členské štáty, aby inteligentným spôsobom navrhli dopravné politiky pre tovar a pre pohyb ľudí, najmä v mestských oblastiach. V neposlednom rade, inteligentná doprava je jedným zo strategických usmernení pre rozvoj dopravy.

  Lena Ek (ALDE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, všetci vieme, že európsky energetický trh má problémy. V súčasnosti dovážame takmer 50 % a ak nič neurobíme, o 10 rokov to bude 70 %. Nami produkovaná energia sa častokrát vyrába spôsobom, ktorý poškodzuje naše životné prostredie a vytvára skleníkový efekt. Spôsobom, ktorý poškodí naše zdravie, hospodárstvo a stabilitu nielen v našej časti sveta, ale takisto aj v mnohých ďalších častiach sveta.

Energia, ktorú máme v Európe, sa musí distribuovať prostredníctvom rozvodnej siete, ktorá je zastaraná a ktorá nebola obnovovaná alebo dobre udržiavaná. Máme tiež blízkych susedov a konflikty týkajúce sa otázok energie, ktoré sú mimoriadne znepokojujúce. V poslednom roku sme pri viacerých príležitostiach v tomto Parlamente hovorili o našich vzťahoch s Ruskom a je absolútne neprijateľné urobiť z energetickej krízy novoročnú tradíciu a dostať obyčajných ľudí do takej situácie, keď starí ľudia mrznú na smrť, nemocnice sa musia zatvoriť a priemysel zastavuje prevádzku. To je absolútne neprijateľné.

Ďalšou absolútne neprijateľnou vecou je to, čo sa Rusko a Gazprom snažia robiť s plynovodom Nord Stream, hlavne ich bezohľadné pošliapanie švédskych právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia a európskych právnych predpisov vzťahujúcich sa na ochranu Baltského mora, a to napriek skutočnosti, že toto vnútrozemské more už má neuveriteľne veľa obrovských oblastí neživého dna. To je absolútne neprijateľné.

Budeme potrebovať všetky zdroje energie, všetky nové technológie a inovácie, všetok výskum a všetky počítačové schopnosti, ktoré máme, aby sme mohli čeliť všetkým týmto rozličným problémom. Nariadenia predložené Komisiou vrátane finančného balíka sú veľmi dobré, ale naši občania stále čakajú, kým sa vlády odvážia urobiť rozhodnutie o energetickej solidarite a o rozdelení obrovských štátnych monopolov. Tieto monopoly sa nezaoberajú len výrobou energie, ale takisto aj jej distribúciou, čím sa občania a podniky, malé podniky, ako aj veľké odvetvia, dostávajú do neprijateľnej situácie.

Myslím si, že spravodajkyňa, pani Laperrouzová, vypracovala mimoriadne dobrú správu. Takisto si myslím, že návrh Komisie v týchto oblastiach je veľmi dobrý a dúfam, že v tejto záležitosti prijmeme rozhodnutie čo najskôr. Ďakujem.

  Eugenijus Maldeikis (UEN). – (LT) Hlavným ponaučením z tejto plynovej krízy je obrovská zraniteľnosť energetického systému Európy a veľmi veľké riziko týkajúce sa dodávok energie. Toto riziko pretrváva, keďže dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom je jednorazovou dohodu a táto situácia sa bude nepochybne opakovať. Bilaterálne energetické otázky zostávajú v zásade nevyriešené nielen medzi Ruskom a Ukrajinou, ale aj medzi Ukrajinou a Európskou úniou a medzi Európskou úniou a Ruskom, a to hlavne kvôli tomu, že neexistuje spoločný energetický operačný systém pre EÚ, Ukrajinu a Rusko. Doteraz neexistujú žiadne zabezpečenia ani záruky, tieto sa ešte len musia vypracovať. Rád by som zdôraznil, že závislosť od dodávky plynu a od používania plynu dramaticky rastie, a dokonca porastie ešte viac, keď sa zatvoria jadrové elektrárne v Litve, Bulharsku a na Slovensku. Toto poukazuje na to, že riziko pretrváva a možno sa zvyšuje.

Máme veľmi jasnú dlhodobú energetickú stratégiu pre Európsku úniu ako celok. Viedli sme o nej veľmi zapálené rozpravy. Hovorí sa o dlhodobých opatreniach. Podľa môjho názoru najslabším článkom je naša krátkodobá až strednodobá energetická politika. Neprešla testom reality a ukázala to plynová kríza. Rád by som vyzval Komisiu, aby prešetrila takýto scenár, ktorý sa, bohužiaľ, neskúmal z rozličných iných právnych a politických príčin. Aké by boli náklady, prínosy a následky dočasného predĺženia prevádzky jadrových elektrární v Bulharsku, na Slovensku a v Litve, čím by sa v tejto situácii zásadne posilnila energetická bezpečnosť v týchto krajinách, ako aj v Európe ako celku? Navyše zoči voči podmienkam dlhodobej a neurčitej hospodárskej krízy by sa tým umožnilo účinnejšie využívanie zdrojov a podstatne by sa znížilo zaťaženie našich obyvateľov a podnikateľského sektora v dôsledku krízy.

  Claude Turmes (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pokiaľ ide o stratégiu energetickej bezpečnosti a správu pani Laperrouzovej, myslím si, že majú spoločné jedno. Ani návrh Komisie ani správa pani Laperrouzovej nestanovujú žiadne priority. Sú akýmsi mišmašom všetkého, za čo v Komisii alebo Parlamente lobovali nátlakové skupiny. Pokiaľ si nestanovíme priority, nikdy peniaze múdro nerozdelíme.

V skutočnosti je priorita každému jasná. Musíme začať s energetickou účinnosťou v budovách, vozidlách, chladničkách a pod. Nie je nič lacnejšie a nič, čo by mohlo vytvoriť viac pracovných miest. Po druhé tu máme obnoviteľnú energiu. Keď tvrdíme, že 60 % celkovej kombinácie zdrojov energie by malo do roku 2050 pochádzať z obnoviteľných zdrojov, znamená to, že minimálne 90 % našej elektrickej energie by malo pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Táto úroveň 90 % výroby elektrickej energie z obnoviteľných energetických zdrojov sa istotne dosiahne oveľa skoršie pred rokom 2050, pretože sme už prijali smernicu, ktorá stanovuje cieľ 35 % do roku 2020. Ak dokážeme dosiahnuť 35 % zelenej elektriny do roku 2020, pričom súčasný východiskový bod je 15 %, budeme schopní dosiahnuť 60 % alebo viac už v roku 2030.

Po tretie, je tu plyn, ktorý nám pomôže v núdzi. Ako je to možné? Teraz investujeme miliardy do plynovodov, pričom sa má spotreba plynu v Európe znižovať. Práve o tomto píšete vo svojom dokumente, pán Piebalgs, a dá sa to čítať aj medzi riadkami v správe pani Laperrouzovej.

Takže máme účinnosť, obnoviteľné zdroje a plyn a okrem toho chcete investovať 1,3 miliardy EUR do zachytávania a skladovania uhlíka (CCS). Kde tu pri tom všetkom zostal priestor na slepú lojalitu voči jadrovej energii?

Musím povedať, pán komisár, že dokonca ani nedokážete správne spočítavať. Ak si vyberieme účinnosť a obnoviteľnú energiu a budeme pokračovať v aspoň spolovice rozumnej plynovej politike a ak budeme naozaj musieť investovať o trochu viac do CCS, nebudeme potrebovať jadrovú energiu. Nemusíme podstupovať toto riziko. Len sa pozrite na fakty!

Pokiaľ ide o plán hospodárskej obnovy, musím povedať, že som na Komisiu naozaj nahnevaný. Ani cent na energetickú účinnosť! Ani cent na partnerstvá miest! Pán komisár, 10. februára sa na vaše pozvanie stretnú v Bruseli zástupcovia 300 miestnych orgánov v Európe. Čo im povieme: že kabinet pána Barrosa minulý týždeň od pondelka do stredy znížil rozpočet na partnerstvá miest o 500 miliónov EUR? Považujem to za protirečivé a úplne nesprávne. Skutočnosť je taká, že potrebujeme mestá a obce za partnerov v novej energetickej politike. Ani cent na solárnu energiu, ani cent na biomasu! Inými slovami, navrhujeme plán hospodárskej obnovy, v ktorom dávame tri a pol miliardy oligarchii energetických gigantov a ani jediné euro partnerom, ktorých si potrebujeme získať pre zmenu na zelenú energiu.

  Miloslav Ransdorf (GUE/NGL). – (CS) Ďakujem, budem stručný. Rád by som sa pozrel na dva aspekty, o ktorých sa myslím zatiaľ nehovorilo, najmä na skutočnosť, že v Európe potrebujeme integrovaný energetický systém, ktorý prepojí jednotlivé druhy energií a ktorý bude prepájať jednotlivé siete takým spôsobom, aby bolo možné nahradiť prípadné výpadky. Nedávna plynová kríza nám ukázala, že je to mimoriadne dôležitá úloha. Druhá vec je, že potrebujeme prepojiť tieto energetické siete s podobnými sieťami v iných oblastiach, ako sú dopravné a komunikačné siete, aby medzi nimi existovala určitá symetria. Tak tomu zatiaľ nie je a ja si myslím, že bližší pohľad ukáže, že tu súvislosti existujú. Rád by som povedal, že práve úloha sietí je veľmi dôležitá pre budúce formovanie Európy a že tieto siete sú pre súdržnosť Európy oveľa dôležitejšie ako byrokracia, ktorá nám utešene rastie ako v Bruseli, tak aj v členských štátoch. Myslím si, že Európska únia bude v budúcnosti akýmsi náhrdelníkom navlečeným na nite týchto sietí.

  Sergej Kozlík (NI). – (SK) Súčasná finančná kríza sa premieta do krízy hospodárskej. Nadväzne vzhľadom na nedostatok dostupných úverov hrozia krízy energetická a potravinová. Pre zachovanie aspoň terajšej úrovne produkcie energií bude potrebné do roku 2030 celosvetovo investovať do rekonštrukcie a otvárania nových ložísk ropy a plynu, ako aj do výroby a rozvodov energií všetkého druhu cca 26 biliónov amerických dolárov.

Zároveň bude potrebné toky ropy, plynu a elektrickej energie integrovať tak, aby sa vytvoril účinný a výrazne diverzifikovaný systém. Ten musí napomôcť preklenúť dôsledky lokálnych politických stretov, ale aj dôsledky prípadných živelných udalostí a umožniť funkčné zásobovanie energiami v celoeurópskom kontexte. Slovenská republika mala možnosť v uplynulých týždňoch na vlastnej koži zakúsiť zložitosť situácie, keď v dôsledku konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom rad dní neprišiel na Slovensko ani kubík plynu. Skúsenosť Slovenska, ale aj ďalších európskych krajín ukázala, že je treba razantne podporiť priority Európskej únie zamerané na prepájanie a integrované riešenie izolovaných energetických trhov v Európe.

Nemôžem si však odpustiť poznámku, že ako chybné a neprezieravé sa v súčasnej situácii ukazuje vynútené a predčasné odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Tieto spĺňali všetky kritéria pre bezpečnú prevádzku. Ich odstavenie si v prístupovej zmluve politicky vynútila Európska komisia ako daň za vstup Slovenska do Európskej únie. Uvedené rozhodnutie nepochybne oslabilo energetickú dostatočnosť nielen Slovenska, ale aj Európskej únie.

  Nikolaos Vakalis (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, boj proti zmene klímy a potreba energetickej bezpečnosti a posilnenia konkurencieschopnosti nášho hospodárstva nás vedú po ceste tretej priemyselnej revolúcie do éry, v ktorej sami odvykneme od minerálnych palív.

Je to skutočná revolúcia, ktorá so sebou prináša obrovské štrukturálne zmeny výrobného a spotrebného modelu a nakoniec aj zmenu nášho súčasného spôsobu života. Verím, že si ako Európska únia udržíme v tejto revolúcii globálne vedúce postavenie. Aby sa tak stalo, potrebujeme vynaložiť všetko naše úsilie, aby sme obmedzili energetickú náročnosť hospodárstva vo všetkých odvetviach. Jedným z nástrojov zlepšovania energetickej účinnosti je využívanie potenciálu informačných a komunikačných technológií (IKT). Na využitie týchto technológií potrebujeme značné stimuly, aby sme zvýšili energetickú účinnosť Európskej únie do roku 2020 o 20 % v rámci cieľa 20 – 20 – 20.

Návrh, ktorý nás vyzývajú o pár dní prijať a ktorý sa týka posilnenia energetickej účinnosti prostredníctvom IKT, kladie osobitný dôraz na výskum a vývoj priekopníckych technológií, ako sú nanotechnológie a fotonické technológie, ktoré majú veľký potenciál zlepšiť energetickú účinnosť. Dôraz sa takisto kladie aj na navrhovanie politík na posilnenie prijímania týchto technológií.

Takisto dáva významný podnet na ekologickejšie inovácie a podnikanie prostredníctvom skupiny opatrení a činností. Rád by som spomenul najmä ekologické verejné obstarávanie, ktoré agentúram verejného sektora umožní zohrávať vedúcu úlohu pri úspore energií prostredníctvom používania nových technologických aplikácií IKT.

Nakoniec sa v návrhu spomínajú podnety na inteligentné a integrované systémy riadenia energie v našich mestách a na inteligentné dopravné systémy riadenia s logickejším fungovaním na cestách a dopravnými systémami.

Hoci to nie je právny predpis, z toho, čo som povedal, je jasné, že tento návrh, o ktorom máme o pár dní hlasovať, je mimoriadne dôležitý, pretože vytvára z IKT v zásade jeden z hlavných ukazovateľov udržateľného rozvoja v Európskej únii. Preto vás vyzývam, aby ste ho o pár dní podporili pri hlasovaní.

  Hannes Swoboda (PSE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dúfam, že máme všetci jasno v tom, čo sú tu priority: energetická účinnosť, úspora energie a obnoviteľná energia. Napriek tomu nemôžeme obísť skutočnosť, že sa budeme musieť trápiť s našimi zásobami plynu ešte mnoho rokov. Takže, aké je ponaučenie z konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom a z krízy, ktorá vyplynula z tohto konfliktu? Podľa môjho názoru – a mrzí ma, že to musím povedať, pán komisár – sa mi zdá, že nebudeme lepšie alebo prinajmenšom nie oveľa lepšie pripravení, keď sa to stane nabudúce. Nedá sa ani povedať, že kríza je zažehnaná, videl som len malý náznak toho, že sa stratégia naozaj vyvíja alebo že by boli z tohto konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom vyvodené nejaké závery.

Niektorí členovia tohto Parlamentu si myslia, že by sme mali uzatvoriť bilaterálne dohody s Ukrajinou, ale mali by sme poukázať na to, že aj Ukrajina musí niesť prinajmenšom určitú vinu za nedávno vzniknutú situáciu. Ja sám by som bol len nerád závislý od sporu medzi pánom Juščenkom a pani Timošenkovou či pánom Janukovičom alebo kýmkoľvek iným. Ukrajina by mala celkom prirodzene radšej kúpiť plyn od Ruska, a potom ho predávať nám, samozrejme, s určitou prirážkou ako Turecko vo vzťahu k plynovodu Nabucco, ale k tomu sa vrátim neskôr. Ak teda chceme, aby bol náš plyn rovnako neistý ale drahší, mali by sme potom uzatvoriť dvojstrannú dohodu. Ale ak chceme nájsť skutočné riešenie, musíme vypracovať trojstrannú dohodu, ktorá by zahŕňala Rusko ako dodávateľa, Ukrajinu ako tranzitnú krajinu a nás, a v tejto súvislosti dospieť k dohode, najmä čo sa týka tranzitu a infraštruktúry. Nezachytil som nič zo strany Komisie, pokiaľ ide o túto problematiku alebo aké sú jej alternatívne návrhy.

Vzhľadom na investície do infraštruktúry, ak sa pozrieme na východ, hovoríme v zásade o troch plynovodoch: Nord Stream, South Stream a Nabucco. Nord Stream je dodávateľský plynovod na severe, rieši tranzitný problém, ale nezníži našu závislosť od Ruska. South Stream môže takisto vyriešiť tranzitný problém, ale ani ten nezníži našu závislosť od Ruska. Okrem toho, ak sa pozrieme na výšku potrebných nákladov, South Stream je v skutočnosti o niečo drahší ako Nabucco, prinajmenšom na základe viacerých štúdií, čo nám naznačuje, že potrebujeme masívne investovať do Nabucca. Keď zvážim, a toto som pri niekoľkých predchádzajúcich príležitostiach už spomínal, pán komisár, ako rýchlo vybudovali Spojené štáty ropovod PTCP a ako dlho to trvá nám, kým prevezmeme plynovod Nabucco, naozaj si myslím, že je poburujúce, ako málo Európa dosiahla: je to znak našej slabosti.

Potrebujeme urýchlene konať, nielen pokiaľ ide o Azerbajdžan či Turkménsko, o ktorých budeme zakrátko diskutovať, ale aj vo vzťahu k Iraku. Je naozaj veľkou chybou, že plyn sa tu jednoducho vypúšťa do vzduchu ako výfukové plyny, bez akéhokoľvek zváženia, ako by sa mohol previesť do plynovodu Nabucco. Chcel by som vás požiadať, pán komisár, aby ste urýchlene a jasne rokovali s Tureckom s cieľom zabezpečiť aj ich súhlas v tejto záležitosti. Samozrejme budeme takisto musieť presvedčiť Cyprus, aby skončil s blokovaním kapitoly o energetike: to, že trvajú na tom, že nemôžeme ani len viesť rokovanie o tejto kapitole, dokazuje nedostatočnú solidaritu, pretože to celkom prirodzene spôsobuje ťažkosti v prípade Turecka. Prikyvujete, pán komisár. Vidím, že sa v tomto plne zhodujeme.

Prejdem nakoniec k jadrovej energii. V tomto Parlamente existuje na túto tému viacero veľmi rozdielnych názorov. Nanešťastie, ani ja nemôžem hlasovať v prospech správy pani Laperrouzovej, napríklad aj preto, že je v tejto súvislosti príliš jednostranná.

Na tejto rozprave ma znepokojuje to, že vo Francúzsku máme nový vývoj, konkrétne redukciu jadrového odpadu, ale ak sa prizrieme bližšie, tento jadrový odpad je rádioaktívnejší. Toto nie je spôsob, ako riešiť problém, najmä pokiaľ ide o odpad. Potrebujeme vynaložiť oveľa viac energie a myslenia, aby sme vyriešili problém s odpadom a jeho likvidáciou.

  Konrad Szymański (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, energetická kríza odhalila slabosť Európskej únie. Stále máme problémy správne pochopiť politické otázky, ktoré sú dôsledkom tejto situácie. Žiarivým príkladom tejto chyby je návrh pani Angely Merkelovej, ktorá nám dnes po tretej energetickej kríze navrhuje naďalej posilňovať väzby s ruskými energetickými zdrojmi prostredníctvom budovania severných a južných plynovodov. V skutočnosti opak je pravdou. Táto kríza dokazuje, že by sme mali všetko staviť na budovanie nezávislej infraštruktúry, ktorá nás privedie k nezávislým zdrojom energetických nerastných surovín v Azerbajdžane a Turkménsku. Táto kríza dokazuje, že by sme mali vylúčiť severný plynovod zo zoznamu priorít Európskej komisie, aby sme sa tak vyhli ruskému monopolu v Európe. Vyriešenie energetického problému bude rozhodujúcim momentom celého integračného procesu. EÚ má šancu dokázať svoju efektívnosť a získať novú silu. Alebo môže ukázať svoju pasivitu a riskovať marginalizáciu.

  David Hammerstein (Verts/ALE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, rád by som hovoril o potrebe zlúčiť revolúciu informačných technológií informačnej spoločnosti s energetickou revolúciou, ktorá bola predmetom vynikajúceho uznesenia Parlamentu.

Potrebujeme inteligentné rozvodné elektrické siete, keďže tie súčasné sú zbytočné a zastarané. Potrebujeme spotrebu, ktorá sa riadi v súlade s výrobou.

Musíme mať inteligentné siete a inteligentné domy. Táto inteligentná spotreba sa dá dosiahnuť len prostredníctvom internetu a prepojením všetkých elektrických sietí s informáciami prichádzajúcimi z domov, tovární, budov atď.

Týmto spôsobom by sme mohli byť oveľa samostatnejší, oveľa nezávislejší. Európa by tak mohla prevziať vedúcu úlohu v tejto základnej svetovej problematike, aby tak nemuseli existovať desiatky zbytočných elektrární, ako je tomu dnes. Väčšina krajín vyrába trikrát viac energie, ako spotrebuje, keďže výroba sa orientuje na špičkovú spotrebu. Takto by tomu nebolo v prípade inteligentných rozvodných sietí. Inteligentné rozvodné siete by umožnili prispôsobovať spotrebu udržateľnej výrobe a existujúcim výrobným úrovniam.

Týmto spôsobom by sme mohli spolupracovať aj so susednými krajinami v oblasti Stredozemného mora. Potrebujeme rozsiahlu, čistú inteligentnú rozvodnú sieť, aby sme sa spojili s našimi susedmi na juhu, ktorí majú potenciál vyrábať solárnu energiu prostredníctvom vyspelých technológií a veľkých zariadení. Bola by to skvelá príležitosť na spoluprácu v oblasti transparentnosti technológií. Mohli by sme podporovať čistú budúcnosť pre nás všetkých.

  Jerzy Buzek (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, rád by som poďakoval pani spravodajkyni za jej prácu.

Dovoľte mi v niekoľkých bodoch reagovať na strategický prieskum energetickej politiky a problém nedávnej energetickej krízy, ktoré spolu úzko súvisia.

Po prvé: v našej správe, ktorá vyzýva členské štáty hovoriť jednotným európskym hlasom o energetických otázkach, sme jasne uviedli, že to, čo všetci Európania videli v uplynulých týždňoch, je realita, teda konkrétne to, že prerušovanie dodávok energie do členských štátov postihuje celú Európsku úniu. To je veľmi dôležité. Toto je základ európskej solidarity a základ na vytvorenie opatrení pre prípad núdze.

Po druhé: správa sa zmieňuje o technológii CCS, ktorá má potenciál plniť naše environmentálne ciele využitím energetického zdroja – uhlia – ktorý je v Európe vo veľkom dostupný. Rozvojom technológie CCS sa Európa môže stať svetovým lídrom v oblasti progresívnych technológií, čo prispeje našej celosvetovej konkurencieschopnosti a posilní naše hospodárstva. To isté platí aj o technológii splynovania uhlia, ktorá je veľmi dôležitá ako doplnkový zdroj dodávky plynu – to znamená diverzifikáciu dodávok plynu.

Po tretie: tento strategický dokument osobitne zdôrazňuje potrebu investícií do infraštruktúry dodávok energie. Infraštruktúrne projekty, ktoré získavajú podporu na úrovni EÚ, by mali v prvom rade prispieť k reálnej diverzifikácii zdrojov a spôsobu ich dodávok do členských štátov a do EÚ ako celku.

Investície na Ukrajine sa javia pre nás mimoriadne dôležité. Spoločne s našimi ukrajinskými partnermi by sme v budúcnosti mohli prebrať zodpovednosť za dodávky plynu na rusko-ukrajinskej hranici. Dôvod takého kroku z našej strany je veľmi jednoduchý. V zmysle energetických vzťahov spĺňa Ukrajina medzinárodné normy. Ratifikovala Zmluvu o energetickej charte, a preto hrá podľa transparentných pravidiel.

Po štvrté: náš strategický dokument do veľkej miery dopĺňa naše snahy o implementáciu tretieho energetického balíka. Čo to znamená? Znamená to funkčný vnútorný trh s energiami pre Európsku úniu, teda solidaritu a podporu z viacerých strán. Ukončime teda legislatívne postupy v nasledujúcich troch mesiacoch. Je to pre nás veľmi dôležité.

  Reino Paasilinna (PSE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, páni komisári, dámy a páni, máme za sebou históriu. Naše energetické siete boli napokon vybudované na plnenie potrieb v studenej vojne a v podobných politických okolnostiach. Teraz sa okolnosti zlepšili a sú ako-tak pozliepané, ale to nám spôsobilo problém, ku ktorému sa budeme musieť neskôr vrátiť.

Ako potreba energií dramaticky stúpala súčasne s obrovským hospodárskym rastom, tak sa menili i problémy súvisiace s cenou, zásobovaním a životným prostredím. Stali sa pre nás najväčšou úlohou. Keďže tieto problémy sú globálne, je zrejmé, že potrebujeme globálne riešenia. Preto je dôležité, aby sme zapojili Spojené štáty a rozvojové krajiny do spoločného energetického procesu. My ukážeme cestu, ale Spojené štáty musia nasledovať príklad Európy a musia nám stáť po boku.

Keďže energetické riešenia sú globálne, potrebujeme európsku energetickú diplomaciu a ja chápem, že komisár pre energetiku odviedol v tomto ohľade a v súvislosti s poslednou energetickou krízou kus práce. Potrebujeme energetickú diplomaciu z jednoduchého dôvodu, pretože ide o také dôležité otázky, ktoré vyvolali vojny v minulosti a môžu ich vyvolať aj v budúcnosti. A to je teda veľmi vážna záležitosť.

Tiež je zrejmé, že potrebujeme „energetický mix“ pozostávajúci z rôznych zdrojov energie, ktoré sú čo najrozmanitejšie, lebo to bude stabilizovať energetickú situáciu, a potom si príde na svoje energetická rôznorodosť každej krajiny aj Európy.

Šetrenie energiou je, samozrejme, významným riešením problému: je to najlacnejší a najúčinnejší spôsob. Na to potrebujeme niečo, čo dnes považujem za najdôležitejšiu vec, ktorá by sa mala urobiť: robiť energiu inteligentnou. Ak podstatne nezvýšime využitie inteligentných technológií, svoje ciele nedosiahneme. Našťastie boli inteligentné technológie vyvinuté práve v rovnakom čase. Ľudia a spoločnosti nevedia, koľko energie premrhajú bez inteligentných technológií. Informačné a komunikačné technológie (IKT) sú následne riešením, ktoré nám pomôže dosiahnuť ciele a udržať sa v poriadku. Pripomínajú nám našu márnotratnosť. Sú preto ako dobrý učiteľ, ale aj dobrá najatá sila, pretože inteligencia nie je potrebná iba pre systém, ale aj pre zariadenia, domácnosti a autá. Všade tam, kde existuje ľudská činnosť, je potrebná inteligencia na riadenie spotreby energie. V tejto súvislosti by som zvlášť zdôraznil význam sektora malých a stredných podnikov a inovácií, ktoré z neho vychádzajú, keďže tento sektor dokáže byť naozaj vynaliezavý. Potom nasleduje spoločenská dimenzia: finančná nedostupnosť energie a následne zamestnanosť súvisia s tým, čo bolo práve povedané.

Považujeme za zvláštne, že Ukrajina je tranzitnou krajinou. Ako povedal pán Swoboda, potrubia by mal zrejme spravovať niekto iný, napríklad trojstranný manažment, ktorého súčasťou by bola EÚ, a tým by problém zmizol.

PREDSEDÁ: PANI MORGANTINI
podpredsedníčka

  Fiona Hall (ALDE). - Vážená pani predsedajúca, vo všetkých diskusiách o energetickej kríze je jeden aspekt, ktorý moja kolegyňa Anne Laperrouzová spomína, no ktorému sa všeobecne nedostáva dostatok pozornosti. Hovoríme o energetickej účinnosti v súvislosti so zmenou klímy a s finančnou nedostupnosťou palív, ale energetická účinnosť má tiež obrovský strategický význam. Regulácia dopytu odoberá zaťaženie na strane dodávok a je podstatná kvôli dosiahnutiu energetickej nezávislosti v Európe. Chcem upozorniť na dve konkrétne veci v súvislosti s otázkou na ústne zodpovedanie o využití informačných a komunikačných technológií.

Po prvé sa obávam, že zavedenie inteligentných meračov nebude možné pri stupni záväzku, ktorý vyžaduje smernica o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách a ktorý žiada pani Morganová vo svojej správe. V niektorých krajinách sú dostupné digitálne displeje, ktoré ukazujú spotrebiteľom, koľko energie spotrebúvajú – čo je užitočné – ale naozaj inteligentný merač dokáže oveľa viac. Umožňuje obojsmernú komunikáciu, podrobnú analýzu spotrebiteľského dopytu a náležité meranie a platby za elektrinu pochádzajúcu z malých obnoviteľných zdrojov. Teraz potrebujeme inteligentné merače. Sú veľmi dôležité na to, aby sa budovy, ktoré sú spotrebiteľmi energie, pretransformovali na výrobcov čistej energie.

Po druhé, čo sa týka osvetlenia, verím, že sa čoskoro podujmeme na stiahnutie najmenej hospodárneho osvetlenia domácností z trhu, a je potrebné, aby sa to isté stalo s osvetlením kancelárskych priestorov a ulíc. Mali by sme sa už tešiť na ďalšie technologické kroky, medzi ktoré patrí aj širšie využitie inteligentných osvetľovacích sústav využívajúcich senzory, ktoré merajú pohyb a stupeň prirodzeného svetla tak, aby osvetlenie mohlo byť zredukované – alebo dokonca v prípade potreby vypnuté. Pri energeticky úspornom osvetlení nejde len o kompaktné žiarivky. Na rade je verejný sektor – a ten zahŕňa aj inštitúcie EÚ – aby sa ujal vedenia v používaní IKT na dosiahnutie energetickej účinnosti.

  Roberts Zīle (UEN). – (LV) Vážená pani predsedajúca, páni komisári, najskôr by som sa rád poďakoval pani Laperrouzovej za jej mimoriadne obsiahlu správu. Krízy vždy ponúkajú možnosť robiť dôležité rozhodnutia, ktoré môžu zásadne zmeniť naše hodnoty a našu politiku. Mám dôvod veriť, že nedávna plynová kríza otvorila politikom oči vo vzťahu k zraniteľnosti mnohých častí Európy v oblasti dodávok energie. Nie iba plán regenerácie a Druhé strategické preskúmanie energetickej politiky pripravené Komisiou, ale aj táto správa nám dávajú nádej na zjednotenie európskej energetickej politiky, a to prináša nádej, že izolované európske energetické ostrovy vrátane toho, ktorý tvoria pobaltské štáty, budú napokon odstránené. Ďalšie hľadisko sa vzťahuje na vývoj terminálov na skvapalnený zemný plyn. Tie by sa vskutku mohli stať alternatívou k dodávkam ruského plynu do mnohých oblastí, ale iba pod podmienkou, že vlády členských štátov odolajú tlaku a nevytvoria z nich doplnkové kapacity pre vývoz ruského plynu, ale budú slúžiť jedine ako dovozné terminály. Ďakujem.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán Piebalgs, pani Redingová, dámy a páni, teraz potrebujeme investície. Sme na pokraji energetickej a finančnej krízy. Musíme sa snažiť investovať čo najrýchlejšie a čo najlepšie, a preto nám nezostáva nič iné, len povedať „áno“ výstavbe nielen potrubí, ale aj lodí na prepravu LNG. Mali by sme ich vybudovať čo najrýchlejšie, čo by vytvorilo pracovné miesta a prispelo k plnej zamestnanosti v Európe.

Potrubia by si nemali navzájom konkurovať; výstavba každého nového potrubia je v každom prípade prospešná tak, ako aj výstavba terminálov LNG. Toto je dôležitá téma pre budúcnosť.

Predovšetkým musíme investovať do energetickej účinnosti, nie prostredníctvom štátneho financovania, ale skôr prostredníctvom daňových prázdnin. Ak by sme každému občanovi mohli prispieť sumou 10 000 EUR ročne, ktorou by mohli vykompenzovať daň, mohli by sme ihneď začať s investíciami do energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie. Čo sa týka toho druhého, progresívne odpisovanie, inými slovami okamžité zahrnutie nákladov do súvahy, by bolo zvlášť oceniteľným nástrojom. Ak by sme na to mohli stanoviť trojročný limit, bol by to pre nás všetkých veľký úspech. Mohli by sme lepšie pochopiť zamestnanosť a energetiku. V tejto súvislosti je na komisárovi Kovácsovi, aby vyvinul iniciatívu.

Jedným bodom, ktorý nás zvlášť znepokojuje na tomto programe je, celkom prirodzene, jadrový priemysel. Je veľmi dôležité, aby sme zabezpečili bezpečnosť jadrových elektrární, a to podľa našich najlepších schopností. Nemožno si postaviť latku privysoko. Celkom jednoducho, potrebujeme, aby ľudia dôverovali Európskej únii, že prijme primerané opatrenia, že sa uskutoční ďalší výskum bezpečnosti a že budú existovať právne záväzné podmienky, ktoré umožnia zatvorenie nebezpečných jadrových elektrární ihneď po nariadení súdu alebo regulačného orgánu. Ľudia v Európe majú právo na bezpečnosť v tejto oblasti tak, aby sme mohli vykročiť do budúcnosti, v ktorej nás výroba energie neohrozí a my budeme môcť pokojne spávať. Komisia môže k riešeniu tejto otázky výrazne prispieť.

Napokon však závisí od Rady a jej pracovnej skupiny pre jadrovú bezpečnosť, či dodržia svoje povinnosti a či sa blokovaním návrhov Európskeho parlamentu a Komisie nevydajú cestou, ktorú občania neocenia.

  Teresa Riera Madurell (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, páni komisári, nedávna situácia týkajúca sa Ruska a Ukrajiny a dodávok plynu jasne ukázala, že viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme diverzifikovať naše dodávky a zlepšiť spojenie medzi členskými štátmi a s výrobcami.

Návrhy Komisie sú namierené týmto smerom, ale v záujme väčšej účinnosti by tieto návrhy mali tiež zahŕňať, a rád som počul, keď to komisár dnes spomenul, potenciál južných oblastí nášho kontinentu a predovšetkým mojej krajiny, Španielska.

Španielsko je členským štátom s najväčšou diverzifikáciou dodávok, jednak pokiaľ ide o počet krajín – náš plyn sa dováža z 10 rôznych krajín – a jednak o rozsah formátov. Z tohto dôvodu je moja krajina výbornou dodávateľskou platformou pre Európsku úniu. Dodávky sa uskutočňujú jednak plynovodom z Alžírska a jednak vo forme skvapalneného zemného plynu v podobnom objeme, aký má Nabucco, ale pri nižších nákladoch a lepších dodacích lehotách. Táto platforma však v súčasnosti nemôže byť využitá zo strany Európskej únie pre nedostatočné spojenie s Francúzskom. Medgas, pán Piebalgs, musí byť prioritou pre Európsku úniu rovnako, ako konkrétne problémy našich ostrovných teritórií.

Ak Iberský poloostrov jasne trpí energetickou izoláciou, ostrovy ako Baleárske ostrovy, odkiaľ pochádzam, trpia raz toľko. Je to veľmi nespravodlivé pre obyvateľov týchto ostrovov, lebo my, ako Európania, máme rovnaké práva.

Úprimne žiadam, pán Piebalgs, aby ste pri rozhodovaní a stanovovaní priorít zvážili osobitnú situáciu ostrovných teritórií.

Nakoniec by som sa chcela poďakovať pani spravodajkyni za jej prácu.

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, komisár/komisárka, EÚ tvrdo pocítila, čo znamená prílišná závislosť od jedného dodávateľa energie. Občania niekoľkých členských štátov boli zasiahnutí vrtochmi Ruska vonkoncom neprijateľným spôsobom. Vieme, že Rusko je bezohľadné pri rokovaniach so svojimi susedmi, ale to, že Slováci a Bulhari sa v tuhej zime stali rukojemníkmi v spore medzi Ruskom a Ukrajinou bolo, dúfam, budíčkom pre nás všetkých vrátane nás tu v tomto Parlamente.

Ukrajina potrebuje podporu EÚ a výstavba plynovodu Nabucco pre dovoz plynu z Azerbajdžanu sa, popri inom, musí teraz začať. EÚ musí teraz preukázať schopnosť konať, presne tak, ako žiada pán Swoboda.

Vieme, že Rusko presadzuje výstavbu plynovodu Nord Stream v Baltskom mori. Tieto návrhy by mali byť zamietnuté. Baltské more je jedným z našich najcitlivejších kontinentálnych morí. Po zvážení vplyvov na životné prostredie a hospodárstvo by tento plynovod nemal viesť cez Baltské more. K tomu je tu ešte hľadisko bezpečnostnej politiky. Namiesto toho sa musí dôkladne preskúmať pozemná alternatíva. Európsky parlament vyjadril pochybnosti v tejto veci aj pri predošlej príležitosti.

Som rád, že správa podporuje názor, že jadrová energetika musí byť dôležitou súčasťou budúcej kombinácie energetických zdrojov EÚ. Ak chceme plniť požiadavky na zníženie emisií, ktoré obsahuje energetický balík, potrebujeme modernú európsku jadrovú energiu. Je dobré, že sme v Európskom parlamente o tom schopní diskutovať počas niekoľkých nadchádzajúcich dní.

  Dariusz Maciej Grabowski (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, páni komisári, je načase hovoriť bez obalu. Po prvé Európska únia nemá energetickú stratégiu. Táto skutočnosť podporuje napríklad Rusko, ktoré zaobchádza s energetickými zdrojmi ako s politickou zbraňou vyvíjaním nátlaku a vydieraním, čo zhoršuje situáciu EÚ.

Po druhé EÚ podľahla kolektívnej manipulácii v podobe zastrašovania globálnym otepľovaním spôsobeným emisiami CO2. Stále viac a viac odborníkov a faktov potvrdzuje, že to nie je pravda. Pokiaľ ide o tých, ktorí túto teóriu šíria a zastrašujú nás globálnym otepľovaním, stálo by za to vypátrať, v záujme koho konajú.

Po tretie EÚ vyžaduje energetickú stratégiu založenú na princípe najslabšieho spojenia, inými slovami na pomoci v podobe finančnej podpory a investovania do tých krajín, ktoré sú najviac závislé od jedného dodávateľa, ako napríklad pobaltské štáty a Poľsko.

Po štvrté EÚ sa musí ospravedlniť a rehabilitovať ťažbu kamenného a hnedého uhlia, pretože ho je veľké množstvo a je lacné. Po piate EÚ potrebuje daňovú a úverovú politiku na podporu nových technológií a úspor energetických emisií a tú nemá.

  Herbert Reul (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v prvom rade by som veľmi rád poďakoval pani Laperrouzovej a pánovi Piebalgsovi za všetky dokumenty, ktoré predložili.

Nesúhlasím so všetkými podrobnosťami, ale návrhy idú správnym strategickým smerom: je správne a nutné sa znovu raz zamerať na skutočnosť, že zabezpečenie dodávok je jednou z ústredných otázok. Možno sme sa minulý rok príliš venovali iným otázkam energetickej politiky a som vďačný, že otázka zabezpečenia dodávok sa teraz vrátila viac do centra pozornosti.

Po druhé som tiež vďačný, že navrhované stanovisko je také diferencované. Ako už bolo povedané, nemusíme súhlasiť s každým jedným bodom, ale správa je vo všeobecnosti správna, na rozdiel od toho, čo práve navrhol pán Turmes. Pán Turmes, je nesprávne veriť, že existuje jednoduchá a jediná odpoveď na tento obrovský, zložitý problém.

Politici sa vždy snažia dať rýchlu a jednoduchú odpoveď, ktorá uspokojí každého, ale to skrátka nie je možné. Nanešťastie, je to hrozne ťažké, a preto sú odpovede také rozdielne. Nemôžeme dávať ľudom sľuby a konať, akoby sme mali riešenie a všetko bude zázračne v poriadku. Nehľadiac na nič iné, ľudia by jedného dňa boli trpko sklamaní, keby si uvedomili, že to tak nefunguje.

Táto nuansa znamená, že neexistuje iba jeden zdroj energie, ale že radšej po dlhú dobu neprestaneme pracovať s viacerými zdrojmi. Je nemorálne len tak vyradiť jeden zdroj energie: myslím si, že je nezodpovedné jednoducho odmietnuť jadrovú energiu. Je súčasťou riešenia: nie celé riešenie, samozrejme, ale mali by sme si uvedomiť, že má na ňom svoj podiel. Chcel by som tiež varovať pred priveľkou stávkou na plyn. Veľa sme práve počuli, čo znamená byť závislým.

Tiež si myslím, že si musíme uvedomiť, že sa nemôžeme ľahostajne vzdať uhlia – zdroja energie, ktorý máme v našej krajine a na mnohých iných miestach v Európe – a povedať, že „uhlie produkuje CO2, a tak nie je jednou z možností“. To by bolo nezodpovedné. Potrebujeme tiež diferencovanú odpoveď na otázku rôznych trás a ciest. Ako práve povedal pán Rübig, na problém plynovodu neexistuje jedna jednoduchá odpoveď: bolo by chybou, vybrať len jednu. Namiesto toho musíme otvoriť množstvo trás a možností. Dnes nikto nevie s určitosťou predpovedať, čo sa stane o 10, 20 alebo 30 rokov.

Vzhľadom na to, cesta, ktorou musíme ísť, je povedať „áno“ inteligentným riešeniam. Pod inteligentnými riešeniami mám na mysli byť rôznorodí, otvorení voči novým veciam a nezostať ticho. Odpoveďou sú technológie. Odpoveďou je investovanie do výskumu a otvorenosť voči riešeniam, ktoré v súčasnosti vôbec nevidno, a nie príležitostné vyškrtávanie jednej alebo druhej možnosti. Je ňou aj súhlas s investíciami.

Bolo by hrubou chybou – a to urobenou nejakými politickými rozhodnutiami o energetike – poskytnúť tým, ktorí musia peniaze reálne investovať, teda spoločnostiam, veľmi málo priestoru na konanie a veľmi málo podpory. Naozaj niekto verí, že my, členské štáty, štát alebo Spoločenstvo budeme schopní vyriešiť problém s investíciami? Nie, bude to musieť urobiť súkromný sektor.

  Atanas Paparizov (PSE). – (BG) Vážená pani predsedajúca, páni komisári, najskôr by som chcel vyzdvihnúť konštruktívnu diskusiu vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku o správe pani Laperrouzovej a osobitne zdôrazniť jej úlohu pri príprave objektívnej a všetko obsahujúcej správy.

Chcem sa osobitne zamerať na návrhy, ktoré obsahuje správa a ktoré boli pripravené s cieľom ukázať problémy, ktorým čelia tie krajiny, ktoré sú najviac ovplyvnené zahraničnými dodávateľmi zdrojov energie, hlavne plynu.

Správa si predovšetkým všíma dôležitosť aktívnej účasti Európskeho parlamentu na rozdeľovaní projektov pre nové energetické spojenia, hlavne medzi sieťami pre dodávky plynu a energie v členských štátoch. Nerád však konštatujem, že na projekt Komisie pre Bulharskú republiku a jej spojenie s Gréckom bolo vyčlenených iba 20 miliónov EUR napriek tomu, že Bulharsko je jednou z najvážnejšie postihnutých krajín. Napríklad nálezisko zemného plynu v Chirene, ktoré vyrieši problémy krízy minimálnymi dodávkami, nebolo vôbec spomenuté.

Po druhé boli zahrnuté všetky možnosti výstavby južného plynového koridoru, inými slovami okrem projektu Nabucco sa uvádzajú aj projekty plynovodu South Stream a TGI. Správa si všíma aj dlhodobý plán pre možnosť dodávok plynu z krajín ako Uzbekistan a Irán.

Po tretie zdôrazňuje sa význam terminálov na skvapalnený plyn vybudovaných v Európskej únii a tiež fakt, že by mali byť prístupné všetkým členským štátom na základe princípu solidarity. Toto je opäť osobitne dôležité pre spoločné užívanie týchto terminálov Bulharskom a Gréckom.

Po štvrté vyzývam Komisiu, aby sa zaoberala rozšírením energetického spoločenstva v juhovýchodnej Európe a ďalších susedných krajinách s cieľom vytvoriť jednotný trh pre celý región. Ako spravodajca predpisov a podmienok pre prístup do plynových dodávateľských sietí chcem ešte raz zdôrazniť význam tretieho energetického balíka pre vytvorenie jednotného európskeho trhu s energiami a zdôrazniť potrebu naliehať na jeho čo najrýchlejšiu realizáciu.

Napokon chcem poukázať na to, že správa tiež objektívne vyjadruje úlohu jadrovej energie. Domnievam sa, že sa súčasná rámcová smernica o jadrovej bezpečnosti stane dobrým základom pre analýzu stavu všetkých reaktorov v Európskej únii, nielen tých novovybudovaných, a bude objektívnym základom pre hodnotenie ich bezpečnosti.

Je jasné, že politicky založené rozhodnutia ako tie, ktoré boli prijaté v súvislosti s atómovou elektrárňou Kozloduj, nemôžu byť dlhodobé v terajšej situácii budovania energetickej diverzity v Európskej únii. Dúfam, že členské štáty budú môcť na základe objektívnych kritérií opakovane prehodnotiť otázku uzatvorených reaktorov.

  Andrzej Wielowieyski (ALDE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, správa pani Laperrouzovej o energetickej politike sa týka témy, ktorá má veľký význam pre všetky krajiny Únie.

Všetka česť pani Laperrouzovej za prácu, ktorú odviedla, ale situácia naďalej zostáva veľmi vážna. Extrémna a katastrofálna skúsenosť našich krajín na juhu v januári, ako aj predpovede, ktoré nám hrozia významným nedostatkom energie v ďalších dvoch desaťročiach, to všetko poukazuje na potrebu, aby energetická politika tvorila dôležitú časť našej zahraničnej politiky.

Budúcnosť je však nejasná, pán komisár, pretože nám chýba jednotnosť, solidarita a zdroje. Pokiaľ ide o solidaritu, toto sa možno netýka Komisie, ale skôr istých veľkých európskych štátov. Nehovoríme jednohlasne.

Úplne súhlasím s pánom Swobodom, že plynovod Nabucco je pre Európsku úniu veľkým trapasom. Tak napríklad ruskému plynovodu South Stream, ktorý podporuje ruský štát a niektoré členské štáty EÚ, hrozí, že ho vytlačí Nabucco, ktorý je o polovicu lacnejší a ktorý je v súlade s trhovými pravidlami. Jeho dodávateľským zdrojom v Azerbajdžane hrozí, že sa ich zmocní jeho rival, čo by z projektu urobilo riskantnú a pochybnú investíciu. Týmto Únia pravdepodobne stratí jedinečnú príležitosť na zabezpečenie diverzity a väčšej bezpečnosti...

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Péter Olajos (PPE-DE). – (HU) Vážená pani predsedajúca, Druhé strategické preskúmanie energetickej politiky nemohlo byť lepšie načasované. Bezpečnosť dodávok pre východnú polovicu Európskej únie bola preverená udalosťami zo začiatku roka. Po trojtýždňovej kríze, od 20. januára zemný plyn opäť prúdi do Európy, ale je otázne dokedy. Aby sme skutočne mohli zaručiť bezpečnosť dodávok, musíme sa z tohto sporu s plynom poučiť. Mám tým na mysli predovšetkým diverzifikáciu používaných druhov energie, zdrojov dodávok a trás dodávok. Podľa výpočtov Európa ročne spotrebuje 500 miliárd m³ plynu a dopyt po ňom môže podľa istých analýz v priebehu budúcich 20 rokov vzrásť až o 30 %.

Objavili sa už nápady týkajúce sa možných alternatív. Plynovod Nord Steam privádzajúci ruský plyn do Európy sa už stavia a Blue Stream v Turecku je už hotový. Zainteresované strany sa dohodli na výstavbe South Stream, Ukrajina si predsavzala vybudovanie White Stream a potom ešte zostáva Nabucco, o ktorom sa tak veľa hovorí, aj keď s neistými zdrojmi a neistým finančným krytím. V každom prípade však väčšina EÚ zostane naďalej závislá od Ruska. Hoci Nabucco by privádzal plyn z Ázie, doteraz – na rozdiel od Gazpromu – Európa azerbajdžanskej vláde ani len nepredložila ponuku. Čo môžeme teraz robiť? Viacerí môžu v tejto chvíli povedať, že môžeme veriť, že rokovania európskych komisárov s ruskou delegáciou na samite v Moskve prinesú veľké výsledky a budú viesť k významnému pokroku vo veci plynovodov, a že v budúcnosti nebude ceny diktovať ruský plynový monopol sám.

To je možné, ale k tomu všetkému si myslím, no predovšetkým verím, že znížením spotreby a využitím čistejších zdrojov energie sa pohneme ďalej. To je presne to, prečo tvrdím, že v Európe potrebujeme tzv. zelenú „novú dohodu“, inými slovami dohodu, ktorá bude mať za cieľ trvalo udržateľný rast za predpokladu stimulácie a využitia inovácií v environmentálnom priemysle. Následkom súčasnej svetovej finančnej krízy sa stále viac a viac ľudí zobúdza do skutočnosti, že v organizácii hospodárstva potrebujeme novú logiku. Stále viac ľudí si uvedomuje, že na to, aby sme sa zo svetovej krízy dostali, potrebujeme čerstvú hnaciu silu s motorom, ktorý budú poháňať nové organizačné zásady. Stále viac a viac ľudí si uvedomuje potrebu zmeny paradigmy. Zelená „nová dohoda“, inými slovami nová logika pre organizáciu hospodárstva založená na inováciách v environmentálnych technológiách a podporovaná medzinárodnými kapitálovými trhmi, sa stane základným kameňom rastúceho počtu záchranných a stimulačných programov pre hospodárstvo i medzi členskými štátmi Európskej únie. Tento impulz potrebujeme, pretože minulý rok vzrástol počet nezamestnaných v Európe o 1,7 milióna. Európska zelená „Nová dohoda“, ak dostane zelenú, bude mať významný vplyv na budúcu európsku energetickú politiku. Ďakujem veľmi pekne.

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Dámy a páni, Európska únia v súčasnosti dováža 50 % energie, ktorú spotrebuje, a tento pomer neustále rastie. Závislosť Únie od dovozu konvenčných zdrojov energie a od obmedzeného počtu dodávateľov predstavuje vážnu hrozbu pre našu bezpečnosť, stabilitu a prosperitu. Strategická analýza energetickej politiky Európskej únie preto podľa môjho názoru prichádza v pravý čas. Zastávam názor, že cieľ „trikrát 20“ stanovený pre rok 2020 je z bezpečnostného, hospodárskeho i ekologického hľadiska správny. K naplneniu tohto cieľa je však nutné postupovať spoločne, a to v celej Európskej únii jednotne – dovnútra Únie i navonok. Pre vytvorenie spoločnej energetickej politiky je nutné dokončiť ratifikáciu Lisabonskej zmluvy a predložiť návrh tejto spoločnej energetickej politiky. Na vnútornom trhu je okrem vytvorenia jednoznačného a stabilného právneho rámca nutné predovšetkým dokončiť prepojenie našich energetických sústav v celom priestore Európskej únie.

Doložka o vzájomnej solidarite zostane len prázdnou frázou, pokým sa tieto energetické sústavy neprepoja. Rovnako je nutné posilniť využitie všetkých domácich zdrojov energie, a to od úspor cez zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov až po lepšie využitie bezpečnej jadrovej energie. Nie je potrebné zdôrazňovať, že finančné investície do našej domácej energetiky sa vrátia i v podobe opätovného naštartovania hospodárskeho rastu. Pokiaľ ide o vonkajšie vzťahy v oblasti energetiky, i tu je nutná oveľa väčšia diverzifikácia, než tomu bolo doteraz. Je nutné zintenzívniť dialóg s producentskými, tranzitnými i ďalšími spotrebiteľskými krajinami. Je nutné zvýšiť spoluprácu s krajinami Blízkeho východu, stredomorského regiónu a severnej Afriky. Toto je nutné vykonať v rámci barcelonského procesu. Do dialógu je nutné začleniť aj kandidátsku krajinu Turecko a tiež je podľa môjho názoru nutné, hľadať oveľa účinnejšie cesty i do krajín, akou je napríklad Irán. Na záver dovoľte, aby som zablahoželal našej spravodajkyni pani Laperrouzovej k, podľa môjho názoru, veľmi kvalitnej a vyváženej správe.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Hoci sme začali hovoriť o potrebe spoločnej energetickej politiky už v roku 2006, každý jeden členský štát je sám zodpovedný za zabezpečenie dodávok energie. Solidarita medzi členskými štátmi je však nevyhnutná na prežitie samotnej EÚ. EÚ musí ihneď prijať účinnú legislatívu, ktorá pomôže prekonať krízy v dodávkach energie alebo sa im celkom vyhnúť. Komisia navrhuje akčný plán EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidaritu, ktorého najdôležitejšími stránkami sú budovanie infraštruktúry a diverzifikácia zdrojov energie. Som rada, že medzi infraštruktúrnymi projektmi, ktoré sa majú stať prioritami pre energetickú bezpečnosť EÚ, je plán prepojenia štátov okolo Baltského mora, ktorý by odstránil neisté energetické ostrovy, ktoré ešte stále v EÚ existujú.

Chcela by som požiadať Komisiu o všestrannú podporu pri výstavbe energetického prepojenia medzi Litvou a Švédskom a litovsko-poľského energetického premostenia. Tu, nanešťastie, potrebujeme aj politickú vôľu. Medzitým, aby som sa vrátila k základnej zásade Európskej únie – solidarite – a jej aplikácii na poli energetiky, vzniká mnoho pochybností o budúcnosti tejto zásady. Diskutujeme o treťom energetickom balíku, ktorý zahŕňa vytvorenie interného trhu EÚ s elektrickou energiou a plynom prostredníctvom Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky. V tom istom čase Nemecko a Rusko zakladajú rusko-nemeckú energetickú agentúru. Ako toto súvisí so solidaritou EÚ voči členským štátom, spoločnou energetickou politikou a energetickou bezpečnosťou?

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). - (PL) Vážená pani predsedajúca, páni komisári, v tejto rozprave by som chcel upozorniť na tri otázky.

Po prvé Rusko stále viac jasne používa dodávky zdrojov energie, hlavne plynu, na uplatnenie silného politického vplyvu. Nedávny konflikt s plynom medzi Ruskom a Ukrajinou nielenže spôsobil obrovské hospodárske straty vo viacerých štátoch EÚ, ale s akýmsi súhlasom zo strany EÚ znovu raz vtlačil Ukrajinu do jasnej hospodárskej závislosti od Ruska. Lebo je ťažké predstaviť si, že hospodárstvo Ukrajiny bude schopné fungovať, ak bude cena plynu vyššia ako 400 USD za 1 000 metrov kubických.

Po druhé EÚ musí s Ruskom rokovať o novej dohode o partnerstve, ktorá bude obsahovať podrobnosti o energetickej otázke, ale bude tiež obsahovať jasnú podmienku, že Rusko nebude používať dodávky zdrojov energie na uplatňovanie svojho politického vplyvu a že ruskí dodávatelia budú zodpovední za škody spôsobené prerušením dodávok.

Po tretie a na záver Európska únia vynakladaním svojich finančných prostriedkov a tiež Európska investičná banka by mali podporovať prvé a hlavné investície do plynu, ktoré naozaj diverzifikujú dodávky plynu do EÚ, a to, čo umožní dovážať plyn z krajín iných ako Rusko, napríklad plynovod Nabucco.

  Avril Doyle (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, nikdy nedosiahneme energetickú bezpečnosť alebo 80 % zníženie emisií oxidu uhličitého do roku 2050, ak budeme naďalej účinne ignorovať otázku energetickej bezpečnosti aj veľkú dôležitosť celoeurópskeho prepojenia rozvodových sietí pre vysokonapäťový jednosmerný prúd (HVDC). To zahŕňa vybudovanie rozvodov typu HVDC do Severnej Afriky – moderných elektrických sietí v rámci Európy a Severnej Afriky.

Po tom, ako som minulý týždeň mala príležitosť priamo vidieť veľmi zaujímavé činnosti v Grenade a Seville a po tom, čo som cez víkend čítala názory harvardského profesora Michaela McElroya o oslobodení Spojených štátov od každoročnej platby 750 miliárd USD za dovoz ropy, víťazstve v boji za energetickú bezpečnosť USA a súčasne záchrane planéty, pýtam sa sama seba: o čom to stále rokujeme? Odpovede poznáme.

Moderná rozvodová sieť umožní elektrine pochádzajúcej zo slnka, vetra a vody vyrovnať bezpečnostný graf. Ak vietor nefúka od írskeho západného pobrežia, v Španielsku svieti slnko, alebo ak by vietor fúkal od severného pobrežia Severnej Afriky, tiež by tam svietilo slnko.

Skrátka to, čo slnko znamená pre Španielsko, vietor znamená pre západné pobrežie Írska. Naše štátne regulačné orgány budú dýchať pokojne, keďže ich jedinou prácou odteraz bude zabezpečiť, aby svetlá svietili a domy a úrady boli vykúrené v čase najväčšej spotreby.

Nemôžeme už dovoliť, aby naši občania boli rukojemníkmi jednak energetickej politiky a jednak nestálych cien ropy. Veterná energia môže konkurovať uhliu, rope a plynu a táto pohonná látka je zadarmo. Áno, našou úlohou je vybudovať nové energetické hospodárstvo – energetické hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch elektrickej energie.

A na záver, rečnícky výraz „stojí to celú zemeguľu“, ktorý my, anglicky hovoriaci, obrazne používame s veselou bezstarostnosťou, musíme teraz brať doslovne. Ak niečo rýchlo neurobíme s našou, takmer úplnou závislosťou od fosílnych palív, na čo opakovane a s rastúcou naliehavosťou poukazujú naši vedeckí partneri zaoberajúci sa výskumom klímy, pričiníme sa práve o to, že globálne otepľovanie bude naozaj stáť celú zemeguľu.

  Evgeni Kirilov (PSE). – (BG) Vážená pani predsedajúca, ako tieňový spravodajca Výboru pre zahraničné veci by som chcel zablahoželať pani Laperrouzovej za túto správu, ktorá poskytuje širší pohľad na problémy Európskej únie v oblasti energetiky vrátane potreby spoločnej energetickej politiky.

Správa tiež veľmi jasne udáva kroky, ktoré je potrebné vykonať tak, aby sme mohli čeliť otázkam energetickej bezpečnosti. Vítam tiež skutočnosť, že jadrová energia si v správe našla miesto, ktoré si v nej zaslúži, a je ponímaná ako nevyhnutný zdroj energie.

Hlavne teraz po plynovej kríze je jasne viditeľné, že potrebujeme diverzifikáciu zdrojov energie. Na druhej strane v budúcnosti nesmieme prestať pracovať na tvorbe alternatívnejších koridorov, energetických koridorov, a nie iba jedného koridoru na úrok iného. My všetci by sme potom z konkurenčného boja získali.

Chcel by som vás upozorniť na dva body. V októbri minulého roka som si tu, v tomto Parlamente, všimol, že energetický projekt Nabucco bol ešte stále dymom bez ohňa. Vyzýval som Európsku komisiu, aby podnikla rázne kroky. Teraz môžeme povedať, že Komisia v tomto smere robí viditeľné kroky. To, že chápe ich dôležitosť, je evidentné, najmä teraz po plynovej kríze.

Musí byť však jasné, že napriek krokom a opatreniam vykonaným na ceste k dosiahnutiu väčšej energetickej bezpečnosti je nutné vynaložiť väčšie úsilie vrátane serióznej politickej aktivity, aby sme na konci tunela uvideli svetlo.

Druhým bodom je kapacita zásob energie. Chcel by som vám pripomenúť, že Bulharsko by bolo odsúdené na záhubu, keby nemalo rezervu aspoň na 20 dní v zásobníku plynu v Chirene, ktorá bola minulý rok, ako keby vláda vedela, čo príde, rozšírená o tretinu svojej kapacity.

Preto by som chcel, dnes už druhýkrát, zdôrazniť, že vôbec nechápem, prečo Komisia úplne odignorovala projekt, ktorý navrhlo Bulharsko na ďalšie rozšírenie týchto skladovacích kapacít. Bolo to našou jedinou záchranou a myslím si, že musíme podporiť podobné projekty aj v ostatných krajinách.

  Leopold Józef Rutowicz (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, plynová kríza a finančná kríza nás nútia podnikať rýchle a pragmatické kroky, ktoré by boli nad individuálnymi záujmami a nápadmi, ktoré sú ekonomicky neodôvodnené, ako napríklad plynovod Nord Stream.

Druhé strategické preskúmanie energetickej politiky neprináša želanú pridanú hodnotu. Rad otázok spomenutých v prieskume čelí významným ťažkostiam v ich realizácii. Občania a hospodárstvo EÚ vyžadujú rýchle a konkrétne kroky, ktoré v budúcich 15 rokoch zabezpečia relatívne nízke a stabilné náklady na energiu, a to rozhodnutia, ktoré povedú k čo možno najväčším úsporám v priemysle, doprave a domácnostiach; rozhodnutia, ktoré do veľkej miery znížia závislosť hospodárstva EÚ od dovozu uhľovodíkov a zabezpečia ich riadne dodávky; rozhodnutia, ktoré čo možno najrýchlejšie povedú k vypracovaniu programu a naplánovaniu konkrétnych, výskumom podložených opatrení a nájdeniu možností ich financovania a realizácie. Dôsledkom týchto hospodárskych opatrení bude zníženie množstva emisií CO2 a byrokratické obchodovanie s emisiami — také dobré pre obchodníkov, ale nie pre hospodárstvo — nebude nutné.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, dojímajú ma slová „moderný“ a „inteligentný“, ktoré sa v tejto rozprave často opakujú, pretože riešenia, ktoré skúšame a používame v našom dome na zníženie spotreby energie, určite nefungujú a nie sú ani veľmi inteligentné. Hovoriť deťom, aby spotrebiče nezabúdali vypínať, vôbec nie je riešenie. Želám si, aby to tak bolo, keďže to by znamenalo, že túto vec mám pod kontrolou. My potrebujeme všetky tie veci, o ktorých ostatní hovorili: senzory a inú pokrokovú techniku, ktorá uľahčí život každému a pomôže pri dosahovaní našich cieľov vo forme väčšej energetickej účinnosti.

Dnešná rozprava je ťažká. Je o našom programe pre zmenu klímy, bezpečnosti dodávok, solidarite medzi členskými štátmi a tiež hospodárskom raste – a to je v tejto chvíli úloha pre nás – a ako možno dosiahnuť lepšie využitie našich zdrojov energie.

Krajina, odkiaľ pochádzam, Írsko, sa spolieha na ropu pri takmer 60 % spotrebúvanej energie a to všetko sa dováža. A tak, samozrejme, máme osobitný problém. Musíme znížiť túto závislosť, musíme posilniť naše miestne zdroje a, ako som už spomenula, musíme zvýšiť účinnosť. Samozrejme, otázka prepojenia členských štátov je veľmi dôležitá predovšetkým pre krajiny v okrajových oblastiach.

Závislosť Írska je extrémne vysoká. 91 % našich potrieb sa dováža. To je úplne závratné percento a hoci my sme nezažili s plynom problémy, o ktorých hovorili iní kolegovia, ani zimu a horor, ktoré zažili niektoré členské štáty, naučili sme sa, pri sledovaní tohto sporu, aké je dôležité, aby sme niečo robili s našim energetickým mixom a našou energetickou neistotou.

Takže všetky otázky, ktoré táto správa obsahuje, a otázky na ústne zodpovedanie sú pre nás mimoriadne dôležité.

Predovšetkým musíme riešiť otázku využitia pôdy. Skúsenosti švédskych lesníkov sú zaujímavé z pohľadu Írska, kde sme lesnícke odvetvie nerozvinuli.

Ale kľúčovou otázkou je nájdenie správnej rovnováhy medzi výrobou potravín a výrobou palív.

  Emanuel Jardim Fernandes (PSE). – (PT) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, dámy a páni, vypracovanie súvislej a všetko obsahujúcej politiky Spoločenstva v oblasti energetiky je logickým krokom a nevyhnutnou intervenciou. Návrh Komisie a správa pani Laperrouzovej naznačujú tento smer.

Európska únia pripíše pridanú hodnotu iniciatívam, s ktorými prídu členské štáty. Dodávky ropy sú obmedzené a produkcia Európskej únie a Nórska sa na vnútornom dopyte podieľala v roku 2007 iba 30 percentami. Závislosť Európskej únie od dovozu ropy nepriamo zvyšuje našu závislosť od politicky nestabilných krajín alebo tých krajín, ktoré ako možní energetickí partneri vytvárajú veľké geostrategické napätie tak, ako sme to mohli nedávno vidieť v Rusku.

Z týchto dôvodov je strategicky dôležité, aby sme dopyt presmerovali z ropy na alternatívne zdroje energie, ale je tiež geograficky dôležité, aby sme sa pozornejšie pozreli na juhoamerické a africké trhy, ktoré teraz expandujú a ktorým by mohli veľmi pomôcť partnerstvá medzi Európskou úniou a Brazíliou a Európskou úniou a Afrikou. To by sa malo uskutočniť prostredníctvom využitia Pyrenejského polostrova – Španielska a Portugalska, odkiaľ pochádzam – ako základnej platformy v zmysle logistiky a distribúcie do Európy.

Čo sa týka základnej potreby na posilnenie energetickej účinnosti, je dôležité, aby sme zaručili primeranú synergiu medzi sektormi, ktoré sú schopné prispieť k zvýšeniu energetickej účinnosti. Iba prijatím globálneho a koordinovaného prístupu medzi politikou Spoločenstva a národnými politikami, konkrétne v kohéznej, poľnohospodárskej a dopravnej sfére, budeme schopní načrtnúť stratégiu, ktorá by odrážala dlhodobú víziu.

Spojenie energetiky s územnou kohéznou politikou je nesporné v tom, že ovplyvňuje možné dlhodobé riešenia pre všetky regióny Európskej únie vrátane tých najizolovanejších a okrajových regiónov.

  Iliana Malinova Iotova (PSE). – (BG) Vážená pani Laperrouzová, chcela by som vám osobitne zablahoželať k dobrej práci, ktorú ste odviedli svojou aktuálnou a dobre načasovanou správou.

Teraz ešte nie sme v stave povedať, koľko stratili európske krajiny a občania z dôvodupre plynovú krízu. Priame straty len bulharského hospodárstva, ktoré bolo najviac zasiahnuté sporom medzi Ruskom a Ukrajinou, predstavujú sumu vyše 230 miliónov eur, bez akejkoľvek kompenzácie.

Vzniknutá kríza vyvolala viacero otázok. Nanešťastie, dôležitá otázka energetickej závislosti vychádza na povrch vždy, keď dôjde k politickej kríze a politickému antagonizmu medzi Ruskom a Ukrajinou. Mnohí si pamätajú situáciu spred troch rokov, kedy sa obe krajiny znovu nezhodli na cenách. Potom sme sa zaviazali k tvorbe spoločnej energetickej politiky EÚ, no ani po troch rokoch sa nezdá, že by sa niečo zmenilo.

Teraz sa pýtame sami seba: sme pripravení na jednotný trh s energiou alebo v dvojstranných dohodách prevážia individuálne záujmy? Urobili sme dosť vo veci prepojenia plynových sietí medzi členskými štátmi alebo budeme čoraz viac inklinovať k zrušeniu zásob pre krízové situácie? Ako pokračujú práce na výstavbe plynovodov Nord Stream a Nabucco?

S radosťou počúvam, že o jadrovej energii sa uvažuje na rovnakej úrovni ako o ostatných zdrojoch energie. Bez toho, aby sme robili kompromisy v bezpečnosti, je čas, aby sme prehodnotili svoj postoj voči jadrovým zariadeniam v Európe, a to bez ďalších politicky motivovaných rozhodnutí.

Potrebujeme jadrovú energiu a tá by pôsobila ako vážna bariéra pred inými krízami, ktoré môžu vzniknúť. Nie je náhoda, že na vrchole krízy bulharský parlament požiadal svojich európskych partnerov, aby oživili diskusiu o reaktivácii odstavených reaktorov elektrárne Kozloduj, ktoré kompetentné úrady potvrdili ako bezpečné. Dúfame, že nás chápete.

Rozhodnutia sú to ťažké, ale nerobme predčasné závery a neodpisujme ich prenáhlene. Rada by som tieto slová adresovala vám, pán komisár. Len pred niekoľkými dňami, keď Európska komisia rozdeľovala zdroje z Európskeho rozvojového plánu, krajina, ktorá bola najhoršie zasiahnutá, dostala najmenej. Dnes večer som od vás nepočula žiadnu zmienku o Bulharsku, ktoré je na zozname krajín so 100 % závislosťou, ktoré potrebujú osobitnú pomoc.

Aké sú kritériá a mechanizmy na rozdeľovanie týchto zdrojov? Bolo by pre mňa ťažké vysvetliť to Bulharom a európskym občanom. Evidentne tiež musíme vložiť viac úsilia do tretieho energetického balíka a zrýchliť tempo. Ako členka Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa som veľmi veľa pracovala na ochrane dodávok energie pre spotrebiteľov, ale pochopte, prosím, že na prvom mieste je zabezpečiť energiu.

  Călin Cătălin Chiriţă (PPE-DE) . – (RO) Chcem zdôrazniť potrebu vonkajšej energetickej politiky Európskej únie tak, aby 27 členských štátov mohlo na rokovaniach s hlavnými výrobcami hovoriť jednotným hlasom. Je to jediný spôsob, akým môže Európska únia docieliť primerané ceny za dovoz zemného plynu a ropy a súčasne zaručiť energetickú bezpečnosť. Diverzifikácia zdrojov dodávok energie musí byť jedným z hlavných cieľov Európskej únie. Chcel by som vás však upozorniť na skutočnosť, že projekt výstavby plynovodu pre ruský plyn South Stream vôbec neprispieva k tejto diferenciácii, keďže dodávateľský zdroj zostáva presne ten istý, Rusko. Okrem toho obrovské náklady, ktoré výstavba tohto plynovodu predstavuje, by priniesli zvýšenie ceny plynu, ceny, ktorú by európski spotrebitelia museli platiť.

Preto podľa môjho názoru Európska únia musí urýchlene konať a do budúcich zmlúv s Ruskom a Ukrajinou zahrnúť podrobné ustanovenia o vzájomnej energetickej závislosti, ktoré jasne určia záväzky a účinné mechanizmy na rýchle riešenie akýchkoľvek problémov. Strategické partnerstvo medzi Európskou úniou a Ruskom a nové Východné partnerstvo by si mali klásť za cieľ implementáciu…

  Colm Burke (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, energetická politika a zahraničná politika teraz spolu nerozlučne súvisia viac ako kedykoľvek predtým. Vidíme potrebu spoločnej energetickej politiky EÚ v súvislosti s nedávnym vývojom týkajúcim sa dodávok plynu do strednej a východnej Európy, ale kým to je jednou z kľúčových noviniek Lisabonskej zmluvy, nerád pripomínam, že tento bod nebol dostatočne zdôraznený v diskusiách súvisiacich s ratifikáciou tejto zmluvy.

V Írsku máme zásoby plynu, ktoré by vystačili na 12 dní. Šesťdesiat percent našej elektriny sa vyrába z dovezeného plynu, kým priemer EÚ je okolo 40 %. Komisia 28. januára vydala návrh na urýchlené riešenie deficitov v energetickej infraštruktúre EÚ, pričom prispeje k oživeniu hospodárstva ako súčasti balíka 5 miliárd EUR.

To, že Komisia vyhlásila prepojenie elektrických rozvodov medzi Írskom a Britániou za prioritnú oblasť financovania z prostriedkov balíka na oživenie hospodárstva EÚ, je v tomto ohľade veľmi vítaný pokrok. Ďalej zdôrazňuje, že keď všetkých 27 členských štátov bude spolupracovať, môžeme zaviesť zmenu, čo je potrebné pre zabezpečenie dodávok energie.

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Ioan Mircea Paşcu (PSE). - Vážená pani predsedajúca, dnes prerokúvané dva dôležité dokumenty, o ktorých sa dnes rokuje – akčný plán Komisie a správa o ňom – sú rozdelené v čase nedávnym prerušením dodávok plynu pre obvyklý zimný spor medzi Ruskom a Ukrajinou. Podľa toho je správa viac prispôsobená realite, čím sa pokúša zvýšiť našu vnútornú solidaritu a urýchliť realizáciu plánu, ktorý máme pred sebou, a to zužitkovaním poučenia z minulej krízy.

Ja osobne, okrem podpory diverzifikácie prepravných ciest pre dovoz plynu, považujem výzvu na urýchlené zakotvenie vnútorného trhu s energiami v súčasných právnych predpisoch a nevyhnutnosť zrevidovať celý problém so skladovaním plynu za hlavný prínos tejto správy. Odporúčanie na plné otvorenie projektu Nabucco Rusku je sporné, nakoľko každý vie, že Nabucco bolo koncipované ako alternatíva k ruskému plynu, a preto už Rusko robí všetko pre to, aby mu zabránilo.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Vážení kolegovia, nedávna plynová kríza nám ukázala, aká dôležitá je spoločná energetická politika EÚ. Aj Slovensko sa presvedčilo, čo znamená 100 % závislosť od ruského plynu. Stovky firiem museli zastaviť výrobu a zamestnancom vyplatiť len 60 % ich mzdy.

Vážim si, že solidarita hrá veľkú rolu vo vzťahoch medzi členskými štátmi EÚ. Keby sme nedostali núdzový transfer plynu z Nemecka cez Česko na Slovensko, boli by ohrozené aj domácnosti. Som presvedčená, že potreba zaistiť plynulú dodávku energie patrí medzi základné celospoločenské priority. Spoločné krytie potreby prevažne zo zdrojov neobnoviteľných foriem energie začína prerastať environmentálne prijateľnú únosnosť.

Musíme budovať bezpečné jadrové elektrárne a zároveň prostredníctvom štrukturálnych fondov povzbudzovať, aby sa vidiecke komunity strategicky orientovali na väzbu energia – voda – biotechnológie, a tým posilnili diverzifikáciu energetickej základne.

  Janusz Onyszkiewicz (ALDE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, posledná, ale samozrejme nie jediná kríza v dodávkach plynu znamená, že sa stále vraciame k otázke zabezpečenia dodávok tohto veľmi dôležitého zdroja.

V Európe nie sme v zlej situácii, čo sa týka polohy. Sme takmer zo všetkých strán obklopení zdrojmi plynu: Severná Afrika, Blízky východ, Stredná Ázia a Rusko. Problémom je, že Európa nemá jednotný trh s plynom. V súvislosti s tým Európa v podstate nemá jednotnú cenu. Chcel by som zdôrazniť, že v Spojených štátoch majú jednotný trh a cena za 1 000 metrov kubických plynu je tam menej ako 200 USD. V Európe platíme okolo 400 USD. Toto je výsledok skutočnosti, že nemáme infraštruktúru, ktorá by umožnila prevoz plynu z jednej krajiny do druhej.

Napokon je tu otázka plynovodu Nabucco. Je najvyšší čas, aby sme mu prisúdili správnu prioritu a použili finančné prostriedky tak, aby konečne došlo k jeho výstavbe.

  Jacek Saryusz-Wolski (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, mám tri otázky na pána komisára Piebalgsa.

Po prvé, Nabucco sa môže stať rukojemníkom v prístupových rokovaniach s Tureckom, ako sme sa dozvedeli od premiéra Erdogana. Uvažujeme tiež v rámci južného koridoru o projekte White Stream (Kaspická oblasť – Gruzínsko – Čierne more – Ukrajina – Rumunsko)?

Po druhé, budete v upravenej smernici o zemnom plyne uvažovať o povinných rezervách zemného plynu na 90 dní pre všetky členské štáty?

Po tretie, predstavili ste pôsobivý balík za 3,5 miliardy EUR zameraný na energetickú infraštruktúru. Očakávate, že s tým v Rade narazíte na prekážky? Pretože ho ešte vždy musí odsúhlasiť Rada. Počul som o štyroch členských štátoch, ktoré majú námietky. A ako môže Európsky parlament, ktorý tento balík tiež musí schváliť, pomôcť, aby prešiel čo možno najrýchlejšie?

  Flaviu Călin Rus (PPE-DE) . – (RO) Plynová kríza, ktorej sme boli nedávno svedkom, bola medzi Ukrajinou a Ruskom, ale nanešťastie zasiahla aj niektoré členské štáty Európskej únie. Táto kríza opäť zdôraznila skutočnosť, že Európska únia je do veľkej miery závislá od jediného dodávateľského zdroja plynu. Na základe toho si myslím, že rozvoj partnerstiev s Ruskom je prospešný pre celú Európsku úniu, no zároveň si myslím, že Európska únia musí ihneď iniciovať projekty, ktoré umožnia hľadanie alternatívnych riešení s presným cieľom odvrátiť následkyv kríz, ku ktorým by mohlo dôjsť v blízkej alebo vzdialenej budúcnosti.

V rovnakom chode myšlienok si myslím, že okrem iných riešení sa musia vziať do úvahy aj obidva projekty – Nabucco a South Stream. V tomto prípade mám na mysli náleziská v Severnom mori a tie, ktoré by sa mali nachádzať na kontinentálnej plytčine Čierneho mora. Za predpokladu, že sa časom všetky druhy zásob vyčerpajú, si myslím, že musíme investovať do vedeckých projektov schopných nájsť alternatívne zdroje energie a tým tiež zaručiť rozvoj budúcich generácií.

  Nicolae Vlad Popa (PPE-DE). – (RO) Nedávna plynová kríza opätovne, dokonca ešte ostrejšie, zamerala pozornosť na dôležitosť vytvorenia alternatívnych trás a zdrojov energie prostredníctovm rozvoja prepravnej infraštruktúry a vybudovaním prepojení. V terajšej atmosfére musíme urýchliť realizáciu projektu Nabucco, lebo má potenciál pomôcť dosiahnuť ciele Európskej únie a diverzifikovať nielen trasy, ale predovšetkým dodávateľské zdroje z tretích krajín. Musíme podporiť vybudovanie tranzitných ciest cez susediace krajiny, a to dokončením projektov, ktoré zahŕňajú prepojenie siete v Rumunsku so sieťami v Maďarsku a Bulharsku.

Zároveň si myslím, že projekt South Stream nemožno vnímať ako prospešný pre Európu práve z toho dôvodu, že nevyužíva alternatívny zdroj, ako požaduje strategické hodnotenie správy. My však máme aj svoje vlastné zdroje energie. Jedna malá vodná elektráreň nie je životaschopná a efektívna, ale státisíce vodných elektrární od Álp po Karpaty alebo od Balkánu po Tatry alebo Pyreneje znamenajú energetickú nezávislosť.

  Andris Piebalgs, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, toto je naozaj fascinujúca rozprava, ktorá odzrkadľuje rôznorodé názory na energetiku a dôležitosť, ktorú si táto vec zaslúži. Ale myslím si, že rozprava celkom iste dokazuje, že spravodajkyňa dosiahla správnu rovnováhu. Je pravdou, že každý z nás vidí detaily rôzne. Neexistujú jednoduché riešenia ani zázračné prostriedky na vyriešenie tejto otázky.

Ešte raz by som chcel zablahoželať spravodajkyni za to, že sa jej naozaj podarilo prejsť celým procesom zabezpečenia toho, aby správa zohľadňovala všetky názory, pričom správa zároveň jasne podporuje Druhé strategické preskúmanie energetickej politiky Komisie.

Viacerí z vás hovorili o tvorbe rozsiahlej rozvodnej siete. Rozsiahla rozvodná sieť, tzv. supersieť, je možnosť, ktorá bola vnímaná ako zázračné riešenie. Nuž, je pravda, že má veľký potenciál, ale rozvodná sieť je náročná úloha. Niekto bude musieť za takú sieť zaplatiť a, ako viete, snažíme sa dosiahnuť rovnováhu medzi cenovou dostupnosťou, zabezpečením dodávok a trvalou udržateľnosťou. Takže, ak sa naozaj chceme pohnúť smerom k tejto supersieti, plán regenerácie je prvým krôčikom správnym smerom.

Plán regenerácie môže viesť do začarovaného kruhu, keď budeme hovoriť: „Potrebujeme toto, potrebujeme tamto, ale o to by sa malo postarať odvetvie“. Áno, my podporujeme aj toto odvetvie rôznymi druhmi stimulov, ale ak verejné prostriedky a prostriedky EÚ nebudú v súlade s našimi politickými prioritami, potom plán nebude úspešný.

Potom sú tu ďalšie otázky, ktoré by som tiež zdôraznil a zopakoval to, čo povedal pán Paparizov. O treťom balíku pre vnútorný trh by som azda povedal len toľko, čo pre Európu znamená. V prvom rade existuje agentúra EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov. To vyrieši mnohé otázky. Po druhé, orgán EÚ pre prevádzkovateľov prenosových sústav. Tieto dve otázky podstatne súvisia s bezpečnosťou dodávok a zároveň neobmedzujú národnú energetickú nezávislosť.

Ak teraz odsúhlasíme tento balík, prinesie to veľký impulz. Ak bude odložený na neskôr, o veľký impulz pre zabezpečenie dodávok prídeme. Takže podľa môjho názoru je plán regenerácie a tretí energetický balík niečo, čo musíme urobiť.

Posledné otázky sú zvyčajne tie, ktoré si najlepšie pamätám, takže na ne v stručnosti odpoviem, lebo jasne súvisia s otázkami, o ktorých sme diskutovali. O čom diskutuje Rada? Myslím, že v podstate o dvoch otázkach.

Jednou je, či by sme mali verejné prostriedky vôbec vkladať do energetiky. V poriadku, menšina krajín si stále myslí, že je dobré, že financovanie by malo zabezpečiť odvetvie, ale to prináša problém, pretože pre odvetvie je ťažké pustiť sa do nákladných projektov, ktorých návratnosť je neistá.

Druhou otázkou je „spravodlivá návratnosť pre moju krajinu“. Mohol by som zdôrazniť, že konkrétne moja krajina nie je krytá týmto plánom regenerácie, tak je dobré, že sa toho týkalo veľa otázok. Vysvetlil som, že akékoľvek prepojenie s pobaltským regiónom ako celkom pomôže aj mojej krajine. Na túto otázku sa stále značne pozerá z vnútroštátneho uhla pohľadu: „moja spravodlivá návratnosť“.

Verím, že tu teraz robíme prvý krok smerom k verejným finančným prostriedkom EÚ, ktoré podporia tento typ vývoja. Toto by mohlo byť najťažšie, ale verím, že Rada bude naozaj usilovne pracovať a odsúhlasí náš návrh, pretože si myslím, že je vyvážený, ak nie ideálny, pre každý členský štát.

Pokiaľ ide o Nabucco, našou preferovanou možnosťou je celkom iste tranzit cez Turecko. Teraz pracujeme, rozbehli sme medzivládnu konferenciu s predpokladom jej ukončenia v marci podpísaním medzivládnej dohody a dohody o podpore projektu. To by malo vniesť dostatok svetla do právnej a regulačnej sféry pre investovanie do plynovodu Nabucco. Ak sa to nepodarí, budeme hľadať alternatívy. Alternatívy existujú, no Turecko je našou prioritnou trasou a myslím si, že to je prospešné aj pre Turecko.

Čo sa týka uskladňovania plynu, uvažujeme o tom, ale 90 dní by nemalo byť nutnosťou pre každého, lebo to veľmi veľa závisí od dovozov. Ak krajina produkuje plyn, nepotrebuje rovnaké množstvo zásob, takže tam by sme mali vytvoriť citlivejší pomer, ktorý v prípade krízy zabezpečí dodávky a bude dostatočne realistický. Takže sa ešte stále zaoberáme tým, ako by mohol vyzerať návrh primeraných zásob plynu.

Ešte raz by som sa vám chcel poďakovať za túto rozpravu. Bola to veľmi náročná diskusia, ale verím, že sme rokovali o všetkých prvkoch. Musíme naďalej veľmi rázne pracovať na realizácii prvkov, o ktorých sme sa dohodli, a návrhov, ktoré tento Parlament odsúhlasil. Ešte raz by som chcel Parlamentu poďakovať za intenzívnu podporu pri príprave energetickej politiky EÚ.

PREDSEDÁ: PÁN ONESTA
podpredseda

  Viviane Reding, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, bola to naozaj fascinujúca rozprava. Súhlasím, že veľa, ak nie väčšina, zodpovednosti padá na nášho kolegu zodpovedného za energetiku.

Všetko to, čoho sa dovolávate – energetická bezpečnosť, vyššia účinnosť, inteligentné siete, decentralizované siete, tzv. supersieť a mikrosieť, virtuálne elektrárne – vyžaduje na svoju prevádzku IKT. Preto je veľmi dôležité, aby sme vynaložili maximálne úsilie na získanie týchto inteligentných prostriedkov a aby sme uviedli do praxe politiku navrhovanú Výborom pre energetickú účinnosť. Hospodársky a technologicky sme na správnej ceste a je to tiež – to musím zdôrazniť—jedinečná obchodná príležitosť. Ak zapojíme IKT, ktoré umožnia, že energetická účinnosť pôjde správnym smerom, potom vytvoríme veľa podnikov, vysoký rast a veľa pracovných miest. To je tiež dôvod, prečo musíme pokračovať v podporovaní inteligentných stavieb, inteligentného osvetlenia a inteligentnej dopravy. Iba ak prakticky aplikujeme možnosti, ktoré nám ponúka výskum, budeme nielen menej závislí, lebo budeme hospodárnejší, ale tiež vybudujeme nové priemyselné kapacity.

Uvediem iba jeden príklad na to, aby som vám ukázala, ako by to mohlo fungovať. Ako viete, budeme hlasovať za vysoko úsporné svetelné diódy – slávne LED – ktoré už teraz znížia spotrebu energie na osvetlenie o 30 % a do roku 2025 až o 50 %. Vďaka európskemu výskumu sme už postúpili o krok vpred. V roku 2007 sme vďaka Európskemu rámcovému programu pre výskum dodali diódy OLED – organické diódy LED – s doplnkovou úspornosťou 50 % v porovnaní s diódami LED. Európsky výskum priniesol výsledky a teraz je rad na vnútroštátnej a regionálnej politike, aby tieto výsledky uviedla do praxe.

Počula som kritiku, že európsky plán obnovy nie je o účinnosti. Ak ale čítam tento plán správne, vidím, že 1 miliarda EUR je vyčlenená na energetickú účinnosť budov. Vy všetci ste v tomto Parlamente súhlasili, že toto je správne smerovanie. 5 miliárd EUR ide na ekologické autá, aby autá už viac neboli odkázané na benzín tak, ako dnes, a 1 miliarda EUR je určená na modernizáciu výrobného sektora, aby sa skrátil čas a spotrebovalo menej energie v našich priemyselných odvetviach.

Sme na správnej ceste a myslím, že s pomocou Parlamentu a s veľkou dávkou tlaku na členské štáty sa nám podarí nielen zabezpečiť tieto prostriedky, ale aj použiť ich v praxi. Energetická účinnosť napokon nebude o rečnení, ale o faktoch.

  Anne Laperrouze, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážená pani Redingová, vážený pán Piebalgs, dámy a páni, ďakujem vám za výnimočne cenné príspevky, ktoré dokazujú, aké obšírne je pole energetiky a že energia je naozaj základnou potrebou.

V našej diskusii a v správe, ktorá navyše zohľadňuje diskusie, ktoré sme viedli medzi sebou v rôznych politických skupinách, som si všimla široký konsenzus v otázke, či potrebujeme posilniť siete a prepojenia a nasadiť informačné a komunikačné technológie na to, aby sme mali inteligentné siete – ako práve vysvetlila pani Redingová – aby sme posilnili vzťahy s producentskými a tranzitnými krajinami – čo bolo predovšetkým cieľom Výboru pre zahraničné vzťahy, s našim spravodajcom pánom Dimitrakopoulosom – a tiež aby sme dosiahli dohodu o energetickej účinnosti, úspory energie a rozvoj obnoviteľných energií.

A na záver zlepšenie energetickej účinnosti, rozvoj obnoviteľných energií, diverzifikácia našich zdrojov a dodávateľských sietí, konsolidácia dialógu s producentskými krajinami, ale tiež zabezpečenie toho, že 27 členských štátov hovorí jednotne a predovšetkým, že prinášame zmenu do našich životov, je konsenzus, ktorý sme dosiahli. Všetky tieto dimenzie sú potrebné cesty, ktoré zaručujú spoločnú energetickú bezpečnosť, o ktorú nám všetkým ide.

Rozdiely samozrejme súvisia so zložením energetického mixu. Čo sú zdroje energie? Rada by som odpovedala svojmu kolegovi zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie a potom aj ostatným poslancom Parlamentu, ktorí sa vyslovili proti jadrovej energii. Chcela by som povedať, že musíme byť opatrní.

V tom, čo tu bolo povedané, bol kus zveličovania. Verím, že sme si do roku 2050 vytýčili niekoľko veľmi ambicióznych cieľov. Bolo tu spomenuté 80 % zníženie emisií CO2 a 60 % podiel obnoviteľných energií. Je celkom jasné, že veľký podiel získali všetky zdroje obnoviteľnej energie. Pokiaľ ide o jadrovú energiu, táto správa uznáva, že je súčasťou energetického mixu.

V tejto súvislosti by som chcela skončiť jednoducho pripomenutím cieľov, ktorými sú: koncentrácia CO2 450 ppm, ktorá bola stanovená na zaručenie tohto limitu pre zvýšenie teploty o 2°C. Chcela by som vám pripomenúť, že v tomto úsilí, ktoré bolo proklamované, hovoríme o 9 % podiele jadrovej energie, 54 % energetickej účinnosti, 35 % obnoviteľných energií a 14 % zachytávaní a skladovaní uhlíka.

To všetko je pre rok 2030. Jadrová energia je teda súčasťou mixu, rovnako ako uhlie. Ja osobne nie som zástancom uhlia, nie som zástancom jadrovej energie, ale potrebujeme čo možno najširšiu paletu zdrojov energie. Nechcela by som si vyberať medzi uhlím a jadrovom energiou pre rok 2050.

  Predsedajúci. Ďakujem vám, pani Laperrouzová. V každom prípade si buďte istá, že Parlament si vašu energiu cení.

Spoločná rozprava sa skončila.

Hlasovanie o správe pani Laperrouzovej sa uskutoční zajtra.

V súlade s článkom 108 ods. 5 rokovacieho poriadku som prijal jeden návrh uznesenia na konci rozpravy o otázke na ústne zodpovedanie, ktorú položil pán Remek⁽¹⁾. Hlasovanie sa uskutoční v stredu.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Alin Lucian Emanuel Antochi (PSE), písomne. – (RO) Solidarita medzi členskými štátmi Európskej únie v oblasti energetiky sa musí stať prvoradým cieľom na európskej, regionálnej a bilaterálnej úrovni. V skutočnosti však stratégie prijaté každým členským štátom na národnej úrovni nesmú ovplyvňovať energetické záujmy ostatných členských štátov a musia byť vo všeobecnom záujme Európskej únie v zmysle energetickej bezpečnosti.

V tejto súvislosti musí úloha vylepšenia právneho rámca Spoločenstva, ktorého cieľom je energetická previazanosť štátov EÚ a načrtnutia novej generácie regulačných opatrení, zámerom ktorých bude riadenie vzťahov Európskej únie s dodávateľmi energie mimo EÚ a tranzitnými štátmi, vystupovať ako efektívny nástroj v procese tvorby európskej bezpečnostnej politiky. Nové zákony budú musieť poskytnúť mechanizmus právnych obmedzení, ktorého zámerom bude konsolidácia spolupráce v energetickom sektore a rozvoj životaschopnej konkurencie na európskych energetických trhoch.

Podstatné je podporiť snahy namierené na zvýšenie investícií EÚ s ohľadom na diverzifikáciu cezhraničných štruktúr, stimuly na tvorbu alternatívnych, nekonvenčných foriem energie na miestnej úrovni a zlepšenie schopnosti infraštruktúry zjednodušiť spojenie s novými zdrojmi energie. Európska únia tiež musí spoľahlivo sledovať potrebu stimulácie súkromného energetického sektora v členských štátoch, ktorý už pociťuje následky svetovej hospodárskej krízy.

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Mohli by sme povedať, že januárová energetická kríza sa pomaly začína meniť na každoročný rituál. Čím tuhšia zima, tým väčšia istota, že Ruská federácia zastaví dodávky plynu do európskych krajín. Je preto o to prekvapujúcejšie, že navzdory ďalšiemu plynovému konfliktu, ktorého obeťami boli občania krajín Európskej únie, sa kancelárka Angela Merkelová stále snaží presadiť návrh na výstavbu plynovodu Nord Stream z prostriedkov Spoločenstva.

Čo by mala Európska komisia teraz robiť, je príprava plánu na diverzifikáciu zdrojov energie. Mali by sa vykonať investície do výstavby nových prenosových sietí, ktoré by obchádzali nespoľahlivých vývozcov energetických zdrojov, akým je Ruská federácia. V jednom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý som predložil k správe pani Laperrouzovej, zdôrazňujeme význam podpory „plynovodu Nabucco, ktorý je jediným existujúcim prísľubom, ktorý prinesie diverzifikáciu zdrojov energie a tranzitných trás plynu“ bez účasti Ruska. Malo by tiež byť prioritou vytvoriť plynové prepojenie umožňujúce spojenie medzi sústavami a rýchlu prepravu plynových rezerv v prípade ďalších kríz.

Naše obchodné dohody by však mali byť založené na osobitnom „ustanovení o energetickej bezpečnosti“, ktoré by bolo etikou obchodovania v odvetví.

Pre Európu a zvyšok sveta, ktorý obchoduje civilizovane, je dôležité, aby Ruská federácia ratifikovala Dohovor o energetickej charte. Myslím si, že iba súdržný a nekompromisný postoj zjednotenej Európy bude schopný presvedčiť Kremeľ urobiť také rozhodnutie.

  Šarūnas Birutis (ALDE), písomne. – (LT) Energetické otázky sú najväčšou výzvou našich čias. Plynová kríza, s ktorou bola EÚ konfrontovaná v januári, nie je prvá v histórii EÚ. V Európe existujú krajiny, ktoré sú 100 % závislé od plynu z Ruska a patrí medzi ne i Litva, ktorá v decembri 2009 zatvorí svoju jadrovú elektráreň. EÚ musí podniknúť ďalšie kroky, aby sa kríza neopakovala. Musí sa vybudovať chýbajúce energetické prepojenie a musíme tiež posilniť smernicu týkajúcu sa opatrení na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a vytvoriť koordinačný mechanizmus EÚ, ktorý by reagoval na podobné krízy. Je veľmi dôležité, aby bol dostatok energetických rezerv v tých členských štátoch, ktoré sú najviac závislé od dodávok energie.

Kríza medzi Ruskom a Ukrajinou nie je len krízou vzájomnej dôvery, ale aj geopolitickou krízou. Obe krajiny musia niesť zodpovednosť za skutočnosť, že členské štáty nedostali plyn. Vo vlastnom záujme musí Európa diverzifikovať zdroje energie a zvýšiť bezpečnosť dodávok. Európa musí konať rozhodne, keďže vyriešenie tejto energetickej krízy v dodávkach plynu z Ruska je iba dočasné.

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – (RO) Chcel by som sa poďakovať pani Laperrouzovej za túto správu a povedať, že podporujem väčšinu jej záverov. EÚ musí byť ambiciózna v boji proti zmene klímy, čo znamená, že nemožno podceňovať úlohu jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov energie.

Proces tvorby jednotného trhu pre elektrickú energiu a zemný plyn je potrebné urýchliť. To si vyžaduje prepojenia. Preto vítam návrh Európskej komisie vyčleniť 1,5 miliardy EUR na projekty prepojenia. Okrem toho je potrebné, aby všetky členské štáty plnili kritériá prepojenia, ktoré boli stanovené v Barcelone.

Rovnako je nutné zvýšiť energetickú účinnosť, predovšetkým v nových členských štátoch. Napríklad v Rumunsku je veľký potenciál pre úspory a bol by som rád, keby sa táto možnosť využila.

Rusko-ukrajinská kríza znovu raz zdôraznila potrebu spoločného prístupu EÚ. Podporujem záver správy vrátane bodu o podpísaní dohody medzi EÚ, Ruskom a Ukrajinou.

Nesúhlasím však so stanoviskom k projektu South Stream, ktorý je veľmi dôležitý pre energetickú bezpečnosť EÚ a ktorý je na rovnakej úrovni ako Nabucco. South Stream je konkurenčným projektom Nabucca a vôbec neplní všetky potreby na diverzifikáciu zdrojov pre dodávky energie tak, aby zaručoval energetickú bezpečnosť EÚ. Preto navrhujem, aby sme v budúcnosti venovali viac pozornosti postaveniu, ktoré sa tomuto projektu dostalo v rôznych dokumentoch EP.

  Dragoş Florin David (PPE-DE) , písomne. – (RO) Dámy a páni.

Dnes v Európskom parlamente diskutujeme o jednej z najdôležitejších správ tohto plenárneho zasadnutia. Možno v nej vidieť kľúčové prvky energetickej politiky, ktoré máme v úmysle zaviesť v celej Európskej únii. Patria k nim núdzové akčné plány na vnútroštátnej úrovni, doložka o energetickej bezpečnosti, diverzifikácia zdrojov dodávok a udržanie podielu jadrovej energie v rámci skladby energetických zdrojov.

Všetky uvedené prvky naznačujú pružnosť našich politík a krokov a rýchlosť, akou je možné prispôsobiť ich súčasnej situácii. Domnievam sa, že regulácia obchodných dohôd, dohôd o pridružení a dohôd o partnerstve a spolupráci podpísaných s producentskými a tranzitnými krajinami, ktorej cieľom je zostaviť kódex správania a stanoviť dôsledky jeho nedodržania, je v dôsledku plynovej krízy zo začiatku roka jednou z priorít EÚ.

Navyše sa musí diverzifikácia zdrojov energie formou vzájomného prepojenia členských štátov, budovania nových dodávateľských trás ako Nabucco a terminálov skvapalneného zemného plynu (LNG) zaradiť medzi súčasné projekty financované Komisiou. Nakoniec by som rád zablahoželal pani Laperrouzovej k jej správe a dúfam, že ju veľká väčšina našich kolegov poslancov podporí. Ďakujem.

  Alexandra Dobolyi (PSE), písomne. – (HU) V prvých týždňoch roka 2009 držala Ukrajina členské štáty EÚ ako rukojemníkov. Jej vedúci predstavitelia vyvolali spor o vyúčtovanie dodávok s Moskvou, ktorý sa týkal ceny dodávok plynu. Kroky Kyjeva boli založené na nádeji, že v dôsledku protiruskej nálady v štátoch západnej a východnej Európy dokáže získať podporu väčšiny členských štátov EÚ. Tento politický krok bol očividne chybný.

Európska únia sa musí konečne dostať z vlastného začarovaného kruhu. Len jednou z jeho súčastí je fóbia z nedostatku energie, podľa ktorej sa musíme s Rusmi znášať, lebo v opačnom prípade zatvoria kohútik s plynom. Tento mylný postoj môže viesť len k chybným záverom. Táto otázka sa netýka len energie.

Ak je dlhodobým cieľom Únie partnerstvo s Ruskom založené na demokracii a poskytujúce obrovský trh, ktorý sa rozvíja a má potenciál rozvíjať sa aj naďalej, musí predpokladať, že hospodárske a politické ťažiská by sa mohli oprávnene presunúť do Ruska.

EÚ musí aktívnym a dôveryhodným spôsobom tlmočiť odkaz, že má záujem o vznik moderného Ruska. Spôsoby EÚ pozostávajúce z povzbudzujúcich slov, ale zároveň dusivých, zdržanlivých a odsudzujúcich krokov, sú odsúdené na neúspech.

Nedostatočná spoločná energetická a zahraničná politika, odsúvanie diverzifikácie využitia energetických zdrojov do úzadia a stavanie do popredia určitých historických krívd a obchodných výhod robia našu Úniu zraniteľnou.

Jednotná Únia by donútila Moskvu vážne sa zamyslieť, pretože takúto situáciu ešte nikdy predtým nezažila. Avšak voči krajinám, ktorých politika je nestála, môže obrovská krajina ako Rusko jednoducho presadiť svoju vôľu.

Táto otázka má oveľa viac rozmerov ako len energiu.

  András Gyürk (PPE-DE), písomne. – (HU) Strategické preskúmanie energetickej politiky je dobrým súhrnom všetkých nevyhnutných krokov, ktoré musí Európska únia vykonať na zníženie svojej závislosti od vonkajších zdrojov energie. Prerušenie dodávky plynu počas uplynulých týždňov spôsobilo, že isté body návrhu sú obzvlášť aktuálne.

S potrebou vytvoriť nový základ pre právne predpisy Spoločenstva v oblasti zásob plynu možno len súhlasiť. Okrem zavedenia povinnosti udržiavať minimálne zásoby je podľa nás dôležité posilniť aj mechanizmy solidarity s nariadeniami Spoločenstva v súlade s Lisabonskou zmluvou.

Je chvályhodné, že v prieskume energetickej politiky, ktorý vykonala Komisia, sa uvádzajú infraštruktúry, ktorých vytvorenie by bolo v spoločnom záujme všetkých členských štátov. Vítaným posunom je aj to, že v návrhu sa okrem južného koridoru na prepravu zemného plynu považuje za dôležitý cieľ aj vzájomné prepojenie plynovodov prechádzajúcich územím strednej a juhovýchodnej Európy. Dôležitosť iniciatívy, ktorá pôvodne súvisela s podnikom MOL, spočíva v tom, že pre zainteresované štáty bude v prípade prerušenia dodávok poskytovanie rýchlej vzájomnej pomoci jednoduchšie. Prepájanie sietí povzbudí aj hospodársku súťaž v regióne.

Rozhodnutie Európskej komisie presmerovať časť nevyčerpaných finančných prostriedkov EÚ na rozvoj energetických infraštruktúr považujeme za dobré. Menej pozitívna je však skutočnosť, že najzraniteľnejšie členské štáty majú dostať na rozvoj svojich infraštruktúr menšiu časť finančných prostriedkov, ako dúfali. Rozhodné záväzky však môžu byť splnené len vtedy, ak budú sprevádzané výraznejším finančným príspevkom a solidaritou zo strany Spoločenstva.

  Janusz Lewandowski (PPE-DE), písomne. – (PL) „Po bitke je Poliak generálom!“ Toto staré poľské príslovie, ktoré nie je pre mojich krajanov príliš lichotivé, možno v tomto prípade použiť na celú Európsku úniu. Aby sa otázka energetickej bezpečnosti dostala medzi hlavné priority celej Európskej únie, bola potrebná nepríjemná skúsenosť s rusko-ukrajinským konfliktom z januára 2009 týkajúcim sa plynu.

Nemôžeme sa predsa schovávať za skutočnosť, že Lisabonská zmluva, ktorá obsahuje vyhlásenia o energetickej solidarite, nebola ratifikovaná. Na popísanie budúcich scenárov a na to, aby sme dostali Európsku úniu z podobných problémov, aké boli nedávno spôsobené zastavením dodávok plynu cez Ukrajinu, je potrebná len politická vôľa podporená rozvážnou analýzou tejto poslednej krízy. V oznámení Komisie a v správe pani Laperrouzovej sa pozornosť sústreďuje na také spôsoby zvládania núdzových situácií, ako zvyšovanie zásob a vytvorenie prenosovej sústavy, ktorá zaručí technickú dostupnosť. V týchto otázkach existuje zhoda. Problematickejšie bude dohodnúť sa na dlhodobej stratégii, ktorej súčasťou bude musieť byť realistický postoj k Rusku. V súčasnosti totiž predstavuje pre Európu hlavného dodávateľa ropy a plynu.

Ako sme zistili, vzájomná závislosť nie je zárukou plynulých dodávok a vzťahov založených na racionálnych hospodárskych predpokladoch. Zasahovanie politických motívov je dostatočne viditeľné, aby sme skončili s naivitou. Vo vzťahoch s našimi východnými susedmi bude najzložitejšie vykoreniť tendenciu uzatvárať dvojstranné dohody. Toto je skutočné meradlo úspechu alebo zlyhania politiky Spoločenstva v oblasti energetickej bezpečnosti a energetickej solidarity.

  Sirpa Pietikäinen (PPE-DE), písomne. – (FI) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni.

Chcem poďakovať tým, ktorí vypracovali túto správu, za ich všestranné úsilie a za to, že do centra rozpravy vniesli dôležitú otázku. Rovnako ako spravodajkyňa si myslím, že pre Úniu je v rámci jej energetickej stratégie veľmi dôležité zaviazať sa k spoločným dlhodobým cieľom. Opatrenia na úsporu energie sú najdôležitejším kľúčovým prostriedkom na radikálne zníženie spotreby energie.

Pre celoeurópske problémy neexistujú národné riešenia. Ak chce Únia zabezpečiť v Európe energetickú bezpečnosť, musí investovať do vytvorenia spoločnej hlavnej rozvodnej siete a spoločného trhu s energiou a do lepšej koordinácie.

V správe sa kladie príliš veľký dôraz na jadrovú energiu ako na jednu z hlavných oblastí budúcich investícií Európy. Vzhľadom na riziká a nevýhody jadrovej energie je táto politika krátkozraká a škodlivá. V správe je vyjadrený nedostatočne ambiciózny prístup vo vzťahu k obnoviteľným zdrojom energie. Konkurencieschopná Európa, ktorej základom je trvalo udržateľné využívanie energie, si musí vytýčiť cieľ zvýšiť do roku 2050 podiel obnoviteľných zdrojov energie na 80 %. Mnoho štúdií vrátane štúdie nemeckej kozmickej agentúry DLR a štúdie Európskeho spoločenstva pre obnoviteľnú energiu (ERENE) Nadácie Heinricha Bölla ukazuje, že zavedenie nových a čistých foriem energie by bolo možné z technického aj hospodárskeho hľadiska. Teraz už chýba len politická vôľa.

  Marian Zlotea (PPE-DE), písomne. – (RO) V správe pani Laperrouzovej sa hovorí o otázke, ktorá je veľmi dôležitá pre každého občana Európy najmä počas plynovej krízy, akú sme nedávno zažili. Všetci musíme prispieť k úspešnému dosiahnutiu ambicióznych cieľov, ktoré sú navrhnuté v tomto druhom strategickom prieskume energetickej politiky. Ide o trvalú udržateľnosť dodávok energie, konkurencieschopnosť a bezpečnosť.

Chcem zdôrazniť dôležitosť zlepšenia bezpečnosti našich energetických zdrojov. Musíme prijať opatrenia s cieľom diverzifikovať naše energetické zdroje a trasy ich dodávok. Aby sme úspešne dosiahli „ciele 20-20-20“, musíme podporiť investície do infraštruktúry a nových technológií s nižšou spotrebou energie.

Členské štáty musia viac ako doposiaľ preukázať svoju solidaritu a spolupracovať, aby zaručili bezpečnosť svojich energetických zásob. V rámci tejto novej stratégie je zároveň potrebné položiť základy hospodárskeho rastu v EÚ.

Rád by som vám pripomenul geopolitickú dôležitosť Rumunska a oblasti Čierneho mora pre energetickú bezpečnosť a diverzifikáciu dodávok zdrojov energie.

(1) Pozri zápisnicu.