Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 5. februára 2009 - Štrasburg

6. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

– Správa: Constantin Dumitriu (A6-0004/2009).

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, rada som podporila správu, ktorá bude viesť k administratívnemu a právnemu zjednodušeniu, ktorá zvýši povedomie spotrebiteľa o kvalite a výživovej hodnote potravín v Európe a tiež v tretích krajinách a ktorá tiež objasní spotrebiteľom využitie bezpečných postupov výroby. Nesúhlasila som s uprednostňovaním olivového oleja alebo odvetvia olivového oleja a stolových olív a verím, že Komisia zahrnie do konkrétnych programov tiež vinárske odvetvie s cieľom zlepšiť povedomie verejnosti o vysokej kvalite vín vyrábaných v rôznych regiónoch Európskej únie.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, chcela som len povedať, že podporujem túto správu. Zaujalo ma, čo som počula počas rozpravy, že Komisia potvrdila 70 % spolufinancovanie pre program na propagáciu ovocia v školách, čo je veľmi významné pre realizáciu tohto programu a ja to jednoznačne vítam.

– Správa: Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf (A6-0407/2008)

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám opäť za slovo. Podporila som túto správu, pretože je zmysluplné, aby sme mali nariadenie na ochranu záujmov poľnohospodárov a záujmov tých, ktorí pre nich vyrábajú krmivo. Myslím si, že teraz potrebujeme komunikovať so zainteresovanými stranami, čo to pre nich znamená, či už ide o podniky v oblasti krmív alebo o užívateľov živočíšneho krmiva, pretože samotná existencia tohto nariadenia nestačí, pokiaľ nebude dobrá komunikácia medzi všetkými zainteresovanými stranami.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, podporila som správu o umiestnení krmív na trhu a ich používaní, pretože vyjadruje záujmy poľnohospodárov a výrobcov, rovnako ako zabezpečenie zdravia poľnohospodárskych zvierat, ktorého druhou stranou mince je zabezpečenie zdravia tých, ktorí budú neskôr konzumovať mäso – ľudí.

Jasná definícia krmivových prísad a katalóg kŕmnych surovín Spoločenstva uľahčí poľnohospodárom zodpovedný postup pri výbere správneho druhu krmiva. Je to krok správnym smerom. Dovolím si však upozorniť, že ochrana obchodného tajomstva výrobcov nemôže ospravedlniť nedostatok podstatných informácií a nemôže viesť k situáciám ako epidémia „choroby šialených kráv“ alebo výskyt dioxínov v krmivách.

– Správa: Jürgen Schröder (A6-0513/2008)

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, v novembri roku 2007 som navštívil Ugandu, aby som sa stretol s miestnymi podnikateľmi a mimovládnymi organizáciami. Keď sme odchádzali z Kampaly po prašnej ceste, vodič ma upozornil na niekoľko stánkov predávajúcich predplatené telefónne karty. Otočil sa ku mne a povedal: „Tie telefónne spoločnosti, tie súkromné spoločnosti urobili pre vytiahnutie ľudí z biedy v tejto krajine viac práce ako ktorákoľvek z vašich bielych západniarskych mimovládnych organizácií“. V tom čase som si myslel, že to je trochu nespravodlivé, ale zdôrazňuje to pocit, ktorý majú toľkí podnikatelia voči rozvojovým politikám Európskej únie.

V skutočnosti mi mnoho podnikateľov v chudobných krajinách povedalo, že si myslia, že naše programy a naše mimovládne organizácie majú v skutočnosti záujem na tom, aby ich udržali v chudobe. Naďalej si myslím, že je to trochu nespravodlivé, ale zdôrazňuje to skutočnosť, že potrebujeme ukázať, že podporujeme podnikateľov v rozvojových krajinách a jednou z najlepších ciest, ako to urobiť, je podpora otvoreného trhu v celosvetovom meradle.

  Nirj Deva (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, veľmi ma teší, že som mohol podporiť vynikajúcu správu pána Schrödera o tejto problematike. Dohody o hospodárskom partnerstve sú ako rozvojový nástroj skutočným kľúčom. Obchod, nie pomoc, pozdvihne chudobné krajiny z biedy.

Nachádzame sa v podmienkach globálneho hospodárstva, ktoré zasiahla globálna recesia a začínajú sa objavovať závany protekcionizmu, ktoré prichádzajú z vyspelého sveta, najmä zo Spojených štátov, a dúfam, že nie z Európskej únie. Ak vytvoríme atmosféru protekcionizmu, potom celú problematiku obchodu, nie pomoci, na zmiernenie chudoby, samozrejme, zmaríme a vyhodíme z okna. Nechceme zastaviť rozvojové krajiny, ktoré chcú s nami obchodovať, našimi sebeckými potrebami, ktoré mylne vychádzajú z cieľa chrániť naše trhy. Z dlhodobého hľadiska by to bola pre naše hospodárstva katastrofa.

– Návrh uznesenia: Kosovo (B6-0063/2009)

  Philip Claeys (NI). - (NL) Proti vyhláseniu o Kosove som hlasoval z dvoch dôvodov. Po prvé, existuje odsek, ktorý hovorí, že členské štáty, ktoré doposiaľ neuznali nezávislosť Kosova, by tak mali ešte stále urobiť. Nuž, odsek takéhoto charakteru je v rozpore s princípom subsidiarity. Je na samotných členských štátoch, aby sa rozhodli, a na to nepotrebujú žiadny vonkajší tlak zo strany Európskej komisie, Rady či Parlamentu.

Druhý dôvod, prečo som hlasoval proti vyhláseniu, súvisí s odsekom, ktorý hovorí, že Kosovo a v skutočnosti celý región by mali mať jasnú perspektívu členstva v EÚ. Podľa mňa je nesprávne, aby Parlament dával také sľuby. V súčasnosti je s rozširovaním spojených množstvo problémov a tiež s mnohými novými členskými štátmi a bolo by úplne nesprávne v tomto období sľubovať krajinám, ako je Kosovo, že sa v určitej etape budú môcť stať súčasťou Európskej únie.

  Daniel Hannan (NI). – Vážený pán predsedajúci, odkiaľ pochádza naša posadnutosť udržiavaním mnohonárodných štátov bez ohľadu na želania ich obyvateľstva?

Kosovo má nespochybniteľné právo na sebaurčenie: bolo to vyjadrené v referende s viac ako 90 % účasťou. V zmysle tejto logiky tak istotne mali títo Kosovčania vyňať Srbov, ktorí sú zoskupení pohodlne blízko hraníc samotného Srbska. Prečo im tiež neumožniť radosť zo samosprávy? Robíme to de facto, tak prečo to nerobíme de jure?

Odpoveďou je, že by sme si radšej udržali Kosovo ako európsky protektorát – ako satrapiu, ako to bolo v čase Otomanskej ríše. Vnútili sme im verziu našej dvanásťhviezdnej vlajky a verziu našej národnej hymny. Podriadili sme kosovský parlament a inštitúcie nadradeným rozhodnutiam menovaného európskeho komisára.

Mali by sme umožniť ľudu Kosova uskutočniť v tejto otázke referendá o rozdelení – ak je to to, čo chcú – a o etnickom sebaurčení a mali by sme to isté právo dopriať aj dotknutým ľuďom z Európskej únie. Pactio Olisipiensis censenda est!

– Správa: Corien Wortmann-Kool (A6-0021/2009) .

  Kathy Sinnott (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, Čína je pre Európsku úniu veľmi dôležitým obchodným partnerom, ako aj Taiwan. Chcela som upozorniť na veľmi pozitívny vývoj vo Výbore pre zahraničné veci. Prijali stanovisko, ktoré žiada od Číny, aby dodržiavala práva žien a detí a ukončila nútené potraty a nútené sterilizácie. Čínu tiež vyzýva, aby ukončila politické prenasledovanie a ďalšie porušenia ľudských práv.

Myslím, že to nastoľuje otázku, že nemôžeme oddeliť obchod od iných faktorov. To isté som povedala v prejave o Gaze o našom obchodovaní s Izraelom – ak neotvoríme problematiku porušovania ľudských práv, je riziko, že naše peniaze sa použijú na podporu porušovania ľudských práv. Takže chcem zablahoželať Výboru pre zahraničné veci za oficiálne uznanie nátlakovej povahy čínskej politiky jedného dieťaťa a jej zohľadnenie v otázke obchodu.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vstupom do Svetovej obchodnej organizácie v roku 2001 získala Čína niekoľko obrovských výhod. Otvorili sme naše trhy Číne, ale Čína nedodržala podpísané pravidlá a podmienky a my sme to v podstate nechali roky len tak. Veľmi podporujem vytvorenie strategického partnerstva s týmto významným ekonomickým hráčom. Strategické partnerstvo však musí byť založené na povinnosti Číny dodržiavať ľudské práva, pretože potrebujeme partnerstvo s krajinami, ktoré sú demokratické a nie totalitárne. My v nových členských štátoch poznáme totalitarizmus až príliš dobre.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Hlasoval som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložila Skupina Európskej ľudovej strany kresťanských demokratov a európskych demokratov, pretože aspoň berie do úvahy skutočnosť, že Taiwan je dôležitým ekonomickým obchodným subjektom a podporuje účasť Taiwanu ako pozorovateľa v dôležitých medzinárodných organizáciách. V skutočnosti je tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh naďalej príliš reštriktívny. Keďže Taiwan je demokratická krajina, ktorá de facto požíva národnú suverenitu, je skutočne nedôstojné, že Taiwan nemá postavenie plnoprávneho členského štátu vo všetkých medzinárodných inštitúciách rôzneho druhu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa odvoláva na účasť Taiwanu v týchto inštitúciách vo funkcii pozorovateľa. Nuž, myslím si, že Taiwan by mal mať možnosť účasti ako plnoprávny členský štát.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za príležitosť vysvetliť svoje hlasovanie o správe EÚ – Čína. Predovšetkým to bola veľmi vyvážená správa a veľmi sa teším, že spravodajkyňa bola vcelku schopná držať sa témy – ktorou bol obchod – a nesústredila sa na mnohé iné otázky, čo, ako viem, od nej chceli mnohí kolegovia.

Mal som však v súvislosti so správou jednu veľkú obavu, a to v súvislosti so zmienkou o nástrojoch na ochranu obchodu. Musíme si uvedomiť, že spotrebitelia v mojej krajine, Británii, a v mnohých iných štátoch Európskej únie mali z voľného obchodu s Čínou osoh. Pomáhalo nám to vtedy bojovať s nebezpečenstvami ako je inflácia. Ochranu nekonkurencieschopných výrobcov EÚ na náklady iných, ktorí profitujú, by sme však mali riešiť opatrne. Mali by sme sa uistiť, že dosiahneme správnu rovnováhu a nebudeme ignorovať prínosy obchodovania s Čínou pre spotrebiteľov, spoločnosti v globalizovaných dodávateľských reťazcoch a maloobchode. Celkovo je potrebné obchod s Čínou uvítať. Napokon to povedie k všetkým ostatným problémom, ktoré sa riešia, ako sú lepšie ľudské práva a pracovnoprávna problematika.

  Nirj Deva (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, Čína je jedným z našich najvýznamnejších obchodných partnerov. Predstavuje tiež jednu štvrtinu svetovej populácie.

Dlhé roky sme považovali Čínu za akési malé dieťa, ktoré treba karhať a vysvetľovať mu, akoby sme boli akási nadriadená inštitúcia. Nesmieme zabudnúť, že čínske dejiny presahujú tie naše o tisíce rokov. Čína si zachovala svoje kultúrne tradície a hodnoty.

Chceme, aby Čína bola súčasťou nášho medzinárodného spoločenstva, ale Čína je veľmi dôležitá pre EÚ ako obchodný partner, a preto by sme sa mali k Číne správať s rešpektom, ako k rovnocennému partnerovi.

Ak to urobíme, potom nás Čína nielenže vypočuje, ale tiež bude s nami viac obchodovať, budeme schopní viac investovať v Číne a Čína u nás. V tejto chvíli má Čína obrovské množstvo peňazí, ktoré sa bude musieť investovať mimo Číny. Európska únia by mala byť miestom, kde ich investujú.

  Tunne Kelam (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, podporil som pozmeňujúci a doplňujúci návrh pani Wortmannovej-Koolovej, aby sme považovali Taiwan za hospodársky a obchodný subjekt, pretože Taiwan je už dlho demokratickou krajinou so životaschopným a slobodným trhovým hospodárstvom. Musíme vyvinúť aspoň politické a morálne úsilie na podporu postavenia Taiwanu a tiež mu poskytnúť medzinárodný prístup do organizácií, v ktorých sa nevyžaduje štátna suverenita.

Písomné vysvetlenia hlasovania

– Správa: Constantin Dumitriu (A6-0004/2009)

  Nicodim Bulzesc (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože informačné opatrenia prijaté Spoločenstvom sú odpoveďou na skutočnú potrebu členských štátov propagovať imidž poľnohospodárskych výrobkov medzi spotrebiteľmi Spoločenstva a tiež spotrebiteľmi z iných krajín, najmä pokiaľ ide o kvalitu a výživovú hodnotu, a tiež bezpečnosť potravín a bezpečné výrobné postupy.

Okrem toho takáto stratégia pomáha nachádzať nové odbytiská a má viacnásobný účinok na vnútroštátne a súkromné iniciatívy.

Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh ponúkne členským štátom, ktoré o to majú záujem, možnosť navrhovať informačné programy a to aj v prípade, ak takéto programy neboli navrhnuté pre tretie krajiny. V dôsledku tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu budú mať členské štáty príležitosť rozšíriť rozsah opatrení, ktoré sú obsiahnuté v týchto programoch, a tiež im umožní využiť pomoc medzinárodných organizácií pri ich implementácii.

  Avril Doyle (PPE-DE), písomne. Tento návrh má za cieľ rozšíriť dosah čl. 9 nariadenia (ES) č. 3/2008, ktorý umožňuje členským štátom, ak neexistujú návrhy zo strany odvetvia, navrhovať informačné a propagačné kampane na území tretích krajín bez požiadavky na financovanie zo strany odvetvia. Súčasné kritériá vyžadujú 20 % príspevok zo strany odvetvia, ak EÚ poskytne najviac 50 % financovania.

Tento rozsah umožní členským štátom spustiť informačné a propagačné kampane bez finančnej spoluúčasti odvetvia. Návrh má značný potenciál dať impulz odvetviu ovocia a zeleniny a je tiež žiaduci, pokiaľ uvážim súčasnú hospodársku situáciu. S potešením preto podporím tento návrh.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Členské štáty potrebujú propagovať imidž svojich poľnohospodárskych výrobkov medzi spotrebiteľmi Spoločenstva a spotrebiteľmi tretích krajín, najmä pokiaľ ide o informácie o kvalite a výživovej hodnote, bezpečnosť potravín a bezpečné výrobné postupy.

Súhlasím, že ak neexistujú programy navrhnuté organizáciami agro-potravinového odvetvia, členské štáty musia byť schopné pripraviť programy a vybrať na základe verejnej súťaže organizáciu na implementáciu programu.

Návrh komisie, vzhľadom na to, že umožňuje členským štátom načrtnúť vnútroštátne programy, zlepší existujúce právne predpisy.

Podporujem správu pána Dumitriua a vítam zaradenie vinárskeho odvetvia do pôsobnosti návrhu.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. Strana June List verí, že spoločná poľnohospodárska politika (CAP) by mala byť zrušená a že poľnohospodárske výrobky by sa mali predávať na voľnom trhu bez toho, aby EÚ investovala finančné zdroje do informačných kampaní a propagačných opatrení na podporu predaja týchto výrobkov. Je veľmi vážne, že EÚ zamýšľa financovať opatrenia na propagáciu predaja v tretích krajinách, čo je stratégia, ktorej výsledkom bude nespravodlivá súťaž s poľnohospodárskymi výrobkami krajín mimo EÚ.

Čo robí EÚ? Je naozaj rozumné, ak EÚ využije peniaze európskych daňových poplatníkov na reklamné kampane, aby presvedčila tých istých občanov, aby si kúpili tovary, na ktoré už prispeli? Samozrejme, že nie. Celý návrh smrdí skrytým protekcionizmom.

V januári 2009 bola vo Švédsku, Fínsku a Dánsku spustená nová reklamná kampaň, ktorá naliehala na Švédov, aby kupovali viac tulipánov. Podľa novín Resumé preinvestuje EÚ na tulipánovú kampaň v troch spomínaných krajinách počas troch rokov 14 miliónov SEK. Také očividné mrhanie financiami EÚ musí prestať.

Som silným odporcom tejto správy. Opäť raz poznamenám, že je šťastím, že Európsky parlament nemá spolurozhodovaciu právomoc v oblasti poľnohospodárskej politiky EÚ. V opačnom prípade by EÚ spadla do pasce protekcionizmu a objemných dotácií pre všetky skupiny poľnohospodárskeho odvetvia.

  David Martin (PSE), písomne. − Podporujem tento návrh, ktorý sa snaží zjednodušiť a zdokonaliť informačné programy týkajúce sa poľnohospodárskych výrobkov. Podporujem tento návrh, pretože poskytne zdroje na poskytnutie a zlepšenie údajov o kvalite, výživovej hodnote a bezpečnosti potravín a výrobných postupov na trhoch tretích krajín.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Dumitriua o informačných a propagačných opatreniach pre poľnohospodárske výrobky na vnútornom trhu a v tretích krajinách. Zdieľam postoj mnohokrát vyjadrený Komisiou, že potrebujeme zjednodušenie administratívnych postupov vnútri európskeho inštitucionálneho rámca.

Toto nariadenie v skutočnosti umožňuje Spoločenstvu poskytovať informácie o množstve poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a na trhoch tretích krajín pri súčasnom prispôsobení týchto činností na mieru jednotlivým lokalitám.

Súhlasím s politickým prelomom, ktorý sa uskutočnil v súvislosti s potrebami členských štátov, ktoré dúfali, že povzbudia spotrebiteľov v EÚ aj za jej hranicami, aby jej poľnohospodárske výrobky vnímali predovšetkým z hľadiska ich kvality, výživovej hodnoty, bezpečnosti potravín a postupov výroby.

  Flaviu Călin Rus (PPE-DE), písomne. − (RO) Hlasoval som v prospech legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 3/2008 o informačných a propagačných akciách na podporu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách (KOM(2008)0431 – C6-0313/2008 – 2008/0131(CNS)), pretože som toho názoru, že obyvatelia potrebujú byť riadne informovaní o poľnohospodárskych výrobkoch, ktoré konzumujú. Taktiež som presvedčený o tom, že dobrá promočná akcia na akýkoľvek výrobok môže spotrebiteľom poskytnúť užitočné informácie.

– Správa: Martine Roure (A6-0024/2009)

  Avril Doyle (PPE-DE), písomne. − Štatút utečenca sa priznáva osobe, ktorá sa nachádza mimo svojej vlasti a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z dôvodov rasových, náboženských, národnostných alebo z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo i zastávania určitých politických názorov, pričom nie je schopná prijať ochranu svojej vlasti alebo ju vzhľadom na svoje obavy odmieta. Toto je definícia podľa Organizácie Spojených národov (OSN) z roku 1951.

Táto revízia „Smernice o podmienkach prijímania“ z roku 2003, ktorou sa ustanovili minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl v európskych krajinách, je zameraná na presadzovanie uplatňovania pravidiel, ako je prístup k informáciám, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a normám v súvislosti s prijímacími strediskami. Smernica umožňuje členským štátom určiť trvanie obdobia, počas ktorého žiadateľ o azyl nemá prístup na trh práce.

Írsko, žiaľ, túto smernicu z roku 2003 neprijalo a naďalej používa systém „priameho plnenia“, poskytovaním ubytovania, stravy a 19,10 EUR týždenne na dospelú osobu, ktorý má zámerne žiadateľov o azyl odradiť od toho, aby sa rozhodli pre Írsko, pričom nesmú pracovať na oficiálnom pracovnom trhu po celú dobu trvania azylového konania. Cieľom právnych predpisov, ktoré sú v súčasnosti predložené írskemu parlamentu Oireachtas na schválenie – návrh zákona o prisťahovalectve, pobyte cudzincov a ochrane z roku 2008 – je rozšíriť tento zákaz, a to napriek vážnym obavám z dôsledkov takéhoto rozhodnutia. Ostatné opatrenia v írskych právnych predpisoch zahŕňajú trestné stíhanie za podávanie „falošných“ žiadostí a hrozbu pokuty pre právnych zástupcov, ktorí sa takýchto prípadov ujmú.

Keďže Írsko nepristúpilo k prijatiu smernice z roku 2003, cítila som sa povinná zdržať sa hlasovania, ciele tejto správy však schvaľujem.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pani Roureová žiada o určité mimoriadne atraktívne podmienky prijímania pre žiadateľov o azyl: pohostinné, otvorené ubytovacie strediská – dá sa odtiaľ jednoduchšie vytratiť – všeobecný prístup k zdravotnej starostlivosti vrátane psychiatrickej starostlivosti, k právnemu poradenstvu, k službám prekladateľov a tlmočníkov, k odbornej príprave, ba dokonca aj k pracovným príležitostiam!

Zdá sa však, že zabudla, ako sami prisťahovalci zneužívajú žiadosti o medzinárodnú ochranu, aby tým obišli vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa cudzincov, ich vstupu a pobytu na území našich štátov, aj keď v skutočnosti sú ich dôvody sociálne a ekonomické. Takisto „zabúda“ na skutočnosť, že môžu klamať o svojom pôvode a jazyku, zničiť svoje doklady a podobne, len aby neboli deportovaní späť do svojej krajiny.

Ďalej zjavne „zabúda” aj na to, že k tomu, čo žiada pre uvedených cudzincov, často nemajú prístup ani naši spoluobčania, počnúc primeraným obydlím, cez pracovné príležitosti a končiac prístupom k vysokokvalitným verejným službám, a to najmä v oblastiach ako Mayotte, kde príliv prisťahovalcov spôsobuje obyvateľstvu obrovské ekonomické a sociálne problémy.

Chápem, v akej núdzi sa ocitajú prisťahovalci, a chápem aj ich sny, nemáme však priestor a už vôbec nie dostatok prostriedkov na to, aby sme mohli ubytovať všetkých chudobných ľudí na svete. Táto správa je škodlivá a jej účinky sú zvrátené.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Už sme si v tomto Parlamente zvykli na väčšinu, ktorá schvaľuje uznesenia bez legislatívnych dôsledkov, pričom ich obsah je v rozpore s legislatívnymi uzneseniami, ktoré prijíma. S približujúcimi sa voľbami do Parlamentu sa táto tendencia ešte zvyšuje.

Pripomína to príklad človeka „dvoch tvárí“, z ktorých jedna je tá pravá a druhá len maskou, v tomto prípade ide o masku.

Bezpochyby je potrebné, a dlho sa nám darí dôsledne to dodržiavať, žiadateľom o azyl zabezpečiť práva z hľadiska ich prijímania, prístupu k informáciám, práva na tlmočníka, bezplatnej právnej pomoci, zdravotnej starostlivosti a zamestnania.

Určite je dôležité, aby sme odsúdili zvýšený počet zadržiavaných osôb v rámci dublinského systému a takmer pravidelné používanie opatrení zahŕňajúcich odňatie slobody a obmedzovanie prístupu k normám prijímania.

Takisto je však potrebné žiadať o ukončenie činnosti záchytných centier a zamietnuť politiku Spoločenstva, ktorou sa ustanovujú prostredníctvom najnižšieho spoločného menovateľa, normy prijímania žiadateľov o azyl ako aj postup pri udeľovaní azylu.

Ak Parlamentu skutočne záleží na dodržiavaní práv prisťahovalcov a žiadateľov o azyl, nemal schváliť smernicu o návrate nelegálnych imigrantov (ktorou sa zavádza trestné stíhanie prisťahovalcov a ich vyhosťovanie), smernicu o „modrej karte“ (ktorou sa selektujú) a smernicu o sankciách voči zamestnávateľom nelegálnych prisťahovalcov (ktorou sa trestajú aj zamestnanci), ktoré portugalská komunistická strana zamietla.

  Carl Lang (NI), písomne. – (FR) Keď sa hovorí o právach udeľovaných prisťahovalcom na území Európskej únie, pravidlom je určite dávať stále viac a viac. Treba si položiť otázku, či princíp „kto dá viac“ nie je v Európskych inštitúciách nemiestny.

Táto správa nie je nič viac ako dlhý zoznam návrhov a odporúčaní určených členským štátom, aby stovkám tisícov ľudí, ktorí každoročne zákonne alebo nezákonne vstupujú na ich územie, udelili práva, nielen rovnocenné k právam ich vlastných občanov, ale aj omnoho početnejšie a účinnejšie.

Áno, od členských štátov Únie sa napríklad žiada, aby odstránili prekážky pri prístupe týchto prisťahovalcov na trh práce a aby prijali vnútroštátne právne predpisy, ktoré majú takýto prístup dokonca podporovať.

Máme si z toho vyvodiť záver, že odteraz majú vlastní občania krajiny ustúpiť pred skutočným utrpením ľudí, ktorí utekajú zo svojej vlasti, z dôvodov ekonomických, politických, klimatických či rodinných? Presne tak, a to je aj význam myšlienky selektívneho prisťahovalectva, za ktorú sa pán prezident Sarkozy bezvýhradne prihovára.

Naproti tomu si však myslíme, predovšetkým v čase krízy, že pracovné miesta v Európe by mali byť vyhradené pre Európanov, a vo Francúzsku zase pre francúzskych občanov. Od toho závisí národná obnova európskych národov.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Táto správa obsahuje niekoľko bodov, ktoré plne podporujem, ako napríklad skutočnosť, že so žiadateľmi o azyl by sa malo vždy zaobchádzať dôstojne a že ľudské práva by sa mali vždy zaručene dodržiavať. Kritika namierená proti takzvaným prijímacím strediskám je opodstatnená. Množstvo európskych krajín nedosahuje požadovanú úroveň v dôstojnom prijímaní žiadateľov o azyl a utečencov.

Správa však obsahuje aj niekoľko bodov, ktoré nemôžem podporiť. Táto správa smeruje hlavne k tomu, aby mala EÚ spoločnú prisťahovaleckú a azylovú politiku. Okrem iného obsahuje výzvu pre ostatné členské štáty EÚ, aby podporili tie krajiny EÚ, ktoré sú „najviac postihnuté problémom prisťahovalectva“. Strana June List zastáva názor, že azylová a prisťahovalecká politika je záležitosťou členských štátov, za predpokladu, že sú dodržané medzinárodné dohovory a dohody. Rizikom spoločnej prisťahovaleckej a azylovej politiky by bolo, že povedie k vzniku „pevnosti Európa“, ktorej jasné známky vidíme už dnes.

  Mairead McGuinness (PPE-DE), písomne. − Zdržala som sa hlasovania o tejto správe, keďže Írsko sa na prijatí smernice z roku 2003 nepodieľalo.

Hlavný dôvod tohto postoja súvisí s prístupom žiadateľov o azyl na trh práce.

Zákaz vstupovať na pracovný trh pre žiadateľov o azyl bude opätovne vydaný návrhom zákona, ktorý je v súčasnosti predložený Snemovni reprezentantov Dáil Éirenann.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Táto správa neodráža skutočný rozsah biednych podmienok, ktoré utečenci a prisťahovalci musia okúsiť v prijímacích a záchytných strediskách členských štátov EÚ. Obmedzuje sa na upozornenie na tragické podmienky. v ktorých prežívajú, prisudzuje ich však slabému uplatňovaniu smerníc EÚ.

Teda na jednej strane podporuje celkové protiprisťahovalecké právne predpisy a politiku EÚ i vlád, ako sa ustanovujú v Pakte o prisťahovalectve a v dublinskom systéme udeľovania azylu, a na druhej strane protestuje proti jeho neľudským výsledkom. Táto správa je prinajmenšom urážlivá pre politických predstaviteľov „jednosmerného prúdu“ v Európe, ktorí v Európskom parlamente hlasovali za smernicu stanovujúcu, okrem iného, dobu zadržiavania „nezákonných“ prisťahovalcov na celých 18 mesiacov, keď v tejto správe vyjadruje údajné poľutovanie nad neľudskými podmienkami ich zadržiavania a žiada, aby im nebola odnímaná sloboda.

Falošné slzy Európskeho parlamentu nezbavia EÚ tejto neľudskej a vykorisťovateľskej politiky. Dokonca aj tie najzákladnejšie opatrenia, nehovoriac o samotných opatreniach na podporu prisťahovalcov a utečencov, ani o opatreniach na zabezpečenie ich práv, je možné uplatňovať jedine konfrontáciou a úplnou zmenou politiky EÚ a štruktúry EÚ ako takej.

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Členské štáty, Grécko nevynímajúc, potrebujú robiť viac, a to využívaním požiadaviek a návrhov zo strany Európskeho parlamentu. Európsky parlament to kladie za vinu prístupu vlád k chudobným prisťahovalcom, ktorí denne prekračujú brány EÚ, pričom ohrozujú svoje životy.

Krajiny ako Grécko, ktoré ležia na vonkajších hraniciach EÚ, by mali využiť pomocnú ruku ponúkanú zo strany EÚ a dodržiavaním práv utečencov a žiadateľov o azyl sa pokúsiť zabezpečiť ľudské podmienky ich prijímania.

Aj s neprijateľnými „zľavami“, ktoré Komisia a Rada nedávno udelili v súvislosti s právami prisťahovalcov, keďže pokračujú na ceste k „pevnosti Európa“, je Grécko výrazne pod normami Spoločenstva na ochranu základných práv.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. – (PT) Udeľovanie azylu je definitívnym gestom štátu a celého spoločenstva, ktoré svedčí o uznaní svojej neschopnosti obhájiť ľudské práva na globálnej úrovni, a o ochote konať podľa tohto meradla hodnôt.

Systém, ktorým sa toto udeľovanie riadi, musí preto byť jasne oddelený od prisťahovalectva. Čím viac sa budeme snažiť tento koncept rozšíriť tým, čo nie je relevantné, tým menšia bude jeho hodnota, a zmätok môže skutočným žiadateľom o azyl len uškodiť. Preto je dôležité, aby za každých okolností boli stanovené jasné pravidlá, aby konanie prebehlo rýchlo a spôsob zaobchádzania bol dôstojný. Napriek tomu tu však existuje potreba koordinácie činností a možností, azyl totiž z hľadiska počtu, veľkosti a koncepčných podmienok nevytvára rovnaké problémy ako prisťahovalectvo, ani v zóne bez hraníc. Členské štáty majú svoje vlastné tradície udeľovania azylu a tieto rozdiely by sa v rámci spomenutej koordinácie nemali prehliadať.

Pokiaľ ide o žiadateľov o azyl, ktorých žiadosť je alebo musí byť zamietnutá, tento koncept, výsledok štedrého, ale úzkeho pojmu azyl, nemôže mať za následok žiaden menej ľudský prístup pri prijímaní a zaobchádzaní s ľuďmi, ktorí budú vzhľadom na svoju situáciu vždy zraniteľní.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som proti správe pani Roureovej o uplatňovaní smernice 2003/9/ES ustanovujúcej minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl a utečencov v Európskej únii. Hoci vyjadrujem poľutovanie nad skutočnosťou, ako sa ukázalo v priebehu niektorých návštev, že v určitých členských štátoch sa súčasné smernice uplatňujú nedostatočne alebo sa neuplatňujú vôbec, nesúhlasím s tvrdením spravodajkyne, že existuje mnoho nedostatkov z hľadiska úrovne podmienok prijímania.

Ďalej nesúhlasím s tvrdením, že otvorené ubytovacie strediská, zavedené v určitých členských štátoch, majú nízku kapacitu a že zrejme nespĺňajú potreby utečencov. V neposlednom rade vyjadrujem nesúhlas so žiadosťou, aby sa prijímanie žiadateľov o azyl vykonávalo prioritne v otvorených prijímacích strediskách, a nie v uzavretých jednotkách.

  Michel Teychenné (PSE), písomne. – (FR) Vďaka tejto správe Európsky parlament opätovne potvrdzuje svoj záväzok k základným právam ako právo na dôstojnosť. Je neprijateľné, že v rámci samotnej Európskej únie nie sú podmienky prijímania prisťahovalcov a žiadateľov o azyl príkladné.

Návštevy poslancov Európskeho parlamentu v záchytných strediskách v rokoch 2005 až 2008 umožnili vypracovať návrh tejto správy, pod vedením pani Roureovej. Správa odhaľuje rozsah nezrovnalostí v systéme zadržiavania prisťahovalcov v Európe, pričom poukazuje na problémy s poskytovaním právneho poradenstva, lekárskej starostlivosti, ako aj na problémy s hygienou, promiskuitou a s prístupom k informáciám.

Európsky parlament dnes preto zvoní na poplach. Členské štáty to musia vziať na vedomie, a tam, kde je to potrebné, musia čo najskôr začať uplatňovať existujúce smernice „o prijímaní” a „o azylovom konaní“ alebo v ich uplatňovaní pokročiť.

– Správa: Cristiana Muscardini (A6-0001/2009)

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Európska parlamentárna labouristická strana (EPLP) sa zdržala hlasovania o tejto správe nie preto, že by sme boli proti posilňovaniu úlohy malých a stredných podnikov (MSP) v medzinárodnom obchode, ale preto, že pani Muscardiniová vytvorila trójskeho koňa, ktorý obsahuje neprijateľné postoje k nástrojom na ochranu obchodu.

Vyjadrujeme sklamanie nad tým, že Komisia odsunula revíziu z dôvodu ťažkostí pri zabezpečení konsenzu o ďalšom postupe. Naďalej zastávame názor, že tu existuje naliehavá potreba zmeniť režim Spoločenstva na ochranu obchodu tak, aby bol lepšie využitý vývoj celosvetového hospodárstva. Chýbajúca reforma znamená, že náš priemysel sa nachádza v zlej pozícii na to, aby mohol využívať výhody globalizácie. Keďže vítame skutočnosť, že české predsedníctvo zahrnulo do plánu práce aj zlepšenie transparentnosti nástrojov na ochranu obchodu, nie je to postačujúce.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Hlasovali sme v prospech správy pani Muscardiniovej o malých a stredných podnikoch. Ide o ostrú kritiku obchodnej politiky Európskej únie, hoci je vyjadrená miernym tónom a technokratickým jazykom, ktorý je pre tento Parlament taký dôležitý.

Je tu zahrnuté všetko: politiky zamerané na potreby veľkých podnikov, nedostatočná sila opatrení na podporu prístupu na zahraničné trhy a na zabezpečenie uplatňovania reciprocity zo strany tretích krajín, ťažkosti s prístupom malých podnikov k nástrojom na ochranu obchodu, nedostatočnosť opatrení na ochranu proti falšovaniu a nezákonnému alebo podvodnému používaniu zemepisných označení a podobne.

Áno, je čas, aby Európska únia zastavila obetovanie podnikov a ich zamestnancov na oltári konkurencieschopnosti a voľného obchodu, ktoré nikto iný na svete nerobí. Nastal čas podporiť MSP vo vývoznej obchodnej činnosti, skutočne ich chrániť pred nečestnou hospodárskou súťažou a robiť to, čo treba na ochranu našich trhov.

Spravodajkyňa tým, že sa stále hlási ku globalizácii podnikov ako k samozrejmosti, naďalej propaguje systém založený na absolútne voľnom pohybe tovaru, služieb, kapitálu a pracovnej sily, systém, ktorý nás priviedol do stavu hlbokej hospodárskej, finančnej a spoločenskej krízy, systém, ktorého sa musí Európska únia úplne vzdať.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Nie náhodou sa s blížiacimi voľbami do Parlamentu objavujú uznesenia zamerané na pokusy odňať kompetencie politík prijatých EÚ (najmä v priebehu ostatných 5 rokov) v súvislosti s vážnou situáciou, v ktorej sa vo všeobecnosti nachádzajú mikropodniky, malé a stredné podniky, najmä v Portugalsku.

Obeťami liberalizácie trhu, ktorú propaguje EÚ (akoby im rámec, kde platí pravidlo „silnejší prežije“ mohol priniesť prospech), sa stávajú práve malé a stredné podniky, a nie významné nadnárodné spoločnosti. Existuje mnoho malých a stredných podnikov, ktoré „sa podieľajú“ na „medzinárodnom obchode“ na základe svojej závislosti od významných nadnárodných spoločností, pričom vyrábajú za ceny, ktoré často nezodpovedajú výrobným nákladom.

Bezpochyby je potrebné poskytovať (a uplatňovať) nástroje na ochranu obchodu, práv duševného vlastníctva, zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov, ako aj podporovať internacionalizáciu malých a stredných podnikov.

Prečo teda väčšina politických síl zastúpených v Parlamente, ktorá zodpovedá väčšine zastúpenej v Komisii a v Rade EÚ, neprijme nariadenia o označovaní pôvodu, neuplatňuje na dovezené výrobky rovnakú bezpečnosť a štandardy pre ochranu, ako sa požaduje pre výrobky vyrobené v EÚ, a nepoužíva finančný rámec na obdobie rokov 2007 – 2013 na ochranu výroby a zamestnanosti, aby podporila malé a stredné podniky?

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE), písomne. – (PL) Veľmi ma teší, že Európsky parlament prijal správu pani Muscardiniovej, na ktorej som mala príležitosť pracovať ako poradkyňa Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Veľa sa v súčasnosti hovorí o zlepšovaní podmienok pre malé a stredné podniky na vnútornom trhu Európskej únie, predovšetkým v kontexte navrhovaného zákona o malých podnikoch (Small Business Act).

Malé a stredné podniky predstavujú 99 % všetkých podnikov v Európe. Predsa je však vykonávanie podnikateľskej činnosti, ktorá siaha za štátne hranice, skôr doménou veľkých firiem. Sotva 8 % malých a stredných podnikov vyváža do miest určenia, ktoré sú za hranicami ich štátu. Ak však hovoríme o vykonávaní podnikateľskej činnosti za hranicami Európskej únie, venujú sa jej sotva 3 % podnikov.

Nemali by sme zabúdať na skutočnosť, že internacionalizované podniky preukazujú väčšiu inovačnú schopnosť. A inovačná schopnosť je kľúčom ku konkurencieschopnosti a rastu európskeho hospodárstva. Preto dúfam, že politiky v oblasti vnútorného trhu ponúknu MSP všetky výhody, ktoré prináša spoločný trh, a ak to bude možné, že položia základy internacionalizácie činnosti MSP. Členské štáty a Európska komisia by mali malým a stredným podnikom ponúkať väčšiu podporu v oblastiach, ako je podpora príležitostí na vývoz a pomoc pri získavaní obchodných partnerov, najmä vo vzťahu k výrobkom a službám, ktoré majú na trhu výhradné postavenie, a k novým technológiám.

  Mieczysław Edmund Janowski (UEN), písomne. – (PL) Správa, ktorú predstavila pani Muscardiniová, sa týka vážnej hospodárskej a sociálnej otázky. Je významná najmä teraz, keď čelíme hospodárskemu kolapsu. Počet MSP (do 250 zamestnancov, obrat ≤ 50 miliónov EUR) v EÚ dosahuje 23 miliónov, čo predstavuje asi 99 % celkového počtu firiem aktívnych na našom trhu. V týchto MSP pracuje viac ako 75 miliónov ľudí.

Výzvy adresované Komisii, členským štátom, ako aj regionálnym a miestnym orgánom, aby poskytli účinnú pomoc týmto podnikom, vrátane neobmedzeného prístupu k pôžičkám, sú preto opodstatnené. Ďalej je potrebné uľahčovať obchod a byrokratické prekážky dovozu a vývozu treba zrušiť.

V súvislosti s verejným obstarávaním, ktorého komplikované, a nie vždy jednoznačné postupy bránia MSP v prístupe, by sa mal trh viac otvoriť, a to v rámci EÚ aj tretích krajín. Ako som preukázal vo svojej správe o inovačnej politike, úloha MSP v tomto odvetví sa dá ťažko preceniť. Je to preto, že sú flexibilnejšie a otvorenejšie novým technológiám a organizačným metódam.

Zvláštny prístup si vyžadujú MSP v odvetví poľnohospodárstva a potravinárstva, kde treba zaručiť ochranu označení pôvodu výrobkov, pričom treba potlačiť výskyt napodobenín, ktoré majú škodlivé účinky na zdravie spotrebiteľov. Takisto súhlasím s nápadom zorganizovať Európsky týždeň MSP v máji 2009. Mohla by to byť dobrá príležitosť, ako zhromaždiť široké spektrum informácií na túto tému, dostupných v celej EÚ.

  Syed Kamall (PPE-DE), písomne. − Keďže všetci podporujeme a uznávame úlohu, ktorú malé a stredné podniky (MSP) zohrávajú v medzinárodnom obchode, je skutočne zahanbujúce, že veľká časť tejto správy bola venovaná obrane takzvaných nástrojov na ochranu obchodu. V skutočnosti tieto nástroje na ochranu obchodu (TDI) používajú neefektívni výrobcovia ako druh číreho protekcionizmu, ako ochranu pred konkurenciou nielen zo strany konkurentov z nečlenských krajín EÚ, ale aj zo strany efektívnejších konkurentov z EÚ, ktorí dokázali využiť globalizáciu a vytvoriť si globálne zásobovacie reťazce.

Nástroje na ochranu obchodu (TDI) postihujú maloobchodníkov a spotrebiteľov, ktorí sú nútení platiť vyššie ceny za tovar, pričom by ho inde mohli získať za lepšiu cenu. Takisto postihujú efektívnejšie a inovatívnejšie MSP. Každý z nás pozná vo svojom volebnom obvode mnoho MSP postihnutých presne tými TDI, ktorých chvála je cieľom tejto správy. Z tohto dôvodu hlasovali konzervatívci zdržanlivo proti tejto správe.

  Rovana Plumb (PSE), písomne. – (RO) Počet MSP predstavuje 23 miliónov podnikov (99 % z celkového počtu) a 75 miliónov pracovných miest (70 %) v rámci celej Európskej únie.

Hlasovala som v prospech správy pani Muscardiniovej, pretože sa v nej odhaľuje kľúčová stratégia potrebná na prežitie MSP počas zložitého hospodárskeho obdobia. S tým súvisí politická a finančná pomoc, zameraná na podporu inovácie výrobkov a procesov a na zlepšenie prístupu k finančným i daňovým informáciám vrátane internacionalizácie. Znamená to aj potrebu zaujať odhodlaný postoj pri rokovaniach o postupoch na uľahčenie obchodu, s cieľom znížiť náklady colných postupov, ktoré môžu dosahovať až 15 % hodnoty tovaru, ako aj účinného zaznamenávania pôvodu tovaru a modernizácie colných kontrol.

Pokiaľ ide o Rumunsko, internacionalizácia MSP je riešením, ktoré im v období súčasnej hospodárskej krízy významným spôsobom pomôže prežiť a zabezpečiť rozvoj obchodnej činnosti, pričom tak zohrá zásadnú úlohu aj pri tvorbe nových pracovných miest.

Vítam usporiadanie „Týždňa európskych MSP“ v máji 2009, pričom hlavným účelom tohto podujatia je poskytnúť MSP informácie o tom, ako internacionalizovať svoju obchodnú činnosť.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) V čase, keď svet hľadá odpoveď na svetovú hospodársku krízu, a keď sa šíria protekcionistické tendencie, ako napríklad v prípade diskusie na tému doložky „Kupujte americké výrobky“ v Kongrese Spojených štátov, je povinnosťou vlád a inštitúcií Spoločenstva, aby dohliadli na záujmy malých a stredných podnikov a aby zaručili dodržiavanie pravidiel platných pre oblasť ich pôsobenia, ako aj v medzinárodnom obchode.

Je očividné, akú hodnotu má pre malé a stredné podniky prístup na medzinárodné trhy. Štúdie preukazujú, že ak tieto spoločnosti pôsobia na trhoch mimo Spoločenstva, majú väčší sklon osvojovať si osvedčené postupy, inovovať a majú lepšiu konkurencieschopnosť. Napriek tomu je nám známe, že niektoré z nich nemôžu a nebudú schopné obstáť v konkurenčnom prostredí.

Vzhľadom na túto skutočnosť, keďže vieme, že väčšie spoločnosti sa v dnešných protekcionistických časoch tešia väčšej podpore, je nevyhnutné, aby úrady konali na obranu týchto spoločností, a to monitorovaním a presadzovaním dodržiavania medzinárodných dohôd.

Súčasne sa toto tvrdenie musí uplatňovať v súvislosti s tretími krajinami. Medzinárodný obchod bude spravodlivý jedine, ak to bude platiť pre obe strany.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som v prospech správy pani Muscardiniovej o posilnení úlohy európskych MSP v medzinárodnom obchode. Pre Európsku úniu, oblasť charakteristickú väčšinou malými a strednými podnikmi, je medzinárodná prítomnosť MSP mimoriadne dôležitá. V súčasnosti má medzinárodný rozmer iba 8 % MSP a väčšina vyvážaných výrobkov ostáva na území Európskej únie.

Tých niekoľko MSP, ktoré skutočne vyvážajú mimo EÚ, má tendenciu zameriavať sa skôr na rozvinuté a v zásade nasýtené trhy ako napríklad v Spojených štátoch, Kanade a Švajčiarsku; len zriedka sa stáva, že svoje výrobky ponúkajú v krajinách s rozvíjajúcim sa hospodárstvom. A tak napriek dobrým úmyslom Európskeho spoločenstva, akým je napríklad projekt zákona o malých podnikoch (Small Business Act), nás čaká ešte dlhá cesta, kým budú európske podniky v takej pozícii, aby nadobudli skutočne medzinárodný rozmer.

– Správa: Georgios Papastamkos (A6-0020/2009)

  Vasco Graça Moura (PPE-DE), písomne. − (PT) Elektronický obchod predstavuje skvelú obchodnú príležitosť pre malé a stredné podniky a pre mladých podnikateľov. Pomáha prekonať klasické netechnické prekážky tým, že umožňuje prístup na inak neprístupné trhy.

Z toho istého dôvodu tento druh obchodu pomáha zabezpečiť aj vyššiu mieru podieľania sa na medzinárodnom obchode zo strany menej rozvinutých krajín. Zapojenie týchto partnerov však závisí od vytvorenia základnej infraštruktúry, ku ktorej by sme mali bezpodmienečne prispieť.

Rovnako by sme mali vziať do úvahy, že do tohto druhu obchodu nepatrí pirátstvo, falšovanie, či porušovanie ochrany údajov, ale skôr upravené verzie starých postupov. Primeranými úpravami musíme plne zabezpečiť záruky tradičného obchodu.

Zákonné webové prostredie elektronického obchodu je ošetrené z rôznych hľadísk, aby sme naň nemohli nazerať kriticky: napríklad riadenie internetu sa má stať súčasťou vhodnej, medzinárodne uznávanej štruktúry a sú tu aj otázky medzinárodného súkromného práva alebo inšpekcií.

Pokiaľ ide o Svetovú obchodnú organizáciu (WTO), okolo elektronického obchodu je zmätok a napriek neustále sa množiacim požiadavkám sa rokovania na tému tohto druhu obchodu naďalej odohrávajú na nebezpečnej bilaterálnej úrovni.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Internet získava čoraz dôležitejšiu úlohu v obchodných vzťahoch, ako aj v medzinárodnom obchode. Stále tu však existujú vážne nedostatky z hľadiska ochrany používateľov a spotrebiteľov, z hľadiska ochrany ich osobných údajov a z hľadiska zabezpečenia kvality poskytovanej služby, či kupovaného výrobku.

Táto správa, napriek tomu, že tieto skutočnosti uvádza, nepredkladá návrhy, ktoré by umožnili zvýšiť ochranu používateľov a kvalitu poskytovanej služby, ktorá je založená na využívaní služby takej verejnej, akou je prenos dát.

Hoci zahŕňa určité aspekty, ktoré považujeme za pozitívne, jej ústredným cieľom je podporovať rozvoj a používanie elektronického obchodu ako nástroja na uľahčenie medzinárodného obchodu, a zároveň ako nástoja napomáhajúceho prekonať aktuálne ťažkosti pri otváraní viacerých trhov. Čo znamená, že jej hlavným cieľom je uľahčovať a podporovať elektronický obchod, teda výrobu, reklamu, predaj a distribúciu výrobkov prostredníctvom telekomunikačných sietí, v prospech liberalizácie svetového obchodu.

Preto sme sa zdržali hlasovania.

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE), písomne. – (PL) Internet so sebou priniesol nové možnosti v obchode s tovarom a službami. Týka sa to aj cezhraničných transakcií. Nárast počtu transakcií uskutočnených cez internet za ostatné roky vyvoláva optimizmus v súvislosti s úrovňou dôvery k internetu zo strany spotrebiteľov.

Stále však existujú prekážky, napríklad jazyková bariéra, ktorá sa bude dať odstrániť len ťažko. Ďalšiu vážnu hrozbu pre medzinárodný internetový obchod predstavuje nedostatočná právna istota a ochrana spotrebiteľa. Dúfam, že navrhovaná smernica o právach spotrebiteľa umožní niektoré z nich odstrániť a že poslúži ako ďalší stimul pre rozvoj internetového obchodu.

Treba poznamenať, že internet umožňuje malým a stredným podnikom účasť na medzinárodných trhoch, pričom sú ich náklady nepomerne nižšie v porovnaní s klasickými spôsobmi, a zároveň im ponúka možnosti rozvoja obchodnej činnosti, ktoré pre ne predtým neboli dostupné.

Internetový obchod však vzbudzuje aj otázky najmä o predaji falšovaných výrobkov, ktoré sú chránené právami duševného vlastníctva. Falšované výrobky predstavujú pre internetový obchod vážny problém, a to najmä preto, lebo ľudí, ktorí falšované výrobky predávajú, nie je ľahké na medzinárodnej úrovni predviesť pred súd. Spotrebitelia, ktorí používajú internet, sa tiež často stávajú obeťami podvodov, ako sú elektronické krádeže peňazí. Všetky tieto javy podkopávajú dôveru spotrebiteľa k internetovému obchodu, čo má za následok spomaľovanie rozvoja medzinárodného internetového obchodu.

  Syed Kamall (PPE-DE), písomne. − Odporúčam túto správu ako rozsiahlu a vyváženú správu, ktorá efektívnym spôsobom rozoberá vplyv internetu na cezhraničné obchodovanie. Internet umožnil aj tým najmenším podnikom preniknúť na svetový trh, čo bolo ešte v nedávnej minulosti nemysliteľné, pričom zintenzívnil obchod a pomohol pozitívnym hľadiskám globalizácie preniknúť na povrch. Vďaka nemu vznikli nové trhy a odstránili sa prekážky v obchode.

Správa adekvátne poukazuje na to, že hoci došlo k zvýšeniu počtu podvodov a falšovania, nemalo by sa to prisudzovať internetu samotnému. Skôr je potrebné na túto skutočnosť nazerať ako na problém, ktorý existoval už predtým a riešiť ho novými a inovatívnymi spôsobmi, pokiaľ nezasahujú do našich občianskych slobôd. Takisto uvádza, že naň treba nazerať ako na príležitosť pre kultúrnu rozmanitosť a nie ako na hrozbu. Na záver sa v nej uznáva, že liberalizácia služieb súvisiacich s internetom, ako napríklad telekomunikačných služieb, vyvolala rozmach investícií do infraštruktúry, preto si myslím, že by sme mali postupovať opatrne pri ďalšej regulácii týchto priemyselných odvetví, ako to Komisia podľa všetkého v tomto momente zamýšľa.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam túto správu, v ktorej sa zdôrazňujú nové príležitosti a nové trhy vznikajúce na základe samotného charakteru internetu a jeho technologického rozvoja. V správe sa potvrdzuje úloha, ktorú by mohol internet zohrávať pri prekonaní priepasti v obchode medzi severom a juhom, pri otváraní nových kanálov spájajúcich rozvojové krajiny a rozvinuté obchodné systémy, ako aj pri zvyšovaní ich vývozných tokov. V správe sa uvádza, že by to uľahčilo harmonické začlenenie rozvojových krajín do svetového obchodného systému, čo podporujem.

  Alexandru Nazare (PPE-DE), písomne. – (RO) Vítam správu vypracovanú kolegom na tému úlohy, ktorú zohráva internet v podpore obchodu. Vzhľadom na neustále narastajúci počet používateľov internetu je potrebné zaviesť v tejto rozvíjajúcej sa oblasti lepšiu reguláciu. Európske politiky musia podporovať elektronický obchod ako účinnú alternatívu konvenčných metód obchodovania a ako spôsob podpory cezhraničného obchodu v rámci EÚ.

Na odstránenie potenciálnych prekážok, ktoré bránia lepšiemu využívaniu internetu na obchodné účely, je potrebný celý rad opatrení Spoločenstva. Patria sem aj opatrenia s cieľom zabrániť a predchádzať podvodom a krádežiam osobných údajov. Tieto opatrenia Spoločenstva musia vzbudzovať väčšiu dôveru používateľov k online prostrediu.

Súčasne musia byť stanovené normy Spoločenstva aj pre transakcie elektronického obchodu. Je potrebné, aby EÚ uľahčila uplatňovanie týchto noriem, čím poskytne sprostredkovateľom elektronického obchodu príležitosť, aby sa stali uznávaní ako spoľahliví dodávatelia.

Keďže internet má globálny charakter a poskytuje príležitosť uskutočňovať prospešné obchodné transakcie s tretími krajinami, dúfam, že uvidíme pokrok aj v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) z hľadiska podpory elektronického obchodu na celosvetovej úrovni.

  Rovana Plumb (PSE), písomne. – (RO) Hlasovala som v prospech tejto správy, pretože jej cieľom je zdôrazniť tie oblasti medzinárodného obchodu, v ktorých bol internet katalyzátorom pri vytváraní nových podmienok rozvoja obchodovania na celom svete.

Takisto sa v nej uznáva potreba otvorených noriem i to, v akej významnej miere prispievajú k inovácii a hospodárskej súťaži, ako aj potreba skutočnej možnosti voľby pre spotrebiteľa. Spravodajca navrhuje, aby obchodné dohody uzatvorené EÚ podporovali rozsiahle a otvorené využívanie internetu na elektronický obchod za predpokladu, že spotrebitelia budú mať prístup k službám a online produktom a možnosť neobmedzene ich používať, ak to nebude zakazovať vnútroštátne právo.

Podporujem požiadavku spravodajcu, aby Komisia vypracovala súhrnnú stratégiu, ktorou by sa odstránili stále existujúce prekážky ovplyvňujúce MSP pri využívaní elektronického obchodu a pri vytváraní databázy určenej na poskytovanie informačnej podpory a usmerňovania v riadení pre nových a neskúsených účastníkov online obchodovania.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som v prospech správy pána Papastamkosa o medzinárodnom obchode a internete. Skutočne podporujem cieľ spravodajcu zdôrazniť tie oblasti medzinárodného obchodu, v ktorých bol internet katalyzátorom pri vytváraní nových podmienok rozvoja obchodovania na celom svete.

Je zjavné, že medzinárodný obchod a internet sa vzájomne priaznivo ovplyvňujú. Navyše, pevne verím, že rozvoj online obchodu je mimoriadne výhodný pre spotrebiteľov. Hlavnými prínosmi, či už na vnútroštátnej, európskej alebo svetovej úrovni, sú oveľa širší výber tovaru a služieb, konkurenčné ceny, nižšie životné náklady a vyššia kvalita života.

Vďaka väčšiemu množstvu dostupných informácií, majú teraz spotrebitelia príležitosť nájsť lepší tovar a služby, prístupné 24 hodín denne z domova alebo z práce.

– Správa: Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf (A6-0407/2008)

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Hlasoval som za dosiahnutý kompromis a nové nariadenia považujem za veľmi pozitívne, pretože umožnia zosúladiť podmienky pre umiestňovanie krmív na trh a ich používanie, a rovnako zabezpečiť, aby boli chovateľom dobytka aj spotrebiteľom mäsa poskytované náležité informácie, čím sa zabezpečí správne fungovanie vnútorného trhu.

Rád by som zdôraznil, aké dôležité je „otvorené uvádzanie“, teda zoznam látok použitých v kŕmnej zmesi podľa relatívnej hmotnosti v klesajúcom poradí, ktoré umožní zachovať vysokú úroveň dôvery zo strany chovateľov a spotrebiteľov.

Navyše sa tým výrobcom poskytujú jasné pravidlá pre umiestňovanie krmív na trh, čo umožní ľahšie predchádzať možnému používaniu trestných praktík.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Správa Európskeho parlamentu obsahuje určité konštruktívne pozmeňujúce návrhy, ako napríklad povinnosť uvádzať skutočnosť, že kŕmna zmes pre neprežúvavce obsahuje mäso a živočíšnu múčku.

Predsa však pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v správe obsahujú body, ktorými by sa mali zaoberať úradníci na úrovni kompetentných orgánov, a nie politici. Napríklad znenie citátu „ústne kŕmenie zvierat: zavádzanie krmiva do tráviaceho traktu zvierat cez ústny otvor s cieľom pokryť výživné potreby zvieraťa a/alebo zachovať produktivitu zvierat za normálneho zdravotného stavu”, „vedrá s minerálmi určenými na lízanie” alebo „výkaly, moč, ako aj oddelený obsah tráviacej sústavy pochádzajúci z vyprázdnenej alebo odstránenej tráviacej sústavy bez ohľadu na spôsob úpravy alebo prímes”.

Sú to rozhodne dôležité otázky súvisiace s potravinovou bezpečnosťou, mali by sme ich však nechať na starosť odborníkom z vnútroštátnych orgánov.

Hlasoval som v prospech tejto správy, keďže obsahuje určité návrhy, ktoré sú v zásade dôležité, to však neznamená, že podporujem aj jej prístup z hľadiska angažovania sa do konkrétnych podrobností.

  Adrian Manole (PPE-DE), písomne. – (RO) Správa pána Baringdorfa o umiestňovaní krmív na trh a ich používaní má veľký význam pre poľnohospodárstvo a potravinársky trh, v súvislosti s nedávnymi škandálmi okolo výživy zvierat, chorobami objavujúcimi sa u zvierat aj z dôvodu nedostatočných informácií o zložení krmív, ktoré im boli podávané, škandálom s dioxínom, chorobou šialených kráv atď.

Subjektom pôsobiacim v sektore krmív bude udelená väčšia sloboda a zodpovednosť. To však znamená, že ak dôjde k vzniku vážneho problému s kontamináciou jedovatými látkami alebo škodlivým krmivom, bude to mať obrovský vplyv na vývoj zvierat alebo na životné prostredie. Ak výrobca nebude mať dostatočné množstvo finančných prostriedkov na vyriešenie problému, môže dôjsť k vzniku ešte vážnejších problémov.

Myslím si, že je nevyhnutné, a to je aj dôvod, prečo som hlasoval v prospech tejto správy, aby chovatelia a zamestnanci v poľnohospodárstve všeobecne dostávali náležité informácie o zložení krmiva, ale aby boli tiež v dostatočnej miere chránení pred finančnou, spoločenskou a ekonomickou ujmou v prípade vzniku katastrofálnej udalosti.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN), písomne. – (PL) Úprimne ďakujem pánovi spravodajcovi, že venoval pozornosť takej ťažkej a kontroverznej téme. Označovanie krmív na úrovni Spoločenstva si vyžaduje zosúladenie záujmov spotrebiteľov, ktorí majú právo vedieť, aký výrobok kupujú, či je bezpečný a z čoho je vyrobený, s právami výrobcov, ktorí chcú chrániť svoje právo na duševné vlastníctvo.

Sťažnosti podnikov a členských štátov v súvislosti s požiadavkou uvádzať na označenie krmív „konkrétne informácie poskytne výrobca na požiadanie“ dokazuje existenciu základného konfliktu záujmov medzi týmito záujmovými skupinami.

Kompromisný postup vypracovaný s pomocou Európskeho súdneho dvora sa na prvý pohľad zdá byť rozumný, nezodpovedá však skutočnosti, pretože si ťažko predstavíme poľnohospodára, ktorý, v zásade po práci počas celého dňa i noci, by mal ešte záujem utrácať čas a peniaze na komplikované odvolacie konania.

Konkrétne informácie o zložení krmív by sa mali uvádzať na označení na obale, a to nielen preto, že ide o neodcudziteľné právo spotrebiteľa, ale najmä pre ochranu zdravia, ktorá je základným cieľom tejto smernice. Kto, ak nie výrobca, môže zaručiť, že krmivo nebolo napríklad geneticky modifikované? Ochrana práv duševného vlastníctva nesmie fungovať v prospech zneužívania.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som v prospech správy pána Graefe zu Baringdorfa o umiestňovaní krmív na trh a ich používaní. Podporujem tento návrh, v ktorom sa žiada vypracovanie zásadne novej podoby európskych právnych predpisov v oblasti krmív, nejde len o zjednodušenie právnych predpisov, ako aj o prispôsobenie právnych predpisov v oblasti krmív právnym predpisom pre potraviny.

Jedným z hlavných bodov, s ktorými bezpochyby súhlasím, je uvádzanie surovín, ktoré kŕmna zmes obsahuje, ako aj ich presné množstvo („otvorené uvádzanie“), čo bolo aj základnou požiadavkou Európskeho parlamentu vyplývajúcou z krízy bovinnej spongiformnej encefalopatie (BSE). Napokon súhlasím aj s názorom spravodajcu na otázku ochrany práv spotrebiteľa na informácie, ako aj na otázku označovania krmív.

– Správa: Jürgen Schröder (A6-0513/2008)

  Marie-Arlette Carlotti (PSE), písomne. – (FR) Komisia robí z dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) alfu a omegu svojej rozvojovej stratégie. Správa pána Schrödera a európska pravica robia to isté.

Európski socialisti, keďže podporujú predmetné krajiny, tento prístup nezdieľajú. My tieto DHP považujeme za nevýhodné. Ešte nie je neskoro začať presadzovať iný spôsob myslenia, urobiť z DHP skutočné rozvojové nástroje, a to podporou opätovného otvorenia rokovaní o najspornejších bodoch, ako to sľúbili pán Barroso a pani Ashtonová; voľbou selektívnej regionalizácie, akú vedú samotné africké, karibské a tichomorské krajiny (AKT); plnením záväzkov prijatých v roku 2005, ktoré sa týkajú pomoci súvisiacej s obchodom a nie „plienením“ Európskeho rozvojového fondu (ERF); zabezpečením skutočnej parlamentnej kontroly procesu, na čele s parlamentmi AKT krajín a zapojením civilných spoločností na juhu; odmietaním „buldozérovej stratégie“ zameranej na rozšírenie rokovaní o službách a „singapurských“ otázkach, keď AKT krajiny na to nie sú pripravené.

To však nie je plán, ktorý sa opisuje v správe pána Schrödera. Z tohto dôvodu budem hlasovať proti nej.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Opäť raz, a to najmä pre odpor v jednotlivých afrických, karibských a tichomorských krajinách (AKT), napriek povinnosti používať „politicky korektný“ jazyk, väčšina Parlamentu nie je schopná zakryť skutočný pôvod a reálne zámery dohôd o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a krajinami AKT.

Keďže článok 36 ods. 1 Dohody z Cotonou zahŕňa uzatvorenie „nových obchodných dohôd zosúladených s pravidlami WTO, ktorými sa postupne odstránia prekážky v ich vzájomnom obchode a posilní sa spolupráca vo všetkých oblastiach týkajúcich sa obchodu“. EÚ zamýšľa ísť ďalej, ako je aktuálne stanovené, a dosiahnuť to, čo doposiaľ ešte nebolo vo WTO dosiahnuté, hoci sa na tento účel vzťahuje desiaty Európsky rozvojový fond, súčasným znižovaním verejnej rozvojovej pomoci. Inými slovami, vyhodili ich cez dvere, tak sa pokúšajú dostať dnu oknom.

Cieľom EÚ je liberalizácia obchodu, na základe ktorej sa najväčšie finančné a ekonomické skupiny snažia zabezpečiť otvorenie trhov, predávať tovar a služby, ťažiť suroviny a zaviesť výrobný model zameraný na vývoz v súlade so svojimi záujmami.

Na podporu efektívnej nezávislosti, zvrchovanosti, spolupráce, solidarity, rozvoja a sociálnej spravodlivosti je potrebná iná stratégia.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Schrödera o vplyve dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) na rozvoj.

Doteraz podpísané „odrazové“ dohody sú len začiatkom dlhej a plodnej spolupráce s mimoeurópskymi krajinami. V prípade DHP, bol 15-ročný proces liberalizácie považovaný zo strany EÚ a krajín AKT za prijateľný. Ďalej by minimálna požiadavka na pokrytie „v podstate celého obchodu“ bola minimálne 80 % obchodu medzi partnermi. Som teda presvedčený, že rozvoj ďalších dohôd môže hospodárske postavenie oboch zmluvných strán len zlepšiť.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. − (NL) Správa z vlastnej iniciatívy o vplyve dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) na rozvoj spolupráce obsahuje niekoľko opodstatnených bodov. Žiada sa v nej o väčšiu podporu vlády (napokon krajiny AKT nesú bremeno finančnej krízy) a zdôrazňuje sa, že DHP sú rozvojovým nástrojom, ktorý by nemal mať negatívny vplyv na regionálnu integráciu na juhu. Napriek tomu podporujem toto alternatívne uznesenie predložené Skupinou zelených/Európskou slobodnou alianciou. Bolo by napokon logickejšie, keby Parlament počkal s preukazovaním svojej podpory DHP, kým zainteresované krajiny AKT nevyjadria svoje stanovisko. Podľa môjho názoru by parlamentným orgánom, ktorý monitoruje DHP, malo byť Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT-EÚ, a nie orgán zriadený špeciálne na tento účel. To by vyvolalo len rozvratnícky účinok a oslabilo by to postavenie krajín na juhu, ktoré na účasť na týchto stretnutiach nemajú k dispozícii finančné ani personálne prostriedky. Samostatný orgán je navyše netransparentný a bránil by vo využívaní holistického prístupu k rozvojovým témam.

  Michel Teychenné (PSE), písomne. – (FR) Hoci dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) vo významnej miere udávajú štruktúru vzťahov EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami (AKT), Európsky parlament prijatím tejto správy vysiela veľmi zlý signál.

Európa musí bezpodmienečne od základov zmeniť spôsob, akým uskutočňuje rokovania a obchody s krajinami AKT, ak nechce prispieť k ich zničeniu. Touto správou sa potvrdzuje systém založený na údajnej rovnosti medzi zmluvnými stranami, hoci EÚ je v skutočnosti vedúcou hospodárskou mocnosťou a AKT krajiny majú veľmi veľa čo dobiehať. Vzniká tu teraz naliehavá potreba začať uplatňovať asymetrický a konsenzuálny prístup, ktorý konečne týmto štátom poskytne šancu v súvislosti s globálnou hospodárskou súťažou.

Ja a moji kolegovia zo Strany európskych socialistov v Európskom parlamente sme hlasovali proti tejto správe. Jej prijatie Parlamentom však svedčí o tom, že Európu riadi pravica, a to sa musí zmeniť!

– Návrh uznesenia: Kosovo (B6-0063/2009)

  Martin Callanan (PPE-DE), písomne. − Uznanie Kosova ako zvrchovaného štátu zo strany mnohých krajín pravdepodobne spôsobilo viac problémov, ako ich vyrieši. Som skeptický, pokiaľ ide o pripravenosť Kosova na nezávislosť. Skutočnosť, že niektoré členské štáty EÚ pravdepodobne neuznajú nezávislosť Kosova zo strachu pred prípadnými precedensmi, ktoré by mohli vzniknúť v rámci ich vlastných hraníc, budúcnosť Kosova ďalej skomplikovala.

EÚ na seba vzalo primárnu zodpovednosť vnútorne pomáhať Kosovu. Tento záväzok by nemal byť neobmedzený, a to z časového hľadiska ani z hľadiska finančných zdrojov. Existujú tu skutočné obavy v súvislosti s politickou stabilitou Kosova, mierou korupcie, vonkajším a vnútorným vplyvom organizovaného zločinu a zaobchádzaním s menšinami vrátane Srbov.

Je nesmierne dôležité, aby boli inštitúcie EÚ aj naďalej obozretné a pripravené zasiahnuť, ak sa Kosovu nepodarí dodržať vysoké štandardy, ktoré musia nevyhnutne sprevádzať štatút zvrchovaného štátu.

Napriek svojim obavám, vyjadrujem tomuto uzneseniu svoju podporu.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Pokiaľ ide o situáciu v Kosove alebo o úlohu, ktorú tam zohráva Európska únia, niet sa čomu tešiť.

EULEX, misia Európskej únie v Kosove, je v tomto prípade len ozbrojeným ramenom Organizácie Spojených národov (OSN) povereným dohľadom nad uplatňovaním stáleho riadenia a správy Kosova, pričom je v rozpore s rezolúciou OSN č. 1244, ktorou sa uznáva zvrchovanosť Srbska na území tejto provincie.

Dobré úmysly vyjadrené v tomto Parlamente, odporúčania a požiadavky len ťažko zakrývajú tragickú realitu: útlak menšín, predovšetkým srbskej menšiny, na území ovládanom – vinou medzinárodného, ale najmä Európskeho spoločenstva – korupciou, organizovaným zločinom, albánskou mafiou, ba možno aj islamistickými teroristickými skupinami.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Účelom tohto uznesenia je minimalizovať podporu nezákonného jednostranného vyhlásenia nezávislosti Srbskej provincie Kosovo zo strany EÚ.

Cieľom Parlamentu je neprijateľne „legalizovať“ vytvorenie protektorátu, ktorý bol vytvorený a vynútený formou násilia a ozbrojenej okupácie zo strany OSN, Severoatlantickej aliancie (NATO) a EÚ, pričom si zabezpečili politickú, ekonomickú a vojenskú prevahu v tomto mimoriadne dôležitom európskom regióne. Existencia „pseudoštátu“ so „zvrchovanosťou pod dohľadom“, chráneného EÚ/NATO, konkrétne prostredníctvom ich misie „EULEX“, a existencia „miestokráľov“, „medzinárodného civilného zástupcu“ a „zvláštneho zástupcu EÚ“, ktorí disponujú právomocami v oblasti súdnictva, policajnej činnosti, aj v oblasti colnej správy, ako aj „výkonnými funkciami“ a monitorovacími funkciami, predstavujú neprijateľné opatrenia neokolonializmu.

Podľa tohto uznesenia sme zistili, že „doteraz najdôležitejšia misia európskej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ“ je očividným porušovaním Charty Spojených národov, a z hľadiska medzinárodného práva predstavuje nebezpečný precedens s nepredvídateľnými dôsledkami na stabilitu hraníc, predovšetkým na európskom kontinente.

Niektorí z tých, čo dôrazne žiadali o dodržiavanie medzinárodného práva, územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Gruzínska sú nakoniec vlastne totožní s tými, čo podporovali a presadzovali násilie proti Juhoslávii.

Toto uznesenie predstavuje len ďalší príklad uplatňovania pokrytectva a cynizmu zo strany väčšiny Parlamentu.

  Erik Meijer (GUE/NGL), písomne. − (NL) Takmer 20 rokov tento Parlament nečinne stál a prihliadal, ako ľudia v Kosove postupne dali zbohom Srbsku. Diskusie o Kosove v tomto pléne väčšinou nie sú o Kosove samotnom, ale o jeho vplyve na zvyšok sveta. Obavy tých, čo sa vyjadrujú za alebo proti nezávislosti, sú väčšinou založené na rozhodnutiach, ktoré môžu stanoviť precedens pre iné regióny, a na hroziacom riziku samorozšírenia Európskej únie.

V prospech tejto alternatívy som argumentoval celých 30 rokov, či už v rámci alebo mimo tohto Parlamentu. Demokracia vyžaduje predovšetkým, aby sme hľadeli na potreby a túžby samotných ľudí. Po storočiach tureckej nadvlády a srbskej vlády v minulom storočí je nanucovanie niečoho zvonku tou poslednou vecou, ktorú potrebujú. Ak im nie je umožnené pripojiť Albánsko, chcú skutočnú nezávislosť.

V priebehu posledných 10 rokov som obhajoval politiku smerujúcu od obyčajných ľudí nahor, politiku z hľadiska chudobných, znevýhodnených, ľudí, ktorí sú vystavení utrpeniu v dôsledku nedostatku demokracie a verejných predpisov, z hľadiska obetí prírodných katastrof či vojen, skrátka, všetkých, ktorí sú znevýhodnení na základe nedostatku rovnosti medzi ľuďmi. Budem hlasovať proti projektu EULEX, pretože tento projekt neposkytuje riešenia v záujme obyčajných ľudí v Kosove.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Toto uznesenie Európskeho parlamentu nielen že uznáva Kosovo ako samostatný štát, ale aj urážlivo nalieha na tie členské štáty EÚ, ktoré ešte neuznali jeho nezávislosť, aby to urobili, čo je očividným porušovaním medzinárodného práva, ako aj samotnej rezolúcie č. 1244 Bezpečnostnej rady OSN.

Na tento účel podporuje zriadenie Kosovských bezpečnostných síl (Kosovo Security Force, KSF), inými slovami samostatnú armádu, ktorá bude, samozrejme, fungovať pod záštitou KFOR pod velením ozbrojených síl NATO.

Cieľom zriadenia a rozvoja represívnych policajných/súdnych síl EULEX v Kosove a reforiem, ktoré podporuje, ako privatizácia a podobne, je presadzovanie záujmov EÚ a urýchlenie jeho začlenenia do štruktúr zjednocujúcich Európu. Tým sa zavŕši premena Kosova na protektorát Európskej únie a NATO.

Prvý krvavý cyklus rozpadu Juhoslávie a opätovného stanovenia hraníc sa uzatvára pričom otvára nové rany na úrovni Balkánu aj na celosvetovej úrovni podľa imperialistického práva rozdeľuj a panuj, čím vznikne podnet pre nové napätie a zásahy.

Komunistická strana Grécka hlasovala proti tomuto neprijateľnému uzneseniu, pričom zdôrazňuje potrebu začať boj proti imperializmu a konfrontovať EÚ a jej stratégie tak, že budeme žiadať, aby grécka armáda a všetky okupujúce armády Európskej únie a NATO, ponechali Kosovo a Balkán ako celok.

  Maria Petre (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasovala som proti tomuto uzneseniu, pretože Rumunsko neuznáva nezávislosť provincie Kosovo.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasoval som proti návrhu uznesenia o Kosove, pretože nesúhlasím s niekoľkými bodmi, ktoré sú v ňom uvedené.

Osobne si nemyslím, že by vytvorenie fungujúceho programu na ochranu svedkov v Kosove malo zásadný význam pre účinné žaloby proti páchateľom na vysokej úrovni, najmä pokiaľ ide o vojnové zločiny. Ďalej si nemyslím, že by pre Kosovo malo mimoriadne veľký význam podporovať projekty zamerané na obnovu spustošených cintorínov s priamym zapojením miestnych aktérov: faktom je, že takéto projekty by nemali pre kosovské komunity žiaden praktický význam a neprispeli by k zlepšeniu medzietnickej atmosféry.

  Brian Simpson (PSE), písomne. − Členovia tohto Parlamentu budú určite veľmi dobre poznať moje názory na minulosť, nielen z pohľadu Kosova, ale z pohľadu celého balkánskeho regiónu.

Som toho názoru, že otázku Kosova možno vyriešiť jedine pomocou konsenzuálneho prístupu s primárnym zapojením nielen Srbska, ale aj ostatných susediacich krajín.

Táto správa obsahuje mnoho bodov, ku ktorým sa môžem osobne prihlásiť, ale naliehanie, aby každý členský štát EÚ uznal nezávislosť Kosova, jednoducho nemôžem podporiť.

Nezávislosť Kosova je niečo, čo sa dá dosiahnuť jedine konsenzom a dohodou so Srbskom. Ak si toto odmietame priznať, nejde podľa mňa o nič iné ako o zakrývanie problémov do budúcnosti a vzbudzovanie protisrbského prístupu v tomto Parlamente.

Preto sa prijatím pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 3 stáva toto uznesenie predpojatým a vážnym spôsobom podkopáva zvyšnú časť textu. To znamená, že túto správu, žiaľ, nemôžem podporiť.

  Anna Záborská (PPE-DE), písomne. – (SK) Za najdôležitejšie hlasovanie považujem hlasovanie o pozmeňovacom návrhu č. 3 a záverečné hlasovanie. V oboch prípadoch som hlasovala proti. EP v pozmeňovacom návrhu č. 3 žiada štáty EÚ, aby uznali nezávislosť Kosova. Celý proces nezávislosti považujem za unáhlený a nie dobre premyslený. Uvedomujem si, že rokovania medzi Kosovom a Srbskom aj za účasti medzinárodných osobností a organizácií boli dlhé a viacerí nevideli už žiadnu šancu na vyriešenie, ak budú pokračovať. Preto bol väčšinou štátov EÚ a USA akceptovaný Aktisariho plán. Napriek tomu si myslím, že každé jednostranné vyhlásenie nezávislosti je len zdrojom ďalších problémov a možných konfliktov. Čas od vyhlásenia samostatnosti Kosova to len potvrdzuje. Ak máme zachovať mier v našom regióne, žiaden čas využitý na rokovanie nie je ani dlhý, ani zbytočný.

– Správa: Corien Wortmann-Kool (A6-0021/2009)

  Martin Callanan (PPE-DE), písomne. − V tejto správe sa jasne ukazuje rastúca moc Číny ako obchodníckeho národa. Takisto upozorňuje na obchod medzi Čínou a Taiwanom, ktorý podľa všetkého narastá ako dôsledok podpísania obchodných dohôd medzi štátmi na oboch stranách Taiwanského prielivu.

Užšie hospodárske vzťahy medzi Čínou a Taiwanom majú potenciál podporovať pozitívnejší prístup k širšej otázke vzťahov medzi Taiwanom a Čínou. Toto uvoľňovanie medzinárodného napätia nemá veľký zmysel, ak ho nesprevádza integrácia Taiwanu do medzinárodných organizácií, hlavne tých, ktoré súvisia s obchodom, ako napríklad Svetové zdravotnícke zhromaždenie a Medzinárodná námorná organizácia.

Parlament by sa mal tvrdo hlásiť k podpore politiky vyhlásenej Radou o podpore zmysluplnej účasti Taiwanu v medzinárodných organizáciách. Parlament by mal rovnako vyvinúť nátlak na Čínu v súvislosti s jej neustálou neochotou povoliť Taiwanu vyjadriť sa na medzinárodnej scéne. Prosperita a zdravie 23 miliónov taiwanských občanov by sa nemali stať politickými rukojemníkmi.

Vzhľadom na to, že podporujem zmysluplnú účasť Taiwanu v medzinárodných organizáciách, hlasoval som v prospech tejto správy.

  Călin Cătălin Chiriţă (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za správu pani Wortmannovej-Koolovej, pretože podporujem rozvoj hospodárskych vzťahov medzi EÚ a Čínou. Táto krajina zaznamenala dramatický hospodársky rast, ktorý z nej spravil jedného z najväčších ekonomických aktérov na globálnom trhu. Obchodné vzťahy medzi EÚ a Čínou sa za posledné roky významne rozšírili pričom od roku 2006 je Európa najväčším obchodným partnerom Číny. Čína bola v roku 2007 na zozname obchodných partnerov EÚ na druhom mieste.

Dnes potrebujeme výnimočnú spoluprácu medzi EÚ a Čínou, aby sme zabezpečili riešenie na súčasnú hospodársku a finančnú krízu. Myslím si, že Čína je jedným z hnacích motorov globálneho rozvoja, a mala by v plnej miere niesť zodpovednosť za zabezpečenie trvalo udržateľného a vyváženého rozvoja globálneho hospodárstva. Obchodné vzťahy EÚ s Čínou by sa mali zakladať na zásadách reciprocity, trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia, predchádzania zmenám klímy, spravodlivej hospodárskej súťaže, súladu s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, a samozrejme ľudských práv.

EÚ musí nástojiť na dodržiavaní nariadení o ochrane práv spotrebiteľa, aby európski občania už neboli vystavení riziku kúpy výrobkov škodlivých zdraviu, výrobkov so skrytými nedostatkami alebo falšovaných výrobkov.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Tento Parlament každoročne prijíma text o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou a jeho zistenia sú z roka na rok horšie: porušovanie ľudských práv, nečestné obchodné praktiky, dumpingové ceny, nedodržiavanie medzinárodných záväzkov Číny, či už v rámci WTO alebo v rámci Medzinárodnej organizácie práce (ILO), falšovanie, patentová politika, ktorá sa výrazne podobá na krádež a tak ďalej. Zoznam pokračuje ďalej a je hrozivý.

Ešte hrozivejšia je spravodajcova pretrvávajúca viera v mýtus „demokratickej zmeny prostredníctvom obchodu“, pričom súčasná situácia v Číne je s ním v tom najostrejšom kontraste. Tento mýtus slúži ako alibi pre všetkých tých, ktorí prikladajú väčší význam obchodným záujmom skupiny niekoľkých ľudí, ako dodržiavaniu hodnôt, čo sami požadujú, len aby nemuseli prijímať potrebné opatrenia: uplatňovanie ochrany obchodu a sankčné nástroje.

Bezpochyby si myslíte, že by sa Čína mala stať dielňou sveta, kde by sa za nízke ceny vyrábali viac alebo menej, skôr menej, kvalitné výrobky.

My dávame prednosť politike spočívajúcej vo vyrábaní tovaru, určeného na našu spotrebu, v Európe a Európanmi, a v získavaní priemyselnej nezávislosti na európskom trhu, pričom je tento konečne chránený.

  Vasco Graça Moura (PPE-DE), písomne. − (PT) Od roku 2006 je EÚ hlavným obchodným partnerom Číny a od roku 2007 je Čína druhým najväčším obchodným partnerom EÚ. Čína v súčasnosti predstavuje 6 % svetového obchodu.

Čínska ľudová republika (ČĽR) zaznamenala veľký pokrok od mojej správy, ktorú som mal tú česť v tomto Parlamente prezentovať v roku 2002. Zdá sa však, že určité aspekty ktoré potrebujú nápravu, stále pretrvávajú, hoci niektoré oblasti sa podarilo vyriešiť výrazne k lepšiemu.

Z hľadiska sociálnych a environmentálnych dôsledkov, v čínskom priemysle jasne chýba príprava, čo si vyžaduje väčšiu stimuláciu zo strany Európy.

Čína a EÚ rokujú o dohode o partnerstve a spolupráci od októbra 2007, pričom výsledky ešte stále nie je vidieť. Vzhľadom na to, že Európa podporuje mnohé aspekty medzinárodného obchodu, Čína by nemala porušovať záväzky prijaté v rámci WTO. Zaviedli sa prekážky v podobe pravidiel a nariadení, ktoré obmedzujú prístup európskych spoločností do strategických sektorov.

ČĽR v novembri vyhlásila svoj zámer upustiť od systému dvojitej kontroly dovezeného textilu a obuvi, ktorý je zavedený od roku 2007. Dostupné štatistiky diskusiu neuľahčia, možno však budú čeliť obchodnej polemike.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Keďže nie je možné uvažovať o všetkých otázkach, ktoré vzbudilo toto uznesenie, sme toho názoru, že je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že obhajujeme posilňovanie skutočných a účinných vzťahov spolupráce medzi EÚ a Čínou, ktoré sú založené na obojstranne výhodnej reakcii na potreby jednotlivých národov a ktoré prispievajú k vzájomnému rozvoju, pričom sa dodržiava zásada nezasahovania a rešpektovanie národnej zvrchovanosti.

Vychádzajúc z týchto zásad a napriek tomu, že uznesenie obsahuje určité aspekty, s ktorými súhlasíme, vyjadrujeme sa jasne proti nemu, pretože sa hlási k neoliberálnemu modelu, konkrétne proti ďalšej liberalizácii trhu, v tomto prípade s Čínou.

Uznesenie tým, že sa snaží zakryť veľmi vážne dôsledky liberalizácie svetového obchodu, je impulzom pre otvorenie trhov medzi EÚ a Čínou, zdôrazňuje snahu urýchliť rokovania v rámci WTO a „zdôrazňuje, že cieľom novej dohody o spolupráci a partnerstve medzi EÚ a Čínou by malo byť vytvorenie voľného a spravodlivého obchodu“.

Ako sa ukázalo v iných podobných parlamentných uzneseniach, cieľom je zabezpečiť reakciu na potreby rozširovania najväčších hospodárskych a finančných skupín EÚ, ktoré sú v rozpore s potrebami zamestnancov a malých a stredných podnikov v jednotlivých štátoch EÚ, najmä v Portugalsku.

  David Martin (PSE), písomne. − Podporujem odporúčania tejto správy v súvislosti so zlepšovaním prístupu na trh v Číne, odstraňovaním prekážok v obchode lepšou prístupnosťou zahraničných firiem do Číny a zameriavaním sa na vytvorenie rovnakých hospodárskych podmienok pre všetkých.

  Alexandru Nazare (PPE-DE), písomne. – (RO) V súčasnej svetovej hospodárskej a finančnej kríze sa vzťahy medzi EÚ a jej hlavnými vonkajšími hospodárskymi partnermi stávajú omnoho dôležitejšími ako v minulosti. Hospodárska stabilita a udržateľnosť obchodných tokov týkajúcich sa EÚ sú pre našu budúcu bezpečnosť stále relevantnejšie. Hlasoval som za správu pani Wortmannovej-Koolovej o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou, pretože si myslím, že predstavuje krok smerom k lepšej štruktúre obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a kľúčovým svetovým partnerom.

Potrebu tejto správy vyzdvihuje tvrdá realita obchodného deficitu vo výške 160 miliárd EUR. Väčšinu tejto správy však predstavujú požiadavky Európskej únie týkajúce sa určitých aspektov hospodárskej a obchodnej politiky Pekingu, ale taktiež návrhy, ktorých realizácia prinesie Číne vnútroštátne výhody, ako aj výhody pri plánovaní jej budúceho vývoja. Lepšia regulácia a ochrana duševného vlastníctva, zmiernenie sociálneho a ekologického vplyvu dramatického hospodárskeho rastu nášho ázijského partnera a obmedzenie falšovania a pirátstva tovarov, to sú oblasti, v ktorých už Peking dosiahol významný pokrok. Ak bude tento trend pokračovať aj v budúcnosti, môže to rozvoj Číny iba povzbudiť.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. – (SK) Aj na základe svojich skúseností, ktoré som získala počas výjazdového zasadnutia delegácie Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa 16. – 21. marca 2008 v Číne, som hlasovala za správu Corien Wortmannovej-Koolovej o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou.

Obchodná výmena medzi EÚ a Čínou sa od roku 2000 dramaticky zvýšila, pričom EÚ je najväčším obchodným partnerom Číny a Čína druhým najväčším obchodným partnerom EÚ.

Z členstva vo Svetovej organizácii obchodu (WTO) čerpá Čína veľké výhody, naproti tomu európske firmy pri snahe dostať sa na čínsky trh musia prekonávať veľké prekážky, ktorými sú predovšetkým porušovanie patentových práv a nejednoznačný systém noriem. Vítam zámer spustiť program „Brána do Číny“ zameraný osobitne na vytvorenie školiaceho programu pre vedúcich pracovníkov v Číne s cieľom podporiť prístup európskych malých a stredných podnikov na čínsky trh do roku 2010.

Správa prináša odporúčania pre zlepšenie obchodných vzťahov Európy s Čínou, ktoré musia byť založené na zásadách reciprocity, trvalo udržateľného rozvoja, rešpektovania ekologických obmedzení, prispievania k celosvetovým cieľom v oblasti boja proti zmene klímy, spravodlivej hospodárskej súťaže a obchodu v súlade s našimi spoločnými hodnotami a pravidlami (WTO). Privítala som pozmeňujúci návrh, v ktorom EÚ považuje Taiwan za hospodársky a obchodný subjekt a podporuje účasť Taiwanu ako pozorovateľa v príslušných medzinárodných organizáciách.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Rozprava o obchodných vzťahoch s Čínou vždy oživí problematiku ľudských práv v tejto krajine. Je to pochopiteľné. Vzhľadom na viaceré hodnotenia, ktoré sú vo väčšine prípadov oprávnené, chápeme námietky vznesené pre vzťahy s Čínou.

Dojem z hospodárskeho rastu Číny nemá paralelu v oblasti ľudských práv a demokracie v tejto krajine, ani v jej konaní na medzinárodnej úrovni, pri vykorisťovaní robotníkov, regulačnom rámci pre prácu, ktorý je neporovnateľne menej náročný, nedbanlivosti voči problematike životného prostredia a ignorácii práv duševného vlastníctva a patentov. Všetky tieto faktory predstavujú prekážku pre otvorené obchodné vzťahy vyznačujúce sa rešpektovaním medzinárodných osvedčených postupov. Napriek tomu táto obchodná výmena existuje a stále narastá. Úloha Číny v modernom svetovom hospodárstve je jedinečná a jej zaangažovanosť pri prekonávaní krízy je nevyhnutná.

Je preto potrebné trvať na dodržiavaní predpisov a princípov medzinárodného obchodu, rovnakého prístupu na trhy, obrane demokracie a ľudských práv bez odmietania reality a rastúcej vzájomnej závislosti. V skutočnosti musíme čo najviac vyťažiť z danej situácie, aj keď len na pozitívne ovplyvnenie tejto obrovskej krajiny.

  Bogusław Rogalski (UEN), písomne. – (PL) Pri hlasovaní o správe o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou som hlasoval za jej prijatie.

Čína je druhým najväčším obchodným partnerom EÚ a od roku 2006 je EÚ najväčším obchodným partnerom Číny. Je to krajina, ktorá predstavuje hnaciu silu svetového rastu. Je veľmi dôležité, aby obchodné vzťahy európskych krajín s Čínou boli založené najmä na zásadách reciprocity, trvalo udržateľného rozvoja, rešpektovania ekologických obmedzení a spravodlivej hospodárskej súťaže.

Rozvoj obchodných vzťahov s Čínou by mal prebiehať spoločne s politickým dialógom, ktorý by mal zahŕňať otázku ľudských práv. Čína by mala zvýšiť úsilie v oblasti vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva a venovať sa problému spojenému s výrobou falšovaného a pirátskeho tovaru v Číne.

Znepokojujúca je tiež vysoká úroveň znečistenia spôsobená čínskym priemyslom a jeho rastúca spotreba prírodných zdrojov.

Zastavenie rokovaní s vyslancami dalajlámu vrhá tieň na vzťahy s Čínou. Čína by mala zastaviť všetky formy prenasledovania tibetského ľudu.

Na zabezpečenie primeranej úrovne obchodných vzťahov s Čínou musia byť obchodné vzťahy založené na angažovanosti a strategickom partnerstve, ktoré zahŕňa zásady reciprocity, spravodlivej hospodárskej súťaže a obchodu v súlade s našimi spoločnými hodnotami a pravidlami WTO.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Neuvítal som návrh pani Wortmannovej-Koolovej o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou, pretože nesúhlasím s viacerými bodmi v tejto správe.

Napríklad, čo sa týka budúcich krokov, ktoré by mala podniknúť Európska únia, nesúhlasím s tým, že je potrebné predchádzať problémom prostredníctvom dvojstranného dialógu. Pravda je taká, že partnerstvo najvyšších orgánov čínskeho vedenia s rozhodovacou právomocou s ich náprotivkami z Európskej komisie nemôže primerane vyriešiť spoločné záujmy, najmä v oblasti investícií, prístupu na trh a ochrany práv duševného vlastníctva a iných strategických otázok súvisiacich s obchodom. Na strane čínskej vlády je to spôsobené neschopnosťou riadiť sa hospodárskymi dohodami uzatvorenými s Európskou úniou.

  Charles Tannock (PPE-DE), písomne. − Táto správa sa zmieňuje o rastúcej obchodnej výmene Číny s Taiwanom, čo vítam. Za prezidenta Maa urobil Taiwan pokroky pri normalizácii svojich obchodných vzťahov s Čínou a pri snahe o ukončenie obštrukčného prístupu, ktorý predtým používali komunistickí vládcovia Pekingu pri obchodných vzťahoch s Taiwanom.

Ak sa však má Taiwan plne integrovať v regionálnych hospodárstvach juhovýchodnej Ázie, musia ho medzinárodné organizácie prijať, bez ohľadu na to, či je alebo nie je uznaný ako nezávislý zvrchovaný štát.

Vzhľadom na rôzne zdravotné hrozby vo východnej Ázii v posledných rokoch súvisiace s pohybom tovaru a ľudí (ako napríklad ťažký akútny respiračný syndróm – SARS, vtáčia chrípka a škandál s melamínovým mliekom) je nevyhnutné, aby Taiwan dostal štatút pozorovateľa vo Svetovom zdravotníckom zhromaždení. Takýto krok by posilnil obchod naprieč prielivom, zvýšil kvalitatívny štandard v regióne a pozdvihol Taiwan na medzinárodnú scénu.

Musíme odsúdiť spôsob akým Čína použila svoje nezhody s Taiwanom na politické intrigy pri otázke verejného zdravia. Neprístojné je aj mlčanie mnohých ľudí v Európe v súvislosti s útlakom Číny.

Hlasoval som za túto správu.