Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 10. marca 2009 - Štrasburg

9. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenie hlasovania

– Správa: Klaus-Heiner Lehne (A6-0040/2009)

  Daniel Hannan (NI). – Vážený pán predsedajúci, je zvláštne, že bez ohľadu na krízu sa zdá, že odpoveďou tohto Parlamentu je stále väčšia európska integrácia. Väčšina ľudí sužovaných hospodárskou búrkou, ktorú zažívame posledných šesť mesiacov, reaguje tak, že situáciu považuje za desivú a možno aj bolestivú. V tomto Parlamente ju však považujeme za príležitosť na väčšiu reguláciu, väčšie zjednotenie a ďalšiu harmonizáciu na úrovni EÚ, ako to ukazuje táto správa.

Problémom je to, že ľudia prijímajúci toto rozhodnutie budú chránení pred jeho následkami. Pri živote vo svojich palácoch a kanceláriách, obklopení a izolovaní vo svojich motorizovaných konvojoch, v autách so šoférmi a na oficiálnych banketoch nebudú platiť tú cenu, ktorú zaplatia naši voliči v dôsledku týchto hospodárskych politík. Pripadá mi ako samozrejmosť, že by sme mali na hospodársku krízu reagovať pružnejšie a umožniť štátom, aby si upravili úrokové sadzby podľa svojich potrieb. Namiesto toho robíme presný opak.

– Správa: Giusto Catania (A6-0050/2009)

  Simon Busuttil (PPE-DE), – (MT) Hlasoval som za túto správu, pretože kladie silný dôraz na význam solidarity, na skutočnosť, že spoločnú azylovú politiku treba budovať na základe solidarity. Chcel by som však upozorniť na to, že správa obsahuje určité odseky, s ktorými nesúhlasím, a ak by sme mohli hlasovať jednotlivo, hlasoval by som proti nim. Chcel by som konkrétne zdôrazniť problém týkajúci sa politiky zadržiavania osôb. Domnievam sa, že v prípade zadržiavania žiadateľov o azyl musíme byť veľmi opatrní, pretože nejde len o otázku rozhodnutia ukončiť zadržiavanie raz a navždy a uplatniť to na všetkých. Existujú určité konkrétne okolnosti, za ktorých využitie politiky zadržiavania je a vždy zostane dôležité.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti správe pána Cataniu, pretože úplne a absolútne nesúhlasím s poslednými návrhmi Komisie o azylovej politike, ktoré spravodajca vo svojej správe víta.

Obávam sa hlavne toho, že nová smernica, ktorá poskytuje žiadateľom o azyl ešte jednoduchší prístup na trh práce a dokonca by im zabezpečila aj veľkú pomoc, bude priťahovať podobné spoločné regulácie, k akým sme pristúpili v Španielsku, Holandsku, Belgicku a Taliansku, následky ktorých boli jednoducho katastrofálne.

Chcel by som Parlamentu pripomenúť, že podľa posledných sčítaní ľudu v Európskej únii máme viac než 20 miliónov nezamestnaných, pričom toto číslo v tejto chvíli dosiahlo pravdepodobne až 25 miliónov, čo znamená, že lákanie ďalších žiadateľov o azyl je v skutočnosti určitou spoločnou samovraždou. Okrem toho sa domnievam, že celá oblasť musí zostať vo výlučnej právomoci členských štátov.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti správe pána Cataniu, pretože je jasným vyjadrením extrémnej ľavicovej predpojatosti zameranej na znemožnenie vytvorenia akéhokoľvek účinného systému azylového riadenia. Obraňuje všetky zneužitia existujúcich systémov v členských štátoch, ktoré sa, ak je to možné, stávajú súčasťou právnych predpisov.

Jedným z príkladov je tolerovanie falošných žiadateľov o azyl, ktorí využívajú malé deti ako spôsob získania povolenia na pobyt. Ďalším je napríklad nesúhlas so zatvorenými prijímacími strediskami pre ľudí, ktorí nesplnia podmienky uznania za utečencov a pri prepustení utečú. Správa obsahuje jasné snahy o uľahčenie života pre terajších aj budúcich nelegálnych prisťahovalcov.

Spravodajcu teší, že Súdny dvor odmietol zoznam krajín, aj keď takýto zoznam je základom na udržanie toku utečencov pod kontrolou. Stratégia ľavice sa preto zameriava na preťaženie systému, aby sa znemožnila akákoľvek účinnosť. To však väčšina Európanov nechce a v našej volebnej kampani to bude mať prednostné miesto.

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, som za spoločnú azylovú politiku pre Európsku úniu, ktorá by viedla k rýchlym a určitým rozhodnutiam. Preto som proti tejto správe. Obsahuje totiž prvky, ktoré sú úplne neprípustné, ako napríklad rozšírenie pojmu utečenec vysoko nad rámec toho, čo sa uvádza v Ženevskej konvencii, odmietanie regulácie bezpečných tretích krajín, o ktorej sme už dosiahli pozitívnu dohodu, alebo stanovenie úloh pre agentúru Frontex, ktoré s ňou nemajú vôbec nič spoločné. Žiadateľom o azyl dáva navyše slobodný výber toho, ktorý štát bude zodpovedať za postup, čo predstavuje odklon od Dublinského dohovoru, a umožňuje im jednoduchší prístup na trh práce. Chceme rýchle postupy a nie integráciu žiadateľov o azyl, ktorí aj tak možno budú musieť po 14 dňoch opustiť Európsku úniu, pretože im nebude udelený stav utečenca.

Celkový vývoj v Únii napreduje pozitívnym smerom spoločnej politiky, no táto správa navrhuje niečo úplne kontraproduktívne. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe.

  Daniel Hannan (NI). – Vážený pán predsedajúci, a takto Európska únia pokračuje v postupnom nadobúdaní vlastností a vonkajších znakov národnosti: právny systém, spoločné vonkajšie hranice a teraz aj spoločná politika o tom, kto môže tieto hranice prekročiť a usadiť sa na jej území. Krok za krokom nadobúda všetky znaky toho, čo medzinárodné právo považuje za definitívnu štátnosť.

Pán predsedajúci, chcem vzdať poklonu vášmu rozhodnutiu o tom, že je prípustné, aby poslanci EP na svojich stoloch mali malé tibetské vlajky, ako to urobil môj sused. Je to v príkrom rozpore s tým, ako nám rýchlo vzali naše plagáty, keď sme sa odvážili v tejto snemovni vyvesiť slovo „referendum“. Chcel by som vás požiadať, pretože viem, že vy i ostatní poslanci Parlamentu sa o túto tému zaujímate, aby ste uvažovali o pokrytectve, keď podporujete národné sebaurčenie Tibetu, no ste proti národnému sebaurčeniu v rámci Európskej únie. Ak si myslíte, že je to extrémny príklad porovnávať autoritatívny štát Čína s Európskou úniou, dokážte, že sa mýlim, a predložte svoju Zmluvu ľuďom v referendách, ktoré ste prisľúbili. Pactio Olisipiensis censenda est!

– Správa: Andreas Schwab (A6-0482/2008)

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, budem stručná. Hlasovala som za túto správu, pretože musíme vítať všetko, čo zlepšuje bezpečnosť na cestách.

Mám ešte jednu poznámku. V Írsku máme obavy o otázky bezpečnosti na cestách. Keď údržba ciest patrí pod miestne orgány, na týchto cestách dochádza niekedy k strašným tragédiám. Na tento problém sa asi treba pozrieť z európskeho hľadiska a zaviesť určité normy.

  James Nicholson (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, chcel by som uvítať správu a poďakovať spravodajcovi za jeho dobrú prácu. Musím priznať, že je pre mňa veľmi zriedkavé, ak u mňa v Severnom Írsku lobujú, aby som hlasoval kladne za smernicu EÚ. No v prípade tejto smernice sa to stalo a veľmi ma potešilo, že dnešné hlasovanie bolo také pozitívne. Do mojej provincie prinesie dobré správy a tá ich určite potrebuje.

Vyššia bezpečnosť a rozumnejšie návrhy s väčším ohľadom na životné prostredie sú vždy vítané. Dúfam, že z dlhodobejšieho hľadiska prinesie aj zachovanie existujúcich pracovných miest a možno aj vytvorenie nových v tejto oblasti. Pokiaľ ide o Európu, takéto niečo vítame všetci, pozitívny prístup, rozumné myslenie, a nebránenie rozvoju hospodárstva.

– Správa: Holger Krahmer (A6-0046/2009)

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, uprostred celého zmätku o pôvodnom a prepracovanom znení bolo pre mnohých poslancov veľmi ťažké hlasovať. Napokon som sa zdržala tohto hlasovania hlavne pre svoje obavy o pôdu. Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka má obavy o smernicu o pôde a tento problém treba veľmi pozorne preskúmať. V rámci pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sme dosiahli určitý pokrok v otázkach poľnohospodárstva všeobecne, no napokon som sa rozhodla zdržať sa hlasovania, teda nehlasovať proti, pretože správa obsahuje mnoho vecí v oblasti životného prostredia, v oblasti tvorby energie a emisií, ktoré podporujem.

  Anja Weisgerber (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, veľmi vítam centrálny prvok správy pána Krahmera, európsku bezpečnostnú sieť. Stanovujú sa maximálne hranice emisií, ktoré musia členské štáty dodržiavať ako absolútny horný strop pri udeľovaní povolení veľkým priemyselným závodom. Potom existuje pevný rámec, aby všetko prebiehalo pružne a aby boli vytvorené rovnaké podmienky. Tým sa zastaví rastúce využívanie výnimiek, ktoré sa doteraz dialo v určitých členských štátoch. Znamená to hospodársku súťaž na rovnakých základoch v celej Európe. Týmto spôsobom môžeme spoločne vytvoriť na európskej úrovni vysoký štandard.

Musím však jasne uviesť, že dôrazne odmietam nariadenia o ochrane pôdy. Zastávam názor, že by sa mala viac zohľadňovať zásada subsidiarity. Právne predpisy o ochrane pôdy nemajú cezhraničný vplyv. Ochrana pôdy nie je cezhraničnou otázkou. Preto sa naďalej domnievam, že členské štáty môžu regulovať ochranu pôdy samy.

Tu je však pokus použiť smernicu o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia ako zadné dvierka na zavedenie smernice o ochrane pôdy po častiach, čomu sme v minulosti úspešne zabránili. Je mi veľmi ľúto, že moje návrhy na odstránenie príslušných častí zamietla len veľmi tesná väčšina, v jednom prípade to bolo len šesť hlasov. Rozhodla som sa preto hlasovať proti správe ako celku aj napriek tomu, že veľmi vítam európsku bezpečnostnú sieť.

  Neena Gill (PSE). – Vážený pán predsedajúci, táto správa ma celkom neteší a neteší ma ani spôsob, akým sme ju dnes riešili, no predsa som za ňu hlasovala, pretože sa domnievam, že znižuje mieru byrokracie. Priemyselné podniky vo významnej miere prispievajú k emisiám znečisťujúcich látok v Európe, no ťažký priemysel je jednou z hnacích síl nášho hospodárstva a musíme ho podnietiť k tomu, aby boli jeho emisie ekologickejšie.

To je hlavným problémom môjho regiónu, West Midlands, ktorý patrí medzi najindustrializovanejšie v Spojenom kráľovstve. Vítam integrovaný prístup, mám však obavy z prísnych pravidiel v tejto správe a myslím, že náklady na vykonávanie by nemali byť také vysoké, aby znemožňovali opatrenia na ochranu životného prostredia.

Potrebujeme kontroly v európskej bezpečnostnej sieti a musíme sa pozrieť na otázky ako používanie hnoja a močovky, ktoré považujem za nepomerné vzhľadom na environmentálne výhody, ktoré tým získavame.

Administratívna záťaž a náklady musia byť úmerné environmentálnym výhodám, pretože len tak dospejeme k situácii, ktorá bude prospešná pre všetky strany, ktorá by pomohla podnikom splniť ich záväzky voči životnému prostrediu, ktorá by znamenala výraznú podporu v boji proti zmene klímy a ktorá by nám priniesla možnosť zlepšiť zdravotný stav mladých i starých ľudí v mojom regióne.

  James Nicholson (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti tejto správe. Obsahuje síce určité dobré myšlienky, napokon však zašla príliš ďaleko. Podporujem zefektívnenie nariadení Európskej únie, nie však cestou zvyšovania byrokracie, náročnosti prevádzky a vytvárania nepriaznivých podmienok pre priemysel.

Pokus o začlenenie poľnohospodárstva do tohto právneho predpisu je pre mňa úplne neprípustný a je to krok, ktorý zašiel príliš ďaleko. Musíme ho odmietnuť. Ochrana pôdy nie je zodpovednosťou Európskeho parlamentu a nemožno ju vykonávať v celej Európskej únii. Mala by byť zodpovednosťou národných vlád.

Musím sa opýtať, prečo sa tento konkrétny problém nekonzultoval s Výborom pre poľnohospodárstvo. Nemôžete zavádzať nariadenia, ktoré sú deštruktívne a spôsobujú krachovanie poľnohospodárov zaoberajúcich sa chovom ošípaných a hydiny. Skutočnosť je taká, že v Európe zavádzame regulácie a obmedzujeme jej produkciu, zatiaľ čo umožňujeme väčší dovoz produktov do Európskej únie, pričom tieto produkty sa nevyrábajú pri dodržiavaní rovnakých noriem ako v Európe. To nemôžem akceptovať.

⁂

  Richard Corbett (PSE). – Vážený pán predsedajúci, v súvislosti s postupom prepracovania došlo k určitým polemikám a v tejto súvislosti sa spomenulo moje meno. Chcel by som najprv poukázať na to, že spravodajkyňou, ktorá ho zaviedla do rokovacieho poriadku, bola pani Marylène Renaultová, nie ja.

Možno je potrebné krátke vysvetlenie správnych krokov predsedajúceho Parlamentu. Často tu máme právne predpisy, ktoré po 15., 16. či 17. krát menia a dopĺňajú nejaké existujúce právne predpisy. To je pre ľudí, ktorí sa musia zaoberať týmto právnym predpisom, veľmi mätúce. Správne sme sa pustili do postupu s cieľom kodifikovať takýto právny predpis, teda dať ho do jediného, čitateľného a zvládnuteľného textu. Často máme také niečo pred sebou, a pretože nejde o zmenu podstaty, máme na to zjednodušený postup.

Ak však dôjde na prepracované znenie, máme problém. Komisia predkladá návrh na zmenu jedného prvku balíka existujúceho právneho predpisu a jednoduchú kodifikáciu zvyšku bez jeho zmeny. Dobrovoľne sme sa obmedzili v predkladaní podstatných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov len k časti, ktorej zmenu Komisia navrhuje, a v nevyužívaní kodifikácie zvyšnej časti ako príležitosti znovu otvoriť jej podstatu. Možno sme mali, ako to jeden z našich kolegov navrhol. Podľa Zmluvy by však nastal problém vzhľadom na vymedzenie práva na iniciatívu medzi nami a Komisiou. V každom prípade však nejde o otázku, pri ktorej by sa kolegovia oprávnene sťažovali na konanie predsedajúceho. Podľa nášho existujúceho poriadku, ktorý sme si sami stanovili ako Parlament a ktorý prijala absolútna väčšina našich poslancov, sme postupovali správne.

⁂

  Jim Allister (NI). – Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti správe pre jej snahy úplne nepotrebne zapliesť poľnohospodárstvo do obrovskej záťaže právnych predpisov, ktorú by priniesla. Nedávno som sa stretol s niekoľkými producentmi vo svojom volebnom obvode. Videl som to množstvo papierovania, ktoré bolo uvalené na konkrétneho producenta, pretože jeho činnosť už patrí do rámca týchto právnych predpisov. Až mi behá mráz po chrbte, keď si predstavím, čo sa stane s bežnými, malými producentmi, keď budú tiež podliehať tejto obrovskej a úplne nepotrebnej záťaži právnych predpisov.

Myslím, že táto správa nás vedie veľmi nesprávnym smerom a teší ma aspoň to, že som bol tu a mohol som proti nej hlasovať.

– Správy: László Surján (A6-0111/2009), Vladimír Maňka (A6-0057/2009)

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, nepožiadal som o vysvetlenie hlasovania o správe pána Maňku, pretože som ho chcel skombinovať s týmto vysvetlením. Obe sa totiž zaoberajú tým, ako sa budeme pozerať na rozpočet ďalšieho roka, pričom ja tu v budúcom roku už nebudem, keďže v júni odchádzam. Viem, že na druhej strane snemovne panuje pre túto vec veľký nepokoj.

Chcel som len uviesť niekoľko základných pravidiel, ktoré zatiaľ tieto správy ignorovali. Mali by sme dávať pozor na to, koľko peňazí dávame mimovládnym organizáciám a agentúram, kde existujú obrovské problémy s tým, ako sa v súčasnosti míňajú peniaze európskych daňových poplatníkov. Uvediem príklad Agentúry Európskej únie pre základné práva, v ktorej momentálne úrad OLAF vykonáva vyšetrovanie.

Všeobecne by sme sa v čase obrovského hospodárskeho spomalenia a núdze možno mali pozrieť na seba a obmedziť svoj rozpočet, aby sme mohli poslať viac peňazí späť do jednotlivých štátnych pokladníc, kde ich zúfalo potrebujú a kde tú núdzu pociťujú. A v tomto čase, keď podniky a ministerstvá vlád na celom svete prijímajú veľké, takmer iracionálne rozhodnutia vo veciach zamestnanosti, by sme sa mali zaoberať tým, aby mal tento Parlament len jedno sídlo.

  Koenraad Dillen (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti tejto správe. Aj keď treba uvítať to, že prioritu dostane nezákonné prisťahovalectvo a boj proti terorizmu a že tento Parlament už konečne vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala používanie financií v Kosove a v balkánskych štátoch vzhľadom na náhle rozšírenie s cieľom začleniť Bulharsko a Rumunsko, je poľutovaniahodné, že v reakcii na to sa nenavrhuje žiadne konanie, dokonca nie sú pripojené žiadne podmienky.

Mimochodom, moja strana obhajuje zastavenie rozšírenia po pristúpení Chorvátska. Vrátim sa však k správe. Ako bolo práve spomenuté, prečo sa tento Parlament konečne nepokúsi obhájiť zrušenie niekoľkých nadbytočných mimovládnych organizácií a európskych agentúr, ktoré nepodliehajú žiadnej demokratickej kontrole a ktoré si často vykladajú svoje právomoci príliš zoširoka a žiadajú o peniaze európskych daňových poplatníkov za nič?

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, je výborné, že Parlament zdôrazňuje rovnaký prístup k jazykovým zariadeniam pre všetkých svojich poslancov. Parlament sa musí stať naozaj viacjazyčným. Možno s určitosťou povedať, že pracovné podmienky osôb zamestnávaných zmluvnými partnermi by mali byť v súlade s jazykovými pravidlami.

Na druhej strane, v kapitole o budovách tento Parlament zabúda zaujať jasný postoj k mesačnému cestovateľskému cirkusu do Štrasburgu, ktorý stojí približne 200 miliónov EUR ročne. Nevysiela to dobrý signál európskym občanom, daňovým poplatníkom, čo je jeden z dôvodov, prečo som hlasoval proti tejto správe.

  Richard Corbett (PSE). – Vážený pán predsedajúci, v súvislosti s dvomi hlasovaniami o rozpočte by som rád poukázal na to, že sa mnoho ľudí pýta: ako môže európsky rozpočet prispieť v čase hospodárskej krízy z pohľadu finančných stimulov? Odpoveď znie: veľmi slabo. Celý rozpočet Európskej únie dosahuje menej než 1 % HDP a v posledných rokoch táto časť HDP stále klesá. Z makroekonomického pohľadu je to veľmi malý rozpočet a to by si mnoho euroskeptikov malo veľmi dobre zapamätať.

Na druhej strane môže mať v určitých oblastiach veľký štrukturálny význam a postupne môže zlepšiť štruktúru hospodárstva Európy. V rámci výskumu a vývoja, v niektorých aspektoch nakladania s regionálnymi finančnými prostriedkami a sociálnych výdavkov môžeme pomôcť pripraviť naše hospodárstvo na obnovu.

Teší ma, že tieto aspekty rozpočtu postupne tvoria väčšiu časť rozpočtu a že poľnohospodárstvo a niektoré ďalšie odvetvia majú zostupnú tendenciu. Myslím si však, že tento trend je potrebné urýchliť a že musíme rýchlejšie pokračovať týmto smerom presunu prostriedkov do oblastí, kde môžu naozaj pomôcť.

– Správa: Christel Schaldemose (A6-0064/2009)

  Simon Busuttil (PPE-DE), – (MT) Hlasoval som za alternatívny návrh k tejto správe a zdržal som sa hlasovania o základnom návrhu. Niet pochýb o tom, že integrita v sektore hazardných hier na internete je mimoriadne dôležitá. Musíme zaistiť zastavenie všetkých trestných činností, ktoré by ju mohli ovplyvniť. To však neznamená, že máme smerovať k protekcionizmu. Nesmieme zabúdať na to, že sloboda poskytovania služieb v rámci Európskej únie je základnou, uznávanou zásadou Únie, a preto sa nesmieme uchýliť k protekcionizmu. Ak hovoríme o hazardných hrách na internete, za zmienku stojí aj to, že internet už poskytuje množstvo bezpečnostných opatrení, na ktorých môžeme stavať, ako napríklad povinnosť registrácie pred tým, než môžete hrať, alebo sledovanie určitej činnosti, ktorá by mohla mať podvodný charakter, či dokonca identifikáciu kreditných kariet, ktoré sa použijú. Preto musíme povedať „áno“ integrite a „nie“ protekcionizmu.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážené dámy a páni, šírenie hazardných hier a stávkovania cez internet je nový fenomén, ktorý nepozná hranice štátov, a jeho negatívnym následkom musíme okamžite čeliť, a to jednotne v celej Európskej únii, ak chceme zabezpečiť účinnú ochranu deti a mladistvých. Členské štáty by mali čo najskôr zaviesť spoločnú reguláciu platieb vrátane overovania identity a veku. Kľúčová je, samozrejme, prevencia, a preto sa usilujem o celoeurópsky zákaz reklamy na hazardné hry a stávkovanie, ak sú cielené na mladistvých, podobne ako to máme pri tabaku a alkohole. Je tiež nutné monitorovať ďalšie negatívne vplyvy tohto zábavného priemyslu, ako je pranie špinavých peňazí a organizovaný zločin vôbec. A v týchto veciach ja voľný trh zásadne nepodporujem.

  Carlo Fatuzzo (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, nebol som si istý, ako hlasovať o správe pani Schaldemosovej o integrite hazardných hier na internete a prečo. Opýtal som sa preto svojich dôchodcov. Včera som sa stretol s dôchodcom, pánom Ugom Rossim. Je to remeselník na dôchodku. Povedal mi: „Ach, hazardné hry na internete, prišiel som o 10 000 EUR.“ O niečo neskôr som sa stretol s paňou na dôchodku, Luciou Annonovou. Tá mi povedala: „Ani mi nehovorte o hazardných hrách na internete, prišla som o 100 000 EUR.“ O tom, ako budem hlasovať, som sa však rozhodol, až keď mi ešte aj moja mama, ktorá má 94 rokov, povedala: „Dal si mi počítač a ja som prišla o celý svoj dôchodok za marec 2009, o 450 eur.“ Preto nie, pán predsedajúci, v tejto chvíli som sa rozhodol, že z tohto dôvodu musím hlasovať proti tejto správe, aby som protestoval proti hazardným hrám na internete, aby z celej Európy zmizli.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, v prípade hazardných hier na internete musia existovať jasné a jednoznačné zákony, ktoré budú slúžiť na obmedzenie, kontrolu a určenie zodpovednosti za ročný hrubý príjem v hodnote takmer 3 miliardy EUR, ktorý dosahuje priemysel hazardných hier. Podľa pani Schaldemosovej sú tieto 3 miliardy EUR len 5 % celej hodnoty trhu hazardných hier v Európskej únii.

Význam a vplyv tohto priemyslu sú preto zrejmé, ako aj jeho riziká. Hazardné hry sa často správne spájajú so zločinom na medzinárodnej úrovni a cezhraničné skupiny organizujúce hazardné hry, ktoré oveľa jednoduchšie fungujú cez internet, ohrozujú zákony rôznych štátov a predstavujú riziko pre národnú suverenitu.

Dôležité je spomenúť aj záporné vplyvy na zdravie, ktoré sa spájajú s hazardnými hrami. Som lekár a dobre poznám škodlivé znaky obsesného alebo návykového hrania hazardných hier. Tieto problémy Európsky parlament nemôže podceňovať.

Pokiaľ ide o boj proti podvodnému, zločineckému správaniu a finančné a zdravotné otázky, ktoré súvisia s hazardnými hrami na internete, vyzývam Európsky parlament, aby v budúcnosti opakovane hlasoval o stále lepších riešeniach.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, o tejto správe som hlasoval rovnako ako pán Busuttil a mám obavy z úrovne argumentácie. Táraniny, ktoré sa dostali do tejto rozpravy a ktoré môj kolega, ktorý práve odišiel, pán Fatuzzo, uviedol ako príklad, sú neuveriteľné. Je úplný nezmysel povedať, že preto, že traja ľudia prišli dobrovoľne o nejaké peniaze, musíme zakázať hazardné hry na internete na celom kontinente.

Táto rozprava ukázala mnoho národných rozdielov, no úplne v nej chýbala úprimnosť. Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa si objednal štúdiu, ktorá ukázala, že hazardné hry na internete nemajú o nič škodlivejší vplyv ako bežné hry, ktoré vedie vo svojich prevádzkarňach národná lotéria. Bola tu jedna rozumná časť, časť o spravodlivom návrate k zaručeniu integrity v športe. Táto rozprava, bohužiaľ, ešte viac než kedykoľvek predtým vzďaľuje hráčov hazardných hier na internete a vedúce orgány v oblasti športu namiesto toho, aby ich spájala v snahe nájsť spoločné riešenie. Jasne ukázala potrebu vytvoriť nejaké fórum, kde by sa tieto dve skupiny mohli stretnúť a o veci diskutovať. A Parlament, bohužiaľ, takým miestom nie je.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, všetci dobre vieme, že hazardné hry sú veľmi citlivou témou. Stačí len vypočuť si prejavy, ktoré odzneli predo mnou. Sú tu ľudia, ktorí veria, že hazardné hry sú dielom diabla a že tí, ktorí sa ich zúčastňujú, si zaslúžia smažiť sa v pekelnom ohni a zaslúžia si všetky straty, ktoré utrpeli na tejto Zemi a utrpia i v posmrtnom živote. Áno, je to extrémny pohľad. Ak by ste sa však pozreli na štýl prejavu použitý v tejto správe – otázky transparentného odvetvia, ktoré chráni záujmy verejnosti a spotrebiteľov, boj proti podvodom a inej trestnej činnosti, predchádzanie poškodzovaniu spotrebiteľa – sú to tie isté emócie, len v správe o hazardných hrách na internete vyjadrené oveľa miernejším štýlom.

Zvážte však pokrytectvo tejto správy. Hovorí o hazardných hrách na internete takýmto negatívnym a poškodzujúcim spôsobom, ale zároveň nehovorí nič o štátnych monopoloch, ktoré sa skrývajú za emotívnym jazykom a ktoré naďalej vytláčajú súkromných inovačných konkurentov. Buďme v tejto rozprave úprimní. Povedzme si, o čom vlastne je. Je o zachovaní štátnych monopolov. A všetci vieme, kam to speje: speje to k nevoľníctvu.

– Správa: Maria Petre (A6-0088/2009)

  Jim Allister (NI). – Vážený pán predsedajúci, kvalita potravinárskych výrobkov nie je pre Európu túžbou. Musí byť naďalej skutočnosťou. Európska produkcia si však vyžaduje spravodlivé a konkurenčné výnosy. Naši poľnohospodárski výrobcovia musia byť schopní zarobiť si dosť na to, aby pokryli ďalšie náklady generované požiadavkami EÚ v oblasti bezpečnosti potravín, životných podmienok zvierat a životného prostredia. V porovnaní s lacnými a horšími dovozmi konkurenčná výhoda, ktorú by mala poskytovať kvalita, často nestačí. Preto by malo mať financovanie zo spoločnej poľnohospodárskej politiky za úlohu udržať konkurencieschopnosť našich výrobcov. Mala by to byť protihodnota za vysoké náklady uvalené predpismi EÚ.

Zároveň odsudzujem pokračujúce vykorisťovanie výrobcov zo strany veľkých distribučných firiem, ktoré momentálne dominujú na európskych trhoch potravinárskych výrobkov. Zneužívanie ich dominantnej pozície pokračuje a výrobcovia sú na každom kroku vykorisťovaní, dokonca až tak, že si musia platiť reklamu.

– Správa: Jonathan Evans (A6-0011/2009)

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, ďakujem za túto príležitosť vysvetliť, ako som hlasoval. Asi vás to neprekvapí, že som hlasoval za túto správu, keďže jej autor je veľmi dobrý konzervatívec a môj britský kolega.

V týchto časoch hospodárskych problémov musíme byť obozretní voči výzvam na väčší protekcionizmus a na pozastavenie našich normálnych pravidiel hospodárskej súťaže a štátnej pomoci. Vidíme výzvu na protekcionizmus od prezidenta Sarkozyho, ktorý argumentuje, že peniaze daňových poplatníkov by sa mali použiť na ochranu francúzskeho automobilového priemyslu. Podobné balíky vidíme v Amerike. Zaujalo ma, keď som jedného dňa zbadal v americkom časopise reklamu sponzorovanú americkými automobilkami, ktorá hovorila: „Nechceli ste kupovať naše autá. Preto si aj tak vezmeme vaše peniaze z daní, ktoré ste zaplatili, aby naše spoločnosti prežili.“ Zdá sa, že práve k tomuto došlo. Keďže spoločnosti nedodávali tovary a služby, ktoré by si spotrebitelia chceli kúpiť, dávame teraz bokom pravidlá o štátnej pomoci a snažíme sa udržať spoločnosti, ktoré z dlhodobého hľadiska možno neprežijú. Chápeme význam pracovných miest, no uistime sa, že prijímame dobré hospodárske rozhodnutia.

– Správa: Edit Herczog (A6-0074/2009)

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, malé a stredné podniky, bohužiaľ, ešte stále netvoria chrbtovú časť hospodárstva, najmä v nových členských štátoch, napriek tomu sú však nádejou na určitú istotu zamestnanosti. Potrebujeme, samozrejme, flexibilnejšie zákonníky práce, aby aj tieto malé podniky mohli pružne reagovať na nový dopyt, aby mohli jednoduchšie zamieňať odborníkov podľa svojich cieľov. Potrebujeme, aby mali jednoduchší prístup k zakladaniu podnikov, ale aj k ich likvidácii. A čo je najdôležitejšie, potrebujeme aj jednoduchší prístup nielen k úverom, ale aj k čerpaniu finančných prostriedkov z európskych fondov. To všetko vieme. Za tých päť rokov sme tu v Európskom parlamente urobili veľký kus práce, ale je na členských štátoch, aby vzali tieto veci vážne a nielen o nich hovorili, ale aj naozaj priložili ruku k dielu. Teraz v čase krízy je úplne zrejmé, čo všetko hlavne nové členské štáty v tejto oblasti zanedbali. Podporila som správu pani kolegyne Herczogovej, ale pokiaľ členské štáty nebudú pracovať, je to úplne márne.

  Milan Gaľa (PPE-DE). – (SK) Pán predsedajúci, podporil som správu pani Herczogovej. V Európskej únii máme 23 miliónov malých a stredných podnikov. Predstavujú až 99 % všetkých podnikov a poskytujú prácu pre viac ako 100 miliónov občanov Únie. V súčasnej kritickej dobe tak zohrávajú kľúčovú úlohu v hospodárskom raste, sociálnej súdržnosti a hlavne pri tvorbe pracovných miest. Malé a stredné podniky sú dynamické a majú najvyššiu schopnosť inovovať a rozvíjať sa. Významne prispievajú k realizácii lisabonských cieľov.

Hlavný zdroj financovania malých a stredných podnikov v Európe naďalej pochádza z úverov a pôžičiek. Fakt, že malé a stredné podniky sú vo väčšine prípadov považované za rizikovejšie, im sťažuje prístup k financovaniu. Je obzvlášť potrebné, aby sa pripravili priaznivé podmienky na prístup MSP k finančným zdrojom, tak z pôžičiek, ako aj z fondov Európskej únie, a zabezpečila sa tak dlhodobá udržateľnosť ich podnikateľských aktivít.

  Neena Gill (PSE). – Vážený pán predsedajúci, túto správu som podporila, pretože, ako sme už počuli, malé podniky sú chrbtovou kosťou nášho hospodárstva. V plánoch obnovy hospodárstva mnohých členských štátov sa zdôrazňuje dôležitá úloha, ktorú môžu zohrávať malé podniky pri odvracaní súčasnej krízy.

99,2 % podnikov v mojom regióne zamestnáva menej než 49 ľudí. Región West Midlands má pritom najväčší podiel malých podnikov zo všetkých regiónov v Spojenom kráľovstve. Keď budeme správne uvažovať o kompetenciách členských štátov v oblastiach ako spoločné rokovacie práva, táto správa bude dôležitým faktorom smerom k zabezpečeniu, že najprv budeme myslieť v malom.

Mimoriadne ma teší dôraz, ktorý táto správa kladie na ťažkosti, s ktorými sa malé podniky stretávajú pri získavaní úverov, času a prostriedkov na výchovu a vzdelávanie a, čo je ešte dôležitejšie, na výskum. Štátne hranice sa pre malé podniky stávajú stále menej podstatnými, pretože podnikajú s partnermi v celej Európe. Keď sa však zapoja do cezhraničného obchodovania, musíme ich chrániť prostredníctvom opatrení, ako je napríklad moja správa o vymáhaní aktív dlžníka.

Aj EÚ zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečení toho, aby mali malé a stredné podniky prístup k financovaniu, čo znamená, že by sme mali zaistiť dostupnosť nebankového mikroúveru. Môžeme to dosiahnuť využitím štrukturálnych fondov a zriadením inštitúcií poskytujúcich mikroúvery bez toho, aby sme použili peniaze daňových poplatníkov. Táto iniciatíva môže potlačiť nezamestnanosť a znovu naštartovať naše hospodárstvo.

  Gary Titley (PSE). – Vážený pán predsedajúci, vítam túto správu, mám len jednu či dve malé výhrady. Od mojej kolegyne, pani Gillovej, sme počuli, aké dôležité sú malé podniky pre hospodárstvo a akému náporu ťažkostí momentálne čelia. Problémom je, že Európska únia sa orientuje v plnej miere na veľké podniky, či už ide o právne predpisy, prístup na trhy alebo financovanie.

Často hovoríme o lepšej tvorbe právnych predpisov, no v skutočnosti potrebujeme proporcionalitu. Musíme zabezpečiť, aby bola naša legislatíva primeraná problémom, ktoré riešime, a to najmä v prípade integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia, o ktorých sme dnes hovorili. Ide v skutočnosti o veľké podniky, nie o tie malé, a to by sme mali zohľadniť.

Vítam iniciatívy ako JASMINE, ktoré nás, podľa mňa, posúvajú správnym smerom, no musíme myslieť na veci z pohľadu financovania, prístupu na trh a právnych predpisov a z pohľadu osobitných potrieb malých podnikov.

Dovoľte mi predniesť ešte jednu konkrétnu žiadosť. Máme jednotný trh, nemáme však jednotný patentový zákon Spoločenstva. Zaoberáme sa tým už celé roky a je naozaj hanba, že tento problém nie sme schopní vyriešiť. To by samo osebe najviac pomohlo podnikom v Európskej únii. Urobme už niečo.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, chcem poďakovať tlmočníkom za to, že tu zostali. Nemali totiž možnosť ísť na obed, ktorú využil už pred celkom dlhým časom pán Beazley.

Chcel by som vysvetliť, že byť súčasťou veľkej skupiny nie je úplne také, ako sa zdá. Je veľmi ťažké dostať rečnícky čas v niektorých z kľúčových rozpráv, ak nezastávate názor línie veľkej skupiny bez toho, aby ste museli buď dramaticky kompromitovať svoje stanovisko, alebo niekomu pochlebovať počas nekonečných otravných nudných stretnutí. Preto je pre ľudí, ako som ja, vysvetlenie hlasovania veľmi dôležité.

Predpokladám, že všeobecne by som mal vítať iniciatívu Small Business Act alebo hocijaký pokus o uznanie potrieb malých podnikov. Napokon, boli to práve zlé právne predpisy, ktoré ma v čase, keď som sám viedol svoj malý podnik, v prvom rade viedli do politiky, teda snaha zmeniť túto konkrétnu vec.

Som si však celkom istý, že akýkoľvek právny predpis pochádzajúci odtiaľto bude určite viesť k vytváraniu viacerých malých podnikov. Bohužiaľ, v súčasnosti sú to skôr veľké podniky, ktoré sa po pridaní množstva európskych právnych predpisov postupne zmenia na malé podniky zamestnávajúce menej ľudí, pretože v dôsledku týchto právnych predpisov znížia svoj obrat a pracovné miesta sa presunú z nášho kontinentu inam. V tomto Parlamente by sme mali byť veľmi opatrní, aby sme podnecovali jednotlivcov k podnikaniu, no aby sme nepodnecovali odliv pracovných miest na iné kontinenty, pretože takto svojimi právnymi predpismi spôsobujeme zánik pracovných miest.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, tiež chcem poďakovať ako predošlý rečník, všetkým tlmočníkom za to, že počúvali naše prejavy. Som si istý, že z toho máte oveľa menšiu radosť než my.

Dve z mojich osobných mott, dôvody pritom nemusia byť zrejmé, sú „malé je krásne“ a „na veľkosti nezáleží“. Zastupujem Londýn, o ktorom si myslím, že je najskvelejšie mesto na svete a hlavné mesto najskvelejšieho štátu na svete. Aj keď už nemáme náš ťažký priemysel, máme plno malých, inovačných podnikov v kreatívnom a módnom priemysle, ktoré po celý čas vytvárajú pracovné miesta v oblastiach skutočného rastu.

Ako povedal predchádzajúci rečník, máme veľa európskych právnych predpisov, ktoré majú údajne pomáhať podnikom, no často sú výsledkom lobovania veľkých podnikov, ktoré chcú vylúčiť malé podniky. Pred niekoľkým rokmi som večeral so zástupcom jedného dôležitého veľkého podniku, ktorý opísal malé podniky ako príživníkov. Práve proti tomuto typu prístupu musíme bojovať. Malým podnikom musíme pomáhať aj v prípade verejného obstarávania a hospodárskej súťaže s veľkými podnikmi, no hlavne v súčasnosti pri riešení nedostatku úverov, aby sme zaistili ďalšie fungovanie životaschopných podnikov, ktoré môžu vytvárať prosperitu a pracovné miesta v Európskej únii.

Písomné vysvetlenia hlasovania

– Správa: Paolo Costa (A6-0049/2009)

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pána Costu o zmene a doplnení niektorých ustanovení platných bilaterálnych dohôd medzi členskými štátmi a Arménskou republikou o leteckých službách. Myslím, že by sa malo doplniť ustanovenie o určení v záujme zabránenia diskriminácii medzi dopravcami Spoločenstva a dopravcami Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska. Okrem toho podporujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh doplnený v článku 5, ktorý sa týka sadzieb za prepravu, pričom preprava realizovaná len v rámci Európskeho spoločenstva by mala podliehať zákonom Európskeho spoločenstva. Domnievam sa, že tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prinášajú výhody podnikom fungujúcim v leteckom priemysle aj občanom prostredníctvom zjednodušenia byrokratických postupov a riešenia zákonných sporov, ktoré sa spravidla vyskytujú v prípadoch, keď existujú zároveň právne predpisy Spoločenstva aj bilaterálne dohody.

– Správa: Paolo Costa (A6-0059/2009)

  Glyn Ford (PSE), písomne. – Uvedomujem si, že správa pána Costu rieši technické aspekty leteckých služieb medzi Úniou a Izraelom. Hlasoval som však predsa len proti správe na znak svojho nesúhlasu s ohavnými akciami izraelskej vlády v Gaze, aj keď neexistuje žiadne ospravedlnenie za raketové útoky na izraelské osady zorganizované militantmi hnutia Hamas a izraelská reakcia sa z tohto pohľadu dá pochopiť.

Problémom je, že posledná invázia do pásma Gazy bola úplne neprimeraná a až príliš všeobecná s počtom obetí medzi nevinnými palestínskymi mužmi, ženami a deťmi stonásobne vyšším než v izraelskej armáde.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. – (PL) Hlasujem za správu o Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Izraelom o určitých aspektoch leteckých služieb. Súhlasím s návrhom spravodajcu o uzavretí tejto dohody.

Domnievam sa, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy týkajúce sa určenia, zdaňovania leteckého paliva a ustanovenia o určovaní cien sú primerané vzhľadom na v súčasnosti platné bilaterálne dohody. Dúfam, že vzájomnou dôverou v systémy druhej strany sa nám podarí dohodu realizovať.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pána Costu o Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Izraelom o určitých aspektoch leteckých služieb. Súhlasím so spravodajcom, že v oblasti určitých služieb, ako napríklad leteckých služieb, je potrebné podporiť hospodársku spoluprácu s Izraelským štátom, nielen pre vzájomné výhody, ale aj pozitívne vonkajšie vplyvy v celej okolitej oblasti. Ja sám som spravodajcom správy o vytvorení spoločného leteckého priestoru s Izraelom v rámci návrhu Komisie o globálnej dohode o letectve s týmto dôležitým partnerom Európskej únie na Blízkom východe a v kontexte Európskej susedskej politiky, a jedným z hlavných obchodných partnerov v oblasti Euromed.

Izrael je navyše už dlhšiu dobu členom Medzinárodnej organizácie civilného letectva, plní svoje záväzky a prijaté politiky, ktoré sú v súlade s medzinárodnými právnymi predpismi v tejto oblasti, najmä s ohľadom na bezpečnosť a ochranu, ale aj ochranu životného prostredia a dobrých podmienok zamestnancov leteckých spoločností. To všetko znamená, že komplexná dohoda spomínaná vyššie by sa mala vykonávať na úrovni Spoločenstva, s dôrazom na vplyv na životné prostredie v dôsledku zvýšenej dopravy a na rovnosť podmienok prístupu.

– Správa: Joseph Borrell Fontelles (A6-0073/2009)

  Călin Cătălin Chiriţă (PPE-DE) , písomne. – (RO) Hlasoval som za Dodatkový protokol k Dohode medzi ES a Juhoafrickou republikou, ktorého cieľom je zohľadniť pristúpenie Rumunska a Bulharska do EÚ.

V dôsledku pristúpenia Rumunska a Bulharska do EÚ schváli Európsky parlament návrh rozhodnutia Rady o uzatvorení Dodatkového protokolu k Dohode o obchode, rozvoji a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na druhej strane na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii.

Myslím, že je mimoriadne dôležité, aby bolo Rumunsko ako členský štát EÚ súčasťou všetkých dohôd, ktoré podpísala EÚ s tretími krajinami. Rumunsko je plnoprávnym členom európskej rodiny a musí byť súčasťou všetkých dokumentov týkajúcich sa EÚ. Rumunsko musí mať všetky práva a povinnosti členského štátu EÚ.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, zdržal som sa hlasovania o správe pána Borrella Fontellesa o Dodatkovom protokole k Dohode medzi ES a Juhoafrickou republikou na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharska a Rumunska k EÚ. Nesúhlasím totiž úplne s prácou, ktorú vykonal môj kolega poslanec.

– Správa: Jeanine Hennis-Plasschaert (A6-0061/2009)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Ďakujem vám, pán predsedajúci, od realizácie Schengenskej dohody sa dosiahol veľký pokrok. Zmluva radikálne zmenila životy mnohých európskych občanov tým, že k riadeniu hraníc pristúpila novým spôsobom.

Nová fáza venovaná integrovanému riadeniu hraníc začala v roku 2002. Viedlo to k vytvoreniu spoločného súboru právnych predpisov, spoločného mechanizmu koordinácie a prevádzkovej spolupráce, spoločnému integrovanému hodnoteniu rizika, vyškoleným zamestnancom a rozloženiu záťaže medzi členské štáty pred vytvorením Európskeho zboru pohraničnej stráže.

Teraz, keď sa táto fáza skončila, je čas pozrieť sa dopredu, aby sme dosiahli skutočne integrované riadenie hraníc a splnili dva ciele, a to zvýšenie bezpečnosti a uľahčenie cestovania pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Preto podporujem návrhy, ktoré predstavila Parlamentu Komisia, z ktorých mnohé som už riešil vo svojej správe o kódexe Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice. V tomto prípade sa zdá byť nevyhnutné, aby sme pokračovali po tejto ceste a zaujali priaznivé stanovisko k vytvoreniu systému registrácie na vstupe a výstupe, k uľahčeniu prechodu cez hranice pre cestujúcich a k zavedeniu elektronického systému cestovných povolení.

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. – (PT) Členské štáty stále zodpovedajú za kontrolu svojich hraníc, no len všeobecná dohoda a spoločná politika nám umožní riešiť základné problémy riadenia hraníc a tokov prisťahovalcov.

Priestor bez vnútorných hraníc nemôže fungovať bez spoločnej zodpovednosti a solidarity pri riadení jeho vonkajších hraníc. Pamätať by sme mali na hlavný dôvod: vonkajšie hranice EÚ každoročne prekročí viac než 300 miliónov cestujúcich.

Skutočne integrované riadenie hraníc musí smerovať k dosiahnutiu dvoch hlavných cieľov: k zvýšeniu bezpečnosti a k uľahčeniu prechodu cez hranice pre tých, ktorí vstupujú do krajiny legálne a majú legitímne dôvody.

Nemôžeme však pokračovať v prijímaní samostatných nových iniciatív bez komplexného smerného plánu stratégie hraníc EÚ. Rovnako dôležité je vyhodnotiť doterajšie systémy a posúdiť, či existuje reálna potreba vytvorenia nových nástrojov, ako aj posúdiť ich realizovateľnosť, spoľahlivosť, interoperabilitu a náklady, ale aj to, či sa dostatočne zohľadňuje ochrana základných práv jednotlivcov.

  Gérard Deprez (ALDE), písomne. – (FR) Podporujem správu pani Hennisovej-Plasschaertovej o ďalších krokoch pri riadení hraníc v Európskej únii.

Vzhľadom na problémy pri zvyšovaní vnútornej bezpečnosti a zároveň na uľahčenie cestovania pre štátnych príslušníkov tretích krajín Komisia navrhla tri riešenia: registráciu na vstupe a výstupe z krajiny najmä s cieľom riešiť to, že ľudia v krajine zostávajú aj po dobe uplynutia platnosti ich víz, uľahčenie prechodu cez hranice pre cestujúcich bona fide a zavedenie elektronického systému cestovných povolení, to všetko podľa príkladu systému, ktorý od januára platí v Spojených štátoch. Rád by som k poslednému bodu zdôraznil, že v príslušnej štúdii by mala Komisia zanalyzovať účinnosť, vplyv a praktickú realizovateľnosť systému tohto typu. Potrebujeme prístup k objektívnemu hodnoteniu jeho užitočnosti a jeho skutočnej pridanej hodnoty, nie predpokladanej.

Nesmieme zabúdať, že na to, aby sme mohli tento pôsobivý nástroj zaviesť, musia byť splnené dve podmienky: musíme urýchliť realizáciu SIS II s cieľom umožniť biometrickú kontrolu pasov a víz a preskúmať vplyv systému na ochranu osobných údajov, aby sme zaistili, že opatrenie bude primerané.

  Carl Lang (NI), písomne. – (FR) Takáto zriedkavá udalosť si zaslúži významné miesto. Táto správa z vlastnej iniciatívy o budúcnosti riadenia vonkajších hraníc EÚ je rozumná a má nádych určitého stupňa realizmu, s ktorým navrhuje v prvej fáze opätovné preskúmanie riadenia hraníc v EÚ, kritickú a hĺbkovú analýzu prevádzky a účinnosti doterajších systémov a spôsobu ich interakcie.

Bez toho, aby sme boli naivní, môžeme byť optimistickí. A potom azda môžeme viesť rozpravu.

Uvediem ako malý príklad dva úryvky z tohto textu, ktoré nám pomôžu pochopiť duševné rozpoloženie jeho autorov.

V prvom sa uznáva, že „dosiahnutie rovnováhy medzi zabezpečením voľného pohybu čoraz väčšieho množstva ľudí cez hranice a zaistením bezpečnosti občanov Európy je komplexnou úlohou…“. To je pravda. No na inom mieste si prečítame, že „opatrenia na posilnenie bezpečnosti hraníc musia ísť ruka v ruke so zjednodušením tokov cestujúcich a s podporovaním mobility v čoraz globalizovanejšom svete“.

Táto úroveň schizofrénie je mimo nás.

  Roselyne Lefrançois (PSE), písomne. – (FR) Už od samého začiatku som mala ako tieňová spravodajkyňa tejto správy za Skupinu socialistov v Európskom parlamente vážne výhrady k užitočnosti a účinnosti systému registrácie na vstupe a výstupe, ktorý sa spomína v oznámení Európskej komisie. Zavedenie takéhoto systému, ktorý má priamu inšpiráciu v programe US-VISIT, by znamenalo obrovské investície len na získanie veľmi neistých výsledkov vo vzťahu k boju proti nezákonnému prisťahovalectvu a zločinu. Práve na to poukazujú skúsenosti z USA.

Plánované opatrenia založené na veľkom zhromažďovaní osobných údajov navyše podľa mňa predstavujú riziká pre ochranu súkromia. S týmto stanoviskom sa stotožňuje aj európsky dozorný úradník pre ochranu údajov.

Prijatie mnohých z mojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré boli zamerané na zdôraznenie pochybností týkajúcich sa potreby a primeranosti systému a kritiku kultúry podozrievania, ktorá v rastúcej miere preniká do rozhodnutí o riadení vonkajších hraníc, ma viedlo k tomu, že správu v pléne podporím.

V čase, keď sa globálne hospodárstvo ponára do krízy, má európsky rozpočet nepochybne iné priority.

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE), písomne. – (RO) Správa z vlastnej iniciatívy o riadení hraníc EÚ je dôležitá, keďže bude fungovať ako návod pre právne predpisy, ktoré ES navrhne v roku 2009. Ako spravodajca skupiny PPE-DE sa domnievam, že by mal text poskytovať jasnejšiu podporu pre prípravu ďalších krokov integrovaného riadenia hraníc.

Pokiaľ ide o systém registrácie vstupov a výstupov z EÚ, časť údajov potrebných na vytvorenie tohto systému sa už zhromažďovala v systémoch ako VIS, SIS a EURODAC. Komisia sa musí v záujme zefektívnenia nákladov postarať o vzájomné prepojenie týchto systémov a o rozšírenie ich funkčnosti.

Možnosť používania automatických brán ako súčasť programu registrovaných cestujúcich bona fide pre občanov EÚ je vítaná, keďže urýchli tok cestujúcich a zabráni zápcham. Navrhol som však zmenu výrazu cestujúci bona fide na pravidelný cestujúci, aby sa zabránilo tomu, že sa ostatní cestujúci budú považovať za vysokorizikových.

Vytvorenie elektronického systému cestovných povolení nie je finančne opodstatnené. Práve preto som navrhol jeho nahradenie povinným používaním biometrických pasov u občanov tretích krajín, ktorí pri vstupe do EÚ nepotrebujú víza.

Ak chceme dosiahnuť strategické ciele EÚ, Komisia by nemala začínať vytvárať nové nástroje úplne od začiatku, kým nebudú existujúce nástroje v plnej prevádzke a kým nebudú spoľahlivo fungovať.

  Alexandru Nazare (PPE-DE), písomne. – (RO) Bezpečnosť vonkajších hraníc je oblasťou, ktorej sa nevenovala dostatočná pozornosť, či už zo strany Európskeho parlamentu, alebo iných inštitúcií Spoločenstva. Podporil som túto správu, pretože naozaj verím, že význam lepšej identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín nespočíva len v tom, že zabráni vstupu ľuďom, ktorí by vstúpiť nemali, no skôr v tom, že uľahčí prístup pre tých, ktorí cestujú legitímne.

Spomedzi mnohých potrebných odporúčaní a zistení v tejto správe by som sa chcel venovať najmä tomu, aké dôležité je mať fungujúci komplexný smerný plán riadenia hraníc. Aj keď v tejto chvíli ovplyvňujú inštitucionálne zmeny v EÚ iné priority, stáva sa pre nás nevyhnutnosťou integrovať mnoho programov v oblasti hraníc, či už navrhovaných, alebo existujúcich, aby sme sa vyhli nepotrebnej duplikácii a nákladom.

Chcem zdôrazniť aj význam koordinácie tohto potenciálneho plánu so skúsenosťami a cieľmi Schengenského priestoru. Ten je najjasnejším príkladom typu otvorenej oblasti, ktorú všetci v Európe chceme. Nepotrebujeme dočasné postupy a ešte menej potrebujeme množstvo vzájomne nezlučiteľných mechanizmov.

  Nicolae Vlad Popa (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že odstránenie kontrol na vnútorných hraniciach EÚ je veľkým krokom v procese európskej integrácie. Zároveň sa s ním však spájajú nové problémy, ktoré musíme vziať do úvahy.

Vítam iniciatívu Rady pri príprave návrhov právnych predpisov na obdobie rokov 2009 – 2010 o zavedení systému registrácie vstupu/výstupu, programu registrovaných cestujúcich (RTP) a elektronického systému cestovných povolení (ESTA). Aj keď sa domnievam, že je potrebné tieto programy realizovať čím skôr a čím skôr zabezpečiť ich účinnú prevádzku, je potrebné ich správne pripraviť.

Správna prevádzka systému vstupu/výstupu bude závisieť od vybavenia aj prevádzkovej perspektívy úspechu systémov VIS, SIS II a EURODAC. Domnievam sa, že je úplne nevyhnutné vypracovať návrh komplexného smerného plánu, ktorý stanoví všeobecný rámec stratégie hraníc EÚ a zaistí koordináciu a spoluprácu medzi rôznymi systémami a orgánmi so zodpovednosťami v tejto oblasti.

Rovnako musíme zohľadniť aj skúsenosti USA v tejto oblasti. Súhlasím s autorom, že program ako US VISIT môže z technického hľadiska fungovať, a teda že program svojou povahou netvorí prekážku, ktorá by bránila normálnemu toku cestujúcich.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. – (PT) Právny systém, ktorý je náchylný na podvody, ťažko sa uplatňuje a často sa nevykonáva, je pozvánkou na porušovanie – ak nie priamo na ignoranciu – zákona. Ak vezmeme do úvahy dostupné informácie, človek si musí myslieť, že ide o problém rôznych európskych právnych predpisov o prisťahovalectve. Je dobre známou skutočnosťou, že varovný charakter práva spočíva skôr v tom, aká je pravdepodobnosť jeho uplatnenia, než na sankciách, ktoré so sebou prináša. Tieto skutočnosti vedú k uznaniu potreby spolupráce európskych orgánov pri uplatňovaní existujúcich právnych predpisov a pri snahe o prispôsobenie právneho rámca realite opísanej v rôznych správach.

V mene solidarity a spravodlivosti napokon treba zdôrazniť aj potrebu zvážiť záťaž, ktorú znamená riadenie vonkajších hraníc pre členské štáty, ktorých sa týka.

  Bogusław Rogalski (UEN), písomne. – (PL) Hlasoval som za túto správu o ďalších krokoch pri riadení hraníc EÚ. Rád by som vás však upozornil na dôležité aspekty, o ktorých by sa v budúcnosti malo uvažovať.

Priestor bez vnútorných hraníc nebude fungovať, ak nebude existovať zodpovednosť za riadenie týchto hraníc. Dôležitým prvkom v tomto ohľade je zvyšovanie bezpečnosti hraníc, ktoré by malo pokračovať spolu so zlepšovaním voľného pohybu ľudí v stále zjednotenejšej Európe. Rozhodujúcim cieľom by však malo byť dosiahnutie rovnováhy medzi zabezpečením voľného pohybu ľudí a zaistením väčšej bezpečnosti pre občanov Európy.

Kľúčovým prvkom by mal byť prístup založený na cieli chrániť súkromie takým spôsobom, aby nedochádzalo k zneužitiu osobných údajov cestujúcich a aby aj samotní cestujúci mali dôveru v orgány, ktoré budú ich údaje uchovávať. Používanie osobných údajov prináša výhody z pohľadu bezpečnosti verejnosti. Nezabúdajme však, že dôvera verejnosti v činnosť orgánov musí tvoriť základ každej legislatívnej činnosti v tejto oblasti. Ak to chceme dosiahnuť, osobné údaje musia byť striktne chránené a primerane strážené.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, chystám sa podporiť správu pani Hennisovej-Plasschaertovej o dôležitých otázkach ďalších krokov pri riadení hraníc v Európskej únii a o podobných skúsenostiach v tretích krajinách. Súhlasím so spravodajkyňou, že základom je vyhodnotiť a zanalyzovať existujúce opatrenia v rámci riadenia hraníc ešte pred investovaním ďalších prostriedkov a rozvojom systémov, ktoré, ako sa zdá, Komisia uprednostňuje, a to systému vstupu/výstupu pre všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, programu registrovaných cestujúcich (RTP) tiež určeného pre nich a rámca rozvoja miestnych plánov registrovaných cestujúcich a automatických kontrol na hraniciach. Tieto postupy majú veľký potenciál. Treba však zdôrazniť – a v tomto smere vítam prácu pani spravodajkyne – že absolútnu prioritu musí mať zaručenie ochrany osobných údajov a vývoj technológie, ktorá bude z pohľadu dôvery ľudí minimálne zasahovať do ich súkromia, nehovoriac napokon o dôkladnej analýze nákladov a prínosov.

  Daciana Octavia Sârbu (PSE), písomne. – (RO) Vzhľadom na dôležitosť voľného pohybu ako súčasti európskeho projektu bolo cieľom opatrení prijímaných v posledných rokoch zjednodušiť kontroly na vnútorných hraniciach. Tieto kroky sa však musia odrážať v opatreniach, ktorými sa sprísnia kontroly na vonkajších hraniciach.

V situácii, keď napríklad v roku 2006 bolo v EÚ zaregistrovaných takmer 8 miliónov nezákonných prisťahovalcov, považujem iniciatívu Komisie na zavedenie systému vstupu/výstupu, programu registrovaných cestujúcich a elektronického systému cestovných povolení v období rokov 2012 – 2015 za potrebnú. Európsky priestor bez hraníc, želanie premenené na skutočnosť, môže fungovať len vtedy, ak prevezmeme spoločnú zodpovednosť a ak ukážeme solidaritu pri riadení vonkajších hraníc, teda pri úlohe, v ktorej hlavnú funkciu budú mať členské štáty nachádzajúce sa na hraniciach EÚ vrátane Rumunska.

Nesmieme však zo zreteľa strácať skutočnosť, že už existujú dostupné systémy ochrany hraníc, ako napríklad EUROSUR a FRONTEX. Z pohľadu ich funkčnosti je preto rozhodujúce zhodnotiť, v akej miere ich nová iniciatíva môže doplniť bez vytvárania rizika duplikácie. Navyše sa stále musíme sústrediť na dodržiavanie práva človeka na súkromie, ako aj na vývoj nových technológií, ktoré čím menej zasahujú do súkromia človeka.

  Daniel Strož (GUE/NGL), písomne. – (CS) Predovšetkým by som chcel uviesť, že rozhodne nesúhlasím s jedným zo základných východísk predloženej správy, a to s tým, že zrušenie hraničnej kontroly na vnútorných hraniciach EÚ patrí medzi najväčšie úspechy európskej integrácie. Zrušenie hraničných kontrol je len nevyhnutným dôsledkom neoliberálneho projektu EÚ, v ktorého bytostnom záujme je voľný pohyb kapitálu, tovaru a osôb – pracovných síl. EÚ by mala vykazovať predovšetkým úspechy v oblasti mierovej a sociálnej politiky, tých je však, bohužiaľ, stále menej.

Správa tiež vychádza z toho, že v oblasti správy vonkajších hraníc EÚ by sa mali kopírovať systémy zavádzané v USA. To je scestné už len vzhľadom na reálne existujúcu a posilňovanú „železnú oponu“ medzi USA a Mexikom. S ohľadom na správu vonkajších hraníc EÚ by som tiež rád zdôraznil, že nedávna európska minulosť jasne preukázala, že politické a sociálne problémy sa nedajú riešiť policajnými a režimovými opatreniami.

– Správa: Klaus-Heiner Lehne (A6-0040/2009)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. – (SV) V tomto vysvetlení hlasovania sa my švédski sociálni demokrati v Európskom parlamente pokúsime vysvetliť, prečo sme sa rozhodli hlasovať za správu pána Lehneho o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností. Domnievame sa, že je to dôležitý doplnok k správe pána Lehneho o štatúte európskej súkromnej spoločnosti.

Domnievame sa, že nedostatočný spoločný súbor právnych predpisov týkajúcich sa premiestňovania sídiel spoločností spôsobuje problémy spoločnostiam, ktoré sa chcú v rámci vnútorného trhu premiestniť cez hranice. Ak totiž v súčasnosti chcú premiestniť svoje sídlo, sú nútené zlikvidovať spoločnosť a ukončiť podnikanie. Zároveň si myslíme, že je dobré, ak Európsky parlament navrhuje, že premiestnenie sídla nesmie zahŕňať obídenie právnych, sociálnych ani daňových podmienok. Zároveň vítame, že Európsky parlament zdôrazňuje, že premiestnenie sídla by malo byť daňovo neutrálne.

Nesúhlasíme však so všetkými závermi výboru v súvislosti s rozhovormi o správe. Nesúhlasíme napríklad s tým, že znenie v odôvodnení G znamená, že Európsky parlament nemôže vydávať právne predpisy, ktoré budú v rozpore s judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Chceli by sme poukázať na to, že je to Európsky parlament spolu s Radou, kto vytvára zákony, a následne je úlohou Európskeho súdneho dvora tieto zákony vykladať, nie naopak. Ďalej by sme chceli zo správy odstrániť slová „Európsky parlament zdôrazňuje pozitívne účinky daňovej súťaže na hospodársky rast v súvislosti s lisabonskou stratégiou“.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasoval som proti správe pána Lehneho o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností. Domnievam sa totiž, že cezhraničné sťahovanie spoločností by sa nemalo považovať za jeden z rozhodujúcich prvkov dokončenia vnútorného trhu, ale za spôsob obídenia vnútroštátnych zákonov týkajúcich sa rôznych oblastí (najmä zdaňovania), k čomu dochádza veľmi často. Som preto proti tejto správe, pretože hrozí reálne riziko, že cezhraničné premiestňovanie sídiel spoločností bude viesť k obchádzaniu právnych, sociálnych a fiškálnych požiadaviek Európskej únie.

– Správa: Giusto Catania (A6-0050/2009)

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, podporil som správu pána Giusta Cataniu. Podľa mňa je potrebné revidovať dublinské nariadenie, aby sa pri určení krajiny zodpovednej za posúdenie žiadosti o azyl zohľadnili individuálne potreby žiadateľa o azyl. Musíme zdôrazniť začlenenie žiadateľov o azyl do nového prostredia a zabezpečiť, aby dostali príležitosť naučiť sa jazyk krajiny, v ktorej zostávajú, pretože sa tým zvýšia ich šance na splynutie s novou kultúrou.

  Guy Bono (PSE), písomne. – (FR) Hlasoval som za túto správu z vlastnej iniciatívy talianskeho poslanca z Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice, pána Giusta Cataniu, o budúcnosti spoločného európskeho azylového systému.

Text tejto správy sa zameriava na situáciu žiadateľov o azyl, ktorých osud pripomína skutočnú lotériu v závislosti od krajiny, v ktorej pristanú a ktorej podmienky zadržiavania sú niekedy na hranici znesiteľnosti. Táto situácia ovplyvňuje hlavne hraničné krajiny, no musí sa zohľadniť na európskej úrovni. V stávke sú základné práva žiadateľov o azyl, ako aj schopnosť určitých krajín riešiť tieto prisťahovalecké tlaky. Je to spoločná zodpovednosť.

Prednosťou tejto správy je poskytovanie jasného vysvetlenia situácie a určenie úloh, ktoré budú pre Európsku úniu vyplývať v súvislosti s touto rozpravou.

Prostredníctvom tohto hlasovania sa pripájam k francúzskym socialistom pri odsúdení situácie, ktorá už nie je prípustná a ktorú musí Európa ako demokratická inštitúcia a ochranca ľudských práv napraviť.

  Martin Callanan (PPE-DE), písomne. – Som proti krokom smerujúcim k spoločnej prisťahovaleckej a azylovej politike v Európe. Domnievam sa, že harmonizovaný azylový systém oslabí zvrchované právo Spojeného kráľovstva samostatne sa rozhodnúť, kto môže a kto nemôže žiadať o azyl v mojej krajine. Domnievam sa tiež, že spoločný azylový systém oslabí zodpovednosť britských ministrov a poslancov parlamentu voči občanom, ktorí ich volia.

Akceptujem, že rozvinuté krajiny ako tá moja majú humanitárnu zodpovednosť voči ľuďom z tretích krajín, ktorí čelia alebo by čelili prenasledovaniu, mučeniu alebo smrti, ak by sa vrátili. Obávam sa však, že ak by Spojené kráľovstvo prišlo o svoju nezávislú možnosť monitorovať a regulovať prichádzajúcich žiadateľov o azyl, vzniklo by väčšie riziko teroristických útokov.

  Gérard Deprez (ALDE), písomne. – (FR) Podporujem správu pána Cataniu o budúcnosti spoločného európskeho azylového systému.

Všetci politickí utečenci majú právo vstúpiť do Európskej únie a po priznaní štatútu utečenca sa usídliť na území Európy. Toto právo však, bohužiaľ, členské štáty neuplatňujú jednotne: priznávanie tohto štatútu sa môže líšiť medzi jednotlivými členskými štátmi od 0 až do 90 %.

Ak máme vytvoriť jednotnú vysokú mieru ochrany v celej EÚ, musíme byť schopní rýchlo zaviesť množstvo prvkov. Patrí medzi ne zriadenie jednotného postupu vybavovania žiadostí o azyl a jednotných noriem na priznanie štatútu utečenca, zavedenie zákonného a účinného mechanizmu solidarity medzi členskými štátmi (niektoré krajiny sú zaplavené žiadosťami, zatiaľ čo iné z toho vychádzajú miernejšie), zlepšenie podmienok prijímania žiadateľov, najmä detí, obmedzenie uplatňovania zadržiavania a vytvorenie Európskeho úradu na podporu azylantov.

Práve to je v stávke v celom „azylovom legislatívnom balíku“, ktorým sme sa práve začali zaoberať na konci tohto volebného obdobia.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Pán Catania vo svojej správe považuje žiadateľov o medzinárodnú ochranu nevyhnutne za osoby bona fide, no v skutočnosti všetci vieme, že azyl často nie je nič viac než zámienka, ktorú využívajú prípadní ekonomickí prisťahovalci, aby sa vyhli vráteniu do svojej vlasti. Členské štáty sú údajne nevyhnutne hluché voči ich utrpeniu, sú represívne a príliš pomalé pri rozhodovaní. Nikto však nepoukázal na to, že práve zneužívanie postupu na nezákonné účely spomaľuje vyhodnocovanie skutočných žiadostí o azyl.

Niet pochýb o tom, že práve tieto úsudky viedli k niektorým z návrhov správy, ako napríklad k návrhom, že krajina zodpovedná za posúdenie žiadosti o azyl by mala vziať do úvahy želania žiadateľa, že túto krajinu by mal napokon určovať európsky orgán, že žiadatelia by mali mať rovnaké práva ako osoby s dlhodobým pobytom, že by mali mať slobodu pohybu na území Európy a podobne.

Súhlasíme s tým, že je potrebné spolupracovať s európskymi štátmi, ktoré sú vďaka svojej geografickej polohe frontovou líniou pre toky prisťahovalcov a majú problémy ich riešiť, no v žiadnom prípade to nesmie viesť k európskej politike, ktorá bude štátom hovoriť, koho na svojom území musia prijať na základe vrtochov žiadateľov o azyl a nadnárodnej správy.

  Louis Grech (PSE), písomne. – Súhlasíme s hlavnou myšlienkou kompromisnej správy, a preto za ňu budeme hlasovať. Napriek tomu však nesúhlasíme s určitými ustanoveniami, napríklad s tými, ktoré riešia otázku zadržiavania. Myslím si, že v plnej miere nevyjadrujú a presne neinterpretujú zložitú a ťažkú situáciu v malých členských štátoch ako Malta.

Malta vzhľadom na svoje geografické obmedzenia (316 km2), nízky počet obyvateľov (400 000 ľudí) a ostatné obmedzené prostriedky (administratívne, finančné a iné) čelí neprimeranému toku nezákonných prisťahovalcov. To by sa malo zohľadniť pri regulácii, v rozprave a pri tvorbe právnych predpisov v tejto oblasti.

  Carl Lang (NI), písomne. – (FR) V skutočnosti za túžbou vytvoriť spoločný európsky azylový systém stojí len jeden cieľ, a to poskytnúť členským štátom Európskej únie zákonnú možnosť prijať čím viac potenciálnych prisťahovalcov jednoduchšie a bez obmedzení, ktoré sa považovali za zbytočné a v rozpore s ľudskými právami.

Európa tak znovu potvrdila svoju pozíciu hostiteľa pre celú populáciu prisťahovalcov, pričom značný dôraz sa kladie na úplné dodržiavanie zákazu núteného vrátenia jednotlivca do krajiny a na povinnosť poskytnúť pomoc tak, ako to ukladá Dohovor OSN o morskom práve.

A preto – a to skutočne pochopia aj typy zastávajúce sa prisťahovalectva – jednoduchý fakt, že každý členský štát má stále suverenitu a svoje vlastné postupy v rámci azylových zákonov, nevyhnutne vedie k rozdielom pri prijímaní žiadostí o azyl, a teda k prekážke všeobecného prijímania žiadateľov o azyl.

Vzhľadom na 26 miliónov vysídlených osôb a viac než 12 miliónov utečencov na svete by sme nemali hľadať ďalšie riešenia ich prijímania, pretože to nikdy nebude stačiť na riešenie exponenciálne rastúceho dopytu, ale na to, aby sme týmto ľuďom umožnili a podporili ich, aby zostali vo svojich vlastných krajinách, aby si tam našli prácu a založili svoje rodiny.

  Jean-Marie Le Pen (NI), písomne. – (FR) Správa komunistického poslanca, pána Cataniu, odporúča vytvorenie aktívnej európskej prisťahovaleckej politiky.

Pod zámienkou ochrany ľudských práv chce zmeniť Európu na otvorené spoločenstvo, ktoré je pripravené prijať všetko utrpenie sveta.

Na základe toho navrhuje harmonizáciu azylových zákonov zhora nadol, zákaz núteného vrátenia jednotlivca do krajiny, vyhýbanie sa zadržiavaniu a dokonca aj rozšírenie pôsobnosti smernice o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom, na utečencov.

Pán Catania predstiera, že zabudol, že väčšina nezákonných prisťahovalcov prichádzajúcich do Európy – len na pobreží Stredozemného mora ich v roku 2008 bolo 75 000 – nie je politickými utečencami, ale ekonomickými, a uniká pred chudobou vo svojich krajinách.

Toto zneužitie práva na azyl, ktoré je v rozpore so Ženevským dohovorom, sa nespomína nikde v správe a je na to dobrý dôvod. Je pohodlné, aby sa „beloch“ cítil vinný, keď mu pripomeniete, že bol hrozným kolonialistom a že teraz za to musí platiť v každom zmysle slova. Legendy ťažko zomierajú.

Snahou o transformovanie azylových zákonov na normálne odvetvie prisťahovalectva dláždi pán Catania cestu pre mnohé zneužitia a mení nezákonných prisťahovalcov na obetných baránkov.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. – (DE) Vítam skutočnosť, že Komisia navrhla nariadenie aktualizujúce azylové zákony EÚ, pretože vzhľadom na súčasné podmienky je to naliehavo potrebné. Počet utečencov stále rastie a súčasné nariadenia a smernice upravujúce azylové otázky už nedokážu riešiť situáciu. Považujem preto za zásadné, aby sa reformy Komisie realizovali čím skôr, a nasledujúce body v reformách by som označil za mimoriadne dôležité.

Musí existovať spoločný azylový systém, taký, ktorý povedie k „jednotným a primeraným termínom“.

Musia sa podporiť práva utečencov. Utečenci vďaka svojmu štatútu, konkrétne „potrebe ochrany“, nemôžu byť v zásade vzatí do väzby.

Musia existovať jednotné hraničné kontroly, aby ľudia, ktorí majú právo na medzinárodnú ochranu, získali prístup jednoduchšie.

Musí sa revidovať v súčasnosti platný dublinský systém, podľa ktorého sa želania žiadateľov o azyl, napríklad ich výber európskej krajiny, nesmú brať do úvahy, aby ľudia, ktorým sa prizná osobitná potreba ochrany, mohli žiť aj v inom štáte EÚ.

Jednotlivé členské štáty si musia vždy ponechať schopnosť nezávisle rozhodnúť o tom, koho a koľkých ľudí prijmú a prečo to urobia.

Podporujem návrh Komisie a túto správu z vlastnej iniciatívy, no chcem podotknúť, že aj v tejto oblasti je rozhodujúca rýchla a jednotná realizácia.

  Erik Meijer (GUE/NGL), písomne. – (NL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som dnes proti návrhu pána Cataniu o budúcnosti spoločného európskeho azylového systému. V mojej strane, holandskej Socialistickej strane, sa domnievame, že harmonizácia azylovej politiky a vytvorenie agentúry, ktorá ju v budúcnosti bude usmerňovať, by neviedla k rovnomernejšiemu rozdeleniu počtu žiadostí o azyl medzi rôznymi členskými štátmi. Žiadosti o azyl sa riadia skôr prítomnosťou členov rodiny a známosťami v určitých členských štátoch, ktoré priťahujú nových žiadateľov o azyl.

Zároveň zastávam názor, že harmonizácia by viedla k nižšej kvalite azylovej politiky v štátoch, kde sa táto politika v súčasnosti reguluje relatívne dobre, pretože členské štáty by využili túto štandardizáciu na nájdenie najnižšej možnej úrovne. Takéto preteky na dno sú neželané a napokon by postihli len žiadateľov o azyl. Cením si síce snahu pána Cataniu, jeho závery k tejto téme však nemôžem podporiť.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Spolupráca v otázkach azylu je vzhľadom na obrovské toky utečencov dôležitá, no dobrý úmysel navrhovanej európskej azylovej agentúry je pochybný. Ďalšie zlepšenie možno dosiahnuť bez potreby takejto agentúry a niektoré predložené opatrenia patria do kompetencií iných organizácií, ako napríklad Frontex. Je absolútne neprípustné, aby táto nová agentúra vytvárala analýzy rizika, ktoré by potom členské štáty museli použiť, čo znamená, že by bolo predpísané, ktorých žiadateľov o azyl musia členské štáty prijať. Ide o vážne zasahovanie do suverenity členských štátov a jedinou odpoveďou je odmietnuť ho.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. – (PT) Aj keď v niektorých prípadoch môžu byť dôvody, ktoré vedú niekoho k rozhodnutiu emigrovať, podobné tým, ktoré vedú žiadateľov o azyl, tieto dva systémy musia byť dostatočne odlišné z pohľadu práva aj administratívnych postupov.

Ak zvážime túto dôležitú podmienku, musíme zohľadniť skutočnosť, že v dôsledku otvorenosti hraníc v rámci Schengenského priestoru môžu mať rozhodnutia prijaté v rámci jedného členského štátu následky pre iný štát. V očiach žiadateľa o azyl možno navyše myšlienku Európy vnímať ako celok. Európsku úniu môžu považovať za priestor, ktorý je homogénny a v ich chápaní je protikladom nebezpečenstva, pred ktorým unikajú. A napokon, pre žiadateľa o azyl, ktorý uniká pred reálnym ohrozením života, bude ťažké zvoliť si bod vstupu do Európy alebo vykonať administratívne postupy, ktoré sú potrebné a vyžadujú sa od uchádzača o prisťahovalectvo. Vďaka všetkým týmto skutočnostiam je potrebná koordinácia a spolupráca medzi členskými štátmi, aby sa azyl nestal alternatívnym prostriedkom pre prisťahovalectvo ani pre obídenie nezákonnosti určitých prisťahovaleckých tokov.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, nemôžem súhlasiť s mnohými z bodov v správe pána Cataniu o budúcnosti spoločného európskeho azylového systému. Preto musím hlasovať proti nej. Súhlasím síce s pánom Cataniom, že inštitút azylu je rozhodujúcou súčasťou demokracie a ochrany ľudských práv, no ak chceme zabezpečiť, aby to tak aj zostalo, je absolútne potrebné vyhnúť sa akémukoľvek druhu možného zneužitia.

Preto namiesto spoločného azylového systému v Európe a namiesto vybudovania „Európy azylu“, ak použijem slová Európskeho paktu o azyle a prisťahovalectve, ktorý Európska rada prijala v októbri minulého roka, by bolo potrebnejšie vybudovať „Európu práv“. To znamená Európu, ktorá bude bojovať proti príčinám zvyšovania počtu utečencov, ako poukázal spravodajca, ktorá prijme silnejšiu medzinárodnú úlohu pri riešení konfliktov v určitých krajinách a bude vyvíjať rozhodnejší tlak na zaručenie dodržiavania dôstojnosti, ľudského života a základných slobôd všade, kde to tak nie je. Boj proti následkom vážnych porušení práv nerieši a nikdy nebude schopný účinne vyriešiť základný problém, na ktorý by sa mali použiť iné nástroje.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) V posledných rokoch vzrástol počet utečencov v EÚ na 12 miliónov a okrem toho existuje 26 miliónov vnútorne vysídlených osôb.

Spoločná európska azylová politika je potrebná, pretože azylové politiky v 27 členských štátoch EÚ sú príliš rozdielne, čo prakticky znamená hru s budúcnosťou ľudí, a to je absurdné. Počas prvej fázy (1999 – 2005) sa EÚ pokúsila harmonizovať prístup politík členských štátov na základe spoločných minimálnych noriem. V druhej fáze sa pracovalo na spoločnom azylovom postupe a jednotnom postavení pre osoby, ktorým bol udelený azyl alebo doplnková ochrana.

Správa, ktorú dnes budeme prijímať, víta zriadenie európskej azylovej agentúry, ale vyjadruje ľútosť nad pomalým postupom pri vykonávaní druhej fázy, ktorý treba, samozrejme, pripísať tomu, že Lisabonská zmluva nevstúpila do platnosti. Podporujem výzvu na zlepšenie existujúcich právnych predpisov vo vzťahu k smernici o azylovom konaní, smernici určujúcej podmienky prijímania a smernici, ktorou sa udeľuje alebo odoberá štatút utečenca.

Správa má moju podporu, pretože je dôležité zaviesť normu ochrany pre utečencov a to, aby všetky členské štáty ukázali solidaritu pri preberaní svojej zodpovednosti a pri účelnej spolupráci.

– Správa: Gabriele Stauner (A6-0022/2009)

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pani Staunerovej o akčnom pláne Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly rozpočtu Únie. Zásady spoľahlivého finančného riadenia a rozpočtovej transparentnosti prostredníctvom zjednodušenia právnych predpisov o kontrole a následného potenciálneho zníženia pridružených nákladov sú základom nielen v záujme získania kladného vyhlásenia o vierohodnosti od Európskeho dvora audítorov, ale aj v záujme efektívnejšieho monitorovania používania prostriedkov občanov Európskej únie zo strednodobého hľadiska a výsledného zvýšenia legitímnosti konania EÚ. Práve preto verím, že je zásadné začať spolupracovať s členskými štátmi a s nezávislými audítorskými inštitúciami, ako na to poukázala pani spravodajkyňa.

– Správa: Manuel Medina Ortega (A6-0058/2009)

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Súdy sa stále častejšie stretávajú s dôkazmi v rámci medzinárodného a cezhraničného práva. Takéto prípady sa môžu týkať Rakúšanov, ktorí mali nehodu v Nemecku, chybného tovaru alebo služieb obstaraných v inom členskom štáte, svedka, ktorý žije na druhom konci EÚ, alebo obžalovaných, ktorí sa presťahovali do zahraničia. Právo na zákonný prostriedok nápravy nesmie zaniknúť preto, že sa dôkaz nachádza mimo členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušný súd. Priamo zapojené subjekty nám povedia, že ako v minulosti, aj teraz existujú nevyriešené otázky v súvislosti s cezhraničným vykonávaním dôkazov v občianskych a obchodných veciach. Keďže tieto veci si stále vyžadujú riešenie, hlasoval som za túto správu.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pána Medinu Ortegu o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach. Je jasné, že v záujme podporenia účinnosti a tým zabránenia nepotrebného plytvania časom a peniazmi je potrebné podporiť priame kontakty medzi súdmi a úplnú spoluprácu medzi nimi. Navyše by sa mali vo väčšej miere využívať informačné technológie, obzvlášť zabezpečená e-mailová komunikácia a videokonferencie, pretože sú zároveň najúčinnejšie z pohľadu výsledkov a efektívneho vynakladania nákladov. Napokon súhlasím so spravodajcom, keď schvaľuje doterajší pokrok v oblasti programu elektronickej justície.

– Správa: Bert Doorn (A6-0014/2009)

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pána Doorna o uplatňovaní smernice 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok. V plnej miere súhlasím, že je potrebné naliehavo žiadať Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi podporila štruktúry národnej záruky kvality, ktoré zabezpečia nezávislé a nestranné zaručovanie kvality audítorských spoločností. Navyše si myslím, že je správne a potrebné monitorovať a informovať o tom, do akej miery sa splnili alebo by sa mali splniť ciele tejto smernice.

– Správa: Claire Gibault (A6-0003/2009)

  Robert Atkins (PPE-DE), písomne. – Britskí konzervatívni poslanci EP podporujú rovnaké zaobchádzanie a prístup mužov a žien vo všetkých oblastiach spoločnosti vrátane oblasti divadelného umenia. Na základe toho sme sa rozhodli podporiť túto správu.

Chceli by sme však poznamenať, že nesúhlasíme s konceptom kvót, ako sa uvádza napríklad v odseku 12 správy.

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Ďakujem, pán predsedajúci, hlasoval som za túto správu. Len niekoľko dní po Medzinárodnom dni žien sa znovu stretávame v Parlamente a hovoríme o spoločenskej nerovnosti medzi dvomi pohlaviami. Ani svet divadelného umenia nie je ušetrený týchto problémov, ako to jasne zdôrazňuje Komisia.

V celom odvetví divadelného umenia ženy veľmi zriedkavo vykonávajú vysoké zodpovedné funkcie vo veľkých kultúrnych inštitúciách a často sú platené horšie než ich mužskí kolegovia. Hlavne neštandardný pracovný čas, ktorý je typický pre prácu v oblasti umenia, spôsobuje, že je náročné zladiť ženskú úlohu pracovníčky, ženy a matky, čo často núti ženy vybrať si medzi kariérou a rodinou.

Na záver by som chcel zdôrazniť potrebu zaručiť rovnomerné zastúpenie oboch pohlaví v rozhodovacích a poradných orgánoch zapojených do náborov, povyšovania a prideľovania finančných prostriedkov, ako aj v iných oblastiach sektora s cieľom zaviesť štatistické monitorovanie, ktoré by umožnilo vypracovať porovnávacie analýzy o pracovnej situácii žien v rôznych štátoch Únie.

  Nicodim Bulzesc (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za správu o rovnakom zaobchádzaní a prístupe mužov a žien v oblasti divadelného umenia, pretože nerovnosti v kariérnych možnostiach a príležitostiach medzi ženami a mužmi v divadelnom umení stále existujú a naďalej pretrvávajú. Je absolútne potrebné zaviesť do praxe demokratický názor, že za rovnakú prácu sa musí vyplácať rovnaká mzda, čo v umení, rovnako ako v mnohých iných odvetviach, stále neplatí.

  Martin Callanan (PPE-DE), písomne. – Divadelné umenie prekvitá v každej spoločnosti na Zemi už tisíce rokov. Je preto sporné, že EÚ cíti potrebu vnútiť svoju vôľu sektoru, ktorý inak prekvitá práve preto, že doň vo veľkej miere Brusel nezasahuje.

Nemyslím, že je na mieste, aby som ja ako poslanec Európskeho parlamentu hovoril tým, ktorí sú do divadelného umenia zaangažovaní, ako majú regulovať svoje vlastné veci. V skutočnosti si myslím, že mojou úlohou je zaistiť, aby mali divadelní umelci a organizácie umožňujúce existenciu divadelného umenia maximálnu slobodu vo vzťahu k dobre mieneným, no predsa len nesprávnym a naivným iniciatívam, ako je táto.

V plnej miere podporujem rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami z pohľadu zákona. Domnievam sa však, že by sme nikdy nemali umožniť, aby politický tlak zasahoval do umeleckých rozhodnutí. V tomto Parlamente sme odolali reakcii, ktorú vyprovokovali karikatúry proroka Mohameda v dánskych novinách. Obávam sa, že narušením umeleckých slobôd, hoci len trochu, zároveň narúšame hodnoty slobody prejavu a vyjadrovania.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme za túto správu, pretože poukazuje na mieru a pretrvávanie nerovností medzi mužmi a ženami v divadelnom umení a ich vplyv na celú spoločnosť. Zároveň zdôrazňuje absolútnu nevyhnutnosť podpory a presadzovania prístupu žien ku všetkým umeleckým profesiám, v ktorých sú zastúpené menšinovo.

Ako sa to zdôrazňuje v správe, percento žien zamestnaných v umeleckých profesiách a vykonávajúcich úradné funkcie v oblasti kultúry je veľmi nízke. Zastúpenie žien je nedostatočné aj v rozhodovacích funkciách v kultúrnych inštitúciách a v akadémiách a na univerzitách, na ktorých sa študuje umenie.

Preto súhlasíme s mnohými z predstavených návrhov, ktoré zdôrazňujú potrebu podpory prístupu žien ku všetkým umeleckým profesiám a iným profesiám súvisiacim s divadelným umením, kde je ich zastúpenie menšinové. Mali by sme povzbudiť aj členské štáty, aby odstránili všetky prekážky prístupu žien k riadiacim funkciám v kultúrnych inštitúciách, ako aj v akadémiách a na univerzitách.

Zároveň zdôrazňujeme, že diskriminácia žien poškodzuje rozvoj odvetvia kultúry, pretože ho ochudobňuje o nadaných a schopných ľudí. Pripúšťame tiež, že nadaní jednotlivci potrebujú kontakt s verejnosťou, ak majú získať uznanie.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Je úplne samozrejmé, že my v strane Junilistan podporujeme rovnaké zaobchádzanie, rovnakú mzdu za rovnakú prácu a základnú zásadu rovnosti medzi mužmi a ženami. Hlasovali sme preto za túto správu.

Je to však hlasovanie za s jasnou podmienkou. Sme proti snahe Európskeho parlamentu určiť, ako by mali jednotlivé členské štáty napríklad organizovať svoju vnútroštátnu starostlivosť o deti alebo ako majú uplatňovať systém kvót.

Predkladaná správa je typickým príkladom všetečnosti a horlivosti po reguláciách, ktoré charakterizujú Európsky parlament. Namiesto toho, aby vystupoval ako fórum na riešenie naliehavých problémov, ktoré si vyžadujú cezhraničnú spoluprácu, neustále zasahuje do oblastí, ktoré sú a mali by zostať vnútroštátnou vecou.

  David Martin (PSE), písomne. – Táto správa poukazuje na pretrvávajúce nerovnosti v kariérnych vyhliadkach a príležitostiach medzi ženami a mužmi v odvetví divadelného umenia. Podporujem túto správu, ktorá naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali osobitné opatrenia na podnecovanie a podporu žien v rozvoji kariéry v oblastiach, kde je ich zastúpenie menšinové.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE), písomne. – Domnievam sa, že rodovú nerovnosť je potrebné postupne odstrániť z našich životov. V dnešnom civilizovanom svete musíme skoncovať s nerovnosťou medzi mužmi a ženami a medzi väčšinami a menšinami. Európsky parlament sa musí držať svojich minulých právnych predpisov a presadzovať hodnoty všeobecnej solidarity. V rozhodovacom procese v divadelnom umení a ďalších oblastiach musia byť rovnomerne zastúpené obe pohlavia. Ak chceme nájsť skutočný talent, najšikovnejší divadelní umelci a uchádzači, ktorí si to zaslúžia, ženy, musia získať rovnaké postavenie ako muži v tej istej oblasti. Ak sú niekde muži uprednostňovaní pred ženami alebo naopak, musí sa urobiť rázna náprava a musí dosť k účinnej ochrane, aby sa táto nejednotnosť skončila. EÚ nebude tolerovať neuznávanie skupiny na základe pohlavia alebo iných charakteristík a je našou povinnosťou zaistiť, že sa to bude uplatňovať v celej oblasti divadelného umenia (a prípadne aj v iných oblastiach). Je preto mojou povinnosťou a povinnosťou strany PPE-DE hlasovaním vysloviť dôveru každému právnemu predpisu, ktorý podporuje rovnosť, ktorý napráva neprávosti a ktorý lepšie chráni súdržnosť medzi príslušníkmi opačných pohlaví.

  Maria Petre (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasovala som za túto správu. S pani Gibaultovou sme veľmi dobre spolupracovali. Nesmieme zabúdať na to, že zastúpenie žien v divadelnom umení je všeobecne stále ešte nedostatočné, najmä v riadiacich funkciách v tejto oblasti. Nesmieme zabúdať ani na to, že hovoríme o citlivej oblasti, ktorá má veľký multiplikačný účinok a svojmu publiku a spoločnosti odovzdáva významné posolstvo. Nemáme dostatok materských škôl a jaslí. Ďalej tu je skutočnosť, že pracovný čas v divadelnom umení je dlhý a neštandardný. Ak sa tieto aspekty zlepšia, mohol by sa dosiahnuť cieľ, ktorý správa navrhuje, teda miera zastúpenia v umení vo výške 30 %.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pani Gibaultovej o rovnakom zaobchádzaní a prístupe mužov a žien v oblasti divadelného umenia. Súhlasím so zámermi správy pani Gibaultovej: konštatovať spôsob, ako sa sociálne a kultúrne vytvorili identity v oblasti divadelného umenia, a navrhnúť konkrétne riešenia, ktoré by mohli napraviť nerovnováhu spojenú s existujúcimi situáciami nerovnosti. Na zdravý rozvoj tohto odvetvia, ako aj na osobný rozvoj mužov a žien by sa mali využiť všetky dostupné prostriedky. Napokon si myslím, že je rozhodujúce urýchlene nájsť riešenia na otvorenie jaslí v kultúrnych podnikoch s časovým rozvrhom prispôsobeným času skúšok a predstavení.

– Správa: Andreas Schwab (A6-0482/2008)

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, podporujem správu pána Schwaba o emisiách CO2 a o zlepšovaní bezpečnosti na cestách. Je rozhodujúce, aby úsilie o zníženie emisií CO2 neohrozovalo ostatné rovnako dôležité aspekty vývoja automobilov a nemalo negatívny vplyv na bezpečnosť na cestách. Domnievam sa, že podporovanie a investovanie do rozvoja inovačného európskeho automobilového priemyslu nám účinne umožní chrániť pracovné miesta v tomto odvetví, ktoré najviac postihla finančná kríza.

  Šarūnas Birutis (ALDE), písomne. – (LT) V súčasnosti existujú nové technológie, ktoré od základov zlepšia bezpečnosť dopravy (napr. systémy elektronickej kontroly stability) alebo ktoré znížia množstvo emisií CO2 (napr. pneumatiky s nízkou hodnotou valivého odporu), ak sa použijú ako norma v nových motorových vozidlách.

  Avril Doyle (PPE-DE), písomne. – Poslanec Európskeho parlamentu, pán Schwab, navrhol správu, ktorej cieľom je zvýšenie bezpečnosti automobilov prostredníctvom zavedenia zvýšených požiadaviek na bezpečnosť vzťahujúcich sa na výrobcov automobilov. Všetky nové vozidlá vyrobené v Únii budú musieť byť v súlade s technickými požiadavkami a opatreniami, ktoré znížia ich vplyv na životné prostredie, znížia škodlivý hluk, ktorý sa s nimi spája, a zvýšia ich bezpečnosť na cestách. Nariadenie kombinuje pokrok v európskej výrobe a technológii a zvýšené úrovne ochrany bezpečnosti, ktoré môže európsky spotrebiteľ očakávať. Tieto inovácie pomôžu pri znižovaní emisií CO2, spotreby paliva a škodlivého hluku.

Teší ma, že môžem podporiť túto správu, ktorá bude prospešná pre nás všetkých.

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. – (DE) Hlasovala som za túto správu, pretože spotrebitelia potrebujú a chcú bezpečnejšie a ekologickejšie automobily. Pokiaľ ide o bezpečnosť automobilov, obzvlášť vítam povinné používanie ESP (elektronických stabilizačných systémov) v osobných automobiloch vyrobených od roku 2011.

Pokiaľ ide o pneumatiky, domnievam sa, že snaha o zníženie emisií CO2 pomocou využívania lepších pneumatík s menším valivým odporom, ako aj zavedenie systémov elektronického monitorovania tlaku v pneumatikách je užitočná. Zníženie emisií CO2 však nemôže ísť na úkor bezpečnosti pneumatík, to znamená ich adhézie na mokrom povrchu.

Rovnako ma teší, že existujúce zásoby sa nebudú musieť stiahnuť z trhu do 12 mesiacov, ako sa to pôvodne plánovalo, ale do 30 mesiacov od zavedenia novej normy. Zabráni to nutnosti likvidovať zásoby pneumatík, čo by spôsobilo ďalšie škody na životnom prostredí. Nášmu dodávateľskému reťazcu, ktorý je ťažko zasiahnutý hospodárskou krízou, zároveň poskytujeme dostatočné prechodné obdobie na vyrovnanie sa s vysokými požiadavkami, ktoré sú naň kladené.

  Adrian Manole (PPE-DE), písomne. – (RO) Každý občan tejto planéty, ktorý si je vedomý závažnosti globálneho otepľovania, môže zastaviť postup tohto procesu ohrozujúceho Zem. V prípade vodičov a vozidiel, ktoré vedú, sú tieto snahy stanovené v správe, o ktorej sa dnes hlasuje.

Ekologické jazdenie znamená zníženie spotreby paliva. EÚ obhajuje možné zníženie týchto nákladov o 20 miliárd EUR do roku 2010. Zároveň obhajuje možné zníženie emisií CO2 o 50 miliónov ton. Je samozrejmé, že účinky týchto opatrení sa prejavia až z dlhodobého hľadiska. Je však užitočné, že ich vykonávanie vstupuje do platnosti už rok pred návrhom Komisie.

  David Martin (PSE), písomne. – Podporujem toto nariadenie, v dôsledku ktorého budú automobily a cesty bezpečnejšie pomocou zavedenia nových technológií. Patria medzi ne systémy monitorovania tlaku v pneumatikách, požiadavky na adhéziu na mokrom povrchu a systém výstrahy pred vybočením z jazdného pruhu. Táto správa znižuje emisie CO2 prostredníctvom nových noriem, ktoré musia pneumatiky dosahovať, čím sa zlepší účinnosť paliva a znížia sa náklady na palivo.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pána Schwaba o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel. Cieľom správy, ktorá je vynikajúca, je zaistiť správne fungovanie vnútorného trhu a zároveň zabezpečiť vyššiu mieru bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Tieto požiadavky typového schvaľovania boli harmonizované na úrovni Spoločenstva s cieľom zabrániť odlišným systémom v jednotlivých členských štátoch a zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti na cestách a ochranu životného prostredia v celom Spoločenstve. Úplne preto súhlasím s pánom Schwabom, keďže sa navrhované nariadenie zameriava na výrazné zjednodušenie právnych predpisov o typovom schvaľovaní v oblasti bezpečnosti motorových vozidiel a ich pneumatík prostredníctvom jedného nariadenia Rady a Parlamentu.

– Správa: Holger Krahmer (A6-0046/2009)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. – (SV) Členské štáty EÚ nevykonávajú v plnej miere pôvodnú smernicu o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (IPPC) ani ďalších šesť smerníc, preto tieto smernice neplnia svoj účel. Rozhodlo sa preto o prepracovaní týchto smerníc a dnes sme o nich v Parlamente hlasovali. My švédski sociálni demokrati podporujeme prepracované znenie a vidíme, že obsahuje určité zlepšenia súčasných pravidiel. V záverečnom hlasovaní sme sa však rozhodli hlasovať proti smernici, pretože si myslíme, že vďaka niektorým z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré boli odhlasované, bude smernica výrazne horšia než pôvodný návrh Komisie. Nemohli sme napríklad akceptovať ďalšie výnimky pre veľké spaľovacie zariadenia.

Ďalším dôvodom, pre ktorý sme boli nútení hlasovať proti, je to, že s touto smernicou nám uniká príležitosť naozaj znížiť emisie skleníkových plynov. Hlasovaním proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, na predložení ktorých sa zúčastnila aj naša delegácia a ktoré obhajovali hraničné hodnoty pre emisie oxidu uhličitého pre nové veľké elektrárne, tento Parlament ukázal, že úlohu znižovania emisií skleníkových plynov neberie vážne. Takýto návrh nemôžeme podporiť.

  Liam Aylward, Brian Crowley, Seán Ó Neachtain a Eoin Ryan (UEN), písomne. – Dôrazne podporujeme pôvodnú smernicu o IPPC. Priemyselné činnosti, na ktoré sa vzťahujú súčasné smernice, zodpovedajú za 55 % emisií CO2 v Európskej únii, 83 % emisií SO2 a 34 % emisií NOx. Podľa súčasnej smernice vydáva povolenia Agentúra pre ochranu životného prostredia, pričom od priemyselných podnikov sa vyžaduje uplatňovanie „najlepších dostupných techník“.

Počas dnešného ranného hlasovania bolo k návrhu novej smernice IPPC predložených veľa problematických pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

1. Minimálne požiadavky. Írsko je proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu o minimálnych požiadavkách, pretože by sa tým trestal írsky priemysel a nedávno vykonaná práca na dosiahnutí postavenia podľa súčasnej smernice. Bolo by lepšie vynaložiť prostriedky na uplatňovanie smernice v tých členských štátoch, ktoré ju nedodržiavajú.

2. Hydina a hnoj a močovka. Bolo tu mnoho pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov usilujúcich sa o rozšírenie chovu hydiny a používania hnojiva v danom rozsahu. Hlasoval som proti tomuto pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, aby sa zabránilo zdvojenej smernici, keďže smernica o dusičnanoch postačuje na oblasť hnoja a močovky. V prípade hydiny smernica o IPPC už riadi 40 000 miest chovu hydiny. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh by znížil hraničné hodnoty zo 40 000 na 30 000 pre nosnice, 24 000 pre kačky a 11 500 pre moriaky. V hodnotení vplyvu sa neuvádza nič o tom, ako sa získali tieto čísla a na akom vedeckom základe vznikli.

2. Zariadenia. Tiež som hlasoval za flexibilitu zariadení.

  Niels Busk, Anne E. Jensen a Karin Riis-Jørgensen (ALDE), písomne. – (DA) Poslanci Európskeho parlamentu z Dánskej liberálnej strany, Anne E. Jensen, Karin Riis-Jørgensen a Niels Busk, hlasovali za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 96, ktorý navrhla Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu na odstránenie článku 16, odseku 4, pretože používanie hnoja hospodárskych zvierat je v rozpore s cieľom IPPC bojovať proti emisiám z veľkých priemyselných zariadení. Táto vec je navyše obsiahnutá v rámcovej smernici o vode (2000/60/ES) a smernici o dusičnanoch (91/676/EHS).

  Martin Callanan (PPE-DE), písomne. – Úvodné ustanovenia tejto správy by pre nemocnice NHS (teda britskej národnej zdravotnej služby) v mojom regióne severovýchodného Anglicka a inde v Spojenom kráľovstve znamenali veľké zvýšenie nákladov na ich ohrevné kotly.

Nemocnice NHS musia mať veľký počet náhradných kotlov, aby mohli riešiť naliehavé stavy a pre prípad technických problémov. Smernica by vyhodnotila kotly v nemocniciach na základe ich možných emisií, nie na základe ich skutočných emisií, a teda by im spôsobila výrazné náklady na získanie povolenia.

Podporil som predloženie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov na vylúčenie takýchto záložných kotlov, ktoré nie sú v plnej prevádzke, z rozsahu smernice.

Navzdory týmto obavám musíme konať v zhode, aby sme mohli riešiť spoločnú hrozbu zmeny klímy a znečisťovania životného prostredia.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Tento návrh smernice sa usiluje o revidovanie a spojenie siedmych rôznych smerníc o priemyselných emisiách do jedného textu.

V návrhu Komisie sa uvádza, že stanovuje integrovaný prístup s cieľom zaistiť, aby sa pri vydávaní povolení pre zariadenia zohľadňovali environmentálne aspekty tým najkomplexnejším a najvyváženejším možným spôsobom. Zámerom je stanoviť účinné limity pre emisie prostredníctvom používania najlepších dostupných techník (BAT), ktoré sa musia uplatňovať dôslednejšie než doteraz.

Ako uvádza správa, legislatívny proces by mohol mať vplyv na 52 000 priemyselných podnikov v Európe. Preto podporujeme niektoré navrhované výnimky pre mikropodniky a malé a stredné podniky, pre ktoré by nemali platiť rovnaké povinnosti ako pre veľké priemyselné celky. Podporujeme však väčšie zásahy v priemyselných podnikoch, ktoré majú spaľovacie zariadenia a prídavné spaľovacie zariadenia, a väčšie kontroly, než navrhla Európska komisia.

Zmenený a doplnený text prikladá význam verejným konzultáciám a úlohe mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti životného prostredia, zohľadňuje záujmy mikropodnikov a malých a stredných podnikov a žiada o navrátenie niektorých rozhodovacích právomocí od Európskej komisie. Preto sme napokon hlasovali za návrh v nádeji, že v Portugalsku dôjde k väčším vládnym zásahom v rámci podpory a monitorovania kvality ovzdušia.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasoval som proti správe pána Krahmera o priemyselných emisiách. Nesúhlasím s tým, že by mali príslušné miestne orgány stanoviť opatrenia na obmedzenie emisií pre jednotlivé zariadenia a tak dosiahnuť úroveň emisií, ktorá bude v priemere spĺňať požiadavky stanovené v referenčných dokumentoch o BAT, s určitou mierou voľnosti, aby sa primerane zohľadnili miestne podmienky. Táto úloha by mala byť úplne priradená orgánu Spoločenstva, nie miestnemu ani vnútroštátnemu orgánu. Osobitné charakteristiky regiónu nesmú predstavovať diskriminačný faktor v tejto oblasti, pretože rôzne minimálne hranice vedú k extrémne nestálym nákladom a výnosom, čo by napokon nevyhnutne ovplyvnilo skutočnú konkurencieschopnosť podnikov.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE), písomne. – (PL) Nedávno prijatý klimatický a energetický balík od nás vyžaduje rozhodné konanie, aby sa splnili jeho ciele.

Predchádzajúce snahy EÚ o zníženie priemyselných emisií brzdili nedostatok súdržnosti a koordinácie a vysoká miera rozdielov. Preto nadšene podporujem iniciatívu Komisie a návrh spravodajcu. Nahradenie početných smerníc o priemyselných emisiách jediným, súvislým zákonom je jednoznačne krokom správnym smerom. Zároveň som pripravený podporiť všetky iniciatívy zamerané na odstránenie byrokracie, zvýšenie flexibility nariadení v oblasti kontroly zariadení a na zvýšenie transparentnosti. V plnej miere podporujem návrh spravodajcu na zvýšenie úlohy Európskeho parlamentu pri práci na budúcich regulačných zmenách.

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Návrh smernice Európskej komisie o priemyselných emisiách a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu znovu raz odkrývajú, že skutočným cieľom „zeleného hospodárstva“ nie je chrániť životné prostredie, ale chrániť kapitálové zisky. Vyjadrenia Európskej komisie o obmedzení emisií skleníkových plynov sú zavádzajúce a mätúce.

Smernica sa týka viac než 52 000 priemyselných podnikov, ktoré zodpovedajú za veľkú časť emisií v členských štátoch EÚ, a dokonca sú spoločne zodpovedné za nedosiahnutie cieľov stanovených samotnou Európskou komisiou v oblasti zníženia znečistenia ovzdušia.

Najdôležitejšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu značne obmedzujú rozsah smernice a zavádzajú prvky nejednoznačnosti a neistoty, ktoré vždy fungujú v prospech plutokracie a posilňujú nezodpovednosť kapitálu. Samotné priemyselné podniky zároveň získavajú rozhodné slovo pri definovaní úrovní emisií, ktoré budú stanovené v súlade s ich potrebami a prioritami, inými slovami, na základe motivácie zisku.

Slepá ulička v ochrane životného prostredia sa stáva súčasťou protimonopolného a protiimperialistického boja pracovníkov proti ekonomickej zvrchovanosti monopolov a ich politickej moci a proti EÚ a stranám, ktoré podporujú európsku jednosmernú politiku.

– Správa: Klaus-Heiner Lehne (A6-0044/2009)

  Jan Andersson, Ole Christensen, Göran Färm, Anna Hedh, Dan Jørgensen, Poul Nyrup Rasmussen, Christel Schaldemose, Inger Segelström, Britta Thomsen a Åsa Westlund (PSE), písomne. – Návrh Komisie o štatúte európskej súkromnej spoločnosti poskytuje neserióznym spoločnostiam možnosť obísť pravidlá o účasti zamestnancov. Ak má súkromná európska spoločnosť svoje sídlo v členskom štáte s malou účasťou zamestnancov alebo bez ich účasti a vykonáva svoju činnosť v inom členskom štáte s vysokou účasťou, spoločnosť môže obísť pravidlá.

Skupina socialistov v Parlamente však spoločne s Európskou konfederáciou odborových zväzov (ETUC) dosiahla kompromis, ktorý podstatne zlepšuje návrh Komisie. V kompromise sa uvádza, že ak spoločnosti majú určitý podiel svojich zamestnancov v inom členskom štáte s vyššou účasťou zamestnancov v porovnaní s členským štátom, kde sa nachádza ústredie spoločnosti, uplatňovať sa budú priaznivejšie pravidlá účasti zamestnancov.

Aj keď je kompromis omnoho lepší než pôvodný návrh, neuspeli sme úplne. Miery, pri ktorých sa má začať uplatňovať účasť zamestnancov, sú stále vysoké v porovnaní s pravidlami v niektorých členských štátoch. Zároveň existujú problémy s definíciou toho, čo sa bude považovať za vyššiu mieru účasti zamestnancov. My, dánska a švédska delegácia v Skupine socialistov, sme sa preto rozhodli zdržať sa záverečného hlasovania.

  Johannes Blokland (IND/DEM), písomne. – (NL) Dnes popoludní sme hlasovali o štatúte európskej súkromnej spoločnosti. Napokon som hlasoval proti tomuto návrhu z nasledujúcich dôvodov. V prvom rade zastávam názor, že tento návrh zvyšuje právnu neistotu v Európskej únii. Vzťah medzi vnútroštátnou súkromnou spoločnosťou a európskou súkromnou spoločnosťou a medzi príslušnými vnútroštátnymi zákonmi a textom nariadenia nie je dostatočne vyjasnený. Ako sa má zabrániť obchádzaniu užitočných vnútroštátnych právnych predpisov? Ako tento návrh korešponduje s ochranou spotrebiteľa?

Na tieto otázky neboli poskytnuté žiadne uspokojivé odpovede. Dnes sme hlasovali aj o inej správe pána Lehneho, v ktorej vyslovuje odporúčania na zlepšenie cezhraničného premiestňovania sídiel spoločností. Myslím, že táto myšlienka je omnoho lepšia než myšlienka európskej súkromnej spoločnosti. Ak by sa Komisia pokúsila uľahčiť cezhraničné premiestňovanie sídiel spoločností, znížiť mieru byrokracie, celý návrh o európskej súkromnej spoločnosti by bol zbytočný.

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. – (PT) Výrazné rozdiely medzi právnymi systémami členských štátov často nútia spoločnosti, ktoré chcú začať podnikať v zahraničí, aby vykonali veľmi nákladné procesy. Platí to obzvlášť pre malé a stredné podniky, ktorých štruktúry sú menšie.

Vytvorením tohto štatútu by sme podnikli ďalší krok smerom k odstráneniu týchto prekážok, najmä v odvetví, ktoré je pre európske hospodárstvo základom.

Vytvorenie európskej súkromnej spoločnosti umožní malým a stredným podnikom, aby si zriadili dcérske spoločnosti využitím rovnakého štatútu bez ohľadu na to, kde sa nachádza ich ústredie. V zahraničí teda budú môcť podnikať rovnako jednoducho ako vo svojej vlastnej krajine.

Čas a peniaze, ktoré malé a stredné podniky prostredníctvom tohto opatrenia vyplývajúceho z iniciatívy Small Business Act ušetria, poukazuje na jasné smerovanie budúcej európskej obchodnej politiky.

Práve preto poslanci zastupujúci portugalskú Sociálno-demokratickú stranu túto správu podporujú.

  Avril Doyle (PPE-DE), písomne. – Pán Lehne predniesol správu z vlastnej iniciatívy navrhujúcu nariadenie Rady, ktoré sa zameriava na uľahčenie cezhraničného premiestňovania sídiel spoločností zriadených v členskom štáte Spoločenstva pre malé a stredné podniky (MSP) v rámci Spoločenstva. Zámer je chvályhodný. Musíme však dávať pozor, aby sa táto možnosť nezneužívala s cieľom oslabiť vnútroštátne zákony v oblasti práva obchodných spoločností, a zároveň zaručiť, aby štatút európskej súkromnej spoločnosti (Societas Privata Europea) predstavoval pre podniky realizovateľnú alternatívu.

Početné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obsahujú mnoho návrhov, ktoré sú veľmi sporné, vrátane odkazov na minimálny kapitál, kontroly registrácie, odkazy na vnútroštátne právo, cezhraničné prvky a účasť zamestnancov. Určité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy od výboru ECON vyzývajú na dosiahnutie jednotnosti v určitých oblastiach do roku 2010 vrátane oblasti daní, čím fakticky obmedzujú uplatňovanie vnútroštátnych zákonov.

Obecné prijatie návrhu o európskej spoločnosti fungujúcej podľa rovnakých zásad v celej EÚ by nemalo znamenať rozšírenie pôsobnosti tohto návrhu tak, že bude obmedzovať národné rozhodnutia o zdaňovaní, ktoré by mali jednoznačne zostať v právomoci jednotlivých členských štátov.

  Lena Ek (ALDE), písomne. – (SV) V záverečnom hlasovaní som hlasovala proti štatútu európskej súkromnej spoločnosti (SPE). Základná myšlienka zavedenia spoločnej formy európskej spoločnosti pre súkromné spoločnosti je veľmi dobrá. Je to reforma, ktorú jednoznačne potrebujeme.

Návrh Komisie je však veľmi slabý. Hranica medzi oblasťou uplatňovania vnútroštátnych zákonov a uplatňovaním štatútu európskej súkromnej spoločnosti je veľmi nejasná. Veľká časť pravidiel a predpisov spoločností sa bude musieť riešiť v rámci ich stanov. Aj keď pre niektoré spoločnosti to môže byť pozitívne, niektoré veci si vyžadujú jasnú špecifikáciu v štatúte. Ide napríklad o hranicu medzi kompetenciami spoločnosti ako právnickej osoby a ochranou menšinových akcionárov. Úroveň zastúpenia zamestnancov v rámci vedenia je tiež slabá.

Štatút SPE sa výrazne zlepšoval počas pokračujúcich rokovaní Rady a ja stále dúfam, že konečný výsledok bude dobrý. Teraz však ide o návrh, ku ktorému dnes neprijmeme stanovisko. Je to návrh Komisie, ktorý zmenil a doplnil pán Lehne, čo značne uľahčuje moje rozhodnutie. Nedostatočná jasnosť a problémy obsiahnuté v tomto návrhu zatieňujú pozitívne aspekty reformy a hrozí teda riziko, že štatút bude fungovať v rozpore s jeho účelom. Navyše, vzhľadom na pozitívny pokrok, ktorý Rada už dosiahla, by podpora tejto správy urobila škrt cez rozpočet v práci Rady.

Nehlasujeme totiž o návrhu Rady, ale v podstate o návrhu Komisie. Preto som sa rozhodla hlasovať proti tejto správe.

  David Martin (PSE), písomne. – Touto iniciatívou sa vytvára nová európska právna forma, ktorá má zvýšiť konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov tým, že zjednoduší ich zriadenie a fungovanie na jednotnom trhu. Podporujem správu, ktorá povedie k väčšej ochrane zamestnancov a zvýšeniu informovanosti zo strany spoločnosti.

  Bernhard Rapkay (PSE), písomne. – (DE) Delegácia nemeckých sociálnych demokratov (SPD) hlasovala za možnosť zriadenia európskej súkromnej spoločnosti. Chceli by sme však poskytnúť toto vysvetlenie.

Účasť zamestnancov je základom demokratickej a sociálnej Európy. Práve preto musí mať právo na informácie, konzultácie a účasť zamestnancov bez akýchkoľvek obmedzení rovnakú formu ako v existujúcich pravidlách o európskej spoločnosti (Societas Europae – SE) a európskom družstve (Societas Cooperativa Europaea – SCE).

Práve odsúhlasená verzia európskej súkromnej spoločnosti predstavuje zlepšenie návrhu Komisie v tejto oblasti. Preto sme za ňu hlasovali. Nespĺňa však cieľ prispôsobenia sa existujúcim pravidlám. Riziko obchádzania práv zamestnancov na účasť nebolo úplne odvrátené.

Proces sa však ešte neskončil. Vyzývame Radu ministrov, aby zlepšila návrh týmito spôsobmi:

– pridaním jasného odkazu na smernicu o európskej spoločnosti (SE) a najmä na jej štandardné pravidlá vo vzťahu k voľbe členov správnej alebo dozornej rady,

– zjednodušením neuskutočniteľného ustanovenia v článku 34; významným znížením hraničných hodnôt,

– vymedzením, že európska súkromná spoločnosť aktívne vykonáva cezhraničnú činnosť.

Vyzývame Komisiu, aby konečne zaviedla do používania 14. smernicu o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností s ručením obmedzeným, pretože právo zamestnancov na ich účasť pri cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností možno rozumne zaistiť len celoeurópskou smernicou o účasti zamestnancov.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasoval som za návrh pána Lehneho o nariadení Rady o štatúte európskej súkromnej spoločnosti. Podporujem jeho prácu na vymedzení autonómnych pravidiel o bodoch, ktoré sú rozhodujúce pre „každodenný život“ SPE, ako napríklad minimálny kapitál, účasť zamestnancov a kontroly registrácie. A napokon, pokiaľ ide o odkazy na vnútroštátne zákony, domnievam sa, že zámer právneho predpisu o SPE, a to vytvorenie jednotnej formy podnikov v celom Spoločenstve, je absolútne vítaný a hodnotný.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE), písomne. – (PL) V čase intenzívnej hospodárskej krízy je rozvoj sektora MSP veľmi želateľný. Musíme sa usilovať o odstránenie administratívnych a zákonných prekážok, ktoré bránia podnikať všetkým, ktorí o to majú záujem. Procedurálne požiadavky, byrokracia a vysoké náklady na registráciu by nemali stáť v ceste ľuďom, ktorí chcú rozvinúť svoj podnikateľský nápad. Nové firmy znamenajú nové pracovné miesta, a teda obnovu hospodárstva.

Európska únia pozostáva z 27 členských štátov s rôznymi právnymi systémami a rôznymi systémami v oblasti zriaďovania spoločností. Vytvorením celoeurópskej formy podnikania – európskej súkromnej spoločnosti – sa situácia jednoznačne zjednoduší pre všetkých, ktorí chcú začať podnikať, a zároveň sa zefektívni zásada voľného pohybu kapitálu.

Jednotné požiadavky na zriadenie a prevádzku, nízky základný kapitál a zjednodušený spôsob registrácie budú určite znamenať úspech európskej súkromnej spoločnosti. Bude to atraktívna alternatíva k vnútroštátnym právnym predpisom. Bude rýchla, lacná a bez nepotrebných formalít, no zaistí primeranú úroveň právnej istoty.

– Správa: László Surján (A6-0111/2009)

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Táto správa vyzýva na väčšie finančné prostriedky pre jednotlivé oblasti v rámci EÚ, pričom v členských štátoch je potrebné tvoriť úspory v oblastiach ako zdravotná starostlivosť, školstvo a sociálna starostlivosť.

Správa zároveň uvádza niekoľko oblastí, ako napríklad finančná kríza, zmena klímy, politika v oblasti energie, ktoré predstavujú obrovské náklady úplne mimo rozsahu rozpočtu EÚ. Tieto veci musia riešiť jednotlivé členské štáty v rámci svojich domácich politických procesov. Povedie to k demokratickému základu obetí, ktoré si daný stav vyžaduje.

Rozhodli sme sa preto hlasovať proti tejto správe o rozpočte Komisie na rok 2010.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Vzhľadom na zhoršujúcu sa hospodársku a sociálnu situáciu v rôznych členských štátoch EÚ dodnes neprijala žiadnu účinnú iniciatívu, ktorá by nebola zameraná na ochranu finančného kapitálu.

Naliehavo potrebujeme prijať okamžité opatrenia na úrovni Spoločenstva, ktoré nám pomôžu účinne reagovať na potreby pracovníkov, produktívneho sektora, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, a to prostredníctvom mobilizácie potrebných finančných prostriedkov.

Napriek tomu však EÚ viedla rozpravu a prijala rozpočet na rok 2009, akoby sa nič nedialo. Rozpočet Spoločenstva, z relatívneho hľadiska najnižší od čias, kedy Portugalsko pristúpilo k EHS, znovu ukázal svoj triedny charakter.

Čelíme dôkazom hĺbky krízy kapitalizmu (a jeho politík) a Európsky parlament už nemôže ignorovať realitu. Teraz prijaté uznesenie preto nesmelo hovorí, že rozpočet Spoločenstva na rok 2010 musí bližšie zodpovedať limitom stanoveným vo viacročnom finančnom rámci na roky 2007 – 2013, ktorý okrem toho, že je úplne neprimeraný, sa vôbec nedodržiava. Zároveň uznáva, že v kategórii výdavkov sa vyskytuje „nedostatok prostriedkov“.

Keďže „nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky“, dúfame, že tieto vyjadrené obavy a zámer nebudú len krátkodobými želaniami vzhľadom na blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu a že to nebude, ako stále, len prípad dobrého úmyslu.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, po starostlivom prečítaní práce pána Surjána o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2010 som sa rozhodol hlasovať proti správe. Nemyslím si, že by dôveryhodnosť Európskeho parlamentu vychádzala z propagácie alebo z vytvorenia väzieb na položky rozpočtu. Takýmto spôsobom sa nám stratia skutočné motívy konania európskych inštitúcií. Súhlasím so zásadou maximálnej transparentnosti, a preto sa domnievam, že prostriedky, ktoré sa majú prideliť rôznym sektorom, by sa mali rozdeliť bez akejkoľvek diskriminácie z pohľadu účinnosti alebo výsledkov. Podporu musia dostať aj sektory, ktorých výsledky sú slabé. Možno práve tieto sektory najviac potrebujú inštitucionálnu podporu Spoločenstva.

– Správa: Vladimír Maňka (A6-0057/2009)

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) V čase škrtov v zdravotnej starostlivosti, školstve a sociálnej starostlivosti v rámci verejného sektora by malo dôjsť k úsporám aj v inštitúciách EÚ. Domnievame sa, že najviac by sa mal rozpočet krátiť pre Výbor pre regióny a pre Európsky hospodársky a sociálny výbor. Daňoví poplatníci EÚ by si nevšimli žiaden rozdiel, ak by sa pre tieto dve inštitúcie zaviedol prísny plán šetrenia.

Zároveň sme proti zvyšovaniu miery zamestnanosti v politických skupinách v Európskom parlamente. Vzhľadom na súčasnú situáciu to nie sú potrebné náklady.

Otvorenia múzea európskej histórie, o ktorom rozhodlo predsedníctvo Európskeho parlamentu, je tiež zlý nápad. Skúsenosti nám ukazujú, že takéto múzeum sa bude využívať ako propaganda pre stále viac federálnu EÚ.

Rozhodli sme sa preto hlasovať proti tejto správe týkajúcej sa okrem iného rozpočtu Európskeho parlamentu na rok 2010.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Vítam skutočnosť, že EP teraz považuje jazykové otázky v rámci svojich priorít rozpočtu Spoločenstva na rok 2010 za „základný princíp“:

– „dôrazne upozorňuje na základný princíp, na základe ktorého by mali mať všetci poslanci k dispozícii rovnaké kompletné a kvalitné služby, ktoré im umožnia pracovať, vyjadrovať sa a prijímať dokumenty v ich rodnom jazyku…“;

– „zastáva názor, že rok 2010 by mal byť rokom, v ktorom sa musí vyvinúť maximálne úsilie o to, aby sa s poslancami všetkých národností a jazykov zaobchádzalo rovnako, pokiaľ ide o ich možnosti vykonávať svoje povinnosti a uskutočňovať všetky politické aktivity v ich vlastnom jazyku, ak sa tak rozhodnú“;

– „zdôrazňuje… zásadu demokratickej legitimity, ktorá spočíva v tom, že všetci poslanci majú možnosť plne sa zapájať do rokovaní a že majú právo na plnú mnohojazyčnosť; preto sa domnieva, že tento rozpočet môže a mal by byť využitý na dosiahnutie tohto cieľa…“

Nesmieme však zabúdať, že návrhy o rozpočte predložené zo strany poslancov Európskeho parlamentu z Komunistickej strany Portugalska – ktoré vyzývali, aby boli na schôdzach dostupné všetky úradné jazyky EÚ (na stretnutiach v rámci inštitúcií Spoločenstva aj na vonkajších stretnutiach konaných ako súčasť práce Parlamentu) – boli celé roky stále zamietané.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nepodporujem správu pána Maňku o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2010, a preto som hlasoval proti nej. V bode 5 návrhu uznesenia sa spomína úplné prispôsobenie so zreteľom na rozšírenie Európskej únie o Chorvátsko. Ako sa však uvádza v uznesení, v takýchto prípadoch, keď existuje 27 členských štátov a jeden štát, ktorý možno do EÚ vstúpi, mal by sa prispôsobovať práve tento nový štát, nie zvyšné štáty. Navyše si myslím, že nemôžem podporiť predĺženie pilotného programu zameraného na posilnenie spolupráce medzi predsedníctvom EÚ a Výborom pre rozpočet o ďalší rok, pretože ho nepovažujem za hodnotný ani účinný.

– Správa: Christel Schaldemose (A6-0064/2009)

  Jim Allister (NI), písomne. – Táto správa sa zaoberá výraznými slabými stránkami súčasného regulačného rámca. Mám obavy najmä z nedostatočnej miery zodpovednosti spoločností so sídlom v EÚ obchodujúcich v Spojenom kráľovstve, ktoré môžu propagovať svoje služby v Spojenom kráľovstve bez toho, aby museli žiadať o licenciu. Spotrebná daň v Spojenom kráľovstve len podnietila tento znepokojujúci model, že sa spoločnosť zriadi v zahraničí a tým sa vyhne povinnosti žiadať o licenciu v Spojenom kráľovstve. Vítam preto túto správu, ktorá by mohla istým spôsobom riešiť tento problém.

  Liam Aylward, Brian Crowley a Eoin Ryan (UEN), písomne. – Ochrana spotrebiteľa má pre všetky členské štáty prvoradý význam. Zároveň ide o oblasť, v ktorej môžu členské štáty spolupracovať v záujme zaistenia ochrany pre spotrebiteľov, ktorí využijú cezhraničné služby. Správa pani Schaldemosovej o integrite hazardných hier na internete je príkladom toho, ako môže viesť pragmatický postoj založený na spolupráci členských štátov k prístupu, ktorého jadrom je ochrana spotrebiteľa.

Správa uznáva, že integritu hazardných hier na internete možno najlepšie riešiť uznaním zásady subsidiarity v tejto oblasti a umožnením členským štátom, aby samy regulovali toto odvetvie. Vyzýva však na spoluprácu a koordináciu v boji proti podvodom a zločinu a pri riešení problémov sociálneho a verejného poriadku, ako napríklad závislosť a ochrana osobných údajov.

Jadrom správy je ochrana integrity športu a športových podujatí. Je absolútne nevyhnutné, aby sa šport v prvom rade uznával z pohľadu jeho sociálnych, zábavných a zdravotných hodnôt a aby nedošlo k žiadnemu ohrozeniu týchto hodnôt ani manipulácii s nimi pre finančné zisky. Hazardné hry na internete využívajú mnohí európski občania. Musíme zaistiť ochranu týchto občanov a ja verím, že správa pani Schaldemosovej je v tomto smere dôležitým krokom.

  Martin Callanan (PPE-DE), písomne. – Podporujem otvorenejšie prostredie pre hazardné hry v Európe. Národné monopoly ovládané vládami až príliš dlho bránili, aby služby v oblasti hazardných hier ponúkali v Európe nové subjekty.

Hazardné hry na internete ponúkajú spotrebiteľom nový spôsob, ako sa tešiť z hrania. Nemám žiaden problém so zodpovednými hráčmi hazardných hier, ktorí sa zúčastňujú takéhoto hrania ponúkaného zodpovednými prevádzkovateľmi. Táto správa sa usiluje o zaistenie vysokej miery ochrany spotrebiteľa a o zaistenie spravodlivého a transparentného hráčskeho prostredia v kybernetickom priestore. Podľa mňa je rovnako dôležité prijať všetky rozumné kroky, aby sa maloletým zakázalo hranie hier na internete.

Existujú, samozrejme, obavy zo sociálneho vplyvu hazardných hier a ja s nimi súhlasím. Myslím však, že v minulosti bola postavená príliš veľká zodpovednosť na spoločnosti prevádzkujúce hry a nedostatočná zodpovednosť bola kladená na jednotlivcov. Veď rozhodnutie o tom, či hrať alebo nehrať hazardné hry, je osobným rozhodnutím a takýto jednotlivec musí zodpovedať za následky.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. – (FI) Vážený pán predsedajúci, som veľmi spokojná s výsledkami hlasovania o správe pani Schaldemosovej o hazardných hrách na internete. Ukazujú, že veľká väčšina poslancov Parlamentu považuje hazardné hry za hospodársku činnosť veľmi osobitej povahy, na ktorú nemožno uplatňovať výlučne pravidlá vnútorného trhu.

Do úvahy sa musia zobrať aj sociálny dosah hazardných hier a ich vplyv na zdravie, ako aj riziká zločinu, ktoré sa s nimi spájajú, a ich osobité kultúrne aspekty. Vzťahuje sa to aj na mnoho štúdií, ktoré ukazujú, že internet ako nástroj znásobuje tieto riziká. Je zrejmé, že hazardné hry na internete nemôže v celej Európe kontrolovať len jediný orgán.

V správe pani Schaldemosovej sa spomína aj pozitívny vplyv hazardných hier, ktorý je podľa mňa veľmi potrebné zachovať. V mnohých štátoch Európy výnosy z týchto hier dosahujú významné peňažné sumy, ktoré smerujú napríklad do umenia, vedy, mládežníckej práce a nemocníc. Z financií, ktoré poskytujú, profitujú tisíce mimovládnych organizácií. Okrem toho sú hazardné hry najväčším zdrojom príjmov pre celoeurópske športové organizácie a najmä športové aktivity bežných ľudí.

To, že väčšina Parlamentu chce zachovať súčasné vnútroštátne zákony týkajúce sa politiky hazardných hier a nechce ich jednoducho nahradiť kódexom postupov, ktoré by spotrebiteľom zabezpečili oveľa menšiu ochranu, však neznamená, že trh by nemal byť liberalizovaný. Znamená to len to, že by mieru liberalizácie mal určovať sám členský štát. Ak je tu navyše želanie zachovať národné monopoly, systém musí byť nediskriminačný a zákonne oprávnený.

  Mairead McGuinness (PPE-DE), písomne. – Hlasovala som proti správe o integrite hazardných hier na internete. Verím totiž, že alternatívny návrh, ktorý plénum zamietlo, by lepšie vyjadroval aktuálnu pozíciu odvetvia hazardných hier na internete.

Stotožňujem sa s obavami o občanov, ktorí boli obratí o peniaze, aj so znepokojením zo závislosti od hazardných hier, poznamenávam však, že hazardné hry väčšina členských štátov kontroluje s cieľom chrániť občanov pred hráčskou závislosťou a podvodmi a zabrániť praniu špinavých peňazí.

Potrebujeme zabrániť problémovým hazardným hrám a hraniu neplnoletých a bojovať proti podvodom a zločinu. Domnievam sa, že alternatívne riešenie by tieto obavy riešilo účinnejšie.

  Seán Ó Neachtain (UEN), písomne. – (GA) Ochrana spotrebiteľa je životne dôležitá pre všetky členské štáty. Zároveň ide o oblasť, v ktorej je zúfalo potrebná spolupráca medzi členskými štátmi, najmä z hľadiska cezhraničných služieb. Správa o hazardných hrách na internete ukazuje, ako môže pragmatický postoj založený na spolupráci zabezpečiť, aby sa ochrana spotrebiteľa stala stredobodom politík Európskej únie.

Správa uznáva, že najlepším prístupom k riešeniu otázok hazardných hier na internete je uznať zásadu subsidiarity v tomto odvetví a ponechať regulačné veci na jednotlivé členské štáty. Na základe toho správa uznáva, že práve prostredníctvom spolupráce a koordinácie dokážu členské štáty Európskej únie najlepšie bojovať proti podvodom, zločinom a sociálnym problémom.

Jadrom správy je význam športu a potreba zachovať jeho integritu a čestnosť. Musíme ochrániť spoločenskú a kultúrnu hodnotu športovania a musíme zaistiť, aby šport nebol vedený nesprávne pre peniaze alebo iné podobné dôvody. Mnoho ľudí v Európskej únii sa teší z hazardných hier na internete. Musíme zaistiť, aby boli títo ľudia chránení pred nebezpečenstvom na internete.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pani Schaldemosovej o integrite hazardných hier na internete. Som pevne presvedčený, že v tomto sektore, ktorý, mimochodom, tvorí veľmi dôležitý zdroj príjmov športových organizácií, musí existovať úplná transparentnosť, ktorá ochráni záujmy verejnosti a spotrebiteľov. Napokon, mám pocit, že jednotné, nie rozdielne právne predpisy, aké v súčasnosti platia, môžu byť veľmi nápomocné v tom, aby sa hazardné hry na internete neoznačovali ako sociálny problém.

  Toomas Savi (ALDE), písomne. – Bohužiaľ som sa nemohol zúčastniť na hlasovaní o správe pani Christel Schaldemosovej o integrite hazardných hier na internete. Chcel by som však využiť túto príležitosť a vyjadriť svoj súhlas so spravodajkyňou, pretože správa poukazuje na niekoľko dôležitých a nebezpečných aspektov v súvislosti s hazardnými hrami na internete. V roku 2004 tvorili hazardné hry na internete približne 5 % celkového trhu s hazardnými hrami v EÚ a v priebehu posledných niekoľkých rokov sa tieto čísla prudko zvyšujú.

Je dôležité pochopiť, že rôzne nezákonné činnosti, ako napríklad podvody s kreditnými kartami, prístup maloletých k hazardným hrám, manipulovanie s výsledkami zápasov, sú momentálne nevyhnutnými súčasťami hazardných hier na internete. Zároveň pravdepodobne narastie počet ľudí závislých od hazardných hier, pretože pre mnohých sú hazardné hry na internete veľmi pohodlné.

Vplyv hazardných hier na internete, ako správne zdôraznila spravodajkyňa, zatiaľ nebol preskúmaný do hĺbky. Preto je v záujme ochrany občanov veľmi dôležité, aby všetky členské štáty viedli intenzívny výskum o účinkoch hazardných hier na internete a aby zároveň zlepšili monitorovanie a reguláciu trhov s hazardnými hrami.

  Christel Schaldemose (PSE), písomne. – Správa pani Schaldemosovej o integrite hazardných hier na internete stanovuje zodpovednosti členských štátov pri regulovaní svojich trhov s hazardnými hrami s cieľom ochrániť zraniteľných spotrebiteľov, najmä deti, s cieľom bojovať proti zločinu a ochrániť športové podujatia pred rizikami, napríklad manipulovaním s výsledkami zápasov.

Hazardné hry vyňali poslanci Európskeho parlamentu zo smernice o službách pre ich osobitný štatút a zjavne neexistuje žiadna vôľa vytvoriť právny predpis na úrovni EÚ. Labouristickí poslanci EP preto dôrazne podporujú výzvu obsiahnutú v správe, aby členské štáty regulovali svoje trhy s hazardnými hrami s cieľom ochrániť spotrebiteľov. V správe sa jasne uvádza, že takáto regulácia musí byť primeraná a nediskriminačná, ako to stanovujú naše zmluvy o EÚ.

Labouristickí poslanci EP sa domnievajú, že zákon o hazardných hrách v Spojenom kráľovstve predstavuje právny predpis, ktorý je v súlade so Zmluvou a ktorého zámerom je zaistenie spravodlivého a otvoreného prístupu k službám hazardných hier pri súčasnom predchádzaní zločinu a ochrane detí a zraniteľných osôb. Mnoho členských štátov v súčasnosti reviduje svoje právne predpisy týkajúce sa hazardných hier, aby zaistili súlad so zmluvami o EÚ.

Labouristickí poslanci EP zdôrazňujú, že orgány v celej EÚ musia byť naďalej obozretné a spolupracovať proti všetkým rizikám zločinu, manipulovaniu s výsledkami zápasov a hrozbami, ktorým sú vystavení mladí ľudia a zraniteľné osoby v podobe všetkých foriem hazardných hier na internete. Labouristickí poslanci EP vítajú pokračujúce úsilie zo strany renomovaných prevádzkovateľov služieb hazardných hier konať s cieľom zaistiť plnenie našich záujmov.

  Marianne Thyssen (PPE-DE), písomne. – (NL) Podľa niektorých poslancov v tomto Parlamente nie je prevádzkovanie hazardných hier a stávkovania to isté ako iné hospodárske činnosti. Európsky súdny dvor vo svojej judikatúre potvrdil, že je na samotných členských štátoch, aby určili, akú mieru ochrany považujú za primeranú vzhľadom na ochranu svojich občanov pred rizikami spojenými s hazardnými hrami.

Subsidiarita použitá v tomto prípade znamená, že členské štáty musia byť schopné kontrolovať a regulovať svoje trhy s hazardnými hrami v súlade so svojimi tradíciami a kultúrou tak, aby chránili spotrebiteľov pred rizikom závislosti, podvodu a prania špinavých peňazí. Vzhľadom na ďalšie riziká súvisiace s hazardnými hrami na internete som presvedčená, že vnútroštátne právne predpisy nemožno nahradiť celoeurópskou samoreguláciou priemyslu hazardných hier.

Pripájam sa preto k výraznej väčšine svojich kolegov z Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, ktorí veria, že sa nedá uplatniť prístup k hazardným hrám založený výlučne na vnútornom trhu. Preto som sa rozhodla bezvýhradne podporiť správu pani Schaldemosovej.

– Správa: Maria Petre (A6-0088/2009)

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pani Marie Petreovej o zabezpečení kvality potravinárskych výrobkov. Chcel by som však vyjadriť svoje obavy z toho, že priemerný spotrebiteľ nepozná rozdiel medzi chráneným označením pôvodu (CHOP) a chráneným zemepisným označením (CHZO). Myslím, že je nevyhnutná informačná kampaň zameraná na túto tému.

  Šarūnas Birutis (ALDE), písomne. – (LT) Členské štáty musia propagovať tie systémy zaistenia kvality, ktoré už európski spotrebitelia dobre poznajú. Tieto systémy by sa nemali zjednocovať ani zlučovať do jedného. Ak máme zabezpečiť minimálne normy certifikácie kvality v Spoločenstve, musia sa hodnotiť a uznávať v európskom meradle. Preto by mala mať Komisia úrad, ktorý bude zodpovedať za schvaľovanie a povoľovanie používania týchto systémov v európskom meradle a ktorý by zabezpečil jednotnú a účinnú kontrolu na európskej a vnútroštátnej úrovni.

  Nicodim Bulzesc (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože súhlasím so zavedením povinného označovania miesta výroby primárneho výrobku prostredníctvom označenia krajiny pôvodu. Odráža to prianie spotrebiteľov mať viac informácií o pôvode výrobku, ktorý si kupujú. Systém tohto druhu by sa mal uplatňovať aj na spracované potravinárske výrobky s označením pôvodu hlavných prísad a surovín a uvedením miesta ich pôvodu, ako aj miesta záverečného spracovania.

  Niels Busk, Anne E. Jensen a Karin Riis-Jørgensen (ALDE), písomne. – (DA) Poslanci EP z Dánskej liberálnej strany, Anne E. Jensen, Karin Riis-Jørgensen a Niels Busk, hlasovali za správu z vlastnej iniciatívy pani Petreovej o zabezpečení kvality potravinárskych výrobkov na základe zváženia kladov a záporov a preto, že je len celkové hlasovanie. Cítime, že môžeme podporiť väčšinu toho, čo správa obsahuje, aj keď je tu niekoľko vecí, ktoré úplne nepodporujeme.

  Richard Corbett (PSE), písomne. – Sklamalo ma, že som sa musel zdržať hlasovania o tejto správe, ktorá mala nasledovať po zelenej knihe Komisie zameranej na to, ako poľnohospodári v Európe získavajú maximálne výhody na trhu vďaka vysokému štandardu ich produkcie. Zameriava sa na dôležité otázky ako označovanie krajiny pôvodu, rozvoj trhu s bioproduktmi, na ktorom budú európske produkty najlepšie na svete, a využívanie silných stránok poľnohospodárskej činnosti v Európe s cieľom poskytnúť našim poľnohospodárom výhodu pri zavádzaní ich výrobkov na trh – a táto časť je vítaná.

Bohužiaľ sa však správy chopil Výbor pre poľnohospodárstvo prostredníctvom svojich protekcionistických prvkov a najmä tí, ktorí sa usilujú odôvodniť obrovské dotácie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré narúšajú trh, alebo tí, ktorí chcú sťažiť dovoz produkcie krajín tretieho sveta do EÚ.

  Constantin Dumitriu (PPE-DE), písomne. – (RO) Dovoľte mi zablahoželať mojej kolegyni, pani Petreovej, k jej skvelej správe.

Je niekoľko bodov, na ktoré pri rozhovoroch o európskej kvalite produktov musíme pamätať:

1. Zavedenie „podmieneného prístupu na trh“ ponúka riešenie na zaručenie toho, aby výrobky dostupné pre európskych spotrebiteľov, či už vyrobené doma, alebo dovozené, spĺňali rovnaké normy.

2. Náklady, ktoré vzniknú európskym výrobcom pri zaručovaní potravinovej bezpečnosti a realizácii požiadaviek spojených s krížovým plnením, ktoré by mali byť kryté z fondov spoločnej poľnohospodárskej politiky.

3. Podpora najmä európskych poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov. Ako som zároveň žiadal v správe o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu k nariadeniu č. 3/2008, musí sa zvýšiť miera spolufinancovania Európskej únie. Zároveň musíme zjednodušiť administratívne postupy v prípade systému zaručených tradičných špecialít a ponúknuť lepšiu ochranu pre produkty, ktoré majú zemepisné označenie alebo označenie pôvodu.

Dúfam, že odporúčania, ktoré sa chystáme prijať, zavedú Európska komisia a členské štáty čo najskôr, pretože v situácii, keď európskych občanov zasiahli dôsledky mimoriadne vážnej hospodárskej recesie, si nemôžeme dovoliť mrhať časom.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Napriek dobrým zámerom táto správa pokračuje a dokonca rozširuje politiky, ktoré sú koreňom problému, s ktorým sa stretávajú mnohí malí výrobcovia, najmä v Portugalsku. Odvolávaním sa na to, čo nazývajú „podpora kvality európskych poľnohospodárskych výrobkov“, zvyšujú výrobné náklady pre tých, ktorí už majú ťažkosti s udržaním výroby. Platí to najmä pre malých výrobcov, ako je to v prípade mnohých malých výrobní syrov, ktoré vyrábajú syr Serra da Estrela vynikajúcej kvality. Je neprijateľné, že výrobcovia by mali spĺňať nové požiadavky, aby mohli pokračovať vo výrobe, bez finančnej kompenzácie, ktorá im prináleží, pričom zároveň musia znášať náklady na požiadavky „úradnej kontroly“. Napriek uvádzaným tvrdeniam vážne hrozí, že výroba v skutočnej kvalite skončí.

Uplatňovanie harmonizovaných noriem v oblasti výroby a predaja na malých výrobcov a poľnohospodársky priemysel je neprijateľné. Uplatňovaním týchto noriem sa ničí rozmanitosť výroby a kultúr v krajinách ako Portugalsko. Je dôležité zvrátiť tento trend a podporovať výboru a spotrebu na miestnej úrovni. Poľnohospodárstvo sa musí považovať za citlivú činnosť, nezlučiteľnú s týmto modelom obchodnej liberalizácie, ktorá je z environmentálneho hľadiska neudržateľná a predstavuje obrovské riziko pre ľudské zdravie.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. – (PT) Súhlasím so správou, pretože zníženie byrokracie a komplexnosti systému noriem považujem za podstatné. Takýmto spôsobom sa zjednoduší regulácia a kontrola kvality poľnohospodárskych výrobkov.

Výsledkom tohto zjednodušenia by bolo zníženie administratívnych nákladov pre verejné subjekty.

Vítam aj osobitnú pozornosť zameranú na označenie pôvodu a výzvu Komisii, aby zabezpečila, že tento bod bude zaradený do programu Svetovej obchodnej organizácie.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Podporujeme zámery uvedené v tejto správe: zaručiť kvalitu európskych potravinárskych výrobkov, konkurencieschopnosť výrobcov, jednoduché, ale zrozumiteľné informácie pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o pôvod výrobkov, dodržiavanie označenia pôvodu a značiek kvality, lepšiu definíciu tradičných alebo organických výrobkov atď.

Pani spravodajkyňa správne zdôrazňuje, že musíme stanoviť, že poľnohospodárske a potravinárske výrobky dovážané do Európy musia spĺňať rovnaké normy, aké sa požadujú od európskych výrobcov, k čomu však v súčasnosti, žiaľ, nedochádza vždy. Takisto má pravdu, keď žiada o zavedenie podmieneného prístupu na naše trhy.

Stále však existuje niekoľko problémov, ktoré treba vyriešiť, vrátane nespravodlivej hospodárskej súťaže v rámci Spoločenstva, kde jeden členský štát ustanovuje prísnejšie normy, ako sú stanovené na úrovni Spoločenstva, a to najmä z dôvodov verejného zdravia alebo ochrany životného prostredia. V takýchto prípadoch, či sa vám to páči alebo nie, musí byť štát schopný uplatniť rovnaké predpisy, aké sa vyžadujú na úrovni WTO.

Ďalším problematickým aspektom je konzistentnosť s environmentálnymi obavami tohto Parlamentu – mali by sme sa zamerať skôr na zníženie množstva dovážaných potravín (teda jesť miestne dopestované, sezónne výrobky) ako na nutne nedokonalú adaptáciu na globálny trh.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) V tejto správe, ktorá nie je súčasťou žiadneho legislatívneho procesu, sa odporúča množstvo nákladných návrhov, ako je agentúra EÚ pre kvalitu výrobkov, nová propagácia predaja a opatrenia na podporu predaja v rámci poľnohospodárstva. Takisto by sme radi zdôraznili, že táto správa obsahuje formulácie, ktoré by mohli viesť k protekcionistickejšej politike pre poľnohospodárske výrobky zo strany EÚ.

Ako zvyčajne, strana Junilistan poznamenáva, že v tejto situácii je veľkým šťastím, že Európsky parlament nemá právomoc spolurozhodovania, pokiaľ ide o poľnohospodársku politiku EÚ. V opačnom prípade by EÚ spadla do pasce protekcionizmu a objemných dotácií pre rôzne skupiny v rámci poľnohospodárstva.

  Mieczysław Edmund Janowski (UEN), písomne. – (PL) V hlasovaní som bol za správu Marie Petreovej o zabezpečení kvality potravín. Otázka noriem v oblasti harmonizácie a vzájomného uznávania potravín je pre zabezpečenie ľudského zdravia veľmi dôležitá. Informovanosť o vzťahu medzi výskytom rôznych chorôb a kvalitou konzumovaných potravín je v súčasnosti čoraz bežnejšia. Len samotný termín „zdravé potraviny“ je paradoxný. Môžeme niečo, čo nie je pre ľudí zdravé, opísať ako „potravinu“? Kvalita potravinových výrobkov má zásadný význam pre bezpečnosť potravín pre našich občanov. Tieto výrobky musia spĺňať jasne definované kritériá, založené na súčasných vedomostiach a zásadách hygieny, a tieto kritériá by tiež mali prispievať k ochrane životného prostredia a rešpektovaniu zásad dobrého zaobchádzania s jatočnými zvieratami. Potravinárske výrobky musia byť riadne zabalené, prepravené a skladované.

Na zabezpečenie dobrej kvality potravín musia spotrebitelia dostať úplné informácie o výrobkoch, ktoré nakupujú, o prísadách, prípadných genetických modifikáciách, mieste výroby, skladovacích podmienkach, o ich príprave a exspirácii. Pani spravodajkyňa sa zasadzuje za zavedenie európskej služby, ktorá by bola zodpovedná za certifikáciu kvality potravín na úrovni Spoločenstva s cieľom zabezpečiť, aby boli splnené minimálne certifikačné požiadavky. Tým by sa zabezpečil jednotný systém kontroly na úrovni EÚ a členských štátov. Na základe predchádzajúceho uznesenia je správa aj za zavedenie osobitnej značky kvality pre európske výrobky.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Globálna finančná a potravinová kríza znamená, že ľudia šetria pri spotrebe, čo má za následok nárast podielu diskontných predajní na trhu. Okrem toho ustanovujeme reštriktívne výrobné nariadenia pre našich domácich výrobcov potravín a podporujeme pečate kvality a podobné programy. Zároveň dovážame výrobky, ktoré nespĺňajú domáce normy kvality a ktorých súlad s týmito normami nemožno kontrolovať. To znamená, že domáci poľnohospodári sú vážne utláčaní a my musíme zabezpečiť, najmä v tejto zložitej situácii, aby sa nezvyšoval počet zaniknutých poľnohospodárskych podnikov a aby sme nestratili našu schopnosť potravinovej sebestačnosti v celej EÚ.

Ľudia, ktorí sú pripravení priplatiť si za kvalitu svojich potravín, môžu veľmi ľahko stratiť pri množstve pečatí kvality a značiek prehľad. Nie všetko, čo je označené ako „organické“, je vyrobené na domácom trhu, a nie všade, kde je nejaká krajina uvedená ako krajina pôvodu, pochádzajú prísady priamo z tejto krajiny. Ide o bezohľadné správanie, pričom neustále vychádzajú na povrch škandály súvisiace s potravinami a podvody s etiketami. Spotrebitelia sa v konečnom dôsledku musia spoľahnúť na označovanie. Zdá sa, že táto iniciatíva nás vedie týmto smerom, a preto som za ňu hlasoval.

  Alexandru Nazare (PPE-DE), písomne. – (RO) Správa, ktorú nám dnes moja kolegyňa, Maria Petreová, predstavila, obsahuje sériu odporúčaní, ktoré s dôverou podporujem. Tieto odporúčania siahajú od zjednodušenia administratívy spojenej so zaručením noriem kvality a znížením finančnej záťaže pre výrobcov k podpore tradičných výrobkov, ako aj výrobkov s označením pôvodu alebo zemepisným označením.

V čase, keď čelíme vážnej hospodárskej kríze, je našou povinnosťou prijať opatrenia na podporu európskych poľnohospodárov a spracovateľov a zabezpečiť, aby spotrebitelia mali prístup k najlepším výrobkom za najvýhodnejšie ceny.

Domnievam sa, že musíme zabezpečiť, aby sme spotrebiteľom poskytovali správne informácie o pôvode výrobkov s cieľom podporiť európske poľnohospodárstvo. Nesmieme si však tieto ustanovenia týkajúce sa európskej značky kvality zamieňať s protekcionizmom zameraným na blokovanie prístupu na trh Spoločenstva. Skôr si myslím, že cieľom zavádzania tejto značky musí byť podpora európskych výrobkov a ich výhody v porovnaní s výrobkami pochádzajúcimi z tretích krajín, ako aj poskytovanie lepších informácií európskym spotrebiteľom. Systém rozpoznávajúci pôvod výrobkov zároveň pomôže znížiť obavy z „kontaminovaných výrobkov“.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pani Petreovej o zabezpečení kvality potravín a harmonizácii príslušných noriem. Verím, že predmet tejto správy je veľmi dôležitý, pretože kvalita potravín má rastúci vplyv na kvalitu života európskych občanov. EÚ musí trvať na tom, aby všetky potravinárske výrobky spĺňali jej výrobné normy, najmä pokiaľ ide o zdravie a bezpečnosť. Okrem toho musí Únia zabezpečiť rovnaké podmienky pre výrobky vyrábané na miestnej úrovni a v tretích krajinách. Nakoniec, stotožňuje sa s názorom pani spravodajkyne, že pokiaľ ide o CHZO (chránené zemepisné označenie), CHOP (chránené označenie pôvodu) a ZTŠ (záruku tradičnej špeciality), Spoločenstvo by malo poskytovať technickú pomoc zameranú na implementáciu vyššie uvedených systémov v členských štátoch a príslušné hodnotenie daných výrobkov.

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. – (SV) Rozhodol som sa nepodporiť správu pani Petreovej o podpore a rozšírení označovania potravín. Správa obsahuje dobré návrhy týkajúce sa zjednodušenia pravidiel a kratšieho času na konanie. Podľa môjho názoru však nad nimi prevažovali protekcionistické formulácie o podmienenom prístupe na trh a snaha o zriadenie nadnárodného orgánu pre kvalitu výrobkov.

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Keď sa potraviny vyrábajú skôr na základe kritéria ziskovosti, než aby uspokojili potreby ľudí, a výroba a predaj potravín sa sústreďujú v čoraz menej podnikoch a rozhodujú o nej nadnárodné spoločnosti a kartely (čo charakterizuje politiku EÚ a vlád členských štátov), potom potraviny nemôžu byť ani lacné, ani v dobrej kvalite.

Predpokladaný návrat ku kvalitným potravinám nie je zameraný na zvýšenie príjmov poľnohospodárov alebo na uspokojenie potrieb ľudí. Je zameraný na zvýšenie hospodárskej súťaže a ziskov nadnárodných spoločností, na zvýšenie vykorisťovania vidieckej pracovnej sily, na ešte väčšie sústredenie vlastníctva pôdy a na kontrolu výroby.

Zavedenie a pestovanie geneticky modifikovaných organizmov (GMO) a viacero potravinových škandálov dokazujú, že kvalita a bezpečnosť potravín v EÚ je podriadená záujmom veľkých podnikov.

Klasifikácia potravín na základe kvality je rozlišovanie potravín na základe triedy v súlade so zásadou prvotriednych potravín na trhu pre obyvateľov s vysokými príjmami a druhotriednych potravín pre rodiny pracujúcej triedy.

Poľnohospodári v malých a stredných podnikoch majú všetky dôvody na to, aby boli proti SPP a EÚ a proti ich rozpredávaniu veľkým spoločnostiam, a aby vstúpili do Komunistickej strany Grécka a zhromaždení robotníkov a pridali sa k pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám v sociálnej aliancii s cieľom zrušiť nadvládu a moc monopolov.

– Správa: Jonathan Evans (A6-011/2009)

  Šarūnas Birutis (ALDE), písomne. – (LT) Aktualizácia politiky hospodárskej súťaže je veľmi dôležitým faktorom pri príprave novej bezpečnostnej štruktúry a fungovania politiky hospodárskej súťaže EÚ. Medzi základné prvky tohto procesu patrí spolupráca medzi vnútroštátnymi inštitúciami pre hospodársku súťaž a koordinácia prostredníctvom Európskej siete pre hospodársku súťaž. Európsky parlament vyjadril vážne obavy, že bez účinnej Európskej siete pre hospodársku súťaž by aktualizácia tejto politiky bola v podstate len opätovným prenášaním politiky hospodárskej súťaže na národnú úroveň, čo by očividne narušilo myšlienku zabezpečenia jednotnej politiky hospodárskej súťaže v celej EÚ. Na základe kritérií flexibility a pragmatizmu poskytujú správy z roku 2006 a 2007 priaznivé hodnotenie účinnosti a rozvoja práce Európskej siete pre hospodársku súťaž. Takisto vítam úsilie o financovanie odbornej a súdnej spolupráce medzi štátnymi sudcami pre výklad práva hospodárskej súťaže EÚ a zabezpečenie jeho implementácie.

  David Casa (PPE-DE), písomne. – Táto správa zdôrazňuje význam voľného obchodu a zásady spravodlivej hospodárskej súťaže, a opätovne potvrdzuje dôležitosť toho, čo bolo podpísané v Rímskej zmluve. Musíme zabezpečiť účinné protimonopolné opatrenia, aby sme boli chránení pred reštriktívnym zneužívaním obchodu.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme proti tejto správe, pretože ani neakceptovali návrh týkajúci sa obavy zo zneužívania dominantného postavenia na trhu veľkými spoločnosťami, najmä v súvislosti s veľkými reťazcami supermarketov. Tieto zneužívajú svoju kúpnu silu na stlačenie cien vyplácaných dodávateľom v Európskej únii a v tretích krajinách.

Takisto neprejavili ani dosť odhodlania vyšetriť vplyv, ktorý má koncentrácia odvetvia supermarketov na malé podniky, dodávateľov, pracovníkov a spotrebiteľov. Nehodnotia dokonca ani zneužívanie kúpnej sily, ku ktorému môže v dôsledku takejto koncentrácie dôjsť.

Prijaté uznesenie pokračuje podľa vzoru intervencie na obranu hospodárskej súťaže a proti verejným službám. Ide v šľapajach notoricky známej Bolkensteinovej smernice tým, že neustále nalieha na potrebu súladu s pravidlami vnútorného trhu. Žiaľ, aj keď hovorí o kríze a ťažkostiach, ktoré zažíva hospodárstvo, nalieha na Komisiu, aby dbala na to, aby sa hospodárska súťaž nespochybnila. Inými slovami, tvárou v tvár kríze zapríčinenej neoliberálnym kapitalizmom je riešenie stále rovnaké. To je neprijateľné.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pána Evansa o politike hospodárskej súťaže na roky 2006 a 2007. V oblasti hospodárskej súťaže sa v posledných rokoch dosiahol obrovský pokrok. Keď hovoríme o kontrole fúzií medzi podnikmi a štátnej pomoci (čo je problém, ktorý sa stal veľmi dôležitý v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy na trhoch), Komisia urobila veľké množstvo práce. Preto sa stotožňujem s názorom spravodajcu, keď hovorí o tom, že je potrebné zmodernizovať právny a inštitucionálny rámec v tejto oblasti.

  Peter Skinner (PSE), písomne. – Vzhľadom na stav hospodárskej krízy, ktorá zasiahla Európsku úniu a ktorá má celosvetový dosah, bolo dôležité, aby Parlament dosiahol dohodu. Táto správa konečne našla cestu, ako dosiahnuť súhlas vo Výbore pre hospodárske a menové veci. Obavy zo štátnej intervencie sú očividne veľmi veľké, ale vzhľadom na charakter škody zapríčinenej nedostatočnou spotrebou a znižujúcou sa výrobou je potrebná istá podpora na úrovni vládnych výdavkov.

– Správa: Edit Herczog (A6-0074/2009)

  Liam Aylward (UEN) , písomne. – Malé podniky sú základom európskeho hospodárstva, pretože predstavujú 98 % všetkých európskych podnikov a zamestnávajú takmer 60 % zamestnancov EÚ. Treba zablahoželať Európskej komisii za jej doterajšie iniciatívy a jej pokračujúcu prácu zameranú na odstránenie byrokracie pre malé podniky. Správa pani Herczogovej uznáva prácu, ktorú odviedla Komisia, a vyzýva na ďalšie kroky týmto smerom.

Aj keď rozhodne podporujem mnohé pripomienky obsiahnuté v správe o iniciatíve Small Business Act, bol som veľmi sklamaný, že správa, ktorá vznikla vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku, obsahovala odsek vyzývajúci na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb. Dúfam, že v tomto štádiu sa globálne uzná, že návrh na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb je nepremyslený a neuvážený. Tento bod je pre Írsko veľmi dôležitý, najmä v týchto hospodárskych časoch, preto som musel hlasovať proti tomuto návrhu. Nebude to mať žiadny negatívny vplyv na chvályhodnú činnosť v prospech malých podnikov, ale vyšle sa tým jasný signál, že musíme zaujať stanovisko voči neproduktívnym, nepraktickým a zle skoncipovaným návrhom, ktoré nebudú pre európske hospodárstvo žiadnym prínosom.

  Gerard Batten, Nigel Farage a Jeffrey Titford (IND/DEM), písomne. – Predkladaný predpis prináša rôzne opatrenia, z ktorých niektoré môžu byť pre malé podniky pomocou, no ich celkovým účelom je podpora kontroly zo strany EÚ, vnášanie chaosu medzi obyvateľstvo, feministická agenda a inflitrácia úradníkov EÚ do podnikov kvôli „pracovným skúsenostiam“. Tieto prvky znemožňujú Strane nezávislosti Spojeného kráľovstva podporiť tento návrh.

  Šarūnas Birutis (ALDE), písomne. – (LT) Celosvetová finančná kríza a pomalý hospodársky rast majú negatívny vplyv na úroveň podnikania. Preto vítame nasledujúce opatrenia v rámci iniciatívy Small Business Act, ktorých implementácia by bola pre hospodársky rast najúčinnejšia: vytvorenie najvhodnejších podmienok pre malé a stredné podniky (MSP), aby získali finančné prostriedky, zjednodušenie podmienok pre prevod podniku, poskytnutie príležitosti čestným podnikateľom, ktorí sa dostali do bankrotu, aby mohli druhýkrát začať podnikať. Iniciatíva na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre MSP na získanie finančných prostriedkov (rizikový kapitál, mikroúvery atď.) je veľmi dôležitá.

Z dôvodu zvyšovania cien energií a surovín sa MSP stávajú osobitne zraniteľné. Implementácia iniciatívy Small Business Act preto posilní aspekt konkurencieschopnosti. Len komplexné opatrenia, t. j. podpora vyšších štandardov výrobného procesu a ekologických štandardov pre výrobky v rámci EÚ, a popularizácia týchto štandardov na celom svete, ako aj zvýšenie dohľadu nad trhom EÚ, môžu prispieť k riešeniu spoločných globálnych problémov, ako je zmena klímy a úbytok rezerv fosílnych palív.

  David Casa (PPE-DE), písomne. – Treba privítať každú iniciatívu, ktorá podporuje MSP alebo zlepšuje ich podmienky, a táto správa obsahuje množstvo oprávnených argumentov, ktoré budú mať pre MSP v celej Európe veľkú hodnotu. Musíme využiť hlavné výhody súčasného pokroku a zabezpečiť, že k nim zahrnieme vytvorenie nadradeného prevádzkového podnikateľského prostredia pre MSP vrátane účinnejšej regulačnej kultúry, ktorá sa zakorení v Európe.

  Derek Roland Clark (IND/DEM), písomne. – Táto správa prináša rôzne opatrenia, z ktorých niektoré môžu byť pre malé podniky pomocou, no ich celkovým účelom je podpora kontroly zo strany EÚ, vnášanie chaosu medzi obyvateľstvo, feministická agenda a inflitrácia úradníkov EÚ do podnikov kvôli „pracovným skúsenostiam“. Tieto prvky znemožňujú Strane nezávislosti Spojeného kráľovstva podporiť tento návrh.

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. – (PT) Hoci 99 % podnikov EÚ tvoria MSP (23 miliónov), ktoré boli za posledné roky zodpovedné za vytvorenie 80 % nových pracovných miest v EÚ, väčšina bežne vytvorených pravidiel sa zameriava na 41 000 veľkých európskych spoločností. Tým sa podporuje očividný nepomer, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť.

Nastal čas na zvrátenie tohto trendu a prijatie záväzku voči tým hospodárskym odvetviam, v ktorých sa skutočne vytvára bohatstvo, a to prostredníctvom politiky založenej na odmeňovaní zásluh. Tým by sa európske MSP dostali na rovnakú úroveň so svojimi náprotivkami vo zvyšku sveta.

MSP sú okrem toho pre svoj flexibilný charakter spoločnosti, ktoré sú zvyknuté na to, že stoja na čele inovácie vo svojej oblasti, čím sa iniciatíva Small Business Act stáva dôležitým krokom vpred pri realizácii lisabonskej stratégie.

Z tohto dôvodu poslanci zastupujúci portugalskú Sociálnodemokratickú stranu (PSD) podporujú túto správu, ktorá je de facto v súlade s opatreniami, ktoré v Portugalsku navrhol čelný predstaviteľ tejto strany, Dr. Manuela Ferreira Leite.

  Avril Doyle (PPE-DE), písomne. – Návrh Komisie týkajúci sa iniciatívy Small Business Act je súčasťou oznámenia obsahujúceho legislatívne návrhy, hlavné zásady a opatrenia, ktoré je potrebné implementovať s cieľom pomôcť MSP v Európe. Vítam sformulovanie desiatich hlavných zásad, ktoré sú zamerané na potreby a požiadavky MSP s cieľom pomôcť im pri rozvinutí svojho plného trhového potenciálu.

Ustanovenia pre právne predpisy, ktoré plne odrážajú potreby a požiadavky cieľových príjemcov, sú vítané, rovnako ako prispôsobenie nástrojov verejnej politiky potrebám MSP. Veľmi dôležité je zavedenie prostriedkov využitia súčasnej krízy na reakciu na environmentálnu krízu prostredníctvom zvýšenej účinnosti a dôkladných systémov environmentálneho riadenia. Ako spravodajkyňa pre ETS EÚ som si vedomá, ako dúfam všetci, potreby konať, a to rýchlo, ak chceme vyriešiť tento problém.

Aj keď súhlasím s mnohým v tejto správe, som obozretná, pokiaľ ide o návrhy konsolidovaného daňového základu dane z príjmu právnických osôb a z tohto dôvodu som hlasovala proti.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Napriek všetkým rečiam a zdanlivo dobrým zámerom ochrany MSP má správa iné ciele, konkrétne: podporiť voľnú hospodársku súťaž a vnútorný trh alebo, inými slovami, podporiť veľké hospodárske a finančné skupiny, presadzovať liberalizáciu služieb vrátane verejných služieb a pod zámienkou pseudopomoci pre malé a stredné podniky zvýšiť vykorisťovanie pracovníkov.

V skutočnosti chcú v mene 91,5 % podnikov v Európskej únii, ktoré v roku 2003 zamestnávali menej ako 10 pracovníkov, lepšie podmienky s cieľom zničiť dôležité verejné služby, deregulovať pracovný trh a spochybniť sociálne a pracovné práva. Je to neoliberalizmus vo svojej najvypuklejšej podobe.

Práve preto sme hlasovali proti tejto správe: za ochranu skutočných opatrení na podporu mikropodnikov, malých a stredných podnikov, za ochranu ostatných politík, ktoré zabezpečujú ich úlohu a výrazné prispenie v odvetví priemyslu, poľnohospodárstva a rybolovu, a za zamestnanie pri zaručení všetkých práv, obchodu a uspokojenie základných potrieb verejnosti.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, schválili sme túto správu, ktorá vo forme želaní, ktoré zatiaľ určite zostanú nesplnené, uvádza zoznam spôsobov a prostriedkov, ako uľahčiť život malým podnikom v Európskej únii.

Mám však zopár pripomienok.

Nepochybne nenápadná žiadosť o istý druh pozitívnej diskriminácie v prospech MSP, citujem, „ktoré vlastnia nedostatočne zastúpené etnické menšiny“, je zbytočná, nezrozumiteľná a úplne ideologická.

Prístup MSP, a najmä miestnych MSP, k zákazkám v oblasti verejného obstarávania, ktorý chce spravodajkyňa ešte viac podporiť, brzdili texty, ktoré pred 15 rokmi prijal tento Parlament, a to napriek varovaniu, že môžu mať negatívny vplyv. Tieto texty účinne podporovali prístup veľkých spoločností k zákazkám v oblasti verejného obstarávania. Išlo najmä o zahraničné spoločnosti, ktoré disponovali informáciami a administratívnymi a právnymi zdrojmi na to, aby sa mohli o túto zákazku uchádzať, zatiaľ čo miestne MSP tieto zdroje nemali.

Pre MSP predstavuje prístup k súčasnej národnej a európskej pomoci mimoriadne komplexnú záležitosť, a to pre požiadavky samotnej európskej legislatívy.

Stručne povedané, znovu máme dojem, že musíme prijať európske texty, aby sme mohli riešiť predvídateľné problémy zapríčinené inými európskymi textami.

  Françoise Grossetête (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pani Herczogovej o zavedení iniciatívy Small Business Act.

Naše MSP sú prvými obeťami súčasnej hospodárskej a finančnej krízy, pretože banky im obmedzili prístup k úverom, a preto treba naliehavo opätovne naštartovať ich rast. Zavedenie európskej iniciatívy Small Business Act umožní posilniť konkurencieschopnosť MSP tak, aby sme konečne mohli zmeniť slová na činy. Európsky parlament vyslal jasný signál Rade a Európskej komisii, v snahe zabezpečiť, aby sa iniciatíva Small Business Act, konkrétne „priorita pre MSP“, skutočne realizovala tak, aby tieto nové opatrenia pochopili a uplatňovali všetky takéto podniky, predovšetkým začlenením týchto krokov: odstránenie zbytočnej záťaže, podpora vzniku inovačných stredných podnikov presahujúcich definíciu MSP Spoločenstva (250 zamestnancov) a uľahčenie prístupu MSP k finančným prostriedkom a zákazkám v oblasti verejného obstarávania, čím by sa zvýšil potenciál ich rastu.

Napriek tomu je poľutovaniahodné, že tento akčný plán nie je právne záväzným aktom.

  Mieczysław Edmund Janowski (UEN), písomne. – (PL) Hlasoval som za správu pani Edit Herczogovej o iniciatíve Small Business Act, pretože ju považujem za dôležitý právny predpis, ktorý ovplyvňuje najmenšie hospodárske organizmy, ktoré v súčasnosti poskytujú 100 miliónov pracovných miest v EÚ. Predstavujú takmer 99 % všetkých podnikov v EÚ. V tejto súvislosti a preto, že súčasná kríza predstavuje vážne narušenie hospodárstva, musíme implementovať právne nariadenia na úrovni EÚ, ktoré týmto podnikom pomôžu vo fungovaní. Mali by sem patriť otázky ako prevod vlastníctva v podnikoch (najmä v prípade choroby alebo odchodu vlastníka do dôchodku) a harmonizované časové limity pre platbu transakcií (aby sa zabránilo úbytku úverov).

V tomto dokumente sa takisto zdôrazňuje význam inovácie, vedeckého výskumu, patentov, vynálezov, ochrany duševného vlastníctva a internetového obchodu pre tieto podniky. MSP by tiež mali mať zabezpečený prístup k finančným zdrojom vrátane európskych fondov a úverov. Ďalším, no nemenej dôležitým bodom je zníženie byrokracie, s ktorou bojujú mnohé MSP. Za zmienku stojí aj desať zásad riadenia politiky smerom k malým podnikom, a to na úrovni EÚ ako aj na úrovni členských štátov. Takisto sa domnievam, že je dôležité zdôrazniť potrebu podporiť a propagovať činnosť MSP na cezhraničnej úrovni na vnútornom trhu.

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. – (FR) Oznámenie Komisie o iniciatíve Small Business Act má za súčasných okolností osobitný význam, pretože stanovuje základné zásady, ktorým by mal podliehať rozvoj a realizácia politík na úrovni Európskej únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni, ktorých cieľom je vytvoriť rovnaké podmienky pre všetky MSP fungujúce v rámci Európy. Na operatívnejšej úrovni zahŕňa aj balík viac ako 50 osobitných opatrení vrátane štyroch legislatívnych návrhov, ktoré tieto zásady uvádzajú do života. Podpora pre MSP musí byť hlavnou prioritou, najmä v tomto období vážnej hospodárskej krízy. Investície MSP sú jedným z kľúčových faktorov v očakávaní zotavenia hospodárstva.

Keďže väčšina týchto činností patrí do právomoci členských štátov, musíme nájsť spôsoby, ako zapojiť členské štáty a orgány Spoločenstva s cieľom zaručiť, aby MSP získali pridanú hodnotu z opatrení, ktoré sa na ne vzťahujú. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložila moja skupina, sú zamerané na to, aby sa zásada „najskôr myslieť v malom“ stala základnou súčasťou všetkých budúcich právnych predpisov. Takisto podporujem myšlienku osobitnej rozpočtovej položky pre MSP…

(Vysvetlenie hlasovania bolo prerušené v súlade s článkom 163 rokovacieho poriadku)

  Mairead McGuinness (PPE-DE), písomne. – Odsek 68 tejto správy obsahuje odkaz na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb, pričom sa v ňom uvádza, že pre zdaňovanie spoločností by mal existovať spoločný základ. Toto nemôžem podporiť a ani to nepodporím. Zdaňovanie je právomocou členských štátov, nie EÚ, a akýkoľvek odkaz na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb so sebou nevyhnutne prináša obavy zo sadzieb daní z príjmov právnických osôb v EÚ, čo nemôžem podporiť.

Preto som zamietla prvú časť odseku a keďže plénum celkovo hlasovalo v prospech tohto odseku, hlasovala som proti tejto správe v záverečnom hlasovaní.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) To, že malé a stredné podniky (MSP) sú po prvýkrát stredobodom európskej legislatívy, nie je dôvodom na oslavu. Je to skôr tragédia. Rok 2009 bude bezpochyby osudným rokom, v ktorom sa rozhodne o prežití alebo zániku tisícov MSP. Ak padnú veľké spoločnosti, malé spoločnosti ich budú nevyhnutne nasledovať.

Často spomínaný úbytok úverov sa v každom prípade vyznačuje poklesom objemu týchto úverov. Teraz musíme zabezpečiť, aby Bazilej II neviedol k definitívnemu zastaveniu toku peňazí pre MSP. Ak chceme odstrániť byrokraciu, nesmieme, ak by to malo zjavný vplyv na podniky, znovu prísť o výhody zo zjednodušenia postupov z dôvodu nových prekážok. Ak už nič iné, verejné súťaže a verejné obstarávanie musia byť prijateľnejšie pre MSP s cieľom dať týmto spoločnostiam šancu. Hlasoval som za správu o iniciatíve Small Business Act v nádeji, že tentoraz to konečne bude viac ako kúsok papiera so stanovenými cieľmi a že sa skutočne zrealizuje.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pani Herczogovej o iniciatíve Small Business Act. Je zrejmé, aké dôležité sú MSP v rámci Európskej únie, a z tohto dôvodu som sa rozhodol podporiť túto dôkladnú prácu pani Herczogovej. Politika, verejné intervencie a sociálne prostredie musia spĺňať skutočné potreby malých podnikov, ktoré tvoria základ Európskej únie. Preto súhlasím so správou, najmä pokiaľ ide o legislatívne návrhy na všeobecnú skupinovú výnimku pre MSP týkajúcu sa štátnej pomoci.

  José Albino Silva Peneda (PPE-DE), písomne. – (PT) Je známe, že MSP zabezpečujú viac ako 90 % pracovných miest v Európe. V dôsledku krízy, ktorej v súčasnosti čelíme, sa mnoho ich pracovníkov stalo, alebo čoskoro stane, nezamestnanými.

Uvoľnenie postupov štrukturálnych fondov, ako to podporovala Komisia, je jav, ktorý treba pozitívne privítať.

Globalizácia spojená so súčasnou krízou zmenila mnohé okolnosti, ktoré v minulosti slúžili ako základ pre rozhodnutia na európskej úrovni a ktoré sa v tom čase považovali za správne.

Keď zohľadníme túto skutočnosť, som presvedčený, že sa musia znovu preskúmať napríklad niektoré aspekty regionálnych a kohéznych politík.

Takisto musíme preskúmať súčasné finančné podmienky, ktorým čelia MSP. Tieto podmienky sú rozhodujúce, najmä v prípade, keď musia splácať pôžičky v čase hospodárskej stagnácie.

Preto podporujem túto správu, pretože práve teraz musíme myslieť na MSP a ich príspevok k inovácii, hospodárskemu rastu a zamestnanosti.

Práve preto vzniká potreba anticyklických politík na európskej úrovni. To si vyžaduje prijatie oveľa rozhodnejších krokov na vytvorenie skutočnej makroekonomickej politiky na európskej úrovni, ktorá ešte stále neexistuje.

  Peter Skinner (PSE), písomne. – Vítam túto správu a som rád, že som mohol hlasovať za jej hlavný text s malou výnimkou. Nemôžem súhlasiť so spoločným konsolidovaným daňovým základom z príjmu právnických osôb, keďže o tomto bode neexistuje žiadna dohoda. Podobne, pokiaľ ide o otázku sankcií za prekročenie limitu oneskorených platieb, uprednostňujem smernicu o oneskorených platbách, aby sme sa vyhli zmätkom.

Keďže malé a stredné podniky sú najsilnejším prvkom rastu v hospodárstve, tento návrh pomôže upevniť podmienky na takýto rast. Juhovýchod Anglicka by mal z takéhoto prístupu profitovať.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne. – (RO) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu o iniciatíve Small Business Act pre Európu, pretože je veľmi dôležité vytvoriť pre MSP lepšie rámcové podmienky zamerané na zabezpečenie prostredia podporujúceho inovácie, najmä zavedením spôsobov na vylepšenie ochrany práv duševného vlastníctva a účinnejší boj proti podvodom a falšovaniu v celej Európskej únii.

Zo strany finančných inštitúcií, Komisie a členských štátov je potrebné vynaložiť spoločné úsilie s cieľom zabezpečiť MSP prístup k financovaniu a ponúknuť im možnosť skonsolidovať svoj kapitál opätovným investovaním svojich ziskov v spoločnosti. Hlasovala som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh požadujúci okamžité konanie v snahe zabezpečiť, že MSP nebudú musieť hradiť poplatky pred začiatkom svojej činnosti, aby sa zabezpečilo, že budú schopné vytvárať svoje vlastné zdroje. Takisto som vyzvala EIB, aby navrhla nové formy finančných nástrojov a nové konkrétne riešenia na riešenie prekážok, ktoré predstavuje povinnosť záruky pre prístup k úverom. Takisto som vyzvala členské štáty, aby vzhľadom na súčasnú finančnú krízu povzbudili banky, aby MSP zaručili prístup k úverom za rozumných podmienok.