Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 4. februára 2009 - Štrasburg

15. Ničivé následky búrky Klaus v južnej Európe (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je stanovisko Komisie k ničivým následkom búrky Klaus v južnej Európe.

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, Európska komisia by rada vyjadrila smútok nad množstvom ľudských životov, ktoré si vyžiadala búrka Klaus a prejavila svoju sústrasť francúzskym, talianskym a španielskym rodinám, ktoré prišli o svojich milovaných. Je to skutočná ľudská tragédia, ktorá mala ničivý vplyv na ľudské životy, domovy a podniky. Je to aj ekologická katastrofa.

Hoci táto búrka bola extrémne silná, dotkla sa len úzkeho pásma územia a vnútroštátne zdroje si dokázali s katastrofou okamžite poradiť.

Z tohto dôvodu nebol aktivovaný mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany. Avšak monitorovacie a informačné centrum Komisie bolo v úzkom kontakte so zasiahnutými členskými štátmi od prvých momentov predpovede búrky.

Ostatné členské štáty si boli vedomé situácie a pripravovali sa na poskytnutie podpory zasiahnutým oblastiam. Napríklad Česká republika spontánne ponúkla svoju pomoc.

V súčasnosti Komisia spolupracuje s orgánmi zasiahnutých členských štátov pri zisťovaní možností podpory od EÚ. K týmto možnostiam patrí pomoc z Fondu solidarity EÚ alebo presunutie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a fondov pre rozvoj vidieka.

Búrka Klaus je nepríjemným pripomenutím toho, že prírodné katastrofy sú narastajúcou hrozbou pre všetky členské štáty EÚ. Ničivé povodne zasiahli Strednú Európu v rokoch 2000 a 2002, Veľkú Britániu v roku 2007 a Rumunsko spolu so susednými štátmi EÚ v minulom roku. V roku 2003 si vlny horúčav vyžiadali desaťtisíce ľudských životov. V rokoch 2003 a 2007 lesné požiare zničili Portugalsko a Grécko. Tieto udalosti nám ukazujú, ako môže zmena klímy ovplyvniť budúcnosť EÚ, pretože spolu so zmenou klímy môžeme očakávať čím ďalej tým viac extrémnych poveternostných javov.

Členské štáty a Spoločenstvo musia spojiť svoje sily pri predchádzaní katastrofám, obmedzovaní ich dôsledkov a zlepšovaní možností EÚ dokázať reagovať na katastrofy.

Komisia čoskoro prijme oznámenie o „Prístupe Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof“. Očakávame reakciu Parlamentu na myšlienky, ktoré predkladá.

Komisia by tiež chcela zdôrazniť, aké dôležité je pokročiť v revízii nariadenia o Fonde solidarity. Tento návrh pomôže urýchliť reakciu tým, že umožní predbežné platby a že obsahuje jednoduchšie kritériá aktivácie Fondu solidarity v kratšom čase. Zatiaľ čo Parlament výrazne podporil návrh Komisie, v Rade nie je žiadny posun.

Tieto iniciatívy prispievajú k formovaniu skutočnej európskej politiky riešenia katastrof a Komisia dúfa, že Európsky parlament bude naďalej podporovať úsilie o posilnenie možností EÚ pri zvládaní prírodných a človekom spôsobených katastrof.

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Christine De Veyrac, v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, budem hovoriť aj v mene svojho kolegu Alaina Lamassoureho. V novembri roku 1999 som sa ujala slova na pôde tohto Parlamentu po búrke, ktorá zúrila na juhozápade Francúzska, aby som apelovala na európsku solidaritu, keď rozsiahle prírodné katastrofy ničia naše krajiny. Pred desiatimi rokmi mi bolo povedané, že neexistuje európsky fond určený na pomoc našim spoluobčanom v takýchto časoch núdze.

Od roku 1999 prírodné katastrofy, bohužiaľ, naďalej prinášali smrť a veľkú skazu v Európe a EÚ, našťastie, posilnila svoje úsilie vytvorením Fondu solidarity EÚ v roku 2002 z iniciatívy Komisie a francúzskeho ministra zahraničných vecí pána Barniera. Tento fond nám umožňuje konať rýchlo, účinne a flexibilne.

Mám pocit, že v súčasnej situácii musíme zmobilizovať tento fond na pomoc zasiahnutým oblastiam a v tomto ohľade podporujem výzvy francúzskej vlády, aby sa tak urobilo čo najrýchlejšie. Všimla som si, vážená pani Vassiliouová, že Komisia si želá urýchliť veci. Je to skutočne naliehavé, pokiaľ ide o poškodenú infraštruktúru.

Situácia je naliehavá, aj čo sa týka lesov. Rada by som zdôraznila, že búrka zničila 60 až 70% lesov južne od rieky Gironde a v regióne Landes, tieto lesy, jedny z najväčších v Európe, sa sotva stihli spamätať zo škôd spôsobených v rokoch 1996 a 1999. Iste viete, že na takéto škody neexistuje poistenie a lesníci teraz úplne bez peňazí čelia tejto katastrofe. Musíme im prejaviť svoju solidaritu a pomôcť im pri opätovnom vytvorení prírodného dedičstva týchto regiónov.

Skôr ako skončím, mi dovoľte venovať spomienku obetiam búrky Klaus vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku a vyjadriť moju podporu ich rodinám.

  Kader Arif, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážená pani Vassiliouová, vážené dámy a páni, obrazy búrky z roku 1999, ktorá bola práve spomenutá, a ktorá zasiahla juhozápad Francúzska a spôsobila obrovské škody, sa nám všetkým vryli do pamäti.

Je až príliš zdržanlivé povedať, že Európa nebola pripravená tak skoro opäť sa vyrovnať s podobnou tragédiou. Sú takí, ktorí ju vnímajú ako ranu osudu, ale ja ju skôr vnímam ako strašný dôsledok zmeny klímy, ako ste práve spomenuli, pani Vassiliouová, a kým my navrhujeme len všeobecné riešenia, v skutočnosti je potrebné okamžite konať. Je to situácia, ktorú musíme riešiť zodpovedne. Bohužiaľ, musíme byť pripravení na to, že budeme čeliť ďalším prírodným katastrofám.

24. a 25. januára tohto roku búrka Klaus, ktorá zasiahla južnú Európu, zabila 11 ľudí vo Francúzsku, 14 v Španielsku a troch v Taliansku. Spôsobila vážne škody, zničila školy a mnohé domovy, tisíce ľudí ostali bez elektriny, kúrenia, pitnej vody a telefónneho spojenia, niektoré hospodárske odvetvia sú v kritickej situácii, ako napríklad drevársky priemysel.

Chcel by som vyjadriť svoju solidaritu s rodinami obetí a všetkými, ktorých sa to dotklo, moju podporu členom miestnych samospráv, a rád by som využil príležitosť na tomto fóre a apeloval na Európske spoločenstvo, keďže je potrebné povedať, že takáto situácia si vyžaduje európsku reakciu a, čo je najdôležitejšie, v prvom rade európsku solidaritu.

Samozrejme, vo Francúzsku bol vyhlásený stav národnej katastrofy, čo umožní pomôcť obetiam katastrofy, ale to nič nemení na povinnosti Európy koordinovane konať a pridať sa k úsiliu členských štátov ochrániť ľudí, životné prostredie a majetok v mestách a oblastiach zasiahnutých katastrofou.

V praxi to znamená najmä sústrediť informácie na európskej úrovni s cieľom vykonať presné posúdenie škôd. Následne musíme uvoľniť potrebné fondy na poskytnutie podpory orgánom miestnych samospráv, ktoré čelia obrovským problémom. V prvom rade by sme mali podporiť verejné služby, ktoré odviedli vynikajúcu prácu a ktoré bezpodmienečne potrebujeme na opravu infraštruktúry a zariadení v odvetví energetiky, vodohospodárstva, dopravy, telekomunikácií, zdravotníctva a vzdelávania.

Katastrofy v minulosti ukázali, že zásah na európskej úrovni je potrebný, a prispeli k začleneniu prevencie prírodných katastrof medzi ciele Európskeho fondu regionálneho rozvoja. V budúcnosti musí Európa dokázať svoju schopnosť reagovať a premietnuť svoju solidaritu do praktických opatrení. Preto dúfam, hoci ste to práve povedali, že Komisia pristúpi na túto myšlienku a uvoľní všetky prostriedky potrebné na reakciu na túto naliehavú situáciu, najmä z Fondu solidarity EÚ a finančného nástroja pre civilnú ochranu.

Na záver by som vám rád pripomenul, že podobne ako požiare v Grécku v roku 2007, aj táto ničivá búrka dokázala, že je potrebné, aby bolo možné mobilizovať jednotky civilnej ochrany vo všetkých krízových oblastiach. Rád by som počul váš názor na vec, pani Vassiliouová, ako aj vašu reakciu na požiadavku Parlamentu v jeho uznesení z 27. apríla 2006 na vytvorenie európskeho observatória pre prírodné katastrofy s cieľom zabezpečiť účinnejšiu reakciu Európy pri výskyte takýchto nešťastných udalostí.

  Jean Marie Beaupuy, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážená pani Vassiliouová, 18. novembra minulého roku som presne na tomto mieste povedal: „Nevieme, aká bude ďalšia katastrofa ani v akom rozsahu, ale jedna vec je istá, a to že čoskoro sa opäť stane ďalšia katastrofa. Keď príde ten čas, naši spoluobčania, ktorí boli 50 rokov zvyknutí na budovanie zdanlivo zjednotenej Európy, sa na nás obrátia s otázkou: „Čo ste urobili?“ Opakujem, povedal som to tu v tomto Parlamente minulý november.

V tomto istom Parlamente v novembri 2006, pred dvomi rokmi, som povedal viac-menej to isté: „Ak existuje jedna oblasť, v ktorej všetci Európania očakávajú účinné reakcie Spoločenstva, potom sú to veľké prírodné katastrofy.“

Povedal som, že každý to vidí, kedykoľvek sa stane katastrofa ako napríklad cunami, a pokračoval som: „To je dôvod, prečo som, spolu s mojou skupinou, za uskutočnenie preventívnych opatrení a zabezpečenie možnosti reagovať veľmi rýchlo na dôsledky tragédií. V tejto súvislosti by som chcel upozorniť na kvalitu správy pána Barniera, ktorá výstižne opisuje problém a navrhuje konštruktívne riešenia, nielen čo sa týka ich účinnosti ale aj zásady subsidiarity.“ Vážená pani Vassiliouová, všetci sme boli nadšení z tejto správy, pretože obsahuje veľmi praktické a konkrétne návrhy. Dokonca obsahuje rozpočtové položky a vysvetľuje, že 10 % z Fondu solidarity stačí na zabezpečenie dotácií. Tým najpragmatickejším spôsobom objasňuje, ako treba pracovať s investormi v jednotlivých štátoch.

Týchto dvanásť návrhov uvedených v správe pána Barniera predstavovalo všetko, čo sme potrebovali, aby sme mohli konať na európskej úrovni, čo by niekoľko týždňov pred nastávajúcimi júnovými voľbami poskytlo dodatočný dôkaz o užitočnosti a účinnosti pravej európskej operatívnej solidarity.

Práve ste nám povedali, pani Vassiliouová, že dúfate v podporu Parlamentu. Jeho podporu ste mali a stále ju máte. Čo robí Rada, keďže ste povedali, že nedošlo k žiadnemu posunu? Rada tu dnes večer nie je. Dúfame, že okrem tejto rozpravy si pozorne vypočuje aj našu žiadosť, ktorá nie je žiadosťou o pomoc ani ďalším vyjadrením prekvapenia z nedávnej tragédie, ale výzvou, aby si jasne vypočula otázku, ktorú som pred chvíľou položil: „Čo ste urobili?“

  Gérard Onesta, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážená pani Vassiliouová, vážené dámy a páni, bol by som rád, keby sme sa na chvíľu zamysleli nad podstatou tejto večernej rozpravy. Zdá sa mi, že to robíme často, príliš často. Zakaždým keď sa stane katastrofa, stretneme sa v tomto Parlamente a začneme zborovo nariekať a prirodzene povieme, že to, čo sa stalo, je tragédia a vzdáme poslednú úctu jej obetiam.

Samozrejme, robím to spolu s ostatnými, ale nemyslím si, že tým naša úloha končí. Možno je našou úlohou, ako práve povedal môj kolega poslanec, plánovať do budúcnosti, pretože budú ďalšie ekologické katastrofy. Dnes sme to opäť spomenuli pri hlasovaní o správe pána Florenza. Vieme, že klíma je čoraz nestabilnejšia. Storočné búrky máme teraz každých desať rokov a čoskoro ich budeme mať každý rok. Ak nie je búrka, je povodeň, a ak nie je povodeň, sú lesné požiare.

Čo robí Európa, aby tomuto všetkému čelila? Som si plne vedomý toho, že Rada nie je schopná zaoberať sa čímkoľvek, čo presahuje úroveň členských štátov. Spojenie 27 hláv nie je zárukou pre veľkolepý kontinentálny projekt. Trpíme dôsledkami tohto pri každej tragédii. Hovoria nám, aby sme sa „dovolávali solidarity“, ale pomocou ktorých fondov? Spomínam si na diskusiu o fondoch vo Výbore pre rozpočet, bolo to presne v súvislosti s otázkou klímy, a hovorili sme o niekoľkých desiatkach miliónov eur. Len táto samotná búrka stála Európu 1,4 miliardy EUR. Koľko účtov za poistenie ešte budeme musieť zaplatiť, kým si uvedomíme, že ochrana životného prostredia a klímy nie je bremenom, ale investíciou do budúcnosti?

Ešte stále pokračujeme v diskusii o potrebe mobilizovať európskych investorov vždy, keď sa vyskytne tragédia. Ale už sme to tu v Parlamente povedali, ako si spomínam, po výbuchu v továrni AZF v mojom meste v roku 2001. Povedali sme, že musíme zvážiť európske zásahové jednotky, aby sme ukázali, že v Európe v prípade ľudskej katastrofy slovo „solidarita“ nie je len prázdnym pojmom, ale že konáme v praxi. Čo sa stalo s európskymi zásahovými jednotkami po všetkých tých rokoch?

Bol som doma v Toulouse, vážené dámy a páni, keď prišla búrka. Viem, čo so sebou prináša vážna ekologická katastrofa. Ak som to doteraz nevedel, zistil som to na škodách na svojom vlastnom dome, s odtrhnutými škridlicami a stromami vytrhnutými zo zeme s koreňmi. Preto teraz viem, čo museli títo ľudia prekonať: ľudia, ktorí zo dňa na deň videli úplne zničenú svoju celoživotnú prácu.

Avšak pokiaľ si my tu v Parlamente a vy, pani Vassiliouová, členovia Komisie, a tiež tí, ktorí dnes večer neboli prítomní v zúfalo prázdnych laviciach Rady, neuvedomíme, že musíme vytvoriť skutočné rozpočtové zdroje pripravené na boj s katastrofami, a nie uspokojiť sa s prázdnymi rečami, pokiaľ nebudeme realizovať európsku solidaritu skutočným vytvorením zásahových jednotiek civilnej ochrany s rýchlou reakciou a s pôsobnosťou na celom kontinente, budeme tu jednoducho po každej ďalšej tragédii opäť zborovo nariekať.

Skutočná reakcia na búrku Klaus mohla prísť dnes ráno, počas našich príprav na konferenciu v Kodani, a možno príde zajtra, vážená pani Vassiliouová, konečným uvoľnením fondov a vytvorením civilných jednotiek, ktoré tak veľmi chýbajú na európskej úrovni.

  Jean-Claude Martinez (NI). – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážená pani Vassiliouová, búrka známa pod menom „Klaus“ v nemčine alebo „Nicolas“ vo francúzštine zničila osem „départements“ v mojom volebnom obvode na juhozápade Francúzska, predovšetkým oblasť Landes, a teda zasiahla najmä lesy. Na zemi leží 50 miliónov kubických metrov kalamitného dreva na ploche 300 000 hektárov, čo je porovnateľné s množstvom dreva vyťaženým za šesť rokov.

Prvá vec, ktorú treba urobiť, je vyčistiť les, aby sa zabránilo rozkladu dreva. Je potrebné zaviesť poplatok 5 – 10 EUR za kubický meter zvezeného dreva, čo znamená 500 miliónov EUR v celom regióne, čiže suma pomoci, ktorú Francúzsko dalo tlači. Následne bude potrebná opätovná výsadba lesa, čo bude znamenať 20-ročnú prestávku pre drevársky priemysel. V súčasnosti tento priemysel siaha od drevorubačov a kaviarní, kde si pracovníci kupujú nápoje, po dopravcov, pestovateľov v lesných škôlkach, predajcov a tak ďalej.

Ďalej to zasiahlo hydinársky priemysel, chov oviec a hovädzieho dobytka. Strechy sú strhnuté, zvieratá stratené a skládky krmiva zničené. Vidíme, že je potrebný Európsky záručný fond pre poľnohospodárstvo proti klimatickým a zdravotným rizikám. Francúzske predsedníctvo o tom hovorilo, a české predsedníctvo by v tom malo pokračovať.

Treťou skupinou obetí sú tiché obete, pretože o týchto obetiach sa nikdy nehovorí: starí ľudia izolovaní na francúzskom vidieku, ktorí stále žijú bez elektriny. Musíme vytvoriť európsku stratégiu „Klíma štvrtého veku“ podobnú stratégii „Klíma – energia“, čo znamená, že sa musíme zaoberať vplyvom klímy na milióny ľudí vo veku nad 80 alebo 85 rokov. Musíme vytvoriť moderné hospodárstvo pre ľudí štvrtého veku, aby sme sa dostali z krízy a aby sme zabránili genocíde starých ľudí v Európe pripomínajúcej situáciu v Rwande, ku ktorej smerujeme. Musíme vytvoriť hospodárstvo s moderným stavebným priemyslom, farmaceutickým a lekárskym výskumom a novú sieť, ktorá zabráni tomu, aby zdravotná starostlivosť v Európe pripomínala situáciu v Gabone. Predovšetkým musíme zabrániť tomu, aby sme týmto klimatickým udalostiam dali príležitosť potvrdzovať Darwinovu teóriu prirodzeného výberu a mali by sme budovať Európu pre život.

  Maria Badia i Cutchet (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, vážené dámy a páni, v prvom rade by som chcela poďakovať pani komisárke za jej vyjadrenie solidarity.

Ako už bolo povedané, 24. a 25. januára viaceré krajiny na juhu Únie pocítili dôsledky ničivej búrky s vetrom dosahujúcim rýchlosť takmer 200 km za hodinu v mnohých častiach Pyrenejského polostrova, ako aj približne 30 % z celkového úhrnu ročných zrážok spadnutých v priebehu niekoľkých hodín.

Dôsledkom búrky sú vážne škody na majetku, inžinierskych sieťach a verejných zariadeniach na vidieku aj v mestách, ako aj početné prípady výpadkov elektrickej energie. Najvážnejším dôsledkom je však strata 11 ľudských životov v Španielsku v dôsledku zrútenia budov a nehôd spôsobených prudkými nárazmi vetra.

Jednou z najtragickejších udalostí bola smrť štyroch detí vo veku od deväť do dvanásť rokov v mestečku Sant Boi de Llobregat v Katalánsku, kde vietor zničil športovú halu, v ktorej hrali bejzbal.

Okrem nariekania nad stratou toľkých nenahraditeľných ľudských životov a vyjadrovania solidarity s rodinami v ich smútku musí Európska únia konať tak, ako konala v ostatných prípadoch, a to uvoľnením prostriedkov buď z Fondu solidarity alebo z iného vhodného fondu na nápravu materiálnych škôd spôsobených touto prírodnou katastrofou.

Táto udalosť zasiahla dvadsaťtisíc hektárov lesných porastov v Katalánsku, z čoho 75 % je vážne alebo veľmi vážne poškodených. Je potrebné konať, aby sa znížilo riziko požiarov, a táto úloha sa jednoznačne musí vykonať do leta.

Okrem toho sa v riekach, potokoch a iných vodných tokoch nazhromaždilo množstvo trosiek rôzneho druhu. Tieto môžu zablokovať korytá vodných tokov, čím nastáva riziko miestnych povodní.

Vzhľadom na tieto a mnohé iné dôsledky a s vedomím skutočnosti, že zatiaľ ešte nemáme k dispozícii konečné vyčíslenie materiálnych škôd, ktoré Španielsko, samozrejme, predloží vo svojej žiadosti o pomoc z Fondu solidarity, sa domnievame, že Európska komisia by mala pomôcť týmto oblastiam vrátiť sa späť do normálnych koľají. Podporilo by to obrovské úsilie verejnosti v zasiahnutých členských štátoch a zaručilo prednosť náprave vážnych škôd s cieľom čo najskôr obnoviť podmienky pre život a hospodársku stabilitu v týchto oblastiach. Zasiahnuté oblasti čelia poklesu hospodárskej aktivity, zhoršeniu životného prostredia, strate poľnohospodárskej výroby, zastaveniu činnosti mnohých podnikov, obrovskej strate stromov a tak ďalej.

Vzhľadom na charakter a dôsledky búrky žiadam Komisiu, aby uvoľnila prostriedky z fondov v najskoršom možnom termíne. Sú určené najmä pre prípady prírodných katastrof s vážnymi dôsledkami na život, životné prostredie a hospodárstvo členského štátu alebo časti Únie. K cieľom operácií, na ktoré by sa vyčlenili dotácie, patrí oprava infraštruktúry do prevádzkyschopného stavu, obnovenie dodávok elektrickej energie a vody a vyčistenie zasiahnutých oblastí.

Vážená pani komisárka, z uvedených dôvodov vás žiadam o čo najrýchlejšie uvoľnenie prostriedkov z týchto fondov, hneď ako budú k dispozícii všetky potrebné informácie.

  Anne Laperrouze (ALDE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, ako nám pripomenuli naši kolegovia páni poslanci a panie poslankyne, táto búrka si vyžiadala mnohé obete. Obete sú vo Francúzsku a v Španielsku a dnes večer budeme myslieť na ne a na ich rodiny. 200 000 hektárov lesných porastov bolo zničených na juhozápade Francúzska.

V skutočnosti táto búrka zničila 60 % lesov v oblasti Landes. 1,7 milióna domácností bolo bez elektriny, keď búrka vrcholila, a 3 200 z nich v oblasti Landes stále nemá elektrinu. Tisíce domácností mali prerušené telefonické spojenie a dodávku vody. Mnohé cesty sú stále nepriechodné kvôli prekážkam, akými sú spadnuté stromy, elektrické vedenia, povodne alebo zosuvy pôdy. Zamestnanci služieb sa snažia o urýchlenú obnovu celej situácie.

Zatiaľ čo ma teší, že francúzska vláda sa oficiálne zaviazala predložiť žiadosť, aby oblasti vo Francúzsku zasiahnuté búrkou mohli využiť prostriedky z tohto fondu, odsudzujem skutočnosť, že francúzske predsedníctvo nepovažovalo za dôležité zasadiť sa za revíziu tohto fondu.

Tento fond, ako ste povedali vy, vážená pani komisárka, aj moji kolegovia páni poslanci a panie poslankyne, stále blokuje Rada ministrov. Podľa Parlamentu Fond solidarity slúži na pokrytie nákladov na odstránenie vážnych škôd spôsobených obyvateľstvu alebo životnému prostrediu akoukoľvek rozsiahlou prírodnou katastrofou, ako napríklad povodne, požiare a suchá. Avšak vzťahuje sa aj na udalosti spôsobené človekom, ako napríklad katastrofy v dôsledku teroristických útokov.

Náš Parlament sa tiež vyjadril v prospech zníženia hranice pre pomoc. Ak sa teraz opýtame, či Fond solidarity pomôže zasiahnutým oblastiam, riskujeme to, že rozsah škôd bude pod požadovanou hranicou. A to v situácii, keď udalosť zasiahla niekoľko krajín súčasne. Preto si myslím, že túto hranicu je tiež potrebné prehodnotiť, aby sme dokázali, že európska solidarita naozaj existuje.

Ako ste povedali, vážená pani komisárka, a ako zdôraznili moji kolegovia páni poslanci a panie poslankyne, podobné udalosti sa budú opakovať v dôsledku zmeny klímy. Komisia už ohlásila oznámenie o prispôsobení sa zmene klímy.

Je dôležité, aby Fond solidarity bol odteraz skutočným nástrojom Európy na ochranu občanov. Je čas, aby Európa ukázala, že v tragických situáciách je tu, aby ochránila svojich občanov.

  Gilles Savary (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som tiež chcel vysloviť svoju sústrasť a solidaritu so smútiacimi rodinami a so všetkými, ktorí sa stali obeťami jej následkov, najmä s tými, ktorým boli prerušené dodávky elektriny, vody alebo verejných služieb a do dnešného dňa neboli obnovené.

Vážená pani komisárka, počul som, ako ste nám sľúbili – a myslím, že ste mali pravdu – že sa zjednotia opatrenia na predchádzanie krízam, ale dnes večer, ak to môžem takto vyjadriť, ide o kompenzáciu za poslednú krízu.

Toto bola tretia katastrofická búrka za posledných 20 rokov. Prvá, ako si určite spomínate, bola v júli 1988 v Bretónsku. Stále drží svetový rekord v rýchlosti vetra: viac ako 250 km/hod. Druhá búrka neslýchaného rozsahu bola 27. decembra 1999 a ako prvá zrovnala so zemou väčšinu našich lesov. Tretia búrka bola 24. januára 2009. Pamätám si to, pretože žijem v Gironde, veľmi blízko lesov Gironde.

Prvá vec, ktorú musíme urobiť, je opýtať sa samých seba, čo by mohlo byť pridanou hodnotou pre Európsku úniu. V lesníctve je situácia katastrofická a ohrozuje nás skutočnosť, že lesníci prestali zalesňovať, čo podľa mňa znamená, že si niektorí z nich myslia, že sa táto profesia stala neudržateľnou.

Preto si musíme pripraviť plán, a ja som medzi tými, ktorí už takmer pred 10 rokmi boli pripravení uvažovať nad spoločnou krízovou organizáciou, aby sme bez ovplyvnenia ceny dokázali predať všetko drevo, ktoré sa momentálne trochu nedobrovoľne nachádza na trhu: mohli by sme to urobiť zablokovaním dodávok z ostatných európskych regiónov, dotovaním dopravy a zabezpečením urýchleného zalesnenia tohto územia, v opačnom prípade sa domnievam, že sa stane predmetom špekulácií alebo ho ľudia dokonca opustia. Máme tu problém, ktorý sa priamo dotýka Európskej únie.

Druhá vec, ktorú mám na mysli, sú chovatelia ustríc. V dnešnej dobe je táto profesia v tiesni. Problémy mala už v roku 2002 po ďalšej katastrofe, ktorá vôbec nebola prírodná − potopenie tankera Prestige − a v súčasnosti chovatelia ustríc z Arcachonského zálivu strácajú akúkoľvek nádej, že sa im podarí postaviť sa na nohy.

Na záver by som chcel vyzvať na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie. Samozrejme, že som naklonený tomu, čo povedala pani poslankyňa Laperrouzeová. Dnes tu Rada nie je. Neuškodilo by jej to a považujem za mimoriadne neuspokojivé, že odmietla zmeniť pravidlá a že je dnes také zložité mobilizovať tento fond.

Okrem toho sa vás pýtam, či ho mobilizovala samotná francúzska vláda. Patrím k tým, ktorí sa snažia o to, aby tak urobila, pretože to pokladám za veľmi dôležité, niekoľko mesiacov pred voľbami, aby naši občania vedeli, že európska solidarita existuje a Európe nevládne iba trh.

  Rosa Miguélez Ramos (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, 23. januára som bola v Galícii, keď môj región zasiahol vietor s rýchlosťou takmer 200 km za hodinu a zničil viac ako 40 000 hektárov lesa, vážená pani komisárka.

Galícia má najväčšiu hustotu zalesnených území v Európskej únii. Po búrke ležali na zemi státisíce stromov, cesty boli zablokované a viac ako 500 km elektrických prípojok vysokého a nízkeho napätia bolo spadnutých a doteraz ešte nie sú v plnej miere opravené.

Viac ako 300 000 odberateľov, vrátane mňa, malo prerušené dodávky elektriny, v niektorých prípadoch aj na niekoľko dní, ako aj nefunkčné telefónne linky.

Búrka spôsobila nehody a vážne poškodila domy, cesty, farmy, podniky, priemyselné továrne, športové zariadenia, ako aj verejné budovy a budovy miestnych samospráv.

Reakcia vlády Galície na búrku, najhoršiu v celej zaznamenanej histórii, umožnila urýchlene schváliť pomoc vo výške 17 miliónov EUR ako prvotnú náhradu škody pre tých, ktorých udalosť zasiahla, a ako dotáciu na nápravu škôd.

Ako vieme a ako už bolo spomenuté, 26. januára požiadali dva členské štáty, Francúzsko a Španielsko, ktoré búrka najviac zasiahla, o európsku pomoc na úhradu škody spôsobenej búrkou. Keďže škodu, ktorú sme utrpeli, môžeme podľa podmienok platného nariadenia Fondu solidarity definovať ako mimoriadnu katastrofu, vlády obidvoch členských štátov oznámili, že začali pracovať na žiadosti o finančnú pomoc z Fondu solidarity.

Avšak opäť zisťujeme, podobne ako pri nedávnych povodniach v Rumunsku, že požiadavky nariadenia sú také obmedzujúce, že v skutočnosti bránia tomu, aby sa táto katastrofa považovala za závažnú, vážená pani komisárka.

Rada by som pripomenula, ako ste spomenuli vy aj ďalší poslanci Parlamentu, že Komisia predstavila svoj návrh v roku 2005 a Parlament vydal svoje stanovisko v prospech reformy nariadenia Fondu solidarity v roku 2006. Odvtedy je návrh v Rade, ktorá už viac ako dva roky blokuje navrhovanú reformu.

Zo všetkých týchto dôvodov, vážená pani komisárka, a vzhľadom k výnimočnosti týchto okolností a k tomu, že táto katastrofa závažne ovplyvnila životné podmienky a hospodársku stabilitu zasiahnutých oblastí, by som vás rada požiadala o mobilizáciu Fondu solidarity na dôkaz solidarity s dotknutými členskými štátmi a predovšetkým s občanmi, ktorých udalosť zasiahla. Mali by dostať finančnú pomoc, pretože sa domnievam, hoci daná suma nie je taká veľká, že by bola priamym a veľmi potrebným vyjadrením európskej solidarity.

  Flaviu Călin Rus (PPE-DE) . – (RO) V prvom rade by som rád vyjadril svoju podporu rodinám, ktoré trpeli kvôli tejto katastrofe. Videl som, tak ako všetci ostatní, aké dramatické dôsledky po sebe zanechala búrka Klaus. Sledoval som aj prvé pokusy zasiahnutých krajín, ako aj ostatných európskych krajín, o zásah v tejto oblasti.

Keďže sme väčšinou hovorili o dôsledkoch a podporných fondoch, rád by som sa opýtal Komisie na konkrétne projekty, ktoré sú skutočne schopné zaviesť mechanizmy na predchádzanie podobným udalostiam, aby aspoň v budúcnosti nedochádzalo k ďalším stratám ľudských životov.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, rada by som sa pripojila k ostatným, ktorí dnes večer prejavili sústrasť rodinám, hlboko a žalostne zasiahnutým touto búrkou, a rada by som vyjadrila podporu výzvam na väčšiu pružnosť Fondu solidarity.

Ale je aj podstatnejšia situácia, na ktorú by som chcela upriamiť vašu pozornosť. Nie je taká závažná ako tá, o ktorej práve diskutujeme, ale vo všetkých členských štátoch sa občas vyskytnú prírodné katastrofy, mám na mysli grófstva, ktoré zastupujem – Offaly, Laois a Louth – kde došlo k veľmi neprirodzeným a mimosezónnym záplavám. Niekoľko rodín hlboko zasiahli, príliš málo na to, aby si to niekto všimol, ony však budú musieť znášať vážne dôsledky. Možno by sme mali hľadať dotácie v politike pre rozvoj vidieka alebo v spoločnej poľnohospodárskej politike a založiť fond, ktorý by slúžil pre prípady núdze ako je tento, prípady, ktoré sa stávajú a vyžadujú si pomoc.

  Kathy Sinnott (IND/DEM). – Vážená pani predsedajúca, pani komisárka vo svojej úvodnej reči spomenula viacero katastrof, okrem iných aj vlnu horúčav vo Francúzsku spred niekoľkých rokov, ktorá si vyžiadala 12 000 až 14 000 ľudských životov. Len aby som uviedla veci na pravú mieru, nebola to búrka, ani náhla povodeň, ani žiadna iná prírodná katastrofa. Táto vlna horúčav trvala päť až šesť týždňov a k úmrtiam došlo v priebehu piatich až šiestich týždňov. Takmer všetci ľudia, ktorí umreli, boli buď znevýhodnení alebo starí a umiestnení v sanatóriách alebo v pobytovej starostlivosti alebo ich rodiny boli práve na dovolenke. Francúzska vláda za celý čas nezavolala ich rodiny späť, ani neodvolala zamestnancov sanatórií z dovolenky, nepovolala armádu ani iné záchranné zložky. Jednoducho nechala tých ľudí umierať, týždeň po týždni.

Rozprávala som sa o tomto incidente s mnohými ľuďmi vo Francúzsku, keďže sa zaoberám projektmi na záchranu znevýhodnených ľudí v krízových situáciách, ktoré financuje Komisia. Bol to škandál, škandál, na ktorý nikto nepoukázal, o ktorom nikto nevedel. Rada by som požiadala Komisiu, aby vyšetrila túto vlnu horúčav, aby prešetrila mieru úmrtnosti a aby si uvedomila, že Francúzsko s tým nič neurobilo, a keď prišla jeseň a všetci títo ľudia už boli pochovaní, mali zrazu v zozname sociálnych služieb o 14 000 ľudí menej.

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi povedať, že každý z nás už vo svojej krajine niekedy zažil ekologickú, prírodnú alebo človekom spôsobenú katastrofu. To je dôvod, prečo sa plne stotožňujem s vašimi pocitmi aj s vašimi obavami.

Fond solidarity do dnešného dňa poskytol finančnú pomoc 20 členským štátom, z toho štyrikrát Francúzsku, Nemecku, Grécku, Portugalsku a mnohým iným – dokopy 20 štátom – ale viem, a stotožňujem sa s vaším názorom, že by sme ho mali zlepšiť. Mali by sme ho urobiť ešte praktickejším a poskytnúť väčšiu pomoc členským štátom. Budeme pokračovať vo svojom úsilí, aby Rada schválila tieto zlepšenia. Som rada, že máme na to súhlas Parlamentu, vaša podpora nám v našom úsilí veľmi pomôže.

Ako som povedala v úvode, Komisia je plne odhodlaná pomôcť Francúzsku a Španielsku, ktoré zasiahla zimná búrka Klaus, a zmobilizuje všetky príslušné európske nástroje na vyjadrenie európskej solidarity. Komisia je pripravená prešetriť možnosť mobilizácie Fondu solidarity, ale ako prvý krok k tomu potrebujeme žiadosť od Francúzska a Španielska. Majú 10 týždňov na podanie žiadosti o finančnú pomoc.

Dostala som otázku, či rokujeme aj o iných opatreniach na zlepšenie systému solidarity voči členským štátom v prípade prírodných katastrof, a preto by som rada spomenula, že okrem revízie Fondu solidarity chystáme oznámenie s cieľom stanoviť opatrenia, ktoré by sa mohli začleniť do prístupu Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof.

Na záver by som zhrnula názor Komisie, že aj keď Fond solidarity má isté nedostatky, už teraz je veľmi užitočným nástrojom a ďalej budeme vynakladať úsilie na jeho zlepšenie.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. – (SK) Búrka Klaus, ktorá sa 23. – 25. januára prehnala juhozápadnou Európou, po sebe zanechala obrovské škody. Vietor počas búrky dosiahol v nárazoch rýchlosť až do 194 km/h. Búrka si vyžiadala 18 obetí v Španielsku, vo Francúzsku a v Nemecku. Počet obetí by bol ešte vyšší, keby nefungoval systém včasného varovania.

S pocitom spolupatričnosti sme v našich televíznych vysielaniach na Slovensku sledovali strašnú tragédiu, keď v obci Sant Boi de Llobregat prišli o život štyri deti po tom, ako sa zrútila strecha športovej haly. Chcela by som vysloviť úprimnú sústrasť všetkým rodinám, ktoré stratili svojich členov rodiny.

Fond solidarity je užitočným nástrojom. Bol založený v EÚ po záplavách v auguste 2002. Jeho pomoc je určená členským a pristupujúcim štátom, ktoré boli postihnuté veľkou prírodnou katastrofou. Ide o katastrofy, pri ktorých sú odhadované škody vyššie než 0,6 % HDP postihnutého štátu. Aj Slovensko po víchrici v novembri 2004, ktorá zničila 2,5 milióna kubíkov ihličnatého dreva, dostalo 5 667 578 EUR z tohto fondu.

Mnohé katastrofy, ktorých počet sa v dôsledku klimatických zmien v Európe neustále zvyšuje, nás nútia prijať také pravidlá, ktoré zabezpečia, aby sme dokázali poskytnúť finančnú pomoc veľmi rýchlo a flexibilne, okamžite po katastrofe, ale rovnako aj na realizáciu preventívnych opatrení proti rôznym prírodným katastrofám.