Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/2663(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B6-0063/2009

Predkladané texty :

B6-0063/2009

Rozpravy :

PV 04/02/2009 - 11
CRE 04/02/2009 - 11

Hlasovanie :

PV 05/02/2009 - 5.7
CRE 05/02/2009 - 5.7
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0052

Rozpravy
Streda, 4. februára 2009 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

11. Kosovo (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o Kosove.

 
  
MPphoto
 

  Hannes Swoboda (PSE). (DE) Vážená pani predsedajúca, dnes budeme diskutovať o Kosove na základe veľmi podrobnej správy pána Lagendijka, spravodajcu, ktorá samozrejme súvisí s vyhláseniami Komisie a Rady.

Spravodajca v tomto prípade nemá k dispozícii oficiálny rečnícky čas, čo je podľa mňa škandálna situácia. Ak by mal v pondelok večer spravodajca iba predniesť iniciatívnu správu, mal by štyri minúty. Myslím si, že je to nespravodlivé. Preto by som chcel požiadať predsedníctvo, aby zvážilo, či by niekto, kto celé mesiace pracoval ako spravodajca Výboru pre zahraničné veci, nemal dostať aj oficiálny rečnícky čas.

Pani Kallenbachová mu z pocitu solidarity s kolegom zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie poskytla minútu svojho času. Možno by bolo možné, pani predsedajúca, ak je to vo vašej právomoci, dať pani Kallenbachovej jednu minútu v rámci postupu „catch-the-eye“. V každom prípade vás prosím, aby ste to dôkladne zvážili. V takýchto prípadoch musíme postupovať odlišným spôsobom.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Je určite správne, aby sa tento zásadný problém riešil. V tomto konkrétnom prípade odporúčam, aby pani Kallenbachová požiadala o minútu v rámci postupu „catch-the-eye“, pretože tým sa veci značne zjednodušia.

 
  
MPphoto
 

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. – Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám za možnosť venovať sa najnovšiemu vývoju situácie v Kosove. O dva týždne, 17. februára 2009, bude Kosovo oslavovať prvé výročie vyhlásenia nezávislosti, takže táto rozprava je rozhodne dobre načasovaná. Kosovo odvtedy prijalo ústavu a úplne nový právny a inštitucionálny rámec. Vyhlásenie nezávislosti vytvorilo novú situáciu a nové úlohy pre medzinárodné spoločenstvo a zvlášť pre EÚ.

Rozdielne pohľady členských štátov v reakcii na vyhlásenie nezávislosti v žiadnom prípade nepodkopávajú všeobecné politické ciele Únie. Stále sme odhodlaní pomáhať hospodárskemu a politickému rozvoju Kosova v rámci všeobecného cieľa, ktorým je zaistiť dlhodobú stabilitu Balkánu ako celku.

V prípade Kosova to znamená prispievať hlavne k posilňovaniu právneho štátu, dodržiavaniu ľudských práv a ochrane menšín, ako aj podporovať hospodársky rozvoj a konať v záujme ochrany bohatého kultúrneho a náboženského dedičstva Kosova.

Znamená to tiež aj naďalej vnímať Kosovo v širšom rámci stanovenom pre krajiny západného Balkánu na Solúnskom summite v roku 2003. Politika podpory európskej perspektívy pre všetky krajiny západného Balkánu, na ktorej sa pri tejto príležitosti dohodlo, bola odvtedy opätovne potvrdená, naposledy Radou na svojom zasadnutí 8. decembra 2008.

Dôkazom nášho pokračujúceho odhodlania je rýchle vymenovanie Pietera Feitha za osobitného predstaviteľa EÚ začiatkom tohto roka. Sídli v Prištine a čoskoro budete mať príležitosť stretnúť sa s ním vo Výbore pre zahraničné veci. Jeho úlohou a úlohou jeho tímu je poskytovať cennú podporu priamo na mieste, čo nám pomôže spoločne dosiahnuť všetky naše politické ciele.

Nedávno, začiatkom decembra 2008, sa začal mandát misie EULEX, doteraz najambicióznejšej civilnej misie v rámci EBOP. Jej hlavnou úlohou je pomáhať kosovským úradom a podporovať ich v oblasti právneho štátu, zvlášť pri rozvoji polície, súdnictva a colnej správy.

Počas nasledujúcich mesiacov bude našou hlavnou úlohou zintenzívniť naše aktivity v Kosove, pričom najdôležitejšie bude dosiahnuť plné nasadenie misie EULEX. Sme realisti, takže si uvedomujeme, že v roku 2009 nás čaká nemálo ťažkostí a prekážok.

Rovnako aj kosovské inštitúcie budú čeliť mnohým problémom pri plnení záväzkov rozvíjať stabilné multietnické a demokratické Kosovo. Pomoc medzinárodného spoločenstva je kľúčová, ak sa má Kosovo úspešne plne integrovať do zvyšku regiónu.

Komisia oznámila, že neskôr v priebehu tohto roka predstaví štúdiu, ktorá sa bude venovať spôsobom podpory politického a spoločensko-hospodárskeho rozvoja Kosova. Rada tento krok privítala. Štúdia by mala ponúknuť nové príležitosti vychádzajúc z toho, čo sa dosiahlo doteraz, avšak s prihliadnutím na nové skúsenosti nadobudnuté počas nasledujúcich niekoľkých mesiacov.

Situácia na severe Kosova bude v nasledujúcich mesiacoch nepochybne aj naďalej náročná a bude si vyžadovať zvláštnu pozornosť. Nedávne prípady vypuknutia etnického násilia začiatkom januára tohto roka v Mitrovici boli potenciálne vážne, boli však potlačené. Obzvlášť povzbudzujúce je, že úrady v Prištine konali s rozumnou zdržanlivosťou. Tieto incidenty nám však neustále pripomínajú pretrvávajúce riziko destabilizácie v tejto oblasti. Preto budeme aj naďalej pozorne sledovať situáciu obzvlášť na severe krajiny.

Predsedníctvo je vďačné za pokračujúci záujem poslancov Parlamentu a za vašu podporu úlohy Únie v tomto regióne. Obzvlášť vítam navrhované uznesenie, ktoré bolo predložené na tejto schôdzi. Je povzbudzujúce, že Parlament je schopný poskytnúť širokú podporu našim snahám v regióne a odhodlaniu Únie dosiahnuť stabilitu Kosova v rámci širšieho regiónu.

Predsedníctvo sa zaväzuje neustále vás informovať, a to jednak prostredníctvom bežných diskusií tu v pléne, a tiež prostredníctvom podrobnejších správ vo výboroch. Na túto jar plánujeme rôzne aktivity, napríklad Gymnichská schôdza koncom marca bude venovaná krajinám západného Balkánu. Viem tiež, že Pieter Feith sa na budúci týždeň stretne s Výborom pre zahraničné veci, ktorému poskytne podrobné informácie o najnovšom vývoji situácie v oblasti.

 
  
MPphoto
 

  Meglena Kuneva, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, len jeden rok od vyhlásenia nezávislosti je situácia v Kosove a v celom regióne západného Balkánu vo všeobecnosti stabilná a pod kontrolou, a to napriek niekoľkým incidentom.

Prítomnosť Európskej únie v Kosove sa postupne posilňuje a nahrádza tak Organizáciu Spojených národov. V Prištine sídli osobitný predstaviteľ EÚ a v celom Kosove sa rozmiestňuje misia EÚ na podporu právneho štátu (EULEX), ktorá bude plne funkčná koncom marca.

Stabilné a multietnické Kosovo je kľúčovou prioritou Európskej únie. Najlepším spôsobom, ako sa Kosovo môže priblížiť k európskej integrácii, je vytvorenie demokratickej a multietnickej spoločnosti plne rešpektujúcej právny štát, mierová spolupráca so susedmi a prispievanie k regionálnej a európskej stabilite. To zahŕňa aj rozsiahle opatrenia na zaistenie budúcnosti všetkých komunít v Kosove, čím sa vytvorí základ pre udržateľný hospodársky a politický rozvoj.

Správu Komisie o pokroku z novembra 2008 považovali úrady za objektívne a spravodlivé zhodnotenie dosiahnutých cieľov a ďalších úloh. Kosovské úrady sa zaviazali konať a spolupracovať s Komisiou s cieľom splnenia týchto úloh. V rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) sme vyčlenili značné finančné prostriedky pre Kosovo ako súčasť celkovej sľúbenej sumy 1,2 miliardy EUR dohodnutej na konferencii darcov v júli 2008.

V roku 2008 boli v rámci nástroja predvstupovej pomoci v Kosove podporené projekty v hodnote 185 miliónov EUR, čo je trojnásobný nárast oproti predchádzajúcemu roku. V roku 2009 vyčleníme ďalších 106 miliónov EUR. Riadenie týchto finančných prostriedkov je výlučne zodpovednosťou styčného úradu Komisie v Prištine, ktorý je teraz plne funkčný so všetkými príslušnými riadiacimi systémami a nahrádza Európsku agentúru pre obnovu.

Komisia víta návrh uznesenia, o ktorom sa dnes rokuje tu v Európskom parlamente. Dotýka sa mnohých otázok, ktoré majú podľa nás všetkých rozhodujúci význam, ako je zachovanie kultúrneho dedičstva Kosova, zlepšenie kapacít verejnej správy, lepšia integrácia medzi komunitami, význam multietnického vzdelávania a kritická situácia rómskych rodín v olovom zamorených utečeneckých táboroch na severe.

Komisia berie všetky tieto otázky veľmi vážne. Rada by som postupne o každej povedala pár slov.

Od roku 2004 Komisia financuje obnovu miest náboženského a kultúrneho dedičstva prostredníctvom svojho programu s rozpočtom 10 miliónov EUR a s výraznou účasťou Rady Európy. V rokoch 2008 a 2009 financovanie pokračuje, pričom na ďalšie projekty sa vyčlenilo navyše 2,5 milióna EUR. Považujeme to za veľmi dôležitý aspekt zmierenia a podporili sme vytvorenie databázy kultúrneho dedičstva Kosova. Do tejto diskusie by sa mohli zahrnúť aj cintoríny, aby sa zaistila ich riadna obnova a zachovanie.

Chcela by som vyjadriť našu vďačnosť Európskemu parlamentu za poskytnutie dodatočnej sumy 3 milióny EUR z rozpočtu EÚ na rok 2008 na obnovu kultúrneho dedičstva vo vojnou postihnutých oblastiach krajín západného Balkánu. Komisia vyčlenila polovicu tejto sumy, 1,5 milióna EUR, pre Kosovo na spoločný projekt s Ministerstvom kultúry v multietnickom meste Prizren.

Sme vďační za vyčlenenie dodatočnej sumy na tieto účely aj z tohtoročného rozpočtu. V rámci nástroja predvstupovej pomoci na rok 2007 Komisia realizuje projekty zamerané na uľahčenie návratu a reintegrácie vnútorne presídlených osôb a utečencov v Kosove v celkovej sume 3,3 milióna EUR. Počítame s ďalšími finančnými prostriedkami – 4 milióny EUR v rámci nástroja predvstupovej pomoci na rok 2008 a 2 milióny EUR v rámci nástroja predvstupovej pomoci na rok 2009. Tieto peniaze okrem iného prispejú k zlepšeniu miestnych kapacít v súvislosti s reintegráciou navrátilcov do miestneho sociálneho a hospodárskeho prostredia.

V našom programe je veľmi dôležitá aj otázka rodovej rovnosti. Komisia poskytla technickú pomoc Kosovskej agentúre pre rodovú rovnosť. Prostredníctvom Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva tiež podporila aktivity viacerých MVO pôsobiacich na poli rodovej rovnosti a práv žien.

Čo sa týka kapacít verejnej správy, Komisia sleduje realizáciu kosovskej stratégie reformy verejnej správy a akčného plánu. Úradom sme zdôraznili naliehavosť prijatia zákona o verejnej službe. V rámci našej účasti na zakladaní regionálnej školy verejnej správy spolupracujeme aj s Kosovským inštitútom pre verejnú správu. Mimoriadna pozornosť sa venuje Ministerstvu miestneho riadenia a správy prostredníctvom podporného projektu za takmer 1 milión EUR.

Komisia vynakladá značné úsilie na podporu reformy vzdelávacieho systému v Kosove. Naša finančná podpora je komplexná. Jej cieľom je zlepšenie materiálnych podmienok a kvality výučby na primárnom, sekundárnom aj terciárnom stupni a v sektore odborného vzdelávania, ako aj posilnenie multikulturálnych aspektov ako základnej podmienky zmierenia.

V nadväznosti na júlovú konferenciu darcov zriadila Svetová banka nadačný fond viacerých darcov určený pre širší sociálny sektor vrátane vzdelávania. So sumou 5 miliónov EUR je Komisia jedným z hlavných prispievateľov do tohto fondu. Celkovo dosiahla pomoc EÚ určená na vzdelávanie v Kosove za obdobie rokov 2006 – 2010 sumu 30,5 milióna EUR. Zriaďovanie multietnickej európskej univerzity získa našu podporu hneď po tom, ako všetky miestne zainteresované strany dosiahnu dohodu, ktorá zaručí udržateľnosť tohto projektu.

Vážnym problémom je kritická situácia rómskych rodín v olovom zamorených utečeneckých táboroch na severe. Komisia aktívne pomáha pri hľadaní rýchleho a udržateľného riešenia prijateľného pre všetkých. Opakovane sme vyzývali všetky strany, aby tento problém nepolitizovali a konali len v najlepšom záujme rómskych rodín.

A nakoniec, Kosovo využíva aj naše programy určené pre viacerých príjemcov, ktoré pokrývajú krajiny západného Balkánu a Turecko a financujú proces evidencie rómskych obyvateľov. Naša podpora Rómov v Kosove zahŕňa aj vzdelávanie. Spolu s Radou Európy podporujeme kvalitné vzdelávanie rómskych detí, a to aj v ich materinskom jazyku.

Podľa môjho názoru je toto všetko v úplnom súlade s vašimi návrhmi. Veľmi pekne ďakujem všetkým váženým poslankyniam a poslancom tohto Parlamentu za pozornosť a teším sa na vaše otázky.

 
  
MPphoto
 

  Doris Pack, v mene skupiny PPE-DE. (DE) Vážená pani predsedajúca, rada by som zagratulovala spravodajcovi a tieňovým spravodajcom, pretože si myslím, že spoločne sme pripravili veľmi dobré uznesenie.

Toto uznesenie vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili spoločný postup v Kosove, pôsobenie misie EULEX v spolupráci s vysokým predstaviteľom EÚ a vytvorenie synergie v záujme zlepšenia hospodárskeho a sociálneho života v Kosove.

Misia EULEX musí tiež zaistiť, aby sa súdne prípady, ktoré tam už roky prebiehajú, konečne začali riešiť a uzatvorili sa. Mnohé zverstvá doteraz neboli odhalené a postavené pred súd. Dôležitý v Kosove je aj boj proti korupcii, pretože je tam stále na slobode veľa nepotrestaných zločincov.

Okrem toho, čo sme už počuli, Európska únia by mala zvažovať nielen pôsobenie vo veľkom meradle, ale viac sa sústrediť aj na každodenný život ľudí a podporovať príležitosti na miestne projekty s účasťou miestnych obyvateľov. Takáto práca je veľmi dôležitá.

Musíme vyzvať kosovskú vládu, aby konečne začala zavádzať do praxe svoju ústavu, čo zahŕňa aj plán Marttiho Ahtisaariho. Obyvatelia Kosova si musia v každodennom živote uvedomiť, že tam žijú všetci spolu. Navyše Srbi, Albánci a príslušníci všetkých ostatných menšín v Kosove musia byť považovaní za rovnoprávnych občanov.

Kosovská vláda tiež musí presadiť svoj program decentralizácie. Veľmi sa, samozrejme, zastávam zriadenia multietnickej európskej univerzity, čo by bola ďalšia spoločná inštitúcia popri Univerzite v Prištine a Univerzite v Mitrovici, ktorá by sa zameriavala na spoločnú budúcnosť.

Okrem toho by som bola rada, keby si Srbsko konečne uvedomilo, že Srbi v Kosove nechcú byť nabádaní k tomu, aby sa nezúčastňovali na vládnutí. Musí im byť umožnené podieľať sa na vládnutí, práci v parlamente a civilnom živote. Iba tak bude Kosovo prosperovať.

 
  
MPphoto
 

  Csaba Sándor Tabajdi, v mene skupiny PSE. (FR) Vážená pani predsedajúca, vystupujem v mene Skupiny socialistov v Európskom parlamente. Môžeme potvrdiť, že situácia v Kosove sa zlepšuje. Ďakujeme českému predsedníctvu a Komisii za ich dobrú spoluprácu. Úplne sa zhodujem s pani Packovou v tom, že misia EULEX je obrovskou výzvou pre Európsku bezpečnostnú a obrannú politiku, jednou z najväčších výziev v celej histórii Európskej únie ako spoločenstva založeného na zásadách právneho štátu.

Je dobré, že už existuje právny základ nadväzujúci na vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady, čo privítala aj srbská vláda. Sprevádzal ho tichý súhlas zo strany Číny a Ruska, ktoré predtým odmietali akékoľvek urovnanie konfliktu.

Dobrá spolupráca misie EULEX so zúčastnenými stranami v Kosove je kľúčová. Nesmieme zopakovať chyby misie MINUK, ktorá síce minula veľa peňazí, ale ľuďom v Kosove sa odcudzila. Tejto témy sa dotkla aj pani Packová. Je veľmi dôležité vyjasniť si rozdelenie kompetencií medzi kosovskou vládou a parlamentom na jednej strane a misou EULEX na strane druhej.

Nemôžeme prebrať zodpovednosť za rozvoj Kosova. Prítomnosť misie EULEX na severe Kosova je veľmi dôležitá z hľadiska zabránenia rozdeleniu tohto územia. A nakoniec, úplná implementácia ustanovení ústavy v súlade s Ahtisaariho plánom je kľúčovou otázkou pre menšiny.

 
  
MPphoto
 

  Johannes Lebech,mene skupiny ALDE. – (DA) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcel vyjadriť veľkú spokojnosť s návrhom uznesenia a poďakovať pánovi Lagendijkovi za prvotriednu prácu. Výsledkom je dobre vyvážený text, ktorý hovorí priamo k veci, zároveň sa však zaoberá všetkými dôležitými problémami. Týmto uznesením predovšetkým vysielame z Európskeho parlamentu signál ľuďom v Kosove a v ostatných krajinách západného Balkánu, ktorý vraví: „nezabudli sme na vás, ste súčasťou Európy“. A nie sú to len prázdne slová bez skutočného významu. Misia EULEX, doteraz najväčšia misia v rámci spoločnej Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, sa už rozbehla. Je potešiteľné, že túto misiu podporuje aj OSN a že pokrýva celú krajinu.

Európsky parlament týmto uznesením podporuje Kosovo v tejto misii. Upozorňujeme tiež na oblasti, v ktorých môžu členské štáty EÚ Kosovu pomôcť. Týka sa to zvláštnej pomoci pri budovaní verejnej správy, posilňovaní občianskej spoločnosti a realizácii vzdelávacích projektov. Ak upozorňujeme na oblasti, v ktorých sa predstavitelia Kosova musia zlepšiť, napríklad v súvislosti s ochranou menšín, je to preto, že myslíme vážne naše odhodlanie stáť po boku Kosova v jeho snahe o vytvorenie demokratickej spoločnosti. Demokratickej spoločnosti, ktorá bude rešpektovať svoje menšiny a v mieri spolunažívať so susednými krajinami. Tu nejde len o budúcnosť Kosova, ale aj o budúcnosť celého regiónu Balkánu a Európy ako takej. Čaká nás ešte dlhá a náročná cesta. Môže však viesť len jediným smerom, a to smerom k EÚ a k úplnej integrácii Kosova i ostatných krajín západného Balkánu do rámca európskej spolupráce.

 
  
MPphoto
 

  Ryszard Czarnecki, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, prvotným hriechom pri zrode tejto novej krajiny, Kosova, bol pocit prevládajúci medzi srbskou menšinou v Kosove a Metochii a tiež v samotnom Srbsku, že tento nový štát a celá moslimská väčšina sa stavajú proti Srbom. To muselo mať vplyv na vzťahy medzi Belehradom a Prištinou a určite aj na vzťahy medzi ľuďmi v Kosove a Srbmi žijúcimi v etnických srbských enklávach.

Ak sa nebudú rešpektovať kultúrne, vzdelávacie a náboženské práva srbskej menšiny, nielenže sa skomplikujú bilaterálne vzťahy medzi Kosovom a Srbskom, ako aj vzťahy v ďalších oblastiach Balkánu, ale predĺži to aj cestu Prištiny k členstvu v Európskej únii.

Súhlasím s tým, čo povedal predchádzajúci rečník, vážený pán Lebech. Vláda Kosova musí pochopiť, že rešpektovanie práv menšín je v Európe štandardom. Tieto zásady musíme prísne dodržiavať a v tejto súvislosti pozorne sledovať našich partnerov v Kosove.

 
  
MPphoto
 

  Joost Lagendijk, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Trvalo takmer rok, kým začala misia EULEX vykonávať svoj pôvodný mandát. Je vhodné si dnes v krátkosti pripomenúť, v čom tento pôvodný mandát spočíval.

EULEX, doteraz najväčšia európska misia – ako tu už niekto poznamenal – sa mala rozvinúť a pôsobiť na celom území Kosova, severne aj južne od rieky Ibar. Mala tiež prevziať zodpovednosť v troch oblastiach: colná správa, polícia a súdnictvo, a čo je najdôležitejšie, nemal sa vytvoriť žiaden – zdôrazňujem žiaden – nejednoznačný vzťah medzi misiou EULEX na jednej strane a UNMIK, organizáciou v rámci OSN, na strane druhej. A už vôbec nemali mať aktivity misie EULEX za následok rozdelenie krajiny na sever a juh. To rozhodne nebol jej zámer.

Veľmi dlho sa zdalo, že misia nebude môcť vykonávať svoj pôvodný mandát z dôvodu neustálej blokády v Bezpečnostnej rade. V podstate až počínajúc novembrom minulého roka to začalo vyzerať tak, že misia nakoniec bude fungovať. Po dvoch-troch mesiacoch, odkedy sa aktivity reálne rozbehli, je vhodné zamyslieť sa a pozrieť sa na to, či misia naozaj funguje, alebo, vyjadrím sa radšej opatrnejšie, či sa zdá, že funguje.

Kosovská polícia je spokojná s perfektnou spoluprácou s misiou EULEX. Colné úrady už tiež konečne opäť pracujú, zvlášť v severnej časti Kosova, po tom, ako ich minulý rok vypálili kosovskí Srbi. Konečne sa rozbehlo obrovské množstvo nedokončených súdnych procesov v oblasti násilia medzi etnikami a korupcie, čo len opäť potvrdzuje, že aktivity misie EULEX sú prospešné pre všetky komunity, nielen pre Albáncov či Srbov.

Naozaj dúfam, že pokrok misie EULEX za niekoľko posledných mesiacov bude pokračovať pozitívnym smerom. Úprimne tiež dúfam, že Belehrad si uvedomí, že jeho súčasný prístup založený na konštruktívnej spolupráci s Európskou úniou je omnoho efektívnejší ako neustále pokusy prepisovať históriu. A predovšetkým dúfam, že kosovským úradom sa podarí vyriešiť obrovské množstvo problémov, ktorým stále čelia. Konečne sa začne bojovať proti korupcii a organizovanému zločinu, ktoré sú v Kosove ešte stále príliš rozšírené. Konečne bude mať Kosovo trvalé dodávky energie podľa právnych predpisov EÚ a konečne sa naštartuje hospodárstvo Kosova.

Kosovo je nezávislý štát, a či sa to tomuto Parlamentu páči, alebo nie, späť cesta nevedie. My, Európska únia, premenou Kosova na životaschopný štát len získame. Preto tam sme a preto tam musím aj zostať.

 
  
MPphoto
 

  Tobias Pflüger,mene skupiny GUE/NGL.(DE) Vážená pani predsedajúca, moja skupina, Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica, nesúhlasí s predloženým uznesením o Kosove. Väčšina členských štátov uznala Kosovo v rozpore s medzinárodným právom, avšak nie všetky. Moja skupina trvá na tom, že všetky nariadenia týkajúce sa Kosova musia byť v súlade s medzinárodným právom a musia s nimi súhlasiť všetky zainteresované strany vrátane Srbska. Uznanie Kosova vytvorilo katastrofálny precedens, ktorý teraz nasledujú aj ďalšie regióny ako Južné Osetsko a Abcházsko.

EÚ spustila v Kosove misiu EULEX. Skupina GUE/NGL nesúhlasí s touto misiou, pretože vychádza z uznania Kosova v rozpore s medzinárodným právom a vytvára tak niečo ako protektorát EÚ. Misia EULEX má, citujem, „určité výkonné právomoci“. To znamená, že predstavitelia misie EULEX môžu zrušiť jednoduché uznesenia kosovských úradov. Misia EULEX tiež zahŕňa 500 policajtov na boj proti povstaniam. 26. januára uskutočnili misie EULEX a KFOR spoločné cvičenie zamerané na boj proti povstaniam. To bohužiaľ nasvedčuje existencii úzkej spolupráce medzi EÚ a NATO v Kosove.

EÚ a ďalšie organizácie zároveň podporujú neoliberálnu hospodársku obnovu Kosova, to však nie je to, čo chcú miestni obyvatelia. Z tohto dôvodu vyzývame na hľadanie riešení, ktoré budú v súlade s medzinárodným právom, a na jednoznačné hlasovanie proti misii EÚ EULEX. Ak chceme naozaj pomôcť miestnym obyvateľom, misia EULEX nám to neumožní.

 
  
MPphoto
 

  Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Keď som pred dvoma mesiacmi pracovne navštívil Kosovo, uvedomil som si, prečo je pre mnohých také ťažké pochopiť medzinárodnú prítomnosť v tejto krajine. Mal som tiež dojem, že jednotlivé úrovne nie vždy až tak dobre spolupracujú.

Európske inštitúcie by nemali len krčiť ramenami. Táto vec sa týka aj nás. Prostredníctvom misie EULEX je Európa zodpovedná za situáciu v krajine. Misia EULEX by mala zaujať asertívnejší postoj a čo najviac pomáhať kosovským úradom, či je to žiadané, alebo nie.

Chcel by som podčiarknuť dve veci. Predovšetkým naliehavo žiadam členské štáty, ktoré doteraz neuznali Kosovo, aby svoj postoj prehodnotili. Pre Kosovo už neexistuje možnosť existencie v rámci srbských hraníc. Po druhé, vyzývam na vypracovanie vzorového plánu pre krajiny západného Balkánu, ktorý by na konkrétnej úrovni fungoval vo všetkých zainteresovaných krajinách a pomáhal im s prípravou na vstup do Európskej únie. Je to záväzkom Európy voči krajinám západného Balkánu.

 
  
MPphoto
 

  Bernd Posselt (PPE-DE).(DE) Vážená pani predsedajúca, ako tieňový spravodajca Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov by som rád zagratuloval pánovi Lagendijkovi za vynikajúci text. Podporujeme reformný program v Srbsku a samozrejme rešpektujeme malú menšinu členských štátov EÚ, ktoré zatiaľ neuznali Kosovo v súlade s medzinárodným právom.

Chceme však dosiahnuť, aby si ľudia prestali myslieť, že tento vývoj sa dá zvrátiť. Tri štvrtiny poslancov tohto Parlamentu hlasovali v prospech uznania Kosova. Komisia tiež deklarovala svoj postoj v prospech uznania, rovnako ako 23 z 27 členských štátov, všetky krajiny G7, štyri zo šiestich republík bývalej Juhoslávie a tri zo štyroch krajín susediacich s Kosovom.

To potvrdzuje, že tento vývoj je nezvrátiteľný. Preto je dôležité pozerať sa do budúcnosti, čo zahŕňa aj mnohé riziká. Prvým veľkým rizikom je rozdelenie Kosova. Až doteraz bola bývalá Juhoslávia rozdelená podľa historických hraníc jednotlivých republík alebo podľa historických vnútorných hraníc autonómnych regiónov. Ak by sa mapa mala zmeniť, napríklad v Mitrovici, výsledkom by bolo, že napríklad Albánci v Preševskom údolí v Srbsku, obyvatelia mesta Novi Pazar v Sandžaku a ďalší by si začali klásť otázku, kde by teda hranica mala ležať. Vznikla by tým veľmi nebezpečná situácia.

Z tohto dôvodu má zmysel držať sa Ahtisaariho plánu, ktorý rešpektuje historické vnútorné hranice Juhoslávie a zároveň poskytuje spoločnú a rozsiahlu ochranu menšinám. Ochrana menšín, ktorú ponúkol bývalý Ahtisaariho plán a ktorá je teraz súčasťou kosovskej ústavy, je najkomplexnejším programom ochrany vo svete. Srbi v Kosove by sa mali chopiť tejto príležitosti a využívať túto ochranu menšín.

Pán úradujúci predseda Rady, viete, že aj ja sám pochádzam z menšiny, ktorá bola v minulosti zneužívaná v prospech záujmov druhých. Srbi v Kosove sa musia takejto situácii vyhnúť. Ďalším nebezpečenstvom, ktoré ohrozuje Kosovo, je chaos a korupcia. Tu môžem povedať len toľko, že musíme posilniť misiu EULEX, pretože miesia UNMIK nebola riešením, ale skôr súčasťou problému.

 
  
MPphoto
 

  Hannes Swoboda (PSE). (DE) Vážená pani predsedajúca, kolega Joost Lagendijk je v rovnakej situácii ako Kosovo. Existuje, ale nie každý ho uznáva ako spravodajcu, hoci ním v skutočnosti je. V tejto súvislosti by som jemu a pánovi Tabajdimu rád poďakoval za správu.

Je zrejmé, že v súvislosti s uznaním Kosova sme neurobili taký pokrok, ako by si mnohí ľudia vrátane samotných Kosovčanov predstavovali. Musíme uznať, že pre Srbsko to bola bolestná situácia. Nemali by sme prilievať olej do ohňa. Namiesto toho by sme mali vyvinúť čo najväčšie úsilie, aby bol tento proces mierový. Veľmi ma teší, že srbskí lídri sa napriek mnohým tvrdým slovám na začiatku pokúsili legalizovať a neutralizovať túto situáciu, aby mohla misia EULEX dostať šancu. Rád by som sa spýtal každého, kto je proti misii EULEX, v akej situácii by boli Srbi a ďalšie menšiny v krajine, keby misia EULEX neexistovala?

Je nezmyselné z pozície srbskej menšiny alebo Srbska odsudzovať misiu EULEX. To, že niekto tu v Parlamente, kto podporuje Srbsko, odsúdil misiu EULEX, považujem jednoducho za smiešne. Je však pravda, že je tu niekoľko zatiaľ nezodpovedaných otázok. Politickí lídri v Kosove sa musia snažiť veci riešiť. Jednou z našich najdôležitejších úloh a požiadaviek je realizácia všetkých aspektov Ahtisaariho plánu, o ktorých budeme zajtra hlasovať v rámci tohto uznesenia.

A nakoniec, mali by sme podporovať integráciu celého regiónu. Každá krajina musí samozrejme splniť svoje úlohy. Čím väčší pokrok však Srbsko a Macedónsko urobia v súvislosti s integračným procesom, tým skôr budeme schopní vyriešiť otázku Kosova a ostatné súvisiace otvorené otázky. Jedine integrácia všetkých krajín v regióne vytvorí podmienky, aké Kosovo potrebuje na mierový rozvoj.

 
  
MPphoto
 

  Annemie Neyts-Uyttebroeck (ALDE). – (NL) Keďže všetci, ktorí tu prehovorili, sú dobre, veľmi dobre až vynikajúco oboznámení so situáciou v Kosove, nie je potrebné sa tým viac zaoberať v snahe presvedčiť samých seba, ako dobre sme so situáciou oboznámení.

V prvom rade by sme sa mali tešiť zo skutočnosti, že prvý rok samostatnosti Kosova nakoniec prebehol celkom dobre, dokonca lepšie, ako si mnohí mysleli. Rada by som tiež vyjadrila svoje potešenie a spokojnosť s faktom, že misia EULEX sa už naplno rozbehla vďaka dobrej vôli mnohých ľudí a schopnostiam Bezpečnostnej rady OSN. Od úspechu tejto misie EULEX bude veľa závisieť, pretože pred vyhlásením nezávislosti bolo Kosovo desať rokov protektorátom. Teraz je dôležité, aby sme spoločne priviedli Kosovo do dospelosti.

 
  
MPphoto
 

  Sylwester Chruszcz (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, jednostranné rozhodnutie albánskej komunity viedlo k oddeleniu srbskej provincie Kosovo od Srbska. Ja osobne považujem tento krok za bezprecedentné porušenie medzinárodného práva. Toto rozhodnutie malo navyše ďalšie následky, ako ukázali minuloročné udalosti na Kaukaze.

Chcel by som pripomenúť, že Organizácia Spojených národov rozhodnutie kosovských Albáncov neuznala. Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 je stále v platnosti. Preto by som chcel varovať pred uskutočňovaním akýchkoľvek rozhodnutí, kým v tejto veci nerozhodne Medzinárodný trestný súd v Haagu. Až potom budeme poznať skutočné právne postavenie tejto provincie, ktorá je podľa medzinárodného práva stále neoddeliteľnou súčasťou Srbskej republiky.

Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na dramatickú situáciu, ktorej stále čelia srbské komunity v samozvanej Kosovskej republike. Otvorene si priznajme, že rozhodnutie niektorých členských štátov Európskej únie uznať túto krajinu bolo fatálnou chybou. Je to veľmi jednoduché – Kosovo patrí do Srbska.

 
  
MPphoto
 

  Erik Meijer (GUE/NGL). – (NL) Odkedy Kosovo takmer pred rokom vyhlásilo nezávislosť, Európska únia bola v tejto veci beznádejne rozdelená. Grécko je nerozhodné, kým Španielsko, Rumunsko, Slovensko a Cyprus túto nezávislosť z vnútroštátnych dôvodov odmietli. Spoločný projekt EULEX, ktorým chce Európska únia získať vplyv v Kosove, sa zdá byť viac nástrojom na zakrytie tohto vnútorného rozdelenia ako čímkoľvek iným.

Misia EULEX môže byť prospešná pre Európsku úniu, dá sa však to isté povedať aj o Kosove? Obyvatelia Kosova túžia vstúpiť do Európskej únie a stať sa rovnocenným členským štátom. Po takmer storočí ovládania Srbskom rozhodne nechcú žiadne nové zasahovanie zvonka. Projekt ako EULEX mohol byť možno krátkodobo užitočný počas prvých niekoľkých mesiacov roka 2008 ako prostriedok na zabránenie chaosu. Toto obdobie sa však už skončilo. Neskorý príchod misie EULEX teraz do veľkej miery vytvára dojem, že Európska únia chce z Kosova spraviť protektorát s vojenskou prítomnosťou a administratívnym vplyvom, tak ako tomu bolo predtým v prípade Bosny a Hercegoviny, kde takáto politika priniesla len malý úspech.

Na zabezpečenie mierovej a harmonickej budúcnosti Kosova nestačí zaangažovať len súčasnú vládu a vládnuce strany. Dôležitými silami sú aj hnutie za samourčenie Vetëvendosje na juhu, ktoré považuje iniciatívu EÚ za nezmyselný kolonializmus, a predstavitelia Srbov v obciach severne od rieky Ibar, ktorí robia všetko čo môžu pre udržanie trvalého spojenia so Srbskom. Bez týchto kritikov misie EULEX nedosiahneme dlhodobé riešenie. Budúcnosti Kosova viac prospeje všeobecne prijatý domáci kompromis ako demonštratívne predvedenie sily Európskou úniou.

 
  
MPphoto
 

  Patrick Louis (IND/DEM). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pred desiatim rokmi NATO bombardovalo Belehrad, bezpochyby, aby oslávilo svoje päťdesiate narodeniny a nanovo definovalo svoju sféru kompetencií, ktoré sú obmedzené Washingtonským dohovorom. Toto bombardovanie bolo porušením medzinárodného práva, čo znamená, že sa uskutočnilo bez predchádzajúceho súhlasu OSN.

Pred rokom bola v Prištine jednostranne vyhlásená nezávislosť Kosova, čo bolo do očí bijúcim pohŕdaním suverenitou Federatívnej republiky Juhoslávia. Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 však jej suverenitu a územnú celistvosť opätovne potvrdila.

Dnes európska misia EULEX v spojení s odborníkmi zo Spojených štátov dúfa, že Kosovo sa stane krajinou vychádzajúcou zo zásad právneho štátu. Keby situácia nebola taká hrozná, bolo by zábavné zamyslieť sa nad tým, ako môže z takéhoto semena vyrásť takéto ovocie.

Momentálne však žiadame, aby táto misia zaistila rešpekt a hodnotu srbskej národnostnej menšiny na území jej predkov. Zdá sa nám, že by to bol dobrý začiatok opätovného budovania právneho štátu.

 
  
MPphoto
 

  Anna Ibrisagic (PPE-DE). – (SV) Narodila som sa na Balkáne. Koncom 80. rokov som zblízka sledovala problémy v Kosove. Videla som, ako sa na začiatku 90. rokov Slovinsko a Chorvátsko stali samostatnými štátmi a zakúsili vojnu. Na vlastnej koži som zažila vojnu v Bosne a nakoniec som opustila krajinu ako utečenec. Viem, že je mimoriadne jednoduché začať vojnu, ale tiež viem, že je omnoho ťažšie nastoliť mier a obnoviť vzájomnú dôveru ľudí.

Kosovo je dnes v situácii, ktorá bude rozhodujúcou pre budúce generácie v tomto regióne práve z hľadiska obnovenia dôvery medzi jednotlivými etnickými skupinami. Teší ma, že pán Lagendijk sa vo svojom uznesení tak jasne vyjadril, že by sme mali nechať za sebou diskusie o nezávislosti Kosova a hádky, ktoré z toho vyplývajú.

Svoj čas a energiu by sme teraz mali venovať diskusiám o tom, ako posilníme rovnaké práva všetkých ľudí na život v mieri a na prácu v záujme vytvorenia lepšej budúcnosti pre Kosovo. Musíme sa sústrediť na účinnú ochranu menšín, zlepšovanie hospodárskej situácie a boj proti tak rozšírenej korupcii a organizovanému zločinu.

Pre každého v Kosove by malo byť osobnou úlohou pomáhať zastaviť násilie medzi etnickými skupinami. Súdy by mali zaistiť riešenie vojnových zločinov. Niektorí poslanci tohto Parlamentu ľutujú prítomnosť a angažovanosť EÚ v Kosove, avšak tí z nás, ktorí zažili vojny na Balkáne, ľutujú len fakt, že EÚ sa nezapojila do veci jednoznačnejšie a rozsiahlejšie.

Musí sa ešte vykonať obrovské množstvo práce a chce to čas, v konečnom dôsledku však ide o obnovenie dôvery medzi ľuďmi, aby mali nasledujúce generácie možnosť vzdelávať sa a spoločne žiť a pracovať v mieri a s rešpektom k rozdielom druhých ľudí. Práve o tomto je celá myšlienka Európy.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Dovoľte, aby som v krátkosti vyzdvihol predovšetkým rolu Srbska. Srbská vláda navzdory zložitej domácej situácii zaujala veľmi konštruktívny a zodpovedný prístup k rozmiestňovaniu misie EULEX v Kosove. V zhode s OSN tiež umožnila, aby bol k policajným jednotkám Kosova priradený vysoký policajný úradník srbskej národnosti. Som presvedčený, že toto je cesta, ako postupne začleniť kosovských Srbov a aj iné menšiny do politického, hospodárskeho a spoločenského života Kosova. Chcel by som v tejto súvislosti tiež vyzvať Vysokého predstaviteľa Európskej únie, aby zaistil, že kosovské úrady budú venovať dostatočnú pozornosť všestrannému rozvoju oblasti Mitrovice. A podobne ako Anna Ibrisagicová si myslím, že teraz je potrebné venovať sa omnoho viac ako predtým bezpečnostnej a hospodárskej situácii a hospodárskemu rozvoju Kosova.

 
  
MPphoto
 

  Nicholson of Winterbourne (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, rád by som poďakoval pánovi Lagendijkovi, ktorého vynikajúce politické schopnosti podnietili vznik úžasného uznesenia, s ktorým môžeme pracovať.

Obzvlášť mu ďakujem za prijatie odseku 26, na ktorý by som chcel upriamiť pozornosť pána ministra a Komisie. Hovorí sa v ňom o kritickom zdravotnom stave 1 500 Rómov, ktorí v dôsledku zlého úsudku OSN žijú už deväť rokov hneď vedľa olovenej bane. Úplne súhlasím s tým, ako povedal aj pán minister Vondra, že toto možno nie je celkom misiou Európskej únie. V každom prípade ďakujem tímu Komisie za to, že sa ujal tejto témy hneď, ako som na ňu upozornil, a navštívil túto oblasť a oboznámil sa so škodami, ktoré olovo napáchalo. Títo ľudia majú v krvi obrovské množstvá olova, ich zdravie je nezvrátiteľne poškodené a potrebujú okamžité a naliehavé premiestnenie a lekárske ošetrenie.

Pán minister Vondra, sľúbili ste, že budete tento Parlament priebežne informovať. Chcel by som vás ako úradujúceho predsedu Rady požiadať, aby ste tejto otázke venovali čo najdôkladnejšiu pozornosť a informovali ma o svojich krokoch.

 
  
MPphoto
 

  Alojz Peterle (PPE-DE). – (SL) Úprimne chválim spravodajcu a tieňových spravodajcov za skvelú správu. Jej účelom je prispieť k ďalšej stabilizácii a normalizácii situácie v Kosove.

Úspech Kosova v minulom roku posilnil naše nádeje, že v Kosove je možné multietnické a multikultúrne spolužitie. Snahy nielen Kosova, ale aj ostatných krajín západného Balkánu o začlenenie do Európy sa môžu stať realitou, len ak bude splnený tento predpoklad.

Urobili sme pokrok, významný pokrok, a teraz musíme ísť ešte ďalej. Obzvlášť vítam fakt, že snahy misie EULEX pomáhajú aj normalizácii situácie v Kosove. Vítam nedávne vybudovanie kosovských bezpečnostných zložiek a účasť časti srbskej komunity v kosovských policajných zložkách. Ak máme urobiť ešte rýchlejší pokrok, musíme pôsobiť v politickej, hospodárskej, bezpečnostnej, sociálnej i iných oblastiach a zvláštnu pozornosť musíme venovať tomu, čo sa deje na miestnej úrovni, kde je otázka spolunažívania najcitlivejšia. Musíme podporovať projekty posilňujúce spolunažívanie a spoluprácu medzi etnikami. Z tohto dôvodu vítam zámer Európskej komisie využiť na dosiahnutie pokroku všetky dostupné prostriedky. To je presne to, čo Kosovo potrebuje.

 
  
MPphoto
 

  Richard Howitt (PSE). – Vážená pani predsedajúca, vítam dnešnú rozpravu a uznesenie ako ďalší krok k normalizácii vzťahov medzi Európskou úniou a Kosovom jeden rok od vyhlásenia nezávislosti.

Treba zdôrazniť, že sa potvrdilo, že tí, ktorí boli proti tomuto kroku, ako napríklad páni Van Orden a Tannock z Britských konzervatívcov, sa mýlili. Už 54 krajín vrátane 22 členských štátov EÚ právne uznalo Kosovo a naša misia EÚ na podporu právneho štátu bola rozmiestnená so súhlasom Srbska. Po celý čas sme tvrdili, že vyriešenie otázky Kosova pomôže snahám Srbska o členstvo v EÚ, a dnes opakujeme, že si želáme ich úspech.

Včera otvorila súdna misia EÚ prvý proces týkajúci sa vojnových zločinov v Kosove. Dnes je Jej kráľovská výsosť princezná Anna z Británie na návšteve školy pre postihnuté deti v kosovskom Gjilane. Oba tieto príklady nepochybne potvrdzujú záväzok Európy nikdy nezabudnúť na nespravodlivosti minulosti a už dnes pracovať na dosiahnutí lepšej budúcnosti pre všetkých.

 
  
MPphoto
 

  Ria Oomen-Ruijten (PPE-DE). – (NL) V prvom rade by som chcela zagratulovať pánovi Lagendijkovi za toto veľmi nestranné uznesenie a využiť túto príležitosť na poďakovanie pani Packovej, ktorá spolu so svojou delegáciou vykonala v tejto oblasti značné množstvo užitočnej práce.

Ciele EÚ sú jasné. Z Kosova sa nesmie stať čierna diera. Primárnu zodpovednosť za to nesú kosovské úrady. Obyvatelia musia získať dôveru nielen vo vládu, ale aj v právny systém. Korupcia a zločin štát podkopávajú. Plne sa musia zapojiť aj ženy a menšiny.

V druhom rade spočíva podľa môjho názoru zodpovednosť na susedných krajinách, zvlášť na srbských úradoch. Konštruktívny dialóg a regionálna spolupráca sú v záujme každého v tomto regióne.

A nakoniec, veľkú zodpovednosť nesie aj Európska únia. S misiou EULEX si Európska únia pred seba postavila vysoké ciele. Je dobré, že sa už začala skutočná práca. Nasledujúce dva roky ukážu, či môže misia EULEX naozaj meniť veci k lepšiemu z dlhodobého hľadiska. Ja v to pevne verím.

Stabilita, zmierenie a budovanie právneho štátu v Kosove majú kľúčový význam pre Kosovčanov a všetky etnické menšiny v Kosove, sú však aj v záujme Európskej únie. Účinnosť pomoci musí byť z tohto hľadiska prvoradá. Pani Packová a ja sme Kosovo nedávno navštívili. Pomoc nechýba, zrejme by však mohla byť ešte viac a efektívnejšie koordinovaná.

 
  
MPphoto
 

  Adrian Severin (PSE). – Vážená pani predsedajúca, koľkokrát musí byť štát uznaný, aby bol nezávislý? Takto otázka nestojí, pretože viac ako na kvantite uznaní záleží na ich kvalite. Vyhlásenie sebaurčenia nevedie k nezávislosti, ak daný štát nie je uznaný tými, od ktorých sa chce osamostatniť.

Nezávislosť štátu nie je ozajstná, ak ju neprijme Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov. Navyše, štát nie je nezávislý, ak nie je schopný poskytnúť všetkých komunitám žijúcim na jeho území spravodlivú vyhliadku na organickú integráciu do občianskej a multikultúrnej spoločnosti a ak nie je samoudržateľný a nedokáže sa sám riadiť.

Z týchto všetkých dôvodov Ahtisaariho plán zlyhal. Riešením nie je ani žiadať návrat k stavu, aký bol predtým – treba sa pohnúť ďalej. Preto musia Európska únia a stáli členovia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov zvolať medzinárodnú konferenciu, kde sa nájde udržateľné riešenie pre demokratickú bezpečnosť, geostrategickú rovnováhu a spoločensko-hospodársku stabilitu v krajinách západného Balkánu. V rámci toho by sa Kosovo malo vrátiť späť na cestu medzinárodnej zákonnosti a región by mal dostať jasný strategický plán integrácie do EÚ.

Bohužiaľ, správa pána Lagendijka sa takýmito možnosťami nezaoberá, čím sa vzdáva akejkoľvek realistickej snahy o lepšiu budúcnosť. Preto budú rumunskí sociálni demokrati nútení hlasovať proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE).(RO) V súlade s ustanoveniami medzinárodného práva a so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 prijatú v roku 1999 nemôže byť Kosovo považované za štát. Päť členských štátov EÚ neuznalo akt jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosovom. Kosovo je však realitou a my sa s tým musíme vyrovnať.

Stabilita západného Balkánu, regiónu, ktorý má v blízkej budúcnosti najväčšiu šancu vstúpiť do EÚ, je rozhodujúca. Preto musí hrať EÚ hlavnú úlohu pri riešení neľahkej situácie v tejto oblasti. Misia EULEX, ktorá už dosiahla svoju pôvodne zamýšľanú operačnú kapacitu, je dôležitým prvým krokom na tejto ceste, pretože poskytuje pomoc a koordináciu, ktoré sú predovšetkým potrebné na dosiahnutie prostredia spolupráce medzi etnikami a návrat života do normálnych koľají.

Musí sa zaručiť ochrana všetkých menšín v Kosove vrátane srbskej menšiny. Musia sa posilniť inštitúcie, aby sa predišlo chaosu a zabezpečil sa stabilný rozvoj. Musia sa vrátiť majetky a musí sa zaručiť právo utečencov na návrat. Finančné nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii, predovšetkým nástroj predvstupovej pomoci, sa musia použiť na urýchlenie spoločenského a hospodárskeho rozvoja, zvýšenie transparentnosti a podporu zmierenia medzi etnickými komunitami. Kosovo nesmie byť v žiadnom prípade izolované od európskych procesov. Musí profitovať z európskej perspektívy v regionálnom kontexte. V každom regióne musíme uplatňovať rovnaké štandardy. Čokoľvek sa žiada od ostatných krajín v tomto regióne, musí platiť aj pre Srbsko a Kosovo.

Európska únia musí trvať na obnovení dialógu medzi Prištinou a Belehradom. Mám pocit, že uznesenie v súčasnej podobe neodráža celú škálu postojov 27 členských štátov Európskej únie v otázke Kosova. Z tohto dôvodu bude rumunská delegácia zo skupiny PPE-DE s výnimkou poslancov maďarského pôvodu hlasovať proti tomuto uzneseniu.

 
  
MPphoto
 

  Csaba Sógor (PPE-DE). – (HU) Srbsko muselo byť bombardované, aby pochopilo, že práva menšín sa musia rešpektovať. Bola to krutá lekcia. Namiesto toho, aby priznalo Kosovu autonómiu, muselo prijať nezávislosť Kosova. Kosovo je varovaním aj pre členské štáty EÚ. Každý členský štát musí zaistiť, aby tradičné etnické menšiny mohli na jeho území žiť v bezpečí a cítili sa doma. Spokojné menšiny sú najpevnejším základom bezpečnosti, suverenity a hospodárskeho rozvoja krajiny. 17. februára 2008 som sa osobne zúčastnil oficiálnych osláv pri príležitosti vyhlásenia nezávislosti Kosova v Prištine. Myslím si, že som mal možnosť vidieť, že kultúrna i územná autonómia srbskej menšiny sú na území Kosova uznávané. Kosovskí Albánci dostali príležitosť na riešenie v európskom štýle. Srbsko má ešte jednu šancu – Vojvodinu. Aj členské štáty EÚ môžu vyvíjať úsilie smerom k priznaniu kultúrnej alebo územnej autonómie etnickým menšinám žijúcim na ich územiach. Bolo by hanbou, keby niektoré členské štáty EÚ v tomto ohľade za Kosovom a Srbskom zaostali.

 
  
MPphoto
 

  Victor Boştinaru (PSE).(RO) Ako poslanec Európskeho parlamentu a člen Delegácie pre vzťahy s krajinami juhovýchodnej Európy očakávam v mene našich spoločných hodnôt, ktoré hrdo nazývame „európskymi hodnotami“, že Európsky parlament a Európska komisia budú s použitím všetkých svojich právomocí a autority žiadať politické strany v Kosove, aby sa otvorili myšlienke multietnického zastúpenia, a že tým podmienia akýkoľvek ďalší pokrok vo vzťahoch medzi Kosovom a Európskou úniou.

Očakával som, že sa z tejto správy dozvieme, že model, ktorý chce EÚ presadiť v Kosove, mimochodom, za peniaze európskych daňových poplatníkov, je skutočne multietnický, multikultúrny a multikonfesný, a nie založený na segregácii. Kosovskí poslanci nám v rozhovoroch povedali, že model takéhoto typu nemožno v súčasnosti realizovať.

Svoje vystúpenie zakončím nasledujúcou otázkou: Ak sa v Kosove nedá použiť tento model a ak naše európske hodnoty nemajú v Kosove miesto, aký model potom môže vlastne Európska komisia použiť?

 
  
MPphoto
 

  Gisela Kallenbach (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcela by som poďakovať pánovi Lagendijkovi a tiež Výboru pre zahraničné veci za to, že prostredníctvom tohto uznesenia a tejto rozpravy zaistili, že téma Kosova zostáva aj naďalej v našom programe. Podľa môjho názoru si to obyvatelia Kosova vzhľadom na zlyhanie Európskej únie v tejto krajine v 90. rokoch určite zaslúžia.

Je to naším dlhom a obyvateľom Kosova a celého regiónu zvlášť dlhujeme poskytnutie intenzívnej pomoci na ich ceste do EÚ. V tejto súvislosti je absolútnou prioritou číslo jeden zaistenie predpokladov pre urýchlenie hospodárskeho rozvoja, pretože bez nich sa nedá vylúčiť ani možnosť sociálnych nepokojov.

Chcela by som požiadať Komisiu, aby využila svoj vplyv na zaistenie skutočného plnenia Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA) všetkými signatárskymi štátmi. Zároveň prosím Radu, aby zabezpečila, že členské štáty budú v záležitosti nútenej repatriácie žiadateľov o azyl postupovať citlivým spôsobom.

 
  
MPphoto
 

  Alexandru Nazare (PPE-DE).(RO) Misia EULEX je doteraz najväčšou civilnou operáciou, ktorá sa začala v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Chcel by som zdôrazniť, že 1 900-členný medzinárodný kontingent zahŕňa aj 200 príslušníkov vojenskej a bežnej polície z Rumunska. Rumunsko sa teda zúčastňuje na misii EULEX, pretože je povinnosťou Bukurešti podporovať svojich partnerov v Európskej únii, a to aj napriek tomu, že nie vždy súhlasí s rozhodnutiami schválenými väčšinou z nich.

Rumunsko neuznalo nezávislosť štátu Kosovo, pričom jedným z dôvodov je aj to, že sa chce vyhnúť legitimizovaniu akýchkoľvek separatistických nepokojov. V súčasnej situácii by bolo vhodnejšie prijať dohodnuté riešenie medzi Belehradom a Prištinou, pravdepodobne konfederatívneho charakteru. Za daných okolností je však podstatné, aby Európska únia úspešne dokončila túto misiu. Je však potrebné vyhnúť sa situáciám, v ktorých by sa účasť EÚ naťahovala donekonečna. Kosovo sa nesmie stať protektorátom Európskej únie, potrebuje len pomoc s riadením vlastných vecí.

Tento aspekt je dôležitý pre Kosovo aj Európsku úniu, obzvlášť vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu a obmedzené zdroje, ktoré máme k dispozícii.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN COCILOVO
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Călin Cătălin Chiriţă (PPE-DE) . – (RO) Súhlasím s mnohými názormi, ktoré tu boli prednesené, tento problém je však omnoho zložitejší. Rumunsko má pravdu, keď vraví, že právny základ jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova je značne pochybný, pretože podľa medzinárodného práva menšiny nemajú kolektívne práva a nemôžu si uplatniť právo na sebaurčenie ani na odtrhnutie. Chcel by som však zdôrazniť, že ľudia patriaci do národnostných menšín práva majú.

Odtrhnutie Kosova a jeho uznanie ako štátu inými krajinami vytvorilo nebezpečný precedens, ktorý len o niekoľko mesiacov neskôr nasledovalo jednostranné uznanie nezávislosti separatistických regiónov Južné Osetsko a Abcházsko Ruskom. V oboch prípadoch sa premiér Putin jednoznačne odvolával na kosovský model. Separatistické hnutia v regiónoch ako Kašmír, Náhorný Karabach, Podnestersko, Krym, Severný Cyprus a ďalšie okamžite vyhlásili, že tieto regióny majú také isté právo na nezávislosť ako Kosovo.

Domnievam sa, že v budúcnosti bude musieť Európska únia a jej členské štáty dôsledne podporovať zásadu územnej celistvosti všetkých štátov a aktívne potláčať separatistické tendencie. Európska únia musí vyvinúť veľké úsilie na udržanie stability v celom regióne západného Balkánu a povzbudiť európsku perspektívu krajín z tejto oblasti.

 
  
MPphoto
 

  Miloš Koterec (PSE). – (SK) Kosovo je tu ako fakt, ktorý niektorí akceptovali, niektorí nie. Aj keď väčšina členských štátov EÚ je za jeho nezávislosť alebo nezávislosť uznala, päť členských štátov tak neurobilo – o Bezpečnostnej rade OSN ani nehovoriac.

Ak chceme, aby uznesenie malo v zahraničnej politike Európskej únie účinok, musí byť zjednocujúce. Ak sa budeme tváriť, že spoločnú zahraničnú politiku pretlačí väčšina, či už v Rade, alebo v Európskom parlamente, tak je to kontraproduktívne pre jednotu Únie. Hľadajme zjednocujúce riešenia a nepresadzujme rozhodnutia, ktoré sú minimálne vo svojej textácii viacznačné alebo dokonca konfúzne či nedôsledné.

 
  
MPphoto
 

  Charles Tannock (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, medzinárodná snaha o čo najrýchlejšie uznanie Kosova bola z môjho pohľadu len ťažko pochopiteľná. Bolo treba vyriešiť mnoho starších sporov, ktoré si zasluhovali väčšiu pozornosť EÚ – napríklad Kašmír, Taiwan či dokonca Somaliland v Africkom rohu.

Vyhlásenie nezávislosti Kosova tiež odhalilo rozkol medzi členskými štátmi. Kosovo v žiadnom prípade nemôže byť súčasťou Európskej únie ani Organizácie Spojených národov, pretože niektoré členské štáty neuznávajú jeho suverenitu. Kosovský precedens tiež vyvolal rozhorčenie Ruska a vyprovokoval uznanie gruzínskych regiónov Abcházsko a Južné Osetsko ako štátov Ruskom minulé leto.

Ľudia z rôznych častí bývalej Juhoslávie majú rozhodne právo žiť v mieri a prosperite. Našou morálnou povinnosťou v Európskej únii je pomáhať, avšak táto pomoc nesmie mať neobmedzené trvanie. Chceme v Kosove vidieť skutočnú reformu, ozajstnú snahu o boj proti organizovanému zločinu a obchodovaniu s ľuďmi a prísnu ochranu a rovnosť menšín ako sú Srbi.

Komisia a Rada musia zostať ostražité a trvať na hmatateľnom pokroku.

 
  
MPphoto
 

  Ingeborg Gräßle (PPE-DE).(DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Výbor pre kontrolu rozpočtu si dovoľuje povedať pár slov o zahraničnej politike na vysokej úrovni. Skonštatovali sme, že v Kosove – krajine, ktorá dostáva tretiu najväčšiu pomoc od Európskej únie – dochádza k mimoriadne znepokojivým prípadom korupcie s vážnymi dôsledkami na istotu nášho rozpočtu a finančné záujmy Spoločenstva.

Existuje záverečná správa pracovnej skupiny Organizácie Spojených národov, úradu Komisie pre boj proti podvodom a Guarda di Finanza. Táto záverečná správa doteraz nebola implementovaná. Pochádza z konca júna 2008 a odhaľuje závažné prípady korupcie v súvislosti s finančnými prostriedkami EÚ. Stále čakáme na vysvetlenie.

Táto správa je naozaj záverečnou správou. Neexistuje žiadna organizácia, ktorá by sa ňou zaoberala. Naše záujmy v tejto veci v súčasnosti nikto nezastupuje. Aj preto vyzývam Komisiu, aby tým už konečne niekoho poverila. Misia EULEX samotná túto úlohu nezvládne. Som tiež proti tomu, aby sme sa neustále vyhovárali na neisté postavenie tohto štátu.

 
  
MPphoto
 

  Alexandr Vondra, úradujúci predseda Rady. − Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som sa vám chcel poďakovať za iniciovanie tejto rozpravy. Myslím si, že bolo správnym krokom využiť príležitosť nadchádzajúceho prvého výročia vyhlásenia nezávislosti Kosova. Je to podľa môjho názoru dobre načasované, zvlášť v súvislosti so súčasnou hospodárskou krízou. Existuje totiž potenciálne riziko, že by sa tento problém mohol dostať mimo našej pozornosti, pričom stále nesieme veľkú zodpovednosť za dokončenie našej práce, a to nielen v Kosove, ale aj v širšej oblasti západného Balkánu. Domnievam sa, že to, čo tu mnohí z vás povedali – ako napríklad Hannes Swoboda a ďalší – si zasluhuje veľkú pozornosť. Myslím si, že postoj Rady je presne taký istý.

Máme pred sebou veľa úloh. Chcel by som zdôrazniť tri najdôležitejšie piliere našej politiky voči Kosovu. Prvým je nedeliteľnosť a stabilita Kosova. Druhým je decentralizácia a zaistenie rovnakých príležitostí pre všetky menšiny v Kosove. Tretím – a zrejme najdôležitejším a najnáročnejším – je začlenenie Kosova na regionálnej i európskej úrovni, teda regionálna spolupráca v rámci krajín západného Balkánu. Jedného dňa by sme určite mali priblížiť Kosovo k procesu stabilizácie a pridruženia, stále je však pred nami veľa práce a nie je tajomstvom, že v niektorých otázkach nebude ľahké dosiahnuť v Rade jednotnosť.

Myslím si, že by sme sa mali sústrediť skôr na budúcnosť ako na minulosť, a naozaj oceňujem vyhlásenia tých, ktorí tak urobili. Samozrejme, dialóg so Srbskom o otvorených praktických otázkach musí byť úplne transparentný a veľmi intenzívny, domnievam sa však, že našou hlavnou zásadou by mal byť realizmus.

Na dosiahnutie stability je prvoradé zlepšenie hospodárskej situácie, preto je nevyhnutnou podmienkou efektívne riadenie a mobilizácia vlastných zdrojov Kosova, ako aj rozumné riadenie a mobilizácia medzinárodných zdrojov. Dôležitými prvkami sú aj boj proti korupcii a transparentná privatizácia.

Myslím si, že z tohto hľadiska je veľmi dôležité, aby Parlament podporil misiu EULEX. Dovoľte mi zagratulovať pánovi Joostovi Lagendijkovi k práci, ktorú urobil. Bola vynikajúca. Osobne nemám voči textu žiadne námietky, hoci možno by som bol o niečo opatrnejší – všetci poznáme hospodársku situáciu a problémy s nedostatkom energie v Kosove, ako aj na celom Balkáne vo všeobecnosti. Výroba energie z lignitu je jednou z mála možností, ako by mohli vybudovať udržateľné hospodárstvo a integrovať ho v rámci regiónu. Áno, otázka životného prostredia je dôležitá, ale nemenej dôležité je naštartovanie budúcej hospodárskej stability.

Niektorí z vás spomenuli situáciu rómskych rodín v bani Trepça. Všetci sme si vedomí toho, že je to katastrofálna situácia, a určite viete, že Komisia na tomto probléme pracuje. V decembri navštívila túto oblasť delegácia vedená Pierrom Morelom a jej predstavitelia navrhli lídrom rómskeho tábora v Trepçe stretnutie. Jednoduché riešenie neexistuje. Vieme, že im bolo ponúknuté presunutie mimo tejto oblasti, momentálne však na to nie sú pripravení. V podstate to odmietajú, takže aj tu zostáva ešte veľa práce. Myslím si, že dobrou príležitosťou na ďalšiu diskusiu o tejto veci bude stretnutie s Pieterom Feithom, ktorý sa touto otázkou tiež zaoberá, na budúci týždeň.

Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem. Túto rozpravu považujem za veľmi plodnú a dúfam, že Parlament bude aj naďalej podporovať naše úsilie v Kosove a v celom regióne.

 
  
MPphoto
 

  Meglena Kuneva, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, Komisia gratuluje pánovi Lagendijkovi a víta jeho uznesenie, ktoré umožňuje ďalšiu účasť Kosova na prebiehajúcom procese približovania celého regiónu k Európe.

Komisia vytvorila účinný režim spolupráce so všetkými miestnymi aktérmi pôsobiacimi v Kosove, čo zahŕňa aj misiu EULEX a osobitného predstaviteľa EÚ. V tejto spolupráci budeme pokračovať. Iba tak môže naša práca v Kosove priniesť ovocie. Doterajšia dobrá spolupráca sa ukázala rozhodujúcou pre udržanie mieru v tejto oblasti.

Komisia financovala projekt v hodnote 7 miliónov EUR zameraný na podporu právneho štátu, ktorého súčasťou bol aj 1 milión EUR na boj proti korupcii. Aby som bola konkrétnejšia, v decembri 2008 sme pánovi Böschovi, predsedovi Výboru pre kontrolu rozpočtu, poskytli podrobné a komplexné odpovede na všetky položené otázky, a to ústnou aj písomnou formou. Objasňovali otázky týkajúce sa poskytovania finančných prostriedkov EÚ a spôsobu ich riadenia v Kosove. Informovali tiež členov o riadení financií a o kontrolných systémoch, ktoré Komisia v súčasnosti využíva.

Odvtedy sme žiadne ďalšie žiadosti o informácie nedostali. Ak majú poslanci záujem, môžeme im poskytnúť kópie materiálu, ktorý sme poslali Výboru pre kontrolu rozpočtu.

Chcela by som sa vyjadriť k poznámke pani Kallenbachovej v súvislosti so Stredoeurópskou dohodou o voľnom obchode (CEFTA). Veríme, že zlepšenie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom by mohlo umožniť integráciu Kosova do CEFTA. Komisia urobí všetko pre to, aby tomu napomohla.

Uznesenie sa dotýka mnohých dôležitých otázok, ako je zachovanie kultúrneho dedičstva Kosova, zlepšenie kapacít verejnej správy, lepšia integrácia všetkých komunít v Kosove, potreba multietnického vzdelávania a kritická situácia rómskych rodín v olovom zamorených utečeneckých táboroch na severe. Komisia má v úmysle riešiť tieto otázky prostredníctvom existujúcich nástrojov a v spolupráci s ďalšími darcami.

Na jeseň zverejníme štúdiu o Kosove ako súčasť nášho rozširovacieho balíka. Som si istá, že bude obsahovať množstvo návrhov, ako zaistiť, aby Kosovo zostalo pevne spojené s európskou perspektívou, ktorú zdieľa s ostatnými krajinami západného Balkánu.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. − Dostal som návrh uznesenia(1) v súlade s čl. 103 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 5. februára 2009.

 
  

(1) Pozri zápisnicu.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia