Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 10. marca 2009 - Štrasburg

7. Prístup verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa (A6-0077/2009) pána Cashmana v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (prepracované znenie) (KOM(2008)0229 C6-0184/2008 – 2008/0090(COD)).

  Michael Cashman, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, teším sa na túto rozpravu a predovšetkým na vypočutie tých, ktorí nie sú takí nadšení zlepšením transparentnosti a prístupu verejnosti k dokumentom.

Na úvod by som sa rád poďakoval siedmim ministrom z EÚ, ktorí vyjadrili podporu mojej správe. Predovšetkým sú, citujem: „radi, že parlamentný Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci prijal 17. februára 2009 správu, ktorá sa stotožňuje s našou víziou transparentnejšej Únie”.

Považujem za ohromujúce, že keď sa snažíme opäť spojiť s našimi občanmi, ľudia nepodporujú transparentnosť a otvorenosť. Za rovnako ohromujúce považujem, že keď sa snažíme opäť nadviazať spojenie medzi inštitúciami a verejnosťou, nie je tu dostatok ochoty posilniť verejný dohľad a zodpovedanie sa verejnosti.

Niektorí poslanci vyvolali pochybnosti o tom, či všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré moja správa navrhuje, sú v rámci právneho základu nariadenia – článok 255 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Rád by som ich upokojil: cieľom nariadenia (ES) č. 1049/2001 je: „poskytnúť verejnosti právo na čo najširší prístup k dokumentom inštitúcie. Právo verejnosti na prístup k dokumentom súvisí s demokratickým charakterom týchto inštitúcií.“ Nemusíte sa spoliehať len na moje slovo – citujem doslovný zápis rozsudku Súdneho dvora vo veci Turco. Práve v zmysle tohto rozsudku musíme interpretovať článok 255 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Vezmime si náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 o utajovaných dokumentoch. Je jednoducho pokrytecké povedať, tak ako to urobila Komisia, že utajovanie dokumentov ako dôverných nijako nesúvisí s prístupom verejnosti k takýmto dokumentom. Podľa súčasnej verzie Nariadenia (ES) č. 1049/2001, môžu byť dokumenty utajované len s cieľom zabezpečiť základné záujmy, ktoré chráni článok 4 ods. 1. Takže určitá súvislosť tu už je. Čo musíme urobiť, je vyvodiť z tejto súvislosti logické dôsledky a zapracovať pravidlá utajovania dokumentov priamo do samotného nariadenia. Tieto pravidlá, ktoré sú starostlivo sformulované na základe pravidiel, ktoré už Rada a Komisia uplatňujú, stanovujú obmedzenia práva verejnosti na prístup k dokumentom, tak ako to vyžaduje článok 255, a v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva nie je nič, čo by inštitúciám zabránilo prijať ich v tomto nariadení.

Vezmime si pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24, ktorý hovorí o agentúrach a orgánoch, ktoré vytvorila inštitúcia. Nariadenie (ES) č. 1049/2001 v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov stanoví zásady, podmienky a obmedzenia prístupu verejnosti k dokumentom týchto agentúr, ale ako také neuloží agentúram nijaké povinnosti.

Ak si napríklad prečítate náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29, zistíte, že nariadenie sa vzťahuje len na dokumenty, ktoré uschovávajú inštitúcie, hoci stanovuje normy, ktorých sa budú podľa očakávaní držať aj agentúry pri prijímaní svojich pravidiel o prístupe verejnosti k dokumentom, v súlade so spoločným vyhlásením, ktoré prijala Rada, Komisia a Parlament 30. mája 2001.

Zároveň mi dovoľte, aby som pre tých, ktorí toho nemôžu byť svedkami, poukázal na to, že je smutné, že tu Rada nie je prítomná, aby dodala patričnú dôležitosť tejto mimoriadne závažnej správe.

Viem, že niektorí z vás sa obávali, že sme v snahe zabezpečiť, aby členské štáty nepodkopávali úroveň transparentnosti, na ktorú sa nariadenie zameriava, zašli priďaleko. Som presvedčený, že som vynaložil veľké úsilie, aby som tieto obavy upokojil. Sami to uvidíte na základe kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré pripomínajú členským štátom ich povinnosti podľa článku 10 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a ktoré nestoja v ceste dosiahnutiu cieľov Spoločenstva vrátane transparentnosti a demokracie.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pána poslanca Nassauera môžu upokojiť jeho skupinu ako aj ostatných poslancov, ktorí sa obávajú, že by sa niektoré osobné informácie mohli dostať na verejnosť. To sa nestane a podľa mojej správy sa ani stať nemôže. Je tu stále priestor domnievať sa, že osobné a súkromné údaje zostanú chránené, preto si s veľkým záujmom vypočujem, prečo sú tí, ktorí sú proti tomuto nariadeniu, takéhoto názoru.

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, ďakujem za veľmi dôležitú správu o návrhu Komisie na prepracované znenie nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom. Je to veľmi dôležitá a významná téma a oceňujem obrovský kus práce, ktorý urobil pán Cashman ako spravodajca, a tiež mnoho ďalších aktívnych, zainteresovaných a kvalifikovaných ľudí v tomto Parlamente.

Toto je téma, ktorá sa dotýka základných a občas vzájomne nezlučiteľných práv občanov, združení a podnikov. Musíme veľmi pozorne preskúmať nevyhnutné zmeny, ktoré toto nariadenie potrebuje, a musíme sa stále zameriavať na otvorenosť. Všetky tri inštitúcie sa zhodujú, že Nariadenie (ES) č. 1049/2001 celkovo funguje pozoruhodne dobre už takmer osem rokov. Parlament, Rada a Komisia sú dnes oveľa otvorenejšie než kedykoľvek predtým. Mohli by ste povedať, že zmena pravidiel viedla k zmene obvyklých postupov a zmene názorov a postojov.

Parlament, Rada a Komisia sa zároveň zhodli, že zákonným záujmom sa dostáva adekvátnej ochrany. Nemali by sme zabúdať, že inštitúcie EÚ poskytujú prístup k väčšiemu počtu dokumentov, pričom sa zaznamenáva pokles v počte a pomere zamietnutých žiadostí. Takže dúfam, že súhlasíte, že Nariadenie (ES) č. 1049/2001 dokazuje svoj význam. Preto si myslím, že úplné prepracovanie nie je nevyhnutné.

Zároveň však treba povedať, že aj dobrý nástroj možno vždy vylepšiť. Ako už spomínal pán spravodajca, právnym základom, ktorý je naším východiskom, je článok 255 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Podľa neho má nariadenie definovať zásady a obmedzenia určujúce právo občana na prístup k dokumentom. Pokiaľ ide o danú správu, upozorňujem, že niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy presahujú rámec článku 255 Zmluvy o založení ES, a preto nie je možné tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijať. Ale – a toto je významné „ale” – poukazujú na dôležité otázky, ktorým by sa mohla venovať pozornosť aj v inej súvislosti. Komisia sa na ne určite pozrie konštruktívne, pragmaticky a otvorene.

Je dobrým zvykom z času na čas posúdiť, či právne predpisy dobre slúžia a dosahujú svoje ciele, a práve v tomto duchu Komisia vypracovala svoj návrh na prepracované znenie nariadenia. Použitie metódy prepracovania spĺňa cieľ lepšieho zákonodarstva. Keďže sa toto nariadenie týka základného práva občanov, je nesmierne dôležité prijať jednotný, jasný a čitateľný právny text.

Postup prepracovania nezväzuje ruky zákonodarcu viac než tradičný spôsob pozmeňovania a doplňovania právnych predpisov. Bez ohľadu na výber legislatívneho postupu, zákonodarca Spoločenstva nemôže prekračovať cieľ návrhu.

Sme odhodlaní naďalej zvyšovať transparentnosť a otvorenosť a som presvedčená, že toto je dobrý spôsob, ako to urobiť. V tejto súvislosti však musím spomenúť, že niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa týka ustanovení Nariadenia (ES) č. 1049/2001, ktoré Komisia nenavrhla na pozmenenie a doplnenie. Nie sme v pozícii prijať ich, pretože prekračujú rámec návrhu Komisie.

Komisia je však, samozrejme, ochotná prijať dobré nápady, hoci sa momentálne stále nachádzame v ranom štádiu tohto postupu. Rada by som potvrdila, že Komisia je ochotná diskutovať s obidvomi spoluzákonodarcami a že sa chceme pokúsiť nájsť spoločnú reč v snahe dosiahnuť vyvážený a schodný text založený na kompromise. Komisia však v situácii, keď obidvaja spoluzákonodarcovia vyjadrili svoj postoj, radšej prichádza s pozmeneným a doplneným návrhom. Nemôžeme a ani nebudeme predvídať či očakávať diskusie alebo rokovania.

Tiež by sme mali mať na pamäti zmeny, ktoré v tejto dôležitej otázke prinesie Lisabonská zmluva – teda ak a keď vstúpi do platnosti. Nariadenie (ES) č. 1049/2001 sa potom bude týkať všetkých inštitúcií, orgánov, agentúr a úradov Európskej únie, a hoci v obmedzenom rozsahu, zasiahne aj Súdny dvor, Európsku centrálnu banku a Európsku investičnú banku. Pre občanov bude Lisabonská zmluva znamenať skutočný pokrok, pretože na všetky orgány EÚ sa bude vzťahovať rovnaký súbor pravidiel o prístupe k dokumentom. Takýto jednotný súbor pravidiel zabezpečí konzistenciu, ale zároveň musí byť prispôsobený tak, aby vyhovoval veľkému počtu orgánov s veľmi rôznorodými mandátmi a kompetenciami.

Rada by som tiež zopakovala, čo som už spomínala pri predchádzajúcich príležitostiach v tomto Parlamente aj inde. Nariadenie (ES) č. 1049/2001 je základným kameňom politiky transparentnosti, ale musíme sa tiež zamyslieť nad tým, čo môžeme iniciatívne urobiť mimo formálnych právnych predpisov. Preto som na spoločnom stretnutí Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci 20. januára oznámila, že sa chopím iniciatívy na prípravu akčného plánu otvorenosti. Vylepšené registre, uľahčenie ich používania a prístupnosti, aktívne šírenie a rýchlejšie publikovanie dokumentov – to je niekoľko príkladov toho, na čo sa chcem v tomto akčnom pláne zamerať, a samozrejme chcem naďalej diskutovať s ostatnými inštitúciami EÚ. Toto je praktický a účinný spôsob, ako začleniť transparentnosť do všetkých našich politík. Musíme byť príkladom.

V tomto duchu by sme sa tiež mali pozrieť na to, ako zabezpečiť, aby boli naše inštitúcie a spôsob ich fungovania pre občanov zrozumiteľnejšie. Potrebujeme aktívnu politiku informovania občanov a oboznamovania ich s tým, ako rozsiahle európske politiky ovplyvňujú ich každodenný život. Nariadenie (ES) č. 1049/2001 je samozrejme dôležitým nástrojom, ale okrem samotného právneho textu je skutočne dôležité to, akým spôsobom ho zavedieme do praxe.

Aby som zhrnula postoj Komisie k správe pána Cashmana v tomto štádiu postupu, rada by som povedala nasledovné. Sú tu niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré Komisia nemôže prijať, pretože presahujú právny základ článku 255 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Existujú ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nemôžeme prijať, pretože prekračujú rámec zmien navrhovaných Komisiou, aj keď v niektorých prípadoch tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poukazujú na dôležité otázky, ktorým by sme sa mohli venovať aj v inom kontexte. Okrem toho, Komisia je vždy ochotná prijať dobré nápady v akejkoľvek súvislosti. Keď už sú k dispozícii postoje Parlamentu a Rady, budete mať aj stanovisko tretieho člena inštitucionálneho trojuholníka.

Teším sa na blížiacu sa zaujímavú diskusiu plnú nápadov. Táto téma si to zaslúži a naši občania majú právo očakávať jasnú a dobre fungujúcu legislatívu týkajúcu sa prístupu verejnosti k našim dokumentom.

  Monica Frassoni, spravodajkyňa Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, mám jednu minútu pre Výbor pre právne veci a minútu pre Skupinu zelených/Európsku slobodnú alianciu. Rada by som ich preto skombinovala, pretože obe veci majú v tomto prípade veľa spoločného.

Vážený pán predsedajúci, my vo Výbore pre právne veci sme o otázke prepracovania podrobne diskutovali. Poviem priamo, že vôbec nie sme spokojní. Naozaj si myslíme, že uplatnenie postupu prepracovania na takýto druh zákona nebolo veľmi bystrým rozhodnutím, v neposlednom rade preto, že ako už povedala pani komisárka, skutočnou úlohou je pochopiť, ako je vlastne možné zlepšiť nariadenie, ktoré celkom dobre funguje, ale dalo by sa ešte zdokonaliť. Takže výsledok, dosiahnutý či už prostredníctvom uplatnenia tohto postupu alebo praktických návrhov, ktoré boli podané, je v porovnaní so súčasnou situáciou nepochybne krokom späť. Preto s tým treba niečo urobiť. S postupom prepracovania je to však ťažšie ako s plným legislatívnym mandátom.

Druhá vec, ktorú by som chcela povedať je, že nemáme prečo chodiť okolo horúcej kaše. Teší ma, že pani komisárka víta iniciatívy zamerané na transparentnosť a otvorenosť, ale faktom ostáva, že návrh Komisie vylučuje dokumenty, ktoré sú teraz z hľadiska týchto právnych predpisov prístupné a transparentné. Takto sa veci majú a pravdou je aj to, že mnoho členských štátov vrátane jej vlastného sa vyjadrilo dostatočne jasne a vyhlásilo, že je to neprijateľné.

V súčasnosti je problém v tom, že ak chceme vylepšiť nejakú časť právnych predpisov, nemôžeme jednoducho brániť status quo, pretože ak to urobíme, riskujeme, že budeme menej transparentní, menej zrozumiteľní a dokonca by som povedala menej demokratickí.

  Anneli Jäätteenmäki, spravodajkyňa Výboru pre ústavné veci požiadaného o stanovisko. – (FI) Vážený pán predsedajúci, transparentnosť je základom demokracie. Bohužiaľ, Európska únia sa môže len ťažko pochváliť svojou transparentnosťou. Musia sa zmeniť smernice, ale aj postoje. Čo môžete povedať na výrok Rady, že cudzím osobám by sa nemali dostať do rúk dokumenty týkajúce sa právneho poradenstva v súvislosti s legislatívnym postupom? Cudzie osoby, ak chcete občania, by sa k nim teda nemali dostať. Nechápem, ako môžu byť občania Európskej únie považovaní za cudzie osoby.

Postoje sa preto musia zmeniť. Legislatíva sa musí zmeniť, aby boli legislatívne dokumenty Rady, Parlamentu a Komisie transparentné, pričom dôraz sa tu kladie na legislatívne dokumenty. Ak to napríklad porovnám so svojou krajinou a fínskym parlamentom, nedokážeme si predstaviť, že by formulácie jeho ústavného práva boli tajné. To by znamenalo, že ľuďom by sa nepovedali dôvody, prečo bol ten alebo onen zákon schválený; a Rada vyhlasuje, že by sme nemali nič hovoriť, pretože verejnosť sú cudzie osoby.

V rámci právnych predpisov, formulácie smerníc, všetkého, musíme vychádzať z predpokladu, že by sme mali zvyšovať transparentnosť. Zároveň je tu priestor na zdokonalenie hlasovacieho poriadku. Mali by sme mať elektronické hlasovanie…

(Predsedajúci prerušil rečníčku)

  David Hammerstein, spravodajca Výboru pre petície požiadaného o stanovisko. – (ES) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, nemali by sme premárniť príležitosť, ktorú nám ponúka táto vynikajúca správa, a to dosiahnuť dohodu v prvom čítaní – myslím tým v tomto volebnom období Parlamentu – ako aj vytvoriť právne predpisy, ktoré by zabezpečili väčšiu transparentnosť v prístupe k dokumentom. Výhovorky sú neprijateľné a dúfam, že máme čas aj zdravý rozum na to, aby sme dosiahli dohodu o tejto vynikajúcej správe.

V tejto správe my z Výboru pre petície vyjadrujeme znepokojenie nad skutočnosťou, že keď sa proti nejakému členskému štátu vedie súdne konanie pre porušenie zmluvy, ktoré je výsledkom petície občanov, tento členský štát má právo zamietnuť prístup k verejným dokumentom používaným v tomto súdnom konaní, čím sa zatvárajú dvere pred účasťou občanov.

Zároveň nás veľmi znepokojuje nedostatok interoperability a technický blok v Európskom parlamente týkajúci sa používania interoperabilných dokumentov, to znamená dokumentov vo voľne dostupnom formáte, ktoré nie sú kompatibilné so softvérom a IT platformou, ktorú Parlament v súčasnosti používa, čo je špecifické pre jedinú spoločnosť.

Faktom je, že európske inštitúcie negarantujú občanom skutočný prístup k obsahu dokumentov bez toho, aby ich nediskriminovali z technického hľadiska. To je neprijateľné, pretože ľudia tak nemajú prístup k dokumentom, ktoré vytvárame. Ako hovorím, nikto nemôže mať prístup k mojim slovám bez technickej platformy, ktorú poskytuje konkrétna firma majúca monopol na tieto informácie. To je skutočne niečo, čo sa stavia proti transparentnosti a prístupu k informáciám.

  Charlotte Cederschiöld, v mene skupiny PPE-DE. – (SV) Vážený pán predsedajúci, plne sa stotožňujeme s cieľmi a záväzkom pána Cashmana k transparentnosti, ale nesmieme zabúdať, že je tu nariadenie, ktoré sa prepracováva. Spoločne sme presadili súčasné transparentné právne predpisy. Štyri severské členské štáty napísali výboru o tomto nariadení, pričom vyhlásili, že zvýši dôveru občanov voči EÚ a zabezpečí čo najväčší možný stupeň transparentnosti. S pánom Cashmanom sa mi vždy veľmi dobre spolupracuje, ale tentoraz sme nemali dosť času vyriešiť všetky otázky, ktoré boli nejasné. Inými slovami, sme len na samom začiatku procesu, ale uvítam mnohé návrhy a teším sa na našu pretrvávajúcu spoluprácu.

Keď bolo prijaté nariadenie o transparentnosti, o víťazstve rozhodli hlasy „za” od skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov. Tentoraz budú mať hlasy skupiny PPE-DE pravdepodobne tiež významný vplyv na konečný výsledok, ktorý sa podľa všetkého dostaví počas funkčného obdobia nového Parlamentu. Skupina PPE-DE využije svoje hlasy na posilnenie právnej istoty, predvídateľnosti a zrozumiteľnosti pri formulovaní pravidiel v priebehu pokračovania procesu. Chceme zvýšenú transparentnosť a občania musia byť schopní sledovať demokratickú diskusiu. Sme presvedčení, že táto záležitosť si vyžaduje viac prípravy, aby sa mohli uskutočniť spoločné hodnotenia vplyvu týkajúce sa napríklad spôsobu práce inštitúcií.

Mnoho pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, okolo 40 až 50, ktoré sa týkajú práva iniciatívy Komisie, vyvoláva diskusiu. Jediná vec, ktorú by som ešte rada dodala je, že by to nemalo vyústiť do väčšieho nedostatku zrozumiteľnosti, ani by to nemalo ísť proti cieľu prepracovania. To, čomu sa dnes venujeme, sa po voľbách pravdepodobne zmení. Skupina PPE-DE si teda želá dosiahnuť stupeň transparentnosti, ktorý môžu podporiť všetci občania EÚ a všetky členské štáty. To si vyžaduje, aby tí, ktorí sú do toho zapojení, poznali pravidlá – to je cieľom tohto návrhu. Ak neexistujú žiadne jasné inštrukcie, nemôžu sa uplatniť ani sankcie. Pokiaľ ide o sankcie, existujú už právne predpisy, ktoré treba brať do úvahy. Tento návrh preto berieme ako ešte nedokončený produkt, ale plne súhlasíme s pánom Cashmanom, že by mal viesť k zvýšenej transparentnosti a to sme aj naznačili v našich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Transparentnosť je dôležitou súčasťou demokracie.

Mám päť minút pre skupinu PPE-DE, takže mohla by som len dopovedať niekoľko posledných slov?

– (SV) Hovoríme „áno” transparentnosti, ale chceme sa vyhnúť naivite, ktorá môže ľudí vystaviť nebezpečenstvu alebo zneužívaniu.

– Príde skupina PPE-DE o tri minúty alebo čo?

  Predsedajúci. – Neviem, čo povedať. Program schôdze stanovuje dve minúty, ale som si istý, že ešte budete mať príležitosť vyjadriť sa.

  Costas Botopoulos, v mene skupiny PSE. – Vážený pán predsedajúci, budem hovoriť po anglicky na počesť nášho spravodajcu. S touto veľmi zaujímavou správou robí Parlament tri veci. Predovšetkým berie do úvahy realitu. Teraz hovoríme o súkromí v dobe internetu, nie o súkromí ako abstraktnom pojme. Berieme do úvahy Nariadenie (ES) č. 1049/2001, ktoré sa istý čas aplikovalo na problémy, ale tiež s dobrým využitím.

Berieme do úvahy Chartu základných práv, návrhy ombudsmana a iných agentúr a prípadové právo Súdneho dvora. Berieme tiež do úvahy skutočný návrh Komisie s jeho možnosťami a nedostatkami – a ja si myslím, že sú v ňom aj nedostatky.

Po druhé – a to je veľmi zaujímavé – táto správa je založená na zásadách a nie na formalitách; na rovnováhe medzi prístupom k dokumentom a ochranou súkromného života; na zovšeobecnenom prístupe k dokumentom, ale s veľmi presnými pravidlami; na veľmi zásadnom rozdiele medzi verejnými a súkromnými záujmami a tomto zmysle európskeho verejného záujmu, ktorý je veľmi dôležitý pre tých z nás, ktorí milujú Európu; na rozdiele medzi legislatívnymi a nelegislatívnymi postupmi, čo je tiež zaujímavé; na rovnocennosti medzi transparentnosťou EÚ a transparentnosťou členských štátov.

A nakoniec, najdôležitejšou vecou je, že táto správa sa snaží vybudovať ucelený systém transparentnosti – nie transparentnosť pre každú inštitúciu zvlášť, ale transparentnosť postavenú na medziinštitucionálnom základe, kde sa berú do úvahy všetky inštitúcie, ako aj princípy dobrej administratívy a Charta základných práv. Existuje tiež veľmi všeobecný súbor utajovaných informácií, hoci sú tu aj špionážne označenia ako „EÚ dôverné“, „EÚ prísne tajné“, ale aj v tejto veci je dôležité mať spoločný súbor pravidiel.

To, čo sa tu snažíme dosiahnuť, je transparentnosť ako všeobecné pravidlo, s výnimkami tam, kde sú tieto výnimky opodstatnené kvôli ochrane iných práv, ale snažíme sa aj o to, aby sme mali nejaký spoločný súbor pravidiel, na základe ktorých je transparentnosť najdôležitejším pravidlom, ale ktoré berú do úvahy aj ďalšie výnimky.

  Marco Cappato, v mene skupiny ALDE. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, prepáčte, ak nebudem môcť zostať, aby som si vypočul odpoveď pani komisárky. Myslím si, že tejto rozprave chýba niečo podstatné a tým niečím je Rada, ktorá sa popravde nezúčastnila celej rozpravy, a to ani na úrovni výboru. Okrem toho je dôležitým bodom nasledovné: predovšetkým v rámci Rady existuje určitá koncepcia Európy ako súboru vlád národných štátov. Takže keď sa tieto vlády spolu stretnú ako zákonodarcovia, sú tieto záležitosti povedzme dôverné a občania si musia počkať na konečný výsledok.

Toto jednoducho nemožno tolerovať, keď vieme, že Európska únia má legislatívne právomoci a občania majú právo na informácie počas celého legislatívneho procesu. Ako potvrdilo a názorne dokázalo rozhodnutie vo veci Maurizia Turca, občania majú právo na informácie o postojoch národných delegácií v rámci Rady, ako aj o právnych stanoviskách. Preto sľubujeme našu plnú podporu správe pána Cashmana, ktorá predstavuje odlišnú myšlienku Európy; myšlienku európskej demokracie.

Myslím si, že pánovi Cashmanovi by sa malo dostať podpory aj v jeho pokuse predložiť návrhy, ktoré prekračujú tie, ktoré vypracovala Komisia. Európska komisia by sa zmýlila, ak by nás požiadala, aby sme obmedzili naše činnosti ako zákonodarného orgánu na návrhy, ktoré predložila Komisia. Domnievam sa, že naše právo rozšíriť mandát je dokonca zakotvené v zmluvách. Dúfam, že pán Cashman prijme naše navrhované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, predovšetkým tie, ktoré sa týkajú väčšej finančnej transparentnosti, a som presvedčený, že ako Európsky parlament by sme mali byť dobrým príkladom.

Dnes som sa v tlači dočítal, že naše rozhodnutie uverejniť parlamentnú dochádzku – to s touto správou nemá nič spoločné – rozhodnutie, ktoré prijal tento Parlament, však očividne narazilo na technické problémy, ktoré mu zabránia, aby sa vykonalo ešte pred európskymi voľbami. Nie je tu žiadny technický problém, túto úlohu možno zvládnuť rýchlo a ľahko, a ja dúfam, že ako Parlament budeme v tomto dobrým príkladom, ako aj v prípade nevyhnutných a pozitívnych zmien pána spravodajcu týkajúcich sa návrhu Komisie na zlepšenie prístupu k dokumentom. Dúfame, že skôr alebo neskôr niečo začujeme aj z prázdnych lavíc Rady, čo i len verejné vysvetlenie ich dôvodov, prečo sú proti našim návrhom. Musia mať odvahu verejne brániť myšlienku Európy, ktorá musí rozhodovať o právnych predpisoch tajne. To je niečo, čo považujem za celkom neprijateľné.

  Eva-Britt Svensson, v mene skupiny GUE/NGL. – (SV) Vážený pán predsedajúci, transparentnosť a prístup verejnosti ku všetkému, čo súvisí s právnymi predpismi a politickými rozhodnutiami, je jedným z najdôležitejších faktorov stojacich v pozadí demokratickej spoločnosti. Transparentnosť a prístup verejnosti vytvárajú v politickom systéme pocit účasti a dôvery. Naopak, utajovanie a odopieranie zverejnenia dokumentov vytvára nedôveru a pocit nezaangažovanosti a niekedy môže napomôcť rozvoju korupcie a zneužívaniu moci.

Rastúce množstvo vnútroštátnych právnych predpisov so zásadou prístupu verejnosti, ktorú máme napríklad my vo Švédsku, sa teraz vytvára na úrovni EÚ. Rozhodnutia boli presunuté na úroveň EÚ, ale transparentnosť a prístup verejnosti k dokumentom nenasledovali. Naši občania to, samozrejme, vidia a to je jedným z dôvodov, prečo máme takú nízku účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Pre občanov je zložité preniknúť a pochopiť rozhodovací proces v rámci systému EÚ a celkom oprávnene majú pocit, že rozhodnutia sa prijímajú a právne predpisy sa vytvárajú na úrovni EÚ bez toho, aby mali akúkoľvek možnosť preštudovať si všetky tieto dokumenty. Nemajú preto žiadnu príležitosť diskutovať, debatovať s tými, ktorí rozhodujú, alebo ich ovplyvniť.

My všetci chceme zvýšiť účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu, ale ak sa nám to má podariť, volebné kampane a vyzývanie k volebnej účasti na to jednoducho nestačia. Aby to všetko malo zmysel, musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme občanom poskytli informácie a zvýšili ich povedomie. Musíme s občanmi nadviazať dialóg namiesto jednostranného poskytovania informácií zhora. Prístup verejnosti musí byť hlavnou zásadou, utajovanie zase výnimkou. Musí existovať presne stanovený postup, ktorý umožňuje utajenie v určitých zvláštnych prípadoch, a v takom prípade naň musí byť pádny dôvod.

Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica a ja sme predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých zámerom je, okrem iného, rozšíriť definíciu dokumentov, sprístupniť väčšie množstvo dokumentov pre verejnosť a zabrániť ktorémukoľvek členskému štátu, aby mohol uplatniť veto. Pani komisárka Wallströmová povedala, že aj dobrý nástroj možno vždy vylepšiť. Nanešťastie, táto správa neprinesie vylepšenia a v skutočnosti situáciu ešte zhorší. Je však možné zlepšiť ju prostredníctvom podpory pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sme predložili ja a skupina GUE/NGL. Preto v záujme demokracie hlasujte za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy skupiny GUE/NGL a zvýšte schopnosť občanov zapojiť sa do diania.

  Hanne Dahl, v mene skupiny IND/DEM. – (DA) Ďakujem, pán predsedajúci, pán Cashman napísal kvalitnú správu, ktorej by som chcela vyjadriť podporu. Revízia Komisie týkajúca sa Európskej iniciatívy za transparentnosť 2008 sťaží prístup verejnosti k dokumentom EÚ. Ak bude táto správa prijatá, bude mať pred sebou dlhú cestu nápravy tejto situácie. Stále nám však chýba prístup k poradným pracovným skupinám v rámci Komisie. Na základe vyhlásenia organizácie Alter-EU, ktoré vydala ešte pred Vianocami, sme uviedli dostatočné informácie len o dvoch tretinách členov pracovných skupín zainteresovaných vo vytváraní legislatívnych návrhov v rámci EÚ. Toto je úplne neprijateľné. Ako občan potrebujem vedieť, či sú to lobisti z tabakového priemyslu alebo zdravotnícke organizácie, ktoré radia Komisii, keď sa predkladá iniciatíva na zlepšenie verejného zdravia. Tiež potrebujem vedieť, či sú to zástupcovia chemického priemyslu alebo environmentálnych organizácií, kto sedí okolo stola, keď sa vypracováva plán týkajúci sa vodného prostredia.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, jediný dôvod, prečo sme spadli do pasce globalizácie, je konkrétne ten, že sa nám nepodarilo vyhnúť sa pasci Európy. Táto pasca spočíva v našom zlyhaní, predtým ako aj teraz, nepodarilo sa nám konať v súlade s odskúšanými a overenými zásadami transparentnosti škandinávskych a iných krajín.

V súčasnosti som poslancom tohto Parlamentu už desať rokov a nebolo to náhodou, že keď som sem prišiel – nie s týmto zámerom, ale veľmi rýchlo som k nemu dospel – pristihol som sa, ako si vravím „ah, transparentnosť je namojdušu kľúčovou otázkou“, a preto som v roku 2000 pripravil Európsku iniciatívu za transparentnosť. Túto iniciatívu prijala Komisia slovo za slovom.

Vážená pani komisárka, môžete si prečítať, čo som v tejto veci povedal vašej kolegyni, pani Anne Lindhovej, počas dlhého prejavu na samite v Nice. Vy ako Švédka chápete, o čom to je. Vy dobre viete, čo treba naozaj urobiť.

V Európskej únii je však skutočnosť týkajúca sa otázok transparentnosti taká, že úloha, ktorej čelíme, je ako snažiť sa odhrnúť lavínu pomocou lopaty. Nedarí sa nám dostať sa cez ňu a stále sa na nás valí nový sneh. Je len jediný spôsob, ako zachrániť túto Európsku úniu, a to je zaviesť skutočnú transparentnosť podľa švédskeho modelu a modelu amerického zákona o slobodnom prístupe k informáciám – hneď teraz, okamžite. Inak zažijete ešte viac lavín a tentoraz zasiahnu aj zaľudnené oblasti.

  Manfred Weber (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, rozhodujeme o zákonoch na európskej úrovni pre niekoľko stoviek miliónov ľudí, a preto je transparentnosť potrebná. Všetci sa zhodneme na spoločnom cieli – transparentnosť je dôležitá a ja si tiež myslím, že my ako Európsky parlament sa nemusíme skrývať. Sme stredobodom záujmu médií, sledujú nás novinári, naša práca už je transparentná.

Na cieli sa všetci zhodneme, ale musí sa nám umožniť argumentovať o metódach, ako ho dosiahnuť. To, že niekto vedie polemiku a chce sa dostať až k podstate týchto metód, ešte nemusí znamenať, že on alebo ona chce robiť všetko za zatvorenými dverami. Presnejšie povedané, práve takýto ľudia často kladú otázky. My v Skupine Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov máme mnoho zásadných otázok, napríklad o postupe hospodárskej súťaže v Rade, o tom, či je potrebné zverejniť dokumenty týkajúce sa právnych služieb alebo či by sa súkromné záležitosti poslanca Európskeho parlamentu teraz mali stať predmetom verejnej diskusie. Bojujeme za ochranu údajov našich občanov, a predsa sa očakáva, že poslanci Európskeho parlamentu všetko zverejnia. Klásť takéto otázky je povolené.

Kľúčovým bodom, dôvodom, prečo je v našej skupine aj veľa skepticizmu, je otázka legislatívneho procesu. Keď hlasujeme, každý si môže zistiť, ako jednotliví poslanci Európskeho parlamentu hlasovali. Všetci poslanci tiež musia niesť zodpovednosť za spôsob, akým hlasujú. To je už za danej situácie jasné. Hoci v legislatívnom procese, v rámci trialógu, keď diskutujeme o otázkach medzi sebou, tiež musí byť miesto pre uskutočnenie rokovaní.

Vieme, že keby bolo všetko verejné, dnešná podoba rokovaní by viac neexistovala, pretože by ste šli takpovediac s kožou na trh, len čo by ste sa pokúsili nájsť a dosiahnuť politické kompromisy. Preto je v našej skupine v súvislosti s týmto návrhom ešte stále veľa skepticizmu. Konečný postoj našej skupiny objasníme dnes večer.

V mene mojej skupiny by som však rád objasnil jednu vec, a to, že skutočne chceme transparentnosť, ale o metódach jej dosahovania sa musí naďalej diskutovať. Všetci sa zhodujeme na rovnakom cieli. Pri pohľade na jednotlivé európske inštitúcie to nie je Európsky parlament, ktorý predstavuje problém. Problém predstavuje skôr Rada, ktorá tu dnes nie je zastúpená, a tak, bohužiaľ, nemáme predstavu, čo sa deje v jej pracovných skupinách.

  Inger Segelström (PSE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka Wallströmová, na úvod by som rada poďakovala pánovi Cashmanovi a ostatným, ktorí prispeli k skutočnosti, že čoskoro urobíme nový a dlho očakávaný krok smerom k tomu, aby sme našu prácu viac sprístupnili našim občanom. Pani podpredsedníčka a komisárka Wallströmová tiež bojovala dlho a ťažko.

Keď Švédsko vstúpilo do EÚ, mnoho ľudí sa obávalo, že cez túto krajinu, ktorá má veľmi pevnú zásadu prístupu verejnosti k informáciám, dôjde k úniku dokumentov, čo sa však vôbec nestalo. Pán Cashman nám o tom môže porozprávať, pretože ak niekto podporuje transparentnosť a prístupnosť, bude tiež vedieť, kde sa nachádzajú určité obmedzenia pre pracovné materiály, utajovanie a odhaľovanie informácií.

Vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci sa Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov zdržala hlasovania. Dúfam, že v súčasnosti podporujete rastúci prístup verejnosti k dokumentom v rámci EÚ, takže švédske predsedníctvo spolu s vami ostatnými bude schopné pokročiť v tejto dôležitej a kľúčovej demokratickej otázke pre všetkých občanov EÚ. Chápem však váhanie skupiny PPE-DE – koniec koncov, bola to vaša skupina, ktorá sa postarala o to, že sme boli nútení hlasovať tajne, keď malo Turecko začať prístupové rokovania. To je to, čo chcete? Dúfam, že Parlament teraz zostane jednotný a že môžeme hrdo povedať našim voličom v európskych voľbách, ktoré sa uskutočnia v júni, že EÚ bude čoraz viac otvorená – že nemáme žiadne skryté programy schôdzí a že chceme byť prekontrolovaní a posudzovaní na základe toho, čo robíme – a to s transparentnosťou, na ktorú môžeme byť hrdí. Robíme veľa prospešných vecí a bolo by dobré, keby mali občania lepšiu možnosť sledovať prácu, ktorú vykonávame.

  Bogusław Rogalski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, každému je jasné, že rozhodovací proces inštitúcií a orgánov Spoločenstva musí prebiehať otvorene a verejne. To je základom demokracie. Na základe tohto princípu by mali mať občania a zvolené orgány čo najširší prístup k dokumentom, ktoré uchovávajú európske inštitúcie vrátane Parlamentu. To občanom umožní, aby sa mohli skutočne podieľať na politickom procese a žiadať od verejných orgánov objasnenie.

Bohužiaľ, napriek úsiliu, ktoré vyvinuli európske inštitúcie na zvýšenie otvorenosti a transparentnosti, nie je súčasná situácia zďaleka uspokojivá. Výbor pre petície uvádza, že občania sú si vedomí nedostatkov a zlyhaní pri uplatňovaní tohto práva. Je nesmierne dôležité, aby občania v konaniach o porušení práv, ktoré sú často výsledkom petícií občanov, ktorí sa snažia dosiahnuť svoje práva, mali zaručený plný prístup ku všetkým dokumentom v každej fáze tohto procesu. To by sa malo týkať aj dokumentov, ktoré európskym inštitúciám poskytujú členské štáty. Toto predstavuje hlavný problém, dokonca aj pre Komisiu v prípade nemeckej inštitúcie Jugendamt, kde bol prístup k informáciám do značnej miery obmedzený napriek tomu, že šlo o verejné informácie.

Ešte raz by som rád zdôraznil, že jednoduchý prístup žiadateľov k potrebným informáciám by mal byť základom úspechu Európskej iniciatívy za transparentnosť. Zásady demokracie si to vyžadujú.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, problém odcudzenia sa verejnosti od politiky v EÚ je nám veľmi dobre známy, a preto sa snažíme znovu a znovu dávať najavo náš priateľský postoj voči občanom. To zahŕňa pravidelne sa opakujúce iniciatívy za zjednodušenie prístupu k dokumentom Parlamentu, Rady a Komisie.

Internet je, samozrejme, lacným a jednoduchým nástrojom, ako to dosiahnuť. Domovská stránka EÚ bola pozmenená a je prinajmenšom logickejšia a jednoduchšia z hľadiska navigácie, než bola v minulosti. V rámci svojej prítomnosti na internete EÚ tiež zdôrazňuje dôležitosť mnohojazyčnosti ako významného faktora v dosahovaní väčšej transparentnosti, legitímnosti a efektívnosti v Únii. Napriek tomu v skutočnosti aj tak neplní svoj účel. V praxi by stále používanie troch pracovných jazykov, nemčiny, angličtiny a francúzštiny, v podstate umožnilo spojiť sa s väčšinou obyvateľstva.

Ani vystupovanie súčasného predsedníctva na internete, ktoré je v angličtine, francúzštine a češtine, neberie do úvahy skutočnosť, že nemčina, ktorá je pre 18 % občanov EÚ materinskou rečou, predstavuje jazyk s najväčším počtom rodených hovoriacich v Únii, pričom ďalších 14 % občanov EÚ ju ovláda ako cudzí jazyk. Myslím si, že je načase, aby sa tejto situácii konečne venovalo viac pozornosti.

  Sirpa Pietikäinen (PPE-DE), písomne. – Vážený pán predsedajúci, prístup k informáciám je jedným zo základných kameňov demokracie. Ľudia musia mať čo najširší prístup ku všetkým informáciám v raných fázach rozhodnutí, ktoré inštitúcie prijímajú, alebo k informáciám o pozadí týchto rozhodnutí tak, aby sa mohli plne podieľať na formulácii politík.

EÚ sa snaží byť demokratickejšia a prístupnejšia k svojim občanom, takže poskytnutie čo najväčšieho prístupu k dokumentom EÚ je kľúčové pre snahy Únie zvýšiť dôveru občanov v jej inštitúcie a celkovú legitímnosť Únie. Preto som bola návrhom Komisie, ktorý sa týka tohto nariadenia, skôr sklamaná, hoci by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi za veľmi kvalitnú, oduševnenú a šikovnú prácu, ktorú v tejto súvislosti odviedol.

Tiež by som chcela poďakovať pani Jäätteenmäkiovej za veľké úsilie, ktoré vyvinula v tejto záležitosti. Obaja sa držia hlavných zásad otvorenosti a transparentnosti tam, kde je odopieranie prístupu k akémukoľvek dokumentu, ktorý inštitúcia uchováva, jednoznačnou výnimkou. Takéto výnimky sú v niektorých prípadoch nevyhnutné, ale mali by sa obmedziť na čo najmenší počet na jasne zadefinovanom základe.

Takisto vítam iniciatívy, ktoré bojujú za aktívnejšie a prehľadnejšie poskytovanie dokumentov prostredníctvom zdokonalených internetových databáz. Sprístupnenie dokumentov je tiež otázkou ich nájdenia. Informácia často existuje na internete, ale skrýva sa za komplikovanými databázami. V tejto oblasti určite potrebujeme zlepšiť ešte oveľa viac vecí.

Vážení kolegovia, sme obrancami demokracie, a preto by sme mali byť aktívnejší. Mali by sme veľmi odvážne brániť transparentnosť a široký prístup ku všetkým dokumentom. Myslím si, že nie je čas na to, aby sme začali robiť kompromisy, inak môžeme v očiach našich voličov zároveň ohroziť naše postavenie ako tých, ktorí prijímajú dobré rozhodnutia.

  Andrzej Jan Szejna (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, predovšetkým by som rád zablahoželal pánovi Michaelovi Cashmanovi za vynikajúcu správu, ktorá sa týka jedného z najdôležitejších aspektov európskej demokracie.

Európska únia prechádza systematickými zmenami a transformáciami. Bohužiaľ, komunikácia medzi Európskou úniou a jej občanmi nedrží krok s týmito zmenami. Podobná situácia je v oblasti prístupu k dokumentom a informáciám, ktoré sú určené pre samotných občanov.

Transparentnosť je základnou zásadou Európske únie, ktorú stanovuje článok 255 Zmluvy o ES. Každý občan Európskej únie a každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má bydlisko alebo sídli v niektorom členskom štáte, má právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

Vyvolať záujem a vybudovať dôveru občanov Európy v inštitúcie EÚ, európskych poslancov a politikov jednotlivých krajín môžeme len vtedy, keď poskytneme úplné a čestné informácie. Je preto našou povinnosťou zvýšiť transparentnosť a efektívnosť inštitúcií Európskej únie do najväčšej možnej miery. Musíme sa zamerať na to, aby sme používateľom uľahčovali prístup k informáciám a naďalej zjednodušovali systém a jeho nástroje.

Hoci by potrebovalo nejaké vylepšenia a úpravy, nariadenie súvisiace s touto správou poskytuje pevný právny základ. Preto mi je ľúto, že Komisia vôbec nezvážila návrh pána spravodajcu o transparentnosti z roku 2006.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, prístup k dokumentom je len jednou časťou procesu transparentnosti, no je tu aj mnoho ďalších otázok. Používanie dokumentov a informácií je kľúčové a jedným z najväčších problémov, ktorým čelíme – my si to priznávame, pričom pani komisárka, ktorá sa momentálne nachádza v Parlamente, je jednou z najskúsenejších – je dostať poznatky týkajúce sa rozhodovacieho procesu EÚ von k občanom, pretože tí tomuto procesu nerozumejú. Počas rozpravy o Lisabonskej zmluve v Írsku ku mne prišli istí ľudia a povedali mi: „nabádate nás, aby sme hlasovali ‚za’ a vy prídete o prácu”. Mysleli si, že som komisár – božechráň!

Nestačí povedať, že poskytneme ľuďom množstvo informácií, pretože v istom zmysle to povedie k nedostatku transparentnosti: len to veci zahltí kopami papiera, ale neprinesie to zrozumiteľnosť. Bol by som radšej, keby ľudia plne rozumeli tomu, ako toto miesto funguje a na základe toho sa mohli zapojiť do diania. Trúfam si povedať, že v tomto Parlamente je mnoho takých, ktorí celkom nevedia, ako to tu funguje. Niet čo dodať.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) V snahe pokúsiť sa vyriešiť problém pobaltských krajín s energiou, predovšetkým kvôli rastúcej hrozbe, ktorú pre energetickú bezpečnosť Litvy predstavuje uzatvorenie jadrovej elektrárne Ignalina koncom tohto roka, Európska komisia navrhla stratégiu EÚ pre oblasť Baltického mora. Požiadala som Generálne riaditeľstvo pre energetiku a dopravu Európskej komisie o možnosť vidieť tento dokument. Bolo mi povedané, že so skupinou na vysokej úrovni, ktorá navrhovala túto stratégiu, sa vôbec nehovorilo o možnosti zverejnenia informácií a dokumentov, ako bolo vyjadrené v odpovedi: Oznámenie vonkajšiemu svetu. Európsky parlament je označovaný ako vonkajší svet, ktorému sa neposkytujú informácie. Opäť sme diskutovali o možnostiach spoločnosti vidieť dokumenty, ktorými disponujú inštitúcie EÚ, však? Ak poslankyňa Európskeho parlamentu, ktorá zastupuje občanov, nemá takéto právo, je to katastrofálna situácia.

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, rada by som sa poslancom poďakovala za zaujímavú rozpravu a ich mnohé cenné pripomienky.

Niekto by mohol povedať, že Nariadenie (ES) č. 1049/2001 bude teraz aktualizované do podoby „druhej verzie”. Je dôležité opätovne zdôrazniť, že nezačíname od piky: máme už dobrý základ a ide len o to, aby sme ho zdokonalili. Bude to zároveň verzia pre vek internetu, tak, ako sa to spomínalo v rozprave. Ako príklady spomínaných vylepšení budú teraz zapracované a pridané k tomuto aktívnemu šíreniu elektronické záznamy.

Ideálne by pre nás, samozrejme, bolo šíriť informácie natoľko aktívne, že nebude potrebné podávať žiadne žiadosti, keďže všetko už bude sprístupnené – pochopiteľne, až na pár výnimiek. Môžem vám dať jeden príklad toho, čo by sa dalo spraviť, a síce, že ja som si už urobila súpis mojej korešpondencie, ktorý je dostupný na internete, takže si môžete ľahko pozrieť moju korešpondenciu a dokumenty.

Nie je možné, aby som prešla všetky pripomienky, ktoré odzneli počas rozpravy, ale chcem sa stručne vyjadriť k niekoľkým kľúčovým bodom, z ktorých jeden sa týka definície dokumentov podľa článku 3. Toto je jeden z článkov návrhu Komisie, o ktorých sa najviac diskutovalo a, pripúšťam, ktoré boli najviac kritizované.

Trváme na tom, že súčasná definícia vedie k mnohoznačnosti, riziku nepredvídateľnosti a zlej praxi. Je napríklad tento lepiaci papierik dokument? Pán Cashman tvrdí, že je, a podľa širokej definície uvedenej v nariadení by ním naozaj mohol byť – rovnako ako ďalšie čmáranice, ktoré tu mám. Niekedy nie je dobré vytvoriť príliš obšírnu definíciu. Stále trváme na širšej definícii, ale obmedzíme utajovanie dokumentov, ktoré je ponechané na voľné uváženie. Definícia, ktorú navrhujeme, je oveľa obšírnejšia než pojem oficiálnych dokumentov používaný vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Veľmi sa približuje napríklad chápaniu k informácie v zákone o slobodnom prístupe k informáciám Spojeného kráľovstva a v holandskom zákone o transparentnosti. Registrácia dokumentov je podľa vnútorných pravidiel Komisie povinnosťou, ale tieto pravidlá neurčujú, či dokument spadá do rámca nariadenia. Takže sme objasnili a pomohli s definíciou dokumentov. Občanom to tiež pomôže zistiť, čo môžete a čo by ste mali žiadať, aby ste získali úplné informácie. Presnejšie zadefinovanie dokumentov znamená bezpečnejšiu administratívu a väčšiu zrozumiteľnosť pre občanov.

Súdny dvor stanovil, že na dokumenty týkajúce sa prebiehajúceho vyšetrovania sa evidentne vzťahuje výnimka z práva na prístup, a z toho dôvodu nie sú v súčasnosti tieto materiály prijateľné. Nepredstavuje to však ďalšie obmedzenie práva na prístup k dokumentom. V žiadnom členskom štáte nemajú občania prístup k dokumentom úradov pre hospodársku súťaž – len to som chcela poznamenať.

Taktiež uznávam, že sme mohli lepšie vysvetliť a sformulovať informácie uvedené v článku 3. Som presvedčená, že máme spoločný cieľ, a preto by tiež malo byť možné nájsť jasné a jednoznačné znenie. Toto je príklad oblasti, v ktorej by sme mali byť schopní dosiahnuť dobrý text založený na kompromise.

Ďalším bodom, o ktorom sa ostro diskutovalo, je článok 5 ods. 2 týkajúci sa prístupu k dokumentom členských štátov. Dovoľte mi, aby som ozrejmila, že zámerom Komisie je splniť to, čo ustanovuje Európsky súdny dvor, a členské štáty musia účinne odôvodniť, prečo odopierajú prístup k jednému zo svojich dokumentov, tak ako to musia urobiť aj inštitúcie v súvislosti so všetkými ďalšími dokumentmi. Konečným súčtom budú vždy pravidlá v nariadení (ES) č. 1049/2001.

Rovnako dôležité je však to, že Komisia môže viesť korešpondenciu s členskými štátmi, napríklad v oblasti porušovania právnych predpisov EÚ. Musíme mať možnosť rýchlo nájsť riešenia, ktorú budú vyhovovať Komisii aj občanom EÚ, tak, ako to uzákoňujú právne predpisy EÚ. Tieto druhy kontaktov musia zostať dôverné, čo vyhlásil aj Súdny dvor.

Nakoniec sa ešte vyjadrím k „priestoru na premýšľanie“ podľa článku 4 ods. 3. Ak sa dôkladne zamyslíme, domnievam sa, že väčšina ľudí sa zhodne na tom, že Parlament, ako aj Komisia a Rada, potrebujú určitý priestor na premýšľanie. Dokumenty týkajúce sa rozhodnutí, ktoré ešte neboli prijaté, alebo odrážajúce interné diskusie, nie sú také isté ako ostatné dokumenty. A čo so záznamami stretnutí alebo príprav politických skupín? Vy sami ste objavili mnoho problémov a obmedzení, ktoré sa vynárajú z odopierania priestoru na premýšľanie, berúc opäť do úvahy, z čoho by mali občania najväčší osoh a čo by bolo najužitočnejšie.

Musím povedať, že by som bola radšej, keby tu bola aj Rada – ako už povedali mnohí z vás – rovnako, ako by som radšej videla plnší Parlament, pretože toto sú absolútne kľúčové otázky pre nás všetkých. Veľkou úlohou pre nás všetkých bude v nasledujúcich týždňoch alebo mesiacoch nájsť spoločné riešenie. To platí aj pre tento Parlament a dnešná rozprava ukázala, že to nie je vždy také jednoduché. Čím viac rozdielnych názorov tu panuje, tým zložitejšie bude, keď sa do diskusií pustia tri inštitúcie. Parlament, Rada a Komisia zohrávajú každá svoju úlohu, ktorá by sa mala rešpektovať, a dúfam, že Parlament bude hovoriť jedným silným hlasom, pretože to bude v prospech nás všetkých a v prospech konečného výsledku, ktorým bude, dúfam, vyvážený a schodný text založený na kompromise.

  Michael Cashman, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, odzneli tu zaujímavé poznámky, ale obávam sa, že len veľmi málo súviseli s obsahom mojej správy.

Poukázal by som na to, že z hľadiska verejného dohľadu sa nemáme čoho báť, ale z hľadiska zatajovania informácií sa ako inštitúcie môžeme báť absolútne všetkého. Stávame sa zraniteľnejšími. Vážená pani komisárka, sú to oficiálne dokumenty, ktoré sú prístupné. Vráťte sa a pozrite sa na tú správu. Priestor na premýšľanie. Oficiálne dokumenty. V rámci ponímania priestoru na premýšľanie to nebude oficiálne. Vráťte sa k tej správe. Prijmite naše zásady.

Bola to zaujímavá rozprava, no musím povedať, že prepracované znenie, ktoré obhajujete, sa nenesie v duchu medziinštitucionálnej dohody a to nie je všetko. Hovoríte, že funguje dobre, ale obávam sa, že toto prepracované znenie ignoruje životne dôležitú jurisprudenciu toho, čo vlastne treba urobiť.

Moje dôvody na odklad konečného hlasovania sú tie, aby sme mohli s absolútne maximálnou flexibilitou rokovať s politickými stranami a inštitúciami. Ďalej by som rád zdôraznil, že neexistuje nič, čo by Komisii zabránilo pozmeniť a doplniť jej návrh kedykoľvek po zajtrajšom hlasovaní, možno okrem inštitucionálnej a politickej neochoty.

Považujem za tak trochu povýšenecké povedať, že budeme mať akčné plány. Vážená pani komisárka, nepochybujem o vašej osobnej oddanosti voči otvorenosti a transparentnosti, ale nechcem akčné plány pre našich občanov. Chcem práva zakotvené v právnych predpisoch, ktoré nemožno odňať – nechcem dary, ale práva.

Parlament preto musí vyvinúť politický tlak na predsedníctvo, aby rokovalo, a môže sa stať, že budeme musieť rokovať bez Komisie. Áno, pani komisárka, viem, že Rada tu nie je, ale ja sa nevzdám kvôli jednej Rade. Som v politike dosť dlho na to, aby som vedel, že je potrebné vytrvalo bojovať.

Na záver mi dovoľte zacitovať amerického prezidenta, takže ak dovolíte: „Moja administratíva je oddaná vytváraniu bezprecedentnej úrovne otvorenosti vo vláde. Budeme pracovať spoločne, aby sme zaistili dôveru verejnosti a nastolili systém transparentnosti, verejnej participácie a spolupráce. Otvorenosť posilní našu demokraciu a podporí efektívnosť a účinnosť vo vláde“. Povedal to Barack Obama 21. januára 2009. Podobné vyhlásenie očakávam od Komisie alebo lepšie povedané od jej predsedu, pána Barrosa.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 11. marca 2009.

(Rokovanie bolo prerušené o 11.45 hod. a pokračovalo o 12.50 hod.)

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Stavros Lambrinidis (PSE) , písomne. – (EL) Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu k nariadeniu o prístupe verejnosti k dokumentom európskych inštitúcií, predovšetkým k dokumentom týkajúcim sa legislatívneho postupu, predstavujú krok, ktorý urýchli zabezpečenie transparentnosti a participatívnej demokracie v Európe.

Obzvlášť dôležitou je podľa môjho názoru požiadavka, že všetky iniciatívy alebo dokumenty navrhnuté tak, aby nejakým spôsobom ovplyvnili rozhodovací postup, musia byť uverejnené.

Všetci sme si vedomí toho, že rôzne lobistické skupiny sa často pokúšajú ovplyvniť legislatívny postup tým, že predkladajú svoje argumenty. Európski občania majú právo poznať, aké sú tieto argumenty a intervencie. Musia vedieť posúdiť ich podstatu a ohodnotiť konečný postoj, ktorý zaujmú ich vlády, Európska komisia a, samozrejme, ich poslanci Európskeho parlamentu.

Na základe výslovnej požiadavky uvedenej v správe Európskeho parlamentu by členské štáty mali svojim občanom poskytovať prinajmenšom taký istý stupeň transparentnosti aj na národnej úrovni. Dúfame, že túto výzvu v krátkom čase prijmú aj vlády a národné parlamenty.

PREDSEDÁ: PÁN McMILLAN-SCOTT
podpredseda