Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 5. februára 2009 - Štrasburg

11.2. Situácia mjanmarských utečencov v Thajsku

  Predsedajúca. – Nasledujúcim bodom je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o situácii mjanmarských utečencov v Thajsku.⁽¹⁾

  Erik Meijer, autor. − (NL) Vážená pani predsedajúca, Mjanmarsko je známe krutou vojenskou diktatúrou, kde sa vrstve prospechárov darí držať pri moci už mnoho rokov. Útlak a chudoba spôsobili, že mnoho ľudí z krajiny utieklo alebo sa o to aspoň snaží.

Národnostná rozmanitosť krajiny túto diktatúru tak ospravedlňuje, ako aj upevňuje. V mnohých oblastiach sú národnostné menšiny vo väčšine. Usilujú sa o autonómiu a organizujú protesty proti centrálnej diktatúre. Vojenskí predstavitelia pokladajú svoju diktatúru za potrebnú na trvalé udržanie jednoty krajiny a na podmanenie si odbojných ľudí. Viac sa zaujímajú o územie ako o ľudí, ktorí na ňom žijú. Tým, že udeľujú licencie na ťažbu pre zahraničné podniky, berú podstatné zdroje príjmu pôvodným obyvateľom a popritom sa vážne ničí príroda a životné prostredie.

Potreba utiecť z krajiny je ešte umocnená skutočnosťou, že sa vôbec neberie ohľad na regionálne väčšinové obyvateľstvo. Režim sa intenzívne snaží eliminovať problémové skupiny, buď zabíjaním, alebo tak, že ich z krajiny vyštve. Mnohí utekajú po mori na provizórnych lodiach, čím podstupujú značné riziko, že sa utopia. Thajsko, sused Mjanmarska, registrovalo mnoho utečencov prekračujúcich hranicu: podľa niektorých odhadov počas uplynulých 25 rokov utiekli až dva milióny ľudí a desaťtisíce, ktorým bol vstup odmietnutý, zostávajú bez domova na území nikoho v blízkosti hraníc.

Pocity účasti alebo solidarity s utečencami sú v juhovýchodnej Ázii bohužiaľ ešte menej vyvinuté ako v Európe. Utečenci sú často posielaní domov, aj keď to znamená istú smrť. Verejná mienka prejavuje malý záujem, aj keď ide o ľudí, ktorí majú rovnaké vierovyznanie, ako napríklad mjanmarskí moslimskí utečenci z člnov, ktorí skončili v Indonézii.

Vlády tiež uprednostňujú dobré vzťahy so svojimi kolegami v diktátorských štátoch miesto toho, aby vyvíjali tlak na zlepšenie situácie v danej oblasti. Dokonca aj v Európe sa niektorí prikláňajú k podobnému postoju. Katastrofálne následky takéhoto prístupu môžeme vidieť v Ázii. To je ďalší dôvod, prečo by sme mali naliehať na ázijské krajiny, aby našli riešenie.

  Charles Tannock, autor. − Vážená pani predsedajúca, tento prípad poukazuje na vážnu situáciu menšiny v krajine, kde sú menšiny v lepšom prípade odsunuté na okraj spoločnosti, v horšom prípade týrané. Rohingské obyvateľstvo celé roky zažívalo dvojitú diskrimináciu. Ako moslimom im bolo uprené právo slobodne praktizovať svoju vieru, právo, ktoré my v EÚ pokladáme za základné, a ich mešity boli zničené alebo znesvätené. Ako národnostnej menšine sú rohingskému ľudu systematicky odopierané občianske práva, ktoré väčšina ostatných krajín považuje za samozrejmé: právo na uzatváranie manželstva, právo voľného pohybu, právo na občianstvo krajiny, v ktorej žijú, a právo na riadne vzdelanie.

Pri chválení nášho pokroku v oblasti ľudských práv, máme v EÚ tendenciu prehliadať skutočnosť, že mnoho ľudí vo svete nemá ani elementárne práva. Tento Parlament si dobre uvedomuje vážnu situáciu mjanmarských ľudí všeobecne, ale od nepokojov budhistických mníchov v roku 2007 krajina takmer zmizla z verejného povedomia.

Desivý osud rohingského ľudu, o ktorom tak málo vieme, najmä utečencov na lodiach, ktorí sú predmetom tohto uznesenia, oživil náš záujem o despotický režim v Mjanmarsku, krajine, ktorá je inak veľmi bohatá na ľudský potenciál. Brutalita vojenskej junty je v ostrom protiklade s konaním Thajska, ktoré sa podľa môjho názoru iba čiastočne zbavilo zodpovednosti za rohingských utečencov, keď žiaľ vyhlasuje, že väčšina z nich sú čisto ekonomickí utečenci, čo sa domnievam, že je veľmi nepravdepodobné, a posiela ich naspäť. Thajsko musí brať vážnejšie svoju rastúcu úlohu pri zabezpečovaní stability a humánnosti v tejto oblasti.

Napriek tomu od krutých mjanmarských vojenských predstaviteľov nemôžeme očakávať takmer nič. Už dlhé roky zostávajú neprístupní našim námietkam. Dúfam, že pohŕdanie generálov junty názormi civilizovaného sveta sa im jedného dňa vráti a bude ich prenasledovať, možno v podobe medzinárodného trestného tribunálu, keď sa Mjanmarsko konečne zbaví krutovlády.

  Marios Matsakis, autor. − Vážená pani predsedajúca, krutý režim, ktorý vládne v Mjanmarsku už nejakú dobu, spôsobuje, že tisíce civilistov opúšťajú krajinu v snahe získať bezpečnejšiu budúcnosť a lepšiu životnú úroveň v susednom Thajsku alebo cez Thajsko v iných juhovýchodných ázijských krajinách.

Medzi týchto biednych ľudí patrí aj pôvodná rohingská komunita zo západného Mjanmarska, ktorá sa stala v posledných rokoch obeťou etnických čistiek vykonávaných mjanmarskou vládou. Thajské orgány týmto utečencom bohužiaľ neposkytli tak potrebnú humanitárnu pomoc. Namiesto toho máme správy, že títo ľudia boli neľútostne prenasledovaní. Vyzývame thajskú vládu, aby dodržiavala ľudské práva mjanmarských utečencov a aby sa k nim správala dôstojne, ľudsky, s úctou a súcitom.

Toto uznesenie mi dáva možnosť zaoberať sa záležitosťou 41-ročného austrálskeho spisovateľa cyperského pôvodu. Harry Nicolaides bol odsúdený na tri roky väzenia v Thajsku za údajnú urážku thajskej kráľovskej rodiny v románe, ktorý napísal v roku 2005. Pán Nicolaides vtedy vyučoval angličtinu na thajskej univerzite. Vo svojom románe sa len anonymne zmienil o členovi thajskej kráľovskej rodiny a inkriminované dielo je jednoznačne fiktívne.

Počas procesu vystavovali pána Nicolaidesa pred medzinárodnými médiami v reťaziach a reportérom povedal, že podstúpil neopísateľné utrpenie. Pán Nicolaides sa thajskej kráľovskej rodine ospravedlnil a požiadal o kráľovskú milosť.

Domnievame sa, že pán Nicolaides už bol dostatočne potrestaný a zakúsil dostatok zlého zaobchádzania od thajských orgánov, ktoré s jeho prípadom nakladali nanajvýš necitlivo a nevhodne. Vyzývame ich a aj kráľovskú rodinu, aby zariadili okamžité prepustenie pána Nicolaidesa a jeho návrat domov do Austrálie. Ak by tak nespravili, bolo by to veľmi nerozumné, poľutovaniahodné a pre Thajsko škodlivé.

  Marcin Libicki, autor. – (PL) Vážená pani predsedajúca, dnes hovoríme o Srí Lanke, Mjanmarsku a Thajsku. Na iných zasadnutiach sme hovorili o iných krajinách. Vždy je to však diskusia o neutíchajúcich občianskych vojnách, vraždách a porušovaní základných ľudských práv.

Nikdy nezastavíme tieto hrozné zločiny, ak nespoznáme politické sily a bezohľadné vonkajšie záujmy, ktoré sú za týmito vojnami. Tieto vojny v chudobných krajinách, ktoré si ich nemôžu vôbec dovoliť, by nikdy nemohli trvať tak dlho, ak by za tým všetkým neboli vonkajšie záujmy.

Aby sme tento vývoj zastavili, musíme preto urobiť dve veci. Po prvé, musíme zistiť, aké sú tieto záujmy a politické sily, a pomocou politických metód ich zastaviť. Po druhé, musíme zriadiť expedičné, policajné a vojenské jednotky, ktoré prijmú preventívne opatrenia tam, kde politické prostriedky nefungujú. Európska únia to môže dosiahnuť.

  Catherine Stihler, autorka. − Vážená pani predsedajúca, všetci sme šokovaní zo zaobchádzania s rohingským ľuďom a jeho diskriminácie. Pretože sú moslimskou menšinou v budhistickom Mjanmarsku, nie sú uznaní ako mjanmarská národnostná menšina. Majú málo zákonných práv a, ako poukázal pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 3 od Glenys Kinnockovej, čelia zámernému ochudobňovaniu, odopieraniu občianstva, obmedzovaniu voľného pohybu, svojvoľnému zdaňovaniu, zabavovaniu pôdy a odmietaniu povolenia na uzavretie sobáša.

Niet sa čomu čudovať, že sa mnohí snažia z Mjanmarska odísť, keď im nezostáva iná možnosť. Všetci, ktorí majú v sebe čo len trochu ľudskej slušnosti, musia byť znechutení zo šokujúcich správ, že počas 12 dní objavili thajské orgány približne tisíc rohingských ľudí na lodiach a namiesto toho, aby ich zaviedli do bezpečia, ich odvliekli do medzinárodných vôd bez navigačného zariadenia, potravín a vody a nechali ich napospas osudu.

Iba včera článok v The Guardian poukázal na ďalšie prípady. Posledná udalosť sa týkala 220 mužov, ktorých objavil rybár na otvorenom plavidle. Títo utečenci tvrdili, že ich thajské orgány dva mesiace zadržiavali na odľahlom ostrove, že ich bili a že ich potom prinútili nastúpiť na člny a ponechali ich svojmu osudu.

Musíme sa zaoberať zneužívaním rohingského ľudu a potrebou medzinárodne koordinovaných opatrení na pomoc týmto ľuďom. Aj Thajsko musí prijať zodpovednosť. Thajský premiér musí konať. Musíme sa vážne zaoberať problémom týrania zo strany thajských štátnych úradníkov. Thajská vláda musí podpísať Dohovor OSN z roku 1951 o právnom postavení utečencov a jeho protokol z roku 1967. Ako povedal Joel Chamy podpredseda organizácie Refugees International z Washingtonu, rohingské obyvateľstvo potrebuje ochranu a azyl.

Thajsko povedalo, že ich nie je ochotné poskytnúť, ale to je problém, ktorý nezmizne len tak. Stále dostávame správy o zaobchádzaní s mjanmarskými utečencami, ktorí sa dostali do Malajzie. Mnohí títo ľudia sú predaní ako otroci. Ženy a deti nútia do sexuálneho otroctva a mužov predávajú na nútené práce na rybárskych lodiach. Niektoré z nimi ulovených rýb sa dokonca môžu dostať na trh EÚ. Dúfam, že dnes upozorníme na vážnu situáciu mjanmarských utečencov a najmä na kritický stav rohingského ľudu.

  Raül Romeva i Rueda, autor. − (ES) Pred dvoma týždňami som mal možnosť navštíviť mjanmarských ľudí a hranicu medzi Thajskom a Mjanmarskom. Tam som na vlastné oči videl ako nespravodlivo politicky a mediálne nakladáme s niektorými časťami sveta.

Veľmi často nás dojme len to, čo vidíme v hlavných správach. To, čo sme videli v Mjanmarsku, čo už nie je na prvých stránkach novín, je dráma, ktorá sa ničím neodlišuje od toho, čo nás v mnohých iných prípadoch dokázalo zmobilizovať.

Máme jasné príklady prenasledovania, týrania, nezákonného zadržiavania, znásilňovania a iných zverstiev, ktorých sa dopúšťa mjanmarská vojenská junta. Jeden z najhanebnejších nedávnych krokov bolo prijatie takzvanej ústavy, ktorá porušuje najzákladnejšie demokratické zásady a zaručuje takmer úplnú beztrestnosť za všetky činy, ktoré som práve vymenoval.

Je úplne pochopiteľné, že za takýchto okolností ľudia utekajú, tak ako uteká karenská populácia už niekoľko rokov, a ako uvádzame v tomto uznesení, utekajú rohingskí ľudia zadržaní v Thajsku.

V tejto súvislosti som si počas mojej návštevy všimol, že aj Thajsko, aj medzinárodné spoločenstvo prijali k junte znepokojujúco podriaďujúci sa postoj. Napríklad nás mnoho právnických združení, opozičných strán, utečencov a politických väzňov upozornilo na strašné následky, ktoré by postihli mjanmarských ľudí, ak by medzinárodné spoločenstvo, a najmä Európska únia, podporilo a schválilo fingované voľby ohlásené štátnou radou pre mier a rozvoj (SPDC) na rok 2010. Varovali nás, že by to junte dalo voľnú ruku na pokračovanie v beztrestnom páchaní širokej škály zločinov.

Politické a národnostné skupiny, ktoré sa postavili proti junte, sú veľmi dobre organizované. Vypracovali alternatívnu ústavu, ktorá sa oveľa viac zhoduje so zásadami, o ktorých tvrdíme, že ich v Európskej únii chránime. Chyba, ktorú spravíme, ak týchto ľudí ponecháme svojmu osudu, z nás spraví spoluvinníkov mjanmarskej diktatúry, či už aktívnych alebo pasívnych.

  Giovanna Corda, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, včera som videla niekoľko obrázkov rohingských utečencov z Mjanmarska. Život na palube týchto provizórnych člnov by sa dal nazvať ľudským utrpením.

Po krátkom zadržaní ich thajské námorníctvo vyviedlo zo svojich teritoriálnych vôd a zanechalo ich v núdzi. A napriek tomu chce Thajsko vyzerať, že víta utečencov a žiadateľov o azyl. Navyše, ako priamy sused Mjanmarska, dobre vie o neľudských životných podmienkach, ktoré vytvorila junta a ktoré vedú mnohých Mjanmarčanov k emigrácii, pričom riskujú svoje životy počas plavieb, ktoré by som opísala ako plavby smrti.

Vyzývame Thajsko a ostatné krajiny Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), aby pre utečencov hľadali trvalé riešenie, najmä pre rohingský ľud, o ktorom dnes diskutujeme.

Chceli by sme ďalej Thajsko vyzvať, aby ratifikovalo Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951 a jeho protokol z roku 1967.

  Urszula Krupa, v mene skupiny IND/DEM. – (PL) Vážená pani predsedajúca, o probléme porušovania ľudských práv v Mjanmarsku sme počas terajšieho funkčného obdobia Európskeho parlamentu diskutovali viackrát.

Mjanmarsko, krajina známa nádhernými budhistickými chrámami oplývajúcimi zlatom, je pre tisíce Mjanmarčanov väzením. Žijú v jednom z najväčších politických režimov na svete, z ktorého sa snažia utiecť do USA, Austrálie, Kanady, do európskych krajín a susedných štátov. Po prijatí uznesení, ktoré vyzývajú na prepustenie tisícov politických väzňov vrátane mnohých opozičných predstaviteľov a medzi nimi aj laureáta Nobelovej ceny, po protestoch medzinárodných organizácií proti verbovaniu detí v Mjanmarsku, ktoré sú potom nútené pracovať a nedostáva sa im riadnej starostlivosti, dnes diskutujeme o probléme porušovania ľudských práv.

Pri svojom úteku z mjanmarského pekla boli na člnoch v thajských teritoriálnych vodách zadržané tisícky ľudí, členovia moslimskej menšiny, boli odvlečení do medzinárodných vôd a ponechaní bez navigačného zariadenia alebo zásob potravín, niektorí z nich boli uväznení.

Vládnuci vojenský režim v Mjanmarsku prenasleduje aj moslimskú národnostnú menšinu. To zahŕňa prípady porušovania občianskych práv, väznenie, prekážky na uzatvorenie manželstva, obmedzenie voľného pohybu, ničenie mešít, kostolov a iných obradných miest. Mali by sme síce oceniť povolenie udelené thajskými orgánmi na dočasný pobyt utečencov a aj vyhlásenie premiéra Thajska, v ktorom oznámil vyšetrovanie, nedávne udalosti však zostávajú jasným príkladom porušovania ľudských práv zo strany Thajska.

Samozrejme podporujeme uznesenie, ktoré však nezmení ľudské tragédie v tejto oblasti, kde príčinou nie je len krutý vojenský režim a náboženské konflikty, ale aj záujmy rôznych síl. Je preto potrebné, aby sme sa účinnejšie postavili proti vojenskej junte a separatistickým tendenciám skupín, ktoré prenasledujú ľudí s odlišným vierovyznaním.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, v posledných rokoch tisíce Mjanmarčanov opustili svoju krajinu zo strachu pred utláčaním vládnucim vojenským režimom a pre stupňujúce sa hladovanie a hľadajú útočisko v Thajsku alebo iných susedných krajinách juhovýchodnej Ázie. Tento problém sa týka najmä rohingskej národnostnej menšiny, ktorá žije v západnej časti krajiny. Systematicky im odopierajú občianstvo, ich sloboda prejavu a voľný pohyb sú obmedzené, a porušujú sa ich ostatné základné ľudské práva.

Problém mjanmarských utečencov má regionálny rozmer a susedné krajiny, ako India, Bangladéš a Indonézia, musia užšie spolupracovať na vyriešení problému a na tom, aby utečencom poskytli primeranú starostlivosť a ochranu. Medzinárodné organizácie informujú o prípadoch krutého zaobchádzania s mjanmarskými utečencami a o ich surovej deportácii, ktorá znamená odsúdenie na istú smrť. Keď thajská pobrežná stráž vyviedla na otvorené more čln s približne tisíc utečencami bez zásob potravín na palube, bol to neľudský čin, a viedlo to k úmrtiam mnohých z nich.

Konanie mjanmarského vojenského režimu a násilností proti rohingskej menšine musíme výrazne odsúdiť a musíme podať výzvy na obnovu ich občianskych práv.

  Justas Vincas Paleckis (PSE). – (LT) Tieto tragické udalosti na mjanmarsko-thajskej hranici majú dve stránky. Je poľutovaniahodné, že thajské orgány sa uchýlili k neospravedlniteľným prostriedkom, o to viac, že Thajsko je známe ako krajina, ktorá dodržiava ľudské práva a prijíma mnoho utečencov. Premiér vyhlásil, že tieto udalosti vyšetria a tí, ktorí sa k mjanmarským utečencom na lodiach správali nekorektne, budú potrestaní. Dúfajme, že tieto sľuby dodržia. Na druhej strane, nie je to prvýkrát, čo diskutujeme o nehanebnom a neprijateľnom konaní mjanmarského režimu. Myslím si, že Európska únia by mala prijať ráznejšie opatrenia. Od väčších štátov určite neočakávame len slová, ale aj činy. Najmä Čína musí na Mjanmarsko vyvinúť tlak, aby rešpektovala opozíciu a menšiny v krajine.

  Tunne Kelam (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, dnes tento Parlament prijal správu o podmienkach prijímania žiadateľov o azyl a utečencov. Musí sa to týkať aj krajín ako Mjanmarsko alebo Thajsko. Slúži ku cti Európskemu parlamentu, že sa dnes postavil za obranu práv moslimskej menšiny v Mjanmarsku.

Keď thajskí vojaci vyhnali týchto mjanmarských utečencov na otvorený oceán v lodiach bez motorov, situácia sa stala šokujúcou a znepokojivou. Predpokladá sa, že najmenej 500 utečencov zomrelo. Veľmi mierne povedané, svedectvá tých, čo prežili, Thajsko odsudzujú. Poslať utečencov späť do nebezpečenstva je zlé samo osebe, ale nechať ich napospas smrti, je oveľa horšie. Iných nechali v Thajsku pracovať ako otrockú pracovnú silu.

Premiérovi slúži ku cti, že prisľúbil vyšetrovanie, ale musíme ho podporiť, aby konal nezávisle od svojej armády, a v konaní v súlade s medzinárodnými pravidlami ľudského správania.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, v tomto Parlamente sme viackrát diskutovali o situácii v Mjanmarsku. Preto nikoho neprekvapuje, že ohrození Mjanmarčania sa zúfalo snažia utiecť cez Andamanské more.

S tými, ktorí dorazia na breh Thajska, sa často zaobchádza neľudským spôsobom. Vyšlú ich na more so zviazanými rukami na člnoch bez motorov. Potom, čo štyridsaťšesť príslušníkov rohingskej menšiny dorazilo na ostrov Phrathong, dalo ich thajské Operačné veliteľstvo pre vnútornú bezpečnosť zatknúť. Nemajú právne poradenstvo, nemajú ani kontakt s právnikmi špecializujúcimi sa na záležitosti utečencov. Mjanmarskí utečenci potrebujú bezodkladnú humanitárnu pomoc a útočisko.

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, prioritou Európskej komisie je sledovanie situácie v Mjanmarsku a Thajsku vrátane nedávnych udalostí, keď utečenci z Bangladéša a Mjanmarska stroskotali v Thajsku.

V Thajsku je približne 140 000 utečencov v deviatich táboroch pozdĺž hraníc. Viac ako jeden milión Mjanmarčanov predstavuje dôležitú časť pracovnej sily v Thajsku v poľnohospodárstve, textilnom priemysle a cestovnom ruchu. Rohingskí utečenci z lodí uväznení v Thajsku sú súčasťou rôznej, násilnej alebo dobrovoľnej emigrácie z Mjanmarska. Thajsko musí okrem toho riešiť aj ďalšie utečenecké otázky, ako napríklad Hmongov z Laosu.

Zložitosť týchto záležitostí si vyžaduje komplexné politické, humánne, hospodárske a sociálne riešenie. Na nájdenie možných riešení vedie Komisia diskusiu s medzinárodným spoločenstvom a thajskou vládou.

Nedávna politická neistota v Thajsku prerušila dialóg s vládou o tejto problematike, ale iba dočasne. Komisia teda očakáva, že iniciatíva EÚ dovedie vládu ku konštruktívnemu postoju.

29. januára 2009 v Bangkoku objasnila európska trojka na úrovni veľvyslancov thajským orgánom svoje obavy. Uvítala zámer thajskej vlády kompletne vyšetriť incidenty a podeliť sa o svoje zistenia. Ďalej naliehala na thajskú vládu aby s ľuďmi, ktorí na lodiach vchádzajú do thajských vôd, zaobchádzala v súlade s humanitárnymi normami a ľudskými právami.

Komisia víta úmysel vlády povoliť Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov prístup k utečencom z lodí.

Komisia podporuje thajskú vládu v nadväzovaní regionálnej spolupráce za prispenia Vysokého komisára OSN pre utečencov, keďže skôr spomenutá problematika rohingského ľudu a iné otázky spojené s vysídľovaním ľudí si vyžadujú komplexnú odozvu.

Na záver, trvalo udržateľné riešenie nemôže byť výsledkom krátkodobých bezpečnostných faktorov, ale musí vziať do úvahy dlhodobé humanitárne, politické a sociálno-hospodárske záujmy.

Napriek skutočnosti, že Thajsko nie je účastníkom Dohody o právnom postavení utečencov z roku 1951, kráľovská thajská vláda v minulosti prejavila určitú mieru humanity. Komisia bude thajské orgány naďalej upozorňovať, aby striktne dodržiavali medzinárodné ľudské práva, čo je základnou podmienkou každého riešenia.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Po skončení rozpráv pristúpime k hlasovaniu.

(1) Pozri zápisnicu.